Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/73/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324201414
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:4324201414.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: BK DOM s.r.o.,
so sídlom Mestský majer 2, 934 01 Levice, IČO: 47 673 087, zastúpený: Advokátska kancelária
KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, proti
žalovanému: L. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom U.. N.. V.. I. XXXX/XX, XXX XX Y., v konaní o návrhu na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.
k. 20Cb/85/2024 - 66 zo dňa 30.4.2024 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/85/2024 - 66 zo dňa 30.4.2024 p
o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim uznesením č. k. 20Cb/85/2024 - 66 zo
dňa 30.4.2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) vo výroku I. zamietol návrh žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia a vo výroku II. súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že sa domáha, aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu

na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného, nachádzajúcich sa v k. ú. X., zapásaných na
LV č. XX Okresného úradu Levice, katastrálny odbor, a to:
- pozemok - parc. reg. „C“ - záhrada s parc. č. XXX/X o výmere 1 514 m2,
- pozemok - parc. reg. „C“ - záhrada s parc. č. XXX/X o výmere 1 009 m2,
- pozemok - parc. reg. „C“ - zast. plocha a nádvorie s parc. č. XXX o výmere 1 284 m2,
- pozemok - parc. reg. „C“ - zast. plocha a nádvorie s parc. č. XXX o výmere 93 m2,

- pozemok - parc. reg. „C“ - zast. plocha a nádvorie s parc. č. XXX o výmere 158 m2,
- pozemok - parc. reg. „C“ - zast. plocha a nádvorie s parc. č. XXX o výmere 1 271 m2,
- stavba - rodinný dom so súp. č. 116, postavený na pozemku parc. reg. „C“ - zast. plocha a nádvorie
s parc. č. XXX o výmere 158 m2,
- stavba - rodinný dom so súp. č. 117, postavený na pozemku parc. reg. „C“ - zast. plocha a nádvorie
s parc. č. XXX o výmere 93 m2,

- stavba - rodinný dom so súp. č. 118, postavený na pozemku parc. reg. „C“ - zast. plocha a nádvorie s
parc. č. XXX o výmere 1 271 m2, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému
v celkovej výške 21.698,87 Eur s príslušenstvom.

3. Žalobca v návrhu ďalej uviedol, že spoločnosti CZECH, s.r.o. dodal objednaný tovar, za ktorý vystavil
faktúry v celkovej výške 24.551,81 Eur, z ktorých dlžník uhradil len 2.852,94 Eur a následne žalobca

uzatvoril s dlžníkom a so žalovaným Dohodu o uznaní záväzku č. 21322023. Dlžník ani žalovaný dlžnú
sumu neuhradili, a preto podal dňa 14.11.2023 žalobca žalobu o zaplatenie dlžnej sumy príslušnémurozhodcovi. Dňa 27.11.2023 bol vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. R 236/2023, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 1.12.2023 a vykonateľnosť dňa 5.12.2023. Na základe tohto rozhodcovského
rozsudku je vedené exekučné konanie pod sp. zn. 381Ex 4/24, ktoré bolo začaté dňa 2.1.2024. Žalobca

a dlžník podali dňa 23.1.2024 návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 8Rk/2990/2023 z 18.03.2024 zamietnutý. Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom
na priebeh exekúcie, majetkové pomery a konanie žalovaného má obavu, že výkon rozhodnutia bude
ohrozený a uspokojenie jeho pohľadávky nebude možné. Žalobca predpokladá, že žalovaný a dlžník
podajú sťažnosť proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie a v nadväznosti na

podanú žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku môže dôjsť k vydaniu uznesenia exekučným
súdom o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku, v dôsledku čoho by došlo
k prerušeniu exekučného konania. Za predpokladu uvedeného priebehu konania by došlo k odkladu
exekúcie bez blokácie majetku žalovaného, v zmysle čoho by žalovaný mohol voľne disponovať svojím
majetkom a tento scudzovať, prípadne skryť. S prihliadnutím na konanie a záväzky žalovaného mal
žalobca za to, že je možné predpokladať prerušenie exekučného konania, vedeného v prospech

žalobcu a následné disponovanie žalovaného s jeho majetkom, v dôsledku čoho by došlo k zmareniu
uspokojenia pohľadávky žalobcu v celom rozsahu. K skutočnostiam odôvodňujúcim potrebu nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia žalobca uviedol, že má vedomosť o tom, že žalovaný má ďalších veriteľov
a záverom podotkol, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná nedôvodne, nakoľko
žalovaný ako aj dlžník boli v rozhodcovskom konaní pasívni a v zmysle § 40 ods. 4 zákona č. 244/2002

Z. z. o rozhodcovskom konaní súd neprihliadne na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom. Žalobca mal za to, že nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného, a to vzhľadom na výšku jeho
záväzkov a s prihliadnutím na jeho konanie.

4. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 343 ods. 1, 2 a ods. 3, § 344, § 324 ods. 1, § 325
ods. 1, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1 a ods. 2, § 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a uviedol, že žalobca splnil prvú podmienku
na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď podal svoj návrh a v tomto návrhu preukázal aj splnenie
ďalšej podmienky, a to spôsobilý predmet záložného práva. Z návrhu na zriadenie zabezpečovacieho

opatrenia vyplýva, že predmet záložného práva je spôsobilý na zabezpečenie, keď predmetom
záložného práva majú byť nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. Súd prvej inštancie
sa v ďalšom rade zaoberal tým, či je medzi žalobcom a žalovaným osvedčená existencia právneho
vzťahu, z ktorého by žalobcovi vyplývala peňažná pohľadávka, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná,
alebo už bola judikovaná a ktorej ochrany sa domáha návrhom na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia. Súd prvej inštancie má za to, že žalobca osvedčil možnú existenciu práva vo veci samej
(pravdepodobnosť nároku), keď z predložených listinných dôkazov sa javí ako pravdepodobné, že
má voči žalovanému pohľadávku vo výške 21.698,87 Eur s príslušenstvom, ktorá pohľadávka bola
priznaná rozhodcovským rozsudkom sp. zn. R 236/2023 z 27.11.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 1.12.2023 a vykonateľnosť dňa 5.12.2023. Žalovaný podal žalobu o zrušenie tohto rozhodcovského

rozsudku, no či bola táto žaloba podaná dôvodne bude predmetom dokazovania na príslušnom súde a
preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že na účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia žalobca
pravdepodobnosť svojho nároku osvedčil.

5. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol, že žalobca mal obavu, že výkon rozhodnutia

bude ohrozený z dôvodu, že žalovaný môže podať sťažnosť voči uzneseniu, ktorým exekučný súd
zamietol jeho návrh na zastavenie exekúcie a zároveň podal proti rozhodcovskému rozsudku, ktorý
je exekučným titulom, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v dôsledku čoho môže dôjsť k
vydaniu uznesenia o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku a následne k
prerušeniu exekučného konania. Aj v prípade, že by došlo k odkladu exekúcie bez blokácie majetku, z

návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a ani so žalobcom doložených listín nemal súd prvej
inštancie za osvedčené konanie žalovaného, ktoré by nasvedčovalo tomu, že žalovaný uskutočňuje
kroky smerom k scudzeniu nehnuteľností v jeho vlastníctve, prípadne realizoval úkon, z ktorého by bolo
možné takúto vôľu alebo úmysel žalovaného predpokladať. Je preto možné dospieť k záveru, že žalobca
nepreukázal ani iné konanie žalovaného, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že žalovaný realizuje úkony

na zmenšenie svojho majetku a preto súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neosvedčil existenciu
reálnej obavy z ohrozenia exekúcie, ktorá je jednou z podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Súd prvej inštancie ďalej skúmal primeranosť zásahu do majetkových pomerov dlžníka, a
to vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. V tejtosúvislosti uviedol, že žalobca navrhuje zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo vlastníctve
žalovaného, pričom žalobca v návrhu označil svoju pohľadávku ako pohľadávku vo výške 21.698,87 Eur
s príslušenstvom, výška ktorého ku dňu 30.4.2024 bola vo výške 30.538,25 Eur. Žalobca žiadal zriadiť

záložné právo k viacerým nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, pričom neuviedol ani približnú
hodnotu týchto nehnuteľností a keďže sa jednalo o viaceré pozemky a tri stavby evidované ako rodinné
domy a je preto možné, že ich hodnota môže neprimerane prevýšiť pohľadávku žalobcu, ktorá bola ku
dňu vydania napadnutého uznesenia v celkovej výške 52.237,12 Eur. Na základe uvedeného nemal súd
prvej inštancie osvedčený predpoklad proporcionality navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.

6. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom uznesení uviedol, že v danom prípade po oboznámení
sa so spisovým materiálom a predloženými dôkazmi dospel k záveru, že návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je potrebné zamietnuť, pretože nie sú splnené predpoklady na
jeho nariadenie. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca pre účely konania o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia síce osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky, avšak nepreukázal

skutočnosti, na základe ktorých by súd vyhodnotil, že je potrebné neodkladne upraviť pomery v dôsledku
hrozby zmarenia exekúcie. Žalobca vo svojom návrhu neuviedol konkrétne kroky, ktoré žalovaný urobil
v úmysle zmariť uspokojenie žalobcovej pohľadávky. Nepostačuje len samotné tvrdenie, že žalovaný
má ďalších veriteľov a že by mohlo dôjsť k prerušeniu exekučného konania bez blokácie majetku
žalovaného. Žalobca tiež nepreukázal ani hodnotu majetku, na ktorý sa malo vzťahovať zabezpečovacie

opatrenie.Nakoľkosúdprvejinštancie nemalpreukázané,žehodnotanavrhovanéhozabezpečovaného
majetku je adekvátna k pohľadávke žalobcu, súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zamietol.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že vzhľadom k

tomu, že súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, úspech v konaní prináleží
žalovanému, ale v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd rozhodol bez
nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia žalovaného, čím žalovanému žiadne trovy v
konaní nevznikli a preto mu súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania nepriznal.

8. Proti predmetnému uzneseniu, v celom rozsahu, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac
podľa § 365 ods. 1 písm. d), písm. e), písm. f) a písm. h) CSP. Žalobca uviedol, že podľa jeho
názoru je dočasné upravenie pomerov medzi stranami sporu nevyhnutné a oprávnené. Žalobca v
odvolaní poukázal na to, že po podaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia boli nielen
uskutočnené kroky žalovaného v exekučnom konaní, ktoré žalobca predpokladal, ale taktiež došlo k

ďalšiemu zaťaženiu nehnuteľností v prospech iných veriteľov tak, ako to žalobca predpokladal. Podľa
názoru žalobcu v čase vydania napadnutého uznesenia tak boli dané skutočnosti, ktoré osvedčujú
existenciu reálnej obavy z ohrozenia exekúcie. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na list vlastníctva
č. XX Okresného úradu Levice, katastrálny odbor, pre k. ú. X., na ktorom bola vyznačená plomba na
základeZ-1783/2024,taktiežzapísanápoznámkaP-292/2024ozačatíexekúciepredajomnehnuteľnosti

č. EX381EX 90/24 zo dňa 8.4.2024 v prospech oprávneného E. I., a poznámka P-294/2024 o začatí
exekúcie predajom nehnuteľnosti č. EX381EX 90/24 zo dňa 08.04.2024, v prospech oprávneného
E. I.. Žalobca tiež uviedol, že v bode 27. odôvodnenia napadnutého uznesenia súd prvej inštancie
konštatoval, že žalobca nepreukázal hodnotu majetku, na ktorý sa zabezpečovacie opatrenie malo
vzťahovať a na toto žalobca uvádza, že k nehnuteľnostiam žalovaného nemá žiadne dispozičné

práva a teda nedisponuje možnosťou nechať tieto nehnuteľnosti ohodnotiť, prípadne odhadnúť ich
hodnotu. Nemožno teda ukladať žalobcovi povinnosť preukazovať skutočnosť, ktorú nie je možné
legálnymi prostriedkami získať. Žalobca má tiež za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v
zmysle podaného návrhu by nebolo v rozpore s princípom proporcionality, ak sa vezme do pomeru
obmedzenie práv žalovaného a výška vymáhanej pohľadávky žalobcu. Nariadením zabezpečovacieho

opatrenia v zmysle návrhu žalobcu by žalovanému nevznikla neprimeraná ujma. Podľa názoru žalobcu
konštatovanie konajúceho súdu o tom, že hodnota nehnuteľností v návrhu môže neprimerane prevýšiť
pohľadávku žalobcu, nemožno považovať za zrejmé, nakoľko predmetné nehnuteľnosti sú v dezolátnom
stave, resp. rodinný dom so súpisným číslom 118 v súčasnosti neexistuje a z rodinného domu so
súp. číslom 117 sa na pozemku nachádzajú už len obvodové múry. Záverom žalobca uvádza, že

ak mal konajúci súd za to, že hodnota navrhovaného zabezpečovaného majetku nie je adekvátna
k pohľadávke žalobcu, mal návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len v časti
a nariadiť zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva v prospech žalobcu len na jednom
rodinnom dome a pozemku vo vlastníctve žalovaného z tých, ktoré žalobca uviedol v podanom návrhu.S poukazom na uvedené preto žalobca odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté uznesenie zmenil
tak, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovie, prípadne návrhu vyhovie v časti,
alternatívne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie a zároveň si žalobca uplatňuje nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Žalovaný sa k predmetnému návrhu a ani odvolaniu nevyjadril a žiadne ďalšie vyjadrenia neboli súdu
vo veci doručené.

10. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods.
1 CSP bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu súdu prvej inštancie a oboznámením sa s
dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, nakoľko napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

11. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

13. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

14. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, predovšetkým s odôvodnením napadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie a s obsahom odvolania žalobcu konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia
súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej

inštancie vec správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase vydania
napadnutého rozhodnutia.

19. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá
neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a

predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu,
kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh
smeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017).

20. Základnými predpokladmi na to, aby bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, sú :

a) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
b) spôsobilý predmet záložného práva,
c) zriadenie záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky,
d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

21. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie bude súd vychádzať z konkrétnych skutkových
okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu,
musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia
relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčiapotrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie (Civilný sporový poriadok,
komentár 2. vydanie, 2022, s. 1297 - 1310, (ŠTEVČEK, FICOVÁ, BARICOVÁ, MESIARKINOVÁ,
BAJÁNKOVÁ, TOMAŠOVIČ A KOL.).

22. Zabezpečovacím opatrením sa dočasne a predbežne upravujú pomery sporových strán, pričom z
charakteru samotného zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nie je potrebné
zisťovanie všetkých skutočností potrebných pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň

základné skutočnosti potrebné pre prijatie záveru o nevyhnutnosti nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia. Zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie exekúcie vo vzťahu k žalovanej strane sporu -
okrem existencie predmetného peňažného nároku však musí žalobca osvedčiť aj to, že aj bez nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia by bola exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom táto obava musí
byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou, keďže
vzhľadom na objektívne skutočnosti musí hroziť, že vo fáze núteného výkonu rozhodnutia nebude mať

povinný relevantné aktíva, voči ktorým sa bude môcť oprávnený uspokojiť. Naopak, otázka úmyselného
zbavovaniasamajetkunaúkorveriteľajeotázkousubjektívnouavdanomprípadejepotrebnépreukázať
úmysel, pričom obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že
žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči žalovanej strane
sporu.

23. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na tom právnom základe, že žalobca
relevantným spôsobom neosvedčil, že žalovaný sa účelovo zbavuje svojho majetku alebo že znižuje
hodnotu svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia a neosvedčil existenciu
takej bezprostredne hroziacej ujmy, ktorú by bolo možné odvrátiť jedine okamžitým zásahom zo strany

súdu do vzájomných pomerov strán sporu.

24. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na Uznesenie Ústavného Súdu SR zo dňa
20.12.2017, č. k. II ÚS 741/2017, kde z jeho záverov možno konštatovať, že formulácia úmyselné
konanie žalovaného a zbavovanie sa majetku na úkor žalobcu nevyplýva z dikcie zákona, minimálne

však musí byť osvedčené, že nakladanie s majetkom súvisí s rozhodnutím ako exekučným titulom a
dlžník mení kvantitatívne alebo kvalitatívne hodnotu majetku z dôvodu, aby zhoršil exekúciu. Obavu z
ohrozenia exekúcie považuje súdna prax za osvedčenú, ak nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje
práva alebo faktické úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu exekúcie, pričom dôvodom je
aj takáto hrozba. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať v hrozbe alebo realizácii

úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka t.j. zmenšenie majetku, ale podľa
okolností aj s kvalitatívnym dopadom na majetok napr. zmena zloženia, štruktúry a s tým súvisiace
výrazné zníženie speňažiteľnosti.

25. Odvolací súd v danom prípade vyhodnotil, že podaným návrhom žalobca všetky základné

predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, neosvedčil. Odvolací súd má, rovnako ako súd
prvej inštancie za to, že zo strany žalobcu v danom prípade nebol osvedčený objektívny stav ohrozenia
exekúcie, nakoľko nebolo preukázané, že žalovaný, ako nositeľ hmotnoprávnej povinnosti, realizuje
faktické alebo právne úkony smerujúce k jej úplnému zmareniu a ani k jej výraznému sťaženiu. Návrh
žalobcu nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie žalovaného a to

zbavovanie sa jeho majetku na úkor žalobcu, ako jeho veriteľa. Žalobca odôvodnil svoj návrh tým, že
existuje možnosť, že žalovaný môže podať sťažnosť voči uzneseniu, ktorým exekučný súd zamietol jeho
návrh na zastavenie exekúcie, taktiež že podal proti rozhodcovskému rozsudku, ktorý je exekučným
titulom, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, čo môže viesť k vydaniu uznesenia o odklade
vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku a následne k prerušeniu exekučného konania.

Ako už bolo raz vyššie uvedené, vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať v hrozbe
alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka t. j. zmenšenie
majetku, alebo podľa okolností aj s kvalitatívnym dopadom na majetok napr. zmena zloženia, štruktúry
a s tým súvisiace výrazné zníženie speňažiteľnosti. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že
zo žiadneho žalobcom produkovaného tvrdenia nebolo osvedčené, že by v danej veci bolo potrebné

bezodkladne upraviť pomery strán sporu formou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca v
predmetnom konaní neosvedčil, že by sa žalovaný správal tak, že sa zbavuje majetku, resp. že by inak
znižoval hodnotu svojho majetku, ktorý by bolo možné následnou exekúciou postihnúť a preto odvolacísúd dospel k záveru, že žalobca v konaní neosvedčil existenciu reálnej obavy z ohrozenia exekúcie,
ktorá je základnou podmienkou zriadenia sudcovského záložného práva.

26. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom uznesení konštatoval, že nemal za osvedčený ani
predpoklad proporcionality navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, keďže na jednej strane žalobca
síce osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovanému, avšak súd prvej inštancie nemal
za preukázanú hodnotu nehnuteľností vo vlastníctve protistrany, na ktoré žalobca žiadal nariadiť
zabezpečovacieho opatrenie. Žalobca v odvolaní namietal, že „nehnuteľnosti žalovaného sú v

dezolátnom stave, rodinný dom so súp. č. 118 v súčasnosti neexistuje a z rodinného domu súp. č. 117
sa na pozemku nachádzajú len obvodové múry.“ a že „rodinný dom súp. č. 116 sa na pozemku reálne
nachádza, avšak jeho hodnota nezodpovedá hodnote pohľadávky žalobcu.“ Žalobca sa preto domnieva,
že nariadením zabezpečovacieho opatrenia by žalovanému nevznikla neprimeraná ujma. Odvolací súd
sa s touto odvolacou námietkou nestotožňuje a uvádza, že žalobca bol už v návrhu povinný osvedčiť
proporcionalitu, čo neurobil a nepreukázal súdu prvej inštancie hodnotu týchto nehnuteľností. Odvolací

súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie,
musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu
k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu
zabezpečenia nesmie vzniknúť zjavný nepomer a mala by byť rešpektovaná zásada proporcionality,
čo vzhľadom na nepreukázanie hodnoty nehnuteľností žalovaného zo strany žalobcu, nie je možné v

tomto štádiu overiť. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade
existuje zjavný nepomer medzi pohľadávkou vo výške 52.237,12 Eur a hodnotou nehnuteľností, ku
ktorým žalobca žiada zriadiť zabezpečovacie opatrenie (záložné právo), resp. žalobca neosvedčil, že
takýto nepomer neexistuje. Zabezpečenie sa má totiž týkať viacerých nehnuteľností a to pozemkov
a 3 stavieb stojacich na týchto pozemkoch, preto je možné predpokladať vyššiu cenu, ako je hodnota

pohľadávkyžalobcu.Súdprvejinštanciepretodospelksprávnemuzáveru,ženariadenímnavrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia by došlo k neprimeranému zásahu do majetkových práv žalovaného,
keďže by nebol dodržaný princíp proporcionality, t. j. primeranosti zásahov do majetkových práv
žalovaného.

27. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4ObdoG
1/2017 zo dňa 23.3.2018, v ktorom sa rieši otázka, či súd pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia
skúma aj proporcionalitu, teda primeranosť návrhu na zabezpečovacie opatrenia vo vzťahu k
hodnote nehnuteľností. Najvyšší súd dospel k záveru, že argumentácia odvolacieho súdu, podľa
ktorej „predpokladom vydania zabezpečovacieho opatrenia je skutočnosť, že výška zabezpečovanej

pohľadávky je primeraná hodnote veci, na ktorej sa zriaďuje záložné právo“, je právne udržateľná a
dovolanie generálneho prokurátora bolo preto odmietnuté.

28. Po posúdení všetkých relevantných skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu dospel odvolací súd
k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, t. j. že v preskúmavanej veci žalobca hodnoverným

spôsobom nepreukázal dôvodnosť obavy z ohrozenia vymožiteľnosti svojho nároku, neosvedčil ani
hrozbu zmarenia budúcej exekúcie a taktiež by prípadným nariadením zabezpečovacieho opatrenia
nebol dodržaný princíp proporcionality zásahu do práv žalovaného, čím nedošlo k splneniu zákonných
predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto napadnuté uznesenie, ktorým súd
prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, ako vo výroku vecne

správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a ani
si žiadne neuplatnil a preto mu odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

30. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).