Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. september 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122010430
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7122010430.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov

JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a JUDr. Martina Kurečka, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods.3 písm. b) Tr. zákona, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 11. septembra 2024, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo
dňa 26.3.2024, sp. zn. 6T/10/2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. d) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 ods.3 Tr. poriadku, § 285 písm. f) Tr. poriadku, § 86 ods.1 písm. a) Tr. zákona

obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. X, C., adresa na doručovanie písomností:
E. XXX/XX, F., o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I,
sp. zn. 2 Pv 206/21/8802 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, ktorého sa mal
dopustiť na tom skutkovom základe, že
- od januára 2014 až doposiaľ v C. a inde riadne neplní vyživovaciu povinnosť na svojho syna mal. G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., E. H. I. XX, C., ktorá mu vyplýva zo Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z.

a k plneniu ktorej bol zaviazaný Dohodou rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv k maloletému
dieťaťu uzavretej s poukazom na ustanovenie § 36 Zákona o rodine zo dňa 31.03.2009 v rámci
mediácie č.k. M93/03/09, a z ktorej mu vyplýva vyživovacia povinnosť prispievať na výživu svojho syna
celkovo sumou 200 EUR mesačne vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca na účet matky C.
J., čím takto za obdobie od januára 2014 až doposiaľ dlhuje výživné vo výške najmenej 9.700,- EUR,

pretože trestnosť činu zanikla.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu zanedbania

povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods.3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona
na tom skutkovom základe, že
- od januára 2014 až doposiaľ v C. a inde riadne neplní vyživovaciu povinnosť na svojho syna mal. G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., E. H. I. XX, C., ktorá mu vyplýva zo Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z.
a k plneniu ktorej bol zaviazaný Dohodou rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv k maloletému
dieťaťu uzavretej s poukazom na ustanovenie § 36 Zákona o rodine zo dňa 31.03.2009 v rámci mediácie
č.k. M93/03/09 a z ktorej mu vyplýva vyživovacia povinnosť prispievať na výživu svojho syna celkovo

sumou 200 EUR mesačne vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca na účet matky C. J., čím
takto za obdobie od januára 2014 až doposiaľ dlhuje výživné vo výške najmenej 9.700,- EUR.Za to prvostupňový súd uložil obžalovanému podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods.
3, § 36 písm. j) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere jedného roka.

Podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zákona obžalovanému súd výkon trestu podmienečne odložil a podľa §
50 ods.1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu vo výmere šestnásť mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona obžalovanému uložil povinnosť podľa svojich schopností zaplatiť k rukám
oprávnenej osoby C. J., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom C., E. H. I. XXX/XX zameškané výživné vo

výške 9.700 ,-EUR.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil
prostredníctvom svojej obhajkyne. V dôvodoch odvolania poukázal na nesprávnosť výroku o uložení
povinnosti nahradiť škodu oprávnenej osobe s tým, že počas prípravného konania, ako aj počas konania
pred súdom prvého stupňa konštantne poukazoval na spornosť výšky zmeškaného výživného.

Obžalovaný má za to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akou úvahou dospel súd
prvého stupňa k záveru o skutkovom stave tak, že si neplní vyživovaciu povinnosť od januára 2014,
keď zároveň súd konštatuje, že z prehľadu transakcií na účte oprávnenej vyplynulo, že od 1.1.2014
do 31.12.2022 priebežne vyplácal zmeškané výživné. Obžalovaný preto vznáša námietku premlčania

s poukazom na ustanovenie § 77 ods.2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, v zmysle ktorého sa práva
na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto
zákona premlčujú.

Obžalovaný zároveň argumentuje aj tým, že svoju vyživovaciu povinnosť si plnil čiastočnými úhradami,

a to aj pred konaním pred prvostupňovým súdom, čo podľa jeho názoru nenasvedčuje jeho úmyslu
poškodiť oprávnenú, resp. maloletého.

V závere svojho odvolania poukázal na úhradu zmeškaného výživného v plnej výške, eventuálne aj nad
jeho rámec, na dôkaz čoho pripojil aj fotokópiu o hotovostnom vklade a potvrdenie o zaplatení poplatku

zo dňa 6.6.2024.

S poukazom na vyššie uvedené preto navrhol, aby krajský súd napádaný rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol zákonu zodpovedajúcim spôsobom.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na prípadné chyby, ktoré neboli
odvolaniami vytýkané, avšak odôvodňovali by podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.
Na základe preskúmania napadnutého rozsudku, ako aj podaného odvolania obžalovaného doplneného

konaním pred odvolacím súdom dospel krajský súd k záveru, že odvolanie obžalovaného je z dôvodu
dodatočného zaplatenia dlžného výživného obžalovaným dôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vykonal na hlavnom
pojednávaní kontradiktórnym spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na

objasnenie skutkového stavu veci, ktoré následne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu to
ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. poriadku a dospel k záveru o vine obžalovaného.

Z odvolania obžalovaného, ako aj z fotokópie o hotovostnom vklade zo dňa 6.6.2024, ktorú obžalovaný
pripojil k svojmu odvolaniu, však vyplýva, že obžalovaný svoj dlh na výživnom vo výške, ktorú vo svojom

rozhodnutí ustálil prvostupňový súd (9.700,- EUR), v celom rozsahu zaplatil ešte pred prejednaním jeho
odvolania pred odvolacím súdom, keď na účet C. J. vložil v hotovosti sumu 9.700,- EUR, čo menovaná
aj potvrdila priamo na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu.

Podľa § 285 písm. f) Tr. poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak trestnosť činu zanikla.

Podľa § 86 ods.1 písm. a) Tr. zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ
svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.Nakoľko mal odvolací súd z odvolania obžalovaného, ako aj z dôkazov vykonaných pred odvolacím
súdom nepochybne za preukázané, že obžalovaný A. B. svoj dlh na výživnom za relevantné obdobie

dodatočne zaplatil v celej výške a urobil tak skôr, než sa odvolací súd odobral na záverečnú poradu
a nebolo zistené, že by pravidelné neplatenie výživného malo pre oprávnenú osobu trvalo nepriaznivé
následky, odvolací súd napadnutý odsudzujúci rozsudok podľa § 321 ods.1 písm. d) Tr. poriadku zrušil
a vo veci rozhodol sám oslobodzujúcim rozsudkom podľa § 285 písm. f) Tr. poriadku, keďže s poukazom
na vyššie citované zákonné ustanovenia trestnosť činu zanikla.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.