Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/40/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412218341
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1412218341.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu

JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: I. B., Z.. XX.X.XXXX, K. B. O. XX, B.,
zastúpenej advokátkou: JUDr. Margita Lonská, so sídlom Kalinčiakova 25, Bratislava, proti žalovanému:
F. L., Z.. X.X.XXXX, K. B. A. XX, L. E., zastúpenému: Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., ,
so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 35 724 111, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 03. novembra
2017, č.k. 11C/289/2012-320, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že z majetku v zaniknutom bezpodielovom

spoluvlastníctve strán sporu sa prikazuje:

a/ do výlučného vlastníctva žalobkyne:
-zostatok na osobnom účte žalobkyne vedený v ČSOB, a.s. , č. XXXXXXXXXX vo výške 454,69 eur,
- osobné motorové vozidlo zn. Š. G. v zostatkovej cene 0 eur,
teda veci v celkovej hodnote 454,69 eura,
b/do výlučného vlastníctva žalovaného :

- nehnuteľnosti: parcely registra "C." evidované na katastrálnej mape ako pozemok parc.č. XXX/XX vo
výmere 486 m2, orná pôda, parc. č. XXX/XX vo výmere 115 m2 zastavané plochy a nádvoria, všetko v
k.ú. A., H. A., H. L. Q., zapísané na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Dunajská Streda , odbor
katastrálny, spolu v hodnote 120.200,- eur,
- osobné motorové vozidlo zn. X. XXX, ŠPZ: Q. XXX B., V.: V. v zostatkovej cene 300 eur,
- motocykel Kawasaki v zostatkovej cene 0 eur,
- zostatok na osobnom účte žalovaného vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX
vo výške 348,03 eur,

- zostatok na účte žalovaného vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške
500 eur,
teda veci v celkovej cene 121.348,03 eura.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu vo výške 48.457,24 eura, a to do
60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo výroku o poplatkovej povinnosti strán sporu za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
napadnutý rozsudok zrušuje a vracia na ďalšie konanie.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o vyporiadaní rozvodom zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného tak, že z vecí, ktoré mali žalobkyňa
a žalovaný v bezpodielovom spoluvlastníctve pripadá do výlučného vlastníctva žalobkyne: zostatok na

osobnom účte žalobkyne vedený v ČSOB, a.s., č. XXXXXXXXXX vo výške 454,69 eur, osobné motorové
vozidlozn.Š.G.vzostatkovejcene0eur,tedavecivcelkovejcene454,69euradovýlučnéhovlastníctva
žalovaného nehnuteľnosti: parcely registra "C." evidované na katastrálnej mape ako pozemok parc. č.
XXX/XX výmera 486 m2 orná pôda, parcela č. XXX/XX výmera 115 m2 zastavané plochy a nádvoria
k.ú. A., H. A., Okres Dunajská Streda, zapísané na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Dunajská

Streda, odbor katastrálny, v zostatkovej cene 29.924,30 eura, osobné motorové vozidlo zn. X. XXX, Š.:
Q. XXX B., V.: V. v zostatkovej cene 300 eur, motocykel Kawasaki v zostatkovej cene 0 eur, zostatok
na osobnom účte žalovaného vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške
348,03 eura, zostatok na účte žalovaného vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/
XXXX vo výške 500 eur, teda veci v celkovej cene 31.072,33 eur. Žalovanému súčasne uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu vo výške 8.505,44 eura, do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku. Napokon rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania a obom
stranám uložil spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť na účet súdu vedený v Štátnej pokladnici za
súdny poplatok vo výške 111 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním
mal preukázané, že rozsudkom č. k. 24 C 301/2009-14 z 5.11.2009 bolo manželstvo strán sporu,
ktoré uzavreli dňa 26.4.2003, rozvedené z dôvodu rozdielnych názorov na manželské spolužitie, pričom

rozsudok nadobudol právoplatnosť 19.11.2009. Zo zhodných prednesov a výsluchov strán zistil, že
strany počas manželstva nadobudli nehnuteľnosť č. 1 - pozemok parcela č. XXX/XX o výmere 339 m2
- záhrada s rozostavaným domom postaveným na uvedenom pozemku, zapísané na LV č. XXXX A..
Ú.. Z. A., obec L. E., okres Senec. Uvedené nehnuteľnosti č. 1 boli počas trvania manželstva sporovými
stranami predané za kúpnu cenu 1.000.000,- Sk, pričom konštatoval, že tvrdenie žalobkyne o predaji

nehnuteľnosti č. 1 za vyššiu ako kúpnopredajnú cenu, jej ponechaní si žalovaným a nadobudnutie z
nej iných vecí žalovaným nebolo preukázané. Poukázal na to, že žalobkyňa žiadala do BSM zahrnúť
aj nehnuteľnosť č. 2 : pozemok parc. č. XXX/XX o výmere 486 m2 orná pôda, parcela č. XXX/XX o
výmere 115 m2 zastavané plochy a nádvoria, spolu s rozostavaným rodinným domom postaveným
na pare. č. XXX/XX, všetky zapísané na LV č. XXX A.. Ú.. A.. V tomto smere z LV č. XXX A.. Ú..

A. zistil, že na liste vlastníctve sú zapísané : parcely reg. "C." evidované na kat. mape ako: parc.
č. XXX/XX o výmere 486 m2 orná pôda a parc č. XXX/XX o výmere 115 m2 zastavané plochy
a nádvoria a stavba rozostavaného rodinného domu na parc. č. XXX/XX, a to na žalovaného ako
výlučného vlastníka, s titulom nadobudnutia kúpna zmluva č. V-616/807 z 29.10.2007 a č. V-301/08
z 12.6.2008. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že do zaniknutého BSM strán

patria iba označené pozemky, nie však už stavba rozostavaného rodinného domu. Poukázal na to, že
pre posúdenie okamihu vzniku stavby ako veci je rozhodný okamih, v ktorom je stavba vybudovaná
minimálne do takého štádia, od ktorého počítajúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu
takto druhovej i individuálne určenej veci. Týmto minimálnym okamihom je u nadzemných stavieb
stav, kedy je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň dispozičné riešenie prvého

nadzemného podlažia. Od tohto okamihu, v ktorom sa vytvorili i vlastnícke práva ku stavbe, sú pre
takto vytvorenú oblasť vlastníckych vzťahov všetky ďalšie stavebné práce bezvýznamné a všetko, čo
v dôsledku prístavby, prestavby alebo dokončovacích prác ku stavbe prirastie, stáva sa jej súčasťou a
vlastnícky patrí tomu, komu patrila stavba ako vec v okamihu jej vzniku. Je nerozhodné, že ešte nebolo
vydané kolaudačné rozhodnutie, lebo vznik stavby nie je totožný s jej stavebnou dokončenosťou. Z

tohto hľadiska nie je rozhodujúce, na koho bolo vydané stavebné a kolaudačné rozhodnutie. Nakoľko v
čase zániku manželstva ešte neboli vybudované na stavbe rodinného domu - prvky dlhodobej životnosti
(hlavne zvislé a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia strechy a schodište) a prípadne väčšina
ostatných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú ako vec v právnom slova zmysle, nemohla do zániku
manželstva v danom prípade vzniknúť vec - stavba rodinného domu, ktorá by patrila do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Pozemok zapísaný na LV č. XXX k. ú. A., pôvodne parcela č. XXX/XX vo
výmere 601 m2 orná pôda, bola však žalovaným nadobudnutá počas trvania manželstva strán sporu
a to sčasti zo spoločných prostriedkov (tvrdené avšak nepreukázané vlastné prostriedky žalovaného
4.785 eur, ktoré nadobudol vlastnou prácou v období, keď už so žalobkyňou nežili a nehospodárili), ako
aj z úveru 200.000,- Sk, ktorý uzavrel počas trvania manželstva, a preto daná nehnuteľnosť - pozemok,

patrí do spoločne nadobudnutého majetku bývalých manželov- strán sporu a patrí aj do vyporiadania
majetku. Uveril v tejto súvislosti tvrdeniu žalovaného, že časť prostriedkov na kúpu tejto nehnuteľnosti
získal od otca a manželky. Výsluchy svedkov, otca žalovaného a jeho manželky korešpondujú s
priebehom a spôsobom nadobudnutia nehnuteľnosti žalovaným. Vykonaným dokazovaním tak bolpreukázaný opak vo vzťahu k údajom katastra, kde je výlučným vlastníkom nehnuteľností na LV č.
XXX A.. Ú.. A. (pozemok) zapísaný žalovaný. Vykonaným dokazovaním bolo teda preukázané, že
uvedené nehnuteľnosti patria do nevyporiadaného BSM sporových strán. Rozostavaný rodinný dom

postavený žalovaným následne na parc. č. XXX/XX, zapísaný na LV č. XXX A.. Ú.. A., ako vec ku dňu
zániku manželstva strán sporu nevznikol - neexistoval, keď jednoznačne a nezameniteľným spôsobom
nebolo zrejmé aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Predmetný rozostavaný rodinný
dom preto nezahrnul do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov. Vo vzťahu k hodnote
vyporiadavaných pozemkov poukázal na to, že akceptoval návrh žalobkyne na nariadenie znaleckého

dokazovania na určenie všeobecnej ceny týchto nehnuteľností. Nakoľko však, hoci podľa § 253 C.s.p.
žalobkyňu vyzval na zloženie preddavku vo výške 300 eur v rozsahu predpokladaných nákladov
znaleckéhodokazovaniauvedenýchznalcom,žalobkyňapreddavoknatrovydôkazuvstanovenejlehote
nezložila, toto znalecké dokazovanie nevykonal. Žalobkyňa ani žalovaný v tejto súvislosti nepredložili
súdu ani súkromný znalecký posudok, a preto s poukazom na ust. čl. 4 C.s.p. bez návrhu procesných
strán vykonal dopyt na realitné kancelárie za účelom zistenia všeobecnej ceny pozemku zapísaného na

LV č. XXX A.. Ú.. A. podľa jeho stavu ku dňu zániku manželstva, pričom z odpovede REAL CENTER,
s.r.o., z 25.9.2017 zistil cenu pozemku vo výške cca 70 eur/m2. Žalovaná v závere odkázala na
všeobecnú cenu vychádzajúc z kúpnej - nadobúdacej ceny pozemku žalovaným, žalovaný s cenou
ustálenou realitnou kanceláriou nesúhlasil, nepovažoval postup súdu a vykonanie tohto dôkazu za
súladný s C.s.p. a nenamietal všeobecnú cenu tvrdenú žalobkyňou v sume 901.500,- Sk, a preto pri

vyporiadaní predmetných pozemkov ustálil ich cenu vo výške nadobúdacej ceny - 901.500,- Sk t.j.
29.924,30 eura. Pokiaľ ide o zvyšný predmet vyporiadania, zo zhodných prednesov a výpovedí strán
zistil, že strany počas manželstva nadobudli za kúpnu cenu v sume 135.000,- Sk osobné motorové
vozidlo X. XXX, J. V. XXXX T. XXXX, ktoré bolo ojazdené, kúpené asi v r. 2009 a aktuálne je užívané
žalovaným, ktorý má o neho naďalej záujem, pričom strany sa zhodli na jeho zostatkovej cene vo výške

300 eur. Ďalej do vyporiadania zahrnul aj motocykel A., o ktorom nebolo sporné, že ho strany nadobudli
počas trvania manželstva za 120.000,- Sk, užíval ho žalovaný, pričom nebolo preukázané, že by v čase
zániku manželstva už neexistoval. Do vyporiadania zahrnul aj motorové vozidlo Š. G. nadobudnuté
počas manželstva v roku 2003-2004, ktoré žalovaný pred rozvodom doviezol na parkovisko, kde žiadala
žalobkyňa. Ku dňu zániku manželstva vozidlo existovalo a po rozvode malo dôjsť k jeho zošrotovaniu

žalobkyňou, čo však žalobkyňa nepreukázala, hoci strany sa zhodli na jeho nulovej hodnote. Zostatky
na účtoch žalobkyne a žalovaného v ČSOB, a.s. a Slovenskej sporiteľni, a.s. vyporiadal vychádzajúc z
nesporných tvrdení strán, a to tak, že každej zo strán prikázal príslušný zostatok na účte pri ktorom boli
v banke vedení ako majiteľ účtu. Poukázal tiež na to, že ako zo spisu Okresného súdu Bratislava II sp.
zn. 16C/115/2006 v právnej veci 1/. H. T. X/ L. H. proti F. L. o zaplatenie 203.677,- Sk s príslušenstvom,

zistil, žalovanému bola v označenej veci rozsudkom uložená povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a
nerozdielne sumu 123.346,50.- Sk a žalobcovi 1/ istinu 30.996,- Sk, spolu 154.342,50.- Sk. Rozsudok
bol potvrdený odvolacím súdom, nadobudol právoplatnosť 3.4.2007. Súd rozhodol na tom skutkovom
základe, že medzi stranami bola uzavretá ústne zmluva o úschove - žalovaný prevzal od žalobcov
motorový čln a vec prívesný vozík od žalobcu 2/ opatrovať, ale nakoľko ich neopatroval dohodnutým

spôsobom a starostlivo, došlo k ich odcudzeniu a preto je povinný nahradiť uschovávateľom vzniknutú
škodu. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že danú sumu zaplatil a hoci na uvedené tvrdenie
nepredložil žiadne dôkazy, žalobkyňa úhradu nenamietala, žiadala len zohľadniť, že v danej veci
išlo iba o zmluvný záväzok žalovaného, keď ona zmluvu neuzavrela, neporušila, ani nebola súdom
spoločne a nerozdielne zaviazaná na náhradu škody. Pokiaľ žalovaný uhradil dané sumy zo spoločných

prostriedkov, je uvedené potrebné zohľadniť v rámci jej podielu pri celkovom vyporiadaní. Vo vzťahu
k vnosom žalobkyne z jej výlučného majetku do spoločného majetku, po vyhodnotení dokazovania
vykonaného listinnými dôkazmi, výsluchom strán sporu a svedkyne I. Š. (matky žalobkyne) skutkovo
ustálil vnos žalobkyne vo výške 100.000,- Sk, a to na nadobudnutie motorového vozidla G. a na
stavbu nehnuteľnosti č. 1, keď tvrdeniam žalobkyne o vyššom vnose neuveril, nakoľko ich považoval

za účelové, nepreukázané a predstierané dlhy. Aj keď v spore vypovedala ako svedok matka žalobkyne
a predložila listinné doklady o výberoch súm v daných termínoch, tvrdenia žalobkyne bez ďalšieho, že
kedy, komu, za čo ako hradila, nakúpila za uvedené financie, neboli preukázané. Z listinných dokladov
bol síce preukázaný výber uvedených z vkladnej knižky alebo účtov rodičov žalovanej, ale už nie
jednoznačné odovzdanie, použitie, účel použitia teda vloženie týchto súm do spoločného majetku,

na stavbu rodinného domu. Žalobkyňa k uvedenému nedoložila žiadne iné doklady ani nenavrhla
iné dôkazy preukazujúce časovú a vecnú súvislosť s investíciami. Zohľadnil tiež v tejto súvislosti,
že žalobkyňa si daný vnos neuplatnila a neoznačila v pôvodnom žalobnom návrhu, ani v doplnení
žalobného návrhu, ani v prednese žaloby jej právnou zástupkyňou pred súdom, ani v rámci komunikácies protistranou v súvislosti s mimosúdnym riešením veci a reagovala tak až v priebehu jej výsluchu. Preto
ako vnos žalobkyne poňal do vyporiadania len sumu 100.000,- Sk. Takto ustálený skutkový stav veci
po právnej stránke posúdil podľa § 143, § 149 ods. 1, 3 a § 150 Občianskeho zákonníka. V súlade s

citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka majetok vyporiadal vychádzajúc zo zásady rovnosti
podielov strán sporu na spoločnom majetku. Zostatok na osobnom účte žalobkyne vedený v ČSOB,
a.s., a osobné motorové vozidlo G. súd prikázal do jej výlučného vlastníctva, keď žalobkyňa osobné
motorové vozidla naposledy užívala. Nehnuteľnosť - pozemky v k. ú. A. prikázal do výlučného vlastníctva
žalovaného, lebo tento sa pričinil o ich nadobudnutie, udržiavanie, užíva ich od ich nadobudnutia, na

pozemkoch má postavenú stavbu - rodinný dom. Ďalej do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal
osobné motorové vozidlo X., ktoré od rozchodu užíva a tiež motocykel A., ako aj zostatky na účtoch
vedených v Slovenskej sporiteľni, a.s. Pri vyporiadaní vzal do úvahy, že podľa výsledkov dokazovania
žalobkyňa z výlučných prostriedkov vložila do spoločného majetku sumu 100.000,- Sk, ako i to, že
žalovaný zaplatil časť kúpnej ceny za pozemok v k. ú. A. vo výške 200.000,- Sk, t.j. 6.638,80 eura z
úveru, 6.500 eur od manželky a 12.000 eur od otca. Uviedol, že ďalej bolo nutné vziať do úvahy splátky

úveru žalovaného (200.000,- Sk), aj keď ho uzavrel a čerpal len žalovaný, vo výške po 4.000,- Sk,
t.j. 132,80 eura mesačne, za dobu od 20.6.2007 k 19.11.2009, spolu 30 x 132,80 eura = 3.984 eur,
ktoré boli tiež hradené zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM, lebo financie boli nadobudnuté
žalovaným ešte počas trvania manželstva. Pokiaľ žalovaný na úhradu dlhu použil prostriedky z BSM,
spoloviceznichjepotrebnévydaťžalobkyni.Jednásaosumu1.992eur.Rovnakovprospechžalobkyne

započítalajpolovicuzozostatkusumy5.099,24eura,uvádzanejžalovanýmakozostatoksumyzpredaja
nehnuteľnosti č. 1 (po odrátaní spoločných dlhov a kúpnej ceny za motorové vozidlo Pegeot). Jedná sa
o čiastku 2.549,62 eura. V prospech žalobkyne započítal aj polovicu zo sumy 154.342,50 Sk t.j. 5.123,23
eura, ktorú titulom povinnosti zaplatiť náhradu škody zaplatil žalovaný na základe rozsudku okresného
súdu. Išlo pôvodne o zmluvný vzťah samotného žalovaného, vyplývajúci mu z jeho zmluvného vzťahu o

úschove, ktorý uzavrel len on. Žalobkyňa na zaplatenie sumy v rozsudku nebola zaviazaná spoločne a
nerozdielne, škodu nezavinila. Suma však bola hradená zo spoločných prostriedkov manželov. Preto v
prospech žalobkyni patrí čiastka 2.561,60 eura. Cena všetkých vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve
strán sporu predstavuje 31.527,02 eura, po odpočítaní vnosu žalobkyne vo výške 3.319,20 eura, vnosu
žalovaného vo výške 6.500 eur, 12.000 eur, 6.000 eur, preto predstavuje hodnota majetku 3.707,82 eura.

Každá zo strán by tak mala obdržať majetok v hodnote jednej polovice z uvedenej čiastky, t.j. 1.853,91
eura. Žalobkyni boli prikázané veci v hodnote 454,69 eura a žalovaný by preto mal na vyrovnanie jej
podielu zaplatiť rozdiel 1.399,22 eura. Vzhľadom na uvedené, keď v prospech žalobkyne zohľadnil aj
polovice súm: 1.992 eur, 2.549,62 eur, 2.561,60 eur, celková suma, ktorú má žalovaný zaplatiť žalobkyni
na vyrovnanie podielu, predstavuje sumu vo výške 8.505,44 eura. Pre úplnosť poukázal na to, že sa

nestotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý v priebehu sporu poukazoval na to, že strany od r.
2005 spoločne nežili, nehospodárili, nenadobudli žiadny spoločný majetok, manželstvo bolo od r. 2005
do r. 2009 len formálne, pričom uzavreli dohodu o rozdelení majetku, kde žalobkyňa akceptovala, že
akékoľvek práce na stavbe po podpísaní dohody nebudú považované za nadobudnutie spoločného
majetku a pri rozvodom konaní sa majetok delí podľa tejto dohody, rovnako, že podpísala prehlásenie v

r. 2008 , že všetok nehnuteľný a hnuteľný majetok, ktorý nadobudne žalovaný po 25.4.2007 bude patriť
výlučne do jeho osobného vlastníctva, na ktoré si ona nebude uplatňovať žiadne vlastnícke nároky ani
práva. Žalovaný pri nadobúdaní majetku od uvedeného obdobia z danej dohody vychádzal, zariadil sa
podľa toho, ale žalobkyňa napriek uvedenému dohodu nedodržala, podala žalobu o vyporiadanie BSM
a uplatňuje si vlastnícke nároky, hoci sa o nadobudnutie týchto vecí nepričinila finančne ani vecnými

plneniami. Uvedené považoval za nekorektné a rozporné s dobrými mravmi. Zdôraznil, že zrušenie
spoločnej domácnosti nemá za následok zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželova, BSM trvá
ďalej i po zrušení spoločného hospodárenia manželov. Síce je nesporné, že počas trvania manželstva
strany uzavreli dohodu o rozdelení majetku, ako aj, že žalobkyňa podpísala čestné vyhlásenie, že si
nebude uplatňovať vlastnícke nároky k majetku žalovaného, táto dohoda o vyporiadaní BSM počas

manželstva je však neplatná. Naviac, v predmetnej dohode sa žalovaný zaviazal, že vyplatí po rozvode
žalobkyni sumu 1.000.000,- Sk, čo však nedodržal, dôvodiac zmenou v predajnosti nehnuteľnosti č.l.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p.,
a vyslovil že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, nakoľko žalobu o vyporiadanie
BSM môže podať ktorákoľvek zo strán sporu, súd nie je viazaný návrhmi strán, vyporiadanie BSM

je na prospech oboch strán sporu, každej zo strán sporu sa dostala polovica spoločného majetku, a
preto nemožno hovoriť o prevažnom úspechu niektorej zo strán. O povinnosti strán zaplatiť spoločne a
nerozdielne súdny poplatok za vyporiadanie BSM rozhodol podľa § 5 ods. 1 písm. g/, § 7 ods. 8, § 8
ods. 4, a Sadzobníka súdnych poplatkov, Položka 6 písm. b/ Zákona o súdnych poplatkoch.2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že na základe

vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté
rozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Nesúhlasilastým,žesúdprvejinštancie
ustálil, že jej vnos do spoločného majetku bol v iba sume 100 000 Sk, resp. 3.319,39 eura, ktorú
podľa odôvodnenia rozsudku považoval za preukázanú, pretože ju ani samotný žalovaný nerozporoval,
pričom ostatné tvrdené vnosy vyhodnotil ako účelové, nepreukázané a predstierané dlhy, ktoré naviac

neuplatnila v pôvodnom návrhu, ale až v priebehu konania, keď bola ako procesná strana vypočutá. V
tejto súvislosti zdôraznila, že na okolnosti jej vnosu bola ako svedkyňa vypočutá jej matka I. Š., ktorá
vypovedala, že jej darovala finančné prostriedky, ktoré boli použité do BSM, spolu v sume 352.000,-
Sk, v prepočte 11 684,26 eura, pričom vedela preukázať pôvod aj existenciu finančných prostriedkov,
keď k tvrdenému uviedla a súdu predložila výpisy o výbere prostriedkov z peňažných ústavov, kde bolo
jednoznačné, že išlo o finančné prostriedky jej osobné, alebo spoločné finančné prostriedky spolu s

manželom, jej otcom. Uviedla, že nie je právne významné, kedy v priebehu konania si vnosy uplatnila
(bolo to pri jej prvom výsluchu ako procesnej strany), pričom ani žalovaný svoje tvrdené vnosy neuplatnil
vo svojom prvom vyjadrení k žalobe, ale začal o nich tvrdiť až v ďalších podaniach. V súvislosti s otázkou
vnosov žalovaného do spoločného majetku v sumách 12.000 eur, ktoré mal poskytnúť otec žalovaného
F. L., 6.500 eur, ktoré mala poskytnúť manželka žalovaného F.. I. L., a sume 6 000 eur, ktoré mali

pochádzať z úveru, ktorú zmluvu o úvere uzavrel a úver čerpal výlučne žalovaný, poukázala na to, že
pokiaľ ide o sumu 12 000 eur, žalovaný predložil čestné vyhlásenie jeho otca F. L., že poskytol na kúpu
nehnuteľnosti z vlastných finančných prostriedkov sumu 12 000 eur, ktoré však nebolo vyhotovené a
podpísané v čase tvrdeného poskytnutia finančných prostriedkov, ale až dňa 14.07.2014, teda 2 roky po
podaní žaloby o vyporiadanie BSM. Menovaný bol vypočutý k tejto okolnosti ako svedok, avšak nevedel

preukázaťexistenciutýchtofinančnýchprostriedkovanivýberyzúčtu,naktorémubolavyplácanámzda,
nakoľko to mohlo byť aj z podnikania, alebo mohol poberať mzdu aj v hotovosti (aj keď predtým tvrdil, že
mzda mu chodila na účet). Svedok vo výpovedi uviedol, že požičal žalovanému 350 000 Sk (11 617,90
eur) a v čestnom vyhlásení tvrdí, že mu poskytol 12 000 eur, pričom jeho výpoveď obsahuje aj ďalšie
rozpory. Pokiaľ ide o vnos 6.500 eur z prostriedkov poskytnutých F.. I. L., žalovaný predložil jej čestné

vyhlásenie, ktoré bolo taktiež vyhotovené a podpísané až dňa 14.07.2014, teda 2 roky po podaní žaloby
ovyporiadanieBSM.Menovanábolavypočutáktejtookolnostiakosvedokaanionanevedelapreukázať
existenciutýchtofinančnýchprostriedkov,pričomajvjejvýpovedisúviacerérozpory.Napokonvovzťahu
k vnosu sumy 6.000 eur získanej z úveru žalovaného poukázala na to, že išlo o poskytnutie spotrebného
bezúčelového úveru, avšak žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že túto sumu použil práve na

kúpupredmetnejnehnuteľnosti.Zpredmetnéhoúverumoholuhradiťžalovanýajnáhraduškody,naktorú
bol zaviazaný rozsudkom OS Bratislava II, č.k.: 16C 115/06-68, zo dňa 17.01.2007. Súd prvej inštancie
teda bez pochybností uveril tvrdeniam žalovaného, jeho manželky a otca, že predmetné finančné
prostriedky poskytli žalovanému, avšak tvrdeniu svedkyne - jej matky, ktorá vedela preukázať existenciu
finančných prostriedkov ako aj jednotlivé výbery, neuveril a považoval ich za účelové, nepravdivé a

predstierané dlhy. Namietala tiež správnosť ustálenia hodnoty nehnuteľnosti v katastrálnom území A. na
sumu 29.924,30 eura (901.500,- Sk), čo zodpovedá je nadobúdacej kúpnej cene v roku 2007. Uznala,
že včas nezaplatila zálohu na znalecké dokazovanie, ktorým by súd mohol jej hodnotu zistiť bez pochýb,
avšak súdu vysvetlila, že nemala na zaplatenie zálohy finančné prostriedky, preto si musela požičať
a s úhradou sa oneskorila, avšak zaplatila ju. Žalobcu pritom prvoinštančný súd na zaplatenie zálohy

na znalecké dokazovanie nezaviazal. V zmysle zásad vyporiadania BSM a zásad C.s.p. následne zistil
dopytom v realitných kanceláriách, že cena za l m2 v predmetnej lokalite je v sume 70 eur za m2. Pri
výmere 601 m2 je hodnota nehnuteľnosti 42 070 eura. Žalovaný s touto sumou nesúhlasil a súd sa bez
zdôvodnenia a vysvetlenia preto priklonil k hodnote nehnuteľnosti v jej nadobúdacej cene - 29 924,30
eur. Nie je pritom pravdou, že s touto hodnotou súhlasila, keď navrhovala cenu nehnuteľnosti tak ako

ju súd dopytom zistil, čiže v sume 40.070 eura. Napokon namietala, že nesprávny je i výpočet sumy,
ktorú jej má žalovaný uhradiť na vyrovnanie podielov. Súd totiž pri stanovení hodnoty všetkých veci v
BSM v sume 31 527,02 eura odpočítal jej vnos 3.319,20 eura, odpočítal vnosy žalovaného v sumách 6
500 eur, 12 000 eur, 6 000 eur (31.527,02 eur mínus 3.319,20 mínus 6500 mínus 12000 mínus 6000 =
3707,82 eura), teda ustálil, že hodnota majetku je po odpočítaní vnosov 3 707,82 eura, a teda každá z

procesných strán by tak mala obdržať majetok v polovici tejto sumy, čiže 1 853,91 eura, pričom z takto
stanoveného podielu odrátal hodnotu majetku, ktorú jej výrokom priznal, čiže zostatok na jej účte v sume
454,69 eura, takže jej podiel ustálil na sumu 1 399,22 eura, avšak súd mal k vyrátaným podielom pre
každého v sume 1 853,91 eura, prirátať vnosy procesných strán, ustáliť túto sumu a vypočítať koľkokaždý z účastníkov výrokom rozsudku z majetku v BSM dostal a kto a koľko má na vyplatenie rozdielu
v podieloch vyplatiť druhému účastníkovi. Správny výpočet by tak mal byť nasledovný: Jej podiel po
odrátaní vnosov je 1 853,91 eura plus jej vnos 3 319, 20 eura = 5 173,11 eura. Takýto podiel by jej mal

pripadnúť, a preto, keď podľa výroku rozsudku jej pripadol majetok v hodnote 454,69 eura, rozdiel medzi
prisúdeným majetkom a podielom, ktorý by jej mal pripadnúť je 4.718,42 eura. O túto sumu dostala
menší podiel na majetku a túto sumu by jej mal žalovaný zaplatiť na vyrovnanie podielu. S poukazom
na uvedené žiadala podanému odvolaniu vyhovieť.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadať tak, že jediným predmetom vyporiadania
bude motorové vozidlo zn. X. XXX, ktoré súd prikáže do jeho výlučného vlastníctva s tým, že žalovaný
žalobkyni uhradí jednu polovicu jeho hodnoty v čase zániku BSM, teda sumu 150 eur. Odvolanie
odôvodnil tým, že konanie v danej veci má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdia veci. Nesprávnosť
rozhodnutia súdu vidí najmä v tom, že súd nerozhodol spravodlivo, keď ním nadobudnutý pozemok
zahrnul do BSM, v dôsledku čoho mu uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni vyrovnanie z tohto pozemku,
pričom zároveň jemu uloženú povinnosť nahradiť škodu tretej osobe nezahrnul do BSM, a to napriek
tomu, že postihnutý bol majetok oboch manželov a nesprávne tiež rozhodol o trovách konania tak, že

žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, hoci konanie iniciovala žalobkyňa a ani zďaleka
nedosiahla to, čo požadovala a v konaní bola absolútne pasívna, čím spôsobovala zbytočné prieťahy. V
odvolaní podrobne vysvetlil svoju argumentáciu vo vzťahu k jednotlivým vyššie uvedeným pochybeniam
súdu prvej inštancie. Zdôraznil, že žalobkyňa sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala už v roku 2005,
čím ich spolužitie definitívne skončilo, hoci oficiálne bolo manželstvo rozvedené až v roku 2009, pričom

žalobkyňa spísala čestné vyhlásenie zo dňa 19.03.2008, v ktorom vyhlásila, že si neželá rozviesť sa
a že všetok nehnuteľný majetok, ktorý on nadobudne po dátume 25.04.2007 bude patriť výlučne do
jeho osobného vlastníctva a nebude si naň uplatňovať žiadne vlastnícke právo. Žalobu o vyporiadanie
BSM pritom podala v posledný možný deň lehoty na podanie návrhu a z jej správania je zjavné, že
jej úmysly boli úplné iné a vypočítavé. Tieto skutočnosti však súdu prvej inštancie vôbec nezohľadnil

a neaplikoval v danej veci ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, v
zmysle ktorého výkon práv a oprávnených záujmov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Vyjadril
tiež nesúhlas s tým, že súd jemu uloženú povinnosť nahradiť škodu tretej osobe nezahrnul do BSM
napriek tomu, že postihnutý bol majetok oboch manželov, nakoľko v rámci súdneho konania o náhradu
škody bol žalobou označený len on ako žalovaný, konajúci súd rozhodol jedine v zmysle návrhu, teda na

náhradu škody zaviazal iba jeho, avšak rozhodnutím súdu boli s poukazom na ust. § 145 OZ zaviazaní
ako manželia spoločne a nerozdielne a bol tak postihnutý aj ich spoločný majetok. Napokon, nesúhlas
s rozhodnutím o trovách konania odôvodnil tým, že na základe porovnania toho, čo žalobkyňa žiadala
vyporiadať a toho, čo bolo predmetom vyporiadania v skutočnosti (a v akej hodnote), je zrejmé, že
žalobkyňa mala len čiastočný, neveľký úspech vo veci, čo by malo byť zohľadnené aj vo vzťahu k nároku

natrovy.Ajvtejtootázkepovažujenapadnutýrozsudokzanespravodlivý,nakoľkožalobkyňamalapočas
celého konania pasívny prístup a okrem podanej žaloby reálne nenavrhovala žiadne dôkazy, iba sa
pasívne zúčastňovala pojednávaní, čo potvrdzuje súdny spis. Správaním žalobkyne bolo súdne konanie
zbytočne predlžované a jemu tak zbytočne vznikli trovy konania, na náhradu ktorých by žalobkyňa mala
byť zaviazaná, keďže ich svojim pasívnym prístupom spôsobila. V tomto smere opísal aj viaceré príklady

pasívneho a účelového postupu žalobkyne a jej právneho zástupcu v priebehu konania a odvolaniu
žiadal vyhovieť.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne nesúhlasil s jej námietkou, že súd prvej inštancie
nesprávne vyhodnotil jej finančný vnos do manželstva a nezohľadnil údajný dar jej matky a poukázal

na to, že súd v tomto smere postupoval správne, keď žalobkyňa nepreukázala, že peniaze ktoré
boli jej matkou vybrané z účtu, jej boli skutočne darované a že tieto peniaze použila na realizáciu
stavby. V čase, kedy boli predmetné výbery uskutočnené, rodičia žalobkyne prerábali celé bytové jadro,
vrátane chodby a kuchyne (uvedené potvrdila žalobkyňa aj v závere predmetného pojednávania) a
je preto logické, že výbery z banky jej rodičia použili práve na realizáciu prerábky svojho bytu, na čo

upozorňoval už v prvoinštančnom konaní. Jeho obranu v tomto smere žalobkyňa nevyvrátila a neuviedla
žiaden ďalší protiargument. Neuniesla preto dôkazné bremeno a súd tento fakt vyhodnotil správne. V
nadväznosti na argumentáciu žalobkyne, ktorá spochybňuje poskytnutie finančných prostriedkov jeho
otcom F. L., a to s poukazom na to, že jeho čestné vyhlásenie bolo vyhotovené až dva roky po podanížaloby o vyporiadanie BSM, uviedol, že je samozrejmé, že čestné vyhlásenie bolo vyhotovené na
účely súdneho konania a preto bolo vyhotovené vo fáze konania, kedy to bolo potrebné. V danom
prípade išlo o darovanie peňazí jeho otcom a je úplne normálne, že si navzájom v čase darovania

nepodpísali žiadne vyhlásenia a potvrdenia. Z tohto dôvodu považuje toto tvrdenie žalobkyne za právne
irelevantné, účelové a s vecou nesúvisiace. Čo sa týka možných nepresností vo výpovedi jeho otca,
na ktoré žalobkyňa poukazuje vo svojom odvolaní, zdôraznil, že išlo o dlhoročné úspory jeho otca a
okrem toho, vypovedal dňa 9.9.2015, teda osem rokov po poskytnutí peňazí. Dáva preto zmysel, že
nemohol na detaily vedieť odpovedať presne. Rovnako, ani v tomto smere žalobkyňa neuviedla žiaden

protiargument, ktorým by darovanie peňazí vyvrátila. Uvedené platí i vo vzťahu k čestnému vyhláseniu
jeho terajšej manželky, v prípade ktorého je taktiež logické, čestné vyhlásenie bolo vyhotovené až
pre účely súdneho konania a preto bolo vyhotovené vo fáze konania, kedy to bolo potrebné. Ani v
tomto prípade žalobkyňa nepreukázala opak ohľadne vnosu predmetných finančných prostriedkov a
nakoľko žalobkyňa nemohla mať prehľad o finančnej situácii F.. I. L., jej tvrdenia vychádzajú jedine z
jej mylných dohadov, bez podloženia argumentmi. Pokiaľ ide o jeho vnos z prostriedkov spotrebného

úveru, uviedol, že pokiaľ v roku 2007 plánoval nadobudnúť pozemok a stavať dom a nemal okrem vyššie
týchto peňazí žiadne iné a musel si preto na výstavbu požičať. Tieto peniaze použil na nadobudnutie
pozemku a žalobkyňa opäť nepreukázala, že peniaze z úveru použil alebo mohol použiť na iný účel.
V tomto je zásadný rozdiel, nakoľko on vnos žalobkyne a peniaze jej matky relevantne spochybnil.
V reakcii na tvrdenie žalobkyne v odvolaní, že nemala peniaze na zaplatenie preddavku na znalecké

dokazovanie s tým, že na zaplatenie preddavku na znaleckého dokazovania mal byť zaviazaný aj
on, poukázal na to, že v zmysle ust. § 253 C.s.p., ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s
ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok. Ak súd ustanoví znalca a
strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží
povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania. Ak strana

v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná. Súd teda postupoval v
zmysle Civilného sporového poriadku, keď po nezaplatení preddavku dôkaz nevykonal. O uložení jeho
povinnosti zaplatiť preddavok na znalecké dokazovanie ktoré navrhla žalobkyňa, nemohlo byť súdom
rozhodnuté ani teoreticky, nakoľko to zákon nepripúšťa. Pokiaľ súd prvej inštancie vlastným dopytom
oslovil realitnú kanceláriu, na tento dôkaz nie je možné prihliadnuť v zmysle ust. § 185 ods. 2 C.s.p.,

keďže nebol podaný návrh na jeho vykonanie žiadnou procesnou stranou ani žalobkyňou a súd nemôže
pri dokazovaní konať ex officio. Napokon k správnosti výpočtu vyporiadania majetku súdom odkázal na
obsah ním podaného odvolania v tejto veci, ktorému žiadal vyhovieť.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (§ 379 písm. c) C.s.p.) v medziach

odvolacích dôvodov uplatnených žalobkyňou a žalovaným v ich odvolaniach, pričom nakoľko dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny, svojim (v poradí prvým) rozsudkom zo dňa
26.3.2019, č.k. 8Co/64/2018-374, ho zmenil a nanovo rozhodol o vyporiadaní zaniknutého BSM inak,
než súd prvej inštancie. Zmena prvoinštančného rozhodnutia spočívala najmä v tom smere, že na
rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd pri vyporiadaní zohľadnil aj peňažné prostriedky uhradené

žalovaným titulom náhrady škody zo spoločných prostriedkov tretej osobe na splnenie jeho výlučného
záväzku v sume 5.123,23 eura a v nadväznosti na to považoval za potrebné rozdielne určiť aj výšku
náhrady na vyrovnanie podielov, ktorú má žalovaný uhradiť žalobkyni. Pre úplnosť je však potrebné
poukázať aj na to, že odvolací súd za správne považoval ustálenie skutkového stavu veci súdom prvej
inštancie, vrátane ustálenia hodnoty pozemkov, ktoré sú predmetom vyporiadania.

6. Na základe dovolania žalobkyne predmetný (v poradí prvý) rozsudok odvolacieho súdu zo dňa
26.3.2019, č.k. 8Co/64/2018-374, preskúmal Najvyšší súd SR, ktorý tento rozsudok zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie, a to (iba) z dôvodu zisteného odklonu od ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších
súdnych autorít, ktorý mal za následok nesprávne ustálenie hodnoty vyporiadaných pozemkov ako

aj nesprávny výpočet výšky sumy, ktorú má žalovaný žalobkyni uhradiť na vyrovnanie podielov na
vyporiadanom majetku. Vo svojom zrušujúcom uznesení vyslovil najvyšší súd záväzné právne závery
významné pre ďalší priebeh odvolacieho konania. V prvom rade po preskúmaní veci konštatoval, že
hodnotu pozemkov, ktoré sú predmetom vyporiadania v tomto spore (parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/
XX) je nevyhnutné v súlade s ustálenou judikatúrou, ktorú podľa neho odvolací súd nerešpektoval,

ustáliť vo výške ku dňu vyporiadania, teda rozhodnutia (odvolacieho) súdu. Okrem toho dospel k záveru,
že odvolací súd sa od ustálenej rozhodovacej praxe odchýlil aj pri výpočte výšky sumy na vyrovnanie
podielov, pričom jeho úlohou bude pri tohto výpočte v súlade s ust. § 150 Občianskeho zákonníkadôsledne zohľadniť vnosy každej zo strán sporu, ako aj plnenia, ktoré boli zo spoločného majetku
vynaložené na ich výlučný majetok.

7. Po zrušení a vrátení veci dovolacím súdom sa odvolací súd opätovne vecou zaoberal, s poukazom
na § 470 ods. 1, 2 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu (§ 379
písm. c) C.s.p.) v medziach odvolacích dôvodov uplatnených žalobkyňou a žalovaným v ich odvolaniach,
ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), pričom dospel k záveru, že pri rešpektovaní záväzných právnych
záverov, vyslovených dovolacím súdom v jeho zrušujúcom uznesení, nie je možné v spore rozhodnúť

bez doplnenia dokazovania pokiaľ ide o hodnotu pozemkov, ktoré sú predmetom vyporiadania v tomto
spore (parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX). Za týmto účelom sporovým stranám poskytol priestor na
vyjadrenie k záväzným právnym záverom dovolacieho súdu a súčasne na prípadné prezentovanie ich
dôkazných návrhov korešpondujúcich s rozhodnutím dovolacieho súdu.

8. Žalobkyňa navrhla na určenie hodnoty pozemkov parc. č. XXX/XX, XXX/XX v k. ú. A. vo veci vykonať

dokazovanie prostredníctvom vyžiadania odborného vyjadrenia odborne spôsobilej osoby podľa § 206
C.s.p. V súvislosti s prípadným uložením povinnosti zložiť preddavok na trovy dokazovania pripomenula,
že v konaní na prvom stupni zložila preddavok na trovy dokazovania v sume 300 eur, pričom nakoľko sa
tak stalo až po uplynutí súdom stanovenej lehoty a súd znalecké dokazovanie nenariadil ani preddavok
jej doposiaľ nevrátil, ak by vyvstala povinnosť platiť preddavok na trovy dokazovania, žiada, aby na tento

účel boli použité finančné prostriedky, ktoré už raz uhradila.

9. Žalovaný uviedol, že nenavrhuje vyžiadanie odborného vyjadrenia od odborne spôsobilej osoby
a nenavrhuje ani vykonať znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností -
pozemkov parc. č. XXX/XX parc. č. XXX/XX. Poukázal na to, že s prihliadnutím na viaceré pokusy

o urovnanie problematiky so žalobkyňou, ktoré inicioval pred podaním samotného návrhu aj počas
konania, je zrejmé, že na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva súdnou cestou nedal žiaden
podnet, na jeho vedení nemá žiaden záujem, a preto nevidí žiaden dôvod na to, aby iniciatívne prevzal
na seba záväzok znášať náklady súvisiace s vypracovaním ním nenavrhovaného či už odborného
vyjadrenia alebo súdnoznaleckého posudku, najmä ak tento dôkaz v konaní pred súdom prvého stupňa

navrhla žalobkyňa a sama preddavok na trovy dôkazu v stanovenej lehote nezložila, teda to bola
práve a jedine ona, vďaka komu sa hodnota nehnuteľnosti nedala určiť a teda aj vďaka komu sa celé
konanie predĺžilo. V tejto súvislosti poukázal na zdôvodnenie rozhodnutí súdov prvej ako aj druhej
inštancie, a tiež na výpoveď žalobkyne na pojednávaní dňa 04.10.2017, v zmysle ktorých pokiaľ sa
jedná o hodnotu nehnuteľností, nepodarilo sa preukázať, že hodnota nehnuteľností je vyššia než cena

uvedená v kúpnej zmluve, pričom súčasne znalecký posudok na túto skutočnosť nebol žalobkyňou
predložený. Na takto ustálenú hodnotu by sa malo nazerať ako na hodnotu vyplývajúcu zo zhodných
tvrdení účastníkov v zmysle § 186 ods. 2 C.s.p. Hoci počas celého konania namietal, že nehnuteľnosti
nemali byť vôbec zahrnuté do masy BSM, právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu rešpektoval a
sumu, na ktorú ho súd rozsudkom č. k 8Co/64/2018 - 374 zo dňa 26.03.2019 zaviazal, žalobkyni v

stanovenej lehote aj v súlade s výrokom rozsudku uhradil. O to prekvapivejšie bolo, že žalobkyňa
súdom ustálenú cenu vychádzajúcu z kúpnej zmluvy neskôr vo svojom odvolaní spochybnila, hoci na
preukázanie opaku sama neprodukovala žiaden dôkaz. I keď si je vedomý, že právny názor Najvyššieho
súdu SR je pre konajúci súdu záväzný, je presvedčený, že stanovovanie všeobecnej hodnoty vecí, ktoré
sú predmetom vyporiadania, k dátumu, kedy dochádza k vyporiadaniu, je s ohľadom na priebeh celého

konania viac ako nespravodlivé. Bez toho, že by mal akýkoľvek podiel viny na dĺžke tohto konania,
je/bude časový rozdiel medzi kúpou nehnuteľností (r. 2009) a okamihom, kedy dôjde k vyporiadaniu
BSM, viac ako 15 rokov, pričom za uvedené obdobie sa hodnota nehnuteľností nepochybne zmenila,
o čo sa žalobkyňa nijako nepričinila. Z doterajšieho priebehu konania, ako vyplýva zo súdneho spisu,
je zrejmé, že opakovane prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzýval žalobkyňu na mimosúdne

vysporiadanie (bez odozvy), bol v konaní aktívny a na odporu svojich tvrdení produkoval relevantné
dôkazy, čo sa však nedá tvrdiť o žalobkyni. V tejto súvislosti dal do pozornosti rozhodnutie Krajského
súdu v Nitre, sp. zn. 5 Co 170/2011, podľa ktorého: "Tomu, kto určitú vec od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva do vyporiadania užíval, sa môže určiť cena v čase zániku bez ohľadu na cenu v čase
vyporiadania, ak mu vec má zostať. Opotrebenie i náklady tu idú predovšetkým na jeho vrub. Len pri

veciach, ktoré má jeden z manželov vydať druhému manželovi, sa musia určiť obidve ceny a rozhodnúť
o tom, na čí vrub pôjde opotrebenie, resp. iné zmeny alebo záväzky spojené s vecou" a poukázal
na to, že nehnuteľnosti od momentu ich nadobudnutia užíval výlučne on, po celý čas za ne uhrádzal
príslušnúdaň,staralsaoneavýstavbourodinnéhodomuaobhospodarovanímichnepochybnezveľadil.S ohľadom na skutkové okolnosti prejednávanej veci, ktorú doručením rozsudku odvolacieho súdu
považoval za právoplatne skončenú a povinnosti z nej vyplývajúce za splnené, ako aj s prihliadnutím
na neprimeranú dĺžku konania poukázal aj na základné zásady civilného sporového konania, konkrétne

čl. 2 C.s.p. a vyslovil presvedčenie, že pokiaľ znalecký posudok dospeje v čase rozhodovania súdu
k stanoveniu inej/vyššej hodnoty, ako bola medzi nami so žalobkyňou ustálená (viď. argumentácia
vyššie), bude na tomto postavené rozhodnutie súdu voči jeho osobe neprimerane nespravodlivé a
arbitrárne. Hoci je nepochybné, že želaným stavom je síce jednotná (konštantná) judikatúra, t. j. aby
sa "v rovnakých prípadoch rozhodovalo rovnako", je presvedčený, že za splnenia určitých podmienok

je odklon od ustálenej rozhodovacej praxe nielenže prípustný, ale pre spravodlivé rozhodnutie priam
žiadúci a nevyhnutný a ak by sa súd argumentačne vysporiadal s existujúcou judikatúrou, prelomeniu
tejto judikatúry nebude brániť žiadna prekážka.

10. Odvolací súd si následne v intenciách záväzných právnych záverov vyslovených dovolacím súdom
v jeho zrušujúcom uznesení na návrh žalobkyne v súlade s ust. § 206 C.s.p. vyžiadal od Národnej

asociácie realitných agentúr Slovenska odborné vyjadrenie ohľadne všeobecnej trhovej hodnoty
pozemkovparc.č.XXX/XXT.X..Č..XXX/XX,ktorésúpredmetomtohtokonania.Podoručeníodborného
vyjadrenia NARKS z 27.08.2024 odvolací súd jeho obsah oboznámil na odvolacom pojednávaní
konanom dňa 24.09.2024, pričom z obsahu daného odborného vyjadrenia vyplýva, že s ohľadom na
pomery na mieste, najmä železničnú trať v tesnej blízkosti v prípade pozemkov, ktoré sú predmetom

vyporiadaniavtomtokonaní,odhadovanácenapredstavujesumuvcenovompásme190až200eur/m2.

11. V súvislosti s námietkami žalovaného ohľadom potreby doplnenia dokazovania a jeho argumentácie
právnymi závermi vyplývajúcimi z rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 5 Co 170/2011, odvolací
súd pre úplnosť poznamenáva, že v predmetnej veci vzhľadom na celkom jednoznačne formulované

záväzné právne závery so zreteľom na ust. § 455 C.s.p. jednoducho nemal inú možnosť, než doplniť
dokazovanie a ustáliť hodnotu pozemkov, ktoré sú predmetom vyporiadania, v aktuálnom čase, teda ku
dňu rozhodnutia o podanom odvolaní. Argumentáciu žalovaného preto už len z tohto dôvodu nemožno
považovať za dôvodnú.

12.Trebavšakpoukázaťajnato,ževnadväznostinaskutočnosti,ktorévyplynulizodbornéhovyjadrenia
NARKS z 27.8.2024, navrhol žalovaný vykonať dokazovanie súkromným znaleckým posudkom, ktorý
nechal vypracovať a mienil predložil odvolaciemu súdu v reakcii na predmetné odborné vyjadrenie
NARKS. Následne ale žalovaný odvolaciemu súdu písomne oznámil, že nakoľko predbežné závery ním
osloveného znalca svedčili v prospech odhadu vykonaného zo strany NARKS, rozhodol sa (v záujme

aspoň čiastočnej úspory nákladov) od vypracovania posudku upustiť a dal znalcovi pokyn na zastavenie
prác. Avizovaný súkromný znalecký posudok na stanovenie ceny pozemkov preto nepredložil a na tomto
jeho dôkaznom návrhu už netrval, t.j. už toto dokazovanie nežiadal vykonať.

13. V písomnom podaní zo dňa 08.10.2024 požiadal už len o poskytnutie možnosti uhradiť príslušnú

sumu na vyrovnanie podielov na vyporiadanom majetku žalobkyni v splátkach, ideálne v období 24
mesiacov. Svoju žiadosť odôvodnil najmä tým, že má tri vyživovacie povinnosti, pričom manželka je s
mladšími deťmi (dvojičkami) na materskej dovolenke, teda je aktuálne jedinou osobou v domácnosti
s aktívnym príjmom a prehodnotenie, resp. iné nazeranie na určenie ceny vyrovnacieho podielu s
odstupom 15 rokov bude pre neho a jeho rodinu nielen nespravodlivé, ale priam likvidačné, keďže ide o

sumu, ktorú pri svojich príjmoch aktuálne nie je nijako schopný v krátkej lehote zabezpečiť z vlastných
zdrojov. Poukázal v tejto súvislosti aj na to, že cena posudzovaných nehnuteľností bola v čase ich kúpy
(zaokrúhlene cca. 30.000 EUR) v prevažnej miere financovaná z prostriedkov, ktoré mu v tom čase
poskytli jeho súčasná manželka/vtedy priateľka (v sume 6.500,- EUR) a tiež jeho otec (v sume 12.000,-
EUR) a ak by som čo i len hypoteticky pripustil, že vo zvyšku (cca. 1/3) boli nehnuteľnosti financované

z prostriedkov patriacich do BSM (čo by odôvodňovalo ich zahrnutie do masy BSM), išlo by len o
nepomernú časť prostriedkov k celkovej kúpnej cene v čase ich nadobudnutia. Pri akceptovaní záverov
NS SR, kedy pri určení hodnoty nehnuteľností treba vychádzať z aktuálnych cien nehnuteľností, je (v
dôsledkunárastuciennehnuteľností)obohateniežalobkyne,ktorásanaichnadobudnutíanifinancovaní
nijako nepričinila, priam závratné a pre jeho likvidačné. Na preukázanie príjmov žalovaný predložil jeho

daňové priznanie zo živnosti za rok 2023, z ktorého vyplýva daňová strata v sume 604,54 eura, ako
aj účtovnú závierku a daňové priznanie za rok 2023 jeho spoločnosti NADOM Elektric, s.r.o., z ktorých
vyplýva kladný výsledok z hospodárskej činnosti vo výške 3.616 eur pri príjmoch v sume 27.248 eur.Súčasne predložil rodné listy detí, dcéry narodenej v roku 2010 a dvoch synov (dvojičiek) narodených
v roku 2023.

14. Žalobkyňa v reakcii na písomné podanie žalovaného s poskytnutím možnosti žalovanému uhradiť
odplatu na vyrovnanie podielov v ním navrhovaných splátkach nesúhlasila. Poukázala na to, že žalovaný
zatiaľ ani nevie aký vysoký bude jeho vyrovnací podiel, no už v tomto momente žiada splátky na
jeho plnenia v trvaní 2 rokov, táto požiadavka je neadekvátna a neprimeraná tomu, že minimálne od
začiatku tohto sporu, respektíve od rozvodu účastníkov, žalobca bez akejkoľvek náhrady, obýva a užíva

nehnuteľnosti - pozemok, ktorý je aj jej vlastníctvom, pričom za celý uplynulý čas kedy žalovaný býva
a užíva pozemok, neprispieva svojim pričinením k skráteniu tohto konania a žalobkyňa 12 rokov čaká
na svoj právom patriaci podiel na spoločnom majetku. Ona bola tá, ktorá sa odsťahovala (žalovaný jej
oznámil že má novú známosť, že sa k nemu sťahuje priateľka, s ktorou aj doteraz obýva nehnuteľnosť
- pozemok ktorý patrí aj jeho exmanželke), musela si zabezpečiť ako rozvedená osoba na vlastné
náklady iné bývanie, sama mala finančné ťažkosti a trvalo veľmi dlho kým sa jej životná situácia

vrátane finančnej aspoň ako tak stabilizovala. Po skončení manželstva s protistranou ostala bez
bývania, bez pozemku, bez výplaty relevantného podielu a musela si zabezpečiť z vlastných peňazí
nové bydlisko, a preto považuje za neprimerané, aby jej žalovaný ešte nasledujúce dva roky splácal
podiel na BSM. U žalovaného neobstojí ani tá argumentácia, že sa počas trvania sporu nehnuteľnosť
zhodnocuje, nakoľko ide o objektívny ekonomický jav, za ktorý nenesie zodpovednosť, a preto jej

to nemôže byť na ťarchu. Rovnako jej nesmie byť na ťarchu, že stabilná judikatúra určuje pravidlo
oceňovania nehnuteľností v čase ich vyporiadania. Okrem uvedeného, zvyšovanie bonity nehnuteľností
a rast ich cien na trhu nie je výhradne na jej prospech a na príťaž žalovaného, nakoľko aj on sám je
vlastníkom tej istej nehnuteľnosti, ktorej cena vzrastá a on sám profituje z nárastu jej hodnoty oproti
tej za akú nehnuteľnosť nadobudol (spoločne s exmanželkou). Preto nazeranie žalovaného výhradne

cez jeho egoistickú logiku, že nárast cien nehnuteľností je mu momentálne procesne na príťaž a je
preň nespravodlivý, je selektívnym výrezom reality. Aj sám žalovaný získava tým že vzrastajú ceny
nehnuteľností, nakoľko ak v súčasnosti vyplatí svojej exmanželke vyrovnací podiel na nehnuteľnostiach,
ktoré budú s najväčšou pravdepodobnosťou zhodnocované aj v budúcnosti, stane sa tak výlučným
vlastníkom nehnuteľností, ktoré o pár rokov ešte vzrastú na hodnote. Argumentácia žalobcu že má

maloletédetiajesamoživiteľ,pretožejejehomanželkanamaterskejdovolenke,nemážiadnurelevanciu
v tomto spore. Nemožno totiž od nej požadovať, aby po siahodlhom súdnom spore ešte dva roky čakala
na svoj právom jej patriaci vyrovnací podiel. Situácia akú opisuje žalovaný, teda že je vyrovnací podiel
preň likvidačný sa totiž v sporoch o vyporiadanie BSM nerieši tak, že strana ktorá trvá na tom, že si
ponechá majetok do výlučného vlastníctva a bude druhého exmanžela "naťahovať" splácaním jeho

podielu po minimálnych splátkach, ale rieši sa tak, že len tá strana ktorá je schopná vyplatiť druhému
jeho podiel, si berie na seba toto bremeno s tým, že nadobudne do vlastníctva celý majetok. Ak strana
nie je schopná v primeranom čase vyplatiť strane druhej jej právom patriaci podiel, nemôže požadovať,
aby jej bol majetok do výlučného vlastníctva prikázaný. Žalovaný síce požaduje prikázať do výlučného
vlastníctva pozemok, ale zároveň súdu tvrdí, že nemá na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Tento prístup

je neakceptovateľný. Rozdelenie majetku v BSM má byť spravodlivé a prihliada sa pri jeho vyporiadaní aj
na to, aby bola táto spravodlivosť zachovaná aj voči strane, ktorá o majetok kedysi spoločný, prichádza.
Prichádza o bydlisko a miesto na život a ak jednému z manželov tento majetok ostáva, musí byť aj
schopný riadne a v primeranom čase vyplatiť vyrovnací podiel. Žalobkyňa môže rovnako dôvodiť tým,
že jej financie nie sú ideálne, má dve maloleté deti, mala mimoriadne výdavky po skončení manželstva,

zadlžila sa aby si zabezpečila nové bývanie a doposiaľ od exmanžela obdržala zo spoločného majetku
niečo vyše 5.000 EUR. Naopak, žalovaný nerušene obýva rodinný dom postavený aj na jej pozemku.
Môže teda rovnako od súdu požadovať, že nemôže čakať ďalšie dva roky na svoj podiel z majetku BSM,
nakoľko na zadosťučinenie spravodlivosti už čaká 12 rokov. Ak žalovaný požaduje prikázať do svojho
vlastníctva dané nehnuteľnosti, je potrebné aby sa zariadil tak, že jej vyplatí v primeranom čase a jednou

platbou jej právom patriaci podiel na vlastníctve predmetných nehnuteľností. Taktiež žalovaný musí byť
pripravený na to, že ak požaduje prikázať nehnuteľnosti do svojho vlastníctva, mal by byť finančne
pripravený znášať platbu vyrovnacieho podielu. Ak sa žalovanému zdá táto požiadavka "likvidačná",
nemôže požadovať aby mu bol majetok prikázaný do výlučného vlastníctva, nakoľko existujú aj iné
možnosti vyporiadania.

15. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd nanovo ustálil skutkový stav veci pokiaľ ide o hodnotu
vyporiadaného majetku v závislosti od hodnoty pozemkov parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX vo
výmere 115 m2 v k.ú. A., ktoré sú predmetom vyporiadania. V súlade so záväzným právnym názoromdovolacieho súdu vysloveným v jeho zrušujúcom uznesení, ktorým je v tomto prípade bezpodmienečne
odvolací súd viazaný, a podľa ktorého je v danej veci nevyhnutné hodnotu daných pozemkov určiť ku
dňu vyporiadania, vychádzal odvolací súd z odborného vyjadrenia NARKS zo dňa z 27.8.2024. Podľa

predmetného vyjadrenia na základe nimi vykonanej analýzy vychádzajúcej z ponukových dát za druhý
štvrťrok 2024, z ktorých čerpá aj Národná banka Slovenska, aktuálna trhová cena daných pozemkov
v predmetnej lokalite osciluje na úrovni 200 - 230 eur/m2, pričom však vzhľadom na železničnú trať v
tesnej blízkosti daných pozemkov ich odhadovaná cena zodpovedá cenovému pásmu 190 - 200 eur/m2.
Odvolací súd pritom dospel k záveru, že z cenového rozpätia určeného v odbornom vyjadrení NARKS,

je v danej veci na mieste vychádzať z ceny na spodnej hranici tohto cenového rozpätia, t.j. 190 eur/
m2, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že okrem blízkosti železničnej trate ide aj o pozemky
priľahlé k rodinnému domu žalovaného (čo je nesporné), čo má rovnako do istej miery negatívny dopad
na cenu, keď ich prípadný samostatný predaj tretej osobe je do určitej miery sťažený. Pokiaľ ide o
hodnovernosť predmetného vyjadrenia NARKS a jeho schopnosti byť náležitým podkladom na ustálenie
hodnoty daných pozemkov, vzal odvolací súd do úvahy aj tú skutočnosť, že sám žalovaný, ktorý cenu

pozemkov namieta, uviedol, že aj podľa stanoviska poskytnutého mu ním osloveným znalcom, ktorý mal
pôvodne pre neho vypracovať súkromný znalecký posudok, cena týchto pozemkov v zásade zodpovedá
ich všeobecnej (trhovej) hodnote. Odvolací súd preto nemal žiadne pochybnosti o správnosti odborného
vyjadrenia NARKS, z ktorého, ako už bolo vyššie uvedené, vychádzal pri ustálení ceny vyporiadaných
pozemkov.

16. Odvolací súd ďalej považuje za potrebné konštatovať, že vo vzťahu ku všetkým ostatným
skutočnostiam, ktoré mali význam pre rozhodnutie v spore, súd prvej inštancie skutkový stav veci ustálil
správne. Správne ustálil predmet vyporiadania a za správne treba považovať aj ustálenie hodnoty
ostatných vyporiadaných vecí. Za správne odvolací súd považuje tiež skutkové závery prvoinštančného

súdu, ktorý, pokiaľ ide o (prakticky) jediné medzi stranami sporné skutkové otázky týkajúce sa výšky
finančnýchvnosovžalobkynezjejvýlučnéhomajetkunaspoločnýmajetok,považovalzapreukázané,že
predmetné vnosy žalobkyne dosiahli výšku 100.000,- Sk. Uvedené zistenie má totiž dostatočnú oporu vo
vykonaných dôkazoch, ktoré súd prvej inštancie aj náležite vyhodnotil, pričom vyhodnotenie vykonaného
dokazovania a skutkové závery ním prijaté aj dostatočne odôvodnil, keď zrozumiteľne a logicky vysvetlil

dôvody, pre ktoré nepovažoval pravdivosť tvrdení žalobkyne za preukázanú (teda tvrdeniam žalobkyne
neuveril) napriek obsahu výpovede jej matky a predložených listinných dôkazov, pričom v tomto smere
správne dôsledne prihliadol aj na ďalšie skutočnosti, ktoré vyšli v priebehu konania najavo (napr. i na to,
že dôveryhodnosť tvrdení žalobkyne značne znižuje i to, že samotné skutkové tvrdenia o investovaní
peňažných prostriedkov, ktoré neskôr mienila preukázať výpoveďou svojej matky, spočiatku neuviedla

a uplatnila ich až dodatočne). Za tohto stavu nemožno súdu prvej inštancie vytknúť žiadne zásadné
pochybenie pri hodnotení vykonaných dôkazov, ktoré by mohlo mať vplyv na správnosť ustálenia
skutkového stavu významného pre rozhodnutie vo veci samej a námietky žalobkyne v odvolaní týkajúce
sa skutkových zistení ohľadne jej vnosov do spoločného majetku tak nemôžu obstáť. Za neopodstatnené
považuje odvolací súd odvolacie námietky žalobkyne týkajúce sa nesprávneho postupu súdu prvej

inštancie pri hodnotení vykonaných dôkazov, konkrétne hodnovernosti jednotlivých listinných dôkazov a
vypočutýchsvedkovastýmsúvisiacenámietkysrámciktorýchžalobkyňasúduprvejinštancievytýka,že
uveril tvrdeniam žalovaného, avšak jej tvrdenia považoval za nepreukázané. Ako už totiž bolo uvedené,
súd prvej inštancie svoje skutkové zistenia oprel o skutočnosti vyplývajúce z vykonaných dôkazov a
nesprávne nemožno v takomto prípade považovať vyhodnotenie vykonaného dokazovania iba preto, že

sa niektorá zo strán sporu s takýmto hodnotením nestotožňuje. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
tiež na to, že skutkové zistenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní najmä ak súd vychádzal zo
skutočností, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplývajú, alebo, naopak, nevzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov vyplývajú. V preskúmavanej veci prvoinštančný súd pre účely zistenia, či
peňažné prostriedky, ktoré mali byť žalobkyni poskytnuté jej matkou (príp. rodičmi) boli vynaložené na

spoločný majetok vychádzal iba z toho, čo vyplýva z obsahu listinných dôkazov (najmä z predložených
čestných prehlásení) a výpovedí svedkov, pričom nemožno dospieť k záveru, že by nezohľadnil všetky
okolnosti, ktoré v konaní vyšli najavo. I podľa názoru odvolacieho súdu je pritom z hľadiska existencie
vnosov žalobkyne rozhodujúce to, či boli predmetné prostriedky vynaložené na spoločný majetok a zo
strany žalobkyne predovšetkým táto skutočnosť preukázaná nebola.

17. Odvolací súd však, a to i s prihliadnutím na ďalší priebeh konania, za dôvodnú považuje odvolaciu
námietku žalobkyne, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil peňažnú sumu, ktorú jej má žalovaný
uhradiť na vyrovnanie podielov na vyporiadavanom majetku.18. Z ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri vyporiadaní zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva manželov má každý právo na to, aby sa mu vrátilo to, čo zo svojho

individuálneho majetku vynaložil na spoločný majetok, avšak zároveň je každý povinný (do spoločného
majetku) povinný vrátiť to, čo sa z neho vynaložilo na jeho výlučný majetok. V preskúmavanej veci bolo
dokazovaním zistené, že žalobkyňa zo svojho individuálneho majetku vynaložila na spoločný majetok
peňažnú sumu vo výške 3.319,39 eura a žalovaný zo svojho majetku do spoločného majetku vložil
celkovo sumu. Zároveň bolo zistené, že za trvania manželstva sporových strán došlo k úhrade záväzku,

ktorý žalovanému vyplýval z právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava II
vo veci sp. zn. 16C/115/2006 a súčasne je nesporné, že za trvania manželstva boli z bežných príjmov
žalovaného, ktoré nepochybne patria do BSM, uhradené splátky jeho úveru v sume 3.984 eur, o ktorom
nie je sporné, že išlo o úver poskytnutý výlučne žalovanému. Vychádzajúc z uvedených skutočností
dospel odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že peňažné prostriedky uhradené
žalovaným titulom pohľadávky vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Bratislava II v spore sp. zn.

16C/115/2006 treba považovať za prostriedky uhradené zo spoločných prostriedkov na jeho výlučný
majetok (záväzok) a uvedené rovnako platí aj o žalovaným uhradených splátkach úveru v sume 3.984
eur. Pokiaľ ide o úver poskytnutý iba jednému z manželov totiž platí, že ide o výlučný záväzok daného
manžela. Vo vzťahu k úhrade sumy 154.342,50.- Sk, t.j. 5.123,23 eura, na základe rozsudku Okresného
súduBratislavaIIvovecisp.zn.16C/115/2006,poukazujeodvolacísúdnato,žepokiaľbolapredmetným

rozsudkom žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu škody, ktorú im spôsobil, nejde
o spoločný záväzok oboch strán sporu, keď nejde o pohľadávku z právneho úkonu týkajúceho sa
spoločných vecí (§ 145 ods. 2 OZ); a na tom nič nemení ani skutočnosť, že v prípade nesplnenia
tohto záväzku by bolo možné viesť exekúciu i na majetok v BSM. V tomto smere preto nemôže
obstáť argumentácia prezentovaná žalobcom v priebehu sporu i v jeho odvolaní, podľa ktorej v prípade

predmetného záväzku malo ísť o jeho spoločný záväzok so žalobkyňou.

19. Pokiaľ ide o spôsob vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán,
žiadna z nich v odvolaní nepredniesla vo vzťahu k tejto otázke odvolacie námietky, pričom so zreteľom
na skutočnosti vyplývajúce z vykonaných dôkazov možno uzavrieť, že v tomto smere súd prvej inštancie

rozhodol vecne správne.

20. Nesprávne však (ako už bolo konštatované) prvoinštančný súd ustálil výšku peňažnej sumy,
ktorú žalovanému uložil zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov na vyporiadanom majetku, keď hoci
dostatočne a správne v tomto smere ustálil skutkový stav veci, z ktorého v súlade s ust. § 383 C.s.p.

vychádzal aj odvolací súd, nesprávne zohľadnil vnosy strán, no najmä plnenia poskytnuté v priebehu
manželstva zo spoločného majetku na výlučný majetok žalovaného.

21. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.04.2018, sp.
zn. 6 Cdo 56/2017, uverejnené v Zo súdnej praxe pod č. 33/2018, v čísle 4/2018, str. 164, rovnako

porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26. januára 1977 sp. zn. 1 Cz 105/1976 uverejnené v
Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu ČSSR vo zv. 9 - 10, ročník 1979, pod č.
27, ako aj rozhodnutia NS SR vo veciach sp. zn. 6 Cdo 128/2012 a sp. zn. 7 Cdo 288/2013), na ktoré
odkazuje aj dovolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení, ak má usporiadanie zodpovedať ustanoveniu
§ 150 Občianskeho zákonníka, treba do hodnoty, ktorá sa má usporiadať, a z ktorej sa vypočítava

hodnota podielov, pojať aj to, čo má každý zo spoluvlastníkov nahradiť (čo každý zo svojho vynaložil na
spoločný majetok). Iba v takom prípade možno na podiel každého započítať plnú hodnotu toho, čo mal
nahradiť a nenahradil (čo sa mu má nahradiť). Ak sa hodnota majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nezvýši (prípadne nezníži) o uvedenú náhradu, možno manželovi na jeho
podielzapočítaťzhodnotytoho,čobymalnahradiť(čobysamumalozbezpodielovéhospoluvlastníctva

manželov nahradiť) iba podiel, a to v rozsahu, aký mu pripadá z celého bezpodielového spoluvlastníctva.

22. V danej veci majú vyššie uvedené závery ten dôsledok, že výšku náhrady, ktorú má žalovaný
žalobkynivyplatiťnavyrovnaniepodielov,jenevyhnutnéustáliťtak,žekvýchodiskovejhodnotevšetkých
vyporiadaných vecí v sume 121.802,72 eura je potrebné pripočítať (keďže ide o plnenie v minulosti

poskytnuté zo spoločného, ktoré má byť do BSM refundované z individuálneho majetku, teda o túto
sumu sa čistá hodnota BSM zvýši) sumu vynaloženú zo spoločných prostriedkov na výlučné záväzky
žalovaného v sume 3.984 eur (splátky úveru v plnej výške) a v sume 5.123,23 eura (celá náhrada škody
uhradená na základe rozsudku vo veci sp. zn. 16C/115/2006) a súčasne odpočítať (keďže ide o plneniev minulosti z výlučného poskytnuté do BSM, ktoré má byť z BSM refundované späť do individuálneho
majetku, teda o túto sumu sa čistá hodnota BSM zníži) vnos žalobkyne v sume 3.319,39 eura (v
tomto smere žalobkyňa v odvolaní dôvodne namieta nesprávnosť prepočtu na euro) a vnos žalovaného

spolu v sume 24.500 eur. Takto ustálená suma vo výške 103.090,56 eura predstavuje skutočnú čistú
hodnotu predmetu vyporiadania BSM, z nej polovica pre každú zo strán sporu sumu 51.545,28 eura. Po
zohľadnení vnosov každej zo strán (vnos žalobkyne v sume 3.319,39 eura a žalovaného v sume 24.500
eur) ako aj sumy vynaloženej z BSM na oddelený majetok žalovaného (3.984 eur + 5.123,23 eura), keď
žalobkyni boli prikázané veci a práva v celkovej hodnote 454,69 eur a žalovanému v celkovej hodnote

121.348,03 eura výška peňažnej sumy, ktorú je žalovaný povinný žalobkyni po zohľadnení vnosov a
úhrad z BSM na výlučný majetok žalovaného (spolu 9.107,23 eura) vyplatiť na vyrovnanie podielov /na
dorovnanie žalobkyne na sumu 51.545,28 eura, keď na jej strane po odpočítaní jej vnosov (3.319,39
eura) od prikázaných vecí (454,69 eura) vychádza "strata" - 2.864,70 eura/, predstavuje sumu 54.409,98
eura. Len tak totiž možno dosiahnuť, aby v prípadne dôslednej interpretácie a aplikácie ust. § 150
Občianskeho zákonníka v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR v intenciách právnych

záverov vyslovených v zrušujúcom uznesení dovolacieho súdu v predmetnej veci podiely oboch strán
na (čistej) hodnote predmetu vyporiadania boli rovnaké.

23. Odvolací súd však dospel k záveru, že so zreteľom na ust. § 217 ods. 1 C.s.p. je pre účely
nového rozhodnutia o vyporiadaní a tak aj o uložení povinnosti žalovanému uhradiť žalobkyni príslušnú

sumu na vyrovnanie podielov, nevyhnutné od sumy 54.409,98 eura, ktorú by mal inak žalovaný
žalobkyni uhradiť na vyrovnanie podielov na vyporiadanom majetku, odpočítať sumu 5.952,74 eura,
ktorú žalovaný žalobkyni už uhradil na základe (v poradí prvého) rozsudku odvolacieho súdu zo dňa
26.3.2019, č.k. 8Co/64/2018-374. Úhrada danej sumy žalobkyni nebola medzi stranami sporná a na
odvolacom pojednávaní konanom dňa 29.10.2023 strany zhodne potvrdili, že predmetná suma napriek

zrušeniu citovaného rozsudku odvolacieho súdu nebola žalobkyňou žalovanému doposiaľ vrátená. Na
základe uvedeného potom odvolací žalovanému uložil na vyrovnanie podielov na vyporiadanom majetku
povinnosť zaplatiť žalobkyni len sumu 48.457,24 eura (54.409,98 - 5.952,74).

24. Predmetnú peňažnú sumu však odvolací súd, aj s prihliadnutím na jeho žiadosť o poskytnutie

možnosti splátok, uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
Dospel totiž k záveru, že štandardná lehota 3 dní od právoplatnosti by bola v danej veci vzhľadom na
všetky okolnosti po zohľadnení oprávnených záujmov oboch sporových strán zjavne neprimeraná, a
to najmä vzhľadom na značnú výšku tejto sumy a čiastočne aj osobné pomery žalovaného. Na strane
druhej však bolo potrebné zohľadniť, že znášanie dlhšej doby splatnosti nemožno od žalobkyne podľa

odvolacieho súdu spravodlivo požadovať. Pokiaľ žalovaný v tomto smere namietal, že úhrada danej
sumy by bola pre neho a jeho rodinu likvidačná a žalobkyňa takýmto rozhodnutím získa neprimeraný
prospech, odvolací súd uvádza, že žalobkyňa v tejto súvislosti správne poukazuje na dĺžku obdobia
od zániku BSM (15 rokov), ako i na skutočnosť, že žalovaný sám žiadal predmetné nehnuteľnosti
prikázať do jeho výlučného vlastníctva, teda si musel byť vedomý vzniku danej peňažnej povinnosti,

na čo sa mal pripraviť, pričom o získaní neprimeraného prospechu žalobkyne nemožno ani uvažovať,
keď zo zvýšenia trhovej hodnoty predmetných nehnuteľností majú profit obe strany sporu, keď hodnote
nehnuteľností ktoré žalovaný vyporiadaním získava do výlučného vlastníctva v plnej miere zodpovedá
úhrada žalobkyni na vyrovnanie podielov. Odvolací súd však v súvislosti s určením lehoty na plnenie
zároveň poukazuje na to, že hoci žalovaný nepreukázal svoje skutočné zárobkové a majetkové pomery

(predložené daňové priznania a účtovná závierka bez preukázania jeho skutočných príjmov nepochybne
na tento účel nemôžu postačovať), nemali by zostať bez povšimnutia jeho osobné pomery, a to najmä
skutočnosť, že má vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom, z ktorých dve sú v útlom veku a
jeho terajšia manželka sa o ne stará, teda zárobkové pomery jeho rodiny sú do určitej miery limitované.
Okolnosti na strane žalovaného však nemôžu byť na úkor žalobkyne do tej miery, aby bola nútená

strpieť ďalší zásadný odklad zavŕšenia procesu vyporiadania zaniknutého BSM, a to v neposlednom
rade aj so zreteľom na to, že to bola skutočne žalobkyňa, ktorá sa zo spoločnej domácnosti so žalobcom
odsťahovala a bola nútená si vyriešiť bývanie a základné životné potreby sama bez možnosti čerpať
v tomto smere financie z vyporiadania spoločného majetku. Z uvedených dôvodov dospel odvolací
súd k presvedčeniu, že určená lehota 60 dní od právoplatnosti rozsudku v maximálnej možnej miere

zodpovedá právam a oprávneným záujmom oboch sporových strán v danej veci.

25. Napokon odvolací súd len pre úplnosť opätovne uvádza, že za neopodstatnené považuje v celom
rozsahu ďalšie odvolacie námietky žalovaného vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej. Nemožnosa totiž stotožniť s tvrdením žalovaného, že pozemky parc. č. XXX/XX a XXX/XX nepatria do
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán, keď je nepochybné, že boli nadobudnuté
minimálne sčasti zo spoločných peňažných prostriedkov a takto nadobudnutá vec do bezpodielového

spoluvlastníctva patrí. Rovnako je z tohto hľadiska bez významu, že sporové strany uzatvorili (akúsi)
zmluvu o budúcom vyporiadaní BSM, keď takáto zmluva je (ako na to správne poukázal i súd prvej
inštancie) absolútna neplatná pre jej rozpor s kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka
upravujúcimi daný právny inštitút, pričom v tejto súvislosti neobstojí ani argumentácia žalovaného
požiadavkou súladu s dobrými mravmi. Jeho aplikácia v danom prípade totiž neprichádza do úvahy

a neopodstatnená je i námietka žalovaného v odvolaní, že súd nerozhodol spravodlivo, keď ním
nadobudnutý pozemok zahrnul do BSM a uložil mu povinnosť zaplatiť žalobkyni vyrovnanie z tohto
pozemku, avšak jemu uloženú povinnosť nahradiť škodu tretej osobe nezahrnul do BSM, a to napriek
tomu, že postihnutý bol majetok oboch manželov. Ustálenie predmetu bezpodielového spoluvlastníctva
totiž závisí výlučne od objektívnych skutočností, ktoré sú v konaní pred súdom náležite preukázané,
pričom v tejto súvislosti právna úprava pri ustálení tzv. masy BSM, vrátane všetkých a pasív, neposkytuje

(ani súdu) žiadny priestor na akúkoľvek úvahu, pri ktorej by mohli byť aplikované princípy spravodlivosti.

26. Napokon, odvolací súd sa ani po opätovnom posúdení veci nestotožnil s argumentáciou žalovaného,
že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o trovách konania. Prvoinštančný súd totiž pri rozhodovaní o
trovách konania dôsledne vychádzal z ust. § 255 ods. 1,2 C.s.p. a rozhodol správne, keď žiadnej zo strán

náhradu trov konania nepriznal, nakoľko pri žiadnej z nich nemožno konštatoval zásadný a prevažujúci
úspech, ktorý by priznanie náhrady trov konania jednej zo strán umožňoval. Pokiaľ totiž ide o predmet
vyporiadania, žalobkyňa žiadala do vyporiadania zahrnúť aj rozostavaný rodinný dom postavený na
parc. č. XXX/XX, vo vzťahu ku ktorému sa aj odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že
sa nestal súčasťou BSM, pričom na strane druhej žalovaný nesúhlasil s vyporiadaním pozemkov parc. č.

XXX/XX T. X.. Č.. XXX/XX, ktoré však boli súčasťou zaniknutého BSM, a teda žiadna zo sporových strán
so svojimi návrhmi a argumentáciou, ktorých opodstatnenosť by zásadne zmenila výsledok konania,
nebola úspešná. Odvolací súd je presvedčený, že v danom prípade iba také rozhodnutie o trovách
prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho konania, podľa ktorého každá zo strán znáša vzniknuté
trovy z vlastných prostriedkov, vzhľadom na výsledok sporu, avšak aj všetky ďalšie okolnosti týkajúce

sa priebehu konania, zodpovedá princípom spravodlivosti, ktoré nemožno celkom opomenúť ani pri
rozhodovaní o trovách konania. Nemožno sa tak stotožniť ani s argumentáciou žalovaného, že priebeh
konania a správanie žalobkyne je dôvodom na priznanie náhrady trov konania jeho osobe.

27. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

28. O nároku na náhradu trov (celého), t.j. prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho konania rozhodol
odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa zásady úspešnosti a
vzhľadom na čiastočný úspech strán, ktorý treba vzhľadom na už uvedené považovať za (v zásade)

rovnaký, rozhodol tak, že právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania žiadnej zo
strán nepriznal.

29. Rozhodnutie o poplatkovej povinnosti strán sporu za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
odvolací súd zrušil podľa § 389 ods. 2 C.s.p. a v tejto časti vec vrátil na ďalšie konanie, keď v zmysle

ust. § 14 od. 4 Zákona o súdnych poplatkoch s účinnosťou od 01.07.2017 súd v poplatkových veciach
koná a rozhoduje v obsadení vyšším súdnym úradníkom, čo bránilo súdu prvej inštancie o predmetnej
poplatkovej povinnosti rozhodnúť v obsadení samosudcom a súčasne bráni v rozhodnutí o poplatku i
odvolaciemu súdu. O poplatkovej povinnosti za vyporiadanie (Položka 6 písm. b) Sadzobníka súdnych
poplatkov) bude preto nevyhnutné (opätovne) rozhodnúť samostatným uznesením vydaným vyšším

súdnym úradníkom súdu prvej inštancie.

30. Osobitne však odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že poplatková povinnosť vo
výške uloženej napadnutým rozsudkom už nezodpovedá zmenenej situácii, keď týmto (v poradí druhým
odvolacím) rozsudkom došlo k zmene (zvýšeniu) základu pre vyrubenie poplatku, pričom súd prvej

inštancie bude pri novom rozhodovaní o poplatkovej povinnosti povinný zohľadniť aj to, že poplatková
povinnosť uložená napadnutým rozsudkom bola vynútene a napriek zrušeniu daného výroku splnená,
a poplatok preto vyrubiť iba zo základu, ktorý zatiaľ spoplatnený nebol, t.j. z rozdielu, o ktorý sa základ
pre vyrubenie poplatku zvýšil v dôsledku zmeny napadnutého prvoinštančného rozsudku.31. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom

fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).