Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123202052
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123202052.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7C/22/2023

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Michal Feciľak, advokát so sídlom Jesenná 8, 080 01
Prešovprotižalovaným:1./E.E.,nar.XX.XX.XXXX,bytomF.X,XXXXXG.a2./H.E.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom F. X, XXX XX G., 3./ I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX, J. F. XXX XX K., K., právne
zastúpení: AK – Tarabčák s.r.o., so sídlom Hlavná 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 859 109, v spore o určenie

neúčinnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

7C/22/2023

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní v 1. až 3. rade m a j ú vo vzťahu k žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu
100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

7C/22/2023

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 28.02.2023 žiadala, aby súd určil, že Kúpna zmluva číslo
X/XX/XX z 19.11.2019, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený Okresným úradom Prešov dňa
28.02.2020 medzi predávajúcim žalovanou v 3.rade a žalovanými v 1. a 2. rade ako kupujúcimi,
predmetom ktorej bol prevod stavby kravína súpisné číslo XXXXX I. G. L. M. N. XXXX/X, L. M.

N. XXXX/X a KN C číslo XXXX/X v katastrálnom území E., zapísanej na LV číslo XXXX, je voči
žalobkyni právne neúčinná eventuálne, aby určil, že táto kúpna zmluva je absolútne neplatná. Žalobkyňa
žalobu odôvodnila tým, že v spore pod spisovou značkou 32C/10/2020 vedenom na Okresnom súde
Prešov v právnej veci o vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných pozemkov vo
vlastníctve žalobcu bola účastníkom konania. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 32C/10/2020-313
zo dňa 12.01.2022 rozhodol tak, že žalovaná v 3.rade je povinná vydať žalobkyni sumu 1.264,36 eur
spolu s úrokom z omeškania. Žalovaná v 3.rade svoj záväzok voči žalobkyni v zmysle predmetného

rozsudku nesplnila. Žalobkyňa začiatkom februára 2020 zistila, že žalovaná v 3.rade previedla na
základe kúpnej zmluvy stavbu kravína na kupujúcich žalovaných v 1. a 2.rade. Prevod stavby kravína
na žalovaných v 1. a 2. rade pokladá žalobkyňa za účelový so zámerom zmarenia uspokojenia jej
pohľadávky. Týmto úkonom došlo k ukráteniu žalobkyne ako veriteľa. Žalobkyňa je presvedčená, žemomentálne je predmetné konanie jediné konanie, pomocou ktorého je v budúcnosti možné zabezpečiť
uspokojenie jej pohľadávky. Žalovaná v 3.rade žalobkyňu ukrátila, nakoľko žalobkyňa sa nebude môcť
uspokojiť voči žalovanej v 3.rade v exekučnom konaní.

2. Žalovaní v 1. a 2.rade sa k žalobe žalobkyne vyjadrili vo svojom písomnom podaní zo dňa 02.06.2023,
v ktorom žalobu žalobkyne žiadali zamietnuť. Uviedli, že v prípade petitu o neplatnosť zmluvy je
potrebné žalobu zamietnuť jednak z dôvodu, že zmluva môže byť neúčinná iba vtedy, ak je platná.
Ak by bola zmluva neplatná, nemôže byť zároveň aj neúčinná. Žalobkyňa ničím nepreukázala, že k

zaplateniu kúpnej ceny nedošlo. Kúpna cena bola zaplatená pri podpise zmluvy. Zároveň nemohlo dôjsť
k ukráteniu žalobkyne, nakoľko predávajúca predajom iba zamenila majetkovú hodnotu nehnuteľnosť
za inú ekvivalentnú hodnotu v peniazoch. Kúpnou zmluvou preto nemohlo dôjsť k ukráteniu, a teda
k zmenšeniu majetku predávajúcej. Úmysel ukrátiť a vedomosť druhej strany o tomto úmysle musí
preukázať žalobkyňa, o tom však nepredložila žiaden dôkaz.

3. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaných vyjadrila vo svojom písomnom podaní zo dňa 13.07.2023.
Poukázala na § 4 Zákona č. 394/2012 Z.z. Úmyslom zákonodarcu bolo limitovať transakcie nad 15.000
eur tak, že tieto nemajú byť vykonávané v hotovosti. Vo svetle uvedeného je konanie žalovaných,
pokiaľ nie je priamo rozporné so zákonom o obmedzení platieb v hotovosti, minimálne konaním in
fraudem legis. Žalobkyňa sa svojho práva domáha voči žalovanej v 3.rade u súdnej exekútorky JUDr.

Dlhopolcovej, pričom z priebežného oznámenia o stave exekúcie zo dňa 19.05.2023 je zrejmé, že
žalovaná v 3.rade nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by pohľadávka žalobkyne mohla byť
uspokojená.

4. Žalovaní v 1. a 2.rade sa k podaniu žalobkyne vyjadrili vo svojom písomnom podaní zo dňa

25.07.2023, v ktorom uviedli, že petity žalobkyne sa navzájom vylučujú. Žalobkyňa nemôže mať na
určení neplatnosti kúpnej zmluvy žiaden naliehavý právny záujem. Že kúpna cena bola zaplatená,
vyplýva priamo zo samotnej kúpnej zmluvy. Žalovaní nemali vedomosť o tom, žeby predávajúca mala
iné záväzky voči žalobkyni a už vôbec nemali vedomosť o jej prípadnom úmysle prevodom nehnuteľnosti
ukrátiť žalobkyňu. Ak by aj taký úmysel existoval, nemohli o ňom vedieť. Splnenie predpokladov pre

vyslovenie neúčinnosti zmluvy sa musí skúmať ku dňu uzatvorenia zmluvy. V čase uskutočňovania
exekúcie môže byť stav majetku prevodom diametrálne odlišný od stavu, kedy sa majetok prevádzal.

5. Žalovaná v 3.rade sa k žalobe žalobkyne vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 15.12.2023.
K uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo dňa 19.11.2019, pričom žalobkyňa nadobudla pohľadávku až

právoplatnosťou rozsudku 22.09.2022. Úmysel ukrátiť a vedomosť druhej strany o tomto úmysle musí
preukázať žalobkyňa, o čom k žalobe nepredložila žiaden dôkaz. Nároky žalobkyne sa navzájom
vylučujú.

6.Súdvykonaldokazovanievypočutímžalovaných,oboznámenímlistinnýchdôkazov,ktorésúsúčasťou

súdneho spisu a zistil tento skutkový stav:

7. Z výpisu z Listu vlastníctva číslo XXXX, okres Prešov, obec G., katastrálne územie E. mal súd za
preukázané, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou parcely registra C číslo XXXX/XX o výmere
140 metrov štvorcových, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcely XXXX/XX o výmere

62 metrov štvorcových, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcely XXXX/XX o výmere
2 metre štvorcové, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcely číslo XXXX/XX o výmere
193 metrov štvorcových, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcely XXXX/XX o výmere
76 metrov štvorcových, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcely XXXX/X o výmere 126
metrov štvorcových, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcely XXXX/X o výmere 128

metrov štvorcových, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcely XXXX/X o výmere 44 metrov
štvorcových, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parcely XXXX/XX o výmere 5 metrov
štvorcových, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a to v podiele 1/2 k celku. Na pozemkoch
v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne stojí stavba zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXX, okres
Prešov, obec G., katastrálne územie E., súpisné číslo XXXXX na parcele XXXX/X, súpisné číslo XXXXX

na parcele XXXX/X a súpisné číslo XXXXX na parcele XXXX/X, označenie stavby: kravín. Z pripojeného
spisu tunajšieho súdu spisová značka 32C/10/2020 mal súd za preukázané, že rozsudkom Okresného
súdu Prešov č. k. 32C/10/2020-313 zo dňa 12.01.2022 súd uložil, žalovanej v 3.rade povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 1.264,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.264,36 eur ododňa21.02.2020dozaplatenia,dotrochdníodprávoplatnostirozsudku. Vprevyšujúcejčastižalobu
zamietol a zároveň vyslovil, že strany nemajú nárok na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť v odseku I. dňom 22.09.2022. Žalobkyňa vedie voči žalovanej v 3.rade na vymoženie tejto

pohľadávky exekučné konanie. Rozhodnutím Okresného úradu Prešov, katastrálnym odborom číslo O./
XXXX súd povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovanej v 3.rade,
na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim LENAD INVEST s.r.o. a žalovanou v 3.rade
ako kupujúcou. V súčasnosti je kravín zapísaný na LV číslo XXXX, katastrálne územie E., súpisné číslo
XXXXX na parcelách XXXX/X, XXXX/X H. XXXX/X, vedený v podiele 1/1 k celku na žalovaných v 1.

a 2.rade.
8. Dňa 19.11.2019 bola uzatvorená Kúpna zmluva číslo X/XX/XX medzi predávajúcou žalovanou
v 3.rade a kupujúcimi - žalovanými v 1. a 2.rade, predmetom ktorej bola stavba zapísaná na LV číslo
XXXX, súpisné číslo XXXXX na parcelách KN C číslo XXXX/X, L. M. XXXX/X H. L. M. XXXX/X, stavba
kravínu. Podľa článku 2 kúpnej zmluvy, predávajúci a kupujúci sa dohodli na kúpnej cene vo výške
30.000 eur, ktorá podľa článku 2, bod 2 bola zaplatená pri podpise kúpnej zmluvy.

9. Žalovaná v 3.rade v spore pod spisovou značkou 32C/10/2020 doručila vyhlásenie, podľa ktorého
býva na ulici D. XX, K., neporušila žiadne zákony na území Slovenskej republiky, ani majetkové práva
žiadnych osôb, v období od 22.02.2018 do 19.11.2019 na území Slovenskej republiky vlastnila tri
nehnuteľnosti v podiele 1/1, a to stavbu kravína so súpisným číslom XXXXX na parcelách XXXX/X,

XXXX/X H. XXXX/X. Na území spomínaných budov nevykonávala žiadnu obchodnú ani inú činnosť a
nevlastnila žiadnu nehnuteľnosť. Exekučné konanie žalobkyne voči povinnej žalovanej v 3.rade vedie
JUDr. Michaela Dlhopolcová, ktorá v oznámení o stave exekúcie dňa 19.05.2023 oznámila žalobkyni,
že nezistila majetok žalovanej v 3.rade na území Slovenskej republiky. Predžalobnou výzvou na vydanie
bezdôvodného obohatenia zo dňa 05.02.2020 vyzvala žalobkyňa žalovanú v 3.rade na zaplatenie

bezdôvodného obohatenia za obdobie od 22.02.2018 do 21.02.2020 vo výške 2.511,40 eur, pričom
predžalobná výzva jej bola doručená dňa 13.02.2020.

10. Dňa 09.09.2017 bola uzatvorená Kúpna zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľnosti číslo XX/
XX/XXX medzi predávajúcim spoločnosťou LENAD INVEST s.r.o. a kupujúcou žalovanou v 3.rade,

predmetom ktorej bola nehnuteľnosť stavba kravína so súpisným číslom XXXXX, zapísanej na LV číslo
XXXX, pričom kupujúca zaplatila kúpnu cenu vo výške 30.000 eur, z toho základ DPH 20% je 25.000
eur a DPH je 5.000 eur. Žalovaný v 1.rade uviedol, že sa jedná o areál bývalého družstva na Solivare,
budovu bývalého kravína, podniká hneď vedľa, kde vlastní nehnuteľnosť, tiež budovu kravína, preto
sa s manželkou rozhodli odkúpiť od žalovanej v 3.rade túto nehnuteľnosť. Pokiaľ ide o cenu 30.000

eur, suma 15.000 eur, s manželkou si mysleli, že sa dá platiť v hotovosti na jednu osobu, preto bola
takáto kúpna cena aj dohodnutá, keďže túto nehnuteľnosť kupovali s manželkou. Pokiaľ ide o žalovanú
v 3.rade, tá je z Ukrajiny a tvrdila, že nemá tu účet, že potrebuje peniaze v hotovosti. Nemal žiadnu
vedomosť o pohľadávkach alebo o záväzkoch žalovanej v 3.rade. Žalovaná v 3.rade si podpis na tejto
kúpnej zmluve dala osvedčiť u notára, do areálu družstva prišla s osvedčenou kúpnou zmluvou, kde

bol osvedčený jej podpis a následne s manželkou zaplatili kúpnu cenu 30.000 eur. V areáli podniká
10-12 rokov. S ostatnými vlastníkmi budov sa pozná, vedú spory. Túto nehnuteľnosť vlastnila pani C. a
pred ňou spoločnosť LENAD INVEST s.r.o. ADLEN. Konkrétnosti o súdnych sporoch nevie. V čase, keď
podpisovali kúpnu zmluvu neboli žiadne vymáhateľné, vykonateľné pohľadávky alebo exekúcie. Pani C.
bola veľmi málo v tomto areáli, skontaktoval sa s ňou až vtedy, keď chcel túto nehnuteľnosť odkúpiť.

Nemal vedomosť o žiadnych súdnych sporoch, kedy sa začali a kedy skončili. Svoje záväzky má všetky
uhradené.

11. Žalobkyňa do konania predložila zápisnicu o pojednávaní pod spisovou značkou 9C/7/2012 zo dňa
15.01.2015 vo veci žalobkyne a žalovaného JASTA Slovakia s.r.o. o náhradu za užívanie pozemku,

kde bola vzatá späť žaloba po mimosúdnom vyrovnaní voči spoločnosti ADLEN za užívanie pozemku
zastavaného južnou stavbou kravína. Rozsudok Krajského súdu v Prešove 6Co/16/2022 vo veci
žalobcu P. B. proti spoločnosti LENAD INVEST a voči žalovanej v 3.rade, ktorou sa domáhal vydania
bezdôvodného obohatenia, rozsudok Okresného súdu Prešov 8C/46/2017 vo veci žalobcu P. B. proti
žalovanému JASTA Slovakia v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia, rozsudok Okresného súdu

Prešov 9C/7/2012 až vo veci žalobkyne proti žalovanému ADLEN s.r.o. o vydanie bezdôvodného
obohatenia titulom užívania pozemku, rozsudok Okresného súdu Prešov 16C/47/2017-303 zo dňa
28.09.2021 vo veci žalobcu P. B. proti žalovanému LENAD INVEST s.r.o. a žalovanej v 3.rade, v ktorom
ich súd zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov, zápisnicuo pojednávaní v spore pod spisovou značkou 20C/22/2023 vo veci žalobcu P. B. proti žalovaným
v 1. a 2.rade o neplatnosť kúpnej zmluvy, rozsudok Krajského súdu v Prešove 20Co/83/2018-520
zo dňa 29.10.2019, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu 9C/7/2012, rozsudok Krajského súdu

v Prešove 20Co/141/2018, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Prešov 28C/51/2015,
rozsudok Krajského súdu v Prešove 22Co/1/2020 zo dňa 27.01.2022, ktorým bol potvrdený zmenený
rozsudok súdu prvej inštancie v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia 8C/46/2017-318, rozsudok
28C/51/2015 zo dňa 09.05.2015 vo veci sporu žalobkyne proti žalovanému LNEDAD INVEST na
zaplatenie bezdôvodného obohatenia.

12. Žalovaná v 3.rade vo svojej písomnej výpovedi zo dňa 30.04.2024 uviedla, že kravín kúpila preto,
lebo mala určitý zámer, k čomu nakoniec nedošlo z osobných dôvodov. Na kúpu kravína mala vlastné
peniaze, aj peniaze od rodiny a príbuzných. K spoločnosti LENAD INVEST nemá žiaden vzťah, rovnako
nemá žiaden vzťah k spoločnosti ADLEN. K A. Q. nemá žiaden vzťah. To, že stavba je na cudzích
pozemkoch nevedela, lebo nerozumie slovenskej legislatíve a na Ukrajine takéto problémy pri kúpe

nehnuteľnosti nie sú. O nárokoch vlastníkov pozemkov nemala vedomosť. Svoj záväzok v spore
32C/10/2020 žalobkyni neuhradila, lebo jej pomery a okolnosti sa zmenili, a preto v súčasnosti ich
nemôže uhradiť. Jej záväzok voči P. B. nesúvisí s týmto konaním. Kúpna cena bola zaplatená v hotovosti
pri podpise zmluvy pánom E. a pani E. po 15.000 eur. To, či vyniesla alebo nie zo Slovenskej republiky
peniaze, nesúvisí s týmto konaním a ako ich použila, je jej osobnou vecou. Nevie kto zmluvu robil,

odovzdal ju jej na overenie pán E.. Bolo to asi podľa vzoru na internete. V Slovenskej republike nemá
žiaden majetok. Nespomína si ako sa skontaktovala a kto ju oslovil, pred uzatvorením zmluvy kupujúcich
nepoznala. Kontaktoval ju pán E.. Nemá žiaden vzťah s kupujúcimi. V čase uzatvorenia zmluvy nemala
vedomosť o nárokoch vlastníkov pozemkov a v tom čase si ani žiadne nároky na súde neuplatňovali. S
R. S. v minulosti nič nepreberali. Odmenu dohodol jej manžel a je to ich osobná vec.

13. Žalovaná v 2.rade na pojednávaní uviedla, že stavbu kravína kupovali od žalovanej v 3.rade.
Kúpna cena bola zaplatená, disponovali hotovosťou, platila sumou 15.000 eur, tou sumou disponovala.
Okolnosti uzatvorenia zmluvy, ako jej platenia kúpnej ceny si nespomína, nakoľko tieto veci mal na
starosti jej manžel, ona v rámci firmy mala na starosti úplne inú agendu.

14. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne
úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu

právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane

známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa§42bods.1až4Občianskehozákonníka,právoodporovaťprávnymúkonommôžeuplatniťveriteľ
žalobou.Právoodporovaťprávnemuúkonusauplatňujeprotitomu,ktomalzodporovateľnéhoprávneho
úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s
dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti
tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu

proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z
dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

Podľa § 37 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 28.02.2023 žiadala, aby súd rozhodol, že Kúpna zmluva
číslo X/XX/XX z 19.11.2019 je právne neúčinná, respektíve, aby súd rozhodol eventuálnym petitom o
jej absolútnej neplatnosti. Podstatou eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie jedného nároku a ak
by toto vydanie nebolo možné, návrh na relutárnu peňažnú náhradu. Ak súd rozhoduje podľa druhého
subsidiárneho petitu, prvý petit zamietne. Naopak, ak súd rozhodne podľa prvého primárneho petitu, o

druhom petite už nerozhoduje (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Cdo/113/2010). Aj v
rozhodnutí spisová značka 3Cdo/347/2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky vysvetlil, čo je eventuálny
petit. Uviedol, že o taký petit ide v prípade, ak navrhovateľ žiada zaviazať odporcu na jeden druh plnenia,
ale ak objektívne nebude možné vyhovieť prvému petitu, žiada ho zaviazať in eventu na iné plnenie.

16.ZrozhodnutiaNajvyššiehosúduČeskejrepublikyspisováznačka21Cdo/2662/99zodňa01.12.2000

vyplýva: „U právneho úkonu, ktorý je neplatný, nie je možné vysloviť jeho odporovateľnosť. Neplatnosť
právneho úkonu má prednosť pred jeho odporovateľnosťou a odporovať možno len platnému právnemu
úkonu.“ Na základe vyššie uvedeného je súd toho názoru, že eventuálny petit pri tejto žalobe
neprichádza do úvahy, nakoľko zmluva môže byť neúčinná iba vtedy, ak je platná. Ak by bola zmluva
neplatná, nemôže byť zároveň aj neúčinná.

17. Pokiaľ by sa mal súd zapodievať námietkou absolútnej neplatnosti uzatvorenej Kúpnej zmluvy číslo
X/XX T. z 19.11.2019, zo skutkových tvrdení žalobkyne v žalobe zo dňa 28.02.2023, ako aj v prednesoch
právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní vyplýva, že táto zmluva je absolútne neplatná v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka, keďže podľa žalobkyne k vyplateniu kúpnej ceny vo výške 30.000 eur

žalovanými nikdy nedošlo a to jednak z dôvodu, že v zmysle § 4 Zákona číslo 394/2012 Z.z. o obmedzení
platieb v hotovosti, takéto platby boli zakázané a takisto sumu vo výške 30.000 eur v hotovosti ani nebolo
možné previezť cez štátnu hranicu, z čoho vyplýva, že predmetná kúpna zmluva je absolútne neplatná.

18. K žalobnému petitu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy,

súd uvádza:

19. Súd túto žalobu posúdil ako žalobu podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku ako žalobu o
určenie právnej skutočnosti. Dospel k záveru, že predmetná žaloba je procesne neprípustná, nakoľko sa
nejedná o určenie právnej skutočnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu. Žaloba o neplatnosť zmluvy

spadá podľa ustanovenia § 137 písm. d) C.s.p., v zmysle ktorého žalobou možno požadovať, aby súd
rozhodol o určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Z uvedeného vyplýva, že
pokiaľ to nevyplýva z osobitného predpisu, najmä z hmotného práva, nie je možné domáhať sa určenia
právnej skutočnosti (že právny úkon je neplatný). Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že je toho názoru,
že kúpna cena nebola predávajúcemu uhradená, súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2ObdoV/9/2020 zo dňa 25.02.2021: „To, či fakticky k zaplateniu
kúpnej ceny zo strany kupujúceho následne došlo k zmluve dojednaným či iným spôsobom, nemá z
hľadiska právnej úpravy podľa § 588 a nasledujúceho Občianskeho zákonníka vplyv na platnosť kúpnej
zmluvy. Ani prípadné dodatočné zistenie o nenaplnení dohody o úhrade kúpnej ceny kompenzáciou
ako vedľajšieho dojednania, nespôsobuje neplatnosť uzatvorenia kúpnej zmluvy a prevodu vlastníctva

k nehnuteľnosti. Keďže došlo k riadnej a platnej dohode o kúpnej cene zo strany predávajúceho, mohlo
dôjsť k jej vymáhaniu bez ohľadu na sporné dojednanie o spôsobe jej zaplatenia.“ V kúpnej zmluve zo
dňa 19.11.2019 číslo X/XX/XX článku 2 je uvedené, že predávajúci a kupujúci sa dohodli na kúpnej cene
vo výške 30.000 eur, ktorá bola uhradená pri podpise kúpnej zmluvy. Zaplatenie kúpnej ceny potvrdila
tak žalovaná v 3.rade ako predávajúca a rovnako vo svojej účastníckej výpovedi aj žalovaní v 1. a 2.

rade ako kupujúci. Súd zdôrazňuje, že aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R
42/1997 nezaplatenie kúpnej ceny nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy. Pokiaľ ide o argumentáciu
žalobkyne, že žalovaní platbou v hotovosti vo výške 30.000 eur porušili Zákon číslo 394/2012 Z.z. o
obmedzení platieb v hotovosti, a to § 4, podľa ktorého sa zakazuje platba v hotovosti, ktorej hodnota
prevyšuje 15.000 eur, súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie § 5 tohto zákona, podľa ktorého,

ak došlo k porušeniu zákazu podľa § 4, nie je tým dotknutá platnosť právnych úkonov, na základe
ktorých sa vykonala platba v hotovosti. Obdobný záver vyplýva napr. aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu
Českejrepublikyspisováznačka30Cdo/1780/2010zodňa16.11.2011,podľaktorého:,,Saméporušeniepovinnosti previesť bezhotovostnú platbu nie je spojené s neplatnosťou právneho úkonu, ale zakladá
skutkovú podstatu správneho deliktu.“

20. Pokiaľ ide o tvrdenú neúčinnosť právneho úkonu, a to Kúpnej zmluvy číslo 2/19/ES z 19.11.2019
súd uvádza:

21. Z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 5Obdo/4/2016 z 30.03.2017
uverejneného pod číslom R 67/2017 v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR číslo 7/2017, Najvyšší súd

uviedol: „Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená,
že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovateľného právneho úkonu
tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Z ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že odporovateľným je taký právny úkon dlžníka, ktorý urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, pričom bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno v tomto spore nesie veriteľ, žalobca. Preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa nie je

podmienkou odporovateľnosti v prípade, ak dlžník realizoval právny úkon s osobami jemu blízkymi alebo
v prospech týchto osôb. Rozhodujúcou skutočnosťou je ukrátenie veriteľa, teda objektívny stav, ktorý
svoje právne následky neodvodzuje od subjektívneho motívu ukracujúceho úmyslu dlžníka. V takom
prípade zákonu blízkych osôb dlžníka konštruuje vyvrátiteľnú domnienku, že úmysel dlžníka ukrátiť
jeho veriteľa poznali. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony. Keďže zákon neobmedzuje okruh

právnych úkonov, treba uviesť, že môže ísť o dvojstranné, jednostranné, odplatné, bezodplatné a iné
právne úkony. Podstatné je to, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na
uspokojenie jeho pohľadávky. Nemusia to byť úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku dlžníka.
Stačí, ak ide o také úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa. Medzi takéto
úkony možno zaradiť kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu, výmennú zmluvu, prevzatie dlhu, odmietnutie

dedičstva, odmietnutie daru, úmyselné nevymáhanie dlhu spôsobujúce premlčanie nároku a pod.
Odporovať možno len úkonom dlžníka, len dlžník totiž môže ukrátiť nároky veriteľa.“ Súd uvádza, že
pohľadávka žalobkyne, čo vyplýva nesporne zo spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 32C/10/2022 je
za obdobie od 22.02.2018 do 28.02.2020, pričom žaloba bola na súd podaná 24.02.2020 a predžalobná
výzva bola žalovanej v 3.rade doručená 13.02.2020, teda až po podpise zmluvy zo dňa 19.11.2019

a po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva, ktorý bol povolený dňa 28.02.2020. V spore nebolo
preukázané, aby v čase podpísania kúpnej zmluvy, ani v čase podania návrhu na vklad vlastníckeho
práva bolo predávajúcej známe, že by si žalobkyňa uplatňovala nejakú pohľadávku. Pohľadávka titulom
na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa názoru súdu ani nebola splatná, keďže predžalobná výzva
bola žalovanej v 3.rade doručená až dňa 13.02.2020. Aj z tohto dôvodu, keďže o žiadnej pohľadávke

nevedela, nemohla mať úmysel ukrátiť žalobkyňu, pretože pre ňu neexistoval veriteľ. Žalovaná v 3.
rade ako predávajúca sa dozvedela o tom, že by mala mať záväzok voči žalobkyni až po doručení
výzvy, ktorá jej bola doručená dňa 13.02.2020, ktorou si žalobkyňa voči nej uplatnila pohľadávku titulom
vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 22.02.2018 do 28. februára 2020. O tom, že ide o
konkrétny právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky, dôkazné bremeno v spore

nesie veriteľ, čo vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 21Cdo/549/2001. Podľa
rozhodnutia Krajského súdu Nitra 15Cod/239/2005 zo dňa 26.04.2006, ak veriteľ nepreukáže úmysel
ukrátiťveriteľaavedomosťdruhejstrany,niejesplnenápodmienkavyhovieťtakejtožalobe.Žekonkrétny
právny úkon ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, dôkazné bremeno nesie veriteľ,
čo vyplýva z rozhodnutí 21Cdo/549/2001 a 30Cdo/2435/2006. Súd pri posúdení tvrdenia ekvivalentnosti

právneho úkonu vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.11.2020 pod
spisovou značkou 4Cdo/208/2019. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že odporovateľnými právnymi úkonmi
sú také právne úkony, ktoré ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa a sú dlžníkom
urobenéstakýmtoukracujúcimúmyslom.Súčelomprávnehoinštitútuodporovateľnostianizdoslovného
znenia zákonnej úpravy podľa názoru dovolacieho súdu ale nevyplýva, že úspešne odporovať možno

iba tým právnym úkonom, ktorými sa objektívne zmenšuje dlžníkov majetok, čiže iba neekvivalentným
právnym úkonom, za ktoré nebola dlžníkovi poskytnutá rovnocenná náhrada. Ustanovenie § 42a ods.
1 Občianskeho zákonníka výslovne vymedzuje len, že veriteľ sa môže domáhať odporovateľnosti
právnych úkonov, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. To teda znamená, že pre
úspešné odporovanie je rozhodná tá skutočnosť, či odporovateľným právnym úkonom došlo k ukráteniu

uspokojenia veriteľov pohľadávky tak, že sa mu odňala možnosť reálne dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky alebo aspoň jej časti z majetkovej sféry dlžníka, hoci nebyť tohto úkonu z majetkovej sféry
dlžníka, by sa uspokojil a nie skutočnosť, či sa dlžník zbavil svojho majetku za hodnotu ekvivalentnú
alebo nižšiu. Touto skutočnosťou sa zákon pri vymedzení predpokladov odporovateľnosti nezaoberá.22. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky 21Cdo/4806/2014 zo dňa 24.11.2015 vyplýva,
že ak dlžník obdržal skutočnú obvyklú cenu alebo inú ekvivalentnú náhradu, nejedná sa o § 42a

Občianskeho zákonníka, aj keď túto náhradu použil na uspokojenie iného veriteľa. Z kúpnej zmluvy číslo
X/XX/XX zo dňa 19.11.2019 vyplýva, že kúpna cena vo výške 30.000 eur bola uhradená pri podpise
kúpnej zmluvy. Túto skutočnosť potvrdili súdu na pojednávaní vypočutí žalovaní v 1. a 2. rade a rovnako
vpísomnejvýpoveditopotvrdilaajsamotnážalovanáv3.rade akopredávajúca,žezostranyžalovaných
v1.a2.radeobdržalazaplateniekúpnejceny.Samotnápredávajúca-žalovanáv3.radevšakpredmetnú

stavbu nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 09.05.2017 od predávajúceho spoločnosti LENAD INVEST
s.r.o., a to za kúpnu cenu 30.000, z toho základ DPH 20% je vo výške 25.000 eur a DPH predstavuje
5.000 eur. Súd tak vychádza z toho, že žalovaná v 3.rade ako predávajúca obdržala kúpnu cenu z
predaja predmetnej nehnuteľnosti.

23.Rovnakonebolsúdupreukázanýúmyselukrátiťveriteľaavedomosťdruhejstrany.Uvedenédôkazné

bremeno neuniesla žalobkyňa, pričom o tom nepredložila žiaden dôkaz. Pojednávania vo veci samej
sa nezúčastňovala a v spore neprodukovala dôkazy na preukázanie tohto svojho tvrdenia. Predávajúca
nemala v čase predaja žiadne záväzky voči žalobkyni, a preto nemohla mať podľa názoru súdu ani
prípadný úmysel prevodom nehnuteľnosti ukrátiť žalobkyňu. Rovnako podľa názoru súdu ani samotní
žalovaní v 1. a 2. rade nemohli o neexistujúcom úmysle vedieť. Predloženie správy súdnej exekútorky,

že žalovaná v 3.rade nemá žiaden exekvovateľný majetok, podľa názoru súdu nič nevypovedá o úmysle
ukrátiť veriteľa a vedomosti o tomto úmysle žalovaných v 1. a 2. rade. V čase prevodu vlastníctva podľa
názoru súdu došlo iba k zmene jednej formy vlastníctva na druhú, a to priamo v roku 2019. Splnenie
predpokladovprevyslovenieneúčinnostizmluvysamusískúmaťkudňuuzatvoreniazmluvy.Pokiaľideo
rozsudky a zápisnicu z pojednávania, ktoré predložila žalobkyňa, napríklad 8C/46/2017 a 16C/47/2017,

uvedená vec sa týkala nie žalobkyne ale žalobcu P. B., a preto podľa názoru súdu žalovaní v 1. a 2.rade
nemohli mať ani vedomosť o konkrétnom nároku, ktorý bol predmetom týchto žalôb, rovnako ani o
konaní 32C/10/2020, ktoré prebiehalo medzi žalobkyňou a žalovanou v 3.rade. Pokiaľ ide o konania sp.
zn. 9C/7/2012, 28C/51/2015 a predložené rozsudky v uvedených veciach, týkali sa priamo žalobkyne B.,
žalovaní v 1., 2. a 3. rade neboli účastníkmi týchto sporov. Všetky konania zrejme prejednávali nároky za

obdobie predchádzajúce obdobiu, za ktoré bol vymáhaný nárok voči žalovanej v 3.rade. Navyše, súd je
toho názoru, že samotná existencia rozsudkov ešte neznamená, že žalovaní mali o konaniach vedomosť
a o konkrétnych nárokoch, ktoré sú v nich vymáhané. Z predložených rozsudkov podľa názoru súdu
nevyplýva ani vedomosť žalovaných o vymáhaných nárokoch a tobôž nie úmysel žalovanej v 3.rade
ukrátiť žalobkyňu ako veriteľku. Pokiaľ ide o tvrdenie právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, že

žalovaní v 1. a 2. rade mali vedomosť o sporoch, keďže navzájom ako vlastníci jednotlivých objektov
v danom areáli komunikujú, s týmto súd nemôže súhlasiť. Podľa názoru súdu to ostalo iba v rovine
hypotetických tvrdení právneho zástupcu žalobcu bez toho, aby to bolo súdu aj reálne preukázané
dôkaznými prostriedkami. Samotná skutočnosť, že sa vlastníci jednotlivých stavieb v areáli poznajú ešte
neznamená, že všetci vedeli podrobne o stave konaní, o tom či pohľadávky, respektíve záväzky boli

alebo neboli uhradené a zaplatené. Zo samotnej výpovede žalovaného v 1.rade jednoznačne vyplýva,
že odkupoval aj druhú časť budovy so súpisným číslom XXXXX, a to pre svoju spoločnosť. Žalovaní v 1.
a 2. rade podľa názoru súdu mali záujem o celú pôvodnú budovu pre svoje podnikateľské zámery, nie z
dôvodu, aby žalovaná v 3.rade mohla ukrátiť žalobcu ako veriteľa. Pokiaľ žalobkyňa len tvrdí, že kúpna
cena nebola zaplatená, s týmto tvrdením nie je možné súhlasiť. Zaplatenie kúpnej ceny jednoznačne

vyplýva z kúpnej zmluvy, kde zmluvné strany konštatovali, že bola uhradená pri podpise zmluvy. Žiadny
predpis neukladá, aby o zaplatení malo byť vydávané osobitné potvrdenie. Tak, ako to súd už vyššie
konštatoval, aj keby kúpna cena nebola zaplatená, mala by predávajúca- žalovaná v 3.rade pohľadávku,
ktorú by mohol žalobca exekvovať. Žalovaní neboli povinní preukazovať iné doklady o zaplatení kúpnej
ceny. Rovnako žiaden právny predpis neukladá, aby mali žalovaní v 1. a 2. rade uložené peniaze na

účte v banke. Žiaden právny predpis nezakazuje, aby touto hotovosťou disponovali doma, tak ako to
súdu potvrdili vo svojej výpovedi. V spore nebolo preukázané, aby žalovaní v 1. a 2. rade mali vedomosť
o súčasnom stave ohľadom súdnych konaní žalobkyne vo vzťahu k žalovanej v 3.rade. Z výpovede
žalovaného v 1.rade vyplýva, že mal vedomosť o svojich konaniach a nie o konkrétnych konaniach iných
vlastníkov v danom areáli a už vôbec nie o konaní žalovanej v 3.rade a o tom, či svoj dlh voči žalobkyni

uhradila alebo neuhradila.

24. Na základe vyššie uvedených skutočností tak je súd toho názoru, že žaloba žalobkyne je nedôvodná,
a preto bola zamietnutá.25. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným v 1. až
3. rade priznal vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O ich výške bude

rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku
postupom podľa § 262 C.s.p. Zároveň súd dodáva, že v tomto spore nezistil okolnosti, ktoré by viedli
súd k aplikácii výnimočného zákonného ustanovenia a to § 257 C.s.p.

Poučenie:

7C/22/2023

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnomsúde
Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.