Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 8, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 41P/127/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224203112
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mésarošová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1224203112.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti F.: 1/ A., narodený
XX.XX.XXXX a 2/ Q., narodený XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava,
deti matky: B. F., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom V. XXXX/X, O., zastúpená advokátkou: JUDr.
Katarína Hegedüšová so sídlom Majerníkova 3/A, Bratislava a otca: H. F., narodený XX.XX.XXXX,

trvale pobytom V. XXXX/X, O., štátny občan I. republiky, o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z 30.09.2024, doručený súdu 01.10.2024,
z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom z 30.09.2024, doručeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 01.10.2024 sa matka
maloletých detí F.: 1/ A., narodený XX.XX.XXXX a 2/ Q., narodený XX.XX.XXXX (ďalej len „maloleté
deti") domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zverí maloleté deti do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, vysloví zákaz vycestovania
maloletých detí za hranice Slovenskej republiky a upraví styk otca s maloletými deťmi.

2. Svoj návrh skutkovo odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí uzavreli 10.08.2014 manželstvo.
Maloleté deti žijú v súčasnosti v spoločnej domácnosti s matkou na adrese V. XXXX/X, O.. S manželom
žila navrhovateľka od roku 2013 do roku 2019 na Slovensku. Otec matke po narodení staršieho syna
v domácnosti ani so starostlivosťou o maloletého nepomáhal. V roku 2019 dal v práci výpoveď a
začal častejšie cestovať k rodičom do I.. Do toho času prejavoval agresivitu voči navrhovateľke, pred

synom ju skopol na zem, rozbil stoličku, nadával jej. Materskú dovolenku prežila vo finančnej tiesni,
svoje zarobené finančné prostriedky si otec sporil a matke dal minimum, resp. skoro nič. Po materskej
dovolenke začala navrhovateľka pracovať v banke a platila nájom a výdavky zo svojho účtu. Maloletý
A. navštevoval škôlku na adrese O. 4, O.. Od roku 2019 otec striedavo cestoval zo Slovenska do
Talianska. Kvôli pandémii zostal pol roka v Taliansku bez navrhovateľky a syna. Kontaktoval sa s nimi
telefonicky, finančne neprispieval. Po skončení pandémie sa otec vrátil na Slovensko a navrhovateľka

opäťotehotnela.Odseptembra2020začalmanželnavrhovateľkunútiťpresťahovaťsadoTalianska.Pod
nátlakom dala výpoveď v banke a do Talianska odišla v októbri 2020. Trvalý pobyt mala stále evidovaný
na Slovensku, reálne sa zdržiavali na adrese B. della repubblica XX, D. del D., O., XXX XX I.. V Taliansku
sa s maloletými deťmi a manželom zdržiavala od októbra 2020 do júna 2024. Manžel rozhodoval o
veciach, ako výchovnú metódu používal vyhrážanie sa, tvrdil, že byt je jeho a preto ho musia poslúchať.
Vyhrážal sa jej, že ju ako tehotnú vyhodí na ulicu. Obávala sa ísť na políciu, lebo manžel tvrdil, že

všetkýchpoznáaniktojejakocudzinkenepomôže.Vštvrtommesiacitehotenstvajuudrelpäsťou,synovi
dalfacku.Dovýchovymaloletýchdetíimzasahovalirodičiamanžela.PriučenísadoškolyotecbúchalA.hlavu o stôl, ťahal ho za uši a dieťa pravidelne plakalo, bolo traumatizované. Hovoril synovi, že on už nie
je jeho syn. Na základe takýchto skutočností A. odmietal ísť s otcom kdekoľvek von. Ten z toho bol zúrivý
a tvrdil, že je to iba vina matky. A. bol vystavovaný stresu, keďže manžel vyvolával hádky. Po narodení

druhého syna sa situácia zopakovala, matka bola fyzicky napádaná, pri čom boli prítomné obe deti.
Ničil im hračky, tvrdil, že mu lezú na nervy. Ako štvorčlenná rodina žili zo 400 eur, manžel nepracoval.
Navrhovateľka bola prinútená pracovať v potravinách, nechal ju platiť všetky výdavky. 31.12.2023 pod
tlakom okolností skončila pracovný pomer. Navrhovateľka spomínala návrat na Slovensko, v apríli 2024
si našla na Slovensku prácu a 11.06.2024 na Slovensko prileteli. Manžel zvažoval, že si nájde prácu

aj on, cez leto si to rozmyslel. Po príchode na Slovensko sa deti rýchlo udomácnili, strávili tu školské
prázdniny. Manžel počas tohto obdobia oznámil navrhovateľke, že po návrate do Talianska už nemá
kde bývať, že má ako matka iba manželovi odovzdať deti, nakoľko už nebudú tvoriť rodinu. Deťom volal
raz, dvakrát za týždeň. Vzhľadom na skutočnosti, že manžel už neprejavil záujem obnoviť spolužitie
s navrhovateľkou a deti prejavili eminentný záujem ostať s ňou na Slovensku, starší syn A. začal v
septembri navštevovať Základnú školu K. X v O.. Maloletý Q. je vzhľadom na svoj vek naviazaný na

matku. Q. navštevuje W. P. 1, O.. Manžel ju po skutočnosti, že sa rozhodol, že na Slovensko nepríde,
obvinil z únosu detí. Maloletý A. sa v škole na začiatku septembra rozplakal triednej učiteľke, ktorá ho
následneodviedlakškolskejpsychologičke,kdesavyjadril,žesabojí,žesihootecodvediedoTalianska
a on tam s ním ísť nechce. Deti majú na Slovensku trvalý pobyt, lekára, chodia do školy a škôlky a
bývajú v byte, ktorého majiteľkou je navrhovateľka a jej sestra. Majú svoju izbu a zázemie a prejavuje

sa u nich veľká obava a stres z prípadného návratu do Talianska. Vzhľadom na manželove správanie a
postoj jeho ako otca k deťom nie je z hľadiska správneho vývoja detí možný návrat maloletých detí do
Talianska. Matka sa o deti riadne stará, chodí do práce. Deti sú začlenené do slovenského sociálneho
prostredia, majú kultúrne väzby k Slovenskej republike.

3. Matka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila nasledovné listiny: ftk. sobášneho
listu, ftk. rodného listu mal. detí, fotografia termostatu 3x, fotografia plesne v byte 3x, ftk. letenky v
talianskom jazyku, ftk. potvrdenia o pobyte mal. detí a navrhovateľky, fotografia časti ľudského tela 5x,
fotografiarukynavrhovateľky3x,fotografiarodiny2x,fotografiamal.dieťaťa4x,fotografiarozbitejhračky
3x.

4. Podaním, doručeným súdu 17.09.2024 Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže,
Špitálska 8, Bratislava oznámilo, že prijalo od ústredného orgánu Talianska žiadosť otca o pomoc pri
zabezpečení návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu s tým, že maloleté deti boli matkou
neoprávnene premiestnené na územie Slovenskej republiky.

5. Z lustrácie maloletého Q. v Registri obyvateľov Slovenskej republiky vyplýva, že maloletý je prihlásený
na trvalý pobyt na adrese V. 1, O. od 13.06.2024 a maloletý A. je prihlásený na tejto adrese od
XX.XX.XXXX.

6. Podľa § 24 Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej „CMP"), konanie
je začaté doručením návrhu na začatie konania súdu alebo vydaním uznesenia o začatí konania.

7. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh

na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy
veci nevyplýva inak.

10. Podľa § 325 Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej „CSP"), neodkladné
opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia

bude ohrozená.

11. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.12. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej „ZR"), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

14. Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní
chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

15. Podľa článku 7 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, Slovenská republika
môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku
úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi
Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná
zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

16. Podľa kapitoly I, článku 1, ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci
a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností
a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „Nariadenie Rady (EÚ) č. 2019/1111"), toto nariadenie
sa uplatňuje v týchto občianskych veciach: a) rozvod, rozluka alebo anulovanie manželstva; b)
nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

17. Podľa úvodného bodu 20 Nariadenia Rady (EU) č. 2019/1111, s cieľom zaručiť najlepší záujem
dieťaťa by sa právomoc mala v prvom rade určovať podľa kritéria blízkosti. Z toho vyplýva, že právomoc
by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých situácií uvedených
v tomto nariadení, napríklad v prípade zmeny miesta pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi

nositeľmi rodičovských práv a povinností.

18. Podľa úvodného bodu 22 Nariadenia Rady (EU) č. 2019/111, vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa a bez toho, aby bola dotknutá prípadná voľba súdu podľa
tohto nariadenia, súdy členského štátu obvyklého pobytu dieťaťa by si mali zachovať svoju právomoc,

kým dieťa nenadobudne nový obvyklý pobyt v inom členskom štáte a nie sú splnené určité podmienky.
Členské štáty, ktoré majú sústredenú právomoc, by mali zvážiť, či umožnia súdu, ktorý začal konanie
vo veci žiadosti o návrat podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980, vykonávať aj právomoc, na ktorej
sa dohodli alebo ktorú akceptovali účastníci podľa tohto nariadenia vo veciach rodičovských práv a
povinností, ak ju účastníci dosiahli počas tohto konania o návrat. Tieto dohody by mali zahŕňať dohody

o návrate aj dohody o tom, že dieťa sa nevráti. Ak sa dohodne, že dieťa sa nevráti, malo by zostať v
členskom štáte nového obvyklého pobytu a právomoc vo všetkých budúcich konaniach o opatrovníckom
práve by sa mala určovať na základe nového obvyklého pobytu dieťaťa.

19. Podľa kapitoly II, oddielu 2, článku 7, ods. 1 a 2 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111, súdy členského

štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v
tomto členskom štáte v čase začatia konania (ods. 1). Odsek 1 tohto článku sa uplatňuje s výhradou
článkov 8 až 10 (ods. 2).

20. Podľa kapitoly II, oddielu 2, článku 9 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111, bez toho, aby bol dotknutý

článok 10, si v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa súdy členského
štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred jeho neoprávneným premiestnením
alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom
štáte, a: a) každá osoba, inštitúcia alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, sa zmieril s
premiestnením alebo zadržaním alebo b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej

jeden rok po tom, ako sa osoba, inštitúcia alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo,
dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa zžilo s novým prostredím a je
splnená najmenej jedna z týchto podmienok: i) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho
práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťana príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je dieťa
zadržiavané; ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej
v bode i) sa nepodala nová žiadosť; iii) žiadosť o návrat, ktorú podal nositeľ opatrovníckeho práva,

zamietol súd členského štátu z iného dôvodu, ako je uvedený v článku 13 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2
Haagskeho dohovoru z roku 1980, a proti rozhodnutiu už nemožno podať riadny opravný prostriedok;
iv) žiadny súd nezačal konanie podľa článku 29 ods. 3 a 5 v členskom štáte, v ktorom malo dieťa obvyklý
pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním; v) súdy členského štátu, v
ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním,

vydali rozhodnutie o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa.

21. Podľa kapitoly II, oddiel 2, článok 15 Nariadenia č. 2019/1111, aj v situáciách, keď má právomoc vo
veci samej súd iného členského štátu, majú v naliehavých prípadoch súdy členského štátu právomoc
prijať predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku
daného členského štátu, s ohľadom na: a) dieťa, ktoré sa nachádza v danom členskom štáte, alebo b)

majetok, ktorý patrí dieťaťu, a ktorý sa nachádza v danom členskom štáte.

22. Podľa kapitoly II, oddielu 3, článku 18 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111, ak sa začalo konanie na
súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a
ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási,

že nemá právomoc.

23. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

24. Jednou z procesných podmienok konania je právomoc súdov Slovenskej republiky vec prejednať a
rozhodnúť. Splnenie procesnej podmienky právomoci skúma súd z úradnej povinnosti v každom štádiu
konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok predstavuje neodstrániteľnú vadu konania, ktorá v
zásadne vedie k zastaveniu konania. V prípade výskytu cudzieho prvku v konaní sa právomoc súdov
Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie spravuje predovšetkým úniovým právom.

25. Zo znenia Nariadenie Rady (EÚ) č. 2019/1111 v súvislosti s danou vecou vyplýva, že za rozhodujúce
kritérium pre určenie právomoci súdov členských štátov vo veciach rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu, sa považuje jednak obvyklý pobyt dieťaťa a posúdenie, či došlo k oprávnenému
presťahovaniu maloletého dieťaťa z jedného členského štátu do iného členského štátu, alebo jeho

neoprávnenému premiestneniu, alebo zadržiavaniu. Až po zodpovedaní otázky oprávneného, resp.
neoprávneného premiestnenia, alebo zadržiavania, je možné určiť miesto obvyklého pobytu maloletého
dieťaťa. Pojem „obvyklý pobyt" nevymedzujú zákony Slovenskej republiky, ani medzinárodné zmluvy.
Nemožno ho stotožňovať s pojmom trvalý pobyt (hoci s ním môže byť aj totožný), ani s pojmom bydlisko.
Všeobecne sa ním chápe pobyt, kde sa chce osoba zdržiavať, kde sa reálne, fyzicky väčšinu roka

nachádza, kde je centrum jej záujmu (napr. práca, škola), bez úmyslu sa tam zdržiavať trvalo. Súd pri
posudzovaní otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí brať do úvahy všetky
relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu.

26. S ohľadom na to, že súd je toho názoru, že miestom obvyklého pobytu maloletých detí je Taliansko,

postupoval v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 2019/1111 a s poukazom na vyššie citovaný článok
15 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 uzavrel, že vo veci návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia má právomoc konať.

27. O úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nebolo doposiaľ súdom

rozhodované.

28. Zo samotného návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj z priložených listinných
dôkazov vyplýva, že rodičia maloletých detí uzavreli manželstvo 10.08.2014 v Talianskej republike,
Bonifati. Maloletý A. sa narodil XX.XX.XXXX v O. - W. Q. a maloletý Q. sa narodil XX.XX.XXXX v I.

republike. V rokoch 2013-2019 sa manželia mali podľa vyjadrenia matky zdržiavať na území Slovenskej
republiky, otec maloletých detí mal na území Slovenskej republiky pracovať. V období od októbra 2020
do 11. júna 2024 manželia spoločne s oboma maloletými deťmi bývali a žili v Taliansku. K tomuto obdobiu
matka popísala správanie otca k nej a maloletým deťom. Na územie Slovenskej republiky podľa tvrdeniamatky pricestovali spoločne s otcom a maloletými deťmi 11.06.2024 a otec sám 20.06.2024 odletel do
Talianska. Matka sa od 24.06.2024 zamestnala v Unicredit Bank Czech republic and Slovakia. Maloletý
A. od septembra začal navštevovať ZŠ K. 8, O. a maloletý Q. W. P. 1, O.. Manžel matku podľa jej

vyjadrenia obvinil z únosu detí (po tom, ako sa rozhodol, že na Slovensko nepríde).

29. Manželia spolu s maloletými deťmi žili bezprostredne pred príchodom na územie Slovenskej
republiky na území Talianska, a to od októbra 2020 do 11.06.2024, pričom na Slovensku sa matka s
maloletými deťmi zdržiava (ku dňu rozhodnutia) necelé štyri mesiace, bez súhlasu otca, keďže sama

matka v návrhu uviedla, že ju otec obvinil z únosu detí. Zároveň je súdu známe, že Centrum pre
medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, Špitálska 8, Bratislava prijalo od ústredného orgánu
Talianska žiadosť otca o pomoc pri zabezpečení návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu s
tým, že maloleté deti boli matkou neoprávnene premiestnené na územie Slovenskej republiky. Nemožno
usúdiť, že došlo k súhlasnému rozhodnutiu oboch rodičov o zmene obvyklého pobytu maloletých detí.
Na základe týchto skutočností súd konštatuje, že matka sa zdržiava na Slovensku bez súhlasu otca s

maloletými deťmi. Aktuálne žije matka s maloletými deťmi v byte na adrese V. 1, O..

30. Konanie matky vo vzťahu k otcovi maloletých detí (matka s mal. deťmi a otcom na Slovensko
vycestovala, otec odcestoval do Talianska, následne matka prihlásila maloleté deti k trvalému pobytu na
Slovensku a s maloletými deťmi sa nechce vrátiť do miesta ich obvyklého pobytu) súd odobriť nemôže.

Matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia („predbežného opatrenia" - pojem uvádzaný
v Nariadení Rady (EÚ) č. 2019/1111). Keďže maloleté deti sa aktuálne nachádzajú na území Slovenskej
republiky, posudzoval súd predmetný návrh v zmysle čl. 15 písm. a) Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111
a dospel k záveru, že v danom prípade nie je potrebné prijať predbežné ani ochranné opatrenie vo
vzťahu k maloletým deťom.

31. Neodkladným opatrením (predbežným, ochranným opatrením) možno rýchlo a pružne riešiť situáciu,
ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu, pričom je nutné, aby navrhovateľ (matka) osvedčil potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania (naliehavosť) ako aj dôvodnosť a trvanie uplatneného
nároku, ktorému sa má súdom poskytnúť neodkladná ochrana. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba

daná je ponechané na úvahe súdu.

32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nepovažoval v tomto prípade za naplnené podmienky
nevyhnutné na to, aby súd pristúpil k nariadeniu neodkladného opatrenia. Berúc do úvahy charakter
inštitútu neodkladného opatrenia, v tomto konaní nie je daný priestor na vykonávanie dôkazov, keďže

súd rozhoduje v skrátenom konaní. Zistenia, ktoré zo spisu vyplývajú, postačujú na vyslovenie záveru,
že v súčasnosti potreba navrhovaného neodkladného opatrenia nie je osvedčená.

33. Vo vzťahu k zvereniu maloletých detí do starostlivosti matky súd uvádza, že obaja rodičia majú
rovnaké rodičovské práva i povinnosti a sú oprávnení zastupovať maloleté deti v bežných veciach a

spravovať ich majetok. Vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu súd považoval návrh matky na zverenie
maloletých detí do jej osobnej starostlivosti s právom matky zastupovať maloleté deti a spravovať
ich majetok za neopodstatnený a predčasný, keďže deti sa fakticky nachádzajú v jej starostlivosti,
pričom zároveň zverenie detí do jej starostlivosti súdnym rozhodnutím by bolo predčasným rozhodnutím,
a to s ohľadom na vyjadrenia otca o „únose detí matkou" a jeho žiadosť o zabezpečenie návratu

maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu, resp. o neoprávnenom premiestnení detí. O maloleté deti
je nateraz postarané, deti nie sú bez rodinného zázemia, výchovy, bez dozoru. Matka neosvedčila vážne
ohrozenie alebo narušenie života, zdravia alebo priaznivého vývoja maloletých detí, preto nie je dôvodné
nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho vo zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti
matky. Nie je nateraz daný žiaden dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia a už vôbec nie dôvod

pre rozhodnutie o zverení maloletých detí, s ktorým zákon počíta ako s rozhodnutím vo veci samej a nie
ako s neodkladným opatrením vo veciach osobnej starostlivosti o maloleté deti.

34. Obsahom navrhovaného neodkladného opatrenia je podľa návrhu matky aj rozhodnutie o styku
otca ako nerezidenčného rodiča (t. j. rodič, ktorý s maloletými deťmi nebýva v jednej domácnosti) s

maloletými deťmi. Súd zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože v danom
prípade prijal záver, že zo strany matky nebola osvedčená potreba bezodkladnej/naliehavej úpravy
pomerov maloletých detí formou neodkladného opatrenia a zároveň zo strany súdu nebolo zistené
ani žiadne potenciálne ohrozenie, ktoré by si nariadenie neodkladného opatrenia na úkor vykonanéhodokazovania vyžadovalo. Súd konštatuje, že právo styku nerezidenčného rodiča s maloletými deťmi
je právom svedčiacim nerezidenčnému rodičovi. Je teda na otcovi maloletých detí, aby sa on sám
domáhal kontaktu s maloletými deťmi, ak to bude považovať za potrebné. Matka napokon v návrhu

ani netvrdila, ani neosvedčila, že by sa v súčasnej dobe nerealizoval styk otca s maloletými deťmi.
Neexistuje tu potreba zastabilizovať situáciu v rodine, čiže nebola splnená požiadavka existencie prvku
naliehavosti. Matka vo svojom návrhu nepreukázala potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletých
detí rozhodnutím o styku otca s maloletými deťmi.

35. Predmetom konania bolo tiež rozhodovanie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým by bolo zakázané maloletým deťom vycestovať za hranice Slovenskej republiky. Hoci matka v
návrhu neuviedla, komu sa táto povinnosť má uložiť, súdu je zrejmé, že matka sa uloženia tohto zákazu
domáha voči otcovi.

36.Vdanomprípadesúddospelkzáveru,žematkažiadnymspôsobomneosvedčilaexistenciudôvodnej

hrozby a nevyhnutný zásah súdu, napr. zisťovaním si podmienok vycestovania maloletých detí do
zahraničia, zakúpením leteniek atď. Skutočnosť, že ako rodina bezprostredne pred podaním tohto
návrhu žili v Taliansku a matka sa rozhodla zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, pričom otec je
štátnym občanom Talianskej republiky a obvinil matku podľa jej vyjadrenia z únosu detí, nepreukazujú
úmysel otca uniesť maloleté deti do zahraničia. Navyše, matka má vedomosť o adrese, na ktorej sa

otec zdržia a môže zdržiavať. Rodičia maloletých detí sú zosobášení a otec požiadal o pomoc pri
zabezpečení návratu maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu (otec sa návratu maloletých detí do
krajiny obvyklého pobytu nedomáha nezákonným spôsobom, ale právnou cestou). Matka svoje tvrdenia
nepodložila žiadnymi dôkaznými prostriedkami. Vydanie zákazu
vycestovať, len na základe jednostranných tvrdení matky bez toho, že by otec vykonal nejaké úkony

smerujúce k vycestovaniu s maloletými deťmi mimo územia Slovenskej republiky, resp. bez reálnej
hrozby takéhoto konania, by znamenalo výrazný zásah do rodičovských práv a povinností otca
maloletých detí, čím by v podstate došlo k obmedzeniu ich výkonu. Obmedziť rodičovské práva a
povinnosti jednému z rodičov je však možné len na základe riadne vykonaného dokazovania a po zistení
takých skutočností, ktoré by osvedčovali dôvodnosť takéhoto zásahu do rodičovských práv a povinností

jedného z rodičov. V neposlednom rade súd poukazuje aj na skutočnosť, že Zákon o rodine neumožňuje
uloženie zákazu vycestovania rodiča s dieťaťom do cudziny, ale ukladá rodičom, aby sa dohodli o
podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností. Nakoľko neboli splnené
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

37. S poukazom na článok 16 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov
detí prijatého v Haagu 25. októbra 1980, platného pre SR od 1. februára 2001, je potrebné uviesť,
že v jeho zmysle sa justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, na ktorého územie bolo dieťa
premiestnené alebo na ktorého území je zadržiavané, zdržia rozhodnutia vo veci opatrovníckeho práva,

až kým sa nerozhodne, že návrat dieťaťa sa podľa tohto dohovoru neuskutoční, čo znamená, že
justičné orgány, prípadne správne orgány zmluvného štátu sa v zmysle uvedeného zdržia rozhodovania
o hmotnoprávnych otázkach vedúcich k založeniu, resp. nepriznaniu opatrovníckeho práva, avšak
nevzťahuje sa na rozhodovanie o procesných otázkach, medzi ktoré rozhodnutie o nedostatku
právomoci vo veci konať a nesplnení procesných podmienok konania vedúcich k jeho zastaveniu,

nesporne patrí. Hoci otec doposiaľ návrh na nariadenie návratu maloletých detí do krajiny obvyklého
pobytu na súde nepodal, je nepochybné, že podnikol kroky smerujúce k zabezpečeniu návratu detí
(oznámenie Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže).

38. Reflektujúc vyššie uvedené považoval súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia za

predčasný, neopodstatnený, nedôvodný, preto ho v celom rozsahu zamietol.

39. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP).Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).