Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622204574
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7622204574.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek
senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Danice Hovančákovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX,
B., C. X, zastúpený Advokátska kancelária - Ján Buroci, s.r.o., , Spišská Nová Ves, Za Šestnástkou
17 IČO: 50 663 160 proti žalovanej A. D., nar. XX.X.XXXX, E. XXX, zastúpenej splnomocnenou
zástupkyňou A. F., nar. XX.X.XXXX, E. G. H., A. XXXX/X, o ochrane vlastníckeho práva, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku č.k. 14C/51/2022 -97 z 9. októbra 2023 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok okrem výroku o zastavení konania a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdSpišskáNováVes(ďalejlensúd)napadnutýmrozsudkomrozhodoltak,žekonanievčasti
bodu 2/ žaloby, t.j. vo výroku, že žalovaná je povinná zdržať sa užívania existujúceho komína na LV č.

XXX pre obec Slovinky, k.ú. H. E., a to najmä na dome súp. č. XXX, zastavil (I. výrok); žalobu zamietol
(II. výrok) a (o trovách konania) rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania
(III. výrok).

2.1.Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca ako výlučný vlastník a užívateľ nehnuteľností evidovaných
na LV č. XXXX pre obec Slovinky, k.ú. H. E., najmä domu súp. č. XXX domáhal ochrany

svojho vlastníckeho práva voči žalovanej, ktorá je výlučnou vlastníčkou a užívateľkou (susedných)
nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre obec Slovinky, k.ú. H. E., najmä domu súp. č. XXX. Žalobu
žalobca založil na tvrdení, že žalovaná ho obťažuje zápachom, ktorý sa šíri z odpadu, vznikajúceho
vykonávaním ľudských potrieb žalovanou, ktorý drží vo svojom dome vo vedre a následne ho hádže
do potoka, z dôvodu, že dom žalovanej nie je napojený na kanalizáciu a ani na žumpu. Žalovaná ho
tiež ohrozuje kúrením tuhého paliva cez komín, ktorý je v dezolátnom stave, nespĺňajúcom technické

parametre na jeho prevádzku, pričom ohrozenie spočíva najmä v možnosti vzniku požiaru. Domáhal
sa preto uloženia povinnosti žalovanej ad 1/ zdržať sa zásahov do výkonu jeho vlastníckych práv a to
najmä nevypúšťať odpady v blízkosti jeho nehnuteľnosti označenej vyššie a ad 2/ zdržať sa užívania
existujúceho komína na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej označenej vyššie.
2.2.Žalovaná sa proti žalobe bránila tvrdením, že používala suché WC, ktoré je a bolo roky umiestnené
na záhrade za jej domom, do ktorého ju ale žalobca nepúšťa, a to od doby, kedy vznikol medzi nimi

spor. Poukázala, že v obci nie je zavedená kanalizácia a množstvo obyvateľov vypúšťa fekálie a odpad
do potoka a okolia.
2.3.Žalobca v priebehu konania vzal žalobu v časti jej bodu 2/, t.j. uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa
užívania existujúceho komína na dome žalovanej späť, vzhľadom na to, že od podania žaloby sa situácia
zmenila a žalovaná dobrovoľne od októbra 2022 predmetný komín prestala užívať a žiadal konanie v
tejto časti zastaviť. Vzhľadom na tento prejav vôle žalobcu, proti ktorému žalovaná nenamietala, súd

konanie v časti späťvzatia žaloby zastavil.2.4.Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby tak ostal už len nárok, ktorým sa žalobca
domáhal uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa zásahov do výkonu jeho vlastníckych práv a to najmä
nevypúšťať odpady v blízkosti jeho nehnuteľnosti.

2.5.Súd vec právne posúdil podľa § 126 ods.1 a § 127 ods.1 OZ, konštatovaním, že ide o nárok
uplatnený titulom ochrany vlastníckeho práva pred neprípustným výkonom vlastníckeho práva v rámci
susedských práv, pričom dospel k záveru, že žaloba (v tejto zostávajúcej časti) je nedôvodná a preto
ju zamietol.
2.6.Pri úvahe o zamietnutí žaloby vychádzal zo zákonnej úpravy § 127 OZ, podľa ktorej vlastník sa

musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného a preto kľúčovou pri
posudzovaní nároku žalobcu bola otázka, či v predmetnom spore ide o presiahnutie tejto miery.
2.7.Zameral sa na skúmanie pomerov obdobia časovo spätne, t.j. do minulosti, a z vykonaného
dokazovania mal preukázané, že žalovaná a jej rodinní príslušníci od narodenia stále vykonávali potreby
bez využívania toalety a to pred rodinným domom, ako aj v jeho okolí a v tomto kontexte uvedené
hodnotil, pričom vychádzal aj zo skutočnosti, že v časti, kde sa rodinné domy žalobcu a žalovanej

nachádzajú, nie je zavedená kanalizácia.
2.8.Uviedol, že osvedčený stav, ktorý v mieste zásahu do vlastníckeho práva žalobcu aktuálne je, aj keď
nezodpovedá požiadavkám kultúry bývania a hygienickým návykom vyspelej spoločnosti 21. storočia,
z pohľadu možnej aplikácie ochrany podľa zákonnej úpravy je jednoznačne lepší ako ten, ktorý tam bol
predtým (nielen v čase od podania žaloby do času vyhlásenia rozhodnutia), keďže súd mal osvedčené,

že aj tento stav sa zrejme najmä vplyvom podanej žaloby zlepšil, keďže už sa exkrementy nenachádzajú
v priestore tesnej blízkosti rodinného domu žalovanej (nie sú vyhadzované priamo pred dvere, resp.
vykonávané potreby hneď po vyjdení z dverí rodinného domu), ale ide o zlepšenie oproti stavu, ktorý tam
bol ešte pred samotnou kúpou rodinného domu žalobcom, preto podľa súdu tzv. „pomyselná laťka“ (nad
mieru primeranú pomerom) bola nastavená už predtým, ako žalobca svoje (susedné) nehnuteľnosti

nadobudol.
2.9.V týchto intenciách hodnotiac intenzitu zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, keďže existujúci
status quo bolo nutné vyhodnotiť ako rozhodný stav pomerov, dospel k záveru, že v posudzovanom
prípade nejde o stav, ktorý presahuje mieru primeranú pomerom, pretože tento tam existoval už
v minulosti, z ktorého dôvodu žalobu zamietol.

2.10.Dôvod pre zamietnutie žaloby videl tiež v tom, že aj keď žalovaná je nesporne pôvodcom
exkrementov, svoje potreby vykonáva vo vnútri svojho rodinného domu do vedra, ktorým konaním podľa
názoru súdu žiadnym spôsobom nenapĺňa požiadavku kladenú zákonom pre možnosť úspechu žaloby
žalobcu na ochranu jeho vlastníctva z titulu zápachu nad mieru primeranú pomerom.
2.11.Pre úplnosť dodal, že exkrementy a splašky, ktoré sa nachádzajú v lokalite za cestou na brehu

potoka neprodukuje žalovaná, ale jej rodinní príslušníci, t.j. tretie osoby, voči ktorým však žaloba
nesmerovala.
2.12.Zároveň však súd poukázal (aj) na to, že aj v prípade, že by dospel k záveru, že vzniknutý stav
zodpovedá zákonnej požiadavke prevyšujúcej miery primeraných pomerov, žalobe by nebolo možné
vyhovieť z dôvodu, že navrhovaný petit nespĺňa požiadavku vykonateľnosti výroku (bez toho, aby súd

uviedol dôvody tohto svojho záveru).
2.13.Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sporových strán súd vzal na zreteľ skutočnosť,
že v priebehu sporu došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby z dôvodu zmeny správania sa žalovanej,
ktorá (až po podaní žaloby) ustúpila od zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, posúdiac uvedené
ako procesné zavinenie žalovanej na čiastočnom zastavení konania, zakladajúce nárok žalobcu na

náhradu trov konania. V ostatnej časti bola žaloba žalobcu zamietnutá, čo naopak zakladá nárok
žalovanej na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. Preto vychádzajúc z uvedeného, za
súčasnej aplikácie § 257 CSP, z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, spočívajúcich
v sociálnych dôvodoch (u žalobcu vzhľadom na jeho dôchodok a stav hmotnej núdze; u žalovanej
vzhľadom na výšku jej dôchodku) rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu

trov konania nepriznal.

3.1.Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v rozsahu jeho II. a III. výroku
(aj keď žalobca nesprávne uviedol, že odvolanie podáva proti I. a II. výroku napadnutého rozsudku),
vychádzajúc z obsahu podaného odvolania a znenia odvolacieho petitu, ktorým žalobca navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a podanej žalobe v jej ostávajúcej (zamietavej) časti vyhovel
(II. výrok) a priznal mu plnú náhradu trov konania (III. výrok).
3.2.Vdôvodochodvolaniažalobcauviedol,žerozsudokvnapadnutýchvýrokochpovažujezanesprávny.
Uviedol, že pokiaľ súd dospel k záveru, že obmedzovanie okolitých vlastníkov zo strany žalovanej jeprimeranépomerom,keďžestavnakladaniasbiologickýmodpadomžalovanoujedlhodobý,takýtozáver
súdu nemôže obstáť. Súd totiž opomenul, že žalovaná je jediná, ktorá nemá žumpu a odpady vylieva
buď pred dom alebo do blízkeho potoka. Konanie žalovanej preto vôbec nie je primerané pomerom,

nakoľko to nikto iný nerobí. Zdôraznil pritom, že pojem „miera primeraná pomerom“ je potrebné hodnotiť
v širšom kontexte. Závery súdu navyše nie sú súladné ani s právom, kde v tejto súvislosti poukázal na
ustanovenia zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, ktorý neumožňuje hospodárenie s odpadovými vodami
tak, že je možné odpadové vody uskladňovať inak ako v žumpe.
3.3.Uviedol, že stotožniť sa nemožno ani so záverom súdu, že žalovaná nie je tá, ktorá odpad vylieva

mimo domu alebo do blízkeho potoka, pretože sama pri svojom výsluchu to potvrdila a je to aj logické,
pretože odpadové vody vznikajú (nie je možné aby nevznikli) a žalovaná ich nemá kde uskladniť. Je to
pritom žalovaná, ktorá trvale užíva nehnuteľnosti v blízkosti domu žalobcu a jej prípadné návštevy už
problematický stav len prehlbujú, ale nie sú nosným dôvodom podanej žaloby.

4.Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie dodržiava

a to tak, že si zakúpila suchý hygienický záchod a komín nepoužíva, pretože vytápa elektrickým
ohrievačom. Uviedla, že nie je vlastníčkou dvora ani záhrady. Vlastní iba pozemok pod domom a nemá
ani prístupovú cestu do domu, preto si nemá kde postaviť žumpu. Poukázala tiež na to, že býva v doline
Zákuť, kde je ďalších zhruba 10 domov okolo Slovinského potoka, pričom tento zapácha už v jeho hornej
časti, teda už pred príchodom k jej domu a ani domy v hornej časti nemajú kanalizáciu.

5.Žalobca v odvolacej replike uviedol, že vyjadrenie žalovanej je bez právnej relevancie, pretože opisuje
stav po podanom odvolaní proti napadnutému rozsudku, nemôže teda ovplyvniť dôvodnosť podaného
odvolania, nakoľko napadnutý rozsudok je viazaný na zistený skutkový stav k dátumu jeho vydania.
Odhliadnuc od uvedeného však uviedol, že ani k dnešnému dňu nezistil zlepšenie stavu tak, ako ho

opisuje žalovaná.

6.Žalovaná v odvolacej duplike zopakovala, že exkrementy do potoka už nevylieva, pretože má suchý
záchod a do komína nekúri. Zopakovala tiež, že žumpu si nemá kde postaviť.

7.Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané
včas oprávnenou osobou, preskúmal rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods.1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a
§ 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné
zrušiť v zmysle § 389 ods.1 písm. b/ CSP.

8.Rozhodnutie vo výroku, ktorým súd konanie zastavil (I. výrok), odvolaním nebol napadnutý, nadobudol
právoplatnosť, preto tento nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

9.V posudzovanom prípade ide o nárok uplatnený titulom ochrany pred neoprávneným zásahom do

vlastníckeho práva žalobou podľa § 127 ods.1 OZ, ktorá je osobitnou negatórnou žalobou podľa § 126
ods.1 OZ.

10.1.Ustanovenie § 127 ods.1 OZ ukladá vlastníkovi veci zdržať sa všetkého, čím by nad mieru
primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä

nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, aby urobil dostatočné opatrenia na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy

korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
10.2.Uvedené zákonné ustanovenie zakazuje teda také správanie sa vlastníka nehnuteľnosti, ktorým by
a) iného obťažoval nad mieru primeranú pomerom, alebo b) vážne ohrozoval výkon jeho práv.
10.3.Rozdiel medzi ohrozením výkonu práva a obťažovaním iného spočíva v tom, že ohrozenie sa
priamo týka výkonu práv chráneného subjektu alebo dokonca ich existencie; obťažovanie vlastnému

výkonu práva nebráni, ale robí ho obťažným alebo nepríjemným.

11.1.V posudzovanom prípade súd žalobcom namietané správanie žalovanej vyhodnotil ako
obťažovanie, pričom z hľadiska možnosti poskytnutia ochrany žalobcovi skúmal, či negatívne dôsledkysprávania sa žalovanej presahujú jeho zákonom stanovenú hornú hranicu (nad mieru primeranú
pomerom).
11.2.Na základe vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že obťažovanie zo strany žalovanej túto

zákonom stanovenú hornú hranicu (nad mieru primeranú pomerom) neprekračuje, pričom svoje závery
vyvodil zo skutočnosti, že je tomu tak preto, že takýto stav (spôsobený správaním žalovanej) tam
existoval už v minulosti, ide o dlhodobý stav a teda miera primeraná pomerom bola nastavená už dávno
predtým, ako žalobca svoje nehnuteľnosti nadobudol, z ktorého dôvodu žalobu žalobcu zamietol.

13.Žalovaný podstatu svojho odvolania založil na nesúhlase s týmto záverom súdu.

14.1.To, či ide o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom, je potrebné posúdiť vždy podľa okolností
konkrétneho prípadu a to s prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré v tejto súvislosti vyjdú v súdnom
konaní najavo. Záver o tom, či ide alebo nie o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom, odráža
individuálne pomery každého prípadu najmä tam, kde absentujú objektívne kritériá napomáhajúce urobiť

záver o miere obťažovania. V takýchto prípadoch je na súde, aby v každom jednotlivom prípade zvážil,
kedy účinky pôsobenia veci je druhá osoba povinná znášať, hoci môže ísť o dôsledky obťažujúce či
negatívne, a kedy jej už vzniká právo na obranu v režime § 127 ods.1 OZ, pretože ide o obťažovanie
nad mieru primeranú pomerom.
14.2.Pri posudzovaní toho, či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany podľa § 127 ods.1 OZ,

však treba pojem „nad mieru primeranú pomerom“ vykladať tak, že určuje hranicu správania sa medzi
dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním sa (nad
prípustnú mieru), a to vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k
objektívne žiaducim pomerom, ktoré by mali pretrvávať a ktoré v tom – ktorom prípade nemusia byť
vždy v súlade s existujúcimi pomermi a to aj za situácie, že správanie sa aj všetkých ostatných osôb na

danom mieste je z hľadiska tohto ustanovenia závadné.

15.Súd prvej inštancie sa však tými vyššie uvedenými zásadami neriadil. Skúmal a prihliadal na
individuálne okolnosti posudzovaného prípadu, bez toho, aby zohľadnil aj pomery objektívne žiadúce
(ktoré by mali byť). Jeho názor, že miera ktorou žalovaná vykonáva svoje vlastnícke právo spôsobom

rušiacim vlastníka susedného pozemku - žalobcu - je primeraná pomerom, pretože žalovaná takýmto
spôsobom vykonáva svoje vlastnícke právo už od nepamäti, t.j. už predtým, ako žalobca susednú
nehnuteľnosť nadobudol (a prípadne jeho právnym predchodcom takýto výkon práva nevadil), je
nesprávny. Z dlhodobého trpenia imisií nemožno vyvodzovať povinnosť, aby boli trpené aj naďalej
a tento dlhodobo akceptovaný, avšak každopádne závadný stav, nemožno považovať za stav primeraný

pomerom.

16.1.Odhliadnuc od uvedeného súčasne však odvolací súd poukazuje aj na to, že súd prvej inštancie si
v posudzovanom spore celkom neujasnil (ani) ochrany výkonu vlastníckeho práva, pred akým druhom
imisií sa žalobca domáha. Za toho (v žalobe) tvrdeného skutkového stavu, že ide o obťažovanie

(síce) zápachom, ale v priamej súvislosti s tým, že tento vzniká odpadom vzniknutým z vykonávania
biologických potrieb žalovanou, za súčasného prednesu právneho zástupcu žalobcu (uskutočneného
na pojednávaní 29.6.2023), že žalobca sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva pred zásahmi
spôsobenými vypúšťaním odpadov v okolí jeho nehnuteľnosti, s čím korešponduje aj znenie žalobného
petitu (ktorým sa žalobca domáha, aby sa žalovaná zdržala zásahov do výkonu vlastníckych práv

žalobcu, a to najmä nevypúšťať odpady), potom v posudzovanom prípade nejde (len) o obťažovanie
pachmi (tak ako to posudzoval súd viď bod. 25 a 31 odôvodnenia rozsudku), ale žalobca sa domáhal
ochrany (aj) pred imisiami pevným, či tekutým odpadom.
16.2.Dôsledné rozlišovanie, o aký druh imisií sa tu jedná má pritom zásadný význam, pretože pri
rozhodovaní o tom, či určitý výkon vlastníckeho práva má byť vlastníkovi pozemku zakázaný alebo

naopak či vlastníkovi susedného pozemku má byť uložené, aby tento výkon práva trpel, treba zisťovať
aj to, či ide o výkon vlastníckeho práva, ktorý je v súlade s platnými predpismi, najmä so zdravotníckymi
predpismi (umiestnenie žumpy, hnojiska, záchodu a pod.) a predpismi vodohospodárskymi (odvádzanie
povrchovej vody a odpadovej vody a pod). Predovšetkým je to zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách (vodný
zákon), ktorý zakazuje vypúšťanie znečisťujúcich látok do povrchových alebo podzemných vôd.

16.3.V prípade, že obťažovanie prekračuje hranice stanovené správnymi (hygienickými a pod.)
predpismi, presahuje aj mieru primeranú pomerom (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 22
Cdo 223/2005).17.1.Taktiež záver súdu, že pôvodcom zásahu (producentom exkrementov a splašiek), nie je žalovaná,
ale jej rodinní príslušníci, t.j. tretie osoby, voči ktorým však žaloba nesmerovala a preto podľa názoru
súdu títo mali byť v spore pasívne legitimovaní (čo považoval za ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby),

je nesprávny.
17.2.Uvedené súvisí s otázkou, či žaloba proti obťažovaniu nad mieru primeranú pomerom v zmysle
§ 127 ods.1 OZ musí smerovať len proti tomu, kto svojou činnosťou priamo druhého obťažuje, alebo
či môže byť úspešne podaná aj proti vlastníkovi nehnuteľnosti, z ktorej rušenie pochádza, aj keď sám
vlastník (prípadne) rušivú činnosť nevykonáva. Tu odvolací súd zastáva názor, že táto žaloba môže byť

úspešne podaná tak proti priamemu rušiteľovi, ako aj proti vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorý ju prenechal
inému k činnosti, z ktorej rušenie vychádza; je potom vecou tohto vlastníka, aby priamemu rušiteľovi
v ďalšom rušení zabránil. Žalovaným (pasívne legitimovaným) je teda vlastník nehnuteľnosti, odkiaľ
vychádza zásah, bez zreteľa na to, kto je pôvodcom takého zásahu.

18.Rozsudok súdu prvej inštancie tak v odvolaním napadnutom zamietavom výroku vychádza z

nesprávnej interpretácie právnych predpisov, čím bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm.
h) CSP.

19.Súdprvejinštancievdôsledkunesprávnehoprávnehoposúdeniavecinevykonalnavrhovanédôkazy,
resp. nedostatočne zistil skutkový stav a vykonané dôkazy nesprávne právne posúdil, pričom nie je

účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom, čím je naplnený dôvod pre zrušenie rozsudku v jeho zamietavom výroku a závislom
výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP.

20.1.Úlohou súdu prvej inštancie bude po vrátení opätovne rozhodnúť o žalobou uplatnenom nároku.

Súd vo veci nariadi pojednávanie, na ktorom zhodnotí sporné a nesporné skutkové okolnosti a vysloví
svoje predbežné právne posúdenie veci, k čomu umožní sa stranám sporu vyjadriť, príp. navrhnúť
dôkazy, o ktorých rozhodne. Súd bude vychádzať z vysloveného názoru odvolacieho súdu. V novom
rozhodnutí sa taktiež vysporiada s námietkou žalovanej (uplatnenou už v priebehu sporu) o tom, že
disponuje tzv. suchým záchodom a aký má táto skutočnosť dopad na tu prejednávaný spor z pohľadu

možnosti poskytnutia ochrany vlastníckeho práva žalobcu.
20.2.V prípade, že súd dospeje k záveru, že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť z iných dôvodov (napr.
z dôvodu nevykonateľnosti požadovaného výroku súdu), svoje rozhodnutie riadne a náležite odôvodní.
Z požiadavky preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia totiž vyplýva požiadavka, aby rozhodnutie
ozrejmilo právne závery súdu takým spôsobom, aby strana sporu nemusela hľadať odpoveď na pre

vec rozhodujúce skutočnosti v rovine dohadov a aby mohla skutkovo aj právne proti rozhodnutiu
argumentovať.
20.3.V novom rozhodnutí rozhodne o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods.3
CSP).

21.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.