Rozsudok – Majetok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. október 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 6T/32/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119010561
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Šuťaková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8119010561.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

6T/32/2019

Okresnýsúd Prešov,samosudkyňouJUDr.BeátouŠuťakovou,nahlavnompojednávanídňa14.októbra
2024 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

6T/32/2019

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX, okr. C.,

je vinný, že

- 24.10. 2016, ako konateľ spoločnosti F., F., so sídlom G. XX/XXXX, C., v úmysle získať neoprávnený
finančný prospech, vystavil pre spoločnosť H., F. so sídlom I. XXX, B. predfaktúru č. XXXXXXX, IBAN: F.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, SWIFT TATR SK BX, VS:XXXXXXX, na nákup a predaj cartridgeov
(tonerov) z Číny v sume 18.000,- Eur, po e-mailovej komunikácii s konateľom spoločnosti H., F.. B. H. H.,
predfaktúru opravil na sumu 15.000,- Eur a uviedol nové číslo účtu na faktúru, ktorú spoločnosť
H., F. uhradila dňa 27.10.2016 prevodom z účtu vedenom v ČSOB, a. s., č. XXXXXXXXXX/
XXXX, na účet vedený v Tatra banke, a. s., IBAN: F. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, VS: XXXXXXX,
patriacej spoločnosti H. E., F., so sídlom J. J., F. XXXX, ktorej bol konateľom, kde prevod finančných

prostriedkov do Číny nezrealizoval, tovar nedodal a ani finančné prostriedky nevrátil a použil ich na
nezistený účel, čím takto spoločnosti H., F., so sídlom B., I. K. XXX, IČO: XXXXXXXX spôsobil škodu
vo výške 15.000,- Eur,

teda

- prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a takým činom spôsobil malú škodu,

čím spáchal

- prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona.

Za to mu súd ukladáPodľa § 213 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri neexistencii
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37
Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatia slobody v trvaní 16 (šestnástich) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje poškodenú spoločnosť H., F., so sídlom B., I. K. XXX,
IČO: XXXXXXXX s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

6T/32/2019
O d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 22.03.2019 obžalobu na
obvineného A. B. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2
písm . a) Trestného zákona (účinného do 5.8.2024).
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., svedkov B. H. H.,

A. L., F. G., M. A. K.,,M. L. N., prečítaním výpovede svedka A. O. ako aj prečítaním listinných dôkazov.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a uviedol, že pán L. mu ponúkol
sprostredkovať nejaký obchod za určitú províziu cez jeho firmu, keďže on mal DPH-
čkovú firmu, s tým, že prišiel nejaký jeho človek z Banskej Bystrice, ktorý mal podklady a to bol asi

príkaz na úhradu, ktorý sa realizoval z Tatra banky s tým, že peniaze sa odoslali realizovaním príkazu.
Následne dodal, že nevie odkiaľ bol ten neznámy chlap, čakal ho pred Tatrabankou, bol vysoký asi 1,75
cm a komunikácia bola len o tom, že ho poslal pán L. a či to idú vybaviť a v banke mu povedal, že pán
L. sa mu ozve. Možno o týždeň, týždeň a pol – dva, mu volal pán L. s tým, že dodávka nedošla a ani
peniaze neprišli na účet, tak má zistiť, čo je s tým. Obžalovaný pokračoval, že v banke zistil, že bolo

zadaná zlé číslo účtu, čo oznámil p L., ktorý mu povedal, aby vybral peniaze . Obžalovaný nevedel
uviesť, kto vkladal peniaze na účet. Obžalovaný pokračoval, že s konateľom spoločnosti H. sa nestretol,
nepozná ho, stretol sa iba s pánom L. a iba s ním komunikoval. Ku skutočnosti, či prišla nejaká platba
od tejto spoločnosti sa vyjadriť nevedel a tiež nevedel, aká spoločnosť mu vložila na účet 15.000,- EUR
a ani to nezisťoval, iba vie že chceli kúpiť niečo z Číny. Jeho firma, v ktorej bol konateľom, sa volá F.

a pokiaľ ide o zaúčtovanie tejto sumy, tak keďže peniaze musel vrátiť, nevie, či ich zaúčtoval lebo aj
účtovníčka mu vravela, že keďže sa peniaze vrátili, nemá ich ako zdokladovať. Peniaze vracal tak, že
ich vybral z banky a odovzdával pánovi L. na rôznych miestach, kde bol, no pán L. mu žiadne doklady
o vrátení nevydával, nakoľko mu povedal, že on tie peniaze musí ešte niekomu inému vrátiť s tým, že on
keď bude vkladať peniaze na účet, tak dá obžalovanému tie vkladové listy do banky, no to sa nestalo.

On už nie je konateľom danej spoločnosti a žiadnu účtovnú dokumentáciu už neeviduje. Pokiaľ ide
o faktúry, tie vystavoval p. L.. Konateľom bol asi od roku 2015 alebo 2016 nevie presne a tiež už si
nevie vybaviť, či spoločnosť mala služobný email ale ten používal on a nevedel, či aj niekto iný mal
prístup k nemu. Obžalovaný bol aj konateľom spoločnosti H. E., no nevie kto bol majiteľom. S pánom
K. sa obžalovaný nepozná.

Z výpovede z prípravného konania prečítanej vzhľadom na rozpory vyplynulo, že niekedy v októbri mu
na účet jeho firmy prišli peniaze, ktoré si myslel, že patria p. L., tak ho kontaktoval s tým, že on mu
povedal, že má ich poslať na účet , ktorého názov a číslo mu oznámil predtým, čo aj urobil a v banke
odovzdal všetky údaje. Keď mu o pár dní volal p. L., že platba neprešla , vybral peniaze tak ako mu

to povedal a tieto odovzdal L. a výber sa uskutočnil na viackrát. Nevedel o aký tovar ide, za ktorý mal
zaplatiť. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vysvetlil, že si myslel, že platba je od p. L. ale nebola od
neho, čo spomínal aj pri konfrontácii ale si to vyšetrovateľ zle napísal.Pokaľ z výpovede z prípravného konania vyhynulo, že on je majiteľom emailu F., avšak on
nekomunikoval s p. H. ,ale dal prístupové práva k uvedenému mailu B. a tento všetko riešil, obžalovaný
vysvetli len tým, že on sám si pýtal.

Pokiaľ zo zápisnice o konfrontácii z prípravného konania so svedkom L. vyhynulo, že pánovi L. odovzdal
sumu 4.500,- Eur aj s potvrdením o odoslaní sumy 9.500.- Eur do Číny, ktoré dostal MMS na mobil,
čo svedok poprel, obžalovaný B. nevedel na hlavnom pojednávaní uviesť, aké to boli peniaze, uviedol
len to, že ich odovzdal p. L...

Súd vypočul aj svedka B. H. H., ktorý uviedol, že bol oslovený p. O., z firmy P., F., s ktorým obchodoval
dlhšiu dobu a ktorý momentálne nemal cash. Predmetom spolupráce bola dodávka tonerov a cartridgov..
Zrealizovaťtomalp.O..On mupovedal,žejeochotnýdotohoísťakoprávnickáosobaH.,F., stýmvšak,
že to pôjde cez firmu pána B. a keďže s pánom O. dlhodobo spolupracoval a nebola žiadna pochybnosť
o zlej spolupráci, vždy platil načas. Do 2 mesiacov mali mať peniaze späť s patričným ziskom, kde O.

mu povedal, že to bude zhruba 15 až 20 tisíc. Svedok pokračoval, že zaplatil dopredu a obžalovaný
B. alebo jeho tým mu vystavili faktúru na 15.000,- EUR plus DPH, no keď povedal, že do Číny sa DPH
neplatí, tak mu to prerobil na 15.000,- EUR a asi následne na to ho upozornil mailom, aby mu zaplatil
peniaze na iný účet. Platil jednorazovo 15.000,- EUR prevodom na účet. Na názov firmy si nespomínal
ale bola to stále jedna a tá istá. Pokračoval, že čakalo sa nejaký mesiac – dva na tovar a platba sa

platila dopredu a keďže s O. obchodoval dlhšiu dobu, tak po mesiaci, keďže sa nič neudialo, začal sa
dopytovať, čo je s tovarom a tak som začal byť aj podozrievavý. V emaily od pána B. mu prišlo, že ako
bolo rozdelené s finančnými prostriedkami, no pán B. následne nekomunikoval a nedvíhal. Ďalej sa to
riešilo cez políciu. Faktúry boli vystavené rovnakou firmou , zmenilo sa len číslo účtu, pričom faktúry
boli dve alebo tri, jedna s DPH, jedna bez DPH a potom so správnym číslom účtu. Svedok pokračoval,

že osoby s menami: A. L. a M. L. N., F. G., O. Q., H. R. a B. I. nepozná. Nepozná ani spoločnosť R. P..
Pokiaľ ide o osobu s menom M. A. K. tohto eviduje z mailu, ktorý dostal od obžalovaného, kde bolo
popísané, že ako naložil pán K. s tými peniazmi, v tom maily bol rozpis platieb, čiastky v zátvorkách
a kde čo išlo. Svedok sa s obžalovaným nestretol, bol tam len mailový kontakt.

Pokiaľ v prípravnom konaní svedok uviedol, S. T. F. F. bola firma, ktorú mu odporučil pán O. a oslovil
ho, či danú zákazku nezrealizujú cez jeho firmu a následne mu bola zaslaná na email predfaktúra
na sumu 18.000,- Eur, na čo sa ohradil, že sa dohodli na sumu 15.000,- Eur, tak potom mu zaslali
správnu faktúru na 15.000,- Eur na jeho email už aj s novým číslom účtu, kde danú sumu uhradil na
tam uvedené zmenené číslo. S O. boli dohodnutí, že po dvoch až troch týždňoch dôjde tovar z Číny,

bude treba zaplatiť ďalších 18.000,- Eur. Vtedy komunikoval len s p. O. a to telefonicky a až keď mu
prišla predfaktúra, ktorej opravu urgoval, komunikoval s obžalovaným ako konateľom firmy F. F. avšak
len prostredníctvom mailu. Uplatnil si škodu vo výške 35.500,- Eur.

Svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že nevie kto vybavoval objednávku, on komunikoval

prostredníctvom emailu s pánom B. a pokiaľ ide o škodu tak s a už nevedel vyjadriť, prečo uviedol takú
výšku škody, ktorá m mala vzniknúť, s tým, že bola mu spôsobená škoda 15.000,- Eur a pokiaľ ide
o sumy tak sa mu zdá, že on tam žiadal DPH na čo mu povedal, že na tú predfaktúru sa DPH nedáva
a taktiež namieta, že bola dohodnutá suma 15.000,- EUR a potom mu aj prišla faktúra na 15.000,- EUR.

Súd vypočul aj svedka A. L., ktorý uviedol, že obžalovaného pozná zvidenia stretával sa s ním, keď
bol pri pánovi G., ale nevie čo robil. K stíhanému skutku uviedol, že on bol sprostredkovateľ obchodu
a jeho kamarát K. chcel, aby poslal peniaze do Číny, lebo on mal exekúciu. On to vtedy nemohol urobiť,
lebo robil likvidátora v Banskej Bystrici, no bol kamarát s pánom G., ktorému povedal, že či by nevedel
poslať do Číny peniaze na jeden obchod a za to, keď to pošle dostane 10 % z tej ceny. Potom po dlhšom

čase mu povedal, že už sú peniaze poslané, no pán K. mu volal, že peniaze neboli poslané. On ani
nevie o akú firmu sa jednalo, lebo komunikáciu robil pán K. s pánom G. a ten mu vravel, že peniaze
boli poslané a dal mu zbytok 4 a pol tisíce, kde 9 a pol tisíc išlo do Číny a 1.000,- EUR si nechal
ako províziu. On tých 4 a pol tisíc dal pánovi K.. Keďže K. mu stále rozprával, že peniaze nedošli tak
mu zaplatil zo svojich peňazí. On pána H. nepozná, nekomunikoval som s ním, len s pánom K.. K. mal

vrátiť peniaze tej firme, ktorá dodala tú zákazku, no nevie aká to bola firma, len vie, že to bola prešovská
firma, ktorá komunikovala s pánom G. alebo obžalovaným. Oni dostali pokyn, koľko peňazí majú z banky
poslať. Svedok ďalej uviedol, že do Číny mal poslať 9 a pol tisíc obžalovaný. Peniaze na účet mu
poslala firma z Prešova, no nevie kto oslovil obžalovaného za tým účelom, aby poslal peniaze do Číny,len vie, že zbytok peňazí mal on dostať a odniesť ich pánovi K.. Svedok pokračoval, že s obžalovaným
vôbec nekomunikoval, on komunikoval iba s pánom G.. Spoločnosť F. nepozná. Pokračoval, že potom,
čo mal obžalovaný poslať peniaze do Číny, sa s obžalovaným stretol až keď išli z výsluchu, tak si šli

sadnúť na kávu s obžalovaným, bol tam aj pán G., ktorý uviedol, že si tie peniaze nechal a povedal to
tu pred obžalovaným.

Vzhľadom na rozpory bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania (zo dňa 26.06.2017), z ktorej
vyplynulo, že požiadal obžalovaného požiadal, aby za nejakú províziu cez svoju firmu poslal na bankový

účet do Číny 15.000,- Eur. To robil na žiadosť A. K., kde oboch skontaktoval. Obžalovaný dostal na svoj
podnikateľky účet 15.000,- Eur ale nevie čo s nimi urobil. Vie, že z Číny objednávali nejaké cartridge. Po
tom, čo ho oslovil K., že peniaze do Číny nedošli sa pýtal obžalovaného a ten mu povedal, že peniaze
vráti. Tovar teda objednával A. K. a zaplatiť ho mal obžalovaný. Faktúry č. XXXXXXX, XXXXXXX
a zálohovú faktúru XXXXXXX nepozná. Následne z výsluchu zo dňa 20.08.2018 vyplynulo, že úlohu
dal obžalovanému G. a on odovzdal informácie K. a on komunikoval s obžalovaným a jemu sľúbil K.

províziu 300,- Eur. Z výsluchu svedka L. z prípravného konania zo dňa 24.09.2018 vyplynulo, že potom
čo mu K. povedal, že peniaze tam stále nie sú, volal G. lebo na obžalovaného nemal číslo, kde tento
stále tvrdil, že peniaze poslal do Číny.

Svedok uvedené rozpor vysvetli tým, že nevedel o ničom, čo sa objednávalo, on len sprostredkoval,

že aby poslal pán G. tie peniaze aj s obžalovaným, on dával úlohu G. a vtedy tak hovoril, lebo chcel
svoje peniaze späť, lebo obžalovaný mu povedal, že G. s tým nemá nič spoločné a to mu povedal pri
výpovedi na polícii. Pokiaľ ide o telefonovanie, jednal s G. a uviedol, že peniaze si nechal pán G. a on
chcel len vrátiť svoje peniaze.

Pokiaľ v prípravnom konaní tiež uviedol, že mail F. pozná, mal komunikovať s obžalovaným, ale nakoniec
na tento mail nikdy nič neposlal a potom uviedol, že mu dal G., aby mohol komunikovať s obžalovaným
alebo ho mal dať K., na hlavnom pojednávaní, sa k mailu vyjadriť nevedel.

Pokiaľ v konfrontácie vykonanej medzi svedkom a obvineným v prípravnom konaní obvinený uviedol,

že L. odovzdal sumu 4.500,- Eur aj s potvrdením, o odoslaní sumy 9.500,- Eur do Činy na číslo účtu,
ktoré dostal SMS kou na mobil. Keď mu L. povedal, že peniaze do Číny nedošli, šiel do Tatrabanky, kde
zisti, že peniaze naozaj neodišli kvôli zlým údajom, ktoré dostal. Informoval o tom L. a ten mu povedal,
aby peniaze vybral a mu ich dal osobne ale po častiach a tak mu dal postupne 15.000,- Eur, no už nevie
v akých častiach. Svedok poprel pravdivosť tvrdenia obvineného.

Svedok si na SMS na hlavnom pojednávaní nespomínal a uviedol, že on dal potvrdenie K., čo si vypýtal
od G., ale to mu poslal mailom a nebolo to čitateľné,

Súd vypočul aj svedka M. A. K., ktorý vypovedal, že obžalovaného nepozná, on od roku 2004 robil

v biznise s tonermi s tým, že v roku 2007 robil s O. a neskôr dodával tonery s iným spoločníkom.
V danom roku ho oslovil N., že má biznis na dodávku tonerov z Číny a má zákazníka - firmu je H.,
pričom on nechce robiť na svoju firmu a či by nechcel spraviť tento obchod. Asi 3 mesiace predtým sa
ho pýtal pán L., že či nemá nejaký biznis na jeho s.r.o.-čku, tak vtedy ho napadlo, že to môže dohodiť
pánovi L., ktorý s tým súhlasil. On teda dostal kontakty od pána N. na čínsku stranu, dohodol predbežnú

objednávku, kde predbežnú platbu, bola asi 15.000,- EUR s tým, že to celé vymailoval a odovzdal to na
s.r.o.-čku pána L., ktorý hovoril, že to je jeho firma a až potom zistil, že to nebola pravda. Potom všetko
šlo podľa plánu. Zálohu asi vo výške 15.000,- EUR platil poškodený a z tej zálohy L.
mal uskutočniť úhradu na základe fakturácie z Číny a keď sa uskutoční táto úhrada, tak Čínania začnú
chystať tovar a keď by to bolo nachystané, nasledoval by doplatok, čo mal platiť poškodený a pán L. to

musel doposlať do Číny. Poškodený mal platiť L. a L. do Číny. To bol plán, ale zastavilo sa to pri tom,
keď L. mu potvdil, že 15.000,- EUR je uhradených ale zhruba po týždni sa Číňan začal domáhať, že
peniaze nemá. Preto kontaktoval pána L., ktorý mu doniesol aj príkaz, no potom sa preukázalo, že to
nebolo zaplatené a odvtedy sa to tak ukončilo, v nevýhode pre pána poškodeného. Meno obžalovaného
vnímal, až keď si pozrel výpis s obžalovaným sa nestretol. L. spomínal iné meno. On neskôr od L.

prevzal peniaze ako bolestné vo výške 2.000,- EUR za to, že to celé odrobil, čo zodpovedalo rozdielu
marže, no prestali sa s ním baviť aj ten pán z H. aj pán O.. Pokiaľ ide o spoločnosť F. tak sa mu zdá,
že to bola tá firma, o ktorej hovoril pán L., že je to jeho firma, že tá to bude robiť. Doplnil, že on v danom
obchode bol v podstate taký prostredník, vystupoval v mene pána L. alebo s jeho súhlasom, kontaktdostal od pána N. a všetko dohodol telefonicky s čínskou stranou. A L. teda mal mať spoločnosť, cez
ktorú môže spraviť tento obchod. On sa s pánom H. pri predmetnom obchode nestretol. Ponúkol mu
odkúpenie pohľadávky, ale z jeho strany to nebolo akceptované. Pokračoval, že tonery dodané neboli.

Už si nepomínal na koho Číňania vystavili faktúru. Je toho názoru, že ani O. ani N. s obžalovaným
nekomunikovali a nepoznali ho.

Z výsluchu svedka M. L. N. vyplynulo, že obžalovaného nepozná, nekomunikovali spolu ani telefonicky
a nepozná ani pána A. L., on pozná iba A. K., ktorému odporučil O., keďže s ním robil tonery. Ohľadne

stíhaného skutku má iba tú vedomosť, že niekto mal peniaze z nejakej prešovskej firmy za nejaký tovar,
ktorý nebol dodaný, pričom malo ísť o tonery do tlačiarne a jednať sa o nejakých 20.000,- EUR to bolo.
To všetko vie len z počutia, nakoľko mu niekto volal z prešovskej firmy. Spoločnosť H., F. pozná a konateľ
mu volal ohľadne toho či mu nevie pomôcť skontaktovať sa s firmou, čo mu to sprostredkovala. Konateľ
mu volal z dôvodu, že jeho firma v roku 2016 tonery predávala O. a ešte nejakým firmám. On takisto
kúpil tonery z Číny cez pána O. asi v roku 2016, no nevedel sa ich zbaviť, tak to prestal robiť, lebo to

bol problém. Dohoda medzi jeho firmou a spoločnosťou H. ohľadom objednávky tonerov z Číny nebola
žiadna a nevedel sa vyjadriť k ich objednávke.

Svedok F. G. využil svoje právo a nevypovedal tak na hlavnom pojednávaní ani v prípravnom konaní,
kde ako dôvod uviedol to, že by si mohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania.

Za súhlasu strán bola prečítaná výpoveď svedka A. O. z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že
k spoločnosti F.,F. R. nemá žiadne vzťah, pána H., ktorý je konateľom spoločnosti H., F. R. pozná a majú
spolu obchodný vzťah a a v minulosti spolu bez problémov obchodovali. Osobu obžalovaného nepozná
a nikdy ho nekontaktoval, kde pravdepodobne ho kontaktoval p. L. N. z firmy R. P., F. lebo p. H. H. T. U.

V. T. R. P. W. V. F. F. F.. Má však vedomosť, že p. H. mal zaplatiť faktúru za tovar firme R. P., ktorá mala
kúpiť tovar v Číne a následne ho dodať spoločnosti H. s..ro. ale to sa nestalo, nakoľko faktúru vystavila
spoločnosť F., F. R. a nie spoločnosť R. P., F..

Súd vykonal aj dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovné:

Súčasťou spisu je zálohová faktúra č. XXXXXXX vystavená dňa 24.10.2016 spoločnosťou
SLOVFRANCE s.r.o. ako dodávateľom pre odberateľa – spoločnosť H. sr,o, na sumu 18.000,- Eur,
splatnou dňa 26.10.2016.

Z mailovej komunikácie vyplýva, že dňa 26.10.2016 zaslal obžalovaný email z adresy F. adresovaný

p. H., A. K. a A. L. s predmetom označeným ako „oprava na 15000“ a dňa 16.11.2016 bola vystavená
faktúra č. XXXXXXX F. F. F. ako dodávateľom pre odberateľa – spoločnosť H. F., na sumu 15.000,- Eur,
splatnou dňa 23.11.2016.10 a s termínom dodania 16.11.2016, predmetom ktorej bola fakturácia „1.
Canon link Cartidge PG 512 296B001 800ks, 2. Canon link Cartidge CI 511 297B001 800ks 3. Canon
link Cartidge PG 512 296B001 800ks, 2. Canon link Cartidge CI41 061B001 41 1000ks“.

Z oboznámenej komunikácie takisto vyplýva, že na tento email zaslal dňa 27.10.2016 odpoveď aj
poškodený s textom, že je to uhradené.

Bola oboznámená aj faktúra vystavená dňa 28.10.2016 spoločnosťou F. F., ktorou bol fakturovaný

vyššie uvedený predmet spoločnosti H. s.ro. v sume 31.257,60 Eur s dátumom dodania 28.10.2016
a s dátumom splatnosti dňa 11.11.2016.

Súčasťou spisu sú aj podklady týkajúce sa objednávky tovaru z Číny. Z týchto vyplýva, že M. A. K.
objednal tovar z Číny od spoločnosti X. M. X., E., kde bol aj touto spoločnosťou vyzývaný na zaslanie

potvrdenia o úhrade objednávky tovaru. Z komunikácie tiež vyplýva, že A. B. z emailovej adresy F. dňa
02.11.2016 zaslal A. K. príkaz na úhradu do zahraničia.

Z výpisu z účtu poškodenej spoločnosti vedeného v ČSOB plynie, že dňa 27.10.2016 spoločnosť H. F.
uhradila na účet spoločnosti F. F. vedený v Tatrabanke a.s sumu 15.000,- Eur.

Z výpisu OR SR spoločnosti F., F. so sídlom G. XX C. vyplýva, že v čase od 19.05.2015 do 19.04.2017
bol konateľom uvedenej spoločnosti a jedným z troch spoločníkov.Z výpisu z účtu Tatrabanky a.s. plynie, že majiteľom účtu, na ktorý boli zaslané peniaze spoločnosťou
H., je spoločnosť, H. E., F..

Z výpisu OR SR spoločnosti H. E., F.. so sídlom F. XXXX, J. J. vyplýva, že v čase od 13.01.2016
je spoločníkom obžalovaný a funkcia vzniku konateľa vznikal obžalovanému v tejto spoločnosti dňom
04.09.2015.

Podľa správy o povesti vypracovanej starostom obce D. E., obžalovaný A. B. nie je vlastníkom žiadnej

nehnuteľnosti a jeho správanie nebolo prejednávané v komisii verejného poriadku.

Obžalovaný bol doposiaľ 5 ráz súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Brezno
zo dňa 07.10.2014, kedy bol uznaný za prečin podľa § 207 ods.1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona,
za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok s jeho podmienečným odkladom pri určení
skúšobnej doby 2 roky, pričom sa naň hľadí akoby nebo odsúdený.

Na základe takto vykonaného dokazovania, zhodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrnne súd
uzavrel, že zo strany obžalovaného došlo spôsobom popísaným vo výroku rozhodnutia k protiprávnemu
konaniu, v dôsledku ktorého obžalovaný (prisvojením cudzej veci) spôsobil škodu na majetku
poškodeného (spoločnosti H., sr.o ), čím svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty trestného

činu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona. K uvedenému záveru súd dospel na základe
nasledovného:

Z vykonaného dokazovania súd totiž ustálil, že M. H. H. ako konateľ spoločnosti H., s.ro. na základe
mailom zaslanej zálohovej faktúry ( mail spoločnosti F. sr.o ) uhradil 15.000,- Eur na nákup tovarov

zn. Canom z Číny, na účet patriaci spoločnosti H. E. F., ktorej konateľom je obžalovaný A. B., ktorý je
súčasne aj konateľom ( resp. v rozhodnom čase bol ) spoločnosti F. F., ktorý bol poverený, aby na účet
Čínskej spoločnosti previedol danú sumu, čo však v konečnom dôsledku nezrealizoval.

Obžalovaný A. B. poprel spáchanie skutku a jeho obrana spočívala v podstate v tom, že nejaký človek,

ktorého poslal pán L. , prišiel z Banskej Bystrice a asi mal príkaz na úhradu a v podstate nevedel, aká
spoločnosť mu vložila na účet 15.000,- EUR a keď mu B. volal s tým, že peniaze neprišli na účet čínskej
spoločnosti kde podľa zistenia v banke bolo zadané zlé číslo účtu tak peniaze povyberal z banky
viacerými výbermi a odovzdával ich pánovi L. na rôznych miestach bez akéhokoľvek potvrdenia.

Zo spáchania skutku je obžalovaný usvedčovaný výpoveďami svedkov, a to najmä výsluchom B. H. H.,
ktorý popísal priebeh a okolnosti mailovej komunikácie s obžalovaným, keď uviedol že sumu 15.000,-
Eur zaslal na zákale faktúry zaslanej mu mailom adresy firmy F. F. ktorú mu odporučil pán O. a oslovil
ho na zrealizovanie zákazky nákupu cartidgov z Číny. Z jeho výpovede tiež vyplýva komunikácia s
obžalovaným vo vzťahu aj k faktúre na 18.000,- Eur, ktorú, však, reklamoval, keďže dohoda bola na

sumu 15.000,- Eur
Výpoveď svedka B. H. H. korešponduje so zabezpečenými listinnými dôkazmi, čo teda vyznieva
v neprospech obžalovaného. Z týchto totiž je zrejmé okrem vyššie uvedených faktúr a úhrady 15.000,-
Eur zo strany poškodeného na účet spoločnosti patriacej obžalovanému aj to, že obžalovaný síce zadal
prevodný príkaz na uhradenie sumy, no obžalovaný podľa výpisu z Tatrabanky vybral dňa 28.10.2016

o 9.27 hod. sumu 1.000,- Eur a ihneď po zadaní príkazu na prevod do Číny v čase o 13.36 hod.
vybral sumu 4.500.- Eur. Z výpisu tiež plynú ďalšie jeho výbery a teda príkaz do Číny nebol realizovaný
z dôvodu nedostatku financií.

Výpoveď B. H. H. je podporená aj výpoveďou svedka A. O., z ktorej vyplynulo, že predmetnú faktúra

za tovar vystavila spoločnosť F. F. a táto ju aj poškodenému zaslala, pričom ona mal vedomosť, že B.
H. mal zaplatiť faktúru za tovar pôvodne firme R. P., ktorá mala kúpiť tovar v Číne a následne ho dodať
spoločnosti H. s.ro, ani firme obžalovaného.

V neprospech obžalovaného vyznieva aj výpoveď svedka A. L.,z ktorého výpovede plynie, že práve

obžalovaný bol ten, ktorý bol požiadaný, aby predmetné peniaze zaslal do Číny. Keďže sa tak nestalo
a obžalovaný peniaze nevrátil, tak zo svojichSúd neuveril obrane obžalovaného, že predmetné peniaze vrátil L. po častiach tak ako chcel svedok L.,
keďžetonezodpovedallistinnýmdôkazomavymykásaajprincípomlogiky,žebyobžalovanýpristúpilna
takýto spôsob vrátenia cudzích peňazí a navyše bez toho, aby vyžadoval nejaký doklad. Všetky vyššie

uvádzané skutočnosti svedčia skôr podľa názoru súdu o dobre premyslenom konaní obžalovaného A. B.

Na základe vykonaného dokazovania a taký reťazec do seba zapadajúcich dôkazov dospel potom
súd k názoru, že spôsob počínania obžalovaného a okolností, za akých k tomu došlo umožňuje prijať
záver, že konanie bolo takej intenzity a charakteru, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty žalovaného

trestného činu po stránke objektívnej ako aj subjektívnej.

Teda súd uzavrel, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky prečinu sprenevery podľa § 213
ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024

Prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá

mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu.

Objektom tohto trestného čin je zákonom chránený záujem v podobe majetku, konkrétne zverená vec.
Zverenou vecou sa na účely Trestného zákona sa považuje vec vo vlastníctve inej osoby (a teda vo
vzťahu k páchateľovi vec cudzia), ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní alebo

z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na
dohodnutý účel alebo za dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť ( § 130 ods. 3 Trestného zákona).

Objektívna stránka je v tomto prípade naplnená tým, že obžalovaný svojim konaním, ktoré spočívalo
v tom, že s peniazmi, ktoré mu boli zverené a ktoré mal použiť na konkrétny účel - uhradenie

objednaného tovaru z Číny, naložil v rozpore s účelom zverenia a tak zmaril základy účel zverenia,
teda prevod finančných prostriedkov do Číny nezrealizoval (tento síce zadal ale tento nebol zrealizovaný
keďže finančné prostriedky povyberal) a ani predmetné finančné prostriedky nevrátil a použil ich na
iný nezistený účel a teda odňal predmetné peniaze z dispozície ich vlastníka bez súhlasu a vylúčil z
dispozície s nimi poškodenú spoločnosť ako oprávnenú osobu.

Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, ktorý konal nepochybne formou priameho
úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť
alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (objekt), ktorý bol spomínaný vyššie. U obžalovaného
nevznikli žiadne pochybnosti o jeho schopnosti ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho nebezpečnosť

pre spoločnosť a je tu takisto preukázaná aj príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a
následkom tohto trestného činu, a teda v dôsledku konania obžalovaného došlo k spôsobeniu škody
poškodenému, čo sa prejavilo reálnym úbytkom na majetku poškodeného , čo je ďalší nevyhnutný
predpoklad pre naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu sprenevery. V tomto prípade došlo
k naplneniu skutkovej podstaty podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona na rozdiel od právnej kvalifikácie

uvedenej v obžalobe, nakoľko v dôsledku jeho konania bola poškodenému spôsobená škoda vo výške
15.000,- Eur. Novelizáciou Trestného zákona došlo v ust. § 125 ods. 1, prvá veta Tr. zák. k zmene
dolnej hranice malej škody, ktorá musí prevyšovať sumu 700,- Eur, teda s poukazom na § 124 ods. 1 a
§ 125 od. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, škodou rozumie aj reálny úbytok na majetku
v príčinnej súvislosti s trestným činom a väčšiu škodou predstavuje suma prevyšujúca sumu 20.000,-

Eur, k naplneniu čoho v tomto prípade až nedošlo.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má
postihovaťibapáchateľatak,abybolzabezpečenýčonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosoby.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34

ods. 4 Trestného zákona, pričom s poukazom na prvú vetu uvedeného paragrafu prihliadol najmä
na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery
a možnosti jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na jeho úsilie o dosiahnutie urovnanias poškodeným ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu a prihliadol aj na pomer
a mieru závažnosti priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade so znením § 38 ods. 2 Trestného
zákona, pričom však súd nezistil poľahčujúcu okolností uvedenú v § 36 Trestného zákona a nezistil

žiadnu z priťažujúcich okolností v zmysle § 37 Trestného zákona, keďže sa naň vo všetkých prípadoch
hľadí akoby nebol odsúdený.

Trestný zákona za prečin podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona (účinného od 06.08.2024) umožňuje
uložiť v jeho osobitnej časti trest odňatia slobody až na 2 roky.

Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené rozhodné skutočnosti dospel súd k záveru, že
na uvedomenie si následkov konania u obžalovaného a na dosiahnutie individuálnej a generálnej
prevencie, postačí aj trest odňatia slobody uložený v dolnej polovici trestnej sadzby, a to v trvaní
6 mesiacov. Zároveň dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia
slobody spojeným s jeho výkonom, ale účel trestu je možné dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu,

a preto výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov, ktorú považoval
za dostatočnú primeranú na preukázanie, či aj len hrozba trestu postačí na to, aby sa do budúcna
vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu, lebo bude povinný v skúšobnej dobe viesť riadny život,
kde v opačnom prípade sa vystaví riziku, že súd, a to už aj v priebehu skúšobnej doby rozhodne, že sa
neosvedčil a nariadi výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne odložený.

Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu škody poškodenej strany, túto s jej nárokom na náhradu škody
odkázal na civilný proces, nakoľko by bolo treba vykonať ďalšie dokazovanie, čo by presahovalo rámec
potrebný na rozhodnutie o vine a treste.

Takýto trest uložený obžalovanému súd považoval za primeraný a za dostatočný na
zabezpečenie účelu trestného zákona a na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

6T/32/2019
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho
vyhlásenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.