Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/71/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122202723
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3122202723.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AlenyRadičovejačlenovsenátu
Mgr. Mareka Anovčina a JUDr. Márie Vrtochovej, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
XXXX/XXX, E., právne zastúpeného JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom Námestie sv. Anny
15/25, Trenčín, IČO: 34 054 081, proti žalovanej: B. F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. XXXX, právne
zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin BARTKO - JUDr. Silvia BARTKOVÁ, advokátmi so

sídlom Piaristická 6667, Trenčín, o vrátenie daru, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín, č. k. 18C/22/2022-145 zo dňa 26. septembra 2024 v spojení s opravným uznesením, č. k.
18C/22/2022-176 zo dňa 20. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č. k. 18C/22/2022-176 zo
dňa 20. novembra 2024 p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II.
žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Žalobca sa na súde prvej inštancie domáhal podanou žalobou od žalovanej zaplatenia sumy
103.000,- eur titulom vrátenia daru, a to bytu č. X na prízemí vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXX,

postaveného na parc. č. XXXX/XX, v podiele 1/1, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. E., ktorý byt daroval
žalobca žalovanej na základe darovacej zmluvy zo dňa 15.04.2004. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým,
že žalovaná sa po poskytnutí daru dopustila voči nemu konania hrubo porušujúceho dobré mravy, keď
žalovaná v septembri 2019 podala na žalobcu trestné oznámenie, v ktorom boli uvedené nepravdivé
a vymyslené tvrdenia o správaní sa žalobcu a jeho manželky. V tomto období dochádzalo
zo strany žalovanej opakovane k privolaniu policajnej hliadky počas jeho prítomnosti a prítomnosti jeho
manželky v dome súp. č. XXX K. I. J., pričom žalovaná tak urobila vždy pod zámienkou verbálneho útoku

zo strany žalobcu na žalovanú, hoci v skutočnosti došlo k vyvolaniu konfliktu vždy zo strany žalovanej
a jej manžela. Žalovaná opakovane vykrikovala na žalobcu, že mu šibe a že má ísť
na psychiatrické vyšetrenie, ktoré mu zaplatí, že aby zdochol ako prašivý pes pod
plotom a že má držať papuľu a má zmiznúť z domu v I. J.. Žalovaná na hrobe rodičov jeho
manželky umiestnila dehonestujúci list, ktorý obsahoval hrubé urážky žalobcu a jeho sestry
L.. Žalovaná spolu so svojim manželom verbálne napádali žalobcu a jeho manželku, pričom manžel

žalovanej žalobcu dvakrát napadol aj fyzicky a žalovaná napriek svojej prítomnosti neposkytla žalobcovi
žiadnu ochranu pred ďalším útokom a ani sa žalobcu nijak nezastala. Žalovaná zamedzila žalobcovi
kontakt s vnukom M. a vnučkou D., čo spolu s manželkou veľmi zle znášajú. Z týchto dôvodov žalobcavyzval žalovanú na vrátenie daru vo forme ekvivalentu v podobe peňažného plnenia, keďže žalovaná
medzičasom predala nehnuteľnosti tvoriace predmet daru. Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a uviedla, že nie je si vedomá dopustenia sa konania v rozpore s dobrými

mravmi voči žalobcovi a jeho manželke.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na zistený skutkový stav, keď žalobca ako
darca daroval do výlučného vlastníctva žalovanej ako obdarovanej na základe darovacej
zmluvy obsiahnutej v notárskej zápisnici N XX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX zo dňa 15.04.2004

nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k. ú. E., a to byt č. X nachádzajúci sa na prízemí domu súp. č.
XXX, podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 78/967 a podiel na pozemku parc.
č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 386 m2 vo veľkosti podielu 78/967.

3.1 Výzvou zo dňa 16.12.2021 žalobca vyzval žalovanú na vrátenie daru, resp. ekvivalentu daru
v podobe peňažného plnenia, z dôvodu, že: v mesiaci júl 2019 došlo zo strany žalovanej k podaniu

trestného oznámenia smerujúceho proti žalobcovi, v ktorom boli uvedené nepravdivé a vymyslené
tvrdenia o správaní sa žalobcu a jeho manželky; v období od júla 2019 do decembra 2021 dochádzalo
zo strany žalovanej opakovane k privolaniu policajnej hliadky počas jeho prítomnosti a prítomnosti jeho
manželky v dome súp. č. XXX K. I. J., pričom žalovaná tak urobila vždy pod zámienkou verbálneho útoku
zo strany žalobcu na žalovanú, hoci v skutočnosti došlo k vyvolaniu konfliktu vždy zo strany žalovanej

a jej manžela; v období od júla 2019 do decembra 2021 žalovaná opakovane vykrikovala na
žalobcu, že mu šibe a že má ísť na psychiatrické vyšetrenie, ktoré mu zaplatí, že aby
zdochol ako prašivý pes pod plotom a že má držať papuľu a má zmiznúť z domu v I. J.;
žalovanánahroberodičovmanželkyžalobcuumiestniladehonestujúcilist,ktorýobsahovalhrubéurážky
žalobcu a jeho sestry L.; v období od júla 2019 do decembra 2021 žalovaná spolu so svojim manželom

verbálne napádali žalobcu a jeho manželku, pričom manžel žalovanej žalobcu dvakrát napadol aj fyzicky
ažalovanáneposkytlažalobcovižiadnuochranupredďalšímútokomaanisažalobcunezastala,napriek
tomu, že od veku 5 mesiacov sa staral o vnuka M., ktorý až do 14-tich rokov býval u žalobcu a jeho
manželky, zabezpečoval mu starostlivosť, žalovaná zamedzila žalobcovi kontakt s týmto vnukom, čo
spolu s manželkou veľmi zle znášajú. Rovnako dobrý vzťah mali aj k vnučke D., o ktorú sa počas

dvoch rokov počas dňa staral, pričom žalovaná jemu zamedzila kontakt aj s touto vnučkou. Listom zo
dňa 12.01.2022 žalovaná oznámila žalobcovi svoje stanovisko, v zmysle ktorého nesúhlasila s dôvodmi,
pre ktoré ju žalobca vyzval k vráteniu daru, výzvu považovala za nedôvodnú.

3.2 Z lekárskej správy - nálezu zo dňa 14.09.2020 vyplýva, že žalobca bol dňa 12.09.2020 napadnutý

známou osobou; v garáži ho sotil a spadol, udrel si pravé rameno a ľavé koleno. V J. C. C. zo dňa
29.09.2020 žalobca uviedol, že úraz mu spôsobil N. H.. Zo zvukového záznamu je zrejmé, že manželka
žalobcu (žiadna strana nespochybnila, že hlas patrí manželke žalobcu) používa vulgarizmy na adresu
manžela žalovanej. Zo správy z polygrafického vyšetrenia zo dňa 22.01.2024 vyplýva, že
žalobca na otázky: 1) keď Vás N. H. dňa 17.06.2019 a 12.09.2020 fyzicky napadol vo Vašom dome a

garáži, mali ste potom podliatiny na pravom ramene? 2) Počuli ste dňa 17.09.2020 v dome v I. J. ako
Váš zať na vás kričí: "Ja ťa obesím, nemal som ťa len otrepať o múr"? 3) Počuli ste dňa 12.09.2020 svoju
dcéru F. ako na Vás kričí: "Zdochni ako prašivý pes pod plotom"? 4) Počuli ste ako 01.09.2023
Váš zať N. H. kričí na Vašu manželku: "Ty piča ryšavá, už ťa Pán Boh potrestal, vykrútilo ti papuľu."? 5)
Počuli ste ako Vám a Vašej manželke p. H. nadáva: "Ty starý kokot, staré hovädo, ty piča

ryšavá, vy ľudský odpad a žumpa, budete ťažko skapínať."? Odpovedal odpoveďou ÁNO. Po celkovom
vyhodnotení bol výsledok NDI - nebola zistená lož.

3.3 Z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-803/NE-TN-2019 vyplýva, že žalovaná podala na Okresnú
prokuratúru dňa 15.08.2019 podanie, podľa ktorého jej rodičia ju a jej manžela neustále ohovárajú,

osočujú, intrigujú a urážajú, čím poškodzujú ich dobré meno v obci v očiach verejnosti.
Podanie bolo uznesením zo dňa 09.09.2019 odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného
stíhania. Z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORPZ-TN-OPP4-135/2020 vyplýva, že dňa 14.09.2020 podala L.
C. oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť žalovaná a jej
manžel. Šetrením bolo zistené, že žalovaná doznala, že mala slovný konflikt so svojimi rodičmi.

Jej manžel odmietol tvrdenia, že by svojich svokrovcov verbálne napadol. Z vyšetrovacieho spisu ČVS:
ORPZ-TN-OPP4-136/2020-P vyplýva, že dňa 14.09.2020 podala M. O. oznámenie o priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť žalovaná voči nej a žalovaná ajej manžel voči žalobcovi. Šetrením bolo zistené, že žalovaná, jej manžel, žalobca i jeho manželka sa
dopustili priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

3.4 Žalobca vo výpovedi uviedol, že k naštrbeniu vzťahov medzi ním, jeho manželkou a
žalovanou a jej manželom došlo už v roku 2012, pričom tieto vzťahy sa po narodení vnučky D. upravili.
V roku 2018 boli donútení bývať asi 1 mesiac v dome v I. J., pričom manžel žalovanej ich odtiaľ vyhnal.
Vtedy prerušili styk s manželom žalovanej a so žalovanou ešte nie. V roku 2019 manžel
žalovanej ho otrepal o stenu, žalovaná to videla, len zvrieskal a odišla. Incident nikde nehlásil. Potom

im prišlo oznámenie z OO PZ, aby prišli na výsluch, lebo bolo podané trestné oznámenie. V auguste
2019 prišli na hrob svokrovcov v G., kde našli dehonestujúci list. Keď sa vrátili, prišla B. H.
a rozprávala sa pri bráne s vnukom M.. Pýtala sa ho, aká bola reakcia na list. Majú pre to za to, že
prsty v tomto liste má aj ona. Manžel žalovanej povedal jeho manželke "Ty pi... ryšavá, čo tu chodíš ako
pes". Manželka sa vtedy prechádzala okolo plotu. Po narodení vnučky D. sa o túto staral. Mali pekný
vzťah, 5 rokov sa už s vnúčatami nestretávajú, čo ho veľmi mrzí. Ďalší fyzický útok bol v 09/2019, keď

do neho manžel žalovanej sotil, uderil si rameno aj hlavu. Potvrdil, že jeho manželka žalovanú
opľula, bolo to preto, lebo ona jej povedala, aby išla do pi.. Manžel žalovanej sa mu tiež vyhrážal, že ho
obesí. Vtedy aj volal políciu. Manžel žalovanej vždy, keď vystúpi z auta, hneď im nadáva. Pri fyzickom
incidente v garáži, keď do neho sotil manžel žalovanej, táto potom prišla a povedala mu, aby zdochol
ako prašivý pes pod plotom. Manžel žalovanej ich stále uráža a stále im žalovaná hovorí, aby

držali papuľu. Keď sa nachádzajú na dvore domu č. XXX, žalovaná aj jej manžel ich odtiaľ vyháňajú,
manžel žalovanej používa vulgarizmy a hovoria, že byt majú na D. a kryptu na cintoríne.
Žalovaná a jej manžel im nadávali mnohokrát, aby držali papuľu, a že im šibe a majú ísť na
psychiatriu. Žalovaná bola svedkom fyzického incidentu 2-krát. Čo sa týka incidentu s bicyklom, tento
vnukovi kúpili, bol v garáži a zrazu tam nebol, preto manželka žalobcu povedala, nech ho tam vráti lebo

inak bude musieť volať políciu.

3.5 Žalovaná vo výpovedi uviedla, že v dome v I. J. bývali istý čas spolu s jej rodičmi. Žalobca chcel ísť
bývať na D. ul., s čím matka nesúhlasila, následkom čoho medzi nimi vznikali konflikty. Obaja rodičia
odišli z domu sami, žiadne nátlaky na nich v tomto smere neboli vyvíjané. Fyzický incident nie je pravda.

Žalobca sa potom postavil pred auto jej manžela a povedal mu "No tak ma zraz". Vtedy volala matke,
ktorá bola v Rakúsku a povedala jej, čo sa stalo. Keď sa vrátila, veľmi sa pohádali a z domu
odišla. Matka sa jej vyhráža, že im podpáli dom. Tiež im hodila kameň na strechu. Trestné oznámenie
podala preto, lebo sa bála toho, čo všetko im jej rodičia robili. Žalobca jej vykrikoval, že jej manžel ju
nabúchal kvôli pozemkom a že zavraždil svoju manželku. Žalobca im hádže veci na pozemok, fotia si

manželovo auto, sledujú ho, kedy príde, čo privezie a podobne. O fyzickom incidente bolo dodatočne
vyhotovené aj lekárske potvrdenie, ale má za to, že ak sa tento incident odohral, malo byť vyhotovené
hneď. Pri druhom fyzickom incidente privolala aj hliadku PZ. Manžel sa bál ísť na pozemok k jej rodičom,
tak ona šla zobrať kosačku. Vtedy na ňu žalobca vytiahol kutáč. O liste na hrobe nič nevie. Vtedy bola
s manželom v Bešeňovej. Rodičia jej vtedy začali nadávať a vyvolali taký incident, že jej syn sa v aute

triasol. S manželom jej rodičom nikdy nenadávali a ani ich neposielala na psychiatriu.
Povedala len, že bude žiadať vyšetriť jej matku, lebo to, čo robí, sa už nedá. Potvrdila, že jej rodičia
sa starali o svoje vnúčatá, dávali im darčeky, ale potom si ich pýtali aj späť, ako napr. bicykel od
jej syna M.. Boli vypovedať aj na polícii k oznámeniu, že terorizujú jej rodičov, lebo majú
na dome kamery. Tieto však majú umiestnené na dome pre vlastnú bezpečnosť. Bolo to preto, lebo jej

manžel bol niekoľkokrát obvinený, že vylomil zámok na dome č. XXX. Mrzí ju, že jej deti nenavštevujú
svojich starých rodičov, ale syn je plnoletý a dcéra sa ich bojí. Nikdy nikoho odnikiaľ nevyhadzovala.
Jej rodičia na manžela vykrikujú neustále rôzne nadávky. Incidenty vyprovokuje jej matka. Potvrdila, že
volala políciu, bola jeseň a matka nadávala jej manželovi a hodila do neho aj tekvicu. Žalobcu ju nikdy
fyzicky nenapadol. Nenapadol ani jej manžela, ale nadáva mu. Nevie, čo predchádza incidentom; asi je

už na ňu alergický. Nie je pravda, že by sa jej manžel vyhrážal žalobcovi obesením.

3.6 Z výpovede svedkyne L. C. vyplynulo, že vo vzťahu k nim sú neustále osočovania, vyhrážky, manžel
žalovanej im stále vykrikuje, že v dome, v ktorom majú vecné bremeno, nemajú čo robiť a nemajú
tam chodiť. H. príde hocikedy služobným autom, vyvoláva konflikty, nadáva im. Keď potom zavolá na

žalovanú, ona hneď privolá políciu. Nijako sa ich nezastane. Toto trvá od roku 2019. H., aj žalovaná jej
stále vykrikujú, že bola operovaná na hlavu, že mala nádor na mozgu a že ju dajú vyšetriť na
psychiatrii. Nainfikovaný je už aj syn. H. jej stále vykrikuje, že je "ryšavá p..." Žalovaná sa k tomu pripája,
ale takto jej to nepovie. Žalovaná sa k nim správa arogantne. Vnuk bol pre nich všetkým a teraz aj on sa knim správa, aj on sa jej vysmieva. Žalovaná jej tiež povedala, že keď zostane na posteli, ani vodu
jej nepodá. H. jej povedal, že sa šla do Rakúska kurviť, vtedy volala aj policajtov, ale H. v medzičase
odišiel. Keď policajti prišli, H. už bol preč a žalovaná bola zamknutá v dome. Žalovaná jej manželovi

povedala, aby zdochol pod plotom ako prašivý pes. O vnučku D. sa s láskou starali. Teraz,
keď sa vnučka objaví na dvore, žalovaná ju volá domov a zakazuje jej sa s nimi rozprávať. Žalovaná sa
ich nikdy nezastane, lebo sa bojí, že by od H. dostala bitku, tak ako jeho prvá manželka. Asi v roku 2019
našla na hrobe jej rodičov hanobný list. Pri tomto incidente bola prítomná nevlastná dcéra žalovanej a
manžel žalovanej. Žalovaná o tom určite vedela. Spúšťačom nezhôd medzi nimi bolo, že H. chcel, aby

mu podpísali všetky pozemky. To bol základ sporu aj v roku 2019. Keď sa tak nestalo, prišlo osočovanie
a vyhrážky. V období rokov 2019 - 2021 boli na ich adresu zo strany žalovanej a jej manžela stovky
nadávok. Vždy, keď prišli do domu v I. J., boli zo strany žalovanej verbálne útoky. Dôvodom bolo, že
žalovanej a jej manželovi vadilo, keď tam prišli. Žalovaná jej povedala, aby šli do "riti a do
piče". V období rokov 2019 - 2021 boli v dome v I. J. aj každý deň počas leta. Ku konfliktom dochádzalo
aj trikrát za týždeň. Polícia bola volaná aj dvakrát za mesiac. Najprv policajtov volala žalovaná a potom

začali aj oni. Myslí si, že správanie vnuka M. sa zmenilo pod vplyvom žalovanej. Vnuk ich ani nepozdraví
a prehlásil, že nemá ani babku, ani dedka v Trenčíne. S vnučkou D. sa nestretávajú, lebo jej do žalovaná
zakazuje. Pôvodcom všetkého zla je H.. Najprv vyvolá konflikt a potom volá políciu.

3.7 Z výpovede svedka N. H. vyplynulo, že darovacou zmluvou nadobudli pozemok v I. J., na ktorom

si postavili dom. Počas jeho výstavby bývali v dome č. XXX K. I. J.. V roku 2018 sa do
tohto domu nasťahovali rodičia žalovanej a celkom im narušili zaužívaný kolobeh. Rodičia žalovanej
si kúpili na D. ul. byt, ale nemali naň dostatok peňazí. Žalobca vtedy vybral z účtu svojej manželky
peniaze a zaplatil za byt. Odvtedy medzi nimi nastalo peklo, čo sa prenášalo aj na nich. Najmä C. robila
peklo so svojim manželom. Kým C. pracovala v Rakúsku, žalovaná sa o žalobcu starala. Mali

pekný vzťah. S mamou taký pekný vzťah nemala. Potom sa svokrovci odsťahovali do
Trenčína a začali konštruovať konflikty voči nemu. Raz sa stal incident, bolo to asi 15. alebo
16.06.2019, keď spolu s dcérou išli do garáže starého domu. Vtedy sa žalobca na neho
zahnal lopatou a povedal, že tam nemá čo robiť, aby odišiel. Potom to spomenul žalovanej. Čo sa týka
listu na hrobe, jeho dcéra išla k nim na návštevu a pýtala sa M., kde je žalovaná s manželom. Vtedy na

ňu C. zaútočila, že umiestnila list na hrobe. Ona o ničom nevedela, toto mu dcéra telefonovala. Tiež
sa stalo, že M. sa chcel ísť so spolužiakom okúpať do Skalky. Keďže mal 2 bicykle,
jeden požičal kamarátovi a z garáže si vybral druhý. C. na neho začala vykrikovať, aby ho vrátil, lebo
inak zavolá policajtov. Žalobcu ani jeho manželku nikdy nenapadol. Nepočul, že by žalovaná povedala
žalobcovi, aby zdochol ako prašivý pes pod plotom. Nikdy by mu to nepovedala, pretože s ním mala

nadštandardný vzťah. Z domu ich nikto nevyhadzoval. C. na neho vykrikujú, že je chrapúň súčanský,
nevzdelaný. Konflikt nevznikne vždy, keď sú C. v J.. Pani C. sa často vyjadruje vulgárne na ich adresu.
Nebol svedkom toho, že by žalovaná verbálne napádala žalobcu alebo jeho manželku. Žalovaná sa k
svojim rodičom správala úplne normálne. Až potom, keď mama jej začala vykrikovať a vyvolávať do jej
zamestnania, tak sa vzťahy zmenili. Odvtedy spolu nekomunikujú. Deťom nikto nezakazuje,

aby sa stretávali so starými rodičmi. Dcéra sa ich bojí odvtedy, čo sa dedo zahnal na neho lopatou a
M. má v telefóne správu, ako na neho chceli volať policajtov. Pani C. vždy vyrobí konflikt a
potom volá policajtov, v podstate ich volá sama na seba. Na políciu bol k podaným oznámeniam žalobcu
a jeho manželky predvolaný niekoľkokrát. Nevie, či v dôsledku verbálnych útokov zo strany žalobcu a
jeho manželky žalovaná volala políciu. Žalovaná nevolala políciu ani vtedy, keď ju rodičia napadali na

ich pozemku. V komunikácii so žalobcom a jeho manželkou nepoužívajú ani on ani
jeho žena žiadne oplzlosti. Jeho žena sa nikdy nevyjadrila o manželke žalobcu, že je ryšavá alebo
že má v hlave vykradnuté. Svedkom takého niečoho nebol. Ani on sa takto nikdy nevyjadril. Nikdy o C.
nepovedal, že do Rakúska chodí za účelom nekalých činností. Pôvodcom konfliktov je vždy C.. Pokiaľ
je tam C. sám, je to v pohode, ale keď príde C., pridá sa na jej stranu.

3.8 Z výpovede svedka M. G. vyplynulo, že keď bývali na starej chalupe, v jedno ráno
vznikla hádka. Bolo to ohľadne bytu starých rodičov na D.; bola veľká nervozita. Potom babka na deda
povedala "Soťte ho do potoka", alebo niečo v tom zmysle. Deda sa zastali, a potom už to šlo. Keď sa
poobede vrátili domov, starí rodičia už tam neboli. Potom s nimi ešte bol v kontakte, aj si telefonovali, aj

sa navštívili. Ešte pomáhal starých rodičov sťahovať do nového bytu. Z jeho strany sa to zlomilo vtedy,
keď mu babka poslala SMS, aby vrátil bicykel. S kamarátom sa šli kúpať na Váh. Mal dva bicykle, nový
požičal kamarátovi a on si zobral starý. Keď prišli k Váhu, prišla mu správa od babky, aby bicykel vrátil,
lebo inak zavolá políciu. Zobral to osobne. Odvtedy sa nenavštevujú, netelefonujú si. Tiež malspor s babkou, keď na letnej kuchyni opravoval rínu. Starí rodičia vtedy prišli, babka podišla k nemu a
začala mu rozprávať, že čo tam robí, že tam nemá čo opravovať, čo si to dovoľuje a všetko je na súde.
Vtedy odišiel. Na druhý deň išiel na políciu a konflikt oznámil. Išiel som tam z vlastnej vôle. Konflikty

stále pretrvávajú. Tieto vyvolávajú starí rodičia. Útočia najmä na maminho manžela. Vykrikujú mu, že
zabil svoju prvú ženu, že im kradne elektriku a keď príde skôr z roboty, tak ho fotia. Starí rodičia aj volajú
policajtov na konflikty, ktoré sami vyvolali. Skôr podrýva babka. V septembri sa stal konflikt, kedy
sa babka zvalila na zem a volala na deda, aby zavolal políciu, lebo že ju mamin manžel napadol. Videl
to, takto sa to nestalo. Potom o ňom babka aj povedala, že je kokot. List na hrobe nevidel,

ani o ňom nevedel. Dozvedel sa to tak, že najstaršia dcéra maminho manžela išla navštíviť svoju babku
v J. a po ceste sa zastavila u nich, ale rodičia boli v Tatrách. Stál pri bránke a rozprával
sa s ňou a v tom vytrielila babka, bola v amoku a obviňovala ich, že list napísali oni.
Nikdy nebol svedkom žiadneho fyzického útoku na starých rodičov zo strany matkinho
manžela. Žalobca a jeho manželka na manžela žalovanej reagujú tak, že sledujú, kedy príde z roboty a
babka ho hneď fotí. Tiež, keď je na dvore, a to už je nielen vo vzťahu k nemu, ale aj vo vzťahu

k im ostatným, robí rôzne grimasy, sťahuje si nohavice, a potom z toho obviňuje ich. Počul, mohlo to
byť v tom období, ako mu prišla od babky SMS ohľadne toho bicykla, ako babka na dvore vykrikovala,
že jeho matka je piča a že ju radšej mala utopiť pri krste. Stará matka sa na adresu maminho manžela
vyjadruje vulgárne, nazýva ho súčanský nevzdelaný chrapúň. Takto sa vyjadruje aj o jeho deťoch. Jemu
asi dva krát povedala, že je parchant. Viac si nepamätá, čo babka matke povedala. Takto sa babka

správala vždy, keď vznikol konflikt. Babka mamu nikdy pekne neosloví. Matka mu nezamedzuje kontakt
so starými rodičmi. Je už dospelý a má vlastnú hlavu. Pod vplyvom okolností sa s nimi nechce stretávať.
Nezakazuje to ani jeho sestre. Raz sestra za ním prišla, keď bol nejaký konflikt a povedala mu, že už
chce, aby bolo ticho a že už starých rodičov nechce vidieť. Do momentu hádky v starom dome mala
matka s rodičmi dobrý vzťah. Mama sa k nim ani potom nesprávala zle, ale pod vplyvom osočovania

a vyvolávania konfliktov už asi k nim dobrý vzťah nemá. Starí rodičia stále obviňujú manžela žalovanej,
že najprv im ukradol 20.000,- eur, potom, že si ich od nich pýtal. Toto už niekoľkokrát počul. Starý otec
ho tiež obviňuje, že mu zobral knihy, z ktorých sa učil na VŠ, čo nie je pravda, lebo tie sú v letnej kuchyni.
Nikdy nevidel ani nepočul, že by sa mama alebo jej manžel vulgárne vyjadrovali na adresu starých
rodičov. Keď aj babka vyplazí jazyk, začnú sa smiať a ona ich potom osočuje, že čo sa smejú. Mamin

manžel raz o babke povedal, že je bosorka a že je ryšavá, čo je pravda, lebo má červené vlasy. Keď
dôjde k vyvolaniu konfliktu, mama reaguje primerane konfliktu. Keď kričí babka, kričí aj mama. Vyhrotené
je to najmä v poslednej dobe. Keď babka mamu opľula a chcela ju udrieť, mama jej povedala: "Prosím
ťa, ustúp." O svojej starej mame sa nevyjadril, že jej šibe. Povedal len, že asi má niečo v hlave, keď
im robí peklo zo života.

4. Súd prvej inštancie rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanovením § 630 Občianskeho
zákonník a z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca
sa podanou žalobou domáhal od žalovanej vrátenia daru. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa
15.04.2004 uzavreli darovaciu zmluvu vo forme notárskej zápisnice N 85/2004, Nz 32211/2004,

ktorou žalobca daroval žalovanej do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v
k. ú. E., a to byt č. X nachádzajúci sa na prízemí domu súp. č. XXX, podiel na spoločných častiach a
zariadeniach domu vo veľkosti 78/967 a podiel na pozemku parc. č. XXXX/XX, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 386 m2 vo veľkosti podielu 78/967. Súd dospel k záveru, že
predmetná zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti a je platná. Následne sa súd prvej inštancie

zaoberal splnením ďalšieho predpokladu, a to správaním žalovanej voči žalobcovi alebo členom jeho
rodiny, ktoré možno podľa žalobcu kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Predpokladom
úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho
nevďačnosť. Ide o také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno
objektívne kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. V danom prípade žalobca videl hrubé

porušenie dobrých mravov žalovanou v tom, že 1) žalovaná na neho podala trestné oznámenie
založené na nepravdivých a vymyslených skutkových tvrdeniach, 2) žalovaná opakovane privolávala
hliadku PZ pod zámienkou verbálneho útoku zo strany žalobcu, hoci konflikt v skutočnosti vyvolala ona,
3) žalovaná opakovane vykrikovala žalobcovi, že mu šibe, že má ísť na psychiatriu, aby zdochol ako
prašivý pes pod plotom, že má držať papuľu a má zmiznúť z domu v I. J., 4) žalovaná umiestnila

hanobiaci list na hrobe rodičov manželky žalobcu, 5) žalovaná spolu so svojim manželom verbálne
napádali žalobcu a jeho manželku, pričom manžel žalovanej žalobcu 2x fyzicky napadol a žalovaná sa
žalobcu nezastala, neposkytla mu žiadnu ochranu pred ďalším útokom a 6) žalovaná zamedzila svojim
deťom M. a D. v kontakte so žalobcom a jeho manželkou.4.1 Vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,ževzťahymedzistranamisúvyhrotené,veľmikonfliktné
a strany sa navzájom urážajú rôznymi vulgarizmami, pričom pôvodcom konfliktov nie je výlučne

žalovaná,aleichvznikpodnecujedoznačnejmierymanželkažalobcu,ktorúpodporuježalobcaamanžel
žalovanej. Uvedené vyplynulo najmä z výpovedí žalobcu, žalovanej, ale i z výpovedí svedkov L. C., N.
H., M. G., ktorých výpovede boli rozhodujúce, nakoľko ide o osoby, ktoré sa v mieste vzniku konfliktov
zdržiavajú a majú možnosť bezprostredne vnímať dôvody a vznik konfliktov medzi stranami sporu a o
týchtopodaťnajrelevantnejšieinformácie.Ostatnísvedkoviasavdanommiestezdržiavajúlenzriedkavo

a o rozhodujúcich skutočnostiach majú prevažne sprostredkované informácie. Vyhrotené a konfliktné
vzťahy medzi stranami sporu vyplynuli aj z viacerých oznámení o spáchaní priestupku, ktoré proti sebe
strany podávali, pričom bolo konštatované, že nielen žalovaná ale i žalobca, jeho manželka i manžel
žalovanej sa dopustili priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Za takéhoto stavu, keď aj žalobca
sám prispieva rovnakým správaním k vyhroteniu vzťahov medzi ním a žalovanou, nemožno správanie
žalovanej považovať za hrubo rozporné s dobrými mravmi odôvodňujúce vrátenie daru. Okrem toho

žalobca požadoval vrátiť dar od žalovanej aj z dôvodu nevhodného správania sa jej manžela voči
nemu a jeho manželke, pričom konania v hrubom rozpore s dobrými mravmi sa musí dopustiť výlučne
obdarovaný. Pokiaľ sa takéhoto konania dopúšťajú členovia rodiny obdarovaného, nie je ich správanie
spôsobilé naplniť hypotézu právnej normy upravujúcej dôvody vrátenia daru. Ak žalobca videl hrubé
porušenie dobrých mravov v tom, že sa ho žalovaná pred takýmto správaním jej manžela nezastala, toto

samoosebenemožnopovažovaťzahrubéporušeniedobrýchmravovžalovanouobzvlášťvsituácii,keď
vzťahy medzi stranami sú vyhrotené aj pričinením žalobcu. Súd prvej inštancie konštatoval, že
v bodoch 2), 3) a 5) sa žalovaná nedopustila konania hrubo v rozpore s dobrými mravmi voči žalobcovi a
jehomanželke,vdôsledkučohosažalobcanemôžedomáhaťvráteniadaru.Pokiaľžalobcavzáverečnej
rečipoukazovalinasprávaniežalovanejajejmanželavočidcérežalobcuM.O.ajejdeťom,tedavnukom

žalobcu, tak správanie žalovanej voči svojej sestre a synovcom nebolo vo výzve žalobcu na vrátenie
daru špecifikované ako dôvod vrátenia daru, preto sa s uvedeným súd nezaoberal. Vo vzťahu k bodu 1)
dôvodov pre vrátenie daru je potrebné uviesť, že podanie oznámenia žalovanou za situácie,
kedy už od roku 2018 sú vzťahy medzi stranami ich vzájomným pričinením výrazne zhoršené, nie
je konaním v hrubom rozpore s dobrými mravmi a dôvodom pre vrátenie daru, obzvlášť, keď

nepravdivosť uvedených tvrdení nebola ani prejednávajúcim orgánom konštatovaná. Čo sa týka dôvodu
pod bodom 4), v tejto súvislosti žalobca nepreukázal, že by žalovaná list na hrobe umiestnila.
Takéto konanie žalovanej nebolo preukázané ani výpoveďou svedkyne L. C., ktorá vo svojej výpovedi
uviedla, že prítomný pri tomto incidente bol určite manžel žalovanej a jeho nevlastná dcéra a žalovaná o
liste určite vedela. Sama svedkyňa svojim vyjadrením poprela, že by list na hrob umiestňovala žalovaná.

V neposlednom rade dôvod pre vrátenie daru videl žalobca aj v tom, že žalovaná zamedzovala kontaktu
jej synovi M. a dcére D. so žalobcom a jeho manželkou. Ako vyplynulo z výpovede M. G., žalovaná mu v
kontakte so starými rodičmi nikdy nebránila, je dospelý, má vlastnú hlavu a pod vplyvom okolností sa s
nimi nechce stretávať. Vzhľadom k tomu možno konštatovať, že ani v tomto bode žalobca nepreukázal
konanie žalovanej v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Rovnako to platí aj v prípade zákazu

kontaktu dcéry D. so žalobcom a jeho manželkou. S poukazom na uvedené zistenia neboli
splnené zákonné podmienky pre vrátenie daru, preto súd prvej inštancie žalobu v celkom
rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

4.2 Vo vzťahu k stranám predloženým dôkazom súd prvej inštancie uviedol, že žalobca na podporu

svojich tvrdení predložil správu z polygrafického vyšetrenia, z ktorej vyplynulo, že na položené otázky
odpovedal pravdivo. Z položených otázok bola len jedna, ktorá mala čiastočnú relevanciu pre posúdenie
veci, nakoľko ostatné sa týkali správania manžela žalovanej, teda nie správania žalovanej voči žalobcovi
a jeho manželke. Z tejto jednej otázky vyplynulo, že sa žalovaná vyjadrila, aby žalobca zdochol ako
pes pod plotom. Nie je však zrejmé, za akých okolností sa mala žalovaná takto vyjadriť, pričom vzťahy

medzi stranami sú vyhrotené, konfliktné a strany sa navzájom urážajú. Preto bez položenia ďalších
relevantných otázok smerujúcich k zisteniu pravdivosti celej situácie, je predložená správa dôkazom
len o tom, že je to aj žalovaná, ktorá sa nevhodným spôsobom vyjadruje na adresu žalobcu, čo bolo
preukázané už inými dôkazmi, ako napríklad výpoveďou svedkyne L. C., alebo výsledkom zo šetrenia
priestupku. Žalovaná na podporu svojich tvrdení predložila zvukový záznam, ktorý mal preukazovať

správanie sa najmä manželky žalobcu. V tejto súvislosti žalobca namietal nezákonnosť tohto dôkazu.
Civilný sporový poriadok nevylučuje vykonať i nezákonný dôkaz, avšak pre jeho vykonanie stanovuje
presné limity. Je potrebné vychádzať z toho, že strana vyhotovujúca nezákonný dôkaz, v tomto prípade
zvukový záznam bez vedomia manželky žalobcu, nezasahuje do práv osoby, ktorej osobnostné prejavyzaznamenáva,celkombezúčelne,alezdôvoduzabezpečeniatakejdôkaznejsituácie,ktorájejumožňuje
úspešné bránenie svojho práva. Súd preto prehral časť zvukového záznamu predloženého žalovanou a
zistil, že manželka žalobcu sa vulgárne vyjadruje na adresu manžela žalovanej. Nie je zrejmá situácia,

ktorá týmto vyjadreniam predchádzala. Preto aj v tomto prípade predložený dôkaz preukazuje
len tú skutočnosť, že aj zo strany členov rodiny žalobcu dochádza k verbálnym útokom na členov rodiny
žalovanej, ako to vyplýva aj z iných v konaní predložených dôkazov.

4.3 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení

s § 262 ods. 2 CSP a úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalovanej uloží povinnosť zaplatiť peňažnú náhradu vo výške 103.000,-
eur titulom vrátenia daru, a to bytu č. X na prízemí vo vchode X bytového domu súp. č. XXX na

parc. č. XXXX/XX v podiele 1/1, vrátane k nemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu 78/967 na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. E..
Žalobca uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, založený na nesprávnych
skutkových zisteniach, na nesprávnom právnom posúdení a taktiež považuje
rozsudok súdu prvej inštancie za nedostatočne odôvodnený, keď jeho odôvodnenie

nezodpovedá zákonným požiadavkám v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie nie je možné zistiť, akým spôsobom súd vyhodnotil rozsiahle dokazovanie, ktoré bolo
vo veci vykonané, pričom skutočnosti, ktoré vyplynuli z výsluchu žalobcu a viacerých svedkov, ako aj
listinných dôkazov, ktoré preukazovali také správanie žalovanej vo vzťahu k žalobcovi, by nepochybne
zakladali žalobcom uplatnené právo na vrátenie daru. Súd prvej inštancie nepostupoval pri

hodnotení vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie nie je možné zistiť, ako súd hodnotil jednotlivé dôkazy a prečo dospel
k záveru o nedôveryhodnosti tvrdení žalobcu a všetkých dôkazov, ktoré jeho tvrdenia podporovali a
preukazovali. V rámci záverečného vyjadrenia k dokazovaniu a právnej stránke
veci predneseného za stranu žalobcu, bolo poukázané na jednotlivé vykonané dôkazy

a skutočnosti, ktoré z dôkazov vyplynuli a z ktorých je zrejmé, že opodstatnenosť podanej žaloby
bola preukázaná, pričom súd prvej inštancie k uvedenému nezaujal v odôvodnení
rozhodnutia stanovisko a nevysvetlil, na základe akých skutkových zistení vyhodnotil tieto skutočnosti
ako nepreukázané. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepresvedčivé a nedáva odpoveď na
rozhodujúce skutočnosti pre vyhodnotenie a posúdenie uplatneného žalobného nároku.

5.1 Žalobca uviedol, že nárok na vrátenie daru odôvodnil viacerými skutočnosťami, ktoré samé o sebe,
ako aj vo svojom súhrne, zakladajú dôvod na vrátenie daru, pričom za takéto skutočnosti
označil správanie žalovanej (nie manžela žalovanej, ako to neopodstatnene uviedol súd prvej inštancie)
vo vzťahu k žalobcovi a tiež členom jeho rodiny, ku ktorým došlo v priebehu roku 2019 tým, že (1) v

roku 2019 došlo zo strany žalovanej k podaniu trestného oznámenia smerujúceho aj proti
žalobcovi; (2) od mesiaca júl 2019 došlo zo strany žalovanej opakovane k privolaniu policajnej hliadky,
čomu vždy predchádzalo vyvolanie konfliktu so žalobcom a jeho manželkou zo strany žalovanej a jej
manžela; (3) od júla 2019 žalovaná opakovane vykrikovala na žalobcu, že mu šibe a že má
ísť na psychiatrické vyšetrenie, ďalej aby zdochol ako prašivý pes pod plotom; (4) dňa 28.08.2019

bol na hrobe otca manželky žalobcu nájdený dehonestujúci list umiestnený žalovanou; (5) od júla 2019
žalovaná s jej manželom verbálne napádali žalobcu a jeho manželku, manžel žalovanej dvakrát napadol
žalobcu aj fyzicky a žalovaná neposkytla žalobcovi žiadnu ochranu; (6) žalovaná od júla 2019 zamedzila
kontakt žalobcu a jeho manželky s vnukom M. a vnučkou D.. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
výsluchom strán sporu, svedkov, listinnými dôkazmi, ako aj prehratím časti zvukového záznamu a podľa

žalobcu z takto vykonaného dokazovania vyplynuli také skutočnosti, pri správnom vyhodnotení
ktorých, nebolo možné dospieť k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

5.2 Žalobca ďalej v odvolaní poukázal na jednotlivé tvrdenia strán sporu a svedkov v rámci vykonaných
výsluchov. Z prehratej časti zvukového záznamu predloženého žalovanou nevyplynuli také skutočnosti,

ktoré by boli spôsobilé spochybniť tvrdenia žalobcu o nevhodnom správaní žalovanej voči nemu a
členom jeho rodiny, keď zo záznamu nebolo zrejmé, za akých okolností mal byť vyhotovený zvukový
záznam pri stretnutí strán sporu a ich rodinných príslušníkov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané
opakované nevhodné správanie zo strany žalovanej voči žalobcovi a voči manželke žalobcu značnejintenzity. Žalovaná sa opakovane vo vzťahu k žalobcovi nevhodne a vulgárne vyjadrila a
spoločne so svojím manželom sa opakovane dopustili voči žalobcovi a jeho manželke takého správania,
ktorým im znemožňovali riadne užívanie rodinného domu v I. J., ktorý bol žalovanej darovaný. Tieto

skutočnosti vyplynuli z výsluchu žalobcu, svedkov L. C., M. O., C. O., P. O., Q. O. a nepriamo aj z
výsluchu M. L.. Uvedený svedkovia, okrem M. L., potvrdili to, že boli svedkami udalostí, pri ktorých sa
žalovaná nevhodne a vulgárne vyjadrovala na svojho otca aj matku, nezastala sa svojho otca, keď bol
slovne i fyzicky napádaný jej manželom. Rovnako z výsluchu týchto svedkov vyplynulo, že v dôsledku
incidentov, ktoré popisovali, bola privolávaná aj hliadka polície, a to z oboch strán a opakovane, pričom

žalovaná v slovných útokoch na nich pokračovala aj po privolaní hliadky polície.
Pokiaľ ide o svedka M. L., táto nebola prítomná pri žiadnom incidente, avšak potvrdila, že žalobca sa
jej opakovane sťažoval na správanie žalovanej a jej manžela, jeho napádanie a v jednom
prípade aj videla, keď žalobca k nej prišiel, že je rozrušený a má slzy v očiach a vtedy jej
uviedol, že ho manžel žalovanej napadol. K skutočnostiam, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a
ktorými boli preukázané tvrdenia žalobcu o nevhodnom správaní žalovanej voči nemu a jeho manželke,

súd prvej inštancie vôbec neprihliadol a v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie neuviedol, prečo
považoval takéto skutočnosti za nepreukázané. Je pravdou, že proti tvrdeniam, ktoré vyplynuli
z výpovedí žalobcu a svedkov, sú postavené výpovede žalovanej a svedkov N. H., M. G., B. H., L. H., M.
H. a N. R.. Aj z týchto výpovedí však vyplynulo, že medzi stranami sporu a ich príbuznými dochádzalo
k opakovaným konfliktom.

5.3 Žalobca zdôraznil, že pri hodnotení dvoch skupín rozporných výpovedí strán sporu a svedkov
je potrebné vychádzať z toho, že u svedkov na oboch stranách ide vo vzťahu k žalobcovi
a žalovanej o rodinných príslušníkov a známych, u ktorých vo všeobecnosti možno predpokladať ich
záujem na úspechu v spore tej strany, ktorá ich výsluch navrhla a záujem takejto

strane v spore pomôcť. Táto skutočnosť však sama o sebe nediskvalifikuje ich výpovede a nerobí ich
preto nehodnovernými. Skutočnosti, ktoré vyplynuli z výpovedí svedkov navrhnutých jednou či druhou
stranou sporu, je potrebné hodnotiť aj s ohľadom na celkový spôsob vyjadrení svedkov,
ich správanie pred súdom a s ohľadom na ďalšie dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané. Súd prvej
inštancieprihodnotenívýsledkovvykonanéhodokazovaniatýmtospôsobomnepostupoval,pretodospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam. Je zrejmé, že hoci svedok N. H. na jednej strane popieral akékoľvek
nevhodné, či vulgárne vyjadrenia voči žalobcovi a jeho manželke, tak zo spôsobu jeho vystupovania a
vyjadrovania pred súdom mohol byť zrejmý aj spôsob jeho komunikácie so žalobcom a jeho manželkou
najmä v mieste rodinného domu v I. J.. To isté možno konštatovať aj vo vzťahu k výpovedi svedka L.
C.. Pokiaľ ide o ostatných svedkov, pri posúdení ich výpovedí bolo potrebné prihliadať aj na objektívne

možnosti vnímania incidentov medzi stranami sporu z toho hľadiska, že títo v mieste, kde k incidentom
dochádzalo, nebývali, boli len náhodnými svedkami niektorých incidentov, prípadne mali o
týchto len sprostredkované poznatky. Bez ohľadu na to možno konštatovať, že výpoveďami strán sporu
a všetkých svedkov bolo preukázané, že vzťahy medzi žalovanou na jednej strane a žalobcom a jeho
manželkou boli a sú doposiaľ veľmi zlé, plné nevraživosti a vzájomného osočovania, pričom takéto

zlé vzťahy nie sú ich aktéri spôsobilí dlhodobo vyriešiť vzájomnou komunikáciou a pri ich riešení musí
opakovane asistovať polícia. Táto skutočnosť poukazuje na také správanie žalovanej vo vzťahu k
žalobcovi, ktoré vzhľadom na svoju intenzitu a dĺžku trvania predstavuje správanie v hrubom rozpore
s dobrými mravmi voči žalobcovi a jeho manželke. Nie je možné od žalobcu požadovať, aby ako
otec, ktorý poskytol dcére hodnotný dar, znášal na svoju osobu vyjadrenia obsahujúce neslušné a

vulgárneslová,akoajnaadresujehomanželky.Pokiaľsažalovanábránitvrdením,žetakýchtovyjadrení
sa nedopustila, jej obranné tvrdenie bolo vykonaným dokazovaním vyvrátené a pokiaľ sa žalovaná
bránila tým, že iniciátorom všetkých incidentov mal byť žalobca a najmä jeho manželka, tak toto nebolo
dostatočne preukázané.

5.4 Žalobca poukázal na listinné dôkazy, z ktorých vyplynulo, že žalovaná ako prvá podala dňa
15.08.2019 trestné oznámenie, na základe ktorého bol žalobca vo veku XX rokov prvýkrát v živote
predvolanýnapolíciuavypočúvaný.Zlekárskejsprávyzošetreniažalobcuzodňa14.09.2020vyplynulo,
žežalobcamalnapravomramenehematómvpriemereasi 10cmatiežpalpačnúcitlivosťvoblasti
ľavého kolena, čo v kontexte s ďalšími skutočnosťami vyplývajúcich z výsluchu žalobcu a svedkov, bolo

preukázané, že k útoku na žalobcu ním popisovaným spôsobom mohlo objektívne dôjsť.
Správou z polygrafického vyšetrenia bola potvrdená hodnovernosť vyjadrení žalobcu, že sa žalovaná
vyjadrila, aby žalobca zdochol ako pes pod plotom. Samotné takéto vyjadrenie žalovanej
smerujúce k žalobcovi je hrubo urážlivé a je prejavom hrubého nevďaku zo strany dcéryvoči otcovi, ktorý jej poskytol hodnotný dar, bez ohľadu na okolnosti, za ktorých sa mala žalovaná takto
vyjadriť. Z dokazovania nevyplynulo, že by sa žalobca akýmkoľvek nevhodným spôsobom vyjadroval
k osobe žalovanej, preto aj nemožno takéto vyjadrenie žalovanej vnímať ako určitú odvetu. Pokiaľ ide

o dokazovanie vykonané prehratím časti zvukového záznamu predloženého žalovanou, ide o nulitný
dôkaz bez výpovednej hodnoty, keď nie je zrejmé, za akých okolností a v akom štádiu prípadného
konfliktu došlo k vyhotoveniu zvukového záznamu. Stretnutia strán sporu a ich rodinných príslušníkov
boli spravidla sprevádzané verbálnymi konfliktmi a napádaniami z oboch strán a pokiaľ aj zo zvukového
záznamu bolo možné čiastočne započuť takéto vyjadrenia, tak na ich objektivizáciu by bolo potrebné

zistiť a vedieť, za akých okolností a v dôsledku čoho k takýmto prejavom došlo. Aj súd prvej inštancie
k takémuto dôkazu uviedol, že nie je zrejmá situácia, ktorá predchádzala vyjadreniam zachyteným na
zvukovom zázname a takýto dôkaz preukazuje len existenciu verbálnych útokov medzi členmi rodiny
žalobcu a žalovanej. Podľa žalobcu vykonaným dokazovaním bola dostatočne preukázaná existencia
všetkých dôvodov, na základe ktorých uplatnil nárok na vrátenie daru, okrem jediného dôvodu, a to
umiestnenia dehonestujúceho listu na hrob otca manželky žalobcu.

5.5 Pokiaľ ide o dôvody vrátenia daru uvedené v bodoch 1), 2), 3), 5), 6) a 7) v odvolaní, tak všetky v
nich uvedené skutočnosti z vykonaného dokazovania vyplynuli. Bolo preukázané, že zo strany žalovanej
došlo k podaniu trestného oznámenia smerujúceho aj proti žalobcovi, ďalej zo strany žalovanej došlo
k opakovanému privolaniu policajnej hliadky počas prítomnosti žalobcu a jeho manželky. Tiež bolo

preukázané, že zo strany žalovanej dochádzalo opakovane aj k nevhodným a urážlivým slovným
prejavom voči žalobcovi a jeho manželke. Pokiaľ ide o verbálne napádanie žalobcu a jeho manželky
zo strany žalovanej a jej manžela N. H., ako aj fyzický atak žalobcu zo strany manžela žalovanej
a zamedzovanie kontaktu žalobcu, jeho manželky s deťmi žalovanej, uvedené bolo tiež vykonaným
dokazovaním preukázané, keď z výpovedí žalobcu a svedkov vyplynulo, že medzi manželom

žalovanej a žalobcom došlo aj k fyzickému incidentu, pri ktorom bol žalobca napadnutý a existencia
poranení žalobcu bola preukázaná aj lekárskou správou. Tiež z výpovedí žalobcu a svedkov vyplynulo,
že od júla 2019 žalovaná zamedzovala kontakt žalobcu a jeho manželky s vnukmi zo strany žalovanej,
pričom samotná žalovaná potvrdila skutočnosti o tom, že o týchto vnukov sa v ich útlom veku starali
žalobca s manželkou, poskytovali im rôzne vecné i peňažné dary a mali k nim veľmi dobrý vzťah. Každý

z dôvodov zakladajúci nárok na vrátenie daru predstavuje sám o sebe správanie obdarovaného hrubo
porušujúce dobré mravy, a teda kvalifikovaný dôvod na vrátenie daru.

5.6 Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že pokiaľ ide o obranu žalovanej, že incidenty medzi stranami
sporu mali byť vždy vyprovokované zo strany žalobcu a najmä jeho manželky, takéto tvrdenia neboli v

konaní dostatočne preukázané, pretože strany sporu a svedkovia vypovedali o týchto
skutočnostiach rozdielne. Bolo treba prihliadnuť na to, že ak by aj zo strany žalobcu alebo
jeho manželky došlo k vyjadreniu nesúhlasu s konaním žalovanej a jej manžela spôsobom, ktorý by
nebol primeraný predstavám žalovanej, tak by malo byť predovšetkým vecou žalovanej v postavení
obdarovanej a dcéry, aký spôsob reakcie zvolí na takéto správanie zo strany darcu (otca) a jeho

manželky (matky). Súd prvej inštancie neprihliadol na to, že nebolo preukázané, že žalovaná by sa
skôr, ako podala dňa 15.08.2019 trestné oznámenie, bola pokúsila vec riešiť iným menej invazívnym
spôsobom(napr.vrámcistretnutiavrodine).Jepravdou,žežalovanáakoobdarovanábynebolapovinná
tolerovať nevhodné správanie svojich rodičov len za to, že dostala od nich do daru určité veci, avšak
zároveň by bolo plne opodstatnené od nej požadovať a očakávať vyššiu mieru tolerancie voči svojim

rodičom, čo žalovaná preukázateľne nevyvinula a konala neprimeraným spôsobom. Je nepochybné, že
rodičia poskytli žalovanej dary značnej peňažnej hodnoty, a to rodinný dom s pozemkami
a byt, takto zabezpečili žalovanej základné potreby spojené so zabezpečením riadneho bývania. Nie
je vylúčené, že zo strany žalobcu i jeho manželky mohlo dôjsť k prejavom nespokojnosti s
vedením rodinného života žalovanej a tieto prejavy mohli byť aj expresívnejšieho charakteru,

avšak to neznamená, že by nebolo možné od žalovanej spravodlivo požadovať, aby sa aj k takýmto
prejavom postavila zdržanlivo a na tieto nereagovala obdobným spôsobom. Súd prvej inštancie na tieto
skutočnostivôbecneprihliadol.Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žereakciažalovanejajejmanžela
na akékoľvek prejavy nespokojnosti zo strany žalobcu a jeho manželky bola celkom neprimeraná a
viedla ku vzniku závažných konfliktov. Za takejto situácie, pokiaľ by aj ku niektorým konfliktom

došlo z iniciatívy žalobcu či jeho manželky, nezbavovalo by to žalovanú zodpovednosti za jej následné
neprimerané správanie vo vzťahu k žalobcovi a členom jeho rodiny. Súd prvej inštancie dospel
k nesprávnemu záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku len s poukazom na vzájomnosť konfliktov
medzi stranami sporu, keď bolo preukázané, že žalovaná sa opakovane a po dlhú dobudopúšťala voči žalobcovi a členom jeho rodiny takého správania, ktorým hrubo porušila dobré
mravy. Z týchto dôvodov bolo dostatočne preukázané naplnenie zákonných predpokladov na vrátenie
daru a pokiaľ súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol, jeho rozhodnutie je nesprávne.

6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny. Žalovaná s tvrdeniami žalobcu v odvolaní nesúhlasí, považuje ich z časti za nepravdivé a z časti
za vytrhnuté z kontextu. Žalobca interpretuje vykonané dokazovanie jednostranne vo svoj prospech a
opakuje skutočnosti, ktoré uviedol už v konaní pred súdom prvej inštancie, kde vykonané dokazovanie

jeho tvrdenia nepreukázalo. Súd prvej inštancie dal v odôvodnení rozhodnutia žalobcovi odpovede na
ním vznesené námietky, s ktorými sa riadne vysporiadal. Žalovaná sa plne stotožňuje s tým, ako súd
vyhodnotil vo veci vykonané dokazovanie a k akým skutkovým a právnym záverom dospel.
Žalobca formuloval vo svojej výzve a aj v žalobe 7 dôvodov vrátenia daru, ktorými definoval údajné
konanie žalovanej vnímané zo strany žalobcu ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Vykonaným
dokazovanímtakétokonaniežalovanejnebolopreukázané,pričompreukázanéboloto,žeprávežalobca

a jeho manželka sa správajú spôsobom, ktorý odporuje dobrým mravom. Zásadnou výhradou voči
konaniu žalovanej zo strany žalobcu a jeho manželky je to, že si žalovaná zobrala za manžela N. H..
Pokiaľ sa odvolací súd oboznámi s výpoveďami žalobcu a jeho manželky, zistí,
že rozhodujúce časti svojich výpovedí venovali práve manželovi žalovanej a jeho údajnému správaniu,
ktoré nie je dôvodom na vrátenie poskytnutého daru žalovanej.

6.1 Žalovaná vo vyjadrení ďalej uviedla, že samotné dôvody na vrátenie daru neboli vôbec preukázané.
K dôvodom žalobcu na vrátenie daru uvedeným ako body 7/ a 6/ žalovaná uviedla, že nie je pravda,
že by zakazovala synovi M. alebo dcére Lei stretávať sa so žalobcom a jeho manželkou.
V konaní pred súdom bol syn M. vypočutý a sám poprel tvrdenie žalobcu vo vzťahu k sebe, ako aj

vo vzťahu k jeho sestre D.. Vedomosť o takomto konaní nemala ani svedkyňa B. H., ktorá
chodila k nám na návštevu a tiež L. H.. Práve naopak, bola to manželka žalobcu, ktorá chcela na M.
volať políciu. Pokiaľ ide o dôvod uvedený ako bod 5/, žalovaná popiera, že by mala verbálna napadávať
žalobcu a jeho manželku. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že by manžel žalovanej mal žalobcu
fyzickynapadnúť,uvedenékonaniesanepreukázalo,svedokN.H.totoráznepoprelažalovanátakéhoto

konania svedkom ani nebola. Rovnako takéto konanie poprel vo svojej výpovedi aj M. G.. Vypočutí
svedkovia tiež popreli, že by mala žalovaná napádať verbálne žalobcu a jeho manželku, práve naopak,
potvrdili, že hlavne manželka žalobcu pravidelne urážala a provokovala, a to bez zjavnej príčiny. Bežné
konaniemanželkyžalobcujezachytenéajnapredloženýchzvukovýchnahrávkach.Správaniemanželky
žalobkyne nebolo ničím vyprovokované, takto sa správala bežne, keď bola na dvore.

K dôvodu uvedenému ako bod 3/ žalovaná tvrdila, že bolo preukázané, že žalobcovi neuviedla, že má
ísť na psychiatrické liečenie, ani to, aby zdochol ako prašivý pes pod plotom, že má držať
papuľu a zmiznúť z domu. Tieto vyjadrenia žalovaná popiera a svedok N. H. uvedené
vyvrátil. Rovnako to vylučujú aj výpovede svedkov M. G., L. H., B. H. a N. R.. K dôvodu pod bodom
2/ žalovaná uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie, že by opakovanie mala volať policajnú hliadku pod

zámienkou vyprovokovania konfliktu, pričom bolo preukázané, že policajné hliadky volá žalobca alebo
jeho manželka a konflikty pravidelne vyprovokovala manželka žalobcu. Pokiaľ ide o dôvod uvedený pod
bodom 1/, podanie oznámenia na prokuratúru žalovaná riadne vysvetlila. Jednalo sa o akt zúfalstva,
kedy nevedela ako správanie manželky žalobcu a žalobcu zastaviť, ohrozovalo to jej
zdravie, jej a manželovu prácu a povesť. Žalobca a jeho manželka opakovane klamlivo uvádzali, že

manžel žalovanej mal zbiť žalobcu. Opakovane sa im žalobca a jeho manželka vyhrážali, že im podpália
dom, privedú na mizinu, pripravia o robotu, k čomu začali podnikať aj reálne kroky. Dokonca
to zašlo až tak ďaleko, že manželka žalobcu vyvolávala do práce žalovanej, kde ju
obviňovala pred kolegyňami, že žalovaná vybavila, aby vyhodili zo školy syna jej sestry Q. a
že synovi M. mala vybavovať maturitu. Na základe toho žalovaná dospela k názoru, že v šírení týchto

lží a vyhrážok ju môže zastaviť len súd alebo prokuratúra, preto sa žalovaná obrátila o pomoc
najprv na prokuratúru. Skutočnosti uvedené v podnete sú závažné, spôsobilé ohroziť žalovanú na cti,
dobrej povesti a na práci. Oznámenie nebolo odmietnuté ako nepravdivé, ale z dôvodu, že tvrdenia
nepreukazujú spôsobenie takých následkov, ktoré by bolo možné považovať za naplnenie
obligatórnych podmienok objektívnej stránky trestného činu.

6.2 Žalovaná záverom uviedla, že jej reakcie boli primerané a väčšinou spočívali v ignorovaní
správania žalobcu a jeho manželky. Z výpovedi svedkov však vyplynulo, že správanie žalobcu
a jeho manželky popísané vyššie sa dialo zakaždým, keď boli na dvore. Žalobca s manželkou obviňujúžalovanú z vecí, ktoré nie sú pravdivé a na druhej strane sami od seba sa správajú tak, že situáciu
vyhrocujú. Súd prvej inštancie jasne popísal, že vzťahy medzi účastníkmi nie sú dobré a z vykonaného
dokazovania vyhodnocoval ako sa veci v skutočnosti majú, dôsledne skúmal vykonané

dokazovanie, vnímal aj správanie účastníkov konania a svedkov počas ich výpovede. Následne súd
svoje úvahy, ktorými sa riadil pri hodnotení dôkazov, v dostatočnej miere ozrejmil a popísal
v dôvodoch svojho rozhodnutia, preto rozhodnutie súdu je preskúmateľné a náležite odôvodnené. Súd
v napadnutom rozhodnutí zohľadnil všetky podstatné tvrdenia účastníkov, tieto zhodnotil v
zmysle vykonaného dokazovania a presvedčivo zdôvodnil, prečo nároku žalobcu nevyhovel.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 360 ods. 1
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363
CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to
ani dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdiť.

8. Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom
skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu
spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie z dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne
právnezávery,vychádzajúczktorýchžalobeovráteniedarunevyhovel,správnekonštatujúcneunesenie

dôkazného bremena žalobcom o ním tvrdených skutočnostiach, ktoré by boli spôsobilé indikovať záver
o naplnení zákonných predpokladov uvedených v ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Svoje rozhodnutie
súd prvej inštancie tiež dostatočne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v
ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutej právnej normy obsiahnutej v

odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v časti o veci samej, ktoré vytvárajú dostatočné
právne východiská pre jeho potvrdenie.

9. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa
obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

10. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu
na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo
len samotná jeho nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho
prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní, či určité konkrétne

správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pritom
vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa
darcu, zistiť či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi
a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo
členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo

reakciu obdarovaného, i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie
dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom
a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo
strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom
nepomere k správaniu sa samotného darcu.

11. Judikatúra najvyššieho súd v minulosti formulovala isté všeobecné právne závery z hľadiska
posudzovania intenzity konania obdarovaného voči darcovi alebo príslušníkom jeho rodiny (viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/218/2010). Na uvedenom mieste je však nutné hneď
poznamenať, že úvaha súdu o tom, či skutkové zistenia týkajúce sa správania sa

obdarovanej osoby opodstatňujú záver o dôvodnosti žaloby podanej v zmysle § 630 Občianskeho
zákonníka, je v každej jednotlivej veci podložená na vysoko individuálnych (odlišných) okolnostiach,
charakteristiky ktorých sú spravidla neopakovateľné v iných prípadoch. Pri posúdení a hodnotení týchto
individuálnychokolnostípostupujúsúdyvždydiferencovane,pričomnezotrvávajú(nemôžuzotrvávať)naurčitých striktných hraniciach. Vzhľadom na to v otázke určenia intenzity porušovania dobrých mravov,
ktoré v zmysle žaloby zakladá právo darcu domáhať sa vrátenia daru, ani nemôže existovať (byť
vytvorená) ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Rozhodovacia prax súdov môže stanoviť len

všeobecné charakteristické znaky konania obdarovaného, ktoré je relevantné podľa § 630 Občianskeho
zákonníka (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/303/2020 a sp. zn. 8Cdo/114/2018).

12. Podľa už spomínaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/218/2010, právo darcu na
vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Toto právo nevzniká

pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení
dobrých mravov obdarovaným (R 31/1999). Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie
sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť
ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia dobrých
mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou (opakovanosťou), pričom
jeho vonkajším prejavom môžu byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý

nezáujem a pod. V súlade s ustanovením § 630 Občianskeho zákonníka možno za
právne relevantné považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom
nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (R 61/1997). Pri posudzovaní
správania sa obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotného
darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného

voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého
správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme
na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva alebo nesprával voči
obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného
správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade sa darca nemôže

úspešne domáhať vrátenia daru, lebo následnú (darcom vyvolanú) reakciu obdarovaného (i keby bola
nevhodná) by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Výnimkou by však bolo
také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa
samotného darcu (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/108/2007).

13. V posudzovanej veci bolo povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť, jednak či žalobca uniesol
dôkazné bremeno vo vzťahu ku svojim tvrdeniam o konaní, ktorého sa mala dopustiť žalovaná voči
žalobcoviajehomanželke,asúčasnetiež,čikonaniežalovanej, ktoréjejbolovytýkanéžalobcomvo
výzve na vrátenie daru a špecifikované v žalobe o vrátenie daru, napĺňa alebo nenapĺňa znaky
hrubého porušenia dobrých mravov, a stupeň závažnosti takéhoto konania hodnotiť podľa objektívnych

kritérií, nielen podľa subjektívneho názoru darcu. Pri posudzovaní správania obdarovaného nemožno
opomenúť tiež uplatnenie princípu vzájomnosti, čo znamená, že pri skúmaní správania obdarovaného
či vykazuje znaky kolízie s dobrými mravmi, sa musí vziať na zreteľ tiež správanie samotného darcu
za účelom posúdenia, či sa aj on sám nespráva voči obdarovanému spôsobom s dobrými mravmi
rozporným a či práve jeho správanie nie je príčinou (reakciou) obdarovaného, teda o výnimke by bolo

možné uvažovať len v prípade zjavného nepomeru takéhoto správania. Teda len v prípade,
pokiaľ by bolo preukázané, že tomu tak nebolo, nastali by právne účinky výzvy na vrátenie daru.

14. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplynulo, že v prejednávanej veci je predmetom konania
zaplatenie sumy vo výške 103.000,- eur titulom vrátenia daru. V konaní nebolo sporné, že žalobca (otec)

ako darca daroval do výlučného vlastníctva žalovanej (dcére) ako obdarovanej na základe darovacej
zmluvy obsiahnutej v notárskej zápisnici N 85/2004, Nz 32211/2004 zo dňa 15.04.2004
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k. ú. E., a to byt č. X nachádzajúci sa na prízemí domu súp.
č. XXX, podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 78/967 a podiel na
pozemku parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 386 m2 vo veľkosti podielu 78/967.

Žalobca vyzval žalovanú na vrátenie daru v podobe peňažného plnenia (nakoľko žalovaná
medzičasom predala darovaný byt), a to výzvou zo dňa 16.12.2021 z dôvodov, že 1/ v mesiaci júl 2019
žalovaná podala trestné oznámenie na žalobcu, v ktorom boli uvedené nepravdivé tvrdenia o správaní
sa žalobcu a jeho manželky; 2/ v období od júla 2019 do decembra 2021 dochádzalo zo strany žalovanej
opakovane k privolaniu policajnej hliadky pod zámienkou verbálneho útoku zo strany žalobcu

na žalovanú, hoci k vyvolaniu konfliktu došlo vždy zo strany žalovanej a jej manžela; 3/ v období od júla
2019 do decembra 2021 žalovaná opakovane vykrikovala na žalobcu, že mu šibe a že má ísť
na psychiatrické vyšetrenie, ktoré mu zaplatí, že aby zdochol ako prašivý pes pod plotom;
4/ žalovaná na hrobe rodičov manželky žalobcu umiestnila dehonestujúci list; 5/ v období od júla 2019do decembra 2021 žalovaná s manželom verbálne napádali žalobcu a jeho manželku,
manžel žalovanej žalobcu dvakrát napadol aj fyzicky a žalovaná neposkytla žalobcovi žiadnu ochranu, 6/
žalovaná zamedzila žalobcovi kontakt s vnukom M., 7/ žalovaná zamedzila žalobcovi kontakt s vnučkou

D.. Odvolací súd konštatuje, že vo vzťahu k svojim tvrdeniam žalobca dôkazné bremeno neuniesol.

15. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané také správanie
žalovanej vo vzťahu k žalobcovi alebo k jeho manželke, prípadne k iným rodinným príslušníkom, ktoré
by napĺňalo zákonné podmienky ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd je toho

názoru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru pri posúdení, že z vykonaného
dokazovania a z výpovedí svedkov nebolo preukázané, že by sa žalovaná dopustila voči žalobcovi
alebo jeho manželke takého správania, ktoré by predstavovalo hrubé porušenie dobrých mravov, pričom
odvolací súd poukazuje na princíp vzájomnosti. Súd prvej inštancie rozhodol plne v intenciách daného
výkladu ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, ak na základe výsledkov vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že pokiaľ ide o v konaní preukázané správanie žalovanej

ako obdarovanej, toto nie je spôsobilé k jeho kvalifikovaniu ako hrubo porušujúcemu dobré mravy, t. j.
konanie vhrubomrozporesosúboromspoločnosťouvšeobecneuznávanýchpravidielľudského
správania, čím absentuje splnenie druhej zákonnej podmienky (okrem výzvy darcu na
vrátenie daru) pre vrátenie daru, ktoré je nevyhnutné pre naplnenie skutkovej podstaty ustanovenia §
630 Občianskeho zákonníka. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo.

16. V súvislosti s nesplnením si dôkaznej povinnosti žalobcom odvolací súd uvádza, že
dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len
zo skutočností tvrdených stranami a vykonáva len tie dôkazy, ktoré tieto navrhli. Bolo teda na žalobcovi,
akým spôsobom žalobný návrh formuluje, na akých skutočnostiach jeho dôvodnosť zakladá a tiež bolo

vecou jeho racionálneho posúdenia, či ním tvrdené skutočnosti je spôsobilý preukázať. Prejednacia
zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré subjektom sporového
konania vyplývajú z Civilného sporového poriadku. Povinnosť tvrdenia znamená, že strana sporu musí
uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností jej
vyplýva uplatnené právo, alebo povinnosť. V prípade, ak si strana nesplní povinnosť tvrdenia, teda

neunesie bremeno tvrdenia, má to za následok, že skutočnosť, ktorú vôbec netvrdila a ktorá nevyšla
inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak sa jedná o rozhodnú
skutočnosť podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať
pre ňu väčšinou za následok nepriaznivé rozhodnutie. Dôkazná povinnosť znamená, že strana musí
na preukázanie svojich tvrdení označiť a predložiť dôkazy. Ak predložené dôkazy preukážu skutkové

okolnostiňoutvrdené,hovorímeounesenídôkaznéhobremenaohľadomjejtvrdení.Prejednaciazásada
predstavuje istý stimul, motiváciu pre strany sporu, pretože ak zostanú pasívne, môže im to priniesť
negatívne dôsledky v spore, teda nesplnenie si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti sa prejaví
v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre stranu, ktorá v tomto smere svoje bremeno neuniesla. K
naplneniu týchto skutočností došlo aj v posudzovanej veci, keď žalobca neprodukoval také tvrdenia a

dôkazy, ktoré by boli spôsobilé k záveru, že jeho nárok je dôvodný, čo nemohlo mať za následok iné,
ako v jeho neprospech vydané rozhodnutie.

17. Žalobca v odvolaní namietal, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že bola
naplnená skutková podstata na vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu

k tejto odvolacej námietke odvolací súd poukazuje na bod 30 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku,
v ktorom sú zhodnotené výsledky rozsiahleho dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie
a konštatované skutkové zistenia z nich plynúce. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca
nepreukázal dôvody na vrátenie daru, pretože nepreukázal správanie žalovanej ako obdarovanej voči
nemualebojehomanželke,ktorébydosahovalopožadovanúintenzitunato,abymohlobyťkvalifikované

ako hrubo porušujúce dobré mravy. S uvedenými závermi sa odvolací súd plne stotožňuje. Z výpovede
žalobcu a svedkyne L. C. (manželky žalobcu) vyplynulo, že v roku 2018 manžel žalovanej vyhnal z domu
v I. J. žalobcu a jeho manželku, kedy podľa žalobcu prerušili styk s manželom žalovanej a v roku
2019 manžel žalovanej 2krát fyzicky napadol žalobcu, pričom žalovaná pri prvom fyzickom incidente
len odišla a pri druhom incidente povedala žalobcovi, aby zdochol ako prašivý pes pod plotom. Podľa

manželky žalobcu spúšťacom nezhôd bola skutočnosť, keď manžel žalovanej chcel od žalobcu a jeho
manželky, aby mu podpísali všetky pozemky. Ďalej uviedli, že manžel žalovanej vyvoláva konflikty,
neustále uráža a vulgárne nadáva žalobcovi a jeho manželke, žalobcovi sa vyhrážal, že ho obesí,
žalovaná si nezastane žalobcu a jeho manželku, žalovaná a jej manžel im veľakrát nadávali, aby držalipapuľu, že im šibe a majú ísť na psychiatriu. Manžel žalovanej vyvoláva konflikty a následne volá políciu
žalovaná, ako aj manželka žalobcu. Z výpovede žalobcu a jeho manželky tiež vyplynulo, že žalovaná na
nich podala trestné oznámenie a pokiaľ ide o vnuka M., tomuto kúpili bicykel, ktorý bol najprv umiestnený

v garáži, a keď tam potom nebol, manželka žalobcu povedala, aby bicykel naspäť vrátil, inak zavolá
políciu. Z výpovede žalovanej a N. H. (manžela žalovanej) vyplynulo, že žalobca chcel ísť bývať do
bytu v Trenčíne, s čím manželka žalobcu nesúhlasila a začali vznikať konflikty, pričom žalobca a jeho
manželkaodišlizrodinnéhodomusami,žalovanáichnevyhadzovalazdomuapodľamanželažalovanej,
keď sa žalobca s manželkou presťahovali do bytu v Trenčíne, vtedy začali konštruovať konflikty voči

nemu. Manželka žalobcu sa vyhrážala žalovanej a jej manželovi, že im podpáli dom,
volala do zamestnania žalovanej a ohovárala ju pred kolegyňami, žalobca vykrikoval žalovanej, že jej
manžel spravil dieťa kvôli pozemkom a vytiahol na žalovanú kutáč, keď išla na pozemok žalobcu zobrať
kosačku. Manžel žalovanej išiel raz do garáže starého domu, kde sa na neho zahnal s lopatou žalobca,
že tam nemá čo robiť. Žalovaná podala trestné oznámenie z obavy z toho, čo všetko im žalobca a jeho
manželka urobili. Pri druhom fyzickom incidente žalovaná zavolala políciu. Žalovaná tiež uviedla, že s jej

manželom nikdy žalobcovi a jeho manželke nenadávali, neposielali ich na psychiatriu, a zároveň ju mrzí,
že jej deti nenavštevujú starých rodičov, ale syn M. je plnoletý a dcéra D. sa ich bojí. Žalobca a jeho
manželka neustále vykrikujú nadávky na manžela žalovanej, sledujú ho a incidenty vyvoláva manželka
žalobcu. Žalovaná ďalej uviedla, že volala políciu, keď manželka žalobcu nadávala jej manželovi a hodila
do neho tekvicu, poprela, že by sa jej manžel vyhrážal žalobcovi obesením. Žalovaná nevedela uviesť,

čo predchádza konfliktom, myslí si, že žalobca je na ňu už alergický. Manžel žalovanej uviedol, že syn M.
si zobral z garáže bicykel a manželka žalobcu začala na neho vykrikovať, aby bicykel vrátil, inak
zavolá políciu, ďalej manžel žalovanej poprel, že by niekedy napadol žalobcu alebo jeho manželku
a nebol nikdy svedkom toho, že by žalovaná verbálne napádala žalobcu alebo jeho manželku. Deťom
žalovanej nikto nezakazuje, aby sa stretávali so starými rodičmi. Podľa manžela žalovanej, manželka

žalobcu vyvolá konflikt a následne zavolá políciu. Z výpovede M. G. (syna žalovanej) vyplynulo, že raz
vznikol konflikt ohľadom bytu starých rodičov v Trenčíne, dokonca pomáhal sťahovať starých rodičov
do nového bytu, vtedy ešte bol s nimi v kontakte a navštevovali sa. Raz si zobral bicykel
a potom mu prišla sms správa od babky (manželky žalobcu), aby vrátil bicykel, inak zavolá políciu, čo
zobral osobne a odvtedy sa nenavštevujú. Uviedol, že konflikty stále pretrvávajú, vyvolávajú

ich starí rodičia, ktorí útočia hlavne na manžela žalovanej a následne zavolajú starí rodičia políciu. Bol
svedkom konfliktu, kedy manželka žalobcu spadla na zem, zavolala na žalobcu, aby zavolal políciu, že
ju napadol manžel žalovanej, čo nebola pravda. Syn žalovanej nebol nikdy svedkom fyzického útoku
na žalobcu alebo jeho manželku zo strany manžela žalovanej, ani nepočul, že by sa na nich adresu
vulgárne vyjadrovali, pričom manželka žalobcu sa vyjadruje vulgárne na adresu manžela žalovanej,

žalovanú nikdy pekne neosloví a aj jemu už nadávala. Ďalej uviedol, že žalovaná mu nikdy nezamedzila
kontakt so žalobcom a jeho manželkou, ani jeho sestre, je dospelý, má vlastnú hlavu a pod vplyvom
okolností sa s nimi nechce stretávať.

18. Práve s poukazom na svedecké výpovede svedkov zo strany žalobcu, ako aj zo strany žalovanej,

nebolo preukázané také správanie žalovanej, ktoré by napĺňalo podstatu hrubého porušenia dobrých
mravov, a to predovšetkým z dôvodu, že výpovede strán sporu, ako aj výpovede
navrhovaných svedkov, boli protichodné v tom zmysle, že svedkovia navrhnutí žalobcom vypovedali
v prospech žalobcu a uviedli tvrdenia o nevhodnom a vulgárnom správaní sa žalovanej a jej manžela vo
vzťahu k žalobcovi a jeho manželke, a zároveň svedkovia navrhnutí žalovanou vypovedali v prospech

žalovanej, kedy uviedli skutočnosti o nevhodnom a vulgárnom správaní sa žalobcu a jeho manželky
vo vzťahu k žalovanej a jej manželovi. Pri posudzovaní námietok žalobcu a sporu medzi stranami,
či došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov zo strany žalovanej, a zároveň pri konflikte dvoch
protichodných tvrdení strán sporu a svedkov, pri vyhodnocovaní dôkaznej situácie nezostávalo nič iné
ako len konštatovať, že nebolo možné s istotou ustáliť, kto bol pôvodcom a podnecovateľom vzniknutých

konfliktov, ktoré vyvolané konflikty napokon viedli k trvalému a vážnemu narušeniu rodinných vzťahov
medzi žalobcom a žalovanou. Ako už bolo vedené vyššie, musí ísť o porušenie značnej intenzity alebo
o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu, alebo
členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným
porušením dobrých mravov je napr. fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci.

Žiadne takéto konanie nebolo na strane žalovanej preukázané. Je nesporné, že vzťahy medzi žalobcom
a jeho manželkou na jednej strane a žalovanou a jej manželom na druhej strane sú vážne
atrvalonarušené,rozvrátenéaveľmikonfliktné,kedyječastokrátprivolávanápolicajnáhliadkavprípade
vyvolania konfliktu, pričom odvolací súd nespochybňuje nevhodné a vulgárne správanie žalovanej, jejmanžela vo vzťahu k žalobcovi a jeho manželke, ako aj nevhodné správanie žalobcu a jeho manželky
vo vzťahu k žalovanej a jej manželovi, avšak s poukazom na vykonané dokazovanie
a obsah výsluchov strán sporu a svedkov, nie je možné žalovanú označiť za pôvodcu vzniknutých

konfliktov a s tým spojených narušených a rozvrátených rodinných vzťahov, keď aj žalobca s manželkou
vyvolávajú, prispievajú k vyvolávaniu konfliktov a nevhodne sa vyjadrujú na adresu žalovanej.

19. Žalobca v odvolaní ďalej namietal vyhodnotenie vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie,
ktorý bez riadneho zdôvodnenia vykonané dokazovanie vyhodnotil v prospech žalovanej a vytýkal tiež

súdu prvej inštancie, že neprihliadol na výpovede svedkov M. O., C. O., Q. O., P. O., M. L., ktoré
preukazovali nevhodné a vulgárne správanie žalovanej. Súd prvej inštancie v bode 30. odôvodnenia
napadnutého rozsudku uviedol, že uvedení svedkovia, ako aj niektorí svedkovia navrhnutý
žalovanou, sa v danom mieste zdržiavajú len zriedkavo, o rozhodujúcich skutočnostiach majú prevažne
len sprostredkované informácie, preto súd prvej inštancie vychádzal predovšetkým z výpovedí žalobcu,
žalovanej, svedkov L. C., N. H., M. G., ktorých výpovede vyhodnotil ako rozhodujúce, nakoľko sa tieto

osoby v mieste konfliktov zdržiavajú a majú možnosť o konfliktoch podať najrelevantnejšie informácie.
V tomto smere odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o hodnotenie výpovedí svedkov,
zákon nepredpisuje, a ani predpisovať nemôže pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie
jednotlivých dôkazov, hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov
je zložitý myšlienkový postup, ktorého podstatou sú jednak dielčie, jednak komplexné závery sudcu

o vierohodnosti správ získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom,
ktoré skutočnosti stranami tvrdené má sudca za preukázané, a ktorými tvorí zistený skutkový stav.
Základom hodnotiaceho postupu sudcu sú okrem ľudských a odborných skúseností pravidlá logického
myslenia, ktorá tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Je na zvážení súdu, ktorému
dôkaznému prostriedku prizná väčšiu vypovedaciu schopnosť a vierohodnosť. Hodnotenie dôkazov

v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy
z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd
v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz
hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale
nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí

súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Odvolací súd považuje postup súdu prvej inštancie
týkajúci sa hodnotenia jednotlivých svedkov navrhnutých zo strany žalobcu, ako aj zo
strany žalovanej za správny, pretože bolo potrebné zohľadniť skutočnosť, ktorí svedkovia boli priamymi
účastníkmi vzniknutých konfliktov a vedeli podať relevantné informácie o dôvodoch a priebehoch

konfliktov, a naopak, ktorí svedkovia mali informácie o konfliktoch len sprostredkovane a objektívne
nemohli vypovedať o tom, ako vznikli konflikty medzi stranami sporu, kto ich vyvolal a aký mali priebeh.
Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie aj pri vyhodnotení dôkazu predloženého žalobcom,
a to správy z polygrafického vyšetrenia, z ktorej vyplynulo, že žalobca odpovedal na všetky správy
pravdivo, pričom len jedna otázka sa týkala správania žalovanej, ktorá sa vyjadrila na adresu žalobcu,

aby zdochol ako pes pod plotom, avšak z uvedeného nie je možné zistiť, za akých okolností došlo
k takémuto vyjadreniu žalovanej vo vzťahu k žalobcovi, čo predchádzalo vyjadreniu, ako vznikol konflikt
medzi stranami sporu a kto ho vyvolal. Odvolací súd nespochybňuje nevhodné vyjadrenie žalovanej vo
vzťahu k žalobcovi, ale zároveň takéto vyjadrenie nie je možné vyhodnotiť izolovane bez prihliadnutia
aj na ďalšie skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, kedy vzťahy medzi stranami sporu sú

vážne narušené, konfliktné a nielen samotná žalovaná sa nevhodným a vulgárnym spôsobom vyjadruje
na adresu žalobcu a jeho manželky, ale aj žalobca s jeho manželkou sa vulgárnym spôsobom vyjadrujú
na adresu žalovanej a jej manžela. Rovnakým spôsobom bolo potrebné vyhodnotiť aj žalovanou
predložený a vypočutý zvukový záznam, kde je zachytené, ako sa manželka žalobcu vulgárne
vyjadrovala na adresu manžela žalovanej, pričom ani z uvedeného zvukového záznamu nie je možné

zistiť, kto vyvolal na nahrávke zachytený konflikt a čo tomu predchádzalo, preto ani tento dôkaz nebolo
možné vyhodnotiť izolovane bez ohľadu na iné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania.

20. Pokiaľ ide o samotné dôvody uvedené žalobcom vo výzve na vrátenie daru, odvolací súd má za
to, že vo vzťahu k bodom 1/ až 6/ dôvodov na vrátenie daru žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Pokiaľ ide o body 1/ a 2/ žalobcom uvedených dôvodov, podanie trestného oznámenia zo strany
žalovanej na žalobcu samo o sebe nie je konaním hrubo porušujúcim dobre mravy, a to obzvlášť za
situácie, kedy nebolo preukázané, že žalovaná uviedla na žalobcu a jeho manželku
nepravdivé informácie, ale oznámenie bolo odmietnuté z dôvodu, že skutočnosti obsiahnuté v oznámeníneodôvodňovali kvalifikovať skutok ako konkrétny trestný čin, čo vyplynulo z vyšetrovacieho spisu ČVS:
ORP-803/NE-TN-2019,azároveň zasituácie,kedyužvtomčasebolivzťahymedzistranamisporu
vážne narušené, neustále pretrvávali konflikty a medzi stranami sporu už existovalo vzájomné nevhodné

správanie jeden k druhému. S narastajúcimi konfliktmi stúpal aj počet privolávaných policajných hliadok,
ktoré však neprivolávala len žalovaná, ale aj manželka žalobcu, čo sama potvrdila vo výpovedi, pričom
nebolo preukázané, že by iniciátorom konfliktov bola výslovne žalovaná, ktorá by následne zavolala
policajnú hliadku pod zámienku verbálneho alebo fyzického napadnutia zo strany žalobcu alebo jeho
manželky, ako namietal žalobca. Z vyšetrovacích spisov vyplynulo, že strany sporu spolu so svedkami

na seba navzájom podávali oznámenia, keď nastal medzi nimi konflikt a priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu sa dopustila nielen žalovaná a jej manžel, ale aj žalobca s manželkou. S poukazom na
výpovede strán sporu a svedkov, súd prvej inštancie sa správne priklonil k záveru, že manželka žalobcu
v značnej miere vyvolávala a podnecovala konflikty. V prípade bodov 3/ a 5/ žalobcom uvedených
dôvodov na vrátenie daru, a síce samotné takéto správanie žalovanej by bolo možné hodnotiť ako
porušenie zaužívaných pravidiel morálky vo vzťahu k žalobcovi, keď sa žalovaná nevhodným

a vulgárnym spôsobom vyjadrovala na adresu žalobcu, avšak nemožno hovoriť o takom správaní sa
žalovanej, ktoré by dosahovalo intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov, nakoľko nie je možné
s istotou ustáliť, čo predchádzalo takému vyjadreniu žalovanej na adresu žalobcu a akým spôsobom
nastal v danej situácii konflikt medzi stranami sporu. V tomto smere bolo potrebné posudzovať aj
správanie žalobcu ako darcu k žalovanej ako obdarovanej, ktorý sa tiež nevhodne a vulgárne vyjadroval

na adresu žalovanej. Za danej situácie, keď sú vzťahy medzi stranami sporu veľmi konfliktné a vážne
narušené, nie je možné žalovanej bezvýhradne pripísať na vrub nevhodné správanie vo
vzťahu k žalobcovi a jeho manželke, keď vznik nezhôd, konfliktov a rozvrátených vzťahov zapríčinili
žalovaná, žalobca, ako aj manžel žalovanej a manželka žalobcu. Námietky vo vzťahu k
verbálnemu a fyzickému napádaniu manžela žalovanej vo vzťahu k žalobcovi, odvolací súd vyhodnotil

ako neopodstatnené z dôvodu, že len konanie žalovanej ako obdarovanej vo vzťahu k žalobcovi ako
darcovi predstavujúce hrubé porušenie dobrých mravov môže byť dôvodom na vrátenie daru, avšak nie
konanie manžela žalovanej, ktorý nie je v postavení obdarovaného. Skutočnosti uvedené vo výzve na
vrátenie daru a v žalobe prezentované žalobcom sú najmä následkom vzájomných problémov, ktoré
nastali s veľkou pravdepodobnosťou po svadbe žalovanej s N. H., s ktorým rozhodnutím žalobca s jeho

manželkou zjavne nesúhlasili, čo vyplynulo aj z výpovedí svedkov, keď verbálne útoky a vulgárne
vyjadrovanie sa žalobcu a jeho manželky bolo smerované v značnej miere na manžela
žalovanej. Nemožno dať za pravdu žalobcovi, ktorý namietal, že žalovaná si ho nezastala pri verbálnych
a fyzických útokoch zo strany svojho manžela, keď fyzické napadnutie žalobcu zo strany manžela
žalovanej nebolo v konaní dostatočne preukázané, žalovaná, jej manžel a jej syn M. takéto konanie

popreli a verbálne útoky neboli iniciované len manželom žalovanej, ale aj samotným žalobcom a jeho
manželkou, teda všetci sa pričinili k vzniku konfliktov a vyhrotených vzťahov medzi sebou. Pokiaľ ide
o bod 4/, žalobca nepreukázal, že žalovaná umiestnila na hrob rodičov jeho manželky dehonestujúci
list, čo napokon v odvolaní ani nenamietal a nespochybňoval. V prípade bodu 6/ dôvodov uvedených
žalobcom, z výsluchu samotného syna žalovanej M. G. vyplynulo, že žalovaná (matka)

mu nikdy nezakazovala ani jeho sestre Lei stretávať sa so žalobcom a jeho manželkou, prestal ich
navštevovaťanechcesasnimistretávaťzdôvoduvzniknutýchkonfliktovvrodineanarušenýchvzťahov,
čím nedošlo k preukázaniu namietanej skutočnosti o zamedzeniu styku syna M. a dcéry D. so starými
rodičmi. Odvolací súd konštatuje, že žalobcom namietané konanie žalovanej uvedené vo výzve na
vrátenie daru nenapĺňa znaky hrubého porušenia dobrých mravov. Odvolací súd nepochybne vzhliadol

z obsahu spisu, že vzťahy medzi stranami sporu sú vážne narušené, čo však nemôže byť bez
ďalšieho dôvodom pre aplikáciu § 630 Občianskeho zákonníka a naplnenia skutkovej podstaty hrubého
porušenia dobrých mravov.

21. Záverom odvolací súd s poukazom na námietku žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozsudku

súdu prvej inštancie a nevyporiadanie sa so všetkými argumentami žalobcu zdôrazňuje, že podľa
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však
nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (napr.:
rozsudok ESĽP vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19.04.1994, č. 16034/90, bod 61). I Ústavný súd

SR v tomto smere konštatoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. (rozhodnutie, sp. zn.
IV. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003). V rozhodnutí, sp. zn. IV. ÚS 358/09 zo dňa 15.10.2009 Ústavný súd

SR uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania.Akvšakideoargument,ktorýjeprerozhodnutierozhodujúci,vyžaduje sašpecifická
odpoveď práve na tento argument (nález, sp. zn. II. ÚS 410/06 zo dňa 02.08.2007). Odvolací súd v danej

veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil a vyporiadal sa
s podstatnými argumentami žalobcu v konaní.

22. V danom spore na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by sa
žalovaná ako obdarovaná voči žalobcovi ako darcovi dopustila takého konania, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, t. j. správanie

žalovanej voči darcovi nedosiahlo intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov zakladajúcu vrátenie
daru. Súd prvej inštancie správne rozhodol i o trovách konania podľa úspechu strán v konaní. Na základe
popísaných dôvodov odvolací súd odvolanie žalobcu nepovažoval za dôvodné a rozsudok súdu prvej
inštancie v spojení s opravným uznesením podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %, pričom o výške trov rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3: 0 (393

ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).