Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. apríl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/88/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220207523
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7220207523.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek

senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
v C., D. X, zastúpenej JUDr. Monikou Meňhertovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Floriánska
16 proti žalovanej: C. B., nar. X.XX.XXXX, bytom v C., D. X, zastúpenej JUDr. Martinom Kožiakom,
advokátomsosídlomvKošiciach,Murgašova3,ozaplatenie85.552,00eursprísl.,oodvolanížalobkyne
proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 7.3.2024 č.k. K2-10C/45/2020-390 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa
domáhala voči žalovanej zaplatenia 85.552,00 eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa založila žalobu na tvrdení, že
na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 7.1.2016 sp.zn. 25D/255/2012, Dnot 97/2012 nadobudli
žalobkyňa a žalovaná do podielového spoluvlastníctva ako dedičky nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXX (pozemky a rodinný dom). Žalobkyňa nadobudla podiel 3/4 z celku po smrti manžela a žalovaná

podiel 1/4 z celku po smrti otca. Následne kúpnou zmluvou zo dňa 6.6.2018 účastníčky konania predali
tieto nehnuteľnosti za kúpnu cenu 128.000,00 eur, z ktorej časť kúpnej ceny vo výške 3.000,00 eur
bola uhradená pred podpisom kúpnej zmluvy realitnej kancelárii, ktorá predaj sprostredkovala. Zvyšná
časť kúpnej ceny vo výške 125.000,00 eur bola uhradená na účet žalobkyne vedený v E. F., pričom
podľa zmluvy išlo o kúpnu cenu, ktorá bola uhradená obom predávajúcim. Podľa tvrdení žalobkyne
sa so žalovanou dohodli, že za získanú kúpnu cenu kúpia byt pre žalobkyňu, aby mala kde dožiť.
Dňa 27.7.2018 uzatvorila žalovaná s predávajúcou A. G. H., E. zmluvu o prevode vlastníctva bytu, na

základe ktorej sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou tejto nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXXX
v kat. úz. I. (byt č. XX, nachádzajúci sa na J.. poschodí vo vchode č. X bytového domu na E. X spolu
s prislúchajúcim podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve
a spoluvlastníckym podielom na pozemku). Kúpnu cenu vo výške 104.000,00 eur za túto nehnuteľnosť
uhradila samotná žalobkyňa dňa 27.7.2018 zo svojho bankového účtu v Poštovej banke v troch častiach,
a to vo výške 2.000,00 eur, 49.531,47 eur a 52.468,53 eur. Tým vlastne uhradila kúpnu cenu za
byt, ktorý nadobudla do vlastníctva žalovaná z peňažných prostriedkov, ktoré v prevažnej väčšine

patrili samotnej žalobkyni. Následne na základe žiadosti žalovanej prevodom zo svojho bankového
účtu žalobkyňa uhradila dňa 17.10.2019 kúpnu cenu vo výške 12.800,00 eur spolu s poplatkom za
prevod 2 eur za vozidlo Suzuki Vitara, ktoré žalovaná zakúpila v MD Bavaria Žilina dňa 14.10.2019.
Uvedenú platbu žalobkyňa označila ako „záloha C. K.“. Žalobkyňa tak vykonala v prospech žalovanejcelkovo platby vo výške 116.802,00 eur. Z kúpnej ceny predanej nehnuteľnosti vo výške 125.000,00 eur
podiel žalovanej predstavuje 1/4, t.j. 31.250,00 eur. Z toho vyplýva, že v prospech žalovanej uhradila
bez dôvodu žalobkyňa sumu 85.552,00 eur, ktorej zaplatenia sa domáha v tomto konaní (116.802,00

eur – 31.250,00 eur). Žalobkyňa bola uistená žalovanou, že jej umožní nadobudnúť vlastnícke právo
kpredmetnémubytu,avšakt.č.žalobkyňaniejevlastníčkoupredmetnéhobytuanemáanipeniaze,ktoré
na nadobudnutie tejto nehnuteľnosti vynaložila. Žalobkyňa sa od žalovanej viackrát ústne domáhala
vyriešenia tejto situácie prevodom predmetnej nehnuteľnosti na žalobkyňu, resp. vyplatením príslušnej
čiastky, avšak žalovaná na tieto snahy žalobkyne nereaguje, resp. jej návrhy odmieta.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 454, § 488,
§ 489, § 534 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol. Na
zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že v konaní nebolo sporným, že žalobkyňa titulom úhrady kúpnej ceny
za byt uhradila dňa 27.7.2018 zo svojho účtu na vopred určený účet realitnej kancelárie, predávajúcej
a banky predávajúcej sumu 104.000,00 eur. Tiež uhradila kúpnu cenu za motorové vozidlo dňa

17.10.2019 zo svojho účtu vo výške 12.800,00 eur, pričom tak urobila na účet predávajúceho. Spornými
medzi stranami sporu sa stali okolnosti, za ktorých boli tieto finančné prostriedky zo strany žalobkyne
takto poskytnuté v prospech žalovanej a teda, či nárok žalobkyne na ich vrátenie je opodstatnený.

4. Pokiaľ ide o uzavretie kúpnej zmluvy ohľadom predmetného bytu žalovanou a úhradu kúpnej ceny

žalobkyňou, súd prvej inštancie zameral pozornosť na okolnosti, ktoré uzavretiu tejto kúpnej zmluvy
predchádzali, aký bol úmysel žalobkyne, t.j. či žalobkyňa sa mala stať aj vlastníčkou bytu, ale tiež, či a za
akých okolností došlo k zmene úmyslu a podmienok v spojitosti s uhradením kúpnej ceny žalobkyňou
v prospech žalovanej.

5. Žalobkyňa žalobu založila na tvrdení, ktoré v priebehu konania nezmenila, že sa mala stať sama
vlastníčkou predmetného bytu a v deň podpisu kúpnej zmluvy to mala byť žalovaná, ktorá sa rozhodla,
že vlastníčkou bytu sa stane ona. K tomuto tvrdeniu súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného
dokazovania nevyplynulo nič, čo by žalobkyni bránilo kúpnu zmluvu uzavrieť. Žalobkyňa disponovala
finančnými prostriedkami z predaja spoločnej nehnuteľnosti, keďže kúpna cena vo výške 125.000,00

eur bola pripísaná na jej účet a žalobkyňa bola jediným subjektom, ktorý bol oprávnený disponovať
finančnými prostriedkami na jej účte a to i v prípade, pokiaľ by sa sama stala kupujúcou predmetného
bytu. Kúpna cena bola uhradená pritom aj z finančných prostriedkov, ktoré patrili výlučne žalobkyni,
ktoré boli získané z predaja podielu na ňu pripadajúceho (zo získanej sumy 125.000,00 eur žalobkyni
pripadala suma 93.750,00 eur). Pokiaľ žalobkyňa až na poslednú chvíľu (ako uviedla vo svojej výpovedi)

pristúpila na to, že vlastníčkou predmetného bytu sa stane žalovaná, bola to práve žalobkyňa, ktorá od
svojichpôvodnýchpredstávustúpila,keďžekúpnucenuzažalovanúajzatakýchtozmenenýchokolností
zo svojho účtu uhradila. Žalobkyni pritom musela byť známa okolnosť, že sa nestane vlastníčkou
predmetného bytu, nakoľko samotnú kúpnu zmluvu nepodpísala a preto jej muselo byť zrejmé, že
vlastníčkou bytu sa stane žalovaná. Výpoveď žalobkyne na pojednávaní sa v tomto smere javila súdu

ako zmätočná. Z tejto výpovede tiež vyplynulo, že kúpna zmluva ohľadom predmetného bytu bola
uzavretá tak, že kupujúcou sa stala žalovaná a až neskôr sa mala vyriešiť otázka bývania žalobkyne.
Kúpnu cenu uhradila s tým, že v byte bude bývať. Pokiaľ žalobkyňa v záverečnom zhrnutí uviedla,
že bola zo strany žalovanej uvedená do omylu, takýto záver z vykonaných dôkazov nevyplynul. Aj
keď žalobkyňa argumentovala tým, že nemala v úmysle žalovanej peňažné prostriedky „darovať“,

podstatným v konaní bolo zistenie, že v okamihu úhrady kúpnej ceny za žalovanú nebola preukázaná
existencia dohody medzi stranami sporu o následnom prevode bytu, či vrátení finančných prostriedkov
žalovanou, ktorá by podmieňovala úhradu kúpnej ceny zo strany žalobkyne v prospech žalovanej, t.j.
že žalobkyňa by kúpnu cenu inak neuhradila. Okolnosť, že k uzavretiu písomnej zmluvy o zriadení
vecného bremena nedošlo nič nemení na tom, že medzi stranami sporu bolo takýmto spôsobom

dohodnuté vzájomné usporiadanie vzťahov. Z konania žalobkyne je zrejmé, že má záujem o vrátenie
finančných prostriedkov a tiež zriadenie vecného bremena. Žalobkyňa pritom v predmetnom byte
býva, čo strany sporu dlhodobo rešpektujú. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že od počiatku mal byť
predmetný byt kupovaný pre žalobkyňu, ktorá práve z tohto dôvodu bola osobne prítomná pri všetkých
stretnutiach ohľadom prevodu predmetného bytu, pričom v byte mala bývať doživotne. Na kúpu bytu

boli použité finančné prostriedky žalobkyne. Konkrétna dohoda medzi nimi uzavretá nebola. Svedkyňa
A. G. H. E. jednoznačne vypovedala, že za jej prítomnosti opakovane odznelo medzi stranami sporu,
že kupujúcou mala byť žalovaná, ale aj to, že kúpnu cenu bude hradiť žalobkyňa, ktorá sa sama
vyjadrila,žetoberieakoinvestíciu.Svedkyňapotvrdila,žestranysporuriešiliajotázkuvecnéhobremenav prospech žalobkyne, že ona sama so zriadením vecného bremena v kúpnej zmluve po porade so
svojou advokátkou nesúhlasila s tým, že stranám sporu bolo navrhnuté, aby žalovaná zriadila doživotné
užívanie pre žalobkyňu následne.

6. Z dokazovania vykonaného na súde prvej inštancie vyplynulo, že žalobkyňa sama pristúpila na
úhradu kúpnej ceny za predmetnú nehnuteľnosť v prospech žalovanej s tým, že sa otázka jej bývania
vyrieši neskôr. K uzavretiu zmluvy o zriadení vecného bremena však následne nedošlo. Samotná
tá skutočnosť však nič nemení na vôli strán sporu, že kúpna cena bude žalovanou uhradená za

predmetnú nehnuteľnosť v prospech žalovanej. Tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovaná mala na ňu
následne previesť vlastnícke právo k bytu v konaní nebolo preukázané. Z výpovede žalovanej vyplynulo,
že k uzavretiu zmluvy o zriadení vecného bremena nedošlo, nakoľko medzi stranami sporu došlo
k zhoršeniu vzájomných vzťahov, keďže žalobkyňa nesúhlasila s partnerom žalovanej.

7. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa a žalovaná sa (najneskôr v deň podpisu kúpnej zmluvy)

dohodli, že kupujúcou sa stane žalovaná a žalobkyňa uhradí kúpnu cenu v jej prospech v prevažnej časti
zo svojich finančných prostriedkov. Žalobkyňa podľa názoru súdu prevzala na seba záväzok uhradiť
kúpnu cenu z tejto kúpnej zmluvy, a to vo výške 93.750,00 eur. Na tento právny vzťah preto aplikoval ust.
§ 534 Občianskeho zákonníka, z ktorého nevyplýva právo žalobkyne na náhradu za poskytnuté plnenie.
Medzi stranami sporu nedošlo k dohode o tom, že tieto finančné prostriedky žalovaná žalobkyni vráti.

8. Preto vyvodil, že žalobkyni nevzniklo právo žiadať od žalovanej vrátenie poskytnutej sumy v zmysle
§ 454 Občianskeho zákonníka, pretože základným predpokladom pre vznik bezdôvodného obohatenia
podľa tohto ustanovenia je skutočnosť, že povinnosť obohateného, t.j. žalovanej splní osoba, t.j.
žalobkyňa, ktorá právnu povinnosť plniť nemá; osoba, ktorá plní podľa dohody o prevzatí plnenia plní

už svoju právnu povinnosť, lebo sa k takému plneniu dlžníkovi zaviazala. Žalobkyňa k takémuto plneniu
kúpnej ceny dobrovoľne pristúpila na základe vzájomnej dohody so žalovanou, že kúpnu cenu za ňu
zaplatí a skutočnosť, že následne nedošlo k prevodu bytu na žalobkyňu a ani k zriadeniu vecného
bremena v prospech žalobkyne, nemá na túto dohodu žiaden vplyv.

9. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne L. G., ktorá zhodne so žalobkyňou uviedla, že kupujúcou mala byť
samotná žalobkyňa, táto svedkyňa pri uzavretí zmluvy už neparticipovala. Svedkyňa v rámci svojej
výpovede sa pokúsila ozrejmiť dôvod, prečo malo byť v prospech žalobkyne z iniciatívy žalovanej v deň
podpisu zmluvy zriadené vecné bremeno, hoci kupujúcou mala byť žalobkyňa tak, že vlastnícke právo
k bytu malo byť prevedené na žalovanú s právom doživotného bývania žalobkyne až neskôr. Návrh

zmluvy podľa súdu prvej inštancie potvrdzuje to, čo uviedla pri svojej výpovedi žalobkyňa, a teda že to
bola práve táto svedkyňa, ktorá potom, čo sa riešilo uzavretie kúpnej zmluvy so žalovanou, žalobkyni
uviedla, že sa na bývaní dohodnú až neskôr. Pre zrejmé rozpory sa súdu výpoveď tejto svedkyne javila
ako nedôveryhodná.

10. Vo vzťahu k uhradeniu kúpnej ceny za motorové vozidlo, ktoré nadobudla žalovaná súd
z vykonaného dokazovania, a to najmä z výpovede žalovanej zistil, že peniaze predávajúcemu boli
poskytnuté na základe ústnej dohody, že žalobkyňa poskytne žalovanej finančné prostriedky, aby si
mohla zakúpiť motorové vozidlo. Aj na tento právny vzťah aplikoval súd prvej inštancie ust. § 534
Občianskeho zákonníka a uzavrel, že žalobkyňa plnila na základe dohody medzi stranami sporu o tom,

že sama uhradí kúpnu cenu za žalovanú, teda nebolo preukázané, že by sa strany sporu dohodli, že
žalovaná žalobkyni plnenie vráti.

11.Úhradakúpnejcenyzamotorovévozidlosvedčíotom,žerovnakádohodabolamedzistranamisporu
uzavretá aj o úhrade kúpnej ceny za byt. Z časových súvislostí, kedy došlo k úhrade týchto súm sa javí,

že žalobkyňa plnila za žalovanú bez očakávania vrátenia týchto finančných prostriedkov, čo zodpovedá
dobrým vzťahom medzi stranami sporu pri podpise kúpnej zmluvy dňa 27.7.2018, ktorý prezentovali aj
obe svedkyne, ktoré uviedli, že strany sporu mali normálne vzťahy bez konfliktu. Je zrejmé, že vzťahy
medzi stranami sporu sa narušili až časom, keď žalobkyňa nesúhlasila s voľbou partnera žalovanej
a zmenila svoj postoj o úhrade predmetných súm za žalovanú, čo potvrdzuje aj SMS komunikácia zo

dňa 24.5.2020.

12. Na základe týchto úvah žalobu v celom rozsahu zamietol.13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalovanej
priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni. Pri rozhodovaní o trovách konania použil
aj ust. § 257 C.s.p., avšak nevzhliadol dôvody pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalovanej.

14. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Podľa žalobkyne v konaní nebola spornou skutočnosť, že predmetné finančné
prostriedky poskytla žalovanej na kúpu bytu a motorového vozidla, a že nikdy sa nestala vlastníčkou

predmetného bytu. Finančné prostriedky pritom žalovanej nedarovala a nie je pravdou, že by ich jej
poskytla na základe prísľubu o zriadení vecného bremena na doživotné užívanie predmetného bytu.
Skutočným prejavom vôle žalobkyne bolo (čo potvrdila aj svedkyňa E. G.), že sama sa stane vlastníčkou
predmetného bytu, teda kupujúcou mala byť od počiatku žalobkyňa a nie žalovaná. Žalovaná uviedla
žalobkyňu v rámci procesu uzatvárania kúpnej zmluvy do omylu, využila jej dôverčivosť, starší vek
a subjektívny citový vzťah ako svojej matky a úmyselne, v rozpore s dovtedy uzatvorenými dohodami

medzi stranami sporu, a teda že byt nadobudne do výlučného vlastníctva žalobkyňa, ktorá si potrebovala
vyriešiť bytovú otázku, kupujúcou sa stala žalovaná. O tejto skutočnosti svedčí nevôľa žalovanej od
júla 2018 previesť predmetný byt na žalobkyňu a zabezpečiť jej právne postavenie vlastníčky bytu.
Žalovaná v konaní nepreukázala existenciu darovacej zmluvy ohľadom predmetných finančných
prostriedkov. Nesúhlasí s právnym posúdením veci v zmysle § 534 Občianskeho zákonníka. Súd pri

rozhodovaní nezobral do úvahy špecifickosť vzájomných vzťahov medzi stranami sporu. Žalobkyňa ako
matka žalovanej bola náchylná pri posudzovaní konania a činov žalovanej byť veľmi subjektívna bez
objektívneho hodnotenia, čo je v reálnom živote pomerne časté. V októbri 2019 poskytla žalovanej ďalšie
finančné prostriedky v úmysle zachovať dobré vzťahy medzi nimi s úmyslom veriť, že žalovaná ako
jej dcéra podnikne bezodkladne všetky právne kroky k vyriešeniu otázky vlastníctva bytu v prospech

žalobkyne a rovnako pristúpi k vráteniu peňazí za kúpu motorového vozidla. Od júla 2018 žalobkyňa
opakovane od žalovanej sa domáhala vrátenia peňazí, resp. prevodu bytu do jej vlastníctva. Namietla
objektívnosť výpovede svedkyne A. G. H., ktorú považuje za subjektívnu a nedôveryhodnú.

15. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Uplatnila náhradu

trov odvolacieho konania. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a správne vec aj právne
posúdil. V konaní bolo nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že žalovaná kupovala byt a motorové
vozidlo do svojho výlučného vlastníctva, žalobkyňa o tom mala vedomosť a na základe dohody so
žalovanou prevzala na seba záväzok uhradiť kúpnu cenu. Poukázala na nelogickosť až absurdnosť
tvrdenia žalobkyne, že dňa 17.10.2019 poskytla žalovanej finančné prostriedky na kúpu motorového

vozidla za situácie, keď jej žalovaná mala viac ako rok dlhovať peniaze za kúpu bytu, resp. porušiť
akúkoľvek inú dohodu medzi nimi. Skutočnosť, že žalobkyňa vedela, že sa nehnuteľnosť kupuje do
vlastníctva žalovanej preukazuje okrem iného aj SMS zo dňa 29.5.2020 adresovaná žalovanej, že
„najprv som to zobrala ako vecné bremeno, ale keď si začala s pedofilom, tak som zmenila názor“.

16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia
pojednávaniavzmysleust.§385ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“)
v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.

17. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. §
387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

18. Žalobkyňa namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p., teda že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie

skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver.21. Správne a zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na
tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

22. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dáva odpoveď na argumenty uvádzané žalobkyňou
v odvolaní. Žalobkyňa pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie
a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie
sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

23. K dôvodom uvedeným v napadnutom rozsudku a k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd
dopĺňa nasledovné:

24. Podľa § 534 Občianskeho zákonníka kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho
veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame
právo nevznikne.

25. Zo znenia vyššie cit. zák. ust. vyplýva, že upravuje povinnosť tretej osoby (preberajúcej plnenie)
splniť veriteľovi záväzok namiesto dlžníka, pričom už nepredpokladá iné spôsoby zakotvenia postihu,
resp. vymáhania nároku veriteľom priamo od dlžníka. Pri prevzatí plnenia nedochádza k zmene v osobe
dlžníka, ako pri prevzatí dlhu (§ 531 ods. 1), ani k rozšíreniu počtu dlžníkov, ako v prípade pristúpenia

k záväzku (§ 531 ods. 2 a § 533). V dôsledku prevzatia plnenia vzniká popri hlavnom záväzkovom
vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nový a osobitný záväzkový vzťah medzi dlžníkom a treťou osobou.
Jeho obsahom je záväzok tretej osoby splniť za dlžníka jeho dlh veriteľovi. Tretia osoba môže uzavrieť
s dlžníkom zmluvu o prevzatí plnenia aj ústne. Popri výslovnom prejave vôle účastníkov nemožno vylúčiť
ani jeho konkludentnú podobu. Prevzatie plnenia nie je obligatórne odplatným úkonom a prípustná

je aj jeho bezodplatná forma. Pokiaľ tretia osoba splní svoj záväzok zo zmluvy o prevzatí plnenia
auspokojízadlžníkaveriteľovipohľadávku,nevzniknejejvočidlžníkovinároknavydaniebezdôvodného
obohatenia v zmysle § 454, ani žiaden regresný postih. Takéto plnenie má riadny zmluvný základ a jeho
realizácianezakladámedziúčastníkmizmluvyžiadnenadväzujúceprávaalebopovinnosti,pokiaľnebolo
kontrahentmi výslovne dohodnuté inak.

26. Aplikácia vyššie cit. ust. § 534 Občianskeho zákonníka súdom prvej inštancie na zistený skutkový
stav je aj podľa názoru odvolacieho súdu správna.

27. Výsledky dokazovania, vykonaného na súde prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu

svedčia o tom, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu dohody o prevzatí plnenia v zmysle vyššie
cit. ust. § 534 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej sa žalobkyňa zaviazala vo vzťahu k žalovanej
uhradiť kúpnu cenu za byt, uhradeniu ktorej predchádzala ústna dohoda strán sporu, keďže žalobkyňa
disponovala podstatnou časťou finančných prostriedkov potrebných k úhrade kúpnej ceny a zároveň
si potrebovala vyriešiť bytovú otázku. Takáto dohoda zodpovedala dobrým vzájomným vzťahom matky

a dcéry. Existenciu tejto dohody potvrdzuje aj sled udalostí predchádzajúcich uzavretiu kúpnej zmluvy,
samotná tá skutočnosť, že žalobkyňa bola osobne prítomná pri všetkých stretnutiach ohľadom prevodu
predmetného bytu, ale aj pri samotnom podpise kúpnej zmluvy. Aj svedkyňa A. G. H. E. potvrdila, že
za jej prítomnosti opakovane medzi stranami sporu odznelo, že kupujúcou mala byť žalovaná, ale aj to,
že kúpnu cenu bude hradiť žalobkyňa, ktorá sa za jej prítomnosti vyjadrila, že to berie ako investíciu.

Strany sporu pred svedkami riešili otázku vzniku vecného bremena v prospech žalobkyne, čo tiež
potvrdzuje spomínanú dohodu strán sporu o záväzku žalobkyne splniť záväzok žalovanej ako kupujúcej
z kúpnej zmluvy. Dôkazy vykonané pred súdom prvej inštancie svedčia aj podľa názoru odvolacieho
súdu o pravdivosti tvrdení žalovanej o tom, že sama mala byť kupujúcou z kúpnej zmluvy, že žalobkyňa
sa zaviazala uhradiť kúpnu cenu z finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na jej účte a tiež, že

žalobkyňa, ktorá nemala vyriešenú bytovú otázku mala v predmetnom byte následne bývať.

28. Žalobkyňa v priebehu konania neuviedla jeden rozumný dôvod, prečo sa kupujúcou na základe
kúpnejzmluvystalažalovanáaprečoažnáslednemalbyťprevedenýbytzožalovanejnažalobkyňu,keď
sa tak mohlo stať už pri uzavretí kúpnej zmluvy. Ako už bolo skôr konštatované, žalobkyňa bola prítomná

pri všetkých právnych úkonoch spojených s prevodom predmetného bytu, bola osobne prítomná pri
podpise kúpnej zmluvy žalovanou a následne po uzavretí kúpnej zmluvy dala sama príkaz svojej banke
uhradiť kúpnu cenu zo svojho účtu v prospech predávajúceho. Po uzavretí kúpnej zmluvy žalobkyňav predmetnom byte býva až doposiaľ a (až) po dvoch rokoch od uzavretia kúpnej zmluvy sa začala
domáhať súdnou cestou vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov od žalovanej.

29. Výsledky dokazovania na súde prvej inštancie tak jednoznačne svedčia o správnosti záveru, že
žalobkyňa poskytla celkovo sumu 85.552,00 eur žalovanej na základe predchádzajúcej ústnej dohody
o poskytnutí plnenia v zmysle § 534 Občianskeho zákonníka. Preto žalobkyni nevznikol voči žalovanej
nárok na vrátenie plnenia titulom bezdôvodného obohatenia.

30. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalobkyne, že pri uzavretí kúpnej zmluvy ju žalovaná
uviedla do omylu, keď kupujúcou sa mala stať žalobkyňa. Žalobkyňa bola osobne prítomná pri
procese predchádzajúcom uzavretiu kúpnej zmluvy, ale aj pri samotnom akte uzavretia kúpnej zmluvy
a z okolností danej veci jej muselo byť zrejmé, že kupujúcou z tejto kúpnej zmluvy je žalovaná a nie
ona sama. Žalobkyni táto skutočnosť musela byť zrejmá, keďže videla, že žalovaná podpisuje kúpnu
zmluvu a napriek tomu následne sama dala príkaz svojej banke previezť finančné prostriedky-kúpnu

cenu zo svojho účtu na účet predávajúceho. Je preto vylúčené, aby žalobkyňa bola zo strany žalovanej
uvedená do omylu, že kupujúcou je samotná žalobkyňa. Niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu
došlo následne k zhoršeniu vzájomných vzťahov, čo zrejme viedlo žalobkyňu k uplatneniu tohto nároku
súdnou cestou po dvoch rokoch od uzavretia kúpnej zmluvy.

31. Ako vyplýva z vyššie cit. ust. § 534 Občianskeho zákonníka, pre jeho aplikáciu na daný prípad
nie je potrebné, aby žalovaná v konaní preukázala existenciu darovacej zmluvy ohľadom predmetných
finančných prostriedkov. Preto odvolacia argumentácia žalobkyne v tomto smere nemôže obstáť.

32. Zo všetkých týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok

vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej
žalobkyni.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).