Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, May 9, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 1S/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100876
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100876.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. XXX/X, XXX
XX E. – D., právne zastúpený: JUDr. Ľuba Berezňaninová, PhD., advokátka so sídlom: Hlavná 45, 080
01 Prešov, IČO: 42 249 384, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu
Košice, so sídlom: Žriedlová 13, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
2024/009564 zo dňa 08.10.2024, takto

r o z h o d o l :

P r i z n á v a správnej žalobe odkladný účinok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 19.12.2024, doručenou Správnemu súdu v Košiciach v ten istý deň sa
žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 2024/009564 v celom rozsahu. Zároveň žiadal
priznať voči žalovanému právo na náhradu trov konania zo dňa 08.10.2024 a vrátenia veci žalovanému
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie stavebného
úradu – Mesta Košice, pracovisko Košice – Západ, Trieda SNP 48/A, Košice ako správneho orgánu
prvého stupňa č.j. MK/A/2023/10836-07/II/VOV zo dňa 11.09.2023, ktoré podľa § 39, 39a a § 66
zákona č. 50/1967 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) účinným do
31.03.2025 (ďalej aj ako „SZ“), v spojení s ustanovením § 4 a § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa

vykonávajú niektoré ustanovenia SZ a § 46 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov povolilo stavbu s názvom „Rodinný dom Stilo Absolut“ ulica
Nemessányiho, 040 15 Košice, na pozemku KN-C parcelné číslo 358/105, katastrálne územie Šaca s
napojením na jestvujúce inžinierske siete vodovodnou, kanalizačnou a elektrickou prípojkou umiestnené
na pozemku KN-C parcelné číslo 358/68 a 358/143 katastrálne územie Šaca a vstupom na pozemok na
ulici Nemessányiho v mestskej časti Košice – Šaca, pre stavebníka: F. G., bytom H. XX, XXX XX E..

3. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa
§ 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“). Svoj návrh žalobca
odôvodnil tým, že aktuálne je touto žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného právoplatné, a teda nič
nebráni stavebníkovi v začatí so stavbou. Žalobca je toho názoru, že začatím s výstavbou rodinného
domu zo strany tohto stavebníka dôjde k nenávratnému poškodeniu a značnému znehodnoteniu jednak

ochranného pásma ( ďalej aj ako „OP“) národnej kultúrnej pamiatky (ďalej aj ako „NKP“) Kaštieľ rodiny
Semsey Košice – Šaca postavený v roku 1776 (ďalej aj ako „Kaštieľ“) i samotnej NKP Kaštieľ a jej
bezprostredného okolia, ktoré je vyznačené, práve hranicou vyhláseného ochranného pásma. Zároveň
žalobca uviedol, že takýto stav je nepochybne aj v rozpore s verejným záujmom na ochrane NKP
Kaštieľ a jej okolia podľa zákona č. 49/2002 Z. z. a medzinárodnými dohovormi na úseku ochrany
kultúrneho dedičstva. Je toho názoru, že povoľovaná výstavba rodinných domov OP NKP Kaštieľ

zásadným spôsobom zmení vnímanie tejto NKP aj z ostatných, doteraz nezastavaných strán, t.j. južnej a
východnej strany. Z týchto strán budú nové rodinné domy viditeľné ako prístavby Kaštieľa, predovšetkýmz východného pohľadu. Novostavby rodinných domov na parcelách č. 358/108, 358/107, 358/104,
358/108, vrátane 358/101 budú viditeľné z námestia ( z hlavného východného priečelia) a budú vnímané
ako prístavby južných krídel NKP (kaštieľa). Pritom kaštieľ s jeho záhradami tvorí historicky hodnotný

urbanistický celok námestia – hlavnej sídelnej osi obce Šaca, s radovou zástavbou v tvare šošovky,
kde v jej strede bol postavaný farský kostol. Mal za to, že na základe uvedeného, návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku v tejto veci nielen že neodporuje verejnému záujmu, ale práve naopak,
jeho cieľom je dosiahnutie ochrany osobitného verejného záujmu na ochrane NKP Kaštieľ a jej okolia
vymedzeného ochranným pásmom. Dodal, že s ohľadom na dôvody uvedené v samotnej žalobe, ako

i v návrhu na priznanie odkladného účinku ( a priložené prílohy) je toho názoru, že v prejednávanej
právnej veci sú splnené zákonné podmienky na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP
a preto navrhol, aby správny súd podanej správnej žalobe priznal odkladný účinok. Žalobca k návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe ako dôkaz priložil: 1. Kópia katastrálnej mapy NKP Kaštieľ
s vyznačením OP a parc. reg. „C“ č. 358/105, na ktorej sa povoľuje stavba rodinného domu stavebníka
F. G., 2. G. E. z 11/2024, 3. Vlastiveda pre štvrtákov, Pracovná učebnica, 2. časť_ Košice s okolím –

str.53-55.

4. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku vyjadril vo svojom podaní zo dňa
08.04.2025, doručenom správnemu súdu v ten istý deň. Uviedol, že preukázanie existencie hrozby
závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu, pričom hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú

možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Vzhľadom na to, že dôkazné
bremeno je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného
nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených. Na základe
vyššie uvedeného mal žalovaný za to, že žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe riadne nepreukázal reálnu existenciu hrozby závažnej ujmy, ako ani tú skutočnosť, že

priznanie odkladného účinku správnej žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom, a teda nepreukázal
zákonom vyžadované predpoklady definované v § 185 písm. a) SSP, preto súdu navrhol tento návrh
žalobcu zamietnuť.

5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

7. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho
súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu
verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň
nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný
účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP).

8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva
na súdnu ochranu zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného
účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych

účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným
účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné právatoho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade
účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

10. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh
účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby, a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, vyplývajúci z ustanovenia § 185 SSP. Povinnosťou žalobcu je nie
len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať zákonné predpoklady, resp. dôvody na
vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.

11. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy teda na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu
orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho
preskúmavacieho konania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré
predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo

závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku
ktorým by došlo okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia resp. opatrenia orgánu verejnej správy.
Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie
rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom.

12. Žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) SSP, z ktorého
možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú
procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve
podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody,
či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného

následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto
podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte
splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

13. V predmetnej veci mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru

za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok.
Najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že
žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma
na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

14. Pojem závažná ujma predstavuje to najširšie vyjadrenie pre žalobcu neželaného stavu, ktorý by v
dôsledku nastúpenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy
aj v prípade úspechu správnej žaloby a ich následného odpadnutia mal v podstate nezvratný charakter.

15. V prejednávanej veci žalobca svoj návrh odôvodnil najmä tým, že žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcu, podané v stavebnom konaní, rozhodnutie o
povolení stavby – rodinného domu stavebníka F. G., ktorý bude umiestnený v OP NKP Kaštieľ je
právoplatné, a teda nič nebráni stavebníkovi začať stavať, a spolu s výstavbou rodinného domu zo
strany tohto stavebníka, dôjde k nenávratnému poškodeniu a značnému znehodnoteniu jednak OP NKP

Kaštieľ, ako aj samotnej NKP Kaštieľ a jej bezprostredného okolia.

16. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu
subjektívnychpráv,právomchránenýchzáujmovalebopovinností,ktorúbymohloposkytnúťrozhodnutie

správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe. V tejto veci správny súd uzavrel, že keďže preskúmavané
rozhodnutie v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa majú charakter stavebného
povolenia, a teda na ich základe je možné bezprostredné začatie stavebných prác, je možné vyvodiť
záver,žeokamžitýmvýkonomnapadnutéhorozhodnutiaorgánuverejnejsprávyžalobcovihrozízávažná
ujma, ako zákonodarcom predpokladaný následok podľa § 185 písm. a) SSP spočívajúca v možnom

zásadnom zásahu do jeho vlastníckeho práva, ako vlastníka NKP Kaštieľ Šaca, ako aj do zásahu práva
na ochranu kultúrneho dedičstva, a jeho náležitú reprezentáciu.17. Správny súd teda zdôrazňuje, že svoje rozhodnutie postavil na ochrane kultúrneho dedičstva
Slovenskej republiky, ako hodnoty, ktorá sa môže v prípade realizácia nezákonného rozhodnutia
nenávratne stratiť. Kultúrne dedičstvo je ochrany hodné, a každý zásah do tohto dedičstva je

potrebné dôkladne preskúmať. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správny súd odôvodňuje
aj zodpovednosťou, ktorú má voči budúcim generáciám, pričom zodpovednosťou našej generácie je
odovzdať kultúrne dedičstvo svojim potomkom minimálne v takom stave, ako sme ho prijali od svojich
predkov. Či dôjde k naplneniu uvedenej tézy v tomto konaní, potrebuje správny súd dôkladne preveriť
pred tým, ako bude do kultúrneho dedičstva zasiahnuté.

18. K neexistencii rozporu s verejným záujmom ako ďalšej zákonnej podmienke pre priznanie
odkladného účinku správnej žalobe správny súd uvádza, že tento možno definovať ako záujem
všeobecne prospešný. V súvislosti s uvedeným konajúci súd zastáva názor, že priznanie odkladného
účinku v prejednávanej veci nebude na úkor žiadnych iných osôb, a teda nie je v rozpore s verejným
záujmom, ako záujmom všeobecne prospešným. Ochrana práv žalovaného je zabezpečená tým, že v

dôsledku uvedeného rozhodnutia správneho súdu bude vo veci rozhodnuté v rámci lehoty podľa § 187
ods. 1 SSP, t.j. do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku.

19. Z uvedených dôvodov správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a)
SSP.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).