Uznesenie – Náhrada škody ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Obdo/47/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207215280
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Pramuková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:1207215280.5

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Pramukovej
a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Gabriely Mederovej v spore žalobcu MERUS, spol.
s r.o., so sídlom P. Pázmáňa 3, Šaľa, IČO: 36 548 464, zastúpený LÖWY & LÖWY s. r. o., so sídlom
Slowackého 56, Bratislava, IČO: 47 236 230, proti žalovanému Slovenská republika, v mene ktorej koná
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého 2, Bratislava, IČO:

00 166 260, o zaplatenie 1 168 990,16 eura s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Bratislava
III pod sp. zn. B2-25Cb/102/2007, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25.
januára 2023 č. k. 3Cob/190/2020-904, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a .
II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej len „súd prvej inštancie“) v poradí tretím rozsudkom z 20. februára
2018 č. k. 25Cb/102/2007-575, vo výroku I. rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1
167 990,16 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania od 19. mája 2009 do zaplatenia, a to do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol. Vo výroku III.
súd prvej inštancie priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90 %.
1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou z 2. apríla 2007

domáhal zaplatenia sumy 1 225 619,38 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody v dôsledku
nezákonného postupu Katastrálneho úradu v Nitre. Žalobu odôvodnil tým, že 22. júla 2022 sa v rámci
exekučného konania Ex/246/2002 voči povinnému Hydrostav, a. s. Bratislava OZ Šaľa, uskutočnila na
exekútorskom úrade Dr. T. N. dražba nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného. Súdny exekútor udelil
príklep na dražbe žalobcovi a podal návrh na schválenie príklepu na príslušný súd. Okresný súd Šaľa
uznesením z 29. júla 2002 č. k. 2Er/305/02-47 príklep udelený súdnym exekútorom na dražbe schválil.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30. júla 2002 a na jeho základe Správa katastra v C. z 5. augusta
2002 zapísala záznamom Z1087/2002 vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v prospech
žalobcu. Žalobca nadobudol nehnuteľnosti za cenu stanovenú v dražobnej vyhláške vo výške 4 414
200,- Sk. Žalobca následne dňa 27. marca 2003 uzatvoril ako budúci predávajúci so spoločnosťou
M.I.R., spol. s r.o. ako budúcim kupujúcim Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy (ďalej len „Zmluva
o budúcej zmluve“), podľa ktorej čl. II. bod 1 bol predmetom zmluvy záväzok žalobcu a spoločnosti

M.I.R., spol. s r.o. uzatvoriť kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, a to v priebehu
mesiaca február 2004. Podľa čl. II. bod 2. Zmluvy o budúcej zmluve bola spoločnosť M.I.R., spol.
s r.o. oprávnená doručiť žalobcovi výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy aj pred dohodnutou lehotou,
súčasne mala preukázať finančnú hotovosť vo výške 10 mil. Sk a žalobca sa zaviazal v takom prípade
uzatvoriť so spoločnosťou M.I.R., spol. s r.o. kúpnu zmluvu do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Podľa
čl. III. Zmluvy o budúcej zmluve bola kúpna cena dohodnutá vo výške 20 mil. Sk. Podľa čl. IV. bod 2

Zmluvy o budúcej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia ktorejkoľvek zo zmluvne
dohodnutých podmienok sa strana, ktorá podmienku porušila, zaväzuje druhej zmluvnej strane zaplatiťzmluvnú pokutu vo výške 20 mil. Sk, a to bezodkladne po doručení výzvy. Dňa 4. apríla 2003 podal
generálny prokurátor mimoriadne dovolanie voči uzneseniu Okresného súdu Šaľa č. k. 2Er/305/02-47.
Dodatkom č. 1 z 12. mája 2003 bol doplnený článok IV. o bod 7 Zmluvy o budúcej zmluve, podľa ktorého

sú si účastníci zmluvy povinní vydať všetko, čo si vzájomne plnili v prípade, ak bude mimoriadnemu
dovolaniu vyhovené. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom z 24. júna
2003 sp. zn. MCdo/10/03 mimoriadne dovolanie zamietol. Dňa 8. augusta 2003 podala voči záznamu Z
1087/2002okresnáprokurátorkavŠaliprotestzdôvoduporušeniazákonaokonkurzeavyrovnanístým,
že zápis vlastníckeho práva nemal byť vykonaný. Správa katastra v C. protestu prokurátorky nevyhovela

a z toho dôvodu ho postúpila Katastrálnemu úradu v R.. Katastrálny úrad v R. rozhodnutím zo 16.
októbra 2003 č. 2003/00095-9/Br protestu prokurátorky vyhovel a zrušil záznam Z 1087/2002 zapísaný
pod položkou výkazu zmien 1162/02 dňa 5. augusta 2002, v dôsledku čoho sa opätovne stal vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti pôvodný vlastník Hydrostav a.s. Žalobca následne podal 13. novembra 2003
na Krajský súd v Nitre žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Katastrálneho
úradu v R.. Krajský súd v Nitre rozhodnutím z 15. decembra 2004 č. k. 11S/74/03-53 zrušil rozhodnutie

Katastrálneho úradu v R. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 17.
marca 2005 a vykonateľnosť 21. marca 2005. Katastrálny úrad v R. následne 6. mája 2005 vydal
rozhodnutie č. 2005/00005-13/Br, ktorým protestu okresnej prokurátorky v Šali proti podanému záznamu
nevyhovel. Dňa 9. decembra 2003 spoločnosť M.I.R., spol. s r.o. v súlade s čl. II. bod 2 Zmluvy o budúcej
zmluve doručila žalobcovi výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobca

listom z 23. decembra 2003 požiadal spoločnosť M.I.R., spol. s r.o. o predĺženie lehoty na uzavretie
kúpnejzmluvy,pričomspoločnosťmulistomz31.decembra2003oznámila,žetrvánadodržanízmluvne
dohodnutých podmienok. Listom z 26. januára 2004 spoločnosť M.I.R., spol. s r.o. vyzvala žalobcu na
zaplatenie zmluvne dohodnutej pokuty. V dôsledku postupu Katastrálneho úradu v R., kedy sa žalobca
musel domáhať svojho nároku súdnou cestou, bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako výlučný vlastník

Hydrostav a. s. celkovo po dobu 19 mesiacov. Žalobca po túto dobu nemohol vykonávať svoje absolútne
vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam a keďže nebol vlastníkom, nemohol nehnuteľnosti ani
scudziť tak, ako bolo dohodnuté v Zmluve o budúcej zmluve. Žalobca z tohto dôvodu nemohol splniť
svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o budúcej zmluve, v dôsledku čoho mu vznikla škoda spočívajúca
v rozdiele nadobúdacej ceny a zmluvne dohodnutej podľa Zmluvy o budúcej zmluve v podobe ušlého

zisku vo výške 15 582 000,- Sk. Žalobcovi ďalej vznikla škoda vo výške 20 mil. Sk titulom zaplatenia
zmluvnej pokuty, vo výške 1 323 209,40 Sk na nákladoch na rekonštrukciu kotolne, vo výške 4 000 Sk na
trovách súdneho konania, 10 000,- Sk na trovách právneho zastúpenia. Žalobca celkovo vyčíslil škodu
na 36 923 009,40 Sk. Žalobca žiadosťou z 22. septembra 2005 opravenou 24. októbra 2005 požiadal
žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaný vyjadrením z 24. novembra

2005 žalobcovej žiadosti nevyhovel.
1.2. Súd prvej inštancie uznesením zo 7. mája 2013 č. k. 25Cb/102/2007-334 zastavil konanie v časti o
zaplatenie 13 242,- eur a pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalovaný je povinný do troch dní od
právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 1 212 377,38 eura s úrokom z omeškania vo výške 6
% ročne zo sumy 1 225 619,38 eura od 22. septembra 2005 do 16. mája 2012 a vo výške 9 % ročne

zo sumy 1 212 377,38 eura od 17. mája 2012 do zaplatenia.
1.3. Súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie žalobcu z 9. júla 2013, v ktorom žalobca uviedol,
že spolu s Kúpnou zmluvou č. 4201 z 28. februára 2007, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako
predávajúcom a spoločnosťou HVB Leasing Real Estate Bratislava s.r.o., a ktorej predmetom bol
predaj nehnuteľností (pozemky parc. č. 2293/2, 2293/3, 2293/11, 2293/16, 2293/17, 2293/18, stavba

so súp. č. 49) za sumu 25 100 000,- Sk, žalobca uzatvoril so spoločnosťou HVB Leasing Real Estate
Bratislava s.r.o. Zmluvu o leasingu nehnuteľnosti z 28. februára 2007, kde žalobca vystupoval v pozícii
leasingového nájomcu. Nový vlastník dal žalobcovi nehnuteľnosti do nájmu za nájomné vo výške 243
130,-Skmesačneauhradenésplátkyza12rokovpredstavujúcelkovo35010720,-Skspríslušenstvom.
Peňažné prostriedky, ktoré získal predajom nehnuteľnosti tak podľa žalobcu nepredstavovali žiaden

majetkovýprospechnastranežalobcu.Pouplynutídobynájmuastanovenýchpodmienokmôžežalobca
nadobudnúť nehnuteľnosti spätne za zostatkovú cenu 1 000,- Sk. Žalobca tak tvrdil, že nezískal žiadne
peňažné prostriedky, ale naopak mu vznikla škoda v podobe ušlého zisku a v podobe nákladov na
rekonštrukciu kotolne.
1.4. Súd prvej inštancie predchádzajúcim rozsudkom z 24. septembra 2013 č. k. 25Cb/102/2007-463,

zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 663 878,38 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania od
19. mája 2009 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací
súd“) následne rozsudkom z 18. mája 2016 č. k. 1Cob/61/2014-516 rozsudok súdu prvej inštancie vo
vyhovujúcejčastiavsúvisiacomvýrokuotrováchkonaniazrušilavecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanie. Zároveň rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti, a to v časti zaplatenia sumy 44 387,23 eura
s príslušenstvom potvrdil a vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Predmetom konania tak po tomto rozhodnutí odvolacieho súdu

zostal nárok žalobcu na náhradu škody v časti zaplatenej zmluvnej pokuty vo výške 663 878,38 eura
a v časti ušlého zisku vo výške 504 111,78 eura. Škoda mala žalobcovi vzniknúť tým, že v dôsledku
nezákonného rozhodnutia Katastrálneho úradu v R. mu bolo znemožnené po dobu 19 mesiacov (od 16.
októbra 2003 do 6. mája 2005) vykonávať absolútne vlastnícke práva k nehnuteľnostiam zapísaným na
LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X zastavané plochy o výmere 5557 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná

plocha o výmere 59 m2 a budova na tejto parcele súp. č. XX, X garáže a umývarka so súp. č. XXX na
parc. č. XXXX/X, katastrálne územie C., a to z dôvodu, že nebol ich vlastníkom a nemohol ich scudziť
tak, ako bolo dohodnuté v Zmluve o budúcej zmluve z 27. marca 2003 so spoločnosťou M.I.R., spol. s r.o.
1.5. Súd prvej inštancie konštatoval, že zodpovednostným titulom v prejednávanej veci je škoda
spôsobená nezákonným rozhodnutím, v danom prípade rozhodnutím Katastrálneho úradu v R.. k.
2003/00095-9/Br zo 16. októbra 2003, ktoré bolo následne zrušené pre nezákonnosť rozsudkom

Krajského súdu v Nitre z 15. decembra 2004 č. k. 11S/74/03-53 právoplatným 17. marca 2005. Súd
prvej inštancie považoval za splnené podmienky podľa § 1 v spojení s § 3 a § 4 zákona č. 58/1969
Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“). Na základe vykonaného
dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluvná pokuta zo strany žalobcu nebola uhradená

dobrovoľne,aleažpoopakovanýchvýzvach,urgenciáchapodhrozbouuplatňovanianárokunazmluvnú
pokutu súdnou cestou. V konaní boli predložené jednotlivé prevodné príkazy, ktoré preukazujú úhradu
zmluvnej pokuty zo strany žalobcu. Tento nárok podľa súdu prvej inštancie predstavoval skutočnú škodu.
Z vykonaného dokazovania bola pre súd prvej inštancie zrejmá aj kúpna cena, na základe ktorej mali
byť nehnuteľnosti v rozhodnom čase predané. Rozdiel predstavoval sumu 15 585 000,- Sk (517 353,78

eura), čo predstavovalo ušlý zisk žalobcu.
1.6. Zo strany príslušného katastra došlo k spochybneniu otázky vlastníckeho práva, a to vydaním
rozhodnutia zo 16. októbra 2003 č. k. 2003/00095-9/Br. Na podklade tohto rozhodnutia nebol žalobca
evidovaný na príslušnom liste vlastníctva ako vlastník. Týmto rozhodnutím prišlo aj k spochybneniu
verejnej listiny, t. j. nadobúdacieho titulu žalobcu, ktorý by mohol použiť ako podklad pre prevod

vlastníckeho práva. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené ako nezákonné rozsudkom Krajského súdu v
Nitre z 15. decembra 2004 č. k. 11S/74/2003-53. V čase uzatvorenia Zmluvy o budúcej zmluve dňa
27. marca 2003 bol žalobca riadne evidovaný ako vlastník na liste vlastníctva a bol preto oprávnený
uzatvoriť Zmluvu o budúcej zmluve. V období, kedy bol žalobca vyzvaný budúcim predávajúcim na
uzavretie kúpnej zmluvy, nebol žalobca evidovaný na liste vlastníctva. Verejná listina (uznesenie), na

základe ktorého bolo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísané v prospech žalobcu záznamom, bola
spochybnená samotným katastrom. Žalobca preto podľa súdu prvej inštancie nebol schopný naplniť §
30 ods. 5 písm. a) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len „KZ“). V čase uzavretia kúpnej zmluvy nebola
splnená podmienka vyhlásenia, že vlastníkom nehnuteľností je žalobca, keďže na príslušnom liste

vlastníctva bola zapísaná spoločnosť HYDROSTAV a.s. Nebolo vylúčené uzatvorenie zmluvy o prevode
veci s aktuálnym nevlastníkom, čo ale podľa súdu prvej inštancie nebol tento prípad, keďže žalobca
vlastníkom reálne bol (čo sa ale ukázalo až v roku 2005). S nevlastníkom je možné uzatvoriť prevodnú
zmluvu v prípade, ak existuje právna skutočnosť, ktorá odôvodňuje opodstatnený záver o tom, že
prevodca majetok niekedy v budúcnosti nadobudne do svojho vlastníctva. Medzi žalobcom a kupujúcim

ale takáto skutočnosť nenastala, keďže žalobca bol vlastníkom v čase uzatvorenia Zmluvy o budúcej
zmluve, avšak so svojím vlastníctvom nemohol nakladať práve a len v dôsledku existencie nezákonného
rozhodnutia príslušnej správy katastra, ktoré spochybňovalo jeho nadobúdací titul (príklep na dražbe).
Medzi žalobcom a kupujúcim nebola žiadna do úvahy prichádzajúca nová právna skutočnosť, ktorá by
odôvodňovala záver o tom, že žalobca vec niekedy nadobudne do svojho vlastníctva a tým konvaliduje

prípadne uzavretú zmluvu. Žalobcova neistota spočívala jedine a výlučne v stave, ktorý vytvorili a
navodili štátne orgány nezákonným rozhodnutím. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že je daná
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou, ktorá vznikla žalobcovi. Aj keď má záznam
o nadobudnutí vlastníckeho práva do katastra v danom prípade len deklaratórny charakter, protest
prokurátora v spojení s odôvodnením nezákonného rozhodnutia Katastrálneho úradu v R., vzniesli

závažné pochybnosti do samotného nadobúdacieho titulu. Z uvedených dôvodov vyhodnotil súd prvej
inštancie nárok žalobcu ako dôvodný a žalobe vyhovel. Úrok z omeškania súd prvej inštancie priznal
žalobcovi od dňa nasledujúceho po 18. mája 2009, kedy súd prvej inštancie predpokladá, že bola
žalovanému doručená žaloba.2. Na základe odvolania žalovaného odvolací súd rozsudkom z 25. januára 2023 č. k.
3Cob/190/2020-904 vo výroku I. rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie 663 878,37 eura s

úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 19. mája 2009 do zaplatenia zmenil tak, že žalobu zamietol
a vo výroku II. žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho
konania v celom rozsahu.
2.1. Uvedený rozsudok odvolacieho súdu bol vydaný po predchádzajúcom rozsudku odvolacieho súdu
z 3. júla 2019 č. k. 1Cob/53/2019-671, ktorým odvolací súd vo výroku I. zmenil rozsudok súdu prvej

inštancie tak, že žalobu v časti o zaplatenie 504 111,97 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania od
19. mája 2009 do zaplatenia zamietol a vo zvyšnej časti o zaplatenie 663 878,37 eura s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne od 19. mája 2009 do zaplatenia rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
Predchádzajúcimrozsudkomodvolacísúdzmenilajvýroksúduprvejinštancievčastinárokunanáhradu
trov prvoinštančného konania a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací
súd vo svojom predchádzajúcom rozsudku konštatoval opodstatnenosť nároku žalobcu v časti náhrady

škody titulom zaplatenej zmluvnej pokuty. Vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu ušlého zisku vo výške
504 111,97 eura, ako rozdielu kúpnej ceny, odvolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí dospel k záveru,
že k jej vzniku neprišlo, keď v majetku žalobcu zostala nehnuteľnosť.
2.2. Na základe dovolania žalobcu a žalovaného najvyšší súd uznesením z 29. septembra 2020
sp. zn. 3Obdo/4/2020 dovolanie žalobcu odmietol (rozsudok odvolacieho súdu tak v zamietajúcej

časti o zaplatenie 504 111,97 eura s príslušenstvom zostal nedotknutý) a zrušil predchádzajúci
rozsudok odvolacieho súdu v časti potvrdzujúcej povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 663
878,37 eura s príslušenstvom a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd v
predmetnom rozhodnutí poukázal na rozsudok z 30. júla 2009 sp. zn. 1Cdo/129/2008 a konštatoval, že
z predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu nebolo zrejmé, či práve v dôsledku nezákonného

rozhodnutia Katastrálneho úradu v R. vznikla žalobcovi škoda vo výške 663 878,37 eura. Dovolací
súd zdôraznil, že zmenu právneho stavu pri nadobudnutí vlastníckeho práva na exekučnej dražbe je
možné dosiahnuť nanajvýš zrušením rozhodnutia exekučného súdu o schválení príklepu udeleného
súdnym exekútorom (nie rozhodnutím správy katastra). Najvyšší súd rozsudkom z 24. júna 2003 sp. zn.
MCdo/10/03 zamietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu

Šaľa z 29. júla 2002 č. k. 2Er/305/02-47 o schválení príklepu udeleného žalobcovi súdnym exekútorom.
2.3. Odvolací súd v novom rozsudku z 25. januára 2023 č. k. 3Cob/190/2020-904 uviedol, že sa
stotožňuje s právnym názorom najvyššieho súdu uvedeným v uznesení z 25. februára 2010 sp.
zn. 2Cdo/210/2008, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že absencia zápisu vlastníctva v prospech
navrhovateľa nemohla byť prekážkou k uzavretiu kúpnej zmluvy, keď verejná listina vlastníctvo

predávajúceho deklaruje. Preto žalobcovi, hoci nebol v katastri zapísaný ako vlastník sporných
nehnuteľností v dôsledku nezákonného rozhodnutia Katastrálneho úradu v R., nebránila žiadna právna
skutočnosť, aby uzatvoril kúpnu zmluvu so spoločnosťou M.I.R., spol. s r.o. predpokladanú Zmluvou
o budúcej zmluve. Žalobca nadobudol nehnuteľnosti na exekučnej dražbe udelením príklepu a teda
originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý následne exekučný súd uznesením

schválil. Rozhodnutie správy katastra pre nadobudnutie vlastníckeho práva zákon vyžadoval v
prípade zmluvného prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nie ale v prípade nadobudnutia
nehnuteľností na dražbe. Žalobca bol teda vlastníkom nehnuteľností bez ohľadu na stav zapísaný v
katastri nehnuteľností. K návrhu na vklad spolu s kúpnou zmluvou mohol žalobca predložiť právoplatné
rozhodnutieexekučnéhosúduoschválenípríklepuakoverejnúlistinupotvrdzujúcujehovlastníckeprávo

k nehnuteľnostiam s poukazom na § 30 ods. 3 písm. c) a § 30 ods. 4 písm. b) KZ. Neuzavretie kúpnej
zmluvy je dôsledkom pasivity žalobcu a nebolo spôsobené nezákonným rozhodnutím Katastrálneho
úradu v R.. Medzi nezákonným rozhodnutím Katastrálneho úradu v R. a neuzavretím kúpnej zmluvy
tak podľa odvolacieho súdu neexistovala príčinná súvislosť, čo vylučuje zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Odlišný záver by bolo možné prijať jedine v situácii, ak by

príslušná správa katastra odmietla povoliť vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v situácii,
ak by k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo. Odvolací súd sa stotožňuje aj s právnym názorom uvedeným
v rozsudku najvyššieho súdu z 30. júla 2009 sp. zn. 1Cdo/129/2008 a v rozsudku z 29. júna 2016 sp.
zn. 2Cdo/517/2015.
2.4. Odvolací súd preto uzavrel, že medzi nezákonným rozhodnutím Katastrálneho úradu v R. a

neuzavretím kúpnej zmluvy neexistuje príčinná súvislosť, čo vylučuje zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Preto bol podľa odvolacieho súdu právne neudržateľný názor
žalobcu v súlade s § 70 KZ o dobrej viere žalobcu v stav zapísaný v katastri nehnuteľností, podľa ktorého
nebol vlastníkom nehnuteľností, ktoré z tohto dôvodu nemohol kúpnou zmluvou previesť na spoločnosťM.I.R., spol. s r.o. Žalobca mohol aj pri absencii zápisu vlastníctva v prospech žalobcu uzavrieť
zamýšľanú kúpnu zmluvu. Neuzavretie kúpnej zmluvy bolo závislé výlučne od vôle žalobcu, ktorý
nevyužil zákonom predvídanú možnosť a nebolo spôsobené nezákonným rozhodnutím Katastrálneho

úradu v R.. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu aj
v časti o zaplatenie 663 878,37 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 663 878,37
eura od 19. mája 2009 do zaplatenia zamietol.

3. Proti časti rozsudku odvolacieho súdu, ktorou odvolací zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že

žalobu zamietol, podal žalobca dovolanie. Dovolaciemu súdu navrhuje, aby rozsudok odvolacieho súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolacie dôvody žalobca vymedzil vadou podľa § 420 písm.
f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a
nesprávnym právnym posúdením veci v spojení s dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1
písm. b) CSP.
3.1. Odvolací súd sa podľa žalobcu v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal so žiadnymi

právnymi a skutkovými námietkami, ktoré žalobca prezentoval v priebehu konania. Podľa žalobcu sa
odvolací súd nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že zdôrazňovanie deklaratórneho charakteru záznamu
neobstojí, a to z dôvodu, že vlastnícke právo žalobcu ako vydražiteľa bolo spochybnené samotným
katastrom tým, že zrušil záznam. Vzhľadom na to, že kataster je viazaný svojím rozhodnutím bolo
možné predpokladať, že vkladové konanie by neprebehlo. Uvedené vyplynulo aj zo záverov príslušnej

správy katastra, ktorá 18. decembra 2003 oznámila, že je viazaná názorom nadriadeného orgánu.
Pokiaľ žalobca neuzatvoril kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam zo žalobcu na spoločnosť M.I.R., spol. s r.o. ako kupujúceho, postupoval v súlade
so zásadou prezumpcie vecnej správnosti rozhodnutia orgánu štátu a jeho postupu a tiež v dobrej
viere v súlad ich obsahu s platným právom. Údaje katastra boli podľa § 70 KZ záväzné a hodnoverné

vo vzťahu k žalobcovi. Pokiaľ žalobca neuzatvoril kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mal byť záväzok
previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktorých vlastníkom bola podľa záväzných a hodnoverných
údajovkatastranehnuteľnostíosobaodlišnáodžalobcu,konaltakvdobrejviererešpektujúcrozhodnutie
štátnehoorgánuaučiniltakzdôvodu,žesaakovlastníknemoholnaprevodvlastníckehoprávazaviazať.
3.2. Dovolateľ formuloval dve právne otázky, ktoré nemali byť doposiaľ riešené v rozhodovacej praxi

dovolacieho súdu. Prvou právnou otázkou je, či bol žalobca oprávnený previesť vlastníctvo na základe
Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, v ktorej bola dojednaná zmluvná pokuta pre prípad porušenia jeho
povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu, pokiaľ nebol na príslušnom liste vlastníctve evidovaný ako vlastník
nehnuteľnosti, ak k strate prišlo, na základe nezákonného rozhodnutia?
3.3. Druhou právnou otázkou je, či je daná príčinná súvislosť medzi zaplatenou zmluvnou pokutou

dohodnutou v zmluve o budúcej zmluve v prípade, ak k vzniku nároku na jej zaplatenie došlo z dôvodu,
že žalobca nebol vlastníkom nehnuteľnosti a k strate vlastníctva žalobcu došlo z dôvodu vydania
nezákonného rozhodnutia.
3.4. Rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/517/2015 nebolo možné podľa dovolateľa aplikovať
na prejednávanú vec z dôvodu, že v uvedenej veci mala škoda vzniknúť v dôsledku nesprávneho

úradného postupu a zo strany orgánu verejnej moci neprišlo k spochybneniu vlastníckeho práva. V tu
posudzovanej veci samotná listina, na základe ktorej prišlo k zápisu vlastníckeho práva v prospech
žalobcu bola spochybnená príslušným katastrálnym orgánom, pričom z priebehu skutkového deja je
zrejmé, že napriek opakovaným žiadostiam žalobcu neprišlo k opätovnému zápisu na list vlastníctva.
Žalobca na podklade verejnej listiny preukazujúcej vlastnícke právo žiadal o zápis na príslušný list

vlastníctva, čo katastrálny úrad odmietol vykonať. Údajnú pasivitu žalobcu je potrebné vyhodnotiť v
kontexte dobrej viery v správnosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľností podľa § 70 KZ, a to aj
z pozície kupujúceho. Zo skutkových okolností a časovej postupnosti je zrejmé, že pokiaľ by nebolo
vydané nezákonného rozhodnutie, prišlo by k uzatvoreniu kúpnej zmluvy so záujemcom podľa Zmluvy
o budúcej zmluve a nedošlo by k zaplateniu zmluvnej pokuty. Dôsledok zmarenia kúpy nehnuteľnosti

zmluvným záujemcom bol v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím katastrálneho úradu.

4. K dovolaniu žalobcu doručil súdu vyjadrenie žalovaný. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
podľa žalovaného obsahuje dostatočné vysvetlenie dôvodov podstatných pre jeho vydanie. Právne
otázky vymedzené žalobcom je možné považovať len za opakovanie jeho predchádzajúcich tvrdení,

ktoré už boli v predchádzajúcich rozhodnutiach odvolacieho a aj dovolacieho súdu vyriešené. Dovolanie
žalobcu preto žalovaný navrhuje dovolaciemu súdu odmietnuť.5. K vyjadreniu žalovaného doručil súdu vyjadrenie žalobca, v ktorom uviedol, že trvá na podanom
dovolaní a vymedzených dovolacích dôvodoch. Vady rozhodnutia sú podľa dovolateľa takej intenzity, že
zakladajú prípustnosť dovolania a žalobca vymedzil aj právne otázky, ktoré spĺňajú požiadavky riešenia

otázky právneho významu.

6. Najvyšší súd ako súd dovolací (podľa § 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala strana sporu,
zastúpená advokátom v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel
k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť.

7. Žalovaný v dovolaní namieta nesprávny procesný postup odvolacieho súdu napĺňajúci dôvod
prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP. Žalobca odvolaciemu súdu vyčíta nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia, ktoré mu neposkytlo odpovede na podstatnú argumentáciu prednesenú v
konaní.

8. Nedostatočná kvalita súdneho rozhodnutia, ktorého odôvodnenie nezodpovedá procesným
požiadavkám práva na spravodlivý proces, môže byť predmetom dovolacieho prieskumu v rámci
uplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP (m. m. IV. ÚS 154/2020, IV. ÚS 447/2020,
I. ÚS 570/2020). Keď sa konajúci súd rozhodujúci o opravnom prostriedku sporovej strany nevysporiada
s právne relevantnou argumentáciou sporovej strany adekvátne a preskúmateľne alebo nekonštatuje

irelevantnosť jeho právnej argumentácie, poruší právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (m. m. III. ÚS 402/08, IV. ÚS 279/2018). Odôvodnenia
rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu je pritom potrebné posudzovať spoločne, pretože
tvoria jeden celok (porovnaj II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

9. Najvyšší súd neidentifikoval v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu nedostatky označené
dovolateľom, ktoré by opodstatňovali záver o prípustnosti dovolania. Odvolací súd sa zrozumiteľne
uviedol, z akých právnych názorov vychádzal pri posudzovaní príčinnej súvislosti medzi žalobcom
tvrdenou škodou a nezákonným rozhodnutím žalovaného. Zdôraznil pri tom (s poukazom na rozsudok
najvyššieho súdu z 30. júla 2009 sp. zn. 1Cdo/129/2008), že zodpovednosť nemožno robiť závislou na

neobmedzenej kauzalite a atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny a následok, pri
ktorejpríčinapriamo(bezprostredne)predchádzanásledkuavyvolávaho.Vzťahpríčinyanásledkumusí
byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený a nestačí iba sprostredkovaný. Na základe uvedených
záverov potom odvolací súd konštatoval, že pre vznik zodpovednosti štátu za škodu je nevyhnutné,
aby ujma v majetkovej sfére poškodeného vznikla priamo nezákonným rozhodnutím príslušného orgánu

štátu. Ak ujma poškodeného vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia iba sprostredkovane, nie je
daná zodpovednosť štátu za škodu.

10. V aktuálnom štádiu konania zostal predmetom sporu nárok na náhradu škody v časti žalobcom
zaplatenej zmluvnej pokuty. V posudzovanom prípade žalobca po výzve spoločnosti M.I.R., spol. s r.o.

z 8. decembra 2003 na podklade Zmluvy o budúcej zmluve z 27. marca 2003, nepristúpil k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy a požiadal o predĺženie lehoty na uzatvorenie kúpnej zmluvy, s čím spoločnosť M.I.R.,
spol. s r.o. oznámila žalobcovi listom z 31. decembra 2003 nesúhlas a trvala na predložení návrhu kúpnej
zmluvy zo strany žalobcu, ktorú žalobca nepredložil. Spoločnosť M.I.R., spol. s r.o. následne listom z
26. januára 2004 vyzvala žalobcu na úhradu zmluvnej pokuty.

11. Žalobca nadobudol nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom prevodu na exekučnej dražbe udelením
príklepu schváleným exekučným súdom. Dovolací súd už vo svojom predchádzajúcom uznesení z
29. septembra 2020 sp. zn. 3Obdo/4/2020 konštatoval, že aj keď žalobca nebol v katastri zapísaný
ako vlastník v dôsledku nezákonného rozhodnutia Katastrálneho úradu v R., žalobcovi nebránila

žiadna právna skutočnosť, aby uzatvoril s obchodnou spoločnosťou M.I.R., spol. s r.o. kúpnu zmluvu
predpokladanú Zmluvou o budúcej zmluve. Žalobca bol totiž vlastníkom nehnuteľností bez ohľadu
na stav zapísaný v katastri nehnuteľností. Dovolací súd následne jednoznačne konštatoval, že
neuzavretie kúpnej zmluvy bolo závislé od vôle žalobcu, ktorý nevyužil zákonom predvídanú možnosť
a neuzavretie kúpnej zmluvy nebolo spôsobené nezákonným rozhodnutím Katastrálneho úradu v R..

MedzinezákonnýmrozhodnutímKatastrálnehoúraduvR.aneuzavretímkúpnejzmluvytakneexistovala
príčinná súvislosť, čo vylučuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.
Uvedené síce dovolací súd konštatoval vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu škody titulom ušlého
zisku, odvolací súd ale správne a v súlade s § 455 CSP viazaný právnym názorom dovolacieho súduprávnu argumentáciu dovolacieho súdu v odôvodnení svojho rozhodnutia prevzal aj vo vzťahu k náhrade
škody uplatnenej žalobcom titulom zaplatenej zmluvnej pokuty. Odvolací súd reagoval aj na tvrdenia
žalobcu týkajúce sa uplatnenia § 70 KZ a dobrej viery žalobcu v stav zapísaný v katastri nehnuteľností,

keď žalobca aj napriek takémuto zápisu (ktorého nesprávnosti sa žalobca domáhal v konaní pred
Krajským súdom v Nitre sp. zn. 11S/74/03), mohol uzavrieť kúpnu zmluvu a jej neuzavretie bolo výlučne
závislé od vôle žalobcu.

12. Najvyšší súd preto konštatuje, že odvolací súd poskytnutým odôvodnením rozhodnutia pokryl

všetky podstatné skutkové a právne otázky, ktoré v konaní vznikli, neodoprel žalobcovi odpovede na
jeho námietky a rešpektoval pri tom závery predchádzajúceho rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré
boli pre odvolací súd záväzné. Dovolacia argumentácia žalobcu v časti namietanej vady podľa § 420
písm. f) CSP zodpovedá nesúhlasu so samotnými závermi odvolacieho súdu, čo ale vadu zmätočnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu nepredstavuje.

13. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci najvyšší súd konštatuje, že
obe právne otázky dovolateľa sa vo svojej podstate týkajú príčinnej súvislosti medzi nezákonným
rozhodnutím Katastrálneho úradu v R. a žalobcom tvrdeným vznikom škody, teda otázky, ktorá už bola
aj v predchádzajúcom rozhodnutí dovolacieho súdu riešená. Najvyšší súd v uznesení z 29. septembra
2020 sp. zn. 3Obdo/4/2020 v záujme poskytnutia odpovede na nesprávne položenú právnu otázku

žalobcom uviedol, že vzhľadom na ustálený skutkový stav a dovolaciu argumentáciu žalobcu, má byť
predmetom dovolacieho prieskumu právna otázka, či škodou (v podobe ušlého zisku) spôsobenou
nezákonným rozhodnutím, za ktorú zodpovedá štát, je aj rozdiel medzi očakávanou kúpnou cenou z
predaja veci, ktorý sa nezrealizoval v dôsledku nezákonného rozhodnutia a medzi nadobúdacou cenou
veci.

14. Najvyšší súd v tomto predchádzajúcom rozhodnutí konštatoval, že závery rozhodnutia najvyššieho
súdusp.zn.2Cdo/210/2008súplneaplikovateľnéprerozhodovanýsporasporovýmstranámboliznáme
a doplnil, že žalobcovi nebránila žiadna právna skutočnosť, aby uzatvoril s obchodnou spoločnosťou
M.I.R., spol. s r.o. kúpnu zmluvu predpokladanú Zmluvou o budúcej zmluve a žalobca bol vlastníkom

nehnuteľnosti bez ohľadu na stav zapísaný v katastri nehnuteľností.

15. Dovolací súd pre úplnosť opätovne poukazuje na závery uznesenia najvyššieho súdu z 25. februára
2010 sp. zn. 2Cdo/210/2008, podľa ktorých (i) absencia zápisu vlastníctva v prospech navrhovateľa
nemohla byť prekážkou k uzavretiu kúpnej zmluvy, keď verejná listina vlastníctvo predávajúceho

deklaruje, (ii) navrhovateľ mohol uzavrieť s budúcim kupujúcim priamo kúpnu zmluvu a túto spolu s
verejnou listinou, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo nie je vpísané na liste vlastníctva
[§ 30 ods. 3 písm. c) a § 30 ods. 4 písm. b) KZ], predložiť katastrálnemu úradu s návrhom na vklad
vlastníckeho práva v prospech kupujúceho a (iii) ak navrhovateľovi vznikla škoda v dôsledku skutočnosti,
že nevyužil možnosť vyplývajúcu zo zákona na uzavretie kúpnej zmluvy na uvedené nehnuteľnosti

následkom nesplnenia podmienky - zápis práv k nehnuteľnostiam katastrálnym úradom, neexistuje
príčinná súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu a neuzavretím
kúpnej zmluvy.

16. Uvedené závery sú plne aplikovateľné aj na otázku príčinnej súvislosti v tu posudzovanej veci, keď

rozhodujúce skutkové okolnosti a právne východiská sú obdobné. Vo veci sp. zn. 2Cdo/210/2008 išlo
o žalobu na náhradu škody proti Slovenskej republike (v mene ktorej konal Úrad geodézie, kartografie
a katastra SR) a škoda mala byť spôsobená neuzatvorením kúpnej zmluvy predpokladanej zmluvou
o budúcej zmluve z dôvodu, že žalobca nebol ako vlastník evidovaný v katastri nehnuteľností, hoci
disponoval verejnou listinou, na podklade ktorej vlastnícke právo nadobudol. Uvedené rozhodnutie

známe aj samotnému žalobcovi tak odpovedá aj na jeho otázku týkajúcu sa možnosti žalobcu uzavrieť
kúpnu zmluvu v prípade, ak v dôsledku nezákonného rozhodnutia nie je zapísaný ako vlastník
nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností.

17. Najvyšší súd v predchádzajúcom rozhodnutí poukázal aj na závery rozsudku najvyššieho súdu sp.

zn. 2Cdo/517/2015, podľa ktorých nesprávny zápis alebo nečinnosť katastrálneho úradu je bezpochyby
nesprávnymúradnýmpostupomvzmyslecitovanéhozákona,ktorývšakbezďalšiehonemázanásledok
vznik škody. Peňažné plnenie, ktorého sa žalobca domáha titulom náhrady škody, a ktorého výška
zodpovedala žalobcom zaplatenej zmluvnej pokute a ušlému zisku, nepredstavuje jeho majetkovúujmu spôsobenú priamo nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu. ... Z postupného sledu
jednotlivých skutkových okolnosti v danej veci je zrejmé, že nesprávny úradný postup katastrálneho
úradu bol významným článkom reťazca príčin a následkov. Napriek tomu ale zo sledu relevantných

príčin a následkov vyplýva, že zmenšenie majetku žalobcu zaplatením zmluvnej pokuty a nezväčšenie
sa majetku v dôsledku neuzavretia kúpnej zmluvy s budúcim kupujúcim nebolo spôsobené priamo
nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu.

18. Rovnako závery citovaného rozhodnutia týkajúce sa príčinnej súvislosti sú plne aplikovateľné na

právne otázky položené dovolateľom, keď rozhodujúce východiská týkajúce sa príčinnej súvislosti
sú zhodné. Žalobca v dovolaní uviedol, že závery tohto rozhodnutia nie je možné použiť, keď v tu
posudzovanej veci nešlo o nesprávny procesný postup, ale o nezákonné rozhodnutie Katastrálneho
úradu v R. a žalobca v súlade § 70 KZ postupoval v dobrej viere v aktuálny zápis vlastníka v katastri
nehnuteľností.

19. Najvyšší súd sa s týmto tvrdením dovolateľa nestotožňuje, keď zásadné okolnosti (nesprávny zápis
v katastri nehnuteľností, neuzatvorenie kúpnej zmluvy a tvrdený vznik škody) sú zhodné v citovanom
rozhodnutí a podstatným je práve posúdenie, či žalobcovi v dôsledku neuzatvorenia kúpnej zmluvy
so záujemcom vznikla škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym zápisom v katastri nehnuteľností
ako následkom nezákonného rozhodnutia katastrálneho úradu, kedy je z pohľadu riešenia otázky

príčinnej súvislosti irelevantné, či k nesprávnemu zápisu v čase, kedy mala byť uzatvorená kúpna
zmluva, došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu alebo v dôsledku nezákonného rozhodnutia
katastrálneho úradu. V oboch porovnávaných prípadoch je zrejmé, že žalobcovi nebránila žiadna
právna skutočnosť v uzatvorení platnej kúpnej zmluvy a skutočnosť, že tak žalobca neučinil, nie je
priamymabezprostrednýmnásledkomnesprávnehoúradnéhopostupualebonezákonnéhorozhodnutia

katastrálneho úradu. Žalobca v dovolaní ani nevymedzil v čom by mal spočívať konkrétny rozdiel, ktorý
by opodstatňoval takú rozdielnosť východísk týchto rozhodnutí a zapríčinil by tak neaplikovateľnosť už
citovaných záverov rozhodnutí najvyššieho súdu. Aj v prípade konania pod sp. zn. 2Cdo/517/2005 prišlo
postupom správy katastra k spochybneniu uznesenia o schválení príklepu, keď správa katastra vydala
protizákonne rozhodnutie o povolení vkladu, pritom nevzala do úvahy, že jej bolo doručené uznesenie o

schválení príklepu. Správe katastra tak bolo riadne doručené uznesenie o schválení príklepu, ale zápis
vlastníckeho práva na jeho podklade neuskutočnila.

20. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu o jeho dobrej viere k vtedy aktuálnemu zápisu vlastníka v katastri
nehnuteľností a hodnovernosti údajov v katastri nehnuteľností v zmysle § 70 KZ najvyšší súd zhodne

s odvolacím súdom konštatuje, že uvedené nemalo žiaden vplyv na právnu možnosť žalobcu uzatvoriť
platnú kúpnu zmluvu so záujemcom o nehnuteľnosti a následne podať návrh na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností. V prípade ak by prišlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, a správa katastra
by odmietla v rozpore s § 30 ods. 3 písm. c) KZ a § 30 ods. 4 písm. b) KZ na jej podklade vykonať
vklad vlastníckeho práva, bolo by možné vo vzťahu k prípadnej príčinnej súvislosti dospieť k odlišným

záverom než v tomto konaní.

21. Najvyšší súd vo vzťahu k dobrej viere žalobcu zároveň poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu
z 24. júna 2003 sp. zn. MCdo/10/03, ktorým najvyšší súd rozhodol o mimoriadnom dovolaní a z
ktorého odôvodnenia vyplýva, že vydražitelia sa schválením udelenia príklepu v zmysle § 150 ods. 2

zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov stali vlastníkmi nehnuteľnosti. Zároveň žalobca podal proti
rozhodnutiu Katastrálneho úradu v R. zo 16. októbra 2003 č. 2003/00095-9/Br žalobu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia z 13. novembra 2003, v ktorom tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore
so zákonom a ako vlastník bol ukrátený na svojich právach. Žalobca tak disponoval verejnou listinou,

ktorá preukazovala jeho vlastnícke právo. Žalobca súčasne rozporoval nezákonnosť rozhodnutia
Katastrálneho úradu v R. zo 16. októbra 2003 č. 2003/00095-9/Br, čím sám namietal nesprávnosť
vtedy aktuálneho zápisu vlastníka nehnuteľností. Pokiaľ mal žalobca sám vedomosť o tom, že na
základe verejnej listiny sa stal vlastníkom nehnuteľností a namietal v súdnom konaní nezákonnosť
rozhodnutia katastrálneho úradu, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora, je podľa najvyššieho súdu

argumentácia žalobcu o jeho dobrej viere a rešpektovaní hodnovernosti údajov katastra len formálnou
obranou bez toho, aby táto argumentácia mala reálny vplyv na možnosť žalobcu uzatvoriť v rozhodnom
čase kúpnu zmluvu s dohodnutým budúcim kupujúcim.22. Vzhľadom na to, že žalobcom vymedzené právne otázky už boli riešené aj v predchádzajúcom
dovolacom konaní sp. zn. 3Obdo/4/2020, ako aj na aplikovateľnosť záverov rozhodnutí najvyššieho
súdu sp. zn. 2Cdo/517/2015 a 2Cdo/210/2008, najvyšší súd nedospel k záveru o prípustnosti dovolania

žalobcu, keď právne otázky ním vymedzené boli predmetom rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
odvolací súd sa pri ich riešení neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a nie sú
ani na úrovni dovolacieho súdu rozhodované rozdielne. Najvyšší súd preto konštatuje, že prípustnosť
dovolania žalobcu v zmysle § 421 ods. 1 CSP nezistil.

23. Vzhľadom na vyššie prijaté závery o nenaplnení dôvodu prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm.
f) CSP a rovnako ani v zmysle § 421 ods. 1 CSP, najvyšší súd dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. c)
CSP odmietol ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

24. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd v zmysle § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP

25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.