Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 30, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/173/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215216036
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7215216036.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu

JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
v B., C. XX, zastúpená JUDr. Alicou Verešovou, advokátkou so sídlom Kuzmányho 57, Košice, proti
žalovaným: 1. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v B., E. XX, 2. F. D., nar. X.X.XXXX, bytom v B., G. X,
za účasti intervenienta Union poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 31 322 051, o náhradu
škody na zdraví o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 14.1.2020
č.k.17C/343/2015-208

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. o zamietnutí žaloby a vo výroku II. o náhrade trov konania medzi

žalobkyňou a žalovanými 1/ a 2/.

II. Mení III. výrok rozsudku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a intervenientom tak,
že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznáva.

III. Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

IV. Štátu nepriznáva náhradu vzniknutých trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa v konaní uplatňovala nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia vzniknutého v súvislosti
so škodou na zdraví utrpenou pri dopravnej nehode dňa 7.9.2010, kedy na prechode pre chodcov bola
zrazená motorovým vozidlom zn. Škoda Octavia EČV B., prevádzkovateľom ktorého bola žalovaná v 2.
rade a vodičom bol žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 1. rade bol trestným rozkazom Okresného súdu
Košice II sp.zn. 5T 157/2020 zo dňa 7.1.2021 uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa §
157 ods. 1,2 Trestného zákona, keď inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal čin
závažnejším spôsobom konania porušiac rýchlostný limit a nedaním prednosti chodkyni na prechode

pre chodcov. Sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyňa žiadala za psychické následky na jej zdraví
tak ako boli ohodnotené znaleckým posudkom MUDr. Rastislava Burdu č. 17/2013 zo dňa 1.6.2013,
ktorý konštatoval postraumatickú stresovú poruchu F43.1, recidivujúcu depresívnu poruchu ťažšej fázy
F33.2, ktoré boli ohodnotené podľa Prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z. o odškodňovaní bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa položky 255 ako vážne duševné poruchy vzniknuté
pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesňových situácií
na základe ohodnotenia psychiatrom v počte bodov 500 (z bodového rozpätia 260 až 1300 bodov),

a podľa § 10 ods. 4 zákona zvýšených o 30% teda o 150 bodov na celkovú hodnotu 650 bodov.
Intervenient žalobkyni plnil v rozsahu 7.690 eur zodpovedajúcich 500 bodom základného bodového
ohodnotenia v hodnote 1 bodu 15,38 eur vychádzajúc z výšky bodového ohodnotenia platného pre
rok 2011, kedy mal vzniknúť nárok na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobkyňasa domáhala poskytnutia plnenia v celom rozsahu priznaného bodového ohodnotenia vrátane jeho
navýšenia tj 650 bodov pri hodnote 1 bodu 16,10 eur platnom pre rok 2013 vychádzajúc z toho, že
v uvedenom čase bol ustálený jej zdravotný stav a vznikol jej nárok na plnenie sťaženia spoločenského

uplatnenia a súčasne žiadala o navýšenie tohto nároku podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o 50%
dôvodiac, že jej stav spadá pod prípady hodné osobitného zreteľa, kedy súd môže náhradu zvýšiť, medzi
ktoré prípady patrí aj uznanie invalidity. Celkovo tak uplatňovala po zohľadnení plnenia poukázaného
intervenientom sumu 8.007,50 eur.

2. Z titulu následkov na fyzickom zdraví žalobkyne z totožnej dopravnej nehody bolo žalobkyni
rozsudkom Okresného súdu Košice II čk. 19C/136/2012-185 z 30.9.2014 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.1.2016 sp.zn. 2Co/29/2015 priznané odškodnenie sťaženia
spoločenského uplatnenia podľa ZP č. 17/2013 MUDr. Burdu okrem následkov psychických podľa pol.
255, ktorý nárok nebol predmetom konania Znalcom priznané odškodnenie bolo zvýšené súdom o 30%
podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z,., hodnota jedného bodu zodpovedala sume 15,38 eur.

3. Potom, čo rozhodnutie súdu o zastavení konania pre prekážku rozhodnutej veci bolo zrušené
uznesením KS v KE zo dňa 29.12.2016, pre absenciu dôvodov pre taký postup súdu, preskúmavaným
rozsudkom č.k. 17C/343/2015-208 zo dňa 14.1.2020 Okresný súd Košice II žalobu zamietol a nepriznal
žalovaným nárok na náhradu trov konania. Intervenientovi priznal nárok proti žalobkyni v rozsahu

100%. Výrok o trovách konania odôvodnil § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) hodnotiac
žalovaných a intervenienta ako procesne úspešnú stranu sporu, s tým, že žalovaným trovy konania
nevznikli. Súd prvej inštancie považoval za odôvodnenú námietku premlčania nároku žalobkyne
posudzujúc ju podľa § 100, §106 Občianskeho zákonníka (OZ), v zmysle ktorých sa právo na náhradu
škody kam, patrí aj nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, premlčuje za dva roky odo

dňa,keďsapoškodenýdozvieoškodeaotomktozaňuzodpovedá.Vychádzalzustálenejsúdnejpraxe,
že poškodený sa o svojom nároku na bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia dozvie v čase,
keď je ustálený jeho zdravotný stav a teda môže byť vykonané jeho bodové ohodnotenie utrpených
bolestí a sťaženia spoločenského uplatnenia. Vo veci mal zistené, že prvý lekársky posudok o sťažení
spoločenského uplatnenia žalobkyne vyhotovený C. H. H. zo dňa 11.10.2011 neposudzoval psychické

následky na zdraví žalobkyne, tieto boli ohodnotené až znaleckým posudkom č. 17/2013 MUDr.
RastislavaBurdu zodňa1.6.2013podanéhodosúdnehokonania19C/136/2012vtedajšiehoOkresného
súdu Košice II, v ktorom si žalobkyňa rovnako uplatňovala nároky z totožnej dopravnej nehody týkajúcej
sa bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Znalecký posudok MUDr. Rastislava Burdu č.
17/2013 bol vyhotovený na základe požiadavky súdu na posúdenie trvalých následkov na zdraví

žalobkyne, ktoré utrpela pri dopravnej nehode a na určenie doby ustálenia zdravotného stavu, kedy už
žalobkyňa mohla požiadať o vyhotovenia lekárskeho posudku na ohodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia. V posudku H. I. boli prvýkrát ohodnotené psychické následky na zdraví žalobkyne a k otázke
ustálenia zdravotného stavu sa znalec vyjadril tak, že „dátum vystavenia posudku C. H. H. možno
považovať vcelku za dobu, kedy stav žalobkyne bolo možné považovať za ustálený“. Znalec H. I. ďalej

konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že u žalobkyne bolo prevedené odstránenie osteosyntetického
materiálu z chrbtice dňa 22.11.2012 čo mohlo ovplyvniť stav hodnotenia hybnosti chrbtice, tak tento
dátum a čas hodnotil ako definitívne pre posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia za poranenie
chrbtice. Hodnotenie psychických následkov na zdraví žalobkyne bolo vypracované na základe
psychiatrického vyšetrenia žalobkyne, H. J. H. B., ktorá pôsobila ako konzultantka pre znalca MUDr.

Burdu. Súd prvej inštancie mal v konaní tiež preukázané, že zdravotný stav žalobkyne bol posudzovaný
aj na účely priznania invalidného dôchodku Sociálnou poisťovňou a to lekárskymi posudkami zo dňa
26.10.2011 a 11.10.2012. V odbornom posudku zo dňa 26.10.2011 bola konštatovaná miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% pre pretrvávajúce následky po úraze chrbtice, navýšenie
straty schopnosti o 5% pre obmedzenie pohyblivosti v pravom ramennom kĺbe, teda bola uznaná

invalidita v rozsahu 50%, z psychiatrického hľadiska bol jej stav v posudku hodnotený ako depresia
vyžadujúci si ďalšie sledovanie a liečbu so záverom, že sa nejedná o dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav. Z ďalšieho odborného posudku o invalidite zo dňa 11.10.2012 vyplynulo, že zdravotný stav
žalobkyne je v progresii v zmysle psychiatrického ochorenia a jej pretrvávajúcich následkov, preto bola
od 11.10.2012 uznaná invalidnou na 50% ako ťažko zdravotne postihnutá osoba pre ťažkú depresiu,

miera straty pracovnej schopnosti bola navýšená o 10% pre následky po zlomenine chrbtice a pravej
ramennej kosti. Súd v nadväznosti na uvedené dospel k záveru, že najneskôr dňom 11.10.2012 bol
zdravotný stav žalobkyne z hľadiska jej trvalých následkov ustálený do takej miery, že bolo možné
vykonať bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Ustálil preto, že od 12.10.2012žalobkyni začala plynúť subjektívna 2-ročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na súde, ktorá bola
prerušená 2-krát v čase od 31.3.2014 do 1.4.2014 (2 dni) a od 22.9.2014 do 30.9.2014 (9 dní), kedy
v konaní 19C/136/2012 Okresného súdu Košice II uplatnila nárok na zmenu žaloby, v ktorom žiadala

o priznanie práva na zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa položky 255 za psychické
následky na svojom zdraví, ktoré návrhy na zmenu žaloby neboli uznesením súdu pripustené. Súd prvej
inštancie tak konštatoval, že subjektívna premlčacia lehota uplynula dňa 23.10.2014, teda žalobkyňa
uplatnila žalobou nárok na súde 28.5.2015 oneskorene, po uplynutí premlčacej doby.

4. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, podľa obsahu odvolania z dôvodov vymedzených § 365
ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, že rozhodnutie vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho
právneho posúdenia veci. V odvolaní rozsiahlo zrekapitulovala stav jej ochorenia od úrazu do
času rozhodnutia súdu prvej inštancie, vydané rozhodnutia o posudzovaní jej zdravotného stavu
v rámci konania o invalidnom dôchodku so záverom, že k premlčaniu jej práva nemohlo dôjsť,
pretože znalecký posudok MUDr. Burdu č. 17/2013, ktorým bolo ohodnotené sťaženie spoločenského

uplatnenia z hľadiska psychických následkov pod položkou 255, ktorý nárok je predmetom konania,
bol vypracovaný až 1.6.2013 a ona podala žalobu 28.5.2015. V odvolaní tiež uviedla, že lekárska
správa psychiatričky H. K., zo dňa 25.11.2019, potvrdzuje, že žalobkyňa je vedená v ambulancii
s diagnózou recidivujúca depresívna porucha, v liečbe antidepresíva, zhoršenie zdravotného stavu.
Odvolateľka argumentovala, že konanie na účely zákona č. 437/2004 Z.z o náhrade za bolesť a sťaženie

spoločenského uplatnenia, a podľa neho vydaný znalecký posudok sa zásadne odlišuje od posudkovej
činnosti vykonávanej lekárom podľa zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z., v rámci ktorého
boli vydané odborné posudky o jej zdravotnom stave na účely priznania invalidného dôchodku, ktoré
neobsahujú žiadnu položku či klasifikáciu poškodenia na zdraví a vymedzenie počtom bodov, preto
nemôžu byť pre začiatok plynutia premlčacej lehoty rozhodujúce. Namietala tiež priznanie náhrady

trov konania intervenientovi, keď súd vôbec neskúmal dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle §
257 CSP, nevzal do úvahy okolnosť, že žalobkyňa je poberateľkou invalidného dôchodku v súvislosti
s poškodením zdravia v dôsledku dopravnej nehody zo 7.9.2010, keď jej celková strata schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je 60% a teda má aj status osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
Navrhovala rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že jej žalobe bude vyhovené, resp. rozsudok

zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5.Intervenientvovyjadreníkodvolaniurozhodnutiepovažovalzavecnesprávnedôvodiac,žežalobkyňa
nerozlišuje okamih vzniku nároku na náhradu škody na zdraví, ktorý je závislý od času ustálenia
zdravotného stavu, ktorý je pre toto konanie rozhodujúci, od okamihu určenia výšky nároku na náhradu

za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý vychádza zo znaleckého posudku, od ktorého je závislý.
Poukázal v tejto súvislosti aj na stanovisko Ústavného súdu ČR, ktorý za nesprávny označil názor,
že osoba poškodená na zdraví sa o poškodení zdravia dozvie až vtedy, keď má k dispozícii všetky
znalecké posudky, v ktorých je popísané a bodovo ohodnotené poškodenie zdravia. Zdôraznil, že
odborné posudky o invalidite, ktoré tvoria podklad pre rozhodnutie Sociálnej poisťovne sú vypracované

posudkovými lekármi, pričom zdravotný stav vychádza z riadne odôvodneného lekárskeho ošetrenia
s odborným záverom. Považoval preto za nenáležitú námietku žalovanej, aby tieto posudky nemohli byť
podkladom pre definovanie, kedy bol ustálený zdravotný stav žalobkyne, aj keď vychádzajú z odlišnej
právnej úpravy. Vo vzťahu k námietkam žalobkyne o nezohľadnení § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade
trov uviedol, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o existencii skutočností, ktoré by svedčili pre

opodstatnenosť aplikácie tohto ustanovenia. Rozsudok navrhoval potvrdiť.

6. Žalobkyňa v odvolacej replike zotrvala na argumentoch uvedených v odvolaní. Žalovaní v 1. a 2. rade
boli v odvolacom konaní nečinní, iné vyjadrenia v odvolacom konaní doručené neboli.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po kladnom vyhodnotení včasnosti a procesnej prípustnosti
podaného odvolania, prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380 ods. 1,2 CSP z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov na pojednávaní dňa 30.07.2025 po zopakovaní dokazovania
prečítaním obsahu listinných dôkazov a výsluchom znalca za prítomnosti sporových strán resp. ich
zástupcov dospejúc k záveru, že odvolanie nie je dôvodné vo výroku veci samej a je čiastočne dôvodné,

čo do výroku o náhrade trov konania.

8. Pokiaľ aj súd prvej inštancie svojím postupom a rozhodnutím založil odvolacie dôvody podľa § 365
ods.1 písm. f/, h/ CSP, keď vychádzal z neúplných skutkových zistení a teda predčasných právnychzáverov, v konečnom dôsledku to nemalo vplyv na vecnú správnosť jeho rozhodnutia vo výroku vo veci
samej o zamietnutí žaloby a náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovanými 1/ a 2/. Odvolací súd
po zopakovaní dokazovania, zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že skutkové zistenia

vyplývajúce z dokazovania odôvodňujú záver, že došlo k premlčaniu nároku žalobkyne a nemožno
ho preto priznať, žalovaní si náhradu trov konania nežiadali, v ktorom rozsahu výrokov bol rozsudok
ako vecne správne potvrdený v súlade s § 387 ods. 1 CSP. V časti výroku o náhrade trov konania
vo vzťahu medzi žalobkyňou a intervenientom, súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia,
v ktorom rozsahu neboli zistené dôvody pre potvrdenie ani zrušenie rozhodnutia, preto odvolací súd

výrok rozsudku zmenil podľa § 388 CSP.

9. So zreteľom na námietky žalobkyne, procesnú obranu strany žalovaných a intervenienta
o premlčaní nároku žalobkyne na uplatnenie nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia, všeobecné
konštatovanie znalca MUDr. Burdu v ZP č. 17/2013, že dátum vystavenia posudku Doc. MUDr.
Molčanyiho„možnopovažovaťvcelkuzadobu“,kedystavžalobkynebolomožnépovažovaťzaustálený,

a záver súdu prvej inštancie, ktorý za dátum ustálenia zdravotného stavu považoval odborný posudok
o invalidite z 11.10.2012, odvolací súd nariadil doplnenie znaleckého posudku č. 17/2013 znalcovi H.
L. I. tak, aby znalec konkretizoval, k akému rozsahu následkov na zdraví sa viazal ním určený deň
22.11.2012 ako dátum ustálenia zdravotného stavu žalobkyne a ku ktorému dňu bolo možné považovať
zdravotný stav žalobkyne za ustálený z hľadiska psychickej ujmy na zdraví, ktorej bodové ohodnotenie

vykonal v znaleckom posudku č. 17/2013 s tým, že znalec bol oprávnený na posúdenie otázok pribrať
konzultanta z príslušného odboru. Záver o čase ustálenia zdravotného stavu mal znalec odôvodniť.
Mal sa tiež vyjadriť k tomu, či a akú relevanciu mali lekárske posudky o invalidite žalobkyne. Znalec
v doplnení č. 1 znaleckého úkonu č. 17/2013 (vykonanom predčasne bez spisu), ako aj v doplnení č.
2 znaleckého úkonu č. 17/2013 uviedol, že keďže posudzovanie sťaženia spoločenského uplatnenia

sa vykonáva najskôr po roku od poškodenia zdravia, teda v prípade žalobkyne najskôr v septembri
2011, a prvotný posudok bol vykonaný MUDr. Teodorom Molčányim, PhD. 11.10.2011, tak tento dátum
bol určený ako dátum ustálenia zdravotného stavu z hľadiska psychiatrických následkov, na ktorom
termíne trvá, zmenu termínu ustálenia zdravotného stavu považuje za hypotetickú, jedinou výnimkou je
položka č. 304c obmedzenie hybnosti hrudnej a chrbtice stredného stupňa, u ktorej možno považovať

za deň ustálenia zdravotného stavu deň 22.11.2012. Uviedol, že psychické následky boli posudzované
konzultantom z odvetvia psychiatrie H. J. H. B., hodnotenie bolo realizované nielen na základe v tom
čase dostupnej dokumentácie, ale aj osobného vyšetrenia, posudky pre účely Sociálnej poisťovne na
hodnotenie psychického nálezu hodnotil ako irelevantné, lebo hodnotenie psychických následkov je
výsledkom komplexného psychiatrického vyšetrenia žalobkyne. Dokumentácia v súvislosti s priznaním

invalidity nemala vplyv na hodnotenie psychických následkov.

10. Žalovaní sa k doplneniu znaleckých posudkov nevyjadrili, intervenient tieto považoval za
jednoznačné k času ustálenia zdravotného stavu žalobkyne ku dňu 11.10.2011, teda ešte skôr ako
to ustálil súd prvej inštancie, na základe čoho sa dá jednoznačne konštatovať, že premlčacia lehota

žalobkyni uplynula pred podaním žaloby a rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto vecne správne.

11. Žalobkyňa vo vyjadrení k doplneniam znaleckého posudku tieto hodnotila ako neúplné,
neposkytujúce odpoveď na otázky položené súdom, keď posudok doc. MUDr. Teodor Molčányiho, CSc.
zo dňa 11.10.2011 je pre uvedené konanie irelevantný, nakoľko nevykonával ohodnotenie psychických

následkov na zdraví žalobkyne a tento následok bol ohodnotený až v znaleckom posudku č. 17/2013.
Vytkla formálne nedostatky znaleckého posudku, pre ktoré bol znalecký posudok aj znalcovi vrátený
na opravu. Pokiaľ sa aj súd dotazoval znalca, či a v akom rozsahu bola pre jeho podanie znaleckého
posudku rozhodujúca dokumentácia o posúdení zdravotného stavu žalobkyne v súvislosti s priznaním
invalidity, k čomu sa vyjadril negatívne, zopakovala, že posudok o invalidite nebol vypracovaný

za účelom bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa zákona č. 437/2004
Z.z., keďže neobsahuje zákonom stanovené náležitosti vrátane bodového ohodnotenia, nemôže byť
preto ako dôkaz použitý, lebo vypracované posudky na účely odškodnenia bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia a priznania invalidity vychádzajú z odlišnej právnej úpravy, predstavujú
odlišné právne nároky.

12. Nakoľko ani doplnenie znaleckého posudku vykonané znalcom MUDr. Burdom neobsahovalo
odôvodnený záver o čase ustálenia zdravotného stavu žalobkyne k času vyhotovenia posudku
doc. MUDr. Teodor Molčányiho, 11.10.2011 z hľadiska psychických následkov na jej zdraví, za ktorési uplatňuje nárok na odškodnenie v predmetnom konaní, na uvedené účely odvolací súd nariadil
vykonanie dokazovania vypočutím znalkyne, H. J. H. B., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvia psychiatrie, ktorá na účely posudku č. 17/2013 vykonala psychiatrické vyšetrenie žalobkyne

a ako konzultant z príslušného odboru prijala diagnostický záver. Znalkyňa vo výpovedí na pojednávaní
30.07.2025 potvrdila, že s prihliadnutím na ukončenú ústavnú liečbu a nasledujúcu ambulantnú liečbu
žalobkyne, ktorá zhodne diagnostikovala ochorenie žalobkyne, z čoho vychádzala aj ona pri hodnotení
jej zdravotného stavu na účely podania ZP č. 17/2013 MUDr. Burdom, zdravotný stav žalobkyne z
psychiatrického hľadiska bol jednoznačne ustálený už v jesenných mesiacoch v roku 2011, kedy bol

vyhotovený prvý posudok o sťažení spoločenského uplatnenia žalobkyne doc.MUDr.Molčányim. Vtedy
už bolo možné vykonať bodového ohodnotenie psychických následkov na zdraví žalobkyne, ako bolo
vykonané v ZP č. 17/2013 MUDr. Burdu. Od času úrazu a hospitalizácie v roku 2011 do času vyšetrenia v
roku2013zdravotnýstavžalobkynenebolmenenýzpsychiatrickéhohľadiska,bolohomožnépovažovať
za ustálený už v roku 2011, zodpovedala tomu aj zdravotná dokumentácia vedená aj u H. K. od
augusta 2011, kde sa uvádza pretrvávajúce depresívne ladenie teda recidivujúca depresívna porucha

a postraumatická stresová porucha, tak ako to uvádzal aj znalecký posudok č. 17/2013 MUDr. Burdu.
Obsah lekárskych posudkov na účely priznania invalidity žalobkyne z rokov 2011, 2012 o ktorých mala
vedomosť v roku 2013 v čase vyšetrenia žalobkyne a spracovania jej zdravotnej dokumentácie na účely
ohodnotenia jej sťaženia spoločenského uplatnenia v ZP č. 17/2013, nemal vplyv na otázku ustálenia
zdravotného stavu žalobkyne.

13. Vzhľadom na to, že vo vzťahu k nároku na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia
z hľadiska psychických následkov na zdraví žalobkyne bola vznesená námietka premlčania, bol súd
povinný v zhode so zásadou hospodárnosti sa prvom rade vysporiadať s touto námietkou (viď R 29/1983
arozhodnutianajvyššiehosúdusp.zn.1Cdo82/2009,1Cdo43/2009,2Cdo194/2011,3Cdo231/2009,

3 Cdo 187/2013,7 Cdo 305/2014), pričom dospel k záveru, že v danom prípade si žalobkyňa tento nárok
uplatnila na súde až po márnom uplynutí subjektívnej premlčacej (dvojročnej) lehoty.

14.Podľa§8ods.4zákonač.437/2004Z.z.onáhradezabolesťaonáhradezasťaženiespoločenského
uplatnenia, lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za

ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od
poškodenia na zdraví.

15. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Podľa § 106 ods. 1, 2 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (1). Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na
náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď

došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví (2).

17. V prípade nároku na odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia sa dvojročná subjektívna
premlčacia doba odvíja odo dňa, kedy sa žalobkyňa dozvedela o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
O škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v čase, keď sa

po ukončení liečby jeho zdravotný stav natoľko ustálil, že bolo zistiteľné, či a v akom rozsahu k
sťaženiu uplatnenia v živote a spoločnosti došlo, a teda v čase, keď je možné objektívne vykonať
ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Teória aj súdna prax pre začatie plynutia subjektívnej
premlčacej doby na uplatnenie práva na náhradu škody podľa § 106 ods. 1 OZ vo všeobecnosti
dlhodobo a stabilne akcentuje skutočnú vedomosť poškodeného o vzniku škody, jej výške a škodcovi

(t.j. nielen možnosť tejto vedomosti), v prípade začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby práva
na náhradu škody na zdraví spočívajúcej v bolestnom alebo sťažení spoločenského uplatnenia sa
súdna prax ustálila na závere, že rozhodujúcim okamihom pre začatie plynutia dvojročnej premlčacej
doby je deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného, kedy je možné objektívne urobiť bodové
ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia (rozsudok NS SR sp.zn. MCdo/37/2000,

6Cdo/26/2013, 4Cdo/152/2010, 3Cdo/146/2010, 3Cdo/66/2018). Podľa súdnej praxe znalecký posudok
o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia je len dokladom potvrdzujúcim vytrpenú a zistenú
bolesť, resp. zistené sťaženie spoločenského uplatnenia. Súdna prax teda ustálila, že začatie plynutia
subjektívnej premlčacej doby práva na náhradu škody na zdraví spočívajúcu v bolestnom alebosťažení spoločenského uplatnia spôsobuje objektívna okolnosť okamihu ustálenia zdravotného stavu
poškodeného.

18. Aj v preskúmavanom prípade bolo potrebné zistiť, kedy došlo u žalobkyne k ustáleniu zdravotného
stavu a k objektívnej možnosti vypracovať bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia
z dôvodu psychickej ujmy na zdraví ako je predmetom sporu. Za takto ustálený možno považovať
zdravotný stav poškodeného vtedy, ak nemožno predpokladať zásadné zmeny tohto zdravotného
stavu spôsobeného škodovou udalosťou (rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/66/2018), a to bez ohľadu na

absolvovanie prípadných ďalších vyšetrení alebo lekárskych zákrokov po uvedenom období, ak tieto
neboli spôsobilé privodiť zásadnú zmenu zdravotného stavu žalobkyne.

19. Znalec MUDr. Burda v znaleckom posudku č. 17/2013, ktorým na základe stanoviska konzultanta
–psychiatra H. J. H. B. vykonal bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne
podľa položky 255 Prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z. o odškodňovaní bolestného a sťaženia

spoločenského uplatnenia ako vážne duševné poruchy za zistené následky diagnózy postraumatická
stresová porucha F43.1, recidivujúca depresívna porucha ťažšej fázy F33.2, peňažný nárok za ktorý
následok je predmetom sporu konštatoval, že „ posudok o sťažení spoločenského uplatnenia je
možné zvyčajne vydať po roku od úrazu, alebo v dobe, keď zdravotný stav poškodeného možno
považovať za ustálený. Dátum vystavenia posudku C. H. H. možno považovať vcelku za dobu, kedy

stav žalobkyne bolo možné považovať za ustálený“. Ako dátum ustálenia zdravotného stavu žalobkyne
z psychiatrického hľadiska potvrdila obdobie jesene roku 2011- tj čas podania znaleckého posudku Doc.
MUDr. Molčanyiho 11.10.2011, aj znalkyňa z odvetvia psychiatrie MUDr. Ivica Mitriková Kmečová vo
svojej výpovedí na pojednávaní. Svoj záver podložila obsahom zdravotnej dokumentácie žalobkyne,
u ktorej bol po úraze žalobkyne od augusta 2011 potvrdený nezmenený stav psychiatrickej diagnózy

vzniknutejnásledkomdopravnejnehody7.9.2010-postraumatickástresováporuchaF43.1,recidivujúca
depresívna porucha ťažšej fázy F33.2..

20. Konkrétny moment ustálenia zdravotného stavu nie je možné určiť všeobecne, pretože tento sa
líši v každom individuálnom prípade, a to v závislosti od druhu a rozsahu poškodenia zdravia jedinca,

jeho osobnostných predpokladov, fyzického stavu a pod.. Tak znalecký posudok č. 17/2013 MUDr.
Burdu i v konaní vypočutá znalkyňa MUDr. Mitriková Kmečová potvrdili, že v posudzovanom prípade
rozsah trvalých následkov na zdravotnom stave žalobkyne mohol byť najskôr stanovený po uplynutí
doby jedného roka od ukončenia liečby, čomu aj reálne zodpovedal priebeh liečby, keď po ukončení
ústavnej liečby na II. Psychiatrickej klinike UNLP 30.8.2011 bola žalobkyňa vedená v ambulantnej

starostlivostiH.K.so záveromstavpopolytraume,postraumatickástresováporuchaF43.1,recidivujúca
depresívna porucha ťažšej fázy F33.2. s nezmeneným stavom v čase vyšetrenia v roku 2013. Napokon
uvedená diagnóza zakladala aj priznanie invalidity žalobkyni podľa odborného posudku o invalidite
zo dňa 11.10.2012, na základe ktorého bola uznaná od 11.10.2012 invalidnou na 50% ako ťažko
zdravotne postihnutá osoba pre ťažkú depresiu, miera straty pracovnej schopnosti navýšená o 10%

pre následky po zlomenine chrbtice a pravej ramennej kosti. Zhodná diagnóza vyplýva aj z lekárskych
správ H. K. z 12.07.2018 a 25.11.2019. Uvedené potvrdzuje logickosť a správnosť záverov znalcov, že
k času podania znaleckého posudku MUDr. Molčányiho bol zdravotný stav žalobkyne ustálený, a bolo
možné vykonať ohodnotenie trvalých následkov sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne podľa
položky 255 prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z., ktorý nárok je predmetom sporu. Pretože k ustáleniu

zdravotného stavu žalobkyne a k objektívnej možnosti vypracovať bodové ohodnotenie jej sťaženia
spoločenského uplatnenia došlo najskôr k „času podania lekárskeho posudku MUDr.Molčányiho“ t.j.
11.10.2011 a najneskôr k 30.11.2011 (posledný jesenný mesiac roka 2011, vychádzajúc z vyjadrení
znalkyne o ustálení zdravotného stavu nepochybne na „jeseň 2011“) v oboch prípadoch viac ako rok
od úrazu, dvojročná subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku žalobkyni uplynula najneskôr

30.11.2013. Žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia až žalobou
doručenou súdu dňa 28. 5. 2015, teda až po márnom uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty, preto bola
námietka premlčania v tomto konaní vznesená dôvodne. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý
rozsudok vo výroku I, ktorým súd žalobu zamietol, potvrdil podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny.

21. Žalobkyňa mala tiež vedomosť o dôvodoch, pre ktoré žiada v tomto spore priznať odškodnenie za
sťaženie spoločenského uplatnenia a jeho mimoriadne zvýšenie podľa § 5 ods. 5 zákona č. 474/2004
Z.z. z dôvodov hodných osobitného zreteľa, akým je napr. uznanie invalidity, aj zo skôr zmieneného
odborného posudku o invalidite zo dňa 11.10.2012. Na základe tohto posudku bola uznaná invalidnouv rozsahu 50% práve z dôvodu jej psychiatrických diagnóz, z ktorých odvodzuje svoj nárok aj v tomto
spore. Následkov na psychickom zdraví v spojitosti s úrazom bez tendencie k zlepšeniu si bola vedomá,
dokonca si za ne uplatňovala nároky vo vzťahu k iným orgánom, nebolo tak žiadnych objektívnych

prekážok na vyžiadanie lekárskeho posudku podľa zákona č. 474/2004 Z.z., či uplatnenie nároku na
súde. V tomto odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/106/2021 (R
25/2024) podľa právnej vety ktorého „poškodený sa o nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu invalidity podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o
náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného
poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,
podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov dozvie najskôr v
čase, keď bol oboznámený, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne v odbornom posudku o invalidite
skonštatoval jeho invaliditu (§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov)“.

22. Ako vecne správne potvrdil odvolací súd aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania
medzi žalobkyňou a žalovanými, ktorí bez zreteľa na hodnotenie ich miery úspechu, či neúspechu
v spore náhradu trov konania výslovne žiadali nepriznať.

23. Odvolací súd zastávajúc názor o dôvodnosti aplikácie § 257 CSP v spore vzhľadom na okolnosti
prípadu a postavenie strán (dôvody uplatnenia nároku, následky na zdraví a živote žalobkyne zavinené
hrubým porušením dopravných predpisov žalovaným 1/, za ktoré zodpovedá z titulu poistného
vzťahu intervenient, osobné, majetkové pomery), ktoré použitie súd prvej inštancie vylúčil z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci, zmenil rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania medzi

žalobkyňou a intervenientom.

24. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

25. Vyššie citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok
(§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods.1 CSP).

26.Zákonprerozhodnutieonepriznanínáhradytrovkonaniapodľa§257vyžadujekumulatívnesplnenie
dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného

zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na
súdnu prax. V zmysle už ustálenej judikatúry nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré
by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na
ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom

hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej
situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom
procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov
právnej normy nie sú dané dôvody. K aplikácii § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych a okolnosti
hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní.

Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné,
zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu
nároku na súde a ich postoj v konaní.

27. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch

na strane sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. V prejednávanej veci dôvody hodné
osobitného zreteľa sú dané tak pomerom strán sporu ako aj okolnosťami sporu. Okolnosť významná pre
rozhodnutie veci – moment ustálenia zdravotného stavu žalobkyne, bola spornou otázkou, keď napriek
znaleckému posúdeniu, ktorým disponovala žalobkyňa, zodpovedanie tejto otázky si vyžadovalo ďalšie
odborné vyjadrenie. Nárok žalobkyne zamietnutý pre premlčanie, preto nemožno považovať od počiatku

za zjavne bezúspešný, neúčelný, závislý len on dôkazných prostriedkov v dispozícii strany sporu.
Žaloba sa týka preukázateľne negatívnych následkov na zdraví žalobkyne, ktoré utrpela v príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou zavinenou žalovaným 1/ závažnejším porušením právnych predpisov.
V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa utrpela ujmu na zdraví tak závažnú, že ju natrvalo negatívneovplyvnila vo všetkých oblastiach jej života. Čo do predmetu sporu, žalobkyňa v období pred úrazom
psychiatricky liečená nikdy nebola, v dôsledku tohto následku na zdraví je vyradená z dovtedajšieho
pracovného, rodinného a spoločenského života a je poberateľkou invalidného dôchodku 281,60 eur,

príjem z pracovného pomeru na kratší pracovný úväzok činí priemerne 900 eur mesačne. Okrem
vlastníctva bytu, ktorý obýva, žalobkyňa nedisponuje žiadnym majetkom vyššej hodnoty, lekárske
správy potvrdzujú, že je nútená pravidelne vynakladať finančné prostriedky na užívané psychofarmaká.
Intervenient je vykonávateľom zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, ktorým bola žalobkyni ujma na zdraví spôsobená, z titulu výkonu tejto činnosti,

ktorá je aj predmetom jeho podnikania, znáša riziko vzniku poistných udalostí, s ktorými je spojená jeho
povinnosť na peňažné plnenie vecnej škody i nemajetkovej ujmy. Jeho úspech v spore pri uplatnenej
procesnej obrane, bol rovnako ako u žalobkyne závislý na výsledku odborného posúdenia momentu
ustálenia zdravotného stavu žalobkyne. Pri zohľadnení osobného, zdravotného, sociálneho statusu
žalobkyne, obvyklým výdavkom na úhradu základných životných potrieb, je nepochybné, že intervenient
je v neúmerne priaznivejšom postavení vo vzťahu k žalobkyni. S prihliadnutím na vyššie zmienené

okolnosti a charakter sporu, pomery strán, pričom v konaní neboli zistené ani tvrdené žiadne skutočnosti,
ktoré by opodstatňovali uvažovať o inom usporiadaní pomerov ako nepriznanie náhrady trov podľa §
257 CSP, odvolací súd pri rešpektovaní zásady spravodlivosti a zohľadnenia sociálneho postavenia
strán, (čl.2, č. 6 Základných princípov CSP) zmenil výrok rozhodnutia o náhrade trov medzi žalobkyňou
a intervenientom tak, že žiadnej zo strán náhradu trov nepriznal.

28. Zo zhodných dôvodov ako boli uvedené vyššie rozhodol odvolací súd podľa § 257 CSP aj
o nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania a trov štátu proti procesne neúspešnej žalobkyni. Pokiaľ
aj boli žalovaní a intervenient v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu, tak vzhľadom na okolnosti
prípadu a postavenie strán (dôvody uplatnenia nároku, následky na zdraví a živote žalobkyne zavinené

hrubým porušením dopravných predpisov žalovaným 1/ za ktoré zodpovedá z titulu poistného vzťahu
intervenient, osobné, majetkové pomery), ako i procesné stanovisko žalovaných, ktorí sa náhrady trov
vzdali, nebola im náhrada trov priznaná.

29. V odvolacom konaní vznikli trovy štátu v sume 53,11 eur spojené s vykonaním znaleckého

dokazovania, ktoré boli hradené preddavkovo z prostriedkov štátu s prihliadnutím na osobné pomery
žalobkyne. V zhode s §262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie vo veci samej, odvolací
súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov štátu. Napriek skutočnosti, že žalobkyňa bola procesne
neúspešnou stranou sporu, ktorej by mala vzniknúť povinnosť na náhradu trov štátu, odvolací súd
vzhliadol dôvody na aplikáciu § 257 CSP (dôvody uplatnenia nároku, následky na zdraví a živote

žalobkyne zavinené hrubým porušením dopravných predpisov žalovaným 1/ za ktoré zodpovedá z titulu
poistného vzťahu intervenient, osobné, majetkové pomery ako sú zmienené vyššie), pre ktoré túto
náhradu nepriznal. Vychádzajúc zo zásady výkladu procesných noriem (ČL. 3 CSP) a interpretácie práv
a povinností strán sporu vznikajúcich v konaní pred súdom (Čl. 4 CSP), keď niet pochýb, že zámerom
zákonodarcu nebolo odopretie prístupu k súdu a spravodlivosti osobám, ktoré z rôznych dôvodov nie

sú spôsobilé znášať náklady znaleckého dokazovania (Čl. 2 ods. 1,2, ČL. 6 ods. 2, § 253 ods. 2, § 254,
§ 257 CSP), ktorého vykonanie bolo súdom vyhodnotené ako opodstatnené. Niet dôvodu nevykonať
taký výklad zákona pri rozhodovaní o náhrade trov znaleckého dokazovania, ktoré zaťaží povinnosťou
hradiťtietotrovyštátakogarantafungovaniasúdnejochranyvrámcivýkonuverejnejmoci.Takýtovýklad
práva rešpektuje tak všeobecné princípy spravodlivosti, ako aj špeciálnu právnu úpravu o poskytovaní

znalečného podľa § 2 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch,
v zmysle ktorého za úhradu znalečného zodpovedá zadávateľ (v danom spore štát) (Čl. 16 ods. 1 CSP).

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).