Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/160/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719203452
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8719203452.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu

JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: Podtatranská vodárenská
prevádzková spoločnosť, a.s., sídlo: Hraničná 662/17, 058 89 Poprad, IČO: 36 500 968, zastúpený
advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., sídlo: Jilemnického 4012/30, 036 01
Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: A. A., narodený: XX.X.XXXX, bytom: X. XXXX XXX/X,
XXX XX B., zastúpený advokátom: Mgr. Maroš Ježík, sídlo: C. XXXX/XX, XXX XX B., o zaplatenie
8.808,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k.
18Cb/59/2019-162 zo dňa 9. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Poprad, č.k. 18Cb/59/2019 - 162 zo dňa 9. mája 2023.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: 1, vo výroku I. uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 8.808,80 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 8.1.2018
do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, 2, vo výroku II. žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške
40,- eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a 3, vo výroku III. priznal žalobcovi náhradu

trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na
zaplatenie: 8.808,80 eur s 8 % úrokom z omeškania od 8.1.2018 do zaplatenia, na nahradenie nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a tiež na nahradenie trov konania. Svoju žalobu
odôvodnil tak, že dňa 26.4.2012 uzavrel so žalovaným Zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní
odpadových vôd s tým, že žalovaný neuhradil odplatu za plnenie poskytnuté podľa tejto zmluvy, ktoré

vyúčtoval žalovanému k úhrade svojou faktúrou č. 51718647 splatnou dňa 7.1.2018 v celkovej výške
9.851,66 eur (žalovaný čiastočne uhradil sumu 1.042,86 eur).

3. Žalovaný nesúhlasil s uplatneným nárokom dôvodiac, že k vystavenej faktúre č. 517186471 podal
žiadosť o vykonanie odbornej skúšky na meradle, ktoré meralo dodávku vody na odbernom mieste.
Za celé obdobie od uzavretia zmluvy až do zániku zmluvy dňa 29.11.2017 vykonal žalobca fakturáciu
na základe odpočtu skutočne dodaného množstva pitnej vody, kde nikdy za uvedené obdobie mimo

fakturovaného obdobia (od 1.1.2017 do 29.11.2017) nemal žalovaný na odbernom mieste spotrebu
vody v množstve 6.853 m3. Pre správnosť výpočtu množstva dodanej vody by bolo podľa jeho názoru
správne zohľadniť priemernú ročnú spotrebu vody a stočného za roky 2012 až 2016. Ďalej uviedol, že na
vodovodnom potrubí došlo k poruche, ktorá nebola zistená a na základe toho došlo k vysokej spotrebevody, nakoľko v roku 2017 nemohla byť spotreba vody v celkovom objeme 6.853 m3, pri rovnakom
spôsobe vedenia prevádzky ako v predchádzajúcich obdobiach. V predmetnej faktúre bola účtovaná aj
zložka stočné vo výške 2.971,- eur, ktorá objektívne žalovanému nevznikla, nakoľko spotrebovaná voda

nebola odvedená do kanalizačnej siete.

4. Súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav: Dňa 26.4.2012 bola uzavretá Zmluva o dodávke pitnej
vody a odvádzaní odpadových vôd a žalovaný neuhradil vyúčtovanú faktúru za poskytnutú dodávku v
dohodnutej cene v zmysle faktúry č. 51718647 splatnej dňa 7.1.2018 v celkovej výške 9.851,66 eur,

pričom žalovaný čiastočne uhradil sumu 1.042,86 eur. Na odbernom mieste D. XXXX/X, B. bolo dňa
2.5.2012 osadené vodovodné vodomerné meradlo č. 12 08536790, ktoré bolo dňa 4.12.2017 na žiadosť
žalovaného demontované so stavom počítadla 6.853 m3 a poslané na úradné overenie Slovenskej
legálnej metrológii n.o. V zmysle protokolu zo skúšky meradla bolo zistené, že meradlo vyhovuje
požiadavkám v zmysle § 19 ods. 6 zákona č. 142/2000 Zb. z. a vyhlášky ÚNMS SR č. 210/2000 Z.z.
Žalovaný mal takmer počas celého roku 2017 napriek niekoľkým žiadostiam žalobcu o sprístupnenie

vodomernú šachtu neprístupnú k odpočtu meradla a preto bola spotreba vody v tomto období stanovená
odhadom. K sprístupneniu vodomernej šachty a tým aj k odpočtu meradla došlo až dňa 29.11.2017, kedy
došlo aj k zmene odberateľa na predmetnom odbernom mieste a stav meradla bol 6.852 m3, čo potvrdil
aj žalovaný ako pôvodný odberateľ. Spotreba vody v spornom období bola stanovená odhadom v zmysle
článku 5 bod 2 zmluvy, k sprístupneniu vodomernej šachty a k odpočtu meradla došlo až 29.11.2017,

čo potvrdil žalovaný a nový odberateľ. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade neexistuje
dôvodnapochybnosťohľadomnameranéhomnožstvavody,nakoľkonazákladereklamáciežalovaného
bolo vykonané preskúšanie meradla, či vyhovuje technickým a metrologickým požiadavkám a nebolo
preukázané, žeby bolo toto meradlo nesprávne.

4.1. Súd prvej inštancie posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako obchodnoprávny
a konštatoval, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie vodného a stočného v objeme 6.853 m3,
pričom argumentáciu žalovaného, že žalobca dodal väčšie množstvo pitnej vody nad maximálny objem
700 m3, a že v predchádzajúcich obdobiach bola nižšia spotreba na meradle a bola účtovaná taktiež
cena na základe menšieho množstva odberu považoval za irelevantnú, pretože žalovaný napriek tomu,

že podal reklamáciu ohľadne vodného a stočného z dôvodu neprimeranej spotreby v porovnaní s
predchádzajúcimiobdobiaminepreukázal,žebymeradlonesprávnevykonávaloodpočetspoukazomna
protokol o skúške meradla a ďalej žalovaný nepreukázal, že by došlo k poruche pri odoberaní vodného
a stočného. Žalobca bol oprávnený vzhľadom na článok 3 bod 5, bod 6, článok 5 bod 1, bod 2, účtovať
si cenu za dohodnutých zmluvných podmienok a teda žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a preto súd

prvej inštancie v celosti žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 8.808,80
eur. Nakoľko žalovaný istinu neuhradil včas a riadne, dostal sa do omeškania a žalobcovi priznal právo
na úroky z omeškania v zákonnej výške 8 % p. a. od dohodnutej lehoty splatnosti, ktorú ani žalovaný
nenamietal a preto súd v celosti žalobe vyhovel. Po právnej stránke vec vyhodnotil podľa § 261, § 409, §
448, § 449, § 365, § 369 a § 369c Obchodného zákonníka. O náhrade trov konania súd prvej inštancie

rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu
trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.

5. Proti všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie.
Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b) (v odvolaní nesprávne

uvedené písm. c príslušného zákonného ustanovenia), písm. f) a písm. h) CSP. Podľa žalovaného teda
súd prvej inštancie: nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právnehoposúdeniaveci.Nazákladeuvedenéhožalovanýžiadal,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudok

zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a zároveň žalobcu zaviaže na úhradu trov konania v
rozsahu 100 %, respektíve aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
nové konanie a rozhodnutie. Zároveň si žalovaný uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

5.1. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol uzavretím
Zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 26.4.2012. Uvedená zmluva
upravovala vzájomné povinnosti a práva s tým, že v článku 4 ods. 6 boli vzájomne dohodnuté maximálne
množstvá pre odber pitnej vody na 700 m3 ročne a vypúšťanie odpadových vôd na 700 m3 ročne.Zároveň poukázal nato, že v článku 5 ods. 1 bolo dohodnuté, že vyúčtovanie za odobratú pitnú vodu
a odvedenú odpadovú vodu, bude vykonané podľa skutočného množstva vody zisteného odpočtom
určeného meradla dodávateľa – žalobcu. Žalobca ako dodávateľ bol povinný plniť uvedené dojednania

zmluvy a bol povinný dodávať výlučne maximálne dojednané množstvá pitnej vody a vykonávať odpočet
množstiev na jeho meradle. Žalovaný bol podľa článku 5 ods. 5 povinný zabezpečiť na vlastné náklady
údržbu a opravu porúch meradla, k čomu však nedošlo, pretože z Protokolu zo skúšky meradla č.
0320/312.03/17 vyplýva, že meradlo bolo mechanicky nepoškodené a plomba bola nepoškodená.
Žalovaný navrhoval v konaní vykonať dôkaz a to preukázaním histórie množstiev odberu pitnej vody,

čo žalobca do konania predložil, kde daný dôkaz súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyhodnotil,
napriek tomu, že z jeho histórie vyplýva, že od 26.4.2012 priemerné ročné množstvo dodanej pitnej vody
nepresiahlo limit dojednaný v článku 4 ods. 6 a to 700 m3.

5.2. Žalovaný vo svojom odvolaní zdôraznil, že za celé obdobie od uzavretia Zmluvy o dodávke
pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd č. 332/148/12P zo dňa 26.4.2012 až do zániku zmluvy dňa

29.11.2017 žalobca vykonával fakturáciu na základe odpočtu skutočne dodaného množstva pitnej vody,
kdenikdy za uvedené obdobie mimo naposledy fakturovaného obdobia (1.1.2017 do 29.11.2017 – ako to
uviedol sám žalobca v liste z 15.2.2018) nemal žalovaný na odbernom mieste spotrebu vody v množstve
3.768 m3. K tomuto dodal, že pre správnosť výpočtu množstva dodanej vody bolo správne zohľadniť
priemernú ročnú spotrebu vody a stočného za roky 2012, 2013, 2014, 2015 a 2016 a na základe

týchto údajov, kde bola spotreba vždy určená odpočtom a nie odhadom, vypočítať množstvo dodanej a
odvedenej vody pre výpočet nároku žalobcu na obdobie roku 2017 resp. priznať žalobcovi nárok výlučne
vo výške ceny za 700 m3 vodného a stočného, ktoré množstvá boli dojednané ako maximálne limity v
zmluve medzi stranami sporu.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny. Žalobca uviedol, že v celom rozsahu trvá na svojej argumentácii učinenej v priebehu konania
aj vo vzťahu k podanému odvolaniu, pričom k uvedeným tvrdeniam žalovaného sa vyjadril spôsobom
uvedeným v nasledovných odsekoch 6.1. až 6.3.

6.1. Žalobca so žalovaným uzatvoril Zmluvu č. 332/148/12P o dodávke pitnej vody a odvádzania
odpadových vôd, na základe ktorej na odbernom mieste Lidická 1666/8, Poprad-Matejovce dňa
2.5.2012 osadil vodomerné meradlo č. 12 08536790, ktoré bolo dňa 4.12.2017 na žiadosť žalovaného
demontované so stavom počítadla 6.853 m3. Uvedené meradlo bolo následne zaslané na úradné
overenie Slovenskej legálnej metrológii, n. o. na úradné overenie. V zmysle Protokolu zo skúšky meradla

č. 0320/312.03/17 meradlo vyhovelo zákonným požiadavkám.

6.2. Napriek opakovaným žiadostiam adresovaným žalovanému, tento takmer celý rok 2017
nesprístupnil žalobcovi vodomernú šachtu za účelom odpočtu meradla, v dôsledku čoho bola spotreba
vody v spornom období stanovená odhadom v zmysle čl. 5 bodu 2. Zmluvy. K sprístupneniu vodomernej

šachty, a teda aj k odpočtu meradla došlo až 29.11.2017, kedy bol stav meradla 6.853 m3, čo potvrdil
aj žalovaný, ako pôvodný a od 29.11.2017 zároveň aj nový odberateľ.

6.3. Žalobca má za to, že námietky prezentované žalovaným v podanom odvolaní nijako relevantne
nespochybňujú správnosť ani zákonnosť rozsudku, preto považuje závery súdu prvej inštancie za

spravodlivé, logické a právne udržateľné.

7.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§34ods.1CSP)prejednalodvolaniežalovaného,ktorébolo
podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

8. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

9. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.
Odvolací súd po preskúmaní podaného odvolania zistil, že v danom prípade tieto odvolacie dôvody nie
sú naplnené.10. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá

odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto
musí byť hodnotené v kontexte celého konania zohľadňujúc možnosť zvrátenia nesprávneho postupu,
jeho následky a pod.

11. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom

postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP predpokladá, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný

skutkový stav nesprávne aplikoval.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces): Z obsahu odvolania súd prvej inštancie vyvodzuje, že k naplneniu tohto

odvolacieho dôvodu malo podľa žalovaného dôjsť tak, že súd prvej inštancie v súvislosti s navrhovaným
dokazovaním (preukázanie histórie množstiev odberu pitnej vody) žiadnym spôsobom nevyhodnotil ním
predložené dôkazy, ktoré preukazujú priemerné ročné množstvo dodanej pitnej vody za predchádzajúce
obdobia trvania zmluvného stavu.

13.1.Tentoodvolacídôvodvoveciniejedaný,pretožesúdprvejinštanciesohľadomnazistenýskutkový
stav (skutočne namerané množstvo dodávky vody) pre svoje rozhodnutie vo veci samej nemusel
vychádzať z obsahu takto navrhnutého dokazovania, nakoľko tento dôkaz nebol pre rozhodnutie
podstatný, pretože pre vyúčtovanie je podstatné skutočné množstvo odobratej vody zistenej odpočtom
z určeného meradla žalobcu (bod 1 čl. 5 Zmluvy). Pokiaľ teda súd prvej inštancie v odôvodnení svojho

rozhodnutia nevyhodnotil tento žalovaným označený dôkaz, tak postupoval správne, nakoľko by to bolo
zbytočné. K tomuto navyše odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia náležite vysvetlil, prečo je táto obrana žalovaného irelevantná (odsek 26. odôvodnenia).
Z uvedeného dôvodu teda nedošlo k porušeniu procesných práv žalovaného, ktoré by mohlo mať za
následok porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces.

14. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (nesprávne zistený skutkový stav a
nesprávne právne posúdenie) odvolací súd obdobne ako aj pri prvom odvolacom dôvode žalovaného
zistil, že ani tieto odvolacie dôvody v danej veci nie sú dané. Súd prvej inštancie v rámci svojho konania
arozhodovaniatotižsprávnezistilskutkovýstavvecianatentoskutkovýstavsprávneaplikovalpríslušné

právne normy.

14.1. V súvislosti s týmito odvolacími dôvodmi žalovaný v zásade namietal, že: 1, v článku 4 ods. 6
boli vzájomne dohodnuté maximálne množstvá pre odber pitnej vody na 700 m3 ročne a vypúšťanie
odpadových vôd na 700 m3 ročne; 2, v článku 5 ods. 1 bolo dohodnuté, že vyúčtovanie za odobratú

pitnú vodu a odvedenú odpadovú vodu, bude vykonané podľa skutočného množstva vody zisteného
odpočtom určeného meradla dodávateľa – žalobcu; 3, žalobca ako dodávateľ bol povinný plniť uvedené
dojednania zmluvy a bol povinný dodávať výlučne maximálne dojednané množstvá pitnej vody a
vykonávaťodpočetmnožstievnajehomeradle;4,žalovanýbolpodľačlánku5ods.5povinnýzabezpečiť
na vlastné náklady údržbu a opravu porúch meradla, k čomu však nedošlo, pretože z Protokolu zo

skúšky meradla č. 0320/312.03/17 vyplýva, že meradlo bolo mechanicky nepoškodené a plomba bola
nepoškodená a 5, pre správnosť výpočtu množstva dodanej vody bolo správne zohľadniť priemernú
ročnú spotrebu vody a stočného za roky 2012, 2013, 2014, 2015 a 2016 a na základe týchto údajov, kde
bola spotreba vždy určená odpočtom a nie odhadom, vypočítať množstvo dodanej a odvedenej vodypre výpočet nároku žalobcu na obdobie roku 2017 resp. priznať žalobcovi nárok výlučne vo výške ceny
za 700 m3 vodného a stočného, ktoré množstvá boli dojednané ako maximálne limity v zmluve medzi
stranami sporu.

14.2. Žalovaný s poukazom na bod 6 článku 4 zmluvy namietal, že strany sporu sa dohodli na
maximálnom množstve dodávky vody a odvádzaní odpadových vôd v množstve do 700 m3 ročne.
Z obsahu citovaného zmluvného dojednania, však nie je možné uzavrieť, žeby v prípade prekročenia
rozsahu dodávky vôd a odvodu vôd nevznikol žalobcovi nárok na odplatu za plnenie nad dohodnutý

rozsah. V čl. 4 ods. 6 zmluvy je množstvo vôd formulované ako povolený odber pitnej vody a povolené
vypúšťanie odpadových vôd v objeme 700 m3 ročne. Povolené množstvo odberu pitnej vody teda
nepredstavuje maximálny záväzok dodávateľa, ale limit odberu, ktorý mal dodržať samotný odberateľ
(žalovaný). Žalobca (dodávateľ) nedodával pitnú vodu proti vôli žalovaného, žalobca (dodávateľ) plnil
dodávku pitnej vody podľa spotreby. Odberateľ (žalovaný) je ten, kto pitnú vodu odoberá, teda má
kontrolu nad objemom spotrebovanej pitnej vody. Ďalej z obsahu iného špeciálneho ustanovenia

uzavretej zmluvy (konkrétne bod 1 článku 5) vyplýva, že žalobca má oprávnenie vyúčtovať odplatu
za odobratú pitnú a odvedenú odpadovú vodu podľa skutočného množstva vody zisteného odpočtom
z určeného meradla žalobcu. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalobcovi vznikol nárok na uhradenie
odmeny za dodávku pitnej a odvod odpadovej vody podľa skutočných množstiev a nie iba za dodávku
a odvod v rozsahu do 700 m3 ročne. V súvislosti s touto obranou žalovaného však odvolací súd navyše

poznamenáva, že žalobca nemal možnosť zistiť množstvo dodávky vody a to s ohľadom na nespornú
skutočnosť, že žalovaný neumožnil žalobcovi v priebehu príslušného obdobia uskutočniť reálnu kontrolu
odberu vody. Aj preto nie je možné akceptovať takúto obranu žalovaného, nakoľko by išlo o výkon práva
v rozpore s poctivým obchodným stykom (§ 265 Obchodného zákonníka).

14.3. Nie je opodstatnená ani námietka žalovaného v tom zmysle, že pre správnosť výpočtu množstva
dodanej vody za dané obdobie bolo správne zohľadniť priemernú ročnú spotreby vody a stočného za
roky 2012, 2013, 2014, 2015 a 2016. K tomuto odvolací súd poukazuje na vyššie uvedenú dohodu
strán sporu v bode 1 článku 5 zmluvy o spôsobe vyúčtovania odberu pitnej a odvodu odpadovej
vody, podľa skutočných množstiev zistených odpočtom z určeného meradla žalobcu. V tomto prípade

bolo vyúčtovanie žalobcu uskutočnené v súlade s touto dohodou, pričom z vykonaného dokazovania
nesporne vyplynulo, že meradlo žalobcu bolo nezávadné, t.j. že spĺňalo príslušné zákonné normy.
Preto žalobca postupoval správne, keď pre vyúčtovanie odplaty použil množstvo zistené príslušným
meradlom. Iný spôsob vyúčtovania množstva vody za rok 2017 ako požadoval žalovaný (priemerná
spotreba vody za roky 2012, 2013, 2014, 2015 a 2016) by bolo v rozpore s obsahom uzavretej zmluvy.

15. Za daného stavu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je nedôvodné, preto podľa § 387
ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a to vrátane súvisiacich výrokov
o zaplatení paušálnej náhrady a o trovách konania.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal
proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa §77(§425CSP)Akbolovydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).