Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. september 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/132/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315207605
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5315207605.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu
Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej
veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. E. XX, právne zastúpená: Advokátska
kancelária VARMUS s. r. o., so sídlom Palárikova 83, 022 01 Čadca, IČO: 36 863 203, proti žalovanej:
A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. E. XX, právne zastúpená: JUDr. Štefan Strýček, advokát so

sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o právo
prechodu a vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina,
pracovisko Čadca zo dňa 24. marca 2023 č. k. 10C/191/2015-412, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie, v časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby vo vzťahu k určeniu
spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti, m e n í tak, že u r č u j e, že žalobkyňa je
podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/14 novovytvorenej parcele podľa Geometrického plánu č.
ZP-914729-7/2018 vyhotoveného znalkyňou z odboru geodézie a kartografie H. B. I., ktorý bol úradne

overenýOkresnýmúradomvČadci,katastrálnymodboromdňa02.07.2018podč.802/2018,atoparcele
KN-C č. 1521/3 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, ktorá je totožná s časťou parcely KN-C č.
1521 v katastrálnom území G. zapísanej na LV č. XXX a vo zvyšnej časti (nad rozsah spoluvlastníckeho
podielu 1/14) žalobu z a m i e t a.

Geometrický plán č. ZP-914729-7/2018 vyhotovený znalkyňou z odboru geodézie a kartografie H. B.

I., ktorý bol úradne overený Okresným úradom v Čadci, katastrálnym odborom dňa 02.07.2018 pod č.
802/2018, je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie, v časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby vo vzťahu k uloženiu povinnosti
žalovanej odstrániť vŕtanú studňu nachádzajúcu na parcele KN-C č. 1521/3 označenú bodom 6 v prílohe
č. 8 Znaleckého posudku č. 7/2018-20/2022 vypracovaného znalkyňou z odboru geodézie a kartografie
H. B. I., z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

III. V časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby vo vzťahu k uloženiu povinnosti žalovanej:
- trpieť právo prechodu žalobkyne pešo, povozom, osobným a nákladným motorovým vozidlom po
parcelách KN-C č. 1509 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 33 m2 a novovytvorených parcelách
podľa geometrického plánu č. ZP-914729-7/2018, vypracovaného znalkyňou H. B. I., KN-C č. 1513/1 –
zastavané plochy a nádvoria o výmere 110 m2, KN-C č. 1513/3 – zastavané plochy a nádvoria o výmere

3 m2, KN-C č. 1521/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2 v kat. úz. G.,
- odstrániť železný drôtený plot nachádzajúci sa na parc. KN-C č. 1513/1 označený bledomodrou farbou
a vyznačený podrobnými bodmi v prílohe č. 8 Znaleckého posudku č. 7/2018 – 20/2022 vypracovaného
znalkyňou H. B. I. a
- odstrániť záhradnú skalku ohraničenú kameňmi a obrubníkmi, nachádzajúcu sa na parc. KN-C č.
1513/3 v kat. území G., ktorej umiestnenie je presne špecifikované v prílohe č. 8 Znaleckého posudku
č. 7/2018 – 20/2022 vypracovaného znalkyňou H. B. I.,

rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .IV. Výrok II. o náhrade trov konania m e n í tak, že:
- žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28,6% vo vzťahu

k nároku na určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
- žalovanej p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% vo vzťahu
k povinnosti odstrániť vŕtanú studňu,
- žalovanej p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% vo vzťahu
k nárokom na uloženie povinnosti trpieť právo prechodu a odstrániť železný drôtený plot a záhradnú

skalku.

V. Vo vzťahu k nároku na určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti žalobkyni p r i z n á v
a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 28,6 %.

VI. Vo vzťahu k nároku na uloženie povinnosti trpieť právo prechodu žalovanej p r i z n á v

a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

VII. Vo vzťahu k nároku na uloženie povinnosti odstrániť veci z nehnuteľností žalovanej p r i z n á v a
voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu (výrok I.), ktorou sa žalobkyňa
(naposledy) domáhala, aby súd:
- určil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/9 novovytvorenej parcele podľa
geometrického plánu č. ZP-914729-7/2018, ktorý vyhotovila znalkyňa z odboru geodézie a kartografie
H. B. I., ktorý bol úradne overený Okresným úradom v Čadci, katastrálnym odborom dňa 02.07.2018

pod č. 802/2018 a to parcele KN-C č. 1521/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, ktorá je
totožná s časťou parcele KN-C č. 1521 v kat. úz. G. zapísanej na LV č. XXX;
- žalovanej uložil povinnosť trpieť právo prechodu žalobkyne pešo, povozom, osobným a nákladným
motorovým vozidlom po parcelách KN-C č. 1509 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 33 m2 a
novovytvorených parcelách podľa geometrického plánu č. ZP-914729-7/2018, ktorý vyhotovila znalkyňa

z odboru geodézie a kartografie H. B. I., ktorý bol úradne overený Okresným úradom v Čadci,
katastrálnym odborom dňa 02.07.2018 pod č. 802/2018 KN-C č. 1513/1 – zastavané plochy a nádvoria
o výmere 110 m2, KN-C č. 1513/3 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, KN-C č. 1521/3 –
zastavané plochy a nádvoria o výmere 3m2 v kat. úz. G..
- žalovanej uložil povinnosť v lehote do 30 dní po právoplatnosti rozsudku odstrániť:

- železný drôtený plot nachádzajúci sa na parcele KN-C č. 1513/1 označený bledomodrou farbou a
vyznačený podrobnými bodmi v prílohe č. 8 znaleckého posudku č. 7/2018-20/2022, ktorý vypracovala
znalkyňa z odboru geodézie a kartografie H. B. I.,
- vŕtanú studňu nachádzajúcu sa na parcele KN-C č. 1521/3 označenú bodom č. 6 v prílohe č. 8
znaleckého posudku č. 7/2018-20/2022, ktorý vypracovala znalkyňa z odboru geodézie a kartografie

H. B. I.,
- záhradnú skalku ohraničenú kameňmi a obrubníkmi nachádzajúcu sa na parcele KN-C č. 1513/3 v kat.
úz. G., ktorej umiestnenie je presne špecifikované v prílohe č. 8 znaleckého posudku č. 7/2018-20/2022,
ktorý vypracovala znalkyňa z odboru geodézie a kartografie H. B. I..
Zároveň žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie, čo do zamietnutia určovacej žaloby, odôvodnil súd prvej inštancie neunesením
dôkazného bremena žalobkyne, ktorá nepreukázala svoje tvrdenia (a vykonaným dokazovaním nebolo
zistené), že sporná nehnuteľnosť patrí do jej (spolu)vlastníctva. Vo vzťahu k zamietnutiu žaloby na
plnenie, v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanej trpieť právo prechodu žalobkyne (pešo,

povozom, osobným a nákladným motorovým vozidlom) po predmetných parcelách ako i v časti týkajúcej
sa uloženia povinnosti žalovanej odstrániť z predmetných parciel záhradnú skalku, kamenné obrubníky
a vrt studne, dôvodil s poukazom na § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka predčasnosťou žaloby,
nakoľko žalobkyňa nepreukázala, že by akýmkoľvek spôsobom oslovila ostatných spoluvlastníkov, resp.
že by aspoň iniciovala akékoľvek rozhodnutie vlastníkov (hlasovanie) o hospodárení so spoločnou

vecou, pričom súd môže o hospodárení so spoločnou vecou rozhodovať iba v prípade rovnostihlasov alebo ak sa väčšina nedosiahne. Pokiaľ ide o odstránenie vŕtanej studne uviedol, že o tomto
nároku žalobkyne už bolo právoplatne rozhodnuté, a to rozsudkom tamojšieho okresného súdu zo dňa
09.11.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/157/2019, ktorým žalobu v tejto

častizamietolatotorozhodnutienadobudloprávoplatnosťdňa30.10.2020,t.j.ideoprekážkurozsúdenej
veci.

3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázaný nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu v Čadci zo dňa 19.05.1988 č.k. 8C 600/87-128, právoplatným dňa

21.7.1988, súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným do pozemkovej knihy
katastrálneho územia v G. vo vl. č. XXX ako mpč. XXXX, ktorá je totožná s parcelou vedenou u SG
Čadca ako parcela EN č. 2291, ktorá v prírode predstavuje lúku o výmere 115 m2, k parcele zap. vo vl.
XXX ako časť mpč. XXXX, ktorá je totožná s parcelou vedenou u SG Čadca ako parcela EN č. 2294,
ktorá v prírode predstavuje lúku o výmere 136 m2, parcele zap. vo vl. č. XXX ako mpč. XXXX/X, ktorá je
totožná s parcelou vedenou u SG ako parcela EN č. 2297/1, ktorá v prírode predstavuje lúku o výmere

139 m2, k parcelám zap. vo vl. č. XXX ako mpč. XXXX, ktoré sú totožné s parcelami vedenými u SG
Čadca ako parcela EN č. 2296/1, ktorá v prírode predstavuje lúku o výmere 553 m2 a parcela EN č.
2296/2, ktorá v prírode predstavuje zastavanú plochu o výmere 542 m2 a vyporiadanie vykonáva tak, že
parcelu EN č. 2291, ktorá v prírode predstavuje lúku o výmere 115 m2 prikazuje do vlastníckeho práva
navrhovateľa I. F., nar. XX.XX.XXXX, parcelu EN č. 2294, ktorá v prírode predstavuje lúku o výmere 136

m2prikazujedovlastníckehoprávaodporkynev19/radeJ.K.,L.K.,parcelepodľaGO–plánuSGčadca
č. zák. 8C 600/87 overeného dňa 4.1.1987 H. K. a to parcelu EN č. 2296/1, ktorá v prírode predstavuje
zastavanú plochu o výmere 251 m2 prikazuje do vlastníckeho práva odporkyni v 6/ rade A. K., L. M.,
nar. X.XX.XXXX, novovytvorené parcele EN č. 2297/1, ktorá v prírode predstavuje lúku o výmere 245
m2 a parcelu EN č. 2295, ktorá v prírode predstavuje zastavanú plochu o výmere 302 m2 prikazuje do

vlastníckeho práva navrhovateľa I. F., nar. XX.XX.XXXX, novovytvorenú parcelu EN č. 2296/3 prikazuje
do podielového spoluvlastníctva navrhovateľa I. F., odporkyne v 5/ rade A. F., L. N., nar. XX.X.XXXX,
odporkyne v 6/ rade A. K., odporcu v 7/ rade D. M., odporkyne v 10 rade O. O., L. I., odporkyne v 13
rade P. F., L. I., odporkyne v 14/ rade A. M., L. Q., každému v podiele 1/7, novovytvorenú parcelu EN
č. 2296/4, ktorá v prírode predstavuje zastavanú plochu o výmere 36 m2 prikazuje do podielového

spoluvlastníctva navrhovateľa I. F., odporkyne v 5/ rade A. F., odporkyne v 6/ rade A. K., odporcu v 7/
rade D. M., odporkyne v 10/ rade O. O., odporkyne v 13/ rade P. F., odporkyne v 14/ rade A. M., odporcu
v 20/ rade H. F., odporkyne v 21/ rade A. F., L. M., každému z nich v podiele 1/9.
Podľa znaleckého posudku č. 8C 600/87 znalkyňa prístupovú cestu pre navrhovateľa a odporkyňu A.
K. označila novým parcelným číslom podľa geometrického plánu a to číslom parcely EN 2296/3. Táto

parcela ako v GP tak v polohopisnom pláne je označená bodmi 4, 1, 25, 9, 17, 8, 2 a 3. Bod č. 4.
predstavuje kolík, ktorý je vzdialený od bodu č. 3 čo je ľavý stĺp bránky k domu F. H.. Bod č. 1 je kolík
zatlčený 0,10 m v predĺžení základov, t.j. od bodu č. 27 smerom k bodu č. 2. Bod č. 25 je na predĺžení
priamky označenej bodmi č. 11-10 a to o 1,03 m. Priamku č. 11-10 predstavuje plot. Bod č. 9 a 17
predstavuje vstupnú bránu k domu odporkyne A. K.. Bod č. 8 je kolík v strede chodníka medzi humnom

navrhovateľa a plotom odporkyne A. K.. Bod č. 2 je stĺp oplotenia F. H.. Táto parcela EN č. 2296/3
je zastavaná plocha o výmere 122 m2. Časť pôvodnej parcely 2296/2, ktorá sa pričlenila k parcele
navrhovateľa je v GP označená ako ,,a“. Celá parcela po zameraní a rozdelení parciel je zastavaná
plocha o výmere 122 m2.
Navrhovateľ by užíval novovytvorené parcely, a to parcelu č. 2295, parcelu 2297/1, 1 parcely 2296/3

– sporný prechod a 1 prístupovej cesty č. p. 2296/4. Odporkyňa A. K. novovytvorenú parcelu 2296/1,
2296/2, 2297,2, 1 parcely 2296/3 a 1 prístupovej cesty.
Podľa osvedčenia o dedičstve D887/01, Dnot 170/01 žalobkyňa titulom dedenia nadobudla
pozemnoknižnú parcelu č. 2296 zapísanú vo vl. č. XXX v stave neidentickom.
Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. G. žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností - parciel KN-

C č. 1517/1, 1517/2, 1518, 1519 v podiele 1/1.
Podľavýpisuzlistuvlastníctvač.XXXprek.úG.žalobkyňajepodielovouspoluvlastníčkounehnuteľnosti
– parcely č. 1509 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 33 m2 v podiele 1/18.
Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Čadci D1005/79 zo dňa 5.3.1982 je zrejmé, že pôvodne žalovaný
v 1/ rade nadobudol titulom dedenia do spoluvlastníctva podiel poručiteľa zapísaného v pozemkovej

knihe v kat. úz. G. v zápisnici č. 838 pod B7, totožná s parcelou EN 2296/2 – lúka o výmere 615 m2.
Rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 8C 502/85 zo dňa 15.01.1986 súd návrh navrhovateľov
A. K. a A. K. (právnych predchodcov žalobkyne) proti odporcovi I. F. a A. F. (právny predchodcovia
žalovanej) o posunutie dreveného plota zo spoločnej prístupovej cesty zriadený z parcele zapísanejv pozemkovej knihe kat. úz. G. vo vložke 838 ako mpč. XXXX ako lúka o výmere 1230 m2 do úrovne
plota H. F. a jeho manželky zamietol. Návrh, že odporcovia sú povinní odstrániť štrkopiesok skladovaný
na spoločnej prístupovej ceste zamietol. Návrh, že odporcovia nemôžu pokračovať v betónových

základoch nad úrovňou terénu pozdĺž prístupovej cesty, ako i pokračovať sprevádzaním obvodového
muriva na stavajúcich prevedených základov pri nedodržaní 2,50 m šírky prístupovej cesty zamietol.
Zodôvodneniarozsudkuvyplýva,žezoznaleckéhoposudkubolopreukázané,žecestaniejevyznačená
v mapách a táto cesta nie je v evidencii SG evidovaná.
Zo znaleckého posudku H. B. I. vyplynulo, že na pôvodnej parcele EN č. 2296/3 určenej Okresným

súdom Čadca rozsudkom 8C 600/87, ako prístupová cesta je vybudovaná záhradná skalka. Žalobkyňa
v dedičskom konaní D 887/01 zdedila zbytok pkn parcely č. 2296 vo vložke č. 838, ktorá sa nachádza
pod miestnou komunikáciou, ktorá je neidentická, v čase dedičského konania D 887/01 bol register
ROEP v obci G. rozpracovaný, takže pkn parcely ešte neboli v katastri nehnuteľností zapísané ako
EKN parcely a z tohto dôvodu odbor katastrálny poskytoval údaje z pozemkovej knihy, teda o pkn
parcelách a tiež o parcelách CKN, ktoré boli vedené v Listoch vlastníctva. Po zápise ROEP, v roku 2010,

na základe identifikácie bol zbytok pkn parcely č. 2296 zapísaný do katastra nehnuteľností ako EKN
parcela – trvalý trávnatý porast o výmere 4 m2. Na zameraných parcelách CKN č. 1513/3 a 1521/3,
ktoré sú tvorené z pôvodnej EN parcely č. 2296/3 (Rozsudkom Okresného súdu Čadca 8C 600/87) sa
nachádza vybudovaná záhradná skalka, ktorá je ohraničená kamennými obrubníkmi. Tiež na parcele
CKN č. 1521/3 sa nachádza vrt studne.

A. R. v čestnom vyhlásení zo dňa 04.10.2018 uviedla, že cez terajšiu parcelu č. 1513 vedľa r.d. č. XX
jestvoval iba chodník, ktorý slúžil k prechodu k r.d. č. XX ako aj k r.d. č. XX. Nikdy tam nebola cesta,
nebolo možné prejsť ani osobným autom.
Podľa rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Turzovke ŽP-21-490/91/92 zo dňa
25.02.1992 je v pripojenom pláne vyznačená prístupová cesta k rodinnému domu, parcela EN č. 2296/3

predstavuje spoločnú prístupovú cestu o šírke 3 m.
Podľa dodatku k znaleckému posudku č. 7/2018 – 20/2022 vypracovanom H. B. I., znalkyňou z odboru
geodézia a kartografia, znalkyňa v teréne vytýčila i pôvodný stav parcely EN 2296/4 a 2296/3 podľa
rozsudku 8C/600/87, ktorý je na grafickom náčrte vyznačený tmavomodrou farbou. Zamerala všetky
prekážky, ktoré bránia žalobkyni v prechode po parcelách CKN č. 1513/1, 1513/3 a 1521/3. Prekážky,

ktoré bránia žalobkyni v prechode po CKN parcelách 1513/1, 1513/3 a 12521/3 sú: vŕtaná studňa,
nachádzajúca sa na parcele CKN č. 1521/3, záhradná skalka, ohraničená kameňmi a obrubníkmi,
nachádzajúca sa na CKN parcele č. 1513/3, železný drôtený plot, nachádzajúci sa na parcele CKN č.
1513/1.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal preukázané, že parcela KN-C č. 1521/3 vytvorená

geometrickým plánom č. ZP-914729-7/2018, ktorý vyhotovila znalkyňa z odboru geodézie a kartografie
H. B. I., ktorý bol úradne overený Okresným úradom v Čadci, katastrálnym odborom dňa 02.07.2018
pod č. 802/2018 je totožná s časťou parcely KN-C č. 1521 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 212
m2 v katastrálnom území G., ktorej vlastníčkou je žalovaná v podiele 1/1.
Znalkyňa v znaleckom posudku a taktiež na pojednávaní uviedla, že pri mapovaní došlo k pochybeniu,

rozsudok 8C/600/87 nebol zapísaný. Zamerali prístupovú cestu tak, ako ju vidieť. Skalka zasahuje
do podielového spoluvlastníctva parcely 1521/3, ktorá patrí do rozsudkom určenej parcely č. 2296/3.
Konštatoval, že nebolo preukázané, že žalobkyňa nadobudla spoluvlastníctvo k uvedenej parcele,
pričom aj z ohliadky na mieste samom, aj z grafického náčrtu je zrejmé, že novovytvorená parcela KN-C
č. 1521/3 nezasahuje do prístupovej cesty, pričom na predmetnej parcele sa nachádza vŕtaná studňa.

Preto žalobkyňa nie je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej parcely KN-C 1521/3, nakoľko v danom
prípade neuniesla dôkazné bremeno, preto jej žalobu ako nedôvodnú v tejto časti zamietol. Považoval
za zrejmé, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou parcely KN-C č. 1513 v podiele 1/14, avšak
nepreukázala, že je aj podielovou spoluvlastníčkou parcely KN-C č. 1521, z ktorej je vytvorená parcela
KN-C č. 1521/3, na ktorej sa nachádza vŕtaná studňa.

Pokiaľ ide o povinnosť žalovanej trpieť právo prechodu, mal preukázané, že nakoľko je žalobkyňa
podielovou spoluvlastníčkou sporných pozemkov, má právo rovnako ako žalovaná po týchto parcelách
prechádzať. Vykonaným dokazovaním (ohliadkou na mieste samom, výsluch účastníkov a svedkov) mal
jednoznačne preukázané, že sporné parcely tvoria jedinú prístupovú cestu k nehnuteľnostiam, ktoré sú
vo výlučnom vlastníctve žalobkyne.

Odkazujúc na obsah podielového spoluvlastníctva a spoluvlastnícky podiel a zákonom stanovený režim
týkajúci sa hospodárenia so spoločnou vecou poukázal na to, že aj prístupová cesta, ktorá je predmetom
sporu,jevspoluvlastníctveviacerýchspoluvlastníkov,tedaajinýchokremstránsporu,pričomžalobkyňa
nepredložila, ako sa k tejto záležitosti postavili ostatní spoluvlastníci v zmysle zásady, že o hospodáreníso spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci s väčšinovým podielom. Z listu vlastníctva č. XXX
vedeného Okresným úradom Čadca, Katastrálnym odborom pre katastrálne územie G. je zrejmé, že
spoluvlastníkmi parcely KN-C č. 1513 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 113 m2 sú: D. M. v podiele

1/7, A. M. v podiele 1/7, žalobkyňa v podiele 1/14 a žalovaná v podiele 1 (správne má byť v podiele 9/14
– poznámka odvolacieho súdu – viď bod 18. tohto rozsudku). Považoval za zrejmé, keďže žalovaná
je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1 (správne má byť v podiele 9/14 –
poznámka odvolacieho súdu), ani v prípade súhlasu ostatných spoluvlastníkov by žalobkyňa nedosiahla
nadpolovičnú väčšinu a teda nie je možné dospieť k dohode v prospech žalobkyne. Na druhej strane

z čestného vyhlásenia A.R.(č.l. 185) vyplýva, že je dedičkou po D. M., ktorý je vedený na liste vlastníctva
ako podielový spoluvlastník parcely KN-C č. 1513 je zrejmé, že táto uvádza, že cez terajšiu parcelu
jestvoval iba chodník a teda možno konštatovať, že táto v prípade hlasovania o zmene spoločnej veci
by hlasovala ,,v prospech žalovanej“.
Vychádzal z toho, že aj v prípade, keď veľkosť spoluvlastníckeho podielu zabezpečuje určitému
spoluvlastníkovi nehnuteľnosti postavenie umožňujúce mu presadiť v každom prípade svoju vôľu proti

vôli ostatných spoluvlastníkov, nemôže byť prijímanie rozhodnutia o hospodárení so spoločnou vecou
v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka len záležitosťou dominantného spoluvlastníka. Na
procese rozhodovania musia mať možnosť zúčastniť sa aj všetci ostatní spoluvlastníci, a to bez
ohľadu na skutočnosť, že miera ich právnej a faktickej možnosti ovplyvniť tento proces, daná výškou
ich spoluvlastníckeho podielu, je v porovnaní s dominantným spoluvlastníkom zanedbateľná. Proces

vytvárania kolektívnej vôle spoluvlastníkov nebude len záležitosťou niektorého spoluvlastníka a že sa
na procese prijímania rozhodnutia zúčastnia všetci spoluvlastníci. Pokiaľ by ale o niektorej záležitosti
spadajúcej pod hospodárenie so spoločnou vecou rozhodol sám väčšinový spoluvlastník bez toho,
aby dal menšinovému spoluvlastníkovi možnosť zúčastniť sa na procese rozhodovania a vyjadriť v
ňom svoj názor, zostalo by rozhodnutie väčšinového spoluvlastníka (hoci aj výrazne dominujúceho) len

rozhodnutím jedného spoluvlastníka. Prijaté rozhodnutie by nebolo možné považovať za rozhodnutie
spoluvlastníkov a nešlo by ani o rozhodnutie „väčšiny“ v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
To znamená, že aj v prípade umožnenia prechodu motorovými vozidlami po pozemku v podielovom
spoluvlastníctve viacerých osôb má každý spoluvlastník (bez ohľadu na výšku jeho spoluvlastníckeho
podielu) právo zúčastňovať sa na procese vytvárania kolektívnej vôle spoluvlastníkov a prijímania ich

rozhodnutia o hospodárení so spoločnou vecou, aj keď miera právnej a faktickej možnosti určitého
spoluvlastníka ovplyvniť tento proces je limitovaná výškou jemu patriaceho spoluvlastníckeho podielu (§
137 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a v niektorom konkrétnom právnom vzťahu (najmä s dominantným
postavením väčšinového spoluvlastníka) môže byť nepatrná.
V konaní tak žalobkyňa nepreukázala, že by akýmkoľvek spôsobom oslovila ostatných spoluvlastníkov

predmetnej nehnuteľnosti a teda žaloba bola z jej strany podaná predčasne. Súd môže o hospodárení
so spoločnou vecou rozhodovať iba v prípade rovnosti hlasov alebo ak sa väčšina nedosiahne.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že jej žalobe v celom rozsahu vyhovie. Namietala, že súd

prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov nedospel k správnym skutkovým zisteniam a následne
vec nesprávne právne posúdil.
Napadnutému rozsudku vytýkala jeho zmätočnosť a arbitrárnosť, nakoľko z neho nie je možné vyvodiť,
k akým skutkovým záverom súd prvej inštancie dospel. Súd prvej inštancie vôbec neuviedol, k akým
skutkovým zisteniam dospel oboznámením sa obsahu rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 8C

600/87-128 zo dňa 19.05.1988. Z dôkazov, ktoré vykonal súd prvej inštancie vyplýva, že rozsudkom
Okresného súdu Čadca zo dňa 19.05.1988 č. k. 8C 600/87-128, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
02.07.1988 súd rozhodol tak, že parcelu EN č. 2296/3 prikázal do podielového spoluvlastníctva v podiele
1/9 jej právnej predchodkyni (starej matky žalobkyne) A. K.. K tomuto súdnemu konaniu bol vypracovaný
geometrický plán číslo zákazky 8C 600/87, z ktorého vyplýva, že parcela EN č. 2296/3 bola vytvorená

z pôvodných parciel EN č. 2296/1, 2296/2, ktoré boli totožné s pozemnoknižnou parcelou pkn č. XXXX
zapísanou vo vložke č. XXX. Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 18.02.2002, ktoré vydal súdny komisár S.
K. E. overená Okresným súdom v Čadci pod č. k. D 887/01-123, ktoré nadobudlo účinky právoplatného
uznesenia dňa 06.03.2002 vyplýva, že zdedila po svojej starej matke A. K. pozemnoknižnú parcelu č.
2296 zapísanú vo vložke č. XXX v stave neidentickom.

Z vyššie uvedených listinných dôkazov teda súd prvej inštancie mal zistiť, že ona je titulom dedenia
podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/9 k pôvodnej parcele EN č. 2296/3, ktorá v súčasnosti
zodpovedá parcele KN-C č. 1513, časti parcele KN-C č. 1521 (podľa GO plánu novovytvorenej parcele
KN-C č. 1521/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2) a parcele KN-C č. 1509.VovecivypracovalaznalkyňaH.B.I.znaleckýposudokč.7/2018aDodatokč.7/2018-20/2022,zktorého
jednoznačne vyplynulo, že pôvodnej parcele EN č. 2296/3 zodpovedajú v súčasnosti parcela KN-C č.
1513, časť parcele KN-C č. 1521 a to novovytvorená parcela KN-C č. 1521/3 o výmere 3 m2 a parcela

KN-C č. 1509.
Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd mal nepochybne preukázané, že neexistuje iná prístupová
cesta k jej rodinnému domu a pozemkom, než pôvodná parcela EN č. 2296/3, ktorá v súčasnosti
zodpovedá parcelám KN-C č. 1513,1521/3 a 1509. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že túto
prístupovú cestu na prístup pešo, povozom a motorovými vozidlami využívala pôvodná spoluvlastníčka

A. K. (stará matka žalobkyne) a rovnako ona, ktorá sa stala spoluvlastníčkou titulom dedenia. Táto
prístupová cesta sa užívala po dlhé desaťročia so súhlasom všetkých podielových spoluvlastníkov a
žiaden z nich nebránil jej právnej predchodkyni a ani jej v užívaní tohto práva až do doby, kým žalovaná
nevytvorila prekážky na prístupovej ceste a nezačala jej brániť vo výkone tohto práva.
Zo znaleckého posudku H. I. vyplýva, že na prístupovej ceste vytvorila žalovaná nasledovné prekážky:
železný drôtený plot, vŕtanú studňu, záhradnú skalku ohraničenú kameňmi a obrubníkmi.

V ďalšom namietala, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že žaloba je žalobou len
podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žaloba v bode I. je žalobou o
určenie vlastníckeho práva podľa § 137 písm. c) CSP a v bode II. a III. je žalobou na plnenie podľa §
137 písm. a) CSP. Pokiaľ tvrdí, že je podielovou spoluvlastníčkou k časti parcele KN-C č. 1521 a na liste
vlastníctva je v celosti zapísaná žalovaná, je daný naliehavý právny záujem na podanie takejto žaloby.

Z rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 8C 600/87-128 vyplýva, že jej právna predchodkyňa A. K.
nadobudla spoluvlastnícky podiel 1/9 k parcele EN č. 2296/3, ktorá je totožná s PKN č. 2296 zapísanej vo
vložke č. XXX. Z osvedčenia o dedičstve D 887/01-123 vyplýva, že spoluvlastnícky podiel 1/9 k parcele
PKN č. 2296 nadobudla ona. Zo znaleckého posudku H. I. vyplýva, že parcela EN č. 2296/3 je totožná s
časťou parcele KN-C č. 1521/3. Z uvedených listinných dôkazov nepochybne vyplýva, že je podielovou

spoluvlastníčkou v podiele 1/9 k parcele KN-C č. 1521/3.
Názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka k parcele KN-C
č. 1513, ktorá tvorí prístupovú cestu, nepreukázala, že ostatní podieloví spoluvlastníci rozhodli o tom,
že má právo ako podielová spoluvlastníčka užívať prístupovú cestu na účel prechodu a prejazdu k
rodinnému domu, považovala za zjavne nesprávny.

Z ustanovení vyplýva, že zákon prioritne predpokladá uzavretie dohody spoluvlastníkov o hospodárení
so spoločnou vecou (o spôsobe užívania a pod.). Dohoda spoluvlastníkov môže byť uzavretá aj
neformálne, dokonca aj konkludentne za predpokladu, že prejav zmluvných strán je nesporný.
S poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp.zn.: 28 Cdo 1795/2011, 22 Cdo 3589/2009, 22
Cdo 3589/2009, 22 Cdo 1567/2004, 22 Cdo 429/2003 uviedla, že hospodárením so spoločnou vecou

v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa rozumie tiež užívanie nehnuteľnosti. Dohoda
podielových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou je bezformálnym právnym úkonom
a nemusí byť písomná ani vtedy, ak s týka nehnuteľnej veci. Môže byť uzatvorená aj ústne alebo
konkludentne. Šikanovaním je taký výkon práva, ktorého jediným cieľom je poškodiť iného. Konanie,
ktoré je šikanózne alebo ktoré je zneužitím práva, platný Občiansky zákonník výslovne nepostihuje;

takéto konanie je však v rozpore s dobrými mravmi, a preto mu možno za podmienok v tomto
ustanovení uvedených odoprieť ochranu. Užívanie spoločnej veci spoluvlastníkmi upravené dohodou
spoluvlastníkov, ktorá bola uzavretá pred 1.1.1992 alebo rozhodnutím súdu, môže stratiť účinnosť len
rozhodnutím väčšinového spoluvlastníka, resp. viac spoluvlastníkov, ktorých podiely tvoria väčšinu.
Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že pôvodná parcela EN č. 2296/3 (v súčasnosti parcele

KN-C č. 1513, 1521/3 a 1509) vždy slúžila ako prístupová cesta k jej rodinnému domu a k jej
pozemkom (iná prístupová cesta neexistuje) a predtým jej právnej predchodkyne - starej matky A. K..
Ona a jej právna predchodkyňa toto právo pokojne vykonávali bez toho, aby im niekto v tomto práve
bránil, a je teda zjavné, že toto právo vykonávali s vedomím a so súhlasom všetkých podielových
spoluvlastníkov (minimálne konkludentný prejav vôle). Žalovaná preto nemohla jednostranne ako

podielová spoluvlastníčka, ktorá nemá v prístupovej ceste väčšinu počítanú podľa spoluvlastníckych
podielov, jej začať brániť vo využití tohto práva - práva prechodu a prejazdu. Je zjavné, že každý vlastník
nehnuteľnosti musí mať zabezpečený prístup k svojej nehnuteľnosti (domu a pozemku) a toto právo
mu vyplýva buď z podielového spoluvlastníctva alebo z iných právnych skutočností. Ak toto právo by
vlastník nehnuteľnosti nemal, musel by súd rozhodnúť podľa § 151 o ods. 3 Občianskeho zákonníka o

zriadení práva cesty cez pozemok. Keďže právo cesty jej vyplýva z titulu podielového spoluvlastníctva,
ktoré vykonávala s konkludentným súhlasom podielových spoluvlastníkov, je jej žaloba v celom rozsahu
dôvodná.V závere poukázala na to, že ak súd prvej inštancie zamietol žalobu o odstránenie vŕtanej studne
z titulu prekážky rozsúdenej veci, jeho rozhodnutie je nesprávne, nakoľko prekážka rozsúdenej veci
neumožňuje súdu žalobu zamietnuť.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne stotožniac sa s napadnutým rozhodnutím navrhujúc jeho
potvrdenie, uviedla, že odvolanie žalobkyne je všeobecné, nedôvodné, zmätočné a nevyplýva z neho,
že by boli splnené zákonné podmienky na podanie odvolania podľa § 365 ods. 1 CSP. Samotná žaloba
a jej rôzne doplnenia, ktoré žalobkyňa predkladala sú od samého počiatku zmätočné a nedôvodné.

Žalobkyňa si robí nároky do spoločnej nehnuteľnosti, žiada si určiť vlastníctvo k nehnuteľnostiam a
nakladanie so spoločnou vecou, pričom rozhodnutie sa týka každého podielového spoluvlastníka, a
preto nie sú splnené procesné podmienky v zmysle § 161 CSP v spojení s § 77 ods. 1 CSP, nakoľko
nie je ustálený okruh účastníkov konania, keďže pri určovacích žalobách ide o nerozlučné spoločenstvo
a o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú všetci vlastníci (viď zápisy na LV č. XXX a LV č. XXX,
kde okrem žalobkyne a nej sú zapísaní aj iní vlastníci).

Zmätočnosť žaloby je daná aj tým, že žalobkyňa žiada určiť vlastnícke právo k parcele, ktorá nie je
zapísaná v katastri nehnuteľnosti a to ani v grafickej ani v popisnej časti, žiada právo prechodu po
parcelách, ktoré taktiež neexistujú a nie sú zapísané v katastri nehnuteľnosti ani v grafickej ani v popisnej
časti, žiada odstrániť železný drôtený plot, vŕtanú studňu a záhradnú skalku z parciel, ktoré taktiež
neexistujú a nie sú zapísané v katastri nehnuteľnosti ani v grafickej ani v popisnej časti.

Čo sa týka spoluvlastníckeho podielu, ten má žalobkyňa na parcele KN-C č. 1513 najmenší, ale nároky
si robí najväčšie, čo je v príkrom rozpore aj s tvrdením odvolacieho súdu v bode 22 uznesenia sp. zn.
6Co/157/2019 zo dňa 30.10.2020.
Poukázala na to, že je väčšinovou vlastníckou na parcele KN-C č. 1513, D. M. je podielovým
spoluvlastníkom na parcele KN-C č. 1513 pod BI v podiele 1/9, teda tiež väčšom než má žalobkyňa a

jeho dcéra sa jasne vyjadrila k užívaniu parcely KN-C č. 1513 a potvrdila, že tam bol vždy len chodník
a nie cesta. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala od čoho si odvíja svoje vlastníctvo k parcele
KN-C č. 1521.
Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ani k jej tvrdeniam, resp. požiadavke prechodu povozom,
osobným a nákladným motorovým vozidlom. Svedkovia, ktorí vypovedali na pojednávaní dňa

12.10.2018, ako aj čestné prehlásenie dcéry D. M. A. R., prehlásili, že tam nikdy nebola cesta, vždy to
bol len chodník. Ak požaduje žalobkyňa takýto prechod cez parcely, ktoré nikdy neboli cestou, jedná
sa o nespevnenú plochu, bolo jej dôkaznou povinnosťou preukázať znaleckým posudkom z odboru
stavebníctvo a odboru cestné komunikácie, tak, ako to uviedla aj znalkyňa vo svojej odpovedí na otázku
č. 1 v Dodatku k znaleckému posudku, či takýto prechod je možný a zároveň mala súdu predložiť

súhlasy vlastníkov nadpolovičnej väčšiny podielov na daných parcelách. Žiaden takýto dôkaz žalobkyňa
do dnešného dňa nepreukázala, aj keď dôkazné bremeno je na jej strane. Taktiež nepreukázala, že
takýmto prechodom by nedošlo k ohrozeniu jej majetku a zdravia ako i jej rodiny.
Okrem parcely KN-C č. 1521, kde je výlučnou vlastníčkou, sa u všetkých ostatných parciel jedná o
spoločnú vec a zákonná úprava hospodárenia so spoločnou vecou má prioritu aj podľa odvolacieho

súdu. Na parcele KN-C č. 1513 je nadpolovičnou vlastníčkou, na parcele KN-C č. 1509 je 50%
vlastníčkou. Ani súd nemôže priznať žalobkyni viac práv, než má zo svojho spoluvlastníckeho podielu.
Žalobkyňa si nemôže uplatňovať právo na úkor ostatných vlastníkov, dokonca väčšinových. Tvrdenia
žalobkyne o konkludentnom prejave vôle sú absolútne nepravdivé a ničím nepreukázané. Tak, ako
vyplývazdoterajšiehodokazovanianikdytamnebolažiadnacestaanikdypodielovíspoluvlastnícinedali

súhlas so zriadením cesty, vždy tam bol len chodník a po tomto chodníku ani žalovaná nebráni žalobkyni
v prechode.
Parcely KN-C č. 1513/3 a 1521/3 sú parcely v tomto čase de facto fiktívne, nie sú zapísané v katastri
nehnuteľnosti a ani znalkyňa sa nevyjadrila, prečo by ona mala odstrániť skalku z uvedených parciel,
keď u jednej je výlučnou vlastníčkou a u druhej väčšinovou, pričom výmera skalky oproti jej vlastníctvu

je zanedbateľná.
Právnipredchodcoviažalobkyneužraz,rozsudkomOkresnéhosúduČadcasp.zn.8C/600/87,nadobudli
protiprávne vlastníctvo k niečomu, čo im nikdy nemalo patriť a nie je možné jednu nespravodlivosť
nahradiť druhou nespravodlivosťou.
Žalobkyňa sa domáha touto žalobou niečoho, na čo nemá žiadny právny a ani morálny nárok. Súd

predsa nemôže určiť, že niekto je podielovým spoluvlastníkom, keď ním v skutočnosti a ani de iure nie je
a nikdy nebol alebo, že je väčším podielovým spoluvlastníkom, než je zapísané v katastri nehnuteľnosti
a naviac keď ním tvrdené skutočnosti ničím nepreukázal, tak ako konštatoval aj odvolací súd.S poukazom na § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona uviedla, že žalobkyňa do dnešného dňa nepreukázala
opak k údajom katastra tak v textovej, ako aj grafickej časti a teda platí, to, čo je zapísané v katastri
nehnuteľnosti a ani súd nemôže rozhodnúť inak.

K poukazovaniu žalobkyne na konkrétne judikáty uviedla, že nikto nepopiera skutočnosť, že tam bol vždy
iba chodník, avšak nikdy nebola žiadnym spôsobom, a to ani konkludentne , uzatvorená dohoda, že by
sa predmetné parcely využívali ako cesta, nikdy to cesta nebola. Čo sa týka poukazovania žalobkyne
na šikanózne konanie, nie je zrejmé, ktoré konanie je šikanózne. Naopak, práve zo samotnej žaloby je
zrejmé, že žalobkyňa sa šikanózne domáha niečoho, na čo nemá právny ani morálny nárok.

Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že parcela EN č. 2296/3 (podľa označenia žalobkyne v súčasnosti
parcely KN-C č. 1513, 1521/3 a 1509) vždy slúžila ako prístupová cesta k rodinnému domu a pozemkom
žalobkyne. Toto tvrdenie žalobkyne vyvrátili aj svedkovia, ktorí potvrdili, že tam bol vždy len chodník
a nikto nebránil žalobkyni a jej právnym predchodcom v prechode po tomto chodníku pešo. Podieloví
spoluvlastníci nikdy nedali súhlas ani právnej predchodkyni žalobkyne, aby boli predmetné parcely
využívané ako cesta, nebol daný ani konkludentný prejav vôle, tak ako tvrdí žalobkyňa, vždy to bol len

chodník.
Tvrdenie žalobkyne že parcela EN č. 2296/3 je podľa označenia žalobkyne v súčasnosti parcela KN-
C č. 1513, 1521/3 a 1509 je absolútne nesprávne, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 7/2018 -
príl. č. 7, podľa ktorej parcela KN-C č. 1509 nie je totožná s parcelou EN č. 2296/3, ale s parcelou EN
č. 2296/4. Čo sa týka samotného znaleckého posudku, od tohto si žalobkyňa nemôže odvíjať žiadne

vlastnícke právo, nakoľko znalkyňa sa zamerala len na parcelu KN-C č. 1521 vo vzťahu k parcele EN
2296/3, avšak už žiadnym spôsobom sa nezaoberala znalkyňa parcelou EN 2296/3 vo vzťahu k parcele
KN-C č. 1519, KN-C č. 1512, KN-C č. 1511, KN-C č. 1510, KN-C č. 1513.

6. Žalobkyňa nevyužila svoje právo reagovať na vyjadrenie žalovanej replikou.

7. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok
v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa zamietnutia

žaloby vo vzťahu k určeniu spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti zmenil tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku (t.j. určovacej žalobe v časti vyhovel a určil, že žalobkyňa je podielovou
spoluvlastníčkou v podiele 1/14 novovytvorenej parcele KN-C č. 1521/3 a vo zvyšnej časti - nad rozsah
judikovaného spoluvlastníckeho podielu 1/14 žalobu zamietol). Vo vzťahu k zamietnutiu zvyšnej časti
žaloby na plnenie napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

8. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v danom prípade ide o druhý rozsudok
vydaný súdom prvej inštancie v predmetnej veci. V poradí prvým rozsudkom č.k. 10C/191/2015-219
zo dňa 09.11.2018 súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/9
novovytvorených parciel podľa Geometrického plánu č. ZP-914729-7/2018 vyhotoveného znalkyňou

z odboru geodézie a kartografie H. B. I., úradne overeným Okresným úradom v Čadci, katastrálnym
odborom dňa 02.07.2018 pod č. 802/2018, a to parcely KNC č. 1513/3 – zastavané plochy a nádvoria
o výmere 3 m2, parcely KNC č. 1521/3 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2 v kat. úz.
G. (výrok I.). Žalovanej uložil povinnosť strpieť právo prechodu žalobkyne pešo, povozom a osobným
anákladnýmmotorovýmvozidlompoparceláchKNCč.1509–zastavanéplochyanádvoriaovýmere33

m2 a novovytvorených parcelách podľa označeného geometrického plánu vo výroku I., KNC č. 1513/1 –
zastavané plochy a nádvoria o výmere 110 m2, KNC č. 1513/3 – zastavané plochy a nádvoria o výmere
3 m2 a KNC č. 1521/3 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2 v kat. úz. G. (výrok II.). Zároveň
uložil žalovanej povinnosť v lehote do 30 dní po právoplatnosti rozsudku odstrániť z novovytvorených
parciel KNC č. 1513/3 a KNC č. 1521/3 v kat. úz. G. časť záhradnej skalky a kamenné obrubníky, ktoré

zasahujú do prístupovej cesty, ktorých umiestnenie je presne špecifikované v prílohe č. 5 a v prílohe
č. 6 označeného znaleckého posudku (výrok III.) a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok IV.). Žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok V.).

9. Na základe odvolania žalovanej tunajší odvolací súd uznesením č.k. 6Co/157/2019-283 zo dňa

30.10.2020 vyššie označený (v poradí prvý rozsudok) okresného súdu vo výrokoch I., II., III., V. zrušil
a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo výroku IV. zostal rozsudok
okresného súdu nedotknutý. Odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení konštatoval nasledovné
skutkové zistenia:10. Z rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 8C/600/87-128 zo dňa 19.05.1988 vyplýva, že súd
novovytvorenú parcelu EN č. 2296/3 prikázal do podielového spoluvlastníctva okrem navrhovateľa I. F.

a ďalej menovaných odporcov, medzi inými aj odporkyni v rade 6/ A. K. (t.j. starej matke žalobkyne),
každému v podiele 1/7. Predmetom označeného súdneho konania bolo zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným do pozemkovej knihy katastrálnom území
G. aj k parcele zapísanej vo vl. č. XXX ako mpč. XXXX. Usporiadanie vlastníckych vzťahov na základe
označeného rozsudku a v ňom označeného Geometrického plánu sú aj obsahom znaleckého posudku.

Pre úplnosť sa žiada dodať, že podľa znaleckého posudku č. 8C 600/87 vyhotoveného v tomto konaní
znalkyňou H. A. T., novovytvorené parcely EN č. 2296/3 a EN parc. č. 2296/4 tvoria prístupovú cestu aj
pre navrhovateľa I. F. a odporkyňu v rade 6/ A. K. ako aj iné osoby.

11. Predmetný rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 8C/600/87-128 zo dňa 19.05.1988 je právoplatný
a vykonateľný, preto sú akékoľvek námietky žalovanej voči nemu irelevantné, nakoľko v tomto konaní

nie je možné preskúmavať jeho správnosť a zákonnosť a súd ho musí pri svojom rozhodovaní zohľadniť.

12. Zo znaleckého posudku vypracovaného H. B. I. č. 7/2018 vyplynulo, že v roku 1992 bolo v obci G.
vykonanénovémapovanieZMVM(základnámapaveľkejmierky–ďalejlen„ZMVM“),kdebolizamerané
všetky trvalo označené parcele, domy a iné skutočnosti. Parcela EN č. 2296/3 bola v rámci nového

mapovania ZMVM prečíslovaná na parcelu CKN č. 1513 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 113
m2 vedená na LV č. XXX. Uvedený záver vyplýva aj z predloženého Geometrického plánu k žalobe.

13. Následne aj z Osvedčenia o dedičstve z 18.02.2002 D 887/1, Dnot 170/01 (č.l 28 spisuje zrejmé,
že žalobkyňa po poručiteľke A. K. sa stala preberateľkou dedičstva po nej v podiele 1. Z toho

vyplýva, že ak právna predchodkyňa žalobkyne bola podielovou spoluvlastníčkou parcely EN č. 2296/3
pred THM /t.j. technicko-hospodárske mapovanie – poznámka odvolacieho súdu – ďalej len „THM“/
(zidentifikovanej ako KN-C parc. č. 1513) v podiele 1/7, pričom znaleckým posudkom vypracovaným H.
B. I. č. 7/2018 ako súčasť tejto parcely bola určená aj novovytvorená parcela KNC č. 1521/3, je žalobou
požadovaný podiel žalobkyne v spornej parcele pri stanovenom dedičskom podiele nezrozumiteľný,

nemá oporu v predložených listinách a je v rozpore aj so zápismi vlastníckeho práva žalobkyne v katastri
nehnuteľnosti, hodnovernosť ktorých nebola v konaní spochybnená.

14. Zo znaleckého posudku vypracovaného H. B. I. č. 7/2018 ďalej vyplynulo, že parcela EN č. 2295
bola v rámci nového mapovania ZMVM prečíslovaná na parcelu CKN č. 1520 – zastavané plochy

a nádvoria o výmere 83 m2 a parcelu CKN č. 1521 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 212 m2
vedené na LV č. XXX. Posledné označené nehnuteľnosti sú vo vlastníctve žalovanej titulom darovacej
zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 02.07.2013. Práve pri novom mapovaní ZMVM a následne aj pri
preberaní obnoveného operátu do katastra nehnuteľností došlo k chybe, a to tým spôsobom, že pôvodná
parcela 2296/3, čo v prírode predstavuje spoločnú prístupovú cestu, bola chybne zmapovaná, nebol

rešpektovaný rozsudok OS Čadca 8C/600/07. Predmetom tohto znaleckého posudku bolo ustálenie,
či sporná parcela KN-C 1521/2 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 6 m2 (podľa predloženého
Geometrického plánu č. 34/2015 vyhotoveného S. S. – geodet zo dňa 18.05.2015, úradne overeného
Okresným úradom v Čadci, odborom katastrálnym dňa 21.07.2015 pod č. 634/2015) je sčasti totožná
s parcelou EN 2296/3 a následne ustáliť, ktoré prekážky bránia žalobkyni v prechode po prístupovej

ceste a ich zameranie. Znalkyňa z nameraných údajov zistila, že záhradná skalka je vybudovaná na
prístupovej ceste na novovytvorenej parcele KN-C č. 1513/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 3
m2 a tiež na novovytvorenej parcele KN-C č. 1521/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, obe
tieto parcele sú totožné s EN parcelou č. 2296/3 určenou rozsudkom Okresného súdu Čadca 8C/600/87.
Na tieto novovytvorené parcele bol vyhotovený geometrický plán, ktorý je prílohou č. 7. Novovytvorené

parcele týmto geometrickým plánom zodpovedajú parcele EN č. 2296/3 pred THM, ktorá bola určená OS
Čadca 8C/600/87 do podielového spoluvlastníctva. K predloženému geometrickému plánu tak znalkyňa
uviedla, že sporná parcela KN-C 1521/2 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 6 m2 katastrálnom
území G. je sčasti totožná s parcelou EN 2296/3. Vychádzajúc z predložených geometrických plánov
prístupová cesta k nehnuteľnostiam žalobkyne je tvorená parcelami KN-C parc. č. 1509, KN-C parc. č.

1513/1, KN-C parc. č. 1513/3 a KN-C parc. č. 1521/3.

15. Odvolací súd konštatuje, že vyššie zistený skutkový stav nasvedčuje tomu, že žalobkyni vo vzťahu
k novovytvorenej parcele č. 1521/3 svedčí žalobkyni spoluvlastnícke právo v podiele 1/14 (čo je 1z 1/7) t.j. v menšom podiele ako žalobkyňa požadovala. Takto určený podiel vychádza z toho, že
podľa rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 8C/600/87-128 zo dňa 19.05.1988 právna predchodkyňa
žalobkyne nadobudla k novovytvorenej EN parcele č. 2296/3 spoluvlastnícky podiel 1/7 (č.l. 11 spisu),

nie spoluvlastnícky podiel vo výške 1/9 ako mylne tvrdí žalobkyňa, pričom následne v rámci dedičského
konania po právnej predchodkyni žalobkyni (č.l. 28 spisu) žalobkyňa zdedila 1-cu podielu k pôvodnej
PKN č. 2296 (nie celý podiel). Zo záverov Znaleckého posudku č. 7/2018 H. B. I. (č.l. 125 spisu)
vyplýva, že novovytvorené parcele geometrickým plánom ZP-914729-7/2018 (príloha č. 7), a to parcela
č. 1513/3 a parcela č. 1521/3 odpovedajú parcele pred THM EN č. 2296/3, ktorá bola určená rozsudkom

Okresného súdu Čadca sp.zn. 8C/600/87 do podielového spoluvlastníctva. Identická poznámka
(„parcela CKN č. 1521/3 a 1513/3 je vytvorená z pôvodnej parcele pred THM č. 2296/3“) je uvedená aj
na Geometrickom pláne č. ZP-914729-7/2018 vyhotovený znalkyňou z odboru geodézie a kartografie
H. B. I., ktorý bol úradne overený Okresným úradom v Čadci, katastrálnym odborom dňa 02.07.2018
pod č. 802/2018 (č.l. 143 spisu). Preto odvolací súd určovacej žalobe čiastočne vyhovel a vo zvyšnej
časti určovaciu žalobu zamietol.

16. Čo sa týka žalobou uplatňovaného nároku na uloženie povinnosti žalovanej odstrániť vŕtanú studňu
nachádzajúcu na parcele KN-C č. 1521/3, súd prvej inštancie nepostupoval procesne správne, keď
žalobu aj v tejto časti zamietol, hoci konštatoval, že v tejto časti je daná prekážka res iudicatae (prekážka
veci rozsúdenej), ktorá bola založená prvým rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 10C/191/2015-219

zo dňa 09.11.2018 v spojení s uznesením tunajšieho súdu č.k. 6Co/157/2019-283 zo dňa 30.10.2020.
Existencia negatívnej procesnej podmienky v podobe res iudicatae (§ 230 CSP) je neodstrániteľným
nedostatkom procesnej podmienky konania a vždy vedie k zastaveniu konania (nie k zamietnutiu
žaloby). Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti z dôvodu
uvedeného v § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a konanie v tejto časti zastavil (§ 391 ods. 1 CSP).

17. Vo vzťahu k ďalšej časti žaloby (žaloby na plnenie), ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby žalovanej
bola uložená jednak povinnosť trpieť právo prechodu žalobkyne pešo, povozom, osobným a nákladným
motorovým vozidlom po parcelách KN-C č. 1509, KN-C č. 1513/1, KN-C č. 1513/3, KN-C č. 1521/3 a tiež
povinnosť odstrániť želený drôtený plot nachádzajúci sa na parc. KN-C č. 1513/1 a odstrániť záhradnú

skalku ohraničenú kameňmi a obrubníkmi, nachádzajúcu sa na parc. KN-C č. 1513/3, odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalobu v tejto časti zamietol.

18. V nadväznosti na túto časť žaloby na plnenie, odvolací súd pre prehľadnosť sumarizuje, že v čase
rozhodovania odvolacieho súdu

- parcela KN-C č. 1521 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 212 m2 (zapísaná na LV č. XXX) bola
podľa evidencie v katastri nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovanej (titulom Darovacej zmluvy
č. V-1844/2013 zo dňa 2.7.2013);
- parcela KN-C č. 1513 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 113 m2 (zapísaná na LV č. XXX) je
vpodielovomspoluvlastníctveštyrochosôb–medzinimiajžalobkynevpodiele1/14(titulomOsvedčenia

o dedičstve č. D 887/01) a žalovanej v podiele 9/14 (1/2 + 1/7; 1 - titulom Darovacej zmluvy č.
V-1844/2013 zo dňa 2.7.2013 a 1/7 titulom Darovacej zmluvy č. V-2607/2014 zo dňa12.08.2014) – (súd
prvej inštancie uvádzal nesprávne v rozpore so zápisom na LV, že podiel žalovanej na tejto parcele je
1 - poznámka odvolacieho súdu);
- parcela KN-C č. 1509 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 33 m2 (zapísaná na LV č. XXX) je

v podielovom spoluvlastníctve piatich osôb – medzi nimi aj žalobkyne v podiele 1/18 (titulom Osvedčenia
o dedičstve č. D 887/01) a žalovanej v podiele 1/2 (7/18 + 1/9; 7/18 - titulom Darovacej zmluvy č.
V-1844/2013 zo dňa 2.7.2013 a 1/9 titulom Darovacej zmluvy č. V-2607/2014 zo dňa 12.08.2014).

19. Pri posudzovaní žalobných nárokov (uloženie vyššie uvedených povinností žalovanej) súd prvej

inštancie postupoval v intenciách spomínaného zrušujúceho uznesenia tunajšieho súdu správne,
keď vychádzal z obsahu spoluvlastníckeho práva a zákonom stanoveného režimu týkajúceho sa
hospodárenia so spoločnou vecou (§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pojem hospodárenie so
spoločnou vecou zahŕňa aj užívanie spoločnej veci jej spoluvlastníkmi. Za hospodárenie so spoločnou
vecou možno okrem iného považovať údržbu veci, jej opravu, ale aj jej úpravu, resp. zmenu vrátane

odstránenia či likvidácie.

20. V tejto súvislosti odvolací súd v súlade s konštantnou judikatúrou pripomína, že „Aj v prípade,
keď veľkosť spoluvlastníckeho podielu zabezpečuje určitému spoluvlastníkovi nehnuteľnosti postavenieumožňujúce mu presadiť v každom prípade svoju vôľu proti vôli ostatných spoluvlastníkov, nemôže
byť prijímanie rozhodnutia o hospodárení so spoločnou vecou v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníkalenzáležitosťoudominantnéhospoluvlastníka.Naproceserozhodovaniamusiamaťmožnosť

zúčastniť sa aj všetci ostatní spoluvlastníci, a to bez ohľadu na skutočnosť, že miera ich právnej a
faktickej možnosti ovplyvniť tento proces, daná výškou ich spoluvlastníckeho podielu, je v porovnaní s
dominantným spoluvlastníkom zanedbateľná.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 162/2004
zo dňa 01.07.2005 – ZSP 45/2005)

21. Pri rozhodovaní o hospodárení so spoločnou vecou je teda určujúcim činiteľom veľkosť
spoluvlastníckych podielov, tzv. majoritný princíp. Z ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že ktorýkoľvek spoluvlastník môže podať návrh na súd len vtedy, ak nastane rovnosť hlasov
alebo ak sa nedosiahne väčšina alebo dohoda. Iné predpoklady zákon neustanovuje. Prehlasovaní
spoluvlastníci sa musia rozhodnutiu väčšiny podrobiť. Ustanovenie § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka
predstavuje výnimku z ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vzťahuje sa len na prípady

sporu menšinových podielových spoluvlastníkov s väčšinovými podielovými spoluvlastníkmi o dôležitú
zmenu spoločnej veci. Jeho zmyslom je menšinovým spoluvlastníkom umožniť zvrátiť rozhodnutie
väčšinových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou v takej zásadnej otázke hospodárenia
so spoločnou vecou, akou je dôležitá zmena spoločnej veci.

22. Z vyššie citovaných záverov súdnej praxe vyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou pre založenie
právomoci súdu rozhodnúť o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je buď rovnosť hlasov spoluvlastníkov, nedosiahnutie väčšiny hlasov spoluvlastníkov, resp.
nedosiahnutiedohodyspoluvlastníkov.Vprípadespoluvlastníkovmusíbyťpreukázané,žespoluvlastník
prezentoval ostatným spoluvlastníkom svoj zámer, navrhol nejaké rozhodnutie alebo postup a že

medzi spoluvlastníkmi nedošlo k zosúladeniu ich názorov na predmetnú záležitosť, prípadne došlo k
rovnosti hlasov, čo znamená, že niektorý spoluvlastník s navrhovanou zmenou súhlasí a iný nie. Medzi
spoluvlastníkmi teda musí dôjsť k rozporu ich stanovísk. Aby k rozporu stanovísk vôbec mohlo dôjsť,
musí byť zámer spoluvlastníka (spoluvlastníkov) prezentovaný ostatným spoluvlastníkom. Hoci proces
rozhodovania spoluvlastníkov nie je procesom formalizovaným, v prípade podania žaloby na súd je

potrebnépreukázať,žekprocesuspoločného(vovýsledkuneúspešného)rozhodovaniaspoluvlastníkov
došlo.

23. Ústavný súd SR v uznesení sp.zn. I. ÚS 543/2020 z 1. decembra 2020 (87/2020) judikoval:
„Skutočnosť, že rovnodielny podielový spoluvlastník nehnuteľnosti ako účastník stavebného konania

vyvolaného druhým rovnodielnym spoluvlastníkom nehnuteľnosti využil svoje oprávnenie vyjadriť sa
k podkladom rozhodnutia stavebného úradu, nemožno stotožňovať s rozhodovaním spoluvlastníkov
o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka. Absencia
rozhodovacieho procesu rovnodielnych spoluvlastníkov nehnuteľnosti podľa § 139 ods. 2 prvej vety
Občianskeho zákonníka predstavuje prekážku, ktorá bráni všeobecnému súdu rozhodnúť podľa § 139

ods. 2 druhej vety Občianskeho zákonníka.“

24. V súdenej veci vo vzťahu k uplatňovaným nárokom v podobe práva prechodu (prejazdu)
a odstránenia prekážok, ktoré žalobkyni bránia v realizácii tohto práva, aj odvolací súd dospel k záveru,
že žalobkyňa nepreukázala, že by v tejto otázke hospodárenia so spoločnou vecou oslovila ostatných

spoluvlastníkov dotknutých nehnuteľností (resp. ich právnych nástupcov), ktorí majú právo zúčastňovať
sanaproceserozhodovaniaohospodárenísospoločnouvecou.Lenpreúplnosťodvolacísúdpoukazuje
aj na ďalšie skutočnosti, ktoré nedôvodnosť žaloby dokresľujú aj v iných súvislostiach.

25. Čo sa týka uloženia povinnosti trpieť právo prechodu žalobkyne pešo, odvolací súd uvádza, že

žalobkyňa nielenže nepreukázala, ale v podstate ani netvrdila, že by jej žalovaná bránila prechádzať
po predmetných parcelách pešo. Aj podľa fotodokumentácie, ktorá je súčasťou spisového materiálu,
je evidentné, že priestor na prechod pešo je dostatočný (tak okolo záhradnej skalky a nebráni mu
ani železný drôtený plot). Z argumentácie žalobkyne je citeľné, že jej v podstate ide o to, aby sa
k svojim nehnuteľnostiam (rodinnému domu súpisné č. 85) mohla dostať priamo motorovými vozidlami

(resp. povozom, ktorý však vyznieva len ako dodatok do počtu možných dopravných prostriedkov).
Z tvrdení žalobkyne nie je zrejmé, ako inak než umiestnenými prekážkami, jej má byť v práve prechodu
motorovými vozidlami, k jej nehnuteľnostiach bránené, keď zároveň sa domáhala odstránenia len
„časti prekážok“ (časť záhradnej skalky, časť železného drôteného plota), ktoré sa nachádzajú len najednej z parciel (konkrétne parcely KN-C č. 1513), hoci žalobkyňa žiada o trpenie práva prechodu
(prejazdu) aj po parcele KN-C č. 1509, z ktorej žiadnu prekážku odstrániť nežiada. Naviac požiadavka
odstrániť „časť“ železného drôteného plota (hoc tento je zasadený do betónového múrika, odstránenie

ktorého sa žalobkyňa nedomáhala) sa zrodila až na základe záveru dodatku ku Znaleckému posudku
č. 7/2018-20/2022, po tom ako tento plot ako prekážku (brániacu žalobkyni v práve prechodu po KN-C
parcelách: č. 1513/1, č. 1513/3 a č. 1521/3 zrejme len motorovými vozidlami a povozom) identifikovala
až znalkyňa H. B. I. (t.j. žalobkyňa sa odstránenia železného drôteného plota domáhala až po viac
ako 7 rokoch od podania žaloby), čo v kontexte všetkých skutkových tvrdení žalujúcej strany vyznieva

paradoxne, nakoľko vyvoláva otázku, prečo ak boli dotknuté pozemky používané na prejazd motorovými
vozidlami tak dlhodobo ako žalobkyňa tvrdí, nevedela sama uviesť všetky prekážky, ktorými tomuto
prejazdu začalo byť bránené a potrebovala k tomu vyjadrenie znalca.

26.Žalobkyňavodvolanítvrdila,žeprístupovácestasaužívalapodlhédesaťročiasosúhlasomvšetkých
podielových spoluvlastníkov a žiaden z nich nebránil právnej predchodkyni a žalobkyni v užívaní tohto

práva až do doby, kým žalovaná nevytvorila prekážky na prístupovej ceste a nezačala brániť žalobkyni
vo výkone tohto práva. Zároveň žalobkyňa v odvolaní tvrdila, že ona a jej právna predchodkyňa
toto právo pokojne vykonávali bez toho, aby im niekto v tomto práve bránil, a je teda zjavné, že
toto právo vykonávali s vedomím a so súhlasom všetkých podielových spoluvlastníkov (minimálne
konkludentný prejav vôle). K tejto vágnej argumentácii žalobkyne odvolací súd poznamenáva, že v nej

absentuje konkretizácia formy realizácie práva prechodu a odvolací súd sa môže na základe doterajších
tvrdení žalobkyne len domnievať, že mala na mysli aj prechod (prejazd) motorovými vozidlami (nakoľko
o bránení v práve prechodu peši sa žalobkyňa v celom konaní nezmieňovala). Pokiaľ však žalobkyňa (i
jej právna predchodkyňa) mala mať (čo i len konkludentný) súhlas všetkých podielových spoluvlastníkov
s užívaním predmetných parciel na prejazd motorovými vozidlami, ktorý mal byť udelený dlhodobo bez

bližšiehoupresneniačasuaďalšíchokolností,zaktorýchktomumalodôjsť,takpotomodvolaciemusúdu
nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti a kedy presne (v ktorom roku) došlo k zriadeniu záhradnej
skalky a železného drôteného plota.

27. Pokiaľ ide o prekážky, odstránenia ktorých sa žalobkyňa domáhala (časť záhradnej skalky a železný

drôtený plot) tak ako boli žalobkyňou lokalizované, odvolací súd podotýka, že žalobkyňa sa domáha ich
odstránenia len z novovytvorených parciel KN-C č. 1513/1 a 1513/3, ktoré sú časťou terajšej parcely č.
KN-C č. 1513, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve štyroch osôb (medzi nimi aj žalobkyne a žalovanej).

28. Čo sa týka uplatnenia práva prechodu po novovytvorenej parcele KN-C č. 1521/3 (o výmere

3 m2), spoluvlastníctvo ku ktorej bolo žalobkyni deklarované týmto rozsudkom v podiele 1/14, tak
toto právo prechodu jej v deklarovanom podiele prináleží titulom podielového spoluvlastníctva k tejto
novovytvorenej parcele.

29. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobkyňou, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli v tejto

časti (uplatňovaných nárokov na uloženie povinnosti) dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky
v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), v tejto časti
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

30. V nadväznosti na výsledok tohto odvolacieho konania o trovách prvostupňového konania (ako

závislom výroku) rozhodol odvolací súd (§ 396 ods. 2 CSP) diferencovane podľa zásad pre priznanie
náhrady trov konania pri každom nároku (skupine nárokov) samostatne.

31. Keďže žalobkyňa bola vo vzťahu k určovaciemu nároku čiastočne úspešná a súd deklaroval
jej spoluvlastníctvo k dotknutej novovytvorenej parcele v podiele 1/14 (nie 1/9 ako požadovala)

o trovách prvostupňového konania rozhodol podľa zásady čiastočného úspechu. Žalobkyňa bola
úspešná v rozsahu 64,3%, žalovaná v rozsahu 35,7%, t.j. čistý úspech žalobkyne predstavuje 28,6%
(1/9 = 14/126, 1/14 = 9/126 => neúspech žalobkyne predstavuje 5/126; 14/126 = 100%, 9/126 = 64,3%
a 5/126 = 35,7%; 64,3% - 35,7% = 28,6%), preto jej v tomto rozsahu priznal voči žalovanej nárok na
náhradu trov prvostupňového konania. Čo sa týka žalobného nároku vo vzťahu k povinnosti odstrániť

vŕtanú studňu o náhrade trov prvostupňového konania rozhodol odvolací súd podľa zásady procesnej
zodpovednostizazavinenie(§256ods.1CSP),keďžežalobkyňanesieprocesnézavinenienazastavení
konania (pretože žalobou uplatňovala aj nárok, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté), a preto je
povinná nahradiť protistrane (žalovanej) trovy, ktoré jej v súvislosti s touto časťou konania vznikli.Vo vzťahu k nárokom na uloženie povinnosti trpieť právo prechodu a odstrániť železný drôtený plot
a záhradnú skalku bola v dôsledku zamietnutia žaloby v tejto časti v celom rozsahu úspešná žalovaná,
preto jej podľa zásady úspechu prináleží nárok na náhradu konania v plnom rozsahu (100%).

32. Na tomto mieste odvolací súd zároveň dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že výrok o nároku na
náhradutrovkonaniamusíbyťformulovanývykonateľnýmspôsobom,t.j.musíznehovyplývať,nielento,
komu sa nárok na náhradu trov konania priznáva, ale predovšetkým to, kto a komu má zaplatiť náhradu
trov konania (resp. kto má voči komu nárok na ich náhradu).

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že vo vzťahu k nároku
na určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti priznal žalobkyni ako čiastočne úspešnej procesnej
strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 28,6% proti žalovanej, ktorá v tejto časti
podaného odvolania úspech nemala (a to z rovnakých dôvodov ako jej v tomto rozsahu priznal nárok

na náhradu trov prvostupňového konania). Nakoľko ohľadne ďalších žalobných nárokov odvolateľka
(žalobkyňa)vodvolacomkonaníúspešnánebola,odvolacísúdpriznalžalovanejakoúspešnejprocesnej
strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalobkyni.

34. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

35. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)