Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. september 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123216641
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7123216641.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu: GEKOS Slovakia, s.r.o., so sídlom
Rožňava, Edelényska 18, IČO: 45 857 695, zastúpeného JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, so
sídlom v Rožňave, Cyrila a Metóda č. 4, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. A.
XXX/XXX, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Filip Balla, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hlavná
15/24, o zaplatenie 4.000 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice
č.k. 62C/6/2023-199 zo dňa 29.10.2024, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

P r i z n á v a žalovanému proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie rozsudkom uvedeným v záhlaví zaviazal žalovaného
povinnosťouzaplatiťžalobcovi291,18€s5%ročnýmúrokomzomeškania od16.10.2021dozaplatenia
do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,44 % proti žalobcovi.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia 4.000 € s 5 % úrokom
z omeškania od 16.10.2021 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania titulom toho, že pre žalovaného

na základe ústnej objednávky vykonal elektromontážne a kúrenárske práce a dodávku materiálu na
novostavbe rodinného domu v C., ulica D. E. A., pričom v tom čase dom ešte nemal pridelené popisné
ani súpisné číslo. Stavba je zapísaná na LV č. XXXX v kat.úz. C., okres Košice - okolie, ktorá je v
bezpodielovom spoluvlastníctve, tak žalovaného ako aj jeho manželky F. B.. Za dodanie tovaru a služby
vystavil faktúru č. 102021199 zo dňa 1.10.2021 s dátumom splatnosti 15.10.2021 na sumu 7.633 €
s DPH, ktorú žalovaný osobne prevzal a nemal k nej námietky. Túto faktúru čiastočne žalovaný uhradil
18.10.2021 vo výške 3.633 €, a preto listom zo dňa 7.3.2022 vyzval žalobca žalovaného na odsúhlasenie

pohľadávok s tým, že ak do 21 dní nebudú vznesené námietky, budú považované uvedené údaje za
správne. Námietky vznesené neboli a tak ostáva uhradiť 4.000 €, ktoré napriek niekoľkým výzvam
žalovaný neuhradil. Posledná výzva bola žalovanému zaslaná 14.6.2023, no bola odosielateľovi vrátená
s poznámkou, že nebola prevzatá v odbernej lehote.

3. Súd vydal platobný rozkaz dňa 18.10.2023 v zmysle žaloby žalobcu, ktorý však podal včas proti
nemu odpor s tým, že nárok považuje za nedôvodný. Uviedol, že ako spotrebiteľ požiadal žalobcu

o vypracovanie cenovej ponuky na dodanie a inštaláciu elektrického kotla na vykurovanie rodinného
domu, na čo žalobca informoval žalovaného o cene za všetok materiál a prácu vo výške 1.885,80
€, s touto cenou žalovaný súhlasil. Počas vykonávania prác žalovaný požiadal vyhotovenie ďalšej
cenovej ponuky na ďalšie úpravy elektroinštalácie domu a žalobca ho informoval o cene približne1.000 € vrátane materiálu. Žalovaný uviedol, že žalobca vykonával práce neprimerane dlho, dokončenie
odkladal a napokon neboli vykonané ani v požadovanej kvalite. Vzhľadom k tomu, že aj napriek
opakovaným výzvam na odstránenie závad žalobca nereagoval, vyzval žalovaný iného odborníka, aby

tieto nedostatky odstránil. Vzhľadom k tomu, že žalobca doručil žalovanému faktúru na sumu 7.633
€ bez odôvodnenia fakturovanej sumy a cien materiálu, na čo žalovaný inicioval osobné stretnutie
so žalobcom, ktorý to odmietol. V snahe riešiť situáciu zmierlivo tak uhradil 3.633 €, ktorú sumu tiež
považoval vzhľadom na neodborný postup za neprimerane vysokú. Poukázal na to, že cena, ktorú si
stanovil žalobca vysoko prekračuje hodnotu diela dodaného žalobcom, ale aj sumu dohodnutú medzi

stranami.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, ale aj listinnými
dôkazmi, a napokon vec právne posúdil podľa ust. § 631, § 633 ods. 1, 2, § 634 ods. 1, 2, § 635 ods.
1, § 636 ods. 1, § 599, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z.z. a vo
veci rozhodol.

5. Poukázal na to, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie 4.000 € s príslušenstvom, ktoré tvoria úroky
z omeškania s tým, že vykonal pre žalovaného elektroinštalačné a kúrenárske práce na jeho rodinnom
dome v C. a uvedená suma, ktorú vyfakturoval nebola v plnom rozsahu uhradená. Prvotný kontakt
s konateľom žalobcu učinila odlišná osoba od žalovaného, no v priebehu konania neexistoval spor

ohľadne pasívnej vecnej legitimácie. Tiež nebolo sporné, že ide o zmluvu o dielo, kde si objednávateľ,
t.j žalovaný objednal zhotovenie diela u zhotoviteľa, t.j. u žalobcu. Žalobca tvrdil síce ako reakciu na
prednesené predbežné právne posúdenie súdom, že v danom prípade sa jedná o kombináciu kúpnej
zmluvy a zmluvy o dielo, no tento argument bližšie nekonkretizoval. Súd však uzavrel, keďže ide
o dielo, výrazným znakom zmluvy je individuálnosť dojednania výsledku činnosti zhotoviteľa. Pri zmluve

o dielo sú hlavným kritériom vyhotovenie veci individuálnej potreby objednávateľa realizované činnosťou
zhotoviteľa a odlíšenie tejto zmluvy od kúpnej zmluvy je precízne definované v Obchodnom zákonníku,
ktorý presne ustanovuje hranice týchto zmluvných typov. Dielom sa pritom rozumie vždy zhotovenie,
montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Z predmetnej definície diela je zrejmé, že aj
daný prípad, keď sa zhotoviteľ zaviazal vykonať elektromontážne a kúrenárske práce za odplatu, bude

spadať celé pod kategóriu zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie použil tiež ust. § 410 ods. 1, 2 Obchodného
zákonníka, kde platí, že zmluva o dodaní tovaru, ktorý sa má ešte len vyrobiť sa považuje za kúpnu,
ibaže strana, ktorej sa má tovar dodať sa zaviazala odovzdať druhej strane podstatnú časť vecí, ktoré
sú potrebné na výrobu tovaru. Za kúpnu zmluvu sa nepovažuje zmluva, podľa ktorej prevažná časť
záväzku strany, ktorá má tovar dodať spočíva vo vykonaní činnosti alebo záväzok tejto strany zahŕňa

montáž tovaru. Žalobca síce ako zhotoviteľ dodal aj materiál, no vykonal dielo, ktorého veľká časť zahŕňa
montáž diela a dielo sa týkalo stavby, konkrétne rodinného domu. Súd na posúdenie nároku žalobcu
aplikoval predovšetkým ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože nešlo o obchodnoprávny spor,
ale spor občianskoprávny – spotrebiteľský s poukazom na ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

6. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že strany si dojednali zmluvu o dielo,
ktorej predmetom bolo dokončenie elektroinštalačných prác a neskôr aj kúrenárskych prác za odplatu,
pričom nebolo pochýb o tom, že žalobca zaslal žalovanému dve cenové kalkulácie s presne uvedenými
údajmi, týkajúcimi sa charakteru materiálov, ktoré majú byť pri zhotovení diela použité, počtu materiálov,
ako ich ceny vrátane DPH, taktiež práce s uvedením DPH. Nepochybne sa teda strany dohodli na pevne

určenej cene, a to za konkrétne vymedzené práce. Je pravdou, že žalovaný v rámci svojej výpovede
na pojednávaní dňa 20.2.2024 uviedol, že cenová kalkulácia obsahovala vyššiu cenu než bolo ústne
uvedené žalobcom, no svedkyňa F. B., ako manželka žalovaného uviedla, že síce sa im nepozdávalo
navýšenie o približne 1.000 € oproti pôvodnej ústnej informácii zo strany žalobcu, no napokon odsúhlasili
aj túto sumu a žalobca začal s dojednanými prácami. S vykonávaním prác žalobcom za takto určenú

cenu v zmysle dvoch cenových kalkulácii, teda zjavne napokon súhlasil aj žalovaný, ktorý dokonca
v niektorých prípadoch aj sám mal pomáhať žalobcovi. Povinnosť určiť pevnú cenu diela alebo cenu
určenú aspoň odhadom je daná vtedy, ak sa takéto určenie so zreteľom na vôľu zmluvných strán stane
podstatnou náležitosťou zmluvy, bez ktorej by k uzavretiu zmluvy nedošlo. V ďalšom súd prvej inštancie
vysvetľovalzákonnéustanoveniavsúvislostisprípadmi,kedyjemožnéurčiťpevnúcenudieluakedynie

je možné, t.j. keď žiadna zo strán nemôže vopred určiť predmet plnenia. V danom prípade sa dielo týkalo
prác menšieho rozsahu, a to dokončenie elektroinštalačných prác a kúrenárske práce, na ktorých sa
podieľal väčšinou sám konateľ žalobcu, resp. ešte jeden pomocník, a preto nebude sa v danom prípade
jednať o určenie ceny rozpočtom, čo je charakteristické pre diela veľkého rozsahu, na ktorých pracujeprípadne i viac subdodávateľov, vykonáva sa v presne vymedzených fázach a je realizované za pomoci
viacerých pracovníkov. Súd dospel k záveru, že nakoľko pôvodná dohoda strán bola presná, čo sa týka
rozsahu a predmetu diela, veď to napokon potvrdzujú aj podrobne vypracované dve cenové ponuky,

nemohlo sa v danom prípade jednať o cenu určenú odhadom. Cena diela však na strane druhej bola
rozhodná pre žalovaného, ktorý si aj na základe tohto údaja zvolil zhotoviteľa. To potvrdila aj výpoveď
jeho manželky svedkyne F. B., ktorá uviedla, že v rámci kritérií pri výbere zhotoviteľa bola podstatná
dobrá cenová ponuka. Súd preto nemal pochybností o tom, že v danom prípade bola medzi stranami
dojednaná pevná cena diela. Vzhľadom na žalobcom predložené dve cenové kalkulácie bola teda cena

diela dojednaná vo výške 3.924,18 € s DPH (2.068,28 € v zmysle tabuľky označenej ako dodávka
materiálu a montážne elektro práce + 1.855,80 € v zmysle tabuľky označenej ako dodávka materiálu a
montáž elektro kotla. Žalobca napokon vyfakturoval žalovanému však 7.633 €, čo predstavuje navýšenie
o 3.708,82 €. Žalovaný napokon uhradil 18.10.2021 sumu 3.633 € a tieto v skutočnosti v konaní sporné
neboli. Žalobca síce argumentoval tým, že k navýšeniu ceny diela došlo z dôvodu, že žalovaný počas
vykonávania diela požadoval vykonať ďalšie práce, s ktorými sa spájali zvýšené náklady na materiáli

ako aj prácu, resp. v zmysle výpovede žalobcu sa jednalo predovšetkým o materiál, ktorý bol drahý.
Argumentoval tiež, že zo strany žalovaného neboli vznesené požiadavky na ďalšie práce, keby neboli zo
strany žalovaného vznesené požiadavky na ďalšie práce jednoznačne by bolo možné ostať v medziach
dvoch cenových kalkulácií, ktoré uviedol.

7. Po podrobnom preskúmaní dvoch cenových kalkulácií a faktúry zo dňa 1.10.2021 súd zistil, že nie je
možné presne vymedziť to, ktoré materiáli, resp. aká časť práce spadá mimo rámca cenových kalkulácií,
a teda, že ktorá časť vyfakturovanej sumy sa týka vykonania prác naviac. Z výpovedí strán sporu ako aj
svedkov bolo možné ako nesporné ustáliť len to, že tieto práce navyše sa týkali zrejme elektroinštalácie
altánku a klimatizácie, resp. ako uviedla F. B., svedkyňa, žalovaný žiadal dotiahnuť jeden kábel na terasu

a jeden ku klimatizácii a o nič iné nežiadal. V súvislosti s prácami navyše žalobca uviedol na pojednávaní
konanom dňa 7.5.2024, že rozvádzač nebol v rozpočte, no neskôr na otázku, čo bolo všetko zahrnuté
v cenovej ponuke uviedol, že montáž rozvádzača, resp. tabuľka s označením dodávka materiálu a
montážne elektro práce obsahuje položku rozvádzač 36 M PO v sume za 36 € s DPH. Žalobca taktiež
uviedol, že práce navyše predstavovali aj zapojenie kotla, no tabuľka s označením dodávka materiálu

a montáž elektro kotla obsahuje aj položku práca v sume 216 € s DPH. Pokiaľ žalobca len neurčito
uvádzal, že zo strany žalovaného boli vznesené ďalšie požiadavky na vykonanie ďalších prác, tieto
však nekonkretizoval a jeho argumentácia tak ostala len v rovine tvrdenia. Tiež nebolo súdu zrejmé, čo
z naviac naúčtovanej sumy vo výške 3.708,82 € malo predstavovať natiahnutie kábla na terasu, resp.
altánokanapojenieklimatizácie.Súdpritompoukázalnaust.§185Civilnéhosporovéhoporiadku(CSP),

v zmysle ktorého dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany sporu
za výsledok sporu, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Strana sporu, teda musí
preukázať to, čo tvrdí a len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Takto súd
teda vychádzal z nespornej skutočnosti, že strany medzi sebou dojednali pevnú cenu diela vo výške
3.924,18 €, z ktorých žalovaný uhradil len 3.633 €, a preto rozdiel predstavuje sumu 291,18 €. V tejto

časti vyhodnotil žalobu žalobcu, preto súd ako dôvodnú zaviazal žalovaného túto sumu uhradiť aj so
zákonným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry. Konečná suma žalobcom
bola takmer o 100 % vyššia ako pôvodne dojednaná suma, pričom na takéto navýšenie žalovaný zjavne
upozorňovaný nebol a žalovaný naň preukázateľne súhlas nedal.

8. Keďže súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti žaloby, zaoberal sa aj námietkami žalovaného
ohľadne tvrdených vád diela. Napriek tvrdeniu žalovaného, že uhradil sumu 3.633 € preto, lebo táto
predstavuje sumu, ktorá bola dohodnutá, dohoda strán však spočívala v dojednaní pevnej ceny 3.924,18
€ a na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žalovaný v konaní žiaden dôkaz. Tvrdenia žalovaného
o vadách diela poprel žalobca, ktorý tvrdil, že námietky zo strany žalovaného vznesené neboli, čo

potvrdil aj svedok G. B. pri odovzdávaní diela. Žalovaný tiež nereagoval na list žalobcu označený
ako odsúhlasenie pohľadávok k 31.12.2021 zo dňa 7.3.2022. Žalovaný teda nepreukázal, čo vytýkal
žalobcovi v súvislosti s vadami diela. V zásade platí, že vady je potrebné uplatniť u zhotoviteľa bez
zbytočného odkladu, najmenej do uplynutia záručnej doby (§ 599 Občianskeho zákonníka). Žalovaný
v konaní bližšie špecifikoval vady diela až na pojednávaní 20.2.2024, t.j. viac ako 3 roky a 3 mesiace

po tom, čo zhotoviteľ naposledy navštívil rodinný dom v Rozhanovciach. Občiansky zákonník ráta
s maximálnou záručnou dobou 3 roky, a to v prípade zhotovenia stavby, čo nebol tento prípad, keďže
dielo malo spočítať len v dokončení elektroinštalačných prác a vo vykonaní kúrenárskych prác. Pokiaľnamietal žalovaný vady aj skôr, v konaní to nepreukázal, čo zdôraznil aj žalobca, a preto súd mal za to,
že žalovaný v predmetnej časti neuniesol dôkazné bremeno.

9. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že priznal žalovanému nárok proti žalobcovi na
ich náhradu v rozsahu 85,44 % pomeru úspechu a neúspechu s tým, že nevzhliadol dôvody na použitie
§ 257 CSP.

10. V zákonnej lehote podal žalobca proti zamietavému výroku rozsudku a súvisiacemu výroku o trovách

konania (ako to vyplýva z dôvodov odvolania) z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP.
Podľa odvolateľa súd prvej inštancie náležite nevyhodnotil skutkové tvrdenia strán sporu. Z výsledkov
dokazovania totiž vyplynulo, že žalobcu navštívila v Rožňave svokra žalovaného pani H., pričom išlo o
žalobcovi známu osobu a požiadala ho o pomoc s elektroinštaláciou. Žalobca žalovaného nepoznal,
nebol s ním v kontakte a o 3-4 dni po návšteve uvedenej pani H. bol žalobca na mieste, kde si prehliadol
nehnuteľnosť, v ktorej mala byť elektroinštalácia vykonaná, pričom zistil, že zásuvkové obvody už boli

urobené, neboli tam len vývody káblov a zásuvky neboli nainštalované. Na požiadanie pani H., aby
orientačne urobil cenovú ponuku, tak aj urobil, pričom nešlo o žiaden rozpočet pre určenie ceny diela,
pretože žalobca so žalovaným sa ohľadne ceny diela nedohadoval. Z celého dokazovania vyplýva,
že medzi žalobcom a žalovaným nebola dohodnutá pri ústne uzavretej zmluve o dielo žiadna pevná
cena ani cena určená rozpočtom. Sám žalovaný uviedol, že so žalobcom sa dohodol pri stretnutí na

dokončení elektriny do finálu tak, ako to má byť v rodinnom dome. Cenové kalkulácie označené ako
dodávka materiálu a montáže elektropráce, ako aj dodávka materiálu a montáž elektrokotla boli zaslané
p. H. na jej požiadanie, aby mala len orientačnú predstavu o prípadnej možnosti zvoliť si dodávateľa
pre žalovaného. Nesprávny je teda záver súdu, že sa so žalovaným dohodli na pevnej cene diela, ale
ani o tom, že žalobca vykonával práce naviac oproti dohodnutým prácam, ktorých cena bola obsiahnutá

v dvoch cenových kalkuláciách. Všetky práce vykonával žalobca len na požiadanie žalovaného, a teda
po dohode a odsúhlasení s ním. Dohoda bola taká, že žalovaný uhradí konečnú cenu ním objednaných
prác po skončení diela na základe vystavenej faktúry žalobcom, pričom k odovzdaniu diela došlo
24.9.2021. Žalovaný túto skutočnosť nerozporoval, uviedol však, že k ukončeniu diela došlo v októbri
2021. Pri odovzdaní diela voči žalobcovi žalovaný neuplatnil žiadne vady diela ani nenamietal rozsah

uskutočneného diela. Podrobný popis elektromontážnych a kúrenárskych prác ako aj dodávka materiálu
je uvedená až vo faktúre č. 102021199, ktorú vystavil žalobca 1.10.2021. Predmetnú faktúru žalovaný
osobne prevzal a z jeho strany neboli voči nej vznesené žiadne námietky. Zvyšná neuhradená suma
vo výške 4.000 € na základe faktúry nebola uhradená napriek viacerým výzvam žalovanému. Žalovaný
počas celého dokazovania nenamietal a nepreukázal, že vyfakturovaná suma za vykonané práce na

diele zo strany žalobcu je neprimeraná. Súd prvej inštancie mal podľa názoru žalobcu rozhodnúť tak,
že primeranou cenou za dielo je vyfakturovaná suma žalobcom, pretože jej neprimeranosť žalovaný
nespochybnil a nenamietal, pričom výška ceny diela nebola dojednaná a nebola určená pevnou sumou
ani rozpočtom a žalobca vyfakturoval ceny primerané v čase ich vyfakturovania v súlade s platnými
predpismi. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok a zaviazal žalovaného na

zaplatenie celej sumy 4.000 € s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov konania vo výške 100%,
alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý považuje rozsudok súdu prvej inštancie za zákonný
a spravodlivý a odvolanie považuje za nedôvodné. Nie sú naplnené ani odvolacie dôvody, pretože

prvoinštačnýsúdžalobcovižiadnymspôsobomneznemožňoval,abyuskutočňovalsvojeprocesnépráva
a nedošlo teda ani k jeho porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobcom vyfakturovaná suma 7.633
€ nemá oporu v žiadnych právne relevantných skutočnostiach a nevychádza zo zmluvných podkladov.
Tvrdenie žalobcu o neexistencii dohodnutej ceny je preto zjavne účelové. Ak má žalobca za to, že
vykonané dôkazy viedli k nesprávnym skutkovým tvrdeniam, je to len z dôvodu, že sám neuniesol

dôkazné bremeno, ale súd prvej inštancie rozhodol správne a poukázal pritom na dôvody rozsudku súdu
prvej inštancie. Vzhľadom k tomu navrhol, aby súd prvej inštancie rozsudok potvrdil ako vecne správny
a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou

osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania podľa ust.
§ 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov a vo veci rozhodol. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach
dňa 4.9.2025, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuliKrajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods.
1 CSP a contrario.

13. Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné, rozsudok je vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Žalobca použil v odvolaní odvolacie dôvody podľa v § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP.
Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (medzi jeho zložky možno

zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý
a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo
na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať
dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí,
zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo
strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie

ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O
naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný
postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní
záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť
hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho

postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo
na spravodlivý súdny proces, zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody. K odňatiu možnosti
práva na spravodlivý proces dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie,
t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2,3 CSP.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej

inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov

strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením
je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,

než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a tomu predchádzajúcemu procesného

postupu súdu prvej inštancie dospel k záveru, že vykonané dôkazy súd vyhodnotil podľa zásad
vyplývajúcich z § 191 a nasl. CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne závery, správne vec právne posúdil, pričom rozsudok aj
náležite v zmysle § 220 CSP odôvodnil. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebehkonaniaacitovalprávnepredpisy,ktoré

aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery, zistenia súdu prvej inštancie
majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v
súlade s ustálenou súdnou praxou.

16. Dôvody rozsudku sú podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce, a odvolací súd na ne

odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalobcu v prevažnej miere už boli predmetom posúdenia
súdom prvej inštancie, nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu
napadnutého rozsudku.17. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd pri preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia nezistil žiadnu vadu konania
vyplývajúcu z nedostatku vecných alebo procesných podmienok, nezistil ani taký nesprávny postup
súdu, ktorý by mal za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces a napokon, odvolateľ

tento odvolací dôvod nekonkretizoval uvedením konkrétneho postupu alebo situácie, ktorá by porušila
uvedené právo.

19. Ani ostatné odvolacie dôvody neboli naplnené, pretože skutkový stav súd prvej inštancie dostatočne
zistil, vec správne právne posúdil a ďalšie prostriedky procesnej obrany zo strany žalobcu nie sú
prípustné, pretože neboli uplatnené v prvostupňovom konaní.

20. Podstatou odvolacích námietok žalobcu je súd prvej inštancie nesprávne uzavrel, že sa so
žalovaným dohodli na pevnej cene diela a že žalobca vykonával práce naviac oproti dohodnutým
prácam, ktorých cena bola obsiahnutá v dvoch cenových kalkuláciách, bez súhlasu žalovaného ako
objednávateľa. Odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie tiež zastáva názor, že cena diela bola

dohodnutá podľa žalobcom predloženej cenovej ponuky, že cena diela bola pre žalovaného a jeho
manželku podstatná a preto sa rozhodli pre dodávateľa práve žalobcu. Súd prvej inštancie podrobne
rozobral položky v cenovej ponuke uvedené a tento dôkaz teda správne vyhodnotil. Žalobca počas sporu
nepreukázal, že by sa so žalobcom dohodli na cenovom navýšení a skutočnosť, že žalovaný prevzal
faktúru neznamená takúto dohodu. Požiadavky žalobcu, že súd mal vychádzať z primeranej ceny diela

neobstojí a ďalšie námietky žalobcu sú pre posúdenie prípadu irelevantné.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej
inštancie vrátane výroku o trovách konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení
s § 225 ods. 1 CSP. Žalobca nebol so svojím odvolaním úspešný, preto mu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nevznikol, úspešný žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).