Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoCsp/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123403656
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123403656.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: EURO CASH s.r.o., so sídlom
v Banskej Bystrici, ČSA 24, IČO: 36 637 301 zastúpeného JUDr. Ondrejom Sochorom, advokátom, so
sídlom v Banskej Bystrici, Prof. Sáru 3873/44, proti žalovanej: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom
C. XX, zastúpenej Občianske združenie Právna pomoc poškodeným, so sídlom Lipany, Janka Kráľa
12, IČO: 50 951 947, o zaplatenie 10.375,17 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava zo dňa 05.marca 2025 sp. zn. 9Csp/3/2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 05.marca 2025 č.k. 9Csp/3/2024-119

okrem výroku II., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 05.marca 2025
č.k. 9Csp/3/2024-119 rozhodol nasledovne:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
- istinu 10.375,17 €,
- zmluvný úrok vo výške 14,00 % ročne zo sumy 3.825,11 € od 26.08.2022 do 25.10.2023,

- úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy:
297,73 € od 26.11.2020 do zaplatenia,
297,73 € od 26.12.2020 do zaplatenia,
297,73 € od 26.01.2021 do zaplatenia,
297,73 € od 26.02.2021 do zaplatenia,
297,73 € od 26.03.2021 do zaplatenia,
297,73 € od 26.04.2021 do zaplatenia,

297,73 € od 26.05.2021 do zaplatenia,
297,73 € od 26.06.2021 do zaplatenia,
297,73 € od 26.07.2021 do zaplatenia,
297,73 € od 26.08.2021 do zaplatenia,
297,73 € od 26.09.2021 do zaplatenia,
297,73 € od 26.10.2021 do zaplatenia,
297,73 € od 26.11.2021 do zaplatenia,

297,73 € od 26.12.2021 do zaplatenia,
297,73 € od 26.01.2022 do zaplatenia,
297,73 € od 26.02.2022 do zaplatenia,
297,73 € od 26.03.2022 do zaplatenia,297,73 € od 26.04.2022 do zaplatenia,
297,73 € od 26.05.2022 do zaplatenia,
297,73 € od 26.06.2022 do zaplatenia,

297,73 € od 26.07.2022 do zaplatenia,
297,73 € od 26.08.2022 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalovanej s tým, že o
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí

konanie, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2.1 Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia istiny 10.375,17 €, úroku 14,00 %
ročne zo sumy 3.825,11 € od 26.08.2022 do zaplatenia, úroku z omeškania 5,00 % ročne z jednotlivých
splatných splátok a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že Zmluvou o podnikateľskom
úvere č. 1102881 zo dňa 07.09.2012, uzatvorenou medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako

dlžníkom - pôvodne podnikajúcim pod obchodným menom Jana Fabiánová, IČO: 46 801 006, s miestom
podnikania C. XX, XXX XX C. (ďalej aj „Zmluva“), sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške
20.000 € a žalovaná sa zaviazala vrátiť predmetný úver spolu s dohodnutým úrokom, a to v pravidelných
mesačných splátkach (132) vo výške 297,73 € v zmysle dohodnutého splátkového kalendára. Žalobca
predmetný úver riadne a včas poskytol žalovanej v súlade so Zmluvou. Žalovaná ukončila ku dňu

28.03.2018 svoju podnikateľskú činnosť (v zmysle výpisu zo živnostenského registra). Právoplatným
rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 13.11.2020, sp. zn. 5Csp/56/2018 (ďalej aj ako „Rozsudok
OS“) v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.11.2021, sp. zn. 5CoCsp/22/2021
(ďalej aj ako „Rozsudok KS“), bol žalobcovi právoplatne priznaný voči žalovanej nárok z titulu Zmluvy
vo výške 10.122,82 € spolu s úrokom z omeškania z jednotlivých splátok vo výške 5% ročne v zmysle

Rozsudku,spolusnáhradoutrovkonania,pričomsumapredstavujezameškanésplátkyvzmysleZmluvy
za obdobie od 01/2018 do 10/2020, t.j. 34 splátok x 297,73 € a vo vzťahu k splátkam splatným od
25.11.2020 bola žaloba podaná predčasne (bod 40 Rozsudku OS), úroková sadzba 14% ročne je
primeraná a podstatným spôsobom neprevyšuje obvykle požadovanú úrokovú sadzbu na finančnom
trhu za úvery, či už podnikateľské, alebo spotrebiteľské (bod 29 Rozsudku KS).

2.2 V tomto konaní si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie:
- sumy vo výške 6.550,06 €, ktorá pozostáva zo zameškaných splátok v zmysle Zmluvy, splatných odo
dňa 25.11.2020 do 25.08.2022 (t.j. 22 splátok x 297,73 € = 6.550,06 €);
- sumy vo výške 3.825,11 €, ktorá predstavuje neuhradenú časť zostatku istiny úveru (po predčasnej
splatnosti úveru);

- zmluvného úroku vo výške 14% ročne z neuhradenej časti zostatku istiny vo výške 3.825,11 € od
26.08.2022 (zosplatnenie úveru) do zaplatenia;
- zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy jednotlivých splátok (t.j. z 22 splátok), odo
dňa nasledujúceho ich splatnosti, do zaplatenia.

3. Po vykonanom dokazovaní právne vec posúdil podľa ust. § 497, 499, § 502 ods. 1, § 1 ods. 2
Obchodného zákonníka, § 1 ods. 3 písm. c/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 1,2,3,6,9, § 565 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, až na dobu platenia zmluvných úrokov
z neuhradenej časti zosplatnenej istiny úveru.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa
13.11.2020 sp. zn. 5Csp/56/2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.11.2021
sp.zn.5CoCsp/22/2021bolžalobcoviprávoplatnepriznanývočižalovanejnárokztituluZmluvyvovýške
10.122,82 € spolu s úrokom z omeškania z jednotlivých splátok vo výške 5% ročne spolu s náhradou

trov konania. Súd konštatoval, že v prejednávanom prípade má žalovaná postavenie spotrebiteľa a
je potrebné aplikovať na prípad normy Občianskeho zákonníka (bod 28 rozsudku odvolacieho súdu),
na prejednávaný prípad sa však nevzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch (bod 28 rozsudku
odvolacieho súdu). Ku dňu 25.01.2018 neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru, a z uvedeného dôvodu priznal súd žalobcovi sumu vo výške 10.122,82 €, ktorá predstavovala

zameškané splátky v zmysle Zmluvy za obdobie od 01/2018 do 10/2020, t.j. 34 splátok x 297,73 €. Súd
konštatoval, že úroková sadzba 14% ročne je primeraná a podstatným spôsobom neprevyšuje obvykle
požadovanú úrokovú sadzbu na finančnom trhu za úvery, či už podnikateľské, alebo spotrebiteľské
(bod 29 rozsudku odvolacieho súdu). Vo vyššie uvedenom konaní medzi tými istými účastníkmi bolivyriešené otázky platnosti Zmluvy o podnikateľskom úvere zo dňa 07.09.2012, platnosť dojednaní
o výške zmluvných úrokov a RPMN ako aj to, že žalovaná má postavenie spotrebiteľa, avšak úver
nemožno považovať za spotrebiteľský a poskytnúť žalovanej ochranu podľa Zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“). Bolo ustálené, že žalovaná v tomto vzťahu má jednoznačne
postavenie spotrebiteľa, preto jej prislúcha ochrana podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

5.1 V prejednávanej veci sú uplatnené nároky z tej istej Zmluvy o podnikateľskom úvere zo dňa
07.09.2012 a medzi tými istými stranami sporu ako to bolo v právoplatne skončenom konaní sp. zn.

5Csp/56/2018 vedenom na Okresnom súde Rožňava, avšak za iné obdobie, preto súd pri posudzovaní
nárokov uplatnených žalobcom v prejednávanej veci vychádzal zo záverov vyslovených súdom prvej
inštancie a odvolacím súdom v právoplatne skončenom konaní Okresného súdu Rožňava sp. zn.
5Csp/56/2018 týkajúcich sa platnosti zmluvy, platnosti dojednania o zmluvných úrokoch a RPMN a toho,
že žalovaná má v predmetnom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa.
5.2 V konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 07.09.2012 Zmluvu o úvere. Spornou

nebolaanivýškaúveruauhradenáčiastkažalovanou.Žalovanánamietalaneplatnosťzmluvy,nakoľkotá
je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná uviedla, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,
obsahuje rozhodcovskú doložku a je neprijateľná aj v časti poskytnutia odplaty. Súd konštatoval, že
zmluva o úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom, nevzhliadol žiaden dôvod,
ktorýbyzakladalneplatnosťzmluvyakocelku.Rovnakotaktunemožnoaplikovaťustanovenia§39aOZ,

nakoľko toto ustanovenie v čase urobenia právneho úkonu nebolo súčasťou Občianskeho zákonníka.
K výške odplaty (úrok 14 %, RPMN 17,27 %, priemerná hodnota RPMN 4,84 %) uviedol, že táto bola
dojednaná v súlade s právnymi predpismi (§ 53 ods. 6 OZ v spojení ust. § 1 ods. 4 a § 1a ods. 1
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.). V Zmluve si žalobca a žalovaná dohodli úrok vo výške 14 %
ročne. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri

spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci september 2012 pri úveroch nad 5
rokov na úrovni 13,89 % ročne. Dohodnutá výška úrokov 14 % ročne uvedená v zmluve je takmer
totožná s priemernou úrokovou mierou obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných
domácnostiam v mesiaci september 2012. V tomto prípade teda súd nevzhliadol rozpor s dobrými
mravmi a odplatu žalobcu považoval za primeranú.

5.3 Predmetom konania nie je nárok uplatňovaný zo zmluvnej pokuty, a preto námietky žalovanej
o neplatnosti zmluvných dojednaní o zmluvnej pokute a rozhodcovskej doložke sú nedôvodné a sú
irelevantné pre posúdenie žalobcom uplatnených nárokov.

6.1 Po vykonanom dokazovaní oboznámením sa s vyjadreniami strán sporu a obsahom listín tvoriacich

spisu súd žalobe o zaplatenie istiny 10.375,17 € vyhovel, ktorá suma pozostáva z neuhradených splátok
úveru v celkovej výške 6.550,06 € za obdobie od 11/2020 do 08/2022, (t.j. 22 splátok x 297,73 € =
6.550,06 €) a z neuhradenej časti istiny úveru po zosplatnení úveru v sume 3.825,11 €.
6.2 Zosplatnenie úveru zo dňa 05.09.2022 je platné, nakoľko žalobca zosplatnil úver v súlade s ust. § 53
ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka, riadne upozornil žalovanú pred zosplatnením na

možnosť predčasnej splatnosti úveru a súčasne si uplatnil právo na zosplatnenie úveru pre omeškanie
so splátkou splatnou 25.05.2022, s ktorou žalovaná bola v omeškaní viac ako 3 mesiace a zosplatnenie
bolo vykonané do splatnosti najbližšej splatnej splátky, t.j. do 25.09.2022. Vychádzajúc z prílohy č. 2
Zmluvy - zo splátkového kalendára, do predčasnej splatnosti úveru, prináleží na istinu suma vo výške
16.174,89 € a neuhradená časť zostatku istiny úveru ku dňu predčasnej splatnosti úveru predstavuje

3.825,11 € vychádzajúc z výšky úveru v sume 20.000 €.
6.3 Súd žalobe čiastočne vyhovel aj ohľadom nároku uplatneného z titulu zmluvných úrokov zo sumy
3.825,11 €, ktorá predstavuje neuhradenú istinu zosplatneného úveru. Zmluvné úroky predstavujú cenu
peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie uvedené v zmluve, teda dlžník vie, koľko bude
povinný veriteľovi zaplatiť za poskytnuté peniaze. Takúto vedomosť však dlžník nemá, ak zaplatenie

zmluvných úrokov veriteľ žiada do zaplatenia istiny dlhu, nakoľko nevie predpokladať časový úsek
svojho omeškania, preto výška zmluvného úroku sa môže navyšovať neobmedzene, čo spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. júna 2020, sp. zn.
5Cdo 42/2020). Vychádzajúc z vyššie uvedeného úrok z úveru vo výške 14,00 % ročne súd priznal

maximálne za obdobie do konečnej splatnosti úveru dohodnutého v zmluve, ktorá splatnosť je podľa
zmluvy vymedzená dátumom 25.10.2023 a v prevyšujúcej časti súd žalobu ohľadom zmluvného úroku
z úveru zamietol.7. Po citácii ust. § 517 ods. 1,2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. súd priznal žalobcovi úrok
z omeškania podľa prehľadu splátok (odo dňa nasledujúceho po splatnosti nezaplatenej splátky) a úrok
z omeškania priznal vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých splátok.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,2 CSP a nakoľko
bol žalobca v konaní úspešný, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany
žalovanej.

9.1 Proti tomuto rozsudku vo výroku I. a III. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná,
podľa obsahu odvolania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na nové konanie.
9.2 Žalovaná namietala, či veriteľ môže upozorniť spotrebiteľa na zosplatnenie ešte pred uplynutím
trojmesačného omeškania a následne zosplatniť úver až po jeho uplynutí, toto nie je výslovne vyriešené

v zákone, pričom poukázala na gramatický výklad § 53 ods. 9 OZ. Žalovaná namietala, že k zosplatneniu
došlo 05.09.2022 po uplynutí troch mesiacov 25.08.2022. Upozornenie zo dňa 10.08.2022 bolo
predčasné,tedavydanépredvznikomprávnehonárokunazosplatnenie.Toznamená,žežalobcaporušil
časovú podmienku synchronizácie medzi vzniknutím nároku a výzvou, čo spochybňuje zákonnosť
zosplatnenia. Rozpor medzi skutkovými tvrdeniami žalobcu a dôvodom zosplatnenia v rozsudku sa

opakovane uvádza ako dôvod zosplatnenia omeškanie so splátkou zo dňa 25.05.2022, avšak z kontextu
žaloby vyplýva, že žalovaná bola v dlhodobom omeškaní už od 25.11.2020, teda aj s predchádzajúcimi
splátkami. Súd sa oprel o tvrdenie žalobcu, že dôvodom zosplatnenia bolo omeškanie so splátkou
splatnou 25.05.2022, pričom v žalobe samotnej žalobca tvrdil, že žalovaná bola v omeškaní už od
25.11.2020 (22 splátok x 297,73 €), teda trvalo viac ako 1,5 roka, kým žalobca vôbec pristúpil k výzve

a k zosplatneniu. Toto spochybňuje vážnosť dôvodu na zosplatnenie, pretože žalobca dlhodobo toleroval
podstatné porušenie zmluvy, čím stratil právo jednostranne vymáhať zvyšok istiny z dôvodu konkrétnej
splátky zo dňa 25.05.2022 a zároveň zakladá pochybnosť o účelovosti zosplatnenia a o tom, či žalobca
vôbec postupoval v súlade s princípmi poctivosti a proporcionality v súdnej ochrane spotrebiteľa.
Zosplatnenie nebolo vykonané v súlade s § 53 ods. 9 OZ. Súd uviedol, že zosplatnenie úveru ku

dňu 05.09.2022 bolo v súlade s § 53 ods. 9 OZ. Žalovaná bola v omeškaní so splátkou splatnou
25.05.2022, 3 mesiace uplynuli až 25.08.2022. Žalobca však zaslal výzvu na úhradu dňa 10.08.2022,
teda predčasne pred vznikom práva na zosplatnenie. Takéto upozornenie je právne neúčinné, keďže
predpokladom jeho platnosti je existencia nároku na zosplatnenie. Hoci samotné zosplatnenie prebehlo
až 05.09.2022, predchádzajúce upozornenie nespĺňalo zákonné podmienky. Zosplatnenie úveru preto

nie je účinné a žalobcovi nevznikol nárok na zostatok istiny 3.825,11 € ani na príslušné zmluvné úroky.
Žalobca účelovo zmenil dôvod zosplatnenia, ignoroval skoršie omeškanie. Napriek tomu, že žalovaná
bola v omeškaní už od 25.11.2020, pričom do dňa podania žaloby nesplácala 22 mesačných splátok.
Napriek tomu ako dôvod zosplatnenia označil omeškanie splátky zo dňa 25.05.2022, čo je v rozpore
s § 565 OZ. Keďže žalovaná bola v omeškaní už od novembra 2020, najneskôr do 25.12.2020 mohol

žalobca uplatniť právo na zosplatnenie, neskoršie zosplatnenie z iného dôvodu je právne neprípustné.
9.3 Neprípustná zmena dôvodu zosplatnenia v spotrebiteľskom spore. - Žalobca v žalobe uviedol,
že žalovaná bola v omeškaní so splátkami už od 25.11.2020, napriek tomu zosplatnenie odvodil až
od splátky splatnej 25.05.2022, čím účelovo zmenil právny základ svojho nároku, aby formálne splnil
podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ. Takýto postup je neprípustný a žalobca naň nemal právo.

9.4 Súd ex offo neposudzoval premlčanie časti nárokov. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie splátok
splatných už v roku 2020, napr. 25.11.2020. Súd prvej inštancie však vôbec neskúmal, či nie sú niektoré
z týchto nárokov premlčané. Vzhľadom na mesačnú splatnosť z každého plnenia začína pre každú
splátku plynúť osobitná premlčacia lehota. Ak bola žaloba podaná až v roku 2023, minimálne niektoré
zo splátok z roku 2020 by mohli byť premlčané. Nezaoberanie sa touto otázkou je vadou, ktorá mohla

mať zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci.
9.5 Žalobca uplatnil právo na zosplatnenie predčasne, teda v rozpore s kogentnou právnou normou §
53 ods. 9 OZ. Žalobca neurobil platné zosplatnenie, pretože upozornenie poslal predčasne 10.08.2022,
teda porušil podmienky § 53 ods. 9 OZ. Navyše, zosplatniť mohol už splátky v roku 2020. Bez platného
zosplatnenia nevzniká právny dôvod, na základe ktorého by mohol žalobca požadovať okamžitú úhradu

tejto budúcej istiny, sumu 3.825,11 €.
9.6 Žalovaná zotrvala na svojom vyjadrení, že žalobca s odbornou starostlivosťou neposúdil jej
schopnosť splácať úver, a teda neskúmal jej príjmy a výdavky. Poukázala na príjem v čase poskytnutia
úveru a svoje výdavky.9.7 Žalovaná trvala v celom rozsahu na svojom vyjadrení doručenom súdu 27.05.2024, v ktorom
namietala neplatnosť úverovej zmluvy v celom rozsahu, namietala, že žalobca má nárok len na
vydanie istiny, ktorá bola poskytnutá žalovanej žalobcom. Neplatnosť odôvodnila tým, že predmetná

zmluva odporuje viacerým ustanoveniam Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a zákona
č. 129/2010 Z.z.. Zmluva je koncipovaná tak, že nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť účastníkov
zmluvného vzťahu, obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky vymedzené v ust. § 53 ods. 1 písm. a/,
k/, r/ OZ. Žalobca v zmluve používa inštitúty typické pre spotrebiteľské úvery, napr. RPMN, priemerná
RPMN, odplata, celkové náklady. Žalovaná uviedla, že ide o typovú zmluvu, ktorú žalobca používal

dlhodobo a žalobca nemôže poprieť, že ide o formulárovú zmluvu, ktorá je aj číselne označená č.
1102881.Navrhlapreto,abyboliskontrolovanézmluvnéustanoveniatakpodľavšeobecnýchustanovení
OZ a o vadnosti právneho úkonu, ako aj Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z.. Dôkazom
neplatnosti zmluvy je odplata, ktorá je okrem iného viac ako dvojnásobok priemernej RPMN 17,27
%, ktorý v čase poskytnutia úveru 2. štvrťrok 2012 predstavoval 6,70 %. Žalobca stanovil RPMN na
17,27 %, a teda ho v rozpore so zákonom prevýšil viac ako o 100 %. Zákon s týmto spája explicitne

neplatnosť právneho úkonu v nedovolenej časti odplaty. Žalobca sa pritom mýli, ak RPMN vo výške 14
% pokladá za primeraný a tvrdí, že ho neprekročil. Odplata, ktorú žalobca naformuloval je v evidentnom
rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Medzi stranami konania nie je sporné, že žalovaná má
právne postavenie spotrebiteľky, ale je potrebné poukázať aj na skutočnosť, na aký účel boli žalovanej
poskytnuté finančné prostriedky a s tým by mal byť predmetný poskytnutý úver považovaný za úver

na bývanie zabezpečený nehnuteľnosťou, výška RPMN by nemala nepresahovať 6,71 % tak, ako bolo
v čase poskytnutia úveru žalobcom a u tohto dôvodu odplata vo výške 14 % a RPMN vo výške 17,27
%, ktorú žalobca naformuloval, je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Žalovaná poukázala na to,
že s manželom pred poskytnutím úveru žiadali od bankových spoločností hypotekárny úver, ktorý bol
zamietnutý z dôvodu, že žiadateľ, manžel, pracoval v zahraničí a ona, keďže bol jej príjem len 450 €,

nespĺňala podmienky bonity, preto im nebol poskytnutý. Predmetný úver by mal byť považovaný za úver
na bývanie, zabezpečený nehnuteľnosťou, výška RPMN by nemala presahovať 6,71 % tak, ako bolo
v čase poskytnutia úveru. Zastáva názor, že sa jednalo o úver na bývanie zabezpečený nehnuteľnosťou.

10.1 Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej poprel tvrdenia žalovanej o neplatnosti predčasného

zosplatnenia úveru. Uviedol, že nie je zrejmé, čo by na účely súdneho konania žalovaná získala tým, ak
by aj preukázala, že zosplatnenie úveru je neplatné, nakoľko v prípade neplatnosti zosplatnenia úveru by
žalobca mal nárok na zaplatenie ešte vyššej sumy ako je tá, ktorú si uplatňuje v tomto súdnom konaní.
Ak by aj predčasné zosplatnenie úveru bolo neplatné, ktorú skutočnosť popiera, žalobcovi by aj tak
vznikol nárok na zaplatenie sumy 10.375,17 €, nakoľko by mal žalobca nárok na zaplatenie sumy vyššej,

t.j. sumy 10.718,28 € z titulu neuhradených splátok. Vzhľadom na uvedené považuje žalobca námietku
žalovanej o neplatnosti zosplatnenia úveru za nedôvodnú, nakoľko námietka by nemala žiaden faktický
dopad na predmet tohto súdneho konania.
10.2 Zastáva názor, že došlo k platnému zosplatneniu úveru a stotožnil sa so závermi konajúceho súdu.
Nakoľko žalovaná ku dňu 10.08.2022 neuhradila dlžnú splátku splatnú 25.05.2022, žalobca listom zo

dňa 10.08.2022 upozornil žalovanú, že v prípade, ak do 30.08.2022 neuhradí dlžnú sumu špecifikovanú
v predmetnom liste, uplatní si žalobca právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky z titulu zmluvy, čím
dôjde k predčasnej splatnosti úveru. Uvedený list bol žalovanej doručený dňa 15.08.2022. Žalovaná
do stanovenej lehoty dlžnú sumu žalobcovi neuhradila. Nakoľko bola v omeškaní s úhradou splátky
splatnej 25.05.2022 viac ako 3 mesiace a súčasne bola vyzvaná, resp. upozornená na možnosť vzniku

predčasne splatnosti úveru, žalobca listom zo dňa 05.09.2022 uplatnil právo na vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru a vyzval žalovanú, aby v lehote do 20.09.2022 uhradila celú dlžnú pohľadávku.
Uvedený list bol žalovanej doručený 12.09.2022. Žalobca teda zosplatnil úver v súlade s požiadavkami
vyplývajúcimi z § 53 ods. 9 v spojitosti s § 565 OZ, čím došlo k platnému zosplatneniu úveru titulom
zmluvy.

10.3 Pokiaľ žalovaná uviedla, že k upozorneniu na zosplatnenie úveru nemôže dôjsť skôr, ako
uplynie 3-mesačná lehota, žalobca sa s daným vyjadrením nestotožnil, pretože zo zákona vyplýva, že
uplynutím 3-mesačnej lehoty omeškania vzniká prvým dňom mesiaca právo vyvolať zosplatnenie úveru
a toto právo trvá do konca takéhoto mesiaca. Je logické, že upozornenie na zosplatnenie je možné
a potrebné realizovať už počas plynutia 3-mesačnej lehoty a už v tomto čase je dlžník vyzývaný na

doplatenie splátky s upozornením, že ak tak neurobí, musí dlžník počítať s tým, že mu hrozí, že veriteľ
vyvolá predčasnú splatnosť úveru. Pokiaľ existuje údajný rozpor medzi skutkovými tvrdeniami žalobcu
a dôvodov zosplatnenia, žalobca uviedol, že žalovaná bola v dlhodobom omeškaní už od 25.11.2020.
Žalobca dané tvrdenie nespochybňuje a uviedol, že k predčasnému zosplatneniu nedošlo v roku 2020z dôvodu ústretovosti žalobcu, aby si žalovaná mohla prípadné zameškané splátky doplatiť, a teda
v prípade omeškania s každou jednotlivou splátkou žalobcovi vzniklo právo vyvolať predčasnú splatnosť
úveru s každou jednotlivou splátkou od splatnosti takejto konkrétnej splátky. Uvedené sa vždy týkalo

konkrétnej jednotlivej splátky. Bolo na slobodnom rozhodnutí žalobcu ako veriteľa, či a kedy si uplatní
právo na zosplatnenie úveru. V prejednávanom prípade k tomu pristúpil z dôvodu omeškania s úhradou
splátky splatnej 25.05.2022. Zdôraznil, že v prípade zosplatnenia úveru ide o právo veriteľa, nie o jeho
povinnosť. Žalobca teda uviedol, že nerozumie námietke žalovanej týkajúcej sa toho, že fakticky zmenil
skutkový základ žaloby a vybral si iný moment omeškania, len aby zosplatnenie formálne zapadalo do

§ 53 ods. 9.
10.4Ktvrdenejneplatnostizmluvyaprávnemupostaveniužalovanejžalobcauviedol,žesanestotožňuje
s jej tvrdeniami a poukázal na to, že o charaktere zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou
vyplývajúcom zo spornej zmluvy, ako aj o nárokoch vzniknutých a splatných do 25.10.2020 bolo už
právoplatne rozhodnuté a v uvedených rozhodnutiach bolo konštatované, že žalovaná má postavenie
spotrebiteľa a tieto závery žalobca nespochybňoval, rovnako ako aj závery súdu, že zmluva je platná

a neexistuje dôvod jej neplatnosti. Žalovaná v odvolaní žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikuje,
v rozpore s akými konkrétnymi ustanoveniami konkrétneho predpisu by mala byť zmluva v rozpore,
ktorý by mal za následok absolútnu neplatnosť zmluvy ako celku. Žalobca má za to, že zmluva je
v celom rozsahu platná a v tomto smere poukázal na právne a skutkové závery vyplývajúce už
z právoplatných rozhodnutí týkajúcej sa skutkovo totožnej veci medzi tými istými účastníkmi. Žalobca sa

stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom súd uviedol, že otázka zmluvných dojednaní
o zmluvnej pokute a o rozhodcovskej doložke sú nedôvodné a právne irelevantné vo vzťahu k predmetu
tohto súdneho konania a to preto, že tieto nároky si žalobca v tomto konaní žiadnym spôsobom
neuplatňuje.
10.5 K aplikovateľným právnym predpisom žalobca poukázal na odôvodnenie právoplatných rozhodnutí,

najmä krajského súdu, ktorý uviedol, že sa na právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou nepoužijú
ustanoveniazákonač.129/2010Z.z.atozdôvodu,žepodľaust.§1ods.3písm.c/predmetnéhozákona
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy 07.09.2012, spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený
záložnýmprávomknehnuteľnosti,ktoréholehotasplatnostijeviacako10rokov.Vprejednávanomspore
išlo o úver s lehotou splatnosti 132 mesiacov, t.j. 11 rokov, ktorý bol zabezpečený záložným právom

knehnuteľnosti.Zuvedenéhodôvodusažalobcavcelomrozsahustotožnilsodôvodnenímnapadnutého
rozsudku, z ktorého vyplýva, že na daný právny vzťah sa neaplikuje zákon č. 129/2010 Z.z..
10.6 K namietanej neplatnosti zmluvy v časti odplaty sa žalobca nestotožnil s tvrdeniami žalovanej.
Uviedol, že nariadenie vlády č. 238/2008 Z.z. bolo účinné len do dátumu 10.06.2010 a bolo v celom
rozsahu zrušené práve zákonom č. 129/2010 Z.z.. Zmluva bola uzavretá 07.09.2012, teda v čase, kedy

predmetné nariadenie nebolo súčasťou právneho poriadku už viac ako 2 roky. Z uvedeného dôvodu
zmluva nemôže byť v rozpore s nariadením vlády č. 238/2008 Z.z., z ktorého dôvodu žalobca predmetnú
námietku žalovanej považuje v celom rozsahu za nedôvodnú. Žalovaná si v odvolaní neprípustným
spôsobom zamieňa inštitúty, a to hodnotu RPMN, priemernú hodnotu RPMN a výšku úroku z úveru,
a to najmä v prípade, ak uvádza, že RPMN bola vo výške 14 % ročne, keďže je nepochybné, že nie

výška RPMN, ale výška úroku z úveru bola dohodnutá na 14 % ročne. V čase podpisu zmluvy žiaden
právny predpis explicitne neustanovoval hornú hranicu pre výšku odplaty. Jediné ustanovenie, z ktorého
vyplývalo obmedzenie výšky odplaty za poskytnutie úveru predstavovalo ust. § 53 ods. 6 OZ. Tak ako
na to poukázali súdy v právoplatných rozsudkoch, aj v odôvodnení napadnutého rozsudku, priemerná
úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci

september pri úveroch nad 5 rokov bola na úrovni 13,89 % ročne, pričom dohodnutá výška úrokov
14 % ročne je takmer totožná s priemernou úrokovou mierou obchodných bánk pri spotrebiteľských
úveroch a konajúci súd takúto výšku úroku preto považoval za primeranú. Námietka žalovanej je
preto nedôvodná. Žalobca zdôraznil, že o neprijateľnú podmienku nejde v prípade, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky

sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne (§ 53 ods. 1 druhá veta OZ). Z uvedeného dôvodu výška
zmluvného úroku 14 % nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
10.7 K námietke premlčania žalobca uviedol, že žalovaná v odvolaní len všeobecne poukazuje na
skutočnosť, že niektoré splátky by mohli byť premlčané, nakoľko žaloba bola podaná až v roku 2023. Tak
ako žalobca uviedol už vo vyjadrení k odporu, žalobou uplatnený nárok nie je ani teoreticky premlčaný.

Z dôvodu prehľadnosti a úplnosti žalobca vo vzťahu k otázke premlčania jednotlivých uplatňovaných
nárokov uviedol nasledovné: zameškané splátky splatné v období odo dňa 25.11.2022 do 25.08.2022,
t.j. 22 splátok po 297,73 € v sume 6.550,06 € - Nakoľko každá splátka sa premlčuje samostatne,
(bod 15.2 uznesenia NS SR sp.zn. 7Cdo/268/2020 uverejnené ako R 29/2023), je nepochybné, žev prípade najstaršej splátky splatnej 25.11.2020 začala premlčacia doba plynúť 26.11.2020 a uplynula by
26.11.2023. Žalobca si uplatnil nárok na súde 25.09.2023 a je nepochybné, že si ho uplatnil v premlčacej
dobe. Od toho dátumu nedošlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby, čoho následkom je, že uvedený

nárok nie je nárokom premlčaným. Uvedené platí aj vo vzťahu k ostatným splátkam, t.j. splatným po
dátume 25.11.2020 do 25.08.2022. Čo sa týka úrokov z omeškania zo zameškaných splátok, nakoľko
splátky, z ktorých je počítaný úrok z omeškania, nie sú nárokom premlčaným, potom je nepochybné,
že nie sú premlčané ani úroky z omeškania zo splátok. Čo sa týka neuhradenej časti istiny úveru po
zosplatnení vo výške 3.825,11 €, k zosplatneniu došlo pre omeškanie sa dlžníka s úhradou splátky

splatnej 25.05.2022. Ak teda žalobca si uplatnil právo na zosplatnenie úveru po uplynutí 3 mesiacov
od splátky splatnej dňa 25.05.2022, t.j. 25.08.2022, do splatnosti najbližšej splátky, t.j. 25.09.2022,
pričom pred zosplatnením úveru 05.09.2022 bola žalovaná preukázateľne upozornená na možnosť
zosplatnenia, išlo o platné a zákonné zosplatnenie zostatku istiny. Vo vzťahu k premlčaniu takéhoto
nároku na zaplatenie zostatku istiny, žalobca uviedol, že ani teoreticky nemôže ísť o nárok premlčaný.
V zmysle záverov uznesenia NS SR sp.zn. 7Cdo/268/2020, R 29/2023, pri strate výhody splátok

v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 OZ začne premlčacia doba plynúť prvý deň
nasledujúci po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal
splatný dlh. Ten v prejednávanom prípade sa stal splatný pre omeškanie s úhradou splátky splatnej
25.05.2022, a teda premlčacia doba začala plynúť deň nasledujúci po uplynutí 3 mesiacov od splatnosti
uvedenej splátky, a teda začala plynúť dňa 26.08.2022. Je zrejmé, že takýto nárok nie je nárokom

premlčaným. K zmluvnému úroku 14 % ročne z neuhradenej časti istiny úveru 3.825,11 € žalobca
uviedol, že nakoľko istina úveru po zosplatnení, z ktorej je počítaný zmluvný úrok, nie je nárokom
premlčaným, potom je nepochybné, že nie je premlčaný ani zmluvný úrok ako príslušenstvo istiny
zostatku úveru.
10.8 Čo sa týka skúmania bonity, žalobca uviedol, že nakoľko na zmluvný vzťah medzi stranami sporu

nemožno aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., nemožno aplikovať ani ust. § 7 ods. 1 cit.
zákona. K novouplatneným dôkazom a tvrdeniam, tzv. novotám v odvolacom konaní žalobca uviedol, že
skutočnosti týkajúce sa toho, od ktorých spoločností žiadala žalovaná s manželom poskytnutie úveru, sa
jedná o doteraz neuplatnené prostriedky procesnej obrany žalovanej a žalobca má za to, že na takéto
nové prostriedky procesnej obrany by odvolací súd nemal prihliadať.

10.9 Zo všetkých uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v
celom rozsahu potvrdil ako vecne správny a priznal žalobcovi nárok voči žalovanej na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

11. Žalovaná v odvolacej replike v plnom rozsahu zotrvala na svojom vyjadrení. Odvolacia replika

žalovanej bola žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu doručená dňa 26.06.2025. Ďalšie
vyjadrenia v spore doručené neboli.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a §
380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel k záveru,
že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.

13. Odvolaním nebol napadnutý rozsudok vo výroku II., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol,

preto rozsudok v uvedenom rozsahu nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

14. Rozsudok je vo výroku I. a v súvisiacom výroku III. vecne správny, preto ho odvolací súd podľa §
387 ods. 1 CSP v tomto rozsahu potvrdil.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.09.2025 o 9.20 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 207, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 22.09.2025 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP.

16. Žalovaná v odvolaní uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci uplatnený odvolací dôvod nebol naplnený.18. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani

nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, §
193 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená

ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

19. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy
v súlade s ust. § 191 ods. 1,2 CSP, teda každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Z týchto dôkazov dospel k

správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom
rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

20. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd

stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovaliinérozhodnutievoveci.Aniodvolacienámietkyžalovanejnemalivplyvnavecnúsprávnosť
rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

21. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej

odvolací súd uvádza nasledovné:

22. Podstatou odvolacích námietok žalovanej bolo nesprávne právne posúdenie
i/ otázky mimoriadneho zosplatnenia a vzťahu lehoty na výzvu 15 dní k lehote 3 mesiacov na
zosplatnenie,

ii/ posúdenie otázky premlčania,
iii/ súd neposudzoval otázku, či pri uzavretí zmluvy veriteľ skúmal bonitu žalovanej,
iv/ neplatnosť zmluvy ako celku, lebo odporuje viacerým ustanoveniam Obchodného zákonníka,
Občianskeho zákonníka a zák. č. 129/2010 Z.z., neprimeranosť odplaty 17,27% a RPMN 14% a jej
rozpor so zákonom a dobrými mravmi, existencia neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 53 ods.

1 písm. a/, k/, r/ OZ.

23. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalovanej nie sú dôvodné.

24. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci boli uplatnené nároky z tej

istej zmluvy o úvere zo dňa 07.09.2012 a medzi tými istými stranami sporu ako to bolo v právoplatne
skončenom konaní vedenom na tamojšom súde sp. zn. 5Csp/56/2018, avšak za iné obdobie.

25. Rešpektujúc záväzný prejudiciálny účinok skoršieho rozhodnutia a s poukazom na právne závery
ústavného súdu vyjadrené v jeho náleze z 12. januára 2022 sp. zn. I.ÚS 171/2021, v zmysle ktorého

so subjektívnou záväznosťou rozsudku vyjadrenou v § 228 CSP úzko súvisí otázka tzv. prejudiciálneho
účinku súdneho rozhodnutia vyjadrená v § 193 a § 194 CSP, v zmysle ktorej súd v novom konaní
musí rešpektovať prejudiciálny účinok právoplatného rozhodnutia u tých istých strán, ale aj na právne
závery vyplývajúce z aktuálnej rozhodovacej praxe NS SR, ktoré pre ich pretrvávajúcu aktuálnosť sú
plne aplikovateľné aj v režime Civilného sporového poriadku, odvolací súd považuje v celom rozsahu

za správne všetky právne úvahy a závery súdu prvej inštancie o jeho viazanosti prejudiciálnym účinkom
právoplatnéhorozhodnutiaOkresnéhosúduRožňavasp.zn.5Csp/56/2018otomistomhmotnoprávnom
vzťahu sporových strán, ktorý je predmetom aj súdenej veci, len za iné žalované obdobie. Viazanosť
týmto ich prejudiciálnym účinkom však znamená len toľko, že pretože týmito rozsudkami súd o tom
istom hmotnoprávnom vzťahu sporových strán právoplatne a zásadne nezmeniteľne a preto záväzne

už vyriešil (hoci aj nesprávne), v súdenom prípade ako inom súdnom konaní tých istých strán táto
otázka nesmie byť položená a akékoľvek jej „nové“ právne posudzovanie je neprípustné, keďže súd, a
to ani podľa ustanovení Civilného sporového poriadku nemôže porušiť v jeho § 228 ods. 1 uloženú, a
teda zákonnú viazanosť právoplatným rozhodnutím súdu, súd aj v súdenej veci ten istý hmotnoprávnyvzťah tých istých strán nesmel hmotnoprávne posúdiť inak, t.j. podľa ustanovení iného hmotnoprávneho
ustanovenia, či predpisu, pretože v tom prípade by tento ich prejudiciálny účinok ignoroval, t. j. pre svoje
rozhodnutie v súdenej veci v rozpore so zákonom by nevzal za základ prejudikovaný hmotnoprávny

vzťah a rozhodol by v rozpore s ním.

26. V právoplatne skončenom konaní sp. zn. 5Csp/56/2018 vedenom na Okresnom súde Rožňava bola
posúdená otázka týkajúca sa platnosti zmluvy ako celku, platnosti dojednania odplaty (úrok 14%, RPMN
17,27%, priemerná hodnota RPMN 4,84%) a toho, že žalovaná má v predmetnom právnom vzťahu

postavenie spotrebiteľa, avšak nie je možné aplikovať ust. zák. č. 129/2010 Z.z. s prihliadnutím na ust. §
1ods.3písm.c/cit.Zákona(bod28.a29.rozhodnutiakrajskéhosúdu,bod38,39rozhodnutiaokresného
súdu).

27. Z uvedeného dôvodu, rešpektujúc záväzný prejudiciálny účinok skoršieho rozhodnutia rozsudku
Okresného súdu Rožňava sp. zn. 5Csp/56/2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice sp.

zn. 5CoCsp/22/2021 súd prvej inštancie a ani odvolací súd nemohol opätovne posudzovať predmetné
otázky (otázku platnosti zmluvy ako celku, platnosti odplaty - úrok 14%, RPMN 17,27%, priemerná
hodnota RPMN 4,84% a posúdenie charakteru právneho vzťahu).

28. Odvolacie námietky žalovanej týkajúce sa neplatnosti zmluvy, neplatnosti odplaty a dojednania

o výške dohodnutého úroku 14%, ako aj potreby aplikácie ust. zák. č. 129/2010 Z.z. na prejednávaný
prípad preto nie sú náležité a dôvodné. Vzhľadom na nemožnosť aplikácie zák. č. 129/2010 Z.z.
na prejednávaný spor, nebolo možné aplikovať ani jeho ustanovenia týkajúce sa skúmania bonity
spotrebiteľa pri uzatvorení zmluvného vzťahu.

29. K odvolacím námietkam žalovanej však odvolací súd dopĺňa, že je potrebné rozlišovať medzi
inštitútom odplaty, úroku a RPMN, nakoľko si tieto inštitúty žalovaná zamieňa. V zmluve zo dňa
07.09.2012 bola dohodnutá výška úroku 14% ročne a RPMN 17,27%.

30. Úroková sadzba spotrebiteľského úveru a RPMN predstavujú osobitné náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., ktoré nie je možné navzájom
stotožňovať ani zamieňať. Aj keď odplata nachádza svoje vyjadrenie v RPMN, odplata nie je
predstavovaná len úrokmi, ale sú to aj poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov (§ 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.).

31. V čase uzavretia úverovej zmluvy dňa 07.09.2012 bola výška odplaty regulovaná výlučne ust. §
53 ods. 6 OZ v znení účinnom do 31.05.2014, teda odplata nesmela podstatne prevyšovať odplatu
obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, pri posudzovaní
obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia

jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti a ust. § 1a cit. nar. vl. o
maximálnej výške požadovanej odplaty v nadväznosti na ust. § 53 ods. 6 OZ bolo do nariadenia vlády
87/1995 Z.z. zavedené až s účinnosťou od 01.09.2014.

32. Správne preto súd posudzoval prípustnosť odplaty s prihliadnutím na údaje NBS vychádzajúc

z priemernej úrokovej miery obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných
domácnostiam.

33. Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp. zn. 5CoCsp/22/2021 (rozhodoval o odvolaní proti rozsudku
sp. zn. 5Csp/56/2018) v bode 29 odôvodnenia vyhodnotil ako nedôvodné i žalovanou uplatnené

odvolacie námietky vo vzťahu k výške dohodnutého úroku za úver, poplatku za poskytnutie úveru,
i k posúdeniu odplaty za poskytnutý úver, majúc za správne závery súdu prvej inštancie v bode 39
odôvodnenia napadnutého rozsudku. „Odvolací súd na tomto mieste pripomína, že zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného

zákonníka). Výška uplatnenej úrokovej sadzby predstavuje konštantnú a hlavnú informáciu, o ktorej má
byť spotrebiteľ informovaný a dodržiavanie ktorej by malo byť hlavným cieľom ochrany spotrebiteľa.
Odvolací súd je v zhode so žalobcom v jeho vyjadrení k odvolaniu žalovanej v tom, že úroková sadzba vo
výške 13,89 % sa týka spotrebiteľských ako aj ostatných úverov. Prvoinštančný súd správne uzavrel, žestanovená úroková miera 14 % je primeraná a podstatným spôsobom neprevyšuje obvykle požadovanú
na finančnom trhu za úvery (či už podnikateľské alebo spotrebiteľské) v obdobných prípadoch, a to ani v
prípade,akideoúverposkytnutýspotrebiteľovi(§53ods.6Občianskehozákonníka),arovnakosprávne

vyhodnotil, že posudzovaný úver nemal byť a nie je úverom na nehnuteľnosti, na čom nemôže nič
zmeniť ani tvrdenie žalovanej, že žalovaná prostriedky z úveru použila na úhradu rekonštrukcie strechy
nehnuteľnosti. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na judikatúrou opakovane
prezentovanú doktrínu, podľa ktorej nie je možné aplikáciu právnych noriem na ochranu spotrebiteľa
uskutočňovať selektívne a spätne. Nie je možné dospieť k záveru, že ochrana spotrebiteľa umožňuje

aplikáciu akéhokoľvek ustanovenia len s odôvodnením, že je pre spotrebiteľa výhodnejšie. Uvedený
záver by vnášal do právnych vzťahov značnú neistotu a znamenal by tiež výrazný zásah do zásady
rovnostiúčastníkovtýchtovzťahov.Sozreteľomnauvedené,včastivýškyúrokovejmierynemôžebyťna
ťarchu veriteľovi - žalobcovi, ktorý nedokáže ovplyvniť, na čo v skutočnosti dlžník poskytnuté prostriedky
použije“.

34.Kodvolacejnámietketýkajúcejsapodmienokzosplatneniaajehonesúladus§53ods.9OZodvolací
súd uvádza, že možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru je právom a nie povinnosťou veriteľa, ktorý
ak sa rozhodne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, musí dodržať zákonom stanovené podmienky.

35. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zosplatnenie úveru zo dňa 05.09.2022 je platné, nakoľko

žalobca zosplatnil úver v súlade s ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ.

36. S uvedeným záverom sa odvolací súd plne stotožňuje.

37. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť

právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9 OZ).

38. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ

použiť najskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 OZ).

39. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplývajú podmienky, za ktorých môže veriteľ žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ktorými sú v zmysle ust. § 565 OZ: 1.
možnosť straty výhody splátok bola výslovne určená v dohode medzi veriteľom a dlžníkom alebo v

súdnom rozhodnutí, 2. dlžník nesplní niektorú zo splátok v deň jej splatnosti a 3. veriteľ požiada dlžníka
o zaplatenie celej pohľadávky do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

40. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, k vyššie uvedeným podmienkam pristupujú ešte ďalšie
dve podmienky v zmysle citovaného ust. § 53 ods. 9 OZ, a to: 1. veriteľ má právo na tzv. stratu výhody

splátok (možnosť požadovať zaplatenie celého dlhu naraz pred jeho konečnou splatnosťou) najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a 2. veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

41. Podmienkou účinného zosplatnenia úveru teda je, že veriteľ pred zosplatnením pohľadávky má

povinnosť upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie (výkon) tohto práva.

42. Upozornenie veriteľa vo vzťahu k spotrebiteľovi na uplatnenie práva podľa § 565 OZ je teda
podmienkou pre účinný výkon tohto práva. Ak táto podmienka nie je splnená, je zosplatnenie neúčinné
a veriteľ nemá právo na zaplatenie celého dlhu naraz.

43. Pokiaľ ide o výklad ust. § 565 OZ druhej vety ohľadne možnosti veriteľa žiadať o jednorazové
vrátenie nesplatenej dlžnej sumy najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, citované
zákonné ustanovenie, vzhľadom na výklad ustálený rozhodovacou praxou vyšších súdnych autorít,
viaže možnosť využiť právo predčasne zosplatniť dlh do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky po

upozornení v zmysle § 53 ods. 9 OZ.

44. Vychádzajúc zo znenia ust. § 565 OZ, zákonodarca má na mysli najbližšie nasledujúcu splátku po
nesplnenej splátke a v spotrebiteľských veciach je potrebné tento záver vykladať v súlade s ust. § 53ods. 9 OZ, teda veriteľ má právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky,
s ktorou je dlžník v omeškaní aspoň tri mesiace a najbližšou nasledujúcou splátkou, do kedy môže toto
právo využiť, je splátka splatná po uplynutí lehoty troch mesiacov od nesplnenej splátky.

45.1 V tej súvislosti odvolací súd poukazuje na závery aktuálneho rozhodnutia (uznesenia) Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 5Cdo/104/2023 zo dňa 27. júna 2024.
45.2 V tomto rozhodnutí najvyšší súd (odsek 20) uviedol, že v spotrebiteľských vzťahoch môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch

mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9 OZ). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody
splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení
dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok,
že už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v
postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnení tohto práva. Účinnosť uplatnenia

práva veriteľa podľa § 565 OZ je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením
tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je
uplatnenie neúčinné. Z hľadiska vzťahu medzi 3-mesačnou dobou a lehotou nie kratšou ako 15 dní,
ktoré rámce spomína § 53 ods. 9 OZ, zákonodarca výslovne neupravuje, či môžu plynúť súbežne alebo
či uvedená minimálne 15 dňová lehota môže začať plynúť až po uplynutí 3-mesačnej doby. Z § 565 veta

druhá OZ vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť
najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátka a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 OZ). Jednoznačným je iba to, že v čase
uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota
15 dní na uplatnenie práva po upozornení dlžníka.

45.3 Najvyšší súd zastáva názor (odsek 20.2.), že 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala
byť realizovaná ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc
z charakteru upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte
odvrátiť, navyše pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú zo starších splátok.

46. V prejednávanom spore žalobca výzvou zo dňa 10.08.2022 doručenou žalovanej dňa 15.08.2022
vyzval žalovanú na úhradu dlžnej pohľadávky, a to aj splátok splatných od 25.11.2020 do 25.07.2022, t.j.
21 splátok po 297,73 € vo výške 6.252,33 €. Žalovaná dlžnú sumu neuhradila. Listom zo dňa 05.09.2022
doručenýmžalovanejdňa12.09.2022sižalobcauplatnilprávonavyhláseniepredčasnejsplatnostiúveru
z dôvodu omeškania s úhradou splátky splatnej dňa 25.05.2022 viac ako 3 mesiace.

47. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňom 05.09.2022 pre omeškanie splátky splatnej
25.05.2022. Najskôr tak mohol urobiť 26.08.2022 (nasledujúci deň po uplynutí 3-mesačnej lehoty v
zmysle § 53 ods. 9 OZ) a najneskôr do 25.09.2022 (kedy sa stala splatnou ďalšia splátka v zmysle §
565 OZ) za splnenia ostatných podmienok v zmysle § 53 ods. 9 OZ.

Vychádzajúc z uvedenej špecifikácie je zrejmé, že úver bol zosplatnený v súlade s ust. § 53 ods. 9 a
§ 565 OZ.

48. Zároveň bola splnená aj podmienka špecifikácie dlžnej omeškanej splátky jednak vo výzve pred
zosplatnením ako aj vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, ktorá podmienka vyplýva už z ustálenej

rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

49.1 Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 bola vyriešená
otázka, či vo výzve veriteľa dlžníkovi pred zosplatnením podľa § 53 ods. 9 OZ je veriteľ povinný uvádzať
aj konkrétnu splátku, s ktorou je dlžník v omeškaní, a to tak, že pre platný úkon zosplatnenia je zo

strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva - odkaz na § 53 ods. 9 OZ) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre
ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Najvyšší súd uviedol, že identifikácia splátky
je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti
dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Je to podstatná informácia najmä

v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť
aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ
oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ
pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.49.2 S vyššie uvedeným záverom sa stotožnil Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/188/2023
zo dňa 31.07.2024 a sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25.09.2024, keď uviedol, že neuvedenie konkrétnej
splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka, malo za následok neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565 Občianskeho
zákonníka.
49.3 NS SR v uznesení sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024, uviedol, že v prípade, ak zo strany
veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53
ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne

špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.

50. Nakoľko žalovaná nešpecifikovala konkrétne, ktoré ustanovenia zmluvy odporujú akým
ustanoveniam Obchodného zákonníka a OZ, nebolo možné podrobiť odvolaciemu prieskumu uvedenú
odvolaciu námietku. K otázke prípustnosti odplaty sa odvolací súd vyjadril v časti týkajúcej sa
prejudiciálnych účinkov právoplatného rozhodnutia sp. zn. 5Csp/56/2018.

51. Rovnako žalovaná v odvolaní nešpecifikovala, v čom konkrétne vidí existenciu neprijateľných
zmluvných podmienok vymedzených v ust. § 53 ods. 1 (správne ods. 4 – poznámka odvolacieho súdu)
písm. a/, k/, r/ OZ v nadväznosti na spornú zmluvu o úvere, pričom však ako správne konštatoval
súd prvej inštancie, predmetom sporu nebol nárok žalobcu zo zmluvnej pokuty či nárok vyplývajúci

zrozhodcovskejdoložky,pretonámietkyžalovanejsúdprvejinštancierovnakoajodvolacísúdvyhodnotil
ako irelevantné.

52. K odvolacej námietke žalovanej, a to, že súd ex offo neskúmal premlčanie časti nárokov odvolací súd
poznamenáva, že tento prostriedok procesnej obrany bol žalovanou uplatnený až v odvolacom konaní,

pričom odvolací súd poznamenáva, že nie je povinnosťou súdu ex offo posudzovať otázku premlčania,
ako to vyplývalo z ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.. Ústavný súd SR rozhodol, že predmetné ustanovenie
zákona o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s Ústavou SR, čím stratilo účinnosť. Národná rada SR v
reakcii na rozhodnutie Ústavného súdu SR prijala novelu Občianskeho zákonníka č. 343/2018, ktorým
zaviedla nemožnosť vymáhania a zabezpečenia premlčaných spotrebiteľských nárokov (v ustanovení

§ 54a Občianskeho zákonníka).

53. Žalovaná v konaní na súde prvej inštancie nenamietala premlčanie časti nárokov (žalovaná presne
nešpecifikovala ktorých nárokov).

54. Ide tu o prostriedok procesnej obrany, ktorý nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie.

55. Pokiaľ žalovaná tieto skutkové tvrdenia, ktoré sú prípustnými prostriedkami procesnej obrany
neuviedla do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 296 CSP, v odvolacom konaní
ich možno uvádzať len za podmienok uvedených v § 366 CSP.

56. V spotrebiteľských sporoch platí pre uplatňovanie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany
ust. § 296 CSP, v zmysle ktorého spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia
o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú. Výnimkou je, ak je

spotrebiteľ zastúpený advokátom. V tom prípade sa ust. § 296 nepoužije (§ 291 ods. 3 CSP).

57. Žalovaná ako spotrebiteľka nebola v konaní pred súdom prvej inštancie zastúpená advokátom (bola
zastúpená občianskym združením Právna pomoc poškodeným – poznámka odvolacieho súdu), preto
platilo ust. § 296 CSP a žalovaná mohla všetky svoje skutkové tvrdenia a aj iné prostriedky procesnej

obrany (popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky) označiť až do vyhlásenia rozhodnutia
súdom prvej inštancie vo veci samej.

58. Ak by bola takto postupovala, súd by sa musel s týmito skutkovými tvrdeniami vysporiadať.

59. Ustanovením § 296 CSP však nie sú dotknuté ustanovenia o dokazovaní v odvolacom konaní, teda
aj v prípade spotrebiteľských sporov platí ust. § 366 CSP.60. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

61. Žalovaná prvýkrát uplatnila vyššie uvedený prostriedok procesnej obrany až v odvolacom konaní.
Nepreukázala, že tieto svoje tvrdenia nemohla bez svojej viny uplatniť už v konaní pred súdom prvej

inštancie a nejde ani o iný z prípadov uvedených v ust. § 366 pod písm. a/ až c/ CSP.

62. Z uvedených dôvodov na tento prostriedok procesnej obrany v odvolacom konaní nebolo možné
prihliadnuť a z tohto dôvodu sa k týmto skutkovým tvrdeniam odvolací súd ani bližšie nevyjadruje.

63. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v odvolaním napadnutom rozsahu ako vecne

správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

64. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola žalovaná neúspešná, nemá preto
nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla jej povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania

úspešnému žalobcovi. Odvolací súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
proti žalovanej v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

65.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2poslednej

vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).