Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. marec 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/119/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118311731
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:6118311731.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. XX, zast.: JUDr. Namir Alyasry,

advokát, so sídlom Nitra, Štúrova 1419/43, proti žalovanému: Slovenský národný aeroklub gen. E. F. G.
C., IČO: 34 063 218, so sídlom Nitra, Dlhá 108, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Jana Uhrínová s.r.o.,
IČO: 52 424 944, so sídlom Bratislava, Bezručova 1, o zaplatenie sumy 9.472,74 eura s príslušenstvom,
sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I.Súd žalobu zamieta.

II.Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinný zaplatiť žalobca s tým,

že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

III.Súd priznáva znalcovi H. F. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J.- K., znalečné v rozsahu 100 % voči
žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica doručenou súdu dňa
30.7.2018domáhalodžalovaného zaplateniasumy 32.737 eur spríslušenstvomztitulubezdôvodného
obohatenia, čo odôvodnil tým, že od roku 2010 do apríla 2018 bol výlučným vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. L., ide o areál letiska, žalovaný užíval pozemky na účely prevádzky

letiska, resp. aeroklubu bez právneho titulu. Súčet výmery pozemkov je 31.106 m2, bežný nájom je
20.685eur/rok, mesačné nájomné je 1.723 eur, za nepremlčané obdobie od augusta 2016 až do marca
2018 je to suma za 19 mesiacov – 32.737 eur.

2.Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 17.8.2018 platobný rozkaz sp.zn. 33Up/483/2018, proti
ktorému podal žalovaný odpor, kde uvádzal, že žalobca požaduje neprimeranú odplatu za užívanie
pozemkov, žalovaný vie preukázať, že žalobcovi by neprináležalo vlastnícke právo k predmetným

parcelám v danom období, keď ich získal do svojho vlastníctva, jednalo sa o duplicitu vlastníctva
a žalovaný zvažoval podanie žaloby na určenie vlastníctva k predmetným pozemkom. S ostatnými
vlastníkmi parciel má žalovaný uzatvorené nájomné zmluvy, riadne platí nájomné avšak v reálnej sume,
nie ako žiada žalobca.

3.Vec bola postúpená Okresnému súdu Nitra ako súdu vecne a miestne príslušnému na prejednanie
sporu.

4.Okresný súd Nitra vo veci rozhodol dňa 8.12.2021 rozsudkom č.k. 12C/119/2018-460 tak, že uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.472,74 eura s 5 % - ným úrokom z omeškania
ročne od 31.8.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnejčasti súd žalobu zamietol. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinný
zaplatiť žalovaný s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.

5.Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie vo výroku I. a vo výroku III., Krajský súd
v Nitre uznesením č.k. 9Co/30/2022-519 o dňa 18.8.2022 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie s tým, že je potrebné riešiť spornú otázku vlastníckeho práva žalobcu, či bol žalobca

v rozhodnom období vlastníkom nehnuteľností, za ktoré si uplatňuje nárok titulom bezdôvodného
obohatenia a teda či je v konaní aktívne legitimovaný.

6.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe. Žalobca sa domáha
zaplatenia sumy 32.737 eur, žalobca bol v žalovanom období od 8/2016 do 3/2018 vlastníkom parciel,
ktoré sú uvedené v žalobe. Tieto parcely využíval žalovaný, neexistovala medzi nimi žiadna dohoda, ani

právnytitulnazákladektoréhožalovanýpozemkyužíval.Týmvzniklonastranežalovaného bezdôvodné
obohatenie, pretože sa nezmenšil jeho majetok, hoci sa zmenšiť mal. Nakoľko sa jedná o špecifický
spôsob využitia pozemkov navrhol osloviť Ústav súdneho inžinierstva. Žalobca si uplatňuje úrok z
omeškania od 1.5.2018, tento dátum stanovil na základe toho, že už v tom čase žalovaný vedel, že sa
na úkor žalobcu obohacuje a vedel aj o tom, že žalobca už nie je vlastníkom nehnuteľností. Žalobca by

súhlasil aj s tým keby bol úrok z omeškania priznaný odo dňa kedy bola žaloba doručená žalovanému.
Žalobca je v tejto veci aktívne legitimovaný. Právna predchodkyňa nenamietala obsah reštituovaného
majetku. Nemá za preukázané tvrdenie, že od r-. 1961 je táto plocha zastavaná. Žalovaný mohol
iniciovať konanie, nespravil tak. Čo sa týka inštitútu protest prokurátora ten je časovo obmedzený,
už uplynula doba. Nesúhlasí s tým, aby bol zaťahovaný prokurátor na podanie určovacej žaloby.

Vlastnícke právo nebolo sporné ani u žalobcu, ani právnej predchodkyne žalobcu. Údaje v Katastri
neboli spochybnené, žalobca nadobudol nehnuteľnosti v r. 2010. V súčasnosti už nie je ich vlastníkom,
sám vydržal vlastnícke právo, pričom je možné započítať aj dobu, po ktorú mala nehnuteľnosti v držbe
jeho právna predchodkyňa. Obrana žalovaného je účelová, nepreukázaná. Sám žalovaný dal vyhotoviť
znalecký posudok, mal za spornú výšku nájomného. Žalobca rešpektuje znalecký posudok. Žalobca

medzi dokumentami našiel rozhodnutie Pozemkového úradu zo dňa 6.10.1992, ktoré sa týka parc.
XXXX a XXXX. Parcely boli zapísané v prospech právnej predchodkyne žalobcu a nebola to náhoda,
Bolo to rozhodnutie Pozemkového úradu, kataster vykonal zápis. Nič na tomto nezmenia vyjadrenia
žalovaného. Ak by aj došlo k chybným zápisom, čo popiera, odkazuje na inštitút vydržania právnou
predchodkyňou žalobcu. Čo sa týka procesu reštituovania pozemku to sa dialo viacerými rozhodnutiami.

Čo sa týka odkazu na judikát 86/2001 ten sa vzťahuje na odlišnú situáciu, nie na prejednávaný spor. Ak
by sa aj vyskytli chyby v reštitučných rozhodnutiach, právna predchodkyňa žalobcu bola zapísaná ako
vlastník, stala sa dobromyseľným držiteľom. Po uplynutí 10 ročnej vydržacej doby sa stala vlastníkom.
Odkazoval na výpis z LV č. XXXX, v ktorom je uvedené, že právna predchodkyňa žalobcu bola zapísaná
do LV, ako titul nadobudnutia je uvedené PU 286/92-R-V a záznamové Z 2547/93. To potom znamená

že do LV nebola zapísaná v r. 2009 ale v r. 1993. Následne k veci uviedol, že za závažný nedostatok
v znaleckom posudku H. I. považuje odsek 2 na strane č. 5 jeho posudku kde uvádza, že rozhodnutím
správy poľnohospodárstva a lesného hospodárstva mali byť vykúpené parc č. XXXX, XXXX a XXXX
pôvodnej vlastníčke M. N.. K tejto argumentácii predložil kópiu výroku, avšak toto nie je vyvlastňovací
výmer, ani vyvlastňovací dekrét, nie je to žiadny vkladu schopný dokument, na základe ktorého mala

M. N. prísť o vlastníctvo. Bolo to rozhodnutie na základe jej odvolania. Nemohlo dôjsť k vykúpeniu na
základe tejto jednej vety. Potrebný by bol k tomu dokument konštitutívneho charakteru. Všetci vieme
ako sa menil zápis vlastníka v PKV, že to bolo prečiarknutím mena. Meno M. N. prečiarknuté nebolo.
Preto pri role tak ako boli v znaleckom posudku H. J. v prílohe 1 vyznačené modrou farbou časti parciel
zapísané v prospech M. N., ktorá bola v PKV zapísaná ako posledný vlastník, nemohli jej byť štátom

vrátené pozemky, čo jej neboli odňaté. V takom prípade by bolo na žalovanom, aby preukázal výmaz
vlastníckeho práva v prospech štátu.

7.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom odpore. Administratívna
budova bola postavená v 60-tych rokoch na pozemkoch, ktoré boli vo vlastníctve Československého

štátu, žalovaný spochybňuje vlastníctvo žalobcu k predmetným pozemkom, pretože mu chýbajú
informácie a doklady o tom ako došlo k prechodu vlastníctva z Československého štátu na právnu
predchodkyňu žalobcu, ktorá previedla na žalobcu pozemky darovacou zmluvou. Žalovaný pátra po
dokumentoch v archíve. Čo sa týka žalovaného, jedná sa o občianske združenie, ktoré nie je zameranéna podnikanie, je to záujmové združenie priaznivcov letectva, nedosahuje také príjmy, aby mohlo platiť
požadované nájomné, jeho príjmy spočívajú v príspevkoch. Pozemok sa nachádza v ochrannom pásme
letiska na základe rozhodnutia Ministerstva dopravy, pozemky žalobcu sú nevyužiteľné na akýkoľvek

iný účel. Žalovaný sa nebráni dohode, ale cena by musela byť primeraná. Žalovaný zadal vyhotovenie
znaleckého posudku v znaleckom ústave. Budova sa nachádza na parc. č. XXXX/X, ostatné parcely z
predmetnej žaloby sú priľahlé pozemky k budove. Areál letiska netvoria len parcely, ktoré sú predmetom
tohto sporu, sú to aj iné pozemky, žalovaný má prehľad ohľadne uzatvorených nájomných zmlúv s inými
vlastníkmi. S niektorými vlastníkmi nemá uzatvorené nájomné zmluvy, sú to takí ktorí nekomunikujú. K

cene nájmu došlo na základe dohody, väčšinou sa jedná o ornú pôdu. V reštitúcii mohli byť vydávané
len nezastavané pozemky. V predmetnej veci boli pozemky zastavané od r. 1961, v takom prípade jej
mala byť vyplatená škoda. V reštitúcii bola právnej predchodkyni žalobcu vydaná len časť pozemkov, je
otázne kto je vlastník a nie je daná ani dobromyseľnosť nadobúdateľa, poukazoval na zásadu, že nikto
nemôže na iného previesť viac práv ako má sám. Na právnu predchodkyňu bolo zapísané viac ako na
ňu prešlo v zmysle reštitučného titulu. Čo sa týka spomínaného vydržania, tu namieta dobromyseľnosť,

tvrdí, že nehnuteľnosti zostali vo vlastníctve Slovenskej republiky. Pozemky neboli predmetom reštitúcie.
Odkazoval na rozhodnutie NS SR 2Cdo/67/2000 z ktorého vyplýva, že rozhodnutím katastra súd viazaný
nie je a neznamená to, že si ako predbežnú otázku nemôže riešiť otázku vlastníctva. Keďže už beží
konanie na plnenie, je to prekážka litispendencie pre podanie žaloby o určenie vlastníctva a v takej
žalobe by ťažko preukazovali naliehavý právny záujem. Žalovaný má záujem platiť, ale oprávnenému

vlastníkovi. Odkazoval na rozhodnutie Veľkého senátu z r. 2021. Právna predchodkyňa žalobcu bola
zapísaná do Katastra ako vlastník v r. 2009, darovacia zmluva na žalobcu je z r. 2010, v žiadnom prípade
právnej predchodkyni nemohla uplynúť vydržacia doba 10 rokov. O pozemok nikto neprejavoval záujem,
žalobca kontaktoval žalovaného asi pred 5 rokmi, chcel mu pozemok predať, postupne navyšoval cenu.
Žalobca predal pozemok tretej osobe.

8.Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že právnej predchodkyni žalobcu zapísali do LV parcely
nazákladerozhodnutia,ktorétietoparcelyneobsahovalo.Tietoparcelysanachádzalivinomrozhodnutí.
A to v rozhodnutí 286/92 - R-VI. zo dňa 10.12.1993, tu sú uvádzané parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, v tomto
rozhodnutí je uvedené, že podľa GP sa tieto parcely delia a časť parcely XXXX a XXXX sa nevydáva.

Ďalej v tomto rozhodnutí je uvádzané, že nehnuteľnosti boli pôvodným vlastníkom vykúpené, tieto
nehnuteľnosti boli zastavané, vznikli tak zákonné prekážky na nevydanie v rámci reštitúcie. Odkazoval
na PKV XXX zápis v zložke B vlastníctvo pod č. XX, kde je poznamenaný výkup zák. XX/XX pre
Československý štát. Následne k veci uviedol, k námietkam právneho zástupcu žalobcu, že na strane 5
znaleckého posudku je uvedené, že parcely boli vykúpené podľa zákona č. 46/1948 Zb., je to opravný

dokument. M. N. namietala výkupy, došlo k oprave, vrátili jej pozemky pod domom a časť záhrady. Nie
je to dokument o výkupe ale čiastočné vrátenie pozemkov XXXX/X a XXXX. Ostatná výmera cca 34
hektárov sú vykúpené, vyplýva to z rozhodnutia z 28.6.1993 č. 206/1992 - R/V. Ďalej v tomto rozhodnutí
je uvedené, že sa žiada ľudový súd, aby bola prevedená oprava vo vložke č. 406 pod B11. Tieto parcely
XXXX/X a XXXX nie sú predmetom tohto sporu. Predmetom tohto sporu sú predmetné parcely, ktoré

boli vykúpené.

9.Znalec H. F. I. na pojednávaní uviedol, že trvá na svojom znaleckom posudku. Pozemky boli M. N.
vrátené v reštitúcii, boli to parc. č. XXXX/X A. XXXX/X, tieto parcely boli odčlenené z pôvodných parciel
registra E XXXX A. XXXX geometrickým plánom K 46/93, boli z týchto pôvodných parciel odčlenené ako

parcely registra C. Geometrický plán K 46/93 bol vypracovaný pre účely a rozhodnutia Pozemkového
úradu. Jednalo sa o odčlenenie parciel, ktoré bolo možné v reštitúcii vydať. Vlastnícke právo M. N. bolo
zapísané a vychádzal z LV č. XXXX, kde boli pre ňu zapísané tie pôvodné parcely, nie tie parcely registra
C odčlenené geometrickým plánom. Vo svojom znaleckom posudku vymenoval všetky rozhodnutia,
s ktorými pracoval a ktoré mal k dispozícii. Nie je v jeho kompetencii posudzovať správnosť týchto

rozhodnutí. Zotrval na tom, čo uviedol vo svojom znaleckom posudku na strane č. 5 v druhom odseku,
že pozemky XXXX, XXXX A. XXXX boli pôvodnej vlastníčke vykúpené. Či bola pôvodná vlastníčka
odpísaná z pozemkovej vložky v prípade parciel XXXX, XXXX A. XXXX, k tomu sa nemôže vyjadrovať,
vyjadruje sa len k technickej stránke veci, nie právnej. Či bola pani N. evidovaná ako vlastník parciel
XXXX, XXXX A. XXXX v roku 1962 v PK č. XXX vzhľadom na poznámku bodu 17 uviedol, že poznámka

v bode 17 hovorí o rozdelení parciel X/X, nevie čo to má s týmto spoločné. Majetok štátu sa evidoval v
rokoch 1946-1950 v PK vložkách. Štátne pozemky neboli evidované vo vložkách, boli to neknihované
pozemky.10.Znalkyňa H. O. J. na pojednávaní uviedla, že znalecký posudok vypracovala s tým, že sú v ňom
uvedené zápisy, ktoré boli vykonané v PKV v evidencii nehnuteľností a v katastri nehnuteľností. K
jednotlivým zápisom sú priložené technické podklady. Právna listina - rozhodnutie pôd - 901/1957 bolo

zapísané do Pozemkovej knihy pod B12 ako poznámka s tým, že bola zrušená poznámka pod B11,
nakoľko toto rozhodnutie je o revízii výmeru t. j., že vo výrokovej časti sú zmenené parcely, ktoré sa mali
ponechať pôvodnej vlastníčke v PKV XXX. Toto rozhodnutie vo výrokovej časti neuvádza vznik ani zánik
vlastníckeho práva na PKV XXX. K listine - odpoveď Katastrálneho odboru zo dňa 24.2.2022 uviedla,
že je to žiadosť o prešetrenie - odpoveď (Katastra). Čo sa týka prešetrenia ako takého, nemá k tomu

žiadne pripomienky, ale v orámovanej časti na prvej strane je uvedené, že na základe opravy chýb boli
listiny zapísané do Katastra a zároveň je uvedené, že listina 286/92-R-VI bola založená pod záznamom
zmien 1/94, čo znamená, že nebola priamo zapísaná do Katastra, ale bola len evidovaná v Katastri, že
existuje. S tým, že pod číslom zmeny 15/1999 na podklade X25/99 v ZP 4/2023 strana 4,5. Na strane 2
odpovede je v orámovanej časti uvedené, že v rámci ROEP neboli zohľadnené zápisy PKV č. XXX pod
B12 a rozhodnutie Pozemkového úradu v Nitre č. 286/92-R-VI. K tomuto chce uviesť, že rozhodnutie

Pozemkového úradu v Katastri už zapísané bolo, takže ROEP sa s ním nemal čo zaoberať a uvedené
rozhodnutie bolo zapísané pod č. zmeny 15/1999 a PKV pod B12 uvádza poznámku na výkup, neuvádza
zmenu vlastníckeho práva. ROEP bol zapísaný pod č. zmeny 290/2009 strana 6 ZP. Toto vyjadrenie
Katastra na strane 2 v orámovanej časti považuje za nesprávne a nadbytočné, nakoľko pri ROEP sa
evidujú pôvodné vlastnícke práva k parcelám reg. E, ale pri ROEP sa o vlastníckych právach ako takých

nerozhoduje (iba pri záverečnej fáze, iba pri osvedčení pozemkov). ROEP vlastnícke práva iba preberá
z pôvodných právnych listín a zápisov. Či bola pani N. vo vzťahu k parc. XXXX, XXXX A. XXXX odpísaná
ako vlastník podľa PKV XXX, uviedla, že pri PKV XXX skúmala v nej urobené zápisy a podľa týchto
zápisov vlastnícke právo M. N. F. K. pod B5 zostalo zachované v PKV XXX. To znamená, že v PKV
XXX nenastala zmena vlastníka a parcely XXXX až XXXX v majetkovej podstate zostali taktiež zapísané

podľa B8. To znamená, že v PKV XXX došlo najskôr podľa B7 k zápisu poznámky o vyvlastnení častí
parciel XXXX, XXXX, XXXX na str. 55 ZP a pod B8 na podklade ČD 4051/1948 boli časti týchto parciel
riadne vykúpené a bol vykonaný v Pozemkovej knihe o tomto zápis od B8 po B10. Na str. 21 je v mape
pozemkovej knihy o tomto vykonaný zákres červeným tušom. V PKV XXX pod B11 je znova uvedená
poznámka o ponechaní výmery 1 hektár a z ktorých parciel. Pod B12 sa poznámka z B11 rušila. To je

rozhodnutie Pôd 901/57, o ktorom sa vyjadrovala. Jedná sa o rozhodnutie, ktoré je uvedené na strane 5
ZP H. I.. Pod B13 až 15 sa jedná o kúpnopredajné zmluvy parciel. Na parcelu X/X, ktorá bola pôvodnej
vlastníčke na podklade Pôd -901/1957 ponechaná do vlastníctva. Tieto zápisy ohľadne parcely X/X sú
uvedené pod B13-B16. Pod P. A. P. je zapísané ČD 289/1962- kúpnopredajná zmluva, kde sa rozdeľuje
parcela X/X a vzniká nová parcela X/XX a zapisuje do vložky XXXX. Zápis B12 - parcela X/X mala byť

vyvlastnená štátom v roku 1957, ale v roku 1962 ju vlastníčka rozdeľuje a časť predáva. Z tohto vyplýva,
že žiadne vyvlastnenie v PKV od B11 od roku 1951 a ani zmena vlastníctva k zapísaným parcelám
časti A nebola PKV vykonaná. Keby boli parcely z časti A vyvlastnené štátom po roku 1951, prípadne v
roku 1957, nemohli byť vykonané zápisy pod B17-B19. Na strane 13 v prílohe č. 1.1 je uvedená grafická
identifikácia parciel sporu a susedných parciel. Grafická identifikácia bola vyhotovená ako celok od

pôvodných parciel 1190 až 1194, z dôvodu, že na tieto parcely boli vydávané rozhodnutia Pozemkového
úradu, boli vykonané zápisy ROEP a boli tieto parcely usporiadavané do registra C geometrickými
plánmi a zápisom týchto technických podkladov nastáva nadväznosť v určovaní parciel registra CKN.
Farebne sú vyznačené rozhodnutia 286/92- R-III, - VI. Zároveň je vyznačené odlišnou farbou zapísané
vlastnícke právo na podklade PKV XXX. K prílohe 1.1 na strane 13 je vyhotovená písomné identifikácia

parciel, príloha 1.3 na str. 15, kde je presne stanovený posledný stav Katastra register CKN a register
PKN, k tomu sú uvedené technické podklady, ktoré sú v prílohách a tituly nadobudnutia na podklade
ktorých bolo zapísané vlastnícke právo- zápisy sú uvedené na stranách 2 až 8 ZP a pôvodné parcely
z Pozemkovej knihy. Technické podklady k písomnej identifikácii parciel zodpovedajú farebne grafickej
identifikácii parciel. Pod B12 je rozhodnutie o tom, že vdove M. K. sa ponecháva 1 hektár pôdy a je

v tomto rozhodnutí citované aké parcely s tým, že pod B11 sa jednalo o iné parcely , to znamená, že
rozhodnutím sa menilo z ktorých parciel sa ponecháva M. K. 1 hektár pôdy. To znamená, že jej bolo
vyhovené na zmenu parciel, ktoré sa jej ponechávajú. Pôd -901/1957 a toto rozhodnutie sa zapísalo
pod B12 a B11. Jedná sa o parcely X/X, XXXX/X, XXXX. Ak sa zápis pod B11 vyčiarkoval to znamená,
že rozhodnutie Pôd -901/1957 menilo výmer JNV v Nitre, pôdohospodársky referát zo dňa 16.5.1951 č.

IX -603-13-3-51. dokument č. IX -603-13-3-51 je zapísaný pod B11 a následne bol zrušený pod B12.11.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu
žalovaného, zástupcu žalovaného, znalcov, oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový
a právny stav:

Žalobca bol evidovaný ako výlučný vlastník v podiele 1/1 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX,
okres C., obec C., katastrálne územie Q. L. a to parciel registra „C“ parc.č. XXXX/X- zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 762m2, parc.č. XXXX/XX- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22234m2,
parc.č. XXXX/XX- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4520m2, parc.č. XXXX/XX- zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 612m2, parc.č. XXXX/XX- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 131m2, parc.č.
XXXX/XX- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2847m2. V žalobe žalobca uviedol, že ich výlučným
vlastníkom bol od roku 2010 až do mesiaca apríl 2018. Predložený bol výpis z LV č. XXXX zo dňa
3.4.2018. Uvedené nehnuteľnosti nadobudol Darovacou zmluvou zo dňa 22.3.2010 v znení Dodatku č.
1 zo dňa 11.5.2010, ktorej vklad bol povolený pod V 1602/10-219/10. R. P. M. N., nar. XX.XX.XXXX.
Jedná sa o areál letiska v Nitre, mestská časť L.. Jedná sa o medzinárodne verejné civilné letisko Nitra,

nachádzajúce sa v kat. úz. Q. L., obec Nitra, okres Nitra.

Pozemky, ktoré sú predmetom tohto sporu užíval a užíva žalovaný. Žalovaný je občianske združenie,
ktorého činnosťou je letectvo, parašutizmus.

Súčet výmery pozemkov je 31.106 m2, žalobca v žalobe uviedol, že bežný nájom je 20.685 eur/rok,
mesačné nájomné je 1.723 eur, uplatnil si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za nepremlčané
obdobie od augusta 2016 až do marca 2018, čo je 19 mesiacov a potom je to suma 32.737 eur.

Z nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 1.4.2008 medzi Slovenským národným aeroklubom gen.

M.R.Štefánika ako prenajímateľom a KR PZ v Nitre ako nájomcom vyplýva, že v tejto zmluve bolo
dohodnuté nájomné za nájom pozemkov vo výške 395.549.-Sk ročne.

Zo zmluvy o nájme pozemku –letiskovej plochy uzatvorenej medzi SR – Ministerstvo obrany SR ako
prenajímateľom a Aeroklub Prešov ako nájomcom vyplýva, že v tejto zmluve bolo dohodnuté nájomné

za nájom pozemkov vo výške 36.693m2 /0,50 eur/m2 /rok x počet dní nájmu /71/ = 3.569 eur.

Z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi Obcou Očová ako prenajímateľom a Letiskom Očová, s.r.o. ako
nájomcom vyplýva dohodnuté nájomné vo výške 6.102 eur ročne.

Z nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 25.10.2005 medzi SPF ako prenajímateľom a AERO SLOVAKIA,
a.s. ako nájomcom a z faktúry č. 7160402775 vystavenej od SPF pre AERO SLOVAKIA, a.s. vyplýva,
že za nájom poľnohospodárskych pozemkov za rok 2016 bola fakturovaná suma 519,80 eura. Týkala
sa parc.č. XXXX/X kat.úz. Q. L..

Znaleckýposudokč.58/2016 vyhotovenýznalcomH.D.G.stanovilhodnotunájmuzaužívaniepozemku
parc.č. XXXX/XX kat.úz. Q. L. – na 930 eur na rok.

Žalovaný objednal u organizácie Ústav súdneho inžinierstva dňa 9.1.2019 znalecký posudok letiska
Nitra vo veci hodnoty ceny nájmov a kúpno-predajnej ceny pozemkov.

ZosprávyOkresnéhoúraduNitra,katastrálnyodborvyplýva,ževkat.úz.Q.L.parcelyregistra„C„parc.č.
XXXX/X,XX,XX,XX,XX,XX neboli predmetom konania ROEP. Parcely boli odčlenené z parcely registra
E KN č. XXXX/X v súlade s geometrickým plánom na určenie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam
parc.č. XXXX/XX,XX, XXXX//X,XX,XX,XX,XX,XX,XX vyhotoveným GEO –EKON s.r.o. dňa 3.11.2016.

Rozhodnutie o schválení ROEP kat.úz. Q. L. je vedené pod č. C 186/2009. Pôvodne bola parc.č. XXXX
zapísaná v PKV č. XXX Q. L., kde ako vlastník bola evidovaná M. N.. V roku 1947 bolo zahájené
vyvlastňovacie konanie pre Ponitrianske regulačné družstvo v Nitre. V roku 1957 poznamenaný výkup
pre Československý štát. V ROEP bola zapísaná parc.č. XXXX/X v podiele 1/1 na M. N., nar.
XX.X.XXXXX.

Pozemkový úrad Nitra v konaní o vydanie vlastníctva k nehnuteľnostiam rozhodol dňa 28.6.1993
rozhodnutím č. 286/92-R-V, v katastri nehnuteľností pod Z 2547/93, že vydáva oprávnenej osobe M. N.,
nar. XX.XX.XXXX nehnuteľnosti vedené v PKV č. XXX ako parc.č. X/X, X/X, X/X, X/X, X/X, X/X v celku.Parcely č. XXXX, XXXX, XXXX sa tu nespomínajú. Nevydáva sa pozemok vo vložke č. XXX parc.č.
X/X výmera 790m2.

Rozhodnutím č. 286/92-R-III. zo dňa 6.10.1992, právoplatným dňa 29.10.1992 bola schválená Dohoda
o vydaní nehnuteľností medzi povinnou osobou štátny majetok Mikov dvor, š.p. Nitra a oprávnenou
osobou M. N., týkala sa nehnuteľností zapísaných v PKV č.XXX parc.č. XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, časť XXXX, časť XXXX – časť užívaní štátneho majetku,
XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, PKV č. XXXX- parc.č. XXXX/X.

Rozhodnutím č. 286/92-R-VI zo dňa 10.12.1993, právoplatným dňa 17.1.1994 nebolo oprávnenej osobe
M. N. priznané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat.úz. Q. L. zapísaným v PKV č.
XXX parc.č. XXXX/X, XXXX časť 6822m2, XXXX, XXXX – časť 21240m2, v PKV č. XXX parc.č. XX,XX,
XX, XXX a v PKV č. XXXX parc.č. XX,XX. Časti parciel XXXX a XXXX, ktoré sa nevydávajú sú oddelené
geometrickým plánom č. 46/93 vypracovaným H. S. a vydávajú sa oprávnenej osobe parc.č. XXXX/X

o výmere 20865m2 a parc.č. XXXX/X o výmere 16823m2 a sú uvedené v rozhodnutí č. 286/92-R-III.
nepriznávasavlastníckeprávoknehnuteľnostiamparc.č.XXXX/X,XXXX,XXXX,XXXX–časť21240m2.

Pôvodne bola parc.č. XXXX ako roľa v hone o výmere 3ha80árov63 m2 zapísaná v PKV č. XXX Q. L.,
ako vlastník bola zapísaná M. N..

Vlastnícke právo bolo zapísané do LV č. XXXX k.ú. Q. L. zápisom schváleného ROEP, titulom
nadobudnutia bol zápis v PKV č.XXX v prospech M. N..

Z rozhodnutia Správy poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady KNV v Nitre zo dňa 24.5.1957 č.

Pôd-901/1957 vyplýva, že M. K. /N./ sa ponecháva 1 ha pôdy parc.č. X/X záhrada o výmere 0.3205 ha,
parc.č.XXXX/Xroľaovýmere0.5909haaparc.č.XXXXlúkaovýmere0.1467ha.Ostatnénehnuteľnosti
vo výmere cca 34 ha vo vložke č. XXX kat.úz. Q. L. sú vykúpené podľa zákona č. 46/48 Zb.

Z Rozhodnutia Správy poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady KNV v Nitre zo dňa 17.5.1957

č. Čd 580/57 vyplýva, že M. K. /N./ sa ponecháva 1 ha pôdy parc.č. X/X záhrada o výmere 0.3205 ha,
parc.č.XXXX/Xroľaovýmere0.5909haaparc.č.XXXXlúkaovýmere0.1467ha.Ostatnénehnuteľnosti
vo výmere cca 34 ha vo vložke č. XXX kat.úz. Q. L. sú vykúpené podľa zákona č. 46/48 Zb. žiada sa
Ľudový súd v Nitre o opravu vo vl..č406 pod B11.

Výmerom zo dňa 20.6.1950 č. 603-20/6-1950-IX Jednotný národný výbor v Nitre rozhodol, že ČSl. štát
vykupuje pozemkové vlastníctvo M. N. z výmery 34.100 ha ponechá na jej žiadosť výmeru 1 ha, z Pkv
č. XXXX, kat.úz. Q. L..

Zo záveru znaleckého posudku č. 186/2020 vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej

univerzity v Žiline vyplýva, že všeobecná hodnota nájmu predmetných pozemkov v období od 1.8.2016
do 28.2.2018, teda za 19 kalendárnych mesiacov, bola spolu vo výške 9.472,74 eura.

Žalovaným bol predložený súkromný znalecký posudok č.7/2023 vpracovaný H. F. I. - znalcom z odboru
geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností.

Žalobcom bol predložený súkromný znalecký posudok č.4/2023 vpracovaný H. O. J. - znalcom z odboru
geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností.

ZosprávyokresnéhoúraduNitra,katastrálnyodborzodňa24.2.2022vyplýva,žeprizápise Rozhodnutia

pozemkového úradu v Nitre č. 286/92-R –III-IV bola do LV č. XXX chybne zapísaná parcela č. XXXX
s celou výmerou, vydaná bola len jej časť, ktorá bola citovaná v následnom rozhodnutí č. 286/92-R-VI.
Do LV č. XXX bol zapísané parcely registra C č. XXXX/X orná pôda o výmere 20865m2 a parc.č. XXXX/X
orná pôda o výmere 11374m2 v prospech M. N., a zápis parcely č. XXXX orná pôda o výmere 27687m2
bol zrušený. Zápisom ROEP boli časti parciel č. XXXX, K.XXXX A. K.XXXX z PKV č. XXX, t.tj. nevydané

v rozhodnutí č. 286/92-R-VI zapísané ako parcely registra E č. XXXX orná pôda o výmere 6822m2,
parc.č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 5866m2, parc.č. XXXX/X orná pôda o výmere 18934m2,
parc.č. XXXX/X orná pôda o výmere 2205m2 do LV č. XXXX v prospech M. N. titulom č.d. 2774/1947,PKV 406 pod B5 a neboli zohľadnené zápisy v PKV č. XXX pod B12 a Rozhodnutie pozemkového úradu
v Nitre č. 286/92-R – VI.

Notárskou zápisnicou N 188/01, NZ 187/01 zo dňa 28.6.2001 bolo osvedčené vlastnícke právo pre
žalobcu k parc.č. XXXX/X orná pôda o výmere 11402m2, kat.úz. Q. L. tak ako sú zakreslené
geometrickým plánom č. 103/2001 vydaným dňa 31.5.2001 a ktoré vznikli zlúčením a znovurozdelením
pôvodných parciel v PKV č. XXX parc.č. XXXX, na LV č. XXX parc.č. XXXX/X, na LV č. XXXX parc.č.
XXXX/X.

12.Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je

dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 517 odsek 1, odsek 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania
a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka v znení neskorších právnych predpisov výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,

požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje
(pri určení vlastníctva, ak je na určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) OSP ).

Podľa § 129 ods.1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo

pre seba.

Podľa § 130 ods.1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 130 ods. 3. OZ, do doby podľa odseku1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 132 ods. 2 OZ, ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa
vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 134 ods.1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

13. Súd viazaný záväzným právnym názorom vysloveným odvolacím súdom sa v konaní zaoberal
spornou otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a ako predbežnú právnu otázku si musel vyriešiť, či
bol alebo nebol žalobca vlastníkom sporných nehnuteľností v danom období, pretože ak by súd dospel
k záveru, že žalobca bol v rozhodnom období vlastníkom nehnuteľností, za ktoré si uplatňuje nárok
titulom bezdôvodného obohatenia, bol by aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby a naopak, ak

by žalobca nebol v rozhodnom období vlastníkom nehnuteľností, za ktoré si uplatňuje nárok titulom
bezdôvodného obohatenia, nebol by aktívne vecne legitimovaný, preto je potrebné v tomto konaní ako
predbežnú otázku vyriešiť a posúdiť vlastnícke právo žalobcu, čo bude záväzné len pre strany sporu v
tomto konaní. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, aj v prípade, že ju žiadna strana sporu
nenamieta. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane

žalobcu, alebo pasívnej, existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou
súdneho konania (rozsudok NS SR 2Cdo/205/2009). Súd skúma vecnú legitimáciu sám, z úradnej
povinnosti, a to i bez toho, aby to strany navrhli. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou
sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť sporových
strán vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten, komu svedčí stav z hmotného práva,

teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej
povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
Vzhľadom na procesnú obranu zo strany žalovaného sa súd zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou
žalobcu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strán v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy
aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v

konaní. Súd žalobu zamietol, pretože vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca nebol
v rozhodnom období vlastníkom nehnuteľností, za ktoré si uplatňuje nárok titulom bezdôvodného
obohatenia, nepreukázal svoje vlastnícke právo, a to ani vydržaním, a teda pre nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie, súd žalobu zamietol.

14.K odôvodneniu rozhodnutia prečo súd dospel k záveru, že žalobca nebol vlastníkom sporných
nehnuteľností v rozhodnom období súd uvádza nasledovné : Žalobca bol zapísaný ako výlučný vlastník
v podiele 1/1 nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, okres C., obec C., katastrálne územie Q. L.
a to parciel registra „C“ parc.č. XXXX/X- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 762m2, parc.č. XXXX/
XX- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22234m2, parc.č. XXXX/XX- zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 4520m2, parc.č. XXXX/XX- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 612m2, parc.č. XXXX/
XX- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 131m2, parc.č. XXXX/XX- zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 2847m2. V žalobe uvádzal, že ich výlučným vlastníkom bol od roku 2010 až do mesiaca
apríl 2018. Predložený bol výpis z LV č. XXXX zo dňa 3.4.2018. Žalovaný spochybňoval vlastnícke
právo žalobcu, argumentoval tým, že právna predchodkyňa žalobcu - M. N. v reštitučnom konaní

pozemky nikdy nezískala, a darovacou zmluvou previedla na žalobcu pozemky, ktorých vlastníčkou sa
na základe reštitúcie nikdy nestala a nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má sám, na základe
absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo a to ani v prípade,
že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalovaný
spochybňovalvlastníctvožalobcuktýmtonehnuteľnostiam, ustanovenie§70ods.1zákonač.162/1995

Zb. síce hovorí, že údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak, k čomu
však v tomto konaní došlo. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že pôvodné pozemky
parcely č. XXXX, XXXX, XXXX boli evidované v PKV č. XXX vo vlastníctve M. N. pod B5. Tieto pozemky
však boli rozhodnutím Správy poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady KNV v Nitre vykúpené
podľa zákona č. 46/48 Zb. a bol požiadaný Ľudový súd v Nitre o opravu vo Q. pod B11. Pôvodnej

vlastníčke bol ponechaný len 1 ha pôdy parc.č X/X, XXXX/X,XXXX. V rámci reštitúcií boli pôvodnej
vlastníčke M. N. vrátené nehnuteľnosti, ale len ich časť, konkrétne parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, nebola
vydaná výmera 6822m2 z parc. č. XXXX, nebola vydaná výmera 5866m2 z parc. č. XXXX a nebola
vydaná výmera 21240m2 z parc. č. XXXX. Nevydané časti boli oddelené geometrickým plánom č.K - 46/93 vypracovaným H. S. 30.10.1193. V rámci reštitučného konania boli pôvodnej vlastníčke
vydané časti pôvodných nehnuteľností , ktoré zodpovedajú pozemkom registra „C“ parc.č. XXXX/X,
XXXX/X,XXXX/X,XXXX/XX,XXXX/XXA.XXXX/XX.Dôvodomprečopôvodnejvlastníčkenebolivydané

pôvodné pozemky v celej svojej výmere bolo to, že tu existovala zákonná prekážka na ich vydanie
a to bolo zastavanie časti pozemkov alebo že prešli do vlastníctva fyzických osôb. Zápisom ROEP
boli pôvodnej vlastníčke zapísané do vlastníctva celé pôvodné pozemkovoknižné pozemky parcely
č. XXXX, XXXX,XXXX, hoci v rámci reštitučného konania boli pôvodnej vlastníčke vrátené nie celé
parcely, ale len ich časť a parc.č. XXXX nebola vrátená vôbec. Tu súd poukazuje na listinné dôkazy

nachádzajúce sa v spise odôvodňujúce uvedené skutočnosti, konkrétne znalecký posudok č. 7/2023,
H. F. I., rozhodnutie č. Pôd -901/1957, rozhodnutie číslo 286/92-R-VI, 286/92-R – III, geometrický plán
č. K -46/93, vyjadrenie OÚ Nitra, katastrálny odbor č. K1-401/2022-13. Čo sa týka znaleckého posudku
č. 4/2023 vyhotoveného H. O. J., tu bola uvedená genéza pozemkovej knihy – zápisy v PKV č. XXX,
znalkyňa skúmala v nej urobené zápisy a podľa týchto zápisov vlastnícke právo M. N. pod B5 zostalo
zachované v PKV XXX, v PKV XXX nenastala zmena vlastníka a parcely XXXX až XXXX v majetkovej

podstate zostali taktiež zapísané podľa B8. V PKV 406 došlo najskôr podľa B7 k zápisu poznámky o
vyvlastnení častí parciel XXXX, XXXX, XXXX a pod B8 na podklade ČD 4051/1948 boli časti týchto
parciel riadne vykúpené a bol vykonaný v Pozemkovej knihe o tomto zápis od B8 po B10. V PKV 406
pod B11 je uvedená poznámka o ponechaní výmery 1 hektár. Pod B12 sa poznámka B11 rušila. Pod
B13 až 15 sa jedná o kúpnopredajné zmluvy parciel na parcelu X/X, ktorá bola pôvodnej vlastníčke na

podklade Pôd -901/1957 ponechaná do vlastníctva. Tieto zápisy ohľadne parcely X/X sú uvedené pod
B13-B16. Pod P. A. P. je zapísané ČD 289/1962- kúpnopredajná zmluva, kde sa rozdeľuje parcela X/X a
vzniká nová parcela X/XX a zapisuje do vložky XXXX. Parcela X/X mala byť vyvlastnená štátom v roku
1957, ale v roku 1962 ju vlastníčka rozdeľuje a časť predáva. Z tohto vyplýva, že žiadne vyvlastnenie v
PKV od B11 od roku 1951 a ani zmena vlastníctva k zapísaným parcelám nebola PKV vykonaná. Keby

boli parcely z častí A vyvlastnené štátom po roku 1951, prípadne v roku 1957, nemohli byť vykonané
zápisy pod B17-B19. Pod B12 je rozhodnutie o tom, že M. N. sa ponecháva 1 hektár pôdy, že pod B11
sa jednalo o iné parcely, to znamená, že rozhodnutím sa menilo z ktorých parciel sa ponecháva Oľge
Ďurčovej1 hektár pôdy, jednalo sa o parcely X/X, XXXX/X, XXXX. Prešetrovanie zápisov v pozemkovej
knihe bolo úlohou znalca, nie je však v kompetencii znalca posudzovať vec po právnej stránke veci,

prešetrenie zápisov v PKV č. 406 však nič nemení na skutočnostiach, že pôvodné pozemky parcely č.
XXXX, XXXX, XXXX boli vykúpené podľa zákona č. 46/48 Zb., pôvodnej vlastníčke bol ponechaný len
1 ha pôdy parc.č X/X, XXXX/X,XXXX. V rámci reštitúcií boli pôvodnej vlastníčke vrátené nehnuteľnosti,
ale len ich časť, nebola vydaná výmera 6822m2 z parc. č. XXXX, nebola vydaná výmera 5866m2
z parc. č. XXXX a nebola vydaná výmera 21240m2 z parc. č. XXXX. V rámci reštitučného konania boli

pôvodnej vlastníčke vydané časti pôvodných nehnuteľností, ktoré zodpovedajú pozemkom registra „C“
parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX A. XXXX/XX. Zápisom ROEP boli pôvodnej
vlastníčke zapísané do vlastníctva celé pôvodné pozemkovoknižné pozemky parcely č. XXXX, XXXX,
XXXX, hoci v rámci reštitučného konania boli pôvodnej vlastníčke vrátené nie celé parcely, ale len ich
časťaparc.č.XXXXnebolavrátenávôbec. Darovacouzmluvoupôvodnávlastníčkapreviedlavlastnícke

právo na žalobcu, túto zmluvu však súd vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, a na základe
absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že
na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, tu súd poukazuje
na zásadu, že nikto nemôže na druhého preniesť viac práv než má sám, inak povedané nemôže
previesť niečo, čo jemu samému nepatrí. Ak je vlastníctvo nadobúdané na základe zmluvy, potom

sa na takúto zmluvu vzťahuje jedna zo základných zásad súkromného práva, a to zásada „nemo ad
alium plus iuris transfere potest, quam ipse habet" (nikto nemôže previesť viac práv, než má sám). Táto
zásada chráni vlastnícke právo skutočného („pravého") vlastníka. Jej uplatnenie znamená, že platne
nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne)
svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej

platne previesť (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. februára 2010 sp.zn.
I. ÚS 50/10). Aj keď dôsledkom vyplývajúcim z vyššie uvedenej zásady je nemožnosť nadobudnúť
vlastnícke právo k nehnuteľnosti od nevlastníka, nemožno vylúčiť situáciu, keď proti princípu ochrany
práva pôvodného vlastníka bude pôsobiť princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa. Je to však
výnimočná situácia pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že

vec riadne podľa práva nadobudol, takéto okolnosti však z vykonaného dokazovania nevyplynuli. Ani
okolnosti, za ktorých by bolo možné vysloviť, že žalobca, resp. jeho právny predchodkyňa nadobudli
vlastnícke právo vydržaním, pretože žalobca by ešte teoreticky mohol vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam nadobudnúť vydržaním za preukázania, že splnil všetky podmienky vydržania, ktorémusia byť splnené súčasne a ktorými sú nasledovné podmienky: 1. musí ísť o spôsobilý predmet
vydržania, táto podmienka by splnená bola, pretože sa jedná o predmet spôsobilý vydržania 2. držba
musí byť oprávnená, preukázaný musí byť titul nadobudnutia a dobromyseľnosť 3. držba musí byť

nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby 10 rokov, žalobca síce sám neužíval nehnuteľnosti
0 10 rokov, ale mohol by si započítať držbu svoje právnej predchodkyne. Žalobcovi sa však v konaní
nepodarilo preukázať dobromyseľnosť a titul nadobudnutia ako jednu z podmienok vydržania. Dobrá
viera je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná
detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré svedčia záveru o existencii dobrej viery, sú okolnosti

týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia (titulu) - teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto
nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že
mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk
viažucich sa k právnemu dôvodu (titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Za dobromyseľného
držiteľa možno teda považovať takého držiteľa nehnuteľnosti, ktorý sa domnieva, že mu nehnuteľnosť
patrí, teda, že je jej vlastníkom, pričom uvedené presvedčenie držiteľa nehnuteľnosti o tom, že je

vlastníkom tejto nehnuteľnosti však musí mať nejaký právny základ, teda musí z niečoho vyplývať.
Týmto právnym základom je práve nadobúdací titul. Žalobca v konaní nepreukázal, na základe akého
konkrétneho právneho dôvodu - titulu je ho možné považovať za dobromyseľného držiteľa, resp. jeho
právnu predchodkyňu, ktorej muselo byť zrejmé z vydaných rozhodnutí, že nehnuteľnosti boli vykúpené
štátom, že jej bola ponechaná len výmera 1 ha, že v reštitúcii jej neboli vydané nehnuteľnosti v celej

svojej výmere, ale len ich časť. Samotné prípadné užívanie sporných nehnuteľností žalobcom, resp.
jeho právnou predchodkyňou bez súvisiaceho právneho úkonu, ktorým by došlo k prevodu vlastníckeho
práva na žalobcu a vyvodzovanie dobromyseľnosti žalobcu len s poukazom na dlhodobé nerušené
užívanie sporných častí nehnuteľností bez akéhokoľvek právneho titulu, je v rozpore s platnou právnou
úpravou upravujúcou inštitút vydržania, pretože nesvedčia o chýbajúcom nadobúdacom titule.

15.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

16.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému súd náhradu
trov konania priznal v plnej výške, rovnako sa to týka aj trov odvolacieho konania, vo veci mal žalovaný
plný úspech, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, žalovanému priznal náhradu trov konania
s odkazom na § 255 ods. 1 CSP. V sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana,
ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalovaný, má právo na náhradu trov konania proti

neúspešnej strane, teda žalobcovi a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti, ani dôvody
hodné osobitného zreteľa, a to ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na
ustanovenie§257CSP.Vzmysleustanovenia§262ods.1,2CSProzhodolsúdlenonárokunanáhradu
trov konania a o výške bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

17.Znalcovi H. F. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J.- K. súd priznal nárok na znalečné v rozsahu 100 % proti
žalobcovi ako neúspešnej strane sporu, o samotnej náhrade trov dôkazu (nároku a výške) súd osobitne
nerozhoduje, rozhodne však o nej osobitným výrokom v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262
ods. 1 CSP). Osobitný výrok je potrebný nielen z dôvodu prehľadnosti, ale aj z dôvodu možnosti podania
opravného prostriedku (odvolania proti výroku o nároku) resp. sťažnosti (proti výške).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.