Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24Csp/43/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123238282
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:6123238282.7

Uznesenie

Okresný súd Prešov v spore žalobcu: GAMA-ART s.r.o., IČO: 46475621, Dr. Vodu 392/21, 984 01
Lučenec, právne zastúpený: Kováč | Krpčiarová & partners – advokátska kancelária, s.r.o., IČO:
47253975, M. Bela 2, 984 03 Lučenec, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, C. XX, XXX XX C.,
právne zastúpený: JUDr. Peter Vrabec, advokát s.r.o., IČO: 36663433, Kukučínova 9, 040 01 Košice,
o zaplatenie 98.749,50 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje.

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní sa žalobca domáhal

zaplatenia 98.749,50 € s prísl. Návrh odôvodnil tým, že dňa 22.08.2022 uzatvoril ako zhotoviteľ
so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo, ktorou sa žalobca zaviazal dodať žalovanému
výstavbu EKO – KERAMICKÉHO DVOJDOMU so 4-mi bytovými jednotkami v II. stupni vyhotovenia,
podľa projektu zhotoviteľa. Žalobca realizoval výrobu EKO – KERAMICKÉHO DVOJDOMU vo svojich
závodoch. Dňa 11.01.2023 žalobca vystavil faktúru na celkovú cenu 98.749,50 € v súlade s čl. 7 bod 7.13
Zmluvy o dielo za 70 % z ostávajúcej ceny diela. Faktúra bola splatná dňa 18.01.2023, avšak žalovaným

ku dňu podania žaloby nebola uhradená.

2. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom č.k. 18Up/269/2023 zo dňa 20.02.2023 návrhu
žalobcu vyhovel. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odpor a Okresný súd Banská Bystrica vec
postúpil tunajšiemu súdu ako súdu vecne a miestne príslušnému.

3. Žalovaný v podanom odpore so žalobou nesúhlasil. Okrem iného uviedol, že žalobca zrejme
opomenul, že žalovaný listom zo dňa 10.2.2023 odstúpil od Zmluvy o dielo, pričom žalobca odstúpenie
akceptovallistomzodňa16.02.2023.VzmysleObčianskehozákonníkamáodstúpenieodzmluvyúčinky
ex tunc. V nadväznosti na ust. § 457 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že ak je zmluva neplatná, alebo
zrušená je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

4. V priebehu konania, dňa 27.6.2024, žalobca navrhol zmenu žaloby. V návrhu uviedol, že v zmysle
ustanovenia § 140 ods.3 CSP mení uplatnený nárok, pôvodne žalovaný na sumu 98 749,50 € s
príslušenstvom, nakoľko po podaní žaloby, žalovaný dňa 10.02.2023 písomne odstúpil od uzavretej
Zmluvy o dielo a z uvedeného dôvodu je žalovaný povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na
práce už vykonané a nie pôvodne žalovanú sumu, ktorá bola zálohovou platbou za dodávku diela, tak
ako to je špecifikované v zmluve o dielo. Teda pôvodne fakturovaná a žalovaná suma nie je a ani nebola

platba za vykonané práce, ale zálohová platba v prípade, keď by zhotoviteľ, teda žalobca pokračoval v
zhotovovaní diela podľa uzavretej zmluvy. Ďalej uviedol, že vedomý si skutočnosti, že žalovaný odstúpilod uvedenej Zmluvy o dielo, v súlade s ustanovením § 140 ods. 3 CSP mení pôvodne uplatnený nárok,
keďže určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, ktorým sa
po odstúpení žalovaného od zmluvy, stal Občiansky zákonník v § 642 ods.1. Žalobca podotkol, že k

zmene nároku na strane žalobcu, došlo výlučne konaním žalovaného a to tým, že odstúpil od Zmluvy o
dielo. Žalobca, aj za súčinnosti žalovaného, v snahe zabrániť vzniknutej škode, sa snažil so žalovaným
uzavrieťdohodutak,abybolodieloukončenéajzadofinancovaniažalobcom,očombolsúdajpriebežne
informovaný. Žalobca až na pojednávaní pred súdom dňa 31.05.2024, definitívne návrh na dohodu
odmietol a trval na svojom odstúpení od zmluvy. Len po tomto termíne žalobca pristúpil k vyčísleniu

sumy, ktorá pripadá na doteraz vykonané práce.

5. Žalovaný s návrhom na zmenu žaloby nesúhlasil. V podaní doručenom súdu dňa 4.7.2024 okrem
iného uviedol, že žalobný návrh je postavený na neprijateľnej zmluvnej podmienke. Žalobca v snahe
nestratiť spor sa snaží zmeniť predmet sporu, čo žalovaný považuje za neprijateľné a v rozpore so
zásadou Ius ex iniuria non orfitur" (právo nevzniká z bezprávia), teda na právnom úkone, ktorý nepožíva

právnu ochranu, nemožno zakladať iné práva. (rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 346/08-37).

6. Uznesením č.k. 24Csp/43/2023-188 zo dňa 1.10.2024 súd zmenu žaloby nepripustil.

7. Podaním doručeným súdu dňa 5.11.2024 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť. Uviedol, že

napriek maximálnej snahe zo strany žalobcu nedošlo medzi stranami k dohode. Žalobca si je vedomý, že
svoj nárok voči žalobcovi, po odstúpení žalovaného od zmluvy si nemôže uplatniť v zmysle ustanovení
uzavretej Zmluvy o dielo, ale podľa § 635 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Žalobca dňa 24.6.2024
predložil súdu návrh na zmenu uplatneného nároku, avšak súd zmenu návrhu nepripustil. Žalobca,
v záujme spravodlivosti a v súlade s platným právom teda neprihliadajúc na možné vzájomne výhodné

uzavretie veci so žalovaným, nemá inú možnosť len zobrať žalobu späť. Žalobca zároveň poukázal na tú
skutočnosť, že k späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie žalobcu, ale z dôvodu správania žalovaného,
ktorý po dôvodne podanej žalobe, v záujme vyhnúť sa plneniu odstúpil od Zmluvy o dielo, bez udania
dôvodu. Poukázal tiež na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 629/2016 z 8. februára 2017 a to
s ohľadom na rozhodovanie súdu o nároku na náhradu trov konania, pričom poukázal tiež na uznesenie

Najvyššieho súdu SR 1Sžr/2006/2013 z 12.8.2014. V kontexte týchto rozhodnutí žiada žalobca konanie
zastaviť a priznať nárok na náhradu trov konania.

8. Na výzvu súdu žalovaný vo vzťahu k späťvzatiu žaloby uviedol, že so zastavením konania
pre späťvzatie žaloby nesúhlasí a žiada späťvzatie žalobcu ako aj žalobu samú zamietnuť. Podľa

žalovaného samotný žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol, že nárok uplatňuje
zo spotrebiteľskej zmluvy, vedel teda, že sa jedná o spotrebiteľský spor. Poukázal ďalej na to, že
žalobca je v konaní od 24.4.2023 právne zastúpený, a teda boli mu známe účinky odstúpenia od
zmluvy aj právny režim spotrebiteľských zmlúv a napriek tomu k späťvzatiu žaloby nepristúpil, naopak
súhlasil s pokračovaním v konaní. Poukázal pritom na priebeh konania a na to, že žalobca nevzal

žalobu späť ani po tom, ako sa oboznámil s právnou argumentáciou v duplike žalovaného, ani po
tom, čo bol na pojednávaní dňa 31.5.2024 vyjadrený predbežný právny názor súdu. K späťvzatiu
žaloby pristúpil až vtedy, keď súd uznesením zamietol jeho návrh na zmenu žaloby. Späťvzatie návrhu
je preto podľa žalovaného motivované snahou žalobcu vyhnúť sa meritórnemu rozhodnutiu vo veci
samej a kompenzovať si čiastočne náklady vo forme priznania náhrady trov. Vo vzťahu k trovám

konania žalovaný poukázal na to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vinu žalovaného za vznik
sporu ani za jeho priebeh. Bol to žalobca, ktorý zaniesol do zmluvy neprijateľnú zmluvnú pokutu, nie
žalovaný. Žalovaný počas celého sporu len využíval legitímne prostriedky procesnej obrany a útoku.
Podľa žalovaného, samotný žalobný návrh ako jednotlivé úkony procesnej obrany a útoku, ktoré
v priebehu sporu Žalobca využil, sú v rozpore s ust. § 150 CSP, ktoré ukladá stranám pravdivo a úplne

uvádzať skutkové tvrdenia. Žalobca konal v rozpore s touto zásadou niekoľkokrát, pričom žalovaný
poukázal na zásadu „nemo turpitudinem suam allegare potest“, v zmysle ktorej nikto nemôže mať
prospech z vlastného protiprávneho konania. V závere uviedol, že má dôvodné obavy pred prípadným
ďalším pokusom o zneužitie práva zo strany žalobcu a preto chce, aby bola vec ukončená meritórnym
rozhodnutím, ktoré by zakladalo prekážku rozhodnutej veci a znemožnilo tak ďalšie zneužitie práva zo

strany žalobcu.

9. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať
žalobu späť.10. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

11. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

12. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu

medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

13. Späťvzatie žaloby (návrhu na začatie konania) je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení
žalobcu ako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pán sporu), ktorý má právo procesnými
úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho
konania (tzv. dispozičný princíp občianskeho súdneho konania). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie

konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to
nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré
konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní
nesie žalovaný. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba
vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho

úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ
jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné
dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad
na postavenie účastníkov, najmä žalovaného s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom
chránených záujmov (Najvyšší súd SR, sp. zn. 4Cdo 136/2010).

14. Či na strane žalovaného ide o vážne dôvody na nesúhlas so späťvzatím žaloby posudzuje súd
ad hoc vždy podľa individuálnych okolností prípadu. Je pritom povinný zohľadniť nielen skutkové
a právne špecifiká, vrátane povahy žalobou uplatneného nároku, ale aj možné dôsledky zastavenia
konania na hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu a na mieru a závažnosť ohrozenia práv

a oprávnených záujmov žalovaného. Vážne dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby nemusia mať
pritom nevyhnutne právny základ. Môže ísť o dôvody etické, morálne, ekonomické a podobne, keď
z ich povahy vyplýva, že sú žalovaným odôvodnene považované za tak závažné, že opodstatňujú
pokračovanie v spore a meritórne rozhodnutie proti vôli žalobcu. Takéto dôvody prichádzajú do úvahy
napríklad v konaniach o ochranu osobnostných práv alebo v konaniach o ochranu proti nekalej súťaži,

kde môže mať prípadný zamietavý rozsudok pre žalovaného osobitný význam. Z hľadiska povahy
predmetu konania však nie sú a priori vylúčené žiadne súdne spory, v ktorých by mohol žalovaný
účinne uplatniť vážne dôvody na nesúhlas so späťvzatím žaloby alebo jej časti. Dôvod nesúhlasu
so späťvzatím žaloby musí v konaní tvrdiť a preukázať žalovaný. Jeho posúdenie vyžaduje náležitú
mieru objektivizácie zo strany súdu a zohľadnenie hypotézy, či by ktokoľvek v právnom postavení

žalovaného mohol opodstatnene považovať prezentovaný dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby za
vážne. Samotné subjektívne presvedčenie žalovaného o vážnosti ním uvedeného dôvodu bez ďalšieho
na nepripustenie späťvzatia nepostačuje (Najvyšší súd SR, sp. zn. 4Obo 81/2010).

15. Späťvzatie žaloby, je zákonom dovolený a predpokladaný postup, ktorý je prirodzeným dôsledkom

racionálnej úvahy žalobcu, pána sporu, ktorý žalobca môže uplatniť v rámci svojho dispozičného
oprávnenia, pričom Civilný sporový poriadok predpokladá (§ 370 CSP), že tak môže urobiť až do
rozhodnutiaodvolaciehosúdu,aksamujaví,žesožalobounebudeúspešný.Takémutopostupužalobcu
nie je možné zabrániť. Zabrániť dôsledkom takéhoto konania zo strany žalobcu je možné len vtedy, ak
by tu boli také vážne dôvody na strane žalovaného, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Musí ísť o také

vážne dôvody, ktoré potláčajú aj základnú zásadu dispozičného oprávnenia žalobcu nakladať s vecou.
O takýto prípad by sa malo jednať vtedy, ak by bez rozhodnutia vo veci samej ostali vzájomné práva
a povinnosti strán sporu, a to najmä žalovaného neisté, sporné, porušené a bez meritórneho rozhodnutia
by nedošlo k ich náprave alebo k nastoleniu stavu právnej istoty.

16. S ohľadom na tieto východiská súd preskúmal späťvzatie žaloby ako aj nesúhlas žalovaného so
späťvzatím žaloby, pričom súd dôvody, pre ktoré žalovaný so späťvzatím žaloby a zastavením konania
nesúhlasí, neuznal za vážne.17. Podstata nesúhlasu žalovaného so zastavením konania spočíva v tom, že žalovaný sa obáva
prípadných ďalších pokusov žalobcu o zneužitie práva, preto žiada, aby bola vec skončená meritorne,
tzn.zamietnutímnávrhuvoveci.Zneužitieprávazostranyžalobcupritomžalovanývidívtom,žežalobca

inicioval zjavne protiprávny spor a predkladá v konaní právne aj skutkovo irelevantné dôkazy. Podľa
žalovaného žalobca mal k dispozícii niekoľko možností disponovať návrhom, ale k späťvzatiu žaloby
pristúpil až po tom, čo využil všetky možnosti ako udržať spor.

18. Súd sa predovšetkým nestotožňuje s tvrdením žalovaného o tom, že žalobca podaním návrhu vo

veci zneužil právo tým, že podal žalobu postavenú na neprijateľnej podmienke. Žalobcu totiž k podaniu
žaloby viedlo správanie žalovaného, ktorý záväzky vyplývajúce zo zmluvy nedodržal.

19.Anisituácia,vktorejsižalobcavpriebehukonaniasohľadomnaprocesnúsituáciuuvedomí,žestratil
spor, resp. že procesná situácia smeruje k zamietnutiu návrhu, neznamená to, že podaním žaloby došlo
k zneužitiu práva alebo že by žalobca zneužil právo späťvzatím návrhu, hoci aj za daných procesných

okolností. Ako už bolo vyššie uvedené, ide o dôsledok racionálnej úvahy žalobcu, ktorý v priebehu
konania nadobudne dojem, že v konaní neuspeje, preto v rámci dispozície s návrhom, ktorá mu ako
pánovi sporu patrí, vezme návrh späť.

20. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o tom, že žalobca mohol vziať žalobu späť už skôr súd uvádza, že

to síce pravdou je, ale rovnako nemožno opomenúť, že žalobca by žalobu mohol v zmysle § 370 CSP
vziať späť až do rozhodnutia odvolacieho súdu, čo je opäť výraz jeho voľnej dispozície so žalobou. Je
iba vecou žalobcu, kedy, v akom štádiu súdneho sporu alebo dokazovania, dospeje k racionálnej úvahe
o nutnosti zobrať žalobu späť a či tak urobí.

21. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca sa v konaní snažil nestratiť spor, a preto so
žalovaným mimosúdne rokoval, súd má za to, že s ohľadom na participáciu žalovaného na týchto
rokovaniach a jeho ochotu sa týchto rokovaní nie len zúčastniť, ale aj podávať vlastné návrhy riešenia
sporu,nemožnologickypredpokladať,žebysámžalovanýnemalnamimosúdnomriešenísporuzáujem.
Je logické, a z procesného hľadiska dovolené, že sa žalobca snažil v záujme uspokojenia vlastných

nárokov so žalovaným dohodnúť, a že až po tom, ako túto možnosť vyčerpal, rozhodol sa konanie
ukončiť.

22. Jediným zákonným limitom, na základe ktorého by súd zastavenie konania pre späťvzatie žaloby
nepripustil, je existencia vážnych dôvodov, pre ktoré žalovaný na meritórnom rozhodnutí trvá.

23. V danej veci žalovaný tvrdí, že cíti obavu z ďalších súdnych sporov. Súd má za to, že s ohľadom na
to, aké nároky sú predmetom tohto konania sa iniciovanie ďalších súdnych konaní medzi stranami nedá
vylúčiť ani v prípade, ak súd o veci rozhodne meritórne, a to s poukazom na to, že zmenu žaloby súd
nepripustil a zároveň žalovaný doposiaľ procesne neuplatnil žiaden vzájomný návrh. Predmet konania je

teda vymedzený podanou žalobou, o ktorej hoci aj meritórne rozhodnutie súdu by nezakladalo prekážku
rozhodnutej veci pokiaľ ide o iné nároky stranami doteraz vzájomne neusporiadané (napr. požadované
náklady na skladné).

24. S ohľadom na uvedené súd nezistil a žalovaný nepreukázal také vážne dôvody, pre ktoré trvá na

meritórnom rozhodnutí, ktoré by prevážili nad právom žalobcu disponovať podaným návrhom. Súd preto
späťvzatie žaloby pripustil a konanie zastavil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

25. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom mal

za to, že žalobca tým, že zobral žalobu späť procesne zavinil zastavenie konania. V tejto súvislosti
sa súd nestotožnil s tvrdením žalobcu o tom, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalovaného,
ktorý po podaní žaloby odstúpil od zmluvy, aby sa tak vyhol plneniu. Naopak, v tomto smere sa súd
stotožnilsobranoužalovanéhootom,žepredmetkonaniaskutkovoaprávnevymedzilžalobcapodanýmnávrhom a vlastnými úkonmi procesnej obrany a útoku tak, že sám seba vystavil nepriaznivej procesnej
situácii, a práve tá ho núti k späťvzatiu žaloby. Na späťvzatí žaloby preto súd nevzhliadol žiadne
zavinenie žalovaného, a preto mu nárok na náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu. Súd nezistil

dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.