Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2025

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: B3-6T/104/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318010751
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Kapinaj

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2025:1318010751.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I v Bratislave pred samosudcom JUDr. Jurajom Kapinajom, na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 18.03.2025 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný: Z.. F.. K. E., Z.. XX.XX.XXXX V. B., K. B. P.. U.. K. XXXX/X, Bratislava,

sa uznáva za vinného, že

v bližšie nezistenej dobe v čase od 19.30 hod. dňa 26.07.2017 do 02.30 hod. dňa 27.07.2017 v kancelárii
na druhom poschodí v budove Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senci so sídlom na Hollého

ulici č. 8 v Senci, po tom ako sa na uvedený útvar Policajného zboru sám a dobrovoľne dostavil F.. B.
Q., Z.. XX.XX.XXXX, začal obvinený menovaného vyťažovať za účelom zistenia informácie o pobyte
D.. P. Q. a jej troch detí, po ktorých bolo v tom čase vyhlásené pátranie ako po nezvestných osobách,
pričom počas tohto vyťažovania opakovane udrel otvorenými dlaňami po oboch stranách tváre a po
oboch ušiach, čím takto konal v rozpore s ustanovením § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom
zbore v znení neskorších predpisov a uvedeným konaním spôsobil F.. B. Q. podľa vypracovaného
znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia spôsobil obojstranné pomliaždenie ušníc,

obojstrannú perforáciu ušných bubienkov, povrchové pomliaždenie tváre v oblasti oboch jarmových
oblúkov s obojstrannými podliatinami pod očnicami,

teda

iného násilím nútil, aby niečo konal a súčasne ako verejný činiteľ, v úmysle spôsobiť inému škodu alebo
zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim

zákonu,

čím spáchal

zločin vydierania podľa §189 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 k úhrnnému trestu
odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2/dva/ roky.Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného F.. B. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. Bratislava, B.
XX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava III, zo dňa zo dňa 18.08.2020 bol obžalovaný
oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III sp. zn. 1Pv/432/17/1103 zo
dňa 30.08.2018, ktorý mu kládol za vinu spáchanie prečinu mučenia a iného neľudského alebo krutého
zaobchádzania podľa § 420 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v
bližšie nezistenej dobe v čase od 19.30 hod. dňa 26.07.2017 do 02.30 hod. dňa 27.07.2017 v kancelárii

na druhom poschodí v budove Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senci so sídlom na Hollého
ulici č. 8 v Senci, po tom ako sa na uvedený útvar Policajného zboru sám a dobrovoľne dostavil F.. B.M.
Q., Z.. XX.XX.XXXX, začal obvinený menovaného vyťažovať za účelom zistenia informácie o pobyte D..
P. Q. a jej troch detí, po ktorých bolo v tom čase vyhlásené pátranie ako po nezvestných osobách, pričom
následne chytil F.. B. Q. pod krk, tlačil ho chrbtom k skrini, o ktorú sa menovaný opieral, počas čoho sa

snažil od menovaného zistiť uvedenú informáciu a následne zvalil F.. B.Ž. Q. na zem, kde pokračoval v
dotazovaní sa, kde sa nachádzajú deti D.. P. Q., pričom počas toho ako bol F.. B. Q. na zemi, tohto kopol
do oblasti tela a po tom ako sa F.. B. Q. posadil na stoličku, začal tohto za účelom zistenia uvedenej
informácie opakovane udierať otvorenými dlaňami po oboch stranách tváre a po oboch ušiach, následne
vložil F.. B. Q. medzi roztiahnuté prsty na rukách perá a ceruzky a začal menovanému stláčať prsty na

rukách tak, aby pociťoval bolesť, čím takto konal v rozpore s ustanovením § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993
Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a uvedeným konaním spôsobil F.. B. Q. silnú
bolesť a telesné utrpenie s cieľom získať od menovaného informáciu o pobyte D.. P. Q.H. a jej troch
detí, pričom mu podľa vypracovaného znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia spôsobil
obojstranné pomliaždenie ušníc, obojstrannú perforáciu ušných bubienkov, povrchové pomliaždenie

tvárevoblastiobochjarmovýchoblúkovsobojstrannýmipodliatinamipodočnicami,pomliaždeniezadnej
strany hrudníka na ľavej strane s dobou celkového liečenia cca. 7-10 dní a s dobou práceneschopnosti
cca. 5 dní, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Súd poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Na podklade odvolania podaného zo strany prokuratúry, Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa
11.01.2021, sp. zn. 2To/94/2020, zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec
vrátil súdu s tým, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Súd rešpektujúc právny názor súdu odvolacieho, vec v potrebnom rozsahu znova prejednal, doplnil vo

veci dokazovanie a dospel k skutkovým a právnym záverom, uvedeným vo výroku tohto rozsudku.

Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní bolo preukázané že obžalovaný v bližšie nezistenej
dobe v čase od 19.30 hod. dňa 26.07.2017 do 02.30 hod. dňa 27.07.2017 v kancelárii na druhom
poschodí v budove Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senci so sídlom na Hollého ulici č. 8

v Senci, po tom ako sa na uvedený útvar Policajného zboru sám a dobrovoľne dostavil F.. B. Q., Z..
XX.XX.XXXX, začal obvinený menovaného vyťažovať za účelom zistenia informácie o pobyte D.. P. Q.Š.
a jej troch detí, po ktorých bolo v tom čase vyhlásené pátranie ako po nezvestných osobách, pričom
počas tohto vyťažovania opakovane udrel otvorenými dlaňami po oboch stranách tváre a po oboch
ušiach, čím takto konal v rozpore s ustanovením § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom

zbore v znení neskorších predpisov a uvedeným konaním spôsobil F.. B. Q. podľa vypracovaného
znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia spôsobil obojstranné pomliaždenie ušníc,
obojstrannú perforáciu ušných bubienkov, povrchové pomliaždenie tváre v oblasti oboch jarmových
oblúkov s obojstrannými podliatinami pod očnicami.

Tento záver súd vyplynul z vykonaného dokazovania, kedy z lekárskej správy vypracovanej F.. P.
H. dňa 27.07.2017 o 15.38h, vyplýva, že u poškodeného bolo zistené povrchové poranenie vlasatej
kože hlavy a pomliaždenie hrudníka. Pacient uviedol, že v noci bol vypočúvaný a údajne napadnutý
príslušníkmi kriminálnej polície v Senci, fackovaný po tvári, udieraný obuškom po hrudníku, bruchu,
udával bolesť v daných oblastiach, v bezvedomí nebol, na udalosti si pamätá. Z lekárskej správy

spísanej v Univerzitnej nemocnici Bratislava dňa 28.07.2017 o 09.09h vyplýva, že u poškodeného bolazistená centrálna perforácia blany bubienka. Opätovne poškodený pri vyšetrení uvádzal napadnutie
príslušníkmi polície, uvádzal bolesť oboch uší, zaľahnutie v ušiach. Zo znaleckého posudku znalca z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia X.. F.. P. E. C.., ktorý bol na hlavnom pojednávaní

so súhlasom strán prečítaný, možno zistiť, že u poškodeného boli lekársky dokumentované nasledovné
zranenia: povrchové pomliaždenie tváre v oblasti oboch jarmových oblúkov s obojstrannými podliatinami
pod očami, pomliaždenie zadnej strany hrudníka na ľavej strane, pomliaždenie brušnej steny v oblasti
horných kvadrantov na ľavej strane a podozrenie na zhoršenie sluchu vľavo. Tieto zranenia boli
dokumentované pri vyšetrení poškodeného dňa 27.07.2017. Na druhý deň (28.07.2017) ráno pri ORL

vyšetrení bolo doplnené pomliaždenie ušníc a obojstranná perforácia ušných bubienkov. Znalec k
zisteným zraneniam v znaleckom posudku uviedol, že podľa charakteru zistených a dokumentovaných
relatívne malých vonkajších následkov zranenia (len pomliaždeniny bez odrenín, otvorených rán a
bez opuchu) spolu so zisteným vnútorným zranením (ORL vyšetreniami) bez poranenia kostrového
skeletu lebky v oblasti prínosových dutín, chrbtice a hrudníka, vyššie popísané zranenia mohli byť
spôsobené pravdepodobne súčasným a opakovaným tupým, priamym a tvrdým násilím pôsobiacim

na tvár a hlavu poškodeného, respektíve na obe učnice. Uvedené násilia, ktoré pôsobili na tieto
oblasti tela poškodeného boli nízkej intenzity, pretože nevyvolali poškodenie skeletu kostry ani žiadne
závažnejšie prejavy zranenia, aj keď prišlo k prasknutiu bubienkovej blanky. Znalec vo svojom
znaleckom posudku upozornil aj na neprítomnosť následkov násilia vyššej intenzity pôsobiacej na hlavu
poškodeného, neprítomnosť závažnejších a rozsiahlych krvných podliatin, neprítomnosť objektívnych

príznakov svedčiacich pre skutočnosť, že prišlo aj k poruche vedomia, poškodený bol schopný sám sa
po zranení postarať o seba, teda nebola zistená existencia násilia vyššej intenzity pôsobiaceho na telo
- hlavu, tvár poškodeného.

Podľa záverov znalca, uvedeným vonkajším a vnútorným prejavom popísaného násilia zodpovedajú

následky takých úrazov, akými najčastejšie môžu byť následky úderov dlaňou na ušnicu, tvár (jarmový
oblúk pod očnicami). Jedna menšia podliatina bola zaznamenaná na rebrovom oblúku vľavo vzadu, na
ostatných miestach (brušná stena) pacient len udával citlivosť pri prehmate. V zdravotnej dokumentácii
poškodeného neboli zaznamenané žiadne jednoznačné znaky takých zranení, ktoré by bez pochybnosti
a jednoznačne svedčili pre možnosť, že pri vzniku zranenia bol použitý arteficiálny predmet - napríklad

palica, obušok boxer a podobne. Poškodený udával tiež údery obuškom do šije, do brucha a chrbta,
avšak na týchto miestach neboli dokumentované žiadne typické znaky po úderoch obuškom ktorými
sú pásovité, rovné podliatiny rôznej dĺžky a intenzity zafarbenia podľa energie úderov, pričom nie je
zriedkavosťou, že úder zozadu po záhlaví a krčnej chrbtici vyvolá odreninu ba až ranu podobného tvaru.

Taktiež neboli zaznamenané žiadne prejavy po kopanci rozkroku ani po údajnom mučení v podobe
stláčania prstov niektorej ruky cez perá a ceruzky, čo poškodený ani neuvádzal pri lekárskych
vyšetreniach.

Pokiaľ ide o perforácie bubienkovej blanky, tak tá, podľa znaleckého posudku, vzniká tromi spôsobmi.

Najčastejšie na podklade zápalu stredného ucha, menej často v dôsledku úrazu a to priamou perforáciou
cudzím predmetom (napríklad pri ušnej hygiene) alebo najmenej často nepriamo - prenesením tlakovej
vlny vzduchu alebo vodného stĺpca pri potápaní. Pri úrazových nepriamych perforáciách predchádza
úder (obvykle otvorenou dlaňou, nie päsťou) na učnicu, pričom dlaň na krátky čas hermeticky uzatvorí
vzduchový valec tvorený stenami vzduchovodu, ktorým sa prenesie tlaková vlna na bubienkovú blanku.

Ak dôjde k prasknutiu blanky, len zriedkavo sa objaví malý krvný výtok z ucha. Obvykle sa na tento
defekt príde na základe pacientových ťažkostí až na druhý alebo tretí deň po úraze.

Dokumentované zranenia svojím charakterom nevyžadovali ani krátku hospitalizáciu a nezanechajú
žiadne trvalé následky a nešlo ani o poranenie životne dôležitého orgánu a ani ohrozenie na živote.

Podľa záverov znalca uvedených v znaleckom posudku, je možné s vysokým stupňom
pravdepodobnosti, takmer s istotou, potvrdiť, že zranenia, ktoré považuje znalec za preukázané sú
v priamej príčinnej súvislosti s úrazom poškodeného zo dňa 27.07.2017 a vznikli priamym konaním
páchateľa a to minimálne dvomi údermi dlaňou na obe strany tváre. Intenzita a energia pôsobiaceho

násilia bola nízka. Zistené a dokumentované zranenia neodporujú takému mechanizmu vzniku ako sú
uvedené vo výpovedi poškodeného.Aj na základe doplneného znaleckého dokazovania znalcom F.. P. F., bolo v znaleckom posudku
č. 915472-08/22 konštatované, že Zranenia poškodeného F.. B. Q. spôsobilo s najväčšou
pravdepodobnosťou pôsobenie súčasného opakovaného priameho aj nepriameho tupého násilia malej

intenzity smerujúce na hlavu, hrudník a brucho poškodeného.

Zo súdnoznaleckého hľadiska považujem teda vyššie popísané zranenia poškodeného za preukázané
a v zhode so Znaleckým posudkom č.178/17 a jeho dodatkom, ktoré vypracoval súdny znalec X.. F..
P. E., C.., konštatujem, že tieto zranenia vznikli s najväčšou pravdepodobnosťou v priamej príčinnej

súvislosti s úrazom poškodeného dňa 26.07.2017, resp. 27.07.2017 a priamym konaním obžalovaného,
a to minimálne dvomi údermi dlaňou na obe strany tváre, zhodením poškodeného obvineným na zem a
kopom obvineného do tela poškodeného, keď tento ležal na zemi. Poškodený udal okrem iného aj to, že
bol chytený pod krk, tlačený chrbtom ku skrini, následne zhodený na zem a vtedy kopnutý do tela, keď
sa posadil na stoličku, začal ho obžalovaný opakovane udierať otvorenými dlaňami po oboch stranách
tváre a po oboch ušiach.

Konštatujem teda, že zistené a zadokumentované zranenia poškodeného nie sú v rozpore s takým
opisom mechanizmom ich vzniku ako uviedol poškodený, naopak, sú s ním vo vysokej miere zhody.
Ako vyplýva zo zdravotnej dokumentácie poškodeného zo spisu, jeho zranenia si vyžiadali prvotné
lekárske vyšetrenie dňa 27.07.2017, následne ORL vyšetrenie dňa 28.07.2017, lekárske ošetrenie
nebolo potrebné.

Podkožný krvná podliatina I haemathoma subcutaneum - ľudovo modrina I vzniká najčastejšie tlakom
alebotlakomaťahomtupéhoalebotupohranatéhopredmetupopovrchutelatakouintenzitou,žedôjdek
ruptúre cieva krv unikne mimo cievu do extravaskulárneho priestoru podkožia. Veľkosť hematómu závisí
od intenzity pôsobiaceho násilia, kalibru a druhu postihnutej cievy, charakteru postihnutého tkaniva,

anatomickýchpomerovacelkovéhozdravotnéhostavupostihnutejosoby.Farbahematómusapostupne
mení, čo závisí od jeho veku a procesu hojenia. Jednotlivé farebné štádiá nie sú síce vždy presne časovo
ohraničené , ale poskytujú dobrú orientáciu na určenie pravdepodobného času ich vzniku.

Podkladom pre zmenu sfarbenia je degradácia krvného pigmentu hemoglobínu Bezprostredne po

poranení dôjde k vyblednutiu postihnutého miesta, po niekoľkých sekundách dôjde k začervenaniu v
dôsledku reflexného prekrvenia kapilár. Táto typicky červená farba je znakom čerstvého podkožného
hematómu.

Cca po 12 hodinách sa farba hematómu mení na modrofialovú, cca po 2 dňoch na modrú, pretože

nahromadená krv v ňom stráca kyslík, na 3. - 5. deň je hnedá
/ vznik hemosiderínu /, 5. - 7. deň je nazelenalá / vznik biliverdínu /, 8. -10. deň je nažltla / vznik bilirubínu
a hematoidínu /.

Podkožný hematóm resp. zafarbenie kože pri ňom vymizne po 10 - 20 dňoch hlavne v závislosti od jeho

veľkosti, lokalizácie, veku a pridružených chorôb zraneného, najmä porúch zrážanlivosti jeho krvi.

Na základe týchto záverov je možné vyvodiť jednoznačný a preukázaný záver, že poškodený utrpel
povrchové pomliaždenie tváre v oblasti oboch jarmových oblúkov s obojstrannými podliatinami pod
očami, pomliaždenie zadnej strany hrudníka na ľavej strane, pomliaždenie brušnej steny v oblasti

horných kvadrantov na ľavej strane a podozrenie na zhoršenie sluchu vľavo.

Rovnako tak z lekárskych nálezov založených vo vyšetrovacom spise ako aj z vyššie citovaného
znaleckého posudku nepochybne vyplýva, že u poškodeného bolo na druhý deň ráno po jeho prvotnom
ošetrení (28.07.2017), pri ORL vyšetrení zistené a doplnené zranenie poškodeného a to pomliaždenie

ušníc a obojstranná perforácia ušných bubienkov.

Mechanizmom vzniku týchto zranení bolo súčasné a opakované pôsobenie tupým, priamym a tvrdým
násilím pôsobiacim na tvár a hlavu poškodeného, respektíve na obe ušnice poškodeného, pričom toto
je v priamej zhode s výpoveďou poškodeného, že obžalovaný mal biť poškodeného po tvári, resp. ho

fackať.

Zvykonanéhodokazovanianahlavnompojednávaníďalejvyplynulo,žepoškodenýsavčaseuvedenom
v obžalobnom návrhu skutočne nachádzal na OR PZ v Senci, kam sa dostavil na žiadosť polície, pričomna polícii v Senci sa nachádzal od 19.30h dňa 26.07.2017 do 03.23h dňa 27.07.2017, ktorá skutočnosť
je potvrdzovaná okrem výpovede poškodeného i z kamerového záznamu.

Skutočnosť, že poškodeného vyťažoval obžalovaný, je potvrdzovaná tak výpoveďou poškodeného,
obžalovaného, svedkov V. a K. ako i svedkom Q., a to že prítomnosť poškodeného na polícii bola z
dôvodu zistenia informácií o pobyte D.. P. Q. a jej troch detí, po ktorých bolo v tom čase vyhlásené
pátranie ako po nezvestných osobách.

Súd mal z vykonaného dokazovania teda za preukázané bez rozumných pochybností, že obžalovaný
údermi otvorenou dlaňou na oblasť hlavy poškodeného pri vyťažovaní na polícii, na tohto pôsobil za
účelom, aby tento prezradil pobyt detí a ich matky pani Q..

Sporné skutkové okolnosti uvádzané poškodeným o tom, že obžalovaný mal vložiť poškodenému medzi
roztiahnuté prsty na rukách perá a ceruzky a začal poškodenému stláčať prsty na rukách tak, aby

pociťoval bolesť, preukázané bez rozumných pochybností neboli. Súd tu najmä poukazuje na objektívne
znalecké dokazovanie, v ktorom táto skutočnosť nemá oporu a rovnako tak nemá oporu ani v lekárskych
nálezoch.

Ďalšou spornou skutočnosťou, ostali ostatné zranenia poškodeného, popísané v skutkovej vete

obžaloby a to tlačenie chrbtom o skriňu, kopanie ležiaceho poškodeného do oblastí tela.

K tomuto súd uvádza, že aj samotný poškodený na hlavnom pojednávaní dementoval túto skutočnosť,
že by to mal byť práve obžalovaný, ktorý ho mal kopať, pričom v tejto časti súd upriamuje pozornosť, na
svedkov V. a K., ktorí zhodne vypovedali, že zranenia mal poškodenému spôsobiť výlučne obžalovaný,

bola táto časť ich výpovede vyhodnotené v kontexte aj vyjadrení poškodeného a obžalovaného za
nevierohodnú. Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že nie je absolútne vylúčené, že určité
zranenia mohli byť spôsobné aj práve vyššie uvedenými svedkami V. a K., pričom je vecou prokurátora,
ktoré osoby obviní a ktoré postaví pred súd, pričom súd v tomto ohľade nemá žiadne kompetencie a
rozhoduje len o konkrétnej osobe na ktorú bola podaná obžaloba a konkrétnom skutku.

Tento ver súd prijal na základe výpovedí poškodeného ohľadne skutočnosti, že bol na polícií fyzicky
napadnutý, táto jeho výpoveď fakticky korešponduje nielen s výpoveďou obžalovaného (ten vypovedal,
že poškodeného na polícii fyzicky napadli svedkovia K. K. a E. V.), ale aj s výpoveďami svedkov K.
K. a E. V., ktorí zase vypovedali, že poškodeného na polícii fyzicky napadol obžalovaný. Napokon, aj

svedok F. Q. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že počul z kancelárie, v ktorej bol
poškodený (kde sa konalo vyťažovanie poškodeného obžalovaným) nejaký hluk, niečo ako dupkanie,
pričom na tento hluk reagovali kolegovia obžalovaného, ktorí sa veľmi promptne dostavili do kancelárie
a spacifikovali poškodeného. Poškodený pritom spadol zo stoličky, potom sa situácia upokojila.

Obžalovaný, poškodený ako aj svedkovia K. K., E. V. a F. Q. sa teda zhodujú v tom, že poškodený bol
fyzicky atakovaný na policajnej stanici počas jeho vyťažovania s tým, že sa tak stalo v miestnosti, v
ktorej ho vypočúval obžalovaný.

Na základe vyššie uvedeného preto súd uznal obžalovaného za vinného na upravenom skutkovom

základe, kedy došlo k vypusteniu nepreukázaných skutkových tvrdení, a pri zachovaní totožnosti skutku,
teda konania následku a príčinného vzťahu medzi konaním a následkom.

* * *

Po ustálení skutkového stavu veci tak ako je popísaný vyššie, súd v názorovej zhode Krajským súdom
v Bratislave uzatvára, že obžalovaný iného (poškodeného) nútil násilím, (fackaním), aby niečo konal
(uviedol informácie o osobách), čím naplnil všetky pojmové znaky zločinu vydierania podľa §189 ods.
1 Trestného zákona a súčasne v úmysle spôsobiť inému škodu (poškodiť zdravie) alebo zadovážiť
sebe alebo inému neoprávnený prospech (neoprávnené získanie informácií), vykonával svoju právomoc

spôsobom odporujúcim zákonu, čím naplnil všetky pojmové znaky prečinu zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Rovnako tak mal súd za preukázané,
že obžalovaný konal v priamom úmysle, ktorý po poznateľný s charakteru činu, uvedomenia si následkov
toho čo vykonal.Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol súd najmä na osobu obžalovaného, jeho doterajší život
atokonkrétne,žetentoneboldoposiaľsúdnetrestaný,pričomnastranedruhejjepotrebnéskonštatovať,

že predmetné správanie sa príslušníka PZ, je potrebné vyhodnotiť ako absolútne neospravedlniteľné,
kedy policajný zbor je orgánom presadzovania práva, ochrany a pomoci obyvateľom krajiny a je
absolútne neprípustné, aby bez existencie násilia, odporu, alebo iného negatívneho správania sa voči
zakročovanej osobe, boli použité takéto spôsoby vedenia výsluchu a nátlaku nemožno prepustiť v
demokratickom a právnom štáte, za ktorý sa Slovenská republika považuje (čl. 1 Ústavy SR), aby orgány

štátu skĺzli do vyššie uvedeného protiprávneho konania. Súd rovnako tak prihliadol na dĺžku súdneho
konania, ktorá však bola spôsobená bez viny obžalovaného, vážnou dopravnou nehodou ktorú utrpel.
Na strane druhej okolnosti prípadu a jeho závažnosť a potreba reflektovania štátu na predmetnú trestnú
činnosť sú podľa názoru súdu protiváhou k tejto poľahčujúcej okolnosti.

Zohľadnením vyššie uvedených okolnosti daného prípadu súd uzatvára, že pre nápravu obžalovaného,

uvedomenia si následkov jeho konania, z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie, bude u neho
postačujúce pôsobenie primeraného podmienečného trestu odňatia slobody na spodnej hranici trestnej
sadzby s primeranou skúšobnou dobou, v ktorej výške sú zohľadnené vyššie popísané okolnosti.

V rámci adhézneho konania týkajúceho sa nároku na náhradu škody sa súd oboznámil s uplatnenými

nárokmi na náhradu škody, avšak na základe výsledkov dokazovania, kedy mal súd za preukázané,
len časť zranení poškodeného, za možnej účasti iných osôb na predmetnom trestnom čine, by
si rozhodovanie o predmetnom nároku vyžiadalo rozsiahlejšie dokazovanie, ktoré presahuje účely
trestného konania. Z uvedeného dôvodu bol poškodený s jeho nárokom na náhradu škody odkázaný
na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom
Mestského súdu Bratislava I na Krajský súd v Bratislave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom

odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora,
odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného
alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené zároveň tak, aby bolo zrejmé,
v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného,

môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania vo
svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencom, osvojiteľom, osvojencom, manželom
alebo druhom. Odvolanie má odkladný účinok.