Rozsudok – Hospodárske trestné činy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. september 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 2T/140/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318010822
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Salajová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8318010822.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Salajovej a prísediacich
A. B. a A. C. D. v trestnej veci obžalovaného D. E., pre prečin skrátenia dane a poistného podľa § 276
ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona účinného od 06.08.2024, o obžalobe prokurátora Okresnej
prokuratúry Humenné sp. zn. 2Pv 209/18/7702-11 zo dňa 28.11.2018, podľa § 284 ods. 1 Trestného
poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.09.2025 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
D. E., nar. XX. XX. XXXX v F., trvale bytom F., G. XXXX/XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 19.01.2016 ako zodpovedná osoba za daňový subjekt B. E., miesto podnikania F., H. G. I. XXXX/

XX, IČO : XXXXXXXX podal riadne daňové priznanie dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie
obdobie roka 2015, kde zaúčtoval do svojich výdavkov doklady z elektronickej registračnej pokladne s
daňovým registračným kódom XXXXXXXXXXXXXXXX za nákup tovaru od spoločnosti G., G., so sídlom
J. XXX, B. K. L., IČO : XXXXXXXX, avšak daňovou kontrolou DÚ Humenné bolo zistené, že doklady
z elektronickej registračnej pokladne nachádzajúce sa v účtovníctve daňového subjektu B. E., miesto
podnikania F., H. G. XXXX/XX, IČO : XXXXXXXX sa nezhodujú s dokladmi vystavenými z elektronickej

registračnej pokladne s daňovým registračným kódom XXXXXXXXXXXXXXXX od spoločnosti G. G. so
sídlom J. XXX, B. K. L., IČO : XXXXXXXX, čím daňový subjekt B. E., miesto podnikania F., H. G. XXXX/
XX, IČO : XXXXXXXX porušil ustanovenie § 2 písm. i/ zákona číslo 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v
znení neskorších predpisov, nakoľko si neoprávnene uplatnil daňové výdavky na základe uvedených
pokladničných dokladov,

- dňa 19.01.2016 ako zodpovedá osoba za daňový subjekt B. E., miesto podnikania F., H. G. I. XXXX/

XX, IČO : XXXXXXXX podal riadne daňové priznanie dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie
obdobie roka 2015, kde zaúčtoval do výdavkov doklady z elektronickej registračnej pokladne s daňovým
registračným kódom XXXXXXXXXXXXXXXX za nákup stavebného materiálu od spoločnosti D. M. D.
N. G.. G. so sídlom O. X/X, J., IČO : XXXXXXXX, avšak daňovou kontrolou Daňového úradu Humenné
bolo zistené, že doklady z elektronickej registračnej pokladne nachádzajúce sa v účtovníctve daňového
subjektu B. E., miesto podnikania F., H. G. XXXX/XX, IČO: XXXXXXXX sa nezhodujú s dokladmi

vystavenými z elektronickej registračnej pokladne spoločnosti D. M. D. N. G.. G., so sídlom O. X/X, J.,
IČO : XXXXXXXX, teda daňový subjekt B. E., miesto podnikania F., H. G. I. XXXX/XX, IČO : XXXXXXXX
porušilustanovenie§2písm.i/zákonačíslo595/2003Z.z.odanizpríjmovvzneníneskoršíchpredpisov,
nakoľko si neoprávnene uplatnil daňové výdavky na základe uvedených pokladničných dokladov,
čím ako osoba konajúca za daňový subjekt B. E., miesto podnikania F., H. G. I. XXXX/XX, IČO :
XXXXXXXX za obdobie roka 2015 skrátil daň z príjmov fyzickej osoby celkom vo výške 22.854,30 eur
na škodu štátneho rozpočtu SR v zastúpení Daňovým úradom Prešov, pobočka Humenné,t e d a

vo väčšom rozsahu skrátil daň

čím spáchal

prečin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona účinného
od 06.08.2024.

Za to mu ukladá

Podľa § 276 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody
v trvaní 24 ( dvadsaťštyri ) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba na 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Trestného zákona trest zákazu činnosti výkonu štatutárneho
a dozorného orgánu právnickej osoby a výkonu podnikateľskej činnosti na 5 ( päť ) rokov a 8 ( osem )
mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal dňa 28. 11. 2018 na obžalovaného D. E. obžalobu

pod sp. zn. 2Pv 209/18/7702-11 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin skrátenia dane a poistného
podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného do 05. 08. 2024, ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe doručenej súdu dňa 03. 12. 2018.

Po vykonanom dokazovaní, kedy obžalovaný podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil, že je

vinný a súd jeho vyhlásenie podľa § 257 ods.6 Trestného poriadku prijal, tunajší súd dňa 20.05.2019
rozhodol rozsudkom č.k. 2T/140/2018-555 zo dňa 15. 05. 2019, ktorým obžalovaného odsúdil podľa
§ 276 ods. 1, 3 TZ prihliadajúc v zmysle § 38 ods.2, 3 TZ na § 36 písm. j), l) TZ bez prítomnosti
priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 TZ, podľa § 39 ods. 1 TZ na trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov,
s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov. Obžalovanému súd uložil aj probačný

dohľad a to povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu Daňovému
úradu Prešov, pobočka Humenné, Štefániková 18, Humenné v sume 80.801,61 eur.

Proti predmetnému rozsudku podal prokurátor odvolanie. Po podaní odvolania prokurátorom bol
predmetný rozsudok zrušený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 9To/43/2019-588 zo dňa

04.12.2019 a obžalovanému Krajský súd v Prešove uložil trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov, so
zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň
mu uložil trest zákazu činnosti výkonu štatutárneho a dozorného orgánu právnickej osoby a výkon
podnikateľskej činnosti na 6 rokov.

Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Tos/11/2022 zo dňa 26.05.2022 bola povolená obnova
konania vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/140/2018 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9To/43/2019 zo dňa 04.12.2019, pričom boli zrušené aj všetky ďalšie
rozhodnutia na uvedené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením stratili podklad. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že zo záverov znaleckého posudku P. A.

C. N. č. 59/2020 zo dňa 26.5.2020 vyplýva, že na základe výpočtu z predložených účtovných dokladov
a výstupov z účtovníctva, za predpokladu, že by pôvodne priznané výnosy (príjmy) daňovníčky boli
znížené o jej pôvodne nezarátané výdavky, potom s prihliadnutím na tieto zistenia by mala byť správna
daňová povinnosť daňového subjektu B. E. na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku
2015 vo výške 24.542,91 eur. Rozdiel dane, ktorú bol daňový subjekt povinný zaplatiť, predstavoval

čiastku 22.854,30 eur, keďže daňový subjekt v pôvodnom daňovom priznaní uviedol daň vo výške1.688,61 eur a znalcom zistená výška dane bola vo výške 24.542,91 eur. Výška rozdielu dane medzi
daňou zistenou znalcom a daňou, uvedenou v protokole z daňových kontrol dane z príjmov fyzickej
osoby, predstavuje čiastku 56.258,70 eur, keďže správcom dane vyčíslená daňová povinnosti, resp.

skrátenie dane bolo určené vo výške 80.801,61eur a znalcom zistená výška dane je 24.542,91 eur.
Poukazujúc na znalcom vyčíslenú výšku daňovej povinnosti na strane daňového subjektu, uvedená
skutočnosť by mala vplyv na samotnú formuláciu skutku, ktorý sa kládol odsúdenému za vinu, ako aj na
jeho právnu kvalifikáciu, keďže v dôsledku novoobjavených dokladov by nedošlo konaním odsúdeného
k skráteniu dane z príjmov fyzickej osoby celkovo vo výške 80.801,61 eur, ale za predpokladu, ak by sa

preukázalo, že sa nejedná o fiktívne faktúry, výška dane, ktorú by odsúdený svojim konaním skrátil, by
mohla napĺňať aj inú kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu skrátenia dane, a to podľa § 276
ods. 2 písm. d) Tr. zákona, keďže za predpokladu, ak by sa preukázalo, že správne určenie daňovej
povinnosti daňového subjektu B. E. na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015
malo byť určené vo výške 24.542,91 eur, pričom daňový subjekt priznal v daňovom priznaní daň za
predmetné zdaňovacie obdobie vo výške 1.688,61 eur, skrátenie dane odsúdeným by predstavovalo

sumu 22.854,30 eur.

Tunajší súd po povolení obnovy konania opätovne vykonal dokazovanie a na nariadenom hlavnom
pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov a poškodených, znalca,
boli oboznámené a prečítané listinné dôkazy, ktoré tvorili obsah trestného spisu a na základe výsledkov

takto vykonaného dokazovania zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený aj výrokovej časti tohto
rozsudku.

Obžalovaný D. E. (ďalej len ako „obžalovaný“) po prednesení obžaloby a poučení o možnosti urobiť
niektoré z vyhlásení v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 Tr. por. uviedol, že sa cíti byť nevinný. Ďalej

uviedol, že sa volá D. E., je narodený v F. XX.XX.XXXX, je ženatý, má X deti, pracuje už od školy ako
skoro nedochodil školu, lebo išiel pracovať, práca je pre neho prvoradá. Vlastne kvôli tomu sa aj dostal
do týchto problémov, lebo je obyčajný človek. Práca je pre mňa všetko, stará sa o rodinu, problémy
nevytvára, snaží sa pomáhať aj iným ľuďom, momentálne zamestnáva 15 až 20 ľudí, kedy ako. Viac-
menej pomáha ich komunite, to znamená rómskej komunite, kde všetci majú detí, majú po 4-5 detí, teda

v prepočte živí okolo 150 ľudí. Finančne to musí všetko zvládať, lebo ich komunita je taká aká je na
Slovensku. Peniaze im musí dávať každý týždeň, lebo v pondelok mu ľudia neprídu do roboty. Takže sa
stará o to, aby to fungovalo, aby zarábali a aby sa uživili, lebo inak by zostali ľudia na sociálke, na úkor
tohto štátu. Majú firmu, kde robia výkopové práce, je to ťažká, podradná robota, ale za tú sa nehanbí, táto
robota ho baví, rozumie jej. Nemá dokončenú strednú školu kvôli robote, ani vysokú školu, ale jeho práca

ho baví a vďaka nej pomáha aj iným ľuďom. Na základe toho došiel aj do tej situácie, ktorú momentálne
rieši, lebo nevedel ako to funguje. Zopakova, že je jednoduchý človek. Nemá ani školu, akú by mal
mať. Jeho mesačný príjem je 900-1000 eur v čistom. Nepoberá žiadne iné dávky, toto je jeho jediný
príjem. Má X deti, chlapec má XX a dcéra XX rokov. Vyživovaciu povinnosť si plním len voči E., pretože
G. je zamestnaný, pracuje u neho. V minulosti bol trestne stíhaný za potýčku, kedy sa zastal svojho

syna, pretože ho zbili a potom jemu začali nadávať do cigánov, tak na to zareagoval. Bol odsúdený,
dostal peňažný trest a nejakú podmienku, už si to nepamätá, bolo to pred 15 rokmi. Býva na adrese
trvalého pobytu, kde žiada aj doručovať zásielky. Je to byt na G. I. XX, kde žije s manželkou a deťmi. Ku
skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, teda, že mal škodu 80.800,- Eur štátnemu rozpočtu, sa cíti nevinný.
Už v obžalobe sa nepíše, ktoré konkrétne doklady z registračnej pokladnice mal zaúčtovať. Na polícii

vypovedal tak preto, lebo mu to povedal jeho bývalý advokát pán JUDr. Vrba, ktorý ani nepodal sťažnosť
proti vzneseniu obvinenia. Ďalej odmietol odpovedať na položené otázky. Na hlavom pojednávaní bola
prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania, kde uviedol, že za podnikateľský subjekt B. E.,
s miestom podnikania F., H. G. I. XXXX/XX, IČO: XXXXXXX, konal len on, teda uvedená spoločnosť bola
len papierovo písaná na jeho manželku. Všetky obchodné a finančné transakcie a operácie vykonával

výlučne len on. Hlavnou podnikateľskou činnosťou tejto spoločnosti bola stavebná činnosť. Išlo hlavne
o stavebné práce s veľkým podielom ľudskej manuálnej práce, pričom pre väčšinu stavebných firiem je
takáto práca neatraktívna. Uvedené stavebné práce boli vykonávané hlavne v Prešovskom a Košickom
kraji.Pritýchtoprácachzamestnávalasi15ľudí.Takútočinnosťvykonávalajvroku2015,pričomuviedol,
že pri tom ako zamestnával ľudí, bola to hlavne práca vykonávaná na dohodu, no pri tom ako vyplácal

odmenuzavykonanúprácu,voväčšineprípadovmutítoľudiaodmietalipodpísaťnímvyplatenéfinančné
prostriedky. Teda nastala reálne situácia, že mal príjem, no mal minimálne výdavky, tak mu vznikla
daňová povinnosť platiť aj daň za peniaze, ktoré vyplatil. Aj z uvedeného dôvodu v presne neučenom
čase spomenul svojim kamarátom, že aký má problém v podnikaní. No už nevedel uviesť kto mu poradil,takú možnosť, respektíve, že pozná človeka, ktorý mu vie pomôcť. Dal mu aj telefonický kontakt na
túto osobu, on sa s ním spojil, stretli sa. Pri ich stretnutí mu táto osoba uviedla, že mu vie pomôcť a že
mu vie zabezpečiť daňovo uznateľné doklady za rok 2015. Taktiež mu povedal, že to je v poriadku, že

sa nič nemôže stať a že tieto doklady môže kľudne dať svojej účtovníčke, aby ich zaúčtovala a týmto
by bol jeho problém vyriešený. S uvedenou osobou sa viac krát stretli, bolo to na rôznych miestach v
meste F., kaviarne a pod.. On mu na týchto stretnutiach dával nákladové doklady na rôzny stavebný
tovar a služby spojené so stavebnými prácami. Utvrdzoval ho, že je to v poriadku a nič sa mi nemôže
stať. On to v podstate bral tak, že tým vykrýva reálne náklady, ktoré na rôznych zákazkách mal, lebo v

podstate išlo o finančné prostriedky, ktoré neostávali jemu, ale poväčšine ľuďom, ktorí sa na realizácii
týchto zákazok podieľali. Až pri daňovej kontrole, ktorá bola v roku 2017 mu bolo oznámené, pri skončení
kontroly, že nákladové doklady, ktoré mu tento človek dal sú nesprávne podľa účtovníctva ich daňový
úrad nemohol akceptovať, teda neuznal ich ako daňovo akceptovateľný náklad a následne mu určil
doplatiť daň vo výške ako je písané v uznesení o vznesení voči jeho osobe. Ďalej uviedol, že je ochotný
byť v postavení spolupracujúceho obvineného, aktívne sa podieľať na celom prešetrení tejto trestnej

veci a ak by dozorujúci prokurátor takýto návrh akceptoval v procesnom postavení spolupracujúceho
obvineného,takvtakomtoprípadejeochotnýuviesťajmenoosoby,ktorámupredmetnédaňovédoklady
predávala. Teda viac sa k predmetnej trestnej veci vyjadrovať nebude, teda nebude odpovedať ani na
otázky vyšetrovateľa. Ako posledné uviedol, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu v uznesení o vznesení
obvinenia spáchal tak ako je to tam popísané, svoje konanie ľutuje a viac ho opakovať nebude. Taktiež

uviedol, že sa nechce zúčastniť na vyšetrovacích úkonoch, ktoré budú vykonávané počas vyšetrovania,
týchto úkonov sa bude zúčastňovať jeho obhajca JUDr. Ján Vrba, ktorého je potrebné o mieste a čase
ich konania vopred upovedomiť. Obžalovaný sa prečítanej výpovedi vyjadril, že na toto sa nepamätá,
toto všetko tam rozprával JUDr. Vrba, on mu to iba dal podpísať a toto, čo dnes tu rozprával, toto je
pravda. Nesúhlasí s tým, aby mu boli kladené otázky. Pravda je to, čo dnes uviedol.

Obhajca obžalovaného sa k podanej žalobe vyjadril, že ju považuje v celom rozsahu za nezákonnú,
chybnú, nedá sa k nej vyjadriť. Toto trestné konanie od samého začiatku trpí veľmi závažnými
procesnými pochybeniami už v prípravnom konaní. Skutok tak, ako je popísaný vo výrokovej časti
uznesenia o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Tr. por. nespĺňa náležitosti dané § 206 ods. 3

Tr. por., nakoľko sa vyšetrovateľ policajného zboru pri formulácii skutku obmedzil len na všeobecné
konštatovanie, ktorého sa mal dopustiť obvinený D. E.. Takto vymedzený skutok je chybný vo viacerých
ohľadoch, nakoľko ním vlastne vyšetrovateľ policajného zboru pripisuje veľmi všeobecný a bez náležitej
individualizácie konania smerujúce k naplneniu výšky škody a teda aj kvalifikačného znaku skutkovej
podstaty trestného činu, ktorý mal spáchať D. E.. V zmysle uvedeného mal vyšetrovateľ policajného

zboru v intenciách požiadaviek individualizácie skutku do skutkovej vety zahrnúť všetky podľa neho
fiktívne konkrétne doklady z elektronickej pokladne a sumy, na ktoré mali byť tieto vystavené spolu
s dátumom a označením tovaru tak, aby tento skutok nemohol byť zamenený za iný. Bez zákonne
získaných dôkazov, len na základe protokolu z daňovej kontroly vzniesol obvinenie D. E. za napádaný
skutok. V takto formulovanom skutku mu dal vlastne vyšetrovateľ za vinu priznanie akéhokoľvek

účtovného dokladu z pokladne s daňovým reg. kódom XXXXXXXXXXXXXXXX a s daňovým reg.
kódom XXXXXXXXXXXXXXXX bez ohľadu na to, či tieto boli skutočné alebo nie. Predchádzajúci
právny zástupca jeho klienta postupoval počas celej obhajoby obžalovaného v rozpore s advokátskym
poriadkom, nakoľko nevyužíval na prospech klienta všetky možnosti dané mu právnym poriadkom,
čoho dôkazom je aj to, že v mene klienta nepodal ani sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia.

Na základe chybne formulovanej skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia následne podľa slov
obhajoby pochybil aj prokurátor okresnej prokuratúry Humenné, ktorý mal ako ochranca zákonnosti
takýto postup vyšetrovateľa policajného zboru zastaviť v zmysle § 230 ods. 2 písm. d) Tr. por. mu mal
uložiť povinnosť zabezpečiť do spisového materiálu potrebné listinné podklady a konanie doplniť aj
o ďalšie úkony. Toto prokurátor neurobil a nezákonné uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia

nezrušil, nezaoberal sa ani nezákonnosťou doručenia uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré nebolo
jeho klientovi doručené do vlastných rúk. Vyšetrovateľ úplne ignoroval povinnosť danú mu podľa § 2 ods.
10 Tr. por. kde mal zabezpečiť dôkazy svedčiace v prospech obvineného. Prokurátor bez relevantného
posúdenia zákonnosti celého prípravného konania ako aj výroku o vznesení obvinenia tento nezákonný
výrok prevzal do obžaloby, ktorá nespĺňa náležitosti podľa § 235 ods. 3 Tr. por. nakoľko v nepozmenenej

podobe plne preberá podobu výroku z uznesenia o vznesení obvinenia. Prokurátor prebral do obžaloby
iba výstupy z daňovej kontroly, ktoré nemôžu platiť pre trestné konanie, kde práve úlohou orgánov
činných v trestnom konaní je úlohou dokazovať všetky rozhodné skutkové okolnosti. Poukázal na
uznesenie Krajského súdu v Prešove 3ToS/25/2020 zo dňa 21.10.2021, kde krajský súd konštatuje,že orgány činné v trestnom konaní v tomto konaní nepredložili znalecký posudok, ktorý by preskúmal
účtovníctvo daňového subjektu a vyčíslil vlastnú daňovú povinnosť. Účtovníctvo daňového subjektu
absentujeakodôkazzostranyorgánovčinnýchvtrestnomkonaní.Zuvedenýchdôvodovpretopovažuje

podanú obžalobu za nezákonnú, zmätočnú a ako celé to navrhol odmietnuť.

Svedok A. A. D., konateľ spol. D. M. D. N. G.. G., po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní
predložil súdu písomnosť označenú ako „oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti“ zo dňa 18.01.2023,
ktorý bol doručený ich spoločnosti do elektronickej schránky z DÚ Košice a ktorý im určuje index

označený ako vysoko spoľahlivý daňový subjekt. Uvedená písomnosť sa krátkou cestou poskytla k
nahliadnutiu prokuratúre a obhajobe, ktorí sa s ňou oboznámili a následne sa zakladá do súdneho
spisu. Čo sa týka konkrétne toho prípadu obžalovaného, nevie sa k nemu konkrétne vyjadriť bez toho,
aby nahliadol do spisu, pretože takýchto prípadov je v poslednej dobe veľmi veľa. Zúčastňuje sa na
výsluchoch v prípravnom konaní, po vznesení obvinenia, potom na súdnych konaniach, týchto prípadov
je veľmi veľa. Za tých 10-15 rokov si to nemôže všetko pamätať. Keďže týchto prípadov je veľmi veľa,

tak si nemôže pamätať každú jednu kontrolu. Pamätá si, že boli vyzvaní DÚ Humenné, komunikuje v
takých prípadoch s nimi väčšinou jeho ekonómka, ktorá pripraví konkrétne podklady a tieto sa odovzdajú
osobne, ak je to v mieste sídla, alebo sa odošlú, pričom on sa následne zúčastňuje až úkonov v
prípravnom konaní a na výsluchu u vyšetrovateľa. Po nahliadnutí svedka do dokladov vo vyšetrovacom
spise na č.l. 138 -241 uviedol, že v prvom rade chce povedať, že subjekt B. E. tam ako je uvedený,

nepozná a nikdy nebol ich klientom, tým pádom ani vystavený pokladničný doklad, kde je uvedené, že
im boli vyplatené určité sumy, nie je v ich účtovníctve zaevidovaný, resp. výdavkové doklady v množnom
čísle, keďže ich je viac. Nebol to ich zákazník a nemajú ich zaevidované v účtovníctve. Výdavkové
doklady nevystavovali, keďže tieto vystavoval subjekt B. E.. Tie výdavkové doklady mu mali dokladovať
vyplatenie bločkov, ktoré sú tu ďalej priložené a ktoré mala vystaviť ich spoločnosť. No a na základe

toho ako listuje a vidí tie bločky, skonštatoval, že tie bločky neboli vystavené ich spoločnosť, nakoľko
nezodpovedajú dokladom vystavených ich spoločnosťou a zároveň sú na nich uvádzané aj rôzne druhy
tovaru, s ktorými neobchodujú. Napr. guľatina, neobchodujú s guľatinou, nejaká palubovka, toto nerobia,
hliníkový plech, to nerobia ani nerobili v tom čase, plech trapézový, jakel, plech pozinkovaný, keramický
obklad. Niektoré výrobky predávajú, ale ich majú pomenované ináč. Ale všeobecne môže potvrdiť, že

daňové doklady neboli vystavené ich spoločnosťou, čo následne potvrdila aj daňová kontrola. Následne
bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania na č.l. 130-133, kde uviedol, že býva na vyššie
uvedenej adrese v meste J., je konateľom spoločnosti D. M. D. N. G.. G., O. X/X, J.. K prešetrovanej
veci uviedol, že niekedy v mesiaci august 2017 boli za ním vo firme daňoví kontrolóri z F.. Ich mená si
už nepamätá, no vie prečo boli za ním. Potrebovali si overiť pravosť pokladničných bločkov, ktoré sa

vydávajú z jeho ERP s inými pokladničnými dokladmi, ktoré nejaký daňový subjekt predložil k daňovému
priznaniu. Na ich predajni bol vytlačený doklad z elektronickej registračnej pokladne s daňovým kódom
XXXXXXXXXXXXXXXX, tento pokladničný doklad bol porovnávaný s dokladmi, ktoré si doniesli daňoví
kontrolóri. Spomína si, že predložené pokladničné doklady vykazovali rozdiely, logo spoločnosti je iné,
DKP je na bločku hore, por. č. bločku je iné, na doklade je uvedené meno predávajúceho, iné číslo

účtenky, názvy tovarov sa nezhodujú, používajú detailnejší rozpis položiek, spodná časť, kde je rozpis
súm je iná. Po vydaní tovaru zo skladu je ich doklad z ERP opatrený pečiatkou spoločnosti. Zamestnanci
správcu dane taktiež porovnávali doklady z účtovníctva a skladovú evidenciu v ich spoločnosti. Skladová
evidencia je priamo prepojená na pokladnicu, v ktorej sa následne po vydaní zo skladu vytlačí doklad
o nákupe cez ERP. Pri uvedenom porovnávaní bolo zistené, že časy na predložených dokladoch ani

tovar na nich deklarovaný nebol z ich skladu vydaný, teda nebol vydaní ani doklad z ich ERP. Niektoré
predložené doklady zamestnancami správcu dane obsahovali taký druh tovaru, ktorý naša spoločnosť
vôbecnepredáva.AkoužvyššieuviedoldokladyvydávanézjehoERPsavôbecnezhodovalisdokladmi.
ktoré mu predložili správcovia dane z F.. Obžalovaného D. E. nepozná, nie sú v príbuzenskom ani inom
obdobnompomere.SdaňovýmsubjektomB.E.neobchodovali.Doklady,ktorésúvovyšetrovacomspise

neboli vystavené ich spoločnosťou a nedošlo k zdaniteľným plneniam. Pracovníci daňového úradu im pri
kontrolenepredkladajúinkriminovanédoklady,ktorénapr.terazvidelvspise,onisivyžiadajúichdoklady,
stanovia nejaký časový rámec, teda mesiac v tom a tom roku a na základe toho žiadajú predloženie
ich dokladov, čiže zoznamu buď v elektronickej forme alebo na nahliadnutie nejakého dokladu za ten
konkrétny dátum. Takže oni nepredkladajú im, ale oni predkladajú im ich doklady. On sa v podstate s

týmito doklady, ktoré sú súčasťou spisu, oboznámi až na výsluchu u vyšetrovateľa.

Svedok L. B. Q., po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedol, že je už 2 roky v dôchodku
a nemá čo dodať k tejto veci, všetko je uvedené v protokole z tejto daňovej kontroly a v rozhodnutí.Správca dane vykonal miestne zisťovanie v spoločnosti v J. a B. K.. Miestne zisťovanie sa týkalo,
či boli vydané doklady z ERP. Následne keď vykonávali miestne zisťovanie, porovnávali elektronické
registračné doklady, ktoré mal daňový subjekt vo svojom účtovníctve s dokladmi, ktoré boli vydané

spoločnosťami v J. a B. K.. To je všeobecne, presne nevie, ako sa volali. Pri miestnom zisťovaní boli
prítomní konatelia spoločnosti, ekonómka, alebo ekonomický úsek a na základe účtovníctva daňového
subjektu porovnávali tieto doklady, ktoré boli zaúčtované v účtovníctve daňového subjektu, či boli vydané
týmito spoločnosťami. Došli k záveru, že tieto doklady spoločnosti nevydali, vyjadril sa ekonomický
úsek, vyjadrili sa konatelia spoločnosti a na základe týchto skutočností spísali zápisnicu z miestneho

zisťovania, tieto zápisnice boli obojstranne podpísané a kópia bola odovzdaná druhej strane. Na
základe týchto skutočností predvolali daňový subjekt, aby im vysvetlil v rámci daňovej kontroly, že prečo
má zaúčtované tieto doklady vydané ERP od týchto spoločností. Všetko bolo uvedené v zápisnici z
miestneho zisťovania, alebo z ústneho pojednávania, ktoré bolo priložené k protokolu z daňovej kontroly.
Na základe týchto zistených skutočností správca dane vyhodnotil protokol z tejto daňovej kontroly
a následne vydal rozhodnutie. To je asi všetko v skratke. Všeobecne môže uviesť, že nesedel im

dátum, doklady z ERP, ktoré boli vystavené v sobotu, v nedeľu, niektorá registračná pokladnica nebola
ani zapnutá u týchto spoločností v sobotu. Konkrétne veci sú uvedené v zápisniciach a protokole z
daňovej kontroly. Vzhľadom k tomu, že svedok si s odstupom času už na niektoré veci nepamätá, bola
prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania na č.l. 114-117, kde uviedol, že pracuje na Daňovom
úrade Prešov pobočka Humenné ako kontrolór. S obvineným D. E. nie je v príbuzenskom ani inom

obdobnom pomere, obvineného vôbec nepozná. Plne zotrval na svojej výpovedi zo dňa 29.05.2018,
teda ako už uviedol na základe poverenia Daňového úradu Prešov zo dňa 30.01.2017 bol on a jeho
kolegyňa A. O. R. poverení na vykonanie kontroly dane príjmov fyzickej osoby za rok 2015 u daňového
subjektu B. E., IČO: XXXXXXXX, so sídlom podnikania G. XXXX/XX, F.. Na základe uvedeného
poverenia bol následne dňa 30.01.2017 uvedenému daňovému subjektu zaslané písomné oznámenie o

vykonaní daňovej kontroly príjmov fyzickej osoby za rok 2015. Daňový subjekt B. E., IČO: XXXXXXXX,
so sídlom podnikania G. XXXX/XX, F., sa nechala na základe písomného splnomocnenia v danom
konaní zastupovať splnomocnenou osobou D. E., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom F. H. G. XXXX/XX.
Dňa 06.03.2017 sa na Daňovom úrade v Humennom uskutočnilo ústne pojednávanie vo veci začatia
daňovej kontroly za rok 2015, kde splnomocnená osoba, teda p. E. za kontrolovaný daňový subjekt

B. E. predložil účtovné doklady, ktoré sú uvedené v predmetnej zápisnici č. 100398505/2017. Na
základe predložených účtovných dokladov ako aj na základe listinných dôkazov zadovážených vlastnou
činnosťou bola vykonaná daňová kontrola dane príjmov fyzickej osoby za rok 2015, pričom závery
uvedenej kontroly sú uvedené v protokole z daňovej kontroly č. 102166078/2017 zo dňa 12.10.2017. V
rámci daňovej kontroly spoločne s kolegyňou vykonal v rámci daňovej kontroly dve miestne zisťovania a

to v daňových subjektoch spol. G. G., J. XXX, B. K. L., kde boli preverované vydané doklady z ERP DKP
XXXXXXXXXXXXXXXX, pre daňový subjekt B. E., ktoré sú uvedené v protokole z daňovej kontroly. Pri
tomto zisťovaní bolo preukázané, že doklady z ERP, ktoré boli predložené daňovým subjektom B. E. a
doklad z ERP vystavený konateľom spol. G. G., D. S. vykazujú značné rozdiely a to: na doklade je iný
typ písma, typ papiera je iný, hlavička je iná, na doklade nie je číslo telefónu, na doklade nie je uvedené

ďakujeme Vám za nákup, na doklade sa uvádza vystavil: meno 1, na doklade sa uvádza ref. číslo,
MF znak je menší, hodiny a dátum sú iné, poradové číslo dokladu je iné. Taktiež boli zistené rozdiely
v sumách zaúčtovaných na dokladoch ERP, čas predaja nekorešponduje so zisteniami u predajcu.
Celkové zistenia z tohto šetrenia sú uvedené v protokole č. 102 166 078/2017 zo dňa 12.10.2017.
Taktiež bolo vykonané miestne zisťovanie u spol. D. M. D. N. G.. G., so sídlom O. X/X, J., IČO:

XXXXXXXX, konateľom ktorej je A. A. D., kde sa preverovali doklady z ERP ich spol. pre daňový subjekt
B. E.. Aj týmto miestnym zisťovaním boli zistené obdobné nedostatky ako v prípade bločkov zo spol.
G., pričom konkrétne pochybenia sú uvedené v protokole č. 102 166 087/2017 zo dňa 12.10.2017.
Dňa 22.09.2017 zamestnanci daňového úradu písomne informovali splnomocneného zástupcu D. E. o
kontrolnýchzisteniachzvykonanejkontrolydanezpríjmovfyzickejosobyzarok2015azároveňvsúlade

s ustanovením § 45 ods. 1, písm. f) z.č. 563/2009 Zb. bolo D. E. poskytnutý priestor na vyjadrenia sa k
zisteným skutočnostiam, spôsobu ich zistenia, možnosti navrhnutia, aby v protokole boli uvedené jeho
vyjadrenia k zisteniam správcu dane. D. E. ako splnomocnený zástupca daňového subjektu B. E. sa do
zápisnice č. 102017802/2017 vyjadril, že bločky odoberal od nejakého pána z Košíc, ktorého nepozná.
Menovaný mal prísť k OD N. R. J., kde mu neznáma osoba dala bločky z ERP, on mu dal peniaze za

bločky a odišiel. Správca dane položil splnomocnenému daňovému subjektu otázku ako často odoberal
bločky a či má kontakt na osobu, ktorá mu bločky dávala, D. E. odpovedal, že sa s ním stretával v
priebehu roka, nemá kontakt na túto osobu, vtedy mal kontakt, no teraz nemá. Daňový úrad Prešov,
pobočka Humenné na základe vykonanej kontroly dane z príjmov fyzických osôb za rok 2015 vydalrozhodnutie vo veci vyrúbenia rozdielu dane č. 102 476 171/2017 zo dňa 29.11.2017, kde daňovému
subjektu B. E. vyrúbil rozdiel dane v sume 80.801,61 eur. Proti uvedenému rozhodnutie daňový subjekt
B. E. podala v zákonnej lehote odvolanie proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné

č. 102476171/2017 zo dňa 29.11.2017. Na základe odvolania správca dane dňa 08.01.2018 vyzval
daňový subjekt B. E. výzvou na odstránenie nedostatku podania č. 100046740/2018 zo dňa 08.01.2018,
aby podanie doručené dňa 02.01.2018 doplnil o náležitosti podľa § 472 ods. 4 písm. d) z. č. 563/2009
Z.z. a to o dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania. Na uvedenú výzvu daňový subjekt B. E.
nereagoval a správca dane zaslal tomuto daňovému subjektu oznámenie č. 100261221/2018 zo dňa

30.01.2018, v ktorom uviedol, že jeho podanie považuje za akoby nepodané, nakoľko v stanovenom
termíne nepredložil dôkazy preukazujúce odôvodnenosť podania. Na záver uviedol, že všetky zistené
skutočnosti boli podrobne popísané v protokole z daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za rok
2015 u daňového subjektu B. E..

Svedok P. D. B., po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedol, že po preštudovaní obžaloby

môže k veci uviesť, že DÚ Prešov vykonal u daňového subjektu B. E., G. XXXX/XX, XXX XX F.,
IČO: XX XXX XXX, DIČ: XXXXXXXXXX, daňovú kontrolu dane z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie
obdobie 2015, z ktorej vyhotovil protokol č. 102166078/2017 zo dňa 12.10.2017 s nálezom: Následne
správca dane vydal tomu zodpovedajúce rozhodnutie o vyrúbení rozdielu dane č. 102476171/2017 zo
dňa 29.11.2017, ktorým vyrúbil predmetnému daňovému subjektu rozdiel dane v sume 80.801,61 Eur.

Uvedenú daňovú kontrolu vykonali L. B. Q. a A. O. R., ktorí sa môžu podrobne vyjadriť k priebehu a
výsledku uvedenej daňovej kontroly, prípadne predpokladá, že ich výpovede sú zaznamenané v rámci
prípravného konania. K dnešnému dňu eviduje DÚ Prešov voči dotknutému daňovému subjektu daňové
nedoplatky na spravovaných daniach v celkovej výške 345.749,64 Eur, pričom medzi nimi sa nachádza
aj daňový nedoplatok na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015, t.j. dorub z vyššie

uvedenej daňovej kontroly a to vo výške 77.874,19 Eur. Z uvedeného vyplýva, že pôvodná výška dorubu
bolaponíženáosumu2.927,42Euratopreúčtovaniamizinýchdruhovpríjmovvobdobíodjanuára2018
do júla 2021. Predmetný daňový nedoplatok v zostávajúcej výške bol postúpený na príslušné oddelenie
daňovej exekúcie na vymáhanie dňa 13.02.2018. Doplnil, že za predmetné zdaňovacie obdobie evidujú
ešte daňový nedoplatok vo výške 7.288,70 Eur, čo predstavuje pokuta z daňovej kontroly a daňový

nedoplatokvsume43.353,10Eur,čopredstavujeúrokzomeškania.Jemožnézazákonomstanovených
podmienok vykonať opätovnú daňovú kontrolu, pričom je presne vymedzené, kto o ňu môže požiadať,
napr. OČTK, alebo taký pokyn vydá Finančné riaditeľstvo. Vykonanie daňovej kontroly nie je časovo
ohraničené, ale ďalšou otázkou zostáva možnosť vyrubiť daň vzhľadom na paragrafové znenie zániku
tohto práva. Táto lehota je, ak sa nemýli, 5 rokov. 20 rokov je lehota zániku práva vymáhať. Daňový

poriadok pozná aj inštitút opravného daňového priznania, aj dodatočného DP, pričom opravné priznanie
je možné podať v lehote na podanie DP z dôvodov na strane daňového subjektu, napr. ak niečo zabudol,
alebo sa niečo zmenilo a je potrebné to v DP uviesť. Dodatočné sa podáva po uplynutí lehoty na podanie
DP, ak vyšli najavo nové skutočnosti po podaní DP a lehota je, ak sa nemýli, 5 rokov. Nemá informáciu,
aby bolo podané dodatočné DP.

Svedok D. S., po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedol, že nevie, o akú vec sa jedná, ale
si spomína, že minule pani predsedníčka senátu spomínala, že bol v tejto veci vypočutý v J. na polícii. Je
majiteľomfirmyG.G.,jeajriaditeľtejfirmy,terazfirmuzanechalsvojmusynovi.Pokiaľnebudedôchodca,
to je už len pár mesiacov, tak aj on bude figurovať v tej firme. Založil tú firmu XX.XX.XXXX a potom sa tá

firma v roku 2006 transformovala na s.r.o.. Predmetom podnikania firmy bol predaj stavebného materiálu
a doprava. Obžalovaného a ani jeho manželku nepozná a ani s nimi neobchodoval. Pamätá si, že v roku
2017, prišli z DÚ kontrolóri nepripravení, nepoznali program, s ktorým pracovali MRP, ten program bol z
Banskej Bystrice, aj do dnešného dňa pracujú s týmto programom a nepripravení boli v tom zmysle, že
nemalikábel,ktorýmbysapripojili,pričomonimalitakýpokynzDÚ,žemajúbyťpripravenítak,žesacez

ten kábel napoja na registračnú pokladnicu a počítač a stiahnu si odtiaľ údaje. Firma ten kábel mala, ale
oni sa nevedeli pripojiť. Tí, ktorí prišli na to šetrenie, ani nemali o tom vedomosť, že takto to majú robiť.
On im na to poskytol dvoch ľudí, ktorí robia s týmto programom a oni tam hľadali hodinu alebo dve hodiny
čo sa týka dát z účtov spätne v histórii. Sú tam dané údaje, všetky bločky, kedy, v ktorý deň boli vytlačené,
je tam aj časový údaj, aj poradové číslo a pokiaľ sa dobre pamätá, tak nesedeli tie bločky. Oni prišli s

nejakými bločkami, že niekedy v minulosti, že tam boli nejaké údaje na tom bločku, že niekedy predali
niekomu nejaký materiál. Vzhľadom k tomu, že si svedok nepamätá čo nesedelo na tých bločkoch,
bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania na č.l. 126 – 129, kde uviedol, že s obvineným D.
E. nie je v príbuzenskom ani inom obdobnom pomere, menovaného vôbec nepozná. Býva na vyššieuvedenej adrese v meste B. K. L., je konateľom spoločnosti G. G., J. XXX, B. K. L.. K prešetrovanej
veci uviedol, že niekedy v mesiaci august 2017 boli za ním vo firme daňoví kontrolóri z Humenného.
Ich mená si už nepamätá, no vie prečo boli za ním. Potrebovali si overiť pravosť pokladničných bločkov,

ktoré sa vydávajú z jeho ERP s inými pokladničnými dokladmi, ktoré nejaký daňový subjekt predložil
k daňovému priznaniu. Na ich predajni bol vytlačený doklad z elektronickej registračnej pokladne s
daňovým kódom XXXXXXXXXXXXXXXX, tento pokladničný doklad bol porovnávaný s dokladmi, ktoré
si doniesli daňoví kontrolóri. Spomína si, že predložené pokladničné doklady vykazovali rozdiely, bol
tam celkom iný typ písma, typ papiera bol iný, hlavička bola iná, na doklade chýbalo telefónne číslo,

nebolo tam uvedené ďakujeme Vám za nákup, na doklade bolo uvedené vystavil: meno 1, na doklade sa
uvádza ref. číslo, MF znak je menší, hodiny a dátum sú iné a poradové číslo dokladu je iné. Zamestnanci
správcu dane taktiež porovnávali doklady z účtovníctva a skladovú evidenciu v ich spoločnosti. Skladová
evidencia je priamo prepojená na pokladnicu, v ktorej sa následne po vydaní zo skladu vytlačí doklad
o nákupe cez ERP. Pri uvedenom porovnávaní bolo zistené, že časy na predložených dokladoch ani
tovar na nich deklarovaný nebol z ich skladu vydaný, teda nebol vydaní ani doklad z ich ERP. Niektoré

predložené doklady zamestnancami správcu dane obsahovali taký druh tovaru, ktorý ich spoločnosť
vôbec nepredáva. Ako som už vyššie uviedol doklady vydávané z jeho ERP sa vôbec nezhodovali s
dokladmi, ktoré mu predložili správcovia dane z Humenného. Tie rozdiely, ktoré boli menované pri tom
výsluchu, čo sa týka tých bločkov, na to prišli pracovníci DÚ a jeho dvaja zamestnanci. On vtedy, keď sa
prišlo na tie rozdiely, nebol prítomný, ale následne prišiel na firmu a videl tie rozdiely. On na to má ľudí,

tieto veci nesleduje, on si robí svoju robotu. Výsluch na polícii prebiehal tak, že ho predvolali, boli tam
dvaja policajti, vlastne nepamätá sa na 100%, pokiaľ si dobre pamätám, tak volal do obchodu nejakého
D. B., to sú jeho zamestnanci, lebo nevedel tie čísla, on ich nevie spamäti. Nevie, či policajti nemali
nejakú zápisnicu, čo sa týka tých čísiel. Pokiaľ jeho aj teraz tu zavolajú a ukážu nejaký bloček, on sa
nevie vyjadriť k tomu, on tie bločky nevystavuje, len by zavolal do firmy. Pokiaľ sa vo firme pozrú na ten

bloček,natenkonkrétnydeň,pokiaľsavediadostaťdosystému,natombločkujevšetkouvedené,jetam
dátum, čas, hodina, poradové číslo. Pokiaľ mu potom ukážu tento bloček na polícii, potom sa vie vyjadriť,
či je nimi vystavený alebo nie. Pred výsluchom na polícii bol riadne poučený a s policajtami komunikoval
pol maďarsky a pol slovensky. Vo vedľajšej miestnosti bol policajt, ktorý vedel po maďarsky. Daňoví
kontrolóri komunikovali s B. D. a G. L.. Prišli za ním, ale on ich odviedol k týmto dvom pracovníkom, lebo

oni pracujú v tom programe. Pri výsluchu na polícii si nežiadal prítomnosť tlmočníka, nakoľko rozumie
slovenskému písanému textu.

Znalec P. A. C. N., po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu
odvoláva na svoj znalecký posudok č. 59/2020 bol prečítaný jeho záver, kde NA OTÁZKU: S

PRIHLIADNUTÍM NA NOVÉ ZISTENIA PO DOPLNENÍ ÚČTOVNÍCTVA ZISTITE, AKÁ BY MALA
BYŤ SPRÁVNA DAŇOVÁ POVINNOSŤ DAŇOVÉHO SUBJEKTU B. E., MIESTO PODNIKANIA F.,
UL. G. I.XXXX/XX, IČO: XXXXXXXX NA DANI Z PRÍJMOV FYZICKEJ OSOBY ZA ZDAŇOVACIE
OBDOBIE ROKU 2015, AK BY PÔVODNE PRIZNANÉ VÝNOSY (PRÍJMY) SPOLOČNOSTI V
TOMTO BOLI ZNÍŽENÉ O PÔVODNE NEZARÁTANÉ VÝDAVKY DAŇOVNÍKA znalec odpovedal, že

na základe výpočtu z predložených účtovných dokladov a výstupov z účtovníctva, za predpokladu
že by pôvodne priznané výnosy (príjmy) daňovníčky boli znížené o jej pôvodne nezarátané
výdavky, potom s prihliadnutím na tieto zistenia by mala byť správna daňová povinnosť daňového
subjektu B. E., miesto podnikania F., H. G. I.XXXX/XX, IČO: XXXXXXXX na dani z príjmov
fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015 vo výške 24.542,91 EUR. Ďalej NA OTÁZKU: Z

TAKTO ZISTENÝCH DAŇOVÝCH POVINNOSTÍ ZISTIŤ VÝŠKU ROZDIELU DANE MEDZI DANOU
PRIZNANOU DAŇOVÝM SUBJEKTOM B. E., MIESTO PODNIKANIA F., UL. G. I.XXXX/XX, IČO:
XXXXXXXX ZA ROK 2015 V PODANOM DAŇOVOM PRIZNANÍ K DPFO A DANOU ZISTENOU
ZNALCOM uviedol, že daňový subjekt B. E., miesto podnikania F., H. G. I.XXXX/XX, IČO: XXXXXXXX
si v pôvodnom daňovom priznaní uviedla daň (riadok 80 daňového priznania) vo výške 1.688,61 EUR.

Znalcom zistená výška dane je 24.542,91 EUR. Rozdiel je čiastka 22.854,30 EUR. NA OTÁZKU: Z
TAKTO ZISTENÝCH DAŇOVÝCH POVINNOSTÍ ZISTIŤ VÝŠKU ROZDIELU DANE MEDZI DAŇOU
ZISTENOU ZNALCOM A DAŇOU UVEDENOU V PROTOKOLE Z DAŇOVÝCH KONTROL DPFO
uviedol, že správcom dane bola vyčíslená daňová povinnosť, resp. skrátenie dane vo výške 80.801,61
EUR. Znalcom zistená výška dane je 24.542,91 EUR. Rozdiel predstavuje čiastku 56.258,70 EUR.

NA OTÁZKU: UVIESŤ INÉ SKUTOČNOSTI, KTORÉ VYJDÚ NAJAVO V PRIEBEHU VYPRACOVANIA
ZNALECKÉHO POSUDKU uviedol, že počas znaleckého dokazovania neboli zistené také skutočnosti,
ktoré by mali vplyv na preverovanú vec a bolo by potrebné uviesť ich v tomto znaleckom posudku. K
zisteniu výšky daňovej povinnosti vychádzal z podkladov – sumarizácia príjmov a výdavkov, peňažnýdenník, banková kniha a evidencia pohľadávok a záväzkov. Čo sa týka otázky rozdielu jeho zistení a
zistení správcu dane pri výkone daňovej kontroly, vzhľadom na odstup času si už naozaj nepamätá,
o ktoré konkrétne doklady sa jednalo, preto sa nevie na tieto presne odvolať. Fiktívne doklady neboli

zaradené do účtovníctva obžalovaného. Znalec sa nevedel konkrétne vyjadriť k pôvodným nezarátaným
dokladom. On konkrétne bral do úvahy len účtovníctvo, v ktorom neboli zarátané doklady vytknuté
pri kontrole DÚ. Na otázku prokurátora, aby sa vyjadril k tomu, či závery, ktoré ste vo veci podali,
boli založené len na základe nejakých formálnych dokladov, alebo ste skúmali aj obsahovú správnosť,
teda oprávnenosť výdavkov, existenciu dodávateľa, ale v tom zmysle tých identifikačných znakov a

tým ste aj v rámci týchto záverov vlastne verifikovali reálnosť uvedených subjektov a služieb uviedol,
že znalecký posudok v takom rozsahu nebol vypracovaný, pretože otázka znela len na výpočet výšky
daňovejpovinnosti.Všetkytakétoinformácievyžadujúdlhšíčasainúvýškuznalečného.Lebovpodstate
táto činnosť by suplovala kontrolu samotného DÚ, avšak on dostal v zadaní iba 4 otázky, na ktoré
som v ZP odpovedal. Na otázku prokurátora, aby sa vyjadril, či ten daňový subjekt mal za zdaňovanie
obdobie roku 2015 povinnosť predložiť účtovnú závierku, ak áno, v akej lehote bola predložená a kde

je uložená a či ste ju mali k dispozícii pri vypracovaní ZP znalec uviedol, že každá účtovná jednotka je
povinná na konci účtovného obdobia vypracovať účtovnú závierku. Takáto účtovná závierka je súčasťou
daňového priznania, ktoré sa spolu podávajú správcovi dane v lehote na podanie daňového priznania.
On účtovnú závierku predloženú nemal. Napriek tomu takáto by mala byť uložená v registri účtovných
závierok, vo verejne prístupnom registri. Na otázku prokurátora čo je podkladom tej účtovnej závierky,

kto ju podpisuje, kto za ňu zodpovedá a či je možné ju dodatočne meniť a to v kontexte, že sa vyskytnú
napr. nezaúčtované doklady, ako to tvrdí obhajoba znalec uviedol, že účtovná závierka sa vypracuje
z údajov zistených z účtovníctva účtovnej jednotky, vypracuje, zodpovedá za ňu a predkladá ju daná
účtovná jednotka. V prípade zistených zmien v účtovníctve, tak ako to bolo pravdepodobne aj v tomto
prípade, sa zakladá do registra účtovných závierok opravná účtovná závierka. Účtovná jednotka, ak

zistí rozdiel medzi účtovníctvom, na základe ktorého vypracovala daňové priznanie a predložila účtovnú
závierku, tak bezodkladne vypracuje nové daňové priznanie, ktorého súčasťou je tá opravená účtovná
závierka a to sa predkladá správcovi dane. Na otázku prokurátora, či bola súčasťou jemu predložených
dokladov opravná účtovná závierka znalec uviedol, že nie, mal k dispozícii len doklady, ktoré zodpovedal
v prvej otázke a ktoré sú prílohou ZP. Na otázku prokurátora, či vo všeobecnosti pri spracovaní záverov

vychádza aj z účtovných závierok zverejnených v registri účtovných závierok, alebo vychádzate len
z predložených dokladov, či si tieto údaje verifikuje takým spôsobom znalec uviedol, že ako znalec
zodpovedá na položené otázky a zvyčajne od vyšetrovateľov dostávam typ otázok, aká je hospodárska
situácia obchodného subjektu a či predložené doklady sú správne, tak vtedy to kontrolujem, ale v tomto
prípade to nekontroloval.

Svedkyňa G. G., po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedla, že prišiel za ňou pán E., či by
prejehomanželkuneurobilajednoduchédaňovéúčtovníctvo,manželkamaladeti,takžedokladyminosil
pán E.. Bolo to asi pred 9-10 rokmi, asi 2014, 2015. Nosil faktúry, príjmy, výdaje, bežné doklady, ktoré od
nehoprevzala.Záležaloodtoho,kedyprišiel,aleprekaždéhomalašanón,doktoréhodokladyzakladala.

Nosil ich v taške, neboli pozakladané, uložila ich do priečinku, potom ich vybrala a spracovávala.
Následne jej pán E. zavolal, že jej veľmi pekne ďakuje, pretože má pre ňu problémy s DÚ, je trestne
stíhaný. Nerozumela prečo by mal mať kvôli nej problémy, ale v tom čase mala veľmi chorého manžela,
takže už iba dokončovala tieto veci. Následne, keď odovzdávala kanceláriu, tak našla na poličke šanón,
tých šanónov tam bolo viac, ale v tom jednom boli doklady pani B. E.. Neurobila ich hneď, trvalo to asi

2-3 dni, kým ich spracovala, volala aj svojej známej a aj pánovi E. a následne ich začala spracovávať.
Urobila nanovo rekonštrukciu účtovníctva a vznikol tam dosť veľký rozdiel na daňovej povinnosti. Už si
to presne nepamätá, ale bolo to presne okolo 15-20 tis. Nemá už tie doklady, tak si to presne nepamätá.
Spracovala peňažný denník za rok 2015 všetko komplet. Peňažný denník, to je pokladňa a normálny
účtovný denník, ktorý obsahuje faktúry vstupné a výstupné a závery skontrolovala. V živote sa jej niečo

také nestalo a veľmi sa za to ospravedlňuje. Nechcela to hneď odovzdať, už sa bála, bola v takom strese,
že si zavolala známu a poprosila ju, aby to za ňou všetko ešte raz skontrolovala. Bola to pani G. B..
Bola to jej bývalá lektorka, k nej chodila na rôzne kurzy a vzdelávania, ktoré si platila cez Akadémiu
vzdelávania. Kontrolovala vtedy už mesiac za mesiacom, všetko ešte raz. Už si vôbec neverila, pretože
také niečo sa jej v živote nestalo. No vtedy niektoré veci robila aj po nociach, pretože som s P. (manžel)

chodila po vyšetreniach, po nemocniciach a pod. V rokoch 2015-2016 spracovávala aj účtovníctvo iných
asi 5-6 boli DPH-čkari a ostatní A-čkari, ale pri nikom inom sa jej to nestalo.Z protokolu Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné č. 102166078/2017 zo dňa 12.10.2017 v bode
III. Číselné zhrnutie výsledkov kontroly je uvedené, že na základe výsledku vykonanej daňovej kontroly
uvedeného v časti II tohto protokolu bol u daňového subjektu B. E., G. XXXX/XX, XXX XX F. zistený

rozdiel dane oproti podanému daňovému priznaniu o čiastku 80.801,61 eur.

Zo správy Mesta F. vyplýva, že obžalovaný býva na adrese trvalého pobytu G. XXXX/XX, F. s manželkou
a X deťmi. Je údajné zamestnaný. V mieste bydliska má obžalovaný dobré susedské vzťahy, bez
akýchkoľvek sporov a konfliktov.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný má 3 záznamy a to:

1. Okresný súd Humenné; rozsudok 25.2.2009; spis. značka 2T 12/09; právoplatnosť 25.2.2009; §156/1;
§364/1a Tr. z. 300/2005; odňatie slobody podmienečne na 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1
rok, obmedzenie: 02.05.2010; osvedčenie sa 08.09.2010; úhrnný trest; na páchateľa sa hľadí, akoby

nebol odsúdený;

2. Okresný súd Vranov n. Topľou; trestný rozkaz 16.05.2012; spis. značka 10T/37/2011; právoplatnosť
31.8.2012; §157/1,2a Tr. z. 300/2005; odňatie slobody podmienečne na 1 rok so skúšobnou dobou v
trvaní 1 rok 6 mesiacov do 28.02.2014; osvedčenie sa 03.05.2014; zákaz činnosti vedenia všetkých

druhov motorových vozidiel na 1 rok; vykonanie trestu 31.08.2013; odsúdenie zahladené podľa § 93/1
Tr. zák. sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený;

3. Okresný súd Michalovce; trestný rozkaz 07.06.2013; spis. značka 4T/107/2013; právoplatnosť
12.07.2013; §348/1d Tr. z. 300/2005; peňažný trest 500 EUR, náhradný trest odňatia slobody na 8

mesiacov; zaplatil 29.11.2013; zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 2 roky; podmienečné upustenie
od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti 14.10.2014 so skúšobnou dobou na 15 mesiacov; nariadenie
výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti 08.09.2016; vykonanie trestu 24.07.2017; odsúdenie zahladené
podľa § 93/1 Tr. zák.sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený.

Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný má 13 záznamom,
všetky na úseku cestnej premávky.

Prokurátor vo svojej záverečnej reči uviedol, že vzhľadom na výsledky doplneného dokazovania po
povolení obnovy konania, navrhol uznať obžalovaného D. E. z trestného činu skrátenia dane a poistného

podľa § 276 ods. 1, 2 písm. d) TZ a súčasne navrhol upraviť v skutku obžaloby výšku spôsobenej
skrátenej dane vzhľadom na závery znaleckého posudku znalca z odboru ekonómie a manažmentu,
odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo P. A. C. N. a to na sumu celkom 22.854,30 Eur. Poukázal na to, že k
zmene právnej kvalifikácie došlo vzhľadom na novelu trestného zákona účinnú od 06.08.2024, kde bola
podaná obžaloba pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 na odseku 3, vzhľadom na výšku

škody tohto času je potrebné posudzovať protiprávne konanie obžalovaného ako prečin. Čo sa týka
stručnosti preukázania viny samotný obžalovaný v prípravnom konaní uznal vinu, oľutoval. Zo spáchania
trestného činu bol uznaný za vinného aj v súdnom konaní a po povolení obnovy je zo spáchania
trestnéhočinuusvedčovanýnajmäsvedeckýmivýpoveďami,znaleckýmposudkom,fiktívnymifaktúrami,
protokolom z daňovej kontroly a ďalšími listinami z daňového úradu súvisiacimi s daňovou kontrolou

u tohto daňového subjektu. Čo sa týka uloženia trestu, tak vzhľadom na odstup času keďže došlo
k spáchaniu trestného činu v roku 2016 ako aj na zníženie škody spôsobenej predmetným trestným
činom, navrhol uložiť obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonnej
trestnej sadzby za súčasného uloženia primeranej skúšobnej doby. Tiež navrhol uložiť trest zákazu
činnosti s poukazom na § 61 ods. 6 TZ spočívajúci vo výkone akejkoľvek podnikateľskej činnosti na

základe živnostenského oprávnenia, tiež zákaz byť štatutárnym zástupcom akejkoľvek právnickej osoby,
a to v hornej polovici zákonnej trestnej sadzby a to minimálne 5 rokov 6 mesiacov a 1 deň. Navrhol
uložiť primeraný peňažný trest obžalovanému za súčasného uloženia trestu odňatia slobody v prípade
úmyselného zmarenia peňažného trestu.

Obhajca obžalovaného v záverečnej reči uviedol, že jeho klient sa ku spáchaniu skutku, ktorý sa mu
kladie za vinu v celom rozsahu priznal, svojej konanie oľutoval. Škoda bola v zmysle ZP P. A. N. ustálená
vo výške 22.854,30 Eur čím sa jeho klient dopustil spáchania prečinu skrátenia dane a poistného podľa §
276ods.1,2TZ.NazákladenovelyTZúčinnéhoodaugusta2024jetrestnásadzbazatentoprečin1až5rokov. Jeho klient žije usporiadaným rodinným životom, za posledných 10 rokov sa nedopustil spáchania
žiadneho trestného činu. Je zamestnaný a spolu s manželkou sa stará o svoje E. deti. Po zohľadnení
všetkých týchto poľahčujúcich okolností navrhol, aby mu súd uložil trest na dolnej hranici trestnej sadzby.

Čo sa týka zákazu trestu činnosti, tento navrhol uložiť na dolnej hranici zákonnom stanovenej trestnej
sadzby na maximálnej možnej dolnej hranici bez uloženia zákazu peňažného trestu, pretože vzniknutú
škodu si daňový úrad uplatňuje v samostatnom daňovom exekučnom konaní a tiež má stále blokovaný
4-izbový byt.

K právnej kvalifikácii skutku a k otázke viny súd uvádza :

Obžaloba bola v danej trestnej veci na obžalovaného pôvodne podaná pre zločin skrátenia dane a
poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, a to dňa 03. 12. 2018, za ktorý bolo možné
uložiť trest odňatia slobody v trvaní 4-10 rokov.

Dňa 06.08.2024 nadobudol účinnosť Trestný zákon v znení zákona č. 40/2024 Z. z., č. 41/2024 Z. z.
(Nález Ústavného súdu SR č. k. PL. ÚS 3/2024-112 z 28. februára 2024), č. 47/2024 Z. z., č. 214/2024 Z.
z., č. 215/2024 Z. z. (Nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 3/2024-761 z 03. júla 2024), v dôsledku čoho sa
okrem iného zmenilo aj ustanovenie § 125 Trestného zákona, podľa ktorého sa škodou malou rozumie
škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur.

Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie
škoda prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu,
hodnoty veci a rozsahu činu.

Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného

v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.

Podľa § 125 Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou

väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca
sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto
hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

V dôsledku vyššie uvedenej zmeny Trestného zákona, ktorá je pre obžalovaného D. E. priaznivejšia,

je potrebné skutok, ktorý bol pôvodne kvalifikovaný v obžalobe ako zločin skrátenia dane a poistného
podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, posudzovať ako prečin skrátenia dane a poistného podľa
§ 276 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, t. j. ako prečin skrátenia dane
a poistného, keďže škoda je vo výške 22.854,30 eur, čo je podľa aktuálnej právnej úpravy škoda väčšia,
teda vypadlo ust. 276 ods. 3 TZ, a za prečin podľa § 276 ods. 2 TZ je možné uložiť trest odňatia slobody

na 1 rok až 5 rokov.

Podľa § 276 ods. 1 Trestného zákona; kto v malom rozsahu skráti daň, poistné na sociálne poistenie,
verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, potrestá sa odňatím
slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Podľa § 276 ods. 2 písm. d) trestného zákona; odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1vo väčšom rozsahu.

Objektom trestného činu podľa § 276 Trestného zákona je vo všeobecnosti záujem štátu na správnom

vymeraní dane, pričom predmetnom tohto trestného činu sú finančné prostriedky, o ktoré bola v dôsledku
protiprávneho konania poškodená Slovenská republika.

Pod zákonným znakom „skrátenie dane“ možno preto považovať akékoľvek konanie páchateľa, v
dôsledku ktorého mu príslušný štátny orgán alebo orgán verejnej samosprávy vyrubí daň v nižšej než

zákonom určenej sume alebo k vyrubeniu dane vôbec nedôjde.

Trestný čin skrátenia dane je charakteristický podvodným úmyslom páchateľa a na rozdiel od
všeobecného ustanovenia o podvode je však tento úmysel špecificky zameraný na zníženie alebo úplnéeliminovanie daňovej povinnosti prostredníctvom uvedenia do omylu daňového úradu v otázke údajov,
z ktorých daňová povinnosť, respektíve jej výška vyplýva, vrátane zatajenia takých údajov. Daň však
možno skrátiť len do výšky, v ktorej sa má priznať (a následne zaplatiť). Nemožno ju teda skrátiť, resp.

ďalej skracovať, ak výsledná daňová povinnosť nie je vyjadrená reálnym (kladným) číslom (pozn. ak
je nulová).

Úmyselné podvodné konanie páchateľa, ktorým dosiahne, že mu daň nebola vôbec vyrubená alebo mu
bola vyrubená v nižšej výmere, je dokonaným trestným činom skrátenia dane podľa § 276 Trestného

zákona, pričom úmysel páchateľa (pozn. v zmysle ust. § 15 Trestného zákona) sa musí vzťahovať aj
na okolnosť, že daň sa skracuje.

Teda pri trestnom čine skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného poriadku páchateľ uvádza
Slovenskú republiku zastúpenú príslušným správcom dane do omylu, t.j. klame, predstiera niečo, čo
nie je v súlade so skutočnosťou, a to pri trestnom čine skrátenia dane a poistného v tom, že daňový

subjekt nemá žiadnu vlastnú daňovú povinnosť, respektíve ju síce má, ale v nižšej výške, než ju má
v skutočnosti.

Pod skrátením dane možno pritom rozumieť viacero špecifických druhov „podvodov“ na DPH, ako
napríklad tzv. fiktívna fakturácia. Pri tzv. fiktívnej fakturácii ide o neoprávnené vytváranie daňových

nákladov či vytváranie nárokov na odpočet DPH cez fiktívne daňové doklady, zvyčajne za % odmenu,
resp. ide o nákup faktúr za vopred dohodnuté % z fakturovanej ceny. Tieto fiktívne daňové doklady sa
viažu k neexistujúcemu plneniu, teda ide len o formálne deklarovanie plnenia, ktoré nikdy neexistovalo, v
dôsledku čoho páchateľ sleduje zníženie daňovej povinnosti na dani z príjmu či na dani z DPH. Typickým
znakom takejto fakturácie sú platby v hotovosti, prípadne bankové prevody vykazujúce časté výbery v

hotovosti vo vyšších sumách (pozn. keďže sa tieto vracajú späť s tým, že sú už ponížené o % podiel ).

V danom prípade protiprávne konanie obžalovaného ako zodpovednej osoby za daňový subjekt B. E.,
miesto podnikania F., H. G. I. XXXX/XX, IČO : XXXXXXXX spočívalo v tom, že skutkami vymedzenými
vobžalobesiskrátildaňovúpovinnosťtak,žesineoprávnenecezfiktívnefaktúryuplatnildaňovévýdavky

na základe uvedených pokladničných dokladov, čím za obdobie roka 2015 skrátil daň z príjmov fyzickej
osoby celkom vo výške 22.854,30 eur na škodu štátneho rozpočtu SR.

Objektom trestného činu skrátenia dane a poistného je záujem štátu na správnom vymeraní dane. Ide
o osobitný druh podvodu spočívajúcu v tom, že konkrétnemu daňovému subjektu je na základe konania

páchateľa alebo opomenutia určitého konania vymeraná nižšia daň, ako by mu podľa zákona mala
byť vymeraná. V prejednávanej veci sa tak malo stať zaúčtovaním fiktívnych faktúr spol. G., G. a spol.
D. M. D. N. G.. G. do výdavkov daňového subjektu B. E., pričom doklady z elektronickej registračnej
pokladne daňového subjektu B. E. sa nezhodovali s dokladmi vystavenými z elektronickej registračnej
pokladne od oboch spoločností. Objektívna stránka tohto trestného činu predstavuje skrátenie dane,

ktorýmsarozumieakékoľvekkonaniepáchateľa,vdôsledkuktoréhojekonkrétnemudaňovémusubjektu
zo strany príslušného orgánu vyrubená nižšia daň ako je suma dane určená zákonom alebo k vyrubeniu
vôbec nedôjde. Subjektom skutkovej podstaty trestného činu je ten, kto takto koná. Z hľadiska naplnenia
skutkovej podstaty sa vyžaduje úmyselné zavinenie, ktorého aspoň formou nepriameho úmyslu musí
pokrývať všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu.

Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral
súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán a dospel bez rozumných pochybností
k záveru, že je jednoznačne preukázané, skutok opísaný v obžalobe a po prekvalifikovaní novelou

sa stal tak ako je opísaný v obžalobe a že obžalovaný naplnil svojím konaním všetky pojmové
znaky prečinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona,
tým že vedome a neoprávnene fiktívne fakturoval cez fiktívne daňové doklady, čím si neoprávnene
uplatnil daňové výdavky na základe vyššie uvedených pokladničných dokladov. Vina obžalovaného je
spoľahlivo preukázaná výpoveďami svedkov, najmä zástupcom poškodeného P. D. B., svedkov L. B. Q.

– kontrolórom daňového úradu Prešov, pobočka Humenné, D. S., A. A. D., listinnými dôkazmi, najmä
znaleckým posudkom č. 59/2020 znalca P. A. C. N., ktorý prehľadne vo svojej popisnej a tabuľkovej
časti konkretizoval daňovú povinnosť a z nej vypočítal celkovú výšku škody, ktorá bola spôsobená
Slovenskej republike na skrátení dane a ktorá je vo výške 22.854,30 eur. Z predmetného znaleckéhoposudku jednoznačne vyplynulo, že s prihliadnutím na nové zistenia po doplnení účtovníctva, správna
daňová povinnosť daňového subjektu B. E., IČO : XX XXX XXX na dani z príjmov fyzickej osoby za
zdaňovacie obdobie roku 2015 mala byť v sume 24.542,91 eur, keďže v daňovom priznaní bola uvedená

daň 1.668,61 eur, výška dane je tak 22.854,30 eur a táto čiastka predstavuje škodu štátneho rozpočtu
SR. Obranu obžalovaného súd vyhodnotil ako účelovú a nezodpovedajúcu skutočnosti, motivovanú
snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za protiprávne konanie. Bolo jednoznačne preukázané, že
došlo k skráteniu dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, teda vo väčšom
rozsahu. Skutočnosť, že išlo o úmyselné konanie obžalovaného je preukázané predovšetkým spôsobom

jeho konania, a to predkladaním fiktívnych dokladov z elektronickej registračnej pokladne, pričom žiadne
takéto doklady neboli predmetnými spoločnosťami vyhotovené, resp. išlo o fiktívne doklady, čo potvrdili
aj svedkovia, od ktorých mali jednotlivé doklady z elektronickej registračnej pokladne pochádzať ( spol.
G. G., G.. D. M. D. N. G.. G. ).

Teda súd na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania dospel k presvedčeniu, že obžalovaný

sa dopustil konania, a to skutku kvalifikovaného ako prečin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.
1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona účinného od 06.08.2024, tak po stránke subjektívnej, aj po stránke
objektívnej, na základe čoho ho súd uznal vinným zo skutku tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku.
K takémuto konečnému rozhodnutiu sa súd dopracoval po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov,
ktoré preukazujú spáchanie žalovaného skutku.

K výroku o vine súd uvádza :

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie toho ktorého obžalovaného,
jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade

aj poľahčujúce okolností, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a
teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie
účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na
ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie
( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj

voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa.

Pri ukladaní trestu je potrebné zohľadniť jednak potrebu spravodlivého postihu v reakcii na

protispoločenské konanie páchateľa, ako aj potrebu zabezpečenia bezpečnosti občanov a majetku pred
nebezpečnými páchateľmi, dosiahnutie prevýchovy páchateľa ( pokiaľ je možná ) ako aj zjednať nápravu
po spáchanom čine. Trestný zákon v ust. § 34 neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu a
ani z ďalších ustanovení Trestného zákona nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné
primárne sledovať alebo zohľadňovať konkrétny účel trestu a preto za takejto situácie je potrebné

nájsť ospravedlnenie pre zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície
interpretáciou princípov a základných zásad pre ukladanie trestov.

Teda pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34
Tr. zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer

priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Ako už súd uviedol, v rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona.

U obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, vrátane §
36 písm. j) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný pred spáchaním skutku bol 3-krát súdne trestaný,
naposledy trestným rozkazom OS Michalovce zo dňa 07. 06. 2013, sp. zn. 4T/107/2013 pre trestný
čin podľa § 348 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest 500 eur,
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 2

roky. Podmienečné upustenie od zvyšku trestu zákazu činnosti dňa 14. 10. 2014 so skúšobnou dobou
15 mesiacov, nariadený výkon zvyšku trestu zákazu činnosti 08. 09. 2016, vykonanie trestu 24. 07.
2017. A hoci sa hľadí vo všetkých 3 prípadoch na obžalovaného ako keby nebol odsúdený, posledný
uložený trest vykonal dňa 24. 07. 2017 a teda od jeho vykonania neuplynula doba 10 rokov, tak akovyplýva z ustálenej judikatúry pre priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona.
Priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona súd rovnako nezistil.

Obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2
písm. d) Trestného zákona, za ktorý trestný čin, je možné uložiť trest odňatia slobody jeden až päť rokov,
potom súd vzhľadom na povahu spáchaného prečinu, celkovú dĺžku konania, zníženie škody, ktorá bola
ustálená na sumu 22.854,30 eur a možnosť nápravy páchateľa - obžalovaného mal za to, že účel trestu
bude dosiahnutý uložením trestu na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 24 mesiacov.

Ustanovenie § 49 Trestného zákona za v ňom stanovených podmienok umožňuje súdu podmienečne
odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky.

Základným princípom podmienečného odsúdenia je, že súd rozhodne o odsúdení páchateľa a uloží mu
trest odňatia slobody, ale výkon trestu odloží s podmienkou, že odsúdený sa bude v priebehu určenej

skúšobnej doby riadne správať a vyhovie obmedzeniam alebo splní povinnosti, pokiaľ mu boli súdom
uložené. Podmienečne možno takto odložiť výkon trestu za podmienky, že s ohľadom na doterajší život
páchateľa a okolnosti prípadu možno dôvodne predpokladať úspešnú nápravu páchateľa a ochranu
spoločnosti. Teda súd musí nepovažovať výkon trestu za nevyhnutný.

Pri hodnotení podmienok pre podmienečné odsúdenie súd prihliada na osobu páchateľa a k okolnostiam
prípadu, súčasne však musí zvážiť, či podmienečným odkladom výkonu trestu bude dosiahnutý
účel trestu. Podmienky pre podmienečný odklad výkonu trestu nie je možné hodnotiť izolovane od
ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona.

Súd mal za to, že v danej veci sú pre takýto postup súdu - podmienečný odklad výkonu uloženého trestu
odňatia slobody splnené podmienky a teda výkon uloženého trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný,
preto výkon trestu uloženého obžalovaného odložil a stanovil skúšobnú dobu vo výmere 30 mesiacov.

Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio

( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom
prípadevzhliadol,ženiektorýzdôsledkovýchúčelovtrestu-napr.odstrašeniepotenciálnychpáchateľov,
vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody.

Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho

následok, zavinenie, pohnútku, na jeho osobu, pomery, odstup času od spáchania skutku a možnosť
jehonápravyadospelkzáveru,žepredosiahnutieúčelutrestupredpokladanéhov§34ods.1Trestného
zákona je u obžalovaného postačujúce uloženie podmienečného trestu odňatia slobody. Vzhľadom
na všetky zistené skutočnosti mu súd uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby,
nakoľko od spáchania skutku uplynulo už viac ako 9 rokov a od tohto skutku sa obžalovaný nedopustil

žiadneho trestného činu a preto aj uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo pre
obžalovaného neprimerane prísne, preto mu súd uložil trest vo výmere 24 mesiacov a s podmienečným
odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu 30 mesiacov. Na zabezpečenie ochrany
spoločnosti aj s prihliadnutím na osobu obžalovaného postačuje podľa presvedčenia súdu aj trest na
dolnej hranici trestnej sadzby. Preto súd považuje trest odňatia slobody uložený obžalovanému bez

jeho nepodmienečnej formy za primeraný a zákonný. Tento trest vyjadruje všetky aspekty účelu trestu
z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie a bude predstavovať pre obžalovaného dostatočnú
výstrahu pred ďalším páchaním podobnej trestnej činnosti. Zároveň bude mať preventívny účinok vo
vzťahu k spoločnosti a bude odstrašením aj pre iných možných páchateľov podobnej trestnej činnosti,
ktorá je pomerne rozšíreným druhom trestnej činnosti páchanej v Slovenskej republike. Uloženie trestu

s tak dlhým časovým odstupom od spáchania trestného činu by bolo v rozpore so zásadami primeranosti
trestu. Vzhľadom na už uvedenú dĺžku konania, ako aj osobu obžalovaného, vedenie riadneho života od
spáchania tohto skutku, nepovažuje súd za nevyhnutný bezprostredný výkon uloženého trestu odňatia
slobody, ale z hľadiska dosiahnutia účelu trestu v jeho preventívnej ako aj výchovnej sfére považoval za
primerané výkon trestu odložiť a preto určil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov, počas

ktorej bude mať obžalovaný možnosť preukázať, že bude viesť riadny život a nebude páchať inú trestnú
činnosť.Podľa § 61 ods. 6 Trestného zákona; ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin skrátenia dane a
poistného podľa § 276 ods. 2, 3 alebo ods. 4 trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277
ods. 2, 3 alebo ods. 4, trestný čin daňového podvodu podľa § 277a ods. 2 alebo ods. 3, trestný čin

nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 2 alebo ods. 3 a trestný čin marenia výkonu správy
daní podľa § 278a ods. 2 alebo ods. 3, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby
uvedenej v odseku 2.

Vzhľadom na právnu kvalifikáciu skutku, za ktorú súd uznal obžalovaného za vinného, keďže súd

odsudzoval obžalovaného pre trestný čin podľa § 276 ods. 2 Trestného zákona, musel obligatórne
uložiť aj trest zákazu činnosti v zmysle § 61 ods. 6 Trestného zákona, a to v hornej polovici trestnej
sadzby. Takto súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti vykonávať činnosť štatutárneho orgánu,
v súvislosti s ktorým sa protiprávneho konania tak ako to vyplýva zo skutkovej vety rozsudku dopustil,
teda zohľadňuje charakter trestnej činnosti a to vo výmere 5 rokov a 8 mesiacov. Súd tento druh
trestu zákazu činnosti spolu s uloženým trestom odňatia slobody považuje za zodpovedajúci zásadám

primeranosti ukladania trestov. Peňažný trest súd neuložil, a to s poukazom na aktuálne majetkové
pomery obžalovaného, nakoľko jeho príjem je vo výške minimálnej mzdy, vyživovaciu povinnosť, ako aj
skutočnosť, že škoda, ktorá štátu vznikla, je aktuálne vymáhaná v samostatnom exekučnom konaní.

K výroku o škode súd uvádza :

Nakoľko poškodený Daňový úrad Prešov, ako zástupca poškodenej Slovenskej republiky si náhradu
škody neuplatnil, keďže na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. 08. 2023 uviedol, že si škodu uplatnil
v samostatnom exekučnom konaní, preto súd o škode nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal

jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku
o zhabaní veci, obhajca, zákonný zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
za mladistvého obžalovaného. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo
sa odvolania výslovne vzdať.