Rozsudok – Majetok – Poriadok vo verejných… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120011384
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2120011384.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.

Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D. XXX/XX, C., pre zločin legalizácia príjmu z trestnej činnosti formou spolupáchateľstva
podľa § 20 k § 233 odsek 1, písmeno a), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona a iné, o odvolaní
poškodeného E. C. voči rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 24.10.2023, sp. zn. 9T/47/2020, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 16.4.2024 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 odsek 1 písmeno f), odsek 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo
výroku o odkázaní poškodeného E. C., nar. X.X.XXXX v F., trvale bytom G. XXX s uplatneným nárokom

na náhradu škody na civilný proces.

II. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný A. B. povinný uhradiť poškodenému E. C.,
nar. X.X.XXXX v F., trvale bytom G. XXX škodu vo výške 10.000,- (desaťtisíc) eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 24.10.2023 sp. zn. 9T/47/2020 uznal
obžalovaného A. B. (ďalej len „obžalovaný“) za vinného zo zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti
formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 233 odsek 1, písmeno a), odsek 2 písmeno b) Trestného
zákona a iných trestným činov na skutkom základe uvedenom v bodoch 1) a 2) rozsudku.

Za to okresný súd obžalovanému podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu,
pretože považoval úhrnný trest vo výmere 6 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňomstráženia,uloženýobžalovanémurozsudkomOkresnéhosúduPartizánskezodňa7.9.2016sp.
zn. 1T/47/2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 9.11.2016 sp. zn. 3To/87/2016,
naochranuspoločnostianápravuobžalovanéhozadostatočný.PoškodenýE.C.(ďalejlen„poškodený“)
bol podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný
proces.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní dňa 24.10.2023 sa prokurátor a obžalovaný po porade
s obhajcom zdali práva na podanie odvolania. Prítomný poškodený si podal voči vyhlásenému rozsudku
odvolanie a uviedol, že ho má záujem odôvodniť.

Poškodenému bolo písomné vyhotovenie rozsudku doručené dňa 9.11.2023 spolu s oznámením zo
dňa 6.11.2023, že odvolanie môže odôvodniť v lehote 5 pracovných dní odo dňa doručenia rozsudku.

Poškodený svoje odvolanie písomne neodôvodnil.

Spis bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) predložený na rozhodnutie o odvolaní
poškodeného dňa 10.1.2024.Za účelom prejednania odvolania poškodeného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia
na 16.4.2024, na ktorý sa dostavili prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava, obžalovaný a obhajca

obžalovaného. Verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti poškodeného, ktorý sa napriek riadne
a včas doručenému upovedomeniu na verejné zasadnutie nedostavil.
Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí nedopĺňal, nakoľko žiadne návrhy v
tomto smere neboli.
Prokurátor na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu žiadal odvolanie poškodeného zamietnuť.

Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie poškodeného zamietnuť z dôvodu, že poškodený si nárok na
náhradu škody neuplatnil riadne a včas. Obžalovaný sa pridržal návrhu predneseného jeho obhajcom.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 odsek 2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 odsek 1 alebo 3,

odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len z časti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,
ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Krajský súd ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal poškodený ako oprávnená osoba, proti

výroku, proti ktorému odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal
postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
o škode, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania.

Krajský súd zistil, že odvolanie poškodeného nebolo bližšie špecifikované ani zdôvodnené, preto ho
odvolací súd preskúmal len v rozsahu, v ktorom je poškodený oprávnený podať odvolanie voči rozsudku,
atovovzťahukvýrokuoškode.Popreskúmaníodvolaniapoškodenéhokrajskýsúdzistil,žejedôvodné.Okresný súd svoje rozhodnutie o odkázaní poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný
proces v podstate odôvodnil tým, že pre rozhodnutie o náhrade škody by bolo potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného konania a toto by predĺžilo, keďže súd mohol na základe

vyhlásenia viny obžalovaného, ktoré prijal, rozhodnúť a vine a treste obžalovaného ihneď. Okrem toho
malokresnýsúdzato,žekuškodebolopotrebnévypočuťobžalovanéhoapoškodeného,akoajzisťovať,
či si poškodený neuplatnil nárok na náhradu škody už v civilnom konaní voči obžalovanému, resp. voči
E. D., voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že zomrel.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým
spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 odsek 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému
uhradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží
obžalovanému vždy povinnosť nahradiť škodu, ak je jej výška súčasťou popisu skutku uvedeného vo
výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody
spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, pokiaľ škoda nebola dosiaľ

uhradená.

Podmienkou na rozhodnutie súdu podľa ustanovenia § 287 Trestného poriadku je, že:
- obžalovaný bol uznaný za vinného z trestného činu,
- škoda vznikla jeho zavinením v dôsledku spáchaného trestného činu,

- ide o škodu uvedenú v § 46 odsek 1 Trestného poriadku,
- nárok na náhradu škody bol uplatnený riadne a včas na to oprávnenou osobou (z návrhu musí byť
zrejmé, z akého dôvodu a v akej výške sa náhrada požaduje),
- uplatnený nárok má podklad v príslušných hmotnoprávnych predpisoch,
- priznaniu nároku nebráni zákonná prekážka (napr. dôvodne vznesená námietka premlčania).

Ustanovenie § 287 Trestného poriadku upravuje adhézne konanie, ktoré je súčasťou trestného konania.
Adhézne konanie umožňuje poškodenému dosiahnuť čo najskoršie priznanie nároku na náhradu škody
spôsobenej trestným činom. Ak je škoda spôsobená trestným činom v skutkovej vete rozsudku ustálená
a nebola do vyhlásenia rozsudku uhradená celá alebo jej časť, je povinnosťou súdu pri uznaní viny

obžalovaného vždy rozhodnúť v adhéznom konaní o náhrade škody, pokiaľ tomu nebráni zákonná
prekážka.

V prvom rade je potrebné uviesť, že súd rozhoduje o náhrade škody iba v prípade, ak si poškodený
nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnil. To znamená, že, súd nerozhoduje o tejto otázke

z vlastnej iniciatívy, z úradnej moci, či bez návrhu oprávnenej osoby. Poškodený musí uplatniť nárok
na náhradu škody takou formou, z ktorej je takéto uplatnenie zrejmé a zároveň musí požiadať, aby súd
v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom.
Podmienkami nevyhnutnými na rozhodnutie o nároku poškodeného v adhéznom konaní sú, že návrh
musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a z

návrhu musí byť zrejmý dôvod a výška uplatňovaného nároku na náhradu škody.
Poškodený pri výpovedi dňa 14.1.2020 v prípravnom konaní, teda do skončenia vyšetrovania, výslovne
uviedol, že si uplatňuje náhradu škody vo výške 10.000 eur a žiadal, aby súd zaviazal prípadného
obžalovaného túto škodu uhradiť. Okrem toho z obsahu výpovede poškodeného vyplýva, že suma
10.000 eur bola finančná hotovosť, ktorú poškodený zaplatil za kúpu vozidla zn. BMW.

Keďže poškodený si do skončenia vyšetrovania uplatnil nárok na náhradu škody riadne a včas, nie je
dôvodný argument obžalovaného, že tento nárok poškodeného nebol zákonne uplatnený.

V danej trestnej veci boli splnené všetky zákonné podmienky pre priznanie náhrady škody poškodenému
tak ako na ne krajský súd poukázal vyššie, pričom škoda spôsobená trestným činom bola ustálená

v skutkovej vete rozsudku, konkrétne pri skutku pod bodom 2/ s tým, že aj konaním obžalovanému bola
poškodenému spôsobené škoda vo výške 10.000 eur, a škoda nebola do vyhlásenia rozsudku uhradená
celá alebo jej časť, preto bolo povinnosťou súdu pri uznaní viny obžalovaného rozhodnúť v adhéznom
konaní o náhrade škody.
Vo vzťahu k priznaniu náhrady škody poškodenému nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie,

a to ani výpoveďami obžalovaného, či poškodeného. Poškodený na začiatku hlavného pojednávania
zopakoval uplatnený nárok na náhradu škody aj jeho konkrétnu výšku, k čomu sa mal právo vyjadriť
obžalovaný, kde by mohol namietať, že škodu medzičasom uhradil celú, alebo jej časť, čo prítomný
obžalovaný neurobil. Uvedenú okolnosť súd nemusí riešiť v rámci výpovedí strán. Čo sa týka uplatnenianáhrady škody len vo vzťahu k obžalovanému, krajský súd uvádza, že je na rozhodnutí poškodenému,
voči ktorému škodcovi si škodu uplatní, pričom nárok si môže uplatňovať len voči niektorému z nich.

Vzhľadom k tomu, že napadnutý rozsudok bol v časti o odkázaní poškodeného s jeho nárokom na
náhradu škody na civilný proces v rozpore so zákonom, nakoľko poškodenému mala byť náhrada škody
priznaná, krajský súd podľa § 321 odsek 1 písmeno f), odsek 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý
rozsudok okresného súdu len v tejto časti a sám v tejto časti rozhodol tak, že poškodenému riadne
a včas uplatnený nárok na náhradu škody v sume 10.000 eur priznal, nakoľko škoda v tejto výške bola

ustálená v skutkovej vete rozsudku.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výrokoch tohto rozsudku
krajského súdu.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 odsek 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.