Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 2T/86/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317010618
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Uhrik

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4317010618.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2T/86/2017

Okresný súd Levice v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Tomáša Uhrika a prísediacich sudcov
A. B. C. a D. D. v trestnej veci obžalovaného E. E. F. prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2
písmeno a), písmeno c) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 214/2024 Z. z. a Nálezu
Ústavného súdu SR č. 215/2024 Z. z. a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 25.09.2025 takto

r o z h o d o l :

2T/86/2017
I.

Obžalovaný
E. E. F., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom H. I., J. XX,

s a u z n á v a v i n n ý m, ž e

ako správca konkurznej podstaty úpadcu I. K. I., s. r. o., „v konkurze", D. L. F. XXXXX, K. I., IČO: XX XXX
XXX (ďalej len úpadca) ustanovený uznesením Krajského súdu Banská Bystrica, č. k. 25-24K 185/00-52
zo dňa 24.04.2003 po tom, čo podpísal v Leviciach dňa 27.10.2008 a rovnako dňa 30.10.2008 ako
investor zmluvy o investovaní s obchodníkom B. M. G. - organizačná zložka N., J., O. XX, IČO: XX
XXX XXX, takýmto spôsobom preinvestoval finančné prostriedky zo speňaženého majetku konkurznej
podstaty úpadcu vo výške 100 898,22 Eur, bola tomuto zo strany osôb vystupujúcich v mene spoločnosti
B.M.G.-organizačnázložkaN.,vkladmizodňa31.07.2009,zodňa17.09.2009azodňa27.10.2009,na
jehoúčetvedenývN.N.,P.,č.XXXXXXXXXXvloženásumavovýškespolu30000,-Eur(dňa31.07.2009

sumu 10 000,-Eur, dňa 17.09.2009 sumu 15 000,-Eur a 27.10.2009 sumu 5000,-Eur) ako časť istiny
investovanej prostredníctvom vyššie uvedených zmlúv o investovaní, ktoré v hotovosti vyplatil svojej
manželke Q. F. a táto ich použila pre vlastné účely, čím spôsobil úpadcovi škodu vo výške 30 000,-Eur,

t e d a

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu ako správcovi konkurznej podstaty bola zverená a spôsobil tak na
cudzom majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona č. 300/2005
Z.z. v znení zákona č. 214/2024 Z. z. a Nálezu Ústavného súdu SR č. 215/2024 Z. z.,

a za to mu ukladápodľa § 213 odsek 2 Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona, so zistením
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 3 Trestného

zákona, peňažný trest vo výške 5.000 /päťtisíc/ eur.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ustanovuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 /päť/ mesiacov.

II.
obžalovaný
E. E. F., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom H. I., J. XX

podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku sa oslobodzuje spod obžaloby prokurátorky Okresnej

prokuratúry Levice sp. zn. 2 Pv 2/17/4402 zo dňa 16.06.2017, pre skutok právne kvalifikovaný ako
pokračovací zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 odsek 1, odsek 3
písmeno a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

ako správca konkurznej podstaty úpadcu I. K. I., s. r. o., „v konkurze", D. L. F. XXXXX, K. I., IČO: XX XXX

XXX (ďalej len úpadca) ustanovený uznesením Krajského súdu Banská Bystrica, č. k. 25-24K 185/00-52
zo dňa 24.04.2003

1/ dňa 27.10.2008 v Leviciach podpísal ako investor zmluvu o investovaní s obchodníkom B. M. Ltd. -
organizačná zložka N., J., O. XX, IČO: XX XXX XXX a následne tejto investično - finančnej nebankovej

spoločnosti ešte v ten istý deň poukázal finančné prostriedky vo výške 64 817,22 Eur vkladom na účet
č. XXXXXXXXXX/XXXX zriadený v M., a. s., na pobočke banky v G., pričom sa jednalo o prostriedky
zo speňaženého majetku konkurznej podstaty úpadcu,

2/ dňa 30.10.2008 v Leviciach podpísal ako investor zmluvu o investovaní s obchodníkom B. M. Ltd. -

organizačná zložka N., J., O. XX, IČO: XX XXX XXX a následne konateľovi tejto investično – finančnej
nebankovej spoločnosti ešte v ten istý deň odovzdal ako investíciu - peňažný vklad v hotovosti sumu vo
výške36081,-Eur,pričomsarovnakojednalooprostriedkyzískanézospeňaženéhomajetkukonkurznej
podstaty úpadcu,

kde takýmto konaním preinvestoval všetky finančné prostriedky zo speňaženého majetku konkurznej
podstaty úpadcu, ktoré mali slúžiť na pomerné uspokojenie veriteľov úpadcu aj napriek tomu, že
pri podpise oboch zmlúv vedel, že investuje do spoločnosti, ktorá nie je licencovanou bankou a ani
licencovaným podnikom a zároveň bol poučený, že ako investor môže použiť iba svoj vlastný rizikový
finančný kapitál, resp. tie finančné prostriedky, ktoré si môže dovoliť stratiť a zároveň ako správca

konkurznej podstaty bol v zmysle § 8 odsek 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení
neskorších predpisov, pri výkone svojej funkcie povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, ku
ktorej v zmysle výkladu tejto povinnosti patrí aj ukladanie finančných prostriedkov správcami výlučne v
bankách, pričom týmto svojím konaním porušil túto povinnosť vyplývajúcu mu ako správcovi konkurznej
podstaty a týmto svojím konaním spôsobil značnú škodu v celkovej výške 100 898,22 Eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

2T/86/2017
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Levice podala dňa 16.06.2017 na Okresný súd Levice obžalobu na

E. E. F. pre pokračovací zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 odsek
1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona a zločin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno
c), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona.

V zmysle Dodatku č. 3 k Rozvrhu práce Okresného súdu Levice na rok 2024 s účinnosťou od 20.02.2024

došlo v predmetnej trestnej veci k zmene zákonného sudcu a po nesúhlase obžalovaného so zmenou,sa hlavné pojednávanie vykonalo odznova. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.03.2025 bola
prednesená obžaloba v súlade s jej písomným podaním zo dňa 16.06.2017, s tým rozdielom, že v bode
II. pri dátume 31.07.2009 opravila prokurátorka zrejmú chybu namiesto sumy 1000 eur, správne má byť

10.000 eur.

Na hlavnom pojednávaní súd postupom podľa § 277a ods. 4 Trestného poriadku vykonal dokazovanie
prehratím časti zvukového záznamu z predchádzajúceho hlavného pojednávania, konkrétne výsluchu
obžalovaného, výsluchu poškodenej, svedkyne R. M., prečítaním výpovede z prípravného konania

svedka E. J., a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne Q. F. a svedka O.
F., ako aj výsluch znalkyne D. R. S. a prečítaním a oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že finančné prostriedky získal
ako správca konkurznej podstaty a tie následne investoval do spoločnosti Happy Trend. Urobil tak
s dobrým úmyslom zveľadiť majetok úpadcu, tým zlepšiť uspokojenie veriteľov a samozrejme zvýšiť

i svoju odmenu. Obžalovaný poukázal na skutočnosť, že konkurz sa spravoval ustanoveniami zákona
o konkurze a vyrovnaní, ktorý správcovi neukladal, ako a kde má uložiť finančné prostriedky získané
predajomkonkurznejpodstaty.Podľaobžalovanéhonanaplneniejehotrestnejzodpovednostibymuselo
dôjsťkporušeniutakýchpovinností,ktoréprávnaúpravakonkurznéhoprávašpeciálnesprávcoviukladá.
Podľa názoru obžalovaného obžaloba neuniesla dôkazné bremeno, keďže nekonkretizovala, ktoré

zákonné ustanovenia mal ako správca konkurznej podstaty porušiť. Je nepostačujúce zdôvodňovať túto
protiprávnosť s odkazom na § 8 odsek 2 zákona o konkurze a vyrovnaní.

Poškodená správkyňa D. P. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola ustanovená za správcu
úpadcu spoločnosti I., N. v konkurze v dôsledku toho, že obžalovaný bol odvolaný z funkcie správcu

úpadcu. V zmysle pokynu konkurzného súdu následne podala žalobu o zaplatenie voči obžalovanému.
Obžalovaný bol následne rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 38Cbi/5/2010-Db-408
zaviazaný zaplatiť sumu 100 898,22 Eur spolu s úrokom z omeškania. Toto rozhodnutie bolo následne
potvrdené rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Svedkyňa Q. F. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedla, že je manželkou
obžalovaného. Vo firme O. F. pôsobila od februára 2008 v dvoch spoločnostiach. Robila pre P. a oslovila
ju jedna kolegyňa, že vznikajú spoločnosti B. M. a B. M., Ltd., ktorá sa zaoberala zmluvami o investovaní.
Približne vo februári 2009 Národná banka zablokovala všetky peniaze a O. F. prestal vyplácať provízie
aj odmeny. Jej odmena za prácu bola vyplácaná každý mesiac na jej účet. Časť ktorú platili klientom

dostávala na ruku. Svedkyňa uviedla, že s obžalovaným uzatvorila dve zmluvy o investovaní, pričom
išlo o investovanie do spoločnosti B. M. Ltd. Prvá zmluva bola na sumu 64 000,-Eur a druhá na sumu
36 000,-Eur. Obe zmluvy vypisovala ona, obžalovaný sa aj stretol so F., aby sa informoval o zmluvách,
podmienky zmluvy si aj preštudoval. Zo strany O. F. bola vyplatená len časť peňazí, ktoré jej dlžil, a to
prostredníctvom jej manžela na jeho účet, ktoré peniaze následne vybral a dal jej v hotovosti. Peniaze,

ktoré jej boli vrátené považovala za svoje, lebo sa tak dohodli s manželom, keďže už bola zadlžená
a mala požičané peniaze, aby ich ľuďom mohla vrátiť. Nakoniec mal peniaze na základe tejto postupnosti
dostať manžel.

Svedkyňa R. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že vzhľadom na odstup času si už na veľa vecí

nemusí spomenúť, preto na návrh prokurátorky a za súhlasu obhajoby bola prečítaná výpoveď svedkyne
z prípravného konania. Svedkyňa vo svojej výpovedi v prípravnom konaní okrem iného vyplýva, že
od mája do júna 2008 pracovala ako externá účtovníčka pre spoločnosť B. M., N.. Jej náplňou práce
bolo zaúčtovanie spracovaných podkladov, robila konečnú fázu účtovníctva, chodili k nej doklady,
okrem iného aj bankové výpisy, ktoré obsahovali aj odmeny pre sprostredkovateľov spoločnosti. Medzi

externými sprostredkovateľmi bola aj Q. F.. Svedkyňa uviedla, že sprostredkovateľom boli takmer vždy
odmeny poukazované na účet. Odmeny sprostredkovateľom boli vyplácané pravidelne každý mesiac,
asi do septembra 2009, kedy boli finančné prostriedky zaistené na účtoch v bankách. Svedkyňa po
prečítaní jej výpovede z prípravného konania uviedla, že celá jej výpoveď je pravdivá.

Svedok O. F. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že obžalovaného
manželka pre neho pracovala, mal spoločnosti B. M. s.r.o. a B. M., Ltd., ktoré sa zaoberali investovaním
na forexe medzi rokmi 2007 až 2009. V obchodnom registri finančné operácie uvedené nemali. Provízie
zo zmlúv boli sprostredkovateľom vyplácané mesačne na účet, ktorými jeho spoločnosť disponovala aevidovala. Z výpovede svedka prečítaného z prípravného konania na hlavnom pojednávaní vyplýva, že
svedok O. F. bol konateľom spoločnosti B. M. Ltd., ktorá sa zaoberala investovaním peňazí do rôznych
obchodných príležitostí a následným vyplácaním výnosov investorom. Tieto zmluvy boli podpisované

vždynadobuurčitú,atobuďnašesťalebodvanásťmesiacov.PaniQ.F.,ktorábolasprostredkovateľkou
firmy B. M. spísala zmluvu o investovaní aj s obvineným E. F.. Z hľadiska investovania sa v ich prípade
jednalo o najvyšší stupeň rizika, čoho si boli investori vedomí. Svedok uviedol, že odmeny boli pani F.
vyplácané pravidelne prevodom na jej účet. Ak nedostala vyplatenú odmenu, tak to mohlo byť len za
posledný mesiac, kedy už boli peniaze zaistené na účte, mohlo to byť vo februári 2009. Dlh voči p. F.

nebol odhadom väčší ako 5000,-Eur. Odmeny sprostredkovateľom nevyplácala spoločnosť B. M. G. ,
ale spoločnosť B. M., s. r. o.. Obvinenému E. F. bola časť investovaných peňazí vyplatená naspäť v
rôznych sumách spolu 30 000,-Eur. Tieto peniaze mu boli vložené na jeho účet. Toto celé bolo vyplatené
už po zaistení peňazí na účte spoločnosti B. M. Ltd. Táto časť vrátených investovaných peňazí nebola
určená pre pani F.. Ak by chcel vyplácať peniaze pani F., vyplatil by ich na jej účet a vyplatila by ju
spoločnosť B. M., s. r. o. a nie Ltd. Svedok zároveň uviedol, že niekedy vo februári 2009 prokuratúra v

Nitre zablokovala účet spoločnosti vedený v M. U., a preto ďalej nevedel vracať vklady. Čo sa týka druhej
zmluvy o investovaní uzatvorenej s obvineným E. E. F., svedok uviedol, že peniaze na túto zmluvu nikdy
od obvineného neprijal a príjmový pokladničný doklad na sumu 36 000,-Eur nikdy nepodpisoval. Tento
pokladničný doklad bol robený na počítači, predtým ho nikdy nevidel a podpis nie je jeho. Svedok doplnil,
že druhá zmluva o investovaní zo dňa 30.10.2008 nebola spárovaná s platbou na túto zmluvu, pričom

dôvodom bolo, že firma B. M. Ltd. hotovosť neprebrala a na účet tieto peniaze vložené neboli. Do firmy
B. M. Ltd. boli finančné prostriedky vždy vkladané na účet alebo prevodom na účet firmy vedený v M. U..

Z výpovede svedka E. J. z prípravného konania prečítanej na hlavnom pojednávaní vyplýva, že svoje
peniaze investoval do spoločnosti B. M. Ltd. Peniaze vložil na účet v M. U. a obvinený E. E. F. mu

pomohol k vráteniu svojho vkladu, hoci bez výnosov, pričom nevedel uviesť akým spôsobom. Obvinený
za vymoženie jeho pohľadávky nič nechcel, urobil to bezodplatne, lebo sú kamaráti. Peniaze boli
doručené na jeho účet, ktorý bol uvedený v akceptačom liste investície.

Zo znaleckého posudku č. 3/2016 znalkyne Mgr. Evy Forgácsovej vyplýva, že podpis svedka O. F. na

príjmovom pokladničnom doklade firmy B. M. Ltd., organizačná zložka Slovensko na sumu 36 081,-
Eur zo dňa 30.10.2008 nevykazuje známky technického falšovania podpisov, znalkyňa konštatuje, že
podpis je výsledkom autentického pisárskeho prejavu. Znalkyňa zároveň zistila zhodné znaky, podobné
znaky, ale aj niektoré rozdielne znaky s podpisom O. F.. Vzhľadom na zistené rozdielne znaky sporného
podpisu nie je možné jednoznačne potvrdiť pravosť sporného podpisu, avšak na základe identifikačnej

hodnoty zhodných a podobných nevylučuje, že sporný podpis bol vyhotovený ako úmyselne menený
vlastný podpis svedka O. F..

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 30.10.2008 vyplýva, že v uvedený deň svedok O. F. prevzal
finančné prostriedky vo výške 36 081,-Eur za účelom investície.

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25-24K 185/00-628 zo dňa 03.06.2010 bol
obžalovaný zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty. Toto rozhodnutie bolo potvrdené uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obo 98/2010 zo dňa 03.08.2010.

Príkazom okresného prokurátora v Nitre zo dňa 05.02.2009 boli zaistené finančné prostriedky vo výške
801 184,84 Eur na bežnom podnikateľskom účte patriacom spoločnosti B. M. LTD. a bola zakázaná
akákoľvek dispozícia so zaistenými peňažnými prostriedkami.

Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 38Cbi/5/2010-Db-408 zo dňa 15.01.2015 vyplýva,

že obžalovaný bol zaviazaný povinnosťou zaplatiť správkyni konkurznej podstaty sumu 100 898,22 Eur
spolu s úrokom z omeškania. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Obo/23/2015 zo dňa 27.10.2016.

Z pokladničného dokladu Slovenskej sporiteľne zo dňa 31.07.2009 vyplýva, že E. F. bola vložená sumu

10.000 eur na č. účtu: XXXXXXXX/XXXX, pričom v poznámke je uvedené HT – vrátenie vkladu.Z pokladničného dokladu Slovenskej sporiteľne zo dňa 17.09.2009 vyplýva, že E. F. bola vložená sumu
15.000 eur na č. účtu: XXXXXXXX/XXXX, názov účtu: E. F. E., pričom v poznámke je uvedené HT –
vrátenie vkladu.

Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti B. M. G. – organizačná zložka Slovensko, spoločnosti
vyplýva, že táto nemala v predmete činnosti investovanie ani prijímanie vkladov príp. iné finančné
operácie.

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že doposiaľ nebol súdne trestaný.

V ústrednej evidencii priestupkov MV SR má obžalovaný celkovo 5 záznamov, pre priestupky na úseku
cestnej dopravy.

Podľa zjednocujúceho stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

dňa 25. 9. 2017 sp. zn. Tpj 28/2017, právna povinnosť je charakterizovaná príkazom postupovať určitým
spôsobom (konať alebo zdržať sa konania), ktorý zároveň znamená zákaz postupovať akokoľvek inak
(na rozdiel od práva, ktoré je možnosťou, nie však povinnosťou).

Povinnosť môže byť vymedzená užšie alebo širšie, avšak s potrebnou určitosťou. V právnej norme býva

povinnosť vymedzená širšie, keďže sa vzťahuje na všetky prípady rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Povinnosť správcu spravovať cudzí majetok v konkurzom konaní relevantná v zmysle § 237 ods. 1 a §
238 Tr. zák. (ide o majetok podliehajúci konkurzu), vzniká už ustanovením správcu do funkcie. Podľa
povahy tejto povinnosti musí ísť o čestnú, zodpovednú a svedomitú správu, ktorej výslovnou zákonnou
konkretizáciou je aj postup s odbornou starostlivosťou - § 3 ods. 1, 2 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991
Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (účinného do 31. 12. 2005), § 86 ods. 1 (a
iné ustanovenia) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení v znení
neskorších predpisov (účinného od 1. 1. 2006), pričom konanie s odbornou starostlivosťou je v § 7
naposledy označeného zákona aj legálne definovaná.

Porušením povinnosti postupovať pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou sa môže správca
dopustiť spáchania trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237
alebo 238 Tr. zák. Musia však byť naplnené aj ostatné zákonné znaky takého trestného činu, čo v rámci
subjektívnej stránky znamená úmysel správcu spôsobiť svojím postupom škodu - § 237 Tr. zák. alebo

nedbanlivosť vo vzťahu k tej istej okolnosti - § 238 Tr. zák.

Vyššie uvedeným zjednocujúcim stanoviskom chcel Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázať na
dovtedajšiu nesprávnu prax a záver, že trestnosť uvedeného činu nemožno založiť na všeobecne
koncipovanej povinnosti správcu postupovať s odbornou starostlivosťou. Súčasne však uviedol, že

povinnosťvynaložiťodbornústarostlivosťmusíbyťprávneposúdenánapríslušnomskutkovompodklade
atedajepotrebnépriposudzovanípostupusprávcuvkonkurzomkonaníposúdiť,čikonkrétnadispozícia
s majetkom zodpovedá postupu s odbornou starostlivosťou alebo nie a či došlo k porušeniu povinnosti
spravovať cudzí majetok a ak áno, či sa tak udialo v zmysle ustanovenia § 237 alebo 238 Tr. zák.
Dôležité je preto posúdiť aj subjektívnu stránku trestného činu (príslušnú formu alebo naopak absenciu

zavinenia). Znamená to naplnenie tomu zodpovedajúceho zákonného znaku, čo v rámci subjektívnej
stránky znamená úmysel správcu spôsobiť svojím postupom škodu - § 237 Tr. zák., alebo nedbanlivosť
vovzťahuktejistejokolnosti-§238Tr.zák..Ajprinedbanlivostipotomnejdeoobjektívnuzodpovednosť,
ale o posúdenie kritérií minimálne podľa § 16 písm. b) Tr. zák. Ešte markantnejšia je situácia úmyselného
postupu správcu, keď s vecnou nevyhnutnosťou musí ísť o „podvodný“ prvok v takom konaní.

Pokiaľ ide o konanie s odbornou starostlivosťou, musí ísť o konanie so starostlivosťou primeranou funkcii
a postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu
mať vplyv na jej konanie.

Na základe vyššie uvedeného dokazovania, ako aj stanoviska Najvyššieho súdu SR súd zmenil právnu
kvalifikáciu oproti obžalobe, kde bol skutky v bode 1/ obžaloby kvalifikovaný ako pokračovací zločin
porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného
zákona, a to na nedbanlivostný trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa§ 238 Trestného zákona, pretože z dokazovania vyplynulo, že obžalovaný z nedbanlivosti inému
spôsobil značnú škodu (v znení účinnom do 05.08.2024) tým, že porušil všeobecne záväzným právnym
predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu opatrovať

alebo spravovať cudzí majetok.

V konaní bolo nesporné, že obžalovaný bol ustanovený uznesením Krajského súdu Banská Bystrica
sp. zn. 25-24K 185/00 dňa 24. 4. 2003 za správcu konkurznej podstaty úpadcu I. K. I., s.r.o. (ďalej len
„úpadca“). Súčasne bolo jednoznačne preukázané, že na uvedeného úpadcu bol vyhlásený konkurz v

čase účinnosti zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. Taktiež z ustanovenia § 206 zákona č.
7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že na konkurzy vyhlásené pred účinnosťou tohto zákona
(t. j. pred 1. 1. 2006) sa použijú ustanovenia doterajšieho predpisu, t. j. zákona č. 328/1991 Zb. Čo
sa týka samotného skutku v bode 1/ obžaloby v prvom rade je potrebné uviesť, že síce obžalovaný
nevyhlásil, že vinu uznáva, avšak nespochybňoval vloženie peňažných prostriedkov úpadcu na účet
spol. B. M. Ltd., resp. vloženie peňažného vkladu v hotovosti, pričom bolo preukázané, že obžalovaný

takto neoprávnene nakladal s majetkom úpadcu.

Súd považoval konanie obžalovaného za neoprávnené investovanie finančných prostriedkov (aj keď
slúžiacich na uspokojenie veriteľov) do subjektu, ktorý nie je chránený pred náhlou insolventnosťou
prostredníctvom bankového dohľadu Národnej banky Slovenska v zmysle zákona č. 483/2011 Z. z. o

bankách, v spojení so zákonom č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom, ako i prostredníctvom
Fondu ochrany vkladov v zmysle zákona č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov, čím porušil všeobecne
záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok a spôsobil úpadcovi
značnú škodu.

Podľa § 8 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov je
správca povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu
vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd. Povinnosti správcu
konkurznejpodstatysúdostatočnetýmtovymedzené,pričomniejepotrebnýrozsiahlyvýkladustanovení
o použití odbornej starostlivosti pri nakladaní s majetkom úpadcu. Z uvedenej vety a praxe vyplýva,

že odbornú starostlivosť poskytuje osoba príslušného vzdelania, skúsenosti, po splnení určitých
podmienok zapísaná do zoznamu správcov konkurzných podstát, pričom táto osoba zodpovedá za
vznik prípadnej škody spôsobenej nedostatočnou odbornou starostlivosťou. Podľa ustanovenia § 2
ods. 2 ZKV, cieľom konkurzu alebo vyrovnania je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov dlžníkovho
majetku, ktorí si do konkurzu včas prihlásili svoje pohľadávky a správca konkurznej podstaty ich

uznal. Úlohou správcu je zvoliť taký postup, aby sa v konkurznej podstate naakumulovalo čo najviac
finančných prostriedkov, z ktorých budú následne veritelia uspokojovaní. Zveľaďovanie účtu úpadcu
uskutočňuje správca najmä speňažovaním majetku patriaceho do podstaty (predajom na dražbe alebo
predajom mimo dražby),vstupom, resp. iniciovaním konaní proti dlžníkom úpadcu, iniciovaním konaní
o určenie neúčinnosti právnych úkonov, prihlasovaním pohľadávok úpadcu do konkurzu vedenému

proti dlžníkom úpadcu. Po speňažení majetku z podstaty podá správca súdu konečnú správu s
vyúčtovaním svojej odmeny a výdavkov, ktorú súd preskúma a po splnení zákonných podmienok
vydá uznesenie o schválení konečnej správy. Následne po právoplatnosti uznesenia o schválení
konečnej správy a vyúčtovaní odmeny a výdavkov vydá súd na základe správcovho návrhu rozvrhové
uznesenie. V praxi je povinnosťou správcov starostlivo obhospodarovať speňažené finančné prostriedky

z konkurzných podstát, a nie s nimi riskovať. Správcovia konkurzných podstát, ako aj osobitní správcovia
konkurzných podstát majú výťažok zo speňaženia konkurznej podstaty uložený či už na bežných,
alebo terminovaných účtoch v bankách. Úlohou správcu konkurznej podstaty je postupovať s odbornou
starostlivosťou a prísne zvažovať mieru rizika pri nakladaní s peňažnými prostriedkami, ktoré mu
nepatria, ale ich len spravuje pre konkurzných veriteľov. Investovanie je ďaleko rizikovejšia operácia, než

uloženie peňažných prostriedkov na účte v banke, kde sa ročne z nich pripisujú úroky. Tieto prostriedky
sú chránené Fondom na ochranu vkladov, správcovia nemajú podnikať s finančnými prostriedkami
konkurzných veriteľov.

Z konania obžalovaného je naopak zrejmé, že tento nemal záujem čím skôr vyplatiť veriteľov úpadcu

so speňaženého majetku, ale mal záujem ešte zhodnotiť hotovosť úpadcu, pričom na takýto postup
vlastne nemal žiadny dôvod. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že tým, že obžalovaný investoval
predmetné peniaze do spoločnosti B. M. Ltd., a táto na základe svojej insolventnosti mu vložené peniaze
aj s úrokmi nevrátila, spôsobil poškodenému škodu vyčíslenú v rozhodnutí súdu. Uvedené obchodyrozhodne možno považovať za rizikové, čo sa odrazilo aj na výške úrokov a samotnom zisku z daných
obchodov. Obžalovaný tým, že vložil cudzie peniaze, ktoré mal v správe do subjektu, ktorý nie je
chránený pred náhlou insolventnosťou prostredníctvom bankového dohľadu Národnej banky Slovenska,

sám podstúpil riziko straty vložených prostriedkov, za ktoré jednoznačne zodpovedá.

Obhajoba namietala aj tú skutočnosť, že nová právna úprava zákona o konkurze a vyrovnaní(teraz
zákona o konkurze a reštrukturalizácii) už obsahuje konkrétne povinnosti správcu o nakladaní s
výťažkom s konkurzu, z čoho obhajobe vyplýva, že keďže to v starej právnej úprave nebolo

špecifikované, tak bolo legálne konať tak ako konal obžalovaný. K tomu súd uvádza, že práve preto bola
zmenená právna úprava, aby ku podobným „vkladom“ a zneužívaniu práv správcov už nedochádzalo
a teda zákonodarca reagoval na vzniknutú protiprávnu situáciu špecifikovaním povinností správcu.
Uvedená novela bola prijatá práve preto, že takéto konanie niektorých správcov bolo protizákonné. Ak
by bolo v poriadku, tak by zákonodarca nemusel na to reagovať novelou.

Vzhľadom na uvedené má súd za to, že konanie obžalovaného je trestným činom, avšak zároveň musel
skúmať aj s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre v tejto veci, či ide o úmyselný alebo
nedbanlivostný trestný čin, a to aj v súvislosti s vyššie uvedeným stanoviskom Najvyššieho súdu SR.

Čo sa týka úmyslu obžalovaného, súd má za to, že ide o vedome nedbanlivostný trestný čin podľa §

16 písm. a) Trestného zákona, pretože páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone
porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že
také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Súd nezistil úmysel obžalovaného spôsobiť poškodeným
škodu, a preto nebola naplnená subjektívna stránka úmyselného trestného činu.

Vzhľadom k svojej odbornej spôsobilosti vyplývajúcej z výkonu funkcie správcu mal obžalovaný
vedieť, že uskutočnenými finančnými operáciami by mohlo dôjsť k vzniku škody, preto sa mal
snažiť takejto situácii predísť a uprednostniť vo svojich finančných krokoch zdržanlivosť. Keďže tak
neučinil a neoprávnene investoval finančné prostriedky úpadcu do subjektu, ktorý nebol chránený pred
náhlou insolventnosťou v zmysle aktuálnych právnych predpisov, nemožno hovoriť o zodpovednom a

svedomitom výkone správy a o odbornej starostlivosti pri správe cudzieho majetku, na ktorý bol povinný.
V konaní pred súdom bolo ustálené, že obžalovaný vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť
záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že ho nespôsobí.

V prípade iba ľahostajného stavu páchateľa k výsledku jeho trestnej činnosti nejde o trestný čin

spáchaný s nepriamym úmyslom, pretože ľahostajnosť nie je uzrozumením a teda ani formou úmyslu
a v takom prípade pripadá do úvahy postih páchateľa, ktorý zanedbal potrebnú opatrnosť, iba pre
niektorý z nedbanlivostných trestných činov. Ak obžalovaný bez oprávnenia vložil peňažné prostriedky
do rizikovosťou omnoho viac ohrozenej inštitúcie, ako boli bežné banky, musel si byť vedomý aj omnoho
väčšieho rizika ich znehodnotenia. Pritom ale niet dôvodu neveriť jeho tvrdeniu, že tak urobil s dobrým

úmyslom zveľadiť majetok úpadcu, tým zlepšiť uspokojenie veriteľov a prirodzene zvýšiť svoju odmenu
správcu. Preto v konaní obžalovaného súd videl nedbanlivostné konanie a tiež následok zavinený z
nedbanlivosti.

Podľa § 2 odsek 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona

účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku
nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý
je pre páchateľa priaznivejší.

Podľa § 238 Trestného zákona, kto z nedbanlivosti inému spôsobí značnú škodu tým, že

poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú
právoplatným rozhodnutím súdu opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, potrestá sa odňatím slobody
až na dva roky.

Dňa 06.08.2024 nadobudla účinnosť novela Trestného zákona, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia

(ohľadom výšky škody resp. premlčacích lehôt), a v zmysle ktorej skutok v bode 1/ obžaloby, pre ktorý
je obžalovaný stíhaný, je potrebné posudzovať ako prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho
majetku podľa § 238 Trestného zákona, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody na 0
až 2 roky.Škoda, ako v danom prípade kvalifikačný moment, bola v obžalobe vyčíslená na 100.898,22,- eur.
Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 to predstavovalo značnú škodu. Podľa

§ 125 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 to však predstavuje len väčšiu škodu - škoda
prevyšujúca sumu 20.000 eur.

Z vykonaného dokazovania potom vyplynulo, že skutok sa stal, avšak škoda, ktorú mal obžalovaný
spôsobiť, nedosahovala sumu presahujúcu hranicu značnej škody po novele (250 000 eur).

S poukazom na tieto skutočnosti potom súd s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 Tr. zák., keď
trestnosť činu posudzoval podľa zákona, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší. Trestný zákon účinný
od 06.08.2024 ako celok je pre obžalovaného priaznivejší a preto rozhodol tak, že obžalovaného podľa
§ 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil, pretože skutok v bode 1/ obžaloby nie je trestným činom.

Čo sa týka skutku pod bodom 2/ obžaloby súd na základe rozsiahleho dokazovania dospel k záveru
o vine obžalovaného.

Svedok O. F. (konateľ spoločnosti B. M. Ltd.) sa výslovne aj na hlavnom pojednávaní vyjadril a zotrval
v podstate na tvrdeniach z prípravného konania, že sumu 30 000,- eur, ktorú vyplatil na účet

obžalovaného, mala byť považovaná za vrátenie časti jeho vkladu do spoločnosti B. M. Ltd. a nie
odmenou manželke obžalovaného za sprostredkovanie obchodov. Súd v tejto súvislosti taktiež dáva
do pozornosti listinné dôkazy na čl. 140 až 146 vyšetrovacieho spisu a čl. 197 až 198, pričom najmä
z posledných dvoch citovaných dokladov je zrejmé, že na dokladoch Slovenskej sporiteľne bolo ako
dôvod prevodu financií svedka na účet obžalovaného uvedené „vrátenie vkladu“, nie vyplatenie odmeny

Q. F.. Súd výpoveď menovaného svedka hodnotil v kontexte ostatných vykonaných dôkazov. Napriek
tomu, že uvádzal nepravdu o tom, že by sumu 36 081,- eur mal obžalovaný dňa 30. 10. 2008 vložiť
do spoločnosti, na čo mu mal byť vystavený príjmový pokladničný doklad, to ešte zákonite neznamená,
že by bol klamal aj o ostatných uvádzaných skutočnostiach, najmä ak sú tieto podporené aj ďalšími
listinnými dôkazmi, ako bolo vyššie uvedené. Taktiež je potrebné poukázať na skutočnosti uvádzanou

svedkyňou R. M., účtovníčkou spoločnosti B. M. Ltd., že spoločnosť mala evidenciu všetkých čísiel účtov
svojich sprostredkovateľov a odmeny im boli vyplácané na tieto účty, preto nebol dôvod odmenu Q. F.
vyplácať na účet obžalovaného.

Subjektom trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Tr. zák. sú

fyzické osoby, ktoré sú podľa zákona alebo zmluvy povinné vybavovať záležitosti iných osôb, pokiaľ
je v nich zahrnutá aj povinnosť starostlivosti o ich majetok. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do
úvahy v prípadoch, v ktorých sa nepreukáže, že by uvedená osoba úmyselným porušením povinností
opatrovať alebo spravovať cudzí majetok obohatila seba alebo iného, ale preukáže sa len spôsobenie
škody nie malej na cudzom majetku. V tomto zmysle je teda ustanovenie § 237 Tr. zák. subsidiárne k

iným ustanoveniam v osobitnej časti Trestného zákona napr. k § 213 Tr. zák. o trestnom čine sprenevery.

Súd mal teda preukázané, že obžalovanému vrátené finančné prostriedky mali byť zahrnuté do
konkurznej podstaty, a s týmito naložil v rozpore s účelom ich zverenia, keď ich vyplatil ako sám
tvrdí svojej manželke (pričom je právne irelevantné či v tom čase mali byť prokuratúrou zablokované

prostriedky danej spoločnosti, resp. že sám v danej veci podával trestné oznámenie) a teda došlo k
naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno
a), písmeno c) Trestného zákona.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal súd z kritérií uvedených v § 34 odsek l až odsek 4,

odsek 6 Trestného zákona a prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, zároveň súd prihliadol na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť nápravy.

Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s

prihliadnutímnato,žezistiluobžalovanéhojednupoľahčujúcuokolnostipodľa§36písmenoj)Trestného
zákona, a to že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, keďže obžalovaný
okrem dopravných priestupkov nemal žiadne iné záznamy, postupoval v zmysle § 38 odsek 2 Trestného
zákona, § 56 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona a uložil mu peňažný trest vo výške 5.000,- eur, a toako samostatný trest vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu,
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uloženie iného trestu nebolo potrebné. Podľa § 57
odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,

ustanovil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov.

Čosatýkanárokunanáhraduškody,otomtosúdnemoholrozhodnúť,nakoľkovykonanýmdokazovaním
bolo preukázané, že o takomto nároku už bolo právoplatne rozhodnuté v civilnom konaní.

Poučenie:

2T/86/2017

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho oznámenia na Okresný súd Levice k sp.zn. 2T/86/2017 Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému
ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané

najneskoršie. Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 Tr. por. okrem prokurátora sa končí lehota tým
stým dňom ako obžalovanému.
Z odvolania prokurátora, ktoré podal na hlavnom pojednávaní, musí byť zrejmé, či odvolanie smeruje v
prospech alebo neprospech obžalovaného.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali. V písomne

podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré
podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené
tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo.