Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/174/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125201303
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4125201303.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., narodený
XX.XX.XXXX a C. D. B., narodená XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, so sídlom Štefánikova tr. 88, Nitra, deti
matky: E. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, prechodne bytom F., XXXX/XX, D., v konaní

zastúpenej advokátom JUDr. Mariánom Maholányim, so sídlom Priemyselná 1/A, Bratislava a otca:
G. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, prechodne bytom H. I. XXXX/ X, C., v konaní
zastúpeného spoločnosťou BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Laurinská 4, Bratislava, IČO:
36833533, v konaní o návrhoch otca a matky maloletých detí na nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 24P/16/2025-315 zo dňa 10.07.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku I. o zamietnutí návrhu otca na nariadenie

neodkladného opatrenia p o t v r d z u j e .

II. V časti výroku II. m e n í tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol a výrokom II. udelil matke súhlas namiesto otca s prestupom maloletých detí A. a C.

D. z pôvodných materských škôl do Základnej školy s materskou školou D. B. B. D., D. I. J. XXX/X a so
zápisom maloletých detí do uvedeného zariadenia.

2. Rozhodol tak o návrhu otca, ktorým sa domáhal, aby súd prvej inštancie uložil matke povinnosť zdržať
sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k zmene trvalého pobytu a obvyklého pobytu oboch maloletých detí
z územia v miestnej príslušnosti Okresného súdu Nitra, a to až do právoplatného skončenia konania vo

veci samej, a o návrhu matky, ktorým sa domáhala, aby jej súd prvej inštancie udelil súhlas namiesto
otca maloletých detí s prestupom maloletého A. z Logopedickej škôlky F. B. B. D. X, E. a maloletej C. D.
z Materskej školy K. B. B. B. XXX, K., do Základnej školy s materskou školou D. B. B. D., D. I. J. XXX/X.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015
Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2, § 326

ods. 1, § 328 ods. 1 a ods. 2 veta druhá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) a ust. § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“).

4. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že návrh otca nepovažoval za dôvodný, a
preto ho zamietol. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14CoP/53/2023 zo dňa

18.08.2023, ktorý rozhodoval v obdobnej veci, konkrétne na bod 15 predmetného rozhodnutia, z ktorého
je zrejmé, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že presťahovanie sa rodiča s maloletýmideťmi, zverenými mu do osobnej starostlivosti, si vyžaduje súhlas druhého rodiča, prípadne rozhodnutie
súdu.Uviedol,žerozhodnutiesúduozverenídieťaťadoosobnejstarostlivostijednéhozrodičovnemáza
následok to, že by druhý rodič stratil právo rozhodovať o záležitostiach týkajúcich sa maloletého dieťaťa,

súčasťou práv rodiča však nie je právo obmedzovať prirodzené aktivity druhého rodiča súvisiace s jeho
zamestnaním, či zmenou bydliska. Tak ako je uvedené v zmienenom rozhodnutí, toto rozhodnutie rodiča
je skutočnosťou, ktorú treba rešpektovať a na ktorú je potrebné prihliadnuť v prípade posudzovania
záujmu maloletých detí vo vzťahu k návšteve školského zariadenia. Obe maloleté deti boli právoplatným
a vykonateľným rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá si po neúspešnom

pokuse o dohodu s otcom týkajúcou sa vyporiadania BSM – a to hlavne ohľadom neskolaudovanej
nehnuteľnosti, v ktorej aktuálne matka spolu s maloletými deťmi žije – zabezpečila bývanie v oblasti
v blízkosti domova jej rodičov a príbuzných. Túto lokalitu matka vybrala najmä z finančných dôvodov,
keď po neúspešnom pokuse o dohodu s otcom ohľadom vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti, v ktorej bývajú, nedokázala finančne zvládnuť kúpu nehnuteľnosti v blízkom okolí. Matka
sa snažila maloletým deťom zabezpečiť adekvátne bývanie v rodinnom dome, kde bývajú aj aktuálne

a kde bývajú aj počas styku s otcom (rodinný dom v F.). Takéto konanie matky je z pohľadu súdu plne
v súlade so záujmami maloletých detí.
K námietkam otca a k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia opäť poukázal na
vyššie zmienené rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, ktorý rozhodoval o neodkladnom opatrení
v obdobnej veci, v ktorej ale boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky iba formou

neodkladného opatrenia a vo veci samej prebiehalo rozhodovanie o forme starostlivosti. Vyjadril názor,
že presťahovaním sa matky s maloletými deťmi nebudú podmienky realizácie styku otca s maloletými
deťmi neprimerane sťažené a v ich vzájomnom vzťahu nepríde k takej zmene, ktorá by mala za
následok oslabenie ich vzájomných citových väzieb. Dôvodil, že matka sama navrhla rozšírenie styku
otca s maloletými deťmi a vyjadrila ochotu po odsťahovaní sa do D. vždy zabezpečiť jednu cestu s

maloletými deťmi ohľadom realizácie styku s otcom. K materskej škole maloletého A. uviedol, že z
vyjadrení nielen matky aj otca na stretnutí rodičov je zrejmé, že maloletý by už v ďalšom školskom
roku nepokračoval v návšteve materskej školy F. L. E., ktorú navštevoval od 01.09.2024 a jeho pobyt v
zariadení končí dňom 30.06.2025. Zo zistených skutočností považoval za zrejmé, že v blízkom okolí C.
sa škôlka s obdobným zameraním pravdepodobne nenachádza, pretože rodičia zvolili pravdepodobne

najbližšiu materskú školu s týmto zameraním v E.. K ďalšej odbornej pomoci maloletému uviedol,
že z osvedčených skutočností je zrejmé, že matka, ktorá absolvovala s maloletým podporné terapie
a odborné vyšetrenia (niektoré absolvoval aj otec) určite dokáže vyhodnotiť za pomoci odborníkov
špeciálne potreby maloletého v jeho aktuálnom stave a tiež dokáže dodržiavať klinicko-logopedické
a špeciálno-pedagogické rady a odporúčania, ktoré sú jej známe z doterajších vyšetrení a terapií. Z

tohto dôvodu mal za to, že matka, ktorá má zverené obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti,
je kompetentná posúdiť, či logopedická starostlivosť poskytovaná maloletému v novej materskej škole
bude postačujúca, prípadne či je potrebné s maloletým absolvovať aj iné formy starostlivosti o dieťa s
narušenou komunikačnou schopnosťou.
Nakoľko súd prvej inštancie návrh otca zamietol považujúc presťahovanie matky s maloletými deťmi,

ktorémázverenévosobnejstarostlivosti,zalegálneaneodporujúcežiadnemuzákonnémuustanoveniu,
logickým postupom vyhovel návrhu matky a udelil jej súhlas namiesto otca s prestupom maloletých detí
do materskej školy v mieste ich nového bydliska, pričom pre úplnosť poznamenal, že toto rozhodnutie
v žiadnom prípade neznamená, že maloleté deti musia za každých okolností do uvedenej materskej
školy nastúpiť a v prípade, ak by sa matka nemohla z akýchkoľvek dôvodov do začiatku školského roka

do obce D. presťahovať, môžu sa rodičia ohľadom materskej školy, ktorú budú maloleté deti za týchto
okolností navštevovať, dohodnúť, v opačnom prípade rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

5. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol riadnym a včasným odvolaním otec z dôvodov podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) CSP považujúc ho za vecne nesprávne a nezákonné. Namietal, že

súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nahradení jeho súhlasu s prestupom maloletých detí do materskej
školy v D. ako aj pri zamietnutí jeho návrhu na neodkladné opatrenie postupoval v rozpore so
zákonom, keď vec posudzoval nie na základe aktuálne zisteného skutkového stavu, ale na základe
predpokladov o budúcnosti, ktoré neboli nijako preverené, ani objektívne osvedčené. Uviedol, že
rozhodnutie prvoinštančného súdu je založené na domnienkach a hypotézach, nie na skutočnostiach

zistených v konaní ku dňu rozhodnutia. Namietal, že súd rozhodol, ako keby matka už v D. mala reálne
vytvorené zázemie pre život s deťmi, ako keby tam už bývala a mala zabezpečené vhodné podmienky
pre riadny výkon osobnej starostlivosti, avšak nič z toho nebolo preukázané. Uviedol, že matka sa do D.
doposiaľ nepresťahovala, dom, v ktorom má údajne bývať s deťmi, nie je dokončený ani skolaudovanýa matka nemá k dispozícii finančné prostriedky na jeho dostavbu, čo sama v konaní priznala. Dôvodil,
že vo svojom vyjadrení poukazoval na fakt, že dom v D. nie je obývateľný a že matka nepreukázala
schopnosť jeho dokončenia v dohľadnej dobe a taktiež, že matka nemá v D. žiadne zamestnanie,

iba účelovo tvrdí, že bude telefonicky pracovať z domu, pričom toto tvrdenie neosvedčila. Má za to,
že súd sa s uvedenými výhradami nevysporiadal, vyjadrenie otca ignoroval, čím porušil jeho právo na
spravodlivý proces a zásadu kontradiktórnosti konania. Uviedol, že rozhodnutie pôsobí dojmom akoby
nebolo založené na dôkladnom hodnotení reálnych pomerov, ale na slepom prijatí tvrdení matky bez ich
overenia, keď v konaní neboli vykonané žiadne dôkazy o reálnych životných podmienkach v D., zistený

názor kolízneho opatrovníka, preverená dostupnosť odborných služieb, (napr. logopédia a špeciálna
pedagogika), posúdená sociálna sieť detí ani kvalita životného prostredia. Napriek tomu súd vydal
rozhodnutie s ďalekosiahlymi dôsledkami pre ďalší vývoj detí, a to bez potrebného skutkového základu.
Uvedený postup otec považuje za neakceptovateľný a právne neudržateľný a má za to, že súd svojim
rozhodnutím hazarduje so životmi maloletých detí, keď vopred udeľuje matke súhlas na zmenu škôlky a
fakticky aj na zmenu bydliska, bez toho, aby bola reálne preukázaná akákoľvek stabilita, bezpečnosť či

primeranosť nového prostredia. Poukázal na rozpor s ust. § 217 CSP a ustálenou judikatúrou Ústavného
súdu SR.
Dodal, že matka má k dispozícii rodinný dom, ktorého je spoluvlastníčkou, v ktorom s deťmi doteraz
bývala a ktorý im poskytuje stabilitu, zázemie a známe sociálne prostredie. Neexistuje žiadna racionálna
potreba, aby sa matka s deťmi sťahovala na opačný koniec republiky, okrem jej subjektívnej preferencie,

ktorá však nemôže stáť nad najlepším záujmom detí. V prípade skutočného záujmu matky o zmenu
bydliska detí je jej povinnosťou najprv reálne vytvoriť vhodné podmienky, umožniť ich overenie kolíznym
opatrovníkom a až potom môže prichádzať do úvahy súdne rozhodovanie. Má za to, že postup zvolený
súdomvtomtoprípadeporušujezásadyzákonnosti,predvídateľnostirozhodnutíaprincíp,podľaktorého
najlepší záujem maloletých detí musí byť prioritou každého rozhodnutia v konaní podľa Zákona o

rodine. Namietal, že súd rozhodol bez toho, aby dôsledne zistil skutkový stav ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia, čím sa dopustil závažného procesného pochybenia, ktoré spôsobuje zjavnú nezákonnosť
rozhodnutia.Zároveňsúdsvojímrozhodnutímnechránilprávadetí,alehazardovalsichistotou,stabilitou
a emocionálnym bezpečím, čím do budúcnosti otvoril priestor pre vážne a možno aj nezvratné dôsledky.
Takýto postup považuje za v príkrom rozpore nielen s literou zákona, ale aj so základnými hodnotami,

na ktorých stojí ochrana práv maloletých deti v civilnom súdnictve.
Vyjadril nesúhlas s názorom súdu, podľa ktorého na zmenu bydliska maloletých detí zverených do
osobnej starostlivosti matky nie je potrebný súhlas druhého rodiča alebo rozhodnutie súdu. Má za to, že
takýtovýkladjevrozpores§35Zákonaorodine,ajsozákladnoupodstatouspoločnéhorodičovstvaaso
samotným princípom najlepšieho záujmu dieťaťa. Presťahovanie detí z C. do D., teda z juhozápadného

Slovenska na jeho druhý koniec na severe, je závažný zásah do života detí aj do práv ich otca. Nie je
to bežný pohyb v rámci jedného okresu, ale zásadná životná zmena, ktorá má bezprostredný dopad
na realizáciu styku, každodenný kontakt, výchovné pôsobenie otca i emocionálnu stabilitu detí. Otec
sa dlhodobo a pravidelne podieľa na starostlivosti o deti, má s nimi silné väzby a v prípade maloletého
A. zabezpečoval odbornú starostlivosť nad rámec bežného styku, preto považovať jeho nesúhlas so

zmenou bydliska len za „snahu obmedzovať prirodzené aktivity matky“ je nielen právne neudržateľné,
ale aj ľudsky cynické. Zmena trvalého a obvyklého pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého rodiča zasahuje
priamo do práv tohto rodiča, a to osobitne vtedy, ak sa podieľa na výchove a chce ďalej aktívne
uplatňovať svoje rodičovské práva. Uviedol, že súd sa absolútne nezaoberal tým, či takéto jednostranné
rozhodnutie matky rešpektuje najlepší záujem detí, či nespôsobí odcudzenie vo vzťahu k otcovi, či

neohrozí prístup k odbornej starostlivosti alebo stabilite, ktorú doteraz mali. Takýto výklad by znamenal,
že rodič, ktorému boli deti zverené do osobnej starostlivosti, by mohol de facto svojvoľne meniť ich
životné prostredie, trhať ich zo známych väzieb a druhému rodičovi ponechať len úlohu pasívneho
pozorovateľa. Takýto prístup je v rozpore nielen s literou zákona ale aj s judikatúrou Ústavného
súdu, ktorá opakovane zdôrazňuje, že výkon rodičovských práv je spoločným právom a povinnosťou

oboch rodičov, aj po rozvode či po zverení dieťaťa jednému z nich. Považoval za nepochopiteľné, ako
súd mohol vyhodnotiť návrh otca ako nedôvodný len preto, že „zo žiadneho zákonného ustanovenia
nevyplýva povinnosť získať súhlas druhého rodiča“, keď § 35 Zákona o rodine výslovne uvádza, že ak
sa rodičia nevedia dohodnúť o zásadných otázkach, vrátane zmeny bydliska, rozhoduje súd. Nedohodol
sa s matkou a súd mal preto konať a nie ho odbiť formálnym poukazom na selektívne zvolenú judikatúru,

ktorá sa ani netýka rovnakej skutkovej situácie. Poukázal na kontrast s uznesením Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 12CoPno/6/2025-310 zo dňa 14.04.2025, ktoré podľa jeho názoru logicky a precízne
vyvodzuje dôsledky jednostranného presťahovania dieťaťa na vzťah s druhým rodičom a na jeho právo
podieľať sa na výchove, pričom napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto veci celkom ignorujedopad takejto zmeny na citové väzby maloletých detí k otcovi, ako aj praktické komplikácie, ktoré takáto
jednostranná zmena spôsobí. Namietal, že súd sa nevysporiadal s argumentáciou otca, že ide o účelový
krok zo strany matky, nereflektoval na existujúce riziká odcudzenia detí od otca a v rozpore s § 35

Zákona o rodine akceptoval, že tak zásadná vec môže byť realizovaná bez súhlasu druhého rodiča a
bez súdneho preskúmania.
V kontexte uvedeného otca namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrátne
a nepredvídateľné, v priamom rozpore so závermi nadriadeného súdu v skutkovo obdobnej veci
a popiera rovnosť účastníkov konania, keď legitimizuje jednostranné konanie jedného z rodičov, čím

zásadne oslabuje právo druhého rodiča na aktívnu účasť na výchove detí. Zdôraznil, že súd nezohľadnil
žiadne konkrétne okolnosti súvisiace s novým miestom bydliska, neprešetril pomery, nevykonal žiadne
dokazovanie o vhodnosti tohto kroku, a napriek tomu dal matke súhlas, ktorý má zásadné a nezvratné
následky pre deti aj ich vzťah s otcom. Za týchto okolností je podľa názoru odvolateľa napadnuté
rozhodnutieprávneneobhájiteľnéavecnenespravodlivé,keďžeobhajujesvojvoľnýzásahdoživotadetí,
ktorý je v príkrom rozpore s ochranou ich najlepšieho záujmu. Uviedol, že súd vydaním napadnutého

rozhodnutiabezoporyvzákonelegitimizovaljednostrannérozhodnutiematkyozásadnejzmenevživote
maloletých detí, čím hrubo porušil Zákon o rodine i základné rodičovské práva otca.
Ďalej namietal, že súd prvej inštancie v rozhodnutí formálne uviedol, že obdržal vyjadrenie otca zo
dňa 04.07.2025, avšak jeho obsahom sa vôbec vecne nezaoberal. K podstatným námietkam, ktoré boli
v tomto podaní detailne rozvedené sa nijako nevyjadril, nereagoval na ne a ani ich nevyhodnotil. V

skutočnosti ich úplne ignoroval. Navonok pôsobil dojmom, že sa podaním zaoberal, avšak jeho obsah v
rámci rozhodovania nijako nezohľadnil. Mal za to, že súd prvej inštancie svojím postupom počas konania
a následným vydaním a odôvodnením rozhodnutia nedodržal záväzné procesné požiadavky, čím porušil
právo otca na spravodlivý súdny proces.
Na základe uvedeného odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie

zmenil tak, že návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a návrh
matky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne.

7. K odvolaniu otca sa vyjadrila matky, ktorá v nadväznosti na tvrdenia otca poukázala na to, že sa do
rodinného domu v D. presťahovala k 05.09.2025 z dôvodu, že kolaudačné rozhodnutie k rodinnému

domu obdržala až 03.09.2025. Uviedla, že od 05.09.2025 deti navštevujú Základnú školu s materskou
školou D. L. D.. Tvrdenia otca o nepravdivosti a nereálnosti prestupu a bývania v D. vníma ako prehnané
a nenáležité. Za podstatné považovala uviesť, že otec už zásadne nenamietal proti presťahovaniu
detí do D., keď jej sám uviedol „plánuješ to ako si navrhla – jednu cestu idem ja a jednu ty áno?“
Poukázala na skutočnosť, že otec z obsahu podaní, prednesov na pojednávaní ako aj z návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia má vedomosť kde a približne kedy sa má s deťmi sťahovať.
Uviedla, že sa s otcom predbežne dohodli na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rodinného
domu v K., kde predtým s maloletými deťmi bývala, čo preukazuje konkludentný súhlas otca s jej
presťahovaním spolu s maloletými deťmi. Namietala, že poukázanie otca na uznesenie Krajského súdu
v Trnave č. k. 12CoPno/6/2025-310 nepovažuje za adekvátne, pretože vychádza z iného skutkového

stavu ako je to v prejednávanej veci, a to, že sa mala svojvoľne s dieťaťom presťahovať bez
predchádzajúcej komunikácie s otcom za účelom zamestnania, avšak v konaní sa takéto tvrdenie matky
nepreukázalo a nejavilo sa byť pravdivým. Zároveň, predmetné uznesenie len upravilo rozsah styku,
aby zodpovedalo tej skutočnosti, že matka, ktorej boli deti súdom zverené sa presťahovala. Uviedla,
že právo matky presťahovať sa s dieťaťom v rámci územia Slovenskej republiky ním spochybnené

nebolo. V prejednávanej veci má otec upravený styk s maloletými deťmi v obdobnom rozsahu ako mal
otec v zmienenom uznesení. Otcom uvedená interpretácia predmetného uznesenia je preto nesprávna,
neúplná a celkom zavádzajúca. Poukázala na skutočnosť, že otcovi viackrát uviedla, že má záujem sa
presťahovať, uviedla legitímne dôvody, pre ktoré tak mieni konať a pred presťahovaním riadne požiadala
otca o súhlas s prestupom a presťahovaním detí, a preto následne po tom ako s tým otec nesúhlasil si

podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia na udelenie súhlasu namiesto otca s prestupom detí
do škôlky v D.. Dodala, že vzhľadom na to, že maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti
pôvodným právoplatným rozsudkom, bydlisko detí kopíruje bydlisko matky k čomu nie je potrebné získať
osobitný súhlas súdu. Ten už bol v realite vyjadrený v súhlase s prestupom detí do inej škôlky.
Odvolaním napadnuté uznesenie považuje za náležite a rozumne odôvodnené, pričom v realite

nepopiera ani závery uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. 12CoPno/6/2025-310, práve naopak, tieto
závery nie sú v reálnej konkurencii so závermi obsiahnutými v uznesení Krajského súdu v Trnave, sp. zn.
14CoP/53/2023 zo dňa 18.08.2023, na ktoré sa odvolávala matka ako aj súd prvej inštancie. Uviedla, že
si dala vypracovať odborný posudok od klinickej psychologičky, ktorý potvrdzuje, že koná v najlepšomzáujme detí a zabezpečuje im stabilné a bezpečné prostredie, a že nateraz nie je vhodné upraviť styk
na striedavú starostlivosť ako to navrhuje otec. Za relevantné považovala uviesť aj to, že cesta od F.
do D. sa v tomto roku má podstatne urýchliť, nakoľko Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky vydalo

správu, že tunel Višňové má byť do konca roka 2025 dokončený a rovnako aj úsek diaľnice D1 Hubová
– Ivachnová. Táto skutočnosť výrazne urýchli aj dopravu a odovzdávanie detí medzi rodičmi. Uviedla,
že inzercia dreveného zrubu v okolí C., kde otec navrhoval aby sa matka presťahovala, je absurdná.
Drevenicu nepovažuje za plnohodnotné miesto na celoročné rodinné bývanie, pričom kvalita riadneho
domu postaveného z tehiel má nepochybne vyššiu životnosť a menšiu potrebu údržby ako drevený zrub.

Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu navrhla odvolanie otca zamietnuť.

8. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že dňa 05.02.2025 podal návrh na zmenu u
´pravy rodicˇovsky´ch práv k malolety´m deťom, predmetom ktorého je zmena rozsudku Okresne´ho
súdu Nitra zo dňa 9.7.2024 sp. zn. 24P/97/2024 v časti u´pravy výkonu rodicˇovsky´ch práv tak, že
sa obe maloleté deti zverujú do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Dňa 11.06.2025 podal návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože predložil dôkazy a preukázal, že po pojednávaní dňa
12.05.2025matkabezjehosúhlasuprihlásiladetidoMaterskejaZákladnejškolyvD.donajvzdialenejšej
obci na Orave pri hraniciach s Poľskom, čo výrazne obmedzí jeho kontakt s deťmi, no ešte nie je v
rozpore so striedavou starostlivosťou v týždenných intervaloch. Návrhom podaným 12.6.2025, ktorý sa
vedie na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. 24P/80/2025, sa otec domáha určenia bydliska deti´ v dome,

kde doposiaľ bývajú, v obci K.. Matka pochopila pri výsluchu dňa 07.03.2025, ako i na pojednávaní
dňa 10.4.2025, že nie je vedená zo strany súdu k dohode medzi rodičmi, takže začala vytvárať novy´
skutkový´ stav, že počas súdneho sporu svojvoľne odíde bývať proti vôli otca a proti záujmom maloletých
deti´ 3 hod. autom z C. do D.. Na truc podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým dňa
24.06.2025 požiadala o súhlas namiesto otca s prestupom deti´ do Materskej školy v D., kde v tomto

čase nemala vytvorené žiadne podmienky na bývanie s deťmi, avšak účelom bolo zneužiť situáciu, že na
základe dohody s otcom má deti vo výchove, a teda mariť zákonné právo otca na striedavú starostlivosť.
Okresný súd Nitra v tejto veci vydal neodkladne´ opatrenie, ktorým udelil súhlas matke namiesto otca
s prestupom deti´ do Materskej školy v D., a otcov návrh bez reálneho zdôvodnenia zamietol. Proti
tomuto neodkladnému opatreniu podal otec odvolanie a nakoľko súd neposlal spis na odvolací súd na

rozhodnutie o odvolaní, dňa 02.09.2025 požiadal o jeho predloženie odvolaciemu súdu na rozhodnutie
o odvolaní. Uviedol, že matka sa vyjadrila až po extrémne dlhej lehote, teda v lehote viac ako mesiac,
čo súd v rozpore s princípom, že o neodkladnom opatrení treba rozhodovať neodkladne, toleroval.
Dňa 11.09.2025 mu súd preposlal vyjadrenie matky, aby sa znovu vyjadril ako odvolateľ k vyjadreniu.
Vyjadril názor, že týmito úkonmi sa len naťahuje čas, aby nemohol realizovať právo na odvolanie, teda

aby vznikol po podaní odvolania iný skutkový stav, aby odvolací súd už nemal možnosť rozhodnúť v
promptnej lehote o odvolaní. Okresný súd o návrhu o neodkladnom opatrení je povinný rozhodnúť v
lehote 30 dni´, ale to neznamená, že o odvolaní sa nemá rozhodnúť skôr, ako sa skoční konanie vo
veci samej.
Ďalej uviedol, že matka priznala, že sa presťahovala dňa 05.09.2025, no v skutočnosti bývala v K. do

10.09.2025. Podľa dôkazu, ktorý predložila stále býva v K., z domu sa nevysťahovala a protokolárne
neodovzdala. Znamená to, že sa ani nemohla presťahovať do domu v D., ktorý chcela podľa návrhu
vlastniť ako lacnejší dom. Dočasne nasťahovala do domu H. M., bytom F. XX, D., čo vyplýva z
kolaudačnéhorozhodnutia.Kdnešnémudňumatkadomnekúpila,nevlastni´ho,zčohovyplýva,žebody
(D) cˇ. 12 až 20 odvolania sú pravdivé. Uviedol, že súd nerozhodol podľa zisteného skutkového stavu,

ale len na základe predpokladov o budúcom vývoji života matky, ktoré sa nepotvrdili. Uviedol, že matka
zatajuje, na základe akého právneho titulu býva v dome H. M., ale z ňou predloženého kolaudačného
rozhodnutia je nesporné, že sa nejedná o vlastnícky vzťah, teda všetky argumenty o lacnejších domoch
sú pre odvolacie konanie irelevantné. K matkinmu tvrdeniu o tom, že otec už v zásade nenamietal proti
presťahovaniu detí do D., ktoré podložila SMS správou, uviedol, že konzistentne a neustále prehlasuje,

že s nelegálnym odsťahovaním sa a menením bydliska deti´ nesúhlasí. Dodal, že nikto nie je povinný
svoj nesúhlas prejavovať neustále v každej správe resp. vete, pretože je úplne právne postačujúce,
že bol vyjadrený podaním odvolania v danej veci. Výslovne poprel, že by konkludentne súhlasil
s presťahovaním matky s deťmi, ktorý matka preukazuje nepodpísaným návrhom kúpnej zmluvy, ktorú
záležitosť ohľadne vyporiadania podielového spoluvlastníctva matka uvádza ako predbežne dohodnutú.

Dodal, že z nepodpísaného návrhu je zrejmé, že nemá peniaze na kúpu podielu matky a že matka v K.
stále býva, teda jej vysťahovanie je viazane´ až na budúce neiste´ skutočnosti.
Má za to, že matka sa vyjadruje až dehonestujúco k odvolaciemu senátu, ktorý považuje za pomýlený,
no v skutočnosti skutkový stav v tejto veci a 12CoPno/6/2025 je totožný okrem tej skutočnosti, že v tomkonaní sa sťahovala matka do svojho bytu v E., ktorý vlastnila a v tomto konaní sa sťahuje k H. M. bez
vysvetlenia právneho titulu.
Pripojil dôkaz, že maloleté deti majú vybavenú návštevu Základnej školy s materskou školou B. N. L. C.,

kde môžu kedykoľvek nastúpiť. Pri striedavej starostlivosti ju budú 1 týždeňˇ navštevovať, v čase keď
budú v starostlivosti otca. Ak by podmienky v D. boli pre výchovu deti´ závadné po prešetrení pomerov
kolíznym opatrovníkom, môžu navštevovať túto škôlku celoročne. Dom v K. je v tomto čase už riadne
skolaudovaný a zo všetkých hľadísk dokončený z dôvodu vykonaných investícií zo strany otca. Ohľadne
novinových článkov o tom, že sa v budúcnosti dostavajú tunely a že čas cestovania sa niekedy v ďalekej

budúcnosti skráti o pár minút, sa nevyjadril, pretože sú pre túto vec irelevantne´.

9. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že obštrukčné a ľstivé konanie otca spôsobilo u
nej predĺženie doby na schválenie úveru, pričom aktuálny vlastník domu v D., s ktorým má uzavretú
zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Tento súhlasil s tým, aby do schválenia hypotekárnej pôžičky dom
riadne ako vlastný užívala aj s jej deťmi. Uviedla, že otec sa už dohodol na vyporiadaní a sám iniciatívne

poslal matke návrh dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva domu v K. a následne, keď
už malo dôjsť k podpisu, tak si vymyslel celú plejádu dôvodov, pre ktoré údajne nemôže podpísať
dohodu. Poukázala na skutočnosť, že otec v rámci konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
nemá zábrany iniciatívne namietať voči návrhu matky na oslobodenie od povinnosti od platenia súdnych
poplatkov, poukazujúc, že matka má na účte peniaze vo výške 8.000,- Eur, pritom sú to peniaze určené

na splátku prvej časti kúpnej ceny, keďže hypotéka sa v zásade neposkytuje na celú kúpnu cenu.
Rovnako sú to práve tie peniaze, ktoré otec zaplatil ako zmluvnú pokutu za svojvoľné porušenie jeho
záväzku vyplývajúci z bodu 3.1.2. dohody o BSM medzi účastníkmi. Matke zobral len tak auto a musí si
hľadať alternatívne spôsoby dopravy seba a detí. Poukázala na to, že otec sa vo svojich podaniach tvári
ako keby netušil v akých pomeroch žije matka s deťmi, hoci súdu zamlčal, že sa bol do domu v D. na

pozvanie matky pozrieť, pričom nemal žiadne námietky k tomu, v akých pomeroch tam deti žijú s matkou.
Na túto skutočnosť ho matka aj v SMS komunikácií konfrontovala,avšak otec účelovo neodpovedal.
Poukázala na obsah zápisnice zo "schôdze" podielových spoluvlastníkov zo dňa 01.10.2025, v ktorej
otec uviedol, že si od 01.10.2025 si zriadil obydlie v dome v K.. Považuje za zarážajúce, že otec trvá
na odvolaní a nesúhlase so sťahovaním matky, no sám sa nasťahoval do jej bývalého bydliska, hoci

predtým býval v zariadenom dome v F. a vlastní viacero ďalších nehnuteľností. Vyjadrila presvedčenie,
že odvolanie otca nie je dôvodné. Uviedla, že styk s deťmi a ich odovzdávanie riadne prebieha bez
zásadných komplikácií. Matka s otcom pritom striedavo cestujú s deťmi z jedného do druhého obydlia
rodičov. Dodala, že rovnako plynule prebieha aj účasť detí v predškolskom zariadení v D..

10. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec, ktorý súdu oznámil, že matka dňa 12.08.2025 podala na Okresný
súd Nitra žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorá vec je vedená pod sp.
zn. 53C/74/2025, pričom poukázal na skutočnosť, že matka k žalobe priložila aj žiadosť o oslobodenie
od platenia súdneho poplatku, ktorá bola uznesením súdu zamietnutá. Má za to, že preukázané zistenia,
ktoré sú obsahom spisu v konaní vedenom pod sp. zn. 53C/74/2025, úplne vyvracajú tvrdenia matky

v tomto konaní. Uviedol, že matka iniciovaním nového súdneho konania potvrdzuje, že jej cieľom nie je
pokojné vyriešenie majetkových ani rodičovských záležitostí, ale trvalý konflikt, neustále žaloby a snaha
znepríjemniť otcovi život. Ide o vedomé pokračovanie jej účelového a manipulatívneho správania, ktoré
sa prejavuje už dlhodobo, najmä v tomto konaní. Uviedol, že matka opakovane zavádza súd, klame o
svojich príjmoch, o práci, o bývaní aj o svojich skutočných zámeroch, ktoré konanie vníma ako reťaz

účelových krokov, ktorými sa snaží vytvoriť dojem obete. Matka v konaní tvrdila, že jej zamestnávateľ
umožní trvalý home office z D., čo malo byť dôvodom, prečo sa môže s deťmi presťahovať. Dnes z
jej vlastných vyjadrení vyplýva, že toto tvrdenie bolo nepravdivé a v septembri 2025 nemala žiadne
zamestnanie, až následne si našla novú prácu v G. E., kde začala pracovať dňa 1.10.2025, ktorú
skutočnosťsúduneoznámila,chcelajuzatajiť,avšakakovyplývazuzneseniaOkresnéhosúduNitra,súd

ju zistil lustráciou zo Sociálnej poisťovne. Dodal, že G. E. nemá v D. žiadnu pobočku, pričom najbližšia
sa nachádza v Námestove, približne 20 km od D.. Je preto zrejmé, že súdu vedome klamala, keď tvrdila,
že jej práca jej umožní zostať doma s deťmi. Tento rozpor považuje za zásadný, pretože matka vedela,
že v D. nebude mať pracovné zázemie, napriek tomu deti presťahovala a tým ohrozila ich stabilitu,
režim aj istotu starostlivosti. Všetky jej argumenty o údajnej pracovnej flexibilite boli len zámienkou na

to, aby mohla odísť a izolovať deti od otca. Nie je totiž vôbec zrejmé, ako chce matka zosúladiť nové
zamestnanie v G. E., ktoré si zjavne vyžaduje fyzickú prítomnosť na pracovisku mimo D., s každodennou
starostlivosťou o dve malé deti.Ďalej uviedol, že matka bez vážneho dôvodu opustila dom v K., ktorý vlastní v podielovom
spoluvlastníctve. Odišla dobrovoľne, hoci v dome má všetko potrebné pre deti, a jej odchod bol
motivovaný osobnou túžbou poškodiť otca a znemožniť mu výkon striedavej starostlivosti. Svojím

rozhodnutím zároveň vedome zvýšila svoje mesačné náklady, keď platí nájomné približne 300,- Eur,
nehovoriac o energiách a doprave, čím si umelo vytvorila finančnú tieseň, ktorou následne odôvodňuje
žiadosti o oslobodenie od poplatkov či o zvýšenie výživného. V skutočnosti ide o jej vlastné rozhodnutia,
ktoré nemožno prenášať na otca ani na súd. Jej konanie je o to nepochopiteľnejšie, že v K. mala pre
deti vytvorené stabilné, bezpečné a známe prostredie, s dostupnou školou, škôlkou aj blízkosťou otcovej

rodiny. Napriek tomu sa rozhodla domov opustiť a presťahovať sa s deťmi na opačný koniec Slovenska,
bez akéhokoľvek reálneho dôvodu a bez zohľadnenia potrieb detí či ich práva na pravidelný kontakt s
otcom.
Poukázal na skutočnosť, že matka v predchádzajúcich podaniach uvádzala, že v D. kupuje rodinný dom
a má uzavretú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. V konaní vedenom pod sp. zn. 53C/74/2025 však sama
priznala, že na kúpu domu nemá peniaze. Dom síce medzitým prešiel kolaudáciou, avšak nebol nikdy

preverený kolíznym opatrovníkom ani súdom, či spĺňa základné podmienky pre výchovu detí. Namietal,
že napriek tomu matka svojvoľne zmenila bydlisko detí, čím zasiahla do výkonu rodičovských práv otca
a narušila kontinuitu výchovného prostredia. Považuje za zarážajúce, s akou ľahkosťou matka v každom
konaní prekrúca fakty a mení svoje tvrdenia, pričom v jednom konaní sa prezentuje ako zodpovedná
matka, ktorá má stabilné zázemie a finančné istoty, zatiaľ čo v druhom vystupuje ako osoba bez príjmu,

ktorá údajne nemá z čoho žiť a prosí o oslobodenie od súdneho poplatku. V jednom podaní tvrdí, že
dom v D. za svoje kupuje, v druhom priznáva, že naň nemá peniaze. Má za to, že tieto rozpory nie sú
výsledkom nedorozumenia, ale premysleného klamstva, ktorého cieľom je vytvoriť obraz obete a získať
výhodu v súdnych konaniach. Záverom uviedol, že matkine tvrdenie o tom, že jej neoprávnene vzal
motorové vozidlo, nezodpovedá pravde, pretože iba využil svoje oprávnenie podľa dohody o vyporiadaní

BSM, podľa ktorej si mohol motorové vozidlo za sumu 12.000,- Eur od nej vyžiadať.
Žiadal, aby odvolací súd vzal uvedené skutočnosti do úvahy, vyhodnotil konanie matky ako účelové,
klamlivé a v rozpore so záujmom detí a aby si vyžiadal správu kolízneho opatrovníka o aktuálnych
pomerochvdomevD.,keďžetietonikdynebolipreverené.Zdôraznil,žematkaklameosvojichpríjmoch,
o práci, o bývaní, o svojich úmysloch a zároveň svoje konanie maskuje tvrdeniami o najlepšom záujme

detí. V skutočnosti týmto správaním deťom len škodí, rozvracia ich rodinné väzby a zneužíva súd na
osobný boj proti otcovi. Odvolaciemu súdu navrhol, aby nariadené neodkladné opatrenia zmenil tak, že
návrh matky zamietne.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné

vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67
CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca je
v rozsahu napadnutého výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku II. podľa ust. § 388 CSP zmenil tak ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia a v napadnutom výroku I. podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

12. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je nariadenie neodkladného opatrenia na
základe návrhu, ktorým sa otec domáhal, aby súd prvej inštancie uložil matke povinnosť zdržať sa
akýchkoľvek úkonov smerujúcich k zmene trvalého pobytu a obvyklého pobytu oboch maloletých detí

A. a C. D. z územia v miestnej príslušnosti Okresného súdu Nitra, a to až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej, a o návrhu, ktorým sa matka domáhala, aby jej súd prvej inštancie udelil súhlas
namiesto otca maloletých detí s prestupom maloletého A. z Logopedickej škôlky F. B. B. D. X, E. a
maloletej C. D. z Materskej školy K. B. B. B. XXX, K., do Základnej školy s materskou školou D. B. B.
D., D. I. J. XXX/X.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu otca,
akoajspoukazomnaobsahnapadnutéhouznesenia,jeposúdiť,čisúdprvejinštancierozhodolsprávne,keď návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a návrhu matky otca na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel.

14. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

18. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20.Podľa§387ods.2CSP, aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom

rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

22. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

23. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať

do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

24. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého

dieťaťa sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky

na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

25. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,
rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môžesúd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa
nímneprejudikujúprávaúčastníkovatretíchosôb.Niejekonečnýmrozhodnutím,lebojehoúčelomjelen

dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie
a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem
alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže
rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok

nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu,
pričomjepotrebnéstarostlivoskúmaťvšetkydôsledky,ktorébymohlinastaťpreúčastníkanenariadením
neodkladného opatrenia.

26. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä

naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010 zo dňa 29.07.2010).

27.Odvolacísúdzdôrazňuje,žeúčelomneodkladnýchopatrenívoveciachmaloletýchdetíjeposkytnutie
preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady
charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v
ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu

ich právam. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia
je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky
zákonné podmienky. Pre súd je prvoradý záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej
rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam
sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou

a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné
opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k
nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť,
či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda
nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad.

Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu.
U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova,
prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je
neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do
doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.

28. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie, nielen v zmysle obsahu a dôvodov
uvedených v odvolaní otca, a vo vzťahu k výroku I. napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie
na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej

inštancie potrebné návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Po oboznámení sa
s obsahom odvolania ako aj vyjadrení matky a otca predložených v priebehu odvolacieho konania,
rovnako i obsahom celého spisového materiálu, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie resp. osvedčovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu
otca na nariadenie neodkladného opatrenia, dostatočne sa zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré

musia byť splnené na jeho nariadenie, na základe vykonaných dôkazov dospel ohľadom rozhodujúcich
skutočností k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne posúdil po právnej stránke a v napadnutom
uznesení aj dostatočne vyložil, z akých dôvodov návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia
nevyhovel. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty otca nenachádza dôvod,
prektorýbysamalodzáverovsúduprvejinštancievovýrokuI.,týkajúcomsazamietnutianávrhuotcana

nariadenie neodkladného opatrenia, odchýliť, a preto nemôže dať odvolateľovi v tomto smere za pravdu.
Preskúmaním obsahu spisového materiálu sa aj v odvolacom konaní potvrdila správnosť skutkových
zistení súdu prvej inštancie, preto s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje
na písomné vyhotovenie napadnutého uznesenia a jeho odôvodnenie. Pokiaľ ide o rozhodnutie súduprvej inštancie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému súd prvej inštancie
vyhovel a výrokom II. napadnutého uznesenia súhlas matke namiesto otca s prestupom maloletých detí
z pôvodných materských škôl do Základnej školy s materskou školou v D. udelil, odvolací súd uvádza, že

sa s daným spôsobom rozhodnutia prvoinštančného súdu nestotožnil a z uvedeného dôvodu uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. zmenil tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

29. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletých detí spolu nežijú v spoločnej domácnosti, ich

manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/97/2024 zo dňa 09.07.2024,
pričom maloleté deti boli na čas po rozvode manželstva zverené do výlučnej osobnej starostlivosti matky,
otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí a zároveň bol upravený styk otca
s maloletými deťmi. Na súde prvej inštancie v súčasnosti prebieha konanie o zmenu úpravy výkonu
rodičovskýchprávapovinnostíkmaloletýmdeťom,vktoromkonanísaotecdomáhazvereniamaloletých
detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené.

Súd mal v konaní za osvedčené, že matka zmenila bydlisko (obvyklý pobyt) maloletých detí do obce
D., kde zároveň prihlásila maloleté deti do Základnej školy s materskou školou D. B. B. D. I. J. XXX/
X, D., a to bez súhlasu otca.

30. Odvolací súd vo vzťahu k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho

v uložení povinnosti matke zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k zmene trvalého pobytu
a obvyklého pobytu maloletých detí z územia miestnej príslušnosti Okresného súdu Nitra uvádza, že
sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ku ktorým v odôvodnení napadnutého uznesenia
dospel. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že sloboda pohybu a pobytu je jedným zo základných
ľudských práv, ktorú je možné obmedziť len v presne zákonom vymedzených prípadoch. Z platnej

právnej úpravy nemožno vyvodiť záver, že by presťahovanie matky s maloletými deťmi, ktoré jej boli na
základe právoplatného súdneho rozhodnutia zverené do výlučnej osobnej starostlivosti, do iného mesta
alebo obce nachádzajúcej sa na území Slovenskej republiky, podliehalo dohode, resp. súhlasu druhého
rodiča maloletých detí, prípadne rozhodnutiu súdu. Odvolací súd má za to, že obmedzenie konania
matky spočívajúceho v presťahovaní sa s maloletými deťmi do obce D. nemá oporu v zákone, preto

rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. ako vecne správne potvrdil, považujúc aktivity
rodiča po rozvode manželstva smerujúce k presťahovaniu sa i do inej lokality mimo pôvodného bydliska
maloletých detí vo všeobecnosti za akceptovateľné.

31. Pozornosti odvolacieho súdu však neuniklo, že matka kroky smerujúce k presťahovaniu a k zmene

pôvodného bydliska maloletých detí do obce D. vzdialenej približne 250 km od ich pôvodného bydliska
začala realizovať po tom, ako otec podal na súd prvej inštancie návrh na zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v ktorom sa domáha zmeny zverenia maloletých detí
z výlučnej osobnej starostlivosti matky do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vzhľadom na
chronológiu matkou realizovaných krokov smerujúcich k presťahovaniu maloletých detí ako aj k zmene

ich materských škôl, berúc do úvahy i vzdialenosť obce D. od pôvodného bydliska maloletých detí ako aj
bydliska otca, odvolací súd dospel ku konštatovaniu, že sa mu uvedené konanie matky javí ako účelové.
V uvedenom závere ho utvrdzuje i skutočnosť, že matka sa s maloletými deťmi presťahovala do obce,
v ktorej síce má rodinu, avšak maloleté deti v nej nemajú vytvorené zázemie. Vzhľadom na matkou
zvolenú lokalitu sa odvolaciemu súdu javí ako veľmi málo pravdepodobné, že by si matka výrazného

sťaženia realizácie styku otca s maloletými deťmi v dôsledku nutnosti cestovania na dlhú vzdialenosť
nebola vedomá. Obdobný záver odvolací súd zastáva i vo vzťahu k realizovaniu striedavej osobnej
starostlivosti, o ktorej forme osobnej starostlivosti o maloleté deti sa aktuálne na súde prvej inštancie
vedie konanie vo veci samej. Odvolací súd má za to, že i v prípade, v ktorom by súd prvej inštancie
na základe výsledkov vykonaného dokazovania danú formu starostlivosti o maloleté deti vzhliadol

ako vhodnú a korešpondujúcu s ich najlepším záujmom, realizovanie striedavej osobnej starostlivosti
v dôsledku odsťahovania sa matky do lokality vzdialenej približne 250 km od bydliska otca by bolo
výrazne sťažené, a to nie len z dôvodu časovo a finančne náročného cestovania, ale i z dôvodu návštevy
predškolského zariadenia (v budúcnosti návštevy základnej školy) zo strany maloletých detí.

32. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že právo rozhodovať o záležitostiach
maloletých detí patrí zásadne obom rodičom. Pri rozhodovaní rodičov o bežných veciach súvisiacich s
výkonom rodičovských práv a povinností, sa podľa Zákona o rodine nevyžaduje dohoda rodičov a každý
zrodičovmôževykonávaťvtýchtobežnýchveciachrodičovsképrávaapovinnostisámaprijímaťvtýchtoveciachrozhodnutiabezvyžadovaniasúhlasudruhéhorodiča.Pokiaľvšakideopodstatnévecisúvisiace
s výkonom rodičovských práv a povinností, a to aj v prípade, keď rodičia nežijú v spoločnej domácnosti
a maloleté deti sú zverené do osobnej starostlivosti jednému z nich, vyžaduje sa, aby sa rodičia dohodli

a pokiaľ to nie je možné, ktorýkoľvek z rodičov môže podať na súd návrh, kedy dohoda rodičov o tejto
podstatnej veci, ku ktorej rodičia nemôžu dospieť, bude v zmysle ustanovenia § 35 Zákona o rodine
nahradená autoritatívnym rozhodnutím súdu. V preskúmavanej veci je nesporné, že otec nesúhlasí
s návštevou predškolského zariadenia - Základnej školy s materskou školou D. B. B. D. I. J. XXX/X,
D. maloletými deťmi, a preto sú dané podmienky na postup podľa ustanovenia § 35 Zákona o rodine,

pretože niet sporu o tom, že otázka vzdelávania maloletých detí a plnenia predškolskej dochádzky je
vecou podstatnou. Vo vzťahu k matkou navrhovanému neodkladnému opatreniu o nahradení súhlasu
otca s prestupom maloletého A. z Logopedickej škôlky F. L. E. a maloletej C. D. z Materskej školy K. L.
K., do Základnej školy s materskou školou D. v D. však odvolací súd dospel k záveru, že podmienky pre
matkou navrhované neodkladné opatrenie nie sú splnené.

33. Odvolací súd akcentuje, že nariadenie neodkladného opatrenia je v zásade prípustné iba v dvoch
prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania a pri obave, že exekúcia
bude ohrozená. V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj
v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. Využitie inštitútu
neodkladného opatrenia ako dočasného riešenia je možné iba na základe osvedčených závažných

skutočností,zktorýchbyjednoznačnevyplývalovážneohrozeniezáujmovmaloletýchdetí.Vpredmetnej
veci osvedčené skutkové okolnosti neindikujú záver, že je život, zdravie a priaznivý vývin maloletých
detí ohrozený alebo narušený, a že je daná naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov
konania nariadením neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky.

34. V prejednávanej veci odvolací súd, na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie, dospel k záveru,
že matka neosvedčila naliehavú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nahradením súhlasu otca na
prestup maloletých detí z pôvodných materských škôl do Základnej školy s materskej školou v D.,
ani akékoľvek závažné ohrozenie pomerov maloletých detí alebo ich záujmov, pretože maloleté deti
majú zabezpečenú predškolskú dochádzku. Odvolací súd má za to, že matka dostatočne neosvedčila

existenciu rozhodných skutočností a zákonných dôvodov pre prijatie záveru o potrebe okamžitého
zásahu do pomerov účastníkov konania vo veci nezhody rodičov o podstatných veciach súvisiacich s
výkonom rodičovských práv a povinností, bez vykonania potrebného dokazovania. V danom prípade
nebola matkou osvedčená naliehavá potreba dočasne upraviť pomery maloletých detí, ktoré boli
v súvislosti so zabezpečením ich predškolskej dochádzky stabilizované, pričom rozhodnutie súdu

o nahradení súhlasu otca so zmenou materskej školy prekračuje rámec neodkladného opatrenia.
Samotné rozhodnutie matky, bez predchádzajúceho súhlasu otca, so zmenou návštevy materskej
školy maloletých detí, nemôže mať za následok konvalidáciu takéhoto svojvoľného konania matky
súdnym rozhodnutím formou autoritatívneho nariadenia neodkladného opatrenia o nahradení súhlasu
otca. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri nezhode rodičov o podstatných veciach súvisiacich s výkonom

rodičovských práv a povinností v zmysle ust. § 35 Zákona o rodine, súdy rozhodujú o nahradení súhlasu
jedného z rodičov vo veci samej výlučne na návrh. Takémuto postupu zodpovedá aj rozhodovanie
o zmene predškolského zariadenia, ktoré je v danom prípade vzdialené cca 250 km od miesta, kde
maloleté deti doposiaľ žili, kde mali zázemie a sociálne väzby. Konanie matky spočívajúce v svojvoľnej
zmene materskej školy maloletých detí bez predchádzajúceho súhlasu otca je vážnym zásahom do

rodičovských práv otca ako aj do práv maloletých detí. Posúdenie dôvodnosti takejto zmeny materskej
školy maloletých detí vyžaduje v ich záujme dôsledné vykonanie riadneho dokazovania, ktoré je možné
iba v konaní vo veci samej, a ktoré zároveň presahuje rámec neodkladného opatrenia a nie je ani jeho
účelom. Využitie inštitútu neodkladného opatrenia ako dočasného riešenia je možné iba na základe
osvedčených závažných skutočností, z ktorých by jednoznačne vyplývalo vážne ohrozenie záujmov

maloletých detí, čo v danom prípade splnené nebolo.

35. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že nezhoda rodičov v predmetnej
otázke môže byť predmetom konania vo veci samej, v ktorom súd vykoná riadne dokazovanie a posúdi
opodstatnenosť tvrdení uvádzaných tak matkou ako i otcom, pričom následne meritórnym rozhodnutím

rozhodne,ktorúkonkrétnumaterskúškolumajúmaloletédetinavštevovať.Prenariadenieneodkladného
opatrenia je postačujúce osvedčenie okolnosti opodstatňujúcich podanie návrhu, čo však v danom
prípade konštatovať nemožno.36. Rodičia maloletých detí by mali pamätať na to, že rodičovské práva a povinnosti sú budované na
základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone. Obaja sú povinní v záujme maloletých
detí vynaložiť maximálne úsilie na urovnanie pretrvávajúcich nezhôd. V rodičovských vzťahoch platí viac

než inde požiadavka vzájomnej tolerancie, nekonfliktnosti a úcty k právam druhého rodiča a k právam
detí, čo by mali mať na zreteli predovšetkým rodičia. Záujem maloletých detí, ktorý by mali obaja rodičia
sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc si, že sú to
práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletého dieťaťa. Akýkoľvek súd nie je
schopný takéto usporiadanie vzťahov zabezpečiť a je vhodné pripomenúť, že sú to rodičia (nie súdy, či

znalci), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj svojich detí (uvedené tiež vyplýva aj zo
záverov uznesenia Ústavného súdu Českej republiky vo veci IV. ÚS 60/04).

37. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, majúc na zreteli najlepší záujem maloletých
detí ako prvoradé hľadisko pri jeho rozhodovaní, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku I. podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil a v napadnutom výroku

II. podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný
zamietol.

38. Ďalšie argumenty účastníkov konania odvolací súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci za
nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných,

ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia

Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).

39. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie a o
trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej v konaní vedenom na súde prvej inštancie. Rozhodnutie
o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej ako konečného rozhodnutia len vtedy, ak

neodkladné opatrenie konzumuje vec samu, ide o návrh na neodkladné opatrenie podaný po skončení
konania, ďalej podaný pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba (návrh), alebo o prípad, ak
by súd prvej inštancie musel vec skončiť procesne bez toho, aby ju prejednal (obdobne pozri napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/83/2017). Žiadna z uvedených procesných situácii v
prejednávanom prípade nenastala, a preto o trovách konania súvisiacich s neodkladným opatrením

rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí vo veci samej v súlade s § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods.
1 CSP.

40. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).