Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 24, 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: DK-10C/28/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5422200860
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Novotná

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5422200860.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou Mgr. Andreou Novotnou v spore žalobcu: E L K O P , s.r.o., so sídlom

Samuela Nováka 2194, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 31 577 636, právne zastúpený: Lion Law Partners
s.r.o., so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461 a žalovaného: Mesto
Dolný Kubín, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1651/2, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 00 314 463, právne
zastúpený: ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom Tolstého 9, 811 06 Bratislava, IČO: 36 708 771, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nadobudnutého vydržaním, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Dolný Kubín (od 01.06.2023 Okresný súd Námestovo - ďalej len
ako „tunajší súd“) elektronicky dňa 15.07.2022 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
voči žalovanému ako pôvodne žalovanému 1/ a pôvodne žalovanému 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, s
trvalým pobytom C. XXX, pôvodne žalovanej 3/ A. D. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C.
XXX a pôvodne žalovanému 4/ A. E. F., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom G. XXXX/XX, H. F.
domáhal určenia, že pozemok C-KN parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 622 m2,
zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. H. F., obec a okres H. F. (ďalej aj ako „sporný pozemok“), je v

podielovom spoluvlastníctve žalobcu s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/3 k celku, žalovaných 2/
a 3/ s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/3 k celku a žalovaného 4/ s veľkosťou spoluvlastníckeho
podielu 1/3 k celku, ako aj náhrady trov tohto konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že titulom zmluvy o predaji podniku uzavretej medzi žalovaným
1/ a žalobcom dňa 01.01.1993 a dodatku č. 1 k tejto zmluve zo dňa 04.02.1993 je o.i. vlastníkom
nehnuteľností vedených na LV č. XXXX k.ú. H. F., ktoré v prírode predstavujú areál bývalého mestského

podniku. S prevodom mestského podniku vyslovilo súhlas zastupiteľstvo mesta uznesením č. XXX/
XXXX zo dňa 22. 12. 1992 (čl. XIII. zmluvy). Podľa čl. III. zmluvy o predaji podniku sa žalobca
zaviazal v lehote do 31.03.1993 zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu vo výške 50 mil. Kčs. Kúpna cena
bola žalobcom zaplatená z úverových zdrojov riadne a včas, v dôsledku čoho došlo k prevodu
vlastníctva celého podniku vrátane nehnuteľného majetku na žalobcu. Zmluve o predaji podniku
predchádzal prechod vlastníctva z bývalého štátneho podniku I. H. F., J. na základe výnimky zo zákona
o nakladaní s majetkom štátnych podnikov na žalovaného 1/. O prechode vlastníctva bol vyhotovený

protokol medzi odovzdávajúcim a preberajúcim subjektom dňa 01.08.1991. Ostávajúca časť štátneho
podniku, nezahrnutá do uvedeného protokolu, ostala vlastníctvom štátneho podniku. V štádiu prechodu
vlastníctva zo štátneho podniku na žalovaného 1/ bolo zistené, že niektoré parcely prislúchajúce k
areálu administratívnej budovy na ul. K. L. neboli zahrnuté do majetku mesta H. F. už v protokolezo dňa 01.08.1991. Preto bolo pristúpené k vyhotoveniu dodatku č. 2 zo dňa 10.10.1991 k protokolu
zo dňa 01.08.1991, ktorým do vlastníctva mesta boli prevedené parcely E-KN č. XXX o výmere 139
m2, E-KN č. XXX o výmere 193 m2 obe zapísané na LV č. X a E-KN č. XXX o výmere 622 m2 -

neurčitá časť zapísaná na LV č. XXXX. Areál bývalého mestského podniku vrátane celého nehnuteľného
majetku vedeného na LV č. XXXX žalobca pokojne a nerušene užíval až do konca roku 2013, kedy
bolo zistené, že žalovaný 1/ si pri realizácii ROEP (Z - XXXX/XX-X H. XXXX/XX-X XXX/XXXX ako
titul nadobudnutia) dal do svojho vlastníctva zapísať spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 k celku
k spornému pozemku. Súbežne bolo žalobcom zistené, že uvedený spoluvlastnícky podiel z C-KN

parcely č. XXX nebol, zrejme omylom, predmetom čl. II. zmluvy o predaji podniku, ani dodatku č. 1, v
ktorom boli vymedzené všetky nehnuteľnosti predstavujúce areál mestského podniku. Žalobca nemal
pochybnosti, že aj za uvedenú - „chýbajúcu“ nehnuteľnosť zaplatil kúpnu cenu a tým ju získal do
svojho vlastníctva. Vzhľadom na lokalizáciu uvedenej parcely uprostred areálu podniku a jej účelové
využitie ako prístupovej cesty k jednotlivým budovám na strane žalobcu neexistovali žiadne relevantné
pochybnosti o úmysle, že sa stal v dobrej viere spoluvlastníkom i tejto časti majetku. Žalobca žiadosťou

o nápravou chyby pri odovzdávaní majetku zo dňa 22.02.2016, doručenou žalovanému dňa 29.02.2016,
predostrel požiadavku na zjednanie nápravy ohľadom zjavného pochybenia pri nadobúdaní vlastníctva
sporného pozemku. Žalovaný 1/ pripúšťal možnosť nápravy jedine formou dodatočného odkúpenia, k
čomu napokon nedošlo pre nesúhlas zastupiteľstva s predajom. Žalobca výzvou zo dňa 10.06.2022
vyzval žalovaného 1/ na vyriešenie veci v nesporovom konaní podľa ustanovenia § 359a a nasl.

Civilného mimosporového poriadku. Žalovaný 1/ odpoveďou zo dňa 20.06.2022 žalobcovi oznámil, že
sa považuje za vlastníka sporného majetku. Žalobca tvrdil, že zmluvou o predaji podniku a zaplatením
kúpnej ceny sa stal vlastníkom i spornej časti areálu podniku. Areál mestského podniku je od roku 1993
fixne ohraničený oplotením v miestach, kde prirodzenú hranicu nevytvárajú budovy areálu. Oplotenie
je majetkom žalobcu. I z tohto dôvodu je žalobca od roku 1993 v presvedčení, že sporný pozemok

je neoddeliteľnou súčasťou areálu, ktorý kúpil. Žalobca užíval sporný pozemok od roku 1993 v dobrej
viere, že mu toto právo patrí a nebol nikým v tomto práve rušený. Žalobca mal za to, že naplnil všetky
podmienky vydržania a stal sa zo zákona podielovým spoluvlastníkom sporného pozemku o výške
spoluvlastníckeho podielu 1/3 k celku. Pôvodne žalovaný 2/ až 4/ sa stali spoluvlastníkmi sporného
pozemku v období po roku 1993, ako to vyplýva u každého z nich zvlášť z nadobúdacieho titulu

uvedeného na LV č. XXXX. Žalobca rešpektuje ich spoluvlastnícke právo k spornému pozemku.

3. Žalovaný 1/ sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným
tunajšiemu súdu elektronicky dňa 30.08.2022, v ktorom uviedol, že podanú žalobu považuje v celom
rozsahu za nedôvodnú a neopodstatnenú. Žalovaný 1/ zdôraznil to, že žalobca mal postupovať podľa

špeciálnej úpravy konania o potvrdení vydržania v zmysle Civilného mimosporového poriadku. Uviedol,
že sporný pozemok (v podiele 1/3 k celku) nebol predmetom zmluvy o predaji podniku uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným 1/ zo dňa 01.01.1993. Zo zmluvy o predaji podniku vyplýva, že žalovaný 1/
na žalobcu previedol vlastnícke právo k podniku D. B. M. H. F.. Aj s poukazom na § 2 zákona č.
92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, z obsahu zmluvy o predaji podniku

vyplýva (keďže predmetom tejto zmluvy nie je sporný pozemok), že sporný pozemok nebol žalovaným
1/ zverený do správy podniku D. B. M. H. F., IČO: XX XXX XXX a ani neslúžil k jeho prevádzkovaniu.
V zmluve o predaji podniku ani v jej prílohách nie je žiadna zmienka o spornom pozemku. Prevod
podniku bol v znení zmluvy o predaji podniku schválený uznesením mestského zastupiteľstva č. XXX/
XXXX-X zo dňa 22.12.1992. Žalovaný 1/ poukázal na to, že ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti

na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, i keď podľa zákona musí mať písomnú formu (§ 46
ods. 1 Občianskeho zákonníka), nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je
vlastníkom veci. Predmetné závery je možné analogicky aplikovať na prejednávanú vec s tým rozdielom,
že tu absentuje akákoľvek, či už len ústna, dohoda o prevode vlastníckeho práva k spornému pozemku,
nakoľko sporný pozemok nebol nikdy predmetom zmluvy o predaji podniku ani žiadnej inej zmluvy/

dohody, ktorá by bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1/. V predmetom prípade nejde o žiaden
putatívny (domnelý) právny titul, ktorý by svedčil žalobcovi. V zmysle zmluvy o predaji podniku je zrejmá
vôľazmluvnýchstrán,ato,žežalovaný1/nemalnikdyzáujem(nikdyneprejavilvôľu)previesťnažalobcu
vlastnícke právo k spornému pozemku. Ak žalobca vedel, že predmetom zmluvy o predaji podniku nie je/
nebol sporný pozemok (čo vedieť musel vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že zrejme omylom nedošlo aj k

prevodu sporného pozemku, pričom o jeho vlastníctve zo strany žalovaného 1/ vedel už pred uzavretím
zmluvy o predaji podniku), potom nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že
je vlastníkom veci. Žalovaný 1/ nemá a nemal žiadnu pochybnosť o svojom vlastníctve k spornému
pozemku, čím nemal potrebu domáhať sa svojich vlastníckych práv, čo však nemožno posudzovaťako skutočnosť, ktorá by potvrdzovala dobromyseľnosť žalobcu o jeho oprávnenej držbe. Žalovaný 1/
nadobudol vlastnícke právo k spornému pozemku priamo „ex lege“ v zmysle príslušných ustanovení
zákona o majetku obcí (§ 2 ods. 6 zákona o majetku obcí), o čom bol spísaný písomný protokol

zo dňa 01.08.1991 v znení dodatku zo dňa 25.09.1991 a následne dodatku č. 2 zo dňa 10.10.1991
k protokolu zo dňa 01.08.1991, čo žalobca nespochybňuje, čím sa táto skutočnosť stáva v konaní
nespornou. Žalobca mal plnú vedomosť, že sporný pozemok nebol zahrnutý do predmetu prevodu v
zmysle zmluvy o predaji podniku, pričom to žiadnym spôsobom v procese uzavierania zmluvy o predaji
podniku nenamietal. Žalobca preto nikdy nemohol byť dobromyseľný v tom, že je vlastníkom aj sporného

pozemku. O dobromyseľnosti žalobcu nesvedčí ani Žiadosť o nápravu chyby pri odovzdaní majetku zo
dňa 22.02.2016, kde žiada zohľadnenie ním uvádzaných skutočností pri „stanovení prípadnej kúpnej
zmluvy za 1/3 predmetnej parcely“. Čiže prípadnú kúpu sporného pozemku navrhol sám žalobca a nie
žalovaný 1/. O tejto žiadosti bol rozhodnuté uznesením B. N. B. H. F. č. 216/2017 zo dňa 23.02.2017,
ktorým mesto neschválilo predaj sporného pozemku v prospech žalobcu. Žalovaný 1/ poukázal na to, že
žalobca už v roku 1992 vedel, kto je vlastníkom sporného pozemku. Následne najneskôr v čase podpisu

(rok 1993) zmluvy o predaji podniku musel vedieť, že sporný pozemok nebol predmetom tejto zmluvy.
Následne žalobca tvrdil, že až v roku 2013 zistil, že vlastnícke právo k spornému pozemku prináleží
žalovanému 1/, následne v roku 2016 žiadal žalovaného 1/ o nápravu chyby pri odovzdávaní majetku,
resp. o kúpu pozemku za zvýhodnených podmienok a v roku 2022 zasielal žalovanému 1/ výzvu, pričom
žaloba je datovaná ku dňu 15.07.2022. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca si plne uvedomuje, že mu

nesvedčí vlastnícke právo k spornému pozemku. Žalovaný 1/ tiež uviedol, že sporný pozemok slúžil a
aj naďalej slúži ako verejne prístupný, pričom zabezpečuje prístup do všetkých budov a prevádzok v
predmetomareáli.Žalovaný1/takzabezpečujeprístupkbudovámširokémuokruhuverejnosti.Žalovaný
1/ poukázal na to, že informácie evidované v katastri nehnuteľností boli v čase uzatvárania zmluvy o
predaji podniku a sú kontinuálne aj dodnes verejné. Preto žalobca pri vynaložení minimálneho úsilia

mohol zistiť, kto je vlastníkom sporného pozemku a aj to, že ním žalobca nie je a ani nikdy ani nebol.

4. K vyjadreniu žalovaného 1/ k žalobe sa žalobca vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu
podaním doručeným tunajšiemu súdu elektronicky dňa 29.09.2022 (tzv. replika), v ktorom žalobca
poukázal na to, že na podklade zmluvy o predaji podniku vstúpil dňom 05.02.1993 (vklad vlastníckeho

práva) do dobromyseľnej držby vlastníckeho práva k spornému pozemku a uplynutím doby cca 20 rokov,
počítanej do konca roka 2013, keď po prvýkrát zistil, že v evidencii nehnuteľností je ako spoluvlastník
vedený žalovaný 1/, splnil všetky zákonné podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.
Naproti tomu žalovaný 1/ sa v porovnaní so žalobcom bez porovnateľného nadobúdacieho titulu stal
formálne evidovaným vlastníkom na LV č. XXXX k.ú. H. F. pravdepodobne len na základe zákona o

majetkuobcí,akotomunasvedčujetitulnadobudnutiaZXXXX/XX-XH.XXXX/XX-X-XXX/XXvspojenís
O.Z-XXX/XXzodňa07.01.2015.Zanepravdivépovažovalžalobcatvrdeniežalovaného1/,žežalovaný
nikdy neprejavil vôľu previesť na žalobcu vlastnícke právo k spornému pozemku. Žalobca poukázal na
to, že žalovaný 1/ doposiaľ neuviedol, za akým účelom by si mienil nechať uprostred administratívnej
časti areálu prevádzaného podniku ako celku spoluvlastnícky podiel na spornom pozemku. Žalobca

nemal počas celej doby 20 ročného užívania akékoľvek pochybnosti, že sporný pozemok je jeho
vlastníctvom. Sporný pozemok užíval, obhospodaroval a staral sa oň ako o súčasť podniku. Žalobca
odkázal na zápisnicu zo zasadnutia B. N. B. H. F. zo dňa 23.02.2017 (str. 15 až 20 zápisnice), kde je
zdokumentované prejednanie žiadosti žalobcu o vysporiadanie sporného pozemku so žalovaným 1/,
kedy prednosta úradu E. E. P. uviedol: „...a na tento spoluvlastnícky podiel sa pravdepodobne zabudlo.

Tomu zodpovedala aj navrhovaná kúpna cena, ktorá bola odporučená finančnou komisiou a následne
aj mestskou radou. ...Podľa toho, čo sme sa my dopátrali z vtedajšej OPVS, ktorá vlastnila 1/3, to
nešlo už na mestský podnik D. ani na D., K., a tak sa to stalo na základe zákona mestské. Preto je
po ROEP tento majetok mestský. ...Nemalo by byť sporné to, že to D. vzhľadom na vlastnícke vzťahy
k nehnuteľnostiam v danej lokalite prináleží. ...majetok nebol majetkom D., mestského podniku. To, čo

bolo povedané, že to bol neurčitý podiel pred ROEP, je pravda, po ROEP sa to dalo do poriadku.“ Aj
vzhľadom na toto vyjadrenie žalobca považoval obranu žalovaného 1/ obsiahnutú vo vyjadrení k žalobe
za nehodnovernú, nepravdivú a účelovo motivovanú. Žalobca poukázal na to, že istý prednosta na
predsúdnu výzvu žalobcu zo dňa 10.06.2022 v odpovedi zo dňa 20. 06. 2022 uviedol, že žalovaný 1/ sa
cíti byť vlastníkom sporného pozemku a že žalobcovi nesvedčí vlastnícke právo titulom vydržania.

5. K uvedenému vyjadreniu žalobcu sa žalovaný 1/ vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu
podaním doručeným tunajšiemu súdu elektronicky dňa 28.10.2022 (tzv. duplika), v ktorom uviedol, že
žalobca v konaní doposiaľ nepreukázal oprávnenosť držby sporného pozemku. Žalobca po celý čas, akomala údajne plynúť vydržacia doba, vedel, kto je vlastníkom sporného pozemku. Jednou zo skutočností,
ktorá sa posudzuje pre naplnenie predpokladu dobromyseľnej držby, je to, či držiteľ mal alebo mohol mať
pochybnosti, či mu vec alebo právo patrí. Vzhľadom na to tvrdenie žalobcu o tom, kedy zistil, že dotknutý

pozemok nie je predmetom zmluvy o predaji podniku, nie je rozhodujúce. Rozhodujúcim je, kedy žalobca
objektívne mohol zistiť, že dotknutý pozemok nie je predmetom zmluvy o predaji podniku, ani jej príloh
a nebol špecifikovaný ani len opisne. Všetkým zmluvným stranám zmluvy o predaji podniku muselo byť
v čase uzatvorenia zmluvy zrejmé, že sporný pozemok nie je predmetom prevodu. Skutočnosť, že zo
strany žalobcu došlo k peňažnému plneniu, je irelevantná, nakoľko žalobca platil odplatu za veci, ktoré

boli predmetom zmluvy, nie za sporný pozemok. Žalovaný 1/ poukázal na to, že žalobca kontroloval
danú zmluvu, keďže došlo k podpísaniu dodatku č. 1 k zmluve. Napriek tomu žalobca nenamietal
svoje vlastníctvo vo vzťahu k spornému pozemku, čím logicky musel vedieť, kto je jeho vlastníkom.
Vo vzťahu k žalobcom predloženým dôkazom o tom, že žalobca mal vykonávať starostlivosť o sporný
pozemok(stráženieobjektov,odpratávaniesnehu),žalovaný1/uviedol,žeajvprípadenedobromyseľnej
držby dochádza k užívaniu veci, avšak k neoprávnenému užívaniu veci. Vo vzťahu k predloženým

zmluvám o strážení objektu, žalovaný 1/ uviedol, že tento dôkaz je bez právneho významu, nakoľko
predmetom zmlúv bolo zabezpečovanie ochrany majetku žalobcu. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o
tom, že sporný pozemok je riadne ohraničený budovami, plotom a bránami, žalovaný 1/ uviedol, že
v súdnom konaní tvrdil, že predmetný pozemok nie je uzavretý a je prístupný verejnosti. Vo vzťahu k
evidenčnej karte žalovaný 1/ uviedol, že ide „len“ o účtovný doklad. Rozhodujúci je právny titul, ktorým

je zmluva o predaji podniku. A tiež, že ide o evidenčnú kartu I. H. F., ktorý bol štátnym podnikom
a ktorého právnym nástupcom je v zmysle § 2 ods. 2, 3 a 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí
žalovaný 1/ a nie žalobca, čo je zrejmé aj z protokolu zo dňa 01.08.1991 v znení dodatku č. 2 zo dňa
10.10.1991. Žalovaný 1/ poukázal na to, že žalobca nikdy neplatil žalovanému 1/ za uvedený pozemok
žiadnu daň, nakoľko išlo o mestský pozemok. A. Q. na zasadnutí v zmysle zápisnice uviedol: „Daň za

tento pozemok neplatili a prečo by mali.“ V roku 2000 vstúpil do účinnosti zákon č. 317/1992 Zb. o
dani z nehnuteľnosti, ktorý vlastníkom nehnuteľností ukladal povinnosť platiť daň z pozemkov. Už teda
v roku 2001 mohol žalobca zistiť, či je skutočne vlastníkom sporného pozemku. Uvedené je objektívnou
okolnosťou, ktorá preukazuje, že žalobca najneskôr od tohto roku mohol zistiť, že nie je vlastníkom
sporného pozemku. Pokiaľ žalobca tvrdí, že mu vydržacia doba plynie od roku 1993, tak najneskôr v roku

2001 mohol prísť na to, že nie je skutočným vlastníkom sporného pozemku, čo predstavuje cca 8 rokov,
čím teda nedošlo k splneniu podmienky plynutia vydržacej doby. E. P. nikdy na zasadnutí mestského
zastupiteľstva nepotvrdil, že žalobca je vlastníkom sporného pozemku, ale uviedol, že by sa ním žalobca
mal a mohol stať, vzhľadom na vlastníctvo žalobcu k budovám v danej oblasti, avšak za relevantnú
kúpnu cenu. E. P. tiež uviedol, že pozemok nikdy nebol majetkom žalobcu.

6. Súd nariadil vo veci termín predbežného prejednania sporu na deň 17.04.2023, na ktorom sudkyňa
vykonala úkony v zmysle § 170 a § 171 ods. 1 CSP.

7. Následne uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č.k. DK-10C/28/2022-248 zo dňa 15.05.2023 súd

konanie voči pôvodne žalovanému 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. XXX, pôvodne
žalovanej 3/ A. D. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. XXX a pôvodne žalovanému 4/ A.
E. F., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom G. XXXX/XX, H. F. postupujúc podľa § 145 ods. 2 prvá
veta CSP zastavil, a to po tom, ako žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu elektronicky dňa
21.04.2023 zobral prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu voči týmto žalovaným späť.

Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.06.2023. V ďalšom konaní je už preto žalovaný
1/ označovaný len ako žalovaný.

8. Na pojednávaní konanom dňa 12.07.2023 súd vypočul A. K. Q., konateľa žalobcu, ktorý vo svojej
výpovedi uviedol, že sporný pozemok sa nachádza v rámci areálu bývalého štátneho podniku I. H. F.,

ktorého bol v minulosti riaditeľom. Keďže sa daný majetok v roku 1991 podľa zákona o malej privatizácií
mal privatizovať, vybavila sa výnimka na Ministerstve financií SR, aby sa tento majetok uchoval pre B. H.
F.. Takto sa tento majetok vybral z procesu malej privatizácie a presunul sa do majetku mesta, za účelom
čohovznikolmestskýpodnikD.,kdebolštatutárom.Účtovnácenaceléhopodnikubolavtedy30miliónov
Kčs. Následne vznikla spoločnosť D., K., Dolný Kubín, kde sa stal jedným z konateľov. Bolo dohodnuté,

že táto s.r.o. odkúpi tento celý mestský podnik od B. H. F. so všetkým, čo bolo majetkom tohto mestského
podniku. Kúpna cena bola 50 miliónov Kčs, ktorá bola za prevod celého podniku spoločnosťou D., K.
zaplatená. Spoločnosť D., K. tak kúpila celý mestský podnik ako celok. Na sporný pozemok sa v zmluve
o predaji podniku akosi zabudlo. Uviedol, že celú dobu žil v tom, že aj táto parcela bola riadne prevedenána spoločnosť D., K.. Boli si však vedomí toho, že istú časť pozemku vlastní M.. Je to zrejme tá časť,
ktorú v súčasnosti vlastní pán F. v 1/3-ine. Pokiaľ ide o ďalšiu 1/3-inu, túto získal pán R. až v procese
reštitúcie a v súčasnosti ju vlastnia manželia B.. V rámci celého areálu všetko dookola patrí žalobcovi. Až

v roku 2016 prišli na to, že podiel o veľkosti 1/3-iny na spornom pozemku má zapísaný žalovaný. Bolo to
vtedy, keď B. H. F. zaviedlo v meste parkovanie. S pánom F. chceli na ich pozemku spraviť bránu a zistili,
že vlastníkom v 1/3-ine je žalovaný, ktorý si to dal v roku 2013 zapísať v ROEP. Následne si to chceli
od žalovaného odkúpiť, aby napravili chybu, ktorá sa stala, pretože to malo byť celé ich. Ponúkli mestu
len symbolickú cenu 5,- eur/1 m2, keďže to už raz platili. Na meste však navrhovali cenu 60,- eur/1 m2.

Na mestskom zastupiteľstve nimi navrhovaná cena neprešla o jeden hlas. Nakoniec k žiadnej dohode
nedospeli. On zmluvu o predaji podniku zo dňa 01.01.1993 nečítal. Mali to na starosti ich právnici. Ak
sa ani neplatila daň za tento pozemok, tak to bola chyba ich účtovníčky.

9. Na pojednávaní konanom dňa 12.07.2023 súd zároveň vypočul zamestnanca žalovaného E. E. P.,
ktorý uviedol, že v roku 2016, 2017, keď žalobca požiadal žalovaného o odkúpenie sporného pozemku,

vyžiadali z katastra všetky podklady týkajúce sa histórie prevodov tohto pozemku. Vtedy zistili, že B. H.
F. sa stalo vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na spornom pozemku na základe ROEP. Bolo to preto,
lebo B. H. F. je v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí právnym nástupcom všetkého majetku,
ktorýsanachádzalvovlastníctveštátu,zastúpenéhovtedajšímmestskýmnárodnýmvýboromaštátnych
organizácií, ktoré mali majetok na území mesta. To bol prípad aj sporného pozemku, ktorého vlastníkom

bol štátny podnik I.. Predmetom zmluvy o predaji podniku vrátane následných dodatkov neboli pozemky
zverené mestskému podniku, ale pozemky vo výlučnom vlastníctve B. H. F., ktoré boli zapísané na LV č.
XXXX k.ú. B. G.. Sporný pozemok teda nebol predmetom zmluvy o predaji podniku. Ani sa nenachádzal
na LV č. XXXX. Dňa 23.02.2017 sa na mestskom zastupiteľstve rokovalo o žiadosti žalobcu o kúpu
spoluvlastníckeho podielu na spornom pozemku. Vtedy sa on na rokovaní osobne vyjadril, že tento

spoluvlastníckypodielžalobcovinepatrí.Vovzťahussvojmuvyjadreniuzaprotokolovanomvzápisnicizo
zasadnutia mestského zastupiteľstva B. H. F. zo dňa 23.02.2017 E. P. uviedol, že uvedeným vyjadrením
mal na mysli to, že z hľadiska umiestnenia a využívania sporného pozemku by bolo vhodné, aby sa
spoluvlastnícky podiel na tomto pozemku stal majetkom žalobcu, to však ešte neznamená, že žalobca
je vlastníkom sporného pozemku. Od roku 2013, kedy sa B. H. F. stalo vlastníkom spoluvlastníckeho

podielu na spornom pozemku, tento pozemok mesto využívalo tak, že to je verejne prístupný pozemok,
rovnako ako verejne prístupným pozemok bol aj dovtedy. B. H. F. bolo zapísané ako vlastník tohto
spoluvlastníckeho podielu na LV v roku 2013 po ROEP, avšak vlastníkom tohto pozemku sa stalo
priamo zo zákona o majetku obcí už v roku 1992. Predmetný pozemok sa využíva na účel prístupu pre
obslužnosť všetkých budov nachádzajúcich sa v danom areály.

10. Následne súd na návrh oboch strán sporu vykonal dňa 07.09.2023 obhliadku sporného pozemku,
z ktorej opis zápisnice je založený v spise na č.l. 280, 281 a vyhotovená fotodokumentácia je založená
v spise na č.l. 282 až 297.

11. Dňa 05.10.2023 doručil žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu tunajšiemu
súdu elektronicky podanie, v ktorom za účelom odstránenia pochybností ohľadom konkretizácie
spoluvlastníckeho podielu na spornom pozemku, ktorý je predmetom konania, navrhol zadovážiť od
I. S. H. F., katastrálneho odboru úplný výpis z LV č. XXXX k.ú. H. F. (vrátane všetkých zápisov
predchádzajúcich založeniu uvedeného listu vlastníctva týkajúcich sa t.č. KN-C parc. č. XXX a to až po

pozemnoknižný zápis) a všetky nadobúdacie tituly dobových, či v minulosti dočasných spolu/vlastníkov
až po súčasnosť. Vo vzťahu k nadobúdaciemu titulu žalovaného Z XXXX/XX-X H. XXXX/XX-X - XXX/XX
v spojení s O. Z -XXX/15 zo dňa 07.01.2015 žalobca uviedol, že s poukazom na rozsudok Najvyššieho
súdu SR č. 4Sžrk/2/2020 zo dňa 24.02. 022 ROEP je len správny akt, ktorý nie je možné považovať za
originálny a právne perfektný titul nadobudnutia vlastníckeho práva na strane žalovaného.

12. Súd ďalej na pojednávaní dňa 25.10.2023 na návrh žalobcu vypočul svedka E. G., ktorý vo svojej
výpovedi uviedol, že bol od roku 1987 zamestnancom spoločnosti I. H. F.. Potom od roku 1990 začal
podnikať v oblasti sklenárstva, pričom mal v prenájme budovu súp. č. XX od I. H. F., v ktorej prevádzkoval
sklenárstvo. Táto budova potom v roku 1992 išla do dražby, kde ju odkúpil od I. H. F. a stal sa tak jej

vlastníkom vrátane pozemku pod touto budovou parc. č. XXX, ktorý je zastavaným pozemkom. Sporný
pozemok tvoril spoločný dvor k predmetnej budove, pričom on nebol spoluvlastníkom tohto pozemku.
Ako vlastníka tohto pozemku vnímal I. H. F.. S ním jediným riešil všetky záležitosti týkajúce sa napr.údržbycestykjehobudoveatiežuzamykaniaprístupovejbrány.Pozemokparc.č.XXXužívalnazáklade
dohody s I. H. F..

13. Dňa 11.01.2024 bolo tunajšiemu súdu doručené elektronicky podanie žalobcu prostredníctvom jeho
právneho zástupcu označené ako „Vyjadrenie k dokazovaniu a k právnej stránke veci“, v ktorom žalobca
uviedol, že po oboznámení sa s obsahom listín zaslaných z evidencie nehnuteľností možno ustáliť, že
sporný spoluvlastnícky podiel na pozemku C-KN parc. č. XXX bol historicky vlastnícky vždy spojený s I.
H. F. a nebyť omylu v tom, že sa vyslovene zabudol tento podiel o veľkosti 1/3 uviesť do zmluvy zo dňa

01.01.1993, žalovaný nemal dôvod stať sa vlastníkom uvedeného podielu. I. H. F. bol nadobúdateľom
spoluvlastníckeho podielu 1/3 na spornom pozemku titulom kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.1982. V tomto
vyjadrení žalobca v podstate už len zopakoval v konaní skôr tvrdené skutočnosti.

14. Na to dňa 25.01.2024 bolo tunajšiemu súdu doručené elektronicky podanie žalovaného
prostredníctvom jeho právneho zástupcu, ktorým sa žalovaný vyjadril k vyššie uvedenému vyjadreniu

žalobcu doručenému súdu dňa 11.01.2024, v ktorom žalovaný uviedol, že z vyžiadaných listinných
dôkazov z príslušného katastra nevyplývajú žiadne nové skutočnosti, o ktorých by súd alebo strany
doposiaľ nevedeli. Žalovaný poukázal na to, že z Dodatku č. 2 k Protokolu o prevode vlastníctva vecí
odovzdaním a ich prevzatím zo dňa 10.10.1991 vyplýva, že I. H. F. (ako subjekt hospodáriaci s majetkom
štátu)odovzdalžalovanémuparcelučísloENXXXovýmere622m2-neurčitáčasťk.ú.H.F.zapísanúna

LV č. XXXX. Z uvedeného vyplýva, že I. H. F. odovzdal sporný pozemok - jeho neurčitú časť žalovanému,
pretože v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí na žalovaného tento majetok prešiel priamo
zo zákona (ex lege). Pri prevzatí a odovzdaní sporného pozemku nebol jednoznačne definovaný podiel,
a to aj z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod
sp.zn. 7C/317/1991. Táto skutočnosť tiež svedčí o tom, že sporný pozemok nebol predmetom zmluvy

o predaji podniku, nakoľko nebol v tom čase jednoznačne definovaný podiel odovzdávaného sporného
pozemku. V prípade Dodatku č. 2 k Protokolu o prevode vlastníctva vecí odovzdaním a ich prevzatím zo
dňa 10.10.1991 nejde o putatívny titul ako uvádza žalobca. Tento listinný dôkaz preukazuje, že sporný
pozemok s parc. č. XXX - neurčitá časť bol zverený žalovanému.

15. Nakoľko žalobca zotrval na vypočutí ním navrhovaného svedka A. A. G. za účelom zistenia,
ako predávajúci subjekt ku dňu 01.01.1993 vnímal predaj spoluvlastníckeho podielu na spornom
pozemku, bolo pojednávanie konané dňa 31.01.2024 ešte odročené za účelom zváženia výsluchu tohto
svedka. Následne po tom, ako súd rozhodol o tom, že výsluch svedka A. A. G. vykoná, žalovaný
v podaní doručenom súdu elektronicky dňa 22.02.2024 navrhol vykonanie ďalšieho dôkazu - prehratie

videozáznamu zo zasadnutia B. N. B. H. F. zo dňa 23.02.2017 (časový úsek od 2:06:58 do 3:01:19), a to
pre účely odstránenia pochybností o tom, ako prebiehalo zasadnutie tohto mestského zastupiteľstva.

16. Na ďalšom pojednávaní konanom dňa 24.04.2024 bol vypočutý svedok A. A. G., ktorého účasť
na pojednávaní zabezpečil žalobca. Tento svedok uviedol, že vykonával funkciu primátora B. H.

F. nepretržite v období rokov 1981 až 1998. Svedok zotrval na svojom čestnom vyhlásení zo dňa
10.10.2023, ktoré do spisu doložil žalobca. Svedok ďalej uviedol, že v roku 1990 zanikali okresné
národné výbory zo zákona, ktoré boli zriaďovateľmi podnikov. Zánikom okresných národných výborov
podniky prešli do majetku obcí a miest, kde mali tieto podniky sídlo. I. H. F. tak prešiel do majetku B.
H. F.. Zriaďovateľom tohto podniku sa stalo B. H. F.. Po vzájomných rokovaniach sa vytvoril mestský

podnik ELKOP. Majetok z uvedeného I. H. F. sa tak delimitoval do mestského podniku D.. Nič z majetku
bývalého I. H. F. sa nevynímalo, všetko prešlo na mestský podnik D.. Celý majetok bol ako balík. Uviedol,
že predpokladá, že súčasťou toho bol aj sporný pozemok. Táto parcela bola súčasťou nádvoria celej
prevádzky. Vedľa alebo priamo na tejto parcele bolo sklenárstvo, autoservis a tiež prístup do ďalších
prevádzok, ktoré tam sídlili. Nebol dôvod na vyčlenenie sporného pozemku z mestského podniku,

pretože toto by bol zaregistroval pri podpisovaní. O to skôr nebol dôvod na vyčlenenie tejto parcely
z mestského podniku, pretože táto parcela sa nachádzala v areály, ktorý dlhoročne bol majetkom štátu
v správe I. a využíval ho I. H. F.. Svedok ďalej uviedol, že sa nepamätá, v akom podiely sa parcela č. XXX
predávala spoločnosti D.. Vedel len to, že od I. sa preberal celý balík a tento balík sa následne predal
spoločnosti D.. Návrh zmluvy pripravovalo za mesto právne oddelenie. Obsah zmluvy mu bol pred jej

podpisomznámy.Nievšakdetailne,abyvedelokaždompozemku.Uviedol,žesanevievýslovnevyjadriť
k tomu, či jej predmetom bol sporný pozemok a tiež ani k tomu, že by po podpise zmluvy spoločnosť
D. namietala, že tam niečo chýba. Na uvedenom pojednávaní bol zároveň prehratý videozáznam zozasadnutia B. N. B. H. F. zo dňa 23.02.2017 v žalovaným navrhovanej časti (časový úsek od 02:06:58
do 03:01:19).

17. Súd sa vo veci ďalej oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré do spisu doložili strany sporu: zmluva o
predaji podniku zo dňa 01.01.1993, dodatok č. 1 k zmluve o predaji podniku zo dňa 04.02.1993, protokol
o prechode vlastníctva vecí zo dňa 01.08.1991, dodatok č. 2 k protokolu o prechode vlastníctva vecí zo
dňa 10.10.1991, kópia z katastrálnej mapy, žiadosť žalobcu o nápravu chyby pri odovzdávaní majetku
adresovaná žalovanému zo dňa 22.02.2016, výzva žalobcu na vyjadrenie k návrhu na začatie konania

o potvrdení vydržania adresovaná žalovanému zo dňa 10.06.2022 s doručenkou, odpoveď žalovaného
zo dňa 20.06.2022 k tejto výzve, geometrický plán vyhotovený T. konzorcium, I. B. XXXX/XX, H. F.
zo dňa 04.01.1992, výpis z evidencie nehnuteľností týkajúci sa sporného pozemku, geometrický plán
vyhotovený E. H., geodézia a kartografia, I. B. XXXX/XX, H. F. zo dňa 20.01.1993, uznesenia B. N. B.
H. F. zo dňa 22.12.1992, výpis uznesenia č. 216/2017 z rokovania B. N. B. H. F. zo dňa 22.08.2022,
oznámenie žalovaného žalobcovi zo dňa 20.04.2017 o neschválení predaja spoluvlastníckeho podielu

na spornom pozemku, zápisnica zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva B. H. F. zo dňa 23.02.2017,
čestné prehlásenie C. P., ktorý mal v rokoch 2000 až 2016 vykonávať pre žalobcu zimnú údržbu
sporného pozemku, čestné prehlásenie E. F. a U. F., ktorí mali v období od 01.01.1993 až po súčasnosť
užívať v prenájme časť prízemia budovy patriacej žalobcovi, čestné prehlásenia zamestnancov žalobcu,
zmluvy o strážení objektu (vrátane spornej parcely) uzavreté so žalobcom v období od 01.04.1993 do

31.05.2005 SBS E. L. G. a následne od 01.06.2003 do 31.12.2012 SBS E. B. - súkromná bezpečnostná
služba, evidenčná karta nehnuteľného majetku vrátane A. XX/XX zo dňa 30.11.1992 preukazujúceho
majetkové prevody ohľadom sporného pozemku, ktorú žalobca viedol v čase od kúpy podniku až
po súčasnosť, zmluva o nájme nehnuteľností zo dňa 15.12.1993 uzatvorená medzi žalobcom ako
prenajímateľom a E. G., súkromný podnikateľ K., IČO: XXXXXXXX ako nájomcom, predmetom ktorej

bol prenájom časti sporného pozemku, výpis z LV č. XXXX k.ú. H. F. zo dňa 07.09.2023, snímky
z pozemkovej mapy a z ortofotomapy celkovo v počte listov 14, tieto doklady predložené žalobcom na
obhliadke a čestné vyhlásenie A. A. G. zo dňa 10.10.2023. Súd sa ďalej oboznámil aj s pripojeným
spisom Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 7C/317/1991, listinami doručenými na základe návrhu
žalobcu I. S. H. F., katastrálny odbor tunajšiemu súdu dňa 06.11.2023 vrátane sprievodného listu tohto

úradu, ktoré listiny sú založené v spise na č.l. 341 až 421, ako aj ďalšími listinami založenými v spise.

18. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedka B. J., bývalého
zamestnanca na úseku stavebnej údržby podniku, za účelom preukázania starostlivosti žalobcu
o vonkajšie priestory, komunikácie a oplotenia areálu a svedka E. F. za účelom preukázania starostlivosti

žalobcu o areál podniku vrátane sporného pozemku, ktorých vykonanie žalobca navrhol v replike, súd
tieto dôkazy nevykonal z dôvodu ich nadbytočnosti, keďže v spore nebolo sporným, že žalobca užíval
sporný pozemok.

19.Vykonanýmdokazovanímsúdtedazistil,žedňa01.01.1993bolamedzižalovaným,vzastúpeníA.A.

G. ako vtedajším primátorom B. H. F., na strane predávajúceho a žalobcom, v zastúpení konateľom A. K.
Q.,nastranekupujúcehouzatvorenázmluvaopredajipodniku(ďalejlenako„zmluvaopredajipodniku“).
Predmetom tejto zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k podniku D., B. M. H. F., t.j. ku všetkým veciam
tak nehnuteľným, ako i hnuteľným, ďalším právam a povinnostiam a majetkovým hodnotám, ktoré mu
boli B. H. F. zverené do správy a ktoré slúžili k jeho prevádzkovaniu, a to ku dňu 31.12.1992 (čl. I.).

V čl. II. zmluvy o predaji podniku boli špecifikované nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu. Medzi
týmito nehnuteľnosťami sa sporný pozemok nenachádzal. Dňa 04.02.1993 bol uzatvorený dodatok č. 1
k zmluve o predaji podniku, ktorým sa upravil predmet predaja a kúpy v zmysle čl. II. zmluvy o predaji
podniku tak, že sa doplnil o špecifikáciu nehnuteľností, ktoré boli predmetom predaja. V zozname týchto
nehnuteľností sa sporný pozemok tiež nenachádzal. Žalovaný (B. H. F.) nadobudol vlastnícke právo

k veciam podliehajúcim prevodu vlastníctva na iné právnické a fyzické osoby v zmysle § 2 ods. 6 zákona
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí na základe Protokolu o prechode vlastníctva vecí odovzdaním a ich
prevzatím podpísaním I. H. F. na strane odovzdávajúceho a žalovaným na strane preberajúceho dňa
01.08.1991 (ďalej aj ako „Protokol“). Dňa 10.10.1991 bol uzatvorený Dodatok č. 2 k Protokolu, ktorým
došlo k doplneniu bodu I. Dodatku č. 1 k Protokolu zo dňa 25.09.1991 tak, že došlo k odovzdaniu

„ďalších“ nehnuteľností - pozemkov preberajúcemu (žalovanému), ku ktorým mal odovzdávajúci právo
hospodárenia, a to dňom 10.10.1991, kedy prešlo vlastníctvo týchto nehnuteľností - pozemkov na
preberajúceho,t.j.žalovaného.Jednýmztýchtopozemkovbolajpozemokparcelač.ENč.334ovýmere622 m2 - neurčitá časť, teda sporný pozemok. Z uvedeného vyplýva, že dňom 10.10.1991 žalovaný
nadobudol vlastníckeho právo k spornému pozemku v jeho neurčitej časti.

20. Žalobca v konaní tvrdil, že sporný pozemok (C-KN parc. č. XXX k.ú. H. F.) nadobudol ako súčasť
areálu bývalého mestského podniku, ktorý kúpil na základe zmluvy o predaji podniku zo dňa 01.01.1993
a tento pokojne a nerušene, v dobrej viere, že ho na základe tejto zmluvy nadobudol, užíval až
do konca roku 2013, kedy zistil, že žalovaný si v rámci konania O. dal zapísať vlastníckeho právo
k spornému pozemku vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3 k celku, takže vtedy zároveň zistil, že

sporný pozemok nebol, zrejme omylom, predmetom zmluvy o predaji podniku. Žalobca za domnelý
právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k spornému pozemku považoval zmluvu o predaji podniku
zo dňa 01.01.1993.

21. Obrana žalovaného v konaní spočívala primárne v tvrdení, že žalobca nemohol byť dobromyseľný
v tom, že sporný pozemok, resp. podiel na ňom (o veľkosti 1/3 k celku, vo vzťahu ku ktorému sa

žalobca podanou žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva), nadobudol na základe zmluvy o predaji
podniku, a to z dôvodu, že sporný pozemok nebol predmetom zmluvy o predaji podniku, nebol zahrnutý
v dodatkoch k tejto zmluve a ani v žiadnych dokladoch vyhotovených v procese predaja podniku
nie je o ňom žiadna zmienka. Žalovaný mal tak za to, že žalobcovi chýba právny titul nadobudnutia
vlastníckeho práva k spornému pozemku, pretože zmluva o predaji podniku putatívnym titulom byť

nemôže. Žalovaný zároveň namietal, že u žalobcu absentuje aj spôsobilý predmet vydržania, keďže
v čase uzavretia zmluvy o predaji podniku bol žalovaný vlastníkom sporného pozemku v neurčitej
časti. Podiel na spornom pozemku bol určený až v roku 2013, kedy sa vykonala O. a až vtedy sa stal
spôsobilým predmetom práva. Na základe uvedeného žalobcovi nemohla plynúť ani vydržacia doba,
keďže neexistoval spôsobilý predmet vydržania. Podľa žalovaného tak žalobca v konaní nepreukázal

existenciu právneho titulu, ani zaplatenie kúpnej ceny za sporný pozemok a ani svoju dobromyseľnosť
v užívaní sporného pozemku.

22. Podanou žalobou sa teda žalobca voči žalovanému domáhal určenia, že je podielovým
spoluvlastníkom pozemku C-KN parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 622 m2, zapísaný

na LV č. XXXX pre k.ú. H. F., obec a okres H. F. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3 k celku, a to
z titulu vydržania vlastníckeho práva.
23. Súd sa v danom prípade najskôr zaoberal otázkou, či má žalobca na požadovanom určení naliehavý
právny záujem, keďže táto žaloba je žalobou o určenie, či tu právo je alebo nie je v zmysle § 137 písm.
c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd dospel k názoru, že žalobca

má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže inak, ako rozhodnutím súdu, nemožno
dosiahnuť zmenu zápisu jeho vlastníckeho práva k spornému pozemku, resp. k spoluvlastníckemu
podielu na spornom pozemku v katastri nehnuteľností. Súd za neopodstatnené považoval tvrdenia
žalovaného o tom, že žalobca, pokiaľ sa chcel domáhať vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
mal postupovať podľa § 359a a nasl. zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej

len „CMP“) ako lex specialis, ktorý sa mal podľa neho prednostne uplatniť pred právnou úpravou
CSP. Súd podotýka, že je právom žalobcu domáhať sa určenia vlastníckeho práva postupom podľa
§ 137 písm. c) CSP. Nič na tom nemení ani zmena právnej úpravy, kedy sa kompetencie notárov pri
osvedčovaní vydržania presunuli na súdy. Účelom zavedenia tejto zmeny bolo zabezpečenie zvýšenej
ochrany vlastníckeho práva oproti predchádzajúcej právnej úprave, ktorá je rovnocenná tak pri žalobe

podľa § 137 písm. c) CSP, ako aj v konaní o potvrdenie vydržania podľa § 359a a nasl. CMP.

24. Po vyriešení týchto procesných otázok sa súd ďalej zaoberal dôvodnosťou podanej žaloby, pričom
dospelkzáveru,žežalobaniejedôvodná.Vkonaníbolonesporné,žemedzižalobcomažalovanýmbola
uzatvorená zmluva o predaji podniku, vrátane dodatku č. 1 a dodatku č. 2. Nesporné tiež bolo, že sporný

pozemoknebolpredmetomzmluvyopredajipodnikuvrátanedodatkovaniejeoňomzmienkaaniviných
dokladoch vyhotovených v procese uzatvárania zmluvy o predaji podniku. Žalobca tiež nerozporoval
skutočnosť, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k spornému pozemku (v spoluvlastníckom podiele
1/3 k celku) na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (§ 2 ods. 6 - ďalej len „zákon o majetku
obcí“) v zmysle Protokolu zo dňa 01.08.1991 v spojení s jeho Dodatkom č. 2 uzatvoreným dňa

10.10.1991. Nebolo sporným ani to, že žalobca sporný pozemok užíval a ani to, že sporný pozemok je
verejneprístupný.Spornoumedzistranamisporubolanajmätáskutočnosť,čibolžalobcadobromyseľný
v tom, že mu spoluvlastnícke právo k spornému pozemku patrí, a teda či bol, resp. mohol byť s ohľadom
na všetky okolnosti dobromyseľným držiteľom sporného pozemku.25. Predpokladom pre vyhovenie žalobe o určenie vlastníckeho práva vydržaním je naplnenie
predpokladov vydržania vlastníckeho práva, ktorými sú a) spôsobilý predmet vydržania, b) oprávnená

držba a c) uplynutie vydržacej doby, ktorá musí byť nepretržitá. Súd dospel k záveru, že žalobca
v konaní nepreukázal, že by bol dobromyseľný pri vstupe do držby sporného pozemku. Oprávnená
držba vyžaduje súčasné spojenie dvoch podmienok, a to dobromyseľnosť držiteľa o tom, že mu vec
alebo právo patrí a danosť tejto dobromyseľnosti s ohľadom na všetky okolnosti. Súd s poukazom na
ustálenú rozhodovaciu prax zdôrazňuje, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa.
Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.z., či držiteľ pri zachovaní
náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte
požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že vykonáva právo, ktoré nenadobudol. K naplneniu
podmienky dobrej viery nestačí, keď tvrdené právo k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané bez
toho, aby vlastník v jeho výkone bránil alebo bolo vykonávané v minulosti inými osobami. Nastúpenie

dobromyseľnosti je potrebné posudzovať predovšetkým podľa okolností, ktoré sprevádzali vznik držby.
Pri právnických osobách, pri ktorých nemožno hovoriť o psychickej stránke, sa skúma dobromyseľnosť
vnútorného presvedčenia u tých fyzických osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, resp. sú oprávnené
konať v jej mene. Analogicky sa postupuje pri obciach a mestách, ktorých štatutárom je starosta, resp.
primátor.

26. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobca, resp. A. K. Q., ktorý za žalobcu v čase
predaja podniku I. H. F. konal, nemohol byť s ohľadom na okolnosti, ktoré sprevádzali predaj podniku,
dobromyseľný v tom, že predmetom prevodu bol aj sporný pozemok, resp. neurčitý spoluvlastnícky
podiel na spornom pozemku. Z Protokolu zo dňa 01.08.1991 je zrejmé, že v čase jeho podpisu za I. H.

F. konal jeho riaditeľ A. K. Q., ktorý bol (a aj v súčasnosti je) konateľom žalobcu. A. K. Q. preto musel
vedieť, čo je majetkom I. H. F. a čo následne bolo predmetom prevodu od B. H. F., a teda vedel, že ním
bola aj neurčitá časť sporného pozemku. Nič na tom nemení ani tá skutočnosť, že Dodatok č. 2 zo dňa
10.10.1991 k Protokolu podpísal za I. H. F. ako odovzdávajúceho likvidátor A. G. J.. Následne v roku
1993 došlo k prevodu podniku D. B. M. na žalobcu, za ktorého konal, a teda zmluvu o predaji podniku

vrátane dodatkov k nej, podpisoval opäť A. K. Q., tu však v pozícii kupujúceho. Menovaný konateľ
žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že na sporný pozemok sa v zmluve o predaji podniku akosi zabudlo.
Vypovedal, že on celú dobu žil v tom, že aj táto parcela bola riadne prevedená na spoločnosť D., K., teda
žalobcu. Tiež uviedol, že v rámci celého areálu všetko dookola patrí žalobcovi. Na obhliadke konanej dňa
07.09.2023 konateľ žalobcu A. K. Q. uviedol, že budovu bývalého sklenárstva aj s pozemkom parc. č.

XXXnadobudolvminulostipánG.(tedasvedokE.G.vypočutývkonaní)eštepreddátumom01.01.1993,
a to na základe výnimky od bývalého štátneho podniku I. H. F.. A. K. Q. uvádzal, že pozemok pod touto
budovou parc. č. XXX žalobca teda nekupoval v rámci pozemkov na základe zmluvy o predaji podniku
zo dňa 01.01.1993. Z pozemnoknižnej vložky č. XXX pre k.ú. H. F. súd zistil, že parcela č. XXX bola
evidovaná ako „dvor spoločný s parc. č. XXX, XXX (viď vložky č. 327, 342)“. Z pozemnoknižnej vložky

č. XXX pre k.ú. H. F. súd zistil, že parcela č. XXX bola evidovaná ako „dvor spoločný s domami parc.
č. XXX, XXX (viď vložky č. 259, 327)“. Z pozemnoknižnej vložky č. XXX pre k.ú. H. F. súd zistil, že
parcela č. XXX bola evidovaná ako „dvor spoločný s domami parc. č. XXX, XXX, XXX (viď vložky č.
259, 342)“. Z údajov z katastrálnej mapy na internetovom portáli Úradu geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky, dostupnej na: https://zbgis.skgeodesy.sk/, súd zistil, že pozemky parc. č. XXX,

XXX V. XXX vlastnícky nepatria žalobcovi, ale ich vlastníkmi sú iné fyzické osoby. Z uvedeného možno
vyvodiť, že sporný pozemok už historicky funkčne nepatril do „areálu“ najskôr I. H. F., neskôr B. H. F.
a v súčasnosti areálu žalobcu, ale funkčne ako spoločný dvor prináležal k iným pozemkom. Svedčí o tom
aj tá skutočnosť, že v súčasnosti spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/3 k celku na spornom pozemku
nepatrí žalobcovi, ale manželom A. a D. B. (pôvodne žalovaní 2/ a 3/) a A. E. F. (pôvodne žalovaný

4/). Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobcu, že sporný pozemok je súčasťou areálu, resp. historicky bol
súčasťou areálu a najmä to, že všetko dookola bolo vo vlastníctve I. H. F. a v súčasnosti patrí žalobcovi.
Pokiaľ nebolo preukázané, že by sporný pozemok mal v minulosti funkčne patriť do areálu bývalého
mestskéhopodnikuI.H.F.,ktorýžalobcaakocelokkupoval,ťažkomožnoprisvedčiťtvrdeniužalobcu,že
podiel na tomto spornom pozemku mal byť zahrnutý v zmluve o predaji podniku, pretože sa kupoval celý

areál a že pokiaľ nebol súčasťou zmluvy, došlo k omylu. Súd vo vzťahu k tvrdeniam konateľa žalobcu
o tom, že až do roku 2016 žil v tom, že predmetom prevodu bola aj neurčitá časť spornej parcely,
uvádza, že od konateľa žalobcu sa vyžaduje, aby konal s odbornou starostlivosťou. Konateľ žalobcu
v konaní prezentoval, že veľmi dobre poznal celú históriu vlastníckych vzťahov, bol osobne prítomnýpri podpise Protokolu, ako aj zmluvy o predaji podniku, a preto musel čo i len pri bežnej opatrnosti
zistiť, že sporná parcela nebola obsiahnutá v zmluve o predaji podniku, ani dodatkom k nej, a preto
nemohla byť predmetom prevodu. Okrem toho v čase uzatvorenia zmluvy o predaji podniku bol žalovaný

(na základe zákona o majetku obcí) vlastníkom neurčitej časti sporného pozemku, preto ani nemohol
vedieť, aká časť (aký spoluvlastnícky podiel) na spornom pozemku má byť vlastne predmetom prevodu.
Žalobca tiež musel vedieť, že v čase uzatvorenia zmluvy o predaji podniku prebieha na Okresnom súde
Dolný Kubín súdne konanie pod sp.zn. 7C/317/1991, ktoré vo výsledku mohlo mať vplyv aj na veľkosť
spoluvlastníckeho podielu žalovaného na spornom pozemku. Ostatné pozemky, ktoré boli premetom

prevodu, sa pritom prevádzali v celku. Zrejme práve z dôvodu, že v čase uzatvorenia zmluvy o predaji
podniku nebolo jasné, aký podiel na spornom pozemku vlastní žalovaný, tak žalovaný ani nemohol
vedieť, čo predáva a žalobca, čo kupuje, tak preto zrejme sporný pozemok nebol predmetom zmluvy
o predaji podniku. Pokiaľ žalobca tvrdil, že za podiel na spornom pozemku zaplatil kúpnu cenu, tak
žalobca túto skutočnosť nepreukázal. Z vykonaného dokazovania vyplynulo „iba“ to, že žalobca zaplatil
kúpnu cenu za nehnuteľnosti a hnuteľnosti, ktoré boli obsiahnuté v zmluve o predaji podniku vrátane

dodatkov k nej.

27. Pokiaľ žalobca do konania predložil súbor čestných vyhlásení zamestnancov žalobcu a iných osôb
a ostatné doklady (nájomná zmluva, zmluvy o strážení objektu), tieto iba preukazujú, že žalobca sporný
pozemok užíval, čo však nebolo v konaní spornou skutočnosťou. Žalobca v konaní preukazoval jeho

dobromyseľnosť o.i. aj výpoveďou svedka A. A. G., vtedajšieho primátora mesta, ktorý za žalovaného
konal v čase uzatvorenia zmluvy o predaji podniku. Svedok A. A. G. uviedol, že od I. sa preberal
celý majetok ako balík a tento balík sa následne predal spoločnosti D., K. (žalobcovi). Návrh zmluvy
pripravovalo za žalovaného právne oddelenie. Obsah zmluvy mu bol pred jej podpisom známy. Nie však
detailne, aby vedel o každom pozemku, pričom nevedel výslovne uviesť, či jej predmetom bol aj sporný

pozemok a tiež ani to, že by po podpise zmluvy spoločnosť D., K. (žalobca) namietala, že tam niečo
chýba. Z výpovede toho svedka teda nevyplynuli skutočnosti tvrdené žalobcom, že sporný pozemok
bol predmetom prevodu na žalobcu na základe zmluvy o predaji podniku zo dňa 01.01.1993. Svedok
A. A. G., ako vtedajší primátor mesta, v procese samotného uzatvorenia zmluvy o predaji podniku
a jej kontroly vystupoval iba čisto formálne, čo sám potvrdil. Z uvedeného teda vyplýva záver súdu,

že nemožno prisvedčiť údajnej dobrej viere A. K. Q. (konateľa žalobcu), že došlo k omylu, keď sa
sporný pozemok nezahrnul do predmetu prevodu pri písomnom vyhotovení zmluvy o predaji podniku zo
dňa 01.01.1993. Tvrdenie žalobcu v záverečnej reči, že konateľ obchodnej spoločnosti (žalobcu) nebol
objektívne schopný a kompetentný odkontrolovať obsah takéhoto zmluvne pripraveného dokumentu
(pretože na tieto činnosti mu slúžili podriadené útvary), nie je potom dostatočným argumentom na to,

aby žalobca v tomto spore uniesol dôkazné bremeno ohľadne ním tvrdenej dobrej viery pre vstup do
dobromyseľnej držby sporného pozemku. Žalobca ďalej s poukazom na vyjadrenia E. E. P. na mestskom
zastupiteľstve konanom dňa 23.02.2017 tvrdil, že sám žalovaný uznával dobromyseľnosť i právny omyl
žalobcu a uznal vlastníctvo v prospech žalobcu. Súd ohľadom takéhoto tvrdenia prisvedčil obrane
žalovaného,nakoľkožiadnezvyjadreníE.E.P.vichkontexte,ktoréuviedolnamestskomzastupiteľstve,

nemožno interpretovať tak, že žalovaný uznal vlastníctvo žalobcu k spornému pozemku. E. E. P. „iba“
uviedol, že by bolo spravodlivé, aby podiel na spornom pozemku patril žalobcovi, to však nemožno
vykladať tak, že žalovaný uznal, že žalobca bol dobromyseľný v čase, keď vstúpil do držby sporného
pozemku, resp. jeho časti. Z vyjadrenia E. E. P. nemožno ani vyvodiť, že prisvedčil dobromyseľnosti
žalobcu v užívaní sporného pozemku od uzatvorenia zmluvy o predaji podniku do roku 2013, kedy

sa mal žalobca podľa jeho vyjadrenia dozvedieť, že nie je spoluvlastníkom sporného pozemku. Súd
sa nestotožnil ani s označením žalovaného za vlastníka formálneho/papierového/náhodného sporného
pozemku, ako ho označoval žalobca. Súd zastáva názor, že žalovaný riadne nadobudol vlastnícke právo
kvsúčasnostiužurčitémupodielunaspornompozemkuC-KNparc.č.XXXnazákladezákonaomajetku
obcí a Protokolu v znení jeho dodatku č. 2 zo dňa 10.10.1991. Žalovanému bolo zapísané vlastnícke

právo k spornému pozemku (spoluvlastníckemu podielu 1/3 k celku) do evidencie katastra nehnuteľností
v rámci konania O.. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného nebolo uvedené konanie, ale
žalovaný nadobudol vlastnícke právo priamo zo zákona o majetku obcí, čo v zásade nespochybňoval v
konaní ani žalobca. Žalovaného preto nemožno označovať za náhodného, či papierového vlastníka.

28. Nakoľko súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že
bol dobromyseľný pri vstupe do držby sporného pozemku, čo je jeden z predpokladov vydržania
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, splnením ostatných predpokladov sa súd už bližšie nezaoberal. Pre
úplnosť však súd uvádza, že v konaní dospel k záveru, že u žalobcu bola splnená doba nepretržitého10-ročného užívania sporného pozemku, ktorá začala plynúť od 05.02.1993 (vklad vlastníckeho práva
žalobcu do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o predaji podniku) a uplynula dňom 05.02.2003.
V zmysle ustálenej judikatúry aj neurčitá časť pozemku je spôsobilým predmetom vydržania. Preto súd

konštatuje, že pokiaľ sa žalobca v konaní domáhal vydržania vlastníckeho práva k spornému pozemku
vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3 k celku, t.j. v súčasnosti už určitej časti, domáhal sa vydržania
k spôsobilému predmetu vlastníckeho práva.

29. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal
žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech (keďže žaloba bola zamietnutá), proti žalobcovi nárok na ich
náhradu v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške priznaných trov súd s poukazom na § 262 ods. 2 CSP
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) a § 127 ods. 2 CSP

(uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).