Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. október 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-2S/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200051
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Lenka Figulová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200051.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a členov

senátuMgr.MichalaMaguraaJUDr.RadovanaTurčíka,vprávnejvecižalobcu:A.B.,nar.XX.XXXXXXX
XXXX,bytomC.X,XXXXXD.,právnezast.E.D.F.,advokátom,sosídlomMurgašova1,05801Poprad,
IČO: 42 239 290, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej
republiky Prešov, so sídlom Kúpeľná 6663/6, 080 01 Prešov, za účasti ďalších účastníkov: 1/ G. B.,
bytom H. XXXX/X, XXX XX D., 2/ I. J. K., bytom L. XXXX/XX, XXX XX D., 3/ I. A. B., bytom B. XXX/
X, XXX XX D., 4/ I. A. B., bytom D. XXXX/X, XXX XX B., 5/ E. E. D., bytom K. XXXX/XX, XXX XX K.,
6/ E. A., bytom M. XXXX/XX, XXX XX D., 7/ JUDr. Valéria Janíková, bytom N. XXXX/XX, XXX XX D.,

8/ I. E. E., bytom B. XX/XX, XXX XX O. H., 9/ A. L., bytom P., H. XXXX/X, XXX XX D., o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Prešov, Odbor výstavby a bytovej politiky, Oddelenie štátnej
stavebnej správy č. OU-PO-OVBP2-2021/039828-003, zo dňa 06. decembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

III. Ďalším účastníkom p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli
v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Mesto Poprad (ďalej aj „orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. 64638/1520/2021 zo dňa 12. júla 2021
rozhodlo, že nariaďuje A. B. a J. B. (v konaní pred súdom v postavení žalobcu a pôvodnej žalobkyne,

zomr. dňa 23. mája 2022) odstránenie stavby „Prístavba k rodinnému domu súp. č. XXXX“ na pozemku
parc. č. 1238/34, kat. úz. P. (ďalej aj „stavba“), ktorá pozostáva z oceľového prístrešku, ktorý je situovaný
medzi garážou, rodinným domom a oplotením pozemku a na streche garáže s dielňou, oceľového
schodiska z úrovne 1. NP na terasu v úrovni 2. NP, terasy na streche garáže s dielňou – pochôdznej
úpravy strechy zastrešenia terasy v úrovni 2. NP, oceľového schodiska z terasy na balkón rodinného
domu, balkóna, skladu (v predloženej projektovej dokumentácii pod názvom pavlač) v úrovni 2. NP
a časti skladu v dĺžke 8,6 m v úrovni 1. NP na severnej strane domu, zatieňovacej konštrukcie na

východnej strane terasy.

2. Orgán prvého stupňa vo výroku rozhodnutia nepovolenú stavbu nasledovne popísal:„Pochôdzna úprava strechy na stavbe garáže s dielňou je z dlažby terazzo, čo je v rozpore s projektovou
dokumentáciou overenou v stavebnom konaní, ktorá je súčasťou stavebného povolenia č. ObÚŽP
1294/94-Bž zo dňa 27. júla 1994 a podľa ktorej stavba mala byť zastrešená plytkou sedlovou strechou

s plechovou krytinou.
Oceľový prístrešok, ktorý nadväzuje na garáž s dielňou a rodinný dom, je dvojpodlažný, celkových
pôdorysných rozmerov 7,28*11,96, nosnú konštrukciu tvoria oceľové stĺpy a nosníky z oceľových
profilov, ktoré sú kotvené do obvodovej steny rodinného domu, nad terasou situovanou na stavbe
garáže s dielňou je prístrešok jednopodlažný, strecha nad oboma časťami prístrešku je sedlová, strešná

konštrukcia je drevená, strešná krytina je prevažne plechová.
Nadstavba skladu (v predloženej projektovej dokumentácii pod názvom pavlač) v úrovni 2. N.P. je
pôdorysných rozmerov 1,80 m* 16,0 m, zastrešená pultovou strechou, ktorá je kotvená do obvodovej
steny rodinného domu s plechovou strešnou krytinou, nosná konštrukcia je z oceľových stĺpov a
nosníkov. Časť skladu v dĺžke 8,6 m a šírke 1,80 m v úrovni l. N.P. na severnej strane domu, ktorá bola
zrealizovaná v rozpore so stavebným povolením.“

Pre odstránenie stavby orgán prvého stupňa určil 12 podmienok.

3. Orgán prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po tom, čo Okresný úrad Prešov,
odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2015/24925/63902/ŠSS-ZPM zo dňa
03. júna 2015 zrušil rozhodnutie č. 72616/5156/2013-OSP-Mm zo dňa 30. septembra 2013, ktorým

orgán prvého stupňa nariadil odstránenie nelegálnej stavby: „Prístavba k rodinnému domu s. č. 3117“
na pozemku parc. č. 1238/34, kat. úz. P., a následnom doplnení predmetného konania o ďalšie
podklady, začal z vlastného podnetu konanie podľa § 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v platnom a účinnom znení (ďalej aj „stavebný zákon“) vo veci
dodatočného povolenia označenej stavby (oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby

č. 1957/1278/2016-OSP-Mm zo dňa 26. januára 2016), pričom dospel k záverom, že:
- štátnym stavebným dohľadom vykonaným dňa 26. novembra 2020, účelom ktorého bolo posúdenie
rozostavanosti stavby a jej súladu s projektovou dokumentáciou, bolo preukázané, že k prístavbe
pozostávajúcej z hospodárskej budovy s garážou je pristavená dvojpodlažná stavba zastrešená
sedlovou strechou,

- je nesporné, že skutkový stav na stavbe sa podstatne zmenil, a stavba bola postupne upravovaná
do takej miery, že hospodárska budova s garážou a rodinným domom je dispozične a prevádzkovo
prepojená, a tvorí jeden stavebný celok,
- prepojenie stavby s garážou, hospodárskou budovou a rodinným domom súp. č. XXXX bolo
preukázané štátnym stavebným dohľadom vykonaným dňa 23. februára 2017,

-skutočnosť,žepredmetnástavbabolapostavenábezstavebnéhopovolenia,bolavkonanínepochybne
preukázaná – o žiadosti o vydanie stavebného povolenia na „Prekrytie jestvujúcej terasy nad garážou
a oceľovým prístreškom“ zo dňa 15. júna 2009 nebolo do daného dňa právoplatne rozhodnuté,
- stavba nie je jednoduchou stavbou podľa § 139b stavebného zákona, a preto mala byť uskutočňovaná
oprávnenou osobou podľa § 44 ods. 1 stavebného zákona (nie svojpomocne) a v súlade so zákonom č.

138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a stavebných inžinieroch (ďalej aj „zákon č. 138/1992 Zb.“),
- dodatočné povolenie stavby je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom,
a to pre rozpor s § 43d, 43e, 43f, 43g, 43h stavebného zákona najmä z dôvodu, že susedné pozemky
a ich užívanie bude trvalo zaťažené požiarne nebezpečným priestorom predmetnej stavby, ktorá
nebola realizovaná z certifikovaných stavebných materiálov; a pre rozpor s vyhláškou MŽP SR č.

532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu
a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie (ďalej aj „vyhláška MŽP SR č. 532/2002 Z.z.“) najmä z dôvodu, že nebola dodržaná
odstupová vzdialenosť medzi rodinnými domami súp. č. XXXX a súp. č. XXXX; a užívanie susedných
pozemkov je trvalo obmedzené (nie je možná realizácia doplnkových stavieb na týchto pozemkoch),

- žalobca a pôvodná žalobkyňa nepredložili doklady požadované orgánom prvého stupňa vo výzve č.
63744/605/2018-OSP-Vo zo dňa 02. júla 2018 (najmä posúdenie presvetlenia a preslnenia, realizácia
opatrení vyplývajúcich z projektu požiarnej ochrany, odborné vedenie uskutočňovania stavby v zmysle
§ 45 ods. 1 písm. b) v spojení s § 45 ods. 3, 4, 5 stavebného zákona, doplnenie predloženej projektovej
dokumentácie).

4. Proti uvedenému rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podali dňa 29. júla 2021 v zákonnej lehote
žalobca a pôvodná žalobkyňa odvolanie, v ktorom uviedli, že vydané rozhodnutie je nesprávne a právne
nepodložené.5. Ďalej namietali, že stavba hospodárskej budovy a garáže prepojenej s rodinným domom bola
zrealizovaná v súlade so stavebným povolením a platným územným plánom. Pri výstavbe rodinného

domu boli z projektovej dokumentácie vylúčené dve garáže s tým, že v budúcnosti bude realizovaná ich
výstavba na pozemku par. č. 1238/35. Nakoľko Mesto Poprad neumožnilo odkúpenie tohto pozemku,
bola realizovaná sporná stavba. Stavebný úrad tým, že nepostupuje podľa právnych predpisov účinných
v čase začatia konania, prerušuje konanie a neoprávnene požaduje nové podklady, čím porušuje
zákon č. 293/2014 Z.z., konkrétne § 24f ods. 3. Rozhodnutie je v rozpore aj s uznesením Mestského

zastupiteľstva Mesta Poprad č. 163/2018 zo dňa 14. júna 2018, v ktorom je uvedené, že všetky správne
konania, ktoré boli podľa stavebného zákona začaté a oznámené pred účinnosťou Dodatku č. 1/2018
k Všeobecne záväznému nariadeniu Mesta Poprad č. 05/1998, ktorým sa vyhlásila záväzná časť
územného plánu sídelného útvaru Poprad, budú ukončené podľa územného plánu Mesta Poprad v čase
podania návrhu na začatie konania. Súčasne poukázali na nezákonnosť susediacej stavby (rodinný dom
vo vlastníctve manželov Kubicových), o čom mal správny orgán vedomosť.

6. O odvolaní žalobcu a pôvodnej žalobkyne rozhodol Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej
politiky (ďalej len „pôvodne žalovaný“) rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2021/039828-003 zo dňa 06.
decembra 2021 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie orgánu prvého stupňa potvrdil. Pôvodne
žalovaný s poukazom na ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) a § 88 ods. 1 písm. b) stavebného

zákona uviedol, že pre nepovolené stavby, stavby uskutočňované v rozpore so stavebným povolením,
neohlásené stavby, zmeny stavieb a stavby uskutočňované v rozpore s ohlásením, ale len v prípade,
že ich dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, platí osobitný postup. Uvedené
ustanovenia stavebného zákona určujú procesnoprávny postup stavebného úradu a povinnosti vlastníka
stavby, ktorý ju uskutočňuje bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, pre osobitné konanie o

takejto stavbe. Dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore
s verejným záujmom, spočíva na vlastníkovi stavby, pretože on je ten subjekt, ktorý porušil zákon.

7. K odvolacím námietkam pôvodný žalovaný najmä poukázal na skutočnosť, že vzhľadom k tomu,
že v predmetnom prípade ide o nelegálnu stavbu, stavebný úrad výzvami (zo dňa 30. októbra

2017 a 02. júla 2018) vyzval stavebníkov podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a ods. 1
stavebného zákona na predloženie vo výzvach špecifikovaných dokladov o tom, že dodatočné povolenie
zrealizovanej nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným
zákonom. Stavebníkom za týmto účelom určil lehotu s tým, že ak doklady nepredložia, alebo ak sa na
ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby

podľa § 88a ods. 2 a 5 stavebného zákona.

8. V súvislosti s uvedeným, pôvodne žalovaný zdôraznil, že správny poriadok vychádza zo zásady
spolupráce (súčinnosti) účastníkov konania. Je povinnosťou účastníka konania spolupracovať so
správnymorgánompočasceléhokonania,čosaokreminéhopremietadonutnostidodržiavaťstanovené

lehoty, reagovať na výzvy správneho orgánu, a vykonať úkony, ktoré sú pre priebeh správneho konania
potrebné.

9. K odvolacím námietkam týkajúcich sa postupu stavebného úradu pôvodne žalovaný uviedol,
že správny orgán prvého stupňa poskytol stavebníkom dostatok času na predloženie dokladov

preukazujúcich súlad stavby s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi
a zámermi územného plánovania a s osobitnými predpismi. Nakoľko stavebníci nepredložili všetky
požadované doklady (posúdenie preslnenia rodinného domu súp. č. 2142 na pozemku par. č. 1238/10,
katastrálne územie P. a stavby rodinného domu súp. č. XXXX po realizácii opatrení vyplývajúcich z
projektu požiarnej ochrany; preukázanie odborného vedenia uskutočňovania stavby v zmysle § 45 ods.

1 písm. b) a § 45 ods. 3, 4, 5 stavebného zákona), orgán prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom,
keď nariadil odstrániť stavbu.

10. Pôvodne žalovaný podotkol, že nariadenie odstránenia stavby v zmysle § 88a ods. 2 a § 88 ods. 1
písm. b) stavebného zákona nie je na správnej úvahe stavebného úradu, tento v danom prípade nemal

inú možnosť ako nariadiť odstránenie stavby.

11. K súladu nepovolenej stavby s územným plánom Mesta Poprad pôvodne žalovaný konštatoval,
že výzva orgánu prvého stupňa zo dňa 02. júla 2018 nemá oporu v zákone, nakoľko posudzovanietohto súladu je výlučne v pôsobnosti stavebného úradu. Z rozhodnutia orgánu prvého stupňa je zrejmé,
že uvedené posúdil sám stavebný úrad a konštatoval, že stavba nie je v rozpore s Územným plánom
Mesta Poprad. Vzhľadom na uvedené je síce odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej

sa nedoplnenia predloženej projektovej dokumentácie v rozsahu výzvy zo dňa 06. júla 2018 rozporné,
avšak tento postup stavebného úradu nezakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

12. K odvolacím námietkam týkajúcich sa postupu orgánu prvého stupňa pri posudzovaní umiestnenia
stavby pôvodne žalovaný uviedol, že v konaní o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad musí

skúmať aj jej umiestnenie v zmysle § 6 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., aby vyhodnotil možnosti
zastavania susedných pozemkov s cieľom vytvárania rovnocenných podmienok pre umiestnenie
susedných stavieb a tiež možnosti údržby stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické
alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. V predmetnom
prípade prístavba nesporne zväčšuje zastavanosť plochy pozemku par. č. 1238/34, katastrálne územie
P., a susedné pozemky budú podľa predloženého projektu požiarnej ochrany zaťažené požiarne

nebezpečným priestorom nepovolenej stavby. Pôvodne žalovaný sa z uvedených dôvodov stotožnil s
právnym názorom správneho orgánu prvého stupňa o umiestnení stavby podľa ustanovení uvedenej
vyhlášky.

13. K odvolacej námietke týkajúcej sa susedeného rodinného domu účastníka konania p. B. pôvodne

žalovaný uviedol, že predmetom konania je výlučne preskúmanie napadnutého rozhodnutia vo veci
nelegálnej prístavby k rodinnému domu súp. č. XXXX vo vlastníctve stavebníkov. Odvolací orgán preto
nemohol rozhodovať o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania v prvom stupni.

14. K námietke, že par. č. 1238/35, katastrálne územie P. E. D. predalo tretej osobe, pôvodne žalovaný

uviedol, že nie je v jeho právomoci posudzovať tieto zmluvné vzťahy. Správne orgány v konaniach podľa
stavebného zákona vychádzajú z údajov katastra nehnuteľností. Ani táto skutočnosť tak nemohla byť
dôvodom na svojvoľnú realizáciu stavby bez právoplatného stavebného povolenia.

15. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa porušenia zákona č. 293/2014 Z.z pôvodne žalovaný uviedol, že

uvedeným zákonom sa mení a dopĺňa stavebný zákon vo vzťahu k reklamným stavbám (čl. I) a cestný
zákon (čl. II). Ustanovenia zákona č. 293/2014 Z.z. tak nemožno aplikovať na konanie o dodatočnom
povolení spornej stavby, resp. o jej odstránení.

II.

Konanie pred správnym súdom

16. Žalobca a pôvodná žalobkyňa (ďalej spoločne aj „žalobcovia“) sa správnou žalobou zo dňa
02. februára 2022, doručenou na v tom čase vecne a miestne príslušný Krajský súd v Prešove
(ďalej aj „pôvodný správny súd“) dňa 03. februára 2022, domáhali preskúmania rozhodnutia pôvodne

žalovaného Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 06. decembra 2021,
č. OU-PO-OVBP2-2021/039828-003, ako aj rozhodnutia Mesta Poprad zo dňa 12. júla 2021, č. č.
64638/1520/2021, a zároveň žiadali priznať právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

17. Žalobcovia namietali nezákonnosť napadnutých rozhodnutí z dôvodu, že správne orgány

nepostupovali v súlade s ustanoveniami stavebného zákona a správneho poriadku, rozhodnutia sú
nepresvedčivé, odôvodnenia neprehľadné, nedostatočné a nezrozumiteľné. Nie je zrejmé, z akých
dôkazov správne orgány pri rozhodovaní vychádzali, aké závery z týchto dôkazov vyvodili a akú právnu
úvahu použili. Správne orgány sa vo svojich rozhodnutiach nedostatočne vysporiadali s argumentmi a
podaniami žalobcov.

18. Žalobcovia v úvode žaloby opísali doterajší priebeh administratívneho konania a uviedli časovú
chronológiu relevantných rozhodnutí orgánov verejnej správy. Zdôraznili, že predmetnú stavbu nie je
možné odstrániť, nakoľko prvotné rozhodnutie o odstránení stavby zo dňa 31. októbra 2003, č. OV/
SP/2003/5815/714/DD je z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na jeho vykonanie právne neúčinné.

Správny orgán tak z dôvodu prekážky už rozhodnutej veci nemôže o veci opätovne rozhodovať.

19. V predmetnom prípade sa podľa žalobcov jedná o jednoduchú stavbu, ktorá je funkčne a
prevádzkovo spojená so stavbou hospodárskej budovy a garážou, ktoré sú samostatnými stavbamipostavenými v súlade so stavebným povolením. Tvrdenie, že ide o prístavbu rodinného domu neobstojí,
nakoľkomiestnouohliadkoualistinnýmidôkazmibolopreukázané,žeterasaniejeprepojenásrodinným
domom, a stavebne a funkčne sa viaže na stavbu garáže a hospodárskej budovy (fotografie) (žalobcovia

žiadali o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Prekrytie jestvujúcej terasy nad garážou a oceľovým
prístreškom“). V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na list ministra ŽP SR Ing. J. Zochu zo dňa 25.
februára 1997, podľa ktorého „Zo stavebného povolenia pre stavbu hospodárskej budovy a garáže a z
projektovej dokumentácie stavby uvedenej v stavebnom konaní je zrejmé, že táto nebola prevádzkovo
spojená s jestvujúcou stavbou rodinného domu. Nešlo preto o prístavbu, ale o samostatnú stavbu

pristavenú tesne k Vášmu rodinnému domu, plniacu doplnkovú funkciu.“ Aj v samotnej zápisnici o
miestnom šetrení zo dňa 19. júna 2012 je výslovne uvedené, že prístavba nie je prepojená s rodinným
domom.

20. Žalobcovia nesúhlasia so závermi stavebného úradu, že stavba, na ktorú v roku 2009 podali žiadosť
o vydanie dodatočného stavebného povolenia, bola postupne upravovaná a stal sa z nej jeden stavebný

celok. V tejto súvislosti poukázali na zápis zo šetrenia, podľa ktorého neexistuje schodisko z terasy na
balkón rodinného domu. Tomuto záveru zodpovedá aj odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 4S/36/2014 zo dňa 15. januára 2015 (str. 20.).

21. Za ďalšie pochybenie orgánov verejnej správy žalobcovia považujú spojenie stavieb „Prekrytie

jestvujúcej terasy nad garážou a oceľovým prístreškom“ a „Terasa s oceľovou konštrukciou zábradlia,
oceľové schodisko, ktorým je terasa prepojená s jestvujúcim rodinným domom, prístavba, nadstavba a
pavlačnarodinnomdomeakovovázatieňovaciakonštrukcia“dojednéhostavebnéhocelkuoznačeného
„Prístavba k rodinnému domu s. č. XXXX na pozemku par. č. 1238/34, k. ú. P.“. Poukazujú na to, že o
prvej stavbe už stavebný úrad právoplatne rozhodol. Prekážka rozhodnutej veci preto bráni tomu, aby

sa orgán verejnej správy opätovne zaoberal touto vecou a mal by konanie zastaviť.

22. Vydanie dodatočného stavebného povolenia podľa žalobcov nie je v rozpore s verejným záujmom,
nakoľko splnili všetky podmienky na jeho vydanie. Orgán verejnej správy počas trvania stavebného
konania (12 a pol roka) neustále menil svoje požiadavky a žalobcov vyzýval na predkladanie podkladov

potrebných na dodatočné povolenie stavby. Nebola zohľadnená dĺžka prebiehajúceho konania, v konaní
sa riadne nepokračovalo a nebolo rozhodnuté podľa právnych predpisov platných v roku 2009, keďže
po každom zrušení meritórneho rozhodnutia sa začalo nové stavebné konanie.

23. Ďalej žalobcovia poukázali na skutočnosť, že žiaden dotknutý orgán nepodal v stavebnom konaní

negatívne stanovisko k dodatočnému povoleniu posudzovanej stavby a predložené stanoviská boli
súhlasné. Dodatočné podmienky pre stavebníkov vyplývajúce z projektu protipožiarnej bezpečnosti
stavby mali byť zahrnuté do podmienok dodatočného stavebného povolenia a stavebný úrad nemal
oprávnenie žiadať ďalšie nové podklady.

24. Žalobcovia majú za to, že postup správnych orgánov pri prideľovaní stavebného pozemku, na ktorom
je postavený ich rodinný dvojdom, nebol zákonný a spravodlivý. Tieto skutočnosti sú orgánom verejnej
správy známe z ich úradnej činnosti. Rodinný dom, hospodárska budova a garáž sú umiestnené v
mimoriadne stiesnených pomeroch, na čo je potrebné v správnom konaní prihliadať.

25. K námietkam účastníčky konania p. B. týkajúcich sa tienenia posudzovanej stavby žalobcovia
uviedli, že susedný rodinný dom je umiestnený v rozpore so stavebným zákonom, nakoľko pri jeho
výstavbe neboli dodržané odstupové vzdialenosti od hranice stavebného pozemku žalobcov a na tejto
strane domu sú umiestnené okná z obytných miestností. Zároveň poukázali na skutočnosť, že podľa
diagramu zatienenia bola podmienka preslnenia splnená, čo konštatoval aj stavebný úrad. S výstavbou

na hranici pozemkov a bez dodržania stanovených odstupových vzdialeností súhlasil aj pôvodný
vlastník susedného pozemku a stavby p. B.. Zhotovením terasy nad garážou a hospodárskou budovou
a prekrytím terasy nedošlo k rozšíreniu týchto pôvodných stavieb, a preto posudzovanie odstupu stavby
od hranice susedného pozemku je pri rozhodovaní o dodatočnom stavebnom povolení na prekrytie
terasy bezpredmetné.

26. Žalobcovia záverom zdôraznili, že výrok rozhodnutia prvostupňového stavebného úradu nie je
určitý, nakoľko v posudzovanom prípade sa nejedná o prístavbu rodinného domu, a rozhodnutie je tak
nevykonateľné.27. Žalobcovia nariadenie pojednávania nežiadali,

28. K žalobe sa pôvodne žalovaný vyjadril podaním zo dňa 10. marca 2022, v ktorom navrhol, aby súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol. V podaní ďalej uviedol nasledovné:
- K námietkam žalobcov týkajúcich sa postupu orgánu prvého stupňa predchádzajúcemu nariadeniu
odstránenia stavby zdôraznil, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby
alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením príp. ohlásením, nie je v rozpore s

verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona (§ 88a ods.
1, 2 stavebného zákona). Nakoľko predmetná stavba špecifikovaná v napadnutom rozhodnutí bola
postavená bez stavebného povolenia, stavebný úrad opakovane (výzva zo dňa 30. októbra 2017 a 02.
júla 2018) vyzval stavebníkov podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a ods. 1 stavebného zákona
na predloženie vo výzve presne označených dokladov o tom, že dodatočné povolenie uskutočnenej
nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä

s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Stavebníkom určil lehotu na
predloženie dokladov a poučil ich o právnych následkoch ich nepredloženia (§ 88a ods. 2 a 5 stavebného
zákona). Nakoľko stavebníci v určenej lehote všetky požadované doklady (posúdenie preslnenia
rodinného domu súp. č. 2142 na pozemku par. č. 1238/10, katastrálne územie P. a stavby rodinného
domu súp. č. XXXX po realizácii opatrení vyplývajúcich z projektu požiarnej ochrany; preukázanie

odborného vedenia uskutočňovania stavby v zmysle § 45 ods. 1 písm. b) a § 45 ods. 3, 4, 5
stavebného zákona) stavebný úrad napadnutým rozhodnutím podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a ods. 2
stavebného zákona nariadil odstránenie stavby. Pôvodne žalovaný zdôraznil, že stavebný úrad poskytol
stavebníkom dostatok času na predloženie požadovaných dokladov a že stavebný zákon v § 88a ods.
2 a§ 88 ods. 1 písm. b) ukladá stavebnému úradu povinnosť nariadiť odstránenie stavby v prípade

nesplnenia uloženej povinnosti. Stavebný úrad tak postupoval v súlade s § 88a ods. 2 stavebného
zákona.
- Knámietkežalobcov,žestavebnýúradzámerneprerušujekonanieapožadujeneoprávnenenovéainé
podklady uviedol, že rozsah požadovaných dokladov za účelom spoľahlivo zisteného stavu veci určuje
stavebný úrad (nie účastníci). Nakoľko prístavba zväčšuje zastavanosť plochy pozemku par. č. 1238/34,

katastrálne územie P. vo vlastníctve stavebníkov, a podľa predloženého projektu požiarnej ochrany
budú susedné pozemky zaťažené požiarne nebezpečným priestorom uvedenej stavby, stavebný úrad
v konaní o dodatočnom povolení stavby musí skúmať aj jej umiestnenie v zmysle § 6 vyhlášky MŽP
SR č. 532/2002 Z.z. tak, aby zároveň vyhodnotil možnosti zastavania susedných pozemkov s cieľom
vytvárania rovnocenných podmienok pre umiestnenie susedných stavieb a tiež možnosti údržby stavieb

a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia
s funkčným využívaním územia. Stavebný úrad preto výzvou zo dňa 02. júla 2018 vyzval stavebníkov
okrem iného na preukázanie súladu predmetnej stavby so všeobecnými technickými požiadavkami
na výstavbu a so všeobecnými technickými požiadavkami na stavby užívané osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie v zmysle § 4 ods. 1, 2, § 6 ods. 1, 2, 5 uvedenej vyhlášky. Na výzvu v

určenej lehote stavebníci nereagovali, a až po márnom uplynutí stanovenej lehoty vyjadrením zo dňa 17.
augusta 2018 namietali, že stavebný úrad zámerne prerušuje konanie a neoprávnene požaduje nové
a iné podklady.
- K námietke nesprávneho posúdenia charakteru stavby pôvodne žalovaný citujúc § 139b ods. 1 písm.
a), c), § 139b ods. 5 písm. b) stavebného zákona uviedol, že táto bola v priebehu konania vznesená

niekoľkokrát,aprávestavebnícipredložilistavebnémuúraduprojektovúdokumentáciustavby„Prístavba
k rodinnému domu“, ktorá pojednáva o tomto charaktere stavby. Poukázal aj na závery štátneho
stavebného dohľadu zo dňa 23. februára 2017, z ktorých vyplýva, že na pozemku par. č. 1238/34 je
postavený dvojpodlažný podpivničený rodinný dom s obytným podkrovím súp. č. XXXX, ku ktorému
je postavená prístavba pozostávajúca z 2 miestností, a to hospodárskej budovy s garážou, ktoré sú

navzájom prepojené. Uvedená prístavba je prepojená s rodinným domom dverami z hospodárskej
budovy. K prístavbe pozostávajúcej z hospodárskej budovy s garážou je pristavená dvojpodlažná stavba
prestrešená pultovou strechou. Prvé nadzemné podlažie tejto stavby, z ktorého vedú schody na 2.
NP, je tvorené prístreškom pred garážou s hospodárskou budovou, prístreškom medzi touto stavbou
a rodinným domom a pavlačou zo severnej strany rodinného domu. Pozemok par. KN C č. 1238/34

je teda zastavaný rodinným domom, prístavbou hospodárskej budovy s garážou, schodiskom s tým,
že časti pozemku nezastavané uvedenými stavbami zo severnej, východnej a z časti z južnej strany
sú zastavané prístreškom, čím je pozemok zastavaný súvisle po hranicu pozemku par. č. 1238/10 a
č. 1238/33 a z časti pozemku par. KN C č. 1238/35. Druhé podlažie uvedenej stavby je umiestnenénad hospodárskou budovou s garážou a prístreškom pred nimi, ako aj nad pavlačou zo severnej strany.
Druhé podlažie stavby vrátane schodiska spájajúceho 1. s 2. podlažím je celé prestrešené pultovou
strechou. Schodisko, ktoré z 2. NP stavby viedlo na balkón rodinného domu situovaný na úrovni jeho 2.

NP bolo v čase obhliadky stavby odstránené. Predmetná stavba je konštrukčne vyhotovená z oceľových
stĺpov zvislo kotvených do zeme na úrovni 1. NP, ktoré sú na úrovni 2. NP zabetónované v podlahe a z
vodorovných oceľových profilov ukotvených do obvodového muriva rodinného domu. Podľa vyjadrenia
vlastníka stavby, rodinný dom bol kolaudovaný v roku 1986. Na základe stavebného povolenia zo
dňa 27. júla 1994, č. ObÚŽP 1294/94-Bž bola stavba hospodárskej budovy s garážou povolená ako

prístavba pri existujúcom rodinnom dome. Na základe obhliadky bolo zistené, že stavba hospodárskej
budovy s garážou a rodinného domu je prevádzkovo prepojená (oznámenie pôvodne žalovaného č.
OU-PO-OVBP2/2017/4728/26302 zo dňa 14. marca 2017, ktoré je súčasťou prvostupňového spisového
materiálu).
- Vychádzajúc z uvedeného, námietky žalobcov týkajúce sa charakteru stavby neobstoja. Stavba, ktorá
je predmetom dodatočného povoľovania preukázateľne nespĺňa podmienky jednoduchej stavby podľa §

139b ods. 1 stavebného zákona. Už stavba rodinného domu, ktorý je prevádzkovo spojený s pristavenou
dvojpodlažnou stavbou, schodiskom a hospodárskou budovou s garážou, nespĺňa kritériá jednoduchej
stavby podľa písm. a) uvedeného ust. stavebného zákona; ani samotná stavba pozostávajúca z dvoch
prístreškov nie je jednoduchou stavbou, nakoľko prístrešky samé o sebe vytvárajú dvojpodlažnú stavbu,
čím nie sú splnené kritériá pre jednoduchú stavbu podľa § 139b ods. 1 písm. c) stavebného zákona.

Tento skutkový stav veci je totožný aj so stavom zisteným pri výkone štátneho stavebného dohľadu
dňa 26. novembra 2020 (fotodokumentácia stavby). Orgán prvého stupňa tak správne posúdil charakter
stavby ako prístavbu k rodinnému domu súp. č. XXXX na pozemku parc. č. 1238/34, katastrálne územie
P. vo vzťahu k § 139b ods. 5 písm. b) stavebného zákona.
- K námietke žalobcov o existencii prekážky už rozhodnutej veci vo vzťahu k stavbe „Terasa s oceľovou

konštrukciou zábradlia, oceľové schodisko, ktorým je terasa prepojená s jestvujúcim rodinným domom,
prístavba, nadstavba a pavlač na rodinnom dome a kovová zatieňovacia konštrukcia“ pôvodne žalovaný
uviedol, že z dôvodu, že nenastal výkon rozhodnutia zo dňa 31. októbra 2003, č. OV/SP/2003/5815/714/
DD a stavba nebola odstránená, uplynula prekluzívna lehota na takéto konanie, rozhodnutie je
neúčinné a nie je možné ho nútene vykonať. Nebola však odstránená existencia protiprávneho stavu

nastolená stavebníkmi. Nakoľko žalobcovia vybudovali na nelegálnej vyššie uvedenej stavbe opätovne
nelegálnym spôsobom stavbu „Prekrytie jestvujúcej terasy nad garážou a oceľovým prístreškom“,
stavebný úrad bol povinný opätovne preskúmať skutkový stav veci. Napriek tomu, že stavebný úrad
spojil posúdenie obidvoch stavieb do jedného celku „Prístavba k rodinnému domu s. č. 3117“, bola
zachovaná totožnosť osôb, aj predmetu konania (konanie o dodatočnom povolení stavby). Kumulatívna

podmienka pre zastavenie konania však nebola naplnená, nakoľko sa podstatne zmenil skutkový
stav (po predchádzajúcom právoplatnom rozhodnutí sa prekrytím nelegálna stavba, o ktorej už bolo
rozhodnuté, zväčšila navýšením, zväčšila sa zastavanosť plochy pozemku, a ako komplexný celok
môže ovplyvniť verejný záujem chránený stavebným zákonom). Nebolo tak možné osobitne posúdiť iba
„prekrytie“, nakoľko stavba pod ním - „terasa“, je stavbou nelegálnou.

- K námietke, že po každom zrušení meritórneho rozhodnutia stavebný úrad začal nové stavebné
konanie a nepokračoval v pôvodnom konaní začatom v roku 2009 podľa vtedy platných predpisov
pôvodne žalovaný uviedol, že po každom právoplatnom zrušení prvostupňového rozhodnutia
stavebného úradu vo veci samej, tento v novom prejednaní veci prihliadal na všetky skutočnosti, ktoré
vyšli najavo tak v pôvodnom konaní, ako aj v tzv. novom konaní, ktoré je pokračovaním pôvodného

konania a spolu tvoria jeden celok.
- K námietkam o umiestnení rodinného domu účastníka konania p. B. pôvodne žalovaný uviedol,
že predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozhodnutia vo veci nelegálnej prístavby k
rodinnému domu súp. č. XXXX vo vlastníctve žalobcov. Odvolací orgán nemohol rozhodovať o veci,
ktorá nebola predmetom rozhodovania v prvom stupni. Námietka mohla byť uplatnená prostredníctvom

opravného alebo mimoriadneho opravného prostriedku proti stavebnému povoleniu na stavbu rodinného
domu rodiny B. v zákonom stanovených lehotách.
- K umiestneniu rodinného domu, hospodárskej budovy a garáže podľa žalobcov v mimoriadne
stiesnených pomeroch pôvodne žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa konal o nelegálnej
stavbe v konaní o dodatočnom povolení stavby v zmysle § 88a stavebného zákona. Poukazujúc na

vyššie uvedené dôvody rozhodnutia správnych orgánov zdôraznil, že ani tieto pomery nie sú dôvodom
na svojvoľné uskutočnenie stavby bez stavebného povolenia. Námietka je preto neopodstatnená a nie je
dôvodom na zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov (poukazujúc na rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 4S/36/2014-69 zo dňa 15. januára 2015, str. 21).- K námietkam týkajúcich sa skutočnosti, že pôvodný vlastník susedného pozemku a stavby súhlasil
s výstavbou garáže a hospodárskej budovy na hranici pozemkov bez zachovania stanovených
odstupových vzdialeností pôvodne žalovaný uviedol, že predmetom konania o dodatočnom povolení

stavby nebola stavba garáže a hospodárskej budovy, ale prístavba k rodinnému domu súp. č. XXXX.
Námietka sa teda netýka prístavby. V konaní o dodatočnom povolení stavby súhlasy vlastníkov
susedných pozemkov s umiestnením stavby v rozpore s vyhláškou MŽP SR č. 532/2002 Z.z. nemajú
svoje opodstatnenie a stavebný úrad na takéto súhlasy nemôže prihliadať.

29. Žalovaný nariadenie pojednávania nežiadal.

30. K vyjadreniu pôvodne žalovaného sa žalobcovia vyjadrili podaním zo dňa 10. mája 2022, v ktorom
uviedli,žestvrdeniamipôvodnéhožalovanéhonesúhlasiaazotrvávajúnasvojichvyjadreniachaprávnej
argumentácii prezentovanej v správnej žalobe .

31. K žalobe sa vyjadrila ďalšia účastníčka konania 1/ G. B. podaním zo dňa 09. mája 2023, v ktorom
uviedla v časovej súslednosti genézu veci a priebeh administratívneho konania, popísala konanie
žalobcov, nezákonnú realizáciu a užívanie predmetnej stavby, negatívny vplyv nepovolenej stavby
na jej rodinný dom a okolitú zástavbu, a to jednak architektonický, ekologický, hygienický, vplyv na
zabezpečenie požiarnej ochrany, a naplnenie požiadaviek na preslnenie a pokojné užívanie susedných

nehnuteľností. Zdôraznila, že protiprávny stav trvá už 28 rokov (v tom čase), poukázala na sústavné
a vedomé porušovanie zákonov a konanie žalobcov, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a preto
nemôže požívať právnu ochranu. Ďalej uviedla, že Mesto Poprad ako príslušný stavebný úrad, svojou
nečinnosťou a nedodržiavaním právnych predpisov výrazne prispelo k nežiadúcemu stavu. Orgány
verejnejsprávyakoajkrajskúprokuratúruupozorňovalinaužívanienepovolenejstavby,tísavšakzjavne

vecou nezaoberali a žalobcov za ich konanie nesankcionovali.

32. Nakoľko žalobkyňa 2/ J. B. v priebehu súdneho konania dňa XX. E. XXXX zomrela, súd uznesením
č.k. PO-2S/5/2022-110 zo dňa 21. júla 2023 rozhodol o pokračovaním v konaní s jej dedičmi: 1/ E. B.,
nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom F. XX, XXX XX D., 2/ E. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom C. X,

XXX XX D., 3/ E. B., nar. XX. XXXXX XXXX, bytom C. X, XXX XX D., a 4/ Q. B., nar. XX. XXXXX XXXX,
bytom B. X, XXX XX B.. Uznesením č.k. PO-2S/5/2022-135 zo dňa 05. januára 2024 však súd konanie
vo vzťahu k menovaným podľa § 99 písm. b) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v platnom
a účinnom znení (ďalej aj „SSP“) zastavil, nakoľko (ani na výzvu súdu) neodstránili procesný nedostatok
konania týkajúci sa povinného právneho zastúpenia. Z uvedeného dôvodu, v konaní nasledujúcom po

právoplatnosti uvedeného zastavujúceho uznesenia, vystupoval pred súdom v procesnom postavení
žalobcu iba žalobca 1/ A. B..

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

33.Podľa§54stavebnéhozákona,stavby,ichzmenyaudržiavacieprácenanichsamôžuuskutočňovať
iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

34. Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a
vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu
bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje
aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

35. Podľa § 58 ods. 1 stavebného zákona, žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou
dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti
uvedie účel a spôsob užívania stavby; miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na
určitú dobu aj dobu užívania stavby.

36. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie
stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia
stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi
iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami.37. Podľa § 88a stavebného zákona, konanie o dodatočnom povolení stavby:
1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním,

začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady
o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom,
najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá
bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby
s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v

stavebnom konaní.
2) Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade
preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
3) Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou
stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo (§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného

pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku
na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia
súdu vo veci.
4) V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné
práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.

5) Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník
v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi
odstránenie stavby.
6) Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote
a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby,

b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby.
7) Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.
8) Podľa odsekov 1 až 7 sa postupuje aj pri neohlásenej jednoduchej stavbe alebo jej zmene, ak bola
určená na ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. a).
9) S konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je už dokončená, môže stavebný úrad spojiť

kolaudačné konanie.

38. Podľa § 139 ods. 2 písm. a) stavebného zákona sa v tomto zákone používa pojem „stavba“, rozumie
sa tým aj jej časť.

39. Podľa § 139b ods. 1 stavebného zákona, jednoduché stavby sú
a) bytové budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2, majú jedno nadzemné podlažie a
môžu mať aj jedno podzemné podlažie a podkrovie, alebo majú dve nadzemné podlažia s plochou
strechou a môžu mať aj jedno podzemné podlažie,
b) prízemné stavby a stavby zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a

výšku 15 m.
c) Podľa § 139b ods. 5 stavebného zákona, zmeny dokončených stavieb sú
a. nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú,
b. prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú, a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s
doterajšou stavbou,

c. stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby, pričom
v prípade líniových stavieb sa za stavebné úpravy považuje aj výmena, zmena alebo doplnenie prvkov
tvoriacich líniovú stavbu.

40. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie

podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je
výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom
konaní.

41. Podľa § 43f stavebného zákona, na uskutočnenie stavby možno navrhnúť a použiť iba stavebný

výrobok,ktorýjepodľaosobitnýchpredpisov1k)vhodnýnapoužitienazamýšľanýúčel(ďalejlen„vhodný
stavebný výrobok“).
1k) zákon č. 90/1998 Z.z.42. Podľa § 44 ods. 1 stavebného zákona, stavbu a jej zmenu môže uskutočňovať len právnická
osoba alebo fyzická osoba oprávnená na vykonávanie stavebných prác podľa osobitných predpisov2)
a vedenie uskutočňovania stavby vykonáva stavbyvedúci.

2) § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.

43. Podľa § 44 ods. 2 stavebného zákona, jednoduché stavby a ich zmeny môže uskutočňovať
stavebník sám pre seba svojpomocou, ak vedenie ich uskutočňovania vykonáva stavebný dozor. Na
uskutočňovanie jednoduchých stavieb a ich zmien [§ 139b ods. 1 písm. b) a c)], drobných stavieb a

ich zmien svojpomocou stačí, ak stavebník zabezpečí odborné vedenie ich uskutočňovania osobou,
ktorá má vysokoškolské vzdelanie stavebného smeru alebo architektonického smeru alebo odborné
stredoškolské vzdelanie stavebného smeru a najmenej tri roky praxe v odbore (ďalej len „kvalifikovaná
osoba“), ak sám nespĺňa uvedené požiadavky.

44. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., vzájomné odstupy stavieb musia

spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany
povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky
na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu
stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré
súvisia s funkčným využívaním územia.

45. Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., stavbu možno umiestniť na hranici pozemku,
len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

46. Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou

voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od
spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.

47. Podľa § 6 ods. 4 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., v stiesnených územných podmienkach možno
vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná

obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc
pozemkov podľa odseku 3.

48. Podľa § 6 ods. 5 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., iné riešenia vzdialeností rodinných domov,
ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich

splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.

49. Podľa § 6 ods. 6 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná
obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí
pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby.

50. Podľa § 6 ods. 7 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať
na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a
okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m
od steny.

51. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., návrh denného osvetlenia sa musí posudzovať
spoločne so súvisiacimi činiteľmi, so združeným a umelým osvetlením, preslnením vrátane vplyvu
okolitých budov a stálej zelene, ako aj vplyvu navrhovanej stavby na existujúcu zástavbu s cieľom
dosiahnuť vyhovujúce podmienky zrakovej pohody s minimálnou celkovou spotrebou energií v súlade

so slovenskými technickými normami

52. Podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom
a účinnom znení (ďalej aj „Správny poriadok“), správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa
právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil,

IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom53. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v
správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a
Krajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená
Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 2S/5/2022. Od 01. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný
Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je vedená pod sp. zn.
PO-2S/5/2022.

54. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie pôvodne žalovaného ako aj orgánu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v súlade
s § 190 SSP zamietol.

55. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok
vyhlásil dňa 15. októbra 2025 (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené
dňa 06. októbra 2025).

56. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie pôvodne žalovaného Okresného

úradu Prešov, Odbor výstavby a bytovej politiky, Oddelenie štátnej stavebnej správy č. OU-PO-
OVBP2-2021/039828-003 zo dňa 06. decembra 2021, ktorým potvrdil rozhodnutie Mesta Poprad
č. 64638/1520/2021 zo dňa 12. júla 2021. Žalobca v podanej žalobe namietal nezákonnosť
preskúmavaných rozhodnutí z dôvodu ich nepreskúmateľnosti, nesprávneho posúdenia charakteru
stavby, existencie prekážky rozhodnutej veci (v súvislosti s rozhodnutím orgánu prvého stupňa zo dňa

31. októbra 2003, č. j. OV/SP/2003/5815/714/DD) a neexistencie rozporu stavby s verejným záujmom.

57. Od 01. apríla 2025, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 25/2025 Z.z. stavebný zákon a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon), odvolacím orgánom pre rozhodnutia stavebného
úradu je regionálny úrad (§ 14 ods. 1 písm. a) citovaného zákona). Na základe uvedeného žalovaným

vkonanípredsprávnymsúdomjeod01.apríla2025Regionálnyúradpreúzemnéplánovanieavýstavbu
Slovenskej republiky v Prešove, na ktorého prešla v zmysle § 180 ods. 3 SSP rozhodovacia právomoc
orgánu verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku.

58. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu, ako aj z priebehu súdneho

konania sú zrejmé a nesporné nasledovné skutočnosti:
- Dňa 10. júna 1996 Obvodný úrad životného prostredia v Poprade - oddelenie územného rozvoja
a štátnej stavebnej správy vydal rozhodnutie č.j. ObÚŽP 937/96 – Pr o nariadení odstránenia
stavby „Terasa s oceľovou konštrukciou zábradlia, oceľového schodiska, ktorým je terasa prepojená
s jestvujúcim rodinným domom, nad hospodárskym objektom a garážou na pozemku parc. č. 1238/34,

katastrálne územie P..“

- Dňa 16. júla 2003 bol vykonaný štátny stavebný dohľad.
- Dňa 22. októbra 2003 orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. j. OV/SP/2003/5815/714/DD
o zastavení všetkých stavebných prác na stavbe „Terasa s oceľovou konštrukciou zábradlia, oceľové

schodisko, ktorým je terasa prepojená s jestvujúcim rodinným domom, prístavba, nadstavba a pavlač
na rodinnom dome a kovová tieniaca konštrukcia“ na pozemku parc. č. 1238/34, katastrálne územie P..
- Dňa 31. októbra 2003 orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. j. OV/SP/2003/5815/714/DD
o nariadení odstránenia stavby „Terasa s oceľovou konštrukciou zábradlia, oceľové schodisko, ktorým
je terasa prepojená s jestvujúcim rodinným domom, prístavbu, nadstavbu a pavlač na rodinnom dome

a kovovú tieniacu konštrukciu“ na pozemku parc. č. 1238/34, katastrálne územie P. – rozhodnutie nebolo
vykonané v prekluzívnej lehote troch rokov.

- Dňa 15. júna 2009 podali žalobcovia žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Prekrytie
jestvujúcej terasy nad garážou a oceľovým prístreškom.“

- Dňa 03. augusta 2009 orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. j. OV/SP/2009/8156/1146/MM
o zamietnutí žiadosti žalobcov o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Prekrytie jestvujúcej terasy
s garážou a oceľovým prístreškom“, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Krajského stavebného úradu
v Prešove č. 2009-843/3133-2/SP-KAM zo dňa 09. septembra 2009.- Dňa 24. novembra 2009 orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. j. OV/SP/2009/658/2009/MM
o nariadení odstránenia nepovolenej stavby „Prekrytie jestvujúcej terasy s garážou a oceľovým
prístreškom“ na pozemku parc. č. 1238/34, katastrálne územie P..

- Dňa 26. októbra 2010 Krajský stavebný úrad v Prešove vydal rozhodnutie č. 2010-750/3441-7/SP-
KAM, ktorým zrušil rozhodnutie Mesta Poprad č. j. OV/SP/2009/658/2009/MM zo dňa 24. novembra
2009 o nariadení odstránenia nepovolenej stavby „Prekrytie jestvujúcej terasy s garážou a oceľovým
prístreškom“ na pozemku parc. č. 1238/34, katastrálne územie P..
- Dňa 17. januára 2011 orgán prvého stupňa listom č. 1603/1889/2010-OSP-Mn oznámil začatie

konania o dodatočnom povolení stavby „Prekrytie jestvujúcej terasy s garážou a oceľovým prístreškom“
a upustenie od ústneho pojednávania.
- Dňa 03. novembra 2011 žalobcovia predložili orgánu prvého stupňa okrem iného projektovú
dokumentáciu k realizovanej stavbe „Prístavba k rodinnému domu s. č. 3117“ vypracovanú N. R..
- Dňa 11. septembra 2012 orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. 67946/334/2012-OSP-Mm, ktorým
rozhodol o nepovolení a nariadení odstránenia stavby „Prístavba k rodinnému domu s.č. 3117“.

- Dňa 17. decembra 2012 Krajský stavebný úrad v Prešove č. 2012-935/4007-2/SP-KAM vydal
rozhodnutie, ktorým zrušil rozhodnutie orgánu prvého stupňa č. 67946/334/2012-OSP-Mm zo dňa 11.
septembra 2012 o nepovolení a nariadení odstránenia stavby „Prístavba k rodinnému domu s.č. 3117“.
- Dňa 29. apríla 2013 orgán prvého stupňa listom č. 55080/5156/2013-OSP-Mn oznámil začatie konania
o dodatočnom povolení stavby „Prístavba k rodinnému domu s.č. 3117“ a upustenie od ústneho

pojednávania.
- Dňa 30. septembra 2013 orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. 72616/5156/2013-OSP-Mm, ktorým
podľa § 88a ods. 2, 5 v spojení s § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona nariadil odstránenie stavby
„Prístavba rodinného domu súp. č. XXXX“ na pozemku par. č. 1238/34, katastrálne územie P. z dôvodu,
že stavebníci nepreukázali, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami

chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi.
- Dňa 06. februára 2014 pôvodne žalovaný vydal rozhodnutie č. OU-PO-OVBP2-2014/327/2014/ŠSS-
KAM, ktorým odvolanie stavebníkov proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa zo dňa 30. septembra 2013
č. 72616/5156/2013-OSP-Mm zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.
- Dňa 15. januára 2015 Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 4S/36/2014-69 rozhodnutie pôvodne

žalovaného zo dňa 06. februára 2014, č. OU-PO-OVBP2-2014/327/2014/ŠSS-KAM zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie
- Dňa 03. júna 2015 pôvodne žalovaný vydal rozhodnutie č. OU-PO-OVBP2- 2015/24925/63902/ŠSS-
ZPM, ktorým zrušil rozhodnutie orgánu prvého stupňa zo dňa 30. septembra 2013, č. 72616/5156/2013-
OSP-Mm o nariadení odstránenia nepovolenej stavby, a vrátil vec orgánu prvého stupňa na nové

prejednanie a rozhodnutie (a to s poukazom na rozhodnutie správneho súdu, podľa ktorého stavebný
úrad je povinný najmä prehodnotiť povahu nepovolenej stavby, aby bolo možné ustáliť a preukázať,
či ide o prístavbu k rodinnému domu stavebníkov alebo prístavbu k jednoduchým stavbám /garáž,
sklad/ umiestneným na predmetnom pozemku, čo je rozhodujúce pre vysporiadanie sa s právnymi
skutočnosťami relevantnými pre rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby resp. o odstránení stavby).

- Dňa 26. januára 2016 orgán prvého stupňa listom č. 1957/1278/2016 - OSP-Mm oznámil začatie
konania o dodatočnom povolení stavby.
- Dňa 12. júla 2021 orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. 64638/1520/2021, ktorým podľa § 88a
ods. 2 a 5 v spojení s § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona nariadil odstránenie stavby „Prístavba
k rodinnému domu s. č. 3117“ na pozemku par. č. 1238/34, katastrálne územie P., ktorú vo výroku

rozhodnutia presne popísal (tak ako je vyššie uvedené v odôvodnení tohto rozsudku).
- Dňa 29. júla 2021 podali žalobca a pôvodná žalobkyňa odvolanie proti rozhodnutiu orgánu prvého
stupňa č. 64638/1520/2021 zo dňa 12. júla 2021.
- Dňa 06. decembra 2021 vydal pôvodne žalovaný rozhodnutie č. OU-PO-OVBP2-2021/039828-003,
ktorým odvolanie žalobcu a pôvodnej žalobkyne zamietol a rozhodnutie orgánu prvého stupňa potvrdil.

59. Správny súd sa v prvom rade zaoberal námietkou spočívajúcou v existencii prekážky rozhodnutej
veci, keďže podľa názoru žalobcu orgán prvého stupňa spojil stavbu „Prekrytie jestvujúcej terasy
nad garážou a oceľovým prístreškom“ a stavbu „Terasa s oceľovou konštrukciou zábradlia, oceľové
schodisko, ktorým je terasa prepojená s jestvujúcim rodinným domom, prístavbu, nadstavbu a pavlač

na rodinnom dome a kovovú tieniacu konštrukciu“ do jedného stavebného celku s označením „Prístavba
k rodinnému domu s.č. 3117“, pričom v časti „Terasa s oceľovou konštrukciou zábradlia, oceľové
schodisko, ktorým je terasa prepojená s jestvujúcim rodinným domom, prístavba, nadstavba a pavlačna rodinnom dome a kovová tieniaca konštrukcia“ už podľa názoru žalobcov existuje právoplatné
rozhodnutie orgánu prvého stupňa zo dňa 31. októbra 2003, č. j. OV/SP/2003/5815/714/DD.

60. Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví,
ak sa v tej istej veci právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Vychádzajúc
z uvedeného je možné vyvodiť podmienky, ktorých zistenie následne zakladá uplatnenie prekážky
veci rozhodnutej s následným zastavením správneho konania, a to: (i) musí ísť o tú istú vec,
teda musí byť daná totožnosť predmetu a účastníkov konania, (ii) musí existovať právoplatné

rozhodnutie správneho orgánu o veci/vo veci a (iii) v medziobdobí (medzi prvým rozhodnutím a každým
ďalším) nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. Správny súd po dôkladnom oboznámení sa
s obsahom administratívneho spisu (predovšetkým na základe porovnania fotodokumentácie z roku
2003 a neskoršej fotodokumentácie z roku 2012, ako aj z odôvodnenia príslušných rozhodnutí) mal
vo vzťahu k rozhodnutiu týkajúcemu sa nariadenia odstránenia „Terasy s oceľovou konštrukciou
zábradlia, oceľové schodisko, ktorým je terasa prepojená s jestvujúcim rodinným domom, prístavbu,

nadstavbu a pavlač na rodinnom dome a kovovú tieniacu konštrukciu“ za preukázané, že rozsah
tomu zodpovedajúcemu stavebnému objektu bol rozsahovo, ako aj charakterovo zásadne rozdielny
v porovnaní s nepovolenou stavbou v zmysle preskúmavaných rozhodnutí. Kým v roku 2003 uvedený
stavebný objekt spočíval z holej oceľovej konštrukcie zábradlia, schodiska, nosníkov, prístrešku
a zatieňovacej konštrukcie, postupnými stavebnými úpravami bol vytvorený plnohodnotný dvojpodlažný

zastrešený stavebný objekt pozostávajúci z prístrešku na 1. NP a terasy na 2. NP, bezprostredne
nadväzujúci na už existujúce stavby rodinného domu, garáže a hospodárskej budovy. Na základe
uvedeného preto správny súd dospel k záveru, že došlo k takej podstatnej zmene skutkového stavu
veci, ktorá vylučuje existenciu prekážky rozhodnutej veci vo vzťahu k právoplatnému rozhodnutiu orgánu
prvého stupňa zo dňa 31. októbra 2003, č. j. OV/SP/2003/5815/714/DD a z uvedeného dôvodu posúdil

predmetnú žalobnú námietku ako nedôvodnú.

61. K vyššie uvedenému záveru možno dospieť aj na základe porovnania špecifikácie nepovolenej
stavby v zmysle rozhodnutia orgánu prvého stupňa zo dňa 31. októbra 2003, č. j. OV/SP/2003/5815/714/
DD,ktoréhopredmetomjenariadenieodstránenia„Terasysoceľovoukonštrukciouzábradlia,oceľového

schodiska, ktorým je terasa prepojená s jestvujúcim rodinným domom, prístavby, nadstavby a pavlače
na rodinnom dome a kovovej tieniacej konštrukcie“ (uvedená definícia zároveň predstavuje popis
nepovolenej stavby, ktorá je predmetom uvedeného rozhodnutia) a v zmysle preskúmavaného
rozhodnutiaorgánuprvéhostupňa,vktoromjenepovolenástavbaoznačenáako„Prístavbakrodinnému
domu s.č. 3117“ a je konkrétne vymedzená nasledovne:

- Pochôdzna úprava strechy na stavbe garáže s dielňou je z dlažby terazzo, čo je v rozpore s projektovou
dokumentáciou overenou v stavebnom konaní, ktorá je súčasťou stavebného povolenia č. ObÚŽP
1294/94-Bž zo dňa 27. júla 1994, a podľa ktorej stavba mala byť zastrešená plytkou sedlovou strechou
s plechovou krytinou.
- Oceľový prístrešok, ktorý nadväzuje na garáž s dielňou a rodinný dom, je dvojpodlažný

celkových pôdorysných rozmerov 7,28 * 11,96, nosnú konštrukciu tvoria oceľové stĺpy a nosníky
z oceľových profilov, ktoré sú ukotvené do obvodovej steny rodinného domu, nad terasou situovanou
na stavbe garáže s dielňou je prístrešok jednopodlažný, strecha nad oboma časťami prístrešku je
sedlová, strešná konštrukcia je drevená, strešná krytina je prevažne plechová.
- Nadstavba skladu (v predloženej projektovej dokumentácii pod názvom pavlač) v úrovni 2.N.T.

je pôdorysných rozmerov 1,80 metra * 16,0 metra, zastrešená pultovou strechou, ktorá je kotvená
do obvodovej steny rodinného domu s plechovou strešnou krytinou, nosná konštrukcia je z oceľových
stĺpov a nosníkov. Časť skladu v dĺžke 8,6 m a šírke 1,8 m v úrovni 1.N.P. na severnej strane domu,
ktorá bola zrealizovaná v rozpore so stavebným povolením.
Správny súd je toho názoru, že z uvedených vymedzení nepovolenej stavby podľa jednotlivých

rozhodnutí tiež jednoznačne vyplýva rozsahový a charakterový rozdiel odôvodňujúci zákonnosť vydania
nového rozhodnutia o nariadení odstránenia nepovolenej stavby.

62. Pokiaľ žalobcovia v žalobe namietali nesprávne posúdenie nepovolenej stavby, ktorá podľa ich
názoru mala byť jednoduchou stavbou nadväzujúcou na stavbu garáže a hospodárskej budovy a nie

na rodinný dom, pričom svoj názor opierali o list ministra životného prostredia zo dňa 25. februára 1997
(pozn. nie je prílohou žaloby ani súčasťou administratívneho spisu) a o zápis vyplývajúci zo zápisnice
o miestnom šetrení zo dňa 19. júna 2012 (z dôvodu, že bolo odstránené oceľové schodisko priamo
spájajúce rodinný dom a nepovolenú stavbu), na základe uvedeného ani na základe iných skutočnostívyplývajúcich z administratívneho spisu správny súd nedospel k záveru, že nepovolená stavba je
jednoduchou stavbou v zmysle § 139b stavebného zákona. Naopak, otázku charakteru nepovolenej
stavby dôsledne posúdil orgán prvého stupňa v rozhodnutí č. 71419/1278/2016-OSP-Vo zo dňa 11.

októbra 2016, v ktorom rozhodol o vylúčení N. R. ako účastníčky zo správneho konania a konštatoval,
že po obhliadnutí predmetnej stavby (podrobne opísanej na str. 2) táto nespĺňa parametre jednoduchej
stavby 139b ods. 1 písm. c) stavebného zákona a zároveň ani samotný rodinný dom nie je jednoduchou
stavbou podľa § 139b ods. 1 písm. a) stavebného zákona. S uvedeným záverom sa stotožnil aj pôvodne
žalovaný v Podnete na preskúmanie rozhodnutia mesta Poprad č. 71419/1278/2016-OSP-Vo zo dňa

11.10.2016 mimo odvolacieho konania – oznámení zo dňa 14. marca 2017, čím zároveň naplnili postup,
na ktorý boli zaviazaní rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4S/36/2014 zo dňa 15. januára
2015 vysporiadať sa s otázkou charakteru nepovolenej stavby.

63. Žalobcovia v tejto súvislosti citovali aj časť rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4S/36/2014
zo dňa 15. januára 2015, kde na strane 20 je uvedené, že „Za nespornú súd považuje skutočnosť,

žeterasa,akoajnelegálnastavbasúnapojenénagarážianahospodárskejstavbe.Akterazajprístrešok
v jednote sú funkčne napojené na rodinný dom žalobcov, stále sa jedná o stavbu postavenú na garáži,
príp. na hospodárskej stavbe žalobcov, a teda označenie „Prístavba k rodinnému domu, súpisné číslo
3117“, súd považuje za nejasné, neurčité a nezrozumiteľné a nevykonateľné označenie stavby, ktoré
by mohlo byť podkladom pre výkon tohto rozhodnutia.“ V súvislosti s uvedeným správny súd uvádza,

že z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove nevyplýva, že by Krajský súd v Prešove ustálil
žalobcami tvrdený záver, že nepovolená stavba je nadstavbou garáže a hospodárskej budovy, uvedená
časť odôvodnenia pojednáva o požiadavke určitosti výroku administratívneho rozhodnutia o nariadení
odstránenia stavby, pokiaľ ide o vymedzenie nepovolenej stavby.

64. Správny súd zároveň dopĺňa, že posúdenie nepovolenej stavby ako prístavby rodinného domu a nie
garáže a hospodárskej budovy, ako namietali žalobcovia, je možné vyvodiť aj zo skutočnosti, že aj
tieto stavby boli podľa stavebného povolenia č. ObÚŽP 1294/94 Bž zo dňa 27. júla 1994 povolené ako
prístavby existujúceho rodinného domu (konštatovanie pôvodne žalovaného v Podnete na preskúmanie
rozhodnutia mesta Poprad č. 71419/1278/2016-OSP-Vo zo dňa 11.10.2016 mimo odvolacieho konania

– oznámení zo dňa 14. marca 2017). Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti správny súd ako
nedôvodnú preto posúdil tiež námietku nesprávneho posúdenia charakteru nepovolenej stavby.

65. K námietke žalobcov o nesprávnosti záveru, že nepovolená stavba je v súlade s verejným
záujmom správny súd uvádza, že orgán prvého stupňa rozpor nepovolenej stavby s verejnými záujmami

konštatoval na základe nasledovných skutočností (str. 11 a 12 rozhodnutia orgánu prvého stupňa):
- Žalobcovia nepredložili všetku dokumentáciu preukazujúcu posúdenie preslnenia, konkrétne vo vzťahu
k stavbe súp. č. XXXX na parc. č. 1238/10, katastrálne územie P. a nepovolenej stavbe po prípadnom
opláštení nepriehľadnými Cetris doskami v zmysle opatrení navrhovaných v zmysle projektu požiarnej
ochrany.

- Nepovolená stavba vytvára požiarne nebezpečný priestor zasahujúci do susedných pozemkov a aj
v prípade prijatia navrhovaných opatrení (zmena opláštenia) podľa predloženého projektu požiarnej
ochrany budú susedné pozemky trvalo zaťažené požiarne nebezpečným priestorom a bude trvalo
obmedzené ich užívanie (v rozpore s § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.).
- Nepovolená stavba nebola realizovaná z certifikovaných stavebných materiálov (v rozpore s § 43f

stavebného zákona).
- Nepovolená stavba nebola realizovaná oprávnenou osobou (v rozpore s § 44 ods. 1 stavebného
zákona).
Podľa názoru správneho súdu tak námietka týkajúca sa splnenia všetkých zákonom stanovených
podmienok na vydanie dodatočného stavebného povolenia nie je dôvodná a nie je na mieste ani

spochybnenie záverov orgánov verejnej správy v otázke posúdenia súladu nepovolenej stavby s
verejným záujmom orgánom prvého stupňa, resp. pôvodne žalovaným, ktorého ochranu má stavebný
úrad zabezpečiť tým, že pred vydaním rozhodnutia o dodatočnom stavebnom povolení skúma, či
nepovolená stavba nie je v rozpore s verejným záujmom. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/28/2011 zo dňa 19. júla 2012, ktorý

definuje verejný záujem nasledovne: „Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil
porušenia zákona. Predpokladom úspešnosti stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby v
zmysle § 88a ods. 1 stavebného zákona je preukázanie skutočnosti, že dodatočné povolenie nie je v
rozporesverejnýmizáujmamichránenýmistavebnýmzákonom.Vlastníknepovolenejstavbynazákladevýzvystavebnéhoúradusisámanavlastnénákladymusízaobstaraťvšetkypotrebnédokladyzhľadiska
preukázania súladu s verejným záujmom, t. j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov,
správcov sietí a technického vybavenia územia, ako aj obce ako samosprávneho orgánu, potrebné

pre posúdenie súladu stavby s verejnými záujmami. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú
záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými
časťami slovenských technických noriem, a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako
príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou
dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré

vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich
určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek
životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má
stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom
území vyhlásené ochranné pásma, a pod.“

66. Správny súd má za to, že orgány verejnej správy postupovali v súlade s vyššie uvedeným právnym
názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky keď ustálili, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia
existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, spočíva na vlastníkovi stavby,
pretože on je subjektom, ktorý porušil zákon. Správne orgány boli za účelom posúdenia tohto súladu,
vychádzajúc z ustanovení stavebného zákona (§ 126), povinné od stavebníkov vyžadovať všetky

potrebné doklady. Nakoľko tieto doklady nie sú zákonom taxatívne stanovené, ich rozsah určil orgán
prvého stupňa, a to s ohľadom na povahu stavby a jej zásah do okolitého prostredia. Prihliadal aj na
rozsah zásahu do práv vlastníkov susedných nehnuteľností, a zaoberal sa mierou, akou posudzovaná
stavebná činnosť ovplyvnila užívanie susedných nehnuteľností. Orgán prvého stupňa opakovane vyzval
žalobcov ako stavebníkov podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a ods. 1 stavebného zákona na

predloženie vo výzvach presne označených a špecifikovaných dokladov s upozornením na následky
nevyhovenia žiadosti. Nakoľko žalobcovia nepredložili doklady požadované vo výzve zo dňa 30. októbra
2017,orgánprvéhostupňapopreskúmanípredloženejprojektovejdokumentácieavykonanípotrebných
procesných úkonov, výzvou zo dňa 02. júla 2018 vyzval na ich doplnenie, pričom presne uviedol
nedostatky nepovolenej stavby a odkázal na ustanovenia stavebného zákona (§ 45 ods. 1 písm. b), ods.

3 až 5, § 45 ods. 6 písm. b), § 139b ods. 1 písm. a) až c) stavebného zákona), príslušných vyhlášok
(najmä § 4 ods. 1, 2, § 6 ods. 1 až 5, § 17 ods. 1 až 4, § 18 ods. 1, 2 vyhlášky MŽP č. 532/2002 Z.z.;
§ 9 ods. 1 písm. b) bod 1. vyhlášky MŽP č. 453/2002 Z.z.), a záväzné časti technických noriem (STN
73 4301).

67. V prejednávanej veci došlo zo strany orgánov verejnej správy k poskytnutiu dostatočného, snáď
až nadštandardného priestoru na preukázanie splnenia podmienok pre dodatočné povolenie stavby a
nemožnoimvytknúť,žebyžalobcovi(ajpôvodnejžalobkyni)nevytvorilipodmienkyaneposkytlimožnosti
na doriešenie vzniknutej situácie. Žalobcovia v priebehu dlhšieho časového obdobia zásadne menili
rozsah a charakter stavby, zväčšovali zastavanosť parcely v ich vlastníctve, a to aj napriek rozhodnutiam

stavebných úradov o nariadení ich odstránenia. Mali tak preukázateľne vedomosť o nezákonnosti svojho
konania, neodstránili protiprávny stav, stavbu užívali a uskutočňovali ďalšie stavebné zásahy. Dlhodobo
zotrvávali na tvrdeniach, že splnili všetky zákonom stanovené podmienky, a obmedzili sa najmä na
námietky voči (z ich pohľadu nezákonnému) postupu orgánov verejnej správy, poukazujúc na okolnosti
výstavby ich rodinného domu a (nepodloženej) nezákonnosti stavby na susednom pozemku. Dožadovali

sa vydania dodatočného stavebného povolenia a neriešili tak dôsledne potrebu a možnosť doplnenia
chýbajúcich dokladov. Nie je preto na mieste spochybňovať dôvodnosť postupu orgánov verejnej správy,
dôsledkom ktorého bol pre žalobcov vzniknutý stav nepriaznivý. Orgány verejnej správy sú povinné
postupovať v súlade so zákonom a ich povinnosťou je prihliadať nielen na záujmy žalobcu, ale aj na
legitímne očakávania iných účastníkov v nadväznosti na základnú požiadavku právnej istoty, ako jeden

zo základných princípov právneho štátu. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné zdôrazniť,
že v prípade rozhodovania o dodatočnom povolení stavby nepodlieha správnej úvahe to, či stavebný
úrad bude rešpektovať stavebný zákon alebo iný regulatív, uvedený postup je obligatórny.

68. Ako nedôvodnú posúdil správny súd aj námietku, že orgány verejnej správy nepostupovali v konaní

podľa právnych predpisov účinných v roku 2009, ale tieto v čase menili a žiadali tak predloženie
stále nových podkladov. Ako vyplýva z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí, závery orgánov
verejnej správy o nesúlade nepovolenej stavby s verejnými záujmami boli založené na rozpore
nepovolenej stavby s ustanoveniami stavebného zákona a vyhlášky MŽP č. 453/2002 Z.z. (bližšiev bode 66 odôvodnenia tohto rozhodnutia), ktorých znenie sa však v čase od podania žiadosti o vydanie
dodatočného stavebného povolenia v roku 2009 do vydania preskúmavaných rozhodnutí nemenilo.
Požiadavky orgánov verejnej správy tak boli plne legitímne a správny súd sa nestotožnil s tvrdením

žalobcu, že orgány verejnej správy požadovali preukázanie splnenia podmienok, ktoré v roku 2009
neboli dané (je však potrebné zároveň doplniť, že nové podmienky mohli vyplynúť zo zmien vykonaných
na stavebnom objekte po roku 2009). Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti poukazoval na odkaz na zákon
č. 133/2013 Z. z. uvedený v rozhodnutí orgánu prvého stupňa, a teda na aplikáciu zákona prijatého po
podaní žiadosti o vydanie dodatočného stavebného povolenia, je potrebné uviesť, že uvedeným orgán

verejnej správy odkazoval na súvisiaci právny predpis k § 43f stavebného zákona, ktorý však podľa
skutočného znenia stavebného zákona odkazoval na zákon č. 90/1998 Z.z. o stavebných výrobkoch,
a ktorý bol následne zrušený zákonom č. 133/2013 Z.z. o stavebných výrobkoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Požiadavka na vhodnosť použitých stavebných výrobkov tak existovala už v čase
žiadosti o vydanie dodatočného stavebného povolenia a uvedenú nepresnosť v odôvodnení rozhodnutia
správny súd neposúdil ako dôvod zakladajúci nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.

69. K námietke týkajúcej sa tienenia nepovolenej stavby, v súvislosti s ktorou žalobca poukazoval
na povolenie a kolaudáciu stavieb na susedných pozemkoch súd konštatuje, že predmetom tu
súdenej veci je preskúmanie rozhodnutia vo veci nepovolenej stavby spočívajúcej v prístavbe
k rodinnému domu súp. č. XXXX vo vlastníctve žalobcu. Nakoľko realizácia susednej stavby nebola

predmetom administratívneho konania a preskúmavaných rozhodnutí, nebola ani predmetom súdneho
prieskumu. Správny súd posúdil ako nedôvodné tiež námietky týkajúce sa umiestnenia rodinného domu,
hospodárskej budovy a garáže v mimoriadne stiesnených pomeroch, nakoľko uvedené nemá vplyv na
zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.

70. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku neurčitosti a nepreskúmateľnosti
preskúmavaných rozhodnutí. Z rozhodnutia orgánu prvého stupňa jednoznačne vyplýva vymedzenie
nepovolenej stavby s určením stavebných úprav, ktoré boli žalobcami vykonané bez stavebného
povolenia a sú predmetom rozhodnutia o nariadení ich odstránenia (bod 61 odôvodnenia tohto
rozsudku). Orgány verejnej správy presne a úplne zistili skutočný stav veci a za tým účelom si obstarali

všetky potrebné podklady pre rozhodnutie. V odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali, a riadne sa vysporiadali s návrhmi
a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutí. Pôvodne žalovaný vzal
do úvahy všetky relevantné argumenty žalobcu v súvislosti s napadnutým rozhodnutím o nariadení

odstránenia stavby a neopomenul ani práva vlastníkov susediacich pozemkov. Je preto potrebné
dodať, že subjektívny nesúhlas žalobcu s vlastnými závermi žalovaného, resp. orgánu prvého stupňa a
jeho dôvodmi, vyjadrený v žalobcových ďalších žalobných námietkach, nezakladá nepreskúmateľnosť
administratívneho rozhodnutia.

71. Po tom, čo správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy, ako
aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, dospel k záveru, že nevzhliadol
žiaden dôvod, pre ktorý by malo byť napadnuté rozhodnutie posúdené ako nezákonné a následne
zrušené, preto žalobu konajúc v zmysle § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

72. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len
čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi
nepriznal.

73. Ďalším účastníkom konania správny súd priznal náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti
s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil voči žalobcovi ako účastníkovi, ktorý bol v konaní
neúspešný (§ 169 SSP).

74. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

75. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení

s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§

440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).