Rozsudok – Obchodné spoločnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jaroslav Skyba

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právoObchodné spoločnosti

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 29Cbi/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123206194
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Skyba

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7123206194.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Jaroslavom Skybom v spore žalobcu: Terminal Košice s.r.o., Južná

trieda 82, 040 01 Košice, IČO: 46 661 131 proti žalovanému: BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE,
k.s., správca úpadcu: Terminal South s.r.o. v konkurze, Južná trieda 82, 040 01 Košice, IČO: 47 520
477, so sídlom správcu: Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 36 669 415, v konaní o vylúčenie majetku
zo súpisu konkurznej podstaty, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.4.2023 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť

vylúčiť zo súpisu osobitnej podstaty zabezpečeného veriteľa CPK, s.r.o., so sídlom Robotnícka 5, 831
03 Bratislava, IČO: 31 396 089, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 205/2022 zo dňa 25.10.2022,
v rámci konkurzu na majetok úpadcu Terminal South s.r.o., so sídlom: Južná trieda 82, 040 01 Košice,
IČO: 47 520 477, vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 30K/6/2020 (sp. zn. správcovského
spisu 30K/6/2020/S1169), nasledovný majetok, a to:
- nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXXX, okres: Košice IV, obec: A. - B., k.ú.: Južné Mesto, štát:
Slovenská republika, druh pozemku/stavby: zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXX/X, parcela

reg. „C“, výmera: 575 m2 , podiel: 1/1, súpisová hodnota: 29.238,75 Eur, dôvod zápisu: majetok tretej
osoby zabezpečujúci záväzky úpadcu v zmysle § 67 ods. 1 písm. c) ZKR v spojení s ust. § 79 ZKR,
deň zápisu: 17.10.2022;
- nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXXX, okres: Košice IV, obec: A. - B., k.ú.: Južné Mesto, štát:
Slovenská republika, druh pozemku/stavby: zastavaná plocha a nádvorie, parcela C. XXX/XX, parcela
reg. „C“, výmera: 1409 m2 , podiel: 1/1, súpisová hodnota: 71.647,65 Eur, dôvod zápisu: majetok tretej
osoby zabezpečujúci záväzky úpadcu v zmysle § 67 ods. 1 písm. c) ZKR v spojení s ust. § 79 ZKR,

deň zápisu: 17.10.2022;
- nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXXX, okres: Košice IV, obec: A. - B., k.ú.: Južné Mesto, štát:
Slovenská republika, druh pozemku/stavby: zastavaná plocha a nádvorie, parcela C. XXX/XX, parcela
reg. „C“, výmera: 1547 m2 , podiel: 1/1, súpisová hodnota: 78.664,95 Eur, dôvod zápisu: majetok tretej
osoby zabezpečujúci záväzky úpadcu v zmysle § 67 ods. 1 písm. c) ZKR v spojení s ust. § 79 ZKR,
deň zápisu: 17.10.2022;
- nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXXX, okres: Košice IV, obec: A. - B., k.ú.: Južné Mesto, štát:

Slovenská republika, druh pozemku/stavby: ostatná plocha, parcela C. XXX/XX, parcela reg. „C“,
výmera: 7559 m2 , podiel: 1/1, súpisová hodnota: 384.375,15 Eur, dôvod zápisu: majetok tretej osoby
zabezpečujúci záväzky úpadcu v zmysle § 67 ods. 1 písm. c) ZKR v spojení s ust. § 79 ZKR, deň zápisu:
17.10.2022;- nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXXX, okres: Košice IV, obec: A. - B., k.ú.: Južné Mesto, štát:
Slovenská republika, druh pozemku/stavby: ostatná plocha, parcela C. XXX/XX, parcela reg. „C“,
výmera: 177 m2 , podiel: 1/1, súpisová hodnota: 9.000,45 Eur, dôvod zápisu: majetok tretej osoby

zabezpečujúci záväzky úpadcu v zmysle § 67 ods. 1 písm. c) ZKR v spojení s ust. § 79 ZKR, deň zápisu:
17.10.2022;
- nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXXX, okres: Košice IV, obec: A. - B., k.ú.: Južné Mesto, štát:
Slovenská republika, druh pozemku/stavby: ostatná plocha, parcela C. XXX/XX, parcela reg. „C“,
výmera: 2278 m2 , podiel: 1/1, súpisová hodnota: 115.836,30 Eur, dôvod zápisu: majetok tretej osoby

zabezpečujúci záväzky úpadcu v zmysle § 67 ods. 1 písm. c) ZKR v spojení s ust. § 79 ZKR, deň zápisu:
17.10.2022;
- nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXXX, okres: Košice IV, obec: A. - B., k.ú.: Južné Mesto, štát:
Slovenská republika, druh pozemku/stavby: ostatná plocha, parcela C. XXX/XX, parcela reg. „C“,
výmera: 881 m2 , podiel: 1/1, súpisová hodnota: 44.798,85 Eur, dôvod zápisu: majetok tretej osoby
zabezpečujúci záväzky úpadcu v zmysle § 67 ods. 1 písm. c) ZKR v spojení s ust. § 79 ZKR, deň zápisu:

17.10.2022;
- nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXXX, okres: Košice IV, obec: A. - B., k.ú.: Južné Mesto, štát:
Slovenská republika, druh pozemku/stavby: ostatná plocha, parcela C. XXX/XX, parcela reg. „C“,
výmera: 196 m2 , podiel: 1/1, súpisová hodnota: 9.966,60 Eur, dôvod zápisu: majetok tretej osoby
zabezpečujúci záväzky úpadcu v zmysle § 67 ods. 1 písm. c) ZKR v spojení s ust. § 79 ZKR, deň zápisu:

17.10.2022;
- nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXXX, okres: Košice IV, obec: A. - B., k.ú.: Južné Mesto, štát:
Slovenská republika, druh pozemku/stavby: zastavaná plocha a nádvorie, parcela C. XXX/XX, parcela
reg. „C“, výmera: 237 m2 , podiel: 1/1, súpisová hodnota: 12.051,45 Eur, dôvod zápisu: majetok tretej
osoby zabezpečujúci záväzky úpadcu v zmysle § 67 ods. 1 písm. c) ZKR v spojení s ust. § 79 ZKR,

deň zápisu: 17.10.2022;
- nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXXX, okres: Košice IV, obec: A. - B., k.ú.: Južné Mesto, štát:
Slovenská republika, druh pozemku/stavby: zastavaná plocha a nádvorie, parcela C. XXX/XX, parcela
reg. „C“, výmera: 114 m2 , podiel: 1/1, súpisová hodnota: 5.796,90 Eur, dôvod zápisu: majetok tretej
osoby zabezpečujúci záväzky úpadcu v zmysle § 67 ods. 1 písm. c) ZKR v spojení s ust. § 79 ZKR,

deň zápisu: 17.10.2022;
- nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXXX, okres: Košice IV, obec: A. - B., k.ú.: Južné Mesto, štát:
Slovenská republika, druh pozemku/stavby: zastavaná plocha a nádvorie, parcela C. XXX/XX, parcela
reg. „C“, výmera: 117 m2 , podiel: 1/1, súpisová hodnota: 5.949,45 Eur, dôvod zápisu: majetok tretej
osoby zabezpečujúci záväzky úpadcu v zmysle § 67 ods. 1 písm. c) ZKR v spojení s ust. § 79 ZKR,

deň zápisu: 17.10.2022;
- nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXXX, okres: Košice IV, obec: A. - B., k.ú.: Južné Mesto, štát:
Slovenská republika, druh pozemku/stavby: ostatná plocha, parcela C. XXX/XX, parcela reg. „C“,
výmera: 2177 m2 , podiel: 1/1, súpisová hodnota: 110.700,45 Eur, dôvod zápisu: majetok tretej osoby
zabezpečujúci záväzky úpadcu v zmysle § 67 ods. 1 písm. c) ZKR v spojení s ust. § 79 ZKR, deň zápisu:

17.10.2022;
- nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXXX, okres: Košice IV, obec: A. - B., k.ú.: Južné Mesto, štát:
Slovenská republika, druh pozemku/stavby: zastavaná plocha a nádvorie, parcela C. XXX/XX, parcela
reg. „C“, výmera: 157 m2 , podiel: 1/1, súpisová hodnota: 7.983,45 Eur, dôvod zápisu: majetok tretej
osoby zabezpečujúci záväzky úpadcu v zmysle § 67 ods. 1 písm. c) ZKR v spojení s ust. § 79 ZKR,

deň zápisu: 17.10.2022;
- nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXXX, okres: Košice IV, obec: A. - B., k.ú.: Južné Mesto, štát:
Slovenská republika, druh pozemku/stavby: ostatná plocha, parcela C. XXX/XX, parcela reg. „C“,
výmera: 1372 m2 , podiel: 1/1, súpisová hodnota: 69.766,20 Eur, dôvod zápisu: majetok tretej osoby
zabezpečujúci záväzky úpadcu v zmysle § 67 ods. 1 písm. c) ZKR v spojení s ust. § 79 ZKR, deň zápisu:

17.10.2022;
- nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXXX, okres: Košice IV, obec: A. - B., k.ú.: Južné Mesto, štát:
Slovenská republika, druh pozemku/stavby: zastavaná plocha a nádvorie, parcela C. XXX/XX, parcela
reg. „C“, výmera: 94 m2 , podiel: 1/1, súpisová hodnota: 4.779,90 Eur, dôvod zápisu: majetok tretej
osoby zabezpečujúci záväzky úpadcu v zmysle § 67 ods. 1 písm. c) ZKR v spojení s ust. § 79 ZKR,

deň zápisu: 17.10.2022;
- nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXXX, okres: Košice IV, obec: A. - B., k.ú.: Južné Mesto, štát:
Slovenská republika, druh pozemku/stavby: zastavaná plocha a nádvorie, parcela C. XXX/XX, parcela
reg. „C“, výmera: 248 m2 , podiel: 1/1, súpisová hodnota: 12.610,80 Eur, dôvod zápisu: majetok tretejosoby zabezpečujúci záväzky úpadcu v zmysle § 67 ods. 1 písm. c) ZKR v spojení s ust. § 79 ZKR,
deň zápisu: 17.10.2022;
- nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXXX, okres: Košice IV, obec: A. - B., k.ú.: Južné Mesto, štát:

Slovenská republika, druh pozemku/stavby: zastavaná plocha a nádvorie, parcela C. XXX/XX, parcela
reg. „C“, výmera: 201 m2 , podiel: 1/1, súpisová hodnota: 10.220,85 Eur, dôvod zápisu: majetok tretej
osoby zabezpečujúci záväzky úpadcu v zmysle § 67 ods. 1 písm. c) ZKR v spojení s ust. § 79 ZKR,
deň zápisu: 17.10.2022;
- nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXXX, okres: Košice IV, obec: A. - B., k.ú.: Južné Mesto, štát:

Slovenská republika, druh pozemku/stavby: ostatná plocha, parcela C. XXX/XX, parcela reg. „C“,
výmera: 3406 m2 , podiel: 1/1, súpisová hodnota: 173.195,10 Eur, dôvod zápisu: majetok tretej osoby
zabezpečujúci záväzky úpadcu v zmysle § 67 ods. 1 písm. c) ZKR v spojení s ust. § 79 ZKR, deň zápisu:
17.10.2022;
- nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXXX, okres: Košice IV, obec: A. - B., k.ú.: Južné Mesto, štát:
Slovenská republika, druh pozemku/stavby: ostatná plocha, parcela C. XXX/XX, parcela reg. „C“,

výmera: 2230 m2 , podiel: 1/1, súpisová hodnota: 113.395,50 Eur, dôvod zápisu: majetok tretej osoby
zabezpečujúci záväzky úpadcu v zmysle § 67 ods. 1 písm. c) ZKR v spojení s ust. § 79 ZKR, deň zápisu:
17.10.2022;
- nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXXX, okres: Košice IV, obec: A. - B., k.ú.: Južné Mesto, štát:
Slovenská republika, druh pozemku/stavby: zastavaná plocha a nádvorie, parcela C. XXX/XX, parcela

reg. „C“, výmera: 39 m2 , podiel: 1/1, súpisová hodnota: 1.983,15 Eur, dôvod zápisu: majetok tretej
osoby zabezpečujúci záväzky úpadcu v zmysle § 67 ods. 1 písm. c) ZKR v spojení s ust. § 79 ZKR,
deň zápisu: 17.10.2022;
- nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXXX, okres: Košice IV, obec: A. - B., k.ú.: Južné Mesto, štát:
Slovenská republika, druh pozemku/stavby: ostatná plocha, parcela C. XXX/XX, parcela reg. „C“,

výmera: 3301 m2 , podiel: 1/1, súpisová hodnota: 167.855,85 Eur, dôvod zápisu: majetok tretej osoby
zabezpečujúci záväzky úpadcu v zmysle § 67 ods. 1 písm. c) ZKR v spojení s ust. § 79 ZKR, deň zápisu:
17.10.2022;
- nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXXX, okres: Košice IV, obec: A. - B., k.ú.: Južné Mesto, štát:
Slovenská republika, druh pozemku/stavby: zastavaná plocha a nádvorie, parcela C. XXX/XX, parcela

reg. „C“, výmera: 228 m2 , podiel: 1/1, súpisová hodnota: 11.593,80 Eur, dôvod zápisu: majetok tretej
osoby zabezpečujúci záväzky úpadcu v zmysle § 67 ods. 1 písm. c) ZKR v spojení s ust. § 79 ZKR,
deň zápisu: 17.10.2022;
- nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXXX, okres: Košice IV, obec: A. - B., k.ú.: Južné Mesto, štát:
Slovenská republika, druh pozemku/stavby: zastavaná plocha a nádvorie, parcela C. XXX/XXX, parcela

reg. „C“, výmera: 762 m2 , podiel: 1/1, súpisová hodnota: 38.747,70 Eur, dôvod zápisu: majetok tretej
osoby zabezpečujúci záväzky úpadcu v zmysle § 67 ods. 1 písm. c) ZKR v spojení s ust. § 79 ZKR,
deň zápisu: 17.10.2022;
- nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXXX, okres: Košice IV, obec: A. - B., k.ú.: Južné Mesto, štát:
Slovenská republika, druh pozemku/stavby: zastavaná plocha a nádvorie, parcela C. XXX/XXX, parcela

reg. „C“, výmera: 280 m2 , podiel: 1/1, súpisová hodnota: 14.238,00 Eur, dôvod zápisu: majetok tretej
osoby zabezpečujúci záväzky úpadcu v zmysle § 67 ods. 1 písm. c) ZKR v spojení s ust. § 79 ZKR,
deň zápisu: 17.10.2022;
- nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXXX, okres: Košice IV, obec: A. - B., k.ú.: Južné Mesto, štát:
Slovenská republika, druh pozemku/stavby: Hala PUMS, parcela C. XXX/XX, súpisné č. XXXX, podiel:

1/1, súpisová hodnota: 74.763,17 Eur, dôvod zápisu: majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzky
úpadcu v zmysle § 67 ods. 1 písm. c) ZKR v spojení s ust. § 79 ZKR, deň zápisu: 17.10.2022.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že Uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 30K/6/2020 zo dňa
21.10.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.05.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v

Košiciach, sp. zn. 3CoKR/18/2022 zo dňa 12.05.2022, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Terminal
South s.r.o., so sídlom: Južná trieda 82, 040 01 Košice, IČO: 47 520 477 (ďalej aj ako „úpadca“), a
zároveň do funkcie správcu ustanovil Doc. JUDr. Jána Pirča, so sídlom kancelárie kpt. Nálepku 17, 040
01 Košice, zn. správcu: 714. Uvedené uznesenie Okresného súdu Košice I, sp. zn. 30K/6/2020 zo dňa
21.10.2021bolozverejnenévObchodnomvestníkuč.207/2021zodňa27.10.2021.Uvedenéuznesenie

Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3CoKR/18/2022 zo dňa 12.05.2022 bolo zverejnené v Obchodnom
vestníku č. 95/2022 zo dňa 18.05.2022.
Predmetný konkurz je vedený na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 30K/6/2020 (sp. zn.
správcovského spisu 30K/6/2020/S1169), pričom účinky vyhlásenia konkurzu trvajú doposiaľ. Okresnýsúd Košice I, uznesením zverejneným v Obchodnom vestníku zo dňa 17.02.2022 pod č. 33/2022 odvolal
z funkcie správcu Doc. JUDr. Jána Pirča a do funkcie nového správcu ustanovil žalovaného, ktorý je
správcom v predmetnom konkurze doposiaľ.

Okresný súd Košice I uznesením č. k. 30K/6/2020 zo dňa 15.03.2023 uložil žalobcovi, aby v lehote
30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia podal proti žalovanému žalobu, ktorou sa bude domáhať
vylúčenia majetku zapísaného do súpisu osobitnej podstaty zabezpečeného veriteľa CPK, s.r.o., so
sídlom Robotnícka 5, 831 03 Bratislava, IČO: 31 396 089, ktorý bol zverejnený v Obchodnom vestníku
č. 205/2022 zo dňa 25.10.2022, v ňom špecifikovaného majetku zapísaného s poznámkou o spornom

zápise - deň sporného zápisu: 25.11.2022; dôvod sporného zápisu: Žiadosť o vylúčenie majetku
zo súpisu konkurznej podstaty Úpadcu zo dňa 21.11.2022; osoba, v prospech ktorej pochybnosti
sporného zápisu svedčia: Terminal Košice s.r.o., so sídlom Južná trieda 82, 040 01 Košice, IČO: 46
661 131; pripísanie poznámky o spornom zápise zverejnené v Obchodnom vestníku č. 229/2022 zo dňa
30.11.2022.
Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 56/2023 zo dňa 21.03.2023, a žalobcovi

bolo súbežne doručené dňa 28.03.2023.
Vyššie uvedený majetok nebol doposiaľ z vyššie uvedeného súpisu podstaty vyššie uvedeného úpadcu
vylúčený.
Žalobca v stanovenej 30 dňovej lehote v zmysle vyššie uvedeného uznesenia podal žalobu, ktorou
sa v zmysle § 78 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov domáha vylúčenia vyššie uvedeného majetku v celom
jeho rozsahu zo súpisu.
Dňa 19.05.2014 uzatvoril UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. organizačná zložka
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky (ďalej aj ako „UCB“) so
spoločnosťou EXSON CORP s. r. o., IČO: 46 515 313, so sídlom Južná trieda 82, 040 01 Košice, Zmluvu

o úvere pod číslom XXXXXX/XXXX/XXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej UCB poskytla
spoločnosti EXSON CORP s. r. o. úver vo výške 2.400.000,- EUR so splatnosťou dňa 30.06.2015.
Dňa 19.05.2014 uzatvorila UCB so spoločnosťou EXSON CORP s. r. o. Zmluvu o kontokorentnom úvere
pod číslom XXXXXX/XXXX/XXXX (ďalej aj ako „zmluva o kontokorentnom úvere“), na základe ktorej
UCB poskytla spoločnosti EXSON CORP s. r. o. kontokorentný úver vo výške úverového limitu 422.000,-

EUR.
UCB uzatvorila dňa 11.05.2015 so spoločnosťou EXSON CORP s. r. o. (teraz Terminal South s.r.o. –
úpadca) ako klientom a so spoločnosťami EXTEL INVEST s.r.o., IČO: 36 593 885, so sídlom Vodná
3, 040 01 Košice, K – ENERGY, s.r.o., IČO: 44 543 140, so sídlom Južná trieda 82, 040 01 Košice,
CESTA BARCA, s.r.o., IČO: 45 613 737, so sídlom Južná trieda 82, 040 01 Košice (teraz Terminal

Košice s.r.o., IČO: 46 661 131, so sídlom Južná trieda 82, 040 01 Košice) a RERA AIR s.r.o., IČO: 46
355 227, so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, ako pristupujúcimi spoludlžníkmi dodatok č.
1 k zmluve o úvere č. XXXXXX/XXXX/XXXX, ktorým došlo k pristúpeniu spoločností EXTEL INVEST
s.r.o., K - ENERGY, s.r.o., CESTA BARCA, s.r.o. (teraz Terminal Košice s.r.o.) a RERA AIR s.r.o. k
dlhu spoločnosti EXSON CORP s. r. o. (teraz Terminal South s.r.o. – úpadca) a zároveň došlo k zmene

jednotlivých ustanovení pôvodnej zmluvy o úvere, predovšetkým k zmene termínu splatnosti a k zmene
splácania úveru.
Splnenie úverovej pohľadávky zo zmluvy o úvere zo dňa 19.05.2014, č. XXXXXX/XXXX/XXXX a
zo zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 19.05.2014, č. XXXXXX/XXXX/XXXX bolo zabezpečené
zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach v tom čase vo vlastníctve spoločnosti EXTEL INVEST

s.r.o. zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 19.05.2014, č. XXXXXXX/XXXX/XXXX.
Žalobca je k dnešnému dňu výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú zaťažené záložným právom
na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 19.05.2014, č. XXXXXXX/XXXX/XXXX, a ktoré
sú evidované v katastrálnom území B. D., obec KOŠICE-JUH, okres A. E., na LV XXXXX.
UCB dňa 29.10.2019 ako postupca uzatvoril so spoločnosťou CPK, s.r.o., so sídlom Robotnícka 5,

831 03 Bratislava, IČO: 31 396 089, ako postupníkom zmluvu o odplatnom postúpení pohľadávky
č. XXXXXXX_XXX_XXXX_XXXX_XXX F. Na základe tejto zmluvy postúpil UCB na spoločnosť CPK,
s.r.o. pohľadávku zo zmluvy o úvere č. XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 19.05.2014 v znení dodatku č. 1
zo dňa 19.05.2014 a zo zmluvy o kontokorentnom úvere pod číslom XXXXXX/XXXX/XXXX. Účinnosť
postúpenia pohľadávky mala podľa zmluvy nastať 29.10.2019.

Dňa 24.07.2020 spoločnosť CPK, s.r.o., ako navrhovateľ, podala návrh na vyhlásenie konkurzu na
majetok úpadcu, ktorý konajúci súd uznesením zo dňa 21.10.2021 vyhlásil.
Dodatkom č. 1 si zmluvné strany upravili zmenu splatnosti a spôsobu splácania úveru, pričom došlo
k posunutiu dňa splatnosti úveru na termín 31.12.2019 s tým, že úver mal byť splácaný v kvartálnychsplátkach. V druhej časti, článku 4 Dodatku č. 1 UCB stanovila podmienky účinnosti druhej časti,
článku 3 Dodatku č. 1, ktorý upravoval vyššie uvedenú zmenu splatnosti a spôsobu splácania úveru.
Zmena termínu splatnosti úveru ako aj zmena spôsobu splácania boli podmienené splnením podmienok

stanovených v druhej časti, článku 4 Dodatku č. 1, ktorými sú:
i) predloženie zmluvy o nájme so spoločnosťou TROLIGA BUS, spol. s r.o.
ii) predloženie potvrdenia o vykonaní registrácie záložného práva k dojednaným predmetom záložného
práva, teda k budúcim pohľadávkam z nájmu nehnuteľností.
iii)preukázanie,žekaždýzospoludlžníkovmázriadenýúčetvspoločnostiUCBapredloženiepotvrdenia

o vykonaní registrácie záložného práva k pohľadávkam z účtu Terminal Košice s.r.o. a RERA AIR s.r.o.
iv) predloženie notárskej zápisnice, vyhovujúcej podmienkam zmluvy o úvere v znení dodatku č. 1.
v) klient uhradil UCB úroky a úroky z omeškania splatné ku dňu podpisu dodatku č. 1 v termíne najneskôr
do 30.06.2015.
Pôvodný dlžník, a teda spoločnosť EXSON CORP splnil podmienky 1, 2, 3 a 5 vo vzťahu k druhej časti,
článku 4 Dodatku č. 1. V zmysle štvrtej podmienky stanovenej UCB bola spoločnosť EXSON CORP s.r.o.

povinná predložiť notársku zápisnicu vyhovujúcu podmienkam zmluvy o úvere v znení dodatku. Niet
pochýb o tom, že notárska zápisnica zo dňa 21.05.2014, č. N 176/2014 (ktorá zabezpečovala záväzok
podľa pôvodne uzatvorenej zmluvy o úvere) s doložkou vykonateľnosti, mala byť nahradená aktuálnou
notárskou zápisnicou, ktorá mala vyhovovať podmienkam zmluvy o úvere v znení Dodatku č. 1. Táto
podmienka je však postihnutá absolútnou neplatnosťou.

Spísanie takejto notárskej zápisnice, navyše opatrenej doložkou vykonateľnosti nie je možné, a takúto
notársku zápisnicu by žiaden notársky úrad nespísal. V zmysle Dodatku č. 1 sa teda mal právny
predchodca dlžníka (EXSON CORP s.r.o.) zaviazať k splneniu záväzku zo zmluvy o úvere v novej
lehote splatnosti a v novo upravených splátkach, tak ako boli upravené v druhej časti, článku 3 Dodatku
č. 1. Tieto však mali nadobudnúť účinnosť až splnením podmienok, medzi ktorými bolo aj spísanie a

predloženie notárskej zápisnice. Notárska zápisnica tak mala obsahovať záväzok, opatrený doložkou
vykonateľnosti, ktorý však mal nadobudnúť účinnosť až predložením notárskej zápisnice, ktorá navyše
nebola jedinou podmienkou účinnosti tejto časti Dodatku č. 1.
Obsahom notárskej zápisnice s doložkou vykonateľnosti je osvedčenie notára, že dlžník dal súhlas s
vykonateľnosťou určitého záväzku. Notár však nemôže spísať notársku zápisnicu a osvedčiť ju doložkou

vykonateľnosti, pokiaľ je účinnosť právneho úkonu podmienená touto zápisnicou a jej predložením.
Podmienkou vykonateľnosti akéhokoľvek záväzku je jeho účinnosť. Právne neúčinná dohoda nemôže
byť vykonateľná, následne teda notár nemôže takéto vyhlásenie osoby doložkou vykonateľnosti
osvedčiť.
Prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon

povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným cieľom, obdobne ako účelom
a cieľom každého civilného súdneho konania je zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným
rozhodnutímsúdu.Uvedenýmprejavomvôlepovinnéhosatedazavršujevznikexekučnéhotitulu,ktorým
inak býva zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Je však vylúčené, aby vyhlásenie

povinného bolo v rozpore s hmotným právom, teda nie je možné založiť vykonateľnosť notárskej
zápisnice, pokiaľ povinnosť v nej obsiahnutá nenadobudla právne účinky.
V súvislosti s uvedeným žalobca zdôraznil, že požiadavky predloženia notárskej zápisnice v zmysle
Zmluvyoúvereč.XXXXXX/XXXX/XXXXzodňa19.05.2014najednejstrane,anadruhejstranevzmysle
Dodatku č. 1 zo dňa 11.05.2014 k tejto zmluve nie sú založené na totožných skutkových okolnostiach.

Zatiaľ čo predloženie notárskej zápisnice v zmysle Druhej časti, článok 4, písm. iv. Dodatku č. 1
predstavovalo podmienku nadobudnutia účinnosti záväzku, predloženie notárskej zápisnice v zmysle čl.
3.3.2 písm. d) Zmluvy o úvere takúto podmienku nepredstavovalo, čo je podstatný a zásadný rozdiel. V
nadväznosti na to je potrebné opätovne poukázať na to, že notárska zápisnica v zmysle Druhej časti,
článok 4, písm. iv. Dodatku č. 1 mala obsahovať deklaráciu záväzku splniť dlh v novej lehote splatnosti.

Už len v nadväznosti na to preto nie je možné hodnotiť podmienku predloženia notárskej zápisnice v
zmysleDruhejčasti,článok4,písm.iv.Dodatkuč.1optikoupodmienkypredloženianotárskejzápisnicev
zmysle čl. 3.3.2 písm. d) Zmluvy o úvere, ale každú z týchto podmienok je potrebné hodnotiť samostatne
(autonómne), nezávisle od seba.
V nadväznosti na uvedené žalobca zdôraznil, že je nepochybné a nesporné, že podmienka notárskej

zápisnice v zmysle Druhej časti, článok 4, písm. iv. Dodatku č. 1 vyžaduje predloženie takej notárskej
zápisnice, ktorá je exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku (viď Druhá časť, článok 4, písm. iv.
Dodatku č. 1 a čl. 3.3.2 písm. d) Zmluvy o úvere, to všetko v spojení s čl. 6.1.8 Zmluvy o úvere). Notárska
zápisnica obsahujúca právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou, ktorá je exekučným titulom v zmysleExekučného poriadku, je právnym úkonom, ktorý sa svojim obsahom najviac približuje inštitútu uznaniu
dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, resp. uznania záväzku v zmysle § 323 Obchodného
zákonníka. Notárska zápisnica tvorí iba formu daného právneho úkonu, t. j. jeho formálnu stránku.

Obsahovú stránku daného právneho úkonu tvorí Ad 1./ deklarácia existencie záväzku, ktorá musí
obsahovať obsahové náležitosti v zmysle Exekučného poriadku, a Ad 2./ súhlas povinného (dlžníka) s
vykonateľnosťoutohtozáväzku.Takýtoprávnyúkonvoformenotárskejzápisnicenemožnobezďalšieho
považovať za uznanie dlhu, resp. uznanie záväzku, keďže na to je potrebné splnenie špecifických
obsahových náležitostí v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, resp. § 323 Obchodného zákonníka.

Je však nepochybné, že tento právny úkon je úkonom, ktorý deklaruje existenciu platného právneho
záväzku, čím sa vo svojej podstate najviac približuje práve inštitútom uznania dlhu, resp. uznania
záväzku. V nadväznosti na to je preto možné na inštitút notárskej zápisnice ako exekučného titulu v
zmysle Exekučného poriadku možné, ale aj potrebné aplikovať právne závery ustálenej súdnej praxe
týkajúce sa nutnosti existencie uznaného (deklarovaného) záväzku, ktorého sa uznanie (deklarovanie)
týka.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo 45/2011: „Súd musí na absolútnu neplatnosť vždy
prihliadať. Verejný záujem totiž prevažuje nad osobnými záujmami účastníka absolútne neplatného
právneho úkonu, a to aj takého, ktorý neplatnosť sám nespôsobil, ani ju nezavinil. Tým, že právny úkon
uznania dlhu v prejednávanej veci bol vykonaný bez ohľadu na hmotnoprávne predpisy (pretože uznanie
dlhu nevykonal hmotnoprávny dlžník, teda spoločnosť S., spol. sr.o., ale Z. s. P., t. j. subjekt odlišný

od dlžníka), bol vykonaný v rozpore so zákonom, a teda sa naň hľadí, ako keby nebol urobený. V tejto
súvislosti súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že pokiaľ pôvodný dlžník bol vymazaný z obchodného
registra bez právneho nástupcu, nie je možné po jeho výmaze previesť žiadne jeho záväzky na inú
osobu na základe uznávacieho prehlásenia.“
Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.01.2013, spis. zn. 17CoE/214/2012:

„Uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka v notárskej zápisnici s účinkami exekučného titulu
obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v čase,
keď k plneniu podľa zmluvy o pôžičke ešte nedošlo, nie je platným právnym úkonom a takto spísaná
notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že zmluva o pôžičke
je reálny kontrakt a v čase uznania dlhu žiadny dlh neexistoval.“

Nakoľko uznanie dlhu bez existencie platného uznaného záväzku nie je platný právny úkon a hľadí sa
naň, ako keby nebol urobený, totožné musí platiť aj o právnom úkone deklarácie záväzku, ktorý obsahuje
notárska zápisnica ako exekučný titul v zmysle Exekučného poriadku. Ako je zrejmé, v predmetnom
prípade nadobudnutie účinnosti záväzku v zmysle Dodatku č. 1 v celosti (t. j. aj v novej lehote splatnosti)
malo nastať až momentom predloženia notárskej zápisnice banke, v ktorej notárskej zápisnici mala byť

deklarovaná už existencia tohto záväzku, t. j. že tento záväzok je platný a účinný. Už len z tohto je logicky
zrejmé, že takáto požiadavka je vzájomne rozporná, keď na jednej strane na vznik existencie záväzku
požaduje predloženie notárskej zápisnice banke (teda notárska zápisnica už musí byť vyhotovená),
avšak na druhej strane požaduje, aby už v danej notárskej zápisnici bola existencia tohto záväzku
deklarovaná. Je nepochybné, že splnenie takejto podmienky je nerealizovateľné, čím v súlade s Treťou

časťou článok 4 Dodatku č. 1 sa na túto podmienku nemalo prihliadať.
Žalobca poukazuje aj na stanovisko notárskeho úradu JUDr. Juraja Göbla, notára so sídlom Žižkova 13,
040 01 Košice, k nemožnosti spísania notárskej zápisnice vyžadovanej Druhou časťou, článok 4, písm.
iv. Dodatku č. 1, vychádzajúc z aktuálneho skutkového a právneho stavu, pričom toto stanovisko sa
netýka subjektívnej nemožnosti spísať notársku zápisnicu týmto konkrétnym notárskym úradom, ale je

aplikovateľné na všetkých notárov. JUDr. Juraj Göbl je od marca 2017 členom Prezídia notárskej komory
Slovenskej republiky, do ktorého bol opätovne zvolený aj v roku 2020. Od marca 2017 do júla 2018 bol
predsedom Analytickej skupiny Prezídia Notárskej komory Slovenskej republiky. Od septembra 2012
do marca 2017 bol členom Legislatívnej skupiny Prezídia Notárskej komory Slovenskej republiky. Od
apríla 2016 je členom redakčnej rady odborného notárskeho časopisu ARS NOTARIA, v ktorom mu bolo

uverejnených viacero autorských príspevkov. V roku 2016 vo vydavateľstve C.H. Beck vyšiel komentár
k Notárskemu poriadku, ktorého je spoluautorom. Žalobca taktiež poukázal na rozsiahlu publikačnú
činnosť notára JUDr. Juraja Göbla.
Žalobca poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.01.2009, spis. zn.: 2 Obo 170/2008,
v ktorom sa konštatuje: „Z citovaného ustanovenia kúpnej zmluvy je nepochybné, že zmluvné strany

sa dohodli na odkladacej podmienke účinnosti kúpnej zmluvy, teda že predmetná kúpna zmluva
nadobudne záväzkovo - právnu účinnosť až splnením odkladacej podmienky, ktorou je povolenie vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Vyššie uvedená odkladacia podmienka je nemožná,
pretože správa katastra môže rozhodnúť o povolení vkladu vlastníckeho práva len na základe perfektnejkúpnej zmluvy, to znamená, na základe zmluvy, ktorá je nielen platne uzatvorená, ale aj obligačnoprávne
účinná, a to minimálne ku dňu rozhodovania správy katastra o povolení vkladu. Ak je účinnosť
právneho úkonu viazaná na akt rozhodnutia o povolení vkladu, účinky právneho úkonu nikdy nemôžu

nastať, pretože sú viazané na rozhodnutie správneho orgánu, ktoré rozhodnutie však samo vyžaduje
účinný právny úkon. So zreteľom na uvedené je potom nepochybné, že dojednanie takejto nemožnej
odkladacejpodmienkyspôsobujeabsolútnuneplatnosťprávnehoúkonu,ktoréhojenemožnáodkladacia
podmienka. Jedná sa o ustálený a všeobecne akceptovaný príklad nemožnej podmienky - tzn. pokiaľ je
účinnosť zmluvy viazaná na splnenie podmienky, ktorá sama o sebe si vyžaduje, aby v čase jej splnenia

už zmluva bola účinná.“
V prípade podmienky dojednanej v Dodatku č. 1 ide o obdobný prípad dojednania nemožnej podmienky,
pričom namiesto katastra nehnuteľností je príslušným orgánom notár, ktorý mal spísať notársku
zápisnicu a opatriť ju doložkou vykonateľnosti, pričom samotná vykonateľnosť bola viazaná na spísanie
notárskej zápisnice (okrem iných podmienok).
Jednou z vlastností platného právneho úkonu je jeho dovolenosť. Občiansky zákonník zakazuje

nedovolený právny úkon. V prípade, že bol takýto právny úkon napriek zákazu urobený, nastupuje
sankcia vo forme neplatnosti právneho úkonu. Zákon sa tu opiera o zásadu, že právny úkon (zmluva),
ktorý je v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi, nemá žiadne právne účinky.
Pre právne úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporujú zákonu, je charakteristické, že sú v
rozpore s výslovným imperatívom (zákazom, príkazom) formulovaným v zákone, prípadne s obsahovým

imperatívom, t. j. síce neformulovaným expressis verbis, ale vyplývajúcim priamo zo zákona. Objektívne
právo nepripúšťa vznik a plnenie z takých právnych úkonov, ktorých účinky, ktoré s nimi účastníci spájali,
nemôžu nastať.
Podľa tretej časti Dodatku č. 1, „Spoločné a záverečné ustanovenia“, článok 4: „Ak sa stane
niektoré ustanovenie tohto dodatku neplatným, nedotýka sa to platnosti ostatných ustanovení; pre

prípad neplatnosti sa zmluvné strany zaväzujú neplatné ustanovenia nahradiť novými ustanoveniami
zodpovedajúcimi hospodárskemu účelu zmluvy a tohto dodatku a úmyslu strán pri ich uzatváraní.“
Z ustanovenia tretej časti, článok 4 Dodatku č. 1 teda vyplýva vôľa zmluvných strán, aby v prípade
neplatnosti ktoréhokoľvek ustanovenia táto neplatnosť nepostihovala ostatné ustanovenia zmluvy.
Vzhľadom na uvedené žalobca konštatuje, že na neplatnú podmienku sa nebude prihliadať.

Vzhľadom na to, že boli splnené všetky platné a možné podmienky zakotvené v druhej časti, článku
4 Dodatku č. 1, účinnosť druhej časti, článku 3 Dodatku č. 1 riadne nastala. Z dôvodu nadobudnutia
účinnosti Dodatku č. 1 tak došlo k zmene splatnosti úveru do 31.12.2019. Spoločnosť UCB zmenu
splatnosti úveru neakceptovala a listom zo dňa 17.08.2015 vyzvala úpadcu na splnenie úverovej
pohľadávky.Nakoľkoúverovápohľadávkanebolavčasevýzvysplatná,UCBkonalasvojvoľne,vrozpore

s dohodnutými ustanoveniami zmluvy v znení Dodatku č. 1 a teda protiprávne.
Žalobca má za to, že konanie UCB bolo naviac aj v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého
obchodného styku, nakoľko UCB ako financujúca banka vedela, že spoločnosť K – ENERGY, s.r.o.
podniká v oblasti nájmu nehnuteľností a príjem z nájmu je jej jediný príjem, z ktorého spláca úverovú
pohľadávku a UCB svojim úmyselným protiprávnym konaním a vymáhaním nesplatnej pohľadávky v

značnej výške (cca 2.700.000,- eur) zneistil existujúcich aj potenciálnych nájomcov, ako aj kupujúcich,
ktorímalizáujemodkúpiťniektorénehnuteľnostivovlastníctvežalobcuaspoločnostiK–ENERGY,s.r.o..
Z dôvodu protiprávneho konania UCB vznikla spoločnosti K – ENERGY, s.r.o. škoda z titulu ušlého
zisku z nájomného, nakoľko nájomca nehnuteľností vo vlastníctve spoločnosti K – ENERGY, s.r.o.
(ktoré tvorili záloh zabezpečujúci úverovú pohľadávku úpadcu), ktorým bola spoločnosť Rogervila

company a.s., so sídlom: Lítiová 25014, Staré Město 110 00 Praha 1, IČ: 291 36 709, po tom ako
sa dozvedel, že UCB si uplatňuje pohľadávku vo výške cca 2.700.000,- eur zabezpečenú majetkom
vo vlastníctve spoločnosti K – ENERGY, s.r.o. tvoriacim predmet nájmu, odstúpil od nájomnej zmluvy,
ktorá bola uzavretá na dobu určitú 10 rokov a to bez možnosti jej ukončenia výpoveďou zo strany
tohto nájomcu. Spoločnosť Rogervila company a.s. to odôvodnila obavou o svoje investície do

technického zhodnotenia predmetu nájmu (zálohu zabezpečujúceho úverovú pohľadávku) a následným
znemožnením a zmarením podnikania v predmete nájmu v prípade, ak si tretia osoba (banka - UCB)
uplatní voči prenajímateľovi (spoločnosti K – ENERGY, s.r.o.) pohľadávku, ktorá by ohrozila platobnú
schopnosť prenajímateľa (spoločnosti K – ENERGY, s.r.o.) a najmä vlastnícke právo prenajímateľa
(spoločnosti K – ENERGY, s.r.o.) k predmetu nájmu.

Nájomca Rogervila company a.s. mohol v zmysle článku XXIII ods. 7 písm. c) a d) Zmluvy o nájme
nebytových priestorov zo dňa 30.07.2015 odstúpiť od nájomnej zmluvy (c) v prípade, ak tretie osoby
uplatňujú alebo súdne vymáhajú voči Prenajímateľovi zaplatenie pohľadávky vo výške vyššej ako
500.000,- EUR, v dôsledku ktorej by mohla byť ohrozená schopnosť Prenajímateľa platiť svoje finančnézáväzky alebo ohrozené vlastníctvo Prenajímateľa k Predmetu nájmu alebo (d) v prípade ak akýkoľvek
úver (finančný záväzok) Prenajímateľa vo výške vyššej ako 500.000,- EUR sa stane predčasne splatný
alebo splatný na prvé požiadanie, dôjde k vypovedaniu úveru alebo k inému právnemu úkonu zo strany

banky (veriteľa), ktorý môže spôsobiť vznik splatného finančného záväzku vo výške vyššej ako 500.000,-
EUR a tento finančný záväzok môže mať podľa názoru Nájomcu vplyv na plnenie tejto Zmluvy alebo
na vlastníctvo Prenajímateľa k Predmetu nájmu (najmä výkon alebo hrozba výkonu záložného práva na
Predmet nájmu a podobne).
Protiprávne konanie UCB, ktorá bezdôvodne a neoprávnene vyžadovala splatenie nesplatnej úverovej

pohľadávky, spôsobilo spoločnosti K – ENERGY, s.r.o. okrem iného škodu z titulu ušlého zisku vo výške
3.732.480,- eur a uhradenej zmluvnej pokuty vo výške 5.000,- eur, vzhľadom na predčasné ukončenie
Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej dňa 30.07.2015 zo strany nájomcu - spoločnosti
Rogervila company a.s..
Listom zo dňa 12.01.2016 spoločnosť K – ENERGY, s.r.o. započítala pohľadávku s oprávnenými a
právne existujúcimi pohľadávkami UCB z titulu úverovej pohľadávky podľa vyčíslenia UCB ku dňu

26.11.2015 vo výške spolu 2.699.485,30 € a to vo výške, v akej sa tieto vzájomné kryjú, čím došlo k
zániku pohľadávky UCB v celom rozsahu.
Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že pohľadávka, ktorá je zabezpečená záložným
právomzriadenýmknehnuteľnostiamevidovanýmnalistevlastníctvaXXXXX,k.ú.Južnémestozmluvou
o zriadení záložného práva zo dňa 19.05.2014, č. XXXXXXX/XXXX/XXXX zanikla, čím došlo aj k

zániku záložného práva v zmysle ust. § 151md, ods. 1, písm. a) Občianskeho zákonníka. Uvedené
tvorí samostatný dôvod, že vyššie uvedené nehnuteľnosti žalobcu nemôžu byť zapísané v predmetnej
konkurznej podstate.
Z dôvodov vyššie uvedených, Dodatok č. 1 nadobudol účinnosť v celom rozsahu, došlo teda aj k zmene
splatnosti úveru, a to k dátumu 31.12.2019.

Nakoľko dlh voči UCB v čase postúpenia pohľadávky na spoločnosť CPK s.r.o., ku ktorému došlo dňa
29.10.2019 nebol splatným, neboli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky podľa § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.
Spoločnosť EXSON CORP s. r. o. (teraz Terminal South s.r.o.) nebola ku dňu 17.08.2015 (dátum
výzvy UCB na úhradu záväzku) v omeškaní s plnením dlhu, výzva UCB zo dňa 17.08.2015 na úhradu

pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 19.05.2014 v znení Dodatku č. 1
zo dňa 11.05.2015 v aktuálnej výške 2.283.003,18 EUR a zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č.
XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 19.05.2014 v aktuálnej výške 423.787,94 EUR, bola nedôvodná a ku
dňu postúpenia pohľadávky na spoločnosť CPK s.r.o. tak neboli splnené podmienky postúpenia tejto
pohľadávky. Postúpenie pohľadávky v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o

bankách je absolútne neplatné, pričom na túto neplatnosť musí súd prihliadať ex offo. Vzhľadom na
uvedenétakCPKs.r.o.niejeveriteľomspoločnostiTerminalSouth,s.r.o.,nebolaoprávnenápodaťnávrh
navyhláseniekonkurzutejtospoločnosti,pričomdosúpisumajetkukonkurznejpodstatytejtospoločnosti
sú zahrnuté aj nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu.
„Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre

platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči klientovi, na inú banku, alebo aj na osobu, ktorá
nie je bankou. Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením má za následok absolútnu
neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 OZ.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. novembra 2019,
sp. zn. 1Obdo/92/2018)
Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB je ustanovením, ktoré upravuje ďalšie špeciálne podmienky (popri

všeobecných podmienkach upravených v Občianskom zákonníku), za ktorých môže byť banková
pohľadávka (alebo jej časť) postúpená, a to: a.) pohľadávka je splatná, b.) existencia predchádzajúcej
písomnej výzvy, c.) omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní od doručenia písomnej výzvy.
Vyššie uvedené podmienky predstavujú zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky banky,

ktoré musia byť splnené kumulatívne v čase postúpenia pohľadávky. Splnenie osobitných zákonných
predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky
rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru Národnej banky
Slovenska ako centrálnej banky. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525
OZ alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre

jej rozpor so zákonom (§ 39 OZ). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje,
(alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli),
ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.Písomná výzva banky dlžníkovi je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti
na inú osobu. Výzvou na úhradu záväzku - pokus o zmier zo dňa 17.08.2015, adresovanou spoločnosti
EXSON CORP s. r. o., so sídlom Južná trieda 82, 040 01 Košice, IČO: 46 515 313 pôvodný veriteľ

UCB vyzýva výlučne spoločnosť EXSON CORP s. r. o. na úhradu peňažného záväzku, pričom ostatným
dlžníkom, spoločnostiam EXTEL INVEST s.r.o., K - ENERGY, s.r.o., Terminal Košice s.r.o. a RERA
AIR s.r.o. mal túto výzvu doručiť pôvodný veriteľ len na vedomie. UCB tak podmienky písomnej výzvy
adresovanej ostatným dlžníkom nesplnil.
Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo

dohode s dlžníkom. V prípade, ak neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta ZoB pri
postúpeníbankovejpohľadávkynanebankovýsubjekt,jednalobysaopostúpenievrozporesozákonom
(v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ
vylúčené/zakázané. V takom prípade ide o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525 OZ alebo podľa osobitných
predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor so zákonom (§ 39 OZ),

pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti.
Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc
a jej neplatnosť nie je možné zhojiť.
Žalobca poukazuje na uznesenie Okresného súd Košice I, sp.zn. 32K/6/2020 zo dňa 27.10.2020 v
právnej veci navrhovateľa CPK, s.r.o., so sídlom Robotnícka 5, 831 03 Bratislava, IČO: 31 396 089,

zastúpený advokátom Dentons Europe CS LLP, so sídlom: One Fleet Place 1, EC4P 4GD Londýn,
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, konajúci prostredníctvom svojej organizačnej
zložky Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom: Štefánikova 15 811 05 Bratislava, IČO:
36 861 391, proti dlžníkovi Terminal Košice s.r.o., so sídlom Južná trieda 82, 040 01 Košice, IČO: 46
661 131 o návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorým súd odmietol návrh na vyhlásenie konkurzu práve

z dôvodu, že výzvu adresovanú spoločnosti EXSON CORP s. r. o. nepovažoval za výzvu na splnenie
dlhu aj voči ostatným dlžníkom.
Z totožných dôvodov ako v prípade žalobcu postupoval aj Okresný súd Košice I, sp.zn. 31K/10/2020
v konaní o vyhlásenie konkurzu voči spoločnosti K – ENERGY, s.r.o. a uznesením zo dňa 11.11.2020
návrh na vyhlásenie konkurzu odmietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca má za to, že zmluva o odplatnom postúpení pohľadávky C.
XXXXXXX_XXX_XXXX_XXXX_XXX F. zo dňa 29.10.2019, uzatvorená medzi UCB ako postupcom
a spoločnosťou CPK, s.r.o., ako postupníkom je absolútne neplatná. Vzhľadom na uvedené tak
CPK s.r.o. nie je veriteľom spoločnosti Terminal South, s.r.o., nebola oprávnená podať návrh na
vyhláseniekonkurzutejtospoločnosti,pričomdosúpisumajetkukonkurznejpodstatytejtospoločnostisú

zahrnuté aj nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Súčasne, nakoľko vzhľadom na absolútnu neplatnosť
uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky nie je možné považovať spoločnosť CPK, s.r.o. za veriteľa
zabezpečenýchúverovýchpohľadávok,niejespoločnosťCPK,s.r.o.anizáložnýmveriteľom,nazáklade
čoho ho nie je možné uspokojiť z vyššie uvedeného majetku žalobcu. Uvedené tvorí ďalší samostatný
dôvod, že vyššie uvedené nehnuteľnosti žalobcu nemôžu byť zapísané v predmetnej konkurznej

podstate.
Ako je zrejmé aj z priloženého dôkazu k tejto žalobe, t. j. zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky
C. XXXXXXX_XXX_XXXX_XXXX_XXX F. zo dňa 29.10.2019, uzatvorená medzi UCB ako postupcom
a spoločnosťou CPK, s.r.o., ako postupníkom, určité jej časti sú vybielené (zakryté) a ich obsah je
tak nejasný. Žalobcovi sa doposiaľ nepodarilo dopracovať k vyhotoveniu tejto zmluvy, v ktorej by tieto

vybielené (zakryté) časti boli odhalené. Žalobca nemá vedomosť ani o tom, aby v rámci predmetného
konkurzu (vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 30K/6/2020) bola doložená zmluva o
postúpení pohľadávky s celým odhaleným obsahom.
Vzhľadom na to, že celý obsah predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nie je známy, nie je možné
ani vyhodnotiť túto zmluvu ako celok, a teda ani kvalifikovane posúdiť také základné veci, ako je jej

platnosť, resp. či vôbec nastali účinky postúpenia na spoločnosť CPK, s.r.o.. Uvedené otázky možno
kvalifikovane zodpovedať až po oboznámení sa s celkovým obsahom zmluvy. Nie je totiž vylúčené, aby
vybielené (zakryté) časti zmluvy upravovali tieto otázky v neprospech spoločnosti CPK, s.r.o. a to až
do takej miery, že by napr. bolo potrebné vyhodnotiť túto zmluvu ako neplatnú, resp. by bolo potrebné
vyvodiť záver, že nenastali účinky postúpenia na spoločnosť CPK, s.r.o.. Aj napriek uvedenému však má

žalobca za to, že už teraz je zrejmé, táto zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, k čomu žalobca
odkazuje na skutočnosti vyššie uvedené.
Uvedené tvorí ďalší samostatný dôvod, že vyššie uvedené nehnuteľnosti žalobcu nemôžu byť zapísané
v predmetnej konkurznej podstate.Nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. B. D. sú zálohom na základe zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXXX/XXXX/XXXX, uzatvorenej dňa 19.05.2014 medzi
spoločnosťou EXTEL INVEST s.r.o. a UCB.

Uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 26K/4/2017 zo dňa 24.08.2017, zverejneným v
Obchodnom vestníku č. 169/2017 zo dňa 05.09.2017 pod značkou záznamu K024681, súd na návrh
navrhovateľa UCB vyhlásil na majetok spoločnosti EXTEL INVEST s.r.o. konkurz a do funkcie správcu
ustanovil spoločnosť I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s. so sídlom kancelárie pre
Košický kraj: G. XX, XXX XX A., zn. správcu S1436. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 06.09.2017. Veriteľ UCB si do tohto konkurzu vyhláseného na majetok EXTEL INVEST s.r.o. v
základnej lehote na prihlasovanie pohľadávok do 21.10.2017 (pôvodne) prihlásil svoje dve pohľadávky
voči EXTEL INVEST s.r.o. spolu v celkovej výške 2.272.527,85 EUR, avšak v prihláškach neuviedol
zabezpečenie majetkom tretích osôb, ktorými sú žalobca, K – ENERGY, s.r.o., Terminal South s.r.o. a
REGA spol. s r.o. Košice podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXXX/XXXX/
XXXX zo dňa 19.05.2014 a Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 000093F/CORP/2014

zo dňa 19.05.2014. Veriteľ UCB uvedomujúc si zákonné dôsledky neuplatnenia zabezpečenia v zmysle
ust. § 28 ods. 4 ZKR v znení účinnom do 31.12.2019 (t.j. do novely k ZKR podľa Z.č. 390/2019
Z.z.), prostredníctvom svojho nového právneho zástupcu zobral dňa 30.05.2018 prihlášky späť a svoju
pohľadávku uplatnil novými prihláškami avšak už s uvedením zabezpečenia vzniknutého podľa Zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 19.05.2014 a Zmluvy o

zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 19.05.2014 k majetku tretích
osôb (žalobca, K – ENERGY, s.r.o., Terminal South s.r.o. a REGA spol. s r.o.), okrem iného teda aj
k majetku žalobcu, ktorý je špecifikovaný vyššie v tejto žalobe. Nakoľko k uplatneniu zabezpečených
pohľadávok došlo veriteľom UCB až po uplynutí zákonnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, správca
I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s. ako konkurzný správca úpadcu EXTEL INVEST s.r.o.

predmetné pohľadávky zapísal do zoznamu pohľadávok a oznam o doručení prihlášky po uplynutí
zákonnej lehoty zverejnil v Obchodnom vestníku č. 121/2018 dňa 25.06.2018 pod K044988 a poprel
zabezpečenie oboch prihlásených pohľadávok z dôvodu zániku záložného práva v zmysle ust. § 28
ods. 4 ZKR. Takto vykonané popretie Správcom bolo potvrdené aj rozsudkom OS Košice I sp.zn.
32Cbi/7/2018 zo dňa 05.06.2019 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu KS v Košiciach

sp. zn. 2CoKR/38/2019 zo dňa 28.02.2020.

Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 26K/4/2017-1027 zo dňa 08.12.2021, súd zrušil konkurz
vyhlásený na majetok úpadcu EXTEL INVEST s.r.o. po splnení konečného rozvrhu výťažku. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 01.01.2022, o čom súd zverejnil oznam v Obchodnom vestníku MS SR č.
17/2022 zo dňa 26.01.2022 pod K005106. Uznesením Okresného súdu Košice I sp.zn. 26K/4/2017-1130
zo dňa 04.03.2022 súd odvolal správcu podstaty I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s..
Dňa 06.06.2022 bola spoločnosť úpadcu EXTEL INVEST s.r.o. vymazaná ex offo z obchodného registra
Okresného súdu Košice I z odd.: Sro, vložky č. 39928/V.

Ako vyplýva z ustanovenia § 151md ods. 1 písm. h) Občianskeho zákonníka, záložné právo zaniká
aj v prípadoch stanovených osobitnými právnymi predpismi, a to na základe najrôznejších právnych
skutočností, napr. ako aj v danom prípade v dôsledku neuplatnenia záložného práva v zákonom
stanovenej základnej lehote na prihlasovanie pohľadávok v konkurze.
Z uvedeného je nepochybné, že v prípade, ak sa záložné právo neuplatní v konkurze v základnej

prihlasovacej lehote na prihlasovanie pohľadávok do konkurzu, v zmysle právnej úpravy účinnej do
31.12.2019, priamo zo zákona (ex lege) zaniká, a to okamihom uplynutia tejto základnej prihlasovacej
lehoty. Tento dôsledok hmotného práva vyplýva z právnej úpravy ZKR od jeho účinnosti, t.j. od
01.07.2005 až do 31.12.2019, keďže dňom 01.01.2020 nadobudol účinnosť zák. č. 390/2019 Z. z.,
ktorým sa ustanovenie § 28 ods. 4 ZKR zmenilo tak, že zabezpečovacie právo už nezaniká, ale sa

na neho už neprihliada. Podľa komentára k ust. § 28 ods. 4 ZKR pre konania začaté do 01.01.2012
prof. JUDr. Ďurica, PhD. uvádza: „Prvú skupinu, ktorá je najpočetnejšia, tvoria pohľadávky, ktoré vznikli
veriteľovi do vyhlásenia konkurzu. Sem patria aj pohľadávky, ktoré sú zabezpečené zabezpečovacím
právom, pričom zákon vymedzuje uspokojenie tejto pohľadávky z výťažku zo speňaženia majetku,
ktorým bola pohľadávka zabezpečená. Zabezpečovacie právo musí byť v konkurze riadne a včas

uplatnenie zabezpečovacieho práva je jeho zánik.“ Obdobne aj podľa komentára k ust. § 28 ods. 4 ZKR
pre konania začaté od 01.01.2012 do 31.12.2019 (do novely ZKR prijatej Z.č. 390/2019 Z.z. účinnou
od 01.01.2020) prof. JUDr. Ďurica, PhD. uvádza: „Prihlásenie pohľadávky v dodatočnej prihlasovacej
lehote má na právne postavenie veriteľa v konkurze dva obmedzujúce účinky. U každého veriteľa jeto v jeho procesnom postavení a pri zabezpečených pohľadávkach aj v hmotnoprávnom postavení.
Veriteľ, ktorý si uplatní pohľadávku v tejto dodatočnej lehote, nemôže vykonávať svoje hlasovacie práva
a ďalšie práva spojené s pohľadávkou (napr. byť zvolený za člena veriteľského výboru). V prípade,

že si veriteľ v dodatočnej lehote prihlási zabezpečenú pohľadávku, táto môže byť len uspokojená len
zo všeobecného rozvrhu v súbehu s ostatnými veriteľmi, ktorých pohľadávky sa budú uspokojovať zo
všeobecného rozvrhu. Zákon totiž v § 28 ods. 4 ustanovuje, že veriteľ, ktorý uplatňuje zabezpečenú
pohľadávku, si musí uplatniť v základnej 45-dňovej prihlasovacej lehote aj zabezpečovacie právo, inak
mu toto právo zaniká.“ Žalobca účelovo uvádza akademický komentár k citovanému ustanoveniu §

28 ods. 4 ZKR účinného v čase ako pred vyhlásením konkurzu (do 01.01.2012) tak aj účinného (do
31.12.2019) aplikovateľného pre konkurzné konanie vedené na majetok úpadcu EXTEL INVEST s.r.o.
najmä z dôvodu, že v tomto smere mal zákonodarca v období od r. 2005 do konca r. 2019 kontinuálny
nemenný názor na hmotnoprávny dopad neuplatnenia zabezpečovacieho práva včas, a to jeho zánik.
Rovnakobezzmenyzákonkontinuálneupravuje,ževeriteľsivkonkurzemákzabezpečenejpohľadávke
uplatniť zabezpečovacie právo, a to ktorékoľvek z práv uvedených v ust. § 8 ZKR vrátane záložného

práva, a to bez ohľadu na to, či zabezpečovacie právo sa vzťahuje na majetok úpadcu alebo tretej
osoby. Ak sa zabezpečovacie právo vzťahuje na majetok úpadcu, bez ohľadu na to, či si ho veriteľ
uplatní v konkurze alebo nie, majetok logicky bude podliehať konkurzu v zmysle ust. § 67 ods. 1 písm.
a) a b) ZKR. V tomto prípade veriteľ sa bude uspokojovať zo speňaženia tohto majetku v rámci jeho
zaradenia do všeobecnej podstaty. Ak sa zabezpečovacie právo zabezpečujúce pohľadávku veriteľa

vzťahuje k majetku tretej osoby a veriteľ si ho uplatní v konkurze v základnej prihlasovacej lehote, tento
majetok bude podliehať konkurzu za splnenia podmienok podľa ust. § 79 ZKR a z jeho speňaženia bude
uspokojený práve tento zabezpečený veriteľ. V opačnom prípade majetok nebude podliehať konkurzu
a zabezpečovacie právo zanikne.
V tejto súvislosti prof. JUDr. Ďurica, PhD. ďalej v komentári k ust. § 93 ZKR uvádza: „Správca

zapisuje do oddelenej podstaty len majetok, ktorý zabezpečení veritelia uvedú v prihláške ako majetok,
ktorý zabezpečuje ich pohľadávku. V prípade, že si zabezpečený veriteľ pohľadávku neprihlási a
zabezpečovacie právo je zriadené na majetok úpadcu, správca zapíše tento majetok do súpisu
všeobecnej podstaty. Zánik záložného práva v dôsledku jeho neprihlásenia pohľadávky môžeme vyvodiť
z ustanovení KR len extenzívnym výkladom. Zánik zabezpečovacích práv nastáva podľa KR v dôsledku

toho, že prihláška zabezpečenej pohľadávky neobsahuje obligatórne obsahové náležitosti, ak ide o
zabezpečovacie právo, alebo je úspešne popretá .... Ten istý právny dôsledok by mal nastať aj vtedy,
ak prihláška nie je podaná.“
Hmotnoprávnym dopadom neuplatnenia zabezpečovacieho práva v základnej lehote v konkurze v
zmysle právnej úpravy účinnej do 31.12.2019 je teda zánik predmetného zabezpečovacieho práva bez

ohľadu na to, či týmto zabezpečovacím právom bol zaťažený majetok úpadcu alebo majetok tretej
osoby, rovnako bez ohľadu na to, či zabezpečovacie právo bolo uplatnené po uplynutí zákonnej lehoty
alebo nebolo uplatnené vôbec. Podľa právnej úpravy ZKR platnej do prijatia novely zák. č. 390/2019
Z.z. účinnej od 01.01.2020 jedinou možnosťou účinného uplatnenia zabezpečovacieho práva je, aby
zabezpečovacie právo bolo uplatnené (i) včas, t.j. v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia

konkurzu, (ii) samostatnou prihláškou pre zabezpečené pohľadávky, ktorá spĺňa všetky obligatórne
náležitostivzmysleustanovenia§29ZKRa(iii)bolozistenékonkurznýmsprávcom,resp.zistenésúdom
právoplatným súdnym rozhodnutím vydaným v incidenčnom konaní podľa ustanovenia § 32 ods. 18
ZKR.
Na druhej strane, neuplatnením zabezpečovacieho práva v konkurze v súlade s ustanovením § 28 ods.

4 ZKR (do novely z.č. 390/2019 Z.z.), zabezpečovacie právo zaniká kategoricky, ako bolo spomenuté
vyššie. Výnimku z uvedeného predstavuje napr. ust. § 103 ZKR (Zrušenie konkurzu v odvolacom konaní)
v znení účinnom do 31.12.2019, v zmysle ktorého, „Konkurz sa zrušuje tiež uznesením, ktorým odvolací
súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil alebo zmenil v časti o vyhlásení konkurzu. Uznesenie súd
doručí úpadcovi a správcovi; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Zverejnením

uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú účinky konkurzu podľa § 44 ods. 1, 3, 5 a 6, § 46 až 51, §
53 až 56, obnovujú sa zabezpečovacie práva, ktoré zanikli podľa § 28 ods. 4, a zaniká funkcia správcu
a funkcia veriteľského výboru, ak bol ustanovený.“
V ostatných prípadoch zrušenia konkurzu podľa ustanovenia § 102 ZKR rozhodnutím súdu, pre
nedostatok majetku alebo po splnení konečného rozvrhu výťažku, hmotnoprávny dopad zániku

zabezpečovacieho práva podľa ustanovenia § 28 ods. 4 ZKR účinného do 31.12.2019, je nemenný, a
teda neobnoviteľný, ako to vyplýva z ustanovenia § 102 ods. 5 ZKR.
Vyššie uvedenému právnemu záveru nasvedčuje aj zákonná zmena predmetnej časti ustanovenia § 28
ods. 4 ZKR s účinnosťou od 01.01.2020, kde do 31.12.2019 bola účinná formulácia 2019 „inak zanikne“,ktorú s účinnosťou od 01.01.2020 nahradila formulácia „inak sa na zabezpečovacie právo neprihliada“,
na základe čoho je v uvedených formuláciách zrejmý podstatný, a to významový rozdiel. Z citovaného
ustanovenia v jeho historickom znení jednoznačne vyplýva, že pokiaľ do 31.12.2019 z dôvodov

neuplatnenia zabezpečovacieho práva toto právo zaniklo, tak od 01.01.2020 sa na toto právo „len“
neprihliada. Významovo „zaniknúť“ znamená, že ak právo zaniklo, tak prestalo existovať, nejestvuje.
Na druhej strane, významovo slovo „prihliadnuť“ znamená vziať do úvahy, venovať pozornosť, všimnúť
si, čo a contrario, resp. v negatívnom význame „neprihliadnuť“ znamená nevziať do úvahy, nevenovať
pozornosť. Právne pojmy „zánik práva“ a „neprihliadanie práva“ nie sú ani jazykovo ani významovo ani

účelovo totožné a ani obdobné, t.j. synonymá ani mnohovýznamové, t.j. polysémia. Tiež nie je možné
konštatovať, že ide o pojmy neurčité, resp. nejasného výrazu, čo by si vyžadovalo osobitnú interpretáciu.
Ide o právne pojmy, ktoré sú nositeľmi jednoznačných významov. Podľa H. I. náležitosťami právnych
termínov sú jazyková správnosť, odborná správnosť, jednoznačnosť, presnosť, ustálenosť a zreteľnosť.
Žalobca v tomto smere poukazuje na potrebu aplikovateľnosti jazykového (gramatického) výkladu ust.
§ 28 ods. 4 ZKR. „V rámci jazykového výkladu proto bude předmětem zkoumání dikce (znění, textace)

právního předpisu, neboť ta je primární indicií jeho smyslu, t.j. stanovení normy s určitým obsahem.“
Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že z dôvodu, že vtedajší veriteľ UCB si v základnej prihlasovacej
lehote (ktorá uplynula dňa 21.10.2017) neuplatnila predmetné záložné práva podľa záložnej zmluvy
v konkurze vedenom na majetok úpadcu EXTEL INVEST s.r.o. pred Okresným súdom Košice I pod
sp. zn. 26K/4/2017, predmetné záložné práva v zmysle vtedy účinnej právnej úpravy zo zákona (ex

lege) zanikli, a to ku dňu 22.10.2017. K obnoveniu záložných práv podľa predchádzajúcej vety zrušením
konkurzu nedošlo, keďže konkurz vyhlásený na majetok úpadcu EXTEL INVEST s.r.o. bol právoplatne
zrušený ku dňu 01.01.2022 po splnení konečného rozvrhu výťažku v zmysle ustanovenia § 102 ods. 3
ZKR (pozri OV č. 17/2022 zo dňa 26.01.2022 pod K005106), s ktorým zákon nespája účinky obnovenia
zabezpečovacích práv ako pri zrušení konkurzu podľa ust. § 103 ZKR.

V nadväznosti na uvedené teda možno uzavrieť, že záložné práva, na podklade ktorých sú založené
vyššiešpecifikovanénehnuteľnostievidovanénalistevlastníctvač.XXXXX,k.ú.B.D.nazákladezmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 000093A/CORP/2014, zanikli, na základe čoho neexistuje
zákonný dôvod, aby tieto nehnuteľnosti boli zapísané v predmetnej konkurznej podstate. Uvedené tvorí
ďalší samostatný dôvod, že vyššie uvedené nehnuteľnosti žalobcu nemôžu byť zapísané v predmetnej

konkurznej podstate.
Je nepochybné, že všetky znenia zmluvných dokumentov (teda aj Zmluvu o úvere pod číslom XXXXXX/
XXXX/XXXX, Zmluvu o kontokorentnom úvere pod číslom XXXXXX/XXXX/XXXX, Dodatok č. 1 k
Zmluve o úvere pod číslom XXXXXX/XXXX/XXXX, záložné zmluvy na zabezpečenie týchto záväzkov)
pripravovala UCB, a to bez možnosti či už dlžníkov alebo záložcov ovplyvňovať obsah jednotlivých

zmlúv. Obsah uvedených zmlúv je preto potrebné vykladať na ťarchu ich zhotoviteľa v súlade s § 266
Obchodného zákonníka.
Rovnako je nepochybné, že záložnými zmluvami na zabezpečenie vyššie uvedených pohľadávok
UCB (ktorými boli založené aj vyššie uvedené nehnuteľnosti) boli tieto pohľadávky, vzhľadom na
hodnotu založených nehnuteľností, zabezpečené niekoľkonásobne vyššie ako je samotná výška týchto

zabezpečených pohľadávok. Už v tomto momente je takáto požiadavka v rozpore so zákonom. UCB tu
zneužíva svoje postavenie a vyžaduje bezpodmienečne niekoľkonásobné zabezpečenie.
V tomto smere žalobca poukazuje na rozsudok Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 3C/542/2015 zo dňa
15.10.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/2/2022 zo dňa 12.04.2022,
ktorým sa rozhodovalo o právnej veci vrátenia pôžičky poskytnutej síce medzi fyzickými osobami, ale

nepochybne za účelom podnikania. Súdy v tomto rozhodnutí ako jeden z argumentov uplatnili rozpor
s dobrými mravmi v konaní veriteľa, ktorý požadoval násobné zabezpečenie svojej pôžičky, kde za
pôžičku ručila celá blízka rodina ako ručitelia a tiež boli založené nehnuteľnosti (byty, domy, chaty a
budova v historickom centre Bardejova), podľa názoru tamojších žalovaných minimálne v 4-násobnej
hodnote zabezpečenej pohľadávky. V daných rozsudkoch je prítomný právny základ rozporu s dobrými

mravmi a teda neplatnosť zabezpečenia v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka založený na tom, či
sa veriteľ správal pri výkone svojich práv bežným spôsobom, teda či požadoval bežné úroky, bežnú
zmluvnú pokutu a bežné zabezpečenie, inak povedané rozumné a zdôvodniteľné požiadavky spojené
s výkonom svojich práv a ochranou svojho majetku.
V tejto rovine je potrebné posudzovať aj správanie veriteľa – banky (UCB) a neskôr postupníka (CPK,

s.r.o.), ktoré s predmetnou požiadavkou konania v súlade s dobrými mravmi či poctivým obchodným
stykom nemá nič spoločné. UCB okamžite po uzatvorení dodatku č. 1 k zmluve o úvere pristupuje
k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a to len preto, že tvrdí, že jej nebola predložená exekučná
notárska zápisnica, ktorá bola iba jednou z mnohých požiadaviek odkladu splatnosti úveru. Teda vstave prezabezpečenosti svojej úverovej pohľadávky UCB rúca celý zmluvný vzťah na nesplnení do
značnej miery formálnej požiadavky na predloženie notárskej zápisnice, ktorá ako sa podľa vyjadrenia
JUDr. Juraja Göbla, notára a člena predsedníctva Slovenskej notárskej komory, ani pripraviť nedala.

UCB ako veriteľa teda vôbec nezaujíma hlavný úverový vzťah a platenie splátok úveru, ale okamžite
vyhlasuje predčasnú splatnosť a púšťa sa do dražby. Logickým a právne akceptovateľným konaním
UCB by bola požiadavka na odstránenie tohto nedostatku, prípadne hľadanie iného riešenia za danej
situácie. Natíska sa teda otázka, že čo bolo pravým úmyslom jej konania, ak dlh na splátkach nebol a
právne postavenie UCB bolo mimoriadne výhodné vo vzťahu k uspokojeniu svojej pohľadávky. Pokiaľ za

daného stavu UCB pristupuje k dražbe nehnuteľností, tak podľa názoru žalobcu koná ako úžerník, ktorý
nehľadiac na očakávané ekonomické postupy buď žiada nezákonný úrok, alebo berie na uspokojenie
takejto pohľadávky rozsiahly majetok. Konanie UCB ako pôvodného veriteľa je tak už pri uzatváraní
dodatkuvrozporesdobrýmimravmiazáložnézmluvysúpretoneplatné.Rovnakovýkonprávazostrany
UCB v podobe dražby je podľa žalobcu šikanou a jedná sa o nepoctivé konanie, nakoľko obchodný
styk prináša rôzne situácie medzi veriteľom a dlžníkom, ale svojvoľný a okamžitý výkon práv postihujúci

rozsiahly majetok k nemu vonkoncom nepatrí. Žalobca poukazuje na to, že toto však nie je koniec
tejto šikany a snahy pripraviť o majetok tretie osoby odlišné od dlžníka. Nakoľko toto konanie UCB
spôsobuje úpadok pri jednom zo subjektov, UCB prihlasuje svoju pohľadávku do konkurzného konania
na majetok úpadcu EXTEL INVEST, s.r.o., avšak pozabúda na prihlásenie záložného práva, ktoré podľa
vtedy platnej úpravy (platnej a účinnej do 31.12.2019) bez akýchkoľvek výkladových pochybností zaniká.

Túto situáciu rieši UCB postúpením pohľadávky so zaniknutým zabezpečením na tretí subjekt, ktorý túto
prihlasuje do ďalšieho konania, čím sa podľa žalobcu jednoznačne snaží obchádzať zákon a dôsledky
zániku záložného práva. Ďalej sa teda naplno prejavuje podľa žalobcu jediný úmysel a to stoj čo stoj
získať na uspokojenie pohľadávky lukratívny nehnuteľný majetok aj vo vlastníctve žalobcu. V tejto
súvislosti si žalobca dovoľuje uviesť, že pri riadnom behu udalostí by bola úverová pohľadávka pred 3

rokmi splatená, čo UCB vôbec nezaujímalo a to musí ísť taktiež na jej vrub. Takýto postup zo strany UCB
pre priam drakonické zosplatnenie jej úveru spôsobuje v súčasnosti množstvo sporov, vrátane viacerých
konkurzov a ničí akúkoľvek možnosť podnikania dotknutých subjektov, vrátane žalobcu, a to skutočne
tvrdým spôsobom. Pravý účel úverového vzťahu od podpísania uvedeného dodatku č. 1 k zmluve o
úvere padá a jediným sa stáva získania hodnotných nehnuteľností za zlomok ich ceny (vzhľadom na

výrazné podhodnotenie predmetných nehnuteľností v rámci predmetného konkurzu, voči ktorému už
žalobca v súčasnosti realizuje potrebné úkony).
V nadväznosti na uvedené má žalobca za to, že zabezpečenie predmetných úverových pohľadávok
zriadením a vznikom záložného práva na predmetné nehnuteľnosti, ktoré sú v súčasnosti vo
vlastníctve žalobcu, vôbec nezohľadňuje intenzitu a význam porušenia povinnosti, ktorú zabezpečuje,

a veriteľom umožňuje, aby voči žalobcovi získal neprimerané obohatenie, ktoré je v rozpore s kritériami
spravodlivého usporiadania zmluvných vzťahov medzi veriteľom a dlžníkom, resp. aj subjektom
zabezpečujúcim záväzok. Žalobca má preto za to, že toto zakladá rozpor zabezpečenia predmetných
úverových pohľadávok zriadením a vznikom záložného práva na predmetné nehnuteľnosti s dobrými
mravmi, čo zakladá neplatnosť takéhoto zabezpečenia v celom rozsahu v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka. Uvedené tvorí ďalší samostatný dôvod, že vyššie uvedené nehnuteľnosti žalobcu nemôžu
byť zapísané v predmetnej konkurznej podstate.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil: Zmluvu o úvere č. XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa
19.05.2014, Zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 19.05.2014, Dodatok č.

1 k zmluve o úvere č. XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 11.05.2015, Zmluvu o zriadení záložného práva
zo dňa 19.05.2014 č. XXXXXXX/XXXX/XXXX, Výpis z listu vlastníctva č. XXXXX, k.ú. B. D., Zmluvu
o odplatnom postúpení pohľadávky č. XXXXXXX_XXX_XXXX_XXXX_XXX F. zo dňa 29.10.2019,
stanovisko notárskeho úradu JUDr. Juraja Göbla, List UCB zo dňa 17.08.2015, Zmluvu o nájme
nebytových priestorov zo dňa 30.07.2015, odstúpenie od nájomnej zmluvy zo strany nájomcu Rogervila

company a.s., List zo dňa 12.01.2016, vyčíslenie UCB zo dňa 26.11.2015, Uznesenie Okresného
súdu Košice I, sp.zn. 32K/6/2020 zo dňa 27.10.2020, Uznesenie Okresného súdu Košice I, sp.zn.
31K/10/2020 zo dňa 11.11.2020, OV č. 169/2017 zo dňa 05.09.2017, Rozsudok Okresného súdu Košice
I, sp.zn. 32Cbi/7/2018 zo dňa 05.06.2019, Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2CoKR/38/2019
zo dňa 28.02.2020, Doložka právoplatnosti k Rozsudku Okresného súdu Košice I, sp.zn. 32Cbi/7/2018,

OV č. 121/2018 zo dňa 25.06.2018, OV č. 17/2022 zo dňa 26.01.2022.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že skutočnosti uvádzané k zániku záväzku zo Zmluvy o úvere
č. XXXXXX/XXXX/XXXX a Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXX/XXXX/XXXX sú totožné soskutočnosťami tvrdenými v konaní o určenie neexistencie pohľadávky a záložného práva, vedenom na
Okresnom súde Košice II pod spis. zn.: 35Cb/11/2016. Žalobcami v predmetnom konaní sú spoludlžníci
Úpadcu, a to v 1. rade K – ENERGY, s.r.o., so sídlom: Južná trieda 82, Košice, IČO: 44 543 140 (ďalej

len „K – ENERGY, s.r.o.“), v 2. rade Terminal Košice s.r.o., t.j. Žalobca, pričom žalovaným v 1. rade
je Úpadca. Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 29.09.2021 žalobu žalobcov v celom rozsahu
zamietol.
Žalobcom namietaná nemožnosť spísania notárskej zápisnice a absolútna neplatnosť podmienky
predloženia notárskej zápisnice Okresný súd Košice II v rozsudku zo dňa 29.09.2021, spis. zn.:

35Cb/11/2016 označil vychádzajúc z uvedených námietok a výkladu ust. § 266 ods. 1 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník za účelové. Okresný súd Košice II na strane 9. predmetného rozsudku
uviedol, že z hľadiska časového a skutkového sledu, ako aj z hľadiska správania sa zmluvných strán zo
zmluvy o úvere č. XXXXXX/XXXX/XXXX je zrejmý úmysel, z ktorého vyplýva, že poskytnutie finančných
prostriedkov bankou bolo naviazané, okrem iného na predloženie notárskej zápisnice, pri formulácii
uvedenej v bode 3.3.2. písmeno d) Zmluvy o úvere „vyhovujúcej dojednaniam o zabezpečení v tejto

zmluve“. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že Úpadca už dva dni po uzavretí Zmluvy o úvere spísal
dňa 21.05.2014 notársku zápisnicu, bez toho aby potreboval vo vzťahu k banke odstraňovať neurčitosť
dojednania, túto spoločnosti UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom v Českej
republike, Praha 4 - Michle, Želetavská 1525/1, IČO: 64 948 242, organizačná zložka UniCredit Bank
Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom v Bratislave, Šancová 1/A,

IČO: 47 251 336 predložil a dňa 29.05.2014 požiadal o čerpanie finančných prostriedkov, ktoré mu boli
nasledujúci deň spoločnosťou UCB uvoľnené.
Citujúc právny názor Okresného súdu Košice II, spis. zn.: 35Cb/11/2016, Žalovaný ďalej uvádza: „Ak
teda bolo žalovanému v 1. rade pri uzatváraní Zmluvy o úvere č. XXXXXX/XXXX/XXXX zrejmé, čo má
byťobsahomnotárskejzápisniceačosapremietlodojejspísania,muselamubyťzrejmátátoskutočnosť

i pri uzatváraní Dodatku č. 1 k Zmluve, ani nie s odstupom jedného roka. Nič nebránilo žalovanému v 1.
rade spísať predmetnú aktuálnu notársku zápisnicu napr. opätovne na Notárskom úrade JUDr. Mariána
Petra, so sídlom v Prešove, ktorý mal vzhľadom na jej prvotné spísanie, zrejme iný právny názor ako
ho prezentoval JUDr. Juraj Göbl, notár so sídlom v Košiciach vo vyjadrení zo dňa 6.5.2021, ktoré súdu
predložil v priebehu konania žalobca.“

Okrem vyššie uvedeného Okresný súd Košice II zamietnutie žaloby odôvodnil aj tým, že spoludlžníci,
ktorí uzatvorili Dodatok č. 1 k Zmluve o úvere spolu s Úpadcom v tretej časti bod 6. Dodatku č. 1 vyhlásili,
že si ho prečítali, porozumeli mu a vyjadruje ich slobodnú, skutočnú a vážnu vôľu a nie sú im známe
okolnosti, ktoré by ho robili neplatným.
Na strane 10. rozsudku vydaného v konaní vedenom pod spis. zn.: 35Cb/11/2016 Okresný súd Košice

II uvádza, že dodatok netrpí žiadnymi vadami, ktoré by mohli mať za následok jeho neplatnosť.
Čo do nemožnosti plnenia, Okresný súd Košice II súhlasil s vyjadrením žalobcov, že nemohli zabezpečiť
splnenie podmienky uloženej v Dodatku č. 1 Úpadcovi, pretože nemajú žiadnu dispozíciu nad právnymi
úkonmi tretej osoby, avšak táto skutočnosť nemá vzhľadom na charakter predmetnej zmluvy podľa
právneho názoru Okresného súdu Košice II vplyv na jej platnosť. Konajúci súd napokon konštatoval, že

spoludlžníkom – ktorým je aj Žalobca – boli známe práva a povinnosti, ktoré sa viazali na účastníkov
zmluvného vzťahu a do týchto vstupovali slobodne na základe vlastného rozhodnutia, s vlastnými
motiváciami a rizikom.
Krajský súd v Košiciach dňa 05.06.2023 v konaní vedenom pod spis. zn.: 3Cob/29/2023 potvrdil
rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 29.09.2021, spis. zn.: 35Cb/11/2016. Okrem vyššie

uvedeného súdneho konania, Žalobca uvádza totožné skutočnosti aj v ďalšom súdnom konaní o
určenie neexistencie záložného práva, ktoré je vedené na Okresnom súdom Košice II pod spis. zn.:
35Cb/42/2016 (v súčasnosti vedené na Mestskom súde Košice). Uvedené konanie je prerušené do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod spis. zn.: 35Cb/11/2016
(v súčasnosti vedené na Mestskom súde Košice).

Neplatnosť Dodatku č. 1 bola posudzovaná aj v ďalšom súdnom konaní, v ktorom ako žalobca vystupuje
aj spoločnosť Terminal Košice s.r.o., t.j. Žalobca, proti Úpadcovi ako žalovanému v 1. rade, o určenie
neplatnosti právneho úkonu. Konanie je vedené na Okresnom súde Košice II (v súčasnosti Mestský súd
Košice) pod spis. zn.: 33Cb/100/2020. Posúdenie neplatnosti Dodatku č. 1 vyplýva z bodu 1., 8. a 9.
odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 17.01.2023. Aj v tomto konaní konajúci súd

vyššie uvedeným rozsudkom žalobu zamietol a konanie žalobcov posúdil ako účelové.
Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod spis. zn.: 33Cb/100/2020 v rozsudku zamietajúcom
žalobu v bode 43. odôvodnenia rozsudku uviedol, cit.: „Ďalšie tvrdenia žalobcov a poukazovanie na
hospodársky význam pristúpenia k záväzku a uvedenia do omylu súd považuje za nesprávne, keďžežalobcovia pristúpili k záväzku dlžníka – klienta dobrovoľne, splnili podmienky uvedené v Dodatku č.
1 a preto sú irelevantné tvrdenia žalobcov, že jediným cieľom a účelom bolo predlženie splatnosti
poskytnutého úveru. Súd považuje za účelové tvrdenia žalobcov, že konali v dobrej viere a rovnako aj

podmienku týkajúcu sa Notárskych zápisníc, ktoré podľa názoru žalobcov nie je možné uzavrieť, pretože
snahou žalobcov je zrejme vyhnúť sa splneniu peňažného záväzku, ku ktorému pristúpili. Akékoľvek
tvrdenia a preukazovania žalobcov o uvedený do omylu o neexistencii hospodárskeho významu sú
snahou žalobcov o nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Účelom Dodatku č. 1 ako uvádzali
žalobcovia, bolo predĺženie splatnosti pohľadávky a keďže nebolo splnenie splátky primárnym dlžníkom

v lehote dohodnutej v Dodatku č. 1, kde k záväzku pristúpili aj žalobcovia, nie je možné dať za vinu
veriteľovi, že takúto splatnosť úveru vyhlásil a následne pristúpil k výkonu záložného práva. Pristupujúci
dlžníci si mali byť vedomí následkov, zodpovednosti a eventuálneho nesplnenia peňažného záväzku
žalovaného v 1. rade proti veriteľov.“
Vo všetkých vyššie uvedených konaniach Okresný súd Košice II skúmal platnosť Dodatku č. 1 a vo
všetkých dospel k záveru, že Dodatok č. 1 je platným právnym úkonom a teda nie je sporné, že neboli

splnené všetky podmienky na predĺženie splatnosti úveru. Z uvedeného vyplýva, že výzva UCB zo
dňa 17.08.2015 nie je protiprávnym úkonom a nemôže spôsobiť škodu žiadnemu subjektu. Ani v tomto
konaní nie je možné sa odkloniť od jednotného právneho názoru Okresného súdu Košice II ohľadom
platnosti Dodatku č. 1.
Vo veci neplatnosti postúpenia pohľadávky medzi UCB a CPK, s.r.o. Žalovaný poukazuje na bod 39.

odôvodneniarozsudkuvydanéhovkonaní33Cb/100/2020,vktoromkonajúcisúduviedol,žepostúpenie
pohľadávky medzi spoločnosťou UCB a CPK, s.r.o. nebolo sporné.
K tvrdeniu Žalobcu, že pohľadávka spoločnosti UCB nebola v čase postúpenia na spoločnosť CPK, s.r.o.
splatná Žalovaný odkazuje na skutočnosti uvedené v bodoch 6. až 18. tohto vyjadrenia. Okresný súd
Košice II v dvoch vyššie špecifikovaných konaniach vyslovil právny názor, že Dodatok č. 1 je platným

právnym úkonom, t.j. pohľadávka UCB z titulu Zmluvy o úvere sa stala splatnou dňa 30. júna 2015,
nakoľko nenadobudol účinnosť bod 3. Dodatku č. 1, ktorý upravuje zmenu splatnosti istiny a splácania,
a to z dôvodu nesplnenia podmienky.
Žalobca ďalej na základe ním predložených argumentov dospel k záveru, že CPK, s.r.o. nie je veriteľom
Úpadcu a preto nebol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný v tejto veci uvádza, že

Okresný súd Košice I v konaní o návrhu na vyhlásenie konkurzu musel ex offo vykonať dokazovanie
o tom, či je navrhovateľ skutočne veriteľom dlžníka – Úpadcu. Ak teda konkurzný súd právoplatným
uznesenímzodňa21.10.2021vydanomvkonanívedenompodspis.zn.:30K/6/2020vyhlásilnamajetok
Úpadcu konkurz, musel dôjsť k záveru, že pohľadávka veriteľa CPK, s.r.o. existuje. V opačnom prípade
by návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol.

Pri tvrdení Žalobcu, že výzva dlžníkom nebola doručovaná, je potrebné uviesť, že všetkým dlžníkom bola
doručená rovnaká výzva. Tá bola zasielaná v zmysle podmienok ustanovených v zákone č. 483/2001
Z. z. o bankách a nie v zmysle procesu konkurzného konania.
Zabezpečený veriteľ si v konkurze vyhláseného na majetok Úpadcu v zákonnej lehote na prihlasovanie
pohľadávok prihlásil dňa 08.12.2021 dvoma prihláškami svoje zabezpečené pohľadávky v celkovej

súhrnnej výške 4 604 211,52 Eur vrátane príslušenstva. Prílohou prihlášok bola aj Zmluva o odplatnom
postúpení pohľadávok č. XXXXXXX_XXX_XXXXX_XXXX_XXX F. (ďalej len „Zmluva o postúpení
pohľadávok“).
Prihlášky spolu s prílohami, ktoré Zabezpečený veriteľ priložil ako dôkazy preukazujúce nároky tvrdené
v prihláškach, boli správcom Úpadcu preskúmané s odbornou starostlivosťou a zo strany správcu neboli

popreté. Podkladom preskúmania bola teda okrem iného aj Zmluva o postúpení pohľadávok.
Z článku II. bod 2.1. a 2.2. Zmluvy o postúpení pohľadávok jednoznačne a bez pochýb vyplýva, že
predmetom postúpenia boli pohľadávky uplatnené Zabezpečeným veriteľom v konkurze Úpadcu. Zo
Zmluvy o postúpení pohľadávok ďalej vyplýva, že jej predmetom je aj ďalšia pohľadávka, táto však
nebola v konkurze Úpadcu uplatnená žiadnym subjektom.

Na základe uvedených skutočností preto Žalovanému nie je zrejmé, v čom má nezákonnosť Zmluvy
o postúpení pohľadávok spočívať, nakoľko zakryté časti sa týkajú výlučne kúpnej ceny a ďalšej
pohľadávky, ktorá nie je predmetom tohto konania, nebola uplatnená v konkurze Úpadcu a nedotýka
sa Žalobcu ani Úpadcu.
Žalobca nakoniec uvádza, že na základe zakrytých častí nie je možné posúdiť platnosť a účinnosť

Zmluvy o postúpení pohľadávok. Toto tvrdenie je zo strany Žalobcu zavádzajúce a účelové, nakoľko
platnosť a účinnosť Zmluvy o postúpení pohľadávok vyplýva priamo z „nevybieleného a nezakrytého“
článku VII. bod 7.4.Žalovaný sa stotožňuje s tvrdením Žalobcu uvedeným v bode 56. Žaloby a to, že Žalobca uvádza
citované znenia komentárov účelovo. Z dôvodovej správy k novele zákona č. 390/2019 Z. z.1 bez
akýchkoľvek pochýb vyplýva, že neuplatnením zabezpečovacieho práva v základnej prihlasovacej

lehote nastávajú len procesné dôsledky spočívajúce v tom, že v priebehu konkurzu zabezpečený veriteľ
prichádza o možnosť uplatňovať procesné oprávnenia vyplývajúce zo ZKR.
Z hľadiska hmotného práva však môže záložný veriteľ prísť o záložné právo až v súvislosti s účinkami
pravidla podľa ust. § 93 ods. 2 ZKR, t.j. speňažením majetku.
Okrem samotnej dôvodovej správy sa s uvedeným výkladom sa stotožnil aj Okresný súd Košice II a

Krajský súd v Košiciach v konaniach uvedených v ďalších bodoch tejto časti vyjadrenia Žalovaného.
Žalobcom uvádzané dôvody, ktoré majú preukazovať zánik záložných práv Zabezpečeného veriteľa
boli absolútne totožné s tvrdeniami Žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod spis.
zn.: 35Cb/11/2016. Na strane 10. rozsudku zo dňa 29.09.2021, ktorým konajúci súd žalobu zamietol
v celom rozsahu, sa súd stotožnil s právnym názorom Úpadcu ako žalovaného v 1. rade a uviedol,
cit.: „Podľa názoru súdu však v zmysle žalobcom uvedeného ust. § 28 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.

účinnom do 31.12.2019, podľa ktorého, ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške doručenej
správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej
lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne, neuplatnením zabezpečovacieho práva v základnej
prihlasovacej lehote nastávajú len procesné dôsledky spočívajúce v tom, že v priebehu konkurzu
zabezpečený veriteľ prichádza o možnosť uplatňovať procesné oprávnenia vyplývajúce zo zákona

nositeľom zabezpečovacieho práva. Čiže ani táto argumentácia žalobcov nebola spôsobila privodiť
záver o zániku zabezpečovacieho práva. Na základe uvedeného tak súd dospel k záveru, že pohľadávky
z predmetných zmlúv o úvere existujú a že záložné právo z predmetných zmlúv o zriadení záložných
práv k nehnuteľnostiam nezaniklo.“
Rovnaký právny názor vyslovil aj Krajský súd v Košiciach, ktorý v právnej veci žalobcu K – ENERGY,

s.r.o., v konaní vedenom pod spis. zn.: 8S/148/2020 právoplatným rozsudkom zo dňa 30.03.2023 v bode
67. odôvodnenia rozsudku uviedol, že popretie pohľadávky a poradia zabezpečovacieho práva, ktorým
je pohľadávka zabezpečená, nespôsobuje zánik záložného práva ani ex lege.
Krajský súd v Košiciach tento právny názor potvrdil aj v právoplatne skončenej právnej veci žalobcu R E
G A, spol. s.r.o. Košice, so sídlom: Južná trieda 82, 040 01 Košice, IČO: 31 671 349, v konaní vedenom

pod spis. zn.: 6S/15/2020, v bode 68. odôvodnenia rozsudku zo dňa 17.03.2022.
K námietke neexistencie záložných práv pre rozpor s dobrými mravmi Žalovaný uvádza, že práve
Žalobca koná v rozpore s dobrými mravmi tým, že sa vyhýba plneniu svojich povinností vyplývajúcich
so záväzkovo právneho vzťahu s CPK, s.r.o. (pôvodne UCB). Žalobca je podnikateľským subjektom a
musí niesť zodpovednosť aj za riziko vyplývajúce z podnikateľskej činnosti.

ÚstavnýsúdSRvuznesenízodňa17.04.2013,spis.zn.:I.ÚS215/2013-13uviedol,cit.:„Ináčpovedané,
o obchádzanie zákona alebo konanie v rozpore so zákonom či dobrými mravmi nemôže ísť, pokiaľ
sťažovateľ dobrovoľne využije zákonom poskytnuté možnosti zabezpečenia záväzku...“
Konanie v rozpore s dobrými mravmi nemožno vyvodiť len zo všeobecných zásad, ale musia byť v
každom jednotlivom prípade konkretizované. Zároveň musí byť zrejmé, aj v čom konkrétne rozpor s

dobrými mravmi spočíva. Žalobca naopak neuviedol žiadne konkrétne porušenia dobrých mravov.
Argument Žalobcu, že konanie UCB bolo v rozpore s dobrými mravmi bolo tvrdené aj žalobcami
(spoludlžníkmi Úpadcu) v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II (v súčasnosti Mestský súd
Košice), spis. zn.: 33Cb/100/2020. V predmetnom konaní konajúci súd v bode 43. rozsudku posúdil
tvrdenie o rozpore s dobrými mravmi ako nepodstatné a účelové. Žalobca, rovnako ako žalobcovia v

konaní33Cb/100/2020,jepodnikateľskýmsubjektom,ktorýpôsobívpodnikateľskejsféreniekoľkorokov
a v zmysle právneho názoru Okresného súdu Košice II nie je možné brániť sa dobrými mravmi uvedením
do omylu a inými účelovými tvrdeniami.
Žalobcaúčelovouvádzaúverovézmluvy,kuktorýchuzavretiudošlovroku2014anásledneargumentuje
Dodatkom č. 1, ktorý bol uzavretý až v roku 2015. Žalobca neuvádza v akom rozsahu je zabezpečenie

niekoľkonásobne vyššie, všeobecne podsúva tvrdenia, ktoré nevie dostatočne preukázať a opomína
mnohé podstatné skutočnosti.
Žalobca napríklad opomenul, že nehnuteľnosti, ktorými si Zabezpečený veriteľ (pôvodne UCB)
zabezpečila svoje pohľadávky boli zničené a v súčasnosti sa nachádzajú pod niekoľkometrovou
zeminou, suťou a stavebným odpadom.

Stavba na LV č. XXXXX k.ú. B. D. so súpisným číslom XXXX J. K. C. XXX/XX, ktorá je vo vlastníctve
spoločnosti R E G A, spol. s.r.o. Košice (spoludlžník Úpadcu a záložca), a ktorá je zaťažená záložným
právom Zabezpečeného veriteľa – je v súčasnosti neexistujúcou stavbou, ktorá bola zničená. Okrem
uvedenej nehnuteľnosti došlo k zničeniu aj ďalších budov vo vlastníctve ostatných spoludlžníkov, ktorézabezpečovali pohľadávku Zabezpečeného veriteľa. Pozemky parciel registra „C“ s parc. č. XXX/XX,
XXX/XX, XXX/XX L. XXX/XX sú zasypané odpadom do výšky 8. poschodovej budovy. Spoludlžníci tak
svojvoľne znížili hodnotu svojho majetku takým spôsobom, že ho zničili.

Preto akákoľvek argumentácia spojená s niekoľkonásobne vyšším zabezpečením a s rozporom s
dobrými mravmi je zo strany Žalobcu fabuláciou s cieľom použiť akýkoľvek – hoci aj nepravdivý –
argument len aby sa vyhol plneniu svojich povinností vyplývajúcich so záväzkovo právneho vzťahu s
CPK, s.r.o.
Je nespochybniteľné, že UCB nijakým spôsobom nenútila Žalovaného ako ani Úpadcu či ostatných

spoludlžníkov vziať si úver. Bolo výlučne slobodnou vôľou všetkých spoludlžníkov, ktorí boli a sú
personálne a majetkovo prepojenými osobami vstúpiť do právneho vzťahu s UCB, pričom mali k
dispozícii podmienky, za ktorých UCB úver poskytuje. Je zrejmé, že banky pri poskytovaní úverov
požadujú niekoľkonásobne vyššiu hodnotu zabezpečenia ako je výška úveru, a to najmä z dôvodu
volatility hodnoty zálohu zabezpečujúceho pohľadávku v priebehu splácania úveru pri splatnosti úverov
dohodnutých na desiatky rokov.

Zároveň je nelogické, aby správanie CPK, s.r.o. v roku 2019 a 2020 malo za následok neplatnosť zmlúv
uzavretých v roku 2014 a 2015 pre rozpor s dobrými mravmi. UCB nekonala protiprávne ani svojvoľne
keď poskytla spoludlžníkom úver. Priam naopak, spoludlžníci vrátane Žalobcu konajú protiprávne keď
do dnešného dňa odmietajú vrátiť plnenie poskytnuté UCB.
Žalovanému napokon vôbec nie je zrejmé, aké obohatenie malo nastať na strane veriteľov, keďže tí

sa môžu uspokojiť iba do výšky ich pohľadávok a zvyšok musí byť v zmysle ustanovení ZKR vydané
vlastníkom nehnuteľností. Veritelia si nemôžu ponechať založený majetok na uspokojenie svojich
pohľadávok.
Predloženú Žalobu je potrebné posúdiť ako snahu Žalobcu vyhnúť sa plneniu, ku ktorému sa zaviazal
ako spoludlžník Úpadcu.

Žaloba obsahuje skutočnosti, ktoré sa svojím obsahom stotožňujú so skutočnosťami uvedenými
Žalobcom alebo inými spoludlžníkmi v samostatných súdnych konaniach, v ktorých boli posúdené a
na základe ich posúdenia boli žalobné návrhy súdmi zamietnuté. Samotné súdy posúdili argumenty a
konaniaŽalobcuaostatnýchspoludlžníkovzaúčelové,čoŽalovanýdokazujepredloženýmirozsudkami.
Majetok, ktorý je predmetom tohto konania zapísal Žalovaný do súpisu oddelenej podstaty

Zabezpečeného veriteľa ako majetok tretej osoby, t.j. Žalobcu, na základe platnej Zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 19.04.2014 uzavretej medzi UCB
a Žalobcom. Uvedená zmluva o zriadení záložného práva obsahuje všetky zákonom predpísané
náležitosti rovnako ako aj ostatné dokumenty, ktorých neplatnosť Žalobca napáda.
Žalovaný má za to, že zapísanie predmetného majetku Žalobcu do súpisu oddelenej podstaty

Zabezpečeného veriteľa je v súlade s ustanoveniami ZKR. Dôkazné bremeno preukázania, že existuje
dôvod na vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty Zabezpečeného veriteľa zaťažuje Žalobcu.
Žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol, keď v Žalobe neobsiahol žiadny legitímny dôvod na
vylúčenie majetku.
Zmluva o úvere, zmluva o kontokorentnom úvere, Dodatok č. 1 ako aj zmluva o zriadení záložného

práva boli predmetom samostatných súdnych konaní, ktoré Žalovaný uviedol vo svojom vyjadrení, a v
ktorom konajúce súdy zhodne zamietli žalobné návrhy Žalobcu alebo spoludlžníkov a vyslovili platnosť
týchto dokumentov.

5. Žalobca v replike zo dňa 6.9.2023 uviedol, že čo sa týka rozsudku Okresného súdu Košice II, sp.

zn. 35Cb/11/2016 zo dňa 29.09.2021, je pravdou, že tento bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach, sp. zn. 3Cob/29/2023 zo dňa 05.06.2023. Žalobca však má za to, že sa jedná o nesprávne a
nezákonné závery Krajského súdu v Košiciach v uvedenom rozsudku, ktorými bola naplnená existencia
dovolacích dôvodov, pričom v predmetnej veci bude podané dovolanie. Zároveň je potrebné poukázať
na to, že v zmysle ustálenej súdnej praxe a uznávanej právnej teórie závery súdov v tamojšom konaní

(35Cb/11/2016) netvoria prekážku „res iudicata“ pre účely tunajšieho súdneho konania, pričom v zmysle
ustálenej súdnej praxe a uznávanej právnej teórie zároveň platí, že prejudiciálne posúdenie nie je pre
iné súdne konania záväzné.
Žalovaný vo svojom vyjadrení iba sucho poukazuje na závery z uvedených (navyše či už
neprávoplatných a podľa názoru žalobcu aj nezákonných a nesprávnych) rozsudkov, bez toho, aby sa

akokoľvek vecne vysporiadal s podstatou argumentácie žalobcu, uvedenou v bodoch č. 8 – 29 žaloby.
Je potrebné podotknúť, že ani súdy v poukázaných rozsudkoch (35Cb/11/2016 zo dňa 29.09.2021,
33Cb/100/2020 zo dňa 17.01.2023, 3Cob/29/2023 zo dňa 05.06.2023) sa vôbec vecne nevysporiadali
s touto podstatnou argumentáciou žalobcu. Žalovaný iba sucho cituje vybrané pasáže z uvedenýchrozsudkov, ktoré však v žiadnom prípade neznamenajú vecné vysporiadanie sa s argumentáciou
žalobcu uvedenou v bodoch 8 – 29 žaloby. Dokonca, v samotnej žalobe (body 8 – 29) sú uvedené
argumenty, ktoré vyvracajú argumentáciu súdov z uvedených súdnych konaní, na ktorú vo svojom

vyjadrení poukazuje žalovaný.
Napríklad, k záveru z rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn. 35Cb/11/2016 zo dňa 29.09.2021,
citovanému v bode č. 10 vyjadrenia žalovaného, je potrebné poukázať na argumentáciu žalobcu
uvedenú v bode č. 13 žaloby, kde žalobca jasne argumentuje, prečo podmienku predloženia notárskej
zápisnicevzmysleDruhejčasti,článok4,písm.iv.Dodatkuč.1niejemožnéhodnotiťoptikoupodmienky

predloženia notárskej zápisnice v zmysle čl. 3.3.2 písm. d) Zmluvy o úvere, čím je vyvrátená logickosť
a správnosť citovaného záveru súdu v bode 10 vyjadrenia žalovaného. Žalovaný sa však s touto
argumentáciou žalobcu, uvedenou v bode č. 13 žaloby, nijako vecne nevysporiadal.
Žalovaný ďalej vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn. 33Cb/100/2020 zo dňa
17.01.2023 poukazuje na pasáže, ktoré nemajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k podstate argumentácie
žalobcu uvedenej v bodoch 8 – 29 žaloby. Podstatou argumentácie žalobcu v danom prípade je

namietanie absolútnej neplatnosti podmienky – predloženia notárskej zápisnice v zmysle Druhej časti,
článok 4, písm. iv. Dodatku č. 1, a to na podklade argumentácie uvedenej v bodoch 8 – 29 žaloby, s
následkom v podobe neprihliadania na túto podmienku (vzhľadom na Tretiu časť, článok 4 Dodatku č.
1), s dôsledkami uvedenými v bodoch č. 23 – 29 žaloby. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že s podstatou
tejto argumentácie sa ani žalovaný v jeho vyjadrení, ani žiadny zo súdov v poukázaných rozsudkoch,

vecne nevysporiadali.
K neplatnosti postúpenia pohľadávky žalobca uvádza, že aj v tomto prípade žalovaný iba sucho
a formalisticky odkazuje na rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn. 33Cb/100/2020 zo dňa
17.01.2023. Ani v tomto prípade však poukazy žalovaného neobstoja.
K poukazu žalovaného na bod č. 39 odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn.

33Cb/100/2020 zo dňa 17.01.2023, z ktorého má vyplývať záver, že postúpenie pohľadávky medzi
UCB a CPK, s.r.o. nebolo sporné, je tendenčným poukazom žalovaného. Predmetom súdneho konania
vedenéhonaOkresnomsúdeKošiceIIpodsp.zn.33Cb/100/2020totižnebolaargumentáciaobsiahnutá
v bodoch 30 – 41 tunajšej žaloby žalobcu. Z uvedeného dôvodu preto tamojší súd (33Cb/100/2020) v
rámci predbežného právneho posúdenia prirodzene dospel k záveru, že toto postúpenie sporné nie je.

Jedná sa však o záver iba pre účely tamojšieho súdneho konania (33Cb/100/2020), ktorý nie je schopný
nijako prejudikovať to, aby predmetné postúpenie pohľadávky bolo nesporné, a nie je schopný ani nijako
diskvalifikovať predmetnú argumentáciu žalobcu v tunajšom súdnom konaní.
Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného o splatnosti pohľadávky zo Zmluvy o úvere na deň 30.06.2015,
žalovaný odkazuje na predošlé body svojho vyjadrenia (6 – 18), ako aj na tam poukázané rozsudky.

Vzhľadom však na vyššie poukázanú nesprávnosť týchto záverov žalovaného ako aj uvedených súdov
(viď vyššie bod I. tohto vyjadrenia), je zrejmé, že aj tvrdenie žalovaného o tom, že pohľadávka zo Zmluvy
o úvere bola splatná dňa 30.06.2015, je pre účely tunajšieho súdneho konania nesprávne.
K poukazom žalovaného na konkurzné konanie vedené pod sp. zn. 30K/6/2020 a k jeho argumentácii,
že tamojší konkurzný súd musel ex offo skúmať, či pohľadávka veriteľa CPK, s.r.o. skutočne existuje, je

potrebné poukázať na to, že v zmysle rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR (viď napr. v uznesení pod
sp. zn. IV. ÚS 244/2018-15 zo dňa 05.04.2018) platí, že konkurzný súd nemôže vykonávať dokazovanie
existencie pohľadávky, ale toto musí byť predmetom samostatného súdneho konania. Predmetný
poukaz žalovaného teda nie je relevantný pre preukázanie existencie pohľadávky veriteľa CPK, s.r.o..
Záverom žalovaný iba sucho a bez ďalšieho tvrdí, že všetkým dlžníkom bola doručovaná rovnaká výzva,

čo je však účelové tvrdenie žalovaného. K tomu je potrebné opätovne poukázať na bod č. 37 a 40
žaloby, čo je podporené aj doloženými uzneseniami Okresného súdu Košice I, sp. zn. 32K/6/2020 zo
dňa 27.10.2020, a sp. zn. 31K/10/2020 zo dňa 11.11.2020.
K nezákonnosti postúpenia pohľadávky žalobca uvádza, že žalovaný účelovo relativizuje pochybnosti
objektívne vyplývajúce z toho, že niektoré časti Zmluvy o postúpení pohľadávky sú vybielené, tým, že

bez ďalšieho uvádza, že vybielené časti sa týkajú výlučne kúpnej ceny a ďalšej pohľadávky, ktorá nie je
predmetom tohto súdneho konania. Jedná sa však iba o nepreukázané tvrdenie žalovaného, o ktorom
objektívne možno mať dôvodné pochybnosti. Odkiaľ má žalobca a najmä konajúci súd mať istotu, že
vybielenéčastisatýkajúvýlučnekúpnejcenyaďalšejpohľadávky,ktorániejepredmetomtohtosúdneho
konania? Žalovaný tieto objektívne existujúce pochybnosti nevyvrátil, objektívne existujúce dôvodné

podozrenia uvedené v bodoch č. 42 – 44 žaloby pretrvávajú. Napokon, záverečný poukaz žalovaného na
čl. VII. bod 7.4 Zmluvy o postúpení pohľadávky, z ktorého má vyplývať jej platnosť a účinnosť, je scestný
a absurdný, nakoľko sa vôbec netýka podstaty veci (t. j. podstaty námietok obsiahnutých v bodoch 42– 44 žaloby), ktorým sa žalovaný zjavne účelovo snaží odvrátiť pozornosť od predmetných námietok
žalobcu.
Aj vo vzťahu k otázke namietaného zániku zabezpečenia titulom § 28 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. v znení

účinnom do 31.12.2019 žalobca uvádza, že žalovaný predovšetkým, bez vecného vysporiadania sa s
argumentáciou žalobcu uvedenou v bodoch 45 – 63 žaloby, argumentuje závermi rozsudku Okresného
súduKošiceII,sp.zn.35Cb/11/2016zodňa29.09.2021.Žalobcamázato,žezáverysúdovvtejtootázke
v tamojšom súdnom konaní (35Cb/11/2016) nesprávne a nezákonné, ktorými bola naplnená existencia
dovolacích dôvodov, pričom, ako už bolo uvedené vyššie, v predmetnej veci bude podané dovolanie.

Žalobca má za to, že sa jedná o nesprávny právny záver odvolacieho súdu v tejto otázke.
Vo vzťahu k poukazom žalovaného na právoplatné rozsudky Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn.
8S/148/2020 a 6S/15/2020, žalobca uvádza, že tieto poukazy sú irelevantné. V týchto konaniach o
správnych žalobách sa totiž tamojšie súdy nevenovali hmotnoprávnej otázke účinkov § 28 ods. 4 ZKR,
ale skúmajú iba správnosť postupu žalovaných Okresných úradov, katastrálny odbor, z procesného
hľadiska.

Žalovaný argumentuje aj dôvodovou správou k novele zák. č. 390/2019 Z. z., z ktorej má vyplývať
nesprávnosť právneho názoru žalobcu v predmetnej otázke. Táto argumentácia však neobstojí. V
prvom rade, z citovaného výňatku z dôvodovej správy k zák. č. 390/2019 Z. z., ktorým sa novelizovalo
s účinnosťou od 01.01.2020 ust. § 28 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z. z., nevyplýva nič, čo by vyvracalo
právny záver žalobcu a naopak potvrdzovalo opačný právny záver. Navyše, argumentácia dôvodovou

správou k novele k zák. č. 390/2019 Z. z., účinnou od 01.01.2020, vo vzťahu k právnej úprave
účinnej do 31.12.2019, nie je správna a zákonná ani z pohľadu princípu zákazu retroaktivity. Žalovaný
prostredníctvom dôvodovej správy k novele § 28 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z. z., účinnej od 01.01.2020,
ponúka súdu scestný výklad jasného znenia tohto zákonného ustanovenia, ktoré znelo v aplikovateľnej
podobe (t.j. v znení účinnom do 31.12.2019) takto: „Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške

doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej
prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne.“
Mimo dosiaľ uvedené, je potrebné uviesť, že právny predpis nemožno vykladať s odvolávkou na
nasledujúce novely, je potrebné uviesť, že v hmotnom práve platí zásada, že súd právo aplikuje podľa
znenia právnych predpisov v konkrétnom čase. V danom prípade je preto nutné aplikovať právny predpis

platný a účinný ku dňu podania prihlášky v konkurze na majetok úpadcu EXTEL INVEST s.r.o..
Na potvrdenie správnosti je potrebné nad rámec všetkého uviesť, že retroaktivita právnej úpravy je
výslovne zakázaná, neprípustná a túto nemožno vykonať zastreto či skryto cestou výkladu právnych
predpisov na základe ich následnej zmeny (novely) s poukazom na dôvodovú správu k tejto zmene,
ako sa o to snaží žalovaný. Navyše na to, aby mohol súd možnosť použiť neskoršiu úpravu, musel by

mať výslovné zákonné zmocnenie, ktoré je hmotnom práve v zásade prípustné len v rovine trestného
konania.
Podľa publikácie Občianske právo hmotné (tretie doplnené a prepracované vydanie, B. I. a kolektív,
ISBN 80-8078-084-6, 2006, str.27 dole pod písm. e)): „Zákaz retroaktivity vyjadruje záujem na zachovaní
istoty už existujúcich právnych vzťahov v prípade ich novej právnej úpravy. Ide najmä o to, aby sa

už nadobudnuté práva v dôsledku novej právnej úpravy nemohli odňať a aby sa podľa novej právnej
úpravy neposudzovali právne skutočnosti a právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou novej právnej
úpravy. Aj keď táto zásada má väčší význam v trestnom práve, zákaz (pravej) retroaktivity v slovenskom
súkromnom práve sa plne rešpektuje. Vo všeobecnosti sa pripúšťa len tzv. nepravá retroaktivita, pri
ktorej vlasnte o spätnú účinnosť nejde.“

Použitím argumentum ad absurdum by sme totiž museli pripustiť v prípade akceptácie právneho názoru
žalovanéhonáslednýprecedenčnýchaoskončiacivúplnejprávnejneistote,kedybymohlistranysporuv
konaniach pred súdom podľa novelizovaného znenia žiadať, aby súd toto vykladal podľa staršej právnej
úpravy.
Navyše sudcovská tvorba práva v danom prípade neprichádza v úvahu, nakoľko tá je v zásade prípustná

na vypĺňanie medzier v zákone, v podobe analógie. Zákonodarca od prijatia od prijatia zák. č. 7/2005
Z. z. opakovane do účinnosti aplikovateľného znenia menil znenie daného zákonného ustanovenia vo
vzťahu k prihlasovaniu zabezpečených pohľadávok, avšak dôsledok neprihlásenia v základnej lehote
bol pri všetkých zmenách vždy rovnaký a síce NEPRIHLÁSENIE ZABEZPEČOVACIE PRÁVA = JEHO
ZÁNIK.

Správnosť a nevyvrátiteľnosť argumentácie žalobcu je navyše potvrdená aj znením § 103 zák. č. 7/2005
Z. z., ktorý priamo pripúšťa obnovu zabezpečovacieho práva v jedinom prípade a síce v prípade zrušenia
rozhodnutia o vyhlásení konkurzu na základe rozhodnutia odvolacieho súdu. Systém a štruktúra zák.
č. 7/2005 Z. z. tak jasne počíta so zánikom zabezpečovacích práv a predostiera jednoznačný úmyselzákonodarcu potvrdený viacerými novelami. K neexistencii záložných práv pre rozpor s dobrými
mravmi žalobca uvádza, že žalovaný sa v tejto časti jeho vyjadrenia nijako vecne nevysporiadal s
podstatouargumentáciežalobcuuvedenejvbodoch64–68žaloby.Žalovanýajnatomtomiesteúčelovo

podsúva konajúcemu súdu záver z (navyše neprávoplatného) rozsudku Okresného súdu Košice II, sp.
zn. 33Cb/100/2020 zo dňa 17.01.2023, že tento potvrdil, že konanie UCB bolo v súlade s dobrými
mravmi. Aj tu je však potrebné zdôrazniť, že predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom
súde Košice II pod sp. zn. 33Cb/100/2020 nebola argumentácia obsiahnutá v bodoch 64 – 68 tunajšej
žaloby žalobcu. Z uvedeného dôvodu preto žalovaným poukázaný záver z tohto rozsudku nie je pre

tunajšie súdne konanie relevantný. Žalovaný sa snaží zjavnú prezabezpečenosť pohľadávky zjemniť
aj jeho tvrdeniami, že niektoré zabezpečujúce budovy (ktoré dokonca v prevažnej miere žalovaný
ani nešpecifikuje) boli zničené, nehnuteľnosti znehodnotené, kde sa však jedná o nepreukázané a
všeobecné tvrdenia žalovaného, kde žalovaný v konkrétnej rovine nešpecifikuje ani to, ako tieto ním
tvrdené skutočnosti majú odôvodňovať materiálnu potrebu zabezpečenia predmetnej pohľadávky v jej
plnom rozsahu. Žalobca aj na tomto mieste popiera, aby zabezpečenie predmetnej pohľadávky UCB

bolo primerané.
Žalovaný sa účelovo snaží o navodenie dojmu o konaní žalobcu a ďalších spoludlžníkov v rozpore s
dobrými mravmi poukazovaním na údajné nezaplatenie úverových pohľadávok a na údajnú neochotu
žalobcu a ďalších spoludlžníkov splniť si svoje povinnosti z úverového vzťahu. Žalobca navodenie
takéhoto dojmu rezolútne popiera, jedná sa o tvrdenia žalovaného vytrhnuté z kontextu, kde kontext

je daný o. i. aj v zmysle bodov 64 – 68 žaloby (osobitne body 67 a 68 žaloby), s ktorým sa žalovaný
vôbec nevysporiadal.
Záverom žalobca uvádza, že na Mestskom súde Košice sa pod sp. zn. 43Cbi/13/2023 sa medzi
spoločnosťou K – ENERGY, s.r.o. ako žalobcom a totožným žalovaným ako v tunajšom súdnom konaní
vedie súdne konanie o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty v totožnom konkurze (vedenom

na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 30K/6/2020), a to na v zásade na základe totožných skutkových
a právnych argumentov. Aj v tamojšom súdnom konaní (43Cbi/13/2023) podal žalovaný vyjadrenie k
žalobe, kde argumentuje v zásade totožnými skutkovými a právnymi argumentmi. Žalobca navrhuje do
tunajšieho súdneho konania pripojiť súdny spis konania vedeného na Mestskom súde Košice pod sp.
zn. 43Cbi/13/2023.

Napriek v zásade totožnej argumentácii žalovaného v uvedenom súdnom konaní (43Cbi/13/2023),
pre ktorú žalovaný navrhoval zamietnuť tamojšiu žalobu, však zo strany žalovaného došlo vo
vzťahu k majetku, ktorého vylúčenia sa spoločnosť K – ENERGY, s.r.o. v tamojšom súdnom konaní
(43Cbi/13/2023) domáha, k jeho vylúčeniu zo súpisu v celom rozsahu.

6.Žalovanývduplikezodňa21.9.2023uviedol,žeŽalobcavosvojomVyjadreníneuvádzažiadneďalšie,
resp. iné skutočnosti než uviedol v žalobe zo dňa 14.04.2023. Argumentácia Žalobcu spočíva v označení
rozhodnutí súdov (vrátane právoplatných a ktoré napriek tvrdeniam Žalobcu súvisia s predmetom tohto
konania) za nezákonné a nesprávne. Žalobca tvrdí, že skutočnosti uvedené a posúdené inými súdmi
nie sú pre toto konanie o vylúčenie majetku relevantné. Je potrebné uviesť, že v Žalobcom namietaných

súdnych konaniach použil Žalobca totožnú argumentáciu ako v prebiehajúcom konaní o vylúčenie
majetku.
Tvrdenia Žalobcu k zániku záväzku zo Zmluvy o úvere č. XXXXXX/XXXX/XXXX a Zmluvy o
kontokorentnom úvere č. XXXXXX/XXXX/XXXX sú zavádzajúce a nepravdivé. Súdy v rozhodnutiach,
na ktoré poukázal Žalovaný sa vysporiadali s argumentáciou Žalobcu, ktorá je (ako sme už uviedli)

totožná s argumentáciou uvedenou v Žalobe Žalobcom. Podstatu argumentácie Žalobcu o absolútnej
neplatnosti podmienky Dodatku č. 1 Okresný súd Košice II, spis. zn.: 35Cb/11/2016 posúdil, a tento
právny názor (s ktorým sa Žalovaný v plnom rozsahu stotožňuje) uviedol Žalovaný vo svojom vyjadrení
zo dňa 29.06.2023.
Žalobca tvrdí, že podmienka dojednaná v Dodatku č. 1 je neplatná pre jej (údajnú) neurčitosť a

nemožnosť.
Po prvé, vymedzenie podmienky je určité. Obsahové náležitosti notárskej zápisnice o priamej
vykonateľnosti vyplývajú priamo z Exekučného poriadku v ust. § 45 ods. 2 písm. c)1, pričom vymedzenie
zabezpečovanej pohľadávky vyplýva z odkazu na „túto zmluvu“ (teda Zmluvu o úvere). Nemôžu teda
vzniknúť pochybnosti o výške, splatnosti a iných parametroch zabezpečovanej pohľadávky.

Po druhé, ide o bežnú formuláciu objavujúcu sa v mnohých úverových zmluvách. Konštatovanie
neplatnosti týchto dojednaní by bolo v rozpore s ustálenou praxou na Slovensku, ako aj s ustálenou
judikatúrou Ústavného súdu SR, podľa ktorého je potrebné pri výklade právnych úkonov preferovaťvýklad zakladajúci ich platnosť pred výkladom zakladajúcim ich neplatnosť (I. ÚS 242/07, podobne I. ÚS
640/2014, I. ÚS 184/2015, II. ÚS 294/2018).
Je teda zjavné, že podmienka bola dostatočne určitá na to, aby strany Dodatku vrátane právneho

predchodcu Úpadcu vedeli, ako ju splniť. Inými slovami, ak právny predchodca Úpadcu ešte podľa
pôvodnej Zmluvy o úvere vedel, ako rovnako formulovanú podmienku Zmluvy o úvere splniť, je tvrdenie,
že podmienka uvedená v Dodatku bola zrazu neplatná pre neurčitosť, zjavne účelové. Rovnaký právny
názor zaujal aj Okresný súd Košice II v rozsudku zo dňa 29.09.2021, spis. zn.: 35Cb/11/2016.
Na základe vyššie uvedeného má Žalovaný za to, že podmienka bola zrozumiteľná a tým aj určitá a

objektívne splniteľná, čím došlo k splatnosti úveru dňom 30.06.2015.
Žalobca ďalej v Žalobe uvádza vznik škody z titulu ušlého zisku. V žalobe označuje Žalobca konanie
Úpadcu za protiprávne. Ak teda Žalobca trvá na údajnej protiprávnosti konania UCB, nemohlo predsa
dôjsť k platnému odstúpeniu od nájomnej zmluvy tak ako uvádza Žalobca a tak ani ku vzniku škody.
Žalobca sa mal v tomto prípade domáhať určenia neplatnosti odstúpenia.
Žalobca teda prezentuje dve protichodné argumentácie. Buď bolo zosplatnenie úveru platné a v takom

prípade nedošlo k porušeniu povinnosti. Alebo bolo zosplatnenie úveru neplatné, ale v takom prípade
nemohlo byť dôvodom pre platné odstúpenie. Žalobca nemôže tvrdiť A, keď sa mu to hodí, a potom
vzápätí tvrdiť non-A, keď sa mu pre zmenu hodí to. Žalovaný považuje za nepochybné, že nárok Žalobcu
na náhradu škody nemohol vzniknúť, a to ani keby akceptoval absurdnú hypotézu Žalobcu, že UCB
porušilo svoju právnu povinnosť. Žalovaný trvá na tom, že nemalo ako platne dôjsť k započítaniu

údajného nároku na náhradu škody Žalobcu voči pohľadávke zabezpečeného veriteľa CPK, s.r.o. listom
zo dňa 12.01.2016 uvedeným v Žalobe, keďže žiadny takýto nárok ani nevznikol. Keďže v zmysle
uvedeného pohľadávka nezanikla, nezaniklo logicky ani záložné právo z dôvodu podľa § 151md ods. 1
písm. a) Občianskeho zákonníka, t. j. zánikom pohľadávky.
K neplatnosti postúpenia pohľadávky je Žalovaný názoru, že Žalobca vo svojom Vyjadrení nepredložil

žiadne ďalšie podstatné argumenty a preto Žalovaný odkazuje na svoje tvrdenia uvedené v podaní zo
dňa 29.06.2023.
K tvrdeniam žalobcu o nezákonnosti postúpenia pohľadávky žalovaný uvádza, že Zmluva o postúpení
pohľadávok je jednoznačná a rovnako jednoznačné je aj to, čo je predmetom zabielenia niektorých častí.
Keďnapríkladvčl.IIIbod3.2.jeustanovené„PostupníksazaväzujezaplatiťPostupcovizaPostupované

pohľadávky dohodnutú odplatu vo výške – vybielená časť – EUR (ďalej len „Odplata“)“ tak je zrejmé, že
pod vybielenou časťou je výška odplaty.
Nakoľko argumenty Žalobcu sú v tejto časti absolútne a jednoznačne účelové, prehnané a v rozpore s
právnym a faktickým stavom, Žalovaný sa pridržiava svojich tvrdení vo vyjadrení zo dňa 29.06.2023.
Žalovaný k tvrdeniam žalobcu o zániku záložných práv zabezpečujúcich pohľadávku spoločnosti CPK,

s.r.o. uvádza, že ak teda zákonodarca v dôvodovej správe v čl. XV bod 3 k zákonu č. 390/2019
Z. z. uviedol, že ustanovenie § 28 ods. 4 ZKR sa precizuje, tak v súvislosti s vyššie uvedeným
jednoznačne myslel, že komentované ustanovenie sa v časti týkajúcej sa zabezpečovacieho práva
upresňuje. Predchádzajúce znenie bolo nepresné (preto si vyžadovalo precizovanie), ale zákonodarca
touto novelou nemal úmysel zmeniť právny stav, pretože tento mal byť jasný aj za predchádzajúcej

(nepresnej) textácie ustanovenia. V tomto prípade novelou zákona nedošlo k zmene ustanovenia, ktorá
by predstavovala retroaktivitu tak ako tvrdí Žalobca.
Žalovaný opätovne uvádza, že v prípade ustanovenia § 28 ods. 4 ZKR ide o precizovanie právnej
úpravy, keďže cieľom zákonodarcu pri uvedenej zmene, ktorý možno vyvodiť z jeho uplatňovania v praxi
ako aj samotnej dôvodovej správy k ZKR, je upresnenie právnych účinkov spojených s neuplatnením

zabezpečovacieho práva v konkurze v zákonom stanovenej lehote.
Žalovaný k tvrdeniam žalobcu o neexistencii záložných práv pre rozpor s dobrými mravmi uvádza, že
Žalobca ako aj ostatní spoludlžníci pristúpili k záväzku Úpadcu dobrovoľne a dobrovoľne založili svoj
majetok v prospech UCB, v súčasnosti zabezpečeného veriteľa CPK, s.r.o. Ak Žalobcovi pripadala
miera zabezpečenia viac než miliónovej pohľadávky nehnuteľnosťami neprimeraná, nemusel predsa do

záväzkovo-právneho vzťahu s UCB vstúpiť.
Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi nevyplýva iba z obsahu právneho úkonu (v tomto prípade
zriadenia záložného práva), ale tiež z celkového charakteru dojednania - v zmysle zhrňujúceho
zohľadnenia obsahu, pohnútky a účelu, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých
bol právny úkon uzatvorený. Ako Žalovaný už uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 29.06.2023, Úpadca

a spoludlžníci, t.j. aj Žalobca vstúpili do právneho vzťahu s UCB dobrovoľne s vopred známymi
podmienkami poskytnutia úveru s cieľom podporiť podnikateľskú činnosť Úpadcu, resp. jeho právneho
predchodcu. UCB poskytovala finančné prostriedky s vopred určenými podmienkami ich poskytnutia ako
aj právnymi následkami ich nevrátenia zo strany Úpadcu a spoludlžníkov.Žalobca ako spoludlžník bol vopred oboznámený s podmienkami poskytnutia úveru a podmienkami jeho
zabezpečenia. Zabezpečenie pohľadávky zo strany UCB nemôže byť v žiadnom prípade považované
za konanie v rozpore s dobrými mravmi. To, že konanie UCB nebolo v rozpore s dobrými mravmi potvrdil

aj Okresný súd Košice II v rozsudku zo dňa 17.01.2023 v konaní vedenom pod spisovou značkou
33Cb/100/2020.
Vo veci vylúčenia majetku, na ktoré Žalobca odkazuje v bode VI. Vyjadrenia Žalovaný uvádza, že k
vylúčeniu predmetného majetku došlo na základe späťvzatia časti prihlášky zabezpečeného veriteľa
CPK, s.r.o., výlučne v časti zabezpečenia týkajúceho sa majetku spoločnosti K – ENERGY, s.r.o. a nie

na základe svojvôle Žalovaného ako správcu Úpadcu.
Žalovaný má za to, že zapísanie predmetného majetku Žalobcu do súpisu oddelenej podstaty
Zabezpečeného veriteľa je v súlade s ustanoveniami ZKR. Dôkazné bremeno preukázania, že existuje
dôvod na vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty Zabezpečeného veriteľa zaťažuje Žalobcu.
Žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol, keď v Žalobe a Vyjadrení neobsiahol žiadny legitímny dôvod
na vylúčenie majetku.

Žalovaný považuje návrhy Žalobcu na vykonanie navrhnutých dôkazov za nehospodárne a neefektívne,
nakoľkopredmetomdokazovaniamajúbyťvyjadreniatretíchosôb,ktoréniesúúčastníkmitohtokonania.
Z dôvodu hospodárnosti a nadbytočnosti Žalovaný navrhuje, aby súd zamietol návrhy Žalobcov a tieto
dôkazy nevykonal.
NazákladevyššieuvedenýchskutočnostítýmtoŽalovanýžiada,abyMestskýsúdKošiceŽalobuvcelom

rozsahu zamietol.

7. Súd na prejednanie a rozhodnutie veci nariadil pojednávanie dňa 22.9.2025. Pojednávania sa
nezúčastnil žalobca ani žalovaný. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil podaním
zo dňa 19.9.2025. Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu
v priebehu konania a ich písomnými podaniami a zistil tento skutkový stav:

9. Súd mal v konaní preukázané, že na majetok úpadcu, spoločnosti Terminal South s.r.o, IČO : 47

520 477 ( ďalej len „úpadca" ) bol vyhlásený konkurz a to zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu
Obchodnom vestníku č. 207/2021 dňa 27.10.2021 (konkurzné konanie vedené Mestským súdom Košice
sp. zn. 30K/6/2020).

10. Úpadca, spoločnosť Terminal South s.r.o., IČO: 47 520 477 je právnym nástupcom spoločnosti

EXSON CORP s.r.o., IČO : 46 515 313 od 23.10.2015.

11. Dňa 19.5.2014 uzavrel UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. s právnym predchodcom
žalovaného spoločnosťou EXSON CORP s.r.o. ako klientom Zmluvu o úvere č. XXXXXX/XXXX/XXXX
s výškou úveru 2.400.000 € s dňom splatnosti úveru 30.6.2015. V bode 3.3. Zmluvy boli dohodnuté

podmienkyčerpaniapriprvomčerpaníúveru,najneskôrkudňučerpaniaúveru,pričompodľabodu3.3.2.
klient na zabezpečenie pohľadávok banky podľa tejto zmluvy predloží a odovzdá banke listiny, alebo iné
doklady na preukázanie a vykonávanie práv banky zo zabezpečenia dojednaného v tejto zmluve a to
okrem iného podľa bodu 3.3.2. písmeno d) notársku zápisnicu vyhovujúcu dojednaniam o zabezpečení
v tejto zmluve.

12. Zároveň v ten istý deň 19.5.2014 uzavrel UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. za
účelom zabezpečenia uspokojenia záložného veriteľa a plnenia dlžníka z predmetu záložného práva, ak
pohľadávka záložného veriteľa, ktorá sa záložným právom zabezpečuje určená v tejto zmluve nebude
splnená riadne a včas, zmluvy o zriadení záložného práva a to č. XXXXXXX/XXXX/XXXX so záložcom

spoločnosťou EXTEL INVEST s.r.o., pričom dlžníkom bol právny predchodca žalovaného spoločnosť
EXSON CORP s.r.o. a číslo XXXXXXX/XXXX/XXXX rovnako s dlžníkom právnym predchodcom
žalovaného spoločnosťou EXSON CORP s.r.o. s tým, že zmluvami o úvere na účely týchto zmlúv
sú zmluvy o úvere uzavreté dňa 19.5.2014 u záložného veriteľa pod číslami XXXXXX/XXXX/XXXX a
XXXXXX/XXXX/XXXX.

13. Následne dňa 21.5.2014 bola právnym predchodcom žalovaného spísaná Notárska zápisnica u
notára JUDr. Mariána Petra, notára v K., G. C. XX pod číslom N176/2014, ktorej účastník EXON CORP
s.r.o. okrem iného vyhlásil, že Zmluvu o úvere č. XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 19.5.2014 mu boliUniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. poskytnuté finančné prostriedky vo výške 2.400.000
€ a tieto sa zaväzuje vrátiť najneskôr do 30.6.2015 postupne po častiach a tiež vyhlásil, že Zmluvou
o kontokorentnom úvere č. XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 19.5.2014 mu boli UniCredit Bank Czech

Republic and Slovakia, a.s. poskytnuté finančné prostriedky vo výške úverového limitu 422.000 €
najneskôr do 31.12.2014. V čl. IV. tejto Notárskej zápisnice bolo uvedené, že táto obsahuje právny
záväzok, v ktorom je presne označená osoba oprávnená, osoba povinná, právny dôvod, predmet a čas
plnenia a povinná osoba v Notárskej zápisnici s exekúciou súhlasí, je vykonateľná.

14. Na základe žiadosti žalovaného zo dňa 29.5.2014 došlo k poskytnutiu úveru z titulu Zmluvy o úvere
č. XXXXXX/XXXX/XXXX vo výške 2.400.000 € a poskytnutiu úveru v sume 422.000 € z titulu Zmluvy
o kontokorentnom úvere č. XXXXXX/XXXX/XXXX a to dňa 30.5.2014, čo vyplýva z účtu právneho
predchodcu žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXX/XXXX.

15. Dňa 11.5.2015 bol uzavretý Dodatok č. 1 k Zmluve o úvere č. XXXXXX/XXXX/XXXX medzi UniCredit

Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. ako bankou a právnym predchodcom žalovaného ako klientom
a spoludlžníkmi 1 2 3 4, a to spoločnosťami EXTEL INVEST s.r.o., K-ENERGY s.r.o., CESTA Barca
s.r.o. a RERA AIR s.r.o. obsahom, ktorého bola okrem iného zmena dňa splatnosti istiny a splácania
úveru tak, že deň splatnosti úveru je 31.12.2019, ako aj doplnenie podmienok účinnosti zmien podľa
bodu 3 tohto dodatku, keď zmluvné strany sa dohodli, že zmeny splatnosti a splácania úveru podľa

bodu 3 vyššie nadobudnú účinnosť až po splnení nasledovných podmienok, okrem iného aj v bode iv)
vymedzenej podmienky, že klient predloží banke aktuálnu Notársku zápisnicu vyhovujúcu podmienkam
zmluvy v znení tohto Dodatku.

16. Listom zo dňa 17.8.2015 vyzvala UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. žalovaného

na úhradu záväzku zo Zmluvy o úvere č. XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 19.5.2014 a zo Zmluvy o
kontokorentnom úvere č. XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 19.5.2014, nakoľko úver zo Zmluvy o úvere
sa stal splatným dňa 30.6.2015, pretože v zmysle Dodatku č. 1 zo dňa 11.5.2015 zmeny splatnosti a
splácania úveru v tomto dodatku dojednané nadobudnú účinnosť až po splnení konkrétnych podmienok
a vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ neboli splnené všetky stanovené podmienky účinnosti novej

splatnosti úveru platí pôvodný dátum splatnosti 30.6.2015. Zároveň UniCredit Bank Czech Republic
and Slovakia, a.s. vo výzve upozornila žalovaného, že doposiaľ neuhradil splatný záväzok zo Zmluvy
o kontokorentnom úvere pri splatnosti dňa 31.12.2014. Na základe uvedeného UniCredit Bank Czech
Republic and Slovakia, a.s. žiadala, aby žalovaný svoje peňažné záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o
úvere a Zmluvy o kontokorentnom úvere uhradil do piatich dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Túto výzvu

na úhradu záväzku - Pokus o zmier zo dňa 17.8.2015 doručila UniCredit Bank Czech Republic and
Slovakia, a.s. na vedomie aj spoludlžníkom, spoločnostiam EXTEL INVEST s.r.o. , K-ENERGY s.r.o.,
Terminal Košice s.r.o. a RERA AIR s.r.o.

17. Následne listom zo dňa 26.11.2015 oznámila UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.

žalovanému, že vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávky banky na zaplatenie úveru zo Zmluvy o úvere
a úveru zo Zmluvy o kontokorentnom úvere zabezpečené záložným právom neboli žalovaným ako
dlžníkom v stanovenej lehote uhradené, začína výkon záložného práva na základe záložných zmlúv a to
predajom založených nehnuteľností na dražbe podľa Zákona č. 527/2002 Zb. zákonov o dobrovoľných
dražbách. Toto oznámenie o začatí výkonu záložného práva UniCredit Bank Czech Republic and

Slovakia, a.s. doručila i spoločnostiam K-ENERGY s.r.o. ako záložcovi a spoludlžníkovi, spoločnosti
TerminalKošices.r.o.akozáložcoviaspoludlžníkovi,spoločnostiREGAs.r.o.,akozáložcovi,spoločnosti
METRO Building s.r.o. ako záložcovi, spoločnosti EXTEL INVEST s.r.o. ako spoludlžníkovi a spoločnosti
RERA AIR s.r.o. ako spoludlžníkovi.

18. Spoločnosť K- ENERGY, s.r.o. listom zo dňa 12.l.2016 oznámila UniCredit Bank Czech Republic and
Slovakia, a.s., že úverová pohľadávka zo Zmluvy o úvere nie je splatná a Dodatok č. l zo dňa 11.5.2015
je platný a účinný a teda zmeny splatnosti a splácania úverovej pohľadávky, ktoré boli v predmetnom
dodatku dohodnuté, nadobudli účinnosť, nakoľko boli splnené všetky platné a možné podmienky v
predmetnom dodatku uvedené. Súčasne mu oznámil, že podmienka predloženia ,, aktuálnej Notárskej

zápisnice vyhovujúcej podmienkam zmluvy v znení tohto dodatku“ je neurčitá a pre spoločnosť K-
ENERGY s.r.o. nie je ani možné zabezpečiť jej splnenie. Súčasne UniCredit Bank Czech Republic
and Slovakia, a.s. oznámil, že v súvislosti s jeho protiprávnym konaním a to neoprávneným uplatnením
nesplatnej pohľadávky voči spoločnosti K-ENERGY s.r.o. vznikla tejto spoločnosti škoda z titulu ušléhozisku, uhradenej zmluvnej pokuty a nemajetkovej ujmy, pohľadávka vo výške 2.699.485,30 €, ktorú si
započítava vo výške v akej sa tieto vzájomné pohľadávky kryjú. Pohľadávka spoločnosti K- ENERGY,
s.r.o. mala vzniknúť v dôsledku toho, že ako prenajímateľ mal so spoločnosťou Rogervila Company a.s.

ako nájomcom uzavretú dňa 30.7.2015 Zmluvu o nájme nebytových priestorov (ktoré boli predmetom
predmetných záložných zmlúv) od ktorej však nájomca odstúpil listom zo dňa 15.9.2015 a to vzhľadom
na list UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. zo dňa 17.8.2015, ktorým od spoločnosti K-
ENERGY, s.r.o. požaduje zaplatenie sumy úveru vo výške 2.283.003,18 €.

19. Spoločnosť CPK s.r.o. ako postupník nadobudol podpísaním Zmluvy o odplatnom postúpení
pohľadávok č. XXXXXXX-XXX-XXXXX-XXXX-XXX zo dňa 29.10.2019 so spoločnosťou UniCredit
Czech Republic & Slovakia a.s. pohľadávky vyplývajúce zo Zmluvy o úvere č. XXXXXX/XXXX/XXXX a
Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXX/XXXX/XXXX.

20. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:

21. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“) právny úkon je prejav
vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy
s takýmto prejavom spájajú.

22. Podľa § 36 ods. 1 OZ vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie
podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.

23. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 266 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ,,OBZ“) prejav vôle sa
vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy
alebo jej musel byť známy.

25. Podľa § 266 ods. 2 OBZ v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa
prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav
vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla
v tomto styku prikladá.

26. Podľa § 266 ods. 3 OBZ pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky
okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi
sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

27. Podľa § 497 OBZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

28. Podľa § 504 OBZ dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak
do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

29. Podľa § 78 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ,,ZKR“) ten, koho
majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, si
môže uplatniť u správcu, že sa vec nemala do súpisu zahrnúť, najneskôr však do rozvrhnutia výťažku
zo speňaženia dotknutého majetku. Správca bezodkladne zapíše poznámku v prospech osoby, ktorá

si toto právo uplatnila.

30. Podľa § 78 ods. 4 ZKR súd uloží osobe uvedenej v návrhu správcu, aby v lehote určenej súdom nie
kratšej ako 30 dní podala žalobu proti správcovi. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá
sa, že zahrnutie veci do súpisu je nesporné. O následku zmeškania tejto lehoty súd vyzvanú osobu

poučí. Ak je to potrebné, súd na návrh správcu vydá uznesenie osvedčujúce, že vyzvanej osobe márne
uplynula lehota na podanie tejto žaloby.31. V danom prípade bolo pre rozhodnutie vo veci primárne posúdenie, či dojednanie v Dodatku č. 1 k
Zmluve o úvere, dotýkajúce sa predmetnej notárskej zápisnice, bolo určité a možné.

32. V zmysle základnej súkromnoprávnej definície právneho úkonu podľa § 34 OZ je právny úkon prejav
vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy
s takýmto prejavom spájajú. Materiálnu podstatu právneho úkonu predstavuje vôľa, resp. jej prejav.
V zmysle § 37 ods. 1 OZ sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak
je neplatný. Tieto náležitosti úzko súvisia s vôľou i s jej prejavom. V prípade, ak má prejav vôle (alebo

aj vôľa samotná) vady, napríklad v podobe absencie slobodnej vôle, vážnosti, určitosti prejavu vôle
a zrozumiteľnosti, následkom týchto vád je neplatnosť právneho úkonu.
Zpohľaduprávajerelevantnávôľaajjejprejav.Vôľaakovnútornýstavčlovekajevšakťažkopoznateľná.
Právne následky sa spravidla vyvodzujú z jej prejavu. Vady vôle môžu byť spojené s absolútnou
neplatnosťou aj s relatívnou neplatnosťou (ustanovenia o omyle). Vo vzťahu k prejavom vôle je dôležité
posudzovať ich určitosť a zrozumiteľnosť. Pre tretie osoby je vnímateľný práve prejav vôle, ktorým je

vyjadrený obsah právneho úkonu, a nie jeho vôľa. A práve na spoznávanie obsahu právneho úkonu
slúžia interpretačné pravidlá.
Pravidlá pre interpretáciu právnych úkonov sú špeciálne upravené v Obchodnom zákonníku (§ 266 OBZ)
čo znamená, že ich aplikácia má v obchodnoprávnych vzťahoch pred ustanoveniami občianskeho práva
prednosť.

Zohľadnenie prejavu vôle podľa skutočného úmyslu konajúcej osoby, ktorý má prednosť pred
gramatickým vyjadrením, je významným rozdielom interpretačných pravidiel zakotvených v Občianskom
zákonníku a Obchodnom zákonníku. Obchodnoprávna úprava, § 266 ods. 1 OBZ preferuje vôľu
konajúcich osôb pred gramatickým výkladom obsahu právneho úkonu, a preto je menej formálna.
Obchodný zákonník však pri výklade právnych úkonov preferuje skutočnú vôľu účastníkov.

V ustanovení § 266 OBZ sú upravené osobitné výkladové pravidlá pre právne úkony, ktoré majú
kogentnú povahu. Výkladové pravidlá sú aj hierarchicky usporiadané, čo znamená že prioritu má
mať výklad podľa úmyslu konajúcej osoby, nasleduje výklad podľa obvyklého významu a napokon
pravidlo contra proferentem.
Podmienkou zohľadnenia úmyslu konajúcej osoby je, že tento úmysel konajúcej osoby musí byť známy

strane, ktorej bol určený. Jeho aplikácia do úvahy by mala prichádzať iba vtedy, ak je úmysel konajúcej
osoby nesporný a tiež musí byť preukázané, že je druhej strane známy. Ak je teda prejav vôle (napr.
slovo alebo text) v rozpore s úmyslom konajúcej osoby, ktorý je druhej strane známy, prednosť má práve
výklad podľa úmyslu konajúcej osoby.
Zákonné znenie prikazuje zohľadniť pri výklade všetky okolnosti, pričom demonštratívne uvádza tri, a to:

(i) rokovania o uzavretí zmluvy, (ii) prax, ktorú medzi sebou strany zaviedli a (iii) následné správanie
sa strán. Obchodnú prax treba vnímať ako konkrétne pravidlá zavedené medzi stranami. Môžu to byť
tzv. „individuálne“ obchodné zvyklosti. Nasledujúce správanie sa strán je tiež významnou okolnosťou,
ktorá zohľadňuje správanie sa v čase po uzavretí zmluvy, spravidla ešte pred obdobím, keď došlo medzi
stranami k vzniku rozporov. Okrem týchto troch možno prihliadať aj na ďalšie okolnosti. Malo by však

platiť, že žiadne z okolnosti nesmú modifikovať prejav vôle strán a meniť jeho obsah.

33. Pri právnom posúdení sporného právneho úkonu vychádzal súd najmä zo zásad viažucich sa na
ust. § 266 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka, pri zistenom skutkovom stave, ktorý strany sporu v
zásade nečinili sporným. V konaní nebolo sporné, že dňa 19.5.2014 uzavrela UniCredit Bank Czech

Republic and Slovakia, a.s. s právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou EXSON CORP s.r.o. ako
klientom Zmluvu o úvere č. XXXXXX/XXXX/XXXX s výškou úveru 2.400.000 Eur s dňom splatnosti úveru
30.6.2015, pričom v bode 3.3. Zmluvy boli dohodnuté podmienky čerpania pri prvom čerpaní úveru,
najneskôr ku dňu čerpania úveru s tým, že podľa bodu 3.3.2. klient na zabezpečenie pohľadávok banky
podľa tejto zmluvy predloží a odovzdá banke listiny, alebo iné doklady na preukázanie a vykonávanie

práv banky zo zabezpečenia dojednaného v tejto zmluve a to okrem iného podľa bodu 3.3.2. písmeno
d) notársku zápisnicu vyhovujúcu dojednaniam o zabezpečení v tejto zmluve.

34. Na základe práve tohto dojednania a v tomto znení, bola následne dňa 21.5.2014 právnym
predchodcom žalovaného spísaná Notárska zápisnica u notára JUDr. Mariána Petra, notára v Prešove,

Hlavná č. 79 pod číslom N176/2014, ktorej účastník EXSON CORP s.r.o., okrem iného vyhlásil, že
Zmluvou o úvere č. XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 19.5.2014 mu boli UniCredit Bank Czech Republic
and Slovakia, a.s. poskytnuté finančné prostriedky vo výške 2.400.000 € a tieto sa zaväzuje vrátiť
najneskôr do 30.6.2015 postupne po častiach a tiež vyhlásil, že Zmluvou o kontokorentnom úvere č.XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 19.5.2014 mu boli UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.
poskytnuté finančné prostriedky vo výške úverového limitu 422.000 € najneskôr do 31.12.2014. V
čl. IV. tejto Notárskej zápisnice bolo uvedené, že táto obsahuje právny záväzok, v ktorom je presne

označená osoba oprávnená, osoba povinná, právny dôvod, predmet a čas plnenia a povinná osoba v
Notárskej zápisnici s exekúciou súhlasí, je vykonateľná. Časovo následne po splnení tejto podmienky,
na základe žiadosti žalovaného zo dňa 29.5.2014 došlo k poskytnutiu úveru, na základe Zmluvy o úvere
č. XXXXXX/XXXX/XXXX vo výške 2.400.000 € a poskytnutiu úveru v sume 422.000 € na základe Zmluvy
o kontokorentnom úvere č. XXXXXX/XXXX/XXXX a to dňa 30.5.2014. Až do tohto momentu, kedy boli

žalovanému poskytnuté finančné prostriedky zo zmlúv, boli mu zmluvné dojednania jasné, zrozumiteľné
a určité, nemal problém s ich výkladom a dohodnuté zmluvné podmienky, vrátane predloženia notárskej
zápisnice, splnil. Dodatkom č. 1 k Zmluve o úvere č. XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 11.5.2015 uzavretým
medzi UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. a právnym predchodcom žalovaného ako
klientom a spoludlžníkmi 1 2 3 4 a to spoločnosťami EXTEL INVEST s.r.o., K-ENERGY s.r.o., CESTA
Barca s.r.o. a RERA AIR s.r.o. bola dohodnutá, okrem iného i zmena dňa splatnosti istiny a splácania

úveru tak, že deň splatnosti úveru je 31.12.2019, ako aj doplnenie podmienok účinnosti zmien podľa
bodu 3 tohto dodatku, keď zmluvné strany sa dohodli, že zmeny splatnosti a splácania úveru podľa
bodu 3 vyššie nadobudnú účinnosť až po splnení nasledovných podmienok, okrem iného v bode 4 iv/
vymedzenej podmienky, že klient predloží banke aktuálnu notársku zápisnicu vyhovujúcu podmienkam
zmluvy v znení tohto Dodatku, pričom z pohľadu žalobcov ako spoludlžníkov bolo práve toto dojednanie

neurčitým a teda neplatným, napriek tomu, že je takmer totožné s bodom 3.3.2. písmeno d) pôvodnej
Zmluvy o úvere č. XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 19.5.2014.

35. Vychádzajúc z ust. § 266 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka, považuje súd námietky žalobcu o
neurčitosti predmetného úkonu za účelové. Z časového a skutkového sledu, ako aj z hľadiska správania

sa zmluvných strán zo Zmluvy o úvere, je zrejmý úmysel, z ktorého vyplýva, že poskytnutie finančných
prostriedkov bankou klientovi, bolo naviazané, okrem iného na predloženie notárskej zápisnice, pri
formulácii uvedenej v bode 3.3.2. písmeno d) Zmluvy o úvere - „vyhovujúcej dojednaniam o zabezpečení
v tejto zmluve“. Žalovaný už dva dni po uzavretí Zmluvy o úvere č. XXXXXX/XXXX/XXXX, spísal dňa
21.5.2014 predmetnú notársku zápisnicu, bez toho aby potreboval vo vzťahu k banke odstraňovať

neurčitosť dojednania, túto banke následne predložil a dňa 29.5.2014 požiadal o čerpanie finančných
prostriedkov, ktoré mu boli nasledujúci deň bankou uvoľnené. Ak teda bolo žalovanému pri uzatváraní
Zmluvy o úvere č. XXXXXX/XXXX/XXXX zrejmé, čo má byť obsahom notárskej zápisnice a čo sa
premietlo do jej spísania, musela mu byť zrejmá táto skutočnosť i pri uzatváraní Dodatku č. 1 k Zmluve,
ani nie s odstupom jedného roka.

36. Z hľadiska spoludlžníkov, ktorí Dodatok č. 1 uzatvorili spolu so žalovaným ako klientom, je podstatné
i to, že títo v tretej časti bod 6 dodatku vyhlásili, že si ho prečítali, porozumeli mu a že vyjadruje ich
slobodnú, skutočnú a vážnu vôľu a nie sú im známe okolnosti, ktoré by ho robili neplatným. Rovnako
samotný dodatok ako celok, podľa názoru súdu netrpí žiadnymi vadami, ktoré by mohli mať za následok

jeho neplatnosť. Zároveň v úvodných vyhláseniach Dodatku č. 1, bode 2.2. je špecifikovaná istina a
splatné úroky ku dňu 6.5.2015 (to znamená ku dňu, ktorý predchádzal uzavretiu Dodatku č. 1). Ďalšími
platnými ustanoveniami boli bod 3. druhej časti Dodatku č. 1, kde zas boli presne označené splátky
nesplácaného úveru (viď. bod 3. písm. b) / 4.1., podbod 1 a 2 Dodatku č. 1). Rovnako z Dodatku č.
1 vyplývalo i to, ako bola posunutá splatnosť istiny úveru. Právny predchodca žalovaného mal teda

predložiť notársku zápisnicu na základe platného Dodatku č. 1 v čase, keď bolo absolútne nepochybné,
že je objektívne dlžný a nič mu nebránilo svoj platný záväzok voči banke v nej špecifikovať čo do jeho
rozsahu a obsahu.

37. Čo do nemožnosti plnenia, súd súhlasí s vyjadrením žalobcu, že ním nie je možné zabezpečiť

splnenie podmienky uloženej v dodatku žalovanému, pretože nemajú žiadnu dispozíciu nad právnymi
úkonmi tretej osoby, v tomto prípade žalovaného, avšak táto skutočnosť, vzhľadom na charakter
predmetnej zmluvy, nemá vplyv na jej platnosť. Tak ako to vyplýva z vyššie uvedeného, žalobcovi i
ostatnýmspoludlžníkom,boliznámeprávaapovinnosti,ktorésaviazalinaúčastníkovzmluvnéhovzťahu
a do týchto vstupovali slobodne na základe vlastného rozhodnutia, s vlastnými motiváciami i rizikom.

38. Za daného stavu mal súd za to, že žalovaný nesplnil podmienku účinnosti zmien splatnosti úveru
do 31.12.2019 dohodnutej v dodatku, keď nepredložil banke aktuálnu notársku zápisnicu, preto banka,
po uplynutí splatnosti záväzkov podľa pôvodných zmlúv, oprávnene vyzvala žalovaného listom zodňa 17.8.2015 na úhradu záväzkov zo Zmlúv o úvere a začala výkon záložného práva, čo oznámila
žalovanémulistomzodňa26.11.2015.Nesplnenímpodmienkyuvedenejvdodatkuč.1kZmluveoúvere
č. XXXXXX/XXXX/XXXX nedošlo k zmene splatnosti úveru, takže v platnosti ostala pôvodná splatnosť

pri aplikácii ustanovenia § 504 OBZ a vzájomnej dohody strán, a to dňa 30.6.2015. Pri uvedenom závere,
že banka konala v súlade so zmluvnými dojednaniami, nemožno vyvodiť ani jeho protiprávne konanie,
ktoré by viazalo jeho zodpovednosť za prípadný vznik škody tak, ako ho vymedzil žalobca.

39. K žalobcom tvrdenému zániku záložného práva podľa § 28 ods. 4 ZKR v znení účinnom do

31.12.2019 súd uvádza, že neuplatnením zabezpečovacieho práva v základnej prihlasovacej lehote
nastávalipodľaust.§28ods.4ZKRvzneníúčinnomdo31.12.2019lenprocesnédôsledkyspočívajúcev
tom, že v priebehu konkurzu zabezpečený veriteľ prichádza o možnosť uplatňovať procesné oprávnenia
vyplývajúce zo zákona nositeľom zabezpečovacieho práva. Nedodržanie procesných povinností veriteľa
upravených v tretej hlave ZKR, ktorá je nazvaná „Prihlasovanie a popieranie pohľadávok“ nespôsobilo
zánik hmotnoprávnych práv UniCredit Bank Czech republic and Slovakia, a.s. Výklad ustanovenia §

28 ods. 4 ZKR v znení účinnom do 31.12.2019 žalobcom je v rozpore s jeho účelom a nesleduje
ani jeho zmysel. Zmyslom a účelom ustanovenia § 28 ZKR totiž bolo ustáliť pre účely konkurzu to,
kto sú veritelia úpadcu, s akými pohľadávkami a s akým zabezpečením pohľadávok, čo napokon
vyplýva aj z jeho samotného názvu. Uvedený právny záver podporuje aj komentár k zákonu o konkurze
a reštrukturalizácii, ktorý uvádza, že „v prípade zabezpečených pohľadávok zákon vyžaduje, aby

zabezpečenie bolo riadne a včas prihlásené v základnej prihlasovacej lehote, inak zo zákona zanikne.
Znamená to, že pokiaľ si zabezpečený veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku neprihlási v základnej
prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, v ďalšom priebehu konkurzu si môže pohľadávku
prihlásiť už iba ako nezabezpečenú. V prípade zrušenia konkurzu z dôvodu revízie rozhodnutia súdu
prvého stupňa o vyhlásení konkurzu odvolacím súdom sa zaniknuté zabezpečovacie práva obnovujú

(pozri § 103 ods. 1)“ (pozri Pospíšil. B. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Wolters Kluver,
2012, s. 113).

40. Pokiaľ ide o postúpenie pohľadávok UniCredit Czech Republic & Slovakia a.s. na spoločnosť
CPK, s.r.o., Zmluva o postúpení pohľadávky č. XXXXXXX_XXX_XXXXX_XXXX_XXX uzatvorená dňa

29.10.2019 je plne súladná s Obchodnými podmienkami pre úvery podnikateľom spoločnosti UniCredit
Czech Republic & Slovakia a. s., ktoré v bode 11.5.4 ustanovujú, že banka môže postúpiť inému
pohľadávku voči Klientovi alebo jej časť a to pred splatnosťou i po splatnosti s čím Klient vyjadruje
súhlas podpisom týchto obchodných podmienok. Ako to vyplýva z ustanovenia bodu 2.7 Zmluvy o
kontokorentnom úvere č. XXXXXX/XXXX/XXXX resp. bodu 2.5 Zmluvy o úvere č. XXXXXX/XXXX/XXXX

„Časť obsahu tejto zmluvy, pokiaľ nie je v nej dojednané inak, určujú obchodné podmienky banky pre
úvery podnikateľom, s ktorými sa klient pred uzatvorením tejto zmluvy oboznámil, v tomto rozsahu
súhlasí s nimi čo potvrdil vlastným podpisom na nich a jedno ich vyhotovenie prevzal." ČI. II Zmluvy o
odplatnom postúpení pohľadávok č. XXXXXXX_XXX_XXXXX_XXXX_XXX uzatvorená dňa 29.10.2019
jasne, zrozumiteľne a určito špecifikuje pohľadávky, ktoré v zmysle uvedenej zmluvy boli zo strany

pôvodného veriteľa postúpené na spoločnosť CPK, s.r.o., a v akom rozsahu. V zmysle bodu 2.3.2
Dodatku č. 1 k Zmluve o úvere č. XXXXXX/XXXX/XXXX spoludlžníci 1 až 4 pristúpili k záväzku klienta
zo zmluvy a z ďalšieho čerpania úverového limitu a dojednáva sa, že z čerpania úverového limitu sú v
celej vykázanej sume debetného zostatku zaviazaní klient a spoludlžník spoločne a nerozdielne podľa
zmluvy v znení tohto dodatku. Obdobne podľa čl. III Dohody o pristúpení k záväzku č. XXXXXXX/XXXX/

XXXX pristupujúci dlžník dojednal s veriteľom, t.j. s UniCredit Czech Republic & Slovakia a.s. podľa §
533 OZ, že splní za pôvodného dlžníka jeho peňažný záväzok, ako je určený v úvodných ustanoveniach
dohody o pristúpení k záväzku. Medzi stranami nebolo sporné, že pôvodný dlžník (EXSON CORP s.r.o.)
bol zo strany UniCredit Czech Republic & Slovakia a.s. listom zo dňa 17.08.2015 vyzvaný na plnenie.
Popierajúci veriteľ na podporu argumentácie uviedol, že ku dňu uvedenej výzvy veriteľa, t. j. ku dňu

17.08.2015 nebol v omeškaní a to z dôvodu nesplnenia podmienok na postúpenie pohľadávok veriteľa
na postupníka, spoločnosť CPK, s.r.o. Pohľadávka žalobcu vyplývajúca zo Zmluvy o úvere č. XXXXXX/
XXXX/XXXX však bola splatná dňa 30.6.2015, keďže zo strany klienta neboli splnené odkladacie
podmienky účinnosti zmien dojednaných v bode 3 dodatku č. 1 k Zmluve o úvere. Súd poukazuje aj
na skutočnosť, že pokiaľ ide o pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXX/

XXXX/XXXX, táto bola UniCredit Czech Republic & Slovakia priznaná v súdnom konaní vedenom
na Okresnom súde Banská Bystrica č. k. 6Up/27/2019, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 30.03.2019.41. Zabezpečený veriteľ si v konkurze vyhláseného na majetok Úpadcu v zákonnej lehote na
prihlasovanie pohľadávok prihlásil dňa 08.12.2021 dvoma prihláškami svoje zabezpečené pohľadávky
v celkovej súhrnnej výške 4 604 211,52 Eur vrátane príslušenstva. Prílohou prihlášok bola aj Zmluva

o odplatnom postúpení pohľadávok č. XXXXXXX_XXX_XXXXX_XXXX_XXX F. (ďalej len „Zmluva
o postúpení pohľadávok“). Prihlášky spolu s prílohami, ktoré Zabezpečený veriteľ priložil ako
dôkazy preukazujúce nároky tvrdené v prihláškach, boli správcom Úpadcu preskúmané s odbornou
starostlivosťou a zo strany správcu neboli popreté. Podkladom preskúmania bola teda okrem iného aj
Zmluva o postúpení pohľadávok. Z článku II. bod 2.1. a 2.2. Zmluvy o postúpení pohľadávok vyplýva,

že predmetom postúpenia boli pohľadávky uplatnené Zabezpečeným veriteľom v konkurze Úpadcu.
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok ďalej vyplýva, že jej predmetom je aj ďalšia pohľadávka, táto však
nebola v konkurze Úpadcu uplatnená žiadnym subjektom.
Súd k nezákonnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok uvádza, že zakryté časti sa týkajú výlučne kúpnej
ceny a ďalšej pohľadávky, ktorá nie je predmetom tohto konania, nebola uplatnená v konkurze Úpadcu a
nedotýka sa Žalobcu ani Úpadcu a platnosť a účinnosť Zmluvy o postúpení pohľadávok vyplýva priamo

z článku VII. bod 7.4. Uvedené je zrejmé z čl. III bod 3.2. kde je ustanovené, že „Postupník sa zaväzuje
zaplatiť Postupcovi za Postupované pohľadávky dohodnutú odplatu vo výške – vybielená časť – EUR
(ďalej len „Odplata“)“.

42. Úpadca a spoludlžníci, t.j. aj Žalobca vstúpili do právneho vzťahu s UniCredit Bank Czech

Republic and Slovakia, a.s. dobrovoľne s vopred známymi podmienkami poskytnutia úveru s cieľom
podporiť podnikateľskú činnosť Úpadcu, resp. jeho právneho predchodcu. Banka teda poskytovala
finančné prostriedky s vopred určenými podmienkami ich poskytnutia ako aj právnymi následkami ich
nevrátenia zo strany Úpadcu a spoludlžníkov. Keďže žalobca ako spoludlžník bol vopred oboznámený
s podmienkami poskytnutia úveru a podmienkami jeho zabezpečenia, podľa názoru súdu zabezpečenie

pohľadávky zo strany banky nie je konaním v rozpore s dobrými mravmi.

43. Na základe uvedeného tak súd uzatvára, že pohľadávky z predmetných zmlúv o úvere existujú a že
záložné právo z predmetných zmlúv o zriadení záložných práv k nehnuteľnostiam nezaniklo.

44. Majetok, ktorý je predmetom tohto konania zapísal žalovaný do súpisu oddelenej podstaty
zabezpečeného veriteľa ako majetok tretej osoby, t.j. žalobcu, na základe platnej zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 19.4.2014 uzavretej medzi UniCredit Bank Czech Republic
& Slovakia, a.s. a žalobcom. Zapísanie predmetného majetku žalobcu do súpisu oddelenej podstaty
zabezpečeného veriteľa je v súlade s ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým konanie končí.

47. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení
tak, že súd úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne
na Mestskom súde Košice.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, zakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 Exekučného poriadku).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.