Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/78/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124011359
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124011359.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.
Mariána Dunčka a JUDr. Miroslavy Šibíkovej v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.
D. E., Česká republika, trvale bytom D. F., G. XXXX/XX, trestne stíhaného pre prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Tr. zák. na verejnom zasadnutí dňa 04. novembra
2025 prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/88/2024 zo

dňa 29.07.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/88/2024 zo dňa 29.07.2025 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 3 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 18.05.2024 v čase o 13:48 hodine pod vplyvom alkoholu v množstve 1,08 mg/l alkoholu v dychu
ako vodič viedol osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf,
EČV: F. po ceste I/9 v smere od Mníchovej Lehoty do Trenčianskych Stankoviec, pričom trestným
rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T 68/2022 zo dňa 28.06.2022, právoplatným dňa
08.07.2022 bol pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa

§ 289 odsek 2 Trestného zákona odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace
s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov a trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 18 mesiacov.

Za to bol okresným súdom odsúdený podľa § 289 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím
na § 38 ods. 2, § 36 písmeno l), n) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, ktorého

výkon mu bol podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený
s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, za súčasného uloženia obmedzenia
podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák spočívajúceho v zákaze požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Súčasne mu bol podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložený trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 5 rokov a 7 mesiacov.

Uvedený rozsudok okresného súdu však nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal proti
nemu prostredníctvom obhajcu odvolanie proti výroku o treste a konaniu, ktoré mu predchádzalo.
V dodatočne doručených písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že uložený
trest považuje za neprimeraný a v rozpore

so zásadami ukladania trestov. V súvislosti s uloženým trestnom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu uviedol, že sa živí podnikaním v oblasti medzinárodnej kamiónovej dopravy, ktorúvedie asi 30 rokov a na chod ktorej potrebuje disponovať licenciou na medzinárodnú nákladnú prepravu,
ktorú má zatiaľ platnú, avšak len do budúceho roka, pričom na riadny chod jeho podnikania bude musieť
získať novú licenciu. Dodal, že od tohto podnikania nie je závislý len on, ale i jeho rodina, ako i jeho 30

zamestnancov. Ďalej uviedol, že predmetný zákaz mu už doposiaľ spôsobil veľké obmedzenie, nakoľko
sa sám osobne podieľal na kamiónovej doprave. Túto skutočnosť podľa neho okresný súd nezohľadnil
pri ukladaní trestov, čo spôsobuje rozpor so zásadami ukladania trestov. Súčasne namietal, že okresný
súd nezohľadnil ani skutočnosť, že v rámci trestného konania dňa 19.05.2024 dobrovoľne vydal po
vyznávaní povereného príslušníka Policajného zboru osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf,

EČV: F., ktoré je dodnes zaistené pre účely trestného konania. Zaistenie predmetného vozidla v takomto
neprimerane dlhom časovom rozsahu považoval za nezákonné a v rozpore s ustanovením § 89 ods.
1 Tr. por., ako aj v rozpore
so zásadou primeranosti a zdržanlivosti, keďže sa k predmetnému skutku už v rámci prípravného
konania priznal, nebola spôsobená škoda ani iná ujma na majetku, či zdraví. Bol toho názoru, že tento
postup orgánov činných v trestnom konaní a rozsah obmedzenia užívania predmetného vozidla je tiež

potrebné zohľadniť ako významné zadosťučinenie represívneho charakteru, nakoľko nebolo možné
dlhodobovyužívaťpredmetnévozidloinouosobou(postihinýchosôb,akopáchateľa),akoajskutočnosť,
že toto vozidlo s odstupom času stratilo
na hodnote a bolo dlhodobo nevyužívané, čoho dôsledkom môže byť zvýšené riziko technických porúch.
Mal za to, že uvedený postup bolo potrebné zohľadniť v rámci ukladania trestov, nakoľko zo strany

orgánov činných v trestnom konaní a súdu ide o významný zásah
do jeho vlastníckeho práva. Ďalej namietal, že okresný súd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal
so skutočnosťou, že v čase spáchania skutku mal 62 rokov, a teda bol osobou vyššieho veku, čo malo
podľa neho jednoznačný vplyv na posúdenie postupu podľa § 36
písm. d) Tr. zák. Ďalej poukázal na to, že v prípravnom konaní sa ku spáchaniu skutku priznal, spáchanie

skutku viackrát oľutoval, aktívne spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní a na hlavnom
pojednávaní spravil vyhlásenie o vine, čo odôvodňuje postup v zmysle
§ 39 ods. 1 Tr. zák., s čím sa okresný súd podľa neho taktiež nezaoberal. Preto navrhol, aby krajský súd
napadnutý rozsudok zrušil a vo veci sám rozhodol.

Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného písomne vyjadril. Uviedol, že
s prezentovanou argumentáciou obhajoby sa nestotožňuje, napadnutý rozsudok považuje
za zákonný a dôvodný a uložený trest za spravodlivý a primeraný. Poukázal na to, že obžalovaný už
bol v minulosti odsúdený pre prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr.
zák., vzhľadom na ktorú skutočnosť okresný súd obligatórne uložil trest zákazu činnosti podľa § 61

ods. 3 Tr. zák., teda v hornej polovici trestnej sadzby v rozmedzí 1 rok až 10 rokov, a to bez ohľadu
na to, že predošlé odsúdenie bolo u neho zahladené. Dodal, že horná polovica uvedeného rozmedzia
trestnej sadzby je viac ako 5 rokov a 6 mesiacov. Ďalej uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku
vyplýva, že okresný súd prihliadol okrem trestného rozkazu sp. zn. 0T/68/2022 zo dňa 28.06.2022 aj na
24 záznamov v evidenčnej karte obžalovaného, ako aj na skutočnosť, že sankcia zákazu činnosti viesť

motorovévozidlámubolauloženáužniekoľkokrát.Poukázalnato,žeokresnýsúdpriznalobžalovanému
2 poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák. V súvislosti s obžalovaným namietanou
skutočnosťou ohľadne jeho veku uviedol, že súd je povinný prihliadnuť na vek páchateľa iba vtedy, ak
by to malo vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť. Mal
za to, že počas vyšetrovania nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by vek obžalovaného mal

vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť spáchať skutok, rovnako to tak v celom prípravnom
konaní ani doposiaľ v súdnom konaní nebolo namietané zo strany obžalovaného. Podľa neho nemožno
opomenúť, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal tak, ako bol uvedený v obžalobe. Námietku
obžalovaného ohľadom zaistenia osobného motorového vozidla považoval za irelevantnú, nakoľko
podľa neho bolo predmetné vozidlo riadne zaistené v súlade s Trestným poriadkom. K tomu uviedol,

že zo znenia ustanovenia § 97 ods. 1 Tr. por. je zrejmé, že vec je možné vydať až vtedy, pokiaľ nie je
potrebná na ďalšie konanie a zároveň neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie. Vzhľadom
na skutočnosť, že v predmetnej veci bola podaná obžaloba a o vine a treste obžalovaného rozhodoval
súd, orgány činné v trestnom konaní nemohli vrátiť osobné motorové vozidlo obžalovanému, nakoľko
bolo potrebné v súdnom konaní skúmať a zaoberať sa možnosťou uloženia trestu prepadnutia veci alebo

jej zhabania. Záverom doplnil, že obžalovaný sa po jeho poslednom trestnom čine ohrozovania pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. osvedčil dňa 17.05.2024, a to jednak vo vzťahu k
trestu odňatia slobody ako aj k trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu a hneďna ďalší deň, t. j. dňa 18.05.2024 sa dopustil predmetného protiprávneho konania. Mal za to, že v danej
veci nie sú splnené podmienky na postup podľa
§ 39 ods. 1, alebo ods. 5 Tr. zák. a že okresným súdom uložený trest je zákonný a primeraný. Preto

navrhol, aby krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, nadriadený prokurátor krajskej prokuratúry v konečnom
návrhu navrhol odvolanie obžalovaného v zmysle § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Dodal, že sa
v plnej miere stotožňuje so správnosťou a zákonnosťou rozhodnutiu okresného súdu.

Obhajkyňa obžalovaného v konečnom návrhu zotrvala na podanom odvolaní a jeho písomnom
odôvodnení a navrhla podanému odvolaniu vyhovieť. Súčasne žiadala, aby odvolací súd rozhodol aj
o zaistenom motorovom vozidle. Obžalovaný sa pripojil ku konečnému návrhu svojej obhajkyne.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade

podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu o uložených trestoch, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem
vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa

§ 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných
medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného
napadnutého rozsudku okresného súdu o uložených trestoch, z obsahu odvolania obžalovaného a jeho

dôvodovvyplýva,ževpodanomodvolaníniesúvytýkanéchybytakéhotoprocesnéhocharakteru,pričom
odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní

vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré okresný súd postupom podľa § 257 ods. 7 Tr. por.
prijal. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,
ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu
sa v tomto prípade nemohla vzťahovať
na výroky o vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len

odvolaním obžalovaného napadnuté výroky o jemu uložených trestoch.

Z dôvodov podaného odvolania vyplýva, že obžalovaný namietal správnosť úvah okresného súdu
týkajúcichsapomerupriťažujúcichapoľahčujúcichokolností,keďmuokresnýsúdnepriznalpoľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. d) Tr. zák., napriek tomu, že boli na jej priznanie splnené podmienky, keďže sa

dopustil stíhaného skutku ako osoba vo vyššom veku a súčasne namietal, že okresný súd neaplikoval
v jeho prípade ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu, čím namietal odvolací dôvod v
zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. Taktiež namietal nezohľadnenie zaistenia osobného motorového
vozidla, ktoré považoval za nezákonné a o ktorom žiadal, aby odvolací súd rozhodol. Z uvedených
dôvodov zároveň namietal aj neprimeranú prísnosť uložených trestov v zmysle § 321 ods. 1 písm. e)

Tr. por.

Na základe preskúmania veci v rozsahu a dôvodov odvolania obžalovaného odvolací súd dospel k
záveru, že skutkové zistenia okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, na obsah ktorého
týmto odvolací súd poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého

a druhého stupňa, ktoré zistenia boli podkladom pre uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému
ako i trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, majú oporu vo výsledkoch
vykonaného dokazovania.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom obhajoby o porušení ustanovení Tr. zák.

a z toho plynúcej neprimeranej prísnosti okresným súdom uložených trestov obžalovanému v zmysle
namietaných odvolacích dôvodov.Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že okresný súd správne ustálil v zmysle ustanovenia
§ 38 ods. 2 Tr. zák. pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, keď u obžalovaného zistil dve
poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l) a n) Tr. zák., a to že sa obžalovaný priznal k spáchaniu

trestného činu a úprimne ho oľutoval a že napomáhal
pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, na proti čomu nezistil ani jednu priťažujúcu
okolnosť. Taktiež správne okresný súd v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. ukladal obžalovanému trest v rámci
trestnej sadzby, ktorá bola v rozmedzí až na dva roky. Podľa správneho právneho posúdenia bolo
potom prihliadané na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a okresným súdom uložený trest

odňatia slobody je v dolnej štvrtine trestnej sadzby. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak teda okresný súd
v danom prípade uvedené poľahčujúce okolnosti (najmä prijatie vyhlásenia obžalovaného o jeho vine)
zohľadnil v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. tak zásadným spôsobom, že uložil obžalovanému trest odňatia
slobody takmer na samej spodnej hranici zákonného rozpätia, tak nemožno v tomto prípade dospieť k
odôvodnenému záveru o uložení neprimerane prísneho trestu v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. zák.

Rovnako okresný súd správne postupoval, pokiaľ obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3, Tr. zák. v hornej polovici zákonnej
trestnej sadzby. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie
obžalovaného pre trestný čin podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., ktorého sa dopustil ako vodič motorového
vozidla, okresný súd musel obligatórne aplikovať § 61 ods. 3 Tr. zák. pri rozhodovaní o výmere trestu

zákazu činnosti bez ohľadu
na jeho zahľadenie (§ 61 ods. 7 Tr. zák.). Okresný súd bol preto povinný v rámci zákonnej trestnej
sadzby v rozpätí od 1 roka do 10 rokov (§ 61 ods. 2 Tr. zák.) uložiť trest zákazu činnosti v hornej polovici
trestnej sadzby, t. j. vo výmere nad 5 rokov a 6 mesiacov do 10 rokov. Pokiaľ okresný súd uložil trest
zákazu činnosti pri spodnej hranici obligatórne určenej hornej polovice trestnej sadzby, nemožno dospieť

k odôvodnenému záveru o uložení neprimerane prísneho trestu zákazu činnosti v zmysle § 321 ods.
1 písm. e) Tr. zák.

Pokiaľ ide o odvolacie dôvody obhajoby, že okresný súd nepriznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť
v zmysle § 36 písm. d) Tr. zák., že spáchal stíhaný skutok ako osoba

vo vyššom veku, tieto nie sú podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné. Z obsahu daného ustanovenie je
zrejmé, že na priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti musia byť splnené kumulatívne dve podmienky, a to
že v čase spáchaniu skutku ide o osobu vyššieho veku, ktorou sa rozumie podľa § 127 ods. 3 Tr. zák.
osoba staršia ako 60 rokov a súčasne táto skutočnosť (vyšší vek) mala vplyv na rozumovú alebo vôľovú
spôsobilosť osoby. Je zrejmé, že bola splnená iba prvá z dvoch týchto podmienok, keďže v čase skutku

mal obžalovaný vek 62 rokov. V rovine vykonaného dokazovania však neboli zistené skutočnosti, ktoré
by preukazovali, že by vyšší vek obžalovaného determinoval jeho konanie a výrazne by ovplyvňoval
jeho schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo svojho protiprávneho konania a možnosť kontrolovať ho
takým spôsobom, aby nepáchal trestnú činnosť. Z vykonaného dokazovania tak nie je možné odvodiť,
že by vyšší vek obžalovaného mal vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť, resp. že by mal

akúkoľvek spojitosť so spáchaním prečinom ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky.

Odvolací súd sa taktiež nestotožnil s odvolacími námietkami obžalovaného, že v jeho prípade boli dané
okolnosti na mimoriadne zníženie trestu zákazu činnosti v zmysle § 39

ods. 1 Tr. zák.

Odvolací súd v tomto smere uvádza, že okolnosťami prípadu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. sú
všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu,
vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj

okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo
intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a
preto odôvodňujú zhovievavejší prístup
pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou
súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú.

Pomery páchateľa v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. sa potom následne týkajú jeho osobnostného
hodnotenia. Ide teda najmä o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o
okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadnezníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Vyžaduje sa, aby
išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by
páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. Hodnotia sa preto rodinné a osobné pomery

existujúce až v čase rozhodovania
o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny,
starostlivosť o početnú rodinu, atď.).

Okolnosti prípadu či pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu ustanovenia § 39

ods. 1 Tr. zák. len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby by bolo pre
páchateľa neprimerane prísne a pritom účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.
Treba pripomenúť, že znížiť trest z dôvodov okolností prípadu pod dolnú hranicu prípustnej trestnej
sadzby zvýšenej na základe okolnosti, ktorá to podmieňuje, je vylúčené. Naopak to nebude vylúčené s
prihliadnutím na pomery páchateľa.

Sumarizujúc uvedené potom odvolací súd dospel k záveru, že u obžalovaného neboli splnené
podmienky na mimoriadne zníženie trestu zákazu činnosti podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na
pomery obžalovaného, ako ani s poukazom na orgánmi činnými v trestnom konaní zaistenie motorového
vozidla, na ktoré skutočnosti poukazoval obžalovaný v obsahu odvolania. V tomto smere je potrebné
zdôrazniť, že obžalovaný sadol za volant pod vplyvom alkoholu hneď na ďalší deň po tom, čo sa

osvedčil z jeho predchádzajúcej trestnej činnosti pre totožný trestný čin (prečin ohrozovania pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.), kde mu bol taktiež uložený trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá. Okrem toho obžalovaný vedel, že potrebuje mať vodičské oprávnenie na výkon jeho
povolania, resp.
na chod jeho podnikania, avšak ani táto vedomosť mu nezabránila v spáchaní trestnej činnosti,

resp. v „riskovaní“ straty vodičského oprávnenia. Napokon ani predchádzajúci trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá sa u neho zjavne neprejavil žiadnym negatívnym spôsobom na plnení jeho
pracovných povinností, či chode jeho podnikania a preto je jeho argumentácia v tomto smere len účelová
v snahe fiktívne navodiť podmienky o nepriaznivom dopade zákazu činnosti v jeho prípade. Napokon
negatívne o osobe obžalovaného vypovedá i skutočnosť, že má 24 záznamov v evidenčnej karte vodiča

o priestupkoch a trestných činov v cestnej premávke.

Preto podľa názoru odvolacieho súdu takto v súhrne uložené tresty dostatočne zohľadňujú aj priznanie
sa obžalovaného k spáchaniu trestného činu, ako aj jeho vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní,
všetky okolnosti spáchania trestného činu a zároveň v rámci individuálnej prevencie vytvoria vhodné

podmienky na výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život a v rámci generálnej prevencie
dostatočným spôsobom zabezpečia odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania
obdobných trestných činov a tiež dodajú pocit právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Takto uložené tresty zároveň dostatočne vyjadrujú aj morálne odsúdenie obžalovaného
spoločnosťou.

Pokiaľ ide o žiadosť obžalovaného, aby odvolací súd rozhodol o zaistenom motorovom vozidle,
odvolací súd uvádza, že okresný súd obžalovanému neuložil trest prepadnutia tejto veci a vzhľadom na
chýbajúceho odvolanie prokurátora v neprospech obžalovaného nebolo možné rozhodovať o takomto
trestu ani odvolacím súdom v rámci odvolacieho konania a preto odvolací súd nemá kompetenciu

rozhodovať o zaistenom motorovom vozidle. Okresný súd bude musieť vyriešiť túto otázku v priebehu
vykonávacieho konania v súlade s ustanovením
§ 97 Tr. por.

Na podklade odvolania obžalovaného odvolací súd skúmal aj správnosť výrokovej časti rozsudku

okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní obžalovaného nevytýkaných,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371
ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak

a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť

vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,

i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo

zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné

prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd
v prejednávanom prípade nezistil existenciu akýchkoľvek vád napadnutého rozsudku uvedených v
ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.