Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 1, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-8T/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520010036
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rudolf Bott

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2520010036.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Rudolfom Bottom v trestnej veci proti obžalovaným I. I. a B.

D. pre prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20, § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno
c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20, §
364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom v Trnave dňa 1. februára
2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní

1. I. I., nar. XX.X.XXXX v H., trvale bytom H., D. XXXX/XX,

2. B. D., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., Na križovatkách XXXXX/XXB,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý ch , ž e

dňa 26.11.2017 v čase asi o 00:02 hod až 00:06 hod. v Piešťanoch na ulici Teplickej č. 2221/61, pred
pivárňou Český budík, po predchádzajúcej vzájomnej slovnej hádke, fyzicky napadli spolu s ďalšími

nestotožnenými osobami N. M. tak, že obžalovaný I. I. udrel N. M. dlaňou do tváre a následne, keď mu N.
M. facku vrátil úderom päsťou do tváre, obaja obžalovaní I. I. a B. D. pristúpili k nemu s ďalšími s doposiaľ
nestotožnenými osobami a začali ho udierať do celého tela, v dôsledku čoho N. M. spadol na zem, kde
ho obžalovaný I. I. opakovane kopal do hlavy a ramien a obžalovaný B. D. si mu sadol na hrudník a udrel
ho obomi päsťami asi 10 krát do tváre a potom ho kúsal do prstov, čím poškodenému N. M. spôsobili
pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy s prejavmi vegetatívnej symptomatológie s krvným výronom okolo
pravého oka a spánkovej oblasti hlavy vľavo a krvácanie do lebky pod tvrdú mozgovú plenu v čelovo-
temenno-spánkovej oblasti vpravo a v čelovej oblasti vľavo, ktoré zranenia si vyžiadali odôvodnenú

dobu liečenia v trvaní dva mesiace od 26.11.2017 do 31.01.2018, počas ktorých bol poškodený N.
M. obmedzený v bežnom spôsobe života, tým spôsobom, že bola obmedzená jeho psychická aktivita,
taktiež obmedzená jeho fyzická aktivita a manuálna práca a iné činnosti počas bežného života.

t e d a

- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví a takým činom spôsobili ťažkú ujmu na zdraví,

- spoločným konaním sa dopustili fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že
napadli iného,

č í m s p á ch a l i

prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20, § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20, § 364 odsek 1

písmeno a) Trestného zákona.Z a t o s a i m
u k l a d á :

Obžalovanému I. I.

Podľa § 156 odsek 3 Trestného zákona, s poukazom § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek 4
Trestného zákona a s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho
správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť, spočívajúca v
príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Obžalovanému B. D.

Podľa § 156 odsek 3 Trestného zákona, s poukazom § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek 4
Trestného zákona a s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho
správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť, spočívajúca v
príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa§287odsek1TrestnéhoporiadkusúobžalovaníI.I.aB.D.povinníuhradiťspoločneanerozdielne
poškodenému N. M., nar. X.X.XXXX v C., bytom S., D. XXX/XX škodu vo výške 2.462,40 eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa odkazuje poškodený N. M., nar. X.X.XXXX v C., bytom S.,

Štefánikova 681/11 so zvyškom svojho nároku na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Piešťanoch podala dňa 14.2.2020 na oboch obžalovaných
obžalobupreprečinublíženianazdravíspolupáchateľstvompodľa§20,§156odsek1,odsek3písmeno
c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20, §

364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na skutkovom základe, že
dňa 26.11.2017 v čase asi o 00:30 hod. v Piešťanoch na ulici Teplickej č. 2221/61, pred pivárňou Český
budík, po predchádzajúcej vzájomnej slovnej hádke, fyzicky napadli spolu s ďalšími nestotožnenými
osobami N. M. tak, že obžalovaný I. I. udrel N. M. dlaňou do tváre a následne, keď mu N. M. facku
vrátil úderom päsťou do tváre, obaja obžalovaní I. I. a B. D. pristúpili k nemu s ďalšími s doposiaľ

nestotožnenými osobami a začali ho udierať do celého tela, v dôsledku čoho N. M. spadol na zem, kde
ho obaja obžalovaní viackrát udierali a kopali do rôznych častí tela, pričom obžalovaný B. D. si na neho
následne sadol a udieral ho päsťou do tváre, čím poškodenému N. M. spôsobil pomliaždenie mäkkých
tkanív hlavy s prejavmi vegetatívnej symptomatológie s krvným výronom okolo pravého oka a spánkovej
oblasti hlavy vľavo a krvácanie do lebky pod tvrdú mozgovú plenu v čelovo-temenno-spánkovej oblastivpravo a v čelovej oblasti vľavo, ktoré zranenia si vyžiadali odôvodnenú dobu liečenia v trvaní dva
mesiace.

Súd vo veci dňa 11.3.2020 vydal trestný rozkaz, voči ktorému obhajca oboch obvinených podal odpor.

Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní, a to výpoveďami obžalovaných, poškodeného N.
M., svedkov Z. R., I. T., Z. C., S. C., G. T., I. I., B. R., prečítanými výpoveďami svedkov Q. Y., C. Y., V.. C.
U., Z. N. K., I. E., N. G. a U. D., prečítanými znaleckými posudkami I.. C. a I.. G., prečítanou výpoveďou

znalca I.. C., prehratým obrazovým záznamom, zápisnicami o rekognícii, lekárskymi správami, správami
na obžalovaných a odpismi z registra trestov súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poškodený N. M. si uplatnil náhradu škody v sume 30.000 eur.

Proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 16.08.2021, sp. zn. 8T/11/2020, podali obžalovaní
odvolanie v celom rozsahu.

OodvolaníobžalovanýchrozhodolKrajskýsúdvTrnaveakoodvolacísúduznesenímzodňa24.11.2022,
sp. zn. 5To/104/2021, tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil

v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Predmetný spis bol prerozdelený dodatkom k Rozvrhu práce Okresného súdu Trnava, kde následne
prišlo k zmene zákonného samosudcu, obaja obžalovaní súhlasili zo zmenou samosudcu, a preto súd

pokračoval vo vykonávanom dokazovaní po zrušení napadnutého rozsudku odvolacím súdom.

Okresný súd Trnava sa po vrátení veci riadil § 327 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého súd,
ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil
vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací

súd nariadil, a § 327 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého ak bol napadnutý rozsudok zrušený
len v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného, nemôže v novom konaní dôjsť k zmene
rozhodnutia v jeho neprospech.

Súd vo veci vykonal hlavné pojednávanie, pričom súd poznamenáva, že po zrušení veci odvolacím

súdom sa hlavné pojednávanie nevykonáva znova, ale súd pokračuje ďalej v konaní, pretože celé
konanie tvorí jeden celok. Z tohto dôvodu nie je potrebné znova vykonávať dôkazy, ktoré už vykonané
boli, s výnimkou prípadov, ak tak súdu prvého stupňa nariadil odvolací súd.

*** Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní ***

Súd ku skutku uvádza, že činu predchádzal okolo 23:00 hod danej noci incident medzi obžalovaným D.
a poškodeným, pri ktorom bol prítomný aj obžalovaný I.. B. D. k tomuto uviedol, že keď prechádzal cez
prechod, tak ho skoro zrazilo auto, s jeho vodičom si vymenil niekoľko nepekných slov a hovoril mu, ako

môžetakrýchlojazdiť,pričomhádkatrvala1až2minúty,akeďzanímprišielobžalovanýI.odišlispoludo
krčmy Q. H., kde boli celý večer. Obžalovaný I. uviedol, že pri presúvaní hráčov rugby do podniku Český
Budík, obžalovaný D. niekde zaostal, preto mu volal, aby ho navigoval k nim, nakoľko tento Piešťany
nepoznal. Volali si a obžalovaný I. mu išiel oproti k vianočným trhom, až zbadal obžalovaného D. na
druhej strane cesty, ktorý cez ňu začal prechádzať a skoro ho zrazilo auto. B. D. sa cez okienko hádal

s vodičom auta, že či je normálny, že skoro ho zrazil. Keď videl, že to smeruje ku konfliktu, tak zobral
obžalovaného D. preč a vodič auta ešte nadával. S obžalovaným D. odišli do Českého Budíka, kde boli
do záverečnej. Poškodený uviedol, že to začalo tým, že šiel na aute pri Nám. Slobody a po ceste mimo
priechodu išla skupinka ľudí, ktorých nemal ako obísť, preto na nich trúbil, čo nemalo žiadny efekt, tak
dal dole okienko na aute a zakričal im, aby zmizli z cesty, na čo jeden z nich reagoval tak, že prišiel k

jeho vozidlu, spýtal sa ho, čo to povedal a cez okienko poškodeného udrel päsťou do tváre. Poškodený
na hlavnom pojednávaní označil obžalovaného D. za osobu, ktorá ho cez okienko auta udrela päsťou.
Poškodený po údere vozidlo odstavil na blízkom parkovisku a išiel za obžalovaným D., ale jeho kamarátisa vrátili a vyhnali poškodeného, nech odíde, že to nedopadne dobre. Poškodený nasadol do auta a
odišiel za kamarátmi do Českého Budíka.

K samotnému priebehu skutku sa vyjadrili obaja obžalovaní, poškodený a prítomní svedkovia.
Obžalovaný I. uviedol, že keď zatvárali podnik Český Budík, išli s ostatnými rugbistami von, kde
zbadal poškodeného, poznajúc v ňom vodiča auta, ktorý mal konflikt s obžalovaným D., ktorého na
poškodeného upozornil, že tam je. Obžalovaný D. išiel za poškodeným a povedal mu, že sorry, kašli na
to a začal mu podávať ruku, čo poškodený odmietol. Obžalovaný I. prišiel k nim, ale poškodený na nich

slovne útočil, preto sa ho snažili ukľudniť, ale poškodený bol agresívny, javil sa mu pod vplyvom alkoholu
alebo drog, zrazu ho opľul, na čo mu obžalovaný I. dal pravou rukou slabú facku. Na to hneď poškodený
reagoval tým, že išiel do neho päsťami, útočil mu na hlavu, on sa iba kryl, neopätoval mu to, pričom
nejaký úder dostal, ale zranenie nemal. Zhŕklo sa tam viac ľudí možno 20-30, ten dav postupoval, pričom
on z tých ľudí poznal obžalovaného D. a B. R.. Obžalovaný I. v tom dave padol na koleno, roztrhol si
nohavice, ale do ničoho sa už nezapájal. Videl, že je tam nejaká bitka, ale okrem facky poškodenému

sa ho inak nedotkol. Obžalovaného D. nevidel biť sa a nevie, kto poškodeného udieral. Ukončilo sa to
po pár minútach, všetci dotiaľ odišli, nikto odtiaľ neutekal. Z poškodeného skupinky niekomu vypadol
mobil, ktorý potom dali dievčaťu, ktorá sa na ten mobil pýtala.
K prítomnosti poškodeného s kamarátmi v podniku Český Budík obžalovaný I. uviedol, že asi chcel
vyprovokovať nejaký konflikt.

Na druhý deň po ceste z Piešťan im volal manažér rugbyového tímu, či bola nejaká bitka, lebo mu písala
sestra poškodeného, na čo povedali, že len potyčka, ale nič sa nestalo. Od manažéra sa dozvedeli, že
poškodený je v nemocnici.

Obžalovaný D. uviedol, že okolo polnoci išiel s obžalovaným I. von pred podnik Český Budík a vtom ho

obžalovaný I. upozornil, že 5 metrov od nich stojí poškodený, ktorý sa rozprával s 3-4 kamarátmi. Chcel
sa mu slušne ospravedlniť, že mu nepekne nadával, ale poškodený ospravedlnenie neprijal, poslal ho
do piče a začal byť agresívny. Obžalovaný I. mu hovoril, nech to nechá, že sa prišli zabávať a nie robiť
konflikty. Poškodený nazval obžalovaného I. chudákom a opľul ho, na to obžalovaný I., od ktorého stál
asimeter,dalpoškodenémufacku,načopoškodenýudrelobžalovanéhoI.päsťoudotváre.Vtomvznikol

nejaký konflikt medzi poškodeného kamarátmi a s ich kamarátmi, do ktorého sa nezapájal, stál na mieste
a poškodeného neudrel. Vonku bolo tak 8-10 ľudí, ale pamätá si len obžalovaného I. a poškodeného.
Na ďalší deň, keď sa vracali do Bratislavy, tak prišla od manažéra správa, či vedia o nejakom konflikte,
ktorý sa stal, lebo že sestra poškodeného mu posielala správy, že on si nenechá skákať po hlave a
problémy si rieši po svojom. Vtedy sa dozvedeli, že poškodený skončil v nemocnici.

Poškodený N. M. uviedol, že mal dohodnuté stretnutie s kamarátmi I. T., Z. R., Z. B. a Z. H. v Q. H.,
kde stáli vonku, lebo vnútri bolo plno. Poškodený nepil, lebo prišiel autom, jeho kamaráti pili pivo. Keď
chceli vojsť do vnútra podniku, vo dverách stretli rugbistov, pričom medzi ním a obžalovaným D. vznikla
hádka kvôli predchádzajúcemu konfliktu v aute, keďže ho poškodený prvý konfrontoval, či je normálny

a či to bolo v poriadku, že ho napadol. Hádali sa asi 2 minúty. B. D. si z toho robil srandu. Potom
prišiel obžalovaný I., ktorý stál asi meter od nich, a povedal mu, či mu má jednu vraziť a následne dal
poškodenému facku. Poškodený obžalovanému I. vrátil úder päsťou, potom obžalovaný I. a dvaja ďalší
išli smerom k poškodenému, preto začal cúvať, dostal od nich údery, ktorým sa bránil. Z podniku tam
prišli ďalší a pustili sa do poškodeného, ktorý spadol na zem. Vytvorili okolo neho kruh a kopali a udierali

ho asi piati, aj jeho kamarátov. Obžalovaný I. sa do tejto bitky zapojil tak, že poškodeného udieral a
kopal poškodeného spoza hlavy zboku, asi do ľavej strany hlavy a ramien poškodeného, čo poškodený
videl než si kryl hlavu rukami. Obžalovaný D. si sadol na hrudník poškodeného a udieral ho obomi
päsťami do tváre asi 10 krát a kúsal ho do prstov. Kamaráti poškodeného sa snažili sťahovať útočníkov
od poškodeného, ale aj oni boli napadnutí. Po odtiahnutí útočníkov bitka skončila. C. počas bitky vypadol

z vrecka telefón. Po incidente poškodený odišiel s kamarátmi do iného podniku, ale keďže krvácal z
tváre, išiel do nemocnice a odtiaľ zavolal aj políciu. Poškodený utrpel otras mozgu a opuchy mozgu, mal
problémy s ramenami a mal pokúsané prsty. V nemocnici poškodený odmietol hospitalizáciu, podpísal
reverz, nakoľko v minulosti bol hospitalizovaný a nebolo to tam dobré.
K sms správam jeho sestry W. M. manažérovi rugby klubu sa poškodený nevedel vyjadriť, lebo s ňou o

tom nerozprával, ale bývajú spolu s rodičmi, tak od nich o tom mohla vedieť.
Obaja obžalovaní popreli, že by poškodeného udierali tak, ako to opísal poškodený.Svedok Z. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol s poškodeným pred podnikom Český Budík, lebo
vnútri bolo plno, boli tam nejakí rugbisti. Počul, že poškodený mal pred tým s niekým konflikt, čo sa
snažil vydiskutovať a potom sa strhla mela, kde poškodeného napádalo rukami aj kopancami viacero

mužov asi 30 ročných do všetkých častí tela. Obžalovaných ako útočníkov neopoznal. Z prečítanej
výpovede svedka z prípravného konania, na ktorej trval, vyplynuli rovnaké skutočnosti s tým doplnením,
že poškodený nepil, lebo bol autom a začiatok konfliktu opísal podrobnejšie s tým, že poškodený sa
hádal s nejakým mužom, za ktorým prišiel druhý muž a ten poškodenému povedal „no a čo, že ťa udrel“
a potom poškodenému dal facku na líce, ktorý úder mu poškodený vrátil päsťou, začali sa naťahovať

a z baru vyšli ďalší rugbisti. Poškodený skončil na zemi, kde ho viacerí udierali a kopali. So svedkom
T. sa do toho nechceli zapájať, aby nedostali, ale snažili sa útočníkov od poškodeného odťahovať. Po
skončení bitky odišli preč.

Svedok I. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol s kamarátmi vonku a poškodený ich zavolal pred
Český Budík, kde si dali pivo. Poškodený im spomenul incident na aute, že dostal päsťou cez okno

a uviedol, že tí muži sedia vnútri. Keď zvnútra vyšla skupinka ľudí, tak sa medzi poškodeným a nimi
začala slovná prestrelka, pričom obžalovaný I., ktorého svedok označil na hlavnom pojednávaní aj v
prípravnom konaní podľa krátkych vlasov, dal poškodenému facku, poškodený mu to vrátil a potom
sa strhla mela, pričom na poškodeného útočili viac ako 3 - 4 osoby, ktoré však nevie identifikovať.
Poškodeného ležiaceho na zemi sa snažili od útočníkov odtiahnuť.

Obžalovaný I. uviedol, že keby mali obaja obžalovaní krátke vlasy, tak by ho svedok nepoznal.

Svedkyňa Z. C. na hlavnom pojednávaní uviedla, že prišla za kamarátmi pred Český Budík, kde sedeli
vonku, spomínal sa tam nejaký konflikt a potom sa strhla mela, poškodený ležal na zemi a napádalo ho
viacero osôb, ktoré ho aj kopali do hlavy, tieto osoby neopoznala, ale pri poškodenom bol aj obžalovaný

D., ktorého však nevidela, že by poškodeného napádal. Z prečítanej výpovede svedkyne z prípravného
konania vyplynulo, že opoznala obžalovaného D. ako osobu, ktorá dala poškodenému facku, ale s
istotou to nevie. Svedkyňa uviedla, že obaja obžalovaní boli prítomní, ale nevie, či sa zapájali do bitky.
Poškodeného bilo viacero osôb, jeden hovoril po česky a správal sa agresívne. Keďže poškodený pri
bitke stratil telefón, tak sa tam preň vrátila, keď odtiaľ odišli.

Svedok S. C. uviedol, že obžalovaných pozná, mali reprezentačný zápas rugbistov a večer išli do
nejakého podniku v Piešťanoch, kde vznikol vonku nejaký konflikt, pri ktorom bolo viac ľudí, ale koho
bili nevie.

Z prečítaných výpovedí svedkov vyplynulo, že svedok Q. Y. uviedol, že je manažérom Slovenskej
rugbyovej únie a dňa 25.11.2017 hrali v Piešťanoch medzinárodný zápas, po ktorom sa boli večer baviť
v pivárni Český Budík, odkiaľ odišiel pred polnocou na hotel. Ráno od sestry poškodeného na Q. dostal
správu, že jej brata tam zbili a či to nebol niekto z rugbistov, na čo sa pýtal na raňajkách, ale nikto o
tom nevedel. Po zhliadnutí videozáznamu z 26.11.2017 na ňom svedok opoznal osoby obžalovaných

a svedka S. C.. G. C. Y., ktorý je českej národnosti, uviedol, že bol v pivárni, mal dosť vypité a nevie o
tom, že by sa do nejakej bitky zapojil. Svedok V.. C. U. uviedol, že bol v tú noc len na diskotéke v I. a o
žiadnej bitke nevie. Svedok Z. N. K. uviedol, že po zápase cestoval do Levoče. Svedkovia I. E., N. G.
uviedli, že obaja odišli po večeri z hotela domov, lebo išli na druhý deň do práce. Svedok U. D. uviedol,
že po zápase cestoval do Bratislavy.

Zo svedkov obhajoby I. I. využil svoje právo nevypovedať z dôvodu, že by si mohol spôsobiť trestné
stíhanie. Svedok G. T. uviedol, že bol po zápase na pive, ale nič si už nepamätá. Svedok B. R.
uviedol, že bol pri incidente vonku, pričom za nimi prišiel nejaký chalan, vyzeral neprítomne a videl,
ako obžalovaného I. udrel päsťou, viac si nepamätal. Na zemi potom našiel mobil, ktorý dal asi sestre

poškodeného.

Z prehratého obrazového záznamu z bezpečnostnej kamery na Teplickej ulici smerujúcej na priestor
vchodu do podniku Český Budík a časť ulice zo dňa 26.11.2017 v čase od 00:03 hod. do 00:09 hod.
vyplýva, že poškodený stojí na chodníku pri pravej strane dverí do pivárne chrbtom k múru, okolo neho

je asi 5-6 osôb, pričom pred poškodeným čelom k nemu stojí obžalovaný I., z ľavej strany poškodeného
(chrbtom ku kamere) stojí obžalovaný D.. V čase o 00:03:28 hod. obžalovaný I. pravou rukou dá facku
na tvár poškodeného, ktorý ihneď úder vráti pravou rukou obžalovanému I., ktorý pred úderom ustúpi.
Obžalovaný I. sa opätovne zaženie rukou na poškodeného, ktorý už ustupuje po chodníku smeromďalej od kamery a spolu s ním aj osoby, ktoré dovtedy stáli okolo neho, teda aj obaja obžalovaní. V
hornej časti záznamu vidieť útoky viacerých neidentifikovateľných osôb (vzhľadom na vzdialenosť) na
neidentifikovateľnú osobu, útoky pokračujú v hlúčiku ľudí, pričom je vidieť údery rukami aj kopance, a

to v čase od 00:03:40 hod. do 00:06:00 hod., kedy sa skupina ľudí rozchádza. B. I. sa vracia z miesta
útoku pred vchod do pivárne a chvíľu za ním aj obžalovaný D., pričom obaja obžalovanísa rozprávajú
pred vchodom s ďalšími ľuďmi, čo bolo v čase o 00:06:40 hod.

Poškodený N. M. pri rekogníciách podľa fotografií vykonaných dňa 14.6.2018 opoznal obžalovaného I.

tak na 80% ako muža, ktorý mu dal po slovnej výmene názorov facku a následne ho udieral a kopal,
tiež opoznal obžalovaného D. na 100% ako muža, ktorý ho udrel päsťou do tváre cez okno motorového
vozidla, ktoré dňa 25.11.2017 riadil a následne, ktorý ho dňa 26.11.2017 udieral, po tom, čo ho druhý
muž udrel a opoznal osobu S. C. tak na 50% ako osobu, ktorá ho taktiež udierala pred Českým Budíkom
dňa 26.11.2017.

Svedkyňa Z. C. pri rekogníciách podľa fotografií vykonaných dňa 30.7.2018 neopoznala obžalovaného
I. ako osobu, ktorá mala spôsobiť zranenia poškodenému, opoznala obžalovaného D. tak na XX%,
resp. jemu podobného muža, ktorý sa zapájal do kopania a bitia poškodeného a opoznala osobu S.
C. na 100% ako muža, ktorý bol prítomný pri incidente, avšak nevšimla si, že by sa podieľal na bití
poškodeného, skôr sa snažil situáciu ukľudniť.

Svedok I. T. pri rekogníciách podľa fotografií vykonaných dňa 21.1.2019 opoznal obžalovaného I. na
80% ako osobu, ktorá dala facku poškodenému, ale nevedel na 100% určiť, či poškodeného na zemi aj
udieral a kopal, neoopoznal obžalovaného D. ani osobu S. C..

Svedok Z. H. pri rekogníciách podľa fotografií vykonaných dňa 21.1.2019 opoznal obžalovaného I. na
90% ako osobu, ktorá dala facku poškodenému, ale nevie, či poškodeného potom udieral a kopal,
nakoľko stál ďalej a medzi ním a incidentom boli autá, opoznal obžalovaného D. na 80% ako osobu,
ktorá bola prítomná pri incidente, ale nevedel na 100% uviesť, či sa podieľal na bitke poškodeného, lebo
tam bolo veľa ľudí a neopoznal osobu S. C..

Svedok Z. R. pri rekogníciách podľa fotografií vykonaných dňa 28.8.2018 neopoznal obžalovaného I.,
obžalovaného D. ani osobu S. C. ako osoby, ktoré mali spôsobiť zranenia poškodenému.

Z prečítanej sms komunikácie medzi W. M., sestrou poškodeného a Q. Y., manažérom rugbyovej únie,

vyplýva, že M. napísala Y., že „brat tam išiel vyriešiť si to s ním, keďže si nenechá skákať po hlave,
a prišiel tam sám“, na čo jej odpovedal, že „sa zatiaľ dopracoval k informáciám, že práve váš brat v
početnej prevahe s kamarátmi išiel niečo riešiť s jedným z našich mužov, čím sa začal tento konflikt“.

Zo znaleckého posudku č. 114/18 I.. I. C. vyplýva, že poškodený pri incidente utrpel pomliaždenie

mäkkých tkanív hlavy s prejavmi vegetatívnej symptomatológie s krvným výronom okolo pravého oka
a spánkovej oblasti hlavy vľavo a krvácanie do lebky pod tvrdú mozgovú plenu v čelno-temeno-
spánkovej oblasti vpravo a v čelovej oblasti vľavo. V mechanizme vzniku zranenia sa mohol uplatniť
úder, resp. údery vedené rukou útočníka zovretou v päsť, prípadne i nohou útočníka, do oblasti hlavy
a tváre, pričom mohlo dôjsť ku vzniku pomliaždenia mäkkých tkanív hlavy a tváre s vytvorením krvných

výronov. Týmto spôsobom - údermi mohlo dôjsť i ku krvácaniu po tvrdú mozgovú blanu - subdurálne
krvácanie. Na vznik pomliaždenia mäkkých tkanív postačuje i slabá intenzita vedeného úderu, úderov.
Na vznik krvácania do lebky bola potrebná silná intenzita vedeného úderu, úderov. Zranenie na hlave,
vzhľadom na objektívny nález a popis vonkajších prejavov v zdravotnej dokumentácii, bolo možné
spôsobiť relatívne i dvomi údermi, vedenými po jednom do oblasti ľavej a pravej strany hlavy a tváre. Z

medicínskeho ako aj súdne znaleckého hľadiska znalec nevylúčil, že úderov vedených do oblasti hlavy
nemohlo byť i viac. Mechanizmom, ktorý uviedol poškodený, je možné popisované zranenie spôsobiť.
U poškodeného došlo k vzniku ťažkého zranenia, keďže vnútrolebečným krvácaním došlo k ohrozeniu
životne dôležitého orgánu - mozgu. U poškodeného znalec považuje za adekvátnu dobu liečenia a
práceneschopnosti dobu cca 2 mesiace, teda do konca januára 2018. Poškodený bol pre zranenie

obmedzený na bežnom spôsobe života v zmysle psychickej aktivity po dobu cca 2 mesiace. Odmietnutie
hospitalizácie po úraze nemalo podstatnejší vplyv ani na samotné zranenie, ani na jeho liečbu a
dobu liečenia. Vnútrolebkové krvácanie sa nechovalo expanzívne, nebol tak potrebný ani operačný
zákrok. Znalec ohodnotil zranenia poškodeného na 135 bodov (pomliaždenie hlavy s vegetatívnousymptomatológiou 15 bodov a vnútrolebkové krvácanie 120 bodov), čo predstavuje pri hodnote bodu
18,24 eur sumu 2.462,40 eur.

V prečítanej výpovedi znalec I.. C. doplnil, že poškodený utrpel závažné vnútrolebkové zranenie aj v roku
2015, pričom aktuálne prejavy organického psychosyndrómu, únavnosti, zmeny psychiky, sústredenia
idú skôr na vrub zranenia z roku 2015.

Zo znaleckého posudku č. 18/2021 I.. Z. G. predloženého poškodeným vyplýva, že poškodený utrpel

v roku 2015 ťažký úraz mozgu (pomliaždeniny a zakrvácanie do mozgového tkaniva hlavne v čelovej
časti mozgu) a lebky so zlomeninou kostí, krvácaním do lebečnej dutiny pod tvrdú blanu mozgu, išlo o
ťažkú kranio-cerebrálnu traumu. V roku 2017 poškodený utrpel ďalšie poranenie hlavy s krvácaním do
lebečnej dutiny (subdurálny hematóm v oblasti čelových lalokov obojstranne). Závažnosť poškodenia
mozgu bolo významne závažnejšie v roku 2015, nakoľko išlo o priame poškodenie mozgového tkaniva.
Úraz z roku 2015 spôsobil u poškodeného organické zmeny mozgu a tým vznikol podklad pre organický

psychosyndróm. Nemožno vylúčiť, že aj menej závažné zranenie mozgu z roku 2017 mohlo zhoršiť
funkciu už aj predtým poškodeného mozgového tkaniva, pričom zranenie z roku 2017 sa na súčasnom
stave funkčného poškodenia mozgu, a teda organického psychosyndrómu mohlo podieľať 15% až 20%
z celkového stavu. Znalec ohodnotil bolestné u poškodeného na 135 bodov, a teda 2.463 eur a sťaženie
spoločenského uplatnenia na 800 bodov, teda 14.592 eur (z čoho podiel 15 % až 20 % predstavuje

sumu 2.189 eur až 2.919 eur).

Obžalovaný I. má v registri trestov záznam o jednom odsúdení z roku 2008 za výtržníctvo, kde mu bol
uložený peňažný trest, ktorý zaplatil. V registri priestupkov má z rokov 2016 až 2018 záznamy o troch
dopravných priestupkoch s pokutami od 40 eur do 150 eur.

Obžalovaný D. má v registri trestov záznam z roku 2007 o podmienečnom zastavení trestného stíhania
za poškodzovanie cudzej veci, kde sa v skúšobnej dobe osvedčil. V registri priestupkov má záznam o
priestupku z roku 2017 vyriešený napomenutím.

Podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona, kto inému úmyselne ublíži na zdraví a
spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.

Podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na
mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného potrestá

sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 20 Trestného zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ páchal viac
trestných činov.

Podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu
tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Trestného poriadku
a § 278 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12
Trestného poriadku, t.j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán

tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd mal za preukázané, že skutok uvedený v obžalobe, s modifikáciou
oproti podanej obžalobe, sa stala a že tento skutok spáchali obžalovaní I. a D..

Súd na podklade výsledkov vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní oproti podanej obžalobe
pozmenil skutkovú vetu, tým, že upresnil obmedzenie obvyklého spôsobu života poškodeného N. M.

počas doby liečenia a taktiež túto dobu liečenia presne špecifikoval od dňa 26.11.2017 do 31.01.2018.

Súd musí skutok uvedený v obžalobe prejednať vždy v celom rozsahu, pričom má právo a povinnosť
do rozhodnutia premietnuť výsledky hlavného pojednávania, ktoré prípadne údaje uvedené v obžalobemodifikujú, pokiaľ sa neporuší totožnosť skutku. Totožnosť skutku je zachovaná, keď je zachovaná jeho
podstata. Podstata skutku spočíva v konaní páchateľa a v následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený
a ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Z hľadiska tohto ustanovenia podstata skutku teda

spočíva v účasti obžalovaného na určitej udalosti vo vonkajšom svete, ktorá je uvedená v obžalobnom
návrhu a z ktorej vznikol následok uvedený v obžalobe. Pritom však ani účasť (aktivita) obžalovaného a
ani následok, ktorý tým bol spôsobený, nemusia byť úplne zhodné, stačí, ak sú aspoň sčasti zachované
v rozhodnutí súdu (na základe výsledkov vykonaného dokazovania) v porovnaní s obžalobou. Podstata
skutku preto nebude porušená, ak sa zmenia okolnosti týkajúce sa miesta a času spáchania činu,

rozsahu následkov, spôsobu vykonania činu, pohnútky činu alebo formy zavinenia. Na podklade týchto
záveroch a zmien v skutkovej vete mal súd za preukázané, že nedošlo k narušeniu totožnosti skutku
oproti podanej obžalobe.

Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené
v skutkovej vete výroku rozsudku. Súd oproti obžalobe upravil skutok v časti určenia presného času

napadnutia poškodeného, ktorý vyplýval z kamerového záznamu a v časti presnejšie popísaného
napadnutia poškodeného každým z obžalovaných tak, ako to vyplynulo z dokazovania na hlavnom
pojednávaní, pričom týmito upresneniami v skutku neprišlo k zmene totožnosti skutku. V zmysle
zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu súd do skutkovej vety doplnil dobu liečenia v trvaní dva
mesiace od 26.11.2017 do 31.01.2018 a presne špecifikoval obmedzenia poškodeného N. M. v bežnom

spôsobe života, čím bola obmedzená jeho psychická aktivita a taktiež bola obmedzená jeho fyzická
aktivita a manuálna práca a iné činnosti počas bežného života. Predmetné obmedzenia poškodeného
N. M., ktoré boli do skutkovej vety vyhláseného rozsudku doplnené pochádzali zo znaleckého posudku
znalca I.. C., ktorý bol oboznámený na predchádzajúcich hlavných pojednávaniach. Súd uvádza, že sa
v danom prípade jednalo o poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas a preto v skutkovej vete presne vymedzil

časové obdobie a taktiež konkrétne rozpísal obmedzenia v obvyklom spôsobe života poškodeného
počas doby jeho liečenia.

Dokazovaním bolo preukázané, že samotnému skutku predchádzal konflikt medzi obžalovaným D. a
poškodeným, keď poškodený viedol motorové vozidlo, čo medzi stranami nebolo sporné, až na to,

že poškodený tvrdil, že dostal od obžalovaného D. úder päsťou cez okienko vozidla, čo obžalovaní
neuviedli.

Následná konfliktná situácia nastala pred podnikom Český Budík krátko po polnoci, keď obžalovaní
vychádzali von a poškodený s kamarátmi boli pred podnikom. Poškodený uviedol, že stretol

obžalovaných pri dverách podniku. Obaja obžalovaní zhodne uviedli, že obžalovaný I. upozornil
obžalovaného D., že poškodený je pred podnikom, preto argument obhajoby o tom, že poškodený
aktívne vyhľadal obžalovaných, aby vyprovokoval nejaký konflikt sa javí ako nepodložený, keďže prví
na poškodeného reagovali obžalovaní, keďže aj podľa ich zhodných výpovedí išiel obžalovaný D. za
poškodeným, aby sa mu ospravedlnil, ktoré ospravedlnenie nemal poškodený prijať a mal byť agresívny.

Z uvedeného je zrejmé, že práve obžalovaní aktívne prišli za poškodeným a nie naopak. Okolnosť,
či poškodený prišiel s kamarátmi do Českého Budíku práve preto, že tam mali byť obžalovaní, nie je
pre posúdenie skutku rozhodujúca. Nebolo dokonca ani preukázané, že poškodený si išiel ako prvý
riešiť predchádzajúci konflikt s obžalovaným D., ako to vyplýva z sms sestry poškodeného, keďže
obaja obžalovaní zhodne potvrdili, že si všimli poškodeného a obžalovaný D. za poškodeným išiel

ospravedlniť sa. Okrem toho z kamerového záznamu žiadna fyzická agresivita poškodeného nie je
zrejmá, pričom to, či im poškodený nadával nie je možné posúdiť. Kamerový záznam jednoznačne
preukazuje, že poškodený stojí chrbtom pri múre, pričom rovno pred ním stojí obžalovaný I. a z ľavej
strany stojí obžalovaný D., čo skôr svedčí o tom, že poškodený bol pritlačený k múru tým, že sa
pred neho postavili obaja obžalovaní. Okolnosť, že obžalovaný I. stojaci pred poškodeným tomuto dá

pravou rukou facku na tvár poškodenému a následne poškodený vráti úder pravou rukou zovretou
v päsť vyplýva tak z výpovedí oboch obžalovaných, poškodeného ako aj z kamerového záznamu. Z
kamerového záznamu taktiež vyplýva, že obžalovanému I. sa pred úderom podarilo trocha ustúpiť
a obžalovaný I. sa opätovne zahnal rukou na poškodeného, ktorý ustupoval po chodníku ďalej od
kamery, pričom obžalovaní I. aj D. postupovali spolu s poškodeným. Táto časť kamerového záznamu

vyvracia obranu obžalovaného I., že okrem slabej facky na poškodeného už neútočil, keďže na zázname
je jednoznačné, že sa na poškodeného zahnal napriahnutou rukou, a rovnako tak vyvracia obranu
obžalovaného D., že keď vznikol konflikt pred podnikom, stál na mieste, nakoľko zo záznamu je
vidieť, že aj obžalovaný D. postupuje s ostatnými za poškodeným, ktorý sa vzďaľuje od kamery. Ďalšípriebeh útoku na poškodeného nemožno vyhodnotiť podľa kamerového záznamu, nakoľko táto časť
konfliktu je zachytená v pravom hornom rohu záznamu dosť ďaleko od kamery a prekrýva ho časový
údaj na zázname. Okrem toho na vzdialenosť, na ktorú kamera sníma túto časť konfliktu, nemožno

zo záznamu identifikovať jednotlivé osoby, nakoľko nie sú individuálne rozoznateľné, avšak sú vidieť
pohyby prítomných osôb vo forme úderov rúk a kopancov, pričom táto časť útoku trvá asi 2,5 minúty
(od 00:03:40 hod. do 00:06:00 hod.). Okolnosť, že poškodený bol napadnutý viacerými osobami aj
kopancami do hlavy potvrdila vo výpovedi aj svedkyňa C., ktorá však tieto osoby neopoznala. Túto časť
útoku popísal vo výpovedi poškodený tak, že obžalovaný I. ho udieral a kopal spoza hlavy zboku, asi do

ľavej strany hlavy a ramien poškodeného, čo poškodený videl, než si kryl hlavu rukami, a obžalovaný
D. si sadol na hrudník poškodeného a udieral ho obomi päsťami do tváre asi 10 krát a kúsal ho do
prstov. Súd vyhodnotil výpoveď poškodeného ako vierohodnú, nakoľko napriek tomu, že ho napádalo
viacero osôb, je prirodzené, že práve obžalovaných, s ktorými prišiel už pred tým do konfliktu si lepšie
pamätal,okremtohoobochobžalovanýchopoznalpoškodenýajprirekogníciiprostredníctvomfotografií,
a to obžalovaného D. so 100 % istotou a obžalovaného I. na 80 %. K argumentu obhajoby, že pred

rekogníciou poškodený nepopísal opoznávané osoby treba uviesť, že poškodený pri výsluchu pred
rekogníciou uviedol, že k ich popisu nič bližšie nevie uviesť, teda poškodený bol vyzvaný, aby osoby
opísal. Taktiež treba poukázať na to, že poškodený pri rekognícii uviedol, podľa akých markantov a
znakov páchateľov opoznal, dokonca uviedol, ktorý z obžalovaných ho pri bitke ako napadol. Okolnosť,
že rekognícia bola robená podľa fotografií, vychádzala z toho, že páchateľov bolo potrebné zistiť a

neboli v tom čase prítomní. Vo vzťahu k ostatným vykonaným rekogníciám súd konštatuje, že pre
dokazovanie v danej veci neboli podstatné, nakoľko svedkovia pri nich neopoznali, resp. opoznali
obžalovaných len neurčito, pričom žiadny zo svedkov opoznávané osoby nevedel identifikovať ako tie,
ktoré sa priamo podieľali na fyzickom napádaní poškodeného. Obaja obžalovaní k tejto časti útoku
popreli, že by poškodeného fyzicky napadli, avšak súd ich obrane neuveril, pretože obžalovaný I.

uviedol, že okrem facky poškodeného nenapadol, čo však podľa kamerového záznamu nebola pravda,
a preto, že obžalovaný D. uviedol, že zostal na mieste, kde vznikol konflikt, čo nie je pravda, lebo
podľa kamerového záznamu postupoval s ostatnými za poškodeným. Okrem toho je zrejmé, že po celú
dobu 2,5 minúty, kedy prebiehal fyzický útok na poškodeného, boli obaja obžalovaní v bezprostrednej
blízkosti poškodeného, keďže spolu s ním smerom ďalej od kamery postupovali, a po ukončení útoku

sa z uvedeného miesta vrátili pred vchod do podniku, kde ich opäť zreteľne o 00:06:40 hod. zachytila
kamera. Aj z tohto hľadiska sa javí ako vierohodnejšia výpoveď poškodeného, nakoľko tomu zodpovedá
aj kamerový záznam, keďže obaja obžalovaní spolu s ustupovaním poškodeného ďalej od kamery
postupovali s ním a pred podnik sa z miesta konfliktu vrátili až potom, čo sa skupina okolo poškodeného
rozišla. K posúdeniu vierohodnosti výpovede poškodeného prispieva aj skutočnosť, že poškodený bol v

čase skutku triezvy, nakoľko podľa výpovedí kamarátov nepil, lebo prišiel motorovým vozidlom. Naopak
obaja obžalovaní boli pod vplyvom alkoholu, keďže tento konzumovali po celý večer a skutok sa stal až
v čase záverečnej v danom podniku.

Vyhodnotením výpovedí svedkov, či už kamarátov poškodeného, či svedkov obhajoby, resp. členov

rugbyového mužstva mal súd preukázané, že ani jeden zo svedkov nevidel, resp. nevedel s určitosťou
povedať, že by priamo obžalovaní, v čase keď bol poškodený na zemi, tohto napádali, resp.
obžalovaných neopoznali. Uvedená okolnosť však nevylučuje pravdivosť výpovede poškodeného,
keďže samotný útok na poškodeného prebiehal tak, že ho súčasne napádalo viacero osôb v hlúčiku
okolo poškodeného a teda identifikácia útočníkov ostatnými pozorovateľmi bola sťažená. Svedkovia

však identifikovali oboch obžalovaných ako osoby, ktoré pri incidente boli.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obaja obžalovaní spoločným konaním
poškodenému úmyselne ublížili na zdraví, keďže obžalovaný I. opakovane kopol poškodeného do hlavy
a obžalovaný D. poškodeného asi 10 krát udieral obomi päsťami do tvárovej oblasti hlavy, pričom týmto

poškodenému spolu s ďalšími nezistenými osobami, ktoré poškodeného napádali, spôsobili ťažkú ujmu
na zdraví, keďže poškodený mal v dôsledku úderov päsťami, či kopancami do hlavy pomliaždenie
mäkkých tkanív hlavy s prejavmi vegetatívnej symptomatológie s krvným výronom okolo pravého oka
a spánkovej oblasti hlavy vľavo a krvácanie do lebky pod tvrdú mozgovú plenu v čelno-temeno-
spánkovej oblasti vpravo a v čelovej oblasti vľavo. Obaja obžalovaní zasiahli poškodeného údermi

päsťou alebo nohou do hlavy, resp. tvárovej oblasti hlavy, kde vznikli poškodenému aj ťažké zranenia.
Keďže obaja obžalovaní chceli poškodeného udrieť, či už päsťou alebo nohou, mal súd preukázané
ich úmyselné zavinenie vo forme priameho úmyslu. Čo sa týka spôsobeného ťažšieho následku, tak
na ten súd prihliadne v zmysle § 18 písmeno a) Trestného zákona aj vtedy, keď ho obžalovaní zaviniliz nedbanlivosti, teda stačí, že obžalovaní vedeli, že môžu údermi do hlavy poškodeného spôsobiť
mu ťažkú ujmu na zdraví, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehali, že také zranenie nespôsobia.
Takže obžalovaní opakovanými údermi, či kopancami na hlavu poškodeného mu chceli ublížiť na

zdraví, pričom aj keď nemali v úmysle mu spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, za tento ťažší následok
zodpovedajú aj keď ho spôsobili z nedbanlivosti, pričom súd mal za to, že u obžalovaných ide o vedomú
nedbanlivosť. Obžalovaní tak svojím konaním naplnili skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona a súčasne aj
prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20, § 364 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, keďže

na ulici, teda mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadli poškodeného. Z hľadiska subjektívnej stránky
posúdil súd konanie obžalovaných aj vo vzťahu k prečinu výtržníctva ako konanie v priamom úmysle,
keďže obžalovaní na mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadli poškodeného, teda chceli svojím
konaním porušiť záujem chránený Trestným zákonom.

Uznaniu viny obžalovaných nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného

zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu (opakované údery päsťou, či kopance do hlavy poškodeného)
a najmä jeho následku (pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy s prejavmi vegetatívnej symptomatológie
s krvným výronom okolo pravého oka a spánkovej oblasti hlavy vľavo a krvácanie do lebky pod tvrdú
mozgovú plenu v čelno-temeno- spánkovej oblasti vpravo a v čelovej oblasti vľavo), ale aj okolností,
za ktorých bol spáchaný (obžalovaní boli pod vplyvom alkoholu, obžalovaný I. bol členom rugbyového

mužstva, teda mal fyzickú prevahu a poškodeného napadli súčasne viaceré osoby) a miere zavinenia
obžalovaných, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti
činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin.

K argumentu obhajoby o nezákonnosti výsluchov svedkov, či konfrontácie medzi svedkami, na ktorých

sa zúčastnil splnomocnenec poškodeného, čo je v rozpore s Trestným poriadkom, treba v prvom rade
uviesť, že súd v dokazovaní vôbec nepoužil zápisnice o výsluchu svedkov I. a D., ani zápisnice o
konfrontácii medzi svedkom I. a poškodeným a svedkom D. a poškodeným, nakoľko obaja obžalovaní v
nichbolivypočutívprípravnomkonaníeštevpozíciisvedkov,atietosúdaninečítal,nakoľkosaprocesné
postavenie I. a D. zmenilo na obžalovaných. Keďže súd tieto dôkazy nevykonal, nezaoberal sa ani ich

zákonnosťou. K účasti splnomocnenca poškodeného pri výsluchu svedkov Q. Y. a C. Y., ktoré súd na
hlavnom pojednávaní prečítal, súd uvádza, že v ich výpovediach neboli žiadne podstatné skutočnosti
týkajúce sa samotného skutku, ktoré by boli použité pri dokazovaní, okrem toho obhajoba súhlasila s
čítaním týchto výpovedí, napriek tomu, že sa ich zúčastnil splnomocnenec poškodeného.

*** Výrok o treste a náhrade škody ***

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4, odsek 5
písmeno a) Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie,
pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho

nápravyauspolupáchateľovprihliadolajnato,akoumieroukonaniekaždéhoznichprispelokspáchaniu
trestného činu.

Obom obžalovaným bol uložený trest odňatia slobody, nakoľko súd má za to, že iný druh trestu by
dostatočne nezabezpečil ochranu spoločnosti pred páchateľmi tak, aby im zabránil v páchaní ďalšej

trestnej činnosti a vytvoril podmienky na ich výchovu k riadnemu životu a súčasne odradil aj iných
od páchania trestných činov. B. I. už bol v minulosti za výtržníctvo odsúdený na peňažný trest, ktorý
evidentne nemal výchovný účinok. Obžalovaný D. mal podmienečne zastavené trestné stíhanie, síce za
poškodzovanie cudzej veci, ale ani to ho neodradilo od páchania trestnej činnosti.

Priurčovanívýmerytrestusúdprihliadoluobochobžalovanýchnaspôsobspáchaniačinu,kdezohľadnil,
že spoločne opakovane päsťou, či kopancami udreli poškodeného do hlavy, a to ležiaceho na zemi,
bitky sa zúčastnili spolu s ďalšími nestotožnenými osobami, v čase útoku na poškodeného boli pod
vplyvom alkoholu, pričom poškodenému spôsobili ťažké zranenie hlavy. Okolnosť, že fyzického útoku
na poškodenom sa dopustila väčšia skupina osôb z rugbyového tímu, resp. z ich fanúšikov, ktorí boli

pod vplyvom alkoholu, zvyšuje nebezpečnosť činu, keďže fyzicky lepšie disponovaní muži ovplyvnení
alkoholom, môžu spôsobiť vážnejšie zranenia. Pri posúdení osobnosti obžalovaných a možnosti ich
nápravy, mal súd u oboch obžalovaných za to, že keďže sa doposiaľ závažného protiprávneho konanianedopustili, od spáchania skutku viedli riadny život, tak možnosť ich nápravy je možné dosiahnuť i
trestom kratšieho trvania.

Súd u obžalovaných nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zistil len jednu priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písmeno h) Trestného zákona, že spáchali viac trestných činov, keďže daným skutkom spáchali
prečin ublíženia na zdraví a prečin výtržníctva. S prihliadnutím na prevažujúci pomer priťažujúcich
okolností ako aj mieru ich závažnosti sa zákonom ustanovená dolná hranica trestnej sadzby trestného
činunajprísnejšietrestnéhomenilatak,žesazvyšovalaojednutretinu.Súdukladalobžalovanýmúhrnný

trest v zmysle § 41 odsek 1 Trestného zákona, a to podľa § 156 odsek 3 Trestného zákona, ktorý je
najprísnejšie trestný a kde je sadzba 2 roky až 5 rokov. Keďže obom obžalovaným prevládala priťažujúca
okolnosť menila sa trestná sadzba na 3 roky až 5 rokov, keďže sa zvyšovala dolná hranica o jednu
tretinu. Obom obžalovaným bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, teda na dolnej hranici
zvýšenej trestnej sadzby, nakoľko súd má za to, že takýto trest je dostatočný s ohľadom na všetky
okolnostiuvedenévyššieakoajprihliadnucnato,akoumieroukonaniekaždéhozobžalovanýchprispelo

k spáchaniu trestného činu.

Vzhľadom na osoby obžalovaných, najmä s prihliadnutím na ich doterajší život, keďže posledných
10 rokov pred skutkom sa protiprávneho konania vo forme trestného činu nedopustili a nespáchali
ani veľa priestupkov, ako aj okolnosti prípadu, mal súd dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany

spoločnosti a nápravu oboch obžalovaných výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, preto súd
obom obžalovaným výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň im uložil
probačný dohľad, nakoľko uložený trest odňatia slobody bol vo výmere 3 roky.

Skúšobná doba bola obom obžalovaným uložená vo výmere 2 roky, pričom súd pri určovaní skúšobnej

doby prihliadol na trestnú minulosť oboch obžalovaných ako aj dobu, ktorá uplynula od spáchania
skutku a počas ktorej viedli riadny život. Takto určenú skúšobnú dobu súd považuje za primeranú aj s
ohľadom na okolnosti prípadu, na zabezpečenie ochrany spoločnosti aj nápravu obžalovaných. V rámci
probačného dohľadu súd obom obžalovaným uložil povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú
škodu.

Poškodený N. M. si uplatnil náhradu škody v sume 30.000 eur, pozostávajúcej zo sumy 15.000 eur ako
škodu na zdraví a zo sumy 15.000 eur ako náhrady nemajetkovej ujmy s tým, že v konaní doložia ešte
posúdenie trvalých následkov zranenia.

Znalec I.. C. v znaleckom posudku č. 114/18 ohodnotil zranenia poškodeného vo forme bolestného
na 135 bodov, a to pomliaždenie hlavy s vegetatívnou symptomatológiou 15 bodov (položka č. 5)
a vnútrolebkové krvácanie 120 bodov (položka č. 227), čo predstavuje pri hodnote bodu 18,24 eur
sumu 2.462,40 eur. Podľa rovnakých položiek a rovnakým bodovým ohodnotením ohodnotil zranenia
poškodeného náhradu za bolesť aj znalec I.. Z. G. v znaleckom posudku č. 18/2021, pričom dospel

aj k rovnakej sume bolestného 2.462,40 eur, ktorú však zaokrúhlil na 2.463 eur. I.. G. v znaleckom
posudku ohodnotil zranenia poškodeného aj vo vzťahu k náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
na 800 bodov, teda 14.592 eur, ktoré trvalé následky vo forme organických zmien mozgu, čím vznikol
podklad pre organický psychosyndróm, vznikli v dôsledku ťažkého úrazu mozgu v roku 2015, kedy u
poškodeného prišlo k priamemu poškodeniu mozgového tkaniva, pričom znalec nevylúčil, že aj menej

závažné zranenie mozgu z roku 2017, teda daným skutkom, mohlo zhoršiť funkciu už aj predtým
poškodeného mozgového tkaniva, pričom zranenie z roku 2017 sa na súčasnom stave funkčného
poškodenia mozgu, a teda organického psychosyndrómu, mohlo podieľať 15 % až 20 % z celkového
stavu poškodeného, teda aj podiel zranenia z roku 2017 na sume náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia predstavuje zo sumy 14.592 eur sumu 2.189 eur až 2.919 eur, teda podiel 15 % až 20 %.

Obhajoba namietla bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia znalcom I.. G. z dôvodu,
že neboli robené kontrolné vyšetrenia mozgu poškodeného po zraneniach z roku 2015 ani z roku 2017,
pričom určil len pravdepodobnosť, akou sa zranenia mozgu z roku 2017 mohli podieľať na trvalých
následkoch.

Keďže obaja obžalovaní spáchaným trestným činom spôsobili poškodenému ujmou na zdraví škodu,
uložil im súd podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť
poškodenému N. M. škodu vo výške 2.462,40 eur, pozostávajúcej z bolestného vyčísleného znaleckýmposudkom I.. C. aj I.. G., pričom ohodnotenie bolestného zodpovedalo preukázaným zraneniam
poškodeného, ktoré utrpel pri skutku v roku 2017.

Vzhľadom na to, že znalec I.. G. hodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného vo vzťahu
k zraneniam mozgu z roku 2015 aj z roku 2017, pričom z jeho formulácie, že nemôže vylúčiť, že
aj menej závažné zranenie mozgu z roku 2017 mohlo zhoršiť funkciu už aj predtým poškodeného
mozgového tkaniva, nie je zrejmá istota, akou mierou sa zranenie mozgu poškodeného z roku 2017
podieľalo na celkových trvalých následkoch poškodeného, najmä ak poškodený po úraze v roku 2017

odmietolhospitalizáciuaďalšievyšetrenia,ktorémohlitentostavobjektivizovať,pretosúdpoškodenému
príslušný podiel ujmy na zdraví na trvalých následkoch za skutok z roku 2017 nepriznal.

Poškodený si uplatnil aj nemajetkovú ujmu v sume 15.000 eur, ktorý nárok bližšie nezdôvodnil ani
nepreukázal.

Súd poškodeného so zvyškom jeho nároku na náhradu škody, ktorý mu nepriznal, odkázal na civilný
proces.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehooznámeniacestoupodpísanéhosúduna
Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 odsek 2 Trestného poriadku). Oznámením

rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v
neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§ 309 odsek 1 Trestného poriadku).
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), a
to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku). V prospech

obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku),
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 odsek 1 písmeno b/ Trestného
poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku),
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh
(pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308

odsek 2 Trestného poriadku), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 odsek 2 Trestného
poriadku),

poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 odsek 1 Trestného
poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za
právnickú osobu (§ 68 Trestného poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.