Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Anna Holeščáková
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 12C/18/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124202638
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Holeščáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124202638.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore žalobcov: 1) A. B., nar. XX.X.XXXX,
023 03 Zborov nad Bystricou č. 296, 2) C. B., nar. X.X.XXXX, XXX XX D. E. F. G. XXX, obaja zastúpení
splnomocneným zástupcom B. H. I., nar. X.X.XXXX, XXX XX D. E. F. G. XXX, proti žalovaným: 1/ A. H.,
nar. XX.X.XXXX XXX XX D. E. F. G. . XXX, 2/ F. J., neznáma, 3/ H. A., K. F., nar. X.X.XXXX, XXX XX
L. G. XXXX, 4/ F. M., neznámy, 5/ F. I., neznáma, 6/ H. B., nar. X.X.XXXX, XXX XX D. E. F. G. XXX, 7/
N. B., nar. X.X.XXXX, O. G. XXXX, XXX XX O. E. O., 8/ A. H., neznámy, 9/ A. A., neznámy, 10/ I. O.,
neznáma, 11/ A. B., nar. XX.X.XXXX, XXX XX D. E. F. G. XXX, žalovaní v rade 2/, 4/, 5/, 8/, 9/ a 10/
na neznámom mieste, v konaní zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova č. 36, 817 47
Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaným v rade 1/ až 11/ n e p r i z n á v a voči žalobcom 1) a 2) náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobcovia v rade 1) a 2) doručili súdu osobne do podateľne 28.2.2024 žalobu, ktorou sa voči
označeným žalovaným domáhali určenia a to, že nehnuteľnosť parcelné číslo EKN XXXX - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 495 m2 zapísanej na LV č. XXXX kat. územie D. E. F., ktorá je totožná
s nehnuteľnosťou CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 296 m2, CKN XXXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 131 m2 a CKN XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere
18m2 patrí do výlučného vlastníctva žalobcov v rade 1) a 2).
2. Po skutkovej stránke odôvodnili žalobcovia žalobu tak, že parcela EKN č. XXXX, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 495 m2 zapísaná na LV č. XXXX, totožná s parcelou C-
KN č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 296 m2, CKN č. XXXX/X, zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 131 m2 a CKN č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2, vyhotovená
geometrickým plánom č. 231/2023 A. H., Nová Bystrica 1006, IČO 53965434, ktorý úradne osvečila P.
Q. Q. dňa 05.09.2023. Podľa § 133 CSP „fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom,
adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom." U
žalovaných zastúpených Slovenským pozemkovým fondom však tieto bližšie identifikačné údaje uviesť
nemohli, lebo sa im ich nepodarilo zistiť. Skutočnosť, že žalovaní vedení príslušným orgánom evidencie
katastra nehnuteľností sú osobami neznámymi a zastúpenými štátom zriadenou právnickou osobou,
ktorou je SPF, vyplýva jednak z údajov katastra, jednak z právnych predpisov. Žalobca A. B. a C. B.
je výlučným vlastníkom žalovanej nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť užíval ich otec L. B., označený na LV
č. XXXX pod B7 so svojou manželkou R. K. A.. Otec L. B. bol dedičom po neb. R. B., starom otcovi,
o čom svedčí aj zápis v pozemnoknižnej vložke č. XXX. Nevedia sa dopátrať a zistiť celú históriu o
žalovanej nehnuteľnosti, nakoľko už nežije nikto, kto o zámenách mal vedomosť. Možnosť takéhotolegitímneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva, teda reálnou deľbou, v čase obyčajového práva
platného na území Slovenskej republiky do 31.12.1950 je potvrdené aj stanoviskom bývalého NS ČSR
uvedeným pod č. R 911/32 Úradnej zbierky rozhodnutí. Od tohto obdobia, teda od času reálnej deľby,
právni predchodcovia žalobcov užívali nehnuteľnosť a teraz ju užívajú žalobcovia. Tým, že nehnuteľnosť
nebola v katastri nehnuteľností evidovaná na LV, vo vzťahu k nim na tento stav dochádzalo napriek
tomu, že právni predchodcovia žalobcu boli ich výlučnými vlastníkmi, k prevodu len
spoluvlastníckeho podielu, ktorý v minulosti patril starému otcovi žalobcu R. B., neskôr otcovi žalobcu L.
B. a následne žalobcom. Predmetná nehnuteľnosť je v prírode ohraničená a nachádza sa pod rodinným
domom žalobcov č. XXX a jeho brata. Na predmetnej nehnuteľnosti reálnym vlastníckym pomerom,
teda stavu reálneho vlastníctva žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti. Držba predmetnej nehnuteľnosti
žalobcom alebo jej právami predchodcami nebola počas celého obdobia nikým rušená. Nikdy tu neboli
spory o hranice, každý si užíval a hospodáril na svojich reálne vydelených nehnuteľnostiach. Rodinný
dom bol postavený na žalovanej nehnuteľnosti viac ako 50 rokov dozadu. Predmetná nehnuteľnosť -
novovzniknutá parcela, bola zameraná geometrickým plánom, aby jej grafické zameranie, zameranie
parcely v prírode reálne vydelená, ohraničená medzami, bola zapísateľná do katastra nehnuteľností, a
vznikla už v dávnej minulosti, a ktorá
bola dlhodobo rešpektovaná, a dekladruje vznik vlastníckeho práva v minulosti. Zmluvy boli robené len
ústne, jedná sa teda o nedoložené právne vzťahy. Išlo o uvedenie do súladu so skutočným stavom
a v minulosti sa ľudia nesprávali v zmysle zákonných ustanovení. Bolo obvyklé, že ľudia si medzi
sebou predávali, odčleňovali a zamieňali nehnuteľnosti na základe zmlúv, ktoré boli uzavreté ústne.
Podľa ustálenej súdnej praxe je možné v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti konať so
všetkými dedičmi účastníka aj pred ukončením dedičského konania. Dedičstvo sa podľa § 460 zák. č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonník nadobúda smrťou poručiteľa. Nie je však mysliteľné, že by v tomto
období veci po poručiteľovi nepatrili nikomu, dedičov tak treba považovať za podielových spoluvlastníkov
veci patriacich do dedičstva so všetkými právami a povinnosťami spoluvlastníkov s tým, že do
právoplatného skončenia dedičského konania tu nie je istota, s akým výsledkom toto konanie skončí,
najmä kto sa stane poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo všetkými poručiteľovými
dedičmi(uznesenieKrajskéhosúduŽilina7Co/81/2017-168zodňa 17.5.2017).Žalobcoviasadomáhajú
zosúladenia právneho stavu so stavom skutočným. Nakladajú so žalovanou nehnuteľnosťou ako so
svojou vlastnou, v dobrej viere, že im vlastnícky patrí. Majú právny záujem na vyporiadaní vlastníctva k
pozemku z dôvodu, že chcú byt' jeho vlastníkmi v celosti, jej účelného využitia, rozhodovania o nakladaní
je preto žiadúce, aby bolo vlastníctvo k žalovanej nehnuteľnosti určené. Poukazujú na skutočnosť, že
majú nehnuteľnosť v užívaní po celú dobu, ako aj užívania ich rodičov, nikto nerušil a nikto si nerobil
žiadne vlastnícke nároky. O nehnuteľnosť sa starajú ako o svoju vlastnú.
3. K podanej žalobe na preukázanie tvrdení pripojili žalobcovia výpis LV č. XXXX geometrický plán P. A.
F. č. 231/2023, vyšetrovací náčrt, výpis PKN vložky č. XXX k. ú. D., kde bola uvedená parcela č. XXXX,
potvrdenie Archívu v Bytči o tom, že v evidencii nie sú nadobúdacie tituly o neznámych spoluvlastníkoch,
potvrdenie Obce D. E. F., že platcom dane z nehnuteľnosti za parcelu CKN XXXX je A. B., potvrdenie
obce, že osoby na LV č. XXXX ako neznáme sa v obci nenachádzajú, nemajú v obci trvalý pobyt,
evidenčnýlistč.XXXnamenoB.A.,identifikáciaparcielk.ú.N.(pozn.súdubezbližšiehosúvisusdanou
nehnuteľnosťou nakoľko predmetom je nehnuteľnosť v D. E. F.), list vlastníctva č. XXXX na rodinný
dom č. XXXX – zápis v prospech žalobcov každému v 1 titulom D 875/8 prvá strana spisu D 874/40 –
dedičstvo po R. B. (deti A. a R., nar. X.X.XXXX, bytom D. G. XXX).
4. Po doručení žaloby zaslal vyjadrenie v súlade s procesným poučením súdu N. B., ktorý nesúhlasil
s podanou žalobou, nakoľko uviedol, že je dedičom po A. B., ktorý bol synom R. B. a O., K. A., čo
dokazuje dokument zaslaný súdom. V dome, kde žil jeho otec A. so svojim rodičmi a bratom L. v roku
1952, zostal bývať L. po smrti rodičov so svojou rodinou. Po zbúraní domu postavil nový rodinný dom.
Dedičmi domu sú preto žalobcovia. Pozemok pri dome užívali však jeho starí rodičia R. a O. a on je
dedičom preto žiadal o vyplatenie svojho podielu.
5. K tomuto vyjadreniu doručil súdu splnomocnený zástupca žalobcov tzv. repliku (č.l. 57), v ktorej
uviedol, že na nehnuteľnosti stojí rodinný dom súpisné číslo XXX. Nikdy nehnuteľnosť neužíval otec
N. B., pretože tento mal pozemky vydelené inde. Nehnuteľnosť tvorí neoddeliteľnú súčasť rodinného
domu a prístupu k nemu.6. N. B. v reakcii na vyjadrenie doručil súdu tzv. dupliku v ktorej uviedol, že pôda bola rozdelená medzi
jeho otca A. B. a otca žalobcov L. B.. Je teda podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností a nehnuteľnosť
získal dedením a preto požaduje vyplatenie za jeho podiel 1/15 z parcely č. XXXX.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu. Dostavil sa splnomocnený
zástupca žalobcov, neúčasť ospravedlnil H. B. ako i N. B. (pojednávanie nežiadali odročovať). Za
splnenia procesných podmienok podľa § 180 a nasl. CSP súd vo veci rozhodol, ktoré rozhodnutie
odôvodňuje nasledovne:
8. Splnomocnený zástupca žalobcov zotrval na podanej žalobe v nezmenenom rozsahu, poukázal na
to, že žalobcovia vlastnia predmetnú nehnuteľnosť, je v ich rodine viac ako 70 rokov, predtým to vlastnili
ich rodičia. Ide o záhradu pri rodinnom dome.
9. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie postupom podľa § 204, kedy oboznámil listiny a to žalobu
čl. 1 až 4, čl. 5 až 8 výpis z LV č. XXXX kat. úz. D. E. F., geometrický plán, ktorý bol vyhotovený P. Q. Q.,
konkrétne stranu 14), na ktorej sú uvedené novovzniknuté parcely CKN č. XXXX/X až 3, sú identické
s parcelou EN evidencie nehnuteľností č. XXXX. Čl 15 je náčrt alebo kópia mapy, čl. 16 je vyšetrovací
náčrt, čl. 17 až čl. 21 je pkn. vl. č. 353, kde je zapísaná parcela č. XXXX, kde pod B23 je uvedené: na
podiel J. I. vkladá sa vlastnícke právo R. B., žena O., K. A. a P. B. a pod B24 je na podiely R. B. B22a),
B23a) na základe uznesenia o odovzdaní pozostalosti D 353/40 vkladá sa vlastnícke právo maloletému
A. B. v jednej polovici, maloletému L. B. v jednej polovici. Pod B25 je uvedené podľa uznesenia P 262/40
vymazuje sa maloletosť A. B., pod B26 na podiel P. B.. Vkladá sa vlastnícke právo a to maloletému A. B.
1/10, maloletému L. B. 1/10, maloletému H. A. 1/10, maloletému A. A. 1/10. Pri tejto pkn. vl. sú uvedené
v poznámke Čd a to 230/47, D 515/1992. Rovnako tak pod B27 je uvedené na podiel H. B. sa vkladá
vlastnícke právo A. B., S. B. a B. B.. Čl. 22, 23, 24 sú doklady vo vzťahu k šetreniu pobytu, čl. 26 je
potvrdenie, že žalovaní neznámi nie sú evidovaní v evidencii Zborova nad Bystricou, nemajú v evidencii
trvalý pobyt. Čl. 27 je evidenčný list č. XXX vedený na B. A., K. O. G. XXX, kde sú vedené parcely a to
pod č. XXXX T. XXXX, avšak ani jedno z týchto čísiel nie je vo vzťahu k aktuálne prejednávanej parcele
alebo parcele, ktorá tvorí predmet tohto sporu. Čl. 29 až 30 je identifikácia parciel v N., ktorá v danej veci
nemá súvis s predmetom tohto sporu. Čl. 31 je LV č. XXXX, je to vo vzťahu k rodinnému domu č. 296,
kde je zapísaný na čl. 32 ako vlastník B. A. a B. C. titulom osvedčenia o dedičstve 875/98, predmetné
rozhodnutie bolo oboznamované na dnešnom pojednávaní. Čl. 33 je výpis z geodézie, kde by mal byť
evidovaný evidenčný list, kde je evidovaný pod č. 186 B. L., žena A., K. O.. Súpis nehnuteľností je pod
číslom nečitateľným, kde je uvedená B. A., K. O. a je tam kmeňová podstata a vyzerá to ako 1946. Čl.
35, 36, 37 sú čestné prehlásenia, že predmetnú nehnuteľnosť užíva A. B.. Čl. 38 je potvrdenie, že sa
neviedlo dedičské konanie po L. B.. Čl. 39 potvrdenie D 874/40, kde malo byť vedené dedičské konanie
po R. B., roľníkovi, kde dedičmi boli pozostalí alebo prvá manželka bola O., K. A., deti boli A. B. a L. B.,
A. B. bol narodený v roku 1921 a to 7. apríla, L. B. bol narodený X. XXXXXXX XXXX. Čl. 43 šetrenie
vo vzťahu k zisťovaniu účastníkov, čl. 51 je vyjadrenie žalovaného N. B..
10. Z úradnej činnosti mal súd pripojený dedičský spis po zomr. B. A. (pozn. súdu po nevlastnej
matke žalobcov), z ktorého spisu bolo oznámené čl. 7, kde je evidované dedičské rozhodnutie sp. zn. D
477/1979 po neb. L. B., zomr. XX.X.XXXX (otec žalobcov), naposledy bytom D. E. F. G. XXX, z ktorého
vyplynulo, že dedičmi zo zákona sú manželka A. a synovia A. a C.. Predmetom dedičského konania bola
iba polovica murovaného domu č. 296 v cene 9.000,- Kčs, drevené humno v celosti v sume 300,- Kčs,
maštale v celosti v sume 500,- Kčs, jedna polovica bytového zariadenia v sume 1.500,- Kčs, peňažná
hotovosť vo výške 3.000,- Kčs, ktoré nadobudli rovnakým dielom po jednej polovici synovia poručiteľa
a to A. B. a C. B. bez povinnosti vyplácať ustupujúcu spoludedičku. Predmetom tohto dedičského
rozhodnutia teda nebolo, že by sa stali právnymi nástupcami po zomr. L. B. čo do akéhokoľvek pozemku
(parcely).
11. Na pojednávaní súd vyslovil predbežný právny názor podľa § 181 ods. 2 CSP, pričom zo strany
splnomocneného zástupcu neboli vznesené žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.
12. Súd primárne poukazuje na to, že uplatnený nárok posúdil súd podľa § 126 a nasl. Občianskeho
zákonníka vo vzťahu k vlastníckemu právu, k držbe a podľa § 70 katastrálneho zákona vo vzťahu
k zápisu na liste vlastníctva. Súd v danej veci primárne poukázal nato, že samotní žalovaní aktuálne
označení žalobcami pod bodom 8/ a 9/ A. H. a A. A. nie sú neznámi. Súd mal z PKN vložky č. pod
č. XXXX preukázané, že pri zápise v prospech vlastníctva nielen u otca žalobcovi ale i otca N. B.bolo pod č. 26 pkn. vložky uvedené dedičské rozhodnutie D92/1941, na podklade ktorého boli vykonané
zápisy okrem iných aj v prospech mal. H. A. a mal. A. A. (aktuálne žalovaní v rade 7/ a 8/. Pripojením
dedičského rozhodnutia mal súd preukázané, že títo, A. A. a H. A. sú deťmi B. B., ktorý bol bratom
R. B. (starého otca žalobcov). Z tohto rozhodnutia tiež vyplývajú ich dátumy narodenia a to u H. A.,
nar. XX.X.XXXX a u A. A., nar. X.X.XXXX, obaja bytom D. E. F.. V tomto smere preto potvrdenie
N. D. E. F., naviac vystavené splnomocneným zástupcom, nebolo pravdivé, pretože toto vychádzalo
z aktuálnej evidencie, pričom tieto osoby s prihliadnutím k ich veku už mohli zomrieť a bez ohľadu na tieto
skutočnostiichnezastupujeSlovenskýpozemkovýfond.Slovenskýpozemkovýfond(skrátene„SPF“)zo
zákona zastupuje neznámeho spoluvlastníka, nakoľko podľa § 34 ods. 14 časť vety pred bodkočiarkou
zákona č. 330/1991 Zb. koná Slovenský pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov pred súdom
vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise (§ 17 zákona č. 229/1991 Zb.), podielov
spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise (§ 10 zákona č. 97/2013 Z. z.) a pozemkov,
ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné.
Tiež súd poukazuje na ust. § 16 ods. l písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z., kedy Slovenský pozemkový
fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami s nezisteným
vlastníkom (§ 13). Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. Slovenský pozemkový fond v konaní pred
súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm.
b/ a c/; obdobne postupuje správca.
13. Podmienkou na to, aby niekto mohol byť (vystupovať) v sporovom konaní ako strana sporu
(žalobca a žalovaný) je, že musí byť na to spôsobilý. Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť
na práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva (§ 61 CSP). Procesnou subjektivitou
sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva
účastníkom konania. Túto spôsobilosť majú tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti
podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu. Hmotnoprávna spôsobilosť mať
práva a povinnosti u fyzickej osoby vzniká narodením, pričom túto spôsobilosť má aj počaté dieťa za
predpokladu, že sa narodí živé a zaniká smrťou fyzickej osoby (§ 7 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).
Kto je vecne legitimovaný vymedzuje hmotné právo a všetci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana. Je teda nesporné, že pre účinnosť zapísania rozsudku vo veci
vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nutné v danom prípade, aby v konaní boli zúčastnení všetci
spoluvlastníci. Oni sú subjektom práv a povinností. Civilný sporový poriadok definuje nútené procesné
spoločenstvo tak, že o takéto spoločenstvo ide vtedy, keď hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v
spore viacerým subjektom, a teda ak je z hľadiska hmotného práva potrebné a nevyhnutné,
aby žalobu uplatnilo viacero subjektov spoločne, alebo ak je pre úspech v spore nevyhnutné žalovať
viacero subjektov. Taktiež aj v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
musí toto konanie zásadne prebiehať za účasti všetkých zapísaných vlastníkov, resp. spoluvlastníkov
nehnuteľnosti.Vtomtosmeremásúdzato,žepokiaľžalovanívrade7/a8/užtohtočasunežijú,malobyť
konané s ich právnymi nástupcami, pričom tieto osoby mali byť žalobcom známe, nakoľko išlo o osoby
z ich rodiny synovci R. B. a bratranci L. B.. Vo vzťahu k nim však neboli vznesené žiadne procesné
návrhy.
14.Vďalšomsúdpoukazujenato,ževkonaniachourčenievlastníckehoprávajeprioritnýmvymedzenie
(právneho) titulu, od ktorého sa tvrdené vlastníctvo má odvíjať. Z tohto pohľadu podľa názoru súdu
nepostačuje (napríklad aj) maximálne všeobecné tvrdenie o dávnej deľbe pozemkov, dlhodobej držbe.
Takéto tvrdenie musí byť náležite konkrétne tak v otázke jeho subjektov, ako i v otázke jeho predmetu a
rovnakotakvčasovýchúdajoch;atovovzťahukukaždémuzosubjektovoznačenýchvtvrdenomreťazci
právnych predchodcov. Až v prípade ustálenia a preukázania existencie relevantného titulu (oprávnenej)
držbysamôžustaťvýznamnejšímiokolnostiužívaniaspornýchnehnuteľností.Samotnádetencia,hociaj
dlhoročná/vtomtosporetvrdená70ročná/anerušená,niejespôsobilánahradiťexistenciu(domnelého)
nadobúdacieho titulu.
15. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že L. B., zapísaný na LV č. XXXX pod B 7 je vlastníkom
podielu 19/300 titulom Čd 1702/1941. Podľa oboznámeného dedičského rozhodnutia D 477/79 však
predmetom dedenia nebola žiadna parcela a to ani v stave neidentickom, ktorú by zdedili po svojom
otcovi samotní žalobcovia. Súd primárne poukazuje na to, že predmetné parcely, aktuálne požadované
žalobcami, boli vytvorené z parcely EKN. Z geometrického plánu predloženého spoločne so žalobou
vyplýva, že tieto parcely sú identické s nehnuteľnosťou EN XXXX. Evidenčný list č. XXX je vedený však
na B. A., K. O., nie na ich právneho predchodcu, nakoľko nehnuteľnosti po nej zdedila závetná dedičkaT. U.. V danej veci súd potom poukazuje na to, že pokiaľ má ísť o parcelu, ktorá je zapísaná v pkn. vl.
353, tak v tejto vložke je uvedená parcela EN XXXX, čiže nie je zrejmé, že či ide o totožnú parcelu
s predmetom sporu áno alebo nie. V ďalšom je potrebné uviesť, že chýba stotožnenie stavu parciel
v stave EN pred THM, pretože pôvodná parcela alebo aktuálna parcela v stave E bola totožná s parcelou
EN XXXX a nie XXXX. Súd v danej veci poukazuje na to, že minimálne z dedičského rozhodnutia
po R. B. D 353/1940 vyplýva, že dedili dedičia a to boli v tom čase maloletý A. B. a maloletý L. B.,
každý dedil v jednej polovici. Pokiaľ sú samotní žalobcovia právnymi nástupcami po L. (otcovi) keďže
to nevyplýva z rodných listov, ale vyplýva to len zo skutkových tvrdení teda dedičmi, mohli sa stať iba
nástupcami v rozsahu jednej polovice, nie však v rozsahu celého určenia vlastníckeho práva, tak ako
sa domáhajú. Druhú polovicu zdedil A. B.. Súd v danom spore ďalej poukazuje na ďalší dôvod pre
zamietnutie žaloby a to ten, že žalobcami v nadväznosti na všetky skutočnosti žaloba tak ako bola
uplatnená je nesprávne formulovaná. V danej veci súd poukazuje na to, že z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR 3Cdo/154/2010 a z rozhodnutia 6Cdo/90/2019 vyplýva, že je nemožné obchádzať dedičské
konanie ako také. V kontexte týchto rozhodnutí je potrebné preto uviesť, že takto formulovaná žaloba
žalobcami nie je riadnym nástrojom na zjednanie nápravy a mala byť podaná žaloba skôr formulovaná,
že nehnuteľnosť patrí nehnuteľnosť do dedičstva po právnych predchodcoch samotných žalobcov. Súd
na podklade vyššie uvedených dôvodov podanú žalobu ako nie dôvodnú zamietol.
16. Pokiaľ súd žalobu zamietol, úspešnou v spore boli žalovaní, ktorým by patril nárok na náhradu trov
konania podľa § 255 ods. 1 CSP. Podľa obsahu spisu im však reálne z titulu súdnych poplatkov, či trov
právneho zastúpenia nevznikli a preto aj súd vo výroku v súlade s Čl. 17 CSP vyslovil, že žalovaným
nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcom. Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania,
predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a
druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP)
má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu. Tento právny názor vyplýva i z
uznesení Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa 26.10.2016 a spis. zn. 7Cdo/14/2018
zo dňa 28.02.2018.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Žilina.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.