Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Andrej Kekely
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/63/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124202638
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124202638.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek
JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, 2/ C.
B., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja trvale bytom D. E. F. XXX, XXX XX D. E. F., zastúpení B.. G. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XXX, XXX XX D.
E. F., proti žalovaným: 1/ A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XXX, XXX XX D. E. F., 2/
I. F., 3/ A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX, XXX XX J., 4/ K. F., 5/ H. F., 6/ G. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XXX, XXX XX D. E. F., 7/ L. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
M. XXXX, XXX XX M. E. M., 8/ G. A., 9/ A. A., 10/ M. H., žalovaní 2/, 4/, 5/, 8/ až 10/ ako nezistení
vlastníci zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO:
17335345,11/A.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomD.E.F.XX,XXXXXD.E.F.,ourčenievlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, v konaní o odvolaní žalovaného 7/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
12C/18/2024-83 zo dňa 27. februára 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 12C/18/2024-83 zo dňa 27. februára 2025
v časti výroku II., ktorou nebola žalovanému 7/ voči žalobcom 1/ a 2/ priznaná náhrada trov konania,
potvrdzuje.
II. Odvolanie žalovaného 7/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 12C/18/2024-83 zo dňa 27.
februára 2025 vo výroku I. a vo zvyšnej časti výroku II. odmieta.
III. Žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (výrok I.),
a zároveň žalovaným 1/ až 11/ nepriznal voči žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania (výrok II.).
2. Na odôvodnenie rozsudku uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou domáhali určenia, a to,
že nehnuteľnosť parcela KN-E č. 3841 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 495 m2, zapísaná na
LV č. XXXX, k. ú. D. E. F., ktorá je totožná s nehnuteľnosťou parcela KN-C č. 2745/1 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 296 m2, parcela KN-C č. 2745/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 131 m2
a parcela KN-C č. 2745/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, patrí do výlučného vlastníctva
žalobcov 1/ a 2/.
3. Súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. S odkazom na túto skutočnosť potom uzavrel,
že úspešnou stranou v spore boli žalovaní, ktorým by patril nárok na náhradu trov konania podľa ust.
§ 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa obsahu spisu
im však reálne z titulu súdnych poplatkov, či trov právneho zastúpenia nevznikli, a preto aj vo výroku v
súladesust.čl.17CSPvyslovil,žežalovanýmnepriznávanároknanáhradutrovkonaniavočižalobcom.
Dvojfázové rozhodovanie
o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie
vo veci len o nároku na náhradu a druhé, až následné rozhodnutie súdu o výške náhrady(§ 262 ods. 1 a 2 CSP), má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku
na náhradu.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 7/, pričom žiadal
o rozhodnutie v jeho prospech. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie zamietol jeho podiel o veľkosti
1/15 z parcely KN-E č. 3841 na LV č. XXXX evidovaný v časti B LB pod B8. Túto časť parcely zdedil po
otcovi A. B. na podklade uznesenia Okresného súdu Čadca zo dňa 26.02.2004. Ako vlastník uvedenej
parcely je zapísaný v katastri nehnuteľností od 28.01.2005. Žalobcovia 1/ a 2/ súhlasili so všetkým, čo
bolo v uznesení. Jeho otec A. B. zdedil podiel po svojich rodičoch spolu so svojím bratom J. B.. Preto
bol žalovaný 7/ toho názoru, že má rovnaké práva ako dediči po J. B..
5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného 7/ proti
rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané včas (§ 362 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné [§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP) a vo vzťahu k časti výroku II.,
ktorou mu nebola priznaná náhrada trov konania, aj oprávneným subjektom (§ 359 CSP), ], preskúmal
odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti výroku II. a viazaný odvolacími
dôvodmi podľa ust. § 380 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok
súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v časti výroku II., ktorou žalovanému 7/ nebola priznaná
náhrada trov konania, ako vecne správne potvrdil. Zároveň odvolanie žalovaného 7/ proti rozsudku súdu
prvej inštancie vo výroku I. a vo zvyšnej časti výroku II. ako podané neoprávnenou osobou podľa ust.
§ 386 písm. b) CSP odmietol.
6. Odvolací súd zdôrazňuje, že prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale
aj stránku subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje
(len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku – či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné
znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné (objektívna prípustnosť odvolania je vymedzená
ust. § 355 a nasl. CSP určujúcim podmienky, v prípade splnenia ktorých je odvolanie prípustné). Na
rozdiel od toho sa subjektívna stránka prípustnosti odvolania viaže na osobu konkrétneho odvolateľa
(§ 359 CSP) a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý
ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným
prostriedkom); takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutie bolo vydané v jeho neprospech, teda že
rozhodnutím súdu prvej inštancie bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu
spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Záver o tom,
že podané odvolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho prípustnosti tak
po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania ale
vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania
(k tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Cdo 240/2012 zo dňa 12.11.2012).
7. Odvolací súd pri posudzovaní subjektívnej prípustnosti odvolania dospel k záveru, že právo podať
odvolanie prináleží len tej strane sporu, ktorej bola rozhodnutím spôsobená ujma (bolo rozhodnuté
v jej neprospech), pričom v danom prípade žalovanému 7/ rozsudkom súdu prvej inštancie vo výroku
I. žiadna ujma na jeho právach spôsobená nebola. Žaloba žalobcov 1/ a 2/ bola voči žalovanému 7/
zamietnutá, a teda žalobcovia neboli v spore úspešní s uplatneným nárokom na určenie ich vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, ku ktorej je žalovaný 7/ evidovaný v katastri nehnuteľností na príslušnom liste
vlastníctva ako podielový spoluvlastník v podiele o veľkosti 1/15, pričom aj po zamietnutí žaloby súdom
prvej inštancie tomu tak bude naďalej. Inak povedané rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. sa
nijakým spôsobom nedotýka právneho postavenia žalovaného 7/. Rovnako sa právneho postavenia
žalovaného žiadnym spôsobom nedotýka rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku II., ktorou súd
prvej inštancie žalovaným 1/ až 6/ a 8/ až 11/ nepriznal náhradu trov konania.
8. V nadväznosti na uvedené odvolací súd odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie vo
výroku I. a v časti výroku II., ktorou súd prvej inštancie žalovaným 1/ až 6/ a 8/ až 11/ nepriznal náhradu
trov konania, ako podané neoprávnenou osobou (§ 359 CSP) podľa ust. § 386 písm. b) CSP odmietol.
9. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného 7/ proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku II., ktorou mu
súd prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu trov konania, odvolací súd zdôrazňuje, že je v zmysle
ust. § 380 CSP je viazaný odvolacími dôvodmi (ods. 1),
s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli
v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia súdu prvej inštancie,
mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť odvolacím dôvodom
vzmysleust.§365CSPdôvodomnapodanieodvolania,prihliadaťnemôže,ajkeďbytakétopochybenia
zistil.
10. Odvolací súd nevzhliadol žiaden nedostatok procesných podmienok. Zároveň podrobne preskúmal
všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a stotožnil sas podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej inštancie v
časti výroku II., ktorou nepriznal žalovanému 7/ náhradu trov konania, založil. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o náhrade trov konania vo vzťahu
k žalovanému 7/, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods.
2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto jeho časti je vecne správne, pričom v
jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom
konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
11. Vzhľadom na to, že žalovaným 7/ produkované odvolacie dôvody, týkajúce sa len merita veci,
neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti výroku II., ktorou
nepriznal žalovanému 7/ náhradu trov konania, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti
ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
pri aplikácii ust. § 262 ods. 1, ust. § 255 ods. 1 a ust. čl. 4 ods. 1 v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP.
Žalobcovia 1/ a 2/ boli v odvolacom konaní v rozsahu konania o odvolaní žalovaného 7/ proti uzneseniu
súdu prvej inštancie vo výroku II. vo vzťahu k žalovanej 7/ úspešní a mali tak v tejto časti odvolacieho
konania úspech (§ 255 ods. 1 CSP). CSP neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania
v prípade, že odvolanie je odmietnuté. Preto odvolací súd považoval za nutné o trovách odvolacieho
konania v rozsahu konania od odvolaní žalovaného 7/ proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku I.
a vo výroku II. vo vzťahu k ostatným žalovaným, vychádzajúc z ust. čl. 4 ods. 1 CSP, rozhodnúť
analogicky podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ktoré upravuje problematiku najbližšiu odmietnutiu odvolania,
lebo v tomto prípade odvolacie konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o odvolacej veci
samej, a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany sporu, ktorá ako neoprávnená podala odvolanie
– v danom prípade žalovaného 7/. Aj v tejto časti odvolacieho konania boli potom žalobcovia 1/ a 2/
procesne úspešní. Žalobcom 1/ a 2/ však odvolací súd náhradu trov konania nepriznal, keďže z obsahu
spisového materiálu vyplynulo, že žalobcom 1/ a 2/ v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy
nevznikli. Práve to bol dôvod (s prihliadnutím na zásadu procesnej ekonómie podľa ust. čl. 17 CSP), pre
ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť
nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania žalobcom 1/ a 2/
(napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak
nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného
skončiť konanie vo veci len o nároku
na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj
§ 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak
taký zmysel nemá, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto
nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou
zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor
vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. októbra 2016 a spis.
zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR pod č. 72/2018).
13. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.