Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. október 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/127/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112220449
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:2112220449.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci: žalobcu: T. U., Z.. XX.XX.XXXX,
A.O. XXX/X, X., práv. zast.: JUDr. Marcel Ružarovský, advokát, Andreja Žarnova 11C, Trnava, proti
žalovaným 1/ Aukčný Dom, s.r.o., Pribinova 3351, Hlohovec, IČO: 36 253 073, práv. zast.: Advokátska
kancelária JUDr. Eckmann, s.r.o., Mierové námestie 14, Trenčín, IČO: 47 241 110, 2/ Československá
obchodná banka, a.s., Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140, za účasti intervenienta na strane
žalovaného 1/: Generali Česká pojišťovňa a.s., Spálená 75/16, Nové Město, Praha, Česká republika,
IČO: 452 72 956, podnikajúca na Slovensku prostredníctvom svojej organizačnej zložky: Generali

poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 54 228
573, práv. zast: SLOV-LEGAL s.r.o., so sídlom Dobrovičova 16, Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 36 863 157, o zaplatenie úrokov z omeškania a náhrady škody v sume 68.366,51 EUR, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. PN-4Cb/51/2013-882 zo dňa 24.11.2023
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. PN-4Cb/51/2013-882 zo dňa
24.11.2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému 1/ a intervenientovi na strane žalovaného 1/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaných 1/ a 2/
zaplatenia istiny 68.366,51 Eur s príslušenstvom.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že pôvodný žalobca - spoločnosť
JANIS TURIST, s.r.o. podal žalobu z dôvodu, že dňa 12.10.2010 sa prostredníctvom splnomocneného

zástupcu D.. P. A. zúčastnil dobrovoľnej dražby, kde podaním vo výške 157.000,- Eur vydražil
nehnuteľnosť uvedenú v dražobnej vyhláške. Dňa 11.1.2011 pôvodný vlastník vydraženej nehnuteľnosti
F. A. podal návrh na vyslovenie neplatnosti notárskej zápisnice a svoj návrh doplnil podaním dňa
21.4.2011, kde upravil petit žaloby tak, že žiadal určiť dražbu za neplatnú. Okresný súd Ružomberok
rozsudkom zo dňa 7.11.2011 žalobu F. A. na vyhlásenie dražby za neplatnú zamietol. Proti uvedenému
rozsudku podal F. A. odvolanie, o ktorom v čase podania žaloby nebolo rozhodnuté. Žalovaný 2/ bol
navrhovateľom dražby a ako osoba oprávnená prijal od žalovaného 1/ výťažok z dražby, t.j. zaplatenú

kúpnu cenu za účelom uspokojenia svojich pohľadávok voči F. A.Ú.. Žalobca následne v podaní zo
dňa 10.2.2016 uviedol, že dňa 6.8.2015 nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Žiline
č.k. 6Co/2/2015, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 3C/4/2011-920 zo dňa
29.9.2014, v ktorom určil súd dražbu uskutočnenú dňa 12.10.2010 za neplatnú. Cenu dosiahnutúvydražením vo výške 157.000,- Eur právny predchodca žalobcu, ako vydražiteľ, zaplatil riadne a včas,
a to dňa 19.10.2010. V dôsledku vyslovenia neplatnosti dražby súdom zanikli účinky príklepu ku dňu
príklepu, preto na strane žalovaného 2/ vzniklo prijatím sumy dosiahnutej vydražením bezdôvodné

obohatenie, ktoré bol povinný vrátiť. Toto bezdôvodné obohatenie v celkovej v celkovej výške 157.000,-
Eur bolo vrátené právnemu predchodcovi žalobcu tak, že žalovaný 1/ uhradil na jeho účet dňa 19.8.2015
sumu 5.775,58 Eur a žalovaný 2/ uhradil na účet právneho predchodcu žalobcu dňa 20.8.2015 sumu
151.224,32 Eur. Právny predchodca žalobcu uviedol, že naďalej trvá na zaplatení úrokov z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 157.000,- Eur od 19.10.2010 do 20.8.2015 v sume 68.366,51 Eur a zároveň

zobral žalobu v časti istiny 157.000,- Eur späť.

3. Uznesením zo dňa 20.4.2016 sp. zn. PN-4Cb/51/2013-169 Okresný súd Piešťany konanie v časti
zaplatenia sumy 157.000,- Eur zastavil a uviedol, že ďalej bude konať o návrhu nasledovného znenia:
Žalovaný v 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v sume
68.366,51 Eur a náhradu trov konania.

4. Žalovaný v 1/ vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že považuje uplatnený nárok žalobcu
za nedôvodný. Žalobca sa svojho peňažného nároku voči žalovaným domáha v dôsledku určenej
neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 3C/4/2011-920
zo dňa 29.9.2014, ktorý v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp.zn. 6Co/2/2015 nadobudol

právoplatnosť dňa 6.8.2015. Žalovaný 1/ poukázal na ustanovenie § 32 zákona č. 527/2002 z.z. o
dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti (Notársky poriadok) - ďalej len zákon o dobrovoľných dražbách v znení neskorších
predpisovazdôraznilnajehostaneexistovalapovinnosťvrátiťžalobcovilenpeňažnúsumurovnajúcusa
výške plnenia prijatého v súvislosti s predmetnou dobrovoľnou dražbou, tj. vo výške 5.775,68 Eur, ktorú

žalovaný 1/ žalobcovi poukázal pripísaním na jeho účet dňa 19.8.2015. Žalovaný 1/ sa voči žalobcovi
nikdy nemohol dostať do omeškania s úhradou celej pôvodne žalovanej sumy. K omeškaniu s vrátením
prijatéhoplneniažalobcovimohlodôjsťnajskôražododňanasledujúcehoponadobudnutíprávoplatnosti
rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 3C/4/2011-920.

5. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca vyplatil cenu dosiahnutú vydražením dňa
19.10.2010 v prospech účtu dražobníka- žalovaného 1/, ktorý po odpočítaní nákladov dražby a svojej
odmenypreviedolzostatokvýťažkuvovýške151.224,32Eurnaúčetžalovaného2/,atodňa26.10.2010.
Na základe rozhodnutia o neplatnosti predmetnej dražby vrátil žalovaný 2/ dňa 19.8.2015 (na účet
žalobcu pripísané dňa 20.8.2015) sumu vo výške 151.224,32 Eur. Výťažok dražby žalovaný 2/ vrátil

vydražiteľovi bezodkladne po doručení rozsudku Krajského súdu v Žiline a teda si splnil svoju povinnosť
riadne a včas. Žalovaný 2/ sa nedostal do omeškania s vrátením výťažku dražby a teda žalobcovi
nevznikol nárok na úroky z omeškania.

6. Právny predchodca žalobcu v podaní zo dňa 6.7.2016 navrhol, aby súd uložil žalovanému

2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia vo výške
68.366,51 Eur alebo aby uložil povinnosť žalovanému 1/ zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania s vydaním
bezdôvodného obohatenia vo výške 68.366,51 Eur. Alternatívne sa domáhal, aby súd rozhodol o
povinnosti žalovaného 1/ a žalovaného 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 68.366,51 Eur.
Taktiež alternatívne žiadal zaplatiť žalovanú sumu 68.366,51 Eur aj titulom náhrady škody spôsobenej

žalobcovi zaplatením úrokov z pôžičiek použitých na financovanie kúpnej ceny nehnuteľností, ktoré boli
predmetom dražby dňa 12.10.2010. Kúpnu cenu 157.000,- Eur financovala spoločnosť JANIS TURIST,
s.r.o. na základe krátkodobých pôžičiek od fyzických a právnických osôb, ktoré právny predchodca
žalobcu v tomto podaní ďalej špecifikoval. Spolu úroky z pôžičiek spojené s financovaním kúpy
nehnuteľnosti za roky 2010 až 2015 dosiahli výšku 75.119,58 Eur, z čoho žalobca zaplatil uvedeným

veriteľom sumu 50.815,40 Eur a zvyšok ostáva záväzkom žalobcu voči spoločnosti JANIS LIPTOV, s.r.o.
Škoda mala pozostávať aj z nákladov na právne zastupovanie v konaní o neplatnosť dražby v sume
4.677,21 Eur. Ďalej žalobca škodu odôvodnil vynaloženými nákladmi na správu nehnuteľností v období
od 1.1.2011 do 30.7.2015 v celkovej sume 11.825,- Eur, zaplatením dane z nehnuteľností v celkovej
výške 4.917,53 Eura a vymáhaným nedoplatkom na dani z nehnuteľností vo výške 545,67 Eur.

7. Žalobca teda požadoval zaplatenie žalovanej sumy nielen titulom vyčíslených úrokov z omeškania,
ale eventuálne aj titulom náhrady škody.8. Okresný súd Piešťany uznesením zo dňa 14.9.2018, č.k. 4Cb/51/2013-293, pripustil zmenu žaloby
spočívajúcu v tom, že namiesto pôvodnej žaloby sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému 1/
alebo v celej výške žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 68.366,51 Eur a ak by súd ustálil,

že je daná solidárna zodpovednosť žalovaných za vznik tejto škody, tak žalobca žiada, aby boli k tejto
náhrade škody zaviazaní obaja žalovaní spoločne a nerozdielne.

9. Uznesením zo dňa 24.6.2019 č.k. 4Cb/51/2013-371 Okresný súd Piešťany doplnil uznesenie č.k.
4Cb/51/2013-293 zo dňa 14.09.2018 o výrok II., ktorým pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v tom, že

namiesto pôvodných rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe sa žalobca domáha od žalovaných
1/ a 2/ zaplatenia sumy 68.366,51 Eur, na základe tejto podstatnej zmeny rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe: Žalobca alternatívne žiadal zaplatiť žalovanú sumu 68.366,51 Eur aj titulom náhrady
škody spôsobenej žalobcovi v dôsledku neplatnosti dražby.

10. Okresný súd Žilina uznesením č.k. 3K/3/2022-47 zo dňa 07.02.2022 vyhlásil malý konkurz na

majetok pôvodného žalobcu JANIS TURIST, s.r.o., so sídlom Lidická 1094/7A, Liptovský Mikuláš, IČO:
36 363 995 a ustanovil do funkcie správcu Ing. Gabrielu Gregorovú, so sídlom Andreja Kmeťa 19, Žilina.

11. Správca úpadcu podaním zo dňa 24.10.2022 oznámil, že peňažná pohľadávka voči žalovaným 1/
a 2/ vo výške 68.366,51 Eur bola postúpená na žalobcu ako postupníka so všetkými právami s ňou

spojenými. Zároveň podaním zo dňa 10.11.2022 navrhol zmenu žalobcu v konaní.

12. Okresný súd Piešťany uznesením zo dňa 30.11.2022 č.k. PN- 4Cb/51/2013-777 pripustil zmenu
subjektu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpi žalobca JANIS TURIST, s.r.o. a na jeho
miesto do konania vstúpi žalobca Adam Gálik. Zároveň súd pripustil zmenu subjektu intervenienta na

strane žalovaného v 1/ tak, že z konania vystúpi intervenient GSK Financial, a.s. a na jeho miesto
vstúpi Generali Česká poisťovňa, a.s. podnikajúca na Slovensku prostredníctvom organizačnej zložky:
Generali poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu.

13. Uznesením č.k. PN-4Cb/51/2013-863 zo dňa 3.11.2023 súd pripustil zmenu petitu s tým, že ďalej

bude konať o petite v nasledovnom znení: I. Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
2.515,03 Eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaný v 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 65.850,94 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalovaní I. a II. rade sú povinní
zaplatiť žalobcovi sumu 68.366,51 Eur z titulu náhrady škody do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým,
že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. IV. Žalobca

má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovaným.

14. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že Krajský súd v Žiline rozsudkom sp.zn. 6Co/2/2015 zo
dňa 29.9.2014 potvrdil rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 3C/4/2011-920 zo dňa 29.9.2014 vo
výroku, že dražba konaná 12.10.2010 o 11:30 hod. na Notárskom úrade JUDr. Ľudmily Chodelkovej,

ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 868/2010, NZ 36972/2010 je neplatná, pričom
predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.8.2015. Zároveň nebolo medzi stranami sporné,
že žalovaný 1/ poukázal žalobcovi dňa 19.8.2015 sumu 5.775,69 Eur a žalovaný 2/ dňa 20.8.2015 sumu
151.224,32 Eur. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní posudzoval otázku, či sa žalovaní dostali
do omeškania s vrátením prijatého plnenia (ceny dosiahnutej vydražením), prípadne, či boli splnené

predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a žalovaní 1/ a 2/ sú povinní nahradiť škodu žalobcovi.
Súd prvej inštancie mal za to, že k omeškaniu s vrátením prijatého plnenia žalobcovi mohlo dôjsť až
odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorý určil neplatnosť predmetnej dražby.
Až týmto dňom nastala povinnosť vrátiť výťažok dražby. Žalovaní 1/ a 2/ nemohli byť v omeškaní už odo
dňa prijatia výťažku z dražby, keďže v tom čase existoval právny dôvod na jeho prijatie a tento odpadol

až dňom určenia dražby za neplatnú. Podľa súdu prvej inštancie v prípade určenia dražby za neplatnú
zanikajú účinky príklepu ku dňu príklepu a dražba je tak neplatná ex tunc, z uvedeného však nemožno
vyvodiť, že povinnosť vrátiť výťažok z dražby vzniká už dňom konania neplatnej dražby, resp. najneskôr
v deň prevzatia výťažku dražby. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou intervenienta, že v
danom prípade sa nejedná len o synalagmatický vzťah pôvodného vlastníka a vydražiteľa, ale jedná sa

o právne vzťahy medzi viacerými osobami, kedy žalobca mal povinnosť vrátiť pôvodnému vlastníkovi
nehnuteľnosť,žalovanížalobcoviakovydražiteľovivýťažokdražbyvrelevantnomrozsahuažalovanému
v 2/ sa opätovne zapísalo záložné právo, ktoré bolo v dôsledku výkonu záložného práva dobrovoľnou
dražbouvymazanézkatastranehnuteľnosti.Nakoľkozvykonanéhodokazovaniamalsúdprvejinštancieza preukázané, že žalovaný 1/ poukázal žalobcovi sumu 5.775,69 Eura dňa 19.8.2015 a žalovaný 2/
sumu 151.224,32 Eur dňa 20.8.2015, dospel k záveru, že žalovaní prijaté plnenie žalobcovi bezodkladne
vrátili a teda žalobcovi nevznikol nárok na ním požadované úroky z omeškania z dôvodu omeškania

žalovaných s vrátením výťažku.

15. K alternatívnemu nároku na zaplatenie sumy 68.366,51 Eur titulom nároku na náhradu škody súd
prvej inštancie uviedol, že žalovaní a intervenient na strane žalovaného 1/ v súvislosti s nárokmi žalobcu
na náhradu škody vzniesli námietku ich premlčania. Pri práve na náhradu škody plynie premlčacia

doba odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný
na jej náhradu, pričom jednotlivé nároky na náhradu škody sú samostatnými nárokmi u ktorých bežia
samostatné premlčacie doby. Podľa súdu prvej inštancie nadobudol žalobca vedomosť o škode a o
osobe povinnej nahradiť škodu najneskôr na základe právoplatného rozhodnutia súdu o určení dražby
za neplatnú, t.j. dňom 7.8.2015. Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na náhradu škody podaním zo
dňa 6.7.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 13.7.2016. Žalobcovi tak zaniklo právo domôcť sa plnenia

náhrady škody v dôsledku vznesenia námietky premlčania ohľadom nároku na náhradu zaplatených
úrokov z omeškania vo výške 7.581,- Eur, ktorý bol zaplatený 4.8.2011, nárok na náhradu zaplatených
úrokov z omeškania vo výške 7.581,- eur, ktorý bol zaplatený 20.6.2012, nároku na náhradu zaplatených
trov právneho zastúpenia vo výške 452,89 Eur, ktorý sa stal splatným dňa 4.1.2012, nároku na náhradu
zaplatených trov právneho zastúpenia vo výške 499,47 Eur, ktorý sa stal splatným dňa 7.11.2011, nároku

na náhradu zaplatených trov právneho zastúpenia vo výške 954,06 Eur, ktorý sa stal splatným dňa
2.9.2011, nároku na náhradu nákladov vynaložených na správu nehnuteľnosti za obdobie od 01/2011 do
07/2012 v sume 4.085,- Eur, nároku na náhradu zaplatenej dane z nehnuteľnosti vo výške 182,19 Eur,
ktorábolazaplatenádňa7.12.2010,nárokunanáhraduzaplatenejdaneznehnuteľnostivovýške546,57
Eur, ktorá bola zaplatená dňa 27.05.2011, nároku na náhradu zaplatenej dane z nehnuteľnosti vo výške

546,58 Eur, ktorá bola zaplatená dňa 26.10.2011 a nárok na náhradu zaplatenej dane z nehnuteľnosti
vo výške 546,57 Eur, ktorá bola zaplatená dňa 28.5.2012.

16. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v nepremlčanej časti nákladov vynaložených na správu
nehnuteľnosti vo výške 7.740,- Eur, nepreukázal ich skutočnú výšku, pričom predložená cenová ponuka

spoločnosti INTEN, s.r.o., ktorá nevykonávala správu nehnuteľnosti žalobcu (nakoľko túto si žalobca
vykonával sám) nepreukazuje, že žalobcovi náklady v uvedenej výške skutočne vznikli a že by sa táto
majetková ujma prejavila v majetku žalobcu ako poškodeného. Rovnako tak nemal súd preukázanú
škodu vo výške 24.393,23 Eur spočívajúcej v nezaplatených úrokoch z poskytnutej pôžičky na základe
zmluvy o pôžičke č. 10/2010 a dodatku č. 1 a dodatku č. 3 k Zmluve o pôžičke a nezaplatenej dani z

nehnuteľnosti vo výške 545,67 eura, keďže predmetné úroky a daň z nehnuteľnosti žalobca neuhradil
a teda o túto sumu sa nezmenšila jeho majetková sféra. Súd prvej inštancie mal ďalej za to, že medzi
určením dobrovoľnej dražby za neplatnú a povinnosťou žalobcu uhrádzať úroky v zmysle Zmluvy o
pôžičke č. 10/2010 v znení dodatkov a Zmluvy o pôžičke zo dňa 01.07.2021, trovy právneho zastúpenia
v konaní o určenie neplatnosti dražby a povinnosťou platiť daň z nehnuteľnosti neexistuje príčinná

súvislosť. Tvrdená škoda nie je priamym dôsledkom škodnej udalosti. Plnenie úrokov zo zmluvných
vzťahov a daní z nehnuteľností nepredstavuje majetkovú umu vo sfére žalobcu v dôsledku konania
žalovaných v súvislosti s dražbou, ktorá bola určená za neplatnú. Aj bez určenia neplatnosti dobrovoľnej
dražby by existovala povinnosť žalobcu vo vzťahu k tretím osobám uhrádzať dohodnuté úroky za
poskytnuté peňažné prostriedky, zaplatiť trovy právneho zastúpenia a vynaložiť náklady na zaplatenie

daní. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že ani nárok žalobcu na náhradu škody nie je dôvodný.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným 1/ a 2/ a intervenientovi na strane žalovaného 1/ priznal náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

18. Proti rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu
napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie
odôvodnil v súlade s § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p. a uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne
interpretoval ustanovenie § 21 ods. 5 a ustanovenie § 32 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách.

Žalobca, rovnako ako v konaní pred súdom prvej inštancie, uviedol, že rozhodnutie súdu o neplatnosti
dražbymáibadeklaratórneúčinky,tedasúd„potvrdí“,žedražbajeneplatnáodpočiatku.Stavneplatnosti
existuje už od samotného počiatku, od vykonania (neplatnej) dražby a ani rozhodnutie súdu o neplatnosti
dobrovoľnej dražby neposúva okamih neplatnosti dražby na iný deň, než je deň príklepu. Ak je dražbaneplatná od samotného počiatku, teda odo dňa príklepu, potom povinnosť stanovených osôb vydať
výťažokdražbyvnikáokamihompríklepu,lebodražbajeužvtomčaseneplatná.Skutočnosť,ženiektoré
osoby neplatnosť dražby popierajú a neskôr súd o jej neplatnosti aj tak rozhodne, nemá vplyv na okamih,

ku ktorému je dražba neplatná a ku ktorému sa viaže povinnosť vydať výťažok dražby podľa ustanovenia
§ 32 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách.

19. Osobám, ktoré výťažok dražby prevzali, podľa žalobcu nič nebránilo, aby ho bezodkladne po
neplatnosti dražby (udelenie príklepu), vrátili vydražiteľovi. Ak čakali na výsledok súdneho sporu,

predmetom ktorého bolo konanie o neplatnosti dobrovoľnej dražby, potom sa sami dostali do omeškania,
pretože povinnosť vydať výťažok dražby existuje odo dňa neplatnosti dražby, nie až od právoplatnosti
rozhodnutia o neplatnosti dobrovoľnej dražby. Žalobca preto považuje za nesprávny názor súdu prvej
inštancie, že k omeškaniu s vrátením prijatého plnenia mohlo dôjsť až odo dňa nasledujúceho po
právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorý určil, že dražba je neplatná. Povinnosť vrátiť výťažok dražby
je definovaná v ustanovení § 32 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý túto povinnosť viaže

na neplatnosť dražby. Slová „ak je dražba neplatná“ nemožno vykladať v tom zmysle, že dražba je
neplatná až ku dňu právoplatnosti rozhodnutia súdu, pretože súd neplatnosť iba potvrdil. Neplatnosť
dražby nastáva okamihom príklepu, teda ako by k vydraženiu nikdy nedošlo. Žalobca nepovažoval za
správny ani záver súdu prvej inštancie, že v čase prijatia výťažku (deň príklepu) existoval právny dôvod
na jeho prijatie a tento odpadol až dňom určenia dražby za neplatnú. Žalobca poukázal na ustanovenie §

21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého je dôvodom neplatnosti porušenie ustanovení
uvedeného zákona a dopad tohto porušenia na práva osoby. Ak súd teda potvrdí, že dražba je neplatná,
potomjeneplatnápreporušeniezákona,kuktorémudošlovprocesedražby,najneskôrpríklepom.Podľa
žalobcu je nesprávny aj záver súdu prvej inštancie týkajúci sa aplikácie ustanovenia § 32 ods. 4 zákona
o dobrovoľných dražbách, kde je jasne uvedený synalagmatický záväzok medzi predošlým vlastníkom

a vydražiteľom, a nie je dôvod ho rozširovať na iné osoby. Predmetné ustanovenie jasne definuje osoby,
ktoré si majú navzájom plniť. Argument, že žalovaní 1/ a 2/ majú žalobcovi ako vydražiteľovi vrátiť
výťažok dražby sa tohto ustanovenia nijako nedotýka, pretože ich povinnosť je vyjadrená nezávisle v
ustanovení § 32 ods. 3 zákona. Ustanovenie § 32 ods. 4 zákona následne rieši vzťahy medzi inými
osobami. Z ustanovenia § 32 zákona na žiadnom mieste nevyplýva, že ods. 4 dopadá aj na vzájomné

vzťahy medzi dražobníkom a osobami, ktoré prijali výťažok dražby (v tomto prípade žalovaní).

20. Žalobca mal taktiež za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
nedostatočne vysporiadal s jeho námietkami, keď argumentoval názormi právnej vedy, ktoré presne
označil a citoval, pričom súd prvej inštancie k nim nezaujal žiadne stanovisko. Právna veda v súvislosti

s neplatnosťou dražby a povinnosťou vydať prijaté plnenie uvádza, že keďže ide o majetkové právo,
uplatní sa dĺžka premlčacej doby podľa § 100 ods. 2 a § 101 Občianskeho zákonníka. Premlčacia
doba je trojročná a začína plynúť dňom uskutočnenia neplatnej dražby alebo dňom prevzatia výťažku,
ak prevzatie nastane neskôr, a to osobitne voči každej osobe, ktorá časť výťažku prevzala. V praxi to
znamená, že vydražiteľ je za účelom predídeniu premlčania svojho práva často nútený podať žalobu

na plnenie voči osobám, ktoré prevzali výťažok dražby ešte pred skončením súdneho konania o
neplatnosť dražby, keďže toto konanie môže trvať viac ako tri roky, pričom konanie o zaplatenie výťažku
vydražiteľovi bude prerušené až do rozhodnutia otázky platnosti dražby súdom. (Valová, K. a kol. Zákon
o dobrovoľných dražbách. Komentár. 4. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, 536 s.). Pokiaľ teda
premlčacia lehota na vydanie prijatého plnenia plynie odo dňa neplatnosti dražby, potom nemôže byť

správny záver súdu, že žalovaní mali povinnosť vydať výťažok dražby až po právoplatnosti rozhodnutia
súdu o neplatnosti dražby, lebo by bol v tom čase nárok žalobcu už premlčaný. Na tieto námietky súd
prvej inštancie nereagoval.

21. K uplatnenému nároku na náhradu škody žalobca v odvolaní uviedol, že boli preukázané

všetky predpoklady vzniku tohto nároku, vrátane príčinnej súvislosti, pretože všetky výdavky na
vydraženú nehnuteľnosť, ktorá bola fakticky cudzou nehnuteľnosťou v dôsledku neplatnosti dražby,
boli vynakladané pre porušenie povinnosti žalovaných v procese dražby. Žalobca uviedol, že daň z
nehnuteľnosti za jednotlivé roky bola zaplatená, o čom svedčia výpisy z účtov pôvodného žalobcu, ktoré
boli predložené aj súdu. Pri platbách je vždy uvedený aj variabilný symbol podľa rozhodnutia správcu

dane, takže o zaplatení daní neexistujú pochybnosti.

22. Žalovaný1/sakodvolaniužalobcuvyjadrilvpísomnompodanízodňa2.2.2024,vktoromuviedol,že
považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a zákonný. Žalovaný 1/ rovnako, ako v konanípred súdom prvej inštancie uviedol, že k omeškaniu s vrátením peňažného plnenia, ktoré obdržal na
základe neplatnej dobrovoľnej dražby, by mohlo dôjsť až po právoplatnom skončení súdneho konania,
v ktorom bola príslušná dobrovoľná dražba určená za neplatnú. Do nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým bola dobrovoľná dražba určená za neplatnú, totiž na strane žalovaného 1/ existoval
právny dôvod, ktorý ho oprávňoval mať príslušné peňažné prostriedky vo svojej držbe a moci. Tento
dôvododpadolaždodatočneatoprávedňomnadobudnutiaprávoplatnostirozsudkuourčeníneplatnosti
dobrovoľnej dražby. Podľa žalovaného § 32 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách iba určuje
povinnosť každej osobe, v prípade, ak je dražba neplatná, prevzatý výťažok dražby vrátiť bezodkladne

vydražiteľovi. Uvedené ustanovenie nevymedzuje, ku ktorému okamihu takáto povinnosť vzniká. Podľa
žalovaného 1/ len právoplatnosťou rozsudku o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nastáva stav,
že je dražba neplatná. Účinky príklepu zanikajú síce spätne ku dňu príklepu, avšak až v dôsledku
príslušného súdneho rozhodnutia. Iba súd je totiž oprávnený autoritatívne s príslušnými právnymi
účinkami deklarovať, že príslušná dobrovoľná je neplatná. Až rozhodnutie o určení dobrovoľnej dražby
za neplatnú spôsobuje následne medzi subjektami, ktoré sa zúčastnili dražobného procesu, aj povinnosť

vyjadrenúv§32ods.3zákonaodobrovoľnýchdražbách.Nauvedenomfakteničnemeníaniskutočnosť,
že v prípade rozsudku o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby sa jedná o rozhodnutie deklaratórnej
povahy.Kuplatnenémunárokunanáhraduškodyžalovaný1/uviedol,žežalobcanepreukázalexistenciu
kauzálnehonexuakozákladnéhopredpokladuexistenciezodpovednostižalovaných1/a2/zažalobcom
tvrdenú údajnú škodu v jeho majetkovej sfére. V prípade uhradenej dane z nehnuteľnosti nie je ani jeden

zo žalovaných pasívne legitimovaným subjektom, keďže ide o náklady, ktoré žalobca zjavne vynaložil za
iného to, čo mal plniť sám vlastník nehnuteľností. Vo vzťahu k zvyšnej sume uplatňovanej ako nárok na
náhradu škody žalovaný 1/ uviedol, že žalobca vo svojom odvolaní neuvádza akúkoľvek argumentáciu
a jeho odvolanie je irelevantné neumožňujúce zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie.

23. Intervenient na strane žalovaného 1/ sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 28.2.2024,
v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu uvádzanými v odvolaní a tieto považuje v celom
rozsahu za nesprávne a nedôvodné. Intervenient na strane žalovaného 1/ ďalej uviedol, že sa stotožňuje
s argumentáciou súdu prvej inštancie, podľa ktorej neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd

v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti a až keď je dražba neplatná vzniká povinnosť vrátiť
prevzatý výťažok z dražby. K omeškaniu s vrátením prijatého peňažného plnenia tak mohlo prísť najskôr
až odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorý určil, že dražba je neplatná, až
týmto dňom môže vzniknúť povinnosť vrátiť výťažok dražby. Podľa intervenienta je potrebné rozlišovať v
prípade určenej neplatnosti dobrovoľnej dražby medzi momentom zániku účinkov príklepu a momentom,

ku ktorému vzniká povinnosť vrátiť plnenie v dôsledku určenej neplatnosti dobrovoľnej dražby. Len na
základe právoplatnosti rozsudku o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby vzniká právny následok, že
dražba je neplatná. Bez právoplatného rozhodnutia súdu, ktorý je jediný oprávnený určiť, že dobrovoľná
dražba je neplatná, táto zostáva naďalej platná. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody
intervenient opätovne poukázal na vznesenú námietku premlčania voči tomuto nároku. Intervenient má

za to, že nebola splnená podmienka kauzálneho nexu, nakoľko bez ohľadu na to, či by dražba bola
alebo nebola určená za neplatnú, žalobcovia by museli v každom prípade zaplatiť dohodnuté úroky z
poskytnutých pôžičiek, trovy právneho zastúpenia, ako aj náklady na správu nehnuteľnosti a náklady na
zaplatenie dane z nehnuteľností. Rovnako v prípade nároku žalobcu na náhradu škody, ktorá sa v ich
majetkovej sfére neprejavila, nie je splnený predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, teda žalobcovi

nárok na náhradu škody v rozsahu, v akom sa táto neprejavila v ich majetkovej sfére, nevznikol. Okrem
nároku na náhradu zaplatených daní, vo vzťahu k ostatným nárokom - nároku na náhradu škody titulom
zaplatených úrokov z pôžičiek, trov právneho zastúpenia a nákladov na správu nehnuteľnosti - žalobca
v odvolaní neuvádza žiadne argumenty a v tejto časti rozsudok ani nenapádajú. V danej časti je preto
potrebnéodvolaniepovažovaťzaneodôvodnené,atedanemôžebyťanipodkladompreprípadnúzmenu

alebo zrušenie rozsudku.

24. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

25. Žalobca sa k vyjadreniam žalovaného 1/ a intervenienta na strane žalovaného 1/ vyjadril v podaní

zo dňa 7.3.2024, v ktorom však iba zopakoval svoju argumentáciu uvedenú už v odvolaní.

26. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 C.s.p. prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez
nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejnéhovyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského
súdu v Bratislave dňa 1.10.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi
odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

27. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

28. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

29. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na

základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil,
svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť
napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.
Odvolacísúdzobsahuspisuzistil,žedňa12.10.2010sakonaladobrovoľnádražba,naktorejspoločnosť
JANIS TURIST, s.r.o. (pôvodný žalobca), podaním vo výške 157.000,- Eur vydražila nehnuteľnosť

uvedenú v dražobnej vyhláške. Cenu dosiahnutú vydražením vo výške 157.000,- Eur zaplatil pôvodný
žalobca dňa 19.10.2010. Dňa 6.8.2015 nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Žiline
sp.zn. 6Co/2/2015, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 3C/4/2011-920 zo dňa
29.9.2014, v ktorom určil dobrovoľnú dražbu uskutočnenú dňa 12.10.2010 za neplatnú. Žalovaný 1/
následne uhradil pôvodnému žalobcovi dňa 19.8.2015 sumu 5.775,58 Eur a žalovaný 2/ uhradil na účet

právneho predchodcu žalobcu dňa 20.8.2015 sumu 151.224,32 Eur.

30. Žalobca si na základe týchto skutočností uplatnil voči žalovaným nárok na zaplatenie sumy
68.366,51 Eur, ktorá mala predstavovať úroky z omeškania zo sumy 157.000,- Eur za obdobie od
19.10.2010do20.8.2015,tedaododňa,keďžalobcauhradilcenudosiahnutúvydraženímnehnuteľnosti,

do dňa, keď mu bola táto suma vrátená po tom, čo nadobudlo právoplatnosť bola dražba právoplatne
vyhlásená za neplatnú.

31. Z ustanovenia § 32 ods. 3 o dobrovoľných dražbách platí, že povinnosť vrátiť výťažok dražby vzniká
až v okamihu, keď sa rozhodnutie o neplatnosti dražby stane právoplatným. Právoplatnosť rozhodnutia

o neplatnosti je právnym faktom, ktorým sa definitívne odstraňuje právny dôvod nadobudnutia výťažku.
Až od tohto momentu je možné požadovať jeho vrátenie.

32. Nárok na vrátenie výťažku dražby nemožno považovať za nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o osobitný nárok, ktorý svoj základ

nachádza priamo v ustanovení § 32 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, a ktorý reflektuje osobitnú
povahudobrovoľnejdražbyakozákonomregulovanéhoprocesurealizáciezáložnéhopráva.Zatiaľčopri
bezdôvodnom obohatení vzniká povinnosť na vydanie plnenia už okamihom, keď právny dôvod plnenia
odpadol, resp. keď bolo prijaté plnenie z neplatného právneho úkonu, pri vrátení výťažku z neplatnej
dražby môže dôjsť k odpadnutiu právneho dôvodu až po právoplatnom určení neplatnosti dražby.

33. Ustanovenie § 32 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, upravuje situáciu nakladania s výťažkom
dražby v prípade, ak je dražba neplatná a ukladá povinnosť každej osobe, ktorá výťažok prevzala,
vrátiť ho bezodkladne vydražiteľovi. Citované ustanovenie teda zakladá samostatné právo vydražiteľa
na vrátenie výťažku dražby. Z tohto dôvodu nie je možné na vec aplikovať ustanovenia o bezdôvodnom

obohatení, keďže tu ide o zakotvenie osobitného zákonného práva vydražiteľa na vrátenie výťažku
dražby.

34. Z tohto dôvodu splatnosť nároku na vrátenie výťažku dražby nemôže nastať pred právoplatnosťou
rozhodnutia, ktorým súd dobrovoľnú dražbu vyhlásil za neplatnú. Do tohto momentu je výťažok držaný

oprávnene a žiadna povinnosť jeho vrátenia neexistuje. Omeškanie so splnením povinnosti vrátiť
výťažok dražby podľa § 32 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách preto môže nastať len v prípade, ak
osoba, ktorá výťažok prijala, ho nevráti bez zbytočného odkladu po tom, ako nadobudne právoplatnosť
rozhodnutie o neplatnosti dražby. V predmetnej veci žalovaní vrátili žalobcovi celú sumu výťažku v lehotekratšej ako dva týždne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, ktorým bola dražba určená za neplatnú.
Takéto konanie možno považovať za vrátenie výťažku „bez zbytočného odkladu“ v zmysle § 32 ods. 3
citovaného zákona. Žalovaní sa preto nedostali do omeškania, a žalobcovi tak nevzniklo právo na úroky

z omeškania.

35. Z uvedených dôvodov odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom
uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 68.366,51 EUR je nedôvodný, pretože
povinnosť na vrátenie výťažku z dražby vznikla až po právoplatnom určení jej neplatnosti, pričom

žalovaní túto povinnosť splnili včas a v súlade so zákonom.

36. Ako už bolo uvedené, žalobca alternatívne žiadal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy
68.366,51 EUR. Samotná škoda mala pozostávať z rôznych nárokov, konkrétne išlo o náklady z úrokov
z pôžičiek spojených s financovaním kúpy nehnuteľnosti vo výške 75.119,58 EUR, z ktorých žalobca
reálne uhradil 50.815,40 EUR, nákladov na právne zastupovanie v konaní o neplatnosť dražby v sume

4.677,21 EUR. Ďalej žalobca škodu odôvodnil vynaloženými nákladmi na správu nehnuteľností v období
od 1.1.2011 do 30.7.2015 v celkovej sume 11.825,- EUR, zaplatenej dane nehnuteľností v celkovej
výške 4.917,53 EUR a vymáhaný nedoplatok je vo výške 545,67 EUR.

37. Žalovaní 1/ a 2/, ako aj intervenient na strane žalovaného 1/ vzniesli námietku premlčania voči

žalobcovým nárokom na náhradu škody. Súd prvej inštancie skúmal dôvodnosť tejto námietky, pričom
dospel k záveru, že časť nárokov žalobcu je skutočne premlčaná. Konkrétne za premlčaný považoval
nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 15.162,- EUR, časť nákladov na úhradu
trov právneho zastúpenia v sume 1.906,42 EUR, časť nárokov označených ako náklady na správu
nehnuteľnosti v sume 4.085,- EUR, ako aj časť nároku, ktorý mal byť spôsobený zaplatením dane z

nehnuteľnosti vo výške 1.821,19 EUR. Žalobca vo svojom odvolaní premlčanie časti svojich nárokov
nespochybnil a nesprávne posúdenie námietky premlčania súdom prvej inštancie medzi odvolacie
dôvody nezaradil. Odvolací súd preskúmava rozhodnutie súdu prvej inštancie len v tom rozsahu a z tých
dôvodov, ktoré odvolateľ vo svojom odvolaní výslovne napadol. Odvolací súd sa preto nezaoberal tým,
ako súd prvej inštancie posúdil námietku premlčania vznesenú žalovanými-, keďže žalobca vo svojom

odvolaní toto posúdenie nijakým spôsobom nespochybnil. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu
rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 C.s.p. nebolo možné túto otázku preskúmavať ani z úradnej
povinnosti, keďže nejde o vadu konania, na ktorú by bolo potrebné prihliadať ex offo.

38. Žalobca ako odvolateľ vo svojom odvolaní iba uviedol, že skutočne preukázal splnenie všetkých

predpokladov pre vznik jeho nároku na náhradu škody, pričom vo vzťahu k nákladom, ktoré mali
predstavovať náklady na zaplatenie dane z nehnuteľnosti tvrdil, že zaplatenie týchto nákladov riadne
preukázal a doklady o ich zaplatení sa nachádzajú v súdnom spise.

39. Žalobca ako vydražiteľ sa teda domáhal voči žalovaným - dražobníkovi a záložnému veriteľovi -

náhrady škody predstavujúcej daň z nehnuteľností, ktorú uhradil po vydražení predmetnej nehnuteľnosti.
Daň z nehnuteľností je verejnoprávnou povinnosťou, ktorá vzniká podľa § 5 zákona č. 582/2004 Z.
z. o miestnych daniach osobe, ktorá je k 1. januáru zdaňovacieho obdobia zapísaná ako vlastník
nehnuteľnosti. V čase, keď žalobca daň zaplatil, bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník
predmetnej nehnuteľnosti na základe vykonanej dobrovoľnej dražby. Povinnosť zaplatiť daň mu preto

vznikla priamo zo zákona, nie v dôsledku konania dražobníka alebo záložného veriteľa. Následné
určenie neplatnosti dražby má v zmysle § 21 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách iba reštitučný
účinokvobčianskoprávnejrovine(obnovavlastníctvapôvodnéhovlastníka),nievšakretroaktívnyúčinok
vo verejnoprávnej sfére. Žalobca teda daň zaplatil oprávnene ako osoba, ktorá bola v danom období
evidovanáakovlastník,anieakonásledokprotiprávnehokonaniainýchosôb.Vpredmetnejvecižalobca

zaplatením dane z nehnuteľností plnil namiesto skutočného vlastníka, ktorému sa vlastnícke právo po
určení neplatnosti dražby obnovilo. Žalobca tak splnil daňovú povinnosť, ktorá mala patriť skutočnému
vlastníkovi nehnuteľnosti. Na strane žalovaného by tak bolo možné uvažovať o vzniku bezdôvodného
obohatenia na strane skutočného vlastníka, ktorý bol ako vlastník v podstate „oslobodený“ od zaplatenia
tejto dane.

40. Tento právny vzťah však existuje medzi žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom a pôvodným
vlastníkom, nie však medzi žalobcom a žalovanými Dražobník ani záložný veriteľ nezískali zaplatenímdane žiadny majetkový prospech; preto voči nim nemožno uplatniť ani nárok z bezdôvodného
obohatenia, ani nárok na náhradu škody.

41. Pokiaľ ide o nárok žalobcu, ktorý mal spočívať v refundácii nákladov vynaložených na správu
nehnuteľností, odvolací súd konštatuje, že sa nemôže stotožniť s tvrdením žalobcu uvedeným v jeho
odvolaní, v ktorom tvrdil, že všetky svoje nároky riadne preukázal. Žalobca v konaní pred súdom
prvej inštancie nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by v čase, kedy bol domnelým vlastníkom tejto
nehnuteľnosti akékoľvek náklady vôbec vynaložil. Žalobca v konaní v podstate iba preukazoval, koľko

by pôvodný žalobca zaplatil za správu tejto nehnuteľnosti, ak by ju vykonávala spoločnosť INTEN,
s.r.o. Zároveň, rovnako ako v prípade dane z nehnuteľností platí, že náklady vynaložené právnym
predchodcom žalobcu na správu predmetnej nehnuteľnosti neboli spôsobené neplatnosťou dražby. Ide
o náklady vyplývajúce z jeho vlastného postavenia ako domnelého vlastníka, nie o ujmu spôsobenú
protiprávnym konaním žalovaných. Ak takéto náklady v konečnom dôsledku zhodnotili nehnuteľnosť,
môže sa žalobca domáhať ich náhrady, avšak nie voči dražobníkovi ani záložnému veriteľovi, ale voči

skutočnému vlastníkovi v rámci režimu bezdôvodného obohatenia.

42. Nárok na náhradu zaplatených zmluvných úrokov z úverov súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal
z dôvodu absencie, resp. nepreukázania, príčinnej súvislosti medzi ich vynaložením a neplatnosťou
dražby. Žalobca vo svojom odvolaní tento záver opäť žiadnym spôsobom nespochybnil.

43. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie
v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na

zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného
súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011).

44. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie dôvody uplatňované žalobcom
v jeho odvolaní neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť

správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a
preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že priznal žalovanému 1/ a intervenientovi na strane žalovaného

1/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne nevznikli.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 C.s.p.).