Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 7To/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125011256
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125011256.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr.

Ladislava Révesa a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č.
vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov, pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c)
Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava voči rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 01.08.2025, č. k. 0T/45/2025-187, na verejnom zasadnutí konanom dňa
20.11.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom
D. C. XXXX/XX, C., toho času vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov,

u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 09.05.2025 v čase približne o 09.30 hod., v meste C. na ulici C. XXXX/XX, v bytovom dome v byte

na 2. poschodí, v ktorom žije spolu s jeho manželkou E. B. a dcérou A. F., začal pod vplyvom alkoholu
na obe poškodené opakovane vykrikovať, aby vypadli z domu, že majú počkať čo s nimi spraví, že
ich zabije, taktiež im vulgárne nadával a hrozil pritom päsťou, pričom v priestoroch chodby bytu udrel
poškodenú A. F. rukou zovretou v päsť do oblasti tváre, a po chvíli sa za poškodenou A. F. presunul do
detskej izby, kde poškodenú A. F. rukou zovretou v päsť, opakovane udieral do oblasti chrbta a pokúšal
sa ju škrtiť, čím vzbudil týmto svojim konaním u oboch poškodených dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky
naplní,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - násilím a na chránených osobách - blízkych osobách,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona s poukazom
na § 127 ods. 4 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody

vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

III. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo dňa 01.08.2025, č. k. 0T/45/2025-187 uznal
obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného zo spáchania prečinu nebezpečné vyhrážanie
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 09.05.2025 v čase približne o 09.30 hod., v meste C. na

ulici C. XXXX/XX, v bytovom dome v byte na 2. poschodí, v ktorom žije spolu s jeho manželkou E. B. a
dcérou A. F., začal pod vplyvom alkoholu na obe poškodené opakovane vykrikovať, aby vypadli z domu,
že majú počkať čo s nimi spraví, že ich zabije, taktiež im vulgárne nadával a hrozil pritom päsťou, pričom
v priestoroch chodby bytu udrel poškodenú A. F. rukou zovretou v päsť do oblasti tváre, a po chvíli sa
za poškodenou A. F. presunul do detskej izby, kde poškodenú A. F. rukou zovretou v päsť, opakovane

udieral do oblasti chrbta a pokúšal sa ju škrtiť, čím vzbudil týmto svojim konaním u oboch poškodených
dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky naplní.

Okresný súd za to obžalovaného odsúdil podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48

ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní si prokurátor ponechal lehotu na podanie opravného
prostriedku, pričom prokurátor doručil okresnému súdu dňa 04.08.2025 odvolanie proti výroku o vine
ako i treste. Obžalovaný po porade s obhajcom zahlásil odvolanie čo do výroku o vine, treste, ako aj
proti konaniu, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo.

V písomne odôvodnenom odvolaní obžalovaný prostredníctvom obhajcu namietal, že okresný súd
sa dôkladne nevysporiadal so všetkými skutočnosťami a dôkazmi, pričom odôvodnenie rozhodnutia
je nedostatočné a v niektorých častiach formálne. Namietal, že okresný súd výpovede poškodených
nadradil nad výpoveď obžalovaného, ktorú znegoval poukázaním na skutočnosti so skutkom
nesúvisiace, čím postupoval v rozpore so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Trestného poriadku.

Namietal tiež, že sa súd nevysporiadal s tým, že poškodené mu zobrali 1900 eur a on mal ušetrených
2400 eur. A tak bolo porušené právo obžalovaného na spravodlivý proces, pričom táto vada konania
sama o sebe má za následok zrušenie napadnutého rozsudku. Podľa jeho názoru tiež nie je možné
objektívne konštatovať, že obžalovaný spáchal skutok kladený mu za vinu a to aj s ohľadom na
zásadu v pochybnostiach v prospech páchateľa. Obžaloba je podľa názoru obhajoby postavená na

domnienkach, výpovediach a dôkazoch, ktoré žiadnym spôsobom nepreukazujú vinu obžalovaného
a na nesprávne vyhodnotených dôkazoch. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a obžalovaného postupom podľa § 285 písm. a), písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.
Prokurátor v písomne odôvodnenom odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny
a nezákonný. V prvom rade poukázal na to, že právna kvalifikácia skutku, z ktorého bol obžalovaný

uznaný vinným je neúplná, a teda nesprávna. Právna kvalifikácia skutku má pokrývať celé konanie
páchateľa popísané v skutkovej vete rozhodnutia, či už orgánu činného v trestnom konaní alebo
súdu. Zo skutkovej vety obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 10.05.2025, sp. zn.
3Pv 100/25/2207 vyplýva, že konanie obžalovaného tam popísané, bolo sprevádzané násilím. V tejto
súvislosti poukázal tiež na to, že v písomnom vyhotovení podanej obžaloby je právna kvalifikácia skutku,

z dôvodu pisárskej chyby taktiež neúplná. Na toto pochybenie však reagoval prokurátor pri jej prednese
na hlavnom pojednávaní, konanom dňa 03.06.2025, kedy bola obžaloba v časti právnej kvalifikácie
skutku modifikovaná tým spôsobom, že skutok bol zo strany prokurátora trestnoprávne kvalifikovaný
ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d) Trestného zákona a ustanovenie § 139 písm. c) Trestného

zákona, keď rovnaká právna kvalifikácia skutku, teda vrátane násilia ako kvalifikačného znaku, bola
aplikovaná aj povereným príslušníkom PZ v uznesení, ktorým bolo obžalovanému vznesené obvinenie
v tejto trestnej veci. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že súd sa s právnou
kvalifikáciou skutku, tak ako bola ustálená prokurátorom nestotožnil, nakoľko znak „násilia“ pri trestnom
čine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona podľa súdu je už súčasťou základnej

skutkovej podstaty, a s odkazom na § 38 ods. 1 Trestného zákona nemožno znak „násilia“ prihliadnuťako na okolnosť, podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby. Prokurátor dal do pozornosti uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.09.2022, sp. zn. 5Tdo/51/2022, z obsahu ktorého vyplýva, že pre
naplnenie znakov základnej skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1

Trestného zákona sa vyžaduje vyhrážanie smrťou, ťažkou ujmou
na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Znakom
tejto základnej skutkovej podstaty nie je použitie násilia. Preto ak sa páchateľ pri spáchaní činu
násilia dopustí, naplní znak kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 360 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona (závažnejším spôsobom konania) s poukazom na § 138 písm. d) prvá alinea Trestného zákona

(násilím). Spôsoby konania uvedené v § 138 písm. d) Trestného zákona sú formulované alternatívne
(postačuje splnenie ktoréhokoľvek z nich) a v prípade násilia, na rozdiel od ostatných alternatív, nejde
o okolnosť, ktorá je zákonným znakom základnej skutkovej podstaty trestného činu podľa § 360
ods. 1 Trestného zákona a na ktorú nemožno prihliadnuť ako na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie
vyššej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 1 Trestného zákona. K výroku o treste prokurátor uviedol, že
v prípade obžalovaného môžeme hovoriť o tzv. nepravej špeciálnej recidíve, keďže v konaní vedenom

na Okresnom súde Trnava, pod sp. zn. 4T/41/2020 bola na obžalovaného podaná obžaloba pre zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorého skutku sa mal dopúšťať v období od roku
2015 až do mája 2019 voči svojej manželke, poškodenej E. B.. V predmetnom
konaní je obžalovaný stíhaný aj pre prečin nebezpečného vyhrážania sa podľa § 360 ods. 1, ods. 2

písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, kde
je poškodenou jeho dcéra A. F. a tiež jeho manželka E. B.. V predmetnej trestnej veci bol obvinený
pôvodne stíhaný väzobne, pričom rozsudkom vydaný v predmetnej veci dňa 13.06.2023 bol zo skutkov
kladených mu za vinu aj uznaný vinným. Predmetný rozsudok bol následne zrušený Krajským súdom v
Trnave, a to na základe odvolania podaného prokurátorom, pre „podkvalifikovanie“ zločinu týrania blízkej

osoby a zverenej osoby. Ďalšou skutočnosťou, ktorá u obžalovaného vystupuje do popredia, a ktorá
zásadným spôsobom znižuje možnosť jeho nápravy podľa názoru prokurátora je to, že obžalovaný je
zjavne osobou s násilníckymi sklonmi, ktoré sa u neho výraznejšie prejavujú v čase, keď je pod vplyvom
alkoholu. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že obžalovaný požíva alkohol na pravidelnej
báze a vo zvýšenej miere, a to aj napriek absolvovaniu protialkoholického liečenia v minulosti. K svojej

evidentnej závislosti na alkohole, a napokon aj k svojej trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu
sa obžalovaný stavia absolútne nekriticky. Na základ uvedeného prokurátor zastáva názor, že účel
trestu bude u obžalovaného dosiahnutý práve uložením prísnejšieho trestu odňatia slobody v strede
trestnej sadzby so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Navrhol, aby
z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku v spojení

s § 322 ods. 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava vo výroku o vine
a vo výroku o treste a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného uzná vinným zo spáchania prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 138 písm. d) Trestného zákona a ustanovenie § 139 písm. c) Trestného zákona a uloží
mu trest odňatia slobody pri strede trestnej sadzby so zaradením pre jeho výkon do ústavu s minimálnym

stupňom stráženia.

Za účelom prejednania odvolania obžalovaného a prokurátora nariadil Krajský súd v Trnave termín
verejného zasadnutia na 20.11.2025, ktorého sa zúčastnili prokurátor krajskej prokuratúry, obhajca
obžalovaného a obžalovaný. Pokiaľ ide o priebeh verejného zasadnutia, predsedníčka senátu

podala správu o stave veci so zameraním na otázky, ktoré treba riešiť. Keďže žiadne pripomienky
k oboznamovanému spisovému materiálu ani návrhy na doplnenie dokazovania neboli, pristúpilo sa
ku konečným návrhom, v rámci ktorých prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku a odvolaniu prokuratúry vyhovieť. Obhajca obžalovaného
uviedol, že v súlade s podaným odvolaním a jeho odôvodnením navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok

a obžalovaného spod obžaloby postupom podľa § 285 písm. a), písm. c) Trestného poriadku oslobodiť
a odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný sa pripojil ku konečnému návrhu svojho
obhajcu a dodal, že to čo tam je napísané, nie je pravda a nevie, za čo je tu.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého

stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal obžalovaný a prokurátor ako
oprávnené osoby, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohli a urobili tak v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby,

ktoré neboli odvolaním vytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného je
nedôvodné a naopak odvolanie prokurátora dôvodné, pričom v rámci vyrovnávania sa s odvolacími
námietkami krajský súd zdôrazní len vybrané skutočnosti podstatné pre rozhodnutie, keďže je povinný

dať odpovede len na tie odvolacie námietky, ktoré sú kľúčové pre rozhodnutie.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo výroku o vine, krajský súd vlastným prieskumom nezistil také
chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
Gro odvolacích námietok obžalovaného tkvie v kritike spôsobu vyhodnotenia vykonaného dokazovania.
V posudzovanom prípade obžalovaný polemizuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a presadzuje

vlastnú verziu skutkového deja, ktorá je založená na inom hodnotení dôkazov.
Krajský súd konštatuje, že okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav
veci a vykonal úplné dokazovanie, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2
ods. 10 Trestného poriadku treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v
napadnutom konaní vykonaný. Následne okresný súd všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách §

2 ods. 12 Trestného poriadku správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným
a správnym skutkovým záverom.
Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v
ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky

dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov a tiež
ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.Ani krajský súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný spáchal skutok v rozsahu skutkových zistení
napadnutého rozsudku okresného súdu. Z tohto dôvodu si skutkové závery okresného súdu osvojuje, a
keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje.

V posudzovanom prípade podľa názoru krajského súdu vykonané dokazovanie vytvára ucelenú, ničím
nenarušenú, logickú štruktúru o tom, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný.
Obžalovaného zo spáchania žalovaného trestného činu bezpečne usvedčuje výpoveď poškodených E.
B. a A. F., pričom tvrdenia poškodenej F. ohľadom zranení boli podporené lekárskou správou (č. l. 52-53)
a tvrdenia oboch poškodených, že bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu boli verifikované dychovou

skúškou. Správne postupoval súd, keď výpoveď obžalovaného vyhodnotil ako nepravdivú a účelovú
s cieľom znížiť závažnosť svojho konania.
Samotná skutočnosť, že obhajoba kritizuje spôsob, akým okresný súd vyhodnotil všetky vykonané
dôkazy, ešte automaticky neznamená, že napadnutý rozsudok je v tejto časti nesprávny.
Ku kritike obžalovaného ohľadne spôsobu, akým okresný súd hodnotil vykonané dôkazy, je potrebné vo
všeobecnosti uviesť, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového

stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu
nevyhnutnom pre rozhodnutie. Avšak procesný predpis nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o
mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak
povedané, Trestný poriadok neupravuje otázku minimálneho množstva a kvality dôkazov potrebných
na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány

činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisleodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnomkonaníaleboniektorázostrán.Vsúvislosti
s hodnotením dôkazov platí aj druhé pravidlo, podľa ktorého, ak okresný súd postupoval pri hodnotení
dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, teda že ich hodnotil na základe vnútorného

presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a
dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, krajský súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len
preto,žebysámnazákladesvojhopresvedčeniahodnotiltieistédôkazysinýmdoúvahyprichádzajúcim
výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle
uvedeného ustanovenia.

Podľa názoru krajského súdu okresný súd v procese hodnotenia dôkazov postupoval v súlade s
pravidlami rozvedenými vyššie v texte, preto jeho skutkovým záverom nemožno nič vytknúť.
V konkrétnostiach posudzovaného prípadu krajský súd konštatuje, že okresný súd vyhodnotil výpovede
poškodených správne ako pravdivé a vierohodné, keď ani krajský súd u poškodených nezistil žiadnu
motiváciu, pre ktorú by chceli obžalovanému vedome škodiť.

Tvrdenie obžalovaného, že spor vznikol v súvislosti s tým, že mu poškodené zobrali 1.900 eur a on mal
ušetrené 2.400 eur, nemá absolútne žiadny vplyv na posúdenie protiprávneho konania obžalovaného.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd konštatuje, že nejde o situáciu opisovanú obžalovaným

v odvolaní, že voči nemu neexistujú usvedčujúce dôkazy, resp. že u neho nastala dôkazná núdza
a mal byť oslobodený spod obžaloby. Ide len o zjavnú snahu obžalovaného, aby boli vykonané dôkazy
hodnotené inak.
Preto v súhrne k odvolacím námietkam obžalovaného ešte krajský súd uvádza, že právo na spravodlivý
proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby

bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne
práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako
súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných
dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov,
ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní

logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho
rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo
vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov,
prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je
zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby

bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na
rozhodnutie.
Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, tak podľa názoru krajského súdu táto nezodpovedá stavu veci
a zákonu. Správne prokurátor brojil proti takémuto postupu súdu. Krajský súd uvádza, že pre naplnenieznakov základnej skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného
zákona sa vyžaduje vyhrážanie smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým
spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Znakom tejto základnej skutkovej podstaty nie je použitie

násilia (na rozdiel od hrozby bezprostredného násilia alebo hrozby inou ťažkou ujmou). Preto ak sa ho
páchateľ pri spáchaní činu dopustí (ako v tomto prejednávanom prípade), naplní znak kvalifikovanej
skutkovej podstaty podľa § 360 ods. 2 písm. a) Trestného zákona (závažnejším spôsobom konania) s
poukazom na § 138 písm. d) prvá alinea Trestného zákona (násilím). Spôsoby konania uvedené v § 138
písm. d) Trestného zákona sú formulované alternatívne (postačuje splnenie ktoréhokoľvek z nich) a v

prípadenásilia,narozdielodostatnýchalternatív,nejdeookolnosť,ktorájezákonnýmznakomzákladnej
skutkovej podstaty trestného činu podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona a na ktorú nemožno prihliadnuť
ako na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 1 Trestného zákona.
Z uvedeného dôvodu (pre nesprávnosť právnej kvalifikácie zisteného skutku) potom odvolací súd
pristúpil k zrušeniu napadnutého rozsudku v celom rozsahu a pochybenie okresného súdu napravil, keď
správne zistený skutkový stav podradil pod správnu právnu kvalifikáciu, pretože obžalovaný sa dopustil

protiprávneho konania, keď sa poškodeným vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť
dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím a na chránených osobách -
blízkych osobách.

Pokiaľ ide o konanie, ktoré výroku o treste predchádzalo, obžalovaný mu v odvolaní žiadne chyby

nevytýkal a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Trestného poriadku, krajský súd vlastným prieskumom nezistil.
Pokiaľ ide o samotný výrok o treste, krajský súd v tejto súvislosti zistil dôvodnosť odvolania prokurátora
aj v tejto časti a to z dôvodu zmeny právnej kvalifikácie.
Na tomto mieste je potrebné pripomenúť teoretické východiská trestania v podmienkach Slovenskej

republiky. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných
pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestnýchčinov,trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Trestmápostihovať

iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest
ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný

zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je
určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na

výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak
prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v
každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou
a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana
spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a
spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a

nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a
právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestuje prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v
každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i

spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým

predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.
Priukladanítrestumusísúdprihliadnuťpodľa§38ods.2Trestnéhozákonanapomeramieruzávažnosti

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade
s ust. § 34 ods. 4 veta prvá Trestného zákona prihliadnuť najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie
o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie

urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.
Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk krajský súd preskúmal pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného konštatoval neexistenciu
žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a rovnako neexistenciu žiadnej priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 Trestného zákona.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom bolo možné obžalovanému uložiť trest vo výmere od 6
mesiacov do 36 mesiacov. Krajský súd obžalovanému uložil trest nepodmienečný (iný trest vzhľadom
na osobu obžalovaného by neviedol k jeho náprave) vo výmere 15 mesiacov, nakoľko takto uložený
trest zodpovedá podľa názoru krajského súdu potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a
bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu sledovaného Trestným zákonom a súčasne

aj morálne odsúdi konanie obžalovaného spoločnosťou. Pri výmere trestu krajský súd zohľadnil osobu
obžalovaného, ktorý je nekriticky k užívaniu alkoholu, pričom skutku sa dopustil pod jeho vplyvom.
Zároveň je zrejmé, že alkohol podnecuje agresívne správanie obžalovaného, keď sa trestnej činnosti
dopustil jednak násilím a jednak na chránených osobách a to osobách blízkych.
Pokiaľ ide o výrok o zaradení obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody, krajský súd

postupoval v zmysle ust. § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a obžalovaného na výkon trestu zaradil
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia s odôvodnením, že nebol v posledných desiatich rokoch vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Na základe prezentovaných úvah krajský súd vyhodnotil odvolanie prokurátora ako opodstatnené,
v dôsledku čoho zrušil postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku napadnutý

rozsudok v celom rozsahu a následne podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol, keďže
výsledky dokazovania vykonaného pred okresným súdom to umožňovali a naopak vyhodnotil odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné, preto ho postupom podľa § 319 Trestného poriadku na verejnom
zasadnutí zamietol.
Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.