Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Richard Bureš
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť, Život a zdravie a Iné práva a slobody
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 4T/29/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719010231
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Bureš
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8719010231.32
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Richarda Bureša a prísediacich A.
B. C. a A. A. D., v trestnej veci obžalovaného E. E. pre prečin porušovania domovej slobody podľa §
194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona a iné,
na hlavnom pojednávaní konanom 30. septembra 2025 takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný
E. E., nar. XX.X.XXXX v A., trvale bytom F. X, G.,
j e v i n n ý, ž e
dňa 20.12.2017 v čase okolo 07:20 h prišiel k exteriérovým dverám apartmánového domu na adrese
H. I. XXX, okr. G., ktorého majiteľom je PhDr. Mgr. Adela Dovalovská z Veľkého Slavkova, kde po
tom, ako nájomkyňa bytu J. K. z H. I., pootvorila dvere, ktoré držala za kľučku, tieto dvere jej vytrhol,
otvoril ich smerom von a následne bez jej súhlasu vstúpil dovnútra bytu, kde sotil rukami J. K. ďalej do
chodby bytu, na čo ho opakovane vyzvala, aby odišiel z jej bytu, lebo zavolá políciu, na čo nereagoval
a znova ju strkal oboma rukami smerom dnu do bytu, čomu sa J. K. bránila, následne ju fyzicky napadol
tak, že ju hodil na gauč a tam ju udrel päsťou do oblasti tváre, kričal na ňu, kde sú peniaze z ich
firemného účtu a opakovane sa jej vyhrážal, že ju zabije, že chce svoje peniaze, pričom poškodená
následne využila, že si obvinený E. E. išiel umyť tvár do kúpeľne a cez okno v izbe vybehla na ulicu,
čím týmto svojimi vyhrážkami vzbudil u J. K. dôvodnú obavu o jej život a zdravie a fyzickým napadnutím
jej spôsobil zranenia otras mozgu, pomliaždenie spánkovej oblasti a oblasti líca vľavo, pomliaždenie
pravého zápästia, pomliaždenie pravého lakťa, pomliaždenie pravého predlaktia, pomliaždenie pravého
ramena, odreninu ľavého predlaktia a pomliaždenie ľavého stehna s dĺžkou liečenia v trvaní 18 dní,
t e d a
- neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania násilím,
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,
- inému úmyselne ublížil na zdraví,
č í m s p á c h a l
- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. d) Trestného zákona,
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona,
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona
a za to
Podľa § 44 Trestného zákona u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného
zákona, pretože trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonua určením skúšobnej doby s probačným dohľadom v trvaní 5 rokov, za súčasného uloženia trestu
zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho zástupcu obchodných spoločnosti vo výmere 8 rokov,
ako i za súčasnej povinnosti spočívajúcej v príkaz podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným
úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu
so zameraním na ekonomickú a podnikateľskú činnosť konateľov a iných štatutárnych zástupcov
obchodných spoločnosti, uložený obžalovanému skorším rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn.
5T/4/2018 zo dňa 23.4.2018, právoplatný dňa 13.02.2020, uložený mu za spáchanie pokračovacieho
zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a iné, pokladá na
ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zároveň ukladá obžalovanému uhradiť poškodenej J. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. I. XXX/XX, XXX XX L. – I. A., titulom bolestného škodu vo výške 638,40 eur.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zároveň ukladá obžalovanému uhradiť poškodenej
strane Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831 titulom
vynaložených liečebných nákladov sumu 413,35 eur.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad podal na Okresný súd Poprad obžalobu na obžalovaného E.
E. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods.
2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona, prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej
časti tohto rozsudku.
Konajúci súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov,
prečítaním výpovede svedkov z prípravného konania, ako aj prečítaním listinných dôkazov a zistil tento
skutkový stav:
Obžalovaný na hlavných pojednávaniach zotrval na svojich vyjadreniach z prípravného konania
a popieral spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Uviedol, že svedkyňu–poškodenú J. K. poznal
ako účtovníčku. Navrhla mu, aby s ňou podnikal v jej firme, pretože mal veľa zahraničných zákaziek
a ona by mu zabezpečila, aby bol spoločníkom a konateľom v jej firme. Vedel, že jej firmy sú neúspešné,
ale s jej návrhom súhlasil a firma aj následne šla do zisku. Poškodená mu zároveň navrhla, aby spolu
začali žiť, lebo ho miluje. Poškodená pritom vedela, že má priateľku, za ktorou chodí do Rakúska a
aj napriek tomu mu robila scény a žiarlila naňho. Keď sa vrátil z obchodnej cesty v Rakúsku, kde
bol so svojou vtedajšou partnerkou a odovzdal poškodenej doklady o ubytovaní, kde boli uvedené
dve osoby, tak poškodená opäť začala v utorok večer prostredníctvom telefónu robiť scény, na čo jej
povedal, že vzťah s poškodenou chce ukončiť, otvorí si firmu a bude podnikať sám. Nasledujúceho dňa
20.11.2017 približne okolo 7.00 hod sa mali stretnúť v kancelárií firmy. Keďže tam poškodená nebola,
dvere boli zamknuté a kvôli vymenenému zámku sa nemohol dostať dňu, tak sa rozhodol ísť k nej
domov. V tom čase mu prišla sms z banky, že z firemného účtu bolo prevedených cca 20.000,- eur.
Keď prišiel k nej domov, tak mu prišla otvoriť a konfrontoval ju s tým, že previedla peniaze, na čo mu
uviedla, že ich potrebovala pre svoju známu ako krátkodobú pôžičku s čím on nesúhlasil. Na otázku
obhajkyne uviedol, že mal k dispozícií kľúče od bytu poškodenej, ale nepoužil ich, vrátil ich až mesiac
po tom, čo sa to všetko udialo. Uviedol, že poškodená ho vyzvala, aby šiel dnu, keďže pri stretnutí začal
kričať. Následne poškodená doma robila scény, odpadávala a mal jej doniesť tabletky a chcela, aby ju
odniesol k lekárovi. Najskôr ju odniesol do Nemocnice Poprad, a.s., pričom v areáli tejto nemocnice si to
poškodená rozmyslela a chcela odniesť k lekárovi do Popradu – Matejoviec, kde sa tiež otočili, pretože
sa bála, že jej kvôli liekom zoberú vodičský preukaz. Následne išli na parkovisko k OC Billa, kde vo
vedľajšej budove je kancelária firmy. Obaja vystúpili z auta, prišla k nim aj svedkyňa H. A.. Keď sa so
svedkyňou A. rozprával, tak poškodená spadla z nôh ako keby odpadla a s pani A. ju zdvihli, posadili
do auta a následne odniesli do kancelárie k svedkyni A.. On už následne išiel preč. O dva dni na to
mu poškodená volala z nemocnice, aby jej vyvenčil psa a odniesol jej do nemocnice laptop a prenosný
internet, ktoré jej aj doniesol, kde mu tvrdila, že peniaze sú na jej účte, odovzdala mu kartu od účtu
a že sa k tomuto neskôr pozhovárajú. Popieral, že by jej spôsobil zranenia. Podľa názoru obžalovanéhopoškodená iba využila situáciu po napadnutí jej bratom a jeho psom a vyhrážala sa mu, že ak odíde
z firmy, tak podá naňho trestné oznámenia, čo nakoniec aj urobila. Mesiac po trestnom oznámení ho
poškodená ešte raz kontaktovala a chcela ho uprosiť, aby jej nechal všetkých klientoch a z každej
odpracovanej hodiny za ľudí mu dá 80 centov.
Svedkyňa–poškodená J. K. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný u nej pracoval ako
generálny manažér, ona bola jedinou konateľkou a spoločníčkou firmy. Spoločnosť sa venovala
účtovníctvu a po nástupe obžalovaného aj stavebníctvu a vyhľadávali pre zahraničné firmy elektrikárov,
inštalatérov a stavebných robotníkov. Zistila, že obžalovaný robí úkony, ktoré poškodzujú záujmy firmy,
tak s ním vykonala pohovor v popoludňajších hodinách vo firme. Následne jej obžalovaný v nočných
hodinách začal vypisovať sms, aby sa porozprávali. Keďže nadobudla pocit, že obžalovaný spreneveril
peniaze firmy tým, že chodil na služobné cesty s frajerkami a nezdokladoval sumy, podľa jej odhadov
išlo asi o 40.000,- eur, tak sa rozhodla z účtu v banke, ku ktorému mal prístup aj obžalovaný, previesť
peniaze slúžiace na výplatu na iný účet, na ktorý už obžalovaný nemal prístup. V ranných hodinách okolo
7:00 hod prišiel obžalovaný k domu vo H. I., kde mala prenajatý apartmán a začal trieskať po dverách.
Pootvorila mu dvere a vyzvala ho, aby jej vrátil telefón, bankomatové karty a kľúče od auta, na čo jej
obžalovaný vytrhol dvere, vošiel dnu a zatlačil ju dovnútra, pričom stále kričal, aby mu vrátila peniaze.
Pri obrane ho päsťou udrela do tváre, na čo poškodený začal krvácať z pery. Následne vzala kabelku
z chodby a povedala mu, že zavolá políciu, na čo jej kabelku vyhodil z bytu na terasu, ktorá je prístupná
aj ostatným obyvateľom domu. Keďže stále na ňu kričal, tak ho kopla do rozkroku a obžalovaný ju sotil
tak, že preletela do spálne a spadla na posteľ, začal ju držať a škrtiť, ona sa hádzala, tak ju udrel päsťou
do tváre, schmatol za vlasy a odvliekol do obývačky, kde ju hodil na gauč a vyhrážal sa, že ju zabije.
Keď sa šiel umyť do kúpeľne, tak vybehla z bytu na ulicu, kde ju obžalovaný schmatol a ťahal do auta.
Ešte si šla do bytu vziať diazepan a kontaktovala A. M., ktorému opísala situáciu a ten jej povedal, aby
zavolala políciu. Obžalovaný ju odviezol pred budovu kancelárie, kde odpadla a tam stretla svedkyňu
H. A., ktorá ju odviezla domov. Potom šla do nemocnice. Obžalovaný ju v nemocnici navštívil, kde na
ňu vrieskal a vyvíjal psychický tlak.
Svedkyňa A. C. N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bývala v bytovom dome na poschodí Vo H. I.
a na prízemí bývala poškodená. Keď šla po chodbe a prechádzala do okolo bytu poškodenej, tak si
všimla, že dvere od bytu poškodenej boli otvorené a kabelka s rozsypanými vecami ležala na chodbe
pred vchodovými dverami. Keď odchádzala svojím autom preč, tak si všimla, že v nejakom druhom
vozidle boli dvere spolujazdca otvorené, ale nevedela uviesť, kto tam bol.
V záujme odstránenia rozporov prokurátor podľa § 264 ods. 1, 2 Trestného poriadku prečítal výpoveď
svedkyne A. C. N. z prípravného konania z 24.4.2018, ku ktorému uviedla, že súhlasí s obsahom
výpovede z prípravného konania, lebo vtedy si to lepšie pamätala, kde uviedla, že ako prechádzala okolo
budovy, tak si všimla tmavý sedan, kde na strane spolujazdca boli dvere otvorené a sedel tam nejaký
muž, ktorý mal nohy vonku z vozidla. Nevšimla si, či tam bol s ním vo vozidle ešte niekto. O niekoľko dní
neskôr sa stretla s poškodenou, ktorá jej uviedla, že v uvedenom vozidle na zadnom sedadle sedela ona
a jej zamestnanec ju nechcel pustiť von. Napadol ju tak, že kvôli zraneniam bola v nemocnici. Poškodená
sa jej pýtala aj na to, či vedľa kabelky nevidela kľúče od auta.
Svedkyňa H. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného pozná iba ako priateľa poškodenej
J. K., ktorý chodil k nej do práce a podľa jej názoru je možné, že spolu mali aj vzťah. V čase skutku
mala kanceláriu na prízemí smerom k parkovisku, tak cez okno videla, že prišla na parkovisko čierna
limuzína, z ktorej z pravej strany vpredu vypadla poškodená, bola na kolenách, ale nepamätá si, či vstala
sama alebo jej niekto pomohol. Obžalovaný vystúpil z auta a pristúpil k poškodenej a popod paže viedol
poškodenú k budove. Vtedy vybehla z budovy von a videla, že poškodená nevie ani rozprávať, bola
uplakaná, vzlykala a nekomunikovala. Keďže bola poškodená v zlom stave, tak ju doniesli ku nej do
kancelárie na prízemí. Obžalovaný hneď odišiel preč a nič nehovoril. Asi po 10 minútach jej s plačom
poškodená povedala, že obžalovaný prišiel za ňou do domu a tam násilne vnikol a prišlo tam k potýčke.
Poškodená jej začala na tele ukazovať zranenia – chrbát, ruky, modriny a škrabance a požiadala ju,
aby do telefónu poškodenej zhotovila fotografie zranení. Následne ju na žiadosť poškodenej odviezla
výťahom do kancelárie poškodenej, kde si chcela ľahnúť.
Svedkyňa H. A. potvrdila svoju výpoveď z prípravného konania, ktorej časť jej bola za účelom
odstránenia rozporov z prípravného konania prečítaná a uviedla, že vzhľadom na odstup času si užsúvislosti medzi príchodom auta a jej kanceláriou dobre nepamätá. V prípravnom konaní uviedla, že
poškodená ako vystúpila z auta, tak hneď vedľa vozidla spadla na zem, asi odpadla. Preto svedkyňa
H. A. zabúchala na auto, z ktorého vystúpil obžalovaný a pomohol jej zdvihnúť poškodenú zo zeme.
Vtedy si všimla, že poškodená mala na tvári stopy krvi, pričom krv si všimla aj na tvári obžalovaného.
Keď poškodenú prebrali, tak svedkyňa povedala obžalovanému, aby poškodenú vzal do nemocnice,
čo aj urobil a ona sa vrátila do kancelárie. Približne o 20 minút prišli k nej obaja do kancelárie
a obžalovaný, podopierajúc poškodenú, jej povedal, že odmietla ísť k lekárovi. Obžalovaný nechal
poškodenú u svedkyni v kancelárií a odišiel. Keď sa poškodená upokojila, tak ju nechala v kancelárií
poškodenej a svedkyňa sa vrátila do svojej kancelárie. Až neskôr od kolegýň sa dozvedela, že
poškodená bola hospitalizovaná v nemocnici.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.1.2024 svedkyňa H. A. odpovedala zhodne ako na predošlom
hlavnom pojednávaní a uviedla, že poškodená spočiatku nebola schopná rozprávať, asi po polhodine
jej povedala, že ju obžalovaný napadol. Stále plakala a ukazovala jej modriny a červené miesta na
tele a požiadala ju, aby jej ich odfotila do mobilu poškodenej. Poškodená plakala a povedala jej, že
obžalovaný k nej vnikol domov a tam ju napadol a chcel k nej vojsť, násilne jej vytláčal dvere a do domu
vošiel tak, že ju vytlačil. Chcela jej zavolať záchranku, ale poškodená to odmietla. K otázkam uviedla,
že poškodená a obžalovaný spolupracovali, zrejme spolu v minulosti tvorili aj pár. Poškodenú dobre
poznala, pretože poškodená robila jej manželovi účtovníctvo.
Na odstránenie rozporov jej bola podľa § 264 ods. 1 a 2 Trestného poriadku prečítaná zápisnica zo
skoršej výpovede, ktorej sa svedkyňa pridržala, keďže si už na detaily nespomínala a uviedla, že je
pravda,žeobžalovanýbolvkanceláriíamalnatvárikrv,poškodenábolavbezvedomíanereagovala,tak
jej kývali hlavou. Potom poškodenej pomáhala do výťahu a nechala ju v kancelárií, kde mala poškodená
kolegyne, aby si oddýchla.
Svedok O. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedol, že
jeho sesternica poškodená J. K. mu chodila kŕmiť psa, keď bol na liečení. Údajne ju jeho pes mal
pohrýzť do pravej ruky, avšak popieral, že by jeho pes mal poškodenej spôsobiť zranenia, on žiadne
zranenie nevidel. K prejednávanému skutku uviedol, že poškodená mu rozprávala o tom, že v súvislosti
s obchodnou činnosťou k nej mal prísť nafetovaný muž, ktorého on pozná ako podvodníka a údajne
v byte, kde bývala, ju mal aj zbiť.
Znalec A. P. Q. z odvetvia chirurgie a traumatológie k svojmu znaleckému posudku č. 2/2018 na
hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodená K. K. dňa 20.12.2017 utrpela otras mozgu, pomliaždenie
spánkovej oblasti a oblasti líca vľavo, pomliaždenie pravého zápästia, pomliaždenie pravého lakťa,
pravého predlaktia a pravého ramena, odrenina kože pravého predlaktia, pomliaždenie ľavého stehna.
Okrem otrasu mozgu ide o povrchové poranenia kože a podkožia a všetky poranenia sú ľahkým úrazom.
Poranenia vznikli opakovanými údermi, päsťami, prípadne otvorenou dlaňou ruky. Po poranení bola
poškodená vyšetrená na urgentnom príjme Nemocnice Poprad, a.s. a prijatá na oddelenie úrazovej
chirurgie tejto nemocnice. Poškodená bola vyšetrená klinicky a zobrazovacími metódami (ERT a CT
hlavy a mozgu). Absolvovala neurologické vyšetrenie a laboratórne vyšetrenie. Po prepustení do
domáceho liečenia bolo odporučené ešte 14 dní telesné a psychické šetrenie. Trvalé následky po
týchto poraneniach znalec nepredpokladal. Čo sa týka obmedzenia obvyklého spôsobu života, tak
poškodená bola dva dni hospitalizovaná a počas liečenia bola obmedzovaná vo vykonávaní bežných
domácich prác a hygiene. Pre krvné výrony v oblasti tváre bola spoločensky hendikepovaná po dobu
asi 10 dní. Závažným spôsobom bola obmedzená v obvyklom spôsobe života dva dni. Liečenie trvalo
od 20.12.2017 do 8.1.2018, teda po dobu 18 dní. Práceneschopnosť vypísanú nemala. Uvedená
doba liečenia je adekvátna k spôsobeným zraneniam. Pri jej poranení nedošlo k vážnej ujme na
zdraví, pri uvedenom mechanizme vzniku poranenia a intenzite ani nemohlo dôjsť k ťažkému úrazu.
Bolestné za poranenie v tom čase činilo 35 bodov, čo predstavuje sumu 638,40 eur. K otázkam
obhajcu znalec uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z výsluchu obžalovaného
a poškodenej v prípravnom konaní, zo zdravotnej dokumentácie poškodenej a z fotodokumentácie
predloženej poškodenou zo dňa 20.12.2017. Poškodenú si predvolal na vyšetrenie dňa 26.1.2018, t.
j. 5 týždňov od poranenia a keďže v tom čase sa na jej tele už zranenia nenachádzali, tak vychádzal
z fotodokumentácie zranení predložených poškodenou. Poranenia na koži a končatín boli malého
plošného rozsahu, ktoré mohli vzniknúť stlačením – prstami, prípadne tam boli pruhovité zranenia na
ramene. Rameno poškodenej mohlo byť stlačené troma prstami, úderom do starého radiátora alebodo niečoho podobného. Pri dvíhaní poškodenej tieto poranenia nemohli vzniknúť. Na krku poškodenej
neboli prítomné žiadne známky škrtenia. Zranenia boli čerstvé. Čo sa týka predložených fotografií
poškodenou, tak tieto časovo korešpondovali s časom vzniku poranení. V dokumentácii bol udávaný
čas o 10:30 hod. a podľa vyjadrenia poškodenej vznikli ráno o 7:30, t. j. tri hodiny predtým.
Znalkyňa G. B. R. z odvetvia klinickej psychológie dospelých na hlavnom pojednávaní k záverom svojho
znaleckému posudku č. 5/2018 uviedla, že u poškodenej boli zistené priemerné intelektové a pamäťové
schopnosti, myslenie je u nej účinnejšie v situáciách bez emocionálnych podnetov, v prípade
emocionálneho napätia dochádza k poklesu výkonu. Osobnosť je disharmonicky štruktúrovaná, je
zvýšene ovplyvniteľná, vyznačuje sa bohatou fantáziou, často je sklamaná, ale ľahko sa dá utešiť. Jej
správanie je energické, ale v afektívne napätých situáciách sa dá očakávať neadekvátne, často teatrálne
správanie, v posudzovaní je zvýšene subjektivistická, má tendenciu nepovedať nič dôležité a ukazovať
sa v lepšom svetle. Jej vzťahy sú emocionálne plytké. U poškodenej neboli zistené poruchy vnímania,
pri reprodukcii prežitých udalostí sa môže prejaviť jej sklon skresľovať detaily a dopĺňať detaily na
podklade vlastných predpokladov a skúseností. Neboli u nej zistené patologické sklony k vymýšľaniu,
pri znaleckom vyšetrení na kladené otázky odpovedala adekvátne. V prípade posudzovania jej výpovedí
nemusia byť úplne objektívne, ale nie vplyvom vymýšľania, ale skôr obranných mechanizmov a zúženej
pozornosti v čase konkrétneho útoku. Ale takisto jej výpoveď môže byť ovplyvnená aj tendenciou
k subjektívnemu posudzovaniu udalostí a ukazovaním sa v lepšom svetle a tým, že má tendenciu
nepovedať nič dôležité. V odpovedi na otázku č. 5 uviedla, že poškodená napriek tomu útoku a tomu
konfliktu chcela veci s obžalovaným urovnať. A to môže byť jeden z dôvodov, prečo sa môže súdnemu
pojednávaniu vyhýbať aj v súčasnosti. Hodnovernosť výpovede poškodenej určite nie je 100 percentná,
opísaniekonkrétnehoútokuzjejstranyzrejmeniejeobjektívne,alenievplyvomvymýšľania,alevplyvom
tej zúženej pozornosti a tej neschopnosti podať adekvátny výkon v situácii, kde sú tie emócie vybičované
a zvyšok výpovede, kde popisovala konflikt ohľadom problémov vo firme, tam zase treba brať do úvahy
tendenciu k subjektivite a ako keby neschopnosti chápať hľadisko druhého človeka.
Postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku so súhlasom prokurátora a obžalovaného bola
prečítaná výpoveď splnomocnenkyne poškodenej Union zdravotnej poisťovne, a.s. - A. G. z prípravného
konania, ktorá uviedla, že svedkyňa-poškodená J. K. bola v čase skutku poistencom Union zdravotnej
poisťovne, a.s. a táto eviduje poskytovateľmi vykázanú zdravotnú starostlivosť na ošetrenie a liečbu,
čím jej vznikla škoda v sume 413,35 eur.
Súd potom vykonal aj listinné dôkazy obsiahnuté v spise ich prečítaním podľa § 269 Trestného poriadku.
Podľa Lekárskej prepúšťacej správy a Prepúšťacej správy Nemocnice Poprad, a.s., oddelenia úrazovej
chirurgie s JIS bola poškodená J. K. od 20.12.2017 do 22.12.2017 hospitalizovaná v predmetnom
zdravotníckom zariadení pre otras mozgu a kontúzie tváre vľavo s diagnostickým záverom: Otras mozgu
a povrchového poranenia vlasatej kože hlavy.
Z lekárskej správy Nemocnice Poprad, a.s. z 17.12.2017 vyplýva, že poškodená bola 17.12.2017 o 11:23
hod ošetrená v zdravotníckom zariadení z dôvodu uhryznutia psom do predlaktia s diagnostickým
záveromW54.0–uhryznutiepsom.Zosvedčeniaovyšetrenízdravotnéhostavuzvieraťaazpísomného
vyjadrenia A. G. C. vyplýva, že dňa 18.12.2017 vykonal výjazd k nemeckému ovčiakovi Benymu
z dôvodu uhryznutia poškodenej J., ďalšie návštevy psa vykonal 2.12.2017 a 2.1.2018, pričom pes bol
v poriadku.
ĎalšielistinnédôkazysatýkaliosobyobžalovanéhoapriebehuprobačnéhodohľaduaspisovOkresného
súdu Poprad sp zn. 5T/4/2018 a spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 35T/108/2016.
Zo spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/4/2018 vyplýva, že obžalovaný bol rozsudkom tunajšieho
súdu č. k. 5T/4/2018-528 zo dňa 23.4.2018, právoplatným dňa 13.2.2020, uznaný za vinného
z pokračovacieho prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a
z pokračovacieho prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,
za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom jeho
výkonu a určením skúšobnej doby s probačným dohľadom v trvaní 5 rokov za súčasného uloženia trestu
zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho zástupcu obchodných spoločnosti vo výmere 8 rokov,
ako i za súčasnej povinnosti spočívajúcej v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačnýmúradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu
so zameraním na ekonomickú a podnikateľskú činnosť konateľov a iných štatutárnych zástupcov
obchodných spoločnosti. Podľa uznesenia Okresného súdu Poprad č. k. 5T/4/2018-778 z 16.5.2025 sa
obžalovaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil. Zákaz činnosti trvá do 13.2.2028.
Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 35T/108/2016 z 2.3.2022, právoplatným dňa 2.3.2022, bol
obžalovaný E. E. uznaný za vinného z prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej
pečate,úradnejuzávery,úradnéhoznakuaúradnejznačkypodľa§352ods.1Trestnéhozákona,pričom
súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Poprad v konaní
sp. zn. 5T/4/2018.
Podľa výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný 1 záznam
z 19.5.2023, a to priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný dvakrát odsúdený, a to vyššie špecifikovaným rozsudkom
Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/4/2018 zo dňa 23.4.2018, právoplatným dňa 13.2.2020 a rozsudkom
Okresného súdu Žilina sp. zn. 35T/108/2016 z 2.3.2022, právoplatným dňa 2.3.2022.
Lustrácie súdov a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky korešpondujú s konaniami, ktoré sa voči
obžalovanému viedli a vedú a pre ktoré má už aj záznamy v registri trestov.
Súd postupoval v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku, keď hodnotil dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, aby mohol ustáliť, či sa skutok stal, či tento skutok
napĺňa znaky niektorého z trestných činov a či tento skutok spáchal obžalovaný.
Obžalovaného zo spáchania skutku priamo usvedčuje vo svojej výpovedi poškodená J. K., ktorá
podrobne a v logickom slede aj v porovnaní s jej výpoveďou z prípravného konania bez podstatných
nezrovnalostí a rozporov opísala skutkový dej a skutočnosti, ktoré konaniu obžalovaného predchádzali.
Samotnému konfliktu predchádzali nezhody medzi obžalovaným a poškodenou súvisiace s podnikaním
firmy a prevedením peňažnej sumy poškodenou z účtu firmy na iný účet, ku ktorému obžalovaný nemal
prístup. Tak ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní poškodená uviedla, že dňa
20.12.2017 ráno okolo siedmej hodiny jej obžalovaný búchal na vchodové dvere, vrieskal na poškodenú
a žiadal vrátiť peniaze, pričom po otvorení vchodových dverí obžalovaný v návale zlosti bez jej súhlasu
ju odtlačil a vošiel dovnútra, kde ju sotil, na čo ho poškodená žiadala, aby odišiel a preto ho udrela
päsťou do tváre následkom čoho začal obžalovaný krvácať z pier. Po upozornení, že naňho poškodená
zavolá políciu obžalovaný vzal jej kabelku a hodil ju von na chodbu. Následne ju fyzicky napadol tak, že
ju hodil na gauč a udrel ju päsťou do tváre, pričom sa jej vyhrážal, že ju zabije. Keď sa obžalovaný šiel
umyť do kúpeľne, tak poškodená vybehla cez okno v obývačke na ulicu, kde ju obžalovaný schmatol
a ťahal do auta a následne spolu odišli na parkovisko pred budovu kancelárie. Po vystúpení z auta
odpadla a stretla tam svedkyňu H. A. a šla k nej do kancelárie. Potom šla do nemocnice, kde bola
hospitalizovaná dva dni. Poškodená priebeh skutkového deja opísala zhodne ako v prípravnom konaní
bez podstatných rozporov, ktoré by vzbudzovali pochybnosť o ich pravdivosti. K námietke hodnovernosti
poškodenej súd, poukazujúc na vyjadrenie znalkyne uvádza, že znalkyňa neuviedla, že by poškodená
klamalaalebosiúčelovoatendenčnevymýšľalaskutočnosti,aleževýpoveďsvedkynenemusíbyťúplne
objektívna, čo je normálne v emočne vypätých situáciách. Inak povedané, aj keď poškodená nemusí
byť schopná podať úplne presný a detailný opis priebehu útoku, z jej strany nebola znalkyňou zistená
snaha o úmyselné skreslenie situácie, ale iba o psychologickú reakciu na stres. Jej výpoveď tak nebola
umelo vytvorená, ale psychologicky autentická, čo svedčí o prežitom, nie vymyslenom zážitku. V zmysle
§ 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy vo vzájomnej súvislosti a nie izolovane, preto sa
neopieral iba o výpoveď poškodenej, ale skúmal, či jej výpoveď je podporená aj inými dôkazmi.
S poukazom na časovú súvislosť skutkového deja je výpoveď poškodenej podporená výpoveďou
svedkyne H. A., ktorá v podstatných veciach zhodne vypovedala v tom, že videla ako obžalovaný spolu
s poškodenou prišli autom na parkovisko pred budovu, kde mala poškodená kanceláriu. Poškodená po
vystúpení z auta spadla, preto jej svedkyňa pomohla a o pomoc požiadala aj obžalovaného a odniesli
ju do jej kancelárie na prízemí. Uviedla, že poškodená bola v šoku, nevedela rozprávať a všimla si na
nej zranenia. Po odchode obžalovaného poškodená povedala svedkyni o tom, že ju obžalovaný v jejdome napadol, pričom jej ukázala zranenia na tele a žiadala ich odfotiť do jej telefónu. Čo sa týka
niektorých drobných nepresnosti, tak na odstránenie rozporov boli svedkyni H. A. prečítané jej skoršie
výpovede z prípravného konania, pričom po konfrontácií s aktuálnou výpoveďou nevznikli zásadné
nezrovnalosti. Zistené nepresnosti majú objektívny charakter spôsobený dlhším časovým odstupom.
Výpoveď poškodenej je podporená aj výpoveďou svedkyne A. C. N., ktorá videla pootvorené dvere
od bytu poškodenej a na chodbe hodenú kabelku, pričom následne ako vyšla von uvidela tmavé auto
a v ňom sediaceho muža. Jednotlivé výpovede svedkov v podstatných skutkových okolnostiach tvoria
jeden ucelený, postupne sa nadväzujúci sled udalostí, ktorý podporuje tvrdenie poškodenej. Jednotlivé
výpovede sa navzájom nevylučujú, práve naopak, výpoveď svedkyne A. C. N. a aj výpoveď svedkyne
H. A. plynule nadväzujú na výpoveď poškodenej.
Z objektívneho hľadiska o poškodenej uvádzanom fyzickom útoku zo strany obžalovaného svedčia aj
lekárske správy nemocnice Poprad, a.s. a znalecký posudok vypracovaný znalcom MUDr. Karolom
Friedom, ktorý konštatoval zranenia poškodenej, a to otras mozgu, pomliaždenie spánkovej oblasti
a oblasti líca vľavo, pomliaždenie pravého zápästia, pomliaždenie pravého lakťa, pomliaždenie
pravého ramena, odreninu ľavého predlaktia a pomliaždenie ľavého stehna s dĺžkou liečenia v trvaní
18 dní. Poranenia vznikli opakovanými údermi, päsťami, prípadne otvorenou dlaňou ruky. Znalec
vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní jednoznačne vylúčil, že by tieto zranenia mohli byť
spôsobené uhryznutím od psa. Obhajoba namietala použiteľnosť znaleckého posudku z dôvodu
absencie fotodokumentácie zranení vyhotovených poškodenou, ktoré boli znalcovi pre účely znaleckého
posudku predložené. Znalec jasne uviedol, z akých podkladov vychádzal, a tými boli: lekárska
správa Nemocnice Poprad, a.s., prepúšťacia správa Nemocnice Poprad, a.s., ako aj fotodokumentácia
predložená poškodenou zachytávajúca zranenia poškodenej. Z vyjadrenia znalca bolo preukázané, že
znalec do fotodokumentácie nahliadol a využil ju ako pomocný podklad na objektívnejšie posúdenie
rozsahu zranení. Skutočnosť, že samotná fotodokumentácia nebola pripojená ako príloha k znaleckému
posudku a nie je súčasťou spisu neovplyvňuje hodnovernosť záverov posudku. Fotografie boli iba
doplňujúcim zdrojom informácií k lekárskej dokumentácií, ktorá bola znalcom riadne preskúmaná
a vytvára dostatočný podklad na formulovanie odborných záverov. Absencia fotodokumentácie zranení
ako príloha k znaleckému posudku sama o sebe nevylučuje dôkaznú hodnotu posudku, ak ten bol
vypracovaný odborne a na základe relevantných podkladov navyše za stavu, ak znalec uviedol zdroj,
odkiaľ mal k dispozícii fotografie. Znalecký posudok je logický, odborne zdôvodnený a jeho závery
korešpondujú s ostatnými vykonanými dôkazmi, najmä s lekárskymi správami a výpoveďou poškodenej.
Súd preto podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku uznal tento
znalecký posudok za riadny a vierohodný dôkaz, schopný prispieť k zisteniu skutkového stavu veci.
Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že výpoveď poškodenej je vo svojom jadre (v podstate
skutku) napriek čiastočnej subjektivite, emocionálnosti a drobným nepresnostiam v detailoch pravdivá
a hodnoverná, pretože jadro jej výpovede bolo logické, konzistentné a podporené ďalšími dôkazmi,
a to výpoveďou svedkov a rozsahom zranení konštatovaných znaleckým posudkom a lekárskymi
správami, pričom znalkyňa nevylúčila vierohodnosť svedkyne, iba upozornila na prirodzené ľudské limity
v presnosti v dôsledku stresu a emočného vypätia.
V priebehu konania obžalovaný popieral spáchanie skutku v celom rozsahu. Svoju obranu postavil
na tom, že do bytu poškodenej vstúpil oprávnene a bola to práve poškodená, ktorá robila scény
a odpadávala. Nedošlo medzi nimi k žiadnemu fyzickému útoku. Výpoveď obžalovaného, že si
zranenia spôsobila poškodená sama odpadávaním, ale nekorešponduje s rozsahom zranení, ktoré
boli zistené v znaleckom posudku a v lekárskych správach. Rozsah a charakter zranení aj podľa
vyjadrenia súdneho znalca nezodpovedá tomu, že si ich mohla spôsobiť v dôsledku pádu alebo
odpadnutia, či v dôsledku napadnutia psom. Zranenia zodpovedajú mechanizmu fyzického napadnutia
inou osobou. Vierohodnosť poškodenej podporuje výpoveď svedkyne H. A., ktorá po skutku videla
zranenia poškodenej a z jej spontánneho rozprávania v citovom rozpoložení sa dozvedela o útoku zo
strany obžalovaného. Z uvedeného dôvodu sa obrana obžalovaného javí ako účelová v snahe vyhnúť
sa trestnej zodpovednosti.
Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac všetky vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti, súd dospel k záveru, že skutok, ktorý je uvedený v obžalobe sa stal tak, ako je uvedené
v skutkovej vete tohto rozsudku a spáchal ho obžalovaný.Z hľadiska právnej kvalifikácie skutku súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
d) Trestného zákona, pretože obžalovaný neoprávnene vnikol do obydlia poškodenej a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania – násilím v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1 Trestného zákona, pretože sa poškodenej vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo
u poškodenej vzbudiť dôvodnú obavu a s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona.Obžalovanýspáchaltaktodefinovanýsúbehtrestnýchčinovakoplnetrestnezodpovednáosoba
z hľadiska veku a príčetnosti. Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaný spáchal úmyselný trestný čin
vo forme priameho úmyslu. Objektom trestných činov je ochrana domovej slobody, ochrana života a
zdravia iných jednotlivcov, ako aj ochrana života a zdravia jednotlivca pred vyhrážkami, ktoré môžu
vzbudiť dôvodnú obavu.
Po uznaní viny je povinnosťou súdu rozhodnúť o zákonnom a spravodlivom treste v zmysle zákonných
kritérií uvedených v ustanovení § 34 ods. 1, 2, 3 a 4 Trestného zákona, pričom má prihliadnuť na
to, že trest má plniť represívnu funkciu, úlohu individuálnej a generálnej prevencie a v konečnom
dôsledku trest má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je tak jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Ochrana spoločnosti sa tak vykonáva dvoma
základnými prvkami – prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy (prevencie). Nevyhnutnou
zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionality (úmernosti) trestu, v zmysle ktorej trest musí byť
úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť určuje aj pohnútka páchateľa, možnosti jeho nápravy
a následky spôsobeného trestného činu
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4, alinea prvá, Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie
po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu.
V intenciách citovaných ustanovení súd pri ukladaní súhrnného trestu prihliadol na spôsob spáchania
trestného činu, jeho následok, osobu páchateľa, jeho pohnútku, vek a možnosti jeho nápravy. Súd
prihliadol na skutočnosti vyplývajúce z registra trestov, z ktorého vyplýva, že obžalovaný má v registri
trestov 2 záznamy. Podľa výpisu z registra priestupkov bol priestupkovo postihnutý z priestupku
spáchaného na úseku dopravy.
S prihliadnutím na trest, ktorý bol uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/4/2018
zo dňa 23.4.2018, právoplatným dňa 13.02.2020, ktorým uložil trest odňatia slobody vo výmere 3
roky s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby s probačným dohľadom
v trvaní 5 rokov, za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho zástupcu
obchodných spoločnosti vo výmere 8 rokov, ako i za súčasnej povinnosti spočívajúcej v príkaze
podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu so zameraním na ekonomickú a podnikateľskú
činnosť konateľov a iných štatutárnych zástupcov obchodných spoločnosti uložený mu za spáchanie
pokračovacieho zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona
a iné, súd rozhodol podľa § 44 Trestného zákona a upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42Trestného zákona, pretože z hľadiska generálnej a individuálnej prevencie považuje skorší trest za
dostatočný.
Súd zároveň rozhodol aj o uplatnenej náhrade škody poškodených, o základe ktorej z vykonaného
dokazovania nemal pochybnosti, preto podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému
povinnosťuhradiťpoškodenejJ.K.náhraduškodytitulombolestnéhotak,akoboloustálenévznaleckom
posudku č. 2/2018 vo výške 638,40 eur.
Zároveň podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného aj na náhradu škody poškodenej
Union zdravotnej poisťovni, a.s. vo výške 413,35 eur, a to titulom regresného nároku za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť poškodenej J. K..
- neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania násilím,
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,
- inému úmyselne ublížil na zdraví,
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, a to do 15 dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.