Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. jún 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 34C/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120209056
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7120209056.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobkyne: A. A. B. C.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom v D., D. XX, zastúpená Advokátska kancelária doc. JUDr. Radomír Jakab,
PhD., s.r.o., so sídlom v Košiciach, Štefánikova 993/50, IČO: 51 663 783, proti žalovaným: 1./ tiba invest
a.s., so sídlom v Bratislave, Gorkého 4, IČO: 54 086 531, zastúpená GARAJ & Partners s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Jozefská 3, IČO: 35 951 125, 2./ A. E. B., F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., A. XXXX/
XX, zastúpená Illová & partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Drotárska cesta 35, IČO: 54 820 031, o
zrušenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej v I. rade p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Žalovanej v II. rade p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 12.8.2020 žiadala súd, aby rozsudkom zrušil vecné bremeno
spočívajúce v práve prejazdu cez pozemok p.č. 345 o výmere 228 m2 - zastavaná plocha a nádvorie,
zapísaný Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na Liste vlastníctva č. XXX, okres D. G.,
H. D. - I. A., katastrálne územie I. A. k pozemkom p.č. 347/1 o výmere 600 m2 - zastavaná plocha
a nádvorie a p.č. 347/2 o výmere 97 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, zapísané Okresným úradom,
katastrálnym odborom na Liste vlastníctva č. XXXXX, okres D. G., H. D. – I. A., katastrálne územie I. A..
2.1 Žalobu žalobkyňa odôvodnila najmä tými skutkovými tvrdeniami, že je vlastníčkou nehnuteľností

nachádzajúcich sa v okrese Košice I, obec D. - I. A., katastrálne územie Stredné mesto, zapísaných
Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na Liste vlastníctva č. XXX, a to pozemku - parcely
registra „C“ parcelné číslo 345 o výmere 228 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a stavby so súpisným
číslom XXXX na parcele č. 345 – dom. Žalobkyňa uviedla, že na vyššie uvedenej nehnuteľnosti sú na
Liste vlastníctva č. XXX v časti C: Ťarchy zapísané vecné bremeno právo prechodu pešo cez podjazd
domu postavenom na pozemku parcelné číslo 345 k pozemku parcelné číslo 346 na Liste vlastníctva č.
XXXXX v prospech vlastníka vedenom na Liste vlastníctva č. XXXXX, R V 13/86, Z 1862/93 v.z. 79/94 a

vecné bremeno práva prechodu a prejazdu cez pozemok parcelné číslo 345 k pozemkom parcelné
číslo347/1a347/2vprospechvlastníkavedenomnaListevlastníctvač. XXXXX,Z-2819/05v.z.689/05.
V žalobe žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele č. 345
sa nachádza v mestskej pamiatkovej rezervácii Košice na ulici Moyzesova 32. Ide o meštiacky domvyužívaný vyše 20 rokov na účely zdravotníckeho zariadenia, v súčasnosti s 3 samostatnými vstupmi
do zariadenia prevádzok z dufartu, t.j. podjazdu do dvora cez dom. V tejto dobe je dufart využívaný ako
bezbariérový prístup pre pacientov a klientov verejnej lekárne a ambulancií, nemá charakter prejazdu

pre motorové vozidlá. Uviedla, že dufart aj v čase výstavby okolo roku 1912 bol navrhnutý maximálne
pre účel príležitostného prejazdu konského povozu, o čom svedčí aj jeho šírka 2,3 m. Žalobkyňa
konštatovala,ževyššieuvedenénehnuteľnostinadobudlanazákladedarovacejzmluvyzodňa 7.7.2016
od svojho manžela J. A. K. B., F., pričom vecné bremeno práva prechodu a prejazdu cez pozemok
parcelné číslo 345 k pozemkom parcelné číslo 347/1 a 347/2 v prospech vlastníka vedenom

na Liste vlastníctva č. XXXXX bolo zriadené na základe rozsudku Okresného súdu Košice I, sp.zn.
17C/216/2003zodňa5.4.2005,ktorýmbolovyporiadanébezpodielovéspoluvlastníctvomanželov J.
A. K. B. a A. E. B., F., a to okrem iného tak, že žalobca J. A. K. B., F. bol zaviazaný k povinnosti
umožniť žalovanej A. E. B., F. prechod a prejazd cez pozemok parc. č. 345, zapísaný na Liste vlastníctva
č. XXX, katastrálne územie I. A., a to za účelom prístupu k parcelám č. 347 a č. 348
počnúc právoplatnosťou rozsudku a žalovanej bola uložená povinnosť umožniť žalobcovi prechod a

prejazd cez pozemok parc. č. 347, katastrálne územie I. A., a to za účelom prístupu k parcelám č. 349
a č. 350 počnúc právoplatnosťou rozsudku. Žalobkyňa v žalobe zdôraznila, že požiadavka zriadenia
vecného bremena pre bývalých manželov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
bola nastolená zo strany A. E.. B., F., s ktorou bývalý manžel súhlasil v záujme ukončenia súdneho
konania. Uviedla, že v nehnuteľnostiach na Moyzesovej 32 mali obaja bývalí manželia svoje vlastné

ambulancie, a týmto spôsobom si tak bývalá manželka chcela zabezpečiť prístup k jej ambulancii
v dome s.č. XXXX na p.č. 348 vo dvore Moyzesova 32, a takto to bolo aj prezentované na súde,
a preto sa vecné bremeno zriaďovalo v prospech osôb. Uviedla, že J. A. K. B. nemal vedomosť o
plánovanom zámere bývalej manželky nehnuteľnosť po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov predať. V tejto súvislosti zdôraznila, že vecné bremeno prechodu a prejazdu cez p.č. 345 bolo

zriadené súdom v prospech konkrétnych osôb, teda in personam, a bolo zapísané na Liste vlastníctva
č. XXX, Liste vlastníctva č. XXXXX pod Z - 2819/05 v.z. 689/2005. Doručila preto dňa 27.12.2019
Okresnému úradu Košice - katastrálny odbor žiadosť o prešetrenie zápisu na Liste vlastníctva č. XXX
a Liste vlastníctva č. XXXXX z dôvodu, že z vyššie uvedeného súdneho rozhodnutia vyplýva, že vecné
bremeno ako právo prechodu a prejazdu bolo zriadené súdom v prospech konkrétnej osoby, a nebolo

zriadené v prospech nehnuteľnosti, teda in personam, a nie in rem a z uvedeného dôvodu podľa
žalobkyne zápis na Liste vlastníctva nezodpovedá výroku súdneho rozhodnutia, a to v prospech osoby
A. E. B., Csc.
2.2 Ďalej žalobkyňa v žalobe argumentovala tými skutkovými tvrdeniami, že žalovaná v l. rade
(pôvodne tiba, a.s.) je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Košice I, obec D. -

I. A., katastrálne územie I. A., zapísaných Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na Liste
vlastníctva č. XXXXX a Liste vlastníctva č. XXXXX, a to parcely registra C parcelné číslo 347/1
o výmere 600 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra C parcelné číslo 347/2 o výmere 97
m2 - zastavaná plocha a nádvorie, stavby súpisné číslo XXXX na parcele 347/2 – dielňa, pričom ako
vlastníčka vyššie uvedených nehnuteľností je zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXXX ako oprávnená

z vecného bremena k nehnuteľnosti - pozemku p.č. 345, evidovanom na Liste vlastníctva č. XXX,
katastrálneúzemieI.A.,ktorýjevjejvlastníctve.NehnuteľnostinadobudlaodspoločnostiEEIs.r.o.,ktorá
ich predtým v roku 2007 nadobudla od žalovanej v 2. rade. Uviedla, že žalovaná v l. rade je ako stavebník
žiadateľkou o vydanie stavebného povolenia stavby: „Bytový dom M32", A. XX, D. na pozemkoch
parcelné čísla 347/1, 347/2 v katastrálnom území I. A.. Novostavba bytového domu má byť situovaná

vo dvore A. XX, D. na pozemkoch p.č. 347/1, 347/2 v katastrálnom území I. A., ktorých vlastníkom je
žalovaná v l. rade. Vstup na stavbu je navrhovaný cez podjazd - dufart budovy A. XX, D. cez parcelu p.č.
345 v jej vlastníctve napriek tomu, že tento sa dlhodobo nevyužíva na prejazd, ale iba na prechod peši.
Stavebné konanie začalo na základe podanej žiadosti zo dňa 2.7.2014 a doplnení žiadosti spoločnosti
EEI s.r.o., Laurintská 18, Bratislava. Začatie stavebného konania bolo oznámené účastníkom konania

dňa 18.7.2017. Dňa 29.9.2017 bolo stavebnému úradu doručené oznámenie o zmene stavebníka z
dôvodu postúpenia práv a prevzatia záväzkov týkajúcich sa projektu stavby zo spoločnosti EEI s.r.o. na
žalovanú v l. rade. Žalobkyňa uviedla, že v rámci konania boli uplatnené účastníkmi konania námietky
a pripomienky, na základe ktorých stavebný úrad prerušil stavebné konanie svojím rozhodnutím č. MK/
A/217/02569-22/I/KUS zo dňa 29.12.2017 a vyzval stavebníka, aby v lehote 90 dní doplnil žiadosť v

zmysle rozhodnutia stavebného úradu. Žalovaná v l. rade ako stavebník viackrát požiadala stavebný
úrad o predĺženie lehoty na doplnenie žiadosti. Stavebný úrad po doplnení žiadosti pokračoval
v konaní v novembri 2019. Jej námietky ako účastníčky stavebného konania súviseli s riešením
prejazdu cez dufart v jej vlastníctve do dvora Moyzesova 32, umiestnením parkovacích miest vo dvore,požiarnobezpečnostným hľadiskom, ako aj vážnym zásahom do jej vlastníckych práv a podnikateľskej
činnosti. Za týmto účelom si dala vypracovať Dopravno - inžinierske posúdenie pre účely stavebného
povolenia pre stavbu Bytového domu M32, ktorú vypracoval G. L. M., autorizovaný stavebný inžinier pre

inžinierske stavby a Vyjadrenie statika k povoleniu prejazdu motorových vozidiel cez jestvujúci dufart.
Žalobkyňa uviedla, že stavebné konanie bolo opätovne prerušené rozhodnutím stavebného úradu zo
dňa 23.1.2020 na dobu 60 dní a to za tým účelom, aby stavebník doplnil žiadosť o stavebné
povolenie.
2.3 Z obsahu žaloby vyplýva, že v tomto konaní sa žalobkyňa domáha zrušenia vecného bremena

zriadeného v prospech parciel 347/1 a 347/2 a v časti práva prejazdu cez pozemok p.č. 345 k
pozemkom p.č. 347/1 a 347/2, tohto času zapísaného v prospech žalovanej v l. rade z dôvodu
ochrany svojich vlastníckych práv. Poukázala, že v nehnuteľnosti, ktorej je vlastníčkou prevádzkuje
zdravotnícke zariadenie, a to verejnú lekáreň prostredníctvom spoločnosti APOTHÉQUE lekáreň,
s.r.o., jej manžel prevádzkuje v budove kardiologickú ambulanciu, v budove sú prevádzkované ďalšie
ambulancie, a to spoločnosťou GARMEDIC s.r.o. a GP DOKTOR s.r.o., pričom 3 vstupy do prevádzok

sú priamo z dufartu. Uviedla, že budova zdravotníckeho zariadenia č.s. 1035 prešla postupne rozsiahlou
rekonštrukciou, súčasťou ktorej bolo aj zriadenie bezbariérového vstupu do jednotlivých prevádzok v
budove cez jestvujúci dufart. Žalobkyňa v žalobe tiež zdôraznila, že samotná realizácia práva prejazdu
sa už v minulosti pred vydaním rozhodnutia o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva bývalých
manželovB.ukázalaakonereálnazdôvodu,žedufartjeprílišúzky,pretožepriodbočovanízMoyzesovej

ulicedopodjazdudošlo kpoškodeniuauta,odbočovanieresp.výjazdzdufartubolnemožnýajzhľadiska
bezpečnosti a plynulosti premávky na frekventovanej ulici. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na
skutočnosť, že v prípade možného vjazdu do podjazdu zo smeru od Alžbetinej ulice by muselo motorové
vozidlo odbočovať z ľavého jazdného pruhu, s prekrižovaním pravého jazdného pruhu, pri rýchlosti max.
5-10 km/h., pričom táto skutočnosť je z hľadiska bezpečnosti a plynulosti dopravy v dotknutom úseku

Moyzesovej ulice neakceptovateľný, a takéto odbočenie je neprípustné. Rovnako to platí aj pre
možnosť výjazdu z brány objektu. Z uvedených dôvodov sa podľa žalobkyne dufart nepoužíval, a ani
nepoužíva na prejazd, iba na prechod peši, a tak je tomu doposiaľ. Uviedla, že obmedzenie prejazdu
je dané aj tým, že dufartom sú vedené plynové rozvody nielen v priestoroch jej nehnuteľnosti, ale aj do
zadných objektov.

2.4 Žalobkyňa odôvodnenosť podanej žaloby odvodzovala aj od skutočnosti, že právo zodpovedajúce
vecnému bremenu je premlčané, lebo žalovaná v 2. rade ako aj ďalší vlastníci nehnuteľnosti právo
prejazdu nevyužívali, a to viac ako 13 rokov (začiatok plynutia premlčacej lehoty odvodzovala žalobkyňa
od predaja nehnuteľnosti a odsťahovaním sa žalovanej v 2. rade do Bratislavy). Má tak za to, že v
dôsledku premlčania došlo k objektívnej zmene pomerov, ktorá spôsobila značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu z vecného bremena, keďže vecné
bremeno sa stalo súdne nevymožiteľné, pričom stále zaťažuje a obmedzuje subjekt povinný v podobe
pretrvávajúceho zápisu na liste vlastníctva, čo jej sťažuje disponovanie s nehnuteľnosťou, znižuje jej
hodnotu, dlhodobo vystavuje neistote v súvislosti s prebiehajúcim stavebným konaním pri uplatňovaní jej
vlastníckych práv a ochrany majetku a podnikateľskej činnosti. Argumentovala, že nie je spravodlivé od

nejpožadovať,abynaďalejtrpelazaťaženiesvojejnehnuteľnostiprávomprejazdu.Uviedla,ževzhľadom
ku skutočnosti, že právo prejazdu žalovaní v 1. a v 2. rade nerealizovali, a ani nerealizujú viac ako 13
rokov nevznikla im ujma na ich právach, a preto v danom prípade je možné náhradu za zrušenie
vecného bremena odoprieť v súlade s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
2.5 Žalobkyňa do konania na podporu svojej skutkovej a právnej argumentácie označila a predložila

tieto listinné dôkazy: vyhotovenú fotodokumentáciu súčasného stavu dufartu, výpis z Listu vlastníctva č.
XXXXX pre okres D. G., H. D. – I. A., katastrálne územie I. A. zo dňa 7.8.2020, výpis z Listu vlastníctva
č. XXXXX pre okres Košice I, obec D. – I. A., katastrálne územie I. A. zo dňa 7.8.2020, výpis z Listu
vlastníctva č. XXXXX pre okres Košice I, obec D. – I. A., katastrálne územie I. A. zo dňa 7.8.2020, výpis
z Listu vlastníctva č. XXX pre okres Košice I, obec D. – I. A., katastrálne územie I. A. zo dňa 7.8.2020,

snímku katastrálnej mapy, rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 5.4.2005 vydaný v konaní
vedenom pod sp.zn. 17C/216/2003, žiadosť o prešetrenie zápisu na Liste vlastníctva č. XXX a Liste
vlastníctva č. XXXXX zo dňa 20.12.2019 adresovaná Okresnému úradu Košice, katastrálnemu odboru,
Dopravno – inžinierske posúdenie pre účely stavebného povolenia pre stavbu „Bytového domu M32“, A.
XX, D. G. L. M. z októbra 2017, vyjadrenie statika G. G. N. ku povoleniu prejazdu motorových vozidiel

cez jestvujúci dufart zo dňa 26.10.2017, oznámenie Mesta Košice o pokračovaní v stavebnom konaní
a o doplnení podkladov zo dňa 8.10.2018, č. rozhodnutia MK/A/2019/01799-37/I/KUS, rozhodnutie
Mesta Košice o prerušení stavebného konania vo veci povolenia stavby „Bytového domu M32“, A.
XX, D. zo dňa 23.1.2020, č. rozhodnutia MK/A/2020/01699-43/I/KUS. V rámci návrhov na vykonaniedokazovania navrhla vypočuť strany sporu, svedkov J. A. K. B., F., G. A. O., štatutárneho zástupcu
spoločnosti MONAQ Leasing, s.r.o..

3.1 Pôvodne žalovaná v 1. rade tiba, a.s. vo svojom vyjadrení k žalobe žalobkyne zo dňa 13.10.2020
žiadala túto zamietnuť. Uviedla, že nesúhlasí s argumentáciu žalobkyne, ktorú uvádza v žalobe a
žalobu považuje za nedôvodnú. Konanie žalobkyne považuje za obštrukčné, pričom podotkla, že
žaloba nie je jediným dostupným právnym prostriedkom, ktorým sa žalobkyňa snaží zrušiť, resp.
vymazať vecné bremeno v jej neprospech. Podľa právnej predchodkyne žalovanej v 1. rade žalobu je

potrebné zamietnuť z dôvodov, že každé vecné bremeno zodpovedajúce právu prechodu a prejazdu
cez nehnuteľnosti sa považuje vzhľadom na rozhodovaciu prax súdov a právnu úpravu Občianskeho
zákonníka za vecné bremeno „in rem“; účelom rozsudku, ktorým bolo zriadené vecné bremeno
spočívajúce v práve prejazdu a prechodu bolo zabezpečiť, aby po vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov B. (žalovanej v 2. rade a aktuálneho manžela žalobkyne) mohli byť pozemky
účelne využívané aj v budúcnosti, a teda účelom bolo zriadiť vecné bremeno „in rem“; žalobkyňa na

základe darovacej zmluvy uzatvorenej s jej manželom J. A. K. B. F. nadobudla pozemok spolu s vecným
bremenom, s čím bola podľa textácie darovacej zmluvy uzrozumená; žalovaná v 2. rade a J. A. K.
B. F. previedli vlastnícke právo k predmetným pozemkom na jej právneho predchodcu spolu s vecným
bremenom, t.j. jej právny predchodca ako aj ona nadobudli nehnuteľnosti spolu s vecným bremenom;
právo prejazdu podľa vecného bremena nie je premlčané, a to z dôvodu, že ňou bolo ako aj jej právnym

predchodcom realizované; cez pozemok vo vlastníctve žalobkyne je prostredníctvom vecného bremena
zabezpečený jediný prístup z hlavnej cesty k pozemkom v jej vlastníctve a v prípade zrušenia vecného
bremenasúdombybolanútenávintenciáchustanovenia§151oObčianskehozákonníkainiciovaťďalšie
súdne konanie, a to z dôvodu, že prístup na pozemky nie je možné zabezpečiť inak.
3.2 Právna predchodkyňa žalovanej v 1. rade v ďalšom uviedla, že právnym základom pre vznik vecného

bremena bol rozsudok Okresného súdu Košice I, vydaný pod č.k. 17C/216/2003 -169 zo dňa 5.4.2005,
ktorým súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a to žalovanej v 2. rade a J. A. K. B.
F., pričom predmetom vyporiadania boli aj pozemok zaťažený vecným bremenom. Žalovaná v 2. rade
uzavrela dňa 11.4.2007 s jej právnym predchodcom spoločnosťou EEI s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Gorkého 4 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol odplatný prevod vlastníckeho práva k pozemku

- parcela registra „C“, č. 347/1, o výmere 600 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a k
pozemku parcela registra „C“, č. 347/2, o výmere 97 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
v prospech jej právneho predchodcu. Spoločnosť EEI s.r.o. okrem vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
nadobudla aj právo prechodu a prejazdu zodpovedajúce vecnému bremenu podľa článku IV. ods. 11
tejto kúpnej zmluvy. Spoločnosť EEI s.r.o. a J. A. K. B. F.. uzatvorili dňa 9.10.2007 kúpnu zmluvu, ktorej

predmetom bol odplatný prevod vlastníckeho práva k dielni postavenej na pozemku parcely registra
„C“, č. 347/2 v prospech jej právneho predchodcu. Podľa právnej predchodkyne žalovanej v 1. rade
J. A. K. B. F. už v čase uzatvorenia tejto kúpnej zmluvy mal vedomosť o zámere spoločnosti EEI
s.r.o. vybudovať „Bytový dom M32“, nakoľko z tohto dôvodu spoločnosť EEI s.r.o. nadobudla pozemok
parcela registra „C“, č. 347/1 do svojho výlučného vlastníctva, pričom J. A. K. B. F. bol o zámere

spoločnosti EEI s.r.o. informovaný ešte pred podpisom kúpnej zmluvy a dokonca
súhlasil so zámerom vybudovať „Bytový dom M32“, tento zámer podporoval, a to najmä s ohľadom na
skutočnosť, že výstavba by zveľadila celkový vzhľad dvora a pozemkov. S týmto zámerom súhlasila aj
žalovaná v 2. rade a aj žalobkyňa. Následne uzatvorila s J. A. K. B. F. dňa 31.8.2012 kúpnu zmluvu,
ktorej predmetom bol odplatný prevod vlastníckeho práva k pozemku - parcela registra „C“, č. 349,

o výmere 37 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a k pozemku parcela registra „C“,
č. 350, o výmere 883 m2, druh pozemku záhrada, pričom okrem iných vecných bremien v článku IV.
bode 4.1. ods. 4.4.1. tejto kúpnej zmluvy bolo uvedené vecné bremeno, ktoré zabezpečovalo prístup aj
k týmto pozemkom. Dňa 3.4.2018 uzatvorila s právnym predchodcom EEI s.r.o. kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom bol odplatný prevod vlastníckeho práva k pozemku - parcela registra „C“, č. 347/1 a k

pozemku parcela registra „C“, č. 347/2, a na základe kúpnej zmluvy s odkazom na článok 3. bod 3.3. ods.
3.3.3. tejto kúpnej zmluvy nadobudla pozemky do výlučného vlastníctva aj spolu s vecným bremenom.
Pôvodne žalovaná v 1. rade má tak za to, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je evidentné,
že jej právny predchodca spoločnosť EEI s.r.o. nadobudol pozemky v dobrej viere tak, že cez pozemok
zaťažený vecným bremenom bude mať zabezpečený prístup (právo prechodu a prejazdu), a to

ako jediný prístup z hlavnej cesty k pozemkom. Ďalej argumentovala aj tým, že žalobkyňa nadobudla
pozemok zaťažený vecným bremenom na základe darovacej zmluvy zo dňa 1.7.2016 od darcu, svojho
manžela, ktorý je bývalým manželom žalovanej v 2. rade a v darovacej zmluve bolo
exaktne uvedené aj vecné bremeno, s ktorým sa žalobkyňa oboznámila, a preto musela mať žalobkyňavedomosť, že s pozemkom zaťaženým vecným. bremenom je spojené právo prechodu a prejazdu v
prospech každodobého vlastníka pozemku - parcela registra „C“, č. 347/1 a pozemku - parcela registra
„C“, č. 347/2 v neprospech každodobého vlastníka pozemku zaťaženého vecným bremenom, a to už v

čase kedy pozemok zaťažený vecným bremenom nadobudla do vlastníctva, t.j. cca 4 roky pred tým ako
podalažalobu.Mázato,ženielenonaaleajspoločnosťEEI,žalovanáv2.rade(bývalámanželkaJ.A.K.
B. F.), J. A. K. B. F. ako aj žalobkyňa (aktuálna manželka J. A. K. B. F.) pristupovali k jednotlivým
vyššie uvedeným zmluvám tak, že nadobúdajú práva alebo povinnosti vyplývajúce z vecného bremena,
ktoré sú s predmetnými pozemkami spojené. Právna predchodkyňa žalovanej v 1. rade následne vo

vyjadrení k žalobe popísala, že na pozemku zaťaženom vecným bremenom a okolitých pozemkoch
sú postavené stavby, tzv. objekt A. XX, ktorý sa nachádza v radovej zástavbe v chránenej Mestskej
pamiatkovejrezerváciíKošiceastavby,tvoriacepredmetnýobjekt,súvovlastníctveviacerýchvlastníkov
a tvoria akýsi uzatvorený celok, resp. dvor. Prístup k stavbám tvoriaci predmetný objekt je podľa nej
fakticky možný len cez pozemok zaťažený vecným bremenom. Jej zámer ako stavebníka je primárne na
pozemku-parcelaregistra„C“,č.347/1apozemku -parcelaregistra„C“,č.347/2,t.j. vrámci„vnútornej“

časti objektu Moyzesova 32, vybudovať stavbu „Bytový dom M32“, pričom žalobkyňa nesúhlasí s týmto
zámerom. Uviedla, že oprávnenie vybudovať stavbu nie je predmetom tohto súdneho konania, ale
závisí od posúdenia príslušného stavebného úradu v rámci stavebného konania, v ktorom si žalobkyňa
uplatnila všetky svoje námietky a snaží sa uskutočňovať obštrukcie, aby zmarila tento zámer.
3.3 Právna predchodkyňa žalovanej v 1. rade žiadala zamietnuť žalobu aj z dôvodu, že v danom prípade

tvrdenie žalobkyne, že vecné bremeno, ktoré bolo zriadené na základe rozsudku je vecným bremenom,
ktoré bolo zriadené v prospech konkrétnej osoby, a to žalovanej v 2. rade, je bez akéhokoľvek
právneho základu, pričom takémuto tvrdeniu nesvedčí ani rozhodovacia prax súdov. Uviedla, že v
zmysle rozsudku bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo bývalých manželov a zároveň aj
pozemky vrátane pozemku zaťaženého vecným bremenom ako aj stavby postaveného najmä na

týchto pozemkoch. Keďže pozemky, pozemok zaťažený vecným bremenom ako aj stavby s týmito
pozemkami súvisiacimi boli vyporiadené a rozdelené medzi bývalých manželov, bolo potrebné, aby
súd rozsudkom zabezpečil účelné využitie nehnuteľností nielen vo vzťahu k bývalým manželom, ale
vo vzťahu ku každodobým vlastníkom predmetných nehnuteľností. Na základe vyššie uvedeného je
zrejmé, že súd rozsudkom zriadil vecné bremená „in rem“, tak aby každodobý vlastník predmetných

nehnuteľností mal právo prístupu (prechodu alebo prejazdu) k nehnuteľnostiam a
zároveň mal povinnosť strpieť právo prístupu k nehnuteľnostiam druhého vlastníka alebo vlastníkov.
Cieľom bolo vo všeobecnosti zabezpečiť prístup k pozemkom alebo stavbám postaveným
na pozemku (kýmkoľvek), aby pozemky a stavby po vyporiadaní, mohli byť aj v budúcnosti účelne
využívané. Podľa právnej predchodkyne žalovanej v 1. rade rozsudok nie je možné vykladať tak, že

cieľom bolo zriadiť právo prístupu len konkrétnym dvom osobám, ktoré boli sporovými stranami v
konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Má za to, že súd výrokom rozsudku
iba identifikoval sporové strany ako vtedajších výlučných vlastníkov pozemkov, ku ktorým je vecnými
bremenami potrebné zabezpečiť prístup. Uviedla, že hoci Občiansky zákonník explicitne neupravuje
možnosť súdu pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zriadiť vecné bremeno pri

rozdelení nehnuteľností (nielen faktickom rozdelení jednej nehnuteľnosti, ale aj prerozdelení viacerých
súvisiacich nehnuteľností medzi bývalých manželov), má za to, že súd s poukazom na ust. § 853 ods. 1
Občianskeho zákonníka postupuje primerane podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadomnatietoskutočnostijesúdvkonaníovyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov
oprávnenýviacerésúvisiacealebosusediacenehnuteľnostiprikázaťdovlastníctvakaždého zbývalých

manželov a v prípade potreby zriadiť vecné bremená, aby nehnuteľnosti mohli byť účelne využívané.
V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie R 1/1989, na rozhodnutie R 50/1985. Uviedla tiež, že
z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu alebo prejazdu
je vzhľadom na jeho povahu vždy považované za vecné bremeno „in rem“, ktorá skutočnosť vyplýva aj
z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 1 Cdo 40/2008. V tejto súvislosti uviedla, že

žalobkyňa taktiež bola uzrozumená so skutočnosťou vyplývajúcou z darovacej zmluvy, a to že vecné
bremeno existuje, a nie je spojené výlučne s osobou žalovanej v 2. rade alebo J. A. K. B.. Poukázala, že
žalobkyňa neuskutočnila až do roku 2019/2020 žiadne právne kroky, smerujúce k náprave existujúce
stavu alebo k zrušeniu vecného bremena, pričom žiadne právne kroky smerujúce k náprave existujúce
stavu alebo k zrušeniu vecného bremena neuskutočnil ani J. A. K. B. F.. ako právny predchodca

žalobkyne alebo žalovaná v 2. rade.
3.4 K premlčaniu práva prejazdu zodpovedajúce vecnému bremenu právna predchodkyňa žalovanej
v 1. rade uviedla, že právny predchodca žalobkyne J. A. K. B. F. dufart postavený na pozemku
zaťaženom vecným bremenom taktiež využíval na prejazd svojho motorového vozidla, a to na základeústnej dohody medzi spoločnosťou EEI s.r.o. ako vtedajším vlastníkom pozemkov, v zmysle ktorej bol
oprávnený parkovať svoje motorové vozidlo na pozemkoch bez nároku na odplatu. Uviedla, že aktívne
spolupracoval s jej právnym predchodcom keď napr. navrhol sprostredkovanie nájomcu (lekára) do

nehnuteľnosti s tým, že podmienkou bolo oprávnenie nájomcu parkovať na pozemkoch. Poukázala,
že z konania J. A. K. B. F. nevyplýval žiaden nesúhlas s výstavbou a s výkonom práva prejazdu
vyplývajúceho z vecného bremena, ktoré podporoval. Uviedla, že využívala a rovnako tak realizoval jej
právny predchodca právo prejazdu k svojim pozemkom v zmysle zriadeného vecného bremena, a to či
už osobne alebo prostredníctvom iných oprávnených osôb. Má za to, že práve realizácia práva prejazdu

v zmysle vecného bremena s cieľom vybudovania bytového domu, podnietila žalobkyňu k podaniu
žaloby a k iniciovaniu katastrálneho konania. Zdôraznila, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa
nemôže premlčať, ak sa v priebehu premlčacej doby vykonalo aspoň raz. Každý výkon takéhoto práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu znamená pretrhnutie premlčacej doby a následne plynutie novej
premlčacej doby.
3.5 K žalobkyňou iniciovanému správnemu konaniu uviedla, že žalobkyňa dňa 27.12.2019 podala

Okresnému úradu Košice, katastrálnemu odboru návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte vo
vzťahu k vecnému bremenu. Zámerom žalobkyne bolo zosúladiť zápis v zmysle rozsudku tak, aby vecné
bremeno zapísané v zmysle rozsudku ako vecné bremeno „in rem“ bolo zmenené, resp. vymazané a
zapísané ako vecné bremeno „in personam“ . Správny orgán vybavil návrh žalobkyne odpoveďou, že
neexistujú dôvody pre zmenu alebo výmaz z dôvodu, že predmetné vecné bremeno v zmysle rozsudku

bolo zapísané správne ako vecné bremeno „in rem“, a zároveň upriamil pozornosť žalobkyne na to, že
nebola správnemu orgánu predložená žiadna listina, ktorá by preukazovala zánik vecného bremena.
Dňa 7.7.2020 žalobkyňa podala ďalší návrh, ktorý bol de facto identický s predchádzajúcim návrhom
a správny orgán na podklade druhého návrhu žalobkyne začal katastrálne konanie o oprave chyby
v katastrálnom operáte v zmysle ust. § 59 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností

a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. Správny orgán svojím
rozhodnutím vydaným pod č. k. X -77/2020-Buš zo dňa 8.10.2020 zamietol tento návrh žalobkyne,
pričom z rozhodnutia správneho orgánu vyplýva, že v zhodne s jej argumentáciou považuje vecné
bremeno za vecné bremeno „in rem“.
3.6 Právna predchodkyňa žalovanej v 1. rade v rámci prostriedkov procesného útoku do konania

predložila a označila tieto listinné dôkazy: kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalovanou v 2. rade ako
kupujúcou a spoločnosťou East Europe Investments, s.r.o. ako kupujúcou zo dňa 11.4.2007, výpis
z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava, oddiel Sro, vložka číslo 30188/B spoločnosti EEI
s.r.o. (predtým East Europe Investments, s.r.o.) zo dňa 13.10.2020, kúpnu zmluvu uzavretú dňa
9.10.2007 medzi predávajúcim J. A. K. B. F. a kupujúcim East Europe Investments, s.r.o., kúpnu

zmluvu uzavretú dňa 31.8.2012 medzi predávajúcim J. A. K. B. F. a kupujúcou právnou predchodkyňou
žalovanej v 1. rade (tiba, a.s.), darovaciu zmluvu uzavretú dňa 30.6.2016 medzi darcom J. A. K. B. F.
a žalobkyňou, rozhodnutie Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru zo dňa 7.7.2016 o povolení
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobkyne, kúpnu zmluvu uzavretú dňa
3.4.2018 medzi predávajúcim EEI s.r.o. a kupujúcou právnou predchodkyňou žalovanej v 1. rade (tiba,

a.s.), stanovisko Mesta Košice zo dňa 12.2.2007, oznámenie Okresného úradu Košice, katastrálneho
odboru zo dňa 12.8.2020 o začatí katastrálneho konania a o oprave chyby v katastrálnom operáte
a výzva na vyjadrenie sa k veci, stanovisko právnej predchodkyne žalovanej v 1. rade (tiba, a.s.) ako
účastníka konania ku katastrálnemu konaniu zo dňa 20.8.2020, rozhodnutie Okresného úradu Košice,
katastrálneho odboru zo dňa 8.10.2020, vyhotovené fotografické snímky.

4. Žalovaná v 2. rade vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 8.10.2020 okrem iného uviedla, že v čase,
keď bola vlastníčkou nehnuteľností – pozemku parcela registra „C“, č. 347/1 a pozemku - parcela
registra „C“, č. 347/2, právo prechodu a prejazdu motorovým vozidlo cez pozemok parcela registra
„C“, č. 345 (cez dufart) aktívne využívala. Po prevode vlastníckeho práva na spoločnosť East Europe
Investment, s.r.o. v roku 2007 sa presťahovala do Bratislavy a za celé 13 ročné obdobie nebola nikým

oslovená, ani žalobkyňou, s požiadavkou na zrušenie resp. výmaz vecného bremena, spočívajúceho
v práve prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. 345 k pozemkom parc. č. 347/1 a 347/2. Vo svojom
vyjadrení súhlasila so zrušením vecného bremena.

5.1 Žalobkyňa v replike zo dňa 9.11.2020 k vyjadreniu právnej predchodkyne žalovanej v 1. rade uviedla,

že vo vzťahu k v katastri nehnuteľností zapísanému vecnému bremenu ide de facto o obmedzenie
vecného bremena, kedy by sa zrušilo iba vo vzťahu k prejazdu. Právo prechodu pešo by zostalo
zachované. Svoj návrh opiera aj o ust. § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka. Má za to, že od
zriadenia vecného bremena rozsudkom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom na súde podsp.zn.17C/216/2003 zo dňa 5.4.2005 došlo k zásadným zmenám pomerov, ktoré mali za následok
nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. V súvislosti s týmto tvrdením žalobkyňa
poukázala na skutočnosť, že vecné bremeno sa zriadilo v prospech žalovanej v 2. rade, t.j. bývalej

manželky právneho predchodcu žalobkyne, a to za účelom, aby mohla využívať priestory vo dvore pre
prevádzku zdravotníckeho zariadenia. Toto vecné bremeno malo slúžiť len žalovanej v 2. rade kvôli
takémuto využitiu, pričom prejazd motorovým vozidlom sa predpokladal len v ojedinelých prípadoch.
Žalovaná v 2. rade však svoje nehnuteľnosti predala spoločnosti East Európe Investment, s.r.o., a
následne tá právnej predchodkyni žalovanej v 1. rade, ktorá neskôr predala dom so súpisným číslom

XXXX a parcelu KN-C č. 348 spoločnosti MONAQ Leasing, s.r.o.. V dôsledku toho došlo k zvýšeniu
počtu subjektov využívajúcich prístup cez pozemok patriaci do jej vlastníctva. Má za to, že pri
existencii práva prejazdu cez jej pozemok, by teda mohlo využívať prejazd väčšie množstvo subjektov,
počnúc zamestnancami, zákazníkmi, nájomníkmi a pod. týchto subjektov. Podľa žalobkyne ide o zmenu
pomerov oproti tým, z ktorých sa vychádzalo pri zriadení vecného bremena. Poukázala tiež, že pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd neskúmal technické, a ani iné podmienky

prejazdu. Žalobkyňa opätovne upriamila pozornosť na rozhodnutie Mesta Košice zo dňa 30.4.2014 o
umiestnení stavby „Bytový dom M32" na pozemku parcela KN-C č. 347/1 a 347/2 v katastrálnom
území I. A., podľa ktorého je navrhovaná stavba novostavbou bytového domu s 5-mi samostatnými
bytovými jednotkami, a teda v prípade výstavby daného bytového domu by sa podľa žalobkyne v ďalšom
významnom rozsahu zvýšil počet užívateľov prístupu cez jej pozemok. Hrubý nepomer medzi vecným

bremenom a výhodami oprávneného by v danom prípade podľa žalobkyne spôsobovalo aj využívanie
dufartu počas stavebných prác na výstavbe bytového domu. Stavebné mechanizmy, stavebný materiál,
pracovníci na stavbe by bolo možné dostať na miesto realizácie stavby len prostredníctvom dufartu.
Pričom ide o také využitie, ktoré nebolo možné predpokladať v čase zriadenia vecného bremena.
5.2 Za účelom posúdenia vplyvu zvýšenej intenzity využívania prejazdu cez jej pozemok motorovými

vozidlami si dala žalobkyňa vypracovať vyjadrenie statikom G. G. N. zo dňa 26.10.2017 ku povoleniu
prejazdu motorových vozidiel cez jestvujúci dufart, z ktorého vyplýva, že statik nedoporučuje povoliť
prejazd motorových vozidiel cez jestvujúci dufart, ktorý bol vystavaný v tom čase pre účel príležitostného
prejazdu konského povozu, a ktorý tiež vo vyjadrení prehlásil, že dufart konštrukčne (stavebne a
staticky) nespĺňa požiadavky pre prejazd motorových vozidiel, ktorým by mohli byť spôsobené vážne

statické poruchy jestvujúceho objektu, a zároveň by mohlo dôjsť k vážnemu poškodeniu všetkých
inžinierskych sietí vedených v podloží dufartu. Žalobkyňa konštatovala, že z daného vyjadrenia statika
jednoznačne vyplýva, že v dôsledku zvýšeného využívania dufartu na prejazd motorových vozidiel,
čo sa očakáva v prípade realizácie stavby, ako aj následne počas jej užívania, vecné bremeno by ju
neprimeranezaťažovalaakopovinnúzvecnéhobremena, atoažvtakomrozsahu,žebytomohloviesť

k stavebným poškodeniam jej nehnuteľnosti. Okrem toho, dufart podľa žalobkyne nie je ani stavebno-
technicky spôsobilý na prejazd motorovými vozidlami, ktorá skutočnosť vyplýva aj z ňou predloženého
vyjadrenia G. L. M., autorizovaného stavebného inžiniera pre dopravné stavby, ktoré je obsiahnuté v
dopravnoinžinierskom posúdení pre účely stavebného povolenia vypracovaného v októbri 2017.
5.3 Podľa žalobkyne vzhľadom na skutočnosť, že právo prejazdu de facto nebolo realizované, a

vzhľadom na to, že de iure ani nemohlo byť realizované (nie sú dodržané technické parametre dufartu),
právna predchodkyňa žalovanej v 1. rade nijakým spôsobom by nebola ukrátená na svojich právach,
ktoré by bolo potrebné kompenzovať poskytnutím náhrady, keďže to by zodpovedalo požiadavke
primeranosti. Preto žalobkyňa navrhuje, aby súd obmedzil vecné bremeno - zrušil právo prejazdu bez
náhrady.

5.4 Žalobkyňa tiež poukázala na to, že sama právo prejazdu cez vlastný pozemok nevyužíva pre jeho
nemožnosť. Uviedla, že s prejazdom je vždy spojené porušenie dopravných predpisov na frekventovanej
Moyzesovej ulici, s úzkym vchodom do dufartu je spojená možnosť poškodenia motorového vozidla,
poškodenie samotnej konštrukcie dufartu, poškodenie sietí umiestnených pod dufartom, plynových rúr,
vchodov do prevádzok, statiky budovy. Uviedla tak, že podanou žalobou chráni svoje vlastnícke práva,

svoje podnikanie, ktoré je zdrojom jej príjmu ako aj podnikanie ostatných nájomcov v budove. V roku
2018 nehnuteľnosť prešla rekonštrukciou na základe stavebného povolenia MK/A/2018/10893-03/I/
STS zo dňa 11.4.2018. Poukázala, že práva vlastníka oprávnenej nehnuteľnosti nemôžu byť na ujmu
vlastníka povinnej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti uviedla, že právnej predchodkyni žalovanej v 1. rade
umožnila napojenie na vodu cez dufart, čo spôsobilo prepad, posun sietí a škody s tým súvisiace

ako zatekanie, čo bola následne nútená riešiť so značnými finančnými nákladmi. K námietke právnej
predchodkyne žalovanej v 1. rade, že právo prejazdu cez pozemok v jej vlastníctve využívala právne
predchodkyňa žalovanej v 1. rade na prejazd, čo mala preukázať fotografiou motorového vozidla,uviedla, že samotný prejazd motorovým vozidlom je toho času nemožný, kvôli bezbariérovému prístupu
k nehnuteľnosti, ochrane sietí.
5.5 K podanej replike žalobkyňa pripojila listinné dôkazy, a to stavebné povolenie Mesta Košice vydané

pod č. MK/A/2018/10893-03/I/STS zo dňa 11.4.2018, vyhotovenú fotodokumentáciu stavu nehnuteľnosti
právnej predchodkyne žalovanej v 1. rade, emailovú komunikáciu žalobkyne s G. L. O..

6.1 Právna predchodkyňa žalovanej v 1. rade v duplike zo dňa 16.12.2020 zotrvala na svojej skutkovej
a právnej argumentácii. Doplnila, že zákonné podmienky pre obmedzenie resp. zrušenie vecného

bremena (práva prejazdu) v zmysle ustanovenia § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka nie sú splnené,
nakoľko zmena pomerov nenastala, a ani nevznikol hrubý nepomer medzi povinnosťou a výhodou,
ktoré vyplývajú z vecného bremena; vecné bremeno v zmysle rozsudku je vecné bremeno „in rem“,
čo vyplýva zo samotnej textácie a účelu rozsudku, z právnej úpravy, rozhodovacej praxe súdov
ako aj z realizácie práva prejazdu rôznymi osobami, nielen žalovanou v 2. rade.; právo prejazdu nie
je premlčané z dôvodu jeho realizácie ňou samotnou ale aj jej právnym predchodcom, prístup k

oprávnenej nehnuteľnosti znemožňuje výlučne žalobkyňa svojím konaním.
6.2 Uviedla, že k zmene pomerov nedošlo tak, ako to predpokladá ust. § 151p ods. 3 Občianskeho
zákonníka, pretože za zmenu pomerov sa považuje zmena, ktorá nastala po vzniku vecného bremena,
je trvalého charakteru a existuje v čase rozhodovania súdu o zrušení alebo obmedzení vecného
bremena. Z vyjadrenia žalobkyne jej však nie je zrejmé, aká zmena pomerov mala v skutočnosti

nastať. Poukázala, že nakoľko stále prebieha stavebné konanie k povoleniu stavby, a to primárne
z dôvodov na strane žalobkyne, žiadne zásadné stavebné úpravy smerujúce k vybudovaniu „Bytového
domu M32“ neboli zahájené, a teda ani nedošlo k využívaniu prejazdu cez dufart zvýšeným počtom
subjektov využívajúcich prístup k nehnuteľnostiam v jej vlastníctve. Poukázala, že
žalobkyňa v žalobe resp. v replike primárne vyjadruje len obavu, že k takejto zmene pomerov môže

dôjsť. Podľa názoru právnej predchodkyne žalovanej v 1. rade žaloba žalobkyne je z tohto dôvodu
podaná účelovo a predčasne, pričom trvalý charakter domnelej zmeny pomerov taktiež nie
je zo strany žalobkyne preukázaný. Právna predchodkyňa žalovanej v 1. rade zdôraznila, že jediným
dôvodom prečo by nemohla byť zabezpečená prejazdnosť dufartu pre motorové vozidlá je existencia
prekážok (vstupy/schody do prevádzok ambulancií alebo lekární priamo z dufartu), ktoré vybudovala

práve žalobkyňa alebo jej právny predchodca J. A. K. B. F.. Tieto zmeny nemajú však trvalý charakter,
a to z dôvodu, že existujúci stav je možné minimálnymi úpravami, resp. odstránením hnuteľných vecí,
ktoré sú účelovo umiestnené v dufarte, navrátiť do predchádzajúce stavu, a tým zabezpečiť širší
prejazd cez dufart. Navyše žalobkyňa alebo J. A. K. B. F. ju žiadnym spôsobom neinformovali o
zámere umiestniť v dufarte akékoľvek prekážky alebo uskutočniť v dufarte zmeny, ktoré by mohli mať

vplyv na realizáciu práva prejazdu alebo dokonca prechodu. Uviedla, že v priebehu stavebného
konania sama navrhovala rekonštrukciu dufartu spôsobom vhodným pre vlastníkov oboch dotknutých
nehnuteľností, ale napriek jej návrhom žalobkyňa svojvoľne a neoprávnene uskutočnila v dufarte zmeny,
ktoré zasahujú do jej práv resp. každodobého vlastníka oprávnenej nehnuteľnosti. Uviedla, že tak ako
sama žalobkyňa deklaruje, jediný možný prejazd alebo prístup peši k nehnuteľnostiam v jej vlastníctve,

je cez pozemok žalobkyne, t.j. cez dufart. Ak by bol obmedzený prejazd cez dufart k nehnuteľnostiam
v jej vlastníctve, v tom prípade by došlo k zásadnému zásahu do jej vlastníckych práv resp. do práv jej
právnych nástupcov, pretože by v takomto prípade nemohli účelne využívať predmetné nehnuteľnosti,
ku ktorým by nebol zabezpečený prístup, a teda by v medziach svojho vlastníckeho práva nemohli
predmetný objekt využívať, nakladať s ním ani ho napr. prerobiť, zveľadiť alebo opraviť. Má za to,

že takýmto obštrukčným konaním žalobkyne dochádza len ku škodám na majetku v jej vlastníctve,
a to primárne v dôsledku toho, že žalobkyňa jej bráni v starostlivosti o nehnuteľnosti, ktoré sú v jej
vlastníctve. V prípade, ak by súd zrušil vecné bremeno v rozsahu prejazdu cez povinný pozemok
alebo predmetné vecné bremeno akýmkoľvek spôsobom obmedzil, potom by sa škody na jej majetku
iba zvýšili a jej investičný zámer by bol absolútne zmarený. Vzhľadom na tieto skutočnosti

je nemysliteľné, aby v prípade obmedzenia vecného bremena v rozsahu práva prejazdu, toto vecné
bremeno nebolo obmedzené bez akejkoľvek náhrady, tak ako navrhuje žalobkyňa. Má za to, že vecné
bremeno žalobkyňu absolútne neobmedzuje. Nie je podľa právnej predchodkyne žalovanej v 1. rade
pravdou, že prejazd sa využíval, resp. mal využívať len v ojedinelých prípadoch, pretože žalovaná
v 2. rade, jej pacienti, tretie osoby a sám J. A. K. B. F. využívali prejazd cez dufart na každodennej

báze. Vo vnútri dvora, aktuálne v nehnuteľnostiach v jej vlastníctve, totiž mala zriadenú ambulanciu
žalovaná v 2. rade ako aj napr. A. J. M.. Z uvedeného vyplýva, že okrem pacientov a samotnej
žalovanej v 2. rade museli prejazd využívať aj sanitky, ktoré zabezpečovali vyšetrenie rôznych vážne
chorých pacientov alebo odvážali pacientov, ktorým to zo strany lekárov bolo nariadené, napr. za účelomich hospitalizácie. Taktiež sa dá predpokladať, že ak v nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej v 2.
rade boli prevádzkované ambulancie minimálne dvoch lekárov, takémuto zriadeniu ambulancií musel
predchádzať administratívne náročný proces ich povoľovania, ktorého predmetom bolo aj posúdenie, či

je zabezpečený prístup alebo prejazd k predmetným ambulanciám, a to či už zo strany pacientov alebo
sanitky. Ak by takýto prístup resp. prejazd nebol zabezpečený, k povoleniu prevádzkovania ambulancií
by zo strany príslušných orgánov nedošlo.
6.3 Zároveň poukázala na skutočnosť, že nehnuteľnosti v jej vlastníctve boli jej právnou predchodkyňou,
a to žalovanou v 2. rade za účasti J. A. K. B. F. ako vtedajších bezpodielových spoluvlastníkov celého

komplexu nehnuteľností na A. XX, prerobené, t.j. prejazd cez dufart bol využívaný aj stavebnými
mechanizmami.J.A.K. B.F.vurčitomobdobímaldokoncasámzámer,oktoromjuinformoval, vo„vnútri
dvora“ (na základe vtedajšej vlastníckej štruktúry) vybudovať prostredníctvom tretej osoby parkovisko.
Poukázala aj na skutočnosť, že situačne obdobný komplex nehnuteľností ako je na Moyzesovej 32 sa
nachádza aj v tesnej blízkosti na Moyzesovej ulici a do „vnútra dvora“ tohto komplexu je zabezpečený
prejazd motorovými vozidlami cez podobný dufart. Neexistuje tak hrubý nepomer medzi povinnosťou

žalobkynestrpieťprejazdcezdufartvprospechnehnuteľnostívjejvlastníctve,apretoanidruházákonná
podmienka pre obmedzenie predmetného vecného bremena nie je splnená, a z uvedených dôvodov
rovnako nie je splnená ani tretia zákonná podmienka pre obmedzenie predmetného vecného bremena,
a to príčinná súvislosť medzi zmenou pomerov a hrubým nepomerom.
6.4 Právna predchodkyňa žalovanej v 1. rade konštatovala, že žalobkyňa zmeny v dufarte uskutočnila

účelovo, aby zabraňovala prejazdu a prístupu nielen jej, ale aj tretím osobám k nehnuteľnostiam v jej
vlastníctve, a teda žalobkyňa nerešpektuje svoju povinnosť vyplývajúcu jej ako aktuálnej vlastníčke
povinnej nehnuteľnosti z charakteru vecného bremena. Uviedla, že bezbariérový prístup nie je trvalého
charakteru, vždy sa dá odstrániť a umožniť tak prejazd motorovými vozidlami.
6.5Právnapredchodkyňažalovanejv1.radenavrhlanapreukázaniesvojichskutkovýchtvrdenívypočuť

svedkov G. L. O., G. A. L. a v prípade potreby preukázania výšky peňažného plnenia za obmedzenie
práva prejazdu navrhla, aby súd nariadil znalecké dokazovanie alebo odborné posúdenie a predložila
fotografiu situačne obdobného komplexu nehnuteľností a riešenia podobného dufartu na Moyzesovej
ulici v Košiciach.

7.1Žalovanáv2.radevduplikezodňa12.1.2021navrhlažalobuvočinejzamietnuťzdôvodunedostatku
jej pasívnej vecnej legitimácie v spore. Uviedla, že skutočnosti, ktoré uvádza žalobkyňa v žalobe a
následne vo vyjadrení zo dňa 9.11.2020 sa nezakladajú na pravde, sú irelevantné a účelové. Poukázala,
že vecné bremeno, ktoré bolo zriadené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 5.4.2005 v konaní
vedenom na súde pod sp. zn. 17C/216/2003 v rámci vysporiadania jej bezpodielového spoluvlastníctva

s J. A. K. B. F.. bolo zriadené ako vecné bremeno in rem, a nie ako vecné bremeno in personam.
Uviedla, že vecným bremenom sa mal zabezpečiť prístup k nehnuteľnostiam,
konkrétne k pozemkom zapísaným na Liste vlastníctva č. XXXXX vedenom Okresným úradom Košice,
katastrálnym odborom pre okres Košice I, obec D. – I. A., katastrálne územie: I. A., a to k pozemku
parcely registra „C“, par. č. 347/1, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 600 m2 a k

pozemku parcely registra „C“, par. č. 347/2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 97
m2, ktoré boli pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozsudkom prikázané do jej
výlučného vlastníctva, pričom súčasne jej vôľou bolo to, aby vecné bremeno bolo zriadené ako in rem
tak, aby bol každému ďalšiemu vlastníkovi týchto nehnuteľností umožnený bezproblémový prístup k
nim, a to prechodom alebo prejazdom cez dufart / pozemok v súčasnosti vo vlastníctve

žalobkyne. Z logického pohľadu je podľa žalovanej v 2. rade nezmyselné, aby sa uvedené vecné
bremeno zriaďovalo ako in personam, nakoľko v prípade takto zriadeného vecného bremena by bol
ďalším vlastníkom nehnuteľností znemožnený prístup k nehnuteľnostiam, čo by de facto spôsobilo
nepredajnosť týchto nehnuteľností, čo za žiadnych okolností nebolo jej zámerom a ani J. A. K. B., F..
Uviedla, že účelom zriadenia vecného bremena bolo zabezpečenie prístupu k nehnuteľnostiam, ako aj

umožniť ich bezproblémové využitie, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku, a to bez ohľadu na to, kto je
aktuálnym vlastníkom nehnuteľností. Podľa názoru žalovanej v 2. rade nie je možné vykladať rozsudok
striktne v tom zmysle, že cieľom bolo zriadiť právo prístupu (prejazdu a prechodu) len konkrétnym
dvom osobám, ktoré boli sporovými stranami v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Má za to, že súd vo výroku rozsudku identifikoval sporové strany len ako vtedajších

výlučných vlastníkov pozemkov, ku ktorým bolo potrebné prostredníctvom vecných bremien zabezpečiť
prístup, nie ako osoby, ktoré sú jedinými oprávnenými osobami z vecného bremena. Nie je pravdou
tvrdenie žalobkyne, že vôľou strán sporu bolo v konaní o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov zriadenie vecného bremena in personam, nakoľko jej vôľou bolo zriadenie vecného bremenain rem, a súčasne má za to, že nakoľko žalobkyňa nebola účastníkom konania o vysporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je oprávnená tvrdiť, čo zamýšľala, nakoľko uvedené
je výlučne v jej dispozícii ako účastníčky konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. Žalovaná v 2. rade poukázala na účelové tvrdenie žalobkyne, že vecné bremeno bolo
zriadenélennaúčelyvyužívaniepriestorovvodvorepreprevádzkuzdravotníckehozariadenia.Uvedené
tvrdenia žalobkyne podľa žalovanej v 2. rade nevyplývajú zo žiadnych predložených dôkazov, a ani
nevyplývajú z rozsudku, prípadne z ďalšej listiny, nevyplýva, že by vecné bremeno bolo zriadené len
za účelom umožnenia prístupu k nehnuteľnostiam na konkrétny účel (prevádzkovanie zdravotníckeho

zariadenia). V tejto súvislosti dodala, že nehnuteľnosti neboli využívané iba na účel prevádzkovania
zdravotníckeho zariadenia, ale boli na základe nájomnej zmluvy využívané aj na iné účely, napr. na
poskytovanie služieb vo vedení účtovníctva a vnútorná časť nehnuteľností, resp. budovy vo vnútri
„dvora“,ktoránebolavojejvlastníctve,bolavyužívanáajinýminájomcami,ktoríposkytovalirôzneslužby,
a taktiež do dvora cez dufart vchádzali ich klienti motorovými vozidlami. Predmetný dufart bol podľa
žalovanejv2.radeprejazdnýpremotorovévozidlá,atočiužosobnémotorovévozidláalebonákladné,a

to minimálne v období od nadobudnutia nehnuteľností do bezpodielového spoluvlastníctva manželov až
do prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v jej výlučnom vlastníctve na právneho
predchodcu žalovanej v 1. rade. Konštatovala, že súčasne zabezpečila opravy dufartu, ako aj rozsiahle
opravy nehnuteľností vo dvore za účelom prevádzkovania ambulancií, pričom tieto opravy by neboli
možné bez možnosti prejazdu motorových vozidiel cez dufart. K prejazdu motorových vozidiel cez dufart

žalovaná v 2. rade ešte dodala, že vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu nebolo
využívané len ňou samotnou, ale prejazd motorovými vozidlami cez dufart realizovali aj jej pacienti,
zamestnanci a nájomníci, ako aj J. A. K. B., F., ktorí svoje motorové vozidlá parkovali vo dvore. Právo
prejazdu napokon realizovali aj tretie osoby, a to napr. pacienti, lekári, zdravotné sestry ambulancií,
ktoré boli zriadené v predmetných nehnuteľnostiach, a keďže v predmetných nehnuteľnostiach mali sídlo

ambulancií viacerí lekári, cez dufart realizovali právo prejazdu aj sanitky, ktoré privážali alebo odvážali
pacientov. Zdôraznila, že v prípade, ak by vecné bremeno bolo zriadené „in personam“, iné osoby by
právo prejazdu cez dufart realizovať nemohli. Uviedla, že pôvodný vlastník zaťažených nehnuteľností J.
A. K. B., F. však k využívaniu prejazdu cez dufart tretími subjektami, nemal žiadne výhrady a uvedené
užívanie ani nenamietal, nakoľko si bol vedomý toho, že vecné bremeno bolo k nehnuteľnosti v jeho

vlastníctve zriadené „in rem“. Žalovaná rozporovala aj tvrdenie žalobkyne, že vecné bremeno prejazdu
prestala využívať ešte počas doby, keď bola vlastníkom nehnuteľností, a to z dôvodu, že došlo k
poškodeniu jej motorového vozidla. Uviedla, že právo prejazdu aktívne využívala počas celej doby
trvania jej vlastníctva k nehnuteľnostiam. Vzhľadom k skutočnosti, že k predaju nehnuteľností v jej
výlučnom vlastníctve došlo ešte v roku 2007 a spolu s týmto predajom došlo aj k prevodu vecného

bremena, spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemok par. č. 345, na nového vlastníka,
má za to, že nie je vo veci pasívne vecne legitimovaná.
7.2 V rámci prostriedkov procesnej obrany žalovaná v 2. rade predložila do konania a označila listinné
dôkazy: odborné posúdenie zamýšľanej obnovy komplexu objektov na Moyzesovej 32 v Košiciach
z februára 1998; oznámenie starostu Mestskej časti Košice – Staré Mesto zo dňa 3.8.1998, že nemá

námietky voči realizácii stavebnej údržby objektu na Moyzesovej 32 v Košiciach; súhlasné stanovisko
Okresného úradu Košice I zo dňa 5.8.1998 s obnovou strechy a fasády objektu na Moyzesovej 32
v Košiciach; rozhodnutie Hlavného inšpektora komunikácií mesta Košice zo dňa 19.8.1998 vydané
pod č. SKK – 2793/98 - Cha, ktorým povolil zvláštne užívanie miestnych komunikácií – chodníka na
ulici Moyzesova 32 v Košiciach od 20.8.1998 do 31.8.1998 z dôvodov postavenia lešenia; rozhodnutie

starostu Mestskej časti Košice – Staré Mesto zo dňa 22.9.1998 vydané pod č. 98/06274-002, ktorým
udelil súhlas s uzavretím nájomnej zmluvy na nebytové priestory žalovanej v 2. rade s G. B.
M., ktoré budú užívané pre poskytovanie služieb vo vedení účtovníctva; rozhodnutie starostu Mestskej
časti Košice – Staré Mesto zo dňa 28.12.1998 vydané pod č. 98/08170 002/JAR, ktorým starosta povolil
umiestnenie reklamno – informačného zariadenia; fotodokumentáciu preukazujúcu stav prednej časti

objektu Moyzesova 32 v Košiciach.

8.1 V priebehu konania žalobkyňa podaním zo dňa 7.4.2021 žiadala súd, aby vo veci nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým by právnej predchodkyni žalovanej v 1. rade (tiba, a.s.) uložil povinnosť zdržať sa
prejazdu cez jej pozemok – parcelu KN-C č. 345 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 228 m 2

v katastrálnom území Stredné mesto, zapísaný na Liste vlastníctva č. XXX motorovými vozidlami až do
času právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej v spore vedenom na súde pod sp.zn. 34C/25/2020.
8.2 Návrh na nariadenie neodkladného oparenia odôvodnila žalobkyňa skutkovými tvrdeniami
uvedenými už v žalobe ako aj v replike, pričom návrh doplnila o nové skutkové tvrdenia, že existujevysokápravdepodobnosť,žeprávnapredchodkyňažalovanejv1.radechceumožniťcezsvojepozemky
aj prístup pre vlastníkov bytových jednotiek v susednej stavbe so súpisným číslom 537 postavenej na
pozemku – parcela KN-C č. 337/7 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 244 m2, keďže v posledných

dňoch vykonala úpravy svojho prináležiaceho pozemku umožňujúc priamy prístup k uvedenej stavbe.
Aj okná a dvere na danej stavbe sú podľa žalobkyne situované tak, že títo budú užívať daný priestor
vo vlastníctve právnej predchodkyne žalovanej v 1. rade, a tak im právna predchodkyňa žalovanej
umožní prechod pešo či motorovými vozidlami cez pozemok v jej vlastníctve (dufart). V návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa uviedla tiež, že dňa 16.3.2021 jej bol doručený od

právnej predchodkyne žalovanej v 1. rade list zo dňa 15.3.2021 označený ako „Výzva na odstránenie
protiprávneho stavu“. V rámci tohto listu ju právna predchodkyňa žalovanej v 1. rade vyzvala, aby
odstránila protiprávny stav, teda objekty, ktoré do podchodu inštalovala (menovite drevenú podlahu,
mreže, kovovú konštrukciu, vrátane schodov z podjazdu domu) z dôvodu, že jej znemožňujú prístup k
jej nehnuteľnosti, vykonávanie údržby a starostlivosť o ňu, pričom právna predchodkyňa žalovanej v 1.
rade v liste označila inštaláciu objektov za protiprávnu, a tiež uviedla, že inštaláciou porušuje svoje

povinnosti ako povinnej z vecného bremena, a preto ju vyzvala na odstránenie objektov v lehote 60 dní
odo dňa doručenia výzvy. Z obsahu danej výzvy je podľa žalobkyne evidentné, že právna predchodkyňa
žalovanej v 1. rade má záujem uskutočňovať cez pozemok v jej vlastníctve prejazd motorovými vozidla,
a to ešte predtým, ako vo veci rozhodne súd. Rovnako je evidentné, že za účelom uskutočnenia prejazdu
má právna predchodkyňa žalovanej v 1. rade v pláne uskutočňovať na pozemku a stavbe v jej vlastníctve

stavebno-technické zásahy, ktoré by jej umožňovali realizovať prejazd motorovými vozidlami. Práve
tieto okolnosti vyvolávajú u nej dôvodnú obavu, že právna predchodkyňa žalovanej v 1. rade sa bude
usilovať vykonať všetky opatrenia na to, aby mohla cez pasáž / dufart prechádzať motorovými vozidlami
vrátane ťažkých mechanizmov, ktoré bude využívať na stavbu obytného domu. Tieto okolnosti preto
podľa názoru žalobkyne odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu až do

času rozhodnutia súdu v merite veci. Žalobkyňa má za to, že neporušuje povinnosti vyplývajúce jej z
vecného bremena, keďže v prechode cez pasáž / dufart žiadnym spôsobom nebráni. Uviedla, že právna
predchodkyňa žalovanej v 1. rade má v súčasnosti možnosť na svoje pozemky nerušene prejsť cez
pasáž / dufart tak pešo (realizovať právo prechodu), ako aj jednoduchými zariadeniami (napr. bicykel,
vozík, voz a pod.) zodpovedajúcim stavebno-technickým možnostiam pasáže / dufartu a jeho určeniu.

Dodala,žeprávnapredchodkyňažalovanejv1.radevierealizovaťprístupnasvojepozemkymotorovými
vozidlami aj z opačnej strany, a to z Hradbovej ulice.

9.1 Uznesením vydaným dňa 7.5.2021 pod č.k. 34C/23/2020 – 218 súd prvej inštancie návrh žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodov, že existencia spornej otázky, či vecné

bremeno, ktoré bolo zriadené rozsudkom, je vecné bremeno zriadené v prospech konkrétnej osoby,
a to žalovanej v 2. rade alebo vzhľadom na jeho povahu má byť považované za vecné bremeno
„ in rem“, nemôže sama o sebe zakladať dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia; že v rámci
rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zo strany súdu daná možnosť
posúdiť reálnosť inej možnej prístupovej cesty právnej predchodkyne žalovanej v 1. rade k pozemkom

v jej vlastníctve; že žalobkyňa v spore neosvedčila hodnoverným spôsobom, že by zo strany právnej
predchodkyne žalovanej. v 1. rade dochádzalo ku konaniu, ktoré vedie k znehodnocovaniu,
resp. poškodzovaniu nehnuteľností v jej vlastníctve, ktoré by vyžadovali okamžitý zásah, a teda
potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko podľa názoru súdu túto skutočnosť jednoznačne
nepreukazuje ani v spise nachádzajúce sa vyjadrenie G. G. N. zo dňa 26.10.2017 a dopravno –

inžinierske posúdenie pre účely stavebného povolenia vypracované G. L. M. z októbra 2017, pretože
ich účelom bolo posúdenie a zhodnotenie, či prejazd zodpovedá technickým normám a stavebno
technickým požiadavkám a dopravno technické posúdenie pre účely stavebného povolenia, ktoré bolo
vydané príslušným stavebným úradom Mestom Košice dňa 11.4.2018.
9.2 Predmetné rozhodnutie súdu nenapadla žalobkyňa opravným prostriedkom, a toto sa stalo

právoplatným dňa 26.5.2021.

10.1 Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 9.11.2021 oznámil zástupca pôvodne žalovanej v 1.
rade (tiba, a.s.), že spoločnosť tiba, a.s. zanikla v dôsledku rozdelenia a jedným z jej právnych nástupcov
je spoločnosť tiba invest a.s. so sídlom Gorkého 4, Bratislava, IČO: 54 086 531, ktorá sa v dôsledku

rozdelenia spoločnosti stala výlučným vlastníkom nehnuteľností súvisiacich s konaním.
10.2 Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie svojím uznesením zo dňa 31.1.2022 vydaným pod č.k.
34C/25/2020 – 278 rozhodol o pokračovaní v konaní so spoločnosťou tiba invest a.s. ako právnym
nástupcom zaniknutej spoločnosti tiba, a.s.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.2.2022.11. Sporové strany na pojednávaní konanom dňa 23.6.2022 zotrvali na svojej skutkovej a právnej
argumentácii.

12. Žalobkyňa v rámci svojej účastníckej výpovede okrem iného uviedla, že s manželom J. A. K. B. F. žije
v spoločnej domácnosti 20 rokov a o všetkých záležitostiach, týkajúcich sa sporných nehnuteľností, bola
ním upovedomená. Je výlučnou vlastníčkou pozemku a domu, ktorý sa nachádza na tomto pozemku,
v ktorom prevádzkuje 10 rokov lekáreň, jej manžel prevádzkuje kardiologickú ambulanciu a v súčasnosti

sú tam ešte dve ambulancie obvodných lekárov a jedna gynekologická ambulancia. Má vedomosť, že
verejná lekáreň v nehnuteľnosti je prevádzkovaná 22 rokov, pričom nikdy tam zásobovanie lekárne
neprebiehalo cez podchod, pretože je to nemožné z dôvodu existencie vstupných dverí, otvárajúcich
sa dovnútra podchodu / dufartu, umiestnených do prevádzok ambulancií. Takto nehnuteľnosť vyzerá
už 20 rokov, teda už v čase nadobudnutia nehnuteľnosti jej manželom a žalovanou v 2. rade. Zmeny
v dufarte uskutočnila, pričom voči týmto zmenám štatutár právnej predchodkyne žalovanej v 1. rade G.

K. P., L.. nič nenamietal. Problém nastal niekedy v roku 2015, keď jej manžel umožnil štatutárovi právnej
predchodkyne žalovanej v 1. rade realizovať vodovodné a kanalizačné prípojky pre ním plánovanú
výstavbu bytového domu, avšak ich realizáciou došlo k narušeniu statiky prednej budovy, v ktorej sídli
ambulancia a lekáreň, došlo tiež k zatečeniu pivničných priestorov, laboratórií, v ktorých sa vykonáva
príprava liečiv. Vzniknutú škodu odstraňovala na vlastné náklady asi do výšky 6.500,- Eur. Keďže

došlo k zosunutiu pôdy, jediným možným riešením bolo vybudovanie bezbariérového nadjazdu, ale
účelom vytvorenia nadjazdu nebolo zabezpečenie bezbariérovosti vstupu, pretože predným vstupom
bola bezbariérovosť zabezpečená, ale účelom bola ochrana inžinierskych sietí. Žalobkyňa poprela
prejazd akýchkoľvek motorových vozidiel dufartom, pretože má za to, že prejazd nie je technicky možný
z dôvodu existencie plynovej prípojky, ktorá vedie a aj v minulosti viedla po stene dufartu, ale aj z dôvodu

dopravnej situácie, keďže vzhľadom na frekvenciu dopravy, nie je možné z cestnej komunikácie na
Moyzesovej ulici do podchodu odbočiť. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná v 1. rade v súčasnosti vykonáva
terénne úpravy na svojom pozemku, tieto vykonáva buď z Poštovej ulice resp. z O. Q., eviduje tiež
na pozemku žalovanej v 1. rade stavebné mechanizmy, bager, teda podľa žalobkyne na pozemku vo
vlastníctve žalovanej v 1. rade prebieha nejaká stavebná činnosť. Žalobkyňa trvala na svojom vyjadrení,

že žalovaná v 1. rade má možnosť prístupovej cesty aj z druhej strany, t.j. z Hradbovej ulice.

13. G. K. P., L. štatutárny zástupca zaniknutej pôvodne žalovanej v 1. rade (tiba, a.s.) a štatutárny
zástupca žalovanej v 1. rade (tiba invest, a.s.) na pojednávaní konanom dňa 4.10.2022 uviedol, že
nehnuteľnosti – dom súpisné č. XXXX, postavený na parcele č. 348, pozemok parc. č. 347 o výmere

697 m2 a pozemok parc. č. 348 o výmere 87 m2 nadobudla od predávajúcej žalovanej v 2.
rade spoločnosť East Europe Investments, s.r.o., ktorá kúpnou zmluvou previedla vlastnícke právo
k pozemku parc. č. 347/1 o výmere 600 m2 a k pozemku parc. č. 347/2 o výmere 97 m2 na právnu
predchodkyňu žalovanej v 1. rade tiba, a.s.. Vo svojej výpovedi poukázal na to, že spoločnosť
East Europe Investments, s.r.o. (neskôr podnikajúca pod obchodným menom EEI s.r.o.), ktorej je

konateľom, si pred kúpou urobila právnu analýzu, pričom zistila, že v rámci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov žalovanej v 2. rade a J. A. K. B., Csc. súd bývalému manželovi žalovanej
v 2. rade prikázal do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti, evidované na Liste vlastníctva č. XXX, a to
parcelu č. 345, parcelu č. 349, parcelu č. 350, dom súpisné č. XXXX na parcele č. 345 a záhradný
domček bez súpisného čísla na parcele č. 349, dielňu bez súpisného čísla na parcele č. 347. Časom

prejavil záujem o kúpu dielne bez súpisného čísla, a túto od bývalého manžela žalovanej v 2. rade po
pridelení súpisného čísla Mestskou časťou Košice – Staré mesto aj kúpil. Po jej kúpe predstavil J. A. K.
B., Csc. svoj zámer smerujúci k vyriešeniu parkovania na pozemku, pričom podľa tvrdenia štatutárneho
zástupcu žalovanej v 1. rade J. A. K. B., F. nemal k tomuto žiadne zásadné pripomienky. Navrhol tiež
bývalému manželovi žalovanej v 2. rade kúpu záhrady, ktorá pozemky predeľovala, čo však v tom čase

bývalý manžel žalovanej v 2. rade odmietol, a preto ho požiadal o jej dlhodobý prenájom s povinnosťou
zabezpečeniastarostlivostiopozemok.Ďalejuviedol,žepoistomčasebývalýmanželžalovanejv2.rade
svoj názor ohľadom predaja záhrady zmenil, a túto od neho následne kúpil. V budove na nadobudnutom
pozemku mali kanceláriu, neskôr ju využívali ako sklad ohľadom technického zázemia. Zdôraznil, že
využívali prejazd motorovými vozidlami cez dufart, teda z Moyzesovej ulice, pretože z inej časti pozemku

to nebolo možné. Asi od roku 2019 prejazd cez dufart nebolo možné vôbec realizovať z dôvodu
vykonaných úprav žalobkyňou. Štatutárny zástupca žalovanej v 1. rade poprel tvrdenie žalobkyne, že by
právo z vecného bremena prejazdu motorovými vozidlami nevyužíval, a v tejto súvislosti uviedol, že vo
vnútornom dvore parkovala žalovaná v 2. rade, a po nadobudnutí nehnuteľností od žalovanej v 2. radetam parkoval aj on, jeho zamestnanci, G. A. L., J. A. K. B., Csc. a jeho svokor. Na otázku súdu, kde bolo
situovanéparkovisko,štatutárnyzástupcažalovanejv1.radeuviedol,žepovstupedodvorabolurobený
obrubník, bol tam navezený štrk až po múrik, ktorým bola vytýčená hranica záhrady vo vlastníctve J. A.

K. B., F.. Konštatoval tiež, že z Moyzesovej ulice cez dufart nacúval aj valník, ktorý odniesol náletové
dreviny, od ktorých boli vyčistené pozemky vo vlastníctve právnej predchodkyne žalovanej v 1. rade.
Potvrdil žalobkyňou uvádzané skutkové tvrdenie, že problémy začali pri realizácii inžinierskych sietí.
Uviedol, že sa dohodol s bývalým manželom žalovanej v 2. rade na realizácii vodovodnej prípojky, kedy
na časti pozemku právnej predchodkyne žalovanej v 1. rade sa vykopala šachta, avšak podľa vyjadrenia

J.A.K.B.,Csc.prácenebolivykonanédobre,apretomunavrhol,žetoopravínavlastnénáklady.J.A.K.
B.,Csc.muvšakuviedol,žetoužvyriešil.Kprechoduaprejazdudufartomporealizáciiúpravžalobkyňou
uviedol, že dufartom sa nedá prejsť ani na bicykli, nakoľko na jeho konci sú umiestnené schody, a teda
prechod dufartom je sťažený aj pre hendikepované osoby. Za nepravdivé tvrdenie žalobkyne označil, že
realizoval nejaké stavebné úpravy resp. stavebné činnosti na pozemkoch, pričom konštatoval, že tieto
realizoval majiteľ susedného pozemku, ktorý kúpil nehnuteľnosť so vstupom z L. Q., z ktorej sa dostali na

pozemok aj žalobkyňou označené stavebné mechanizmy, vystaval tam bytový komplex a v súčasnosti
sú tieto byty ponúkané na predaj. Zdôraznil, že žiadny iný prístup ako z Moyzesovej ulice žalovaná v 1.
rade na svoje pozemky nemá a žiadny vstup z Hradbovej ulice neexistuje, pretože Hradbová ulica je
lemovaná zo západnej strany historickými hradbami, a preto nie je možnosť zbúrať múr resp. urobiť
otvor na vstup.

14. Svedok A. K. B., F. vo svojej svedeckej výpovedi poukázal na skutočnosť, že vecné bremeno
práva prechodu a prejazdu zriadené rozsudkom Okresného súdu Košice I, v konaní o vyporiadanie
jeho bezpodielového spoluvlastníctva so žalovanou v 2. rade, bolo zriadené ako vecné bremeno in
personam, teda len v prospech účastníkov konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov s tým, že prejazd motorovými vozidlami mal byť realizovaný len pre zdravotnícke účely.
Uviedol, že situácia sa zmenila po tom, čo jeho bývalá manželka nehnuteľnosť predala spoločnosti East
Europe Investments,s.r.o.,konajúcejprostredníctvomG.K.P.,L.,ktorýhoinformovaloplánevybudovať
bytový komplex na kúpou nadobudnutých pozemkoch. Navrhovaná stavba počítala s viacerými
bytovými jednotkami, pričom štatutárneho zástupcu žalovanej v 1. rade a zároveň aj konateľa

spoločnosti East Europe Investments, s.r.o. (v súčasnosti EEI, s.r.o.) upozornil, že cez dufart
nebude možné realizovať výstavbu, a ani nebude možné plánovať státie motorových vozidiel vo vnútri
objektu. Uviedol, že projekt výstavby nie je doposiaľ realizovaný, nie však z dôvodu obštrukcií zo strany
žalobkyne. Konštatoval, že v súčasnosti prebieha stavebné konanie na povolenie stavby, ktoré nie je
doposiaľ právoplatne skončené z dôvodu nesplnenia a nedoloženia podkladov žiadateľa potrebných

pre vydanie stavebného povolenia. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalobkyňa nehnuteľnosť
v jej vlastníctve zrekonštruovala, na rekonštrukciu si zobrala úver. V súčasnosti v budove pôsobí 5
podnikateľských subjektov v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti a prevádzkovania verejnej
lekárne. Svedok potvrdil, že vážnym zásahom do stavu nehnuteľnosti vo vlastníctve jeho súčasnej
manželky, žalobkyne, bola realizácia vodovodnej a kanalizačnej prípojky, ktorá dramatickým spôsobom

viedla k poškodeniu nehnuteľnosti narušením jej statiky. Škodu odstránili spoločne so žalobkyňou na
vlastné náklady, nakoľko zástupca žalovanej v 1. rade na výzvy na odstránenie poškodení nereagoval,
finančnú kompenzáciu však nežiadali. Svedok nerozporoval skutočnosť, že vo vnútri dvora parkovala
žalovaná v 2. rade a on naposledy pred takmer 12 až 13 rokmi. Podotkol, že jeho bývalá žena mu
napriek rozhodnutiu súdu o zriadení vecného bremena, bránila v prejazde dufartom tým, že v ňom

umiestnila železnú zábranu, ktorú odrezali zamestnanci právnej predchodkyne žalovanej v 1. rade, a tým
mu umožnili parkovanie vo vnútri dvora.

15. G. A. L. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že štatutárneho zástupcu žalovanej v 1. rade pozná
dlhé roky, sú spoločníkmi v spoločnosti a pracuje pre jednu z jeho spoločností EEI, s.r.o.. Pozná

stav nehnuteľností nachádzajúcich sa na Moyzesovej 32 v Košiciach asi od roku 2009, nakoľko
v jednom z objektov sídlila práve spoločnosť EEI, s.r.o., ktorá sa niekedy v roku 2014 presťahovala,
pretože si zabezpečila nové priestory za účelom prevádzkovania parkovísk. Dovtedy bola nehnuteľnosť
riadne pripojená na odber elektrickej energie a plynu. Poukázal vo svojej výpovedi, že počas tohto
obdobia využíval nielen právo prechodu dufartom pešo, ale aj právo prejazdu motorovým vozidlom,

konkrétne motorovým vozidlom zn. Citroën Berlingo. Má vedomosť, že prejazd využíval aj štatutárny
zástupca žalovanej v 1. rade, ktorý dufartom prešiel svojím osobným motorovým vozidlom značky
BMW 6. Poukázal, že dufartom prechádzali menšie dodávky EEI, s.r.o. ešte v roku 2014 a v roku
2015, keďže v budove vo vnútornom dvore mali skladové priestory na dopravné značenie. Popísal, žemotorové vozidlá sa do vnútorných objektov dostávali cez dufart z hlavnej cesty z Moyzesovej ulice. Vo
svojej výpovedi spomenul, že keď štatutárny zástupca žalovanej v 1. rade kúpil od manžela žalobkyne
záhradu, po jej kúpe túto dal následne vyčistiť od divo rastúcich rastlín, pričom odvoz vzniknutého

odpadu realizovala spoločnosť KOSIT a.s. svojimi menšími motorovými vozidlami prejazdom cez dufart.
Uviedol, že pôvodne mal dufart veľkú dvojkrídlovú bránu, ktorá sa otvárala smerom dovnútra, otvorila
sa mreža a dalo sa prejsť do zadných priestorov. Až neskôr zistili zásahy v dufarte, ktoré spočívali aj vo
vybudovaní akéhosi bezbariérového vyvýšeného pódia, ktorého konštrukcia nedovolila prejazd žiadnym
motorovým vozidlom. Svedok potvrdil skutočnosť, že zástupca žalovanej v 1. rade chcel vybudovať na

pozemkoch bytové jednotky, a preto vznikla potreba zvýšiť kapacity vodovodnej, plynovej a elektrickej
prípojky. Spočiatku sa to malo riešiť prepichom, avšak takéto riešenie neprichádzalo do úvahy, a preto
sa dohodlo realizovanie nových kanalizačných prípojok cez dufart s tým, že sa rozoberie časť dufartu,
uložia sa médiá a dufart prinavrátia do pôvodného stavu. Na otázku zástupcu žalobkyne svedok uviedol,
že nebol informovaný o konkrétnych sťažnostiach alebo poškodeniach majetku žalobkyňou resp. jej
manželom.Mávedomosť,žeexistujúnaMoyzesovejulicinehnuteľnostismožnýmprejazdomcezdufart,

napr. jednu takúto s dufartom vlastní cirkev, ktorá vo vnútri prenajíma byty, a tento je prispôsobený
prejazdu aj nákladným vozidlám.

16. Svedok G. L. O. uviedol, že pôsobil ako projektový manažér projektu výstavby „Bytový dom M32“
na A. XX E. D. na pozemkoch patriacich právnej predchodkyni žalovanej v 1. rade. Projekt prevzal

vnejakomštádiurozpracovanostistým,žecieľomboloposunúťsadopreduvrámcipovoľovacíchkonaní
stavby. Do kontaktu prišiel aj s manželom žalobkyne, bolo to telefonicky s tým, že potrebovali vyriešiť
vjazd na pozemky právnej predchodkyne žalovanej v 1. rade cez dufart. V projekte ďalej pokračovali
a obnovili prerušené stavebné konania, v ktorom neskôr žalobkyňa ako účastníčka stavebného konania
oznámilasvojnesúhlassprejazdomdufartom.Uviedol,žejuakoúčastníčkukonaniastavebnýúradvždy

vyzval na vyjadrenie, pričom žalobkyňa namietala všetky riešenia, ktoré navrhol. Poukázal, že dufart sa
vyvíjal v čase. Projekt prevzal niekedy v roku 2017 alebo začiatkom roka 2018. V tom čase v dufarte
boli kvetináče, malé schodíky, pristavená drevená rampa, a teda podľa svedka v dufarte neexistovala
prekážka zabraňujúca vjazd motorovým vozidlám. Preto v projekte pokračoval a riešil agendu v rámci
stavebného konania. Po istom čase zistil, že vo vnútri dufartu bola postavená konštrukcia, ktorá

výrazne obmedzila možnosť prejazdu. Vzadu bola osadená mreža, vpredu bola konštrukcia, ktorá
vstup akoby dvíhala nahor, a vtedy pochopil, že je to pre projekt vážny problém. Hľadal riešenie, aby
projekt mohol pokračovať ďalej, pretože zo zadnej strany pozemku sú hradby a múr, ktorý je národnou
kultúrnoupamiatkou,zulicePoštovejsúpostavenébytovéjednotkyspriľahlýmdvorom.Našielextrémne
komplikované riešenie, že stavebný materiál sa bude prekladať cez hradbové múry, ale aj s určitým

využívaním prejazdu cez dufart, ale tento návrh, vzhľadom na postoj žalobkyne, nevnímal vôbec
ako priechodný. Uviedol, že projekt nebol realizovaný z dôvodu, že v stavebnom konaní protistrana
nesúhlasila s navrhovaným riešením, ani nesúhlasila s prejazdom, preto bolo konanie prerušené, pričom
manžel žalobkyne uviedol, že vec bude riešiť súdnou cestou. Skonštatoval skutočnosť, že bez práva
prejazdu dufartom pozemky žalovanej v 1. rade sú prakticky nevyužiteľné.

17. Žalobkyňa v podaní zo dňa 18.1.2023 doplnila dôvodnosť podanej žaloby novým skutkovým
tvrdením, že prejazd motorovými vozidlami cez podchod na parcele KN – C č. 345 nie je
možný aj z dôvodu vybudovania prípojok inžinierskych sietí – vody a kanalizácie zo strany žalovanej
v 1. rade (poznámka súdu z predložených listinných dôkazov vyplýva, že ohlásenie drobnej stavby

prípojok inžinierskych sietí a kladné stanovisko stavebného úradu sa týkalo spoločnosti EEI s.r.o.),
ktorá skutočnosť mala vyplynúť podľa žalobkyne z predloženého H. A. D. vydaného dňa 26.7.2012
pod č. A/2012/17337 – 02/I/SUCH, ktorým stavebný úrad Mesto Košice oznámilo, že nemá
námietky voči realizácii drobnej stavby a z Technickej správy vypracovanej G. I. B. dňa 2.4.2012, z ktorej
vyplýva umiestnenie inžinierskych sietí v danom podchode. Konštatovala v podaní, že po uskutočnení

ostatného pojednávania vo veci došlo k ďalšej skutkovej zmene majúcej vplyv aj na posúdenie
danej veci, keď vlastník stavby s.č. 1037 a pozemku parcely KN-C č. 346/1, nachádzajúcich sa vo
dvore za podchodom, so súhlasom žalovanej v 1. rade postavil konštrukciu aj na pozemku žalovanej
v 1. rade – parcele KN-C č. 347/1, ktorá nadväzuje na konštrukciu v podchode chrániacu uložené
inžinierske siete. Tým sa umožnil bezbarierový prístup k stavbe s.č. XXXX, ktorá taktiež má slúžiť ako

zdravotnícke zariadenie. Podľa žalobkyne aj v dôsledku existencie tejto ďalšej konštrukcie umožňujúcej
takýto bezbarierový prístup nie je možné realizovať prejazd cez podchod motorovými vozidlami.18. Žalovaná v 1. rade vo svojom stanovisku zo dňa 3.2.2023 k tomuto podaniu žalobkyne uviedla,
že žalobkyňou predložené listinné dôkazy nanajvýš preukazujú, že právny predchodca žalovanej v 1.
rade bol oprávnený realizovať drobnú stavbu a za akých podmienok. Má za to, že z nich nevyplýva

neprejazdnosť motorových vozidiel cez podchod z dôvodu vybudovania prípojok inžinierskych sietí.
Poukázala tiež, že aj sama žalobkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že ako posledná práve ona
vykonávala zmeny v dufarte, a teda aj na pozemku zaťaženom vecným bremenom. Ak by podľa
žalovanej v 1. rade príčinnou neprejazdnosti dufartu bolo uloženie inžinierskych sietí v roku 2012, a
to pred manipuláciou s dufartom zo strany žalobkyne, potom by takéto tvrdenie muselo byť jasne

preukázané, a súčasne by muselo byť preukázané napr. že sa jednalo o trvalú a
neodstrániteľnú zmenu. Uviedla, že žalobkyňa od podania žaloby v priebehu súdneho konania neustále
účelovo mení argumentáciu týkajúcu sa toho, čo má byť dôvodom pre obmedzenie predmetného
vecného bremena. K vybudovaniu bezbariérového prístupu uviedla, že o jeho vybudovaní nemala
žiadnu vedomosť. Žalovaná k nedôvodnosti žaloby uviedla, že ak žalobkyňa vykonáva účelovo také
zmeny na zaťaženom pozemku, ktorými de facto zabraňuje realizovať právo prejazdu zodpovedajúce

vecnému bremenu alebo účelovo odmieta akékoľvek jej návrhy na kompromisné technické riešenia,
potom to nemôže byť považované za splnenie zákonných podmienok pre zrušenie, resp. obmedzenie
predmetného vecného bremena. Nemôže byť na ťarchu vlastníka oprávnených pozemkov, že žalobkyňa
v poslednom období aj napriek existencii vecného bremena umožňuje iba peší prechod cez zaťažený
pozemok, keď vykonala také zmeny, ktoré neumožňujú ani len prejazd napr. bicyklom. Podľa žalovanej

v 1. rade ak by súd vyhovel žalobe, potom by došlo k absolútnemu obmedzeniu jej vlastníckeho práva
a všetkých jej prípadných právnych nástupcov ako budúcich vlastníkov oprávnených nehnuteľností,
keďže by k oprávneným nehnuteľnostiam nebol zabezpečený žiaden prejazd motorovými vozidlami,
ktorý bol v predchádzajúcom období vždy zabezpečený. Ak nebude zabezpečený jediný možný prejazd
motorovými vozidlami k oprávneným nehnuteľnostiam v zmysle vecného bremena, potom oprávnené

nehnuteľnosti, ktoré reálne potrebujú aj napr. rekonštrukciu a údržbu, nebudú môcť byť využívané, a
preto bude len narastať s tým súvisiaca škoda.

19. Súd vykonal dňa 17.2.2023 obhliadku na mieste samom a vyhotovil potrebnú fotodokumentáciu,
z ktorej vyplynul jednoznačný záver, že žalovaná v 1. rade nevie realizovať prístup na svoje pozemky

parcelné č. 347/1 a parcelné č. 350 z Hradbovej ulice a nevie ich realizovať ani z Poštovej ulice.
Jediný prístup má žalovaná v 1. rade na svoje pozemky, a to len pešo cez pozemok parcelné č. 345
vo vlastníctve žalobkyne, ktorý je zaťažený v katastri nehnuteľností zapísaným vecným bremenom.
Prejazd motorovými vozidlami súd považuje za absolútne vylúčený, a to vzhľadom na realizované
zmeny v dufarte.

20. Žalovaná v 1. rade sa k priebehu a výsledku obhliadky vyjadrila podaním zo dňa 3.4.2023. Uviedla,
že zo samotnej obhliadky dufartu je zrejmé, že žalobkyňou vykonané zmeny v dufarte neumožňujú
prejazd motorovými vozidlami, ani motocyklom, bicyklom, či invalidným vozíkom. Uviedla, že tieto zmeny
vykonala žalobkyňa, a to bez jej vedomia, dohody alebo jej súhlasu resp. bez vedomia jej právnych
predchodcov. Poukázala, že pôvodne bol v celom dufarte rovný povrch vybudovaný z dlažby, tak

ako vyplýva aj z fotografií, ktoré predložila do konania, a rovnako to vyplýva aj z fotodokumentácie
vyhotovenej súdom počas obhliadky. Uviedla, že tento pôvodný rovný povrch žiadnym spôsobom
nebránil v prejazde motorovými vozidlami cez dufart a súčasne zabezpečoval kontinuálny prejazd a
prechod k nehnuteľnostiam v jej výlučnom vlastníctve resp. jej právnych predchodcov. Zdôraznila, že
aj z obhliadky vykonanej súdom vyplýva, že aktuálne je povrch dufartu vlnitý, a zakončený akýmsi

„skokom“, t.j. koniec dufartu je cca 77 cm nad zemou. Uvedený „skok“ je zakončený akýmsi nadchodom
a následne schodiskom, ktoré boli vybudované tiež bez jej súhlasu. Podľa názoru žalovanej v 1. rade sa
však nejedná o takú zmenu, ktorá by mala trvalý charakter, a ani o zmenu, ktorá by bola alebo vôbec
mohla byť kvalifikovateľná ako zmena pomerov. Z obhliadky podľa žalovanej v 1. rade tiež vyplýva, že sa
v prípade umiestnenia kovovej konštrukcie na odkladanie bicyklov, umiestnenia 3 poštových schránok

na stenu nehnuteľnosti, umiestnenie madla na stenu nehnuteľnosti a vystupujúcej pôvodnej plynovej
prípojky tiež nejedná o žiadnu trvalú zmenu a už vôbec nie zmenu pomerov. Podľa žalovanej v 1.
rade zmeny v dufarte boli vykonané účelovo žalobkyňou a tieto jej znemožňujú realizovať plánovanú
rekonštrukciu nehnuteľností v jej vlastníctve a starostlivosť o ne. Má za to, že neexistujú žiadne zákonné
dôvody pre obmedzenie alebo zrušenie vecného bremena, a navyše konaniu žalobkyne nemožno

priznať právnu ochranu.
21. Žalobkyňa po vykonaní obhliadky nehnuteľnosti súdom do konania predložila súkromný znalecký
posudok č. 1/2023 zo dňa 31.3.2023 vyhotovený znalcom G. R. R. L. zapísaným v zozname znalcov,tlmočníkov a prekladateľov pre odbor Stavebníctvo, odvetvie Statika stavieb a Dopravno – inžinierske
a dopravno – technické posúdenie objektu bytového domu G. L. M. z apríla 2023.
22. V znaleckom posudku znalec G. R. R. L. dospel k záveru, že na základe skutočností uvedených

v posudkovej časti nedoporučuje povoliť prejazd motorových vozidiel cez jestvujúci dufart, ktorý bol
vystavaný v čase pre účel príležitostného prejazdu konského povozu. Podľa znalca konštrukčne /
stavebne a staticky/ dufart nespĺňa požiadavky pre prejazd motorových vozidiel, ktorým by mohli byť
spôsobené vážne statické poruchy jestvujúceho objektu, primárne sa jedná o horizontálne dynamické
zaťaženie vyvolané prejazdom vozidiel, a zároveň by mohlo dôjsť k vážnemu poškodeniu všetkých

inžinierskych sietí vedených v podloží dufartu. Znalec poznamenal v závere, že právo prejazdu cez
pozemok parcela č. 345 v prospech vlastníka pozemkov parcela č. 347/1 a parcela č. 347/2 bol v katastri
nehnuteľností zapísaný v rozpore s príslušnou legislatívou a bez overenia si skutkového stavu.
23. Zo záverov Dopravno – inžinierske a dopravno – technické posúdenie objektu bytového domu G. L.
M. má vyplynúť, že dopravné napojenie objektu na nadradený komunikačný systém nespĺňa požiadavku
minimálnej šírky jazdného pásu, odstupu vjazdu od prejazdného pásu komunikácie A., situovania vjazdu

do radenia svetelnej križovatky, nedodržanie rozhľadových pomerov, nedodržanie ochranného pásma
plynových rozvodov (nedodržanie STN 73 6110/Z2, STN 73 6102, STN 73 6056/O1, STN 73 6058
a zákona č. 656/2004 Z.z.), nedodržanie šírkového usporiadania a konštrukcie spevnenej
plochy bytového domu Moyzesova 32. Podľa G. L. M. túto konštatáciu skutkového stavu okrem iných
nedostatkov zohľadnil aj Stavebný úrad, pracovisko Košice – Staré Mesto, keď v roku 2020 zastavil

konanie vo veci vydania stavebného povolenia na stavbu „Bytový dom M32 Moyzesova ulica, Košice.
Na základe skutočností uvedených v posúdení objektu Moyzesova č. 1035/32, parc. č. 345, kat. ú. I. A.,
obec Košice – Staré Mesto z hľadiska dopravno inžinierskeho a dopravno-technického doporučuje
„Vecné bremeno práva prechodu a prejazdu cez pozemok parcelné číslo 345 k pozemkom parcelné
číslo 347/1 a 347/2 v prospech vlastníka vedenom na Liste vlastníctva č. XXXXX, Z – 2819/05 v.z.

689/05“ preklasifikovať v Liste vlastníctva č. XXX na Vecné bremeno právo prechodu pešo cez podjazd,
tak ako je to na Liste vlastníctva č. XXX pre prechod k pozemku parcelné číslo 346/1, 346/3.
24.1 Žalovaná v 1. rade v podaní zo dňa 4.5.2023 uviedla, že znalecký posudok mohla žalobkyňa
predložiť už s podanou žalobou, pričom tak urobila po cca troch rokoch od podania žaloby, po
viacerých termínoch pojednávania a po obhliadke na mieste samom, a to aj napriek skutočnosti, že

žalobkyňu zaťažuje nielen bremeno tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno. Podľa jej názoru nerešpektovanie
koncentrácie konania žalobkyňou a priebežné predkladanie dôkazných prostriedkov, na ktoré nie je
možné ani v rámci súdneho konania prihliadať, je účelovým konaním žalobkyne s cieľom oddialiť
rozhodnutie vo veci samej, a tak aj oddialiť užívanie.
24.2 K žalobkyňou predloženému znaleckému posudku sa žalovaná v 1. rade vyjadrila tak, že tento

podľa jej názoru trpí vážnymi vadami, je nepreskúmateľný, nezákonný, a nie je možné naň prihliadať
ako na relevantný a zákonný dôkazný prostriedok, ktorý by mohol byť podkladom pre rozhodnutie súdu
v tomto konaní, a to najmä z dôvodu, že znalecký posudok bol vyhotovený znalcom, ktorý nie je odborne
spôsobilý sa k uvedenej odbornej otázke vyjadrovať. Podľa žalovanej v 1. rade žalobkyňou oslovený
znalec z odboru statiky stavieb tak mohol potenciálne posúdiť dôsledky prejazdu motorových vozidiel

cez dufart na statiku budovy vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, avšak nemohol posudzovať možnosti
prejazdu motorových vozidiel cez dufart. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že znalec posudzoval
otázku z odvetvia, na ktoré nemá oprávnenie a odbornú spôsobilosť. Okrem vyššie uvedenej absencie
odbornej spôsobilosti znalec v závere znaleckého posudku skonštatoval, že nedoporučuje povoliť
prejazd motorových vozidiel cez jestvujúci dufart, ktorý bol vystavaný v čase pre účel príležitostného

prejazdu konského povozu. V tejto súvislosti žalovaná v 1. rade uviedla, že úlohou znalca nie je niečo
povoľovať alebo nepovoľovať, úlohou znalca je zadané otázky a úlohy odborne posúdiť, a teda zistiť
prípadné relevantné, preukázané a odborne posúdené vplyvy konkrétneho javu, v tomto
prípade na statiku stavby. Poukázala, že znalec sa v znaleckom posudku vyjadruje aj k tzv. právnej
otázke, čo spôsobuje nezákonnosť a nepreskúmateľnosť znaleckého posudku. Znalec ako jeden zo

záverov znaleckého posudku totiž uviedol, že: „Právo prejazdu cez pozemok parcela č. 345 pre majiteľa
pozemkov parcela č. 347/1 a parcela č. 347/2 bol v katastri zapísaný v rozpore s príslušnou
legislatívou a bez overenia skutkového stavu.“ Už len zo samotnej textácie záveru znalca je zrejmé,
že znalec posudzoval právnu otázku, a to súlad zápisu vecného bremena, ktoré je predmetom tohto
súdneho konania, s príslušnou legislatívou. Okrem skutočnosti, že žiaden znalec nemá oprávnenie

posudzovať právne otázky, je podľa žalovanej v 1. rade až absurdné, že znalec dokázal sformulovať
takýto záver bez akejkoľvek právnej analýzy, špecifikácie príslušných právnych predpisov, bez rozsudku
súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov B., na základe ktorého bolo predmetné
vecné bremeno do katastra nehnuteľností zapísané, a bez akéhokoľvek overenia skutkového aprávneho stavu. Žalovaná v 1. rade poukázala aj na formálne nedostatky znaleckého posudku. Má za
to, že znalec pred vyhotovením znaleckého posudku objektívne nezistil žiadne skutkové okolnosti a v
celom znaleckom posudku sa obmedzil iba na akési ničím nepodložené konštatovania. Ak sa v rámci

odvetvia statika stavieb posudzujú príčiny, priebeh a dôsledky javov, tak by podľa žalovanej v 1. rade
bolo minimálne očakávateľné, že v znaleckom posudku bude uvedený priebeh a dôsledok prejazdu
motorových vozidiel cez dufart, ktorý bude odborne podložený rôznymi výpočtami a porovnávajúcimi
metódami. Znalecký posudok by mal podľa žalovanej v 1. rade súčasne posudzovať aj napr. samotnú
štruktúru podlažia a zohľadnenie jednotlivých rekonštrukčných prác vykonaných žalobkyňou v priebehu

posledného obdobia v dufarte, na dufarte, resp. na stavbe tvoriacej dufart. Zo znaleckého posudku však
podľa žalovanej v 1. rade nevyplýva, že by znalec vôbec nejaký skutkový stav zisťoval, pričom sa až
nápadným spôsobom po obsahovej stránke „podobá“ vyjadreniu statika, ktoré bolo dodané žalobkyňou
znalcovi. Podľa žalovanej v 1. rade je zarážajúce, že v podstate v celom znaleckom posudku sa znalec
nevyjadruje k existencii inžinierskych sietí, k ich umiestneniu, uloženiu alebo bližšej charakteristike, ale
v rámci záveru je sformulované konštatovanie o tom, že môže dôjsť k ich poškodeniu.

24.3 Vo vzťahu k Dopravnému posúdeniu objektu vypracovaného G. L. M. žalovaná v 1. rade uviedla, že
je rovnako ako znalecký posudok nepreskúmateľné, nezákonné, a nie je možné naň prihliadať ako na
relevantný a zákonný dôkazný prostriedok, ktorý by mohol byť podkladom pre rozhodnutie súdu v tomto
konaní. Uviedla, že G. L. M. ako autorizovaný stavebný inžinier v kategórií dopravné stavby sa v ňom
vyjadruje k tzv. právnej otázke, a to či je vecné bremeno zapísané v katastri nehnuteľností v súlade s

príslušnoulegislatívouaakobymalobyťvecnébremenopreklasifikované(záver).Okremskutočnosti,že
žiaden znalec, v tomto prípade dokonca stavebný inžinier, nemá oprávnenie posudzovať právne otázky,
absolútne nie je zrejmé, akým spôsobom a na základe akých skutkových okolností a právnej analýzy
dospel pri dopravno-inžinierskom a dopravno-technickom posúdení objektu k právnym záverom. Podľa
žalovanejv1.radeposúdeniebolovypracovanébezzisteniaskutkovéhostavu,ibanazákladeinformácií

uvedených žalobkyňou, a teda výsledkom je len ničím nepodložené strohé konštatovanie, ktoré nemá
v konaní žiadnu relevanciu. Uvedené je možné demonštrovať na konštatovaní, že: „Z tohto dôvodu sa
vjazd do brány motorovými vozidlami majiteľom objektu Moyzesova 32 na parc. č. 345 v súčasnosti
nevyužíva, ani v minulosti nevyužíval. Nikdy nebol využívaný pre vjazd do podchodu objektu“. Žalovaná
v 1. rade zdôraznila, že Dopravné posúdenie objektu sa odvoláva iba na STN, ktoré majú len odporúčací

charakter, a nemôžu byť použiteľné na stavby, ktoré boli postavené ešte pred ich samotným vznikom.
Navyše tieto sú podľa jej názoru účelovo a svojvoľne aplikované spôsobom, aby v posúdení
mohol byť skonštatovaný žalobkyňou „želaný“ záver.
24.4 Žalovaná v 1. rade do konania predložila súkromný znalecký posudok č. 329/2023 zo dňa
26.5.2023 vyhotovenýznaleckouorganizáciouJHSs.r.o.,sosídlomSládkovičova10, Martin,zapísanou

v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v odbore Stavebníctvo, odvetvia pozemné stavby,
Stavebná fyzika, Líniové stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, Odhad hodnoty stavebných prác.
24.5 Zo záverov predmetného znaleckého posudku vyplýva, že existujúci podjazd v stavbe súpisné č.
1035, k.ú. I. A., obec Košice – m.č. Staré Mesto, okres Košice I, je spôsobilý na prejazd osobných
motorových vozidiel.

25. Sporové strany v záverečnej reči zotrvali na svojej skutkovej a právnej argumentácii, na preukázaní
svojichtvrdenípredloženýmilistinnýmidôkazmiakoajznaleckýmiposudkamiaodbornýmivyjadreniami.

26. Zástupca žalobkyne v rámci svojej záverečnej reči požiadal súd o pripustenie zmeny žaloby tak,

že súd zruší vecné bremeno spočívajúce v práve prejazdu cez pozemok parcely č. 345 o výmere
228 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný Okresným úradom Košice, katastrálny odbor na Liste
vlastníctva č. XXX, okres D. G., H. D. - I. A., k.ú. I. A. k pozemkom parcela č. 347/1 o výmere 566 m2,
zastavaná plocha a nádvorie a parcela č. 347/2 o výmere 97 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísané
Okresným úradom Košice, katastrálny odbor na Liste vlastníctva č. XXXXX, okres D. G., H. D. - I. A.,

k.ú. I. A., a to z dôvodu odčlenenia časti pozemku – parcely č. 347/1.

27. Vzhľadom ku skutočnosti, že v danom prípade súd mohol konštatovať splnenie podmienok na
pripustenie zmeny žaloby, nakoľko výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom na konanie
o zmenenej žalobe a vzhľadom na naplnenie dikcie ust. § 143 Civilného sporového poriadku súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a pripustil zmenu žaloby vykonanú
žalobkyňou na pojednávaní dňa 15.6.2023.

28. Súd vec právne posúdil nasledovne:29. Podľa ust. § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej
veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.

Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo
patria určitej osobe.

30. Podľa ust. § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom
nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

31. Podľa ust. § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto
je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať
primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady
znášať podľa miery spoluužívania.
32. Podľa ust. § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
33. Podľa ust. § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník
nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

34. Podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom
priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka
stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý
pozemok.
35. Podľa ust. § 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného

orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad
do katastra nehnuteľností.
36. Podľa ust. § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremeno zanikne, ak nastanú také
trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej
nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.

37.Podľaust.§151p ods.3Občianskehozákonníkaakzmenoupomerovvzniknehrubýnepomermedzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú
náhraduobmedzujealebozrušuje.Akprezmenupomerovnemožnospravodlivotrvaťnavecnomplnení,
môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
38. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
39. Podľa ust. § 109 Občianskeho zákonníka právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak
sa desať rokov nevykonávalo.
40. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
41. Predmetom konania po pripustení zmeny žaloby je zrušenie vecného bremena spočívajúceho
v práve prejazdu cez pozemok parcely č. 345 o výmere 228 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
evidovaným Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na Liste vlastníctva č. XXX, okres D. G.,

H. D. - I. A., k.ú. I. A. vo výlučnom vlastníctve žalobkyne k pozemkom parcela č. 347/1 o výmere 566
m2, zastavaná plocha a nádvorie a parcela č. 347/2 o výmere 97 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
evidovaným Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na Liste vlastníctva č. XXXXX, okres D.
G., H. D. - I. A., k.ú. I. A. vo vlastníctve žalovanej v 1. rade.
42. Žalobu žalobkyňa opiera o ust. § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak

zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd
rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje.
43. Podľa názoru žalobkyne je preukázané, že došlo k zmene pomerov medzi časom vzniku vecného
bremena a súčasným obdobím, kedy 1./ vecné bremeno bolo zriaďované pre jedného človeka
(t.j. pre žalovanú v 2. rade len za účelom, aby mohla využívať priestory vo dvore pre prevádzku

svojho zdravotníckeho zariadenia, svojej ambulancie), a teda bolo zriadené in personam, pričom v
súčasnosti dané vecné bremeno využíva viacero spoločností, ich zamestnanci a klienti, a preto zmeny
vlastníckych pomerov, rozširovanie okruhu osôb, ktoré sú oprávnené vstupovať cez pozemok, sú tak
dôvodmi odôvodňujúcimi zmenu pomerov; 2./ dňa 30.4.2014 Mesto Košice vydalo rozhodnutie č.A/2014/00693-06/I/KUS o umiestnení stavby „Bytový dom M32“ na pozemku parcela KN-C č. 347/1 a
347/2 v katastrálnom území I. A., pričom podľa rozhodnutia navrhovaná stavba je novostavbou
bytového domu s 5-mi samostatnými bytovými jednotkami, ktorého súčasťou je 6 parkovacích miest,

na pozemku parcelné číslo 347/1 v katastrálnom území I. A., a preto v prípade výstavby daného
bytového domu by sa v ďalšom významnom rozsahu zvýšil počet užívateľov prístupu cez pozemok
v jej vlastníctve, teda schválená zmena vo využívaní daného územia je ďalšou významnou okolnosťou
odôvodňujúcou zmenu pomerov pre účely aplikácie ust. § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, 3./
konštrukčne (stavebne a staticky) dufart nespĺňa požiadavky pre prejazd motorových vozidiel,

ktorým by mohli byť spôsobené vážne statické poruchy jestvujúceho objektu, a zároveň by mohlo dôjsť
k vážnemu poškodeniu všetkých inžinierskych sietí vedených v podloží dufartu, a tiež, že v dôsledku
zvýšenéhovyužívaniadufartunaprejazdmotorovýchvozidiel,čosaočakávavprípaderealizáciestavby,
ako aj následne počas jej užívania, vecné bremeno by ju neprimerane zaťažovalo ako povinnú z
vecného bremena, a to až v takom rozsahu, že by to mohlo viesť k stavebným poškodeniam stavby v jej
vlastníctve, teda existencia práva prejazdu a jeho využívanie by spôsobovali hrubý nepomer medzi jej

obmedzenímavýhodouoprávnenýchosôbrealizujúcichprejazd;4./pozriadenívecnéhobremenadošlo
k rozšíreniu počtu zdravotníckych ambulancií a lekárne v budove v jej výlučnom vlastníctve, cez ktorú
vedie dufart, boli zriadené ďalšie stomatologické ambulancie v budove vo dvore so súpisným číslom
XXXX, čím došlo k zvýšeniu počtu návštevníkov danej budovy, ktorí využívajú dufart a okrem toho,
dufart je využívaný aj na zásobovanie a zber zdravotníckeho materiálu, a preto, ak by za týchto okolností

sa mal cez dufart realizovať prejazd motorovými vozidlami v rozsahu požadovanom žalovanou v 1.
rade, došlo by k výraznému ohrozeniu života a zdravia ľudí; 5./ v súlade s platnou legislatívou pre
zdravotnícke zariadenie musí byť zabezpečený bezbarierový prístup do prevádzok do zdravotníckych
zariadení a lekárne, a vzhľadom na to, že ide o pamiatkovo-chránenú budovu, iný bezbarierový
prístup ako ňou vybudovaná existujúca plošina, nie je možný, a ak by malo byť umožnené využívanie

dufartu na účely prejazdu motorovými vozidlami, nemohol by byť zabezpečený bezbarierový prístup,
a teda má za to, že táto okolnosť by mala za následok nemožnosť prevádzkovania zdravotníckeho
zariadenia v danej budove, ako aj v budove vo dvore, a tým pádom by to muselo viesť k ukončeniu
prevádzky lekárne, ktorú realizuje, či kardiologickej ambulancie prevádzkovanej jej manželom, rovnako
by muselo dôjsť k ukončeniu nájomných pomerov ostatných prevádzkovateľov ambulancií v budove,

ako aj k ukončeniu prevádzkovania stomatologických ambulancií v budove vo dvore. Navyše žalobkyňa
poukázala,žeprávoprejazdusazostranyžalovanejv1.radeaninevyužívalo,apretonavrhujenepriznať
náhradu za zrušenie vecného bremena práva prejazdu motorovými vozidlami v intenciách ust. § 151p
ods. 3 Občianskeho zákonníka.
44. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v

katastrálnom území I. A., na ulici Moyzesova 32 v Košiciach, zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX,
a to pozemku – parcela KN-C č. 345 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 228 m2 a stavby so
súpisným číslom 1035 – dom postavený na pozemku – parcela KN-C č. 345 – zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 228 m2. Nie je sporné, že na vyššie uvedené nehnuteľnosti je na Liste vlastníctva č.
XXX v časti C Ťarchy zapísané vecné bremeno právo prechodu pešo cez podjazd domu postavenom

na pozemku parcelné číslo 345 k pozemku parcelné číslo 346 na Liste vlastníctva č. XXXXX v prospech
vlastníka vedenom na Liste vlastníctva č. XXXXX, R V 13/86, Z 1862/93 v.z. 79/94 a vecné bremeno
práva prechodu a prejazdu cez pozemok parcelné číslo 345 k pozemkom parcelné číslo 347/1 a 347/2
v prospech vlastníka vedenom na Liste vlastníctva č. XXXXX, Z – 2819/05 v.z. 689/05. Nie je sporné,
že žalovaná v 1. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území

I. A., na ulici Moyzesova 32 v Košiciach zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXXX, a to pozemku –
parcela KN-C č. 347/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 566 m2 a pozemku – parcela KN-
C č. 347/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 97 m2. Z obsahu spisu ako aj predložených
vyjadrení strán sporu vrátane listinných dôkazov je zrejmé, že titulom kúpnej zmluvy zavkladovanej do
katastra pod č. vkladu V- 8628/97 a zapísanej pod číslom zmeny 838/97 nadobudli vlastnícke práva

k nehnuteľnostiam, a to k pozemkom parc. registra C KN č. 345, 347, 348, 349, 350 a
k stavbám – domu s.č.XXXX na parc. č. 345 a k domu s .č. XXXX na parc. č. 348, evidovaných na Liste
vlastníctva č. XXX, k.ú. I. A. manželia J. A. K. B., F.. a A. E. B., F. S. E. (žalovaná v 2. rade) do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pod číslom zmeny (č.z.) 689/05 bol ako záznamová listina
Z – 2819/05 zapísaný na základe návrhu A. E. B., F. (žalovanej v 2. rade) a J. A. K. B., F. na záznam

rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. 17C 216/2003-169, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
27.5.2005, ktorým súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo A. E. B., F. (žalovanej v 2. rade) a J.
A. K. B., CSc. Nie je sporné, že v rozsudku je na strane 4 uvedené: „Navrhovateľ je povinný umožniť
odporkyniprechodaprejazdcezpozemokparc.č.345,zapísanýnaListevlastníctvač.XXX,kat.územieI. A., a to za účelom prístupu k parcelám č. 347 a 348; zapísaným na tom istom liste vlastníctva, a to
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Odporkyňa je povinná umožniť navrhovateľovi prechod a
prejazd cez pozemok parc. č. 347, zapísaný na Liste vlastníctva č. XXX, kat. územie I. A., a to za účelom

prístupu k parcelám č. 349 a 350; zapísaným na tom istom liste vlastníctva, a to počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku“. Je nesporné, že správny orgán zapísal na základe predloženej listiny, a to citovaného
rozsudku na novozaložený List vlastníctva č. XXXXX, k.ú I. A. pozemky parc. registra C KN č. 347, 348
a stavbu – dom s. č. XXXX na parc. registra C KN č. 348 do výlučného vlastníctva A. E. B., F. S. E. a
na Liste vlastníctva č. XXX, k.ú I. A. pozemky parc. registra C KN č. 345, 349, 350 a stavbu – dom

s. č. XXXX na parc. registra C KN č. 345 do výlučného vlastníctva A. K. B., F.. Správny orgán ďalej
vykonal zápis vecného bremena vyplývajúceho z predloženej listiny na Liste vlastníctva č. XXX, k.ú. I.
A. v znení: „Vecné bremeno: Právo prechodu a prejazdu cez parcelu číslo 345 k parc. č. 347 a 348
v prospech vlastníka vedenom na Liste vlastníctva č. XXXXX, Z - 2819/05 č.z. 689/05“ a „Oprávnený
z vecného bremena k parc. č. 347 na Liste vlastníctva č. XXXXX“ a na Liste vlastníctva č. XXXXX,
k.ú. I. A. v znení: „Vecné bremeno: Právo prechodu a prejazdu cez parcelu číslo 347 k parcelám č. 349

a 350 v prospech vlastníka vedenom na Liste vlastníctva č. XXX, Z - 2819/05 č.z. 689/05“, „Oprávnený
z vecného bremena k parc. č. 345 na Liste vlastníctva č. XXX, Z - 2819/05 č.z. 689/05“. Nie je tiež
sporné rozhodnutie správneho orgánu o povolení vkladu darovacej zmluvy uzavretej dňa 30.6.2016,
ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 7.7.2016 a uzavretej medzi J. A. K. B., F. ako
darcom a C. A. B. C. (žalobkyňou) ako obdarovanou, predmetom ktorej boli okrem iných nehnuteľnosti

– pozemok parc. registra C KN č. 345 a stavba – dom súp. č. 1035 na parcele registra C KN č. 345,
zapísané na Liste vlastníctva č. XXX, k.ú. I. A.. Z rozhodnutia správneho orgánu Okresného úradu
Košice, katastrálny odbor zo dňa 8.10.2020 tiež vyplýva, že v darovacej zmluve zo dňa 30.6.2016 je
v článku II. uvedené, že na Liste vlastníctva č. XXX je v časti C – ťarchy okrem iných uvedené
– „vecné bremeno práva prechodu a prejazdu cez pozemok parcelné č. 345 k pozemkom

parcelné č. 347/1 a 347/2 v prospech vlastníka vedenom na Liste vlastníctva č. XXXXX, Z-2819/08 v.z.
689/05, s ktorým je obdarovaná oboznámená nazretím do Listu vlastníctva č. XXX. Nie je sporné ani
rozhodnutie o povolení vkladu kúpnej zmluvy medzi predávajúcim EEI s.r.o. a právnou predchodkyňou
žalovanej v 1. rade tiba, a.s. zo dňa 3.4.2018, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa
10.4.2018, na základe ktorej nadobudla vlastnícke práva k pozemkom parc. registra C KN č. 347/1

a 347/2 zapísanými na Liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. I. A. spoločnosť tiba, a.s. (právny predchodca
žalovanej v 1. rade). V predmetnej kúpnej zmluve je uvedené v článku 3. v bode 3.3., že predávajúci
oboznámil kupujúceho s ťarchami, ktoré sa viažu k predmetu kúpy a vyplývajú z Listu vlastníctva
č. XXXXX, k.ú. I. A., a to okrem iných: - v bode 3.3.2. „ Vecné bremeno práva prechodu a prejazdu
cez pozemok parcelné č. 347/1 k pozemkom parcelné č. 349 a 350 v prospech vlastníka vedenom na

Liste vlastníctva č. XXX, Z-2819/05 v.z. 689/05 - v bode 3.3.3. „Oprávnený z vecného bremena k
nehnuteľnosti pozemok parcelné číslo 345 na Liste vlastníctva č. XXX k.ú. I. A., Z-2819/05 v.z. 689/05
- v článku 3. v bode 3.4., že „kupujúci berie na vedomie a súhlasí, že predmet kúpy nadobudne spolu s
vecnými bremenami, nakoľko vecné bremená predstavujú vecné bremená pôsobiace „in rem“, t.j. vecné
bremená spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, ktoré prechádzajú na každého ďalšieho vlastníka

danej nehnuteľnosti. Nezostalo v konaní sporné, že pôvodne žalovaná v 1. rade spoločnosť tiba, a.s.,
so sídlom v Bratislave, Gorkého 4, IČO: 36 727 652 zanikla v dôsledku rozdelenia, a jedným z
jej právnych nástupcov sa stala aj spoločnosť tiba invest a.s. so sídlom Gorkého 4, 811 01 Bratislava -
mestská časť Staré mesto, IČO: 54 086 531, ktorá sa v zmysle rozdelenia spoločnosti stala výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností súvisiacich s konaním.

45. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobkyne nachádzajúcich sa
v okrese Košice I, obec Košice – Staré mesto, katastrálne územie Stredné mesto, zapísaných na Liste
vlastníctva č. XXX, a to parcely registra C, parcelné číslo 345 o výmere 228 m2 - zastavaná plocha
a nádvorie, stavby súpisné číslo XXXX na parcele p.č. 345 – dom v časti C sú zapísané ťarchy vecné
bremeno právo prechodu a prejazdu cez pozemok parcelné číslo 345 k pozemkom parcelné číslo 347/1

a 347/2 v prospech žalovanej v 1. rade ako oprávnenej z vecného bremena.
46. V spore je sporné a žalovaná v 1. rade (ako aj jej právna predchodkyňa) namietala, že 1./ každé
vecné bremeno zodpovedajúce právu prechodu a prejazdu cez nehnuteľnosti sa považuje vzhľadom
na rozhodovaciu prax súdov a právnu úpravu Občianskeho zákonníka za vecné bremeno „in rem“;
2./ účelom rozsudku, ktorým bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prejazdu a prechodu

bolo zabezpečiť, aby po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov B. (žalovanej v 2.
rade a aktuálneho manžela žalobkyne) mohli byť pozemky účelne využívané aj v budúcnosti, a teda
účelom bolo zriadiť vecné bremeno „in rem“; 3./ žalobkyňa na základe darovacej zmluvy uzatvorenej s
jej manželom J. B. nadobudla pozemok spolu s vecným bremenom, s čím bola podľa textácie darovacejzmluvy uzrozumená; 4./ žalovaná v 2. rade a Doc. B. previedli vlastnícke právo k pozemkom na jej
právnych predchodcov spolu s vecným bremenom, t.j. jej právny predchodca nadobudol nehnuteľnosť
spolu s vecným bremenom; 5./ právo prejazdu podľa vecného bremena nie je premlčané, a to z

dôvodu, že bolo žalovanou v 2. rade, jej právnymi predchodcami realizované; 6./ cez pozemok vo
vlastníctve žalobkyne je prostredníctvom vecného bremena zabezpečený jediný prístup k pozemkom v
jej vlastníctve; 7./ zákonné podmienky pre obmedzenie / zrušenie vecného bremena (práva prejazdu)
v zmysle ustanovenia § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka nie sú splnené, nakoľko zmena pomerov
nenastala, a ani nevznikol hrubý nepomer medzi povinnosťou a výhodou, ktoré vyplývajú z

vecného bremena, pretože - ak sa navýšil počet osôb oprávnených vstupovať cez dufart, tak určite nie
z dôvodov na jej strane, - k realizácii výstavby bytového domu ešte nedošlo, pretože nie je ukončené
stavebné konanie, - vzhľadom na zmeny vykonané žalobkyňou v podjazde, nie je možné realizovať
prejazd motorovými vozidlami cez dufart, - ak žalobkyňa poukazuje na vysokú fluktuáciu ľudí / klientov
lekárne ako aj v zdravotníckych zariadeniach a na otváranie dverí do vnútra dufartu, faktom je, že v
tomto celom objekte vrátane nehnuteľností v jej vlastníctve, ako aj vo vlastníctve žalobkyne a aktuálne G.

I.bolivždyprevádzkovanéambulancielekárovaleboajinéprevádzky,kdebolavždyfluktuáciaľudí,vždy
sa dvere otvárali do vnútra dufartu, a i napriek tomu bolo možné vždy zabezpečiť prejazd motorovými
vozidlami ako aj činnosť zdravotníckych zariadení a iných prevádzok a ich zásobovanie. V tomto smere
podľa žalovanej v 1. rade nenastala žiadna zmena pomerov.
47. Žalovaná v 2. rade žiadala súd, aby vo vzťahu medzi ňou a žalobkyňou žalobu zamietol pre

nedostatok jej pasívnej vecnej legitimácie v spore, nakoľko je nepochybné, že vecné bremeno prešlo
v dôsledku predaja nehnuteľnosti na nového vlastníka. Poukázala na skutočnosť, že vecné bremeno,
ktoré bolo zriadené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 5.4.2005, sp. zn. 17C/216/2003
pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov t.j. medzi ňou a súčasným manželom
žalobkyne J. A. K. B., F., bolo zriadené ako vecné bremeno in rem a nie ako in personam.

Podľa vyjadrenia žalovanej v 2. rade že nehnuteľnosti neboli využívané iba na účel prevádzkovania
zdravotníckeho zariadenia, ale boli na základe nájomnej zmluvy využívané aj na iné účely, napr. na
poskytovanieslužiebvovedeníúčtovníctva.Vnútornáčasťnehnuteľností,resp.budovyvovnútri„dvora“,
ktorá nebola v jej vlastníctve, bola využívaná aj inými nájomcami, ktorí poskytovali rôzne služby, a
taktiež do dvora cez dufart vchádzali ich klienti motorovými vozidlami. Predmetný dufart bol podľa

jej vedomostí prejazdný pre motorové vozidlá, a to či už osobné motorové vozidlá alebo nákladné, a
to minimálne v období od nadobudnutia nehnuteľností do jej bezpodielového spoluvlastníctva spolu
s manželom. Uviedla, že súčasne zabezpečila opravy dufartu, ako aj rozsiahle opravy nehnuteľností
vo dvore za účelom prevádzkovania ambulancií, pričom tieto opravy by neboli možné bez možnosti
prejazdu motorových vozidiel cez dufart.

48.1 V danom prípade právnym základom pre vznik vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez
pozemok parcelné číslo 345 k pozemkom parcelné číslo 347/1 a 347/2 v prospech vlastníka vedenom na
Liste vlastníctva č. XXXXX bol rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 5.4.2005 vyhlásený v konaní
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov J. A. K. B. F. a žalovanej v 2. rade, ktoré sa
na súde viedlo pod sp.zn. 17C/216/2003.

48.2 Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že žalovaná v 2. rade (v konaní o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov v procesnej pozícii odporkyne) žiadala súd, aby pri delení
nehnuteľností zaviazal J. A. K. B. F.. (v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov v procesnej pozícii navrhovateľa) trpieť prechod cez jeho pozemok parcelné číslo 345,
a rovnaký záujem vyjadril aj navrhovateľ v súvislosti s prístupom k parcele č. 350. Vzhľadom na uvedené

súd s poukazom na ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust. § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka
za účelom umožnenia prístupu k nehnuteľnostiam po delení majetku v BSM vo veci zriadil vecné
bremená.

49. Podľa názoru súdu prvej inštancie z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že účelom zriadenia

vecného bremena súdom spočívajúceho v práve prejazdu a prechodu cez pozemok parcelné číslo 345,
evidovanom na Liste vlastníctva č. XXX, k.ú. I. A., bolo zabezpečenie prístupu k parcelám č. 347 a 348
v prospech vlastníka vedenom na Liste vlastníctva č. XXXXX a účelom zriadenia vecného bremena
súdom spočívajúceho v práve prejazdu a prechodu cez pozemok parcelné číslo 347, evidovanom
na Liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. I. A., bolo zabezpečenie prístupu k parcelám č. 349

a 350 v prospech vlastníka vedenom na Liste vlastníctva č. XXX, teda inak povedané zabezpečiť
prístup k pozemkom a stavbám postaveným na týchto pozemkoch kýmkoľvek, a aby tieto pozemky
a stavby aj po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov mohli byť v budúcnostireálne využívané, a teda vecné bremeno zriadené rozsudkom okresného súdu v konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov zo dňa 5.4.2005 je vecné bremeno in rem.

50. Na podporu tejto argumentácie súd uvádza, že vecné bremená zriadené rozhodnutím súdu podľa
ust. § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú vždy vecnými bremenami in rem, lebo sa viažu k určitým
nehnuteľnostiam a prechádzajú s vlastníctvom týchto nehnuteľností na ich nadobúdateľa. Nie sú
teda obmedzené na určité konkrétne osoby. Z ich vecnoprávnej povahy totiž vyplýva, že sú časovo
neobmedzené, a ani súd nemôže svojím rozhodnutím vopred určiť ich zánik. Je vylúčené, aby takto

zriadené vecné bremeno patrilo len určitej osobe (pozri k tomu R 50/1985, R 1/89).

51.1 Odhliadnuc od uvedenej právnej úpravy a judikatúry súdov súd dospel k presvedčeniu, že vôľou
účastníkov konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo zriadiť vecné
bremeno in rem, tak ako to uvádza žalovaná v 2. rade, a nie in personam, tak ako to uvádza
žalobkyňa a svedok bývalý manžel žalovanej v 2. rade a súčasný manžel žalobkyne J. A. K. B. F.

z dôvodu, že okresný súd do výlučného vlastníctva navrhovateľa J. A. K. B. F. prikázal okrem iných
aj parcelu č. 349 o výmere 37 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcelu č. 350
o výmere 883 m2, druh pozemku záhrada, záhradný domček bez súpisného čísla na parcele č.
349 a sklad v záhrade na parcele č. 350, ktoré podľa snímky z katastrálnej mapy sa nachádzajú
bezprostredne za parcelami č. 347/1 a č. 347/2, a teda z logického hľadiska by bolo nezmyselné,

aby súd zriadil vecné bremená in personam, t.j. len v prospech účastníkov konania o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko v prípade takto zriadeného vecného bremena
by bol ďalším nadobúdateľom týchto nehnuteľností resp. nájomcom týchto nehnuteľností absolútne
znemožnený prístup k týmto nehnuteľnostiam.
51.2 Tento logický záver podporuje aj skutočnosť, že dva roky po vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov žalovaná v 2. rade uzavrela ako predávajúca kúpnu zmluvu dňa 11.4.2007
so spoločnosťou East Europe Investments, s.r.o. ako kupujúcou, ktorej predmetom bol odplatný prevod
vlastníckeho práva k pozemku - parcela č. 347/1, o výmere 600 m2, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie a k pozemku - parcela č. 347/2, o výmere 97 m2, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie, ktorá okrem vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nadobudla aj právo prechodu a

prejazdu zodpovedajúce vecnému bremenu podľa článku IV. ods. 11 kúpnej zmluvy, a tiež skutočnosť,
že J. A. K. B. F. ako predávajúci uzatvoril dňa 31.8.2012 kúpnu zmluvu s právnou predchodkyňou
žalovanej v 1. rade tiba, a.s. ako kupujúcou, ktorej predmetom bol odplatný prevod vlastníckeho práva
k pozemku - parcela č. 349, o výmere 37 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a k pozemku
- parcela č. 350, o výmere 883 m2, druh pozemku záhrada, pričom okrem iných vecných bremien v

článku IV. bode 4.1. ods. 4.4.1. tejto kúpnej zmluvy bolo uvedené vecné bremeno, ktoré zabezpečovalo
prístup aj k týmto pozemkom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je evidentné, že obaja účastníci
konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov mali úmysel zriadiť vecné bremeno
in rem, ktoré je nevyhnutné na realizovanie výkonu vlastníckeho práva k predmetným
pozemkom. Navyše aj žalobkyňa musela mať vedomosť o charaktere existujúceho vecného bremena,

pretože z vykonaného dokazovania je zrejmé, že nadobudla pozemok zaťažený vecným bremenom
na základe darovacej zmluvy zo dňa 1.7.2016 od darcu, svojho manžela, ktorý je bývalým manželom
žalovanej v 2. rade, pričom v darovacej zmluve bolo výslovne uvedené aj vecné bremeno, s ktorým sa
žalobkyňa podľa darovacej zmluvy aj riadne oboznámila.

52. V ďalšom žalobkyňa preukazovala, že od vzniku vecného bremena súdom mala nastať zásadná
zmena pomerov, ktorá s poukazom na ust. § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka zapríčinila hrubý
nepomer medzi vecným bremenom (povinnosťou každodobého vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti
strpieť prejazd k oprávnenej nehnuteľnosti) a výhodou vyplývajúcou z vecného bremena (právom
prejazdu v prospech každodobého vlastníka oprávnenej nehnuteľnosti).

53. V intenciách uvedeného bolo tak nevyhnutné posúdenie, či došlo k trvalej zmene pomerov,
dôsledkom ktorej nastal hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou vyplývajúcou z vecného
bremena a príčinná súvislosť medzi nimi.
54. Obcˇiansky za´konni´k podrobnejsˇie neuva´dza, v cˇom ma´ spocˇi´vatˇ zmena pomerov, ktora

´ by odo^vodnˇovala zmenu u´pravy rozsahu a obsahu vecne´ho bremena. Pri rozhodovani´ o
obmedzeni´ alebo zrusˇeni´ vecne´ho bremena v do^sledku zmeny pomerov je potrebne´ vziatˇ do u
´vahy vsˇetky okolnosti veci; predovsˇetky´m je potrebne´ zistitˇ, cˇi dosˇlo k zmene pomerov a ak dosˇlo
k zmene pomerov je potrebne´ posu´ditˇ, nakolˇko ta´to zmena mala vplyv na spo^sob vy´konu pra´vazodpovedaju´cehovecne´mubremenu,akosaprejavilanauzˇi´vani´nehnutelˇnostizatˇazˇenejvecny´m
bremenom a vziatˇ do u´vahy ujmu, ktora´ opra´vnenej vznikne v do^sledku obmedzenia alebo zrusˇenia
vecne´ho bremena za na´hradu a porovnatˇ ju s pri´padnou ujmou, ktora´ vznikla vlastni´kovi zatˇazˇenej

nehnutelˇnosti v do^sledku zmeny pomerov. Pra´vne vy´znamny´ je len hruby´ nepomer, ktory´ vznikol
v do^sledku zmeny pomerov. Su´d v rozhodnuti´ o zrusˇeni´ alebo obmedzeni´ vecne´ho bremena musi
´ su´cˇasne rozhodnu´tˇ aj o priznani´ primeranej na´hrady. Ta´to na´hrada sa poskytne budˇ vo forme
jednorazovej penˇazˇnej na´hrady alebo opakuju´ceho sa penˇazˇne´ho plnenia alebo natura´lnej na
´hrady (vytvorenie stavu, ktory´ zabezpecˇi´ uspokojenie potrieb opra´vnenej iny´m spo^sobom, ako je

doterajsˇi´ vy´kon opra´vnenia vyply´vaju´ceho z vecne´ho bremena).
55. Pre posudzovanie zmeny pomerov je potrebne´ bratˇ do u´vahy aj samotnu´ povahu vecne´ho
bremena, pre ktore´ je charakteristicka´ jeho trvalostˇ z hlˇadiska cˇasu. Pra´vne vy´znamny´ je len ten
hruby´ nepomer, ktory´ vznikol v do^sledku zmeny pomerov; i kedˇ k zmene pomerov dosˇlo a je
dany´ i hruby´ nepomer medzi vecny´m bremenom a vy´hodou opra´vnene´ho, nie su´ podmienky pre
zrusˇenie vecne´ho bremena dane´, pokialˇ tento hruby´ nepomer existoval uzˇ pred zmenou pomerov

(pozri rozsudok Najvysˇsˇieho su´du Cˇeskej republiky, sp. zn. 22 Cdo 1665/99 zo dnˇa 25. 1. 2001).
56. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba
žalobkyne nebola podaná dôvodne, nakoľko žalobkyňa podľa názoru súdu neuniesla dôkazné bremeno
ohľadom svojho skutkového tvrdenia, že po vydaní rozsudku, ktorým bolo zriadené vecné bremeno
mala nastať zásadná zmena pomerov, ktoré s poukazom na ust. § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka

zapríčinila hrubý nepomer medzi povinnosťou z vecného bremena a výhodou vyplývajúcou z vecného
bremena, že ide o zmenu trvalú, a že tvrdená zmena pomerov a hrubý nepomer je vo vzťahu príčiny
a následku.
57. Z vykonaného dokazovania, priloženej fotodokumentácie žalovanou v 1. rade ( čl. 321 až 323 spisu,
čl. 534 spisu) ako aj zo samotnej obhliadky vykonanej súdom je zrejmé, že pôvodne bol v celom dufarte

rovný povrch vybudovaný z dlažby, ktorý v zásade nebránil v prejazde motorovými vozidlami, pričom
prejazd motorovými vozidlami sa aj realizoval, ktorú skutočnosť v konaní potvrdil nielen štatutárny
zástupca žalovanej v 1. rade, žalovaná v 2. rade, ale aj svedok J. A. K. B. F. a svedok G. A. L..
Rovnýpovrchbezprekážokzároveňzabezpečovalkontinuálnyprejazdknehnuteľnostiamvovlastníctve
právnych predchodcov žalovanej v 1. rade (žalovanej v 2. rade, J. A. K. B. CSC., spoločnosti East

Europe Investments, s.r.o. a tiba, a.s.). Žalovaná v 2. rade vo svojom podaní zo dňa 12.1.2021 uviedla,
že vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu nebolo využívané len ňou samotnou, ale
prejazd motorovými vozidlami cez dufart realizovali aj jej pacienti ako aj zamestnanci a nájomníci, a
keďže v predmetných nehnuteľnostiach mali sídlo ambulancií viacerí lekári, cez dufart realizovali právo
prejazdu aj sanitky, ktoré privážali alebo odvážali pacientov. Súčasný stav dufartu je zaznamenaný

fotodokumentáciou vyhotovenou súdom v rámci obhliadky vykonanej dňa 17.2.2023, z ktorej je zrejmé,
že zmeny vykonané žalobkyňou aj zrealizovaním novej rozoberateľnej rampy pre imobilných pacientov
z oceľovej nosnej konštrukcie a prefabrikovaných wpc dielcov v roku 2019 prostredníctvom spoločnosti
BAUSKA s.r.o. v súčasnosti neumožňuje prejazd motorovými vozidlami, ani motocyklom, bicyklom či
invalidným vozíkom aj vzhľadom na to, že za automatickou kovovou bránou osadenou žalobkyňou je

dufart zakončený skokom, pretože jeho koniec sa nachádza asi vo výške cca 77 cm nad zemou,
pričom vstup na pozemok žalovanej v 1. rade je zabezpečený kovovým schodiskom, ktoré bolo podľa
vyjadrenia žalovanej v 1. rade vybudované bez jej súhlasu. Na požiadanie súdu žalobkyňa počas
obhliadky realizovala otvorenie automatickej brány, ktorá bola v čase obhliadky uzatvorená, pričom zistil
že automaticky sa otvára len ľavá časť kovovej bány. Súd obhliadkou tiež zistil, že vo vyvýšenej časti

dufartu pred uzatvárateľnou kovovou bránou sa nachádza kovová konštrukcia na odkladanie bicyklov,
ktorá je štyrmi šrúbami pripevnená k podlahe. Na stene sa nachádza vystupujúca plynová prípojka, ktorá
je podľa vyjadrenia žalobkyne pôvodná a tri poštové schránky, ktoré podľa žalobkyne namontovala
pred 15 rokmi, podľa tvrdenia žalovanej v 1. rade však toto tvrdenie žalobkyne nie je pravdivé, pretože
poštové schránky boli žalobkyňou v dufarte umiestnené pred menej ako 10 rokmi, a túto skutočnosť

žalovaná v 1. rade preukazovala predloženou fotodokumentáciou (čl. 469 až 470 spisu). V súvislosti
s vykonanými stavebnými a technickými zmenami zo strany žalobkyne treba zdôrazniť, že tieto boli
vykonané bez vedomia predchádzajúcich vlastníkov nehnuteľností evidovaných na Liste vlastníctva č.
XXXXX, v prospech ktorých bolo zriadené vecné bremeno práva prechodu a prejazdu cez pozemok
parcelné č. 345 vo vlastníctve žalobkyne. V danom prípade súd musí tiež konštatovať, že sa nejedná

o trvalú zmenu, čo vyplýva aj z bodu II. 2 znaleckého posudku č. 1/2023 znalca G. R. R., PhD –
zhodnotenie technického stavu dufartu, a je tak možné stav prinavrátiť do pôvodného stavu pred
úpravami realizovanými žalobkyňou bez súhlasu právnych predchodcov žalovanej v 1. rade. Podľa
názoru súd v danom prípade žalobkyňa postupovala tak, že fakticky znemožnila žalovanej v 1. rade a jejprávnej predchodkyni právo prejazdu motorovými vozidlami, a tým aj nerešpektovala svoje povinnosti
vyplývajúce jej ako aktuálnej vlastníčke zaťaženej nehnuteľnosti z charakteru vecného bremena.
58. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobkyne, že zmeny vlastníckych pomerov, rozširovanie okruhu

osôb, ktoré sú oprávnené vstupovať cez pozemok, sú ďalšími dôvodmi odôvodňujúcimi zmenu pomerov,
pretože z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, žalovanej
v 1. rade a jej právnych predchodcov boli prevádzkované ambulancie, lekáreň, a na základe nájomnej
zmluvy uzavretej so žalovanou v 2. rade boli využívané nebytové priestory v objekte na Moyzesovej
32 v Košiciach aj napr. na poskytovanie služieb vo vedení účtovníctva (čl. 170 spisu). Práve naopak

z vykonaného dokazovania je zrejmé, že zmenami vykonanými žalobkyňou v dufarte je prejazd dufartom
momentálne motorovými vozidlami vylúčený, a preto aj k zvýšenému počtu užívateľov dufartu, a aj
prejazdu motorovými vozidlami nedochádza.
59. Podľa žalobkyne je ďalšou skutočnosťou odôvodňujúcou zmenu pomerov skutočnosť, že dňa
30.4.2014 Mesto Košice vydalo rozhodnutie č. A/2014/00693-06/I/KUS o umiestnení stavby „Bytový
dom M32“ na pozemku parcela KN-C č. 347/1 a 347/2 v katastrálnom území I. A., pričom podľa

rozhodnutia navrhovaná stavba je novostavbou bytového domu s 5-mi samostatnými bytovými
jednotkami, ktorého súčasťou je 6 parkovacích miest, na pozemku parcelné číslo 347/1 v katastrálnom
území I. A., a preto v prípade výstavby daného bytového domu by sa v ďalšom významnom rozsahu
zvýšil počet užívateľov prístupu cez pozemok v jej vlastníctve, teda schválená zmena vo využívaní
daného územia je ďalšou významnou okolnosťou odôvodňujúcou zmenu pomerov pre účely aplikácie

ust. § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z predložených listinných dôkazov stranami sporu však
vyplynulo, že rozhodnutím Mesta Košice ako vecne a miestne príslušného stavebného úradu zo dňa
23.1.2020 bolo stavebné konanie vo veci povolenia stavby prerušené na dobu 60 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia, pričom nebolo v konaní ani tvrdené a ani preukázané, že by stavebné konanie vyústilo
do vydania stavebného povolenia. K priebehu stavebného konania sa vyjadril aj svedok G. L. O.,

ktorý uviedol, že na projekte výstavby bytového domu sa zúčastnil ako projektant, predkladal žalobkyni
a jej manželovi rôzne aj komplikované návrhy týkajúce sa dufartu, pričom žalobkyňa nebola naklonená
žiadnej dohode, a keď v dufarte bola vybudovaná žalobkyňou rampa, nevidel už priestor na žiadne
kompromisné riešenia. Možno tak skonštatovať, že keďže k výstavbe bytového domu nedošlo, zmena
pomerov v smere naznačenom žalobkyňou tak nenastala.

60. Ďalším dôvodom pre zmenu u´pravy rozsahu a obsahu vecne´ho bremena podľa žalobkyne je, že
dufart (stavebne a staticky) nespĺňa požiadavky pre prejazd motorových vozidiel, ktorým by mohli byť
spôsobené vážne statické poruchy jestvujúceho objektu, a zároveň by mohlo dôjsť k vážnemu
poškodeniuvšetkýchinžinierskychsietívedených vpodložídufartu,anapodporusvojhoskutkového
tvrdenia do konania predložila znalecký posudok č. 1/2023 znalca G. R. R., L. zo dňa 31.3.2023.

61. Na tomto mieste súd uvádza, že Civilný sporový poriadok vychádza zo zásady voľného hodnotenia
dôkazov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si súd urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického
myšlienkového postupu.
62. Treba prisvedčiť argumentácii žalovanej v 1. rade, že znalec v znaleckom posudku len uviedol

všeobecné tvrdenia bez zistenia a zhodnotenia relevantných údajov, skutkových okolností, bez uvedenia
akýchkoľvek výpočtov, použitých metód. V posudkovej časti znalec uviedol len všeobecné informácie
opredmetnommeštianskomdomenachádzajúcomsanaA.Q.XXE.D.avšeobecnezhodnotiltechnický
stav dufartu.
63. Nie je bez významu, že znalec v znaleckom posudku predloženom žalobkyňou nedodržal líniu

znaleckého dokazovania a zákonom nedovoleným spôsobom presiahol znalecké kompetencie, keď sa
vyjadril k právnej otázke, keď uviedol, že právo prejazdu cez pozemok parcela č. 345 pre majiteľa
pozemkov parcela č. 347/1 a parcela č. 347/2 bol v katastri zapísaný v rozpore s príslušnou legislatívou
a bez overenia si skutkového stavu, čím vznikla pochybnosť o objektivite podaného znaleckého
posudku.

64. Ak aj žalobkyňa tvrdí, že jej môže vzniknúť škoda, resp. jej už vznikla škoda v súvislosti s realizáciou
inžinierskych sietí v dufarte uložených zo strany právnych predchodcov žalovanej v 1. rade, toto sa
v konaní nepreukázalo. Žalobkyňa nepreukázala, že by v konaní vyzvala právnych predchodcov
žalovanej v 1. rade k náhrade akejkoľvek vzniknutej škody resp. k navráteniu do pôvodného stavu.
65.Žalobkyňazrušenievecnéhobremenaspočívajúcehovpráveprejazduodôvodňovalapoukazovaním

na Dopravno – inžinierske posúdenie pre účely stavebného povolenia G. L. M. z októbra 2017 a
Dopravno – inžinierske posúdenie a Dopravno – technické posúdenie objektu bytového domu z apríla
2023. Žalovaná v 1. rade odborné vyjadrenie G. L. M. z apríla 2023 spochybnila, predložené vyjadrenia
podľa jej názoru sú nepreskúmateľné, pričom zdôraznila, že rovnako ako znalec G. R. R. L. posudzovalprávne otázky, keď na strane 2. svojho odborného vyjadrenia uviedol, že právo prejazdu cez pozemok
parcelné č. 345 pre majiteľa pozemkov parcelné č. 347/1 a parcelné č. 347/2 bol v katastri zapísaný
v rozpore s príslušnou legislatívou a bez overenia skutkového stavu. Treba prisvedčiť žalovanej v 1.

rade, že G. L. M. s najväčšou pravdepodobnosťou prevzal niektoré konštatovania na základe informácii
od žalobkyne, keď na strane 7. vyjadrenia uvádzal, že: „ Z tohto dôvodu sa vjazd do brány motorovými
vozidlami majiteľom objektu Moyzesova 32 na parc. č. 345 v súčasnosti nevyužíva, ani v minulosti
nevyužíval“. S predloženým Dopravno – inžinierskym a dopravno – technickým posúdením sa súd
oboznámil, a tento vzal do úvahy pri svojom rozhodovaní, ale rovnako sa oboznámil so znaleckým

posudkom znaleckej organizácie JHS s.r.o. č. 329/2023 vo veci možnosti prejazdu motorových vozidiel
cez existujúci prejazd v stavbe súp. č. XXXX zo dňa 26.5.2023, ktorý do konania predložila žalovaná
v 1. rade, z ktorého vyplynul záver, že existujúci podjazd je spôsobilý na prejazd osobných motorových
vozidiel. Z prílohy znaleckého posudku, v rozpore s tvrdeniami G. L. M. o neakceptovateľnosti vjazdu
a výjazdu do a z dufartu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti dopravy v dotknutom úseku už v minulosti,
vyplýva, že Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát oznámilo

Magistrátu mesta Košice, Referátu dopravy listom zo dňa 31.1.2012, že súhlasí s dostavbou dvorovej
časti objektu na Moyzesovej ul. 32 v Košiciach za podmienky osadenia zvislého trvalého dopravného
značenia „C2“ pri výjazde z objektu, osadenia zvislého trvalého dopravného značenia „B27b“ po pravej
strane komunikácie ul. A. v smere na Rastislavovu pred vjazdom do predmetného objektu, osadenia
dopravného značenia „A34“ v elektronickom svetelnom vyhotovení napr. v koordinácii s elektronickou

rampou z dôvodu blízkosti situovania vjazdu (výjazdu) objektu k priľahlej križovatke ul. Moyzesova –
Poštová a zabezpečenia bezkolízneho vjazdu (výjazdu) vozidiel z objektu (Moyzesova 38). Vzhľadom
na existenciu podobných motorovými vozidlami prejazdných dufartov na Moyzesovej ulici a závery
znaleckého posudku znaleckej organizácie JHS s.r.o. č. 329/2023 je možné dospieť k záveru, že prejazd
osobných motorových vozidiel, motocyklov a bicyklov dufartom nie je vylúčený.

66. Z obhliadky na mieste samom vykonanej dňa 17.2.2023 súd zistil, že žalovaná v 1. rade
nevie realizovať prístup na svoje pozemky parcelné č. 347/1 a parcelné č. 350 z Hradbovej ulice
(fotodokumentácia čl. 443 – 445 spisu), a nevie ich realizovať ani z L. Q. (čl. 446 a čl. 447 spisu).
Jediný prístup má žalovaná v 1. rade na svoje pozemky, a to len pešo (prístup motorovými vozidlami
je vzhľadom na realizované zmeny v dufarte vylúčený) cez pozemok parcelné č. 345 vo vlastníctve

žalobkyne, ktorý je zaťažený v katastri nehnuteľností zapísaným vecným bremenom. Ak aj žalobkyňa
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdila, že žalovaná v 1. rade vie realizovať prístup na
svoje pozemky motorovými vozidlami aj z Hradbovej ulice, ktorú skutočnosť mala preukazovať priložená
fotodokumentácia, na ktorej sa nachádza bager, toto tvrdenie sa vykonanou obhliadkou ukázalo ako
nepravdivé. Hradbovú ulicu totiž lemuje hradbový múr, zapísaný do zoznamu kultúrnych pamiatok,

a zrejme prítomnosť stavebných mechanizmov, na ktoré poukazovala žalobkyňa, súvisela so stavebnou
činnosťou vlastníka susedného pozemku – parcelné č. 337/9 (čl. 446 a 447 spisu), ktorého správca
umožnilajprístupnapozemok–parcelnéč.350vovlastníctvežalovanejv1.rade,anaktorúpoukazoval
štatutárny zástupca žalovanej v 1. rade a svedok G. A. L..
67. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo situácie, ktorá je v čase rozhodovania ako aj zo situácie, ktorá

existovala v čase zriadenia vecného bremena. Tvrdenia žalobkyne o hrubom nepomere medzi vecným
bremenom (povinnosťou každodobého vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti strpieť prejazd k oprávnenej
nehnuteľnosti) a výhodou vyplývajúcou z vecného bremena (právom prejazdu v prospech každodobého
vlastníka oprávnenej nehnuteľnosti) neboli preukázané. Ak žalobkyňa vykonávala účelovo zmeny na
zaťaženom pozemku, ktorými zabránila realizovať právo prejazdu, nemožno konštatovať, že došlo

knaplneniuzákonnýchpodmienokprezrušenieresp.obmedzenievecnéhobremena.Navyšežalobkyňa
nadobudla nehnuteľnosť zaťaženú vecným bremenom na základe darovacej zmluvy zo dňa 30.6.2016,
bola si plne vedomá, že nadobúda nehnuteľnosti zaťažené a bude musieť strpieť obmedzenia
vyplývajúce z vecného bremena, nakoľko táto skutočnosť vyplývala z ustanovení darovacej zmluvy.
68. K uplatnenej námietke premlčania zo strany žalobkyne súd uvádza, že súdna prax pripustila, že

zmenou,nazákladektorejmožnožiadaťsúd,abyvecnébremenozrušil,jepremlčanievecnéhobremena
spolu so vznesenou námietkou premlčania.
69. Premlcˇanie pra´va zodpovedaju´ceho vecne´mu bremenu za´kon neviazˇe na jeho uplatnenie na
su´de, ale na skutocˇnostˇ, zˇe uvedene´ pra´vo nie je po za´konom predpokladanu´ dobu vykona
´vane´. Premlcˇacia doba v pri´pade vecne´ho bremena zacˇi´na plynu´tˇ denˇ nasleduju´ci po tom,

cˇo bolo pra´vo zodpovedaju´ce vecne´mu bremenu vykona´vane´ naposledy. Kedˇzˇe vecne´ bremeno
opra´vneny´ subjekt opra´vnˇuje k urcˇite´mu spra´vaniu (uzˇi´vaniu nehnutelˇnosti), zacˇiatok plynutia
premlcˇacej doby je urcˇeny´ dnˇom, kedy opra´vneny´ z vecne´ho bremena sa takto spra´val naposledy
bez zretelˇa, cˇi v dˇalsˇom realizovani´ pra´va mu povinny´ zabra´nil alebo cˇi uvedene´ opra´vnenie z vlastnej vo^le prestal vykona´vatˇ. Premlcˇanie pra´va zodpovedaju´ceho vecne´mu bremenu
spo^sobuje nevykonatelˇnostˇ pra´va. Nevykonatelˇnostˇ pra´va pokialˇ za´pis vecne´ho bremena v
katastri nehnutelˇnosti nadˇalej trva´ spo^sobuje hruby´ nepomer medzi vy´hodou opra´vnene´ho a

povinnostˇou povinne´ho subjektu a je do^vodom na zrusˇenie vecne´ho bremena v zmysle § 151p ods.
3 Občianskeho zákonníka. Na´hradu za zrusˇenie vecne´ho bremena v pri´pade premlcˇane´ho pra´va
mozˇno odoprietˇ s poukazom na rozpor s dobry´mi mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
70. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že toto právo nie je premlčané, a bolo realizované
právnou predchodkyňou žalovanej v 1. rade v lehote 10 rokov pred podaním žaloby, ktorú skutočnosť

preukázala žalovaná v 1. rade predloženou fotodokumentáciou (čl. 321 až 323 spisu). Opak tvrdený
žalobkyňou preukázaný nebol.
71. Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade súd žalobu zamietol pre nedostatok jej pasívnej vecnej legitimácie
v spore.
72. Jedny´m zo za´kladny´ch predpokladov u´spesˇnosti zˇaloby ako takej je, zˇe strany maju´ vecnu´
legitima´ciu. Vsˇeobecne mozˇno uviestˇ, zˇe vecnou legitima´ciou treba rozumietˇ stav vyply´vaju´ci z

hmotne´ho pra´va, kedy jedna strana civilne´ho su´dneho konania (zˇalobca) je subjektom hmotnopra
´vneho opra´vnenia, o ktore´ v konani´ ide (je akti´vne vecne legitimovany´) a strana na opacˇnej
procesnej strane (zˇalovany´) je subjektom hmotnopra´vnej povinnosti (je pasi´vne vecne legitimovany
´). Azˇ samotne´ konanie uka´zˇe, cˇi procesnopra´vna dvojica (zˇalobca a zˇalovany´) je totozˇna´ s
dvojicou hmotnopra´vnou, t. j. cˇi zˇalobca a zˇalovany´ su´ v konani´ vecne legitimovani´, a teda cˇi su´

u´cˇastni´kmi hmotnopra´vneho vztˇahu, o ktorom su´d v spore rozhoduje.
73. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol u´cˇastni´kom hmotno-pra´vneho vztˇahu,
o ktory´ v konani´ ide; stacˇi´, ak poda´ zˇalobu (v takom pri´pade sa sta´va zˇalobcom) alebo aby bola
proti nemu podana´ zˇaloba (v takom pri´pade sa sta´va zˇalovany´m).
Cˇi vsˇak bude zˇalobca v spore u´spesˇny´, za´visi´ od toho, cˇi je u´cˇastni´kom hmotno-pra´vneho

vztˇahu, z ktore´ho vyvodzuje zˇalobou uplatneny´ na´rok. O nedostatok akti´vnej vecnej legitima
´cie ide vtedy, ak ten, o kom zˇalobca tvrdi´, zˇe je nositelˇom hmotno-pra´vneho opra´vnenia (sa
´m zˇalobca), nie je nositelˇom hmotno-pra´vneho opra´vnenia, o ktore´ v konani´ ide. Iny´mi slovami
povedane´, akti´vnou vecnou legitima´ciou sa rozumie take´ hmotnopra´vne postavenie, z ktore´ho vyply
´va subjektu - zˇalobcovi ni´m uplatnˇovane´ pra´vo (na´rok), respekti´ve mu vyply´va procesne´ pra

´vo si tento hmotnopra´vny na´rok uplatnˇovatˇ. Presku´mavanie vecnej legitima´cie, cˇi uzˇ akti´vnej
(existencia tvrdene´ho pra´va na strane zˇalobcu), alebo pasi´vnej (existencia tvrdenej povinnosti na
strane zˇalovane´ho) je imanentnou su´cˇastˇou kazˇde´ho su´dneho konania. Su´d vecnu´ legitima
´ciu sku´ma vzˇdy aj bez na´vrhu a aj v pri´pade, zˇe ju zˇiadna zo stra´n nenamieta (vidˇ rozsudok
Najvysˇsˇieho su´du Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo/205/2009.)

74. Súd ako dôvodnú vyhodnotil námietku žalovanej v 2. rade, že nie je vo veci pasívne vecne
legitimovaná, nakoľko zriadené vecné bremeno rozsudkom okresného súdu v konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov žalovanej v 2. rade a J. A. K. B. F. nebolo viazané
na konkrétnu osobu (žalovanú v 2. rade), ale bolo viazané na nehnuteľnosť. Z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že súčasným vlastníkom nehnuteľnosti – parcely 347/1 a 347/2 a zároveň aj oprávneným

z vecného bremena je žalovaná v 1. rade.
75. Ďalšie argumenty strán sporu súd považoval za nadbytočné, bez potreby sa k nim osobitne
vyjadrovať. Aj podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam.
76. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a

účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
77. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
78. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.
79. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
80. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak bola v konaní úspešná strana zastúpená

advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta.
81. Vzhľadom k uvedenému súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a plne úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%,o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, 34C/39/2021 18
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti).