Uznesenie – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721202648
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8721202648.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov
JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený Advokátska kancelária Hudzík & Partner s.r.o., so sídlom
Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, proti žalovanej D. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C.
XXX, XXX XX C., právne zastúpená JUDr. Mária Dideková, advokátka, so sídlom Zdravotnícka 2, 058 01

Poprad, IČO: 52 866 742, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 21C/44/2021 – 418 z 09. 02. 2024,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol následovne:

„I. Z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu sa do výlučného vlastníctva
žalovanej D. B., narodenej XX. XX. XXXX p r i k a z u je :
a) nehnuteľnosť - rodinný dom, súpisné č. XXX, postavený na parcele registra „C“ KN XXX/XX o výmere
143 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
b) nehnuteľnosť - parcela registra „C“ KN XXX/XX o výmere 670 m2 - orná pôda,

c) nehnuteľnosť - parcela registra „C“ KN XXX/XX o výmere 228 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
d) nehnuteľnosť - parcela registra „C“ KN XXX/XX o výmere 135 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
všetky zapísané na LV č. XXX pre k.ú. C., obec C., okres E..

II. Na vyrovnanie podielu je žalovaná p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 133 600,- eur a sumu
667,70,- eur ako vnosy žalovaného v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna z procesných strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.“

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že rozhodol podľa ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 – 3, § 150
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), článku 8, § 15 ods. 1, 2, § 215 ods. 1 Civilného sporového
poriadku(ďalejlen„CSP“).Vdôvodochďalejuviedol,žepredmetomsporubolovyporiadanieBSMmedzi

stranami sporu za stavu k času právoplatného rozsudku o rozvode manželstva. Ďalej tiež uviedol, že
vychádzal z obsahu celého konania a dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť tak, že podiely oboch
strán sporu sú rovnaké, keďže nezistil žiadne dôvody pre použitie zásady disparity. Tento princíp parity
bol aj stranami sporu akceptovaný. Ďalšou otázkou bolo, že žalobca a žalovaná žiadali, aby súd pri
vyrovnaní majetku zohľadnil ich výlučné investície do spoločného majetku, teda tzv. vnosy. Predmetom
konania boli len nehnuteľnosti a vklady, teda finančné prostriedky, keďže hnuteľné veci netvorili masu

BSM, tzn. že faktickým užívaním vecí boli vyporiadané, a táto skutočnosť v konaní ani sporná nebola.
Do masy BSM nesporne patril rodinný dom s príslušenstvom, v kat. úz. C., v hodnote akceptovanejpodľa znaleckého posudku vo výške 251 000,- eur. Ďalšie aktívum bol stav na realitnom fonde 365 invest
banky, ku dňu rozvodu vo výške 45 267, 37 eur, vedený na meno žalovanej.

3. V E. F. F., D. strany sporu založili počas trvania manželstva stavebné sporenie pre syna A., ktorý
bol v roku založenia (2009) mal. dieťaťom. Žalobca tvrdil, že uvedené aktívum 45 267,37 eur patrí do
BSM a preto mu prináleží 1. Žalovaná uviedla, že prostriedky boli určené pre syna ako sporiaci účet,
na ktorý zasielala finančné prostriedky vo vhodnom čase od svojich rodičov, ktoré boli určené vnukom.
Zároveňdokazovanímbolonespornezistenévovzťahukdanémuúčtu,žepočasmanželstvabolzobratý

medziúver vo výške 16 200,- eur, ktorý bol zároveň splatený počas manželstva. Žalovaná nesúhlasila
aby uvedené prostriedky v sume 45 267,37 eur boli zahrnuté do masy BSM.

4. Súd prvej inštancie prijal záver, že prostriedky týkajúce sa uvedeného stavebného sporenia, ktorých
účelboldaný,určenýsporovýmistranamipočasmanželstvanepatriadoBSM.Tietopeňažnéprostriedky
je potrebné považovať za peňažné prostriedky detí (de facto deťom darované). Čo sa týka však

poskytnutého medziúveru v rámci stavebného sporenia, získaného a splateného počas manželstva v
sume 16 200,- eur, mal súd zato že patrí do masy BSM a žalovanému prináleží na vyrovnanie podielu
1 suma 8 100,- eur. Zvyšnú časť sporenia súd nepojal do masy BSM.

5. Vykonanie navrhovaných dôkazov žalovanou týkajúcich sa stavu účtov žalobcu a jeho bývalej

obchodnej spoločnosti D. G. F. pred rozvodom manželstva na preukázanie skutočností, že žalobca sa
zbavoval majetku, súd považoval pre rozhodnutie vo veci za irelevantné. Predmetom vyporiadania BSM
je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a existovalo v čase jeho zániku, teda ku dňu právoplatnosti
rozsudku súdu o rozvode manželstva strán, ku dňu 02. 07. 2021. Týkalo sa to aj stavu účtov v čase
zániku manželstva ku dňu 02. 07. 2021.

6. Sporové strany žiadali súd aby prihliadol na ich osobné vnosy do BSM. Žalobca uznal vnosy žalovanej
vo výške 7 300,- eur (1*100 000,- Sk, 3*20 000,- Sk a 60 000,- Sk na doplatenie bytu) bez ich
preukazovania žalovanou v súdnom konaní. Uvedený prejav však podmienil tým, že pokiaľ žalovaná
nebude namietať jeho výlučné tvrdené vnosy do BSM. Vnosy žalobcu však žalovanou rozporované boli.

7. Žalobcom tvrdené vnosy mali predstavovať jeho výlučné prostriedky z predaj garáže v sume 5 974,91
eur (180 000,- Sk), za 1-izbovy byt 6 638,78 eur (200 000,- Sk), predaj novinového stánku v sume 5
974,91 eur (180 000,- Sk), kúpa pozemku na ktorom stojí rodinný dom na základe daru od matky v sume
3 319,40 eur (100 000,- Sk), doplatok na kúpu 3-izbového 2 987,45 eur (90 000,- Sk). Teda celkovo

tvrdené vnosy žalobcu mali predstavovať sumu 24 895,44 eur.

8. Žalovanej tvrdené vnosy mali predstavovať sumu 7 300,- eur, ktoré nepreukázala. Zostali v rovine
tvrdení, čím súd prvej inštancie dospel ku konštatovaniu, že neuniesla dôkazné bremeno.

9. Žalobca pri tvrdení vnosu z predaja garáže súp. č. XXXX, postavenej na parcele registra „C“ č.
XXXX/XXX, LV č. XXXX, predložil súdu listinný dôkaz Dohodu o cene s kupujúcim A. E., ktorá znela
na kúpnu cenu 5 974,91 eur (180 000,- Sk). Žalovaná nespochybňovala vnos žalobcu, ale jeho výšku,
preto dôkaz a tvrdenie o kúpnej cene vyvrátila vyžiadaným listinným dôkazom z katastra nehnuteľností,
prostredníctvom súdu o výťažku z predaja. Z dodatočného listinného dôkazu Kúpnej zmluvy spísanej

formou notárskej zápisnice, ktorej predmetom bol odplatný prevod garáže na manželov E. vyplynulo, že
skutočná kúpna cena bola 1 335,40 eur (40.230,- Sk). Kúpna cena vyplýva zo zmluvy, ktorá bola riadne
podpísaná, úradne osvedčená a zavkladovaná. Aké pohnútky viedli žalobcu k obmeňovaniu kúpnej
ceny, je pre dané konanie irelevantné. Súd prvej inštancie mal preto za preukázaný vnos žalobcu do
spoločného majetku v sume 1 335,40 eur, z toho naňho pripadajúca suma na vyrovnanie 1 (keďže pri

vnose ide o zhodnotenie majetku tvoriaceho BSM - poznámka súdu) 667,70 eur. Žalovanú zaviazal
vyplatiť žalobcovi sumu 667,70 eur, keďže jej súd prikázal do vlastníctva nehnuteľnosti.

10.Ďalšítvrdenývnoszískanýžalobcomvsumekúpnejcenyza1-izbovýbyt6638,78eur(200000,-Sk),
predaj novinového stánku v sume 5 974,91 eur (180 000,- Sk), kúpa pozemku na ktorom stojí rodinný

dom na základe daru od matky v sume 3 319,40 eur (100 000,- Sk), doplatok na kúpu 3-izbového 2
987,45 eur (90 000,- Sk), žalovaná nerozporovala čo do základu, ale do výšky. Postrádala preukázanie
tvrdení žalobcu.11. Súd prvej inštancie vnosy vo vzťahu k 1-izbového bytu nezohľadnil vo vyporiadavaní BSM, keďže
nebola preukázaná výška osobného vnosu žalobcu v podobe výťažku z predaja jeho 1-izbového bytu.
Žalobcanepreukázalkúpnucenu,zaktorúbytvtomčasepredal. Súdprvejinštancie žalobcovetvrdenia

týkajúce sa predaja 1-izbového bytu a vkladu do výmeny 3-izbového bytu považoval za nepreukázané.
Nevzaldoúvahytvrdeniatýkajúcesadorovnávaniakúpnejceny.Rovnakopristupovalsúdprvejinštancie
k vyhodnocovaniu a nepriznania vnosov žalobkyne v sume 7 300,- eur, ktoré žiadnym spôsobom neboli
preukázané a zostali v rovine tvrdenia.

12. Zároveň súd prvej inštancie nepovažoval za preukázaný vnos žalobcu z predaja novinového stánku
v hodnote 5 974,91 eur. Žalovaná nepoprela základ vnosu z predaja novinového stánku ale jeho výšku.
Bolo teda na žalobcovi túto výšku preukázať, nie na žalovanej. Žalobca dôkazné bremeno neuniesol.
Čestné osobné prehlásenie žalobcu a jeho matky nepovažoval za dostatočný dôkaz pre priznanie tohto
nároku. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca len tvrdil výťažok z predaja, ale uvedené žiadnym
relevantným spôsobom však nepreukázal. Dôkaz ním predložený čestné prehlásenie matky žalobcu

nemožno považovať za takýto dôkaz o výťažku, pretože matka žalobcu nebola účastníčkou zmluvného
vzťahu medzi prevodcom a nadobúdateľom stánku a vedomosť matky žalobcu je podmienená tým, čo
jej povedal jej syn.

13. Žalobca tvrdil svoj osobný vnos v sume 3 319,40 eur (100 000,- Sk) z darovaných prostriedkov,

ktorú sumu použil na kúpu pozemku. Kúpna cena však bola zmluvne dojednaná v sume 20 660,- Sk
(685,79 eur). Darovanie prostriedkov na kúpu pozemku patriaceho do BSM žalobca nepreukázal, a
preto mal súd za to, že nemožno požadovaný vnos zohľadniť. Na preukázanie svojich tvrdení o vnose
nepostačovalo čestné vyhlásenie matky žalobcu, ale či matka v danom čase mohla a disponovala reálne
takýmito prostriedkami a akú povahu pôvodu mali.

14. K čestným prehláseniam, ktoré predkladali procesné strany v danom spore, súd prvej inštancie
uvádza, že takýto listinný dôkaz nie je postačujúci, pokiaľ nie je preukázané, či osoby, ktoré darovali
finančné prostriedky mohli aj reálne disponovať takou deklarovanou čiastkou peňazí a túto skutočnosť
aj preukázať napr. výpismi z účtov, inými príjmovými výdavkovými dokladmi. Takéto listiny na podporu

čestných prehlásení v spore produkované neboli. Preto súd prvej inštancie na nich neprihliadal.

15. Záverom konštatoval, že pristupoval spravodlivo a objektívne k obom stranám sporu, a vychádzal
z preukázaných skutočností, ak sa niektorá nepreukázala, vychádzal z toho, že nebolo unesené
dôkazné bremeno. Preto pri vnosoch akceptoval len sumu 667,70 eur. Pokiaľ išlo o finančné prostriedky

akceptoval len výšku medziúveru vo výške 16 200,- eur. Rozhodol tak, že rodinný dom s príslušenstvom
prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej a ju zaviazal po odpočítaní polovice prostriedkov tvoriacich
BSM a pripočítaní vnosu žalobcu do spoločného majetku v celkovej sume 267,07 eur.

16. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa ust. § 251, § 255 ods. 1 a ust. § 262 ods. 1, 2 CSP.

17. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Vyčítal súdu prvej
inštancie vo vzťahu k vnosom nesprávne skutkové aj právne zistenia. Poukázal na to, že vlastne
žalovaná nespochybnila vnosy žalobcu z garáže jednoizbového bytu, novinového stánku a pozemku
s rodinným domom, ale spochybnila ich výšku a uznal vnosy žalobcu len vo výške hodnoty garáže, ktorá

predstavovala kúpnu zmluvu zadokladovanú do katastra. Vo vzťahu k finančným prostriedkom považuje
celý rozsudok za nepreskúmateľný. Z týchto dôvodov nemôže ani argumentovať v odvolacom konaní
odvolacími námietkami. Na jednej strane súd mal za to, že stavebné sporenie a prostriedky tam dané
nepatria do masy BSM, na druhej strany medziúver vyplývajúci z tejto zmluvy do masy BSM zahrnul.
Považoval finančné prostriedky, ktoré boli na účtoch strán sporu, že ide o dar synom, respektíve deťom,

ale nijako to právne nezdôvodnil. Pokiaľ žalovaná darovala synovi 43 824,86 eur, v čase dňa vyhlásenia
rozsudku o rozvode manželstva, takýto právny úkon považuje žalobca za neplatný, keďže presiahol
rámec bežných vecí, a preto jej neplatnosti sa aj dovoláva. Domnieva sa, že celé finančné prostriedky
patria do BSM. Pokiaľ ide aj o deklarované vklady rodičov pre účely stavebného sporenia synov, existujú
tu značné rozpory, ktoré neboli spôsobom súdu vysvetlené.

18. To, že išlo o finančné prostriedky patriace do masy BSM svedčí aj fakt, že podielnikom vo fonde
bola žalovaná. Rovnako vzhľadom na predložené čestné prehlásenie rodičov žalovanej a vyjadrenie
žalovanej nebolo preukázané, aby žalovaná finančné prostriedky, ktoré získala od rodičov poukázala naúčet sporenia. Za obdobie rokov 2011 až 2018 mala žalovaná podľa čestného prehlásenia do sporenia
z prostriedkov rodičov vložiť sumu 21 000,- eur. Z vykonaného dokazovania však je zrejmé (tvrdenie
právnej zástupkyne), že ku do 12/2018 bolo na stavebnom sporení nasporených 9 978,- eur. Z čestného

prehlásenia A. B. ml. vyplýva, že mali od starých rodičov dostať sumu až 24 000,- eur. Navyše je
zaujímavé, prečo žalobkyňa nepreviedla stavebné sporenie na synov po dovŕšení dospelosti ( u syna
A. v roku 2012 ), ale až v deň vyhlásenia rozsudku o rozvode manželstva.

19. Porovnaním čestného prehlásenia rodičov žalovanej, ako aj výpisu z majetkového účtu žalovanej

zo dňa 22. 06. 2022 tiež môžeme zistiť rozpory. V roku 2014 bol vklad od fondu 6 000,- eur, od rodičov
mala získať 7 000,- eur, roku 2015 bol vklad do fondu 7 000,- eur, od rodičov mala získať 2 000,- eur.
Roky 2016 a 2017 tam nie sú uvádzané.

20. Ďalej žalobca nevie, akým spôsobom sa súd prvej inštancie vysporiadal s vkladmi žalovanej vo výške
10 000,- eur a 2 * 5 000,- eur. K týmto vkladom sa žalovaná vôbec nevyjadrila, išlo o vklady za trvania

manželstva a tieto sumy sa v čestnom prehlásení rodičov žalovanej neuvádzajú. Žalobca má za to, že
tieto vklady v sume 20 000,- eur patria do masy BSM. Z napadnutého rozhodnutia sa však nedozvedá,
ako sa súd prvej inštancie s týmto zistením vysporiadal.

21. Pokiaľ išlo o predaj garáže a jej vnos nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, rovnako vo

vzťahu k predaju novinového stánku, jednoizbového bytu a kúpy pozemku pod rodinným domom. Preto
navrhol zrušiť vec a vrátiť na ďalšie konanie.

22. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. V E. F. F., D. (ďalej len „E.“) strany sporu založili počas
trvania manželstva stavebné sporenie pre ich syna A., ktorý bol v roku založenia (2009) mal. dieťaťom.

Na stavebné sporenie nechala žalovaná zasielať aj prídavky, ktorých poberateľkou bola ona. Do 12/2018
bolo na stavebnom sporení nasporených 9 978,- eur. Cieľová suma sporenia činila 18 000,- eur. Nie je
pravdou tvrdenie žalobcu v odvolaní, že z vyjadrenia E. z 23. 06. 2022 je zrejmé, že od 29. 12. 2009 bol
majiteľom stavebného sporenia žalobca, a to až do 20. 12. 2018. Žalovaná tvrdila a v konaní pred súdom
prvého stupňa toto tvrdenie žalobca nikdy nerozporoval, že stavebné sporenie v E. F. F. bolo založené

na syna strán sporu - A. B. H., nar. XXXX. Žalovaná predkladá Zmluvu o stavebnom sporení zo dňa
29. 12. 2009, z ktorej je táto skutočnosť jasná a nespochybniteľná. O sporení v E. žalobca samozrejme
mal vedomosť (hoci v doterajšom konaní tvrdil opak a v odvolaní dokonca tvrdí, že stavebné sporenie
patrilo pôvodne jemu). Navyše vklad z 03. 12. 2019 bol poukázaný do E. samotným žalobcom z jeho
účtu, keďže žalovaná bežný účet v banke nemala.

23. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie uviedla, že založila účet v E. I. (aktuálne XXX.I.,
D.) - fond a od roku 2014 naň začala vkladať prostriedky darované svojimi rodičmi jej synom. Počnúc
rokom 2014 až do roku 2018 naň postupne vložila finančné prostriedky, ktoré boli darované jej rodičmi
obom jej synom v priebehu toho ktorého roku k ich sviatkom a pri rôznych príležitostiach. Rodičia

žalovanej touto formou mali aj záujem usporiadať do budúcna vzťahy v rodine pre prípad dedenia.
Vklady do realitného fondu boli realizované tak, ako vyplývajú z predloženého výpisu z banky. Uvedený
postup žalovaná považovala za výhodný z hľadiska zhodnotenia financií s tým, že obaja synovia budú
mať pre prípad ich osamostatnenia aspoň niečo našetrené. Nie je preto podľa žalovanej rozporný -
čo tvrdil v odvolaní žalobca - spôsob a termíny vkladania jednotlivých vkladov do fondov. Žalovaná

predložila čestné prehlásenie svojich rodičov a vysvetlila prečo a ako realizovala jednotlivé vklady v
danom období. Žalovaná taktiež produkovala čestné prehlásenie syna strán sporu, ktorý uviedol, že mal
vedomosť o prevedení financií so stavebného sporenia do fondu, vrátane čerpaného medziúveru, a že
tietoprostriedkypovažovalzasvojeabratoveataktomutoboloprezentovanéstarýmirodičmiajrodičmi.
K uzavretiu darovacej zmluvy medzi žalovanou a synom A., došlo v danom období práve z dôvodu vážne

a nezvratne narušených vzťahov medzi manželmi a najmä kvôli opakovaným vyjadreniam žalobcu, že
rodina nedostane nič a všetko prepíše na svoju priateľku (teraz manželku). Žalovaná zdôrazňuje, že v
konaní pred súdom prvej inštancie žalobca platnosť darovacej zmluvy nespochybnil a navyše konajúci
súd vo svojom rozhodnutí z tejto darovacej zmluvy nevyvodil záver, že predmet daru ako celok patrí
výlučne synovi strán sporu a nepatrí do BSM. Naopak súd v tomto smere vychádzal z výpisov z E.

a fondu, ako aj z výpovede žalovanej a ďalších dôkazov a dospel k záveru, že medziúver čerpaný a
splácaný počas trvania manželstva do BSM patrí, pričom tento bol aj zohľadnený vo vyrovnacom podiely
určenom na vyplatenie žalobcovi, avšak prostriedky zo stavebného sporenia a darované starými rodičmi
svojim vnukom do BSM nepatria.24. K osobným vnosom žalobcu žalovaná uvádza opakovane, že nespochybňovala vnosy žalobcu,
avšak výška vnosov prezentovaná žalobcom ňou spochybňovaná bola od počiatku. Vo vzťahu ku

garáži prevedenej počas trvania manželstva z výlučného vlastníctva žalobcu na nadobúdateľov E.,
žalovaná nepovažovala žalobcom predloženú Dohodu o cene za relevantný dôkaz o výške vnosu.
Žalovaná si nepamätala presnú sumu, ktorú žalobca takto nadobudol, avšak vzhľadom na ceny obvyklé
v danom čase a mieste za obdobné nehnuteľnosti sa táto rozhodne nepohybovala v sume žalobcom
tvrdenej (180 000,- Sk). Žalovaná preto sama navrhla v tomto smere vykonať dokazovanie vyžiadaním

relevantnejzmluvyoprevodegarážezpríslušnéhokatastranehnuteľnostíaznejbolapreukázanávýška
osobného vnosu žalobcu v sume 40 230,- Sk. Žalovaná len dopĺňa, že Dohoda o cene neobsahuje
žiadne úradne osvedčené podpisy, nebola predmetom vkladu, nevyplýva z nej prijatie kúpnej ceny v tejto
výške a žalobca ani nepredložil znalecký posudok, na ktorý sa dohoda o cene odvoláva. Podľa názoru
žalovanej bol tento dôkaz produkovaný za účelom navýšenia osobných vnosov žalobcu a nemožno naň
prihliadať.

25. K otázke nadobudnutia bytu strany sporu tvrdili zámenu 1-izového bytu vo výlučnom vlastníctve
žalobcu za 3-izbový byt do BSM strán sporu. Žalobca bez akýchkoľvek dôkazov tvrdil svoj osobný
vnos spočívajúci v hodnote 1-izbového bytu. Z dokazovania vykonaného na návrh žalovanej (na
preukázanie výšky vnosu žalobcu) však vyplynuli iné závery a síce, že 3-izbový byt manželia nadobudli

kúpnou zmluvou do BSM z majetku Mesta E. – pričom tento prevod podlieha schváleniu mestským
zastupiteľstvom a cenotvorba vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a teda, že väčší byt
nebol nadobudnutý zámenou. Tým bolo vyvrátené aj tvrdenie strán o zámene bytov (pričom je vzhľadom
na značný časový odstup pochopiteľné, že strany si tieto prevody nemuseli pamätať). Z vykonaného
dokazovania nebol teda preukázaný osobný vnos a jeho výška žalobcu v podobe 1 – izbového bytu, hoci

žalobcovi nič nebránilo v tom, aby v tomto smere dôkazy produkoval. Na doplnenie žalovaná uvádza,
že žalobca napriek sudcovskej aj zákonnej koncentrácií a riadnemu poučeniu nenavrhol v tomto smere
vykonať žiadne dôkazy. Nie je teda na mieste v odvolaní vytýkať súdu prvej inštancie nevykonanie
dôkazov na preukázanie hodnoty 1 – izbového bytu.

26. Napokon ku osobnému vnosu tvrdenému žalobcom a spočívajúcemu vo výťažku z predaja stánku
PNS z výlučného vlastníctva žalobcu počas trvania BSM žalovaná uvádza, že tento vnos tvrdil žalobca
a žalovaná spochybňovala tvrdenú výšku vnosu. Na preukázanie žalobca produkoval len čestné
vyhlásenia svoje a svojej matky o predaji PNS a cene. Tieto prehlásenia podľa názoru žalovanej
nemožno považovať za relevantné dôkazy. Matka žalobcu nebola účastníčkou zmluvného vzťahu o

prevode PNS na tretiu osobu, informácie z jej strany o prevode a výške kúpnej ceny preto nemožno
hodnotiť ako relevantné a objektívne. Opäť – žalobcovi nič nebránilo v tom, aby v tomto smere pred
ukončením dokazovania pred súdom prvej inštancie navrhol iné dôkazy, čo však nevykonal.

27. Pokiaľ ide o stavebné pozemky nadobudnuté počas trvania manželstva do BSM, tu žalovaná sama

produkovala dôkaz, z ktorého vyplynula výška kúpnej ceny pozemkov v sume 20.660 Sk, a nie v
žalobcom tvrdenej sume 100 000,- Sk, ktoré prostriedky mali byť darované žalobcovi na kúpu pozemku.

28. Na záver k hnuteľným veciam, ktoré žalobca v odvolaní navrhuje vysporiadať, žalovaná uvádza, že
strany sporu počas doterajšieho konania zhodne nežiadali tieto veci vyporiadať. Dokonca v záverečnom

predneseprávnyzástupcažalobcu(zápisnicazodňa11.01.2024)vúvodevymenovalmasuBSM,ktorej
vysporiadanie bolo predmetom súdneho konania, s ktorou masou zadefinovanej po začatí súdneho
sporu (na základe žaloby a vyjadrení strán sporu) súd po celú dobu konania pracoval a stranami táto
masa spochybnená nebola. Hnuteľné veci žalobca až do podania odvolania nespomínal a nežiadal ich
vysporiadať. Vzhľadom na uvedené žalovaná považuje daný návrh – rozšírenie žaloby – za irelevantný.

Preto navrhla rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

29. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojich tvrdeniach a argumentoval tým
istým, čo aj v priebehu konania a podaného odvolania s tým, že pokiaľ aj spomenul v záverečnej reči
hnuteľné veci považoval by za nespravodlivé, že ak sa vyjadril veľkoryso k tomu na úvod s tým, že bude

sa akceptovať výška jeho vnosov, v súčasnej dobe už takúto mienku nemá.

30. Rovnako žalovaná sa vyjadrila k vyjadreniu žalobcu tak, že trvá na svojich doterajších prednesoch
a stanoviskách.31. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, podľa ust. § 34 CSP, bez nariadenia pojednávania
a contrario § 385 ods. 1 CSP, prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa zásad

uvedených v ust. § 378, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie, na základe ktorého dospel k nesprávnym skutkovým a právnym
záverom.

32. Nateraz z obsahu spisu vyplýva, že manželstvo strán sporu zaniklo rozvodom na základe rozsudku

Okresného súdu Poprad sp. zn. 13Pc/41/2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.07.2021.
Manželstvo bolo uzavreté dňa 30. 07. 1994 a zaniklo ku dňu 02. 07. 2021. Dané skutočnosti neboli medzi
stranami sporné. Návrh na vyporiadanie BSM bol podaný v trojročnej lehote.

33. Z LV č. XXX k.ú., obec C., okres E. vyplýva, že rodinný dom s pozemkami je zapísaný na žalobcovi
v podiele 1/1, titulom nadobudnutia V XXXX/XX, Rozhodnutie PPF č. XXXX/XX, GP č. XX/XXXX - J.

XXXX/XX, Rozhodnutie o určení súpisného čísla č. 7/02. Na liste vlastníctva sú vedené parc. č. XXX/
XX o výmere 670 m2, parc.č. XXX/XX o výmere 228 m2, parc.č. XXX/XX o výmere 135 m2 a rodinný
dom súp. č. XXX, stojaci na parc. č. XXX/XX (č.l. 5 súdneho spisu).

34. Z výpisu 365 invest banky vyplýva stav realitného fondu ku dňu rozvodu manželstva vo výške 45

267,37 eur, do ktorého bol urobený vklad dňa 04. 02. 2014 – 6 000,- eur, dňa 26. 02. 2015 – 7 000,-
eur, dňa 04. 12. 2018 – 8 000,- eur, dňa 27. 06. 2019 – 10 000,- eur, dňa 02. 07. 2019 – 5 000,- eur,
dňa 02. 07. 2019 – 5 000,- eur. (č.l. 50 súdneho spisu).

35. Z čestného prehlásenia rodičov žalovanej D. K. a L. K. z 22. 02. 2022 vyplýva, že obom vnukom

dávali opakovane peniaze s tým, aby s nimi ich dcéra rozumne naložila, aby sa tie peniaze neminuli na
hlúposti. „Vždy sme vnúčatám dávali peniaze k narodeninám, k meninám, k Vianociam, k príležitostným
udalostiam a pod. Dcéra D. nás však niekedy v roku 2013 informovala o tom, že peniaze môže zhodnotiť
a že chce investovať cez E. I.. My síce týmto operáciám podrobne nerozumieme, ale dcére sme vždy
úplne dôverovali a tak sme vedeli, že vi čo robí. Aj preto sme jej dávali peniaze, ktoré boli darom pre

oboch vnukov s tým, že ona ich zhodnotí. Peniaze sme odovzdávali od roku 2011 v hotovosti a to priamo
dcére Agáte (dovtedy sme chlapcom dávali menšie sumy, aby si za to kúpili čo chcú), nakoľko tu už
nešlo o malé sumy v desiatkach alebo stovkách eur, ale o vyššie sumy, teda pre nás vyššie. V roku
2011, 2012 a 2013 sme jej pre našich vnukov dali spolu 6 000,- eur, na konci každého roka po 2 000,-
eur, teda po 1 000,- eur pre jedného aj pre druhého vnuka. V roku 2014 na jar, to bolo rovných 7 000,-

eur. V roku 2015 okolo Vianoc sme jej dali 2 000,- eur. V roku 2016 tiež pred Vianocami to bolo 3 000,-
eur. V roku 2017 na jeseň sumu 1 600,- eur. V roku 2018 v lete sumu 1 400,- eur. Sumy aj obdobia si
pamätáme, máme to zaznačené a to preto, že z nášho pohľadu nešlo o malé sumy a chceli sme dať
všetkýmdeťomavnúčatámrovnakéčiastky.Chceme,abynašeúsporyvyžilivnúčatá,lebosúmladíaoni
peniaze potrebujú. My máme všetko, čo nám treba a myslíme si, že je dobé mať majetky vysporiadané

ešte za života.“ (č.l. 77 súdneho spisu).

36. Z Darovacej zmluvy z 04. 05. 2021 uzavretej medzi darkyňou D. B. a obdarovaným A. B. vyplýva
z Článku I. Predmet zmluvy: „1. Darca daruje predmet daru špecifikovaný v článku II. tejto zmluvy
obdarovanému, ktorý ho nadobúda ako dar. 2. Obdarovaný predmet daru s vďakou prijíma.“ Z článku

II. Predmet daru vyplýva: „Predmet daru činí 43 824,86 eur, ktoré finančné prostriedky sú vložené v E.
I., D., názov fondu: M. E. K., názov produktu: I. A. (CRW7aPP06/BOO 7915/24/25/G-855), a to vrátane
prípadného zhodnotenia investície. (č.l. 80 súdneho spisu).

37. Zo Znaleckého posudku č. 1/2023 vypracovaného A. N. N. vyplýva hodnota rodinného domu a

pozemkov vo výške 251 000,- eur. (č.l. 146 až 229 súdneho spisu).

38. Z listinného dôkazu písomnej Dohody o cene uzavretej dňa 22. 02. 2000 medzi A. B. a A. H. E.
vyplýva, že dohoda o záväznej cene nehnuteľnosti garáže bez pozemku so súp. č. XXXX, parcely č.
XXXX/XXX o výmere 24 m2 je v sume 180 000,- Sk (5 974,91 eur). „Obidve zmluvné strany svorne

prehlasujú,žetútocenupovažujúzazáväznúbezohľadunacenustanovenúznaleckýmposudkom.“(č.l.
244 súdneho spisu).39. Z Notárskej zápisnice N XX/XXXX, M. XX/XXXX spísanej dňa 16. 02. 2000 na Notárskom úrade v
Poprade L. D. E., ako notárky vyplýva, že bola osvedčená Kúpna zmluvu medzi A. B., ako predávajúcim
a A. H. E. a O. E., ako kupujúcimi, za účelom predaja garáže súp. č. XXXX, ktorá sa nachádza na parc.

č. XXXX/XXX k.ú. E. a ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností E. na LV č. XXXX za dohodnutú kúpnu
cenu 40 230,- Sk (1 335,39 eur) (č.l. 402 súdneho spisu).

40. Zo Zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. XX-XX-XXXX-XXXX/XXX uzavretej medzi predávajúcim H.
E., kupujúcimi A. B. a manželkou D. B., ktorí kúpili byt do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

byt č. XX na X. poschodí bytového domu č. or. XXX P. M. F. O., E. B. XXXX a spoluvlastnícky podiel
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu č.s. XXXX ulica M. F. O., E. a spoluvlastnícky
podiel na pozemku, na ktorom je dom postavený, zapísaný na LV č. X, k.ú. E.. Išlo o 3-izbový byt za cenu
2.093,54 eur 63.070,- Sk. Cena bytu a pozemku vo výške 1 451,80 eur, 43.737,- Sk (č.l. 403 súdneho
spisu).

41. Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

42. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne

predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

43. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

44. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol
zistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušne právne predpisy, pričom v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS/78/2005).

45. Žalobca namietal v podanom odvolaní nesprávne hodnotenie zistených skutočností a nedostatočné
odôvodnené rozhodnutie, ktoré sa vzťahujú k vnosom žalobcu do spoločného majetku a k ustálenej
výške úspor.

46. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na

preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie
dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie

neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť
označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať
uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,

musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto
súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného
bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako
právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 22. 09. 2010, sp. zn. 3MCdo/6/2010).

47. Žalobca v konaní na svoje tvrdenia konaní predložil dôkazy, žalovaná vnosy žalobcu, pokiaľ ide
o ich základ, nespochybnila. Spochybňovala ich výšku a navrhla vykonať dôkazy. Tieto v celom rozsahu
súd prvej inštancie nevykonal (napr. výsluch A. I. – návrh žalovanej z č.l. 386). Následne, vo svojomrozhodnutí, okrem jednej položky – garáže, ostatné položky pre neunesenie dôkazného bremena
zo strany žalobcu pri vyporiadaní BSM nezapočítal. Rozporuplné je aj vyhodnotenie finančných
prostriedkov v rámci stavebného sporenia, ktoré z časti vyporiadal v rámci BSM a z časti ich vylúčil z

masy BSM vykonal všetky navrhované dôkazy.

48. Odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné, aby súd prvej inštancie ešte raz vec prejednal,
vyporiadal sa s dôkazmi, ktoré strany sporu predložili, resp. navrhli, jednoznačne v rozhodnutí uviesť,
ktorí veci patria do BSM, ktoré vnosy a dary sú preukázané a svoje rozhodnutie odôvodní. Pre

obe strany platí povinnosť svoje tvrdenia riadne preukázať. Pokiaľ základ nároku žalobcu na vnosy
žalovaná uznala, je potrebné vyporiadať sa ich výškou, buď podľa dôkazov predložených žalobcom
alebo žalovanou (v tomto smere dôkazné bremeno zaťažuje obe strany sporu). Rovnako bude potrebné
ešte raz vyhodnotiť, či finančné prostriedky vkladané počas manželstva patria do BSM alebo nie a tiež
sa vyporiadať s darovacími zmluvami (starých rodičov zo strany matky a darovacou zmluvou žalovanej
na syna strán sporu v deň rozvodu manželstva strán sporu).

49. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP. Úlohou
súdu prvej inštancie bude postupovať v zmysle vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu a svoje
rozhodnutie riadne odôvodní. Súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania podľa ust.
§ 396 ods. 3 CSP.

50. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).