Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 19, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 30Sas/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100554
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100554.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX,
XXX XX D., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska č.
71, 813 11 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 00166073, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutiaGenerálnehoriaditeľstvaZboruväzenskejajustičnejstráže,Útvarsociálnehozabezpečenia
Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-17103/14-2025 zo dňa 28.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Podanie žalobkyne zo dňa 13.07.2025 v znení jeho doplnenia zo dňa 05.11.2025 o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podaním zo dňa 13.07.2025, doručeným na Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej
len ,,správny súd“) dňa 16.07.2025, domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho

riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej aj „GR ZVJS“), Útvar sociálneho zabezpečenia
ZVJS č. GR ZVJS-d-17103/14-2025 zo dňa 28.04.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým GR
ZVJS zastavilo konanie o žiadosti žalobkyne o priznanie vdovského výsluhového dôchodku (z príspevku
zaslužbu)zaaplikácie§84ods.1zákonač.328/2002Z.z.osociálnomzabezpečenípolicajtovavojakov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov“) v spojení s § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom

konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), nakoľko v tej istej
veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. V závere svojho podania žalobkyňa
navrhovala podľa § 27 ods. 1 zákona č. 328/2002 preskúmať aj zákonnosť rozhodnutia GR ZVJS č. GR
ZVJS-d-17103/14/2000 zo dňa 12.06.2000.

2. Správny súd v rámci skúmania existencie a danosti podmienok správneho súdneho konania

po preskúmaní podania žalobkyne zistil, že táto za žalovaného označila Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ktoré však nie je orgánom verejnej správy, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie č.
GR ZVJS-d-17103/14-2025 zo dňa 28.04.2025.

3.Nazákladežiadostiosúčinnosťžalovanýsprávnemusúduoznámil,žeprotinapadnutémurozhodnutiu
(ktoré bolo rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa) bolo zo strany žalobkyne podané

odvolanie, ktoré bolo odvolacím orgánom zamietnuté a bolo potvrdené napadnuté rozhodnutie.

4. Správny súd následne Uznesením sp. zn. 30Sas/31/2025 zo dňa 21.10.2025, právoplatným dňa
12.11.2025, podľa § 59 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení relevantnom pre
posudzovanú vec (ďalej len „SSP“) žalobkyňu vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia
doplnila svoje podanie označené ako správna žaloba o presné označenie žalovaného - orgánu verejnej

správy, voči ktorému sa žalobkyňa domáha ochrany svojich práv a právom chránených záujmov v oblasti
verejnej správy a tiež o presné označenie konania alebo veci, v ktorej sa domáha nápravy.5. V odôvodnení uznesenia správny súd uviedol, že žalobkyňa napáda prvostupňové rozhodnutie
vydané GR ZVJS zo dňa 28.04.2025, pričom vyčerpala podanie odvolania podľa § 84 ods. 3 zákona

o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov s tým, že správny súd dopytom u žalovaného zistil, že
o odvolaní žalobkyne bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 006011/2025/21 zo dňa 10.07.2025 (č. l. 17 - 20 spisu).

6. Správny súd v Uznesení sp. zn. 30Sas/31/2025 zo dňa 21.10.2025 poučil žalobkyňu, že označenie

rozhodnutia, ktoré žiada preskúmať, musí korešpondovať s označením žalovaného, t. j. ako predmet
súdneho prieskumu môže byť označené len také rozhodnutie, ktoré bolo vydané označeným
žalovaným. Tiež ju poučil, že podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné
rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred
ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky. Ak k vyčerpaniu riadnych opravných
prostriedkov došlo, je prieskum zákonnosti prípustný vo vzťahu k rozhodnutiu o odvolaní, a teda toto

rozhodnutie je potrebné uviesť ako predmet prieskumu zákonnosti v žalobnom návrhu. Správny súd
v odôvodnení citovaného uznesenia tiež uviedol, že rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 28.04.2025 tvorí
jeden celok v inštančnom postupe s potvrdzujúcim druhostupňovým rozhodnutím odvolacieho orgánu
zo dňa 10.07.2025 a správny súd pri preskúmaní zákonnosti sa zaoberá oboma rozhodnutiami, avšak
v zásade správny súd rozhoduje pri zistenej nezákonnosti len o zrušení odvolacieho rozhodnutia.

Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie žalovaného, v
závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy
nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. Pre ďalšie konanie pred správnym súdom bolo preto nutné,
aby žalobkyňa v zmysle poučenia správneho súdu špecifikovala, prieskumu ktorého rozhodnutia v
správnom súdnictve sa domáha a správne označila žalovaného, nakoľko z obsahu jej podania vyplynulo,

že žalobkyňa ako žalovaného označila Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, avšak v petite
svojho podania žiadala preskúmať prvostupňové rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 28.04.2025. Správny
súd preto identifikoval v označení žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy, súdneho prieskumu
ktorého sa žalobkyňa domáhala, rozpor, ktorý bolo potrebné žalobkyňou odstrániť, aby bolo možné
konať vo veci. Správny súd konštatoval, že môže pri označení žalovaného Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky preskúmavať jeho rozhodnutie, avšak žalobkyňa žiadala preskúmať rozhodnutie
GR ZVJS. Zároveň správny súd žalobkyňu podľa § 59 ods. 3 SSP riadne poučil, že ak v lehote určenej
správnym súdom svoje podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd jej podanie (žalobu) odmietne
uznesením, pretože bez odstránenia uvedeného nedostatku nebude možné v konaní pokračovať.

7. V podaní zo dňa 05.11.2025, doručenom správnemu súdu dňa 11.11.2025, žalobkyňa v reakcii na
Uznesenie správneho súdu sp. zn. 30Sas/31/2025 zo dňa 21.10.2025, aj s poukazom na ustanovenie
§ 180 ods. 1 SSP, za žalovaného označila Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Žalobkyňa
súčasne k identifikácií rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré má byť predmetom prieskumu,
jasne označila, že sa domáha (výlučne) preskúmania zákonnosti rozhodnutia GR ZVJS č. GR ZVJS-

d-17103/14-2025 zo dňa 28.04.2025.

8. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako
rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje

alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka.

9. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 55 ods. 3 SSP, každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.

11. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.12. Podľa § 202 ods. 1 SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť:
a) označenie druhu žaloby,

b) označenie žalovaného,
c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy,
d) deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi,
e) opísanie rozhodujúcich skutočností,
f) označenie dôkazov, ak sa žalobca dovoláva,

g) žalobný návrh.

13. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

14. Podľa § 59 ods. 1, 2 a 3 SSP: (1) Ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa
týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením
vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2. (2) V
uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako
ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej správnym

súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre
uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

15. V zmysle § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach správny súd
posudzuje neformálne. Neformálne posudzovanie znamená, že správny súd o nej ďalej koná aj

bez toho, aby formálne obsahovala všetky náležitosti podania v zmysle § 57 SSP alebo osobitné
náležitosti správnej žaloby podľa § 202 ods. 1 SSP. Predpokladom je však „ustálenie“ toho, aké
rozhodnutie alebo opatrenie a ktorého orgánu verejnej správy je správnou žalobou namietané.

16. Správny súd po preskúmaní obsahu podania žalobkyne zo dňa 13.07.2025 posúdil toto podanie

ako správnu žalobu v sociálnych veciach a zistil, že žalobkyňa sa domáha preskúmania zákonnosti
rozhodnutia GR ZVJS, Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR
ZVJS-d-17103/14-2025 zo dňa 28.04.2025, ktorým GR ZVJS zastavilo konanie o žiadosti žalobkyne o
priznanie vdovského výsluhového dôchodku (z príspevku za službu) za aplikácie § 84 ods. 1 zákona
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v spojení s § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku,

nakoľko v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil (prvostupňové
rozhodnutie). Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodlo
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodnutím č. 006011/2025/21 zo dňa 10.07.2025 tak,
že odvolanie žalobkyne zamietlo a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie GR ZVJS, Útvaru sociálneho
zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-17103/14-2025 zo dňa 28.04.2025.

17. V danom prípade predmetom súdneho prieskumu by správne malo byť druhostupňové rozhodnutie
vydané odvolacím orgánom, a to Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky č. 006011/2025/21
zo dňa 10.07.2025. Spätosť konkrétneho orgánu verejnej správy s rozhodnutím, ktorého prieskumu
sa môže žalobca v rámci konania o správnej žalobe domáhať, vyplýva primárne z § 3 ods. 1 písm.

b) SSP obsahujúceho legálnu definíciu pojmu „rozhodnutie“ a tiež z § 180 ods. 1 SSP prvá veta,
ktoré vymedzuje všeobecnú pasívnu procesnú legitimáciu („Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý
rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba.“),
z ustanovenia § 191 ods. 1 SSP upravujúceho možnosť správneho súdu zrušiť rozhodnutie orgánu
verejnej správy („Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo

opatrenie orgánu verejnej správy, ak ...“) a tiež z katalógu náležitostí správnej žaloby v sociálnych
veciach (§ 202 ods. 1 SSP), ktorého súčasťou je aj požiadavka, aby správna žaloba obsahovala žalobný
návrh (teda špecifikáciu toho, čoho sa žalobca správnou žalobou domáha). Z pohľadu inštančnosti
zákonodarca v § 191 ods. 3 písm. a) SSP pripustil (za podmienok tam stanovených) taktiež možnosť
zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré inštančne predchádzalo správnou

žalobou napadnutému rozhodnutiu. Vyššie uvedené ustanovenia Správneho súdneho poriadku (ktoré
zohľadňujú inštančnosť administratívneho konania a v ktorých je vyjadrená zásada subsidiarity súdneho
prieskumu) však vylučujú možnosť izolovaného prieskumu a následného (potenciálneho) zrušenia iba
rozhodnutiaorgánuverejnejsprávynižšiehostupňabezsimultánnehoprieskumuazrušeniarozhodnutiana neho nadväzujúceho rozhodnutia správneho orgánu vyššieho stupňa (Uznesenie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/33/2022 zo dňa 30.03.2022).

18. Správny súd po preskúmaní obsahu podania žalobkyne zo dňa 13.07.2025 v znení jeho doplnenia
zo dňa 05.11.2025 zistil, že žalobkyňa nesprávne označila napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy, zrušenia ktorého sa správnou žalobou domáha, keď napriek výzve a konkrétnym usmerneniam
a poučeniam obsiahnutým v Uznesení správneho súdu sp. zn. 30Sas/31/2025 zo dňa 21.10.2025, sa
domáhala súdneho prieskumu a zrušenia výlučne prvostupňového rozhodnutia - rozhodnutia GR ZVJS,

Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-17103/14-2025 zo
dňa 28.04.2025 bez simultánneho prieskumu a zrušenia na neho nadväzujúceho rozhodnutia orgánu
verejnej správy vyššieho stupňa, t.j. v danom prípade rozhodnutia odvolacieho orgánu a to Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 006011/2025/21 zo dňa 10.07.2025, ktorým bolo odvolanie
žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie (rozhodnutie GR
ZVJS,ÚtvarusociálnehozabezpečeniaZboruväzenskejajustičnejstrážeč.GRZVJS-d-17103/14-2025

zodňa28.04.2025)potvrdené.Správnysúdvbode3.Uzneseniasprávnehosúdusp.zn.30Sas/31/2025
zo dňa 21.10.2025 poukázal na rozhodnutie odvolacieho orgánu a to Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky a v bode 16.1 citovaného uznesenia tiež jasne uviedol, že „správny súd môže
pri označení žalovaného Ministerstva spravodlivosti SR preskúmavať jeho rozhodnutie, avšak žiadate
preskúmať rozhodnutie GR ZVJS.“

19. V posudzovanej veci je tak označenie základných náležitostí správnej žaloby v sociálnej veci,
spočívajúcich v označení žalovaného a žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy,
správnemu súdu žalobkyňou opakovane uvádzané v takom rozpore, že nie je možné ďalej pokračovať
v konaní, keďže napadnuté (prvostupňové) rozhodnutie orgánu verejnej správy označené žalobkyňou

nebolo vydané ňou označeným žalovaným. Pokiaľ žalobkyňa odmieta neformálne nazeranie správneho
súdu na náležitosti správnej žaloby ohľadom rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré má byť
predmetom správneho súdneho prieskumu a i naďalej v doplňujúcom podaní odkazom na podanie
- správnu žalobu zo dňa 13.07.2025 prejavila svoju vôľu tak, že trvá na zrušení prvostupňového
rozhodnutia GR ZVJS, Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-

d-17103/14-2025 zo dňa 28.04.2025, správny súd proti vôli žalobkyne za predmet správneho súdneho
prieskumu nemôže sám iniciatívne označiť i simultánny prieskum a zrušenie rozhodnutia Ministerstva
spravodlivostiSlovenskejrepublikyč.006011/2025/21zodňa10.07.2025,apretojemožné uzavrieť, že
na základe takejto správnej žaloby, resp. takéhoto zmätočného podania, nie je možné vec meritórne
prejednať. Úlohou správneho súdu (ani v prípade správnej žaloby podanej fyzickou osobou v sociálnych

veciach) totiž nie je presviedčať žalobkyňu o mylnosti jej právneho názoru dovtedy, kým žalobkyňa
správnu žalobu nedoplní tak, aby bolo o nej možné rozhodnúť inak ako jej odmietnutím (Uznesenie
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Ssk 5/2022 zo dňa 30.03.2022).

20. Pokiaľ žalobkyňa napriek výzve a konkrétnym usmerneniam a poučeniam obsiahnutým v Uznesení

správneho súdu sp. zn. 30Sas/31/2025 zo dňa 21.10.2025 neuviedla jasne správnemu súdu, že sa
domáha súdneho prieskumu a zrušenia tak rozhodnutia odvolacieho orgánu - Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 006011/2025/21 zo dňa 10.07.2025 a tiež prvostupňového rozhodnutia -
rozhodnutia GR ZVJS, Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR
ZVJS-d-17103/14-2025 zo dňa 28.04.2025, uvedená skutočnosť predstavuje taký nedostatok procesnej

podmienky konania, spočívajúci v nezrozumiteľnosti podania, pre ktorý správny súd v konaní nemôže
pokračovať. Správny súd tak nemal inú možnosť, ako podanie žalobkyne zo dňa 13.07.2025 v znení
jeho doplnenia zo dňa 05.11.2025 odmietnuť podľa § 59 ods. 3 SSP.

21. Nad rámec uvedeného správny súd vzhľadom na argumentáciu žalobkyne uvádza, že

nespochybňuje pasívnu legitimáciu žalovaného Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, avšak
žalobkyňa tak v podaní zo dňa 13.07.2025, ako aj v jeho doplnení zo dňa 05.11.2025, zotrvala
na označení predmetu súdneho prieskumu v podobe napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy prvého stupňa a napriek výzve a usmerneniam správneho súdu neoznačila i rozhodnutie
vydané a právoplatné po podaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu, hoci správny súd

v Uznesení sp. zn. 30Sas/31/2025 zo dňa 21.10.2025 na rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 006011/2025/21 zo dňa 10.07.2025 poukázal a uviedol, že pri označení
žalovaného (Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky) môže preskúmavať jeho rozhodnutie,
pričom zdôraznil, že žalobkyňa žiadala preskúmať prvostupňové rozhodnutie. Súčasne správny súduviedol i to, že ak k vyčerpaniu riadnych opravných prostriedkov došlo, je prieskum zákonnosti prípustný
vo vzťahu k rozhodnutiu o odvolaní a teda toto rozhodnutie je potrebné uviesť ako predmet prieskumu
zákonnosti v žalobnom návrhu, čo sa však zo strany žalobkyne napriek výzve a usmerneniam zo strany

správneho súdu nestalo.

22. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.

23. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

24. Podľa § 171 ods. 2 SSP, ak účastník konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli
vznikli, správny súd prizná náhradu týchto trov ostatným účastníkom konania.

25. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko podanie - správna žaloba bola odmietnutá.
Správny súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 171 SSP.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením.

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 SSP a contr.), ktorú môže podať
účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech. O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, t.j. na
Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno urobiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 56 ods. 1 SSP). Pri

listinnej podobe ju treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis
s prílohami (§ 56 ods. 3 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 (t. j. ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, pri podaní
urobenom v prebiehajúcom konaní aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,
ods. 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, ods. 2 SSP).