Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 2, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25Cb/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324200179
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Havír
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8324200179.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Ondrejom Havírom v spore žalobcu: ARATTA, spol. s. r. o., so
sídlom Na Troskách 1635/3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 452 441, právne zastúpený: Advokátska
kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120
000, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO:
17 335 345, o určenie, že nájomný vzťah z nájomnej zmluvy trvá, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému súd p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Humenné bola dňa 19.01.2024 doručená žaloba žalobcu o určenie, že nájomný
vzťah z nájomnej zmluvy číslo 4282005 zo dňa 23.08.2005 v znení jej dodatku číslo 1 z 11.02.2009
trvá. Zároveň navrhol, aby mu súd voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100%. Žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami konania došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy číslo
4282005 a dodatok k nej číslo 1 z 11.02.2009 (ďalej len „zmluva“), ktorej predmetom bol nájom
poľnohospodárskych pozemkov nachádzajúcich sa v okrese Snina, kde nájom predstavoval výmeru
650,6130 ha a po úprave dodatkom 424,5227 ha. Doba nájmu bola dohodnutá na 6 rokov a 10
mesiacov od 01.01.2005 do 31.10.2011. Zmluvné strany sa v článku V odsek 2 zmluvy dohodli, že
ak jedna zmluvná strana nevyzve druhú rok pred uplynutím času, na ktorý bola zmluva uzavretá na

vrátenie a prevzatie prenajatých pozemkov, zmluva sa predlžuje na určitý čas. K tomu medzi stranami
nedošlo. Žalovaný síce listom zo dňa 30.03.2011 adresoval žalobcovi oznámenie, výzvu ohľadom
skončenia nájomného vzťahu, ale žalobca listom zo dňa 17.10.2011 uviedol, že žalovaný nesplnil
zmluvné podmienky, keď nedodržal lehotu najmenej rok pred uplynutím dohodnutého času. Strany
konaniatedamajúexistujúcinájomnývzťah,legislatívanezakazujeod01.05.2018dojednaťautomatické
obnovovanie trvania nájomného vzťahu a rovnako ani žiadny právny predpis nezrušuje automatické
obnovovanie nájomného vzťahu. Podľa žalobcu je potrebné rozlišovať medzi zákonnou prolongáciou

trvania zmluvy a zmluvne dohodnutou prolongáciou, keďže zákonná bola zo zákona vypustená, avšak
v čase ukončenia dohodnutej pôvodnej doby nájmu nebolo zákonom zakázané a ani v súčasnosti
nie je vylúčená možnosť zmluvnej prolongácie nájomnej zmluvy. V predmetnej zmluve je prolongácia
dohodnutáatotoustanoveniejestáleplatnéaúčinné.Anisamotnýžalovanýpozmenezákonanevyjadril
svoju vôľu ohľadom zákazu zákonnej obnovy zmluvy a ani dodatočne neuzavrel dodatok s týmto znením
k zmluve. Žalovaný bol nečinný, keď do 31.10.2010 a následne ani do 31.08.2017 nevyzval žalobcu na

vrátenie pozemkov a ani po tomto dátume nič nenasvedčovalo tomu, aby žalobcov nájom nemal ďalej
trvať na základe automatickej obnovy dohodnutej v zmluve. V čase keď mal žalovaný vyzvať žalobcu
nebolo zo zákona vypustené ani znenie o zákonnej automatickej obnove zmluvy, preto sa k 01.09.2018opätovne obnovila zmluva aj so zmluvným dojednaním o automatickej obnove zmluvy. Zmluvne nebolo
dojednanénaakýčassamázmluvapredlžovať,pretosamalapredĺžiťnatakýčas,naakýbolauzavretá,
t.j. 6 rokov a 10 mesiacov. Zmluva sa tak obnovila a trvala do 31.08.2018 a potom do 31.06.2025. Keďže

zmluva nebola ukončená a ďalej trvá, má si každá zmluvná strana plniť svoje povinnosti. Žalovaný
doposiaľ nevyužil svoje právo na ukončenie predmetnej zmluvy a ostal nečinný. Z daného dôvodu
je na strane žalobcu naliehavý právny záujem na odstránení neistoty medzi stranami konania, keďže
posúdením platnosti zmluvy sa zlepší postavenie žalobcu, keďže mu zaručí, že nájomný vzťah trvá.
Právne postavenie žalobcu je neisté aj z dôvodu, že v prípadných konaniach pred PPA o poskytnutí

podpory v poľnohospodárskej pôde je, resp. nie je užívacie právo. Žalobca tak navrhol žalobe vyhovieť.
Okresný súd Humenné následne vec dňa 24.01.2024 postupom podľa § 22 písmeno e/ v spojení s § 40
zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) postúpil Okresnému súdu
Prešov, ktorý vec vedie pod spisovou značkou 25Cb/18/2024.

2. Okresný súd Prešov vyslovil nesúhlas s postúpením veci, keďže mal za to, že vo veci nejde

o obchodnoprávny spor, na ktorého rozhodnutie by bol príslušný kauzálne príslušný súd, preto postupom
podľa § 43 C.s.p. predložil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Prešove. Uvedený nadriadený súd
rozhodol uznesením zo dňa 29.02.2024 pod číslom konania 6Ncb/1/2024 – 32 tak, že na rozhodnutie
je príslušný Okresný súd Prešov.

3. Vo vyjadrení žalovaného zo dňa 28.05.2024 k podanej žalobe uviedol, že zmluva bola uzavretá na
dobu určitú a nájomný vzťah sa skončil uplynutím doby nájmu. Zmluvné dojednanie, podľa ktorého sa
na základe vôle zmluvných strán za určitých podmienok predlžuje platnosť zmluvy o určitú dobu, je
prejavom zmluvnej voľnosti strán, avšak táto je v určitých prípadoch obmedzená. Ide o právne vzťahy
s verejnoprávnym prvkom, či už sa tento verejnoprávny prvok týka predmetu alebo subjektu právneho

vzťahu, kde je v celospoločenskom záujme týmto obmedzením pri vzniku, zmene alebo zániku právneho
vzťahu chrániť verejné prostriedky. S účinnosťou od 01.01.2011 bol do právneho poriadku zavedený
tzv. inštitút povinne zverejňovanej zmluvy. Ak je teda dojednaná zmluva s prolongačnou klauzulou,
automaticky je postihnutá vadou, ktorá je v rozpore so základnou zásadou súkromného práva, keďže
má mať povahu trvalo zaväzujúcej zmluvy s verejným prvkom, predmetom ktorých je verejný majetok

neprípustné. Ustanovenie nájomnej zmluvy, ktoré obsahuje túto prolongačnú klauzulu je v rozpore s
§ 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné a nevyvoláva žiadne právne účinky. Zmluva bola
uzavretá na dobu určitú, nájomný vzťah sa skončil a uplynutím doby nájmu. Žalovaný ďalej uviedol, že
nemohlo dôjsť k obnoveniu nájmu, ako to tvrdí žalobca, keďže v žalobcom tvrdenom čase o prolongácii
zmluvy bolo ustanovenie pre rozpor so zákonom neplatné. Žalovaný tiež poukázal na to, že spätná

pôsobnosť normy je výslovne vylúčená len v odvetví trestného práva, v iných právnych odvetviach
sa spravidla vznik právneho vzťahu posudzuje podľa normy účinnej v čase vzniku právneho vzťahu,
avšak obsah existujúceho právneho vzťahu sa častokrát riadi ustanoveniami nového normatívneho aktu.
S účinnosťou od 01.05.2018 bolo ustanovenie o zákonnej prolongácii nájomných zmlúv úplne zrušené
pre všetkých prenajímateľov. V súvislosti s touto novelizáciou neboli prijaté žiadne intertemporálne

ustanovenia, preto sa vzťahujú aj na už založené zmluvné vzťahy. Zmluvné ustanovenie, na ktoré
poukazuje žalobca nemôže byť nadriadené verejnému záujmu, ktorým je ochrana majetkových hodnôt
zverených štátom týmto subjektom, a preto zásada zmluvnej voľnosti musí ustúpiť vôli zákonodarcu
obmedziť ju. Žalovaný je tak názoru, že zmluva sa automaticky nepredlžila tak, ako to uvádza žalobca
a táto skončila dňa 31.10.2011 a posledným dňom, kedy mal žalovaný možnosť zaslať nájomcovi výzvu

na vrátenie pozemku bol deň 31.10.2010. Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 05.06.2024, kde uviedol, že sa
nestotožňuje s tvrdeniami žalovaného. Zmluvné dojednanie o automatickej obnove zmluvy je určité,
jasné a vyplýva z neho vôľa účastníkov zmluvy byť zmluvou automaticky viazaný na ďalšiu určitú

dobu, bez ohľadu na znenie zákona, či vypustenie zákonného ustanovenia o automatickej obnove
zmluvy. Žalobca je názoru, že je nutné rozlišovať zmluvne dojednanú obnovu zmluvy od zákonnej
prolongácie. Zákonodarca síce vypustil zo zákona ustanovenie o zákonnej prolongácii, ale výslovne
nikomu nezakázal, aby si v zmluve dohodol automatickú obnovu zmluvy. Nemožno to teda považovať
za neplatné pre rozpor so zákonom, resp. obchádzanie zákona, keďže zákon len upravuje automatickú

obnovuzmluvy,alenezakazujedojednaťžiadnejzmluvnejstranetakútoformuláciu.Žalobcamázato,že
zmluvabolariadnezverejnená,jesplnenápodmienkazverejneniaprejejplatnosťaúčinnosť,zverejnená
bola aj s podmienkami pre automatickú obnovu. Okrem toho zo strany žalovaného nedošlo k žiadnej
aktivite, ktorá by naznačovala jeho záujem o skončenie nájmu, či už žalobou o vypratanie nehnuteľnostialebo inými krokmi. Žalobca je preto názoru, že zmluva sa automaticky obnovila a trvá do 31.06.2025 za
splnenia zákonných a zmluvných podmienok. Pokiaľ ide o ustanovenie § 47a Občianskeho zákonníka
a § 490 odsek 2 Občianskeho zákonníka, žalobca odkazuje na § 879n Občianskeho

zákonníka, ktoré uvádza, že § 47a sa vzťahuje na zmluvy uzavreté po 01.01.2011. Zmluva bola uzavretá
dňa 23.08.2005. Novelizáciou bola zrušená zákonná prolongácia nájomných zmlúv, nie zmluvná, pričom
novelizácia nehovorí nič o tom, aby sa ustanovenia zákona číslo 504/2003 Z.z. mali vzťahovať aj na
zmluvné ustanovenia o automatickej obnove. Žalobca preto navrhol žalobe vyhovieť.

5. V ďalšom podaní zo dňa 30.09.2024 žalobca uviedol okrem už raz uvádzaných tvrdení uviedol, že
v čase uzatvorenia zmluvy 01.01.2005 neexistovalo zákonné ustanovenie, ktoré by zakazoval, aby si
strany dohodli automatickú obnovu nájmu v zmluve. Zmluvná voľnosť strán nebola ani v roku 2005 a ani
potom obmedzená a strany si platne dohodli automatické obnovenie zákonného nájmu už pri uzatvorení
nájomnej zmluvy v roku 2005. K obnoveniu nájomného vzťahu potom došlo na základe ich zmluvného
dojednania a nie zákonného ustanovenia. Žalovaný po zmene zákona nevyjadril vôľu ohľadom zákazu

zákonnej obnovy zmluvy ani dodatočne, napr. dodatkom. Vôľu žalovaného o platnosti uzavretej zmluvy
preukazujeajskutočnosť,žežalobcovidoručilnávrhnovejzmluvysnavrhovanýmprenájmompozemkov
ako v pôvodnej zmluve, čím žalovaný potvrdil zmluvný nárok žalobcu. Žalobca je názoru, že súd
nepostupuje v súlade s ustálenou judikatúrou, keď zmluvné ustanovenie o prolongácii zmluvy vykladá
v prospech neplatnosti a nie platnosti tohto ustanovenia. Okrem toho žalovaný ako navrhovateľ zmluvy

nesie v zmysle výkladového princípu contra proferentem zodpovednosť za akékoľvek prípadné spory,
ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s nejasnosťou či neurčitosťou jej znenia. Zo zmluvných ustanovení
ani výkladom nemožno vyvodiť, že vôľa žalovaného pri uzatváraní zmluvy bola uzatvoriť nájomnú
zmluvu súladnú s vtedy platnou právnou úpravou a len so zákonnou automatickou obnovou, ktorá ma
platiť dovtedy, kým nedôjde k zmene dotknutého zákonného ustanovenia, či zákonnému obmedzeniu,

vypustenia zo zákona. Žalobca je preto názoru, že žalobe je potrebné vyhovieť.

6. Vo vyjadrení zo dňa 26.11.2024 žalovaný uviedol, že zákonná prolongácia nájomných zmlúv bola
upravená od začiatku účinnosti zákona číslo 504/2003 Z.z. Toto ustanovenie bolo počas jeho účinnosti
odcitované v znení nájomných zmlúv uzatváraných na prenájom pozemkov pri prevádzkovaní podniku.

S účinnosťou od 01.11.2009 do 30.04.2018 bolo toto ustanovenie doplnené o dodatok, že to neplatí,
ak sú predmetom zmluvy o nájme pozemku, s ktorými žalovaný nakladá podľa osobitného predpisu.
S účinnosťou od 01.05.2018 bolo ustanovenie o zákonnej prolongácii nájomných zmlúv v zákone číslo
504/2003 Z.z. úplne zrušené pre všetkých prenajímateľov. Žalovaný poukázal na kogentný charakter §
12 odsek 1 zákona číslo 504/2003 Z.z. v znení doplnenom zákonom číslo 396/2009 Z.z., ktorého

konkrétny obsah nemožno modifikovať inou úpravou v zmluve, pričom ani samotné súdne rozhodnutie
nemôže suplovať kogentné zákonné ustanovenie a ísť nad zákon. V tejto súvislosti neboli prijaté
ani žiadne intertemporálne ustanovenia čo znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom. Žalovaný preto na jednej strane nemal povinnosť vyzvať žalobcu
na vrátenie a prevzatie pozemkov na znak svojho nezáujmu o obnovenie nájomnej zmluvy, a na

druhej strane z toho, že na vrátenie a prevzatie pozemkov nevyzval, nemožno v žiadnom prípade
usudzovať, že mal na obnovenie zmluvy záujem, pretože v tom čase na to neexistoval právny základ.
Nekonaniu žalovaného tak nemožno pripisovať žiadny právny význam. Žalovaný je ďalej názoru, že na
strane žalobcu absentuje naliehavý právny záujem na podanej žalobe, keďže listom zo dňa 28.04.2011
žalobca žiadal žalovaného o predĺženie nájmu. S ohľadom na podanú žalobu až dňa 18.01.2024, teda

s odstupom viac ako 12 rokov je nevyhnutné posúdiť vec tak, že žalobca nemá naliehavý právny záujem
na podanej žalobe. Žalovaný preto navrhol, aby súd žalobu zamietol.

7. Dňa 02.12.2024 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia
strán konania. Právny zástupca žalobcu uviedol, že automatická obnova zmluvy obsiahnutá v zákone

504/2003 Z.z. platí a v tom čase bola účinná aj vo vzťahu k žalovanému. Je si vedomý rozhodnutia
Krajského súdu v Košiciach, ktoré sú uviedol pri oboznamovaní s obsahom spisu, s týmto sa
však nestotožňuje a voči tomuto rozhodnutiu bolo podané dovolanie. Žalobca nikdy nemal možnosť
pripomienkovať zmluvu uzavretú so žalovaným, jej koncipovanie bolo výlučne v moci žalovaného.
Predmetom tejto nájomnej zmluvy bola aj prolongačná klauzula. Žalovaný ju mohol vylúčiť prijatím

dodatku k zmluve, neurobil tak. V čase podpisu zmluvy pritom ani nebolo povinné zverejňovanie zmlúv,
ako je to v súčasnosti. Na zmluvu sa teda nevzťahovali zákonné ustanovenia o prolongácii zmluvy, ale
zmluvne dojednané prolongovanie zmluvy. Zástupkyňa žalovaného k veci uviedla, že v čase uzatvárania
zmluvy bola povolená zákonná prolongácia. Od roku 2009 bolo toto ustanovenie doplnené o dodatok,ktorý vylúčil prolongovanie nájomných zmlúv v zmluvách pri pozemkoch. Keďže bola sporná nájomná
zmluva uzavretá do 31.10.2011, v danom čase už bola vylúčená automatická prolongácia zmluvy.
V zmluve bola prolongácia dojednaná podľa zákona, kde následne túto zákon vylúčil. Žalovaný je

povinný rešpektovať zákon a navyše žalobca si bol vedomý ukončenia zmluvy, keď listom zo dňa
28.04.2011 žiadal žalovaného o predĺženie doby nájmu, resp. uzatvorenie novej zmluvy.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým s podanou
žalobou žalobcu doručenou Okresnému súdu Humenné dňa 19.01.2024 a k nej pripojenými listinnými

dôkazmi skončením zmluvného vzťahu – oznámenie, výzvou zo dňa 30.03.2011 a čestným prehlásením
zo dňa 28.04.2011, oznámením žalobcu zo dňa 28.04.2011 a zo dňa 17.10.2011, dodatkom číslo 1
k zmluve číslo 4282005 zo dňa 11.02.2019 a pripojeným zoznamom parciel, nájomnou zmluvou číslo
4282005zodňa23.08.2005,prílohoučíslo1kzmluve,prílohoučíslo2kzmluve,oznámenímopostúpení
veci Okresným súdom Humenné zo dňa 24.01.2024, uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa
29.02.2024 pod číslom konania 6Ncb/1/2024 – 32, e-mailom žalovaného zo dňa 29.04.2024, vyjadrením

žalovaného zo dňa 28.05.2024, vyjadrením žalobcu zo dňa 05.06.2024, vyjadrením žalobcu zo dňa
30.09.2024, vyjadrením žalovaného zo dňa 26.11.2024 a k nemu pripojeným rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 20.03.2024 pod číslom konania 11Co/38/2023 – 491, ako aj obsahom zápisnice
o pojednávaní zo dňa 02.12.2024.

9.Podľa§1odsek1zákonačíslo513/1991Zb.Obchodnéhozákonníka(ďalejlen„Obchodnýzákonník“)
tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy
súvisiace s podnikaním.

10. Podľa § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú

ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

11. Podľa ustanovenia § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové

vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú
ich podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 261 odsek 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové
vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej

prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 261 odsek 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v
odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ
v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom

zákonníku a týmto zákonom.

14. Podľa § 1 zákona číslo 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej
ako „zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov“), nájomná zmluva o nájme pozemku na

poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve, ak
tento zákon neustanovuje inak, rovnako sa postupuje pri podnájme pozemku na poľnohospodárske
účely.

15. Podľa § 12 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov v znení účinnom od 1.11.2004 do

31.12.2007, prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý,
písomne nevyzve druhú zmluvnú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatých pozemkov po skončení
nájmu, zmluva sa obnovuje na určitý čas podľa § 8.

16. Podľa § 39 zákona číslo 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „Občiansky zákonník“),

neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.17. Podľa § 47a odsek 1, 4 Občianskeho zákonníka, ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy,
zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia. Ak sa do troch mesiacov od uzavretia
zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva

nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.

18. Podľa § 490 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak zákon neustanovuje inak, neplatné je ustanovenie
zmluvy podľa § 47a, podľa ktorého zmluva uzavretá na dobu určitú trvá aj po uplynutí tejto doby.

19. Podľa § 34 odsek 1, 2, 3 zákona číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní
pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách, zriaďuje sa Slovenský pozemkový fond (ďalej len „pozemkový fond“), pozemkový fond
je právnická osoba a zapisuje sa do podnikového registra. Sídlom pozemkového fondu je Bratislava.
Pozemkový fond môže zriaďovať organizačné útvary a určovať ich sídla. Pozemkový fond nie je
zriadenýnapodnikanie.Svojučinnosťvykonávapodľatohtozákonaaosobitnýchpredpisovvoverejnom

záujme a z tejto činnosti mu vznikajú práva a záväzky. Pozemkový fond spravuje poľnohospodárske
nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisov a podiely spoločnej nehnuteľnosti
vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých
vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej
nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. Postup pozemkového fondu pri prenajímaní a skončení

nájmu, predaji, zámene a nadobúdaní nehnuteľností pozemkovým fondom a kritériá pre určovanie výšky
nájomného pri prenajímaní nehnuteľností pozemkovým fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej
republiky.

20. Podľa § 2 odsek 1 zákona číslo 211/2000 Z.z o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“), osobami
povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány,
obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc
rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy,
a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

21. Podľa § 5a odsek 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, povinne zverejňovaná zmluva je
písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za finančné
prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy vrátane neštátnych účelových fondov,
alebo sa týka používania týchto finančných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce,

majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom alebo na
základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.

22. V konaní ako nesporné skutkové tvrdenia boli zistené uzavretie nájomnej zmluvy medzi stranami
konania a disponovanie prenajatými nehnuteľnosťami žalobcom. Naopak sporné skutkové tvrdenia sú

ukončenie/trvanie nájomnej zmluvy, automatická prolongácia platnosti zmluvy, absencia naliehavého
právneho záujmu žalobcu na podanej žalobe.

K charakteru záväzkového vzťahu medzi stranami konania

23. Súd sa v prvom rade zaoberal povahou strán konania a samotnej uzatvorenej zmluvy. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že žalobca je podnikateľský subjekt, keďže vykonáva činnosť na základe
predmetu svojej činnosti za účelom zisku. Na strane žalovaného vystupuje subjekt verejného práva
v zmysle § 261 odsek 2 Obchodného zákonníka, teda ako subjekt verejného práva zabezpečujúci
verejné potreby s podnikateľskými subjektmi. Nesporné v konaní je, že medzi stranami došlo k uzavretiu

nájomnej zmluvy v znení jej dodatku číslo 1, na základe ktorej dal žalovaný do nájmu žalobcovi pozemky
poľnohospodárskej pôdy v zmluve špecifikované. Zmluva bola dojednaná na dobu určitú, t. j. 6 rokov
a 10 mesiacov, pričom v článku V zmluvy bola dojednaná automatická prolongácia doby nájmu. Žalobca
tieto pozemky riadne užíval, pričom spornosť nájmu nastala po uplynutí doby nájmu. Žalobca je názoru,
že aj keď zákon vypustil automatickú prolongáciu zmlúv, medzi stranami to bolo dojednané zmluvne,

bez ohľadu na znenie zákona. Okrem toho zákon takúto možnosť automatickej prolongácie zmluvy
nevylučuje, preto je názoru, že zmluva je platne uzavretá a trvá doposiaľ, resp. do 30.06.2025. Žalovaný
sa s touto argumentáciou nestotožňuje, je názoru, že zmluva sa ukončila uplynutím dojednanej doby, t.
j. dňom 31.10.2011. Zákon vylúčil automatickú prolongáciu zmluvy, neustanovil žiadne intertemporálneustanovenia, preto sa novelizácia týkala aj zmluvy uzavretej so žalobcom. Okrem toho je žalovaný
názoru, že na strane žalobcu absentuje naliehavý právny záujem.
K naliehavému právnemu záujmu

24. V prvom rade sa súd zaoberal naliehavým právnym záujmom, keďže žalobca sa domáha určovacej
žaloby podľa § 137 písmeno c/ C.s.p., kde je základnou úlohou žalobcu (v tomto prípade
žalovaného) preukázať naliehavý právny záujem, keďže tento nevyplýva z osobitného zákona. Právny
záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.,
musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná

žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže
dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude
musieťajtaknasledovaťiné(ďalšie)súdnekonaniealebokonania.Naliehavýprávnyzáujemjespravidla
daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa
bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno
považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k

zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny
vzťahúčastníkovsporu,jeprípustnáajnapriektomu,žejemožná(prípadne)iinážaloba(viďrozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod číslom 40/1996).
Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobca

osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,
ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie) (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.12.2012 pod spisovou

značkou 5 Cdo 31/2011). Žalovaný sa domáha určenia, že nájomný vzťah trvá, pričom k naliehavému
právnemu záujmu uviedol, že momentálne je medzi stranami neisté postavenie, keď žalobca je názoru,
že zmluvný vzťah trvá a žalovaný nie. Okrem toho chce žalobca z PPA čerpať dotácie, čo nie je možné
v takomto prípade neistoty zmluvného vzťahu. Podľa komentára Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H.

Beck, 2022, 539-557 s. k § 137 písmeno c/ C.s.p.: „Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu
právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim
určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme
tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok
bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca

k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby
vyplýva, že naliehavý právny záujem (v zásade) absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie
povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale
keď už došlo k jeho porušeniu. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať (ibaže právny záujem
„vyplýva z osobitného predpisu“ – pozri komentár v bode V. 5). Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý

právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom,
že naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. Podľa
väčšinových názorov právnej vedy je naliehavý právny záujem na určení práva vecnou legitimáciou
žalobcu. Naliehavý právny záujem je súčasťou žalobného nároku, nejde iba o procesnú podmienku.
Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o právnom záujme (či je alebo nie je daný) je meritórne. Absencia

naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby, nie je dôvodom na zastavenie konania
či na odmietnutie žaloby. Uvedenú interpretáciu si osvojila právna prax.“ Žalobca síce poukázal na to,
že zmluvný vzťah medzi stranami konania je neistý, keďže je názoru, že zmluvný vzťah trvá a žalovaný
tohto názoru nie je. Na druhej strane samotný žalobca uviedol, že sporné nehnuteľnosti sú v jeho
držbe a žalovaný nepodal žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. Je teda zrejmé, že žalobca bez rušenia

uvedené nehnuteľnosti užíva a zrejme aj platí nájomné. Taktiež pokiaľ ide o dotácie, ktoré má žalobca
čerpať a tvrdí, že je nevyhnutné odstrániť stav neistoty, aby mu boli vyplatené, žalobca nepreukázal,
že by mu boli tieto dotácie zamietnuté zo strany PPA práve z dôvodu neistoty zmluvného vzťahu so
žalovaným. Uvedené je navyše preukázané aj tým, že žalobca uvádza, že jeho zmluvný vzťah so
žalovaným nezanikol po uplynutí doby, na ktorú bola zmluva uzavretá. Zmluva však bola uzavretá v roku

2005adobajejplatnostimalauplynúťvroku2011.Súdutedaniejezrejmé,akýnaliehavýprávnyzáujem
je na strane žalobcu, resp. prečo je tento záujem až teraz, keď žalobu podal po 12tich rokoch po tom, čo
sa mala zmluva ukončiť. Súdu sa preto javí naliehavý právny záujem na podanej žalobe nepreukázaný.
K trvaniu nájomného vzťahu medzi stranami konania25. Aj napriek vyššie uvedenému súd posúdil trvanie nájomného vzťahu medzi stranami konania.
V konaní je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva, na základe ktorej boli
žalobcovi dané do nájmu poľnohospodárske pozemky v zmluve špecifikované. Zmluva bola uzavretá

na dobu určitú, t.j. na 6 rokov a 10 mesiacov s tým, že v článku V bod 2. bola dojednaná automatická
prolongácia zmluvy tak, že ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím času, na ktorý bol
nájom dohodnutý, písomne nevyzve protistranu na vrátenie a prevzatie prenajatých pozemkov po
skončení nájmu, zmluva sa obnovuje na určitý čas. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že zákon
o nájme poľnohospodárskych pozemkov účinný do 31.10.2009 v § 12 odsek 1 upravoval automatickú

prolongáciu. Toto ustanovenie s účinnosťou od 01.11.2009 bolo doplnené o znenie, že to neplatí, ak sú
predmetom zmluvy o nájme pozemku pozemky, s ktorými žalovaný nakladá podľa osobitného predpisu.
Následne s účinnosťou od 01.05.2018 bolo toto ustanovenie zo zákona úplne vylúčené. Automatická
prolongácia zmluvy, na ktorej sa zmluvné strany dohodli bola prípustná podľa právnej úpravy účinnej
v čase uzavretia zmluvy. S účinnosťou od 01.05.2018 bolo toto ustanovenie o automatickej prolongácii
zmluvy so zákona vylúčené, pričom podľa prechodného ustanovenia § 24d odsek 3 zákona o nájme

poľnohospodárskej pôdy, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak neupravujú právne vzťahy k pozemkom uvedeným v § 24
odsek 2. Súd nespochybňuje jeden zo základných princípov právneho štátu, a to zákaz spätnej
účinnosti právnych predpisov, avšak právny poriadok rozlišuje pravú a nepravú. Pri nepravej retroaktivite
zákonodarcauznávaprávneskutočnosti,nazákladektorýchpodľapredchádzajúcejprávnejnormydošlo

k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca
prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj
tých práv (alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda
nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na
základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna

úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do
budúcna nový režim a mechanizmus uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za
skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom
dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej
a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy. V súvislosti

s nepravou retroaktivitou súd poukazuje na argumentáciu z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pod spisovou značkou 5Szd 1/2010 zo dňa 29. septembra 2011, na ktorú Najvyšší súd
Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane odkazuje: „K definujúcim znakom právneho
štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany
práv a právnej istoty (PL. ÚS 16/95). Nie každá retroaktivita je však nezlučiteľná s princípmi, na

ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť
(retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa
pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu štátu, nepravá retroaktivita sa
akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej
moci. Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti

založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho
(predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny
predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti.
V dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr
ako jeho platnosť (skôr, než začal existovať). Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne

skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych
vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym
predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností),
ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou
právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej

normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva
a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim
a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej
právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku
nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej

úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy. V tejto súvislosti súd poukazuje
na argumentáciu o prípustnosti retroaktivity, zmysle ktorej aj keď v našom právnom poriadku platí
všeobecná zásada zákazu retroaktivity, v prípade povinne zverejňovanej zmluvy - nájomnej zmluvy,
ktorej predmetom je nájom majetku obce, uzatvorenej pred 01. januárom 2011, by nešlo o pravúretroaktivitu, ale o nepravú a preto prípustnú retroaktivitu, ktorá sa v našom právnom poriadku vyskytuje
často a znamená, že vznik právnych vzťahov a ich následky, ku ktorým došlo pred účinnosťou nového
zákona sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej v dobe vzniku právnych vzťahov, ale obsah, teda

práva a povinnosti sa posudzujú podľa právnej normy neskoršej – novšej“. ( Bröstl, A. a kol.: TEÓRIA
PRÁVA. Plzeň: vyd. A. B., 2013. s. 80).

26. V zmysle vyššie uvedených skutočností ak v čase, kedy malo podľa pôvodne dojednanej zmluvnej
úpravy dôjsť k automatickej prolongácii nájomnej zmluvy bola platná a účinná právna úprava, ktorá

automatickú prolongáciu povinne zverejňovaných zmlúv nepripúšťala, nemohlo dôjsť k automatickému
predĺženiu nájomnej zmluvy. Nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným preto riadne a platne skončil
uplynutím času, na ktorý bol uzatvorený. Súd v tejto súvislosti ďalej podotýka, že by bolo nelogické,
ak by v súlade s Občianskym zákonníkom bolo každé prolongačné ustanovenie povinne zverejňovanej
zmluvy neplatným a naproti tomu by zákon o nájme poľnohospodárskej pôdy umožňoval zmluvným
stranám povinne zverejňovanej zmluvy, ak v ňom nie je výslovne uvedené, že dohoda strán o prolongácii

zmluvy nie je možná, platne dohodnúť v zmluve automatické predĺženie zmluvy. Zmluvné dojednanie,
podľa ktorého za určitých okolností sa predlžuje platnosť zmluvy o určitú dobu, je v zásade prejavom
zmluvnej voľnosti zmluvných strán, ktorá je ale v určitých prípadoch obmedzená, predovšetkým ak ide
o právne vzťahy s verejnoprávnym prvkom, kde je v celospoločenskom záujme týmto obmedzením,
resp. sprísnením podmienok vzniku, zmeny a zániku tohto právneho vzťahu chrániť spravidla verejné

prostriedky. Súd v tomto poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.03.2024 pod
číslom konania 11Co/38/2023 – 491, kde posudzoval obdobnú žalobu uviedol, že: „Odvolací súd sa
stotožňuje so správnym záverom súdu prvej inštancie v otázke skončenia nájmu poľnohospodárskych
pozemkov podľa nájomnej zmluvy číslo PNZ-P40922/05.00 zo dňa 22.3.2005 v znení jej
dodatku č. 00196/2019-PNZP40922/05.11 zo dňa 15.11.2019 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným

v 2. rade, ktorý (nájomný vzťah) aj podľa posúdenia odvolacieho súdu skončil uplynutím dohodnutej
doby nájmu k 31.12.2019 a nedošlo k obnoveniu nájomnej zmluvy za rovnakých podmienok na ďalšie
obdobie(určitýčas)vzmyslezmluvnéhodojednaniaods.2čl.Vnájomnejzmluvy.Vzhľadomnauvedené
je správny záver, že žalobca nepreukázal ním tvrdený titul (právny dôvod), od ktorého odvodzoval
existenciu a trvanie svojho nájomného práva k sporným poľnohospodárskym pozemkom po 1.1.2020

a z tohto dôvodu podanej žalobe nie je možné vyhovieť.“

27. Žalobca ďalej v konaní napadol to, že posudzované zmluvné ustanovenie o automatickom
predlžovaní zmluvy by malo byť vykladané v neprospech zmluvnej strany, ktorá ho použila prvýkrát, teda
v neprospech žalovaného, ktorý nájomnú zmluvu koncipoval, a teda mal by sa aplikovať princíp contra

proferentem. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že výklad posudzovaného ustanovenia je
nesporný. V prejednávanej právnej veci nie je sporné, že v čase uzavretia zmluvy bola vôľa zmluvných
stránjednoznačná,asíce,žezmluvnéstranysichcelidojednaťautomaticképredĺženienájomnejzmluvy.
Toto v konaní ani v súčasnej dobe nie je sporné. Avšak nová právna úprava zavedená zákonom číslo
546/2010 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník od 01.01.2011 zaviedla, že do budúcna je

vylúčené takéto usporiadanie vzťahov v zmysle argumentácie súdu o nepravej retroaktivite.
Žalovaný nepochybil pri koncipovaní zmluvy, tak ako to uvádza žalobca, a preto nie je namieste
argumentácia o výklade sporného ustanovenia contra proferentem. Súd v prejednávanej právnej veci
ani neposudzuje výklad ustanovenia v prospech, prípadne v neprospech niektorej zo zmluvných
strán, pretože platnosť a účinnosť tohto ustanovenia ex lege zanikla. V nadväznosti na uvedené sa

preto javí argumentácia žalobcu zmätočná, keď tento na jednej strane hovorí o výklade posudzovaného
ustanovenia v neprospech žalovaného a na strane druhej zároveň vo svojich vyjadreniach uvádza,
že posudzované ustanovenie článku V odsek 2 nájomnej zmluvy je dostatočne jasné a určité a vyplýva
z neho vôľa zmluvných strán.

28. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd dospel k názoru, že žalobca v prvom rade
v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Okrem toho sa však súd nestotožnil
s názorom žalobcu, že na spornú zmluvu sa vzťahuje zmluvná prolongácia, pričom aj prípadné vylúčenie
automatickej prolongácie zákonom nemá dosah na túto dosah, ak sa dohodla zmluvne. Súd je presne
opačného názoru, že po ukončení zmluvy dňom 31.10.2011 sa na túto automatická prolongácia

nevzťahovala, keďže bola zo zákona vypustená, preto nemohlo dôjsť k automatickému predlženiu
platnosti uzavretej zmluvy. Vzhľadom k uvedenému súd žalobu žalobcu zamietol.29. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.
30. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

32. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s §
262 odsek 1 C.s.p. Žalovaný mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobu zamietol, preto má právo na
náhradu účelne vynaložených trov na bránenie svojho práva titulom trov právneho zastúpenia v rozsahu
100%. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 odsek 2 C.s.p. vyšší súdny
úradník v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia. (§ 355 odsek 1 C.s.p.)

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,

f) spisová značka tohto konania (§ 127 odsek 1 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( § 365 odsek 1 C.s.p. ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami

tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie
odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.