Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. september 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 3T/2/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711010013
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kollár

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6711010013.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v konaní pred senátom

zloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaKolláraaprísediacichA.B.aC.D.vtrestnejveciobžalovanej
C. de B. E. (F.), stíhanej pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. l, ods. 4 písm. a/ Tr.
zákona takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná C. G. B. E. (F.), nar. XX.XX.H. F. I., trvale bytom H., D. G. XXXX/XX, adresa na doručovanie
písomností: J., A. X, K. L.,

j e v i n n á

že
ako konateľka spol. C. M., M., M. XX, N., predchádzajúca adresa N., O. P. XX, IČO: XX XXX XXX,
v priebehu roku XXXX vo N., okres N., si osobne alebo prostredníctvom svojich zamestnancov
u viacerých spoločností objednala prepravu tovaru s tým, že faktúry za tieto služby neuhradí, kde

v bode 1/ rozsudku
v období od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX si prostredníctvom svojich zamestnancov objednala prepravu
tovaru u živnostníka podnikajúceho pod obchodným menom O. Q., s miestom podnikania D., A. I. XX,
IČO: XX XXX XXX, ktorý požadovanú prepravu vykonal a za túto postupne vystavil faktúry č. XXXXXXX
zo dňa XX.X.XXXX na sumu 908,- EUR (31.641,08 Sk), č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu
1.823,50 EUR (62,850,57 Sk), č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 1.627,50 EUR (57.255,45
Sk), č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 1.625,50 EUR (57.259,86 Sk), č. XXXXXXX zo dňa

XX.X.XXXX na sumu 1.577,50 EUR (55.652,62 Sk), č. XXXXXXX zo dňa X.X.XXXX na sumu 896,50
EUR (31.490,46 Sk), č. XXXXXXX zo dňa X.X.XXXX na sumu 1.051,- EUR (36.639,96 Sk), č. XXXXXXX
zo dňa X.X.XXXX na sumu 1.126,50 EUR (39.217,97 Sk), č. XXXXXXX zo dňa X.X.XXXX na sumu
1.175,- EUR ( 40.557,48 Sk), č. XXXXXXX zo dňa X.X.XXXX na sumu 1.156,50 EUR (39.994,08 Sk),
č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 1.265,- EUR (43.738,64 Sk) a faktúru č. XXXXXXX zo dňa
XX.X.XXXXnasumu714,-EUR(24.780,80Sk),pričomtietofaktúryneuhradilaaaninedalapríkaznaich
úhradu, čím spôsobila živnostníkovi O. Q., s miestom podnikania D., A. I. XX, IČO: XX XXX XXX, škodu

vo výške 521.078,97 Sk, čo po prepočte konverzným kurzom predstavuje 17.296,65 EUR, a následne

v bode 2/ rozsudku
dňa XX.X.XXXX, dňa XX.X.XXXX, dňa XX.X.XXXX a dňa X.X.XXXX si prostredníctvom svojich
zamestnancov objednala prepravu tovaru u spol. M. A., M., A. XX, D., IČO: XX XXX XXX, ktorá prepravu
vykonala a vystavila faktúru č. XXXXXX zo dňa X.X.XXXX na sumu 904,40 EUR (31.055,50 Sk) a faktúru
č. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 1.071,- EUR (36.077,50 Sk), faktúru č. XXXXXX zo dňa

X.X.XXXX na sumu 571,20 EUR (19.088,50 Sk) a faktúru č. XXXXXX zo dňa X.X.XXXX na sumu
1.344,70 EUR (44.875,50 Sk), pričom tieto faktúry neuhradila a ani nedala príkaz na ich úhradu, čímspôsobila spol. M. A., M., A. XX, D., IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 131.097,- Sk, čo po prepočte
konverzným kurzom predstavuje 4.351,62 EUR, a následne

v bode 3/ rozsudku
dňa XX.X.XXXX a dňa XX.X.XXXX si prostredníctvom svojich zamestnancov objednala prepravu tovaru
u spoločnosti M. R. M., M., S. XX, M. I. F., IČO: XX XXX XXX, ktorá prepravu vykonala a vystavila
faktúru č. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 476,- EUR (16.195,90 Sk) a faktúru č. XXXXXX zo dňa
XX.X.XXXX na sumu 1.547,- EUR (51.335,60 Sk), pričom tieto faktúry neuhradila a ani nedala príkaz

na ich úhradu, čím spôsobila spol. M. M., M., S. XX, M. I. F., IČO: XX XXX XXX, vo výške 67.531,50 Sk,
čo po prepočte konverzným kurzom predstavuje 2.241,64 EUR, a následne

v bode 4/ rozsudku
v presne nezistenom T. najskôr dňa XX.XX.XXXX si prostredníctvom svojich zamestnancov objednala
prepravu tovaru u živnostníka podnikajúceho pod obchodným menom R. P. – G. s miestom podnikania

L. I. A., Q. XXXX/XX, IČO: XX XXX XXX, ktorý prepravu vykonal a vystavil faktúru č. XXXXXX zo dňa
XX.X.XXXX na sumu 1.100,80 EUR (36.696,27 Sk), pričom túto faktúru neuhradila a ani nedala príkaz
na jej úhradu, čím spôsobila živnostníkovi R. P. – G. s miestom podnikania L. I. A., Q. XXXX/XX, IČO:
XX XXX XXX, škodu vo výške 36.696,27 Sk, čo po prepočte konverzným kurzom predstavuje 1.218,10
EUR, a následne

v bode 5/ rozsudku
dňa XX.XX.XXXX osobne uzavrela vo N. zmluvu o preprave so spol. E. M., C., A. Q. XXX/XX, N.,

IČO: XX XXX XXX, na základe ktorej si prostredníctvom svojich zamestnancov objednala v období
od X.X.XXXX do XX.X.XXXX prepravu tovaru, ktorú spol. E. M. C.. N. vykonala a vystavila faktúry
č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 1.178,67 EUR (40.269,35 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa
XX.X.XXXX na sumu 1.839,45 EUR (63.260,63 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu
1.887,63 EUR (64.809,76 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 1.209,04 EUR (41.331,06

Sk), č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 1.684,47 EUR (59.962,02 Sk), č. XXXXXXXX zo
dňa XX.X.XXXX na sumu 1.730,54 EUR (58.746,79 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX na sumu
2.024,81 EUR (68.298,87 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX na sumu 1.834,22 EUR (61.824,18
Sk), č. XXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX na sumu 1.603,83 EUR (54.464,58 Sk) č. XXXXXXXX zo dňa
XX.X.XXXX na sumu 1.486,55 EUR (50.286,94 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu

1.756,73 EUR (58.671,16 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 1.763,01 EUR (59.297,04
Sk), č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 1.336,80 EUR (44.866,93 Sk), č. XXXXXXXX zo
dňa XX.X.XXXX na sumu 1.774,53 EUR (59.423,61 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu
1.536,81 EUR (51.463,25 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 1.355,65 EUR ( 45.270,54
Sk), č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 1.432,05 EUR (47.566,83 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa

XX.X.XXXXnasumu1.810,13EUR(60.261,11Sk),č.XXXXXXXXzodňaXX.X.XXXXnasumu1.810,13
EUR (59.987,82 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 1.443,80 EUR (47.844,77 Sk), č.
XXXXXXXXzodňaX.X.XXXXnasumu1.269,30EUR(41.954,25Sk),č.XXXXXXXXzodňaXX.X.XXXX
na sumu 1.699,13 EUR (56.655,80 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 1.715,89 EUR
( 57.552,54 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 994,44 EUR (3.232,09 Sk), č. XXXXXXXX

zo dňa XX.X.XXXX na sumu 1.099,82 EUR (36.823,11 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu
941,34 EUR (31.414,29 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 492,41 EUR (16.432,70 Sk), č.
XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 967,82 EUR (32.240,83 Sk), č. 11202221 zo dňa XX.X.XXXX
na sumu 1.439,09 EUR (48.251,29 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 523,39 EUR
(17.470,59 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 832,66 EUR (27.809,01 Sk), č. XXXXXXXX

zo dňa XX.X.XXXX na sumu 617,38 EUR (20.700,28 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu
436,81 EUR (14.612,33 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 1.697,19 EUR (56.857,56 Sk),
č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 926,62 EUR (31.331,67 Sk), pričom tieto faktúry neuhradila
a ani nedala príkaz na ich úhradu, čím spôsobila spol. E. M., C., A. Q. XXX/XX, N., IČO: XX XXX XXX,
škodu vo výške 1.621.245,63 Sk, čo po prepočte konverzným kurzom predstavuje 53.815,49 EUR, a

následne

v bode 6/ rozsudkudňa X.X.XXXX a dňa XX.X.XXXX si prostredníctvom svojich zamestnancov objednala prepravu tovaru
u živnostníka podnikajúceho pod obchodným menom U. A. B. – Q. s miestom podnikania V. I. K., D. XX,
IČO: XX XXX XXX, ktorý prepravu vykonal a vystavil faktúru č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu

1.011,50 EUR (33.966,50 Sk) a č. XXXXXXXX zo dňa X.XX.XXXX na sumu 476,- EUR (16.017,50 Sk),
pričom tieto faktúry neuhradila a ani nedala príkaz na ich úhradu, čím spôsobila živnostníkovi U. A. B. –
Q. s miestom podnikania V. I. K., D. XX, IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 49.984,- Sk, čo po prepočte
konverzným kurzom predstavuje 1.659,16 EUR, a následne

v bode 7/ rozsudku
dňa XX.X.XXXX, dňa XX.X.XXXX, dňa XX.X.XXXX a dňa XX.X.XXXX si prostredníctvom svojich
zamestnancov objednala prepravu tovaru u živnostníka podnikajúceho pod obchodným menom O. S.
M. s miestom podnikania R., L. V. XXXX, IČO: XX XXX XXX, ktorý prepravu vykonal a vystavil faktúry č.
XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 1.547,- EUR (51.267,58 Sk), č. XXXXXXX zo dňa X.X.XXXX na
sumu 1.547,- EUR (51.626,48 Sk), č. XXXXXXX zo dňa X.XX.XXXX na sumu 1.547,- EUR (52.486,62

Sk), č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 1.547,- EUR (52.406,17 Sk), pričom tieto faktúry
neuhradila a ani nedala príkaz na ich úhradu, čím spôsobila živnostníkovi O. S. M. s miestom podnikania
R., L. V. XXXX, IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 207.786,85 Sk, čo po prepočte konverzným kurzom
predstavuje 6.897,26 EUR, a následne

v bode 8/ rozsudku
v presne nezistených G. v období mesiacov O. XXXX až M. XXXX si prostredníctvom svojich
zamestnancov objednala prepravu tovaru u spol. I., M.. M. S., M. XXXX/XX, R. R., IČO: XX XXX XXX,
ktorá prepravu vykonala a vystavila faktúry č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 1.106,70,- EUR
(37.582,43 Sk), č. XXXXXXX zo dňa X.X.XXXX na sumu 892,50 EUR (29.970,15 Sk), č. XXXXXXX

zo dňa X.X.XXXX na sumu 1.332,80 EUR (44.631,47 Sk), č. XXXXXXX zo dňa X.X.XXXX na sumu
1.023,40 EUR (34.315,63 Sk), č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 1.059,10 EUR (35.258,50 Sk),
č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 1.071,- EUR (35.769,26 Sk), č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX
na sumu 892,50 EUR (29.804,14 Sk), č. XXXXXXX zo dňa X.X.XXXX na sumu 1.332,80 EUR (44.755,42
Sk), č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 1.023,40 EUR (34.179,51 Sk), č. XXXXXXX zo dňa

XX.X.XXXX na sumu 2.415,70 EUR (80.162,59 Sk), č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 975,80
EUR (32.253,12 Sk), č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 30.758,69 Sk, č. XXXXXXX zo dňa
X.X.XXXX na sumu 2.142,- EUR (70.799,53 Sk), č. XXXXXXX zo dňa X.X.XXXX na sumu 940,10 EUR
(31.363,62 Sk), č. XXXXXXX zo dňa X.X.XXXX na sumu 1.094,80 EUR (36.524,72 Sk), č. XXXXXXX
zo dňa XX.X.XXXX na sumu 1.130,50 EUR (37.918,10 Sk), č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu

1.094,80 EUR (36.623,25 Sk), č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 833,- EUR (28.261,19 Sk),
pričom tieto faktúry neuhradila a ani nedala príkaz na ich úhradu, čím spôsobila spol. I., spol. M. S., M.
W. XXXX/XX, R. R. , IČO: XX XXX XXX, škosu vo výške 710.931,32 Sk, čo po prepočte konverzným
kurzom predstavuje 23.598,60 EUR, a následne

v bode 9/ rozsudku
dňa X.X.XXXX vo N. osobne uzavrela Zmluvu o preprave so spol. Q., M.. M. S., V. XXX/XX, D. E.,
IČO: XX XXX XXX, na základe ktorej si prostredníctvom svojich zamestnancov objednala v období od
XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX prepravu tovaru, ktorú spoločnosť Q. M.. M. vykonala a vystavila faktúry č.
XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 66.252,- Sk, č. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 66.862,- Sk,

č. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 45.779,- Sk, č. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 63.243,-
Sk, č. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 22.433,- Sk, č. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu
34.391,-Sk,č.XXXXXXzodňaXX.X.XXXXnasumu21.807,-Sk,č.XXXXXXzodňaX.X.XXXXnasumu
32.372,- Sk, č. XXXXXX zo dňa X.X.XXXX na sumu 28.083,- Sk, č. XXXXXX zo dňa X.X.XXXX na sumu
19.403,- Sk, č. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 31.510,- Sk, č. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na

sumu 23.280,- Sk, č. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 58.459,- Sk, č. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX
na sumu 16.384,- Sk, č. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 40.076,- Sk, č. XXXXXX zo dňa
XX.X.XXXX na sumu 42.175,- Sk, č. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 75.898,- Sk, č. XXXXXX zo
dňa X.X.XXXX na sumu 86.560,- Sk, č. XXXXXX zo dňa X.X.XXXX na sumu 30.453,- Sk, č. XXXXXX zo
dňa X.X.XXXX na sumu 13.554,- Sk, č. XXXXXX zo dňa X.X.XXXX na sumu 22.185,- Sk, č. XXXXXX zo

dňa XX.X.XXXX na sumu 52.388,- Sk, č. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 45.459,- Sk, č. XXXXXX
zo dňa XX.X.XXXX na sumu 77.536,- Sk, č. XXXXXX zo dňa X.XX.XXXX na sumu 59.182,- Sk, č.
XXXXXX zo dňa X.XX.XXXX na sumu 23.658,- Sk, č. XXXXXX zo dňa X.XX.XXXX na sumu 21.276,- Sk,
č. XXXXXX zo dňa X.XX.XXXX na sumu 27.252,- Sk, č. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 27.270,-Sk, č. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 29.588,- Sk, č. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu
31.120,- Sk, č. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 31.222,- Sk, č. XXXXXX zo dňa X.XX.XXXX na
sumu 21.423,- Sk, č. XXXXXX zo dňa X.XX.XXXX na sumu 24.011,- Sk, č. XXXXXX zo dňa X.XX.XXXX

na sumu 38.522,- Sk, č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 71.330,- Sk, č. XXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX na sumu 35.774,- Sk, č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 24.512,- Sk, č. XXXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 43.805,- Sk, č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 61.910,- Sk, č.
XXXXXX zo dňa X.XX.XXXX na sumu 21.314,- Sk, č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 67.303,-
Sk, č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 55.632,- Sk, č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu

26.960,- Sk, č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 53.449,- Sk, č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX
na sumu 28.570,- Sk, č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 21.228,- Sk, č. XXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX na sumu 55.342,- Sk, č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 38.131,- Sk, č. XXXXXX
zo dňa X.XX.XXXX na sumu 26.935,- Sk, pričom tieto faktúry neuhradila a ani nedala príkaz na ich
úhradu, čím spôsobila škodu spoločnosti Q., M.. M. S., V. XXX/XX, D. E., IČO: XX XXX XX, škodu vo
výške 1.983.261,- Sk, čo po prepočte konverzným kurzom predstavuje 65.832,20 EUR, a následne

v bode 10/ rozsudku
dňa XX.X.XXXX si prostredníctvom svojich zamestnancov objednala prepravu tovaru u živnostníka
podnikajúceho pod obchodným menom O. H. - G. s miestom podnikania R., R. XXX, W. S., IČO: XX XXX
XXX, ktorý prepravu vykonal a vystavil faktúru č. XXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 1.040,- EUR

(34.622,61SkpoprepočtekurzomNBS),pričomtútofaktúruneuhradilaaaninedalapríkaznajejúhradu,
čím spôsobila živnostníkovi O. H. - G. s miestom podnikania R., R. XXX, R., W. S., IČO: XX XXX XXX,
škodu vo výške 34.622,64 Sk, čo po prepočte konverzným kurzom predstavuje 1.149,26 EUR,

čím týmto svojím konaním spôsobila celkovú škodu vo 178.059,98 EUR,

t e d a

na škodu cudzieho majetku obohatila seba tým, že uviedla niekoho do omylu, spôsobila tak na cudzom

majetku väčšiu škodu a čin spáchala závažnejším spôsobom konania – na viacerých osobách

č í m s p á c h a l a

zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona účinného od 06.08.2024.
Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona účinného od XX.XX.XXXX s použitím § 36 písm. j/ Tr. zákona a článku 6

ods. 1 Medzinárodného dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na trest odňatia slobody
v trvaní 3 /troch/ rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 4 /štyri/ roky.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd odkazuje poškodených:

- O. Q., nar. XX.XX.XXXX, podnikajúci pod obchodným menom O. Q. s miestom podnikania D., A. I.
XX, IČO: XXXXXXXX,

- C. M., M. v likvidácii, D., O. X, IČO: XXXXXXXX,

- E. M. C., L. XXX, IČO: XXXXXXXX,

- U. A. B., nar. XX.XX.XXXX, podnikajúci pod obchodným menom U. A. B. – Q. s miestom podnikania
V. I. K., D. XX, IČO: XXXXXXXX,

- I. M., R. R., M. XXXX/XX, IČO: XXXXXXXX,- D. Q. & Q.. M., D., D. XXX/X, IČO: XXXXXXXX,

- O. H., nar. XX.XX.XXXX, podnikajúci pod obchodným menom O. H. - G., R., R. XXX, ČR, IČO:
XXXXXXXX,

s nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen už raz vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, pričom tento rozsudok

bol na základe odvolania obžalovanej a poškodených uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
3 To 60/2014 zo dňa XX.XX.XXXX zrušený a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie.
Na základe vykonávania úkonov v konaní pred súdom okresný súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX
prerušil trestné stíhanie obžalovanej, nakoľko obžalovanú nebolo možné pre ťažkú chorobu postaviť
pred súd. Na základe vyjadrenia obžalovanej došlo uznesením zo dňa XX.XX.XXXX k pokračovaniu v

trestnom stíhania obžalovanej, nakoľko odpadol dôvod prerušenia trestného stíhania. Obžalovaná sa
na hlavné pojednávanie dňa XX.XX.XXXX nedostavila, minimálne od XX.XX.XXXX o termíne hlavného
pojednávania vedela, nakoľko komunikovala o tejto otázke s obhajcom. Obžalovaná formou mailu dňa
XX.XX.XXXX ospravedlnila svoju neúčasť a zároveň vyjadrila súhlas s konaním v neprítomnosti a aj
s rozhodnutím súdu. Preto súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovanej podľa § 252

ods. 4 Trestného poriadku. V rámci doplňovania dokazovania po oboznámení odpisu registra trestov,
lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti SR, lustrácie
v databáze Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a súdov, zúčastnené strany nemali návrhy na
doplnenie dokazovania.

Obžalovaná C. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa necíti byť vinná ani z jedného z 10 bodov
obžaloby. Pokiaľ spoločnosť C. M. vnikla v roku XXXX, bola ako špedičná spoločnosť, vykonávala
sprostredkovateľskú činnosť pre špedičné prepravy. Toto trvalo asi 2 až 4 mesiace a vzhľadom na
skutočnosť, že za rok XXXX – za 2 mesiace vykázali zisk po zdanení 317.692,- Sk, rozhodli sa rozšíriť
predmet činnosti o medzinárodnú a vnútroštátnu kamiónovú prepravu. Na základe týchto skutočností

museli tieto záležitosti pripraviť, čo trvalo asi približne do A. XXXX, kedy sa uskutočnili prvé uzavretia
leasingových zmlúv so spoločnosťami X. H., A. H., Q. H., F. H.. Zmluvy sa uzatvárali na nákup
kamiónov, ako aj služobných motorových vozidiel, bol tam aj leasing na multifunkčnú kopírku. Ďalší
asi A. vybavovali záležitosti spojené s prihlasovaním vozidiel. Jednotlivé vozidlá sa brali postupne.
Počas tohto obdobia takisto rokovala so zahraničnými partnermi o dlhodobých kontraktoch, pričom

vynaložila všetku odbornú starostlivosť a jednými z hlavných partnerov boli spoločnosti Y. Q. Q., I..
Dlhodobých kontraktov bolo uzavretých približne 5. Určite tieto záležitosti sú aj obsahom súdneho
spisu. Tieto kontrakty boli predkladané leasingovým spoločnostiam za účelom poskytnutia leasingu z ich
strany. Zahraničné spoločnosti poznala z predchádzajúcej svojej činnosti, boli to spoľahlivé spoločnosti.
Spolupracovali aj so spoločnosťou T. Z., ktorá poskytovala faktoringové rámce a pre ich poskytnutie

si táto spoločnosť aj preverovala bonitu ich zahraničných partnerov. Obžalovaná sa snažila znížiť
počiatočné náklady spoločnosti tým, že dokázala vybojovať 10% akontácie, resp. odklad 1 až 5 splátok,
resp. stanoviť ich na minimálnu hodnotu, bola si vedomá, že nemôže spoločnosť hneď na začiatku
neprimerane zaťažiť splátkami jednotlivých leasingov. Zároveň vyvrátila skutočnosť, ktorá bola tvrdená
v niektorých výpovediach poškodených, že ich prostriedky použila na leasing, aspoň takto to bolo vo

všeobecnosti tvrdené. Finančné prostriedky získala z pôžičky, ktorú si zobral jej otec vo výške 920.000,-
Sk, resp. jej otec túto pôžičku poskytol do spoločnosti C. M.. Peniaze pochádzali z predaja nehnuteľností
z pozostalosti jej matky. Ďalšiu pôžičku spoločnosti poskytol pán C., ktorý bol členom T. Z. a sám sa
rozhodol poskytnúť pôžičku vo výške 100.000,- Sk. Prostriedky na nákup ťahačov, resp. zaplatenie
peňazí na ich akontácie poskytla aj spoločnosť T. Z., je to súčasťou znaleckého posudku. S T. Z. začali

spolupracovať začiatkom roku XXXX na podnet pána D., pričom podmienkou pre takýto postup bola
skutočnosť, že firma C. M. pristúpi k dlhu spoločnosti L. C. Y., kde ona osobne pre spoločnosť Y. predtým
pracovala. Nevidelo sa jej to vtedy ako chybný krok, nakoľko k dlhu pristúpil aj pán D. ako fyzická
osoba. Pre tento spôsob sa rozhodla preto, že faktoringové služby sú najlacnejšie pokiaľ sa týka úrokov
a nákladov. Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť nemala vlastnú účtovníčku, uzatvorili sa zmluvy

o vedení účtovníctva, ako aj o komunikácii s jednotlivými inštitúciami, napr. so spoločnosťou Z. a dcérya neskôr so spoločnosťou E. účtovníctvo. Takisto bola uzatvorená zmluva s právnickou kanceláriou E. &
E.,sktorousakonzultovalivšetkyzmluvy,ktorémalaspoločnosťuzavrieť.Vrámcispoločnostimalkaždý
presnú náplň práce, okrem nej v spoločnosti pôsobili sestra A. D. A. D., ktorá mala na starosti vedenie

pokladne, vyhotovovala výkazy uhradených a neuhradených faktúr, vystavovanie zmlúv, zabezpečenie
účtovných dokladov pre účtovné spoločnosti. Vo firme pracovali na pozícii logistiky a vyťažovania
vozidiel pani L. a pán M.. D. M. a pani E. mali na starosti vystavovanie objednávok, komunikáciu
spoškodenými.NáslednedospoločnostipristúpilajjejotecP.E.,ktorýzabezpečovaltechnickézázemie,
čo sa týkalo jednotlivých vozidiel spoločnosti, komunikácia s dopravnými inšpektorátmi a podobne. Vo

firme pracoval aj A. D., ktorý si vyhradil právo rozhodovať o chode spoločnosti po dohode s ňou. Mal
prístup k financiám, účtom, vlastnil aj bankomatové karty k účtom. Pokiaľ sa týka spoločnosti T. Z.,
tak tam mal aj podpisové právo, zúčastňoval sa stretnutí s pracovníkmi tejto spoločnosti a predkladal
im aj účtovné doklady. Za spoločnosť C. M. mohol konať a po tom, ako rozšírili predmet činnosti
prevzal aj kontrolu logistiky. Takisto mal pripravovať určité projekty do budúcnosti. K XX.XX.XXXX
evidovali viaceré faktúry po lehote splatnosti, a to 1 až 3 mesiace v celkovej výške 51.770,- eur.

Prostredníctvom spoločnosti R. vymohli väčšiu časť pohľadávok a k XX.XX.XXXX zostali faktúry po
lehote vo výške 11.120,- eur. V tom období sa začali prejavovať dôsledky hospodárskej krízy, tým
pádom ani spoločnosti, ktoré mali vo faktoringovom rámci neuhrádzali svoje záväzky načas, došlo tam
k posunu lehôt splatnosti a aj toto bol dôvod, prečo začala mať spoločnosť C. M. problémy. Obžalovaná
ďalej uvádzala problémy s exekúciou pre spoločnosť M. R. s tým, že na 3 až 5 dní boli zablokované

firemné účty spoločnosti, čo malo za následok to, že ani samotný výkon prepravy sa nemohol uskutočniť,
nakoľko vodiči kamiónov nemali prístup k peniazom cez firemné bankomatové karty. Aj zahraničné firmy,
s ktorými mali dlhodobé kontrakty, neplatili načas a riadne, boli im účtované niektoré záležitosti spojené
so škodovými udalosťami, osobne bola presviedčať týchto partnerov, aby faktúry začali platiť riadne.
Tieto všetky skutočnosti boli podkladom toho, že spoločnosť C. M. začala mať problémy. K tomuto sa

pridružila aj exekúcia daňového úradu, kde túto záležitosť riešila s exekútorom daňového úradu, ktorého
požiadala o odblokovanie účtu, čomu však nevyhovel. Takisto pri zablokovaní účtu zastala samotná
preprava a mali vôbec problémy stiahnuť všetky motorové vozidlá späť na Slovensko. Pokiaľ ona
jednala o novom investorovi alebo o spôsobe preklenutia nedostatku prostriedkov úvermi, tak dojednala
kontokorentný úver s VÚB Bankou na sumu 4.000.000,- Sk, čo sa však kvôli vyššie uvedenej exekúcii

daňového úradu neuskutočnilo. Obžalovaná sa snažila zachrániť spoločnosť tým, že chcela zredukovať
náklady s tým, že by sa ponechala len polovica vozidiel, len jedno služobné auto, zredukoval by sa
aj počet ľudí, vyhľadávala aj lacnejšie priestory. Spomenula ponuku spoločnosti Y. Q. Q., ktorá mohla
poskytnúť pôžičky šoférom a mohla im poskytnúť financie na tankovanie, pričom sa každý týždeň vlastne
robili zápočty s ich faktúrami za prepravu. Osobne rokovala aj o možnej reštrukturalizácii spoločnosti,

ale nemala peniaze, ktoré by na toto mohla vynaložiť a tak preto z toho vzišlo.

Obžalovaný sa vyjadrovala aj k osobe A. D., spolupráca s ním bola spočiatku dobrá, až následne zistila
nadmerné výbery z T. E., či už formu výberu v hotovosti alebo cez bankomaty od 3.000,- do 10.000,-
Sk denne. Prešetrovala a zisťovala u A. D., či boli vrátené resp. zdokladované finančné prostriedky,

ktoré vybral. Pani D. jej vtedy povedala, že on nedával všetky doklady, zistila, že to dosiahlo približne
sumu 60.000,- až 80.000,- Sk mesačne. Takisto zistila pouhrádzanie niektorých faktúr za letenky, kúpy
jachty, pričom v lete vybral asi 80.000,- alebo 90.000,- Sk na dovolenku svojej rodiny a v G. XXXX sa
náhodne dozvedela, že boli vyplatené administratívnym pracovníkom odmeny až 40.000,- Sk na osobu,
našla vlastne celý vybrakovaný účet, z ktorého potom vybrala asi 10.000,- Sk. Obžalovaná uviedla, že

každý výber zdokladovala, na čo peniaze použila. Začiatkom roku XXXX dostali faktúru od firmy M. na
sumu vyše 1.200.000,- Sk, pátrala po obsahu tej zmluvy, hovorila aj s konateľkou spoločnosti, pričom
sa malo jednať o uzavretie zmluvy na reklamnú činnosť a boli jej povedané, že pán D. vystupoval ako
konateľ spoločnosti C. M., hoci toto právo jednať za spoločnosť mal len voči T. Z.. Následne po týchto
skúsenostiachmudalavýpoveď,keďženásledneodcudzilpočítačeajsfakturačnýmsoftvérom,nábytok,

pečiatky, eurolicencie, pokladničku, boli zničené niektoré účtovné doklady, potom dala vo viacerých
veciach na jeho osobu trestné oznámenie, či už za krádež alebo za spreneveru. Niektoré veci sa riešia
na KR PZ v Banskej Bystrici a takisto aj na OR PZ Zvolen. Tieto peniaze mali byť účelovo použité na
úhradu odvodov do štátnych inštitúcii, v tej súvislosti napísala aj prevodný príkaz, ktorý zrealizovaný
nebol, asi na sumu 200.000,- Sk. Jej snahou nebolo nejakým spôsobom sa obohatiť, vyplýva to aj

zo značiek áut, na ktorých jazdili. Je síce pravdou, že mala notifikácie vo forme SMS zo všetkých
firemných účtov, ale keďže jej chodilo denne aj 50 notifikácií, a to nielen o výberoch pána D., ale aj platení
rôznych výberov a služieb vodičov, bolo okamžite ťažké rozoznať, že o aké výbery sa jednalo a načo
boli použité. Dalo sa to zistiť až po nejakom časovom období, pričom ju osobne upozornila pani D., žejej brat nedáva všetky účtovné doklady, takisto si spočiatku myslela, že výbery, ktoré uskutočňoval, boli
použité na zabezpečenie rôznych vecí a až následne po nejakom čase zistila, že tomu tak nie je. Je
pravdou, že aj z pokladne sa vyberali peniaze v hotovosti za účelom znížiť straty spôsobené prevodom

medzi eurom a slovenskou korunou, znamenalo to asi toľko, že keďže mali zmluvných partnerov, ktorí
v 85 až 90 % prípadov mali účty v eurách, tak sa peniaze v eurách priamo vložili na účet jednotlivých
subjektov v banke. Prvé náznaky vyberania peňazí zistila niekedy v C. XXXX, značné výbery začali byť
až v mesiacoch T. až G. XXXX. V pokladni sa niky nedržala veľkú hotovosť. Z prijatých notifikácií vo
forme SMS nezistila, kto, kde, ako vybral a na čo peniaze použil. Pokiaľ sa týka vodičov, tak tí zvykli

mať limit max 500,- až 1.000,- eur denne, u pána D. sa potom vo vyšších štádiách vyberalo aj 60.000,-
Sk. Nevie presne uviesť, ale určite nejaké limity k účtom boli, je to otázka zmluvy. Obžalovaná vedela
o výške dlhu, ku ktorému pristupovala spoločnosť C. M. pri poskytnutí Z. zo strany T..
Toto bola podmienka na to, aby získali nejaké finančné prostriedky na rozbeh spoločnosti s tým, že
nepovažuje konanie T. Z. ako nejaký likvidačný vo vzťahu k C. M., práve naopak, možno svojím postojom
ich T. Z. určitým spôsobom chránil. To, prečo došlo k pádu spoločnosti C. M. bola zhoda viacerých

náhod. Pokiaľ aj mali celkovo 13 ťahačov, tieto neboli kupované naraz, ale postupne, určite v roku
XXXX. Je bežný spôsob, že si firma zoberie ťahače na leasing, podľa nej je to menej riskantné, ako
keby si na ne mala brať nejaký spotrebný úver, keď cena jedného ťahača je 80.000 až 86.000,- eur.
Podnikateľský zámer bol riadne spracovaný a nemali „veľké oči“ hneď na začiatku. Základné imanie
pri založení spoločnosti dosiahlo výšku 200.000,- Sk, vo Z. XXXX sa zvýšilo na 11.000.000,- Sk. Bolo

to formou vkladu v hotovosti, čo je uvedené aj v účtovníctve. Tento vklad reálne vložený nebol, bol
len účtovne zaevidovaný. Obžalovaná to považujem za klasický spôsob, ktorý robia spoločnosti. Bolo
to odkonzultované aj s právnikom. Pokiaľ sa týka výšky imania, tak dosahovali dosť veľké obraty na
účtoch, ktoré dosiahli aj hodnotu základného imania. Ohľadom zvýšenia imania všetky veci konzultovala
správnikom,tenpripravilvšetkypodklady,nemalavedomosťotom,žebyvýškazákladnéhoimaniamala

poukazovať na bonitu dotyčnej spoločnosti. Je možné, že to zvýšenie imania mohlo byť zaevidované
už aj v O. XXXX. Toto navýšenie oznamovali všetkým bankovým spoločnostiam, ako aj leasingovým
spoločnostiam. Ani jedna zo spoločností nemala výhrady voči takémuto postupu. Obžalovaná by
hodnotila situáciu v rokoch XXXX až XXXX ako veľmi dobrú, rozvíjal sa obchod nielen v dopravnej
sfére, ale vôbec, z tohto dôvodu aj začala podnikať. Už v druhom polroku roku XXXX by sa do toho

nepúšťala. Vzhľadom k tomu, že sa oveľa zmenšil objem prepravy, začali krachovať mnohé firmy
z dôvodu platobnej neschopnosti, prejavovali sa dôsledky hospodárskej krízy, kedy cena prepravy
klesla možno na dve tretiny pôvodnej ceny a tým pádom poklesol zisk a navyše sa zvýšila cena
za pohonné látky a diaľničné poplatky. K tým príčinám by ešte uviedla otvorenie trhu pre D., kde
podliezali ceny prepravy a stanovili ich také, za ktoré by slovenská firma prepravu neuskutočnila. To

isté sa dialo aj pri maďarských prepravcov. Po Z. XXXX stále vykonávala špedičnú činnosť a z tejto
mala aj príjmy. Pokiaľ sa týka splatnosti jednotlivých partnerov, tak lehota u spoločnosti R. Y. bola
20 dní, u ostatných partnerov 30 až 60 dní, museli rátať aj s tým, že platba zahraničného partnera
príde po niekoľkých dňoch. V priebehu roka XXXX sa lehoty splatnosti nemenili, stalo sa to až v roku
XXXX. V čase, keď spoločnosť C. M. pristúpila k dlhu L. a Y. vedela, že majiteľom firmy L., čo bola

dopravná firma, je pán D. a práve L. bol majiteľom Y., čo bola špedičná firma, ktorá využívala vozidlá
firmy L.. V tom období spoločnosť Y. už nevykonávala činnosť, firma L. sa javila ako funkčná. Za
záväzky spoločnosti L. a Y. ručil pán D. ako fyzická osoba a medzi spoločnosťami AV M., L. C. Y.
bola uzavretá dohoda o splatení dlhu. Súčasťou bolo aj zmenka spoločnosti L. a Y. v prospech C.
M.. Obžalovaná si myslí, že za spoločnosť L. bol aj dlh splatený. To, že by firma C. M. mala zaplatiť,

resp. splniť dlh za tieto dve spoločnosti sa malo následne udiať vo forme zmeniek, zmenky mali byť
zaúčtované do majetku spoločnosti C. M.. O tom, čo malo byť podstatou dlhu spoločnosti L. a Y. voči
T. Z., sa dozvedela až v roku XXXX, údajne mal pán D. podvodne vystavovať duplicitné faktúry za
tú istú prepravu. Pokiaľ sa týka účtovnej firmy Z. a dcéry, sama výkazy o nejakej účtovnej evidencii
nedostávala, len na vyžiadanie, neskôr táto firma pochybila a preto sa rozhodla pre inú účtovnícku

firmu, a to E. účtovníctvo. Vtedy majiteľka konštatovala dosť chaotické zaúčtovanie pre túto firmu. Táto
účtovnícka firma v podstate pre ňu robila bežné účtovnícke veci, ktoré potrebovala aj vo vzťahu k T.
Z.. Ako majiteľka a konateľka spoločnosti komunikovala s bankovými a leasingovými inštitúciami, T. Z.,
vyjednávala zmluvné podmienky, podpisovala pracovné a iné zmluvy, chodievala na služobné cesty,
zháňala klientov. Všetky účtovné doklady sa odovzdávali pani D. a ona vlastne tieto doklady mala

odovzdávať jednotlivým účtovným spoločnostiam. Mala robiť aj fotokópie faktúr, resp. ďalších účtovných
dokladov podľa potreby. A. D. bola zamestnaná na podnet A. D.. Pokiaľ existovali nejaké schodky, tak
na toto ju upozornila práve A. D.. A. D. vyzývala na predloženie dokladov, tieto však nepredkladal pod
rôznymi zámienkami a výhovorkami. A. D. bol oprávnený vyplácať zamestnancom mzdy v hotovosti tým,že dal pokyn svojej sestre na túto činnosť. Takisto mal v kompetencii vyberať peniaze z účtu a vyplácať
ich vodičom. Približné náklady spojené s vyplateným mzdy a diét činili na 1 kamión približne 4.000,-
eur mesačne. Zo začiatku bol obrat spoločnosti okolo 500.000,- až 750.000,- Sk, neskôr okolo 4 A.,

po tom ako sa firma rozbehla, aj 7.000.000,- Sk. Považovala pána D. za solventného človeka, ktorý
bol majiteľom Y., neskôr ich spojilo aj súkromie. Zvýšenie základného imania na 11.000.000,- Sk, bolo
z dôvodu rozšírenia predmetu činnosti spoločnosti za účelom získania eurolicencií, toto jej poradil pán
D.. Toto nemalo vplyv pre získanie jednotlivých leasingov, resp. faktoringových rámcov.

Obžalovaná sa ďalej vyjadrovala aj k jednotlivým bodom obžaloby.

K skutku 1/ rozsudku
Obžalovaná vypovedala zhodne ako v spise na č.l. 69-70. S poškodeným O. Q. išlo o dlhodobejšiu
spoluprácu, kde vznikla nejaká škoda zo strany pána Q. a následkom tejto bolo pozastavenie platibe
z R. R.. Pána Q. žiadala, aby si túto škdou nahlásil na Q. poistení, ktoré musia mať uzavreté všetci

prepravcovia. Pán Q. si škodu nahásil až po nejakom polroku, čoho následkom bolo, že spol. R.
pozastavila vyplácanie faktúr v celkovej výške cca 2.500,- eur, následkom čoho ona pozastavila platby
pánovi Q. až do vyriešenia problému. Škoda, ktorá vznikla, bola spoločnosti C. M. odrátaná od faktúr
od spol. R.. Dôvodom, prečo si spoločnosť R. uplatnila záložné právo na sumu pôvodne 7.000- eur
bola skutočnosť, že si poškodený nesplnil svoje povinnosti pri nahlásení škodovej udalosti v rámci

CMR poistenia. Osobne nevystavovala objednávky na prepravu, nevie, či vyfakturované prepravy
zodpovedajú jednotlivým faktúram, ale pokiaľ sú zaúčtované v účtovníctve, tak predpokladá, že tieto
prepravy aj prebehli. Na základe vyššie uvedeného problému so škodovou udalosťou potom prerušili
spoluprácu s poškodeným z jeho strany. Vo veci bol vydaný aj platobný rozkaz tunajším súdom v období,
keď už C. M. nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť. Túto situáciu sa snažila riešiť, o čom svedčia

aj listinné dôkazy v rámci vyšetrovacieho spisu. Pánovi ponúkla Q. aj napriek problémom spoluprácu
v úmysle pomôcť poškodenému, keďže sa sťažoval, že nemá vodičov, tak mu ponúkala, že buď mu dá
svojich vodičov, alebo prenajme si jeho vozidlá. Podľa nej prvú chybu urobil pán Q. tým, že nevyplnil
včas nárok s CMR poistením. O tomto probléme pána Q. sa dozvedela aj od jeho poistného makléra.
V prípade, že by si pán Q. splnil povinnosti, tak by výrazne urýchlil vyriešenie celého poistného problému

s tým, že by vyčíslenie škody bolo oveľa rýchlejšie. Pokiaľ by bola riadne vyčíslená škoda, faktúry by
mu boli riadne uhradené. V čase poistnej udalosti nevedela vyčísliť presne spôsobenú škodu, bola tam
značná komunikácia medzi ňou a spoločnosťou R.. Všetko to bolo len vo forme odhadu. Dôvodom na
uplatneniezádržnéhoprávabolaskutočnosť,žesipánQ.riadneavčasneuplatnilnárokzCMRpoistenia
a takisto aj celková hodnota prepravovaného tovaru v tomto prípade dosahovala okolo 500.000,- až

750.000,- Sk. Dôvodom, prečo bolo uplatnené zádržné právo, bola obava, že by nebolo plnené z poistnej
udalosti vôbec. O tom, že by nemusela byť poistná udalosť uhradená, ju upozornil poistný maklér pána
Q..

K skutku 2/ rozsudku:

Obžalovaná predpokladá, že keď faktúry s dokladmi boli zaevidované v účtovníctve, tak sa aj reálne
uskutočnili. Nevystavovala objednávky na prepravu, jednalo sa skôr o príležitostné prepravy. Dôvodom,
preto faktúry neboli zaplatené, bola skutočnosť, že niektorí zahraniční partneri sa dostali do časového
sklzu, aj spoločnosť C. a keďže im platila oneskorene, asi 2 mesiace, aj oni sa dostali do sklzu, keďže
bolo treba uhrádzať režijné náklady, odvody a plniť si povinnosti voči T. Z.. Druhým dôvodom bol únik

finančných prostriedkov z účtu spoločnosti C. M., keďže faktúry mali splatnosť 2 až 3 mesiace. I. G. L.
M. Z. M. A. M., preto sa nevie vyjadriť, či okrem týchto vyfakturovaných prepráv sa uskutočnili ešte aj
nejaké iné.

K skutku 3/ rozsudku:

K dôvodom neplatenia faktúr sa obžalovaná vyjadrila rovnako ako pod bodom 2/ rozsudku. Zámerom
bolo uhradiť všetky faktúry, aj keď možno neskoršie, ale rozhodne nemala úmysel ich neuhrádzať. v tom
období nepoznala spoločnosť, ktorá by načas uhrádzala svoje záväzky.

K skutku 4/ rozsudku:

Obžalovaná sa vyjadrila rovnako ako pri bodoch 2/ a 3/ rozsudku. Prioritou bolo uhradiť všetky režijné
náklady a až potom sa uhrádzali faktúry. Dôvodom, prečo uprednostnila platby režijných nákladov,
odvodov pred faktúrami bolo to, aby spoločnosť fungovala, čo sa bez toho nedá.K skutku 5/ rozsudku:
Obžalovaná vypovedala zhodne ako v spise na č.l. 70, kde uviedla, že so spoločnosťou E. M. mali
uzatvorenú zmluvu o preprave, kde v zmluve okrem iného dohodli aj finančný postih v prípade

kontaktovania koncového zákazníka priamo ich spoločnosťou, nakoľko oni boli len ich kontaktná
spoločnosť v prípade nejakých problémov. V jednom prípade došlo k porušeniu zmluvy o preprave s tým,
že zamestnanec firmy E. kontaktoval koncového zákazníka, následkom čoho spoločnosť C. M. vystavila
spoločnosti E. faktúru vo výške 50.000,- eur ako zmluvnú pokutu za porušenie zmluvy o preprave.
Následne zaslali spoločnosti E. oznámenie o započítaní tejto faktúry s ich splatnými faktúrami. So spol.

E. T. tomto prebehli viaceré rokovania, ktoré boli neúspešné. Vec sa riešila aj v obchodno-právnom
konaní na OS Zvolen pod 15Cb 83/07, kde bol uplatnený z jej strany protinávrh spočívajúci v práve
spomínanej zmluvnej pokute vo výške 50.000,- eur.

Pre skutok 6/ rozsudku:
Jednalo o jednorazovú prepravu, pričom bývalým zamestnancom poškodeného bol pán P., ktorý niekedy

pracoval pre spoločnosť U. A. B. – Q. a dlhovali mu približne 1.000,- euro na diétach. Využili možnosť
odkúpiť túto pohľadávku, bol v tejto súvislosti aj vystavený zápočet. Voči platobnému rozkazu bol podaný
odpor, vec bola rozhodnutá rozsudkom v čase, keď C. M. už nemala finančné prostriedky na úhradu.
Pohľadávka voči pánovi P. bola z ich strany aj vyplatená. Keďže pán P. bol dobrým zamestnancom,
nevideli dôvod, prečo by mu nemali pomôcť.

Pre skutok 7/, 8/, 9/, 10/ rozsudku:
Obžalovaná sa vyjadrovala rovnako ako v bodoch 2/, 3/, 4/, dôvodom pre nevyplatenie faktúr boli už
vyššie uvádzané okolnosti..

V rámci záverečnej reči obžalovaná uviedla, že následky, ktoré vznikli zánikom spoločnosti, sa odrazili aj
v jej osobnom živote, zostala bez finančných prostriedkov, práce, prejavili sa u nej zdravotné problémy.
Obžalovaná žije v skromných pomeroch, nemá žiadne vlastníctvo, býva v podnájme so 14-ročnou
dcérou, o ktorú sa stará sama. Cíti sa byť nevinná, nakoľko vedome nedostala spoločnosť do krachu
s plánom, že finančné prostriedky si poukáže na nejaké skryté účty, alebo investuje vedome do

hnuteľností, poprípade iných spoločností.

K chodu spoločnosti a k jednotlivým náplniam práce zamestnancov, ako aj k pôsobeniu obžalovanej a A.
D. v spoločnosti boli vypočutí viacerí svedkovia:

Svedok F. M. sa nevedel vyjadriť k finančnému chodu spoločnosti, pracoval tam ako disponent. Jeho
úlohou bolo dohodnutú prácu pre kamióny odkonzultovať s vodičmi, prácu dostali od partnera z W.,
takisto komunikoval s partnerom z W. a so samotnými vodičmi. Jeho nadriadeným bol pán E. ako vedúci
dopravy, čiastočne aj pán D. ako manažér spoločnosti a potom aj pani F. ako konateľka. Môže vyjadriť
len k samotným problémom, pokiaľ sa týka dopravy ako takej, vie, že boli nejaké problémy s tankovaním

kamiónov. Rozhodovacie slovo mali pani F. aj pán D., netrúfa si povedať, kto väčšie. Pre spoločnosť
účtovala nejaká externá účtovná spoločnosť, v rámci firmy sa doklady odovzdávali pravdepodobne
slečne D.. Do spoločnosti nastúpil už za jej chodu, nepovedal by, že v spoločnosti nastal nejaký zásadný
zlom, skôr by povedal, že sa to nejak postupne vyvíjalo. Objavovali sa prípady, že sa ozvali klienti,
ktorým nebola zaplatená uskutočnená preprava. Pán D. je jeho švagrom, má za manželku jeho sestru.

Viackrát preberali súkromne chod spoločnosti, do poslednej chvíle mu tvrdil, že všetko je v poriadku.
Tie problémy nesúviseli len s nevyplatením faktúr, ale aj s meškaním našich výplat. Zo začiatku výplaty
meškali možno týždeň, následne sa to predlžovalo až na mesiace. Pri rozhovoroch s pánom D. prebrali
hlavne otázku toho, že nebolo možné za čo natankovať, zaplatiť poplatky, sa stalo mu, že o polnoci mu
zazvonil telefón a vodič mu oznámil, že nemá za čo natankovať a zaplatiť diaľničné poplatky. Pokiaľ

sa týka výplat, pán D. hovoril o tom, že sú to len krátkodobé prechodné problémy, že výplaty dostanú
vyplatené. Výplata bola skôr nárazového charakteru, že sa naakumulovalo nejaké množstvo peňazí a to
sa vyplatilo, pokiaľ z firmy odišiel, tak nemal zaplatené 2 až 3 mesiace. Výplaty sa vyplácali v hotovosti,
aj keď mal nejaký účet. Väčšinou mu v hotovosti vyplácala peniaze A. D., či mu v hotovosti vyplatil
peniaze pán D., to už si nepamätá. Vie o tom, že o prevzatí dlhu spoločnosti L. spoločnosťou C. M.

bola nejaká dohoda, podrobnosti nepozná. V spoločnosti L. bol spoločníkom a v rámci vykonávania
pracovnýchpovinnostítamrobildisponenta.OpodpísanízmluvymedzispoločnosťouL.aC.M.nevedel,
aj keď bol spoločníkom. Konateľom bol pán L., pani D.. Nevie o tom, že by bol konateľom spoločnosti
L. niekedy pán D., skôr si myslí, že nie. Žiadne peniaze do spoločnosti nevložil, ten podiel bol naneho napísaný, pretože boli s pánom D. jedna rodina. Vklad podľa mňa za neho dal pán D.. Medzi
spoločnosťou L. a T. Z. bol nejaký zmluvný vzťah, ale podrobnosti nepozná. V tejto súvislosti bol
aj zopárkrát v E. odniesť nejaké doklady. V roku XXXX, ako nastúpil do spoločnosti C. M., pán D.

vystupoval ako kvázi hlavný šéf, nejakým spôsobom tú firmu riadil, resp. aspoň mal v nej dosť silné slovo,
hlavne čo sa týka aspoň jeho práce a osobne si myslí aj ohľadom finančných záležitostí spoločnosti.
Mal možnosť disponovať s finančnými prostriedkami spoločnosti, ale nevie to naisto. Pokiaľ sa týka
spolupráce s obchodnými partnermi, tak asi rozhodovali obidvaja s pani F.. Veľakrát počul pána D.
sa vyjadriť, s kým budú spolupracovať. V roku XXXX pán D. vystupoval ako solventný človek, teda

človek, ktorý nie je chudobný. Nevie sa vyjadriť, kto mal na starosti faktúry, tieto veci išli mimo neho, ale
prvotné účtovné doklady mala na starosť slečna D.. Pokiaľ sa týka predkladania dokladov a vyúčtovania
vodičmi, myslí si, že to bola slečna D. a čiastočne aj s pomocou jeho sestry O. D.. Ja sa v súčasnej
dobe neviem vyjadriť k majetkovým pomerom pána D., nejaké problémy asi má. Nevie sa ani vyjadriť,
kto navrhol pristúpenie k dlhu spoločnosti L. spoločnosťou C. M.. Nemusel sa rozprávať, či už s A.
alebo O. D. o chode spoločnosti a problémoch, videl to sám od seba. Riešenie problémov spoločnosti

chcel pán D. riešiť kontokorentným úverom, či bol s týmto úspešný alebo nie, nevie uviesť. Myslí si,
že ubezpečovaní o zlepšení situácie boli aj iní pracovníci spoločnosti, pretože tu boli vodiči, ktorí mali
nevyplatené pohľadávky vo vyššej výške ako on. Priamo sa nebavili o nejakom pláne napredovania
spoločnosti, podľa neho mal nejaký sen spojený s leteckou dopravou. Nevie sa vyjadriť k jeho finančnej
situácii, aj dnes sa tvári, ako keby vlastnil polku sveta, ale aká je skutočná situácia, to nevie. Pamätá

si, že pravdepodobne na konci roku im bola vyplácaná nejaká odmena, aj o tom podpisoval papier.
Presnú sumu si nepamätá, ale bola podstatne vyššia ako jeho mzda. Myslí, že vtedy tam bol aj pán D.
aj A. D., asi to bolo 30.000,- Sk. Nevie, či niekto iný dostal podobnú odmenu, ale myslí, že áno. Po
tom, ako skončila činnosť C. M. ho pravdepodobne pán D. oslovil s tým, že plánoval nejakú spoločnosť
s nejakým pánom, a túto spoločnosť asi aj majú. S pánom D. sa nerozišli v dobrom, tak si ho asi netrúfol

ďalší raz zamestnať. Podobné skúsenosti mal aj s pôsobením vo firme L., do spoločnosti C. M. prešiel
po jeho presviedčaní, hoci pôvodne nechcel. Spory nevyplývali len z nevyplatených miezd, ale bol pri
viacerých úveroch spoločnosti L. ako ručiteľ a musel ich zaplatiť a aj v súčasnej dobe tento stav trvá.
Nemá vedomosť, že by pán D. v hotovosti vyplácal vodičov kamiónov.

Svedkyňa A. D. vypovedala zhodne ako v spise na č.l. 869, kde uviedla, že vo firme C. M. pracovala
od XX.XX.XXXX ako referentka a fakturantka a asi od M. XXXX mala na starosti pokladňu zverenú
obžalovanou. Finančná hotovosť v pokladni bývala v rôznych sumách, vyššie sumy bývali v pokladni len
v tom prípade, ak sa platili nejaké faktúry v hotovosti, ale len po minimálny čas. Do pokladne doniesla
niekey pani F. finančnú hotovosť v eurách a v tom čase bolo možno v pokladni v iac ako 100.00,- korún,

ale z týchto sa vyplácali faktúry. Pokiaľ ona viedla pokladňu, nikdy sumu 10.800.000,- Sk obžalovaná
do pokladne nevložila. Pokiaľ sa z pokladne vybrali peniaze a tieto sa dali pánovi D., tak v niektorých
prípadoch sa vystavil výdavkový pokladničný doklad, v niektorých nie. Takisto sa stalo, že nie vždy
doniesol doklad, načo boli peniaze jemu dané použité. O tomto informovala obžalovanú. Tá sa vyjadrila
v tom zmysle, že suma nedoložených faktúr, resp. použitých peňazí sa bude rátať ako mzda jej brata,

aspoň ona to tak pochopila. Nevie, či boli na tento účel boli vystavené nejaké bloky. Pani F. povedala,
že si to sama dorieši. Sumár faktúr, ktoré boli splatné dávala pani F., či už mailom alebo inak, robilo sa
to priebežne. Nemá vedomosť o tom, že by bola vo firme ešte nejaká pokladňa. Faktúry sa uhrádzali
väčšinou na pokyn pani F.. Mohlo sa stať, že keď nebola v robote, tak jej brat povedal, že toto sa
musí uhradiť. Nemá vedomosť o tom, že by ešte nejaká iná osoba takto spolupôsobila. Väčšinou sa

faktúry uhrádzali podľa lehoty splatnosti a určite neboli vždy faktúry uhradené podľa poradia. Do firmy
chodili aj nespokojní veritelia, pričom na základe vyhrážok sa niektoré faktúry uhradili. Horšie výsledky
boli až v roku XXXX, v podstate aj keď sa veritelia domáhali peňazí, odovzdala odkaz pani F.. Aj zo
svojho postavenia ako zamestnanca všimla, že sú nejaké problémy, boli tam veľké splátky na leasing.
Nemôže povedať, že by nedostala výplatu, aj keď neboli vždy načas. S obidvomi sa bavila na túto tému,

povedali, že sa to proste nejakým spôsobom bude musieť vyriešiť. Rozhodujúce slovo v spoločnosti
mala jej konateľka, čo odvodzuje to z toho, že im väčšinou ona povedala, čo sa má robiť. Predpokladá,
že aj konateľka aj jej brat rokovali o tom, ako získať nové zákazky a ako riešiť problémy a podobne.
Osobne sa stretnutí nezúčastnila a preto sa nemôžem vyjadriť, čo bolo obsahom rokovaní medzi nimi
dvomi a aké boli z toho závery. Stalo sa, že jej pani F. povedala, že sa na niečom s bratom dohodli.

Stalo sa však aj to, že mali výmenu názorov a že sa nedohodli. Svedkyňa vie, že jej brat mal kartu
k bankovému účtu a podľa toho, čo vie, tak aj vyberal, vyplynulo to z výpisov z účtov. Z týchto peňazí jej
niečo vyúčtoval, niečo nie, ale nemôžem tvrdiť, že sa jej dostali všetky doklady. Jej sa do ruky dostaili
lístky ohľadom výberov z bankomatu, aj brata obháňala, aby mi to vydokladoval. Niekedy bola úspešná,niekedy nie. Z tohto dôvodu navrhovala pani F., aby zobrala bratovi kartu od účtu, už len preto, že brat
bol len zamestnanec. Je pravdou, že vodiči mali karty k účtom, ale myslela si, že to je samostatný účet.
Nevie presne, ale predpokladá, že brat vyberal peniaze len z jedného účtu. Nevie, čo presne mal jej

brat vo firme robiť, chodieval na stretnutia s pani F., zabezpečoval niektoré obchody. Nevie, či môj brat
vystupoval v mene spoločnosti pri nejakých rokovaniach. Pokiaľ vie, tak jej brat nevyberal peniaze z účtu
na preplácanie diét vodičom. Vie o dvoch účtoch v T. E. C. X. E.. Diéty, výdavky spojené s pracovnými
cestami šoférov sa uhrádzali z účtu v T. E.. Zhromažďovanie všetkých účtovných dokladov predtým, ako
sa doklady zaniesli účtovnej spoločnosti mala na starosti ona a tieto aj zaniesla po vytriedení. Doklady,

ktoré jej prinášal brat za výbery z účtu, boli skôr nárazového charakteru ako pravidelné. Nestretla sa
s tým, že by za neprítomnosti obžalovanej bolo rozhodnuté jej bratom o stopnutí platieb rozhodnutých
obžalovanou, ani na prípad, že by nebol zrealizovaný vystavený prevodný príkaz obžalovanej v G.
XXXX na úhradu odvodov a platieb. Nevie o tom, že by tento prevodný príkaz mal stopnúť jej brat za
účelom vyplatenia odmien. Je pravdou, že obdržala odmeny v tomto období, ale nevie, koľko presne.
Predpokladá, že pokyn vydal brat, keďže pani F. v tom čase v práci nebola. Vie, že sa objavili faktúry,

ktoré úplne nesúviseli s predmetom podnikania C. M., ale to tomto informovala obžalovanú, vie, že
sa jednalo o nejaký vysávač alebo tepovač. Nevie, či sa vyskytli nejaké faktúry týkajúce sa leteniek
alebo reklamnej činnosti, ale ona upozorňovala obžalovanú na všetky faktúry, navyše si obžalovaná
brala aj knihu došlých faktúr. V ostatných prípadoch nevie, či tie faktúry prišli, ale ten tepovač mala na
stole. Predpokladá, že väčšinu z rozhodovacej činnosti vykonávala obžalovaná. Nevie sa vyjadriť, či

v čase konca spoločnosti C. M. chodieval jej brat do firmy, v podstate je aj teraz ťažko zastihnuteľný. Po
odchode zo spoločnosti C. M. prestúpila do spoločnosti Y. M., vykonávala tam funkciu referentky, ako
v podstate vo všetkých pôsobeniach. Mala v podstate takú istú náplň práce, evidovanie došlých faktúr,
odoslaných, vystavovanie faktúr. Nábytok pochádzal z C. M., nevie akým spôsobom to bolo zaúčtované.
Pred nástupom do firmy C. M. pracovala vo firme L., kde sa dostala cez brata, aj do spoločnosti C. M..

Pokiaľ jej brat nejaké doklady o použitých peniazoch doniesol a niektoré nie, tak k tým chýbajúcim jej
povedal, že ich donesie. Bol to stále opakujúci sa kolobeh, jej brat je bordelár.

Svedkyňa A. L. uviedla, že do firmy C. M. nastúpila niekedy na konci roku XXXX, pracovala tam asi
jeden a pol roka, najprv na absolventskú prax a potom aj na dohodu. V podstate v tom období rozbiehala

špedíciu. Zatiaľ neboli žiadne vozidlá, len sa predávala preprava špedičných spoločností. Prvé kamióny
prišli asi po pol roku, pričom sa financovali za príjmy zo špedície. Firma prosperovala nejakého pol roka,
neskôr to išlo dolu vodou. Konateľku C. M. pani F. pozná ešte z pôsobenia spoločnosti M. H. z H., pričom
už vtedy spomínala A. D., že jej ponúka možnosť založiť si firmu. Toho pána osobne pozná, pracoval
pre firmu C. M. kvázi ako tichý spoločník, ale bolo nepísaným pravidlom, že čo povedal, to platilo. Pri

probléme iných názorov jeho a pani F. sa niekedy odohrala aj veľká hádka za zatvorenými dverami.
Raz si všimla na pani F., že má modriny, keď prišla do práce. Jej sa raz na pive pán D. pochválil, že
využil situáciu, že pani F. je doňho zaľúbená. Poukázala na to, že sa predstavoval ako pán L., pretože
ak by sa bol predstavil svojím menom, asi by s C. M. nikto nechcel spolupracovať vzhľadom na jeho
minulosť. V podstate rozhodoval o chode financií, čo sa kedy preplatí. Vie, že mal sen leteckú dopravu,

pričom sa aj vyjadril v tom zmysle, že sa peniaze zo špedície nepreplatia a z ušetrených peňazí sa
bude financovať letecká preprava alebo sa nakúpi kamión. Vie, že bol vášnivý rybár a videla aj faktúry
na možno 300.000,- Sk na dodanie rýb na Lešť a raz skoro dvojmiliónovú zmluvu na nejakú reklamnú
činnosť. Pani F. viac-menej pracovala v kancelárii, občas chodili do K. a do W. kvôli firme Y. Q. Q..
Nevie sa vyjadriť ku konkrétnej práci pani F., bola to nejaká papierová robota. Vie, že pán D. mal prístup

k firemným účtom, vyberal peniaze a rozhodoval, čo sa kedy zaplatí, čo pôjde na mzdy. Videla, že
má aj kartu k tomu účtu a na tento účet hostil aj kamarátov. Podľa nej za spoločnosť konal pán D.,
chodieval aj na obchodné rokovania. Chodieval aj s pani F. na rokovania ohľadom lietadiel, za týmto
účelom komunikoval s pani A. E.. Vie, že absolvoval rokovania s T. Z., najprv s pani F., potom chodieval
sám. Svedkyňa videla, že viackrát vyberal peniaze z účtu, ale či ich vydokladoval, to nevie. Pamätá

sa, že na F. sa raz rozhodol, že povypláca všetkých šoférov. Pán D. vystupoval dosť suverénne, vedel
ľudí presvedčiť o tom, čo chcel. Obžalovanej ukazoval nejaké čísla a hovoril jej, že za rok za dva bude
podnikateľku roka. Počas celého obdobia nepriznal, že peniaze chýbajú. Niekedy koncom roku XXXX
na F. dostala odmenu asi 40.000,- Sk, toľko približne dostali aj ostatní, ona však nemala vyplatenú mzdu
za 2 mesiace, on o tom rozhodol a aj to dal osobne, myslí, že som o tom podpísala aj nejaký doklad.

Uviedla, že absolvovala dovolenku s jej sestrou a aj s A. D., jeho manželkou, dieťaťom, jeho sestrou
a priateľom. Nevedela, že je to na účet firmy C. M., ona so sestrou dala pánovi D. po 8.000,- Sk. Mal
predstavu o leteckej doprave, niečo hovoril aj o možnej kúpe jachty, mal aj vojakom na Lešti niečo
zasponzorovať, malo sa jednať o výstup na C., mali v tom tam byť letenky za reklamu. Pokiaľ sa jednáo A. D., mala na starosti fakturáciu dokladov, komunikáciu s Y. Q. Q. a prípadnú ďalšiu administratívu.
U nej sa zhromažďovali všetky doklady, faktúry. Vie, že ju pán D. volal po skončení do firmy Y. M., ona
to odmietla, lebo s ním nechcela spolupracovať. Pani F. mala prehľad o účtovných záležitostiach, aj keď

niektoré veci robil pán D. mimo nej. Ako už spomínala, tak sa niekedy aj dosť ostro hádali. Na niektoré
jednania ku koncu pani F. nebral na tieto jednania a chodieval tam sám. To, že pán D. mal byť niečo
ako tichý spoločník bolo vysvetlené aj obžalovanou. Brala ho aj ako jej nadriadeného a takto im to bolo
aj vysvetlené zo strany konateľky. V rámci spoločnosti C. M. A. D. vykazoval činnosť manažérskeho
charakteru.Svedkyňasaosobnečudovala,žekonateľkadalapánoviD.dispozičnéprávokúčtom.Podľa

nej zlomovým okamihom pre spoločnosť bolo obdobie mesiacov C. – M. XXXX. O tomto sa aj rozprávali
s ostatnými zamestnancami spoločnosti, ale podľa nej sa nedalo už s tým nič urobiť. Dosť zlý moment
bol, keď sa zobrali kamióny, keby fungovala len špedícia, tak by sa to možno bolo dalo uhrať. Vie, že bola
nakúpená kopírka asi za milión korún, ktorá sa splácala asi po 30.000,- Sk mesačne, čo podľa nej nebolo
vôbec potrebné mať takúto kopírku. Bol to krok pána D., ktorý mal sľúbiť nejakému kamarátovi z firmy
L., že si tam bude môcť robiť výhodne nejaké reklamné materiály a on tam aj chodil. Nevie, kto dával

príkazy na úhradu faktúr, nikdy pri tom nebola, nemali spoločné kancelárie. Svedkyni sa marí, že sa pani
D. sťažovala, že pán D. nevie zdokladovať nejaké veci. Nevie sa vyjadriť k tomu, či toto bolo riešené
konateľkou spoločnosti. Vie, že potom časom, keď sa začali veritelia častejšie ozývať, tak v jednom kuse
zvonili telefóny, niekedy im aj pán D. sľúbil zaplatiť, ale keď už malo dôjsť na platbu, tak sa im už potom
vôbec neozýval a asi ani pani F. sa im neozývala. Pokiaľ sa týka úspešnosti v špedičných činnostiach,

tak najslabšie mesiace sú O., Z., najlepšie sa darí cez leto.

Svedok P. E., otec obžalovanej uviedol, že v spoločnosti C. pracoval ako vedúci dopravy, nevie presne,
odkedydokedypracoval.Spoločnosťfungovalatak,akodopravnáspoločnosťfungovaťmádovtedy,kým
savyplácalanaftarôznymspoločnostiam.SpoločnosťC.taktovystriedalaviacerospoločností.Následne

sa ľuďom prestali vyplácať peniaze, ľudia sa mu chodili sťažovať. Na toto všetko upozorňoval svoju
dcéru, ktorá ho vždy odbila tým, že ona je konateľkou. Firmu však riadil aj A. D. ako manažér, nevie, či
však bol v spoločnosti zamestnaný. Spoločnosť C. vykonával väčšinou prepravy pre spoločnosť Y. Q.
Q. a táto spoločnosť vždy riadne platila. Podľa neho všetko dobre fungovalo a až následne sa začali
odstavovať vozidlá, prestal sa platiť leasing, začali problémy s faktúrami, ľudia nedostávali peniaze.

Svedok A. D. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, preto sa čítali jeho výpovede z prípravného
konania na č.l. 887-898. Svedok uviedol, že bol zamestnancom spoločnosti C. asi do A. XXXX ako
projektový manažér s tým, že mal na starosti vodičov, ich prijímanie do zamestnania, sledovanie obehu
áut a striedanie vodičov. Tiež do bánk nosil príkazy na úhrady, ktoré vystavila obžalovaná. V T. E. mal

podpisový vzor, mohol podávať príkazy na úhradu a tiež vyberať peniaze z účtu. Všetky tieto operácie
robil len so súhlasom obžalovanej, ktorá o každej transakcii vedela, nakoľko jej chodili výpisy z účtov
a SMS notifikácie na jej mobil. V spoločnosti bol len zamestnancom a nemal generálnu plnú moc
konať za spoločnosť C.. Táto spoločnosť sa zaoberala špedíciou a cestnou medzinárodnou prepravou
prostredníctvom svojich áut, ktoré mala na leasing a prostredníctvom subdodávkových prepravcov. Po

vykonaní prepravy dopravcovia vystavovali faktúry a tieto spoločnosť C. platila. Svedok nevie uviesť, aké
faktúry boli uhradené a aké nie, toto bolo v kompetencii obžalovanej. Začiatkom roku XXXX spoločnosť
C. ako ručiteľ uzavrela dohodu o ručení za záväzky spoločností Y. a L. s veriteľom T. Z. M.. Celý uvedený
obchod bol realizovaný na tom základe, že T. faktoring mal poskytnúť spoločnosti C. faktoringový rámec
skoro 750.000,- eur s tým, že podmienkou T. Z. M. bolo, aby spoločnosť C. ručila za záväzky uvedených

spoločností a tiež, aby ručili oni dvaja ako súkromné osoby. Počas fungovania spoločnosti niekoľkokrát
upozorňoval konateľku, že niektoré autá na leasing vytvárajú stratu. Osobne nemal prístup k účtovníctvu
spoločnosti a teda ani nemal prehľad o účtovnej situácii. Svedok vie o tom, že konateľka navýšila
základné imanie, nakoľko mu ukazovala výpis v Obchodnom registri. Podľa jeho názoru tam peniaze
nikdy reálne nevložila, nakoľko v pokladni nikdy nebolo veľa peňazí. Spoločnosť spočiatku fungovala

dobre a vykazovala zisk. Neskôr začala mať problémy, keď spoločnosť C. prestala uhrádzať spoločnosti
C. faktúry. Týmto sa naštartovali všetky problémy, ktoré konateľka neriešila, nebola ochotná rokovať
s jednotlivými dopravcami a taktiež k zlej finančnej situácii prispela exekúcia spoločností M. R. vo výške
cca 16.000,- eur. Tvrdenie konateľky, že neoprávnene vybral finančné prostriedky považuje za nezmysel
a za pomstu voči jeho osobe. Finančné prostriedky vždy zúčtoval do pokladne spoločnosti, ktorú viedla

jeho sestra A. D. a ktorej vždy odovzdal doklad o použití finančných prostriedkov. Tieto doklady museli
byť uzavreté každý mesiac, a to z toho dôvodu, že spoločnosť C. bola mesačným platcom DPH.So spoločnosťou C. spolupracovali viaceré účtovnícke firmy a vo veci boli vypočutí aj jednotliví
zástupcovia týchto firiem.

Svedok U. O. Z. uviedol, že počas ich spolupráce sa nejaké zásadné nedostatky nevyskytovali. Účtovné
doklady spravidla nosila pani konateľka. Všetky účtovné doklady, keď sa skončila spolupráca, boli
odovzdané konateľke spoločnosti. Nespomína si, že by sa objavili nejaké platby, ktoré by neboli pokryté
jednotlivými účtovnými dokladmi. Počas obdobia, ktoré oni účtovali, tak sa spoločnosť len rozbiehala
a tých záväzkov nebolo nejak veľa, ale spoločnosť prevzala dosť veľký a nevýhodný záväzok od

firmy L. a slabšia platobná disciplína vyplývala aj z platobnej neschopnosti. Ďalším dôvodom bolo aj
to, že spoločnosť musela platiť leasingové splátky za jednotlivé vozidlá. V súvislosti s faktoringovými
službami boli zadržiavané platby v dosť značnom rozsahu. Pokiaľ sa má vyjadriť k lehote splatnosti
dodávateľských faktúr, tak to bolo od 30 do 90 dní a pokiaľ sa týka faktúr v prospech spoločnosti C.
M., tie boli riešené faktoringom, tá lehota splatnosti mala byť rýchlejšia, tam bola lehota splatnosti od 2
týždňov do 30 dní. Existovali však aj platby, ktoré prišli do spoločnosti mimo faktoringu. Pokiaľ faktoring

funguje normálne, tak pre takúto spoločnosť to význam má. Odovzdanie účtovnej evidencie konateľke
sa vykonalo protokolárne zosumarizovaním za určité časové obdobia a čísla dokladov od – do. Niektoré
účtovné doklady účtovala jeho dcéra ako zamestnankyňa spoločnosti a niektoré on. Párkrát boli spolu
s A. D., pravdepodobne doniesla nejaké doklady. Osobu A. D. pozná, dostal sa s ním do styku aj
v súvislosti so spoločnosťou C. M.. Účtovali aj spoločnosť L. a neúčtovali spoločnosť Y.. Svedok má

vedomosť o pohľadávkach spoločnosti T. Z. voči spoločnosti L., tento záväzok vznikol z dôvodu, že
nejaké faktúry boli preplatené spoločnosti L. dvakrát, a to aj T. Z., aj odberateľom.

Následne bolo účtovníctvo presunuté do firmy U. Y. Q., ktorá vypovedala zhodne ako v spise na č.l.
839-840 a ďalej uviedla, že od spoločnosti C. M. dostávala doklady, jednalo sa o výpisy z účtov,

faktúry došlé, odoslané, pokladničné doklady za platby v hotovosti, takisto sa robilo aj vyúčtovanie
dokladov za cesty zamestnancov spoločnosti. Pokiaľ sa objavili niektoré platby, ktoré sa nevedeli
identifikovať, tak sa tieto platby previedli na účet neidentifikovateľných platieb, ktorý bol už založený
v predchádzajúcej účtovnej kancelárii. Doklady boli predkladané priebežne, mohlo to byť aj raz za
týždeň, čo súviselo aj s tým, že spoločnosť bola platiteľom DPH, pravdepodobne mesačným. Po

sumarizovaní výsledok odovzdávali naspäť do spoločnosti, pani F. potrebovala tieto doklady nielen pre
seba ale aj pre iné finančné inštitúcie a pravdepodobne aj pre faktoring. Keď sa robili podklady pre
DPH, tak sa mesačne robili aj účtovné súvahy, súviselo to aj s tým, že spoločnosť mala leasingové
zmluvy, predkladala sa kniha pohľadávok a myslím že aj záväzkov. Súvahy sa pani F. posielali na
mailovú adresu, nikdy sa na obsah nesťažovala. V rámci súvahy bol na jednej strane uvedený rozpis

majetku, a to konkrétne o stave hmotného a nehmotného majetku, stavy na bankových účtoch ako aj
hotovosti, zoznam pohľadávok a záväzkov a na druhej strane výdavky spoločnosti podľa jednotlivých
druhov a samotné výnosy spoločnosti. Pokiaľ sa jedná o výbery z bankomatov, tieto boli zaúčtované
ako príjem do pokladne a pokiaľ sa týka platby kartou, pokiaľ existoval doklad preukazujúci účel, tak
sa to uviedlo na príslušnom účte, ktorý tomu zodpovedal a pokiaľ sa to nepodarilo zistiť, tak sa to

viedlo na osobitnom účte. Nevie sa vyjadriť, či si spoločnosť viedla pokladničnú knihu, všetko robila
len elektronicky, keďže účtovný softvér má aj softvér pre vedenie pokladničnej knihy zo zaúčtovaných
dokladov. Osobne nezisťovala stav finančnej hotovosti v pokladni, nebol na to dôvod a nemala na to
oprávnenie. Nepamätá si ani výšku stavu pokladne, dalo by sa to zistiť z jednotlivých súvah. Prebratie
účtovania od predchádzajúcej účtovnej spoločnosti bolo z dôvodu, že nejakým spôsobom zlyhávala

komunikácia s predchádzajúcou účtovnou spoločnosťou. Doklady z predchádzajúceho účtovníctva
priniesla obžalovaná spoločne s otcom. Účtovné doklady vydala na základe výzvy polície, pretože mali
byť súčasťou znaleckého dokazovania spoločne s obžalovanou niekedy v roku XXXX; už bolo podané
daňové priznanie z príjmov právnických osôb, aj keď boli upozorňovaní, že účtovníctvo nie je ešte
kompletné. Po tomto období už žiadne účtovné doklady predložené neboli. O vydaní účtovnej evidencie

sa spisoval protokol, ale bolo to len tým spôsobom, že účtovné doklady sa nachádzali v jednotlivých
šanónoch a neuviedol sa každý jednotlivý doklad, ale uvádzalo sa napr. pokladničné doklady príjmové,
výdavkové za určitý mesiac. Svedkyňa vedela, že daňové priznanie nie je úplné, pretože tam neboli
dokončené napr. cestovné príkazy, z toho vyplývalo, že sa bude musieť podať dodatočné daňové
priznanie. Pokiaľ sa týka práve týchto dokladov, tak tie samotné o sebe by nezmenili nejakým spôsobom

výsledok, keďže sa nepremietnu do výnosov a nákladov. Pokiaľ sa týka cestovných príkazov, tak
zamestnanci dostávali zálohy na cesty a po nej nazbierali množstvo dokladov týkajúcich sa mýtneho,
tankovania, autoúdržby. Bolo to náročné jednak na spárovanie, na vypočítanie diét a preto tie cestovné
príkazy nechodili pravidelne, viackrát i nárazovo. Stalo sa, že prišlo aj 30 týchto cestovných príkazov,hlavne na začiatku, potom sa to znížilo na nejakých 5 naraz. Pokiaľ sa svedkyňa má vyjadriť k výške
týchto príkazov, mohlo to byť rádovo 10.000,- až 20.000,- Sk na kamión a mesiac. Nedá sa povedať, že
či v tejto hodnote boli obsiahnuté aj diéty zamestnancov, niekedy áno a niekedy nie. Svedkyňa sa nevie

presne vyjadriť k výške diét pre jednotlivých zamestnancov, ale snažili sa v účtovníctve zaviesť určitý
systém a preto to viedli nielen podľa účelu, ale aj podľa mien. Toto nemalo vplyv na vyúčtovanie DPH.
Tieto sa zúčtovávali v dani z príjmov právnických osôb. Väčšinou jej účtovné doklady donášala A. D..
Pokiaľ svedkyňa hovorila o účte neidentifikovateľných platieb, tento sa viedol už predtým. Pokiaľ niekto
priniesol doklad preukazujúci jednotlivú platbu, tak z toho účtu sa táto položka zobrala a zaúčtovala

sa podľa druhu platby, mohlo tam byť okolo 100.000,- Sk. Z účtovnej súvahy sa dá vyčítať suma,
resp. objem nedoložených platieb jednotlivými dokladmi. Pokiaľ sa týka výberov, resp. platbou kartou
v zahraničí, existoval účet, ktorý nazvali pohľadávky spoločnosti voči zamestnancovi a to tam figurovalo
až dovtedy, kým im prišlo vyúčtovanie tejto cesty. Pokiaľ sa vyberali výbery v hotovosti na území M., tak
toto bolo zaúčtované ako príjem do pokladne. Pokiaľ sa predložil doklad, na čo boli výbery v hotovosti
z účtu v M. použité, tak potom sa z účtu príjem do pokladne preúčtovali na iný účet a pokiaľ nebol

doložený doklad, tak sa v ňom ponechali. Účtovný stav pokladne podľa nej nemusel súvisieť s fyzickým
stavom pokladne. Inventarizácia pokladničnej knihy by sa mala robiť štyrikrát do roka, ale je na každej
spoločnosti, akú frekvenciu si zvolí. Inventarizácia je len fyzický výpočet sumy, ktorá sa nachádza v
pokladni. Bez všetkých účtovných dokladov sa nevie vyjadriť k stavu spoločnosti, len k stavu na základe
predložených dokladov. Nemá vedomosť, kto viedol a či vôbec pokladničnú knihu C. M., len z obsahu

náplne práce pani D. sa domnieva, že by to mohla byť ona. Myslí si, že hlavná náplň jej práce bolo
vystavovanie faktúr. To, či je na faktúre napísané, kto ju vystavil, záleží od softvéru. Nedá sa automaticky
povedať, že ak je na softvéri napísané meno vystavovateľa faktúry, že by to aj fyzicky urobil. Stáva
sa pri iných účtovných jednotkách, že sa objaví dajme tomu vysoký stav na pokladni podľa súvahy
a následne sa zistí, že neboli predložené nejaké doklady na zaúčtovanie, že sa niekde založil nejaký

výdavkový doklad a tento sa následne doloží, stáva sa však aj opačný prípad. Väčšinou býva prax taká,
že podnikatelia po nahliadnutí do súvahy si vedia zistiť, resp. spočítať, koľko približne by malo byť peňazí
na pokladni a sami ju na nejaký nesúlad upozornia a väčšinou potom pátrajú. Zo svojich aktivít majú
podnikatelia prehľad o svojich príjmoch a výdavkoch a oni následne potom pátrajú, či im nechýbajú
nejaké príjmové, resp. výdavkové doklady. Súvisí to s tým, že účtujú s určitým časovým oneskorením

a následne je väčšinou ten nesúlad odstránený.

V rámci vykonaného dokazovania bolo preukázané, V. M. C. M. M. vstúpila do konania so spoločnosťou
T. Z. M., pričom za spoločnosť T. Z. sa stretnutí zúčastňoval U. D. H., ktorý vypovedal zhodne ako v spise
na č.l. 920-921. Ďalej uviedol, že sa nevie vyjadriť, či pri obchodných rokovaniach, ktoré predchádzali

uzavretiu zmluvy s C. M. bola len pani F. alebo aj pán D. a ani akým dojmom presne pôsobila pani F.
pokiaľ sa týka uzatvárania zmlúv s ich spoločnosťou. Pani F. rozumela predmetu jednaní a zapájala sa
do diskusie. Faktoring financoval prvotné pohľadávky voči vybraným subjektom z obchodného styku.
Odberatelia uzatvorili kontrakty, tieto boli aj napĺňané, boli vystavené aj poistné limity. Pokiaľ hovoril
o tom, že spoločnosť C. M. má know how, vyplynulo to z toho, že pani F. pracovala pre spoločnosť

Y.. Pri skúmaní bonity firmy sa berie do úvahy podnikateľský zámer, bonitu preverujú ich analytici,
vychádza sa aj z jednotlivých súvah. Takisto hlavným dôvodom bola bonita odberateľa. Spoločnosť
poskytovala prevádzkový kapitál pre rast a zlepšenie chodu spoločnosti, čo sa aj uskutočňovalo, pokiaľ
mali kvalitných odberateľov. Faktoring neposkytovali top spoločnostiam. Dôvodom, D. L. D. X. N. M. C.
M. M. bolo, že im boli predložené podnikateľské zámery, dokonca s horším a lepším variantom. Navyše

v tejto spoločnosti figuroval otec obžalovanej ako šéf dopravy, ktorý hovoril, že pracoval v nadnárodných
špedičných spoločnostiach a pôsobil aj takým dojmom. Navyše od začiatku firma rástla či už počtom
zamestnancov, kamiónov, obratom. Nevie sa vyjadriť, či analytici rozoberali, či bude spoločnosť môcť
pokryť aj prevádzkové náklady okrem splácania záväzku z faktoringu, skôr opak bol pravdou; že oni
dostali zo strany C. M. návrh na splátkový kalendár, ktorý začínal najprv so splácaním menších súm,

potom väčších a práve tento kalendár riešili analytici. Zo začiatku vnímali, že firma dokázala popri
zabezpečení prevádzkových nákladov financovať aj faktoring a rátali s tým, že pokiaľ sa situácia bude
udržiavať na tejto úrovni, že tá schopnosť potrvá ďalej. Bolo to obdobie, kedy neboli nejaké zmienky
onastupujúcejhospodárskejkríze.Pokiaľbymalazáujemofaktoringovéslužbyajnejakáináspoločnosť
a splnila by ich limity na dodávateľské a odberateľské riziko, tak by jej služby boli poskytli, resp. keby tieto

limity naplnené neboli, tak by služby neposkytli. Nevie sa vyjadriť, či všetky platby v prospech spoločnosti
C. M. boli zobraté T. Z., alebo niečo bolo aj prepustené do spoločnosti. Svedok sám osobne nemohol
rozhodnúť o poskytnutí, resp. neposkytnutí služieb, bola to záležitosť viacerých ľudí, ktorí vo výbore
rozhodovali. Na jednotlivú spoločnosť sa pozeralo z viacerých aspektov. Nevie, či počas trvania zmluvybol nejakým spôsobom skúmaný chod spoločností L. C. Y.. Pokiaľ sa týka firmy Y., svedok má dojem, že
tí konatelia spoločnosti si vzájomne protirečili. Prvé problémy s platobnou disciplínou sa v dôsledku krízy
objavili v treťom P. XXXX, týkalo sa to drevárskych a kovospracujúcich firiem. Pred pristúpením k dlhu

boli spisované dohody o ručení a splatení dlhu, ako aj záložné zmluvy na hnuteľný majetok. Dohodu
o ručení podpisoval pán D. a za firmy L. C. Y. podpisovali zmluvy konatelia. Nevie sa vyjadriť, či a za
akým účelom mal pán D. jednať s T. Z., ale po skončení firmy C. M. prišiel jednať o nejakej forme splatení
alebo ručení za dlh. K uzatvoreniu zmluvy nedošlo. T. Z. nakoniec podal trestné oznámenie vo veci, ale
nevie, z akého dôvodu, ani prečo nebol poskytnutý faktoringový rámec aj pre spoločnosť C..

Svedok U. C. M. v roku XXXX pracoval v spoločnosti T. Z. M., C.. Obžalovanú pozná pravdepodobne
z toho titulu, že bola konateľkou spoločnosti C. M. a oni mali určité právne vzťahy s touto spoločnosťou.
Mali uzavretú faktoringovú zmluvu, čiže ponúkali služby faktoringu pre spoločnosť C. M.. Faktoring by
som vysvetlil tak, že pokiaľ ich klient predloží jednotlivé faktúry za uskutočnené výkony a aj relevantné
doklady k tomu, tak faktoringová spoločnosť vyplatí na účet klienta, v tomto prípade C. M. približne 80-85

% finančných prostriedkov z faktúry dopredu a potom odberateľ platí v celom rozsahu faktoringovej
spoločnosti a následne faktoringová spoločnosť doplatí rozdiel klientovi. Faktoringová spoločnosť
detailne skúma, resp. preveruje aj klienta, aj odberateľa, ale odberateľa v tomto prípade viac, keďže
je dôležitejšia kvalita odberateľa. Nepamätá si na konkrétne podrobnosti z tejto faktoringovej zmluvy,
vo všeobecnosti sa môže vyskytnúť situácia, že klient chce dajme tomu faktoring 5 z 20 odberateľov,

v tomto prípade sa mu zdá, že tí odberatelia boli dvaja alebo traja. Faktoring je väčšinou určený pre firmy
so slabšou ekonomikou, eventuálne pre začínajúce firmy, ktoré však majú dobrých odberateľov, na 90 %
aj v tomto prípade je to tak, že prikročili k faktoringu na základe dobrej kvality odberateľov. Samozrejme
aj oni majú kritériá, ktoré musí klient spĺňať, aby mohol dostať služby faktoringu. Určite klienti musia
predložiť nejaké doklady, môže byť východisková súvaha a výkaz ziskov a strát, chceme vedieť aj určitú

projekciu, čo plánuje, veľký dôraz kladú na kontrakty s odberateľmi, v podstate kľúčovou je analýza
odberateľov. Vie o tom, V. F. R. F. A. G. L. D. G. M. L. M. C. Y. M.. Firmy Y. C. L. pozná z dávnejšej
minulosti, kedy boli klientami faktoringu, jednalo sa o relatívne vyššie dlžné čiastky. Hlavne Y. si nesplnila
záväzky voči faktoringovej spoločnosti, ale táto záležitosť doteraz nie je uzavretá. Sama spoločnosť C.
M. keď prišla s požiadavkou faktoringu, tak tam bola aj ponuka na participácii na strane Y. a možno aj

firmy L., na riešenie tých starých záležitostí. V tom čase už Y. asi nevykonávala žiadnu činnosť, nemali
vedomosť o nejakých aktívnych majetkových pomeroch v tejto spoločnosti. Za Y. vystupovali pán D., pán
L. a ešte jedna pani. Iniciátorom za firmu C. M. na tento faktoring bol pán D.. Nevie sa vyjadriť k poradiu,
či najprv bolo pristúpenie k dlhu spoločnosti C. M. a potom bola zmluva o faktoringu alebo obrátene,
ale dá sa to zistiť. O faktoringu sa určite vedie evidencia, podľa mňa to nie je nejaké obsiahle, nejaký

väčší objem spisového materiálu. Nevie , či súčasťou faktoringu bol aj ručiteľský záväzok firmy C. M.
za dlhy spoločnosti Y.. Len sa domnieva, že popri tom, ako bola uzavretá klasická faktoringová zmluva
medzi nimi a spoločnosťou C. M., bola paralelne podpisovaná aj ručiteľská zmluva C. M. za dlhy Y.. Za
záväzky Y. a L. ručili aj iné subjekty, na 90 % aj pán D. osobne ako fyzická osoba. Keď nastúpil do T. Z.
v roku XXXX, tak firmy L. a Y. už boli klientami spoločnosti, asi v roku XXXX sa zoznámil s pánom D..

Osobne mal informáciu o určitej iniciatíve C. M. k pristúpeniu za záväzky Y. z vnútorných zdrojov našej
spoločnosti, a to konkrétne od pána H., ktorý bol zodpovedný za vymáhanie pohľadávok spoločnosti
a po tejto informácii komunikovali s firmou C. M.. Nevie sa vyjadriť, či sa aj firma C. objavila v zozname
odberateľov pre účely faktoringu, pamätá si na nejakú belgicko – holandskú spoločnosť a na nejakú
rakúsku alebo taliansku spoločnosť. Na tieto dve sa určite robil faktoring. Tou belgicko-holandskou

spoločnosťou myslí Y. Q. Q.. Nevie sa vyjadriť o osude firmy C., to meno spoločnosti sa objavovalo pri
tých rokovaniach. Je možné, že firma C. M. mala viac faktoringov, pôžičku určite nemala, pretože tento
produkt neposkytujú. Okrem iného ponúkajú aj dodávateľský faktoring a je možné, že súčasťou tohto
typu faktoringu bolo aj poskytnutie akontácie na nákup motorových vozidiel. Len veľmi zhruba môže
odhadnúť, že aktívna spolupráca s firmou C. M. trvala niekedy od prelomu rokov XXXX-XXXX asi po

dobu jedného roka. Priebežne kontrolovali odberateľov, mali vedomosti o tom, ako odberatelia platia.
V tomto však nebol problém, pretože odberatelia platili pravidelne, navyše mali ešte týchto odberateľov
poistených pre prípad, že by z nejakých príčin tieto pohľadávky neboli uhradené a určite aj poisťovňa si
týchto odberateľov dôsledne monitorovala. Nevie sa vyjadriť, či z peňazí, ktoré zaplatili odberatelia, šla
nejaká a ak áno, aká konkrétna čiastka pre splácanie dlhu firmy Y., toto je skôr parketa pán H.. Môže sa

len domnievať, že o tom, koľko sa zoberie finančných prostriedkov, prebiehali priebežne rokovania. Vie,
že bol splátkový kalendár, ale nikdy sa nad tento rámec nezobrali peniaze. Určite bola diskusia o tom,
že v prípade, ak všetko bude splatené, že by si firma C. M. vymáhala peniaze už v pozícii veriteľa od
dlžníkov, ale či sa niečo dostalo z tohto aj do konkrétnych dokumentov, si už nepamätá. Nevie ani, ktos takouto požiadavkou zo strany firmy C. M. prišiel, požiadavka určite bola. Nevie sa vyjadriť, či T. Z.
žaloval spoločnosť C. M. z ručiteľských záväzkov za spoločnosť Y..

Na základe obhajoby obžalovanej súd predvolal viacerých svedkov, ktorí sa mali vyjadriť k nejakým
aktivitám A. D. údajne konajúceho sa spoločnosť C. M..

Svedok O. P. uviedol, že s osobou menom A. D. prišiel do kontaktu tak, že organizoval vojenskú
expedíciu do K. v roku XXXX, táto výprava sa pripravovala už od roku XXXX. Celú túto činnosť

zastrešovala spoločnosť M., pričom jeden z účastníkov tejto expedície doviedol ako jedného zo
sponzorov pána D., ktorý mal zabezpečiť Q. a letenky v hodnote asi 750.000,- Sk. V deň odchodu
však zistili, že nič z toho nebolo zaistené a neskôr aj to, že je to podvod. Zmluvný rámec mal byť
spravený so spoločnosťou C. M.. Zmluva bola podpísaná vo F. K. - L., resp. tam doniesol podpísanú
zmluvu. Túto záležitosť potom doriešoval ďalší člen výpravy, ktorý tohto pána doviedol, na začiatku
nemali pochybnosti o dôveryhodnosti tohto človeka, pretože už asi v roku XXXX sponzoroval takúto

podobnúvýpravu.Asikupovalajnejakérybyprevojenskýrybník.Vie,žesapravdepodobnelogoobjavilo
v propagačných materiáloch, tých nebolo veľa a následne už počas pobytu sa meno spoločnosti C. M.
prelepilo a nepoužili ani banery na suchý zips na výstroji horolezcov. Pán D. vystupoval ako pilot, robil
si skúšky, že ich nabudúce dokonca odvezie, že výška dohodnutého plnenia v zmluve nie je pre neho
žiaden problém. Nepamätá si, či faktúra bola odovzdaná priamo jemu do ruky alebo poštou, on sám

nebol v sídle C. M., ani on nebol u nich v sídle ich firmy. Pokiaľ vystupoval pán D., tak vystupoval ako
zástupca úspešnej firmy, ktorá podniká v Q., že má niekoľko lietadiel, čo im trochu prišlo aj divné. Takto
vystupoval niekedy v O. – Z. XXXX. Letenky sa mali brať cez firmu C. F. E. E.. Nezisťoval si, že kto by
mal stáť za firmou C. M.. Počas pobytu sa aj dovolali pánovi D. a povedal, že peniaze sú na ceste a že
sa budú dať vyzdvihnúť v L.. Až potom ku koncu pobytu sa dozvedeli, že pravdepodobne boli dobehnutí.

Trestné oznámenie nedávali, lebo po návrate sa dozvedeli, že je už zo desať podaných. Pán D. sa vždy
prezentoval v rámci spoločnosti C. M., nie ako fyzická osoba.

Svedok U. U. N. uviedol, že prišiel do kontaktu s pánom D. z toho dôvodu, že si on zrejme objednal
letenky niekedy v roku XXXX do A. a nechal si vystaviť faktúru na spoločnosť C. M.. Tieto letenky boli

tesne pred odletom zapletené, pravdepodobne v hotovosti, alebo bankovým prevodom. Určite neevidujú
nedoplatky spoločnosti C. M. alebo A. D. ako fyzickej osoby. Vystupoval normálne, trochu chválenkársky.
Svedok sa aj informoval, že či sa bude viackrát lietať, resp. či bude dlhšia spolupráca, pričom pán D.
naznačoval, že áno. Spoločnosť nepreverujú jednotlivé osoby, či boli firmou na to poverené, alebo nie.
Bežne sa stáva, že príde niekto kúpiť letenku niekomu inému. Vie, že on bol osobne u nich, či prebiehala

aj nejaká mailová komunikácia, to nevie. Zo softvéru sa dá zistiť, koľkokrát si napríklad C. M. objednal
prepravu, takisto by sa to dalo zistiť aj pri pánovi D., keby si ju objednal pre seba ako fyzickú osobu.
Neskôr bol opätovne vypočutý, pričom uviedol, že letenky objednával pán D. v troch prípadoch, nevie,
za akým účelom. Osobu pána D. predtým nepoznal a predpokladá podľa správy na č.l. 2321, že letenky
boli uhradené v hotovosti.

Svedkyňa U. O. R. uviedla, že osobu A. D. pozná, prišla s ním do kontaktu tak, že v tenisovom klube
trénovali asi 2-3 roky jeho syna H.. Približne pred pol druha rokom ho stiahol od nich a odvtedy ho
nevidela. Pokiaľ sa má vyjadriť k spoločnosti C. M., pán D. sa vyjadril, že on pre tú spoločnosť pracuje,
že má spoločníčku, možno tam padlo aj meno pani F., ale osobne sa s ňou nestretla. Jedného času

budovali plážové volejbalové ihrisko, mali objednaný piesok zo P. K., pričom pán D. sa ponúkol, že
sponzorskyzabezpečíprevoztohtopiesku,keďžemajúšpedičnúfirmu.Združeniezaplatilozapiesok,za
dopravuneplatili.Žiadnazmluvanebolauzatváranáakeďsahonatopýtala,takpovedal,žesanemáoto
zaujímať. Pýtala sa to preto, že neboli v ich areáli umiestnené žiadne reklamné pútače, pričom pri iných
sponzoroch to tak robia a nebola to ani kompenzácia tréningu jeho syna. Svedkyňa raz bola s pánom D.

vo firme, ktoré mohlo byť sídlo firmy, bolo to na pešej zóne nad T. E., ale nejak špeciálne to označené
nebolo. Pán D. sa ponúkol sponzorovať zájazd do R. približne pre 32 detí s tým, že mal zabezpečiť
úhradu polovice nákladov. Cena zájazdu bola asi 600.000,- Sk, zistili však deň pred odletom, že táto
suma nebola zaplatená, informovala ich o tom cestovná kancelária, preto my s manželom museli zaplatiť
chýbajúcu časť. Potom, keď kontaktovali pána D. ohľadom nevybavených peňazí tak na to reagoval tak,

že stiahol syna z tréningu a odvtedy nie sú v kontakte. Ani v tomto prípade nebola žiadna sponzorská
zmluva podpísaná. Nevie sa vyjadriť k otázke obhajcu, z čoho a aké príjmy mohol mať A. D.. Pán D.
hovoril, že tie peniaze zháňa, zháňa. Vie, že istú dobu to riešil tak, že syna vozil buď niekto iný alebo
taxík, potom im už prestal aj dvíhať telefóny a jedného dňa už jeho syn prestal chodiť na tréningy.Pokiaľ aj pán D. vystupoval na verejnosti, tak nadobudla ten pocit, ako keby bol spoločníkom a nie
zamestnancom a akoby mal aj rozhodovaciu právomoc. Pokiaľ sa týka spoznania pána D., tak približne
rok to tak vyzeralo, že by mohol byť aj tým spoločníkom, chodil na aute, oblečený, sebavedomý. Pokiaľ

sa týka eventuálneho sľúbeného príspevku pána D., bez tohto príspevku by sa zájazd do R. určite
nezrealizoval. Ťažko mohli riešiť nejaké právne kroky voči nemu, keďže nič nemali písomne dané.

Svedok A. L. uviedol, že osobu A. D. pozná z videnia, nemá poznatok o tom, že by pán D. výlučne
konal za spoločnosť C. M.. Pokiaľ k nim prišiel pán D. do firmy, prišiel ako fyzická osoba. Spoločnosť

Z. [. sa okrem iného venuje aj prenajímaniu lodí. Pán D. ich navštívil vo firme dvakrát, ale nie za
účelom prenájmu lodí, ale za účelom kúpy, prípadne eventuálneho sprostredkovania tejto kúpy, možno
je to nejakých 4-5 rokov. Na základe jeho požiadaviek bola urobená ponuka z ich strany s tým, že bol
upozornený na to, že ak chce vo veci ďalej konať, musí zložiť zálohu, bol mu vystavený aj nedaňový
zálohový doklad, ale nevie, či na jeho meno, alebo na niekoho iného. Následne sa však už pán D.
neobjavil. Tento doklad určite neevidujú, keďže nebol daňovým dokladom.

Svedok U. A. K. uviedol, že A. D. pozná ako obchodného partnera, keďže si objednával nejaké reklamné
služby a zájazdy cez cestovnú agentúru a svedok vykonával aj inzertné služby pre spol. C. M. M..
Pokiaľ si objednával zájazdy, tak to boli na fyzické mená jednotlivých cestujúcich a potom si svedok
pamätá na nejaký zájazd na spol. R. O.. Pokiaľ sa týkalo obchodných vzťahov so spol. C. M., jednal aj

s pánom D., aj s pani F. a niekedy aj s obidvomi. Pokiaľ aj nejaké požiadavky boli, tak väčšinou sa jednalo
o ústnu formu, keďže sa všetci traja poznali. O pôvode peňazí, ktorými bolo zaplatené za poskytnuté
služby, nevie, a to, či bol zamestnancom spoločnosti R. O., alebo mal nejaký iný vzťah k nej, pretože
pokiaľ aj boli platené finančné prostriedky, tieto boli v hotovosti. Niečo uhrádzali rodičia, niečo tenisový
klub a ostatné pán D.. Keď sa vybavoval ten zájazd, tak sa zaplatilo 20 %, malo sa zaplatiť 30 % pri

objednávke zájazdu a mesiac pred odletom sa malo zaplatiť zvyšných 50 %. Vie, že platby boli zdržané
a poslednú platbu doniesol v deň zájazdu. Pokiaľ by nebola celá suma včas uhradená, tak by sa zájazd
nebol konal a vložené peniaze by prepadli v prospech cestovnej kancelárie, ktorá organizovala zájazd.
Konkrétne dôvody zdržania jemu osobne nehovoril, vyjadroval sa len v tom zmysle, že zaplatí o týždeň
a podobne. Toto sa mohlo približne udiať v roku XXXX. Inzertné služby sa čiastočne uhrádzali formou

započítania, keďže v spoločnosti mali kopírku a svedok tieto služby využíval.

Svedok A. S. D. uviedol, že jemu meno A. D. nič nehovorí, možno toto meno bolo známe v spol. B..
Pokiaľ sa jedná o osobu kompetentnú pre prijímanie a vybavovanie objednávok, v roku XXXX tam bol
pán B. a od roku XXXX pán P. A.. Spoločnosť B. eviduje pohľadávky voči spoločnosti C. M. vo výške

4.443,84 eur k XX.XX.XXXX a ďalej 987,52 eur k XX.XX.XXXX.

K skutku 1/ (poškodený O. Q.)
Na základe listinných dôkazov predložených do prípravného konania je preukázané, že spoločnosť C.
M. uzavrela s dopravcom O. Q. jednotlivé zmluvy, a to na základe objednávok č. XXXX/XXX na sumu

987,39 eur, XXXX/XXX na sumu 971,70 eur, XXXX/XXX na sumu 1.063,05 eur, XXXX/XX na sumu 600,-
eur, XXXX/XXX na sumu 946,50 eur, XXXX/XXX na sumu 753,42 eur, XXXX/XXX na sumu 1.325,79
eur, XXXX/XXX na sumu 1.367,55 eur, XXXX/XXX na sumu 1.532,27 eur a 762,90 eur. Na základe
uskutočnených prepráv vyfakturovala spoločnosť O. Q. pre C. M. jednotlivé sumy na základe faktúr (č.l.
293-304):

faktúra č. XXXX/XXX (zmluva XXXX/XXX – 908,- eur),
faktúra XXXX/XXX (zmluva XXXX/XXX – 1.823,50 eur),
faktúra XXXX/XXX (zmluva XXXX/XXX – 1.627,50 eur),
faktúra XXXX/XXX (zmluva XXXX/XXX – 1577,50 eur),
faktúra XXXX/XXX (zmluva XXXX/XXX – 896,50 eur),

faktúra XXXX/XXX (zmluva XXXX/XXX – 1.051,- eur),
faktúra XXXX/XXX (zmluva XXXX/X – 1.126,50,- eur a 1.175,- eur),
faktúra XXXX/XXX (zmluva XXXX/XXX – 1.156,50 eur),
faktúra XXXX/XXX (zmluva XXXX/XXX – 1.265,- eur),
faktúra XXXX/XXX (zmluva XXXX/XXX – 1.625,50 eur),

faktúra XXXX/XXX (zmluva XXXX/XX – 716,- eur).

V rámci obhajoby obžalovanej, ktorá sa bránila tým, že poškodený porušil svoje povinnosti pri nahlásení
škodovej udalosti v rámci CMR poistenia, je v spise na č.l. 344 M. X. D. C.. E., že v rámci poistnej udalostič. 3410/2007 neposkytovali poistné plnenie, keďže si poškodený odberateľ neuplatnil voči dopravcovi
(poškodenému) svoj nárok v premlčacej lehote 1 rok a teda nevznikla poškodenému povinnosť nahradiť
škodu a ani poisťovni poskytnúť poistné plnenie.

Poškodený sa k tejto skutočnosti vyjadril v liste na č.l. 286, že firma C. M. vôbec neuviedla, v čom má
spočívať spôsobenie škody, kto ju o škode informoval. Poškodený si nie je vedomý, že by pri vykonanej
preprave spôsobil nejaké poškodenie, resp. spôsobenie škody na tovare a v prípade, že by tovar bol pri
vykládke vo F. E. poškodený, odberateľ by nebol tovar prevzal s poškodením.

V rámci obchodno-právneho konania na Okresnom súde vo N. sa viedol spor o zaplatenie 14.946,50
eur s príslušenstvom, pričom platobným rozkazom 6Rob 305/2007 zo dňa XX.XX.XXXX bol priznaný
O. Q. nárok na zaplatenie žalovanej istiny a príslušenstva, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť
dňa XX.XX.XXXX.

K skutku 2/ (M. A. M.)
Na základe listinných dôkazov predložených do prípravného konania je preukázané, že spoločnosť C.
M. uzavrela s dopravcom M. A. M., Prešov jednotlivé zmluvy, a to na základe objednávok č. 2007/30
na sumu 760,- eur, XXXX/XX na sumu 900,- eur, XXXX/XXX na sumu 480,- eur, XXXX/XXX na sumu
1.130,- eur. Na základe uskutočnených prepráv vyfakturovala spoločnosť M. A. M. pre C. M. jednotlivé

sumy na základe faktúr (č.l. 229, 234, 237, 240):
faktúra č. 270714 (zmluva XXXX/XX – 904,40 eur),
faktúra č. 271617 (zmluva XXXX/XX – 1.071,- eur),
faktúra č. 272613 (zmluva XXXX/XXX – 571,20 eur),
faktúra č. 272614 (zmluva XXXX/XXX – 1.344,70 eur).

Voči týmto faktúram obžalovaná nenamietala nič.

V rámci obchodno-právneho konania na Okresnom súde vo N. sa viedol spor o zaplatenie 31.055,50
Sk s príslušenstvom, pričom platobným rozkazom 8Rob 312/2007 zo dňa XX.XX.XXXX bol priznaný M.

A. M. nárok na zaplatenie žalovanej istiny a príslušenstva, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť
dňa XX.XX.XXXX.

K skutku 3/ (M. M. M.)

Na základe listinných dôkazov predložených do prípravného konania je preukázané, V. M. C. M. X. M. G.
M. M. M. jednotlivé zmluvy, a to na základe objednávok č. XXXX/XXX na sumu 1.300,- eur, XXXX/XX
na sumu 400,- eur. I. N. X. D. F. M. M. M. M. pre C. M. jednotlivé sumy na základe faktúr (č.l. 372,375):
faktúra č. 273470 (zmluva XXXX/XXX – 1.547,- eur),
faktúra č. 273172 (zmluva XXXX/XX – 476,- eur).

Voči týmto faktúram obžalovaná nenamietala nič.

V rámci obchodno-právneho konania na Okresnom súde vo Zvolene sa viedol spor o zaplatenie 576,-
eur s príslušenstvom, pričom platobným rozkazom 9Rob 320/2007 zo dňa XX.XX.XXXX E. D. M. M.

M. nárok na zaplatenie žalovanej istiny a príslušenstva, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa
XX.XX.XXXX.

K skutku 4/ (R. P. – G.)

Na základe listinných dôkazov predložených do prípravného konania je preukázané, že spoločnosť C.
M. uzavrela s dopravcom R. P. – G. zmluvu, a to na základe objednávky č. 2007/45 na sumu 925,- eur.
Na základe uskutočnenej prepravy vyfakturovala spoločnosť R. P. – G. pre C. M. sumu na základe
faktúry (č.l. 414):
faktúra č. 700275 (zmluva 2007/45 – 1.100,80 eur).

Voči faktúre obžalovaná nenamietala nič.K skutku 5/ (E. M. C.)
Vo veci bol vypočutý zástupca spol. U. M. M., ktorý vypovedal zhodne ako v spise na č.l. 428-429
a ďalej uviedol, že na základe rámcovej zmluvy bolo vystavených asi 35 faktúr, v celkovom objeme asi

45.000,- eur. Zmluva nejakým spôsobom štandardne bežala, ale z faktúr nebola zaplatená žiadna, ktorá
by vyplývala z uzavretej zmluvy. Je pravdou, že pri obchodných rokovaniach sa stretol aj s pánom D.,
ktorý bol prítomný určite na jednom rokovaní, pričom podľa jeho názoru vystupoval rovnocenne s pani
F.. Nevie sa vyjadriť, kto ich nakontaktoval na firmu C. M., mohlo to byť na úrovni disponentov, potom
následne prišla aj konkrétna mailová ponuka. Je pravdou, že uzavreli zmluvu o preprave s firmou C. M.

dňa XX.XX.XXXX a bol tam aj článok IX bod 6 o prípadnom nároku poskytovateľa na zmluvnú pokutu vo
výške 50.000,- eur v prípade porušenia zákazu kontaktovania odberateľa, prijímateľa a dodávateľa bez
súhlasu poskytovateľa. Svedok sa nevie vyjadriť k tomu, či okrem telefonického kontaktu zo strany pána
O., by ešte niekto iný bol kontaktoval. Je pravdou, že pokiaľ bola uplatnená zmluvná pokuta a bola určitá
ponuka na odjazdenie určitého počtu kilometrov, túto ponuku neakceptovali, pretože zmluvnú pokutu
nepovažovali za dôvodnú. Do dňa kontaktu XX.XX.XXXX vykonali 24 prepráv, pričom objem faktúr po

splatnosti bol skoro 15.000,- eur. Dopravca bol ešte taký férový, že ešte objazdil ďalších 11 prepráv
v objeme asi 11.000- eur až do striedania vodičov. Aj iné subjekty boli v omeškaní s platením faktúr v ich
prospech, ale neboli až v takom veľkom rámci. Iné je keď niekto dlhuje 500-800 eur a iné keď niekto
dlhuje desiatky tisíc eur. Svedok uviedol, že bol upozornený a aj sa pýtal na obsah článku IX bod 6,
ale jednoducho nepripustili, že by sa niečo také mohlo udiať, navyše keď podali návrh na zaplatenie

preprávaboluplatnenýtakýtonárokzostranyodporcuC.M.,súdtentonárokzamietolstým,žesajedná
o neplatný právny úkon. Spoločnosť má rozhodnutie, ktoré im priznáva právo na zaplatenie žalovanej
čiastky, aj keď bude asi ťažko vykonateľné, keďže spoločnosť C. M. nemá žiadny majetok. Pokiaľ sa týka
uplatnenia pohľadávky v konkurznom konaní, konkurz bol vyhlásený niekedy v marci, možno aj vo Z.
XXXX, premeškali však lehotu na uplatnenie tejto pohľadávky do konkurzného konania. D. D. pozná asi

z doby pred 10 rokmi, stretli sa pri obchodnom rokovaní. Keď sa s ním stretol v tom období, tak svedok
s E. ešte nemal nič spoločné, E. vznikol v roku XXXX a to stretnutie bolo minimálne pred 10 rokmi. Nevie,
že by pán D., či už ako fyzická osoba, alebo ako osoba zastupujúcu určitú spoločnosť im dlhoval nejaké
peniaze. Takisto to nebola ani spoločnosť, kde by mal pán D. nejakú osobnú majetkovú účasť. Pokiaľ
sa stretli, tak sa tváril na viac ako v skutočnosti mal. Nevie sa vyjadriť k tomu, či pán D. osobne, alebo

firma, ktorú on zastupoval, dlžila nejakej firme holdingu, pod ktorú spadá aj firma E. nejaké finančné
prostriedky, nakoľko jedná sa o holding so sídlom v W., jedná sa o holding viacerých firiem.

Na základe listinných dôkazov predložených do prípravného konania je preukázané, V. M. C. M.
X. M. G. E. M. C. rámcovú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX a jednotlivé zmluvy o preprave, a to na

základeobjednávokč.XXXX/XXX,XXXX/XXX,XXXX/XXX,XXXX/XXX,XXXX/XXX,XXXX/XXX,XXXX/
XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX.

M. E. M. C.. N. vykonala prepravy a vystavila faktúry č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu
1.178,67 EUR (40.269,35 Sk), č. 11202069 zo dňa XX.X.XXXX na sumu 1.839,45 EUR (63.260,63
Sk), č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 1.887,63 EUR (64.809,76 Sk), č. XXXXXXXX zo
dňa XX.X.XXXX na sumu 1.209,04 EUR (41.331,06 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu

1.684,47 EUR (59.962,02 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 1.730,54 EUR (58.746,79
Sk), č. XXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX na sumu 2.024,81 EUR (68.298,87 Sk), č. XXXXXXXX zo
dňa X.X.XXXX na sumu 1.834,22 EUR (61.824,18 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX na sumu
1.603,83 EUR (54.464,58 Sk) č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 1.486,55 EUR (50.286,94
Sk), č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 1.756,73 EUR (58.671,16 Sk), č. XXXXXXXX zo

dňa XX.X.XXXX na sumu 1.763,01 EUR (59.297,04 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu
1.336,80 EUR (44.866,93 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa 20.7.2007 na sumu 1.774,53 EUR (59.423,61
Sk), č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 1.536,81 EUR (51.463,25 Sk), č. XXXXXXXX zo
dňa XX.X.XXXX na sumu 1.355,65 EUR ( 45.270,54 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu
1.432,05 EUR (47.566,83 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 1.810,13 EUR (60.261,11

Sk), č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 1.810,13 EUR (59.987,82 Sk), č. XXXXXXXX zo
dňa XX.X.XXXX na sumu 1.443,80 EUR (47.844,77 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX na sumu
1.269,30 EUR (41.954,25 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 1.699,13 EUR (56.655,80
Sk), č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 1.715,89 EUR ( 57.552,54 Sk), č. XXXXXXXX zodňa XX.X.XXXX na sumu 994,44 EUR (3.232,09 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu
1.099,82EUR(36.823,11Sk),č.XXXXXXXXzodňaXX.X.XXXXnasumu941,34EUR(31.414,29Sk),č.
XXXXXXXXzodňaXX.X.XXXXnasumu492,41EUR(16.432,70Sk),č.XXXXXXXXzodňaXX.X.XXXX

na sumu 967,82 EUR (32.240,83 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 1.439,09 EUR
(48.251,29 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 523,39 EUR (17.470,59 Sk), č. XXXXXXXX
zo dňa XX.X.XXXX na sumu 832,66 EUR (27.809,01 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu
617,38 EUR (20.700,28 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 436,81 EUR (14.612,33
Sk), č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 1.697,19 EUR (56.857,56 Sk), č. XXXXXXXX zo

dňa XX.X.XXXX na sumu 926,62 EUR (31.331,67 Sk) celkovo vo výške 1.621.245,63 Sk (faktúry sa
nachádzajú v spise na č.l. 475-545).

Voči týmto faktúram obžalovaná namietla započítanie zmluvnej pokuty vo výške 50.000,- eur.

V rámci obchodno-právneho konania na Okresnom súde vo Zvolene sa viedol spor o zaplatenie

1.618.245,- Sk s príslušenstvom, pričom rozsudkom 15Cb 83/2007 zo dňa XX.XX.XXXX E. D. E.
M. C. nárok na zaplatenie žalovanej istiny a príslušenstva, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
XX.XX.XXXX. Práve v tomto konaní súd zamietol započítanie pohľadávky z dôvodu neplatného
právneho úkonu.

K skutku 6/ (U. A. B. – Q.)
Zástupca poškodeného O. K. vypovedal zhodne ako v spise na č.l. 601-602, ďalej uviedol, že nevie ako
došlo ku kontaktu firmy, ktorej bol zamestnancom a spoločnosti C. M.. Len sa domnieva, že preprava
bola uskutočnená na základe objednávky zo spoločnosti C. M.. Podľa neho zo strany pani F. prišiel na

firmupodľamňanezmyselnýzápočet,ktorýmalvyplývaťztoho,ženemalizaplatiťmzduzamestnancovi,
ktorý pracoval u nich. Toto odmietli, nakoľko to nepodkladali za dôvodné. Následne po nezaplatení
faktúr sa domáhali ich zaplatenia na Okresnom súde Zvolen v konaní 6Cb 8/08. Pokiaľ sa malo jednať
o vzájomný zápočet, malo sa jednať o účelové konanie s tým, že pani F. naťahovala čas, lebo vedela, že
tú spoločnosť bude likvidovať. Svedok si dal ešte tú námahu, že zavolal firme asi do E., pravdepodobne

sa jednalo o firmu Y. Q. Q., že či firme pani F. platia načas, oni boli z toho zhrození, povedali mu, že
oni platia načas. Je pravdou, že ich spoločnosť zamestnávala ako zamestnanca pána D. P., nevie sa
vyjadriť, v akom období. Je pravdou, že pán P. postúpil pohľadávku AV M. C. C. M. si to uplatňoval.
Svedok sa nevie vyjadriť, že či si v konkurznom konaní uplatnili pohľadávku, skôr by povedal, že asi
nie, pretože by sa jej nevedeli domôcť, pani F. si asi tie peniaze dala do vlastného vrecka. Pokiaľ sa

nejaký človek snaží situáciu, aj keď nepríjemnú riešiť, tak sa nezatajuje, dvíha telefóny. Je pravdou,
že v iných konaniach iných subjektov sa už stretli so započítaním pohľadávky, ale tieto boli väčšinou
dôvodné. Firma C. M. následne nesídlila už na adrese, ktorú uviedla, podľa neho aj firma L. aj firma C.
M. bol tunel ako hrom.

Nazákladelistinnýchdôkazovpredloženýchdoprípravnéhokonaniajepreukázané,žespoločnosťC.M.
uzavrela s dopravcom U. A. B. – L. jednotlivé zmluvy, a to na základe objednávok č. 2007/205 na sumu
400,- eur, 2007/106 na sumu 850,- eur. Na základe uskutočnených prepráv vyfakturovala spoločnosť U.
A. B. – L. pre C. M. jednotlivé sumy na základe faktúr (č.l. 372,375):
faktúra č. 20071703 (zmluva 2007/106 – 1.011,50 eur),

faktúra č. 20072108 (zmluva 2007/205 – 476,- eur).

Voči týmto faktúram obžalovaná nenamietala nič.

V rámci obchodno-právneho konania na Okresnom súde vo Zvolene sa viedol spor o zaplatenie 49.984,-

Skspríslušenstvom,pričomrozsudkom6Cb8/2008zodňaXX.XX.XXXXbolpriznanýU.A.B.–Q.nárok
na zaplatenie žalovanej istiny a príslušenstva, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

K skutku 7/ (O. S. – M.)

Na základe listinných dôkazov predložených do prípravného konania je preukázané, že spoločnosť C.
M. uzavrela s dopravcom O. S. - M. jednotlivé zmluvy, a to na základe objednávok č. XXXX/XXX na
sumu 1.300,- eur, č. XXXX/XXX na sumu 1.300,- eur, W. XXXX/XXX na sumu 1.300,- eur, č. XXXX/XXXna sumu 1.300,- eur. Na základe uskutočnených prepráv vyfakturovala spoločnosť O. S. – M. pre C.
M. jednotlivé sumy na základe faktúr (č.l. 639-666):
faktúra č. 1707264 (zmluva 2007/130 – 1.547,- eur),

faktúra č. 8708003 (zmluva 2007/155 – 1.547,- eur),
faktúra č. 1710021 (zmluva 2007/223 – 1.547,- eur),
faktúra č. 1710096 (zmluva 2007/222 – 1.547,- eur).

Voči týmto faktúram obžalovaná nenamietala nič.

K skutku 8/ (I. M.)
N. D. I. M. svedok D. D. vypovedal zhodne ako v spise na č.l. 124 a ďalej uviedol, že sa nevie presne
vyjadriť, že či všetky faktúry za vykonané prepravy zostali nezaplatené. U nich je taká prax, že keď
nepríde načas úhrada, dispečeri volajú druhej spoločnosti, ale keďže odpoveď nedostali, tak obžalovaná

hovorila raz s ich dispečerom, potom už nie. Obžalovaná sa následne zatajovala., lebo keď svedok
hovoril s dispečerom, tak ju v telefóne počul, že na druhej strane je. Potom si vymysleli takú vec, že pri
jednej preprave mali spôsobiť škodu, tak chceli, aby doložili všetky podklady, aby sa mohli obrátiť na
poisťovňu, keďže sú pre takéto prípady poistení. Podklady neboli dodané žiadne, preto poisťovňa toto
zamietla. Ekonóm z ich spoločnosti sa potom obrátil aj na odberateľa, že v čom mala byť spôsobená

nejaká škoda, tak mu bolo povedané, že žiadna škoda nevznikla. Pokiaľ by aj bola škoda vznikla
a ak by bola dôvodná, nebránili by sa plneniu, ale to nie je dôvod na to, aby neboli zaplatené ďalšie
faktúry za prepravy. Nevie presne, ako sa nakontaktovali na spoločnosť C. M., ale väčšinou to funguje
tak, že existuje na internete niečo ako portál inzerátov, ak chcú niečo prepraviť z bodu A do bodu B
a existuje zoznam špedičných firiem, ktoré toto môžu zabezpečiť. Oni majú jedinú možnosť preveriť

firmu, či má uhradené všetky platby v sociálnej poisťovni, inú možnosť nemajú, je možno smola, že v tak
krátkom čase sa odohralo tak veľa prepráv, v podstate majú 70 kamiónov, tak sa to potom jednotlivými
dispečermi rozdeľuje. Pozerajú aj výpis z obchodného registra, aj základné imanie, ktoré v tom čase tam
bolo vysoké. Nevie sa už vyjadriť, či v tom čase sociálna poisťovňa zverejňovala subjekty neplatičov.
Určite výška základného imania bola kritériom na to, či sa obrátia na špedičnú firmu alebo nie, podľa

svedka výška by mala preukazovať solventnosť firmy, určite by odmietli prepravovať tovar len pre
nejakého živnostníka. Nebránia sa prepravovať aj pre živnostníkov, ale tam tie prepravy nejdú v takom
rýchlom nástupe a v takom objeme a kontrolujú, či prichádzajú úhrady za prepravu. Nevie sa vyjadriť,
že či sa cez ten portál, ktorý uvádzal, dalo v tom čase zistiť, že firma neplatí za vykonané prepravy,
navyše tie prepravy sa odohrali vo veľmi krátkom čase a lehoty na splatnosti faktúr sú niektoré 30, 60,

90 dní. Pokiaľ príde pre nich ponuka, tak v tej objednávke sa uvádza navrhovaná lehota splatnosti
faktúry a je na nich, či ju budú akceptovať alebo nie. Ak sú dané niektoré lehoty na splatnosti faktúr,
tak určite boli odsúhlasené oboma zmluvnými stranami. Nevie sa vyjadriť, aký tovar sa prepravoval,
kam sa prepravoval, v akom objeme. Pokiaľ v prípravnom konaní uvádzal, že sa jednalo o prepravu
plechov rôzneho druhu, stavebných materiálov a podobne, na tomto trvá. Svedkovi nehovorí nič meno

spoločnosti C., ani nevie, aký osud ju postihol. Svedok sa vyjadriť, kto konal za spoločnosť C. M.. Pokiaľ
by aj bola pravda, že mala byť spoločnosť C. M. uvedená do omylu spoločnosťou C., úplne korektné by
bolo, keby im dala vedieť, že takáto situácia nastala, mohli to začať riešiť a takisto sa to mohlo začať
riešiť, keď podali návrh na vydanie platobného rozkazu, spoločnosť C. M. dala odpor v posledný deň
lehoty a ani na to pojednávanie zo strany firmy C. M. nikto neprišiel.

Na základe listinných dôkazov predložených do prípravného konania je preukázané, V. M. C. M. X.
M. G. I. M. jednotlivé zmluvy, a to na základe objednávok č. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX. I. N. X. D. F. M. I. M. pre C. M. jednotlivé sumy na základe faktúr (č.l.

142-199):
faktúra č. 0703995 (zmluva XXXX/XXX – 1.059,10 eur),
faktúra č. 0703926 (zmluva XXXX/XXX – 1.023,40 eur),
faktúra č. 0703865 (zmluva XXXX/XXX – 1.332,80 eur),
faktúra č. 0703849 (zmluva XXXX/XXX – 892,50 eur),

faktúra č. 0703803 (zmluva XXXX/XX – 1.106,70 eur),
faktúra č. 0704012 (zmluva XXXX/XXX – 1.071,- eur),
faktúra č. 0705136 (zmluva XXXX/XXX – 833,- eur),
faktúra č. 0704533 (zmluva XXXX/XXX – 1.094,80 eur),faktúra č. 0704358 (zmluva XXXX/XXX – 1.130,50 eur),
faktúra č. 0704356 (zmluva XXXX/XXX – 1.094,80 eur),
faktúra č. 0704307 (zmluva XXXX/XXX – 940,10 eur),

faktúra č. 0704287 (zmluva XXXX/XXX – 2.142,- eur),
faktúra č. 0704223 (zmluva XXXX/XXX – 30.758,69 Sk),
faktúra č. 0704160 (zmluva XXXX/XXX – 975,80 eur),
faktúra č. 0704134 (zmluvy XXXX/XXX, XXXX/XXX – 6.415,70 eur),
faktúra č. 0704067 (zmluva XXXX/XXX – 1.023,40 eur),

faktúra č. 0704055 (zmluva XXXX/XXX – 1.332,80 eur),
faktúra č. 0704045 (zmluva XXXX/XXX – 892,50 eur).

Voči týmto faktúram obžalovaná nenamietala nič.

V rámci obchodno-právneho konania na Okresnom súde vo Zvolene sa viedol spor o zaplatenie

675.162,04 Sk s príslušenstvom, pričom rozsudkom 13Cb 12/2008 zo dňa XX.XX.XXXX E. D. I. M. nárok
na zaplatenie žalovanej istiny a príslušenstva, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

K skutku 9/ (Q. M.)

Zástupca poškodeného U. A. Q. uviedol, že sa nakontaktovali na spoločnosť C. M. na základe
doporučenia U. E., ktorý predtým robil vo firme E., v tom čase už nie, a tento im túto spoločnosť doporučil.
Nevie sa presne vyjadriť, že či všetky faktúry, ktoré vydali, neboli zaplatené, má len taký pocit, že
ani jedna. Celkový dlh v súčasnej dobe predstavuje sumu okolo 65.000,- eur. Dôvodom pre podanie
trestného oznámenia bolo neplatenie faktúr, vo veci nezaplatených faktúr podali aj návrh na vydanie

platobného rozkazu, nebolo to na celú čiastku. Nevie sa vyjadriť, či osobne telefonoval s konateľkou
pani F., ináč to mal na starosti U. E., urobili veľa pokusov nejakým spôsobom aby im zaplatili za faktúry,
raz bol aj v sídle firmy, ale s konateľkou sa nestretol. Údaje ohľadom firmy C. M. zisťoval U. E., ktorý im
aj povedal, že vo vzťahu k spoločnosti C. M. funguje faktoring z T. E. a takisto aj hovoril, že pokiaľ C.
M. obchodovala s firmou E., nebol problém s platením faktúr. U. E. bol u nich zamestnaný ako vedúci

kamiónovej prepravy a to bola jeho parketa. Rokovania s firmou C. M. prebehli možno mesiac predtým,
ako bola uzavretá zmluva v C. roku XXXX. Pokiaľ sa domáhali zaplatenia nižšej sumy, než na akú boli
faktúry vystavené, bolo to z toho dôvodu, že za návrh na vydanie platobného rozkazu sa platil 6%-ný
súdny poplatok, takisto aj chceli vyskúšať, či to prinesie nejaký výsledok. Je možné, že nebol uplatnený
celý objem aj z dôvodu, že faktúry nemuseli byť ešte splatné. Nevie sa vyjadriť, či si v konkurznom

konaní uplatnili prihlášku do konkurzného konania. Komunikáciu s firmou C. M. väčšinou obstarával
U. E.. Svedok nemá vedomosť o tom, že by boli v tomto konaní vznášané nejaké námietky, dajme
tomu z titulu náhrady škody.S pani F. bol asi dvakrát, možno trikrát, a to hlavne v začiatočných fázach
obchodovania, obchodovanie nebolo dlhého trvania.

Na základe listinných dôkazov predložených do prípravného konania je preukázané, V. M. C. M. X.
M. G. Q. M. zmluvy, ako to vyplýva z listinných dôkazov na č.l. 701-761, pričom nie je sporné, že
firma C. M. si u poškodeného prostredníctvom svojich zamestnancov v období od XX.X.XXXX do
XX.XX.XXXX prepravu tovaru, ktorú spoločnosť Q. M.. M. vykonala a vystavila faktúry č. XXXXXX zo

dňa XX.X.XXXX na sumu 66.252,- Sk, č. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 66.862,- Sk, č. 751067
zo dňa XX.X.XXXX na sumu 45.779,- Sk, č. 751068 zo dňa XX.X.XXXX na sumu 63.243,- Sk, č. 751069
zo dňa XX.X.XXXX na sumu 22.433,- Sk, č. 751070 zo dňa XX.X.XXXX na sumu 34.391,- Sk, č. 751071
zo dňa XX.X.XXXX na sumu 21.807,- Sk, č. 751072 zo dňa X.X.XXXX na sumu 32.372,- Sk, č. 751073
zo dňa X.X.XXXX na sumu 28.083,- Sk, č. 751074 zo dňa X.X.XXXX na sumu 19.403,- Sk, č. 751075 zo

dňa XX.X.XXXX na sumu 31.510,- Sk, č. 751087 zo dňa XX.X.XXXX na sumu 23.280,- Sk, č. 751088 zo
dňa XX.X.XXXX na sumu 58.459,- Sk, č. 751089 zo dňa XX.X.XXXX na sumu 16.384,- Sk, č. 751090 zo
dňa XX.X.XXXX na sumu 40.076,- Sk, č. 751091 zo dňa XX.X.XXXX na sumu 42.175,- Sk, č. 751092 zo
dňa XX.X.XXXX na sumu 75.898,- Sk, č. 751093 zo dňa X.X.XXXX na sumu 86.560,- Sk, č. 751094 zo
dňaX.X.XXXXnasumu30.453,-Sk,č.751095zodňaX.X.XXXXnasumu13.554,-Sk,č.751096zodňa

X.X.XXXX na sumu 22.185,- Sk, č. 751097 zo dňa XX.X.XXXX na sumu 52.388,- Sk, č. 751248 zo dňa
XX.X.XXXX na sumu 45.459,- Sk, č. 751249 zo dňa XX.X.XXXX na sumu 77.536,- Sk, č. 751250 zo dňa
X.XX.XXXX na sumu 59.182,- Sk, č. 751251 zo dňa X.XX.XXXX na sumu 23.658,- Sk, č. 751252 zo dňa
X.XX.XXXXnasumu21.276,-Sk,č.XXXXXXzodňaX.XX.XXXXnasumu27.252,-Sk,č.751286zodňaXX.X.XXXX na sumu 27.270,- Sk, č. 751287 zo dňa XX.X.XXXX na sumu 29.588,- Sk, č. 751288 zo dňa
XX.X.XXXX na sumu 31.120,- Sk, č. 751289 zo dňa XX.X.XXXX na sumu 31.222,- Sk, č. 751290 zo dňa
X.XX.XXXX na sumu 21.423,- Sk, č. 751292 zo dňa X.XX.XXXX na sumu 24.011,- Sk, č. 751293 zo dňa

X.XX.XXXX na sumu 38.522,- Sk, č. 751294 zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 71.330,- Sk, č. 751295 zo
dňa XX.XX.XXXX na sumu 35.774,- Sk, č. 751296 zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 24.512,- Sk, č. 751297
zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 43.805,- Sk, č. 751298 zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 61.910,- Sk, č.
751291 zo dňa X.XX.XXXX na sumu 21.314,- Sk, č. 751340 zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 67.303,- Sk,
č. 751341 zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 55.632,- Sk, č. 751387 zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 26.960,-

Sk, č. 751388 zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 53.449,- Sk, č. 751389 zo dňa XX.XX.XXXX na sumu
28.570,- Sk, č. 751390 zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 21.228,- Sk, č. 751391 zo dňa XX.XX.XXXX na
sumu 55.342,- Sk, č. 751392 zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 38.131,- Sk, č. 751438 zo dňa X.XX.XXXX
na sumu 26.935,- Sk, pričom tieto faktúry neuhradila v celkovej výške 1.983.261,- Sk.

Voči faktúre obžalovaná nenamietala nič.

V rámci obchodno-právneho konania na Okresnom súde vo Zvolene sa viedol spor o zaplatenie
31.485,14 eur s príslušenstvom, pričom platobným rozkazom 22Rob 82/2008 zo dňa XX.XX.XXXX E.
D. D. Q. M.. D. E. nárok na zaplatenie žalovanej istiny a príslušenstva, platobný rozkaz nadobudol
právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a spor na Okresnom súde Považská Bystrica o zaplatenie 26.425,41

eur s príslušenstvom, pričom platobným rozkazom 9Rob 478/2007 zo dňa XX.XX.XXXX E. D. D. Q. M..
D. E. nárok na zaplatenie žalovanej istiny a príslušenstva, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť
dňa XX.XX.XXXX.

K skutku 10/ (O. H.)
Na základe listinných dôkazov predložených do prípravného konania je preukázané, že spoločnosť C.
M. uzavrela s dopravcom O. H. zmluvu, a to na základe objednávky č. XXXX/XXX na sumu 1.040,- eur.
Na základe uskutočnených prepráv vyfakturovala spoločnosť O. H. pre C. M. sumu na základe faktúry
(č.l. 784-786):

faktúra č. XXXXXX (zmluva XXXX/XXX – 1.040,- eur).

Voči tejto faktúre obžalovaná nenamietala nič.

Znalkyňa U. C. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že na obsahu a záveroch znaleckého posudku

č. 3/2008 trvá. Navýšenie základného imania bolo vykonané voči Obchodnému registru na základe
čestného vyhlásenia. Ukazovateľ zadlženosti hovorí o pomere vlastného imania a cudzích zdrojoch.
Časťou vlastného imania je základné imanie, v tomto prípade 11.000.000,- Sk súvaha k XX.XX.XXXX,
odovzdaná na daňový úrad hovorí o výške vlastného imania 11,37 mil. Sk, voči ktorým sú cudzie zdroje
vo výške 60,645 mil. Sk. Nie je možné, aby toto akákoľvek finančná organizácia nebrala do úvahy. Podľa

§ 5 zákona o účtovníctve ods. 2 sa účtovná jednotka, teda C. M. nezbavuje zodpovednosti za vedenie
účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky, a za preukázateľnosti účtovníctva podľa
tohto zákona. Účtovné spoločnosti účtujú skutočnosť na základe predložených prvotných dokladov.
Ak prvotný doklad predložený nie je, účtovná spoločnosť účtovať nevie. Tým, že účtovne bolo
základné imanie navýšené, o čom účtovná spoločnosť Z. a dcéry účtovala v G. roku XXXX (zápis

v OR XX.XX.XXXX), sa prejavilo už v účtovnej závierke roku XXXX. v roku XXXX účtovné výkazy
boli odovzdané s hospodárskym výsledkom zisk, pričom reálne bola vykázaná strata. Čo sa týka
spomínaných kurzových strát, je potrebné povedať, že spoločnosť súčasne mala kurzové zisky. Kurzové
straty boli vo výške 299.000,- Sk, kurzové zisky vo výške 382.000,- Sk. L. N. N. M. Y. C. L. M.. C.
M. pristúpila XX.XX.XXXX. Notárska zápisnica bola podpísaná konateľkou spoločnosti. Spoločnosť

sa prezentuje v Obchodnom registri, pričom obchodní partneri vstupujú do obchodných vzťahov aj
na základe zapísaného základného imania. Pokiaľ toto základné imanie nie je splatené, je uvádzané
v ročnom výkaze súvaha na inom riadku ako splatené základné imanie. Nesplateným základným imaním
je možné voviesť obchodného partnera do omylu. Účtovne nesplatené základné imanie sa účtuje na má
dať strane účtu 353, pohľadávky za základné imanie súvzťažne účtu 411 – základné imanie. Účtovný

zápis v prípade spoločnosti C. M. bol má dať 211 – pokladňa, dal – základné imanie. V spoločnosti
bola jedinou spoločníčkou pani F. a čo sa týka ďalšieho základného imania, M. C. M. C. M. D. F. E. G.
M. N. M. R. C. M., pričom vklad do základného imania 170.000,- Sk spoločnosti C. M. ako spoločníka
v účtovníctve spoločnosti C. M. nebol nájdený. O tejto skutočnosti teda v spoločnosti C. M. ani neboloúčtované. Spoločnosť bola založená XX.XX.XXXX. Znalkyňa v znaleckom posudku uvádzala dubiózne
zásoby, ktoré sú vedené v účtovníctve spoločnosti, a pritom sa nedalo presvedčiť o ich existencii,
pokladňa aj podľa vyjadrenia pani konateľky nemala konečný zostatok vo výške uvedenej v účtovníctve,

nakoľko 10.800.000,- reálne nebolo vložených do pokladne. Spoločnosť pristúpila k záväzkom voči
spoločnostiam, ktoré v podstate nesúviseli s podnikaním spoločnosti, v dlhodobom hmotnom majetku
bolo zaradených 13 ťahačov v obstarávacej hodnote 38.000.000,- Sk a na ukazovatele likvidity vplývajú
krátkodobé záväzky, čo ale v prípade rizikových predmetov neplatí, tam sa jedná o záväzky dlhodobé.
Disponibilné právo k výberom z bankových účtov bolo dané konateľkou spoločnosti. V prípade zistenia

neoprávneného výberu bola možnosť okamžite toto stopnúť. Výber finančných prostriedkov z účtu, ktoré
sa reálne nedostanú do pokladne vplýva na okamžitú likviditu spoločnosti. Výška základného imania sa
objavuje vo všetkých programoch finančných a bankových inštitúcií, kde zohráva úlohu pri poskytovaní
finančných výpomocí napr. úverov. Účtovný zápis bol má dať 211, dal 411, príjem na pokladňu vo výške
10.800.000,- Sk, čo je navýšenie majetku a súčasne 10.800.000,- ako navýšenie základného imania,
čo je súčasť zdrojov. Základné imanie nie je účet, základné imanie je vklad pri založení obchodnej

spoločnosti v zmysle obchodného zákonníka. Účet základného imania je premietnutý vo výpise
z Obchodného registra, ale fyzicky peniaze, ktoré tvoria pri založení spoločnosti vklad spoločníkov,
je možné kedykoľvek minúť na fungovanie spoločnosti, čo ale v tomto prípade vykonané nebolo,
dôkazom je súvaha XXXX odovzdaná daňovému úradu, kde sú uvedené peniaze č. riadku 057 vo výške
15.426.000,- Sk. Znalecký posudok bol postavený podľa otázok, ktoré boli zadané vyšetrovateľom.

Otázkou bolo vykonať účtovnú analýzu za rok XXXX, kde nebola postavená otázka podľa mesiacov.
K XX.XX.XXXX účtovníctvo spoločnosti Z. a dcéry prebrala účtovná spoločnosť E. \., ktorá pracovala
v programe Pohoda, a keďže znalkyňa mala multiverziu tohto programu, mala možnosť spracovať tieto
ukazovatele aj mesačne. Počiatočné stavy U. Q. prebrala z konečných zostatkov k XX.XX.XXXX. Pre
spoločnosť bolo podstatné, že mala faktoring, keďže potrebovala získať finančné prostriedky pri štarte,

bankové inštitúcie jej neposkytli úver a preto bolo potrebné využiť iné formy financovania, a to leasing
a faktoring. V iných znaleckých posudkoch bolo presne špecifikované, že spoločnosť mala nedoplatky
na odvodoch voči poisťovniam a voči štátu. O tom hovorí znalecký posudok 1 a 2 z roku XXXX.

Znalkyňa uviedla, že mala za úlohu vykonať účtovnú analýzu činnosti tejto spoločnosti za rok XXXX, čo

znamená, že rok XXXX nebol žiadaný analyzovať. Spoločnosť vznikla XX.XX.XXXX, takže rok XXXX
by nemal výpovednú hodnotu. Bolo možné vyhotoviť znalecký posudok o úplnom finančnom stave
spoločnosti na základe podkladov spoločnosti, ktoré mala k dispozícii, t.j. takých, ktoré boli políciou
zaistené. Na strane 9 znaleckého posudku sú uvedené oprávky k investičnému majetku, čo je súčet
odpisov od zaradenia investícii po uvedené obdobie Z. XXXX. Závery znaleckého posudku zohľadňujú

ekonomický stav spoločnosti počnúc jej vznikom, závery znaleckého posudku zohľadňujú ekonomický
stav spoločnosti, pričom rok XXXX nebol vyžiadaný analyzovať, ani by nemal výpovednú hodnotu, a to
najmä z dôvodu nereálneho navýšenia základného imania na 11 miliónov Sk. Pokiaľ uvádzala na strane
37-38 sumu 48.486.210,97 Sk, tieto faktúry boli preplatené a 22.004.437,87 Sk nebolo preplatených.
Pokiaľ je v tabuľke 232 na č.l. 37 znaleckého posudku (č.l. 973) uvedené nepreplatených 13.132.318,70

Sk, jedná sa o faktúry vystavené spoločnosťou C. M., ale druhou stranou neboli zaplatené a toto celé
sa týka obdobia od O. XXXX do A. XXXX. Do spoločnosti ako príjem za spomínané obdobie prišli
48.486.210,97 Sk a zaplatilo sa 35.581.543,80 Sk. Pokiaľ sa týka vyšlých faktúr vo výške 61.618.529,67
Sk, tieto reálne mohla vyhodnotiť, pretože ich mala k dispozícii. Pokiaľ vypracovala znalecký posudok,
tak postupovala na základe účtovných podkladov, ktoré vymenovala na strane 4 znaleckého posudku.

Znalkyňa nemá možnosť overiť, že či sú všetky doklady predložené úplné, ale na druhej strane ktokoľvek
počastohokonaniamoholnejakýmspôsobomtietopodkladydoplniť.Kdispozíciimalaznalkyňadigitálny
výstup z účtovníctva pani Q. – E. \., tieto údaje porovnávala s fyzickými dokladmi a dokonca niektoré
údaje do toho potom aj dohrala. Tak ako účtovnícka spoločnosť pracuje len na základe dokladov, ktoré
jej jednotliví klienti predložia, tak aj znalkyňa môže pracovať len s dokladmi, ktoré sú jej predložené. Na

otázku, z akých záverov vyhádzala znalkyňa vo svojom vyjadrení v znaleckom posudku o slabej stránke
spoločnosti „ktorá mala vychádzať z neexistencie dodávateľov“ a z toho, že „firma nebola poistená“,
znalkyňa uviedla, že tomu tak bolo z dôvodu pristúpenia k vysokým záväzkom (napr. Y. C. L.), čo
vysoko ovplyvnili spoločnosť, tieto záväzky neboli kryté dodávateľmi (ich majetkom záložným právom),
spoločnosť mala poistené dopravné prostriedky, iné poistky na vykrytie rizika neboli nájdené. Nie všetci

pracovníci mali podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Na záver znalkyňa uviedla, že vzhľadom
na ksutočnosti, ktoré boli znaleckým posudkom zistené, nie je možné charakterizovať hospodárenie
spoločnosti ako zodpovedné.I. N. M. F. E. C.. E. zo dňa XX.XX.XXXX v spise na č.l. 2328-2337 je zrejmé, že dňa XX.XX.XXXX X. Z. C.
M. N. L. C. F. M. F. C.. E. zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb Z. E. účtu. Súčasťou
zmluvy je aj zmluva o vydaní a používaní debetných platobných kariet – A. Q. E. a F. E.. Súčasťou

správy je aj potvrdenie o užívaní služieb Nonstop bankingu vo forme služby Kontakt internet banking.

V rámci hlavného pojednávania boli oboznámené rozsiahle listinné dôkazy týkajúce sa podnikateľskej
činnosti spoločnosti C. M., ako aj ďalšie dôkazy, ktoré priamo nesúviseli s jej podnikateľskou činnosťou,
avšak dotýkali sa tejto spoločnosti:

Listinné doklady obžalovanej k úveru zo M. z č.l. 90-110
Spisový materiál OR PZ Trenčín z č.l. 117-129
Rozsudok OS Zvolen 13Cb 12/2008 z č.l. 200-202
Výpis z OR SR z č.l. 255-256
Spisový materiál OR PZ Stará Ľubovňa z č.l. 257-264
Listinné doklady OR PZ Zvolen z č.l. 278-346

Výpis zo ŽR O. Q. z č.l. 347-348
Trestné oznámenie Spiš Trans SK z č.l. 349-350
Výpisy z OR SR z č.l. 380-391
Rozsudok OS Zvolen 15Cb 83/2007 + uznesenie KS Banská Bystrica 41Cob 188/2008 z č.l. 431-435
H. G. E. M. C. z č.l. 436-585

Rozsudok OS Zvolen 6Cb 8/2008 z č.l. 608-609
Listinné doklady z č.l. 610-625
Spisový materiál OR PZ Považská Bystrica z č.l. 669-679
Výpis z OR SR z č.l. 778-781
Spisový materiál OR PZ Zvolen z č.l. 788-808

Zápisnica o vydaní veci z č.l. 1237-1239
Kurzový lístok NBS z č.l. 1250-1254
Listinné doklady k C. M. z č.l. 1255-1286
Správy X. E. M. C.r, F. C., T. E. M. C., R., C., M. M., C. z č.l. 1287-1548
Správy Daňový úrad Zvolen, Lučenec z č.l. 1549-1626

Správy Timocom Ústí nad Labem, T. Z. M., C., KR PZ Bratislava a OS Zvolen z č.l. 1738-1811
Uznesenie OS Zvolen 6Cb 36/2007 z č.l. 1812-1813
Oznámenie M. D. N., H., V. I. K. z č.l. 1814-1833
Správa Geodetický a kartografický ústav E. z č.l. 1834-1838
Oznámenie Slovenskej pošty a.s. z č.l. 1839

Výpis z OR SR z č.l. 1840-1844
Listinné doklady C. M. z č.l. 1854-2165
Správy a RT z č.l. 2211-2213
D. A. E. M. C. z č.l. 2266
Výpis z OR SR z č.l. 2268-2271

M. X. D. C. z č.l. 2320
M. C. M. z č.l. 2321
M. F. C. z č.l. 2328-2337
Faktúra C. a príjmový pokladničný doklad z č.l. 2338-2345
Faktúra U. A. K. – L. z č.l. 2362-2363

Zmluva o preprave tovaru z č.l. 2366-2369

Na základe výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica v spise na č.l. 1255 je
preukázané,ževovložkeč.12223/S,oddielSrojezapísanáspol.C.M.M.dňomXX.XX.XXXXsosídlom

N., O. P. XX a štatutárnym orgánom a zároveň konateľom C. F., nar. XX.XX.XXXX. Výška základného
imania spolu s rozsahom splatenia je stanovená na sumu 11.000.000,- Sk. Tento výpis z Obchodného
registra je datovaný dňom XX.XX.XXXX. Pri uzatváraní zakladateľskej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX
bola výška základného imania stanovená na sumu 200.000,- Sk. Na základe rozhodnutia jediného
spoločníka zo dňa XX.XX.XXXX sa rozhodlo o zvýšení základného imania z pôvodných 200.000,- Sk na

11.000.000,- Sk vkladom spoločníčky a zakladateľky C. F. vo výške 10.800.000,- Sk. V tento deň bolo
zaevidované aj vyhlásenie obžalovanej C. F. o tom, že preberá záväzok na nový vklad do spoločnosti
C. M. vo výške 10.800.000,- Sk, pričom uvedený vklad má peňažný charakter. Toto vyhlásenie bolo
prijaté Obchodným registrom dňa XX.XX.XXXX. Na základe týchto skutočností je nepochybné, V. T.D. N. M. C. M. M. bola jediným spoločníkom a jedinou konateľkou obžalovaná C. F.. Ako konateľka
spoločnosti s ručením obmedzeným v zmysle § 135a Obchodného zákonníka bola povinná vykonávať
svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej

spoločníkov. Najmä bola povinná zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie
týkajúce sa predmetu rozhodnutia a pri výkone svojej pôsobnosti nesmela uprednostňovať svoje záujmy
pred záujmami spoločnosti. To znamená, že konateľ je povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou
starostlivosťou a tento výkon funkcie sa vzťahuje na všetky povinnosti uložené konateľom zákonom,
spoločenskou zmluvou, stanovami alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. Výkon funkcie konateľa

s odbornou starostlivosťou je objektívnym hľadiskom a vyžaduje, aby konateľ pri svojom rozhodovaní
si zaobstaral a zohľadnil všetky objektívne možné a dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie pri vykonávaní jeho pôsobnosti. Obchodný zákonník
teda z objektívneho hľadiska vyžaduje predpoklad profesionality pri výkone pôsobnosti konateľa, ktorý je
v zákone vyjadrený pojmom odborná starostlivosť. Do obsahového vymedzenia tohto pojmu patrí okrem
týchto povinností aj povinnosť zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach,

ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy.
Podľa § 58 ods. 1 Obchodného zákonníka základné imanie spoločnosti je peňažné vyjadrenie súhrnu
peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti, ktoré sa vytvára povinne mimo
iné aj v spoločnosti s ručením obmedzeným a jeho výška sa zapisuje do Obchodného registra. Základné
imanie slúži obchodnej spoločnosti po jej vzniku ako ekonomické východisko pre jej podnikanie alebo

iný predmet činnosti a je len peňažným vyjadrením vkladov spoločníkov.

Obžaloba kládla za vinu obžalovanej, V. C. L. M. C. M. M. v priebehu roku XXXX si osobne alebo
prostredníctvom svojich zamestnancov u viacerých spoločností objednala prepravu tovaru s tým, že
faktúry za tieto služby neuhradí, pričom jednotliví poškodení sú uvedení v bodoch 1/ až 10/ obžaloby.

V tomto smere je zrejmé, že konateľka spoločnosti C. F., a vyplýva to aj z vyššie uvedených dôkazov,
mala peňažným vkladom zvýšiť hodnotu základného imania z 200.000,- Sk na 11.000.000,- Sk.
Svedčí o tom spomínané vyhlásenie zo dňa XX.XX.XXXX. V rámci právnej kvalifikácie je uvedené,
že obžalovaná mala na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že uviedla niekoho do omylu
a spôsobila tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu. Súd v prvom rade považuje za uvedenie

do omylu skutočnosť fiktívneho zvýšenia základného imania na sumu 11.000.000,- Sk, ktoré sa podľa
obžalovanej malo uskutočniť peňažným vkladom, čo však nevyplýva, resp. je to vylúčené na základe
znaleckého posudku U. C. L. č. 3/2008 a aj samotní pracovníci spoločnosti C. M., ktorí prichádzali
do styku s pokladňou spoločnosti popreli, že by sa niekedy v histórii spoločnosti takáto vysoká suma
objavila. Preto má súd zato, že sa jedná len o fiktívne zvýšenie základného imania, navyše, keď sa

voči obžalovanej vedie trestné stíhanie pre trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej
evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c/, g/ Tr. zákona vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp.
zn. 4T 46/2011. Znalkyňa uviedla, že nesplateným základným imaním je možné voviesť obchodného
partnera do omylu. Na to, aby sa jednalo o trestný čin podvodu, musí existovať príčinná súvislosť
medzi omylom určitej osoby (resp. jej neznalosťou všetkých podstatných skutočností) a majetkovou

dispozíciou urobenou v omyle (resp. urobenou uvedenou neznalosťou) a ďalej príčinnou súvislosťou
medzi touto dispozíciou na jednej strane a škodou na cudzom majetku a obohatením páchateľa alebo
inej osoby na strane druhej. Páchateľ uvedie inú osobu do omylu spravidla aktívnym konaním, ktoré
má povahu určitej ľsti, keď páchateľ predstiera existenciu určitých okolností, ktoré sú v rozpore so
skutočným stavom veci. Táto okolnosť vyplýva aj z jednotlivých výpovedí poškodených, ktorí uviedli,

že v čase uzatvárania zmlúv nemali veľa možností, ako zistiť dôveryhodnosť zmluvných partnerov
tým, že neexistoval register neplatičov a preto bola výška základného imania jednou z rozhodujúcich
skutočností, o ktoré sa zmluvní partneri pri uzatváraní zmluvných vzťahov opierali. Konkrétne svedok
D. D. za spol. I. uviedol, že výška základného imania by mala preukazovať solventnosť firmy a určite
by odmietli prepravovať tovar len pre nejakého živnostníka, alebo v najhoršom prípade nie v takom

rýchlom nástupe a v takom objeme. V žalovaných prípadoch z veľkej časti sa odohralo väčšie množstvo
prepráv v krátkom časovom rozmedzí, na čo poukázali aj svedkovia, že pokiaľ bolo vykonaných veľa
prepráv v časovom rozmedzí približne 2 mesiace a splatnosť faktúr bola 30 až 90 dní, nemohli objektívne
vyhodnotiť dôveryhodnosť partnera týkajúcej sa riadneho a včasného platenia faktúr.

Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaná nevykonávala svoju pôsobnosť so všetkou odbornou
starostlivosťou, ako jej to ukladá ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka. Vyplýva to z toho, že
obžalovaná sa bránila tým, že bola uvedená do omylu osobou A. D., ktorý vykonával viaceré výbery
z účtov, ktoré potom nezdokladoval, prípadne konal v mene spoločnosti C. M. „poza jej chrbát“.Na základe správ bánk, kde mala spoločnosť C. M. účty je zrejmé, že zmluvy o vedení bežných,
resp. podnikateľských účtov uzatvárala sama obžalovaná, sama bola držiteľkou jednotlivých debetných
platobných kariet, v rámci týchto zmluvných vzťahov jej bola poskytnutá služba internet bankingu s SMS

notifikáciami, preto je súd toho názoru, že obžalovaná mala prehľad o stave účtov a jednotlivých
výberoch počas celého obdobia. To, že A. D. mal dispozičné právo k účtom je osobná záležitosť
obžalovanej,ktorásatakmohlarozhodnúť,alenadruhejstraneztohovyplývazodpovednosťzakonanie
tejto osoby, L. T. E. O. L. C. M. F. M. C. M. M.. Obžalovanej, pokiaľ zistila, že A. D. vyberá z účtov finančné
prostriedky, ktoré nesúvisia s podnikateľskou činnosťou spol. C. M. M., nič nebránilo, aby ho zbavila

dispozičného práva k jednotlivým účtom. Tým, že tak neurobila, vystavila sa aj prípadnej zodpovednosti
za konanie tejto osoby. Navyše v celom konaní nebola ustálená osoba A. D. F. F. L. M. C. M. M.,
keďže nebolo žiadnym spôsobom zdokumentované, akú úlohu táto osoba v spoločnosti vykonávala.
Jediné, čo je zrejmé je to, že nebol konateľom spoločnosti. Súdu nie je zrejmé, či A. D. nemohol byť
tichým spoločníkom, prípadne zamestnancom spoločnosti, resp. osobou konajúcou v mene spoločnosti
C. M. na základe prípadnej plnej moci. Pokiaľ zistila obžalovaná niektoré aktivity A. D. konať v mene

spoločnosti C. M., mala zabrániť ďalšiemu konaniu tejto osoby napríklad tým, že by s touto osobou
prerušila akýkoľvek kontakt, resp. upozornila zmluvných partnerov na to, aby s touto osobou nerokovali.

Pokiaľ obhajoba v záverečnej reči uvádzala, že v danom prípade sa jedná o obchodné spory
s podnikateľskými subjektami, ktoré boli kriminalizované bez konkrétnych dôkazov odôvodňujúcich

naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestných činov, najmä úmyslu taký trestný čin spáchať,
s týmto tvrdením sa súd jednoznačne nemôže stotožniť, pretože podľa názoru súdu obžalovaná konala
minimálne vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b/ Tr. zákona, podľa ktorého trestný čin je
spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojím konaním môže porušenie alebo ohrozenie záujmom
chráneného týmto zákonom spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s týmto uzrozumený. Obžalovaná

totiž konala s vedomím, a to hlavne pri navýšení základného imania spoločnosti, že reálne peňažný
vklad do spoločnosti nikdy nebol vložený.

Obžalovaná vedomá si svojho konania ako konateľka právnickej osoby v úmysle zadovážiť si finančné
prostriedky uviedla do omylu osoby konajúce v mene iných právnických osôb, keď u týchto si

objednala vykonanie služieb – prepravu tovaru, kde vystupovala ako sprostredkovateľ týchto služieb
pre tretie osoby, pričom následne faktúry za vykonané služby neuhradila. Pôvodne v tejto veci bola
podaná obžaloba pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 písm. a) Trestného
zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu konania pred súdom vstúpila do platnosti a účinnosti
novela Trestného zákona, zavedená zákonom č. 40/2024 Z. z., táto skutočnosť spôsobila, že konanie

obžalovanej muselo byť posúdené v zmysle § 2 ods. 1 Trestného zákona priaznivejšie pre obžalovanú
a preto súd kvalifikoval konanie obžalovanej len ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3
písm. c) Trestného zákona účinného od XX.XX.XXXX s poukazom na § 138 písm. c) Trestného zákona.
Tohto zločinu sa obžalovaná dopustila, keďže na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla
niekoho do omylu, spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu a čin spáchala závažným spôsobom

konania - na viacerých osobách.

Obžalovaná C. de B. E. (F.) doposiaľ nebola súdne trestaná a od roku XXXX nie je evidovaná
v priestupkovej agende.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská
nebezpečnosť konania obžalovanej spočíva v tom, že táto narušila právom chránený záujem štátu
a spoločnosti na ochrane vlastníctva fyzických a právnických osôb. Súd u obžalovanej zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť, a to že viedla riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona). Priťažujúce okolnosti neboli
zistené.Trestnásadzbazazločinpodvodujevsúčasnejdobestanovenánarozmedzí2rokovaž8rokov.

Súd prihliadol na skutočnosť, že od spáchania skutku uplynula doba 18 rokov a od podania obžaloby
uplynula doba 14 rokov. Táto skutočnosť zakladá dôvod využitia článku 6 ods. 1 Medzinárodného
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a bola dôvodom na ukladanie trestu odňatia
slobody, ktorý by nebol spojený s jej odňatím u obžalovanej. Preto súd ukladal obžalovanej podmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov so skúšobnou dobou v trvaní 4 rokov. Súd má za to, že takto určený

trest je primeraný vzhľadom na individuálnu a generálnu prevenciu pred páchaním trestnej činnosti,
uvedenýdruhtrestuajehovýmerazohľadňujúužskôruvedenéskutočnostiaajvýškuspôsobenejškody,
preto trest nie je na spodnej hranici trestnej sadzby. V rámci plynutia skúšobnej doby podmienečnéhoodsúdenia bude môcť obžalovaná preukázať, že výkon eventuálne nepodmienečného trestu odňatia
slobody nie je potrebný.

V rámci adhézneho konania si poškodení uplatnili nárok na náhradu škody, pričom vo veľkej časti
týchto nárokov už bolo o ich nárokoch voči spoločnosti C. M. rozhodnuté. Vzhľadom na skutočnosť,
že na spoločnosť C. M. bol zrušený konkurz dňa XX.XX.XXXX, niektorí poškodení sa domáhali
nárokov na náhradu škody voči obžalovanej ako fyzickej osobe a konateľke spoločnosti. Vzhľadom na
skutočnosť, že mnohí poškodení právo na náhradu škody uplatňovali už v priebehu trestného konania

a ďalšie zisťovanie stavu týchto konaní a vôbec existencie poškodených vzhľadom na odstup času by
si vyžadovalo ďalšie dokazovanie, súd poškodených s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný
proces. Súd zároveň podotýka, že nerozhodoval o nárokoch na náhradu škody u tých subjektov, ktoré
boli vymazané z obchodného registra, respektíve ako živnostníci skončili svoju podnikateľskú činnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou

tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie
v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).