Rozsudok Judgement was issued on Thursday, August 27, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/76/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123343517
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6123343517.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej
veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, Sučany 038 52, IČO: 50 387 189,
právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4,
Martin 036 01, IČO: 55 732 453 proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 399,96 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 24. januára 2024
č. k. 15C/79/2023-180, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, m e n í tak, že
žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 319,97 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo výroku I. z o s t á v a rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného (ďalej len ako „žalovaná“ - podľa
pravidiel skloňovania prídavných mien v príslušnom ženskom rode) povinnosťou zaplatiť žalobcovi

sumu 79,99 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok
II.). Žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 % (výrok III.).
2. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že medzi stranami nebolo sporné, že došlo k príslušnej škodovej
udalosti na motorovom vozidle poškodenej Škoda Superb ev. č. A., škoda bola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla škodcu, ktorý bol v tom čase poistený u žalovanej. Poškodená počas opravy svojho
vozidla užívala náhradné vozidlo, ktoré si prenajala u žalobcu, ktorý jej po skončení nájmu v tej súvislosti
vystavil faktúru na sumu 719,93 Eur (za 9 dní nájmu náhradného vozidla; 79,99 eur/deň). Poškodená

uzatvorila so žalobcom dňa 13.9.2022 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na
náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti – z titulu nákladov na prenájom náhradného
vozidla. K úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, žalobca vstúpil do práv a povinností
poškodenej. Následne žalovaná dňa 10.10.2022 sčasti uhradila žalobcovi náklady nájmu – vzniknutú
škodu vo výške 319,97 eur zodpovedajúcu 4 dňom nájmu náhradného vozidla. Vo zvyšku fakturovanej
sumy plniť odmietla.
Medzi stranami nebola sporná ani dôvodnosť nájmu náhradného vozidla ako takého, vznik, resp. výška

nákladov vzniknutých poškodenej v súvislosti s predmetným nájmom (teda ani typ náhradného vozidla
a denná sadzba nájomného) a ani postúpenie pohľadávky poškodenej na náhradu škody voči žalovanej
z titulu nájmu náhradného vozidla na žalobcu (čím bola daná aktívna vecná legitimácia žalobcu)Spornou medzi stranami bola účelnosť a nevyhnutnosť nájmu náhradného vozidla, resp. príčinná
súvislosť medzi škodovou udalosťou a nákladmi nájmu náhradného vozidla, resp. ich výška, a to
v súvislosti dĺžkou opravy poškodeného vozidla.

Na základe vykonaného dokazovania mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom
dôvodnosti trvania opravy poškodeného vozidla/nájmu náhradného vozidla v celkovom rozsahu
9 dní. Naopak, žalovaná efektívne spochybnila uvedený rozsah, keď preukázala predloženým
odborným vyjadrením znalca Automotive Solution4u, s.r.o. č. 75/2023 zo dňa 20.9.2023 podaného

vo veci posúdenia opravy predmetného motorového vozidla, akú dĺžku opravy vozidla poškodeného
pri dotknutej škodovej udalosti možno z technického hľadiska považovať za primeranú. Znalec
v predmetnom odbornom vyjadrení predovšetkým uzavrel, že samotná oprava trvá cca 6,5 hodiny, t.j.
cca 1 pracovný deň, pričom s prihliadnutím k celkovému procesu opravy vozidla je možné z technického
hľadiska považovať za primeranú dĺžku opravy vozidla na úrovni cca 4 až 5 pracovných dní (pričom
uvedený čas obsahuje aj výraznú časovú rezervu).

Súd prvej inštancie považoval za nevyhnutné, aby sa v prejednávanej veci, resp. v obdobných veciach
uplatnila určitá objektivizácia pokiaľ ide o (najvyššiu) primeranú dĺžku opravy. Vychádzal z toho, že
je zrejmé, že každé poškodenie aj jeho oprava je individuálnou záležitosťou, na druhej strane podľa
názoru súdu nie je žiaduce a ani prípustné, aby v prípadoch podobných poškodení (podobných

predovšetkým z hľadiska objektívnej časovej náročnosti na ich opravu) trvali ich opravy podstatne iný
čas. Za tým účelom považoval za možné a dokonca žiaduce určiť primeranú dĺžku opravy poškodenia,
t.j. vlastne časovú hodnotu, nad ktorú by už oprava trvala neprimerane dlho. Uvedené bezprostredne
súvisí s účelnosťou a nutnosťou nájmu náhradného vozidla, pokiaľ si poškodený počas trvania opravy
náhradné vozidlo prenajíma. Pokiaľ by totiž oprava trvala neprimerane dlho, v súvislosti s tým vzniknuté

náklady prenájmu náhradného vozidla (škoda) by už neboli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou.

Nestotožnil sa s argumentáciou o relevantnosti takých okolností, ako je napríklad pracovná vyťaženosť
servisuvrozhodnomobdobí,dostupnosťpracovnýchnástrojovpotrebnýchnaopravuvozidlaapodobne.
V okolnostiach prejednávanej veci poukázal na to, že poškodená svoje poškodené vozidlo mohla

bezprostredne po škodovej udalosti užívať, a to až do jeho odovzdania/pristavenia do servisu ako to
zrejme aj činila, keďže k začiatku nájmu náhradného vozidla došlo až po viac ako mesiaci po škodovej
udalosti. Zároveň poškodená nebola nijako nútená - tlačená do opravy napríklad tým, že by svoje
poškodené vozidlo potrebovala, to by však nebolo možné používať, a teda by jej oprava súrila. Tým, že
poškodené vozidlo bolo spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke, poškodená sa mohla so servisom

dohodnúťnielenohľadomtermínupristaveniavozidlapreúčelyopravy,aleajohľadomtrvaniaopravy(t.j.
napríkladmohlasoservisomdohodnúťtakýtermínopravy,kedybudemaťservisdostatočnépersonálne,
materiálové, strojové a ďalšie kapacity na to, aby poškodené vozidlo mohlo byť opravené bez prestojov,
v primeranej dobe). Zdôrazňujúc všeobecnú prevenčnú povinnosť poškodeného (§ 415 Občianskeho
zákonníka) uviedol, že v prípade, keď si poškodený na čas opravy vozidla prenajme/plánuje prenajať

náhradnévozidloanáhradunájomnéhosihodláuplatniťztitulunáhradyškody,súnajehoosobukladené
určité nároky na konanie vo vzťahu k dojednaniu takých podmienok opravy, aby sa táto realizovala
efektívne, t.j. predovšetkým v čo najkratšom čase, prednostne atď. (obdobne viď rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 10Co/95/2021 zo dňa 28.2.2022). Je zrejmé, že nie pri každej oprave vozidla
vservisevyužívajehomajiteľ/držiteľprenajaténáhradnévozidlo,náhradunákladovnaprenájomktorého

si zároveň následne uplatní voči inej osobe, resp. škodcovi/poisťovateľovi; teda určite existuje možnosť
zo strany servisu zohľadniť vyššie načrtnuté individuálne požiadavky poškodeného.

Aj v uvedenej súvislosti za nie celkom zanedbateľnú okolnosť považoval skutočnosť, že žalobca
spolupracuje so servisom, ktorý opravoval vozidlo poškodenej (GALIMEX s.r.o.), čo potvrdil aj

samotný žalobca, keď zároveň uviedol, že sa jedná o spoluprácu za účelom skvalitnenia a zrýchlenia
služieb pre klientov tak, aby došlo k čo možno najmenšiemu obmedzeniu poškodeného v súvislosti
s poistnou udalosťou. Odhliadnuc od deklarovaného účelu spolupráce žalobcu je na druhej zrejmé,
že podnikateľská činnosť žalobcu v oblasti prenajímania náhradných motorových vozidiel úzko súvisí
s opravou poškodeného vozidla (v partnerskom, spolupracujúcom servise), resp. s jej trvaním, keďže

práve na dobu opravy poškodeného vozidla si poškodený subjekt prenajíma náhradné vozidlo od
žalobcu. Uvedené v dôsledkoch môže spochybniť argumentáciu žalobcu, že „je nelogické, aby servis
účelovo predlžoval dobu opravy...“, prípadne, že „servis potrebuje zrealizovať a ukončiť opravu čo
najskôr...“.Zdôraznil, že ani žalovaná netvrdila a ani neboli produkované nijaké dôkazy, že by doba opravy
v prejednávanej veci bola úmyselne predlžovaná. Predloženou úvahou sa snažil poukázať na súvislosti
i komplexnosť celej prejednávanej problematiky. Zároveň však za okolnosti, keď žalovanou bolo

predloženéodbornévyjadrenieohľadomprimeranejdobytrvaniaopravy5pracovnýchdní,ktoréžalobca
podľa názoru súdu relevantným spôsobom nespochybnil, vyvstáva otázka, prečo oprava poškodeného
vozidla trvala 9 dní, resp. 7 pracovných dní (t. j. mínus dva dni víkendu), keď (ako na to poukazoval
žalobca) účelom jeho spolupráce s dotknutým servisom je skvalitnenie a zrýchlenie služieb pre klientov;
resp. ako inak, než skrátením doby opravy by sa mala prejaviť spolupráca obchodných partnerov

prenajímateľa náhradných vozidiel a autoservisu opravujúceho poškodené vozidlá. Zo strany žalobcu
pritom neboli predložené nijaké tvrdenia o takých okolnostiach, ktoré by objektívne bránili dotknutému
servisu realizovať celú opravu do 5 pracovných dní.

V kontexte vyššie konštatovanej požiadavky na určitú kvalitu konania poškodeného pri dojednávaní
podmienok opravy poškodeného vozidla so servisom neobstojí ani všeobecná argumentácia žalobcu

o faktickom obmedzení poškodeného, ktoré tento nedokázal ovplyvniť, a že uplatnené náklady za
prenájom náhradného vozidla zodpovedajú obmedzeniu poškodeného a tieto boli účelné a nutné,
a teda vynaložené v príčinnej súvislosti so vznikom škody (škodovou udalosťou). Obdobne tak neobstojí
čestné prehlásenie Miroslava Kána/GALIMEX s.r.o (dat. 10.8.2023, dat. 23.1.2024), ktoré sčasti vlastne
potvrdzuje správnosť úvahy/názoru súdu o možnosti poškodeného ovplyvniť trvanie opravy („Servis

postupuje pri oprave podľa objednávok svojich klientov...“) a inak odkazuje „len“ na kapacity servisu.

Žalobcom nepopretými zostali aj tvrdenia žalovanej, že si žalobca na získavaní pohľadávok od
poškodených subjektov z titulu nájomného za náhradné vozidlá založil svoju podnikateľskú činnosť v
súvislosti s čím žalovaná poukázala na to, že poškodených nemusí zaujímať, v akom rozsahu je

prenájom nutný a účelný, lebo s ním nemajú žiadne výdavky. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že
žalobca poskytuje prenájom náhradných vozidiel poškodeným pri škodových udalostiach/dopravných
nehodách, pričom následne dôjde k postúpeniu pohľadávok poškodených na žalobcu, ktorý si ich
následne uplatňuje u škodcov, resp. poisťovateľov škodcov. Žalovaná poukázala aj na obchodných
partnerov žalobcu (opravca GALIMEX s.r.o.,) a tiež na okolnosť, že už záznam o dopravnej nehode

je spísaný na tlačive žalobcu, ktorý ponúka aj služby asistencie pri dopravnej nehode, ktoré tvrdenia
tiež zostali žalobcom nepopreté (spoluprácu s označeným opravcom potvrdil). Uvedené indikuje nie
náhodný výskyt žalobcu v celom priebehu procesu odstraňovania následkov škodovej udalosti (len
ako prenajímateľa náhradného vozidla). Nadväzne je oslabená argumentácia žalobcu, že poškodená
nedokázala ovplyvniť svoje faktické obmedzenie (súvisiace s trvaním opravy jej vozidla), resp. dobu

trvania opravy. Žalobca upozaďuje až vylučuje svoj podiel zodpovednosti na výbere opravcu, prípadne
minimálne za nevyužitie vzťahu s GALIMEX s.r.o. ako obchodného partnera pri získaní výhodnejších
podmienok pre poškodenú pri oprave jej vozidla (napr. skrátenie doby opravy, resp. uprednostnenie;
označený opravca sa spomína aj v zmluve o prenájme vozidla dat. 5.9.2022). Je zároveň zrejmé, že by
tým žalobca šiel proti svojim ekonomickým záujmom ako prenajímateľa náhradného vozidla.

Spochybňovanie terminológie použitej znalcom v dotknutom odbornom vyjadrení („1 pracovný deň“
– čo podľa žalobcu nie je technicky merateľná veličina a môže sa jednať o 8, 12 alebo 24 hodín
a podobne) súd prvej inštancie považoval za účelovú obranu žalobcu. Mal za to, že je zrejmé, že ako
„cca 1 pracovný deň“ vyhodnotil znalec trvanie „čistého“ času samotnej opravy (cca 6,5 hodiny), pričom
s prihliadnutím k celkovému procesu opravy vozidla za primeranú určil dĺžku opravy v trvaní cca 4 až

5 pracovných dní (s výraznou časovou rezervou); pričom predmetný celkový proces opravy vozidla
spolu s časovým rozsahom jednotlivých čiastkových procesov je špecifikovaný na str. 5 predmetného
odborného vyjadrenia (prijatie, odstrojenie... príprava na lakovanie, brúsenie... samotné lakovanie...
skladanie vozidla... ukončenie opravy, príprava vozidla na odovzdanie; cca 5 pracovných dní). Z tohto
dôvodu považoval za bezpredmetný poukaz žalobcu na čiastkový záver rozsudku Krajského súdu

v Žiline sp. zn. 10Co/93/2019 zo dňa 30.10.2019, podľa ktorého nemožno časové trvanie vykonania
jednotlivých čiastkových opravných prác na poškodenom vozidle stotožniť s nutnosťou ponechania
poškodeného motorového vozidla za účelom jeho komplexnej opravy v servise.
Pokiaľ žalobca argumentoval, že sa dotknutý znalec nemohol zaoberať, resp. vyjadrovať sa k časovému
trvaniu opravy, neoznačil zároveň odbor a odvetvie, v ktorých zapísaný znalec by bol spôsobilý na

také vyjadrenie, a to ani po námietke žalovaného a súd taký odbor a odvetvie po oboznámení sa so
zoznamom znaleckých odborov a odvetví nenašiel. Pritom sa jedná o skutkovú otázku, ktorá je pre
rozhodnutie veci podstatná.V neposlednom rade, bol to práve žalobca, ktorý sa v postavení žalobcu v obdobnom spore vo veci
vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 10Co/93/2019 dovolával toho, aby žalovaný (odlišný od
subjektu žalovaného v aktuálne prejednávanej veci) za účelom preukázania neprimeranej dĺžky opravy

predložil nezávislé odborné vyjadrenie.

Tiež neobstojí argumentácia žalobcu, že znalec vychádzal len z podkladov žalovanej, keďže vychádzal
z podkladov, ktoré tvoria prílohy jeho odborného vyjadrenia, okrem iného z faktúry opravcu za opravu
vozidla alebo fotodokumentácie.

Požiadavka, aby poškodená užívala svoje vozidlo počas vykonávania jeho opravy, nebola zo strany
žalovanej vôbec predložená, ani by inak nebola opodstatnená, preto súvisiaca argumentácia žalobcu je
bez ďalšieho nedôvodná. Pokiaľ žalovaná uvádzala, že vozidlo bolo spôsobilé na prevádzku v cestnej
premávke a poškodenia boli len vizuálneho charakteru, uvedené smerovalo k jej úvahe o rozsahu
(časovej) náročnosti opravy.

Pokiaľ žalobca vo svojich podaniach na podporu svojej argumentácie poukazoval na viaceré súdne
rozhodnutia (hoci nejde o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít) súd prvej inštancie
sa s nimi vysporiadal nasledovne:
Krajský súd v Trenčíne sa vo svojom rozsudku sp. zn. 27Co81/2021 zaoberal situáciou, keď poškodený
nemohol užívať svoje vozidlo už od nehody, čo nie je prípad aktuálne prejednávanej veci (ktorú okolnosť

súd považoval za relevantnú); zároveň z predmetného rozhodnutia okrem iného nevyplýva, že by
žalovaná – poisťovateľ predložila odborné vyjadrenie o nutnej a účelnej dobe trvania opravy.

Pokiaľ Krajský súd v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 13Cob/138/2019 zo dňa 3.12.2019 uviedol, že vo
všeobecnosti platí, že náklady vynaložené na prenájom náhradného vozidla sú vynakladané účelne

a nutne do doby trvania nepriaznivého následku dopravnej nehody spočívajúceho v spôsobenej škode
na motorovom vozidle, teda podľa názoru žalobcu v tomto prípade do 13.9.2022, aktuálne rozhodnutie
súdu nie je v rozpore s uvedeným záverom, nakoľko síce vozidlo poškodenej bolo opravené až
13.9.2022, avšak dĺžku doby opravy súd nevyhodnotil ako primeranú. Pokiaľ by sa uvedený záver
odvolacieho súdu vytrhnutý z kontextu danej veci uplatňoval bez ďalšieho vo všetkých veciach, potom

by bolo vždy bezpredmetné zaoberať sa účelnosťou a nutnosťou dĺžky opravy poškodeného vozidla.

Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017 sa týkal prípadu
skutkovo odlišného v tom, že poškodený si prenajal náhradné vozidlo už hneď po dopravnej nehode/
poistnej udalosti, a nie až s odstupom času, ako tomu bolo v aktuálne prejednávanej veci (a ktorú

okolnosť považoval za relevantnú).
Vychádzajúc z prezentovaných úvah a záverov vyhovel žalobe v rozsahu o zaplatenie 79,99 eur
zodpovedajúcich nákladom nájmu náhradného vozidla za 5. deň opravy/nájmu, keďže z dôkazných
prostriedkov predložených samotnou žalovanou (odborné vyjadrenie) vyplynula primeraná dĺžka opravy
poškodeného vozidla „maximálne v úrovni 4 až 5 pracovných dní“. Teda dôkaz predložený samotnou

žalovanou nevyznel v rozpore s nárokom žalobcu na úhradu nájomného za 5. deň opravy/nájmu.
V uvedenom rozsahu vyhodnotil náklady nájmu ako nutne a účelne vynaložené, resp. ako škodu
vzniknutú poškodenej v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou.

Nad rozsah 5 dní opravy/nájmu (o zaplatenie 319,97 Eur, t.j. vo zvyšnej časti) žalobu zamietol, nakoľko

tietonákladynájmunáhradnéhovozidlavzhľadomnaprekročenieprimeranejdĺžkyopravypoškodeného
vozidla vyhodnotil ako nie nutne a účelne vynaložené, a teda nie v príčinnej súvislosti so škodovou
udalosťou spôsobenou škodcom poisteným u žalovaného.

O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu (žalobca bol úspešný v rozsahu 20%, žalovaný

v rozsahu 80% - t.j. čistý úspech žalovaného predstavuje 60%).

3.
Proti uvedenému rozsudku, čo do výrokov II. a III., podal v zákonom stanovenej lehote žalobca. Žiadal,
aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalovanej uloží povinnosť zaplatiť

mu sumu 319,97 Eur a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% alternatívne, aby
rozhodnutie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie. Podanie odvolania
odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.Sumarizujúc skutkový stav súdenej veci poukázal na to, že sám súd prvej inštancie uviedol, že
každé poškodenie aj jeho oprava je individuálnou záležitosťou a aj napriek tomu svoje rozhodnutie
oprel výlučne o odborné vyjadrenie žalovanej, ktoré počas celého konania namietal, a ktoré žiadnym

spôsobom nezohľadňuje individuálne záležitosti opravy vozidla. Súd sa nedostatočne vysporiadal s jeho
podstatnou argumentáciou vo vzťahu k tomu, že predložené odborné vyjadrenie nie je relevantné z
dôvodu, že nezohľadňuje individuálne skutkové okolnosti danej veci, ako napríklad pracovnú vyťaženosť
servisu v rozhodnom období, dostupnosť pracovných nástrojov potrebných na opravu a podobe. Súd
jednoducho len konštatoval, že sa s takouto argumentáciou nestotožnil, pričom z rozsudku nie je zrejmé,

aké úvahy súd k tomu viedli, a rovnako tak sa v rozsudku nenachádza odpoveď na to, prečo vo vzťahu
k dĺžke opravy nie je relevantná pracovná vyťaženosť servisu (odôvodnenie, že je potrebné uplatniť
objektivizáciu pokiaľ ide o primeranú dĺžku opravy je nedostatočné, najmä s ohľadom na skutočnosť,
že každá oprava je individuálna).
K názoru súdu obsiahnutom zdôrazňujúcom možnosť poškodenej dohodnúť sa so servisom nielen
ohľadom termínu pristavenia vozidla pre účely opravy, ale aj ohľadom trvania opravy, uviedol, že

považuje za neprípustné, aby bol poškodený v dôsledku škodovej udalosti, ktorú sám nespôsobil
zaťažovaný vyjednávaním so servismi ohľadom trvania opravy ba dokonca ohľadom prednostného
vykonania opravy, a to len za tým účelom aby vyhovel poisťovni škodcu v jeho absurdných požiadavkách
na dĺžku opravy. Poškodená v danom prípade pristavila vozidlo do servisu za účelom opravy po
vzájomnej dohode so servisom a po tom, ako mal servis priestor na vykonanie opravy. Čo sa však týka

otázkymateriálnejalenajmäpersonálnejkapacityservisu,tútoniejenikdymožnévopredzodpovedaťso
stopercentnouistotou,nakoľkovpersonálnejoblastisavždymôžuvyskytnúťnáhleokolnostinesúvisiace
s vôľou servisu, ktoré zapríčinia, že zamestnanec do práce nepríde (napr. choroba, choroba člena
rodiny...).
Úvahy súdu ohľadom jeho spolupráce so servisom nedávajú odpovede na žiadne relevantné otázky

k prejedávanej veci. Súd vo svojich úvahách bližšie nerozvinul ako môže spolupráca servisu s ním
spochybňovaťjehotvrdeniaohľadomtoho,žejenelogické,abyservispredlžovaldobuopravy.Zásadnou
otázkou v súvislosti s týmito úvahami súdu je, čo by mal servis z toho, keby predlžoval dĺžku opravy.
Do času kým servis nevykoná opravu nemôže vystaviť za opravu faktúru a tým pádom nemá za opravu
zaplatené. Bolo by v priamom rozpore s ekonomickými záujmami servisu, keby na svoj vlastný úkor

nejako predlžoval opravy, len aby mohol dlhšie prenajímať náhradné vozidlo. Takéto niečo je absolútne
nelogické a nesúladné s realitou. Rovnako tak je nelogické, aby vozidlo len tak stálo v servise bez toho,
aby sa na ňom vykonávala oprava, čím by zaberalo miesto pre ďalšie vozidlá, na ktorých servis potrebuje
vykonať opravy a následne tieto opravy vyfakturovať za účelom dosahovania zisku. Servis pri opravách
postupuje tak, aby tieto vykonal čo najskôr, aby sa mu uvoľnili miesta na vykonávanie ďalších opráv.

Vyvstáva otázka, že pokiaľ by na svojej stránke nemal zverejnené, že so servisom spolupracuje, resp.
by sa jednalo o servis, s ktorým nespolupracuje a nastala by takáto situácia, že by oprava trvala o 2 dni
dlhšie ako je podľa odborného vyjadrenia predloženého žalovanou „primerané“, či by bola by situácia
iná a súd by mu priznal jeho nárok. Bod 26. odôvodnenia v ňom evokuje dojem, že predlženie opravy o 2
dni, nie je podľa súdu v poriadku najmä preto, že so servisom spolupracuje a on mal zrejme zabezpečiť

aby bola oprava vykonaná v lehote do 5 dní.
Poukázal na to, že okrem servisov taktiež spolupracuje aj s poisťovňami, keď za poškodeného rieši
následky poistnej udalosti. Táto spolupráca nespočíva v jeho dominantnom postavení v tom smere,
že tento prikáže servisu, aby na úkor iných bežných zákazníkov prednostne a urýchlene opravoval
vozidlo poškodeného, ktorý si od neho prenajal vozidlo. Uvedené si súd zrejme veľmi nesprávne vyložil.

Primárnym cieľom jeho vzájomnej spolupráce so servisom s účelom skvalitnenia a zrýchlenia služieb
je poskytovanie kvalitného servisu svojim zákazníkom pri odstraňovaní následkov poistných udalostí
poškodených motorových vozidiel odbúraním administratívneho zaťaženia zákazníkov (poškodených)
a zabezpečenie zachovania uspokojovania potrieb zákazníkov poškodenými motorovými vozidlami aj
počas opravy týchto vozidiel formou zabezpečenia náhradného motorového vozidla prostredníctvom

žalobcu.
Namietal, že to, že by mala byť oprava realizovaná do 5 pracovných dní vyplýva len z odborného
vyjadrenia predloženého žalovanou, ktoré počas celého konania namietal. Na preukázanie správnosti
svojich tvrdení si dal vypracovať odborné vyjadrenie č. 4/2024 vypracované znalcom B. C. D. k dĺžke
predmetnej opravy, zo záverov ktorého vyplýva, že zodpovedne a čo najpresnejšie posúdiť časový

rozsah opravy v servise z predložených dokladov nie je možné s tým, že určenie časového rozsahu
opravy v autoservise bez podrobného skúmania by bol len odhad ktorý nezodpovedá reálnemu a
skutočnému počtu dní, počas ktorých bolo vozidlo pri oprave v servise. Celkové posúdenie dĺžky pobytu
vozidla počas opravy v autoservise znalcom by bolo k danej otázke neekonomické, práca a odmenaznalca by niekoľkonásobne prevyšovala v konkrétnom prípade vyčíslenú výšku opravy vozidla. Dĺžka
pobytu vozidla počas opravy je vyššia ako samotná výška vyúčtovaných normohodín použitých pri
oprave vozidla.

Požiadavky súdu na „určitú kvalitu konania poškodeného pri dojednávaní podmienok opravy
poškodeného vozidla“ sú v priamom rozpore s rozhodnutiami vyšších súdnych autorít. Inak povedané,
podľa súdu má poškodený konať tak, aby si so servismi dojednával, aby opravy boli vykonávané čo
najrýchlejšie ba dokonca prednostne. Uvedené navodzuje dojem, že súd od poškodeného požaduje,
aby si vybral čo najrýchlejšiu opravovňu len aby vyhovel poisťovni škodcu. Takéto požiadavky súdu sa

rovnajú neprimeranému zaťažovaniu poškodeného, čo je v rozpore aj s rozsudkom Krajského súdu v
Žiline sp.zn. 13Cob/110/2017.
Vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia je možné konštatovať, že súd od poškodeného požaduje, aby
si ešte pred samotným vykonaním opravy zistil optimálnu dĺžku opravy jeho poškodeného vozidla z
technického hľadiska, porozmýšľal, koľko dní by asi tak oprava mohla trvať a potom robil prieskum medzi
servismi, či dokážu vykonať opravu v danom časovom rozsahu, pričom podľa úvahy súdu, vzhľadom na

to, že poškodený plánuje počas opravy jeho poškodeného vozidla mať prenajaté náhradné vozidlo, mal
by tento vyjednávať so servismi, aby mu za tú „optimálnu dobu“, ktorú mu stanoví iba znalec, opravu
vykonali, čo považuje za šikanózne.
Pokiaľ žalovaná a zároveň súd argumentujú, že poškodený môže vozidlo užívať v bežnej premávke,
je potrebné uviesť, že tak poškodený koná iba na vlastné riziko, keďže bez odstrojenia poškodených

častí vozidla nie je možné posúdiť, či škodovou udalosťou neboli poškodené aj ďalšie časti vozidla,
ktoré nie sú povrchovo viditeľné, ktoré sa v obdobných prípadoch posudzujú následne vykonávaním tzv.
doobhliadok vozidla. Uvedené však poškodený sám zhodnotiť nevie a preto prípadné užívanie vlastného
vozidla poškodeného poistnou udalosťou je na jeho vlastnom riziku.
Aj napriek vyššie uvedenému sa poškodený, vlastník vozidla obrátil na autorizovaný servis vlastnej

značkyvozidla,čosamoosebepredpokladázárukurýchlehoakvalitnéhovyhotoveniaopravyodborným
personálom za zachovania technologických postupov danej značky vozidla. Z uvedeného teda vyplýva,
že ak sa poškodený dohaduje o možnom termíne začiatku opravy s autorizovaným servisom, je zrejmé,
že na danom mieste a v danom čase bude oprava vykonaná čo možno najrýchlejšie, ale najmä kvalitne.
Takýto predpoklad následným znaleckým skúmaním dĺžky opravy z technického hľadiska nemôže byť

na ujmu poškodeného.
Rozhodnutie neberie na zreteľ, že poškodený sa stal poškodeným v dôsledku dopravnej nehody, ktorú
on sám nezavinil, inak povedané, poškodený nedával vozidlo do opravy „dobrovoľne“ ale bol nútený ho
dať do opravy z dôvodu konania poisteného v poisťovni žalovaného.
V ďalšom uviedol, že jeho podnikateľská činnosť je založená na prenájme náhradných vozidiel. S

poškodenými uzatvára zmluvy o postúpení pohľadávky najmä ako službu pre poškodeného, ktorý
postúpením pohľadávky nemusí s poisťovňou riešiť poistné plnenie za nájom náhradného vozidla, čím
odbúrava administratívnu záťaž poškodených, čo mu predsa nemôže byť na ujmu.

Vôbec mu nie je jasné, čo má preukazovať skutočnosť, že záznam o dopravnej nehode bol spísaný

na jeho tlačive. Uvedené je len reklama na služby žalobcu, ktorá nič konkrétne nepreukazuje a v
prejednávanej veci je uvedené absolútne nepodstatné.
Taktiež poukázal na to čím dlhšie je vozidlo prenajaté tým je nižšia denná sadzba za nájom náhradného
vozidla a je nelogické, aby so servisom nejako umelo navyšoval dobu opravy len za účelom, aby mohol
vozidla prenajímať čo najdlhšie, keď to isté vozidlo môže prenajať ďalšej osobe. Jemu sa viac „oplatí“

jedno vozidlo prenajať dvom rozdielnym osobám na dobu napr. 7 dní a 7 dní, kedy je vyššia denná
sadzba nájmu, ako to vozidlo prenajať jednej osobe na 14 dní, kedy je denná sadzba nájmu znížená.
Pokiaľ sa žalovaná prostredníctvom odborného vyjadrenia snažila preukázať maximálnu možnú dĺžku
opravy, toto vyjadrenie by malo byť presné čo sa týka času - teda je potrebné presne vymedziť pojem
pracovný deň. Nemenej podstatnou skutočnosťou je, že používanie termínu „cca" (približne, cirka, asi)

v odbornom vyjadrení, ktoré ma presne stanoviť „primeranú“ dĺžku opravy, len preukazuje jeho tvrdenia
ohľadom toho, že odborným vyjadrením nie je možné s presnosťou určiť „primeranú“ dĺžku opravy -
túto je možné určiť len približne, a to obzvlášť za situácie, keď znalec nerealizoval miestne zisťovanie,
nevyžiadal si od servisu žiadne záznamy o priebehu danej opravy, záznamy o priebehu a dĺžky opráv
obdobnýchpoškodenínaobdobnýchopravách,informácieopracovnejvyťaženosti.Znalecsinevyžiadal

žiadne podklady od opravcu (záznamy o priebehu danej opravy, záznamy o priebehu a dĺžky opráv
obdobných poškodení na obdobných opravách, informácie o pracovnej vyťaženosti).
Podľa uznesenia Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/138/2019 zo dňa 03.12.2019, vzniku nutnosti
a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného motorového vozidla nemôže brániť to,ak poškodený potreboval náhradné vozidlo, resp. pristúpil k nájmu náhradného motorového vozidla
nie bezprostredne po poistnej udalosti. Právna úprava pri uplatňovaní takýchto nákladov nevyžaduje
splnenie časového hľadiska v tom zmysle, že k uzavretiu zmluvy o nájme má dôjsť bezprostredne po

nehode, resp. po škodovej - poistnej udalosti. Podstatné je, že k nájmu náhradného motorového vozidla
dochádza z titulu práve vyvolanej škodovej - poistnej udalosti, a to dopravnej nehody.
4.
Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu stotožniac sa s napadnutým rozhodnutím, ktorého
odôvodneniepovažovalazapresvedčivé,uviedla,žežalobcasaprvýkrátodvolávanatakúargumentáciu

(prostriedky procesného útoku), na ktorú vonkoncom nepoukazoval v rámci konania na súde prvej
inštancie, pritom mal na to dostatok času a priestoru. Predmetné odborné vyjadrenie predložené
žalobcom až v rámci odvolacieho konania je vzhľadom na koncepciu CSP neprípustné a odvolací súd
by naň nemal prihliadať.
K ostatnej odvolacej argumentácii žalobcu poukázala na recentné rozhodnutie v obdobnej
veci medzi totožnými stranami sporu – rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 5.2.2024

sp. zn. 9Cn/1/2023, v zmysle ktorého je potrebné nájsť určitú mieru rovnováhy práv a povinností oboch
strán sporu pri zohľadnení okolnosti prípadu. Taktiež poukázala na závery uznesenia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3MCdo/3/2015 zo dňa 28.06.2016, z ktorého rozhodnutia vyplýva, že otázka, či náklady za
nájom náhradného vozidla boli nutné a účelné závisí vždy na posúdení konkrétnych okolností prípadu.
Žalobca účelovo vytrháva úvahy odvolacieho súdu podľa svojej potreby, pritom nezohľadňuje

kontext pôvodného konania a skutkové okolnosti daného prípadu, vrátane jej procesnej obrany v tomto
konaní.
V tomto konaní považovala za potrebné poukázať na to, že k samotnej oprave vozidla došlo s
výrazným časovým odstupom (nejedná sa teda o nevyhnutnú a náhle vzniknutú situáciu), preto právnym
predchodcom žalobcu (resp. žalobcom) vybraný opravca mal dostatok času na prípravu bezprostrednej

opravy, najmä na zorganizovanie kapacít (ľudských i materiálnych), aby oprava bola vykonaná v čo
najkratšom trvaní. V danom prípade oprava nevyžadovala dodanie žiadneho náhradného dielu, čo
nakoniec vyplýva aj z faktúry opravy, pričom žalobca uvedené v konaní v nadväznosti na vyjadrenie
žalovanej zo dňa 12.1.2024 ani nijako nerozporoval.

Žalobca zabudol odcitovať nasledovnú podstatnú časť z rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn.
13Cob/138/2019, v rámci ktorej odvolací súd považoval za potrebné zdôrazniť nasledovné skutočnosti:
„Krajský súd zvýrazňuje, že vzhľadom k viacerým sporovým veciam, ktoré sú a týkajú sa obdobných
nárokov, ako uplatnil žalobca voči žalovanému, tieto je nevyhnutné posúdiť a hodnotiť vo väzbe ku
konkrétnej sporovej veci, ku konkrétnemu dôkaznému a právnemu stavu. Je preto nevyhnutné, aby

účelnosť nákladov vynaložených v súvislosti s poistnou udalosťou pri nájme náhradného motorového
vozidla počas opravy poškodeného motorového vozidla, bola konštatovaná vo väzbe k dôkazom tej
- ktorej konkrétnej sporovej veci Nie je možné nevyhnutnosť a účelnosť nákladov z titulu zapožičania
náhradného motorového vozidla, ku ktorému došlo v dôsledku škodovej udalosti, a to poistnej udalosti
zovšeobecňovať. Podľa názoru krajského súdu súdy musia vždy vychádzať z konkrétností dôkazného

stavu, ktorý vyplynul v danej sporovej veci,“
5.
Žalobca v odvolacej replike uviedol, že odborné vyjadrenie predložené žalobcom nie je novotou v
odvolacom konaní, nakoľko odzrkadľuje a podporuje už skoršiu argumentáciu žalobcu.
Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 9Cn/1/2023, na ktorý poukazovala žalovaná, nie

je právoplatný, nakoľko bol napadnutý odvolaním. V nadväznosti na uvedené poukázal na rozhodnutie
Okresného súdu Martin sp. zn. 11C/17/2024 zo dňa 16.04.2024, v ktorom súd v obdobnej veci zaujal
odlišný názor a stotožnil sa s jeho tvrdeniami ohľadom odborného vyjadrenia predloženého žalovanou.
Poukázal i na nález Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023 v zmysle ktorého,
v prípade čiastočnej škody (teda sa nejedná o totálnu škodu na motorovom vozidle v dôsledku ktorej

sa nebude dať motorové vozidlo ďalej vôbec používať) účelnosť nákladov spojených s užívaním
náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla de facto
vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie.
Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/105/2019, nepostačuje len zohľadňovanie
samotnej prácnosti opravy z pohľadu merných jednotiek, ale je tiež potrebné zohľadniť dni pracovného

pokoja spadajúce do daného obdobia, ako aj pracovnú vyťaženosť konkrétneho autoservisu v
inkriminovanom období, dostupnosť veci potrebných na opravu a ďalšie prípadné skutočnosti majúce
vplyv na dĺžku opravy, počas ktorej je poškodené motorové vozidlo za účelom opravy v autoservise.Vďalšompoukázalnadotazníkpoškodenéhokškodovejudalosti,ktorýmžalovanádisponuje,avktorom
je uvedené, že vozidlo bolo do servisu v daný deň odovzdané z dôvodu uvoľnenia kapacít v autoservise.
Teda je evidentné, že poškodená sa so servisom dohodla ohľadom termínu pristavenia vozidla do

opravy, pričom tento termín bol stanovený tak, aby mohlo byť vozidlo opravené čo najskôr po uvoľnení
kapacít v servise. Poškodená si teda splnila svoju povinnosť konať v rámci všeobecnej prevenčnej
povinnosti. Zdôraznil, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby
hľadal najrýchlejšiu autoopravovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi jednotlivými autoservismi tak,
aby čo možno najviac vyhovel poisťovni škodcu.

Poškodená nedokáže ovplyvniť postup autoservisu pokiaľ ide o dĺžku samotnej opravy ani čas kedy
jej bolo motorové vozidlo odovzdané zo servisu. Podstatným pre posúdenie účelnosti a nevyhnutnosti
nájmu náhradného vozidla je faktické obmedzenie poškodenej v dôsledku poistnej udalosti, ktoré
spočívavnemožnostiužívaťsvojevlastnémotorovévozidlo,nakoľkototosanachádzazaúčelomopravy
v servise. Poškodený ako laik nemá vedomosť ohľadom toho, ako dlho sa bude oprava jeho vozidla
vykonávať ani o tom, aká dĺžka opravy je „primeraná“ a aká už „neprimeraná“ a preto nemožno od neho

spravodlivo požadovať, aby v čase kedy má ešte vozidlo v servise, lebo je na ňom vykonávaná oprava,
ukončil skôr nájom náhradného vozidla, len aby vyhovel poisťovni škodcu.
Odmena za opravu je stanovená kalkulačnými programami, ktoré presne stanovia počet normohodín
potrebných na opravu vozidla. Počet normohodín uvedených vo faktúre teda nikdy neodzrkadľuje reálny
čas, ktorý pracovníci servisu strávili pri oprave vozidla. Autoservis si môže vyúčtovať len vynaloženú

prácu stanovenú kalkulačnými programami. Samotné servisy majú prax, čo najskôr vozidlo odovzdať
zákazníkovi. Servis potrebuje zrealizovať a ukončiť opravu čo najskôr tak, aby mu boli zaplatené náklady
na opravu, na druhej strane aj sám poškodený má záujem na tom, aby mal svoje vozidlo čo najskôr k
dispozícii. Neexistuje žiaden dôvod na to, aby poškodené vozidlo nezmyselne stálo v servise za účelom
predlžovania nájmu tak, ako sa to snaží vykresliť žalovaná.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti poukázal na rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn.
5C/105/2023 zo dňa 31.01.2024, podľa ktorého poškodený nemohol ovplyvniť postup autoservisu pokiaľ
ide o objednávku a dodanie náhradných dielov, dĺžku samotnej opravy ani čas kedy mu bolo motorové
vozidlo odovzdané zo servisu a nie je povinnosťou žalovaného, aby hľadal najbližší a najflexibilnejší
autoservis a robil výber medzi autoservismi a vybral ten, ktorý by vykonal opravu motorového vozidla

v čo najkratšom čase.
6.
Žalovaná nevyužila právo reagovať na odvolaciu repliku odvolacou duplikou.

7.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1
CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380
CSP, ktorý podľa § 388 CSP v napadnutom výroku odvolaním žalobcu, ktorým vo zvyšnej časti žalobu

zamietol, zmenil a žalobe v tejto časti vyhovel.
8.
Prioritne odvolací súd zdôrazňuje, že nevidí dôvod pre zmenu (svojho) ustáleného právneho záveru,
ktorý korešponduje určujúcim úvahám Ústavného súdu SR vysloveným v jeho náleze sp. zn. III.
ÚS 602/2022 dňa 16. februára 2023, v zmysle ktorých „Účelom náhradného motorového vozidla

je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života
poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo“., resp. že
„účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu
opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry
poškodeného na ďalšie používanie.“

9.
Čo sa týka dôkazného bremena ohľadne preukazovania účelnosti trvania nájmu, toto nemôže
neprimerane a bezbreho zaťažovať poškodeného a následne ani jeho právneho nástupcu (žalobcu).
Od poškodeného, resp. žalobcu nemožno požadovať, aby v súdnom spore preukazoval množstvo
skutočností smerujúcich k záveru o tom, že nájom náhradného vozidla bol účelný. Poškodený je od

odovzdania poškodeného vozidla servisu zbavený možnosti ho užívať a nie je dôvod, aby preukazoval
iné skutočnosti. Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné vozidlo a
žalobca dostatočne vysvetlil a preukázal účelnosť požičania náhradného vozidla. Nepriaznivosť stavu,
do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho konania poisteného u žalovanej, nemožno upoškodeného umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou
rýchlosťou opravy alebo cenovo najvhodnejšiu požičovňu vozidiel, resp. servis, ktorý vozidlo odovzdá aj
bez krycieho listu a pod.. Žiaden súd nemôže zaťažiť dôkazným bremenom o skutočnostiach, ktorých

preukázanie bolo v prospech žalovanej poisťovne, protistranu (t.j. žalobcu ako právneho nástupcu
poškodeného). V súdenej veci si poškodená opravené motorové prevzala hneď v deň ukončenia opravy
a vystavenia faktúry, t.j. dňa 13.9.2022, kedy bol zároveň žalovanou vystavený i tzv. krycí list.

10.

Žalovaná nijako racionálne nevysvetlila, ako prakticky mohla poškodená ovplyvniť dobu opravy
poškodeného vozidla, resp. prispieť k skráteniu tejto doby vozidla. Odvolací súd vo všeobecnosti
podotýka, že efektivita organizácie práce autoservisu nemôže byť ponechaná na „kontrolu“
poškodeného.
11.
V merite veci odvolací súd dospel k záveru, že súdu prvej inštancie nepostupoval správne, keď účelnosť

a nevyhnutnosť nájmu náhradného vozidla posudzoval v súvislosti dĺžkou opravy poškodeného vozidla
majúc za to, žalovaná efektívne spochybnila časový rozsah opravy poškodeného vozidla, t.j. primeranú
dĺžku opravy z technického hľadiska (a to predloženým odborným vyjadrením znalca Automotive
Solution4u, s.r.o. č. 75/2023 zo dňa 20.9.2023 podaného vo veci posúdenia opravy predmetného
motorového vozidla).

12.
Odhliadnuc od toho, že odborné vyjadrenie predložené žalovanou možno v zásade do značnej miery
považovať za hypotetické, vo vzťahu k posudzovaniu nevyhnutnosti doby opravy poškodeného vozidla
odvolací súd upriamuje pozornosť žalovanej na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 291/2025 dňa

06.08.2025. V rámci neho Ústavný súd SR vytkol tunajšiemu súdu nerešpektovanie/odklon od jeho
skorších záverov (t.j. predovšetkým od vyššie označeného nálezu III. ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára
2023), keď všeobecný súd (v obdobnej veci) za podstatnú dobu považoval nevyhnutnú dobu opravy na
podklade žalovanou stanoveného rozsahu poškodenia vozidla a kalkulácie nákladov na opravu.
13.

Ústavný súd SR vo vyššie označenom náleze okrem iného uviedol:

„34. Nosnou (ťažiskovou) otázkou v tu prejednávanej veci súvisiacou s predmetom súdnej ochrany je
otázka uplatnenia nároku z hľadiska podmienok podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“) upravujúceho
priamy nárok poškodeného (náhrada škody) v spojení s § 442 Občianskeho zákonníka (náhrada škody)
tak, ako je špecifikovaný v bode 28 tohto nálezu (náhrada za nájom náhradného motorového vozidla).

35. Ústavný súd už v skutkovo a právne obdobných prípadoch, na ktoré v bodoch 11 a 23 tohto nálezu

poukazuje aj samotná sťažovateľka, konštatoval, koncentrujúc sa na podstatu uplatneného nároku, že
účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody,
ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje
vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného
vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok

(III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024).

36. Vo veci sp. zn. III. ÚS 602/2022 sa ústavný súd vyjadril stotožňujúco s názorom vo veci konajúceho
odvolacieho súdu, podľa ktorého účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká
momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené

vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie.

37. Rovnako v oboch veciach (III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024) ústavný súd akcentoval
porovnateľnosť situácie, v rámci ktorej bude poškodenému spôsobená čiastočná škoda, s tou, v rámci

ktorej bude spôsobená škoda totálna. V oboch prípadoch ide totiž o skutočnosť objektívnej nemožnosti
užívať svoje vlastné motorové vozidlo, ktorá má pre stanovenie relevantnej doby z hľadiska uplatnených
nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam. Na podklade uvedeného potom
ústavný súd ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej oukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona
o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne
pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady (m.

m. III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024).

38. Dôležitým kritériom na posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v
okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej

udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať
hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. K
obdobnému záveru dospel aj Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo 14. januára
2021 (m. m. III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024).

39. Krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku už vymedzené závery nerešpektoval a pri
rozhodovaní o nároku na náhradu za nájom náhradného motorového vozidla považoval za podstatnú
nevyhnutnú dobu opravy poškodeného vozidla (rozhodujúce skutočnosti), a to na podklade žalovanou
stanoveného rozsahu poškodenia vozidla a kalkulácie nákladov na opravu, ktoré boli v súlade so
žalovanou predloženým odborným vyjadrením. Odôvodnenie krajského súdu je tak v protirečení s

ústavným súdom konštatovanou ústavnou udržateľnosťou stanoveného účelu náhradného motorového
vozidla (bod 35 tohto nálezu), ako aj účelnosťou nákladov za nájom náhradného vozidla (bod 36 tohto
nálezu) a v neposlednom rade aj primeranosťou nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla,
ktorá je previazaná s kontinuálne pretrvávajúcou potrebou užívania tohto náhradného vozidla (bod 37
tohto nálezu)....“

14.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd uzatvára, že stanovenie nevyhnutnej doby opravy
poškodeného motorového vozidla nie je kritériom pri rozhodovaní o nároku na náhradu za nájom
náhradného motorového vozidla, ktorý záver jednoznačne rezultuje z vyššie citovaného nálezu
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 291/2025 zo dňa 06.08.2025. Z uvedeného dôvodu odborným

vyjadreniam týkajúcim sa (následného) posúdenia časového rozsahu opravy poškodeného motorového
vozidla predkladaným žalovanou aj vo viacerých obdobných prípadoch, nemožno vo vzťahu k posúdeniu
primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla priznať žiadnu relevanciu.

15.

Pokiaľ žalovaná odkazovala na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/3/2015,
odvolací súd poukazuje na to, že nosné dôvody (ratio decidendi) označeného rozhodnutia sa týkajú
stanovenia skutočnej škody spočívajúcej v nákladoch na vypožičanie alebo prenájom vozidla, a to s
ohľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel, keďže spornými sa stali náklady
na vypožičanie náhradného vozidla, ktoré prevyšovali náklady na prevádzku vlastného vozidla. Spornou

otázkou v tu prejednávanej veci však nebola otázka týkajúca sa nákladov za prenájom v kontexte
obvyklých cien prenájmu, a preto sa závery obsiahnuté v citovanom rozhodnutí ani nemohli dotýkať
predmetu rozhodovania v tejto veci, ktorej podstata rozpornosti spočívala v stanovení opodstatnenosti
doby prenájmu (relevantná doba prenájmu).
16.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalobe je nutné v celom rozsahu
vyhovieťažalobcovipriznaťnároknanáhradunájomného(resp.účelnevynaloženýchnákladovzanutné
užívanie náhradného vozidla) za celú dobu nájmu náhradného vozidla, t.j. až do vydania opraveného
vozidla autoservisom (v súdenej veci od 5.9.2022 do 13.9.2022). Preto odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol, zmenil

a zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi (aj zostávajúcu) sumu 319,97 Eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

17.
O trovách (celého) konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1

CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov (prvostupňového a odvolacieho) konania
v plnom rozsahu. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).18.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Krajský súd v Žiline dňa 27. augusta 2025
Mgr. František Dulačka

predseda senátu
Mgr. Mária Kašíková

členka senátu

Rozhodnutie nemohla podpísať pre neprítomnosť, z dôvodu čerpania dovolenky (§ 394 ods. 2 CSP)

JUDr. Zuzana Krivdová

členka senátu

(sudkyňa spravodajkyňa)