Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/154/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424201506
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4424201506.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A.,
narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, so sídlom F. Kapisztóryho 1, Nové Zámky, dieťa rodičov
- matky: A. B. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E. F., a otca: G. A. A., narodený
XX.XX.XXXX,trvalebytomH.I.XXXX/X,E.F.,vkonanízastúpenýspoločnosťou:Advokátskakancelária
Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Pribinova 9, Nové Zámky, v konaní o návrhu matky na zvýšenie
výživného na maloleté dieťa a na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, o odvolaniach rodičov

proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 8P/50/2024-491 zo dňa 11.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II., III. a v súvisiacom výroku
VII. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zmenil rozsudok Okresného súdu
Nové Zámky č. k. 7P/18/2019 - 379 zo dňa 26.11.2020 v časti o výške výživného na maloletého A. tak,
že výživné na maloletého zvýšil zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 220,- Eur mesačne, ktorú sumu je

otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca k rukám matky, počnúc od 01.04.2024.

Výrokom II. uložil otcovi povinnosť splácať zročné výživné na maloletého za obdobie od 01.04.2024 do
11.04.2025 v sume 1.440,- Eur po 40,- Eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod
stratou výhody splátok, počnúc od právoplatnosti rozsudku.
Výrokom III. návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým zamietol.
Výrokom IV. uložil matke povinnosť zaplatiť sumu 173,20 Eur titulom trov znaleckého dokazovania na

účet súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Výrokom V. uložil otcovi povinnosť zaplatiť sumu 273,20 Eur titulom trov znaleckého dokazovania na
účet súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Výrokom VI. súd priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči matke a otcovi v rozsahu 100 %.
Výrokom VII. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu matky, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného na maloletého zo sumy 100,-

Eur mesačne na sumu 250,- Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu vždy do 15-teho dňa toho-
ktorého mesiaca vopred k jej rukám a zmeny úpravy styku otca s maloletým počas bežného roka tak, že
otec si maloletého prevezme zo školského zariadenia v piatok o 15:00 hod. a odovzdá jej ho v nedeľu
o 17:00 hod. v mieste jej bydliska.3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou článku 5, ustanovení § 24 ods. 4,
§ 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005

Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), ustanovení § 2 ods.
1, § 111, § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ustanovení
§ 162 ods. 3, § 232 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
a článkov 3 ods. 1, 9 ods. 3, 12 ods. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa.

4. Súd prvej inštancie na zistenie skutkového stavu vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov
konania, oboznámením sa so spisom súdu sp. zn. 7P/18/2019, správou z poradensko-psychologického
procesu Referátu poradensko-psychologických služieb Nové Zámky, Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny v Nových Zámkoch, znaleckým posudkom znalca z odboru psychológie a odvetvia poradenská
psychológia PhDr. Dominika Vaškovič, výsluchom znalca PhDr. Dominika Vaškovič, potvrdeniami o
príjmoch rodičov, potvrdeniami o výdavkoch rodičov a maloletého a ďalšími ku spisu pripojenými

dokladmi.

5. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/18/2019 - 379 zo dňa 26.11.2020, právoplatným
dňa 07.12.2020, bola schválená dohoda rodičov, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej
starostlivosti matky od 29.04.2019 a otec bol povinný prispievať na jeho výživu sumou 100,- Eur

mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky (I. výrok). Zároveň bolo
určené, že zročné výživné za obdobie od 29.04.2019 do 30.11.2020 v zmysle dohody rodičov vo výške
1.000,- Eur zaplatí otec jednorazovou splátkou do 3 pracovných dní odo dňa schválenia tejto dohody
súdom, pričom matka sa zaväzuje, že si nebude nárokovať žiadne ďalšie platby titulom zročného
výživného (II. výrok). Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok boli oprávnení obaja rodičia (III.

výrok). Rodičia uzavreli dohodu, v zmysle ktorej je otec oprávnený sa s maloletým stýkať počas bežného
roka, jarných prázdnin a letných prázdnin tak, že si ho prevezme každý párny týždeň vo štvrtok o 15:00
hod. z predškolského zariadenia a odovzdá ho nasledujúci nepárny týždeň v utorok o 8:00 hod. do
predškolského zariadenia. V prípade, že maloletý nebude navštevovať predškolské zariadenie, otec si
ho prevezme v určenom čase od matky v mieste jej bydliska, kde jej ho aj v určenom čase odovzdá.

Počas vianočných sviatkov je otec oprávnený sa s maloletým stýkať každý párny rok od 24.12. od 9:00
hod. do 25.12. do 14:00 hod., od 27.12. od 9:00 hod. do 31.12. do 16:00 hod., každý nepárny rok od
25.12. od 14:00 hod. do 27.12. do 09:00 hod. a od 31.12. od 16:00 hod. do nasledujúceho roka do
02.01. do 16:00 hod. s tým, že si maloletého otec prevezme a vráti v mieste bydliska matky. Počas
veľkonočných sviatkov je otec oprávnený sa s maloletým stýkať v každom roku na Veľkonočnú nedeľu

od 9:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18:00 hod. s tým, že si maloletého otec prevezme a vráti
v mieste bydliska matky. Počas mimoriadnej úpravy styku tak, ako je vyššie uvedené, nebude platiť
úprava styku tak, ako platí počas bežného roka. Matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť a otcovi
odovzdať (IV. výrok). Žiadnemu z účastníkov súd nepriznal nárok na náhradu trov konania (V. výrok).

6. Zo mzdového listu mal súd prvej inštancie preukázaný priemerný čistý mesačný príjem matky za
obdobie 01/2023-02/2024 vo výške 1.459,80 Eur. Z výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXXX mal súd
preukázané, že matka je výlučnou vlastníčkou bytu v obci E. F., kat. úz. E. F.. Z potvrdenia o príjme mal
súd preukázaný priemerný čistý mesačný príjem otca za obdobie 03/2023-03/2024 vo výške 1.090,27
Eur.

Zo správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 23.10.2024 mal súd preukázané, že obaja
rodičia majú dostatočné rodičovské kompetencie a dokážu napĺňať potreby svojho dieťaťa v záujme jeho
harmonického vývinu. Medzi rodičmi sú veľké rozdiely v tvrdeniach a názoroch ohľadne maloletého, čo
sa odzrkadľuje v ich postojoch a nastavení. Maloletý sa im javil počas spolupráce neisto, jeho postoje
boli nejasné a neisté.

Zo znaleckého posudku č. 14/2024 vypracovaného znalcom PhDr. Dominikou Vaškovič z odboru
psychológiaaodvetvieporadenskápsychológiamalsúdpreukázané,ževzťahmedzirodičmimaloletého
je dysfunkčný. Obaja rodičia negatívne popisujú prístup druhého rodiča k maloletému v otázkach
výchovy a starostlivosti. Komunikácia je konfliktná, napriek tomu sú schopní odovzdať si základné
informácie o maloletom. Citový vzťah matky a maloletého je funkčný, sýtený prevažne pozitívnymi

emóciami. Citový vzťah otca a maloletého je funkčný, sýtený prevažne pozitívnymi emóciami. Oboch
rodičov maloletý vníma ako primárne osoby. V rámci psychologického znaleckého vyšetrenia sa
nepotvrdilo, že by maloletý pociťoval negatívne vzťahové väzby k matke alebo k otcovi. Maloletý
prezentuje, že chce tráviť viac času v domácnosti u matky a menej času v domácnosti u otca,ako tomu bolo doteraz. Svoje rozhodnutie ale nevie konkrétne zdôvodniť. Osobnosť maloletého je
extrovertná, sebapresadzujúca, v sociálnom kontakte spontánny a bezprostredný, s tendenciami slovnej
provokácie komunikačného partnera. Znalec predpokladá možné ťažkosti s rešpektovaním autorít.

Intelektový potenciál orientačne v pásme vyššieho priemeru až nadpriemeru, so suspektnými poruchami
správania v domácom a školskom prostredí. Na svoj vek primerane zrelý. Osobnosť matky je
submisívna, v sociálnom kontakte kooperatívna, vyhýbajúca sa otvoreným konfliktom. Vo vzťahu k
iným prispôsobivá, ústretová, nesebecká. U matky sa znaleckým vyšetrením nepotvrdili sklony konať
agresívne. Intelektový potenciál orientačne v pásme vyššieho priemeru. Matka disponuje dobrými

predpokladmi na zabezpečenie starostlivosti o maloletého. Osobnosť otca je extrovertná, v sociálnom
kontakte spoločenský, pozorný a participujúci. S istými sklonmi k manipulatívnosti. U otca sa znaleckým
vyšetrením nepotvrdili sklony konať agresívne. Intelektový potenciál orientačne v pásme vyššieho
priemeru. Otec disponuje dobrými predpokladmi na zabezpečenie starostlivosti o maloletého. U oboch
rodičov sa psychologickým vyšetrením nepotvrdili predpoklady, ktoré by bránili riadnej starostlivosti
o maloletého, teda obaja rodičia sú i z hľadiska ich psychického prežívania schopní participovať na

výchove a starostlivosti o maloletého. Na základe psychologického vyšetrenia z pohľadu znalkyne je
vhodné ponechať styk otca s maloletým v takom rozsahu, ako tomu bolo doteraz. Psychologickým
vyšetrením sa nepotvrdilo, že maloletý je ovplyvňovaný jedným rodičom voči druhému rodičovi.
Zo správy psychologičky J. I. G. zo dňa 24.03.2025 mal súd preukázané, že matke sa poskytuje
psychologická starostlivosť od 30.09.2024 doteraz pre anxiózne prejavy so sklonom k panike pri strachu

zo závažného ochorenia, infarktu so somatoformnými reakciami autonómneho nervového systému.
Pacientka je v PT liečbe od 01.10.2024 doteraz s využitím techník kognitívne behaviorálnej terapie
na zvládanie úzkostných stavov aktuálne bez psychofarmakoterapie v štádiu postupného zlepšovania
subjektívneho prežívania.

7. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že od posledného rozhodovania o
výživnom, ktoré bolo v roku 2020 sa zvýšili výdavky maloletého najmä z dôvodu, že je vekovo
starší a nastúpil na povinnú školskú dochádzku. Výdavky na maloletého sa zvýšili hlavne fyzickým
rastom na stravu, oblečenie, obuv, hygienické potreby, kozmetiku, na školské potreby a v súvislosti s
mimoškolskými aktivitami. Pri poslednom rozhodovaní o výživnom mal maloletý 4, teraz má 8 rokov.

Od tohto času maloletý nastúpil do školy, teraz navštevuje 2. ročník základnej školy a navštevuje
mimoškolské krúžky. Maloletý má v zmysle vyjadrenia matky nasledovné mesačné výdavky: strava 150,-
Eur, oblečenie a obuv 25,- Eur, plávanie 10,- Eur, komunálny odpad 3,33 Eur, drogéria 10,- Eur, obedy a
réžia v škole 6,- Eur, družina 20,- Eur, výdavky na začiatku školského roka 18,33 Eur, triedny fond 2,50
Eur, ZRPŠ 1,66 Eur, pravidelné výdavky do školy 5,- Eur, kaderník-barber 13,- Eur, voľný čas 10,- Eur,

zubár a lieky 20,- Eur, hodinky s GPS funkciou 4,50 Eur, kredit 8,- Eur, vreckové 5,- Eur, knihy a hračky
10,- Eur, denný letný tábor 17,50 Eur a alikvótna časť na bývanie.
Pomery na strane matky sa zmenili. Ubudla jej vyživovacia povinnosť voči synovi B. C., nar.
XX.XX.XXXX. Matka je zamestnankyňou D. J. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške
1.448,18 Eur za obdobie 01/2024-01/2025, spolu aj s daňovým bonusom. Za obdobie 01/2024-12/2024

matka poberala daňový bonus na maloletého vo výške 140,- Eur mesačne a od 01/2025 sa tento znížil
na 100,- Eur mesačne. Okrem toho poberá prídavky na maloletého vo výške 60,- Eur mesačne. Matka
býva s maloletým v E. F. v byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Auto nevlastní. Matka spláca hypotéku
vo výške 90.000,- Eur mesačnými splátkami vo výške 329,19 Eur. Mesačné výdavky na živobytie sú vo
výške 906,86 Eur. Exekúcie nemá. Matka mala v čase ostatného rozhodnutia príjem vo výške 700,- Eur

mesačne, jej príjem sa teda zvýšil.
Aj pomery na strane otca sa zmenili. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec je zamestnaný s
priemerným čistým mesačným prímom za obdobie 03/2023- 03/2024 vo výške 1.090,27 Eur, za obdobie
07/2024-04/2025 vo výške 1.134,41 Eur. Býva v byte v E. F.. Otec spláca úver na bývanie mesačnými
splátkami vo výške 241,98 Eur. Mesačné výdavky na živobytie a domácnosť sú vo výške 626,08 Eur.

Exekúcie nemá. Otec mal v čase ostatného rozhodnutia príjem vo výške 890,- Eur mesačne, jeho príjem
sa teda zvýšil.

8. Vecne súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní odôvodnených potrieb
maloletého,príjmovrodičov,ich osobnýchazárobkovýchmožností,schopnostíamajetkovýchpomerov,

so zohľadnením počtu vyživovacích povinností (matka ani otec inú vyživovaciu povinnosť nemajú)
dospel k záveru, že návrh matky, čo do základu, je dôvodný, a preto zvýšil výživné zo strany otca na
maloletého. Prihliadol pritom na tú skutočnosť, že otec maloletému zabezpečuje osobnú starostlivosť
každý druhý týždeň v mesiaci od štvrtka do utorka a čiastočne aj počas sviatkov a prázdnin a prispievaaj na niektoré mimoriadne výdavky maloletého (napr. tábor), ale aj na bežné výdavky (napr. barber,
oblečenie, hračky). Mal preukázané, že od posledného rozhodovania o výživnom, ktoré bolo v roku
2020 sa zvýšili odôvodnené potreby maloletého, najmä vzhľadom na jeho fyzický rast na oblečenie,

obuv, hygienické potreby, školskú dochádzku a mimoškolské aktivity. Maloletý od ostatného rozhodnutia
nastúpil na povinnú školskú dochádzku, aktuálne je v 2. ročníku. Súd uznal nasledovné mesačné
výdavky na maloletého: strava 150,- Eur, oblečenie a obuv 25,- Eur, plávanie 10,- Eur, futbal 15,-
Eur, komunálny odpad 3,33 Eur, drogéria 10,- Eur, obedy a réžia v škole 6,- Eur, družina 20,- Eur,
výdavky na začiatku školského roka 18,33 Eur, triedny fond 2,5 Eur, ZRPŠ 1,66 Eur, pravidelné výdavky

do školy 5,- Eur, kaderník-barber 7,- Eur, voľný čas 10,- Eur, zubár a lieky 20,- Eur, kredit 8,- Eur,
knihy a hračky 10,- Eur, logopédia 25,- Eur, bývanie alikvótna časť 150,- Eur. Súd uznal výdavok na
barbera čiastočne vo výške 7,- Eur, lebo sumu 13,- Eur považoval za neprimerane vysokú a aj otec
nosil maloletého ku kaderníkovi, ďalej neuznal výdavok na hodinky s GPS funkciou, nakoľko tento
výdavok nie je nevyhnutný vzhľadom na vek maloletého, neuznal vreckové, nakoľko ho súd považoval
za nedôvodné, neuznal výdavok na letný tábor, lebo otec na jeden tábor polovicou prispel, s dvoma

tábormi nesúhlasil a ponúkol sa, že sa v čase druhého tábora sa o maloletého postará, čo matka
odmietla. Uznané výdavky na maloletého sú vo výške 496,82 Eur, avšak nie všetky sú nevyhnutné
výdavky (za tie považoval súd výdavky na bývanie, stravu, lieky a školské poplatky) a ich suma môže
byť čiastočne vykrytá prídavkami na maloletého v sume 60,- Eur mesačne. Súd pri rozhodovaní o výške
výživného prihliadol na skutočnosť, že na výchove a výžive maloletého sa majú podieľať obaja rodičia. Z

vykonaného dokazovania mal preukázané, že došlo k zmene pomerov jednak na strane oboch rodičov,
najmä v tom smere, že sa im zvýšil príjem, ako aj na strane dieťaťa, ktorého potreby sa zvýšili. Súd
poukázal aj na Metodiku pre výpočet výšky výživného, podľa ktorej by otec vzhľadom na svoj príjem
(v priemere 1.134,- Eur), počet vyživovacích povinností (1) a vek maloletého (8 rokov), mal prispievať
na výživu maloletého vo sume 226,80 Eur mesačne. Uvedenú sumu považoval súd s poukazom na

vyššie uvedené za primeranú, preto rozhodol tak, že otcovi zvýšil výživné zo sumy 100,- Eur mesačne na
sumu 220,- Eur mesačne, ktorá suma kopíruje jednak odôvodnené potreby maloletého ako aj príjmové,
majetkové pomery, schopnosti a možnosti oboch rodičov. Podľa názoru súdu otec môže platiť výživné
vo výške 220,- Eur mesačne bez ohrozenia vlastnej existencie, nakoľko po zaplatení výživného mu
zostane viac, ako je suma jeho životného minima. Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému dieťaťu

je prioritná a výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

9. Zvýšením výživného na sumu 220,- Eur mesačne od 01.04.2024 vznikol otcovi nedoplatok na
výživnom za obdobie od 01.04.2024 do 11.04.2025 spolu v sume 1.440,- Eur (12 mesiacov x 120,- Eur,
čo je suma, o ktorú súd zvýšil výživné, nakoľko otec doteraz riadne platil výživné a nemá nedoplatok),

ktorú mu povolil splácať po 40,- Eur mesačne.

10. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu matky na
zmenu (zúženie) styku otca s maloletým. Matka svoj návrh zdôvodnila tým, že zúženie styku si želá
maloletý, a to z dôvodu, že mu otec hovorí o nej nepravdivé veci, v dôsledku čoho potom maloletý

nevie spracovať svoje emócie, čo je aj jednou z príčin, pre ktorú maloletý navštevuje psychológa. Súd
si vypočul aj maloletého, ktorý uviedol niekoľko dôvodov, pre ktoré by chcel, aby sa s otcom stretával
menej, avšak podľa názoru súdu maloletým uvádzané dôvody nie sú také pádne, aby odôvodňovali
zmenu styku. Okrem toho maloletý si protirečí v tom, že napriek tomu, že by mu spoločné aktivity s otcom
trochu chýbali, chce byť s otcom menej. Maloletý nevedel racionálne zdôvodniť, ako presne dospel

k takému počtu dní, ktoré uviedol súdu, a keď sa ho súd spýtal, prečo chce byť u otca kratšie než
doteraz, na prvom mieste uviedol dôvody, ktoré nemôžu odôvodňovať zúženie jeho styku s otcom a až
po opakovaných dopytoch uviedol také argumenty, ktoré podľa názoru súdu dieťa nedokáže vyhodnotiť
tak, aby si z nich dokázal sám vyvodiť záver, ktorý súdu prezentoval. Súd nevzhliadol žiadny racionálny
súvis medzi jeho dôvodmi a počtom dní, ktoré chce tráviť u otca. Pokiaľ by maloletému ním uvádzané

dôvody skutočne prekážali, tak by mu tieto prekážali aj počas tých dní, kedy si želá u otca byť. Z
vyjadrenia maloletého bolo zrejmé, že svoj názor na zmenu úpravy styku s otcom si vytváral aj na
základe sprostredkovaných informácií od matky, ich pravdivosť si však nepreveroval (čo je prirodzené,
pretože svoju matku považuje za dôvernú osobu), pričom súd nevylúčil, že aj uvedené mohlo maloletého
ovplyvniťprinímprezentovanomzávere.Pozornostisúduneuniklo,žemaloletývpriebehukonaniasvoje

dôvody na zúženie styku menil. Matka uviedla, že maloletý sa jej zdôveril, že k otcovi nechce chodiť
z dôvodu, že ho otec nosí do krčmy, pričom maloletý súdu takýto dôvod nespomenul. Zo znaleckého
posudkuvyplynulo,žemaloletýmáporuchysprávaniavdomácomiškolskomprostredí,resp.problémys
rešpektovaním autorít, čo možno dať do súvisu s jeho vyjadrením počas šetrenia pomerov, kedy uviedol,že u otca by chcel byť kratší čas preto, lebo sa u neho musí hneď po škole naučiť a u matky si môže
oddýchnuť. Z vyjadrenia otca totiž vyplynulo, že je v tomto smere striktný, dieťa sa musí najskôr naučiť, a
ažpotomprídunaradostatnéveci.Zuvedenéhodôvodubolsúdtohonázoru,žedieťamáumatkyväčšiu

voľnosť, čo je dôvodom, prečo chce byť viac u matky ako u otca. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní
je potrebné vyhodnotiť všetky dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach, a preto nemožno
vytrhnúť z celkového kontextu vyjadrenia maloletého len jednu vetu alebo myšlienku, ktorá vyznieva v
neprospechotca,alejepotrebnéichvyhodnotiťkomplexne.Zaúčelomobjektívnehozisteniaskutočného
dôvodu, pre ktorý sa maloletý dožaduje zúženia styku, bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, súd ako aj

kolízny opatrovník sa v priebehu konania zameriaval na zistenie skutočnej príčiny, pre ktorú si maloletý
želá zúžiť styk s otcom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že od poslednej úpravy styku nedošlo k
žiadnej tak podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu úpravy styku otca s maloletým. Zo
správ Referátu poradensko-psychologických služieb, kolízneho opatrovníka, zo znaleckého posudku a v
konečnom dôsledku aj z vyjadrenia maloletého mal súd preukázané, že maloletý má s otcom vytvorený
pozitívny vzťah, nebolo preukázané, že by styk, samotný otec, či jeho vyjadrenia negatívne vplývali

na zdravý fyzický a psychický vývoj maloletého, preto sa súd priklonil k názoru znalca, že je potrebné
ponechať doterajšiu úpravu styku. Súd po vyhodnotení všetkých dôkazov i s prihliadnutím na názor
maloletého, nevzhliadol žiadny dôvod na to, aby sa z otca, ktorý je schopný, má k tomu vytvorené
vhodné podmienky a predovšetkým má záujem sa o maloletého postarať aj počas pracovných dní, stal
víkendový rodič. U otca neboli zistené žiadne kontraindikácie, ktoré by bránili tomu, aby tento styk bol

pre maloletého prospešný, a aby maloletý mohol tráviť s otcom nielen predĺžené víkendy, ale aj niekoľko
dní cez týždeň, prázdniny a sviatky, keďže medzi otcom a maloletým je vytvorený kladný citový vzťah,
čo vyplýva aj zo znaleckého posudku, v ktorom znalec odporučil ponechať styk otca s maloletým tak,
ako je upravený doteraz vzhľadom na vykonané psychologické vyšetrenie rodičov aj maloletého. Súd
prvej inštancie sa so závermi znaleckého posudku stotožnil, pretože v najlepšom záujme maloletého je,

aby mal pravidelné kontakty s tým rodičom, ktorému nie je zverený do starostlivosti, v danom prípade s
otcom, ktorý má o jeho výchovu záujem a nebolo preukázané, že by otec mal na maloletého negatívny
vplyv, ktorý by narúšal jeho prirodzený psychický a fyzický vývin.

11. O trovách štátu súd rozhodol podľa § 57 a § 58 CMP tak, že štátu priznal nárok na náhradu trov

konania voči rodičom maloletého (v rozsahu 100%), nakoľko ani jeden z nich nebol oslobodený od
platenia súdneho poplatku, a preto náhradu trov konania majú platiť rovnakým dielom obaja, keďže
sa nejedná o konanie, v ktorom trovy konania hradí štát. Uznesením č. k. 8P/50/2024-384 zo dňa
21.01.2025 súd priznal znalcovi PhDr. Dominike Vaškovič za vypracovanie znaleckého posudku č.
14/2024 odmenu vo výške 546,40 Eur s tým, že suma 100,- Eur bola znalcovi poukázaná zo zálohy

zloženej matkou a z rozpočtových prostriedkov súdu bola vyplatená suma 446,40 Eur. Každému z
rodičov uložil povinnosť nahradiť štátu sumu, ktorá za neho bola zaplatená z rozpočtových prostriedkov
súdu, a z uvedeného dôvodu otca zaviazal na zaplatenie sumy 273,20 Eur a matku na zaplatenie sumy
173,20 Eur titulom trov znaleckého dokazovania, ktorú sumu sú povinní zaplatiť na účet tunajšieho súdu
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal ich náhradu, nakoľko sa jedná o civilné mimosporové konanie, v ktorom si každý z účastníkov
konania hradí trovy konania sám.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. podal v zákonnej lehote odvolanie otec
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a § 62 ods. 1 CMP. Zastával názor, že hoci zmena
pomerov nastala na oboch stranách, zvýšenie výživného o 120,- Eur mesačne, t. j. viac ako o 100% je
neprimerané zvýšenie a nezodpovedá miere zmeny pomerov na strane rodičov, ani dieťaťa. Poukázal
na to, že pomery na jeho strane sa od posledného rozhodnutia vo veci zmenili len mierne, keď sa jeho

príjem zvýšil zo sumy 890,- Eur na sumu 1.134,- Eur, avšak na strane matky sa príjem zdvojnásobil,
zo sumy 700,- Eur mesačne na sumu 1.448,- Eur mesačne, plus matka poberá aj prídavok na dieťa
v sume 60,- Eur mesačne. Matke ubudla jedna vyživovacia povinnosť. Namietal, že z odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie nie je možné zistiť, ako sa zvýšili výdavky na maloletého od posledného
rozhodnutia súdu, keďže súd iba všeobecne konštatoval, že výdavky na dieťa sa zvýšili vzhľadom na

plynutie času, z odôvodnenia však nie je možné zistiť, aké boli reálne výdavky na maloletého v čase
posledného rozhodovania o výške výživného. Ďalej namietal, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie vôbec nevyplýva ako sa súd vysporiadal so skutočnosťou, že príjem matky sa oproti stavu,
keď súd rozhodoval naposledy viac ako zdvojnásobil a navyše jej ubudla vyživovacia povinnosť. Javilosa mu, že súd v skutočnosti pri určovaní výživného vychádzal len z metodických tabuliek a ostatné
skutočnosti zohľadnil len podporne. Bol toho názoru, že metodické tabuľky neplatia absolútne a nie je
možné určiť výživné len mechanicky výpočtom percenta bez toho, aby boli zohľadnené ďalšie podstatné

skutočnosti, najmä v situácii, keď už právoplatné rozhodnutie o výživnom existuje a rieši sa len zmena
takéhoto rozhodnutia. Navyše pri určení výšky výživného je potrebné prihliadať aj na mieru, v akej sa
na starostlivosti podieľa rodič, ktorému dieťa nie je zverené. Uviedol, že v danom prípade zabezpečuje
starostlivosť o dieťa 10 dní v mesiaci, kedy má tiež výdavky na dieťa. Je to iná situácia, ako keby bol
s dieťaťom len každý druhý víkend alebo pár dní v mesiaci, navyše, ak na dieťa prispieva aj nad rámec

výživného. Všetky tieto skutočnosti boli zohľadnené aj pri prvom rozhodovaní o výške výživného, preto
sa rodičia dohodli na sume 100,- Eur mesačne a z tohto základu mal súd vychádzať aj v tomto konaní.
Zastával názor, že výraznejšia zmena pomerov nastala na strane matky ako na jeho strane, a preto
vôbec nie sú splnené podmienky na zvýšenie výživného. Uviedol, že v rámci dohody by s čiastočným
zvýšením výživného aj súhlasil a vedel by platiť cca 150,- Eur mesačne, s čím matka v rámci mimosúdnej
komunikácie aj súhlasila, ak by bol on súhlasil so zúžením styku. Keďže nechcel takto „vyjednávať“

a zachovanie styku s maloletým aspoň v takom rozsahu, ako je v súčasnosti, považoval za zásadné
v tejto veci, k dohode medzi rodičmi nedošlo. Tvrdil, že výživné vo výške stanovenej súdom, t. j. 220,-
Eur mesačne, plus splátky za zameškané výživné, je pre neho neprimerane vysoké, v podstate ho
diskvalifikuje z možnosti kupovať maloletému veci nad rámec výživného, čo ho dostáva do veľmi
náročnej finančnej situácie.

Namietal postup súdu prvej inštancie vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu výsluchom maloletého, keď
súdodmietol(uvádzajúc,ženažiadosťdieťaťa)oboznámiťúčastníkovsobsahomvýpovedemaloletého.
Hoci sa výpoveď zrejme týkala úpravy jeho styku s maloletým, mal za to, že je obsah by mohol byť
použiteľný aj pre účely rozhodovania o výživnom, keď z výpovede maloletého mohli vyplynúť skutočnosti
o tom, ako s maloletým trávi čas, čo spolu robia, aké s tým vznikajú výdavky a podobne. Nakoľko súd

obsah tejto výpovede neoboznámil, podľa jeho názoru tým porušil jeho procesné práva ako účastníka
konania. Poukázal na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Cdo/103/2018.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. zmenil tak, že návrh matky
na zvýšenie výživného zamietne.

14.ProtirozsudkusúduprvejinštancievovýrokuIII.podalavzákonnejlehoteodvolaniematkazdôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Zastávala názor, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nedostatočne zhodnotil dôkazy vyplývajúce
zo správ ÚPSVaR, psychológa a výsluch maloletého v konaní pred súdom. Uviedla, že návrh na

zmenu úpravy styku podávala na podnet maloletého, po jeho skorších vyjadreniach a po jeho vyjadrení
u kolízneho opatrovníka ÚPSVaR. Maloletý sa už v minulosti dožadoval zúženia styku a postupom času
sa jeho prosby začali stupňovať. Tvrdila, že otcovi v styku s maloletým nikdy nebránila, čoho dôkazom
je aj rodičovská dohoda z roku 2020. Mala obavy z otca, že v prípade podania návrhu na zúženie styku,
celé konanie pocíti maloletý zo strany otca (v konečnom dôsledku sa tak aj stalo, nakoľko po poslednom

pojednávaní, kedy mal otec vo svojej starostlivosti maloletého, na neho nakričal a povedal, že tak ako sa
správa on k nemu ako otcovi, sa bude aj on správať k maloletému). Uviedla, že želaním maloletého bolo,
aby sa styk zúžil na tri dni, t. j. od piatku do nedele, dokonca ku koncu celého konania sa vyjadroval,
že už aj toto je mu dlho a najradšej by bol u otca len v sobotu a v nedeľu. Keď sa maloletého pýtala na
dôvod zúženia styku s otcom, nie raz povedal, že čas, ktorý by mohli stráviť ako syn a otec ináč, trávia

v pohostinstve (na čo upozorňovala už v konaní v roku 2020) a v podstate z maloletého vycítila, akoby
sa otca bál, resp. mal strach z jeho reakcií. Poukázala na to, že na pojednávaní dňa 11.03.2025 bol
síce vykonaný pohovor s maloletým, avšak s ním neboli oboznámení, nakoľko maloletý vyjadril strach
z otca a z jeho reakcie. Bola toho názoru, že už len takéto vyjadrenie maloletého je podľa jej názoru
zarážajúce a hodné pozastavenia sa nad tým, prečo niečo takéto maloletý vysloví. Mala za to, že pri

zdravom vzťahu dieťa – rodič, by dieťa nemalo mať obavy z vyslovenia svojich želaní a nemalo by
byť žiadnym spôsobom za svoje názory akýmkoľvek spôsobom trestané, nemysliac fyzické tresty. Mal
by to byť otec, ktorý pri takomto vyslovení želania maloletého, sa nad tým pozastaví a porozpráva sa
s ním, čo je príčinou takýchto myšlienok. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývajú konkrétne
skutočnosti, ktoré maloletý uvádzal, obsiahnutá je tu len úvaha súdu, že síce maloletý žiadal zúžiť

styk, ale podľa názoru súdu, dôvody uvádzané maloletým, neboli takými dôvodmi, pre ktoré by mal byť
styk zmenený. Poukázala na to, že maloletý žiadal zmenu úpravy styku opakovane, či už u kolízneho
opatrovníkaaleboupsychologičky.Ktomu,žemaloletýneviecelkomexplicitnevyjadriťdôvody,prektoré
chce zúžiť styk s otcom, uviedla, že ide o dieťa, ktoré má 8 rokov, samé nemusí spracovávať skutočnosť,že vôbec takéto situácie (ako je zúženie styku) musí riešiť, že sa bojí otcovi povedať svoje želanie
a je prirodzené, že takéto dieťa je zmätené a zrejme aj tak pôsobia jeho vyjadrenia. Zastávala názor,
že ak výsledkom dokazovania bolo zistené, že dieťa nie je ovplyvňované rodičmi, rozhodnutie súdu

nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania. Uviedla, že ďalším dôvodom na podanie návrhu
na zúženie styku, pričom od posledného rozhodovania v roku 2020 sa tento stav nezmenil, bolo a je
správanie a reakcie otca voči jej osobe. Maloletý jej nie raz uviedol, že otec sa na jej adresu vyjadruje
nevhodnými, až hanlivými výrazmi, pričom to maloletému vadí, a napriek tomu otec v tomto správaní
pokračuje. Tvrdila, že maloletý sa u otca necíti v pohode, je neustále otcom konfrontovaný, kde s ním

bola, ako trávili čas a podobne. Výsledkom takto nahromadených emócií dieťaťa bolo jeho želanie styk
zúžiť. Bola toho názoru, že súd mohol hľadať aj iné formy úpravy styku, nemusel sa striktne pridržiavať
doterajšej úpravy a mohol styk rozdeliť na dva krát, keďže je zrejmé, že súčasná úprava styku z pohľadu
maloletého nefunguje. Z vykonaného dokazovania mala za to, že súd na názor maloletého neprihliadol
a nevzal do úvahy jeho vyjadrenia. Poukázala na ustanovenia § 35, § 38, § 43 ods. 1 Zákona o rodine,
článok 12 Dohovoru a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 205/2016.

Zastávala názor, že pri rozhodovaní o úprave styku musí súd zohľadniť viacero aspektov, na základe
ktorých dospeje k úprave styku, pričom jedným z týchto aspektov je aj názor dieťaťa, ktorý je potrebné
vziať do úvahy a v súlade s ním sa snažiť upraviť styk čo najlepšie.
Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. tak, že zmení rozsudok
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 7P/18/2019 zo dňa 26.11.2020 v časti úpravy styku otca

s maloletým počas bežného roka tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň
od piatka od 15:00 hod., kedy si ho prevezme v školskom zariadení do nedele do 17:00 hod., kedy jej
ho odovzdá v mieste bydliska.

15. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení

v rámci celého súdneho konania. Zastával názor, že súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie
na zistenie rozhodujúcich skutočností, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v plnom rozsahu potvrdil.

16. K odvolaniu matky sa vyjadril otec tak, že s ním nesúhlasí a stotožnil sa s názorom súdu prvej

inštancie, že návrh matky na zúženie jeho styku s maloletým nie je dôvodný a že od poslednej
úpravy styku nedošlo k žiadnej takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by navrhované zúženie styku
odôvodňovala. Uviedol, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obaja rodičia majú
dostatočné rodičovské kompetencie, obaja dokážu napĺňať potreby maloletého a obaja sú schopní
participovať na jeho výchove a starostlivosti, že maloletý ako primárne osoby vníma oboch rodičov

a s oboma má vytvorený pozitívny vzťah. Mal za to, že súd prvej inštancie vykonal pomerne rozsiahle
dokazovanie a jeho závery zhodne vyplývajú zo správ z poradensko - psychologického procesu, správ
kolízneho opatrovníka a aj zo znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa priamo odporúčala jeho styk
s maloletým ponechať v takom rozsahu ako doteraz. Bez ohľadu na neoboznámenie účastníkov konania
s obsahom výpovede maloletého (čo namietal ako zásah do jeho procesných práv už priamo na

pojednávaní),všakbezďalšiehonemožnosúhlasiťstvrdenímmatky,žesúdnázormaloletéhoprisvojom
rozhodovaní nezohľadnil, keď práve naopak, súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vyjadril
k tomu, akým spôsobom sa s názorom maloletého vysporiadal. Súd sa s názorom maloletého zaoberal
a zisťoval, prečo s ním chcel maloletý tráviť menej času a zároveň skúmal, či sú jeho dôvody natoľko
vážne, že by zúženie úpravy styku skutočne odôvodňovali. Aj keď súd tieto dôvody nešpecifikoval,

napokon uviedol, prečo ich nepovažuje za dôvodné na zúženie styku. Zdôraznil, že povinnosťou súdov
venovaťnáležitúpozornosťnázorumaloletéhozodpovedajúcujehovekuarozumovejvyspelostitak,ako
predpokladá ustanovenie § 43 Zákona o rodine, bez ďalšieho neznamená povinnosť súdu rozhodnúť
výlučne v zmysle vyjadreného názoru maloletého, najmä pokiaľ tento názor ani nie je súdu celkom
jednoznačný a zároveň pokiaľ by rozhodnutie súdu založené len na tomto názore s ohľadom na ďalšie

vykonané dokazovanie ani nebolo v najlepšom záujme maloletého. Uviedol, že samotná preferencia
maloletého, napríklad vyslovený názor, že by s ním chcel tráviť menej času, nemôže byť jediným
kritériom, podľa ktorého súd rozhodne. Poukázal na to, že preferencie detí môžu mať rôznu motiváciu,
dieťa môže preferovať jedného z rodičov, napríklad preto, že je menej prísny v otázke školských
povinností, alebo mu dovolí viac času tráviť na počítači, kupuje mu viac hračiek a podobne. Preto nie

každá vyslovená preferencia je výlučne v prospech dieťaťa a sleduje jeho najlepší záujem. V danom
prípade u neho neboli zistené žiadne dôvody, pre ktoré by mal s maloletým tráviť menej času alebo by
sa z neho mal stať „víkendový“ otec. Za účelovú argumentáciu, ktorá ho má ukázať v zlom svetle označil
tvrdenie matky, že maloletý s ním nechce tráviť čas z dôvodu, že ho bráva do pohostinstiev. Domnievalsa, že obmedziť jeho styk s maloletým je viac záujmom matky ako samotného maloletého. Poprel, že
by maloletého brával do pohostinstiev. Nevie však ovplyvniť to, čo maloletý hovorí doma matke. Matka
tvrdí, že jej maloletý hovorí, že s ním chce tráviť menej času, na druhej strane on od maloletého neustále

počúva, že nechce, aby súd rozhodol tak, že s ním bude menej. Tvrdil, že takáto situácia nastala aj
pri poslednom stretnutí, keď maloletý dokonca kvôli tomu plakal. Poprel, že by na maloletého nakričal.
Zotrval na tom, že má s maloletým dobrý vzťah a naďalej nemá pocit, že by s ním maloletý nechcel byť.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v matkou napadnutom výroku III. potvrdil.

17. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadril otec a uviedol, že s ním nesúhlasí z dôvodov
uvedených vo svojom odvolaní.

18. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka tak, že zročné výživné je nesprávne vypočítané, pretože v ňom
nie je zahrnuté obdobie 11 dní za mesiac apríl 2025. Suma 1.440,- Eur nekorešponduje s obdobím, za
ktoré má byť zročné výživné vypočítané. Čas od 01.04.2024 do 11.04.2025 predstavuje 12 mesiacov

a 11 dní, a preto zročné výživné malo predstavovať sumu 1.520,66 Eur a nie sumu 1.440,- Eur. Otec
jej za mesiac apríl uhradil len sumu 100,- Eur, avšak podľa zvýšeného výživného mal uhradiť sumu
131,94 Eur. Poukázala na to, že v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom, mal maloletý 4 roky,
pričom v súčasnosti navštevuje už 2. ročník základnej školy a od poslednej úpravy pomerov uplynulo 5
rokov. V čase predchádzajúceho rozhodovania súdu mal maloletý neporovnateľne iné potreby, ako má

v súčasnosti. Maloletý síce v rámci materskej školy navštevoval krúžok futbalu, ale v danom období len
3 mesiace, pričom aktuálne navštevuje futbalový klub, kde sú náklady neporovnateľne vyššie. Zatiaľ čo
v materskej škole bolo potrebné zaplatiť 10,- Eur za mesiac, futbalovému klubu je potrebné platiť cca 22,-
Eur mesačne a okrem toho musela maloletému kúpiť kopačky a ďalšie oblečenie. Ďalej poukázala na to,
že vzrástli aj náklady na benzín, keďže s maloletým chodí na zápasy aj mimo E. F.. Otec ho na zápasy

bráva len sporadicky, doteraz to bolo cca trikrát. Uviedla, že maloletý začal navštevovať aj plávanie,
ktoré v čase ostatného rozhodnutia súdu nenavštevoval. Vzrástli tiež výdavky spojené s nástupom
maloletého do základnej školy (nákup školských pomôcok, školskej tašky, výdavky spojené s výletmi
a účasťou na kultúrnych podujatiach). Maloletý za 5 rokov narástol, v dôsledku čoho mu musela zakúpiť
väčšie oblečenie a topánky, ktoré prirodzene stoja viac ako oblečenie na 4-ročné dieťa. Tvrdila, že

otec v minulosti prispieval na mimoriadne výdavky maloletého len výnimočne, minulý rok prispel len na
jeden letný tábor, hoci ich maloletý absolvoval 3. V súvislosti s letnými tábormi uviedla, že hoci otec
namietal, načo má maloletý tieto tábory navštevovať, že s ním zostane doma, tak s ním doma nezostal
a aj preto bola nútená riešiť voľný čas maloletého takouto formou. V súčasnej dobe sa otec vyjadril tak,
že vzhľadom na stanovené výživné, jej na mimoriadne výdavky nebude prispievať vôbec. K argumentu

otca, že sa jej zdvojnásobil plat a ubudla jej jedna vyživovacia povinnosť uviedla, že jej nemôže byť
na ťarchu, že došlo k zvýšeniu jej platu, pretože o toto zvýšenie sa pričinila aj tým, že sa vzdelávala.
Poznamenala, že otec mal takisto možnosť si nájsť iné zamestnanie, ktoré by bolo pre neho finančne
výhodnejšie, pokiaľ mal za to, že jeho plat je nedostatočný a je v zložitej finančnej situácii. Poukázala na
to, že otec žije sám a uhrádza výdavky len pre seba a pre maloletého v čase, keď je v jeho starostlivosti.

Okrem toho platí pomerne vysokú hypotéku, a preto v prípade, ak si vie dovoliť aj takéto výdavky, výživné
na maloletého je prvoradé a suma 220,- Eur nie je v takej výške, že by ju nebol schopný uhrádzať.
Uviedla, že do dnešného dňa maloletého na styk pripravuje tak, že pred jeho odovzdaním otcovi ho vždy
pobalí, vrátane ošatenia a ďalších potrebných vecí.
V tom istom vyjadrení sa matka vyjadrila aj k vyjadreniu otca k jej odvolaniu a uviedla, že výpoveď

maloletého nebola prečítaná z dôvodu, že sa maloletý bál reakcie otca, čo bol jediný dôvod, pre ktorý
maloletý nechcel, aby bola jeho výpoveď oboznámená. Poprela tvrdenia otca, že by ovplyvňovala názory
maloletého. Poukázala na to, že to bol otec, ktorý sa s maloletým rozprával pred pojednávaním, na
ktorom mal byť vypočutý. Navrhla, aby odvolací súd po prečítaní si zápisnice z výsluchu maloletého,
zvážil zúženie styku otca s maloletým, tak ako bolo ňou navrhnuté.

19. Kolízny opatrovník zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení.

20. Matka sa vyjadrila k styku maloletého s otcom po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie a uviedla, že
opätovne prišlo k problémom po návrate maloletého od otca. Maloletý sa opätovne sťažoval, že otec na

ňu opakovane nadával a vyjadroval sa pred ním aj ohľadne výživného s tým, že je pre ňu a nie pre neho,
že zo zaslaného výživného minie všetko na seba ona, na cigarety, na McDonald´s a podobne. Tvrdila, že
otec začal napádať aj jej brata a staršieho syna, ktorých nazýva hanlivým slovom pre ich orientáciu, čo
ju veľmi mrzí, pretože tieto osoby má maloletý rád. Dodala, že maloletý sa po tomto rozplakal a uviedol,že mu je nepríjemné, keď sa otec pred ním takto vyjadruje a dokonca pomýšľal na to, že od otca utečie.
Uviedla, že by mali navštevovať sedenia a terapie, ktoré sa nemôžu realizovať z dôvodu, že otec si nevie
nájsť čas na realizáciu týchto sedení. V podstate sa takýmto stretnutiam vyhýbal už počas konania.

Navrhla upraviť styk otca s maloletým s prihliadnutím na názor maloletého. Apelovala na otca, aby sa
začal sedení zúčastňovať a riešiť problém ohľadom stretávania sa s maloletým.

21. K tomuto vyjadreniu matky sa vyjadril otec, ktorý poprel, že by sa pred maloletým vyjadroval hanlivo
o matke, či členoch jej rodiny, komentoval výživné spôsobom nevhodným pre dieťa, prípadne sa inak

pokúšal narušiť obraz matky v očiach maloletého. Tvrdil, že sa o sexuálnej orientácii matkinho staršieho
syna dozvedel až z jej vyjadrenia. Uviedol, že matka v každom vyjadrení stupňuje svoje tvrdenia o tom,
ako sa údajne on správa k maloletému, a ako sa pred ním hanlivo vyjadruje, čo ho dostáva do pozície,
že sa musí sústavne „vyviňovať“, „vysvetľovať“, hoci vyjadrenia matky nie sú pravdivé a z tohto prístupu
matky, ktorý trvá od začiatku súdneho konania, je unavený. Tvrdil, že sa k maloletému nespráva tak,
ako popisuje matka a neuráža ju, ani členov jej rodiny. Ďalej uviedol, že má s maloletým dobrý vzťah,

maloletý sa na čas strávený s ním teší, spoločný čas s ním si užíva, atmosféra počas styku je vždy
pokojná a pozitívna a maloletý sa mu nikdy na nič nesťažoval. Naopak skôr vníma náznaky, že by
s ním maloletý chcel tráviť viac času, čo sa potvrdilo aj počas dovolenky, keď sa obaja chceli s matkou
dohodnúť na predĺžení styku o jeden deň, s čím nesúhlasila. Poprel tvrdenia matky, že by sa vyhýbal
sedeniam u kolízneho opatrovníka. Požiadal ho o stretnutia v mesiaci september.

22. K vyjadreniu matky k odvolaniu otca sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že na podanom odvolaní trvá,
keďže súd prvej inštancie nemal rozhodovať tak, akoby vo veci rozhodoval prvýkrát, ale mal prihliadnuť
na zmenu pomerov, teda mal vychádzať zo zmeny stavu oproti tomu, ktorý tu bol pri predchádzajúcom
rozhodnutí.PoukázalnarozsudokKrajskéhosúduvNitresp.zn.8CoP/2/2020,rozsudokKrajskéhosúdu

v Žiline sp. zn. 6CoP/54/2020 a rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoP/73/2018. Opätovne
poukázalnato,žepríjemmatkysaviacakozdvojnásobilaubudlajejjednavyživovaciapovinnosť,čomal
súd prvej inštancie zohľadniť pri porovnaní pomerov, ktoré existovali pri predchádzajúcom rozhodovaní
s pomermi aktuálnymi. Zastával názor, že ak súd takto zásadné zmeny pomerov nevyhodnotil, nesplnil
si svoju povinnosť riadne zistiť skutočný stav veci a zároveň konal v rozpore s princípom, že k zmene

právoplatného rozhodnutia o výživnom môže dôjsť výlučne na základe závažnejšej zmeny pomerov,
ktorá sa musí podstatne prejaviť v pomeroch účastníkov. Uviedol, že v konaní preukázal, že na výdavky
maloletého spojené s futbalom prispieva nad rámec svojej bežnej vyživovacej povinnosti, nakoľko matka
tieto výdavky identifikovala ako mimoriadne. Prispel aj na kúpu športovej obuvi, a to opakovane, ako aj
sama matka uvádzala, podieľa na týchto výdavkoch aj tak, že nosí maloletého na zápasy. Dodal, že na

mimoriadne výdavky prispieva podľa svojich možností, ktoré sú aktuálne ovplyvnené tým, že musí platiť
zvýšené výživné. Namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil viac ako dvojnásobné zvýšenie príjmu
matky, zánik jednej jej vyživovacej povinnosti a nezohľadnil skutočnosť, že maloletý s ním trávi tretinu
mesiaca.

23. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolania boli podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi – účastníkmi konania (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal rozsudok súdu

prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na
prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred

jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je vo výrokoch I., II., III. a súvisiacom výroku VII. vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

24. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu matky na zvýšenie

výživného na maloletého a na zmenu úpravy styku otca s maloletým.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým výživné na maloletého zvýšil, rozhodol o zročnom výživnom a zamietol návrh matky na zmenu
úpravy styku otca s maloletým.25. Podľa § 2 ods1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

27.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

28. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie návrhom uplatnených požiadaviek a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne

závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v
súvislosti s danou vecou i správne vyložil, stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba
odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na
uplatnené odvolacie argumenty oboch rodičov nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu

prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti tohto
rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné:

29. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa v predmetnej veci správne zameral na porovnanie
okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a

vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania správne skonštatoval, že v danej veci sú splnené
podmienky na zvýšenie výživného na maloletého, keď rodič má povinnosť prispievať na výživu dieťaťa
až do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Od ostatného rozhodovania o výživnom uplynulo
dlhšie časové obdobie vyše 4 rokov, teda už len samotným uplynutím doby došlo objektívne k podstatnej
zmene pomerov na strane maloletého, kedy prirodzene vzrástli jeho potreby na bežné životné náklady.

Maloletý mal v čase ostatného rozhodovania o výživnom 4 roky a navštevoval materskú školu, v čase
rozhodnutia súdu prvej inštancie mal 8 rokov a navštevoval 2. ročník základnej školy. Bez pochybností
sa nástup na základnú školu spája s podstatným zvýšením výdavkov na dieťa a takúto zmenu aplikačná
prax súdov všeobecne akceptuje ako dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom. Vzhľadom na odstup
rokov od posledného rozhodovania o výživnom pochopiteľne vzrástli aj jeho odôvodnené potreby vo

všetkých ďalších oblastiach života a výdavky spojené s mimoškolskými aktivitami a s osobnostným
rozvojom maloletého. V súvislosti s námietkou otca, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie
nie je možné zistiť, ako sa zvýšili výdavky na maloletého od posledného rozhodnutia súdu (aké boli
reálnevýdavkynamaloletéhovčaseposlednéhorozhodovaniaovýškevýživného)odvolacísúduvádza,
že podľa matkou predloženej špecifikácie výdavkov na maloletého v čase ostatného rozhodovania

súdu o výživnom (ktorá bola otcovi doručená krátkou cestou na pojednávaní dňa 11.05.2020) tieto
zahŕňali: materskú školu 46,- Eur, ZRPŠ 30,- Eur, drogériu 10,- Eur, oblečenie 40,- Eur, stravu 80,- Eur,
lieky 10,- Eur a mimoriadne výdavky 30,- Eur. Aktuálne mesačné výdavky maloletého uznané súdom
prvej inštancie zahŕňajú: stravu 150,- Eur, oblečenie a obuv 25,- Eur, plávanie 10,- Eur, futbal 15,- Eur,
komunálny odpad 3,33 Eur, drogériu 10,- Eur, obedy a réžiu v škole 6,- Eur, družinu 20,- Eur, výdavky na

začiatku školského roka 18,33 Eur, triedny fond 2,5 Eur, ZRPŠ 1,66 Eur, pravidelné výdavky do školy 5,-
Eur, kaderníka - barbera 7,- Eur, voľný čas 10,- Eur, zubára a lieky 20,- Eur, kredit 8,- Eur, knihy a hračky
10,- Eur, logopédia 25,- Eur, bývanie alikvótna časť 150,- Eur, spolu v sume 496,82 Eur. Z uvedeného
je teda jednoznačne identifikovateľné zvýšenie výdavkov na maloletého v porovnaní s časom ostatného
rozhodovania súdu o výživnom.

30. Námietku otca týkajúcu sa toho, že súd pri určovaní výživného vychádzal len z metodických tabuliek
a ostatné skutočnosti (dvojnásobné zvýšenie príjmu matky, ubudnutie jednej jej vyživovacej povinnosti,
ním zabezpečovanú starostlivosť o maloletého počas 10 dní v mesiaci) zohľadnil len podporne,
odvolací súd považoval za nedôvodnú. Maloletý je právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím
(rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/18/2019 - 379 zo dňa 26.11.2020) zverený do

osobnej starostlivosti svojej matky, ktorá svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému plní predovšetkým
poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť a podobne) a osobnou
starostlivosťou. Vzhľadom na vek dieťaťa je osobná starostlivosť matky daná takmer na roveň jej
vyživovacejpovinnosti(obligatórnymzákonnýmhľadiskompriurčovanívýškyvýživnéhojeosobnývýkonstarostlivosti, ktorý zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy).
Otec, ktorý nemá maloletého zvereného do osobnej starostlivosti, je povinný si plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v peňažnej forme. Pokiaľ otec argumentuje tým, že starostlivosť o dieťa zabezpečuje počas

10 dní v mesiaci v rámci úpravy styku s maloletým, treba poukázať na to, že matka zabezpečuje
osobnú starostlivosť o maloletého v prevažnej časti mesiaca, a to počas cca 20 dní. Už len samotným
porovnaním týchto období s ohľadom na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, je
výška zvýšeného výživného na maloletého, primeraná a reflektuje na zmenené pomery tak na strane
maloletého dieťaťa ako aj jeho rodičov. Súd prvej inštancie správne porovnal príjmové pomery

rodičov v čase ostatného rozhodovania súdu o výživnom s aktuálnymi pomermi a na základe toho
dospel k správnemu záveru, že k zvýšeniu príjmu došlo na strane oboch rodičov a na strane matky
konštatoval aj ubudnutie jednej vyživovacej povinnosti. Keďže matka si svoju vyživovaciu povinnosť
k maloletému plní predovšetkým poskytovaním vecných plnení a vzhľadom na vek dieťaťa aj osobnou
starostlivosťou odvolací súd nevzhliadol žiadne pochybenie v postupe súdu prvej inštancie, ktorý pri
zistených zmenených pomeroch výživnou povinného rodiča zvýšil výživné na maloletého na sumu 220,-

Eur mesačne. Odvolací súd uzatvára, že pri zohľadnení aktuálnych výdavkov maloletého (496,82 Eur),
výšky rodinných prídavkov poberaných matkou na maloletého (60,- Eur), ako aj zvýšeného výživného
na maloletého zo strany otca (220,- Eur), sa aj matka bude na úhrade výdavkov maloletého podieľať
finančným plnením (216,82 Eur), čo zároveň reflektuje na jej zvýšený príjem zo zamestnania v porovnaní
s časom ostatného rozhodovania súdu o výživnom.

31. I keď rozhodovanie súdu o výživnom (vrátane jeho zvýšenia, či zníženia) je výsledkom zohľadnenia
individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, tak ako tomu bolo aj v danej veci, z aplikačnej
praxe vyplýva, že pri určení výživného (jeho zvýšení, či znížení) by toto výživné malo byť určené vo
výške 20% až 30% z príjmu otca a takáto výška výživného zodpovedá zaužívanej rozhodovacej praxi
odvolacieho súdu, podľa ktorej výživné, ktoré hradí povinný rodič, by malo predstavovať 20 % - 30

% jeho čistého príjmu na všetky ním vyživované osoby (por. napr. rozhodnutia č. k. 11CoP/50/2021
z 30. novembra 2021, č. k. 26CoP/26/2021 z 19. mája 2021, č. k. 24CoP/64/2020 z 10. marca
2021, č. k. 23CoP/87/2018 z 20. mája 2019). Rozhodovanie v súlade s ustálenou judikatúrou je
naplnením požiadavky spravodlivého procesu a princípu právnej istoty vyjadreného v čl. 2 ods. 2
Základných princípov CSP. Odvolací súd poukazuje na to, že určené zvýšené výživné je súladné aj s

„Metodikou pre výpočet výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkové výživné“, ktorá je síce materiálom
odporúčacieho charakteru, jej zámerom je však zjednocovať procesné postupy a rozhodovaciu prax
súdov v rodinnoprávnej agende.

32. Zatiaľ čo návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého súd prvej inštancie pri zistenej

zmene pomerov správne vzhliadol dôvodným, toto neplatilo o jej návrhu na zmenu úpravy styku otca
s maloletým.

33. Odvolací súd pri rozhodovaní o úprave styku zhodne so závermi svojej skoršej rozhodovacej praxe
v obdobných veciach považuje za potrebné zdôrazniť, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému

dieťaťu súd upravuje ako komplex oprávnení a povinností oboch rodičov s cieľom zabezpečenia
riadneho a bezproblémového vývoja dieťaťa napriek okolnosti rozpadu vzťahu rodičov dieťaťa, a to tak,
aby každý z rodičov mal v rámci stanovenej úpravy priestor nielen na utužovanie a prehlbovanie svojho
vzťahu k dieťaťu, ale i na uplatňovanie svojho výchovného pôsobenia na dieťa a tiež na čo najširšie
rozhodovanieootázkachztohtopohľaduvýznamných.Stykrodičasmaloletýmdieťaťomsauskutočňuje

predovšetkým v záujme dieťaťa a jeho účelom je najvhodnejším spôsobom a čo v najväčšej miere
zmenšovať nepriaznivé dôsledky narušených vzťahov medzi rodičmi, ktoré často majú mimoriadne
nepriaznivý dopad na celkový psychický stav dieťaťa a jeho citovú výchovu. Styk rodiča s maloletým
dieťaťom má zaistiť vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom
rodičomtak,abydieťapokiaľmožnovminimálnejmierepociťovalovýchovuvneúplnejrodine.Ksplneniu

tohto cieľa by mali obaja rodičia prispievať a snažiť sa o vytvorenie priaznivých podmienok bez ohľadu
na existenciu rozporov medzi nimi. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani to, že záujem na vytvorení
dobrých citových vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, je daný
aj tým, že tento citový vzťah v prípade neočakávaných životných udalostí umožní nahradiť výchovu
týmto rodičom.

34. Je potrebné poukázať na to, že zisťovanie názoru dieťaťa je procesným úkonom sui generis a jeho
účelom je identifikovať priania a názory dieťaťa. Podstatou participácie je, že súd napĺňa práva a potreby
dieťaťa nie, že získava informácie od dieťaťa o skutkovom (resp. skutočnom) stave veci. Toto odvolacísúd považoval za dôležité uviesť v kontexte s nedôvodnou námietkou otca, ktorý sa domnieval, že
obsah výpovede maloletého by mohol byť použiteľným aj pre účely rozhodovania o výživnom, keď z jeho
výpovede mohli vyplynúť skutočnosti o tom, ako spolu trávia čas, čo robia a aké s tým vznikajú výdavky.

Pokiaľ sa maloletý v konaní k otázke zmeny styku s otcom vyjadril v tom smere, že si želá styk s otcom
zúžiť odvolací súd uvádza, že konečné rozhodnutie o tom, čo je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa,
je v kompetencii konajúceho súdu, ktorý je oprávnený k prípadným korektúram predstáv a názorov
dieťaťa o tom, čo je preň vhodné, resp. všeobecne prospešné, a čo naopak nie (Nález Ústavného súdu
Českej republiky sp. zn. III. ÚS 3007/09 z 26.08.2010). Deti si často nedokážu uvedomiť nevhodnosť,

či dokonca riskantnosť svojich požiadaviek vzhľadom na to, že nie sú citovo, rozumovo ani morálne
natoľko vyspelé, aby zvládli posúdiť všetky budúce prekážky alebo negatíva žiadúceho usporiadania
pomerov voči nemu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5 Cdo/47/2017 z 09.08.2017
konštatoval, že: „nie je možné, aby všeobecné súdy stanovisko maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzali
a aby založili svoje rozhodnutie iba na jeho prianí a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho
záujmov“ (rozsudok ESĽP vo veci C. c/a Fínsko z 09.05.2006, č. 18249/02, body 57-59). Vzhľadom

na vyššie uvedené, ako aj s poukazom na rozsiahle dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie na
zistenie skutočného stavu veci a ním dôkladne a správne vyhodnotených dôkazov, nemal odvolací súd
dôvod spochybňovať jeho závery o pozitívnom vzťahu maloletého s otcom, o absencii negatívnych
vplyvov otca na zdravý fyzický a psychický vývoj maloletého, či existencii všetkých predpokladov na
strane otca na zabezpečovanie riadnej starostlivosti o maloletého. Súd prvej inštancie sa stotožnil

s názorom znalca, ktorý odporučil ponechať styk otca s maloletým v takom rozsahu ako doposiaľ,
vzhľadom na vykonané psychologické vyšetrenie rodičov a maloletého. Odvolací súd tak uzatvára, že
nebolo možné pripustiť, aby bola v konaní zohľadnená výhradne predstava maloletého o zúžení jeho
styku s otcom, bez zreteľa na ďalšie podstatné skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo.

35.Nedôvodnájeajnámietkaotcatýkajúcasaporušeniajehoprocesnýchprávneoboznámenímobsahu
výsluchu maloletého. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie (za prítomnosti
kolízneho opatrovníka) zisťoval názor maloletého, ktorý si neželal jeho sprístupnenie rodičom. Tu
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 5CdoR 3/2023 z 29. marca 2023, v
ktorom uviedol: „Nedôvodná je aj námietka dovolateľa, že súd prvej inštancie mu nesprístupnil písomný

záznam z pohovoru s maloletou. Na tomto mieste dovolací súd poukazuje na uznesenie najvyššieho
súdu z 28. mája 2020 sp. zn. 2Cdo/74/2020, v ktorom uviedol nasledovné: „V posudzovanej veci s
odkazomnavyššiecitovanézákonnéustanovenia,spoukazomnanajlepšízáujemdieťaťaakozákladné
kritérium pri všetkých úkonoch súdu, ktoré sa týkajú detí, za zohľadnenia čl. 5 písm. g/ Základných
zásad Zákona o rodine dovolací súd dospel k záveru, že v prípade zvukových záznamov z pohovorov s

maloletými deťmi sledujúc uvedenú zásadu, implementovanú do Základných princípov mimosporového
konania (čl. 4 CMP) nie je možné automaticky aplikovať ustanovenie § 98 ods. 2 CSP. Vzhľadom
na absenciu osobitného ustanovenia v tomto smere v rozhodujúcom procesnom predpise (CMP) má
dovolací súd za to, že za použitia čl. 3 ods. 2 Základných princípov CMP a v súlade s ustanoveniami
čl. 1, 2 a 4 Základných princípov CMP s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, postup rodičov

detí v konaní, ich pretrvávajúci rodičovský konflikt a prežívanie maloletej preukázané v konaní, že
v dôsledku vyhovenia žiadosti otca by mohlo dôjsť k neprípustnému vystaveniu maloletej konfliktu
lojality a následnému pocitu viny, preto súdy nižších inštancií postupovali správne, keď otcovi maloletej
nesprístupnili záznamy z jej výsluchu, a teda námietka dovolateľa je v tejto časti nedôvodná.“ Tento
právny záver je možné analogicky aplikovať aj v súdenej veci. Je plne v súlade s najlepším záujmom

maloletej, predovšetkým v kontexte vystavovania maloletej konfliktu lojality k rodičom, že dovolateľ nebol
oboznámený s obsahom pohovoru/pohovorov s maloletou.“
Odvolací súd uvádza, že v danej veci medzi rodičmi prebieha dlhodobý rodičovský konflikt, do ktorého
je zaťahované aj maloleté dieťa, čo na jeho intrapsychické prežívanie pôsobí značne negatívne. Oboch
rodičov pritom vníma ako primárne vzťahové osoby, znaleckým dokazovaním sa nepotvrdilo, že by

k niektorému z rodičov pociťovalo negatívne vzťahové väzby, čo môže byť identifikovaným dôvodom,
pre ktorý dieťa odmietlo, aby boli s obsahom jeho vyjadrenia oboznámení rodičia. Javí sa, že dieťa je
vystavené konfliktu lojality k rodičom, čo možno vnímať aj z jeho vyjadrenia pred znalcom, že by chcelo
tráviť viac času v domácnosti matky a menej času v domácnosti otca, ako tomu bolo doteraz, avšak
dôvody na takúto zmenu neuviedlo. Vzhľadom do rodinnej situácie, kedy maloleté dieťa vníma negatívne

nastavenie rodičov voči sebe navzájom a ich verbálne a neverbálne prejavy s tým súvisiace, môže byť aj
toto limitujúcim faktorom, pre ktorý dieťa nesúhlasilo s oboznámením obsahu svojho vyjadrenia. Pokiaľ
dieťa za vyššie popísanej situácie nesúhlasilo s oboznámením svojho vyjadrenia rodičom, je v jehonajlepšom záujme, ktorý je prioritný a nadradený základnému právu na kontradiktórne konanie v tejto
časti, aby im obsah tohto vyjadrenia nebol oboznámený.

36. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých výrokoch I., II., III. a v súvisiacom výroku VII. ako vecne správny potvrdil.

37.Ďalšieargumentyodvolateľovodvolacísúdpovažovalprerozhodnutievovecisamejzanepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj

nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol použitím ustanovenia § 396
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

39. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).