Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/74/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110208848
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:2110208848.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek

JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: P. A., A.. XX.XX.XXXX, W. J. Č.
XXXX/XX, XXX XX S., právne zast. Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36
857 548, proti žalovanému: G. O., A.. XX.XX.XXXX, W. J. Ľ. XXXX/XX, XXX XX S., právne zast. JUDr.
Dušan Slanina, advokát, Horné bašty 8943/25, 917 01 Trnava,
o vyporiadanie majetku združenia, o odvolaní žalobcu proti výroku č. II., III. a IV. rozsudku Okresného
súdu Trnava č.k. 15Cb/52/2010-1378 zo dňa 14. septembra 2022 a odvolaní žalovaného proti výroku I.,
III., IV. a V. rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 15Cb/52/2010-1378 zo dňa 14. septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 15Cb/52/2010-1378 zo dňa 14.
septembra 2022 v napadnutých častiach I., II., III., IV., V. výroku potvrdzuje.

Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol takto:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.955,20 eur.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 86 % trov konania.

IV. Štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93 % trov štátu.
V. Štát má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 7 % trov štátu.

Rozhodol tak s poukazom na §§ 136 ods.1, 829 ods. 1, 2, 834, 835 ods. 1, 2, 841 zák.
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), §255 ods.2, 262 ods. 1 zák.
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.04.2010,
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 68.997,52 eur a náhrady trov konania. Svoju žalobu
odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 09.01.1993 s účinnosťou od 01.01.1994 na dobu
neurčitú Spoločenskú zmluvu o združení podnikateľov podľa § 829 a nasl. OZ (ďalej len Zmluva),
na základe ktorej vykonávali v období 09.01.1993 až 30.04.2006 spoločnú podnikateľskú činnosť,
pričom zo záväzkov voči tretím osobám boli zaviazaní spoločne a nerozdielne. Združenie NEKA vyvíjalo
spoločnúčinnosť,ktoroupodľaZmluvy bolovykonávanieobchodnejčinnostiavykonávaniemontážnych

prác za účelom dosiahnutia zisku. Dňa 30.04.2006 združenie NEKA ukončilo svoju činnosť dohodou
spoločníkov. Vychádzajúc z účtovných dokumentov združenia NEKA, majetok združenia ku dňu zániku
združenia 30.04.2006 pozostával z:
a) Majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti v rámci združenia NEKA:1. dlhodobý nehmotný majetok - v sume 0 eur;
2. dlhodobý hmotný majetok - v sume 372,87 eur;
3. dlhodobý finančný majetok - v sume 0 eur;

4. zásoby materiálu - v sume 0 eur;
5. zásoby tovaru - v sume 129.567,42 eur;
6. nedokončená výroba, výrobky, zvieratá, ostatné - v sume 0 eur;
7. pohľadávky - v sume 63.946,39 eur;
8. krátkodobý finančný majetok - v sume 6.087,70 eur, z toho peniaze a ceniny (pokladňa) v sume

3.971,45 eur, účty v bankách v sume 2.116,21 eur, ostatný krátkodobý finančný majetok v sume 0 eur.
Teda majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti v rámci zaniknutého združenia NEKA bol v celkovej
sume 199.974,37 eur.
b) Dlhy zo spoločných záväzkov v rámci združenia NEKA:
1. rezervy - v sume 0 eur;
2. vlastné záväzky - v sume 80.626,07 eur;

3. úvery - v sume 0 eur;
4. ostatné záväzkové položky - v sume 0 eur. Teda dlhy z činnosti spoločníkov v rámci zaniknutého
združenia NEKA boli v celkovej sume 80.626,07 eur.
Ku dňu 30.04.2006 bol majetok získaný výkonom spoločnej činnosti zaniknutého združenia NEKA, v
držbe jednotlivých spoločníkov nasledovným spôsobom:

a) dlhodobý hmotný majetok, získaný spoločnou činnosťou spoločníkov v zaniknutom združení NEKA,
a to konkrétne vysokozdvižný vozík, mal v držbe žalovaný, ktorý ho používal aj naďalej pri výkone svojej
podnikateľskej činnosti;
b) zásoby tovaru, získané spoločnou činnosťou spoločníkov v zaniknutom združení NEKA, sa
nachádzali ku dňu zániku združenia NEKA podľa inventarizačného súpisu v podnikateľských priestoroch

zaniknutého združenia NEKA, ktoré spravoval žalovaný, ktorý žalobcovi neumožnil nakladanie ani s
časťou tovaru. Žalovaný časť tohto tovaru speňažil v rámci svojej vlastnej podnikateľskej činnosti;
c) peniaze a ceniny (tzv. pokladňa združenia), získané spoločnou činnosťou spoločníkov v zaniknutom
združení NEKA, boli v dispozičnej sfére žalobcu, ktorý ich mal v držbe;
d) účty v bankách - prostriedkami na bankových účtoch, získanými spoločnou činnosťou spoločníkov

v zaniknutom združení NEKA, disponoval žalovaný, ktorý mal po zániku združenia NEKA jediný
oprávnenie s nimi nakladať.
V čase po zániku združenia NEKA, bola podľa tvrdenia žalovaného, žalovanému z celkovej sumy
pohľadávok 63.946,39 eur uhradená dlžníkmi spoločníkov zo spoločnej činnosti v rámci združenia NEKA
súhrnne suma vo výške 43.389,33 eur. Ostatné pohľadávky združenia NEKA doposiaľ neboli uhradené

anijednémuzospoločníkovzdruženiaNEKA.ZospoločnejčinnostizdruženiaNEKAvzniklispoločníkom
združenia solidárne dlhy v celkovej výške 80.626,07 eur. Solidárne dlhy boli údajne uhradené veriteľom
v plnom rozsahu. Žalobca uhradil solidárny dlh vo výške 23.573,56 eur. Spoločníci združenia boli
oprávnení aj povinní viesť účtovnú evidenciu spoločnej činnosti. Na základe toho všetok spoločný
majetokazáväzkyzospoločnejčinnostivzdruženíNEKAbolvýlučnýmpodkladompreúčtovnézáznamy

združenia NEKA a súčasne za spoločný majetok a záväzky zo spoločnej činnosti nemožno bez ďalšieho
preukázania považovať tie, ktoré neboli vedené v účtovníctve združenia NEKA.
Podľa čl. 6 Zmluvy o združení sa má zaniknuté združenie NEKA vyporiadať podľa majetkového stavu
zisteného účtovnou závierkou, preto na iný majetkový stav nie je dôvodné prihliadať. Keďže podľa čl.
10 Zmluvy o združení obaja spoločníci poskytnú prevádzku rovnakým dielom, prevádzka zaniknutého

združenia NEKA bola realizovaná rovnakým dielom a z tohto titulu nemožno požadovať v rámci
majetkového usporiadania nijaké dodatočné plnenia. Keďže podľa čl. 7 Zmluvy o združení podáva
každý spoločník daňové priznanie samostatne, nie je podľa neho možné identifikovať, ktoré majetkové
hodnoty a v akej sume sú výsledkom spoločnej činnosti spoločníkov na účel združenia NEKA. Preto
referenčným rámcom usporiadania je účtovníctvo združenia, za ktorého obsah zodpovedajú obidvaja

spoločníci rovnako. Podľa čl. 3 Zmluvy o združení sa vzájomné usporiadanie vynaložených nákladov,
zisku a prípadné straty sa vykoná najneskôr do jedného mesiaca od skončenia hospodárskeho roka,
a hoci združenie NEKA zaniklo dohodou spoločníkov ku dňu 30.04.2006, vynaložené náklady a zisk z
činnosti zaniknutého združenia NEKA doposiaľ nie sú vzájomne usporiadané, napriek tomu, že sa tak
malo stať najneskôr do dňa 31.05.2006. Na základe účtovných záznamov združenia NEKA je všetok

majetok združenia ocenený peňažnou sumou.
V takom prípade je možné reálne rozdeliť celý majetok združenia NEKA rovným dielom medzi
spoločníkov zaniknutého združenia NEKA v zmysle § 835 ods. l OZ. Žalovaný nakladá s celým hmotným
investičným majetkom zaniknutého združenia NEKA, má vo svojej výlučnej dispozícii (držbe) celýtovar zaniknutého združenia, z ktorého časť predal a výnos použil na svoju podnikateľskú činnosť,
je výlučne oprávnený nakladať so všetkými prostriedkami zaniknutého združenia NEKA, uloženými
na bankových účtoch, a prijal od dlžníkov zaniknutého združenia NEKA plnenie v súhrnnej výške

43.389,33eur.SúhrnneaktívavdispozíciižalovanéhozozdruženiaNEKApredstavujúsumu175.445,83
eur. Žalobca jediný disponuje peňažnou sumou z pokladne združenia v sume 3.971,45 eur. Pasíva
združenia NEKA boli uhradené v plnom rozsahu v sume 80.626,07 eur, z čoho žalobca preukázane
uhradil sumu 23.573,56 eur. Vzhľadom na počet spoločníkov zaniknutého združenia NEKA, majetok
a záväzky združenia NEKA sa rozdeľujú na jednu polovicu. Keďže pohľadávky v sume 20.557,06 eur

neboli od dlžníkov zaniknutého združenia NEKA doposiaľ vymožené, do majetkového usporiadania
zaniknutého združenia NEKA môže žalobca počítať iba aktíva združenia NEKA v sume 179.416,94
eur. Žalobca je oprávnený dostať jednu polovicu z hodnoty majetku zaniknutého združenia NEKA
a je povinný uhradiť jednu polovicu zo solidárnych dlhov zaniknutého združenia NEKA, in concreto
žalobca je oprávnený dostať polovicu z 179.416,94 eur, čiže 89.708,47 eur - rovnako tak aj žalovaný
- a žalobca je povinný uhradiť polovicu z 80.626,07 eur, t.j. 40.313,04 eur - rovnako tak aj žalovaný.

Na strane aktív zaniknutého združenia NEKA, majetkové hodnoty zo zaniknutého združenia NEKA
v dispozícii žalovaného prevyšujú jeho nárokovateľný podiel na majetku združenia o 85.737,36 eur.
Na strane pasív zaniknutého združenia NEKA, sa žalovanému po započítaní zvyšne solidárne dlžnej
sumy 57.052,51 eur v prospech žalovaného pripočíta v jeho prospech aj suma 16.739,46 eur, pričom
takto bude podiel žalobcu na usporiadaní dlhov zaniknutého združenia NEKA dorovnaný. V zmysle už

uvedeného má žalobca od žalovaného dostať jednu polovicu z hodnoty hmotného investičného majetku
v držbe žalovaného (t.j. 186,44 eur), jednu polovicu z hodnoty žalovaným vymožených pohľadávok
(t.j. 21.694,66 eur), jednu polovicu z hodnoty zásob tovaru, ktorými disponuje žalovaný (t.j. 64.783,50
eur), jednu polovicu z hodnoty prostriedkov združenia NEKA na bankových účtoch (t.j. 1.058,11 eur).
Spolu patrí žalobcovi od žalovaného hodnota v sume 87.722,71 eur. Žalobca má žalovanému dať jednu

polovicuzhodnotyprostriedkovvpokladnizdruženiaNEKA(t.j.1.985,73eur).Vprospechžalovanéhosa
započítavasuma16.739,46eur,ktorúžalobcanazákladetvrdenížalovanéhozahrnulvjehoprospechdo
majetkového usporiadania zaniknutého združenia NEKA. Spolu patrí žalovanému od žalobcu hodnota
v sume 18.725,19 eur. Rozdiel medzi majetkovou hodnotou získanou zo spoločnej činnosti obidvoch
spoločníkovzaniknutéhozdruženiaNEKA,atorozdielmedzihodnotounastranežalovanéhoahodnotou

na strane žalobcu v sume 68.997,52 eur, požaduje žalobca od žalovaného uvedený uhradiť.

Žalovaný sa nestotožnil s výškou sumy 68.997,52 eur, ktorú požaduje žalobca z dôvodu, že táto
vychádza z neúplných údajov pri záväzkoch, ktoré vznikli zaniknutému združeniu k 30.04.2006.
Konkrétne v časti vlastné záväzky v sume 80.626,07 eur (2.428.941,- Sk), pričom sa jedná iba o záväzky

z obchodného styku. Ich skutočná výška je 143.902,84 eur (4.335.217,-Sk). Žalobca vôbec neuvádza
ostatné záväzky združenia v sume 28.907,88 eur (870.879,- Sk). Položka zásoby tovaru vo výške
129.567,42 eur (3.903.348,- Sk) je správna, avšak na jej úhrade sa žalobca polovicou, ktorú žiada
započítať, nepodieľal. Zároveň absentuje úver na kúpu nehnuteľnosti z roku 2005 vo výške 232.357,43
eur (7.000.000,- Sk) vrátane úroku. Predmetný úver spláca žalovaný vo výške 2.655,51 eur (80.000,-

Sk) mesačne. Po zániku združenia jeho účastníci vykonali inventarizáciu aktív a pasív a pokúsili sa o
rozdelenie, ku ktorému neprišlo. Žalobca sa prestal po 01.05.2006 zaujímať o záväzky a pohľadávky
združenia, rovnako sa prestal zaujímať o svoj tovar, pričom žalovaný mu v tom nebránil.

Žalobca vo svojich písomných vyjadreniach uviedol, že pohľadávku spoločného veriteľa GAMA

zaniknutého združenia uhradil až po predložení všetkých podkladov, z ktorých vyplýva oprávnený dôvod
a presná výška pohľadávky, pričom tieto GAMA predložila v úplnom rozsahu až k návrhu na vydanie
platobného rozkazu, čím boli žalobcovi sprístupnené. Žalobca nemá v úmysle ukrátiť pohľadávky
spoločných veriteľov, keďže už v prípise z leta 2006 adresoval uvedenej spoločnosti list, ktorým sa
situáciuspojenúsozánikomzdruženiapokúšalriešiťtak,abymalapohľadávkyuspokojené.Rovnakotak

postupoval aj voči iným obchodným partnerom zaniknutého združenia NEKA. Pri koncipovaní žalobného
návrhu vychádzal zo znenia spoločenskej zmluvy o združení podnikateľov zo dňa 09.01.1993, konkrétne
článku 6 vety 6 tejto zmluvy, a teda zo stavu účtovnej závierky ku dňu zániku spoločnosti. Spomenutý
úver nebol súčasťou účtovnej závierky a nesúvisí s predmetom činnosti zaniknutého združenia NEKA,
nakoľko nadobúdacia kúpna zmluva na predmetnú nehnuteľnosť bola podpísaná až po zániku združenia

NEKA. Žalobca tiež uviedol, že sa nemohol ani teoreticky prestať zaujímať o svoj tovar, pretože podľa
znenia spoločenskej zmluvy o združení podnikateľov tovar nepatril žalobcovi, ale obom spoločníkom
zaniknutého združenia NEKA, keďže majetok združenia NEKA nebol usporiadaný, žalobca nemohol
nakladať s tovarom patriacim do tohto majetku vrátane účtovnej evidencie, ktorá túto skutočnosťpotvrdzuje. Žalovaný podľa vedomostí žalobcu časť tohto tovaru speňažil a to bez súhlasu žalobcu, čo
preukazuje aj výpoveď svedka v súdnom konaní.

Rozsudkom sp. zn. 15Cb/52/2010-1156 zo dňa 18.05.2018 súd žalobu žalobcu zamietol. Proti tomuto
rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn.
31Cob/48/2020-1270 zo dňa 14.12.2021 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie s tým, aby v konaní pokračoval a o žalobe žalobcu opätovne rozhodol.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým so
Spoločenskouzmluvouozdruženípodnikateľovzodňa09.01.1993,soZnaleckýmposudkomč.10/2010
Ing. Jaroslavy Hruškovej vrátane dodatku k znaleckému posudku, s Kúpnou zmluvou zo dňa 16.09.2005
(č.l. 199-200 súdneho spisu), vrátane dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve s vecným bremenom (č.l. 205-207
súdneho spisu), s rozhodnutím Správy katastra Trnava zo dňa 30.11.2006 (č.l. 202-203 súdneho spisu),
so Znaleckým posudkom č. 6/2012 JUDr. Ing. Miroslava Čipáka vrátane dodatku č. 1 k znaleckému

posudku, s rozhodnutiami tunajšieho súdu sp. zn. 31Cb/56/2010, sp. zn. 38Cb/160/2009, sp. zn.
15Cb/74/2010, sp. zn. 9Cb/17/2010, ako aj s obsahom celého spisového materiálu, a zistil tento
skutkový a právny stav:

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi stranami vznikol záväzkovo-právny

vzťah na základe Spoločenskej zmluvy o združení podnikateľov zo dňa 09.01.1993, uzatvorenej podľa
§ 829 OZ, podľa ktorej sa žalobca a žalovaný dohodli na založení združenia podnikateľov za účelom
spoločného podnikania v odbore obchod - služby podľa živnostenského listu. Zmluvu o združení založili
obaja účastníci zmluvy v postavení podnikateľov. Medzi stranami nebolo sporné, že činnosť združenia
ukončili vzájomnou dohodou ku dňu 30.04.2010. V zmysle čl. 3. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli,

že vzájomné vysporiadanie vynaložených nákladov, zisku a prípadné straty sa vykoná najneskôr do
jedného mesiaca od skončenia hospodárskeho roka.
V zmysle čl. 6. Zmluvy sa táto zmluva uzaviera s účinnosťou od 01.01.1994 na dobu neurčitú. Združenie
zaniká vzájomnou dohodou spoločníkov, úmrtím spoločníka, stratou spôsobilosti na podnikanie
spoločníka a výpoveďou spoločníka. V prípade výpovede končí výpovedná lehota posledným dňom

hospodárskeho roku, v ktorom bola písomná výpoveď druhému spoločníkovi doručená. V prípade smrti
spoločníka zaniká združenie dňom úmrtia. V prípade straty spôsobilosti na podnikanie spoločníka,
zaniká združenie dňom straty tejto spoločnosti. Vo všetkých prípadoch sa majetkové vysporiadanie
medzi spoločníkmi vykoná podľa majetkového stavu združenia zisteného účtovnou závierkou ku dňu
zániku spoločnosti.

Žalobca sa žalobou na plnenie domáha od žalovaného zaplatenia sumy 68.997,52 eur predstavujúcu
rozdiel medzi majetkovou hodnotou získanou zo spoločnej činnosti obidvoch spoločníkov zaniknutého
združenia, a to rozdiel medzi hodnotou na strane žalovaného a hodnotou na strane žalobcu. V žalobe
uviedol, že od žalovaného má dostať jednu polovicu z hodnoty hmotného investičného majetku v držbe

žalovaného, t.j. 186,44 eur, jednu polovicu z hodnoty žalovaným vymožených pohľadávok, t.j. 21.694,66
eur, jednu polovicu z hodnoty zásob tovaru, ktorými údajne disponuje žalovaný, t.j. 64.783,50 eur,
jednu polovicu z prostriedkov združenia NEKA na bankových účtoch, t.j. 1.058,11 eur a žalobca má
žalovanému dať jednu polovicu z hodnoty prostriedkov v pokladni združenia NEKA, t.j. 1.985,73 eur, a
v prospech žalovaného sa započítava aj suma 16.739,46 eur.

Žalovaný namietol, že žalobu podala neoprávnená osoba a zároveň vzniesol námietku premlčania a
žiadal žalobu zamietnuť, keď mal za to, že žalobca podal žalobu po uplynutí zákonom stanovenej
trojročnej premlčacej doby, a to s poukazom na to, že žaloba bola podaná 30.04.2010 faxom,
do podateľne doručená v písomnej podobe 03.05.2010, podpísaná advokátskym koncipientom Mgr.

Ondrejom Pivarčim, pričom so žalobou nebolo doručené plnomocenstvo žalobcu a ani poverenie pre
advokátskeho koncipienta, a teda nemala potrebné náležitosti, nakoľko ju podala neoprávnená osoba.
Plnomocenstvo žalobcu pre podanie žaloby bolo doručené do spisu až 04.11.2010, t.j. po viac ako
6 mesiacoch od podania žaloby, podpísaný Mgr. Pivarči nemal poverenie svojho zamestnávateľa na
zastupovanie od 30.04.2010 až do 15.12.2017. Súd mal za to, že zistený nedostatok podmienky konania

spočívajúci v absencii poverenia pre advokátskeho koncipienta na podanie žaloby bol odstránený
jeho doložením do súdneho spisu dňa 12.08.2022. Súd vyhodnotil vznesenú námietku premlčania ako
prostriedok procesnej obrany, ktorý mohol žalovaný predložiť už skôr vzhľadom na dĺžku súdnehokonania a ktorý nebol uplatnený včas so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, a preto na ňu
neprihliadol.

Žalovaný v rámci svojich vyjadrení uviedol, že nie je možné, aby združenie bez právnej subjektivity
vypracovalo účtovnú závierku v zmysle zákona o účtovníctve, a teda je možné v tejto časti považovať
ustanovenie čl. 6 Spoločenskej zmluvy za neplatné pre nemožnosť plnenia. Z tohto článku Zmluvy
je zrejmé, že strany sporu použili pojem - slovné spojenie „účtovná závierka“ v zmysle účtovná
dokumentácia a pri zohľadnení okolností súvisiacich s prejavom vôle strán vrátane ich následného

správania sa, keď pri mimosúdnych rokovaniach a následne aj v rámci konania odkazovali na účtovnú
dokumentáciu združenia, je rozpoznateľná ich vôľa vysporiadať sa podľa účtovnej dokumentácie
vypracovanej ku dňu zániku združenia.

Žalovaný argumentoval tým, že v časti záväzkov absentuje úver vo výške 232.357,43 eur vrátane úroku,
pričom zmluva o splátkovom úvere bola uzatvorená v čase existencie združenia. Predmetný úver nebol

evidovaný ako záväzok, a to ani v časti istiny v účtovníctve združenia ku dňu jeho zániku, zároveň z
vykonaného dokazovania oboznámením sa s obsahom rozhodnutí tunajšieho súdu je zrejmé, že úver,
resp. regresný nárok žalovaného ako spoludlžníka z úverovej zmluvy, ktorý sám dlh plnil voči žalobcovi
ako druhému spoludlžníkovi, keďže tento dlh vo svojom podiele nesplácal odo dňa zániku združenia
bol predmetom viacerých súdnych konaní, a to sp. zn. 31Cb/56/2010, sp. zn. 25Cb/79/2010, sp. zn.

38Cb/160/2009, sp. zn. 9Cb/69/2010 a preto nie je možné, aby o ňom súd opätovne rozhodoval v rámci
tohto konania.
Poukázal aj na to, že do majetku združenia NEKA patrí aj nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX parcela č.
XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX P., parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX P. - X., súpisné číslo XXXX, parcelné číslo XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere

XX P. - striekareň motorových vozidiel, súpisné číslo XXXX, parcelné číslo XXXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere XX P. - sklad horľavín, súpisné číslo XXXX.

Vykonaným dokazovaním, najmä predloženými listinnými dôkazmi, súd dospel k záveru, že predmetná
nehnuteľnosť bola ku dňu 30.04.2006 vo vlastníctve spoločnosti Auto FRIM spol. s r.o., pričom účastníci

združenia sa stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti (každý v podiele 1) na základe Kúpnej
zmluvy zo dňa 16.09.2005 až po zániku združenia (vklad nehnuteľnosti do KN povolený Rozhodnutím
Správy katastra Trnava dňa 22.12.2016). Zároveň súd poukázal aj na skutočnosť, že predmetná
nehnuteľnosť nebola vedená v účtovníctve združenia NEKA vo výkaze majetku ako dlhodobý majetok,
a táto teda nemala byť zaradená do dlhodobého majetku združenia ani v znaleckom posudku znalca

JUDr. Ing. Miroslava Čipáka.

Podľa žalovaného do vyporiadania treba zahrnúť aj tie záväzky, ktoré „papierovo“ vznikli po zániku
združenia, teda faktúra bola vystavená po 30.04.2006, ale tovar a služby boli dodané a poskytnuté počas
existencie združenia. V danom prípade sa teda jedná o záväzky nevykázané v účtovnej dokumentácii,

pričom s poukazom na článok 6 Spoločenskej zmluvy tieto podľa názoru súdu nepatria do masy
vyporiadavaného majetku združenia NEKA. Zmluva o združení určuje, že vyporiadanie sa bude odvíjať
od stavu účtovného a nie stavu faktického, a preto nemožno s poukazom na predmetný článok
Spoločenskej zmluvy do vyporiadania zahrnúť aj tie položky, ktoré v súvislosti s činnosťou združenia
vyvstali až po jeho zániku a neboli obsiahnuté v účtovnej dokumentácii.

Vo vzťahu k zásobám tovaru na sklade vedeným v účtovníctve združenia ku dňu jeho zániku vo
výške 129.567,42 eur naopak žalovaný argumentoval, že tovar na sklade nebol v celosti vo vlastníctve
účastníkov združenia, ale dodávateľov, keďže nebol zaplatený. Uvedené tvrdenie súd považuje za
účelové, pričom vlastníctvo tovaru na sklade začal žalovaný namietať až po viac ako šiestich rokoch od

začatia konania, pričom vo svojich skorších vyjadreniach uvádzal, že položka zásoby tovaru vo výške
129.567,42 eur je správna, namietal iba to, že žalobca sa nepodieľal na jej úhrade polovicou, ktorú žiada
započítať v jeho prospech. Rovnako v podaní označenom ako Stanovisko k listu zo dňa 14.09.2009 (č.l.
67 súdneho spisu) uvádza, že zásoby existovali a že prevažná časť cca 3 mil. eur bola uhradená (pozn. z
kontextu uvedeného podania je zrejmé, že správne má byť SKK). Tiež z listinného dôkazu - znaleckého

posudku Ing. Hruškovej (č.l. 92 súdneho spisu) vyplýva, že zásoby evidovalo združenie podľa výkazu
k 30.04.2006 v celkovej hodnote 3.903.345,- SKK, čo predstavoval tovar na sklade a k týmto zásobám
neboli predložené žiadne evidencie, ale voči výške nenamietal ani jeden spoločník združenia. Súd má
za to, že ak podľa žalovaného tovar na sklade nepatril do podielového spoluvlastníctva účastníkov, alebol vlastníctvom dodávateľov z dôvodu výhrady vlastníckeho práva zaplatením kúpnej ceny, v takom
prípade sa nemal uvádzať ku dňu zániku združenia v jeho aktívach.

Kpeňažnýmprostriedkomnaúčtevovýške2.116,21eur,ktorépodľažalobcupatriadoaktívzaniknutého
združenia NEKA, žalovaný uviedol, že na tomto účte sa nachádzali nielen prostriedky združenia, ale aj
prostriedky jeho vlastné, a teda žalobca nikdy nemal nárok na finančné prostriedky pripísané na účet
žalovaného, ale mal len regresný nárok voči žalovanému (vo vyjadrení zo dňa 23.11.2017 žalovaný
naopak uviedol, že žalobcovi nevznikol ani len regresný nárok na platby na bankovom účte) a tieto

podliehali premlčaniu, pričom v čase podania žaloby boli premlčané. Z predloženého listinného dôkazu,
a to znaleckého posudku Ing. Hruškovej ako aj zo znaleckého posudku JUDr. Ing. Miroslava Čipáka
vyplýva, že združenie malo vedený účet v Slovenskej sporiteľni a.s., kde zostatok na účte k 30.04.2006
bol vykázaný v čiastke 63.753,24,- SKK (2.116,21 eur), tiež z výsluchu žalovaného v konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp. zn. 25Cb/79/2010 (č.l. 1123 súdneho spisu) vyplýva, že na predmetný účet chodili
platby za tovar a tento účet sám žalovaný označil ako „spoločný“. S vyššie uvedenou argumentáciu

prišiel žalovaný opätovne až po niekoľkých rokoch od podania žaloby, pričom vo vyjadrení k žalobe ani
vo vyjadrení k znaleckému posudku uvedené nenamietal. Súd mal za nesporné, keďže tieto skutkové
tvrdenia žalovaný účinne nepoprel a nevyvrátil, že bankový účet vedený na meno žalovaného bol za
trvania združenia používaný na účely podnikateľskej činnosti účastníkov združenia a nachádzali sa na
ňom prostriedky združenia, a preto aj peňažné prostriedky na bankovom účte k 30.04.2006 vo výške

uvedenej v účtovnej dokumentácii združenia treba považovať za aktíva združenia. Námietku premlčania
vznesenú žalovaným v súvislosti s týmto nárokom súd považoval za nedôvodnú, keďže v tomto prípade
je potrebné aplikovať štvorročnú premlčaciu dobu, nakoľko sa jedná o obchodnoprávny vzťah, pričom
premlčacia doba plynula od 01.05.2006 (t.j. dňom nasledujúcim po zániku zmluvy o združení) a uplynula
by dňa 01.05.2010, avšak žalobca podal žalobu na súd dňa 30.04.2010 teda pred uplynutím premlčacej

doby.

Súd v rámci predbežného právneho posúdenia veci poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 29Odo 444/2005, z ktorého vyplýva, že najvyšší súd už v rozhodnutí uverejnenom pod
číslom 33/2002 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, formuloval a odôvodnil záver, podľa ktorého

pri skončení účasti jedného z účastníkov dvojčlenného združenia založeného podľa ustanovenia §
829 OZ, dochádza vždy k zániku združenia a na majetkové vyporiadanie jeho účastníkov je treba
aplikovať ustanovenie § 841 OZ, nie ustanovenie § 839 OZ. Zánikom združenia nezaniká podielové
spoluvlastníctvo jeho účastníkov k veciam uvedeným v ustanoveniach § 833 a § 834 OZ. Nedohodnú
sa pri rozpustení združenia (zániku združenia) účastníci na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

(podielové spoluvlastníctvo vznikne podľa ustanovenia § 833 OZ k poskytnutím peniazom alebo iným
veciam určeným podľa druhu a podľa ustanovenia § 834 OZ i k majetku získanému pri výkone spoločnej
činnosti), môže sa ktorýkoľvek z nich domáhať zrušenia podielového spoluvlastníctva a uskutočnenia
vyporiadania na súde podľa ustanovenia § 142 OZ. Podľa ustanovenia § 833 a § 834 OZ vzniká
podielové spoluvlastníctvo ako k hodnotám vneseným do združenia, tak k majetku získanému činnosťou

združenia. Vlastnému vyporiadaniu však musí predchádzať zrušenie spoluvlastníctva účastníkov
združenia dohodou alebo rozhodnutím súdu.
S predmetným rozhodnutím sa súd stotožnil a mal za to, že vyporiadaniu majetku združenia musí
predchádzať zrušenie spoluvlastníctva účastníkov združenia v tomto prípade rozhodnutím súdu, keďže
k zrušeniu medzi stranami nedošlo dohodou. Podľa dodatku č. 1 k znaleckému posudku vypracovanému

súdnym znalcom Ing. JUDr. Čipákom tvorili ku dňu zániku združenia, t.j. 30.04.2006, majetok združenia
hmotný investičný majetok - vysokozdvižný vozík, zásoby tovaru, pohľadávky a peňažné prostriedky v
pokladni a na účtoch. Žalobca uviedol, že zásoby (tovar) boli v držbe žalovaného, žalovaný z tovaru
predával a všetok tovar je predaný, a preto spoluvlastníctvo k tovaru zaniklo a tento nemôže byť
predmetom vyporiadania. Žalobca ďalej uviedol, že aj peňažné prostriedky získané činnosťou združenia

použil v plnom rozsahu žalovaný, a teda k nim spoluvlastnícke právo oboch účastníkov združenia zaniklo
a zároveň tiež, že pohľadávky (rovnako ako záväzky) nemôžu byť predmetom spoluvlastníckeho práva,
a teda predmetom vyporiadania tak po zohľadnení uvedeného môže byť len hmotný majetok združenia
(vysokozdvižný vozík), pri ktorom nie je preukázané, či ešte existuje.

Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že predmetom vyporiadania nemôže byť vec, ku ktorej
spoluvlastnícke právo strán sporu zaniklo a tiež s poukazom na ustanovenie § 136 ods. 1 OZ ani
pohľadávky a záväzky. Nakoľko žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach nespochybnil existenciu
vysokozdvižného vozíka, ktorý sa má u neho nachádzať, pričom iba skonštatoval vzhľadom na odstupčasu jeho nulovú hodnotu, súd mal za to, že tento existuje, a teda je potrebné domáhať sa pred
samotným vyporiadaním zrušenia podielového spoluvlastníctva. Rovnako tak je potrebné domáhať sa
zrušenia spoluvlastníctva v prípade peňažných prostriedkov v pokladni, nachádzajúcich sa u žalobcu,

ohľadom ktorých žalobca ani netvrdil, že by ním boli spotrebované a ku ktorým by tak spoluvlastnícke
právo účastníkov združenia zaniklo a ohľadom peňažných prostriedkov na bankovom účte. Žalobca
v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o neexistencii, resp. zániku podielového
spoluvlastníctva k uvedeným aktívam zaniknutého združenia. Nakoľko ohľadom uvedeného majetku
nedošlo k zrušeniu spoluvlastníctva, v tejto časti nemožno vyhovieť žalobe na zaplatenie jednej polovice

z hodnoty hmotného investičného majetku v držbe žalovaného, t.j. 186,44 eur a polovice z hodnoty
prostriedkov na bankovom účte v sume 1.058,11 eur.

Žalobca požadoval od žalovaného zaplatiť hodnotu jednej polovice zásob tovaru, t.j. 64.783,50 eur,
ktorými podľa jeho vyjadrení disponuje žalovaný, pričom podľa žalobcu svedeckými výpoveďami v
konaniach vedených na tunajšom súde sp. zn. 38Cb/14/2010 a sp. zn. 38Cb/160/2009 žalovaný z tovaru

predával a má za to, že predal všetok tovar združenia NEKA. Čo sa týka existencie zásob tovaru, súd
mal z vyjadrení samotných strán sporu za to, že predmetný tovar už neexistuje, keď žalobca tvrdí, že
žalovaný všetok tovar predal a peňažné prostriedky získané spoločnou činnosťou združenia v plnom
rozsahu použil, pričom vzniknutý rozdiel je povinný žalovaný vyrovnať a žalovaný tvrdil, že časť tovaru
v spoluvlastníctve strán sporu zostala v priestoroch zaniknutého združenia, pričom v súčasnosti je už

nepredajný a bezcenný a vlastníkom predmetných priestorov je tretia osoba, a teda v tomto prípade nie
je možné vykonať zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníckeho práva účastníkov združenia, keďže toto
zaniklo. V tomto prípade by bola namieste žaloba o zaplatenie žalovanej čiastky (keďže tento majetok
bol ocenený na základe účtovných dokladov), ak by bolo preukázané, že tovar na sklade bol vo výlučnej
dispozícii žalovaného a tento všetok tovar predal, tak ako tvrdil žalobca. Uvedené však súd vykonaným

dokazovaním nemal preukázané. Naopak, z dokazovania vykonaného v konaniach vedených na
tunajšom súde pod sp. zn. 31Cb/56/2010, sp. zn. 38Cb/160/2010, sp. zn. 25Cb/79/2010, vychádzajúc
z rozsudkov v predmetných veciach súd zistil, že žalobca bol spoluvlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa
zásoby tovaru nachádzali a nebolo preukázané, že by sa tento od zániku zduženia snažil nehnuteľnosť
užívať, že by sa domáhal vstupu do nehnuteľnosti a akýmkoľvek spôsobom účasti na jej užívaní a

nakladaní s tovarom, pričom tvrdená nemožnosť vstupu do nehnuteľnosti, resp. skutočnosť, že by mu
žalovaný bránil, nebola žalobcom preukázaná. Predpokladom takéhoto nároku je dokázať, v akom
rozsahu došlo k rozpredaniu zásob tovaru žalovaným, žalobca však svoje tvrdenia nepodoprel žiadnymi
dôkazmi a v tomto smere ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz. Argumentácia žalobcu, že žalovaný
znáša nebezpečenstvo škody na veci taktiež s poukazom na vyššie uvedené neobstojí a to, že aj

žalobca bol spoluvlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa zásoby tovaru nachádzali, a teda znášal rovnaké
nebezpečenstvoškodynaveci,zodpovedázasvojupasivituato,žerokmidošlokznehodnoteniutovaru.
S poukazom na uvedené súd nemal za to, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi polovicu hodnoty
zásob vedenej v účtovnej dokumentácii zaniknutého združenia vo výške 129.567,42 eur, t.j. 64.783,50
eur.

Z vyjadrení strán sporu ako aj z výkazu o majetku a záväzkoch (č.l. 413 súdneho spisu) vyplýva,
že v čase zániku združenia predstavovala celková suma pohľadávok 63.946,39 eur, pričom žalovaný
prijal od dlžníkov zaniknutého združenia plnenie vo výške 43.389,33 eur, s tým, že pohľadávky v sume
20.557,06 eur neboli vymožené. Žalovaný je názoru, že žalobca nemá právo na podiel na vymoženej

pohľadávke, keďže táto nie je ziskom a zahŕňa v sebe aj náklady vynaložené na kúpu predaného tovaru,
na jeho uskladnenie, na mzdy, odvody, daňové povinnosti, DPH, platby za dane z príjmu, prevádzku
predajne a iné. Uvedená argumentácia žalovaného bez ďalšieho neobstojí, teda bez preukázania
vynaložených nákladov na jednotlivé položky, pričom na úhradu nákladov nebola zrejme použitá celá
suma pohľadávky. Čo sa pohľadávok týka, súd mal za to, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi podiel

o veľkosti 1 z hodnoty pohľadávok, t.j. 21.694,66 eur. V tejto súvislosti je však potrebné zohľadniť aj
záväzky zo spoločnej činnosti zaniknutého združenia, ktoré vznikli spoločníkom združenia, pričom zo
záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaní spoločne a nerozdielne. Záväzky z obchodného
styku zaúčtované vo výkaze majetku a záväzkov predstavovali ku dňu zániku združenia sumu v celkovej
výške 80.626,07 eur. Žalovaný argumentoval tým, že skutočná výška záväzkov je 143.903,84 eur, keď

okrem tých, ktoré sú uvedené v účtovnej dokumentácii združenia treba zohľadniť aj ďalšie záväzky voči
spoločnosti GAMA Myjava, s.r.o., DOMTECH s.r.o. a Technopoint Sanitrends s.r.o. Súd z listinných
dôkazov predložených žalobcom (č.l. 809, 811 a 989) súdneho spisu zistil, že sa jedná o daňové
doklady vystavené po zániku združenia, prípadne také, ktoré neboli zaevidované vo výkaze majetku azáväzkov, pričom tak ako bolo uvedené v bode 22. odôvodnenia rozsudku ich nemožno s poukazom
na predmetný článok Spoločenskej zmluvy do vyporiadania zahrnúť. Z vyjadrení strán sporu vyplýva,
že žalobca sa na úhrade záväzkov podieľal vo výške 23.573,56 eur (710.177,- Sk), pričom na úhradu

predmetnej sumy bol zaviazaný platobnými rozkazmi Okresného súdu Trnava sp. zn. 39Rob/63/2007 a
sp. zn. 17Ro/102/2007, žalobca zároveň nerozporoval úhradu zvyšnej časti dlžnej sumy žalovaným vo
výške 57.052,51 eur. Keďže strany sporu boli povinné uhradiť 1 záväzok zaniknutého združenia NEKA,
t.j. každý 40.313,05 eur, pričom žalobca uhradil, tak ako už bolo uvedené 23.573,56 eur, a žalovaný
57.052,51 eur, je zrejmé, že žalovaný uhradil viac o 16.739,46 eur a túto sumu je potrebné zahrnúť v

jeho prospech. Rozdiel medzi hodnotou na strane žalovaného a na strane žalobcu predstavuje sumu
4.955,20 eur (21.694,66 eur-16.739,46 eur) a k zaplateniu tejto sumy súd zaviazal žalovaného tak, ako
je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd s poukazom na bod 27. a 28. odôvodnenia
rozhodnutia žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, nakoľko súd

žalobe v časti o zaplatenie sumy 4.955,20 eur vyhovel a žalobu v časti 64.042,32 eur zamietol, priznal
žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 86 %, keď hrubý úspech žalovaného bol 93 % a hrubý
úspech žalobcu 7 %, a tým daný prevažný čistý úspech žalovaného v rozsahu 86 %, a teda žalovaný
má právo na náhradu účelne vynaložených trov práve v tomto rozsahu. O výške trov konania rozhodne
súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Uznesením súd č.k. 15Cb/52/2010-480 zo dňa 09.10.2012 bolo znalcovi JUDr. Ing. Miroslavovi Čipákovi
priznané znalečné vo výške 1.850,16 eur, ktoré bolo vo výške 1.650,16 eur poukázané zo štátnych
rozpočtových prostriedkov a uznesením súdu č.k. 15Cb/52/2010-1359 zo dňa 15.09.2022 bolo znalcovi
Ing. Miroslavovi Čipákovi priznané znalečné vo výške 596,64 eur, ktoré bolo poukázané zo štátnych

rozpočtových prostriedkov, čím v konaní vznikli trovy štátu, ktoré je potrebné nahradiť.
O nároku na náhradu trov konania štátu rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 2 CSP za použitia analogie legis v zmysle čl. 4 ods. 1 CSP, keď hrubý úspech žalobcu
bol 7 % a žalovaný bol úspešný v rozsahu 93 %. V takom rozsahu súd potom vo výrokoch IV. a V.
rozsudku rozhodol o nároku štátu na náhradu trov konania, keď priznal štátu voči žalobcovi nárok na

zaplatenie trov v rozsahu 93 % súdom priznaného znalečného a voči žalovanému nárok na zaplatenie
trov v rozsahu 7 % súdom priznaného znalečného. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
štátu pritom súd aplikoval rovnaké východiská ako pri rozhodovaní o náhrade trov konania strán sporu,
uvedené vyššie, t.j. pomer ich úspechu a neúspechu.

2. Žalobca v zákonnej lehote proti výrokom č. II., č. III. a č. IV. rozsudku podal odvolanie s poukazom na
§ 355 ods. 1 CSP, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j. súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Súd nesprávne dospel k zisteniu, že existovala reálna možnosť užívania nehnuteľností oboma
spoluvlastníkmi, pričom si údajne žalobca mal a mohol vykonávať práva a povinnosti spoluvlastníka

nehnuteľnosti, v ktorej bol tovar uskladnený. V konaní pred súdom nebolo nikde preukázané, ako si
žalobca nemal plniť svoje vlastnícke povinnosti, nakoľko žiaden právny predpis vlastníkovi neukladá
povinnosť svoju nehnuteľnosť udržiavať, opravovať a užívať. Taktiež žalobca uvádzal, že nie je
presne definované, ktorú časť predmetnej nehnuteľnosti je ktorý spoluvlastník oprávnený užívať, takže
žalobca mal za to, že nemožno vyvodiť záver o reálnej možnosti spoločného užívania objektu oboma

spoluvlastníkmi, keď takáto možnosť v konaní nebola tvrdená ani preukázaná. Naopak, obaja účastníci
konania tvrdili, že nehnuteľnosť mal užívať iba žalovaný, preto nie je zrejmé, z čoho súd derivoval reálnu
možnosť spoločného užívania, vzhľadom na nevykonanie dôkazu ohliadkou predmetnej nehnuteľnosti.
Súd nesprávne interpretoval skutkový stav aj konštatovaním o tom, že „Argumentácia žalobcu,
že žalovaný znáša nebezpečenstvo škody na veci taktiež... ...neobstojí a to, že aj žalobca

bol spoluvlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa zásoby tovaru nachádzali a teda znáša rovnaké
nebezpečenstvo škody na veci, zodpovedá zas svoju pasivitu a to, že rokmi došlo k znehodnoteniu
tovaru“. Vzhľadom na skutočnosť, že sám žalovaný považoval nehnuteľnosti za súčasť majetku
zaniknutého združenia NEKA a vzhľadom na prebiehajúce rokovania o mimosúdnom vyporiadaní
majetku Združenia NEKA v rokoch 2006-2009, žalovaný sa fakticky zmocnil kontroly nad

nehnuteľnosťami
(v ktorých bol tovar uskladnený) v plnom rozsahu, a až v januári 2009 vydal žalobcovi kľúče, a aj to
iba od vstupnej brány, čo žalovaný v predmetnom konaní preukázal. Od stavieb, v ktorých sa mal tovar
nachádzať, žalobca kľúče nikdy nemal a tieto ani nemohol užívať, keďže tieto sklady žalobca zamykal,čo potvrdil svojou výpoveďou aj svedok B. P. v konaní č. 38Cb/160/2009. Žalobca tak nemal reálnu
možnosť užívať nehnuteľnosť, v ktorej bol tovar uskladnený, nemal možnosť s tovarom manipulovať a
ani zabrániť hroziacej škode na tovare.

V konaní žalobca tvrdil, že tovar užíval a nakladal s ním žalovaný, pričom predmetný tovar v hodnote
129.567,42 eur predal žalovaný bez vedomia a súhlasu žalobcu, z čoho vyplýva nárok žalobcu na
polovicu ceny tovaru vo výške 64.783,50 eur. Žalovaný v konaní tvrdil, že predal iba časť tovaru
v spoluvlastníctve strán sporu a časť tovaru v spoluvlastníctve strán sporu zostala v priestoroch
nehnuteľnosti, pričom v súčasnosti je už bezcenný a nepredajný a vlastníkom nehnuteľnosti je tretia

osoba. Keďže v konaní takto stáli proti sebe 2 protichodné tvrdenia k rozhodnej skutočnosti, bolo
potrebné ich preukazovať, pričom súd neuvádza, na základe akého vykonaného dôkazu dospel k vyššie
uvedenému záveru, preto v tejto časti považuje žalobca predmetný rozsudok za nepreskúmateľný.
Žalobca mal preto za to, že táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná a skutkové zistenie súdu prvého
stupňa je v tejto časti mylné a nemožno naň prihliadať.
Súd v rozsudku (konkrétne v bodoch 34. a 35. odôvodnenia) tiež vec sčasti nesprávne právne posúdil:

a) majetok získaný pri výkone spoločnej podnikateľskej činnosti zaniknutého združenia NEKA, spolu s
vkladom oboch účastníkov do Združenia NEKA (§ 833 OZ) bol podnikom (§ 5 Obchodného zákonníka),
ktorý je majetkom sui generis. Žalobca aj žalovaný tak boli spoluvlastníkmi celého podniku Združenia
NEKA, tzn. hmotných zložiek spoločného podnikania (zachytené v účtovnej dokumentácii Združenia

NEKA), osobných zložiek spoločného podnikania (personálne kapacity vrátane zamestnancov, napr.
p. W. alebo p. P., ktorí vypovedali napr. v konaní č. 38Cb/160/2009, kde je tento ich status výslovne
uvedený, pričom je tamtiež uvedené, že po 2006 boli zamestnancami žalobcu!) aj nehmotných zložiek
spoločného podnikania (napr., hoci nielen, spoločné označenie NE-KA, resp. NEKA vzniknuté ako
skratka prvých dvoch začiatočných písmen priezvisk žalobcu a žalovaného);

b) v konaní vyšlo najavo, že už dňa 02.05.2006 žalovaný prebral držbu celého podniku (čo vyplýva
najmä z oznámenia žalovaného daňovému úradu zo dňa 03.05.2006, ktoré je súčasťou súdneho spisu,
ale aj z iných podkladov založených v súdnom spise, najmä dokladov k tovaru), vrátane zmocnenia
sa spoločného označenia (čo vyplýva z výpisu žalovaného zo živnostenského registra, kde je už
dňa 09.05.2006 zmenené označenie žalovaného tak, že žalovaný začal používať spoločné označenie

Združenia NEKA ako dodatok svojho obchodného mena), čiže všetkých zložiek spoločného podniku
Združenia NEKA, a to napriek tomu, že celý podnik bol aj po dni 30.04.2006 v spoluvlastníctve oboch
(po danom dni bývalých) spoločníkov Združenia NEKA (keďže zánik Združenia NEKA neznamená zánik
spoluvlastníctva k podniku), ktoré spoluvlastníctvo celého podniku potvrdil aj PZ žalovaného na súdnom
pojednávaní v novembri 2011;

c) v dôsledku toho, že žalovaný prebral do držby podnik Združenia NEKA ako celok, prebral aj celý
súbor hnuteľných vecí, ako boli zásoby tovaru, drobný hmotný majetok, bankový účet vymedzený ako
bankový účet Združenia NEKA, príjmy z pohľadávok a pod. Žalovaný predával zásoby tovaru na svoj
účet, podnikajúc aj s aktívami prebratého podniku až do dňa 31.05.2012, kedy ukončil podnikateľskú
činnosť, resp. túto po ňom prevzali deti žalovaného. Žalovaný neprebral do držby len tú časť podniku

Združenia NEKA, ktorá v čase zániku Združenia NEKA bola v držbe žalobcu, najmä pokladňu, avšak
žiadne zo zásob tovaru, tieto boli plné v držbe žalovaného;
d) žalovaný predával zásoby tovaru zachytené v účtovníctve Združenia NEKA už počas prvých stretnutí
žalobcu a žalovaného ohľadom vyporiadania Združenia NEKA (čo vyplýva aj z obsahu podkladov k
znaleckému posudku Ing. Hruškovej vrátane jeho dodatku, ako aj z výpovede svedkov p. W. a p. P.), a

to napriek tomu, že ako polovičný podielový spoluvlastník podniku nemal dostatok oprávnení nakladať
so spoločným majetkom Združenia NEKA (§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Napriek tomu však
podielovéspoluvlastníctvokzásobám tovaruzaniklopredajomtovaru,atopodľaust.§446Obchodného
zákonníka predajom tovaru v bežnom obchodnom styku;
e) v konaní vyšlo najavo, že zásoby tovaru, nachádzajúce sa v účtovnej dokumentácii Združenia NEKA,

sa aktuálne nenachádzajú v mieste ich skladovania v čase zániku Združenia NEKA, tzn. žalovaný z
nich musel predávať (žalobca ich nepredával, ani neboli odcudzené). Tento predaj však realizoval bez
akejkoľvek dohody so žalobcom ako spoluvlastníkom predávaného tovaru, čiže bez oprávnenia podľa
§ 139 ods. 2 OZ;
f) žalovaný tak nakladal prakticky s celým podnikom Združenia NEKA, a to bez toho, aby bol oprávnený

zastupovať aj žalobcu. Preto pokiaľ sa žalovaný bránil v konaní argumentáciou, podľa ktorej žalobcu
„vyzýval k užívaniu tovaru“ alebo „vyzýval k užívaniu nehnuteľnosti v polovičnej časti“ napriek tomu, že
žalovaný z tovaru reálne predával, resp. napriek tomu, že žalovaný reálne kontroloval ním svojvoľne bez
dohody vybranú časť nehnuteľnosti - predajňu tovaru, táto obrana žalobcu neobstojí, pretože žalovanýnebol oprávnený s tovarom ani nehnuteľnosťou (táto nebola v majetku Združenia NEKA, pretože bola
nadobudnutá stranami až po jeho zániku v decembri 2006) sám nakladať;
g) prvoinštančný súd tak pri preukazovaní dôvodnosti žaloby v časti finančného vyrovnania za tovar

pochybil, keď na jednej strane tvrdí, že „V tomto prípade by bola na mieste žaloba o zaplatenie žalovanej
čiastky (keďže tento majetok bol ocenený na základe účtovných dokladov), ak by bolo preukázané,
že tovar na sklade bol vo výlučnej dispozícii žalovaného a tento všetok tovar predal tak, ako tvrdí
žalobca.“ (čo presne zodpovedá rozhodným skutkovým tvrdeniam žalobcu), ale na strane druhej tvrdí,
že „uvedené však súd vykonaným dokazovaním nemá preukázané“, argumentujúc ďalej tým, že žalobca

vraj nemal vyvinúť dostatočnú aktivitu za účelom užívania nehnuteľnosti, v ktorej sa tovar nachádzal,
resp. za účelom samotného nakladania s tovarom, ktoré argumenty sú však pre právne posúdenie tejto
časti žaloby irelevantné. Prvoinštančný súd tak prakticky neuviedol, hoci ako je vyššie uvedené, v konaní
vyšlo najavo, že žalovaný prevzal kontrolu (držbu) takmer celého podniku Združenia NEKA vrátane
dispozície práve s tovarom zachyteným v účtovníctve Združenia NEKA, na základe čoho identifikované
tvrdenia žalobcu nemá za preukázané, keď uvádza len irelevantné argumenty.

Pokiaľ žalovaný neoprávnene výlučne nakladal s tovarom, patrila žalobcovi náhrada za takéto
neoprávnené nakladanie v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, keďže nemohol ovplyvniť činnosť
žalovaného.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žiada, aby odvolací súd rozsudok zo dňa 14.09.2022
zmenil nasledovne:

„1. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 68.997,52 eur, a to do 3 dní od dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.
2. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, a to
do 3 dní od dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“;
eventuálne žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Proti výrokom I., III., IV. a V. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaný z dôvodov:
a)§365ods.1písm.d)CSP-konaniemáinúvadu,ktorámohlamat'zanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci,
b) § 365 ods. 1 písm. f) CSP - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
c) § 365 ods. 1 písm. h) CSP - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia časti veci.
Uviedol, že účastníci konania spoločne podnikali na základe samostatných živnostenských oprávnení
v združení fyzických osôb pod názvom NE-KA, a to na základe Spoločenskej zmluvy o združení

podnikateľov od 9.1.1993 do 30.4.2006, kedy došlo dohodou aj k faktickému zániku združenia.
Pôvodným miestom ich spoločného podnikania bola obchodná prevádzka na ulici F. XX Q. S., kde
mali zriadenú predajňu s inštalačným tovarom, ktorá sa nachádzala v historickej časti mesta Trnava,
v ktorej bol problém s parkovaním vozidiel odberateľov materiálu. Z uvedených dôvodov sa spoločníci
združenia rozhodli pre zmenu miesta podnikania, a to na adresu F. O. X Q. S., kam sa premiestnili v

roku 2005 a vplyvom iných okolností, a to rozdielnych prístupov spoločníkov k spoločnému podnikaniu
dospeli k dohode ukončiť' činnosť združenia ku dňu 30.4.2006. Pôvodný zámer vyporiadať majetok
združenia dohodou skončil neúspešne a rovnako aj pokusy o mimosúdne vyporiadanie v rokoch 2006
až 2010, vrátane vyhotoveného Znaleckého posudku č. 10/2010 znalkyňou Ing. Jarmilou Hruškovou zo
dňa 20.1l.2010, na ktorej výbere sa dohodli obaja účastníci konania, z ktorých práve žalobca výsledky

znaleckého posudku neakceptoval. Z uvedeného dôvodu bol súdom pribratý do konania súdom znalec
JUDr. Ing. Miroslav Čipák, ktorý vyhotovil Znalecký posudok č. 6/2012 v roku 2012 a v roku 2015
Dodatok č. 04/2015, keď' súd nakoniec nerozhodol podľa záverov znalca pri určení hodnoty majetku a
záväzkov združenia, vychádzajúc zo stavu uvedeného v účtovnej dokumentácii vypracovanej ku dňu
zániku združenia, t.j. 30.4.2006 vo výške mínus 1.038.513 Sk (mínus 34.472,31 eur).

Žalovaný sa nestotožnil so záverom rozhodnutia súdu vo výroku I., že žalovaný je povinný zaplatiť'
žalobcovi sumu vo výške 4.955,20 eur, ku ktorej sa dopracoval nesprávnym rozhodnutím rozdeliť
pohľadávky vo výške 43.389,33 eur (zo sumy 63.946,39 eur) na polovicu každému účastníkovi
zaniknutého združenia, a to po 21.694,66 eur. Trval na tvrdení, že uhradená pohľadávka nie je ziskom,
ale obnáša v sebe aj už vynaložené náklady pred jej vymožením. V danom prípade sa žalobca po zániku

združenia k 30.4.2006 o osud pohľadávok absolútne nezaujímal a ich výšku vymoženia sa dozvedel až
v roku 2009 práve od žalovaného. Žalobca sa na vymožení pohľadávok nepodieľal žiadnym spôsobom,
teda ani jedným eurom. Z uvedeného dôvodu je preto nesprávne rozhodnutie súdu o rozdelení sumy
vymožených pohľadávok vo výške 43.389,33 eur na polovicu, t.j. 21.694,66 eur, od ktorej bola v závererozhodovania súdu odpočítaná suma 16.739,46 eur v prospech žalovaného, ako jeho preplatok na
úhrade polovice záväzkov, ktorú mal uhradiť' žalobca. Keďže súd dôvodil tým, že žalovaný nepreukázal
vynaloženénákladynajednotlivépoložkypohľadávok,potomanirozdelenievymoženýchpohľadávokna

polovicu nemohlo obstáť. Keď' sa však podľa názoru súdu nedá preukázať iná výška nároku žalovaného,
je možné prijať' záver, že suma 21.694,66 eur je dôvodná pre rozhodnutie o nároku žalobcu, preto
poukázal na výšku záväzkov uznaných súdom a sumu, na ktorej sa podieľal žalobca na úhradách
záväzkov.
Súd pri stanovení výšky záväzkov z obchodného styku ku dňu zániku združenia, t.j. k 30.4.2006,

vychádzal z výkazu majetku a záväzkov, ktoré predstavovali výšku 80.626,07 eur a nezohľadnil
argumentáciu žalovaného, že skutočná výška záväzkov je 143.903,84 eur, a to voči spoločnosti GAMA
Myjava, s.r.o. 1.780.519 Sk (59.102,40 eur), Donatech, s.r.o. 122.374,- Sk (4.062,07 eur - faktúra
z 19.12.2005), Technopoint Sanitrends, s.r.o. 3.383,- Sk (112,29 eur). Poukazuje na skutočnosť, že
vo výkaze majetku a záväzkov združenia je uvedená suma 80.626,07 eur označená ako záväzky,
ktoré však príloha č. 15 Znaleckého posudku č. 6/2012 JUDr. Ing. Miroslava Čipáka definuje ako

„záväzky z obchodného styku”. Príloha č. 16 uvedeného znaleckého posudku uvádza: „faktúry týkajúce
sa obdobia od do 30.4.2006 nezachytené v účtovníctve a ich stav k 30.9.2010, teda ide o ďalšie
záväzky z obchodného, ale aj neobchodného styku v sume 92.386,14 eur, z ktorých k 30.9.2010 bolo
uhradených 65.081,58 eur žalovaným. Súd sa s uvedenou skutočnosťou vôbec nezaoberal rovnako
ako už predloženými písomnými dôkazmi zo dňa 2.2.2018 a tvrdeniami žalovaného na pojednávaní dňa

8.7.2022.
Stotožnil sa s tým, že vystavené faktúry na tovar dodaný na komisiu z 30.5. a 15.6.2006 sú iba daňovými
dokladmi, ale faktom ostáva, že za tovar predaný v období 10/2005 až k 30.4.2006 zaplatené do zániku
združenia nebolo, čo mal súd preukázané jednak znaleckým posudkom znalkyne Ing. Jarmily Hruškovej
a jednak jej výsluchom na pojednávaní. Z uvedeného dôvodu výšku predaného a nezaplateného

tovaru treba považovať za záväzok účastníkov konania, a tak suma 833.910,- Sk (29.340,44 eur) sa
stala záväzkom účastníkov združenia voči komitentovi. Z uvedeného dôvodu preto zastával názor, že
súd nepostupoval správne, pokiaľ pri vyčíslovaní jednotlivých nárokov tieto záväzky nezohľadnil, hoci
záväzky združenia v sume 2.428,94 Sk (80.626,07 eur) - suma, s ktorou pri výpočte operoval súd, mala
byť v skutočnosti vyššia o 883.910,32 Sk (29.340,44 eur), t.j. súd mal vychádzať z výšky záväzkov

109.966,51 eur, na ktorých sa mali účastníci združenia podieľať každý v 1/2, t.j. vo výške 54.983,25 eur.
Opäťpoukázalnato,že účastnícizdruženianevyhotoviliriadnuazákonompredpísanúúčtovnúzávierku
vzmyslezákonaoúčtovníctve.Jednalosalenovyčísleniezákladnýchskupínhodnôtmajetkuaosobitne
nedôsledné dopracovanie záväzkov, ktoré prišli po 30.4.2006, ale z pohľadu obdobia vzniku záväzku
patrili do obdobia existencie združenia. Poukázal na skutočnosť', že táto listina (vyčíslenie majetku a

záväzkov), nebola ani podpísaná účastníkmi združenia. Z uvedených dôvodov považoval postup súdu,
ktorý svoje rozhodnutie opieral o takýto nekvalifikovaný dokument a považoval ho za účtovnú závierku
v zmysle čl. 6 spoločenskej zmluvy, za nesprávny.
V čl. 11 strana 15 v rozsudku súd uviedol, že žalobca bol súdom zaviazaný na zaplatenie dvoch
solidárnych záväzkov v sume 23.573,56 eur, z ktorej si žalobca uplatnil voči žalovanému regresný nárok,

ale súd uvedenú skutočnosť žiadnym spôsobom nezohľadnil pri záverečnom rozhodovaní o nároku
žalobcu. Okresným súdom Trnava bol vydaný platobný rozkaz č.k. 39Rob/63/2007 na 324.333,50 Sk
(10.765,89 eur). Polovicu 5.382,94 eur žalobca spolu s príslušenstvom, t.j. sumu 7.714,49 eur postúpil
na obchodnú spoločnosť MILS, s. r. o., ktorú si v konaní sp. zn. 38Cb/14/2010 uplatnila voči žalovanému,
ktorý žalovanú sumu uhradil postupníkovi dňa 20.7.2011 úhradou vo výške 9.083,- eur (vrátane trov

konania a trov právneho zastúpenia v konaní). Ďalej Okresný súd Trnava vydal platobný rozkaz č.k.
17Ro/102/2007 na sumu 385.843,50 Sk (12.807,65 eur) z toho 1/2 predstavuje sumu 6.403,82 eur, ktorú
žalobca postúpil ako pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť MILS, s.r.o. Uvedená spoločnosť ako
postupník vyzvala žalovaného na úhradu sumy 10.764,08 eur (6.403,82 eur spolu s príslušenstvom),
v dôsledku čoho žalovaný voči postupníkovi uplatnil započítanie vzájomných pohľadávok dňa 29.4.

2010 na základe ust. S 529 OZ v sume 10.727,80 eur, a to na základe regresného nároku žalovaného
voči žalobcovi titulom nároku na povinnosti žalobcu platiť spoločný úver prevzatej na kúpu spoločnej
nehnuteľnosti F. O. X Q. S. za obdobie máj 2007/január 2008. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa na
úhradách spoločných záväzkov podieľal sumou 11.786,76 eur a nie sumou 23.579,56 eur.
Súdsatiežnezaoberalvyčíslenýmiostatnýmizáväzkamizneobchodnéhostykukudňuzánikuzdruženia

zo strany žalovaného na pojednávaní dňa 8.7.2022, ktoré boli vo výške 23.060,95 eur, z ktorých na
žalobcu pripadalo 11.530,48 eur a ďalšia suma vo výške 4.284,93 eur, t.j. spolu 15.815,41 eur, ktoré
za žalobcu uhradil žalovaný. Písomné doklady preukazujúce dôvodnosť nároku voči žalobcovi predložilsúdu na pojednávaní dňa 2.2.2018. S ohľadom na uvedené navrhuje súdu, aby rozhodol na základe
uvedených alternatív:
Alt. 1 - zmena pri sume, ktorou sa žalobca podieľal na úhrade záväzkov

Vymožené pohľadávky 43.389,33 eur
Podiel žalobcu 21.694,66 eur
záväzky 80.626,07 eur
Podiel žalobcu 40.313,03 eur
Žalobca sa podieľal sumou 11.786,76 eur

Žalovaný sa podieľal sumou 68.839,31 eur
Žalovaný uhradil viac o 28.526,27 eur. Rozdiel medzi hodnotou na strane žalovaného a na strane
žalobcu predstavuje sumu mínus 6.831,61 eur, t.j. na usporiadanie majetku združenia by mal žalobca
ešte zaplatiť žalovanému sumu vo výške 6.831,61 eur.
Alt. 2 - zmena vo výške záväzkov
Vymožené pohľadávky 43.389,33 eur

Podiel žalobcu 21.694,66 eur
záväzky 143.903,84 eur
Podiel žalobcu 71.951,92 eur
Žalobca sa podieľal sumou 11.786,76 eur
Žalovaný sa podieľal sumou 132.117,08 eur

Žalovanýuhradilviac060.165,15eur.Rozdielmedzihodnotounastranežalovanéhoanastranežalobcu
predstavuje sumu mínus 48.378,39 eur, t.j. na usporiadanie majetku združenia by mal žalobca ešte
zaplatiť žalovanému sumu vo výške 48.378,39 eur.
Alt. 3 - zmena vo výške záväzkov - bez záväzkov z neobchodného styku
Vymožené pohľadávky 43.389,33 eur

Podiel žalobcu 21.694,66 eur
záväzky 109.966,51 eur
Podiel žalobcu 54.983,25 eur
Žalobca sa podieľal sumou 11.786,76 eur
Žalovaný sa podieľal sumou 98.179,75 eur

Žalovanýuhradilviaco43.196,49eur.Rozdielmedzihodnotounastranežalovanéhoanastranežalobcu
predstavuje sumu mínus 21.501,80 eur, t.j. na usporiadanie majetku združenia by mal žalobca ešte
zaplatiť žalovanému sumu vo výške 21.501,80 eur.
Vo všetkých troch alternatívach bola zachovaná konštantná suma z pohľadávok na žalobcu 21.694,66
eur.

Pri alt. 1 bol výpočet vykonaný s reálnou sumou podielu žalobcu na úhradách záväzkov s prepadom
žalobcu do mínusu - 6.831,61 eur.
Pri alt. 2 pri zmene záväzkov na ich skutočnú hodnotu 143.903,84 eur, s reálnou sumou podielu žalobcu
na úhradách záväzkov vo výške 11.786,76 eur, je prepad žalobcu do mínusu - 48.378,39 eur.
Pri alt. 3 pri zmene záväzkov sumy 80.626,06 eur o sumu predaného tovaru z komisie za trvania

združenia 0 29.340,44 eur na 109.966,51 eur, s reálnou sumou podielu žalobcu na úhradách záväzkov
vo výške 11.786,76 eur, je prepad žalobcu do mínusu - 21.501,80 eur.
Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom, keď neprihliadal
k dôkazom predloženým žalovaným, ani k dvom znaleckým posudkom vyhotoveným znalcami Ing.
Jarmilou Hruškovou a JUDr. Ing. Miroslavom Čipákom, ktorí sa zhodne dopracovali k iným hodnotám

záväzkov patriacich do obdobia k 30.4.2006 (t.j. ku dňu zániku spoločného podnikania) ako súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia. V uvedených znaleckých posudkoch je stav záväzkov špecifikovaný na
záväzky z obchodného styku a záväzky z neobchodného styku.
Ďalej súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia časti veci tak, že túto neposúdil v
súlade so Spoločenskou zmluvou o združení podnikateľov z 9.01.1993 podľa čl. 3, keď pokiaľ už chcel

prekročiť žalobný návrh, mal postupovať vzájomným vyporiadaním nákladov, zisku, resp. straty ku dňu
zániku spoločného podnikania.
Napriek tomu, že súd sa nezaoberal otázkou vykázaného zisku, či straty ku dňu zániku združenia,
je nepochybné, že k uvedenému dňu bolo spoločné podnikanie v hlbokej strate, pretože ak by bol
dosahovaný zisk, nedošlo by s najväčšou pravdepodobnosťou k zániku združenia.

Za podstatné považoval to, že súd sa časťou spoločenskej zmluvy, a to čl. 3 - náklady, strata, zisk,
nezaoberal a svoje rozhodovanie oprel výlučne o čl. 6 tejto zmluvy, a to že vo všetkých prípadoch
sa majetkové vyporiadanie medzi spoločníkmi vykoná podľa majetkového stavu zisteného účtovnou
závierkou ku dňu zániku spoločnosti - pričom však táto vyhotovená riadne nebola. Zastával názor, žeaj za situácie upravenej čl. 6 spoločenskej zmluvy, majú účastníci združenia nároky vyplývajúce z čl. 3
spoločenskej zmluvy (právo podieľať sa na zisku, povinnosť podieľať sa na strate a možnosť vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo k spoločne nadobudnutým veciam postupom podľa ust. 142 OZ).

Žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa existencie akéhokoľvek deliteľného zisku, ktorý by mal
existovať ku dňu zániku združenia, pokiaľ by teda mal byt' žalovaný zaviazaný k úhrade akejkoľvek sumy
žalobcovi. Súd svojím rozhodnutím prekročil rámec žaloby bez toho, aby žalobca v konaní preukázal
existenciu v žalobe uplatnených nárokov alebo ich výšku.
Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil nasledovne: Žaloba sa v

celom rozsahu zamieta. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %. Štát
má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov štátu.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa v zásade stotožnil s odôvodnením a spôsobom
rozhodnutia prvostupňovým súdom. S výnimkou uloženia povinnosti vo výroku I. rozsudku, žalovanému
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.495,20 eur a tým aj proti výroku III., IV. a V. rozsudku.

K uloženiu povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi súd dospel nesprávnym vyhodnotením výšky
podielu žalobcu na úhradách záväzkov 23.573,56 a nie polovicou, t.j. 11.786,78 eur. Súdu bolo
preukázané to, že žalobca sa po zániku združenia, t.j. po 30.4.2006 žiadnym spôsobom nedomáhal

vstupu do priestorov, na ktorých bol podielovým spoluvlastníkom a tým aj o tam uložené zásoby tovaru,
ktorý nebol zaplatený, a teda nebol ani majetkom účastníkov združenia. Hodnota tovaru 129.567,42 eur,
výška záväzkov 143.902,84 eur, pozostávajúca zo súm 80.626,07 eur, stav zachytený v účtovníctve
k 30.4.2006, do ktorého patrila suma 63.276,77 eur - Komisia Gama Myjava, 4.962,07 eur Domtech,
s.r.o., a 112,30 eur Technopoint Sanitrends, s.r.o. Po neúspešných rokovaniach súvisiacich s ukončením

činnosti združenia NE-KA
k 30.4.2006, ktoré boli realizované krátko po 30.4.2006, sa žalobca prvýkrát dostavil na ním opustenú
prevádzku až v roku 2010, teda až v čase, keď nebol podľa vtedajšieho nesprávneho zápisu na
príslušnom LV podielovým spoluvlastníkom na nehnuteľnostiach, keďže tieto sa pokúsil neúčinným,
resp. neplatným právnym úkonom previesť na obchodnú spoločnosť svojho syna, MILS, s.r.o., IČO: 36

743 275, Hospodárska 55, Trnava (d'alej len „MILS, s.r.o.). Po 30.4.2006 sa žalobca žiadnym spôsobom
nedomáhal vstupu do bývalej spoločnej prevádzky, hoci vstup do priestorov prevádzky bol voľne
prístupnývpracovnýchdňochod7:00do17:00hod.avsobotuod7:00hod.do12:00hod.Nezaujímalsa
o stav svojho podielu na nehnuteľnostiach, o stav tovarových zásob, pohľadávok a hlavne ani záväzkov,
ktoré účastníkom vznikli za obdobie ich spoločnej činnosti. Preto žalobca v konaní nemal ani žiadne

dôkazy o tom, že mu bolo bránené v užívaní spoločnej nehnuteľnosti. Súd preto správne uzavrel, že
nemal za preukázané, že by sa žalobca pokúšal spoločnú nehnuteľnosť užívať. Zdôraznil, že celý obsah
zdôvodnenia v čl. 35 vychádza z preukázaných skutočností obsiahnutých nielen v súdom uvedených
konaniach, ale aj v rade ďalších súdnych konaní, v ktorých bol preukazovaný prístup žalobcu nielen k
užívaniu nehnuteľností, ale aj takých, v ktorých sa žalovaný musel domáhať' regresnými žalobami úhrad

za v celosti zaplatené splátky spoločne prevzatého úveru na kúpu spoločných nehnuteľností.
K30.4.2006malsícetovarevidovanývskladovýchzásobáchúčastníkovzdruženiahodnotu129.567,42
eur, avšak tento tovar nebol majetkom účastníkov združenia, keďže nebol k 30.4.2006 uhradený a
na základe výhrady vlastníctva dodávateľov sa tento tovar stal vlastníctvom kupujúceho až po úhrade
kúpnej ceny. Ako bolo v konaní preukázané, väčšinu záväzkov po zániku združenia uhradil žalovaný,

ktorý za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov na ich úhradu musel predať vlastný 4-izbový
byt a tiež za týmto účelom prevzal pôžičky od tretích osôb. Na úhrade všetkých záväzkov združenia sa
žalobca podieľal len sumou 11.586,78 eur (na základe právoplatných súdnych rozhodnutí síce žalobca
zaplatil sumu 23.573,56 eur; ale polovicu následne titulom regresného nároku uhradil žalovaný).
V skutočnosti záväzky aj za tovar už predaný do zániku združenia, ale neuhradený, boli vo výške

143.902,84 eur. K tovaru, ktorý bol síce evidovaný v skladových zásobách zaniknutého združenia NE-
KA, ale nebol uhradený dodávateľom do 30.4.2006 a bol až po zániku združenia NE-KA zaplatený
žalovaným, vzniklo výlučné vlastnícke právo k tovaru žalovanému. S týmto tovarom mohol žalovaný
voľne disponovať, a to vrátane jeho predaja. Pre doplnenie uviedol, že podielové spoluvlastníctvo
účastníkov združenia k tovaru mohlo vzniknúť výlučne na základe čl. 3 Zmluvy o združení, keďže na

základe zmluvy o združení nevzniká samostatný subjekt s vlastnou právnou subjektivitou, vystupujú
v právnych vzťahoch účastníci združenia samostatne, pod vlastným IČO-m a fakticky na vlastný
účet. Až momentom, keď sa stane vec vlastníctvom niektorého z účastníkov združenia, môže nastať
situácia, že k predmetu tohto vlastníctva na základe príslušného ustanovenia zmluvy o združenívznikne podielové spoluvlastníctvo účastníkov. Pokiaľ teda objednávateľom tovarových zásob bol G.
O., a k zaplateniu kúpnej ceny za tovar jeho dodávateľom došlo až po zániku zmluvy o združení,
jej ustanovenia nebolo možné na tento tovar aplikovať a preto tento tovar nemohol pripadnúť do

podielového spoluvlastníctva účastníkov zaniknutého združenia (pre chýbajúci právny titul), a teda
nemôže byt' predmetom vzájomného vyporiadania či už podľa čl. 6 Zmluvy o združení, alebo „per
analogiam 841 OZ ...de lege lata”, ale stal sa výlučným vlastníctvom objednávatelia, t.j. žalovaného.
Časť evidovaných tovarových zásob sa navyše ani nepodarilo predať, bol uskladnený v priestoroch
nehnuteľností a po roku 2014, kedy sa časť spoločných nehnuteľností podujal užívať vtedajší domnelý

vlastník (MILS, s.r.o.), bol to práve syn žalobcu, ktorý tento nepredaný tovar zlikvidoval.
Ďalej uviedol, že účastníci združenia NESKA právne nikdy nepracovali v režime podniku. Každý z
účastníkov združenia vykonával získal živnostenské oprávnenie v odlišnom čase, pričom žalobca až vo
februári 1993 (združenie bolo založené zmluvou zo dňa 9.1.1993), podnikateľskú činnosť vykonávali
pod vlastným IČO-m, pod vlastným názvom (P. A. pod názvom Miloslav Nekanovič, IČO: 33 550
107 a G. O. po názvom Ivan Kabaňa (do 9.5.2006), IČO: 30 051 321) a podávali vlastné daňové

priznania. Účtovná dokumentácia bola vedená v účtovníctve žalovaného, všetci zamestnanci boli do
30.4.2006 zamestnancami žalovaného, ktorý bol aj platcom DPH. Majiteľom účtu, na ktorý sa uhrádzali
príjmy a z ktorého odchádzali výdavky, bol žalovaný. Faktúry od dodávateľov tovaru, médií, služieb a
i. boli adresované na označenie NE-KA, či mená jednotlivých účastníkov združenia, ale vždy na IČO
žalovaného. Žalovaný po 30.4.2006 vykonával podnikateľskú činnosť samostatne so súhlasom žalobcu,

pričom túto skutočnosť aj oznámili príslušnému daňovému úradu. Obchodné meno Ivan Kabaňa-NEKA-
začal používať dňa 10.5 2006 (ako vyplýva z úplného výpisu zo živnostenského registra).
V konaní vôbec nevyšlo najavo, že žalovaný už dňa 2.5.2006 prebral držbu celého podniku, takéto niečo
žalobca počas celého konania netvrdil ani nepreukazoval, a preto sa súd takýmto tvrdením ani nemohol
zaoberať - preto takýto stav nemohol byt' ani súdom potvrdený.

Faktom ostáva, že žalovaný dňom 1.5.2006 začal podnikať samostatne bez toho, aby prijal do svojich
aktív a pasív všetko to čo zostalo zo spoločného podnikania do 30.4.2006. Ak aj uhrádzal záväzky
vzniknuté do 30.4.2006, vymáhal pohľadávky
k 30.4.2006, nie je možné uvedené považovať za prevzatie držby podniku, ale len za splnenie povinností
vzniknutýchvminulosti,keďžesajednaloosolidárnezáväzkyobochúčastníkovzdruženiapodnikajúcich

na základe samostatných živnostenských oprávnení, pričom tieto záväzky zánikom združenia nezanikli
a bolo potrené ich splniť - čo žalobca po zániku združenia celkom ignoroval.

Uviedol, že žalovaný sa nemohol zmocniť zamestnancov „podniku”, keďže združenie pre absenciu
vlastnej právnej subjektivity zamestnancov žiadnych nemalo a navyše po zániku zmluvy o združení

prestal následne so žalovaným spolupracovať nielen žalobca, ale pracovný pomer u žalovaného
ukončila aj žalobcova dcéra W. A. (k 14.5.2006) a spoluprácu na základe Dohody o vykonaní práce v
auguste 2005 ukončil aj syn žalobcu G.. P. A..
Žalovaný si pre svoje podnikanie neprisvojil zamestnanecké vzťahy, keďže obaja účastníci združenia
mali vlastnú právnu subjektivitu a pracovné zmluvy so zamestnancami uzatváral ako fyzická osoba

podnikateľ a zamestnávateľ žalovaný.
Žalobca vytrvalo poukazuje na povinnosť žalovaného poukazovať mu prijaté plnenia, resp. ich
započítavať. Žalobca sa však ohľadom potreby vyporiadania vzájomných nárokov vzniknutých titulom
spoločného podnikania spamätal až potom, keď boli právoplatne skončené konania k dvom sporom
s Gamou Myjavou spolu vo výške 23.573,56 eur (za tovar) v roku 2009, z ktorých si žalobca podiel

pripadajúci na žalovaného uplatnil postúpením pohľadávky na tretiu osobu - MILS, s.r.o. Až na
základe uvedeného bol začatý proces mimosúdneho vyporiadania vzájomných nárokov zo zaniknutého
združenia NE-KA, ktorý však nesmeroval k dosiahnutiu spravodlivej dohody, ale skôr k premlčaniu
nárokov žalovaného voči žalobcovi - konkrétne k premlčaniu regresných nárokov na splátky úveru
plateného žalovaným, ako aj sumy 4.797,35 eur zo spoločne prevzatej pôžičky z r. 2005 v konaní

9Cb/17/2010 na Okresnom Súde Trnava.
Dňa 7.4.2006 bol vydaný pokyn na vykonanie mimoriadnej účtovnej závierky, na Dokladovú inventúru
pohľadávok, záväzkov a stavov na účtoch v banke, fyzickú inventúru zásob tovaru, hmotného majetku
a pokladničnej hotovosti na F. J. XX Q. S. a fyzickú inventúru na prevádzke F. O. X Q. S.. Vyhotovené
záznamy neboli podpísané zo strany žalobcu, a to bez udania dôvodu. Ďalej boli vyhotovené záznamy

na rozdelenie pohľadávok, záväzkov z obchodného styku a ostatných záväzkov - tieto taktiež neboli
podpísané žalobcom.
Následne žalobca na pokyn svojho syna G.. P. A. opustil priestory F. O. X Q. S. vrátane neuhradených
zásob tovaru inventovaného k 30.04.2006. Po 30.04.2006 si vo svojej držbe a vlastnej dispozícii žalobcaponechal nákladné motorové vozidlo Renault Master 103111 2,8 TD, s ktorým ďalej podnikal. Uvedené
motorové vozidlo bolo nadobudnuté v čase spoločného podnikania a do 30.04.2006, bolo využívané pre
spoločné účely. Po zániku združenia si ho žalobca bez súhlasu žalovaného prisvojil a neskôr ho rovnako

bez súhlasu žalovaného predal tretej osobe. Pri výkone jeho samostatnej podnikateľskej činnosti mu
následne pomáhali bývalí zamestnanci žalovaného: G.. P. A. a W. A..

Uviedol, že žalobca môže po zániku združenia uplatňovať aj ostatné záväzky
zneobchodnéhostykuvovýške23.060,95eur,zktorýchpolovicapripadalanažalovaného,t.j.11.530,48
eur a suma 4.284,93 eur - ktorá priamo súvisela s osobou žalobcu, spolu ide o sumu 15. 815, 41 eur,
ktorú žalovaný zaplatil za žalobcu. Uvedené bolo predmetom vyjadrenia žalovaného na pojednávaní 7.
8. 2022.

S poukazom na uvedené navrhol odvolaciemu súdu, aj v kontexte s podaným odvolaním žalovaného
proti výroku I., III., IV., a V. v rozsahu, aby rozsudok zo dňa 14.9.2022 zmenil nasledovne: I. Žaloba sa
zamieta. II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému náhradu trov súdneho konania a trov právneho
zastúpenia v rozsahu
100 %. III. Štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov štátu.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca.
Mal za to, že odvolanie žalovaného neobsahuje žiadne relevantné odvolacie dôvody. Žalovaný v
odvolaní žalovaného nevymedzil, v čom by mala spočívať tzv. „iná vada konania“, ktorá by mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný tiež tvrdí, že prvoinštančný súd mal vraj

dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam z konkrétnych vykonaných dôkazov, túto nesprávnosť
skutkových zistení však presne nešpecifikoval. Žalovaný tiež namieta nesprávne právne posúdenie veci.
Žalovaný však nevymedzil tento odvolací dôvod konkrétne, najmä neuviedol, aký právny predpis má
byť použitý namiesto toho, ktorý použitý bol, resp. ako inak mal byť použitý právny predpis aplikovaný
a interpretovaný. Žalovaný v posledný aprílový týždeň postavil žalobcu pred hotovú vec s tým, že

končí s podnikaním v združení so žalobcom a pokračuje v podnikaní sám, a to prevzatím celého
podniku, čo deklaroval aj pripojením obchodného označenia združenia NEKA ako dodatku k svojmu
obchodnému menu na živnostenskom oprávnení: Ivan Kabaňa NEKA. Žalovaný znefunkčnil združenie
NEKA v nevhodnej dobe pre žalobcu, teda v dobej jeho osobnej nepriaznivej životnej situácie a v
podstate na jeho ujmu, pričom manipuláciou a dohodami s obchodnými partnermi, ako napríklad GAMA

Myjava, sa snažil zahrnúť do združenia i záväzky po jeho zániku, a následne primäť žalobcu, aby sa
žalovanému na nich podieľal. Názorným príkladom je zvýšenie záväzkov o faktúry tzv. komisionálneho
tovaru, pričom tento tovar zároveň nebol ani uvedený vo vyčíslení v položke tovar pri majetku a
záväzkoch za združenie NEKA. Žalovaný už od 10. mája 2006 predával tovar združenia pod svojím
obchodným menom, pričom nebola ešte riadne uzavretá fyzická inventúra tovaru a celkovo majetku zo

združenia NEKA. Na dokreslenie nerovného postavenia žalobcu voči žalovanému uviedol, že žalovaný
bol osobou poverenou vedením ekonomickej agendy združenia, teda účtovníctva. Preto práve žalovaný
mal a prakticky stále má vo svojej moci primárne účtovne doklady (dodávateľské a odberateľské faktúry,
príjmové a výdavkové pokladničné doklady, bankové výpisy atď.), na základe čoho vo svoj prospech
mohol ovplyvňovať vykázané sekundárne čísla pre zostavenie sumy záväzkov a pohľadávok, čo aj

nepochybne robil. Údaje, pochádzajúce z účtovníctva žalovaného boli základom pre znalecký posudok
Ing. Hruškovej a tiež JUDr. Ing. Čipáka. Žalovaný sa tak sám dostáva do absurdnej polohy, keď v
priebehu celého konania vrátane odvolacieho konania spochybňuje vlastné údaje zo svojho účtovníctva.
Žalobca má za to, že tieto údaje sú zhodne uvádzané ako žalovaným, tak aj žalobcom, pričom žalovanýsa ich snaží rozšíriť o ďalšie sporné položky obchodného či neobchodného charakteru vo svoj prospech,
pričom k dokladom o týchto sporných položkách žalobca nemal prístup, a nemal ani k dispozícii žiadne
informácie, ktoré by tieto sporné položky odôvodňovali. V dôsledku zhodného tvrdenia z oboch strán,

žalobca má za to, že aj keď jednotlivé položky majetku a záväzkov za združenie nie sú podpísané,
nepochybne plnia úlohu účtovnej závierky za združenie, pričom žalovaný sa jednotlivé položky snaží
účelovo rozšíriť, čoho dôkazom je i návrh rôznych alternatív riešenia sporu, ktoré vychádzajú z rôznych
súm záväzkov a pohľadávok podľa meniacich sa predstáv žalovaného.

Niejepravda,žežalobcasanezaujímaloúhradupohľadávokazáväzkov.Právežalobcapočasleta2006
posielal obchodným partnerom oznámenia o zániku združenia, nakoľko pripojenie označenia združenia
NEKA k obchodnému menu žalovaného pri jeho samostatnom podnikaní odo dňa 10.05.2006 bolo
spôsobilé k vyvolaniu mylnej mienky o naďalej existujúcom spoločnom podnikaní žalobcu a žalovaného,
čo zapríčinilo, že doklady nebolo možné jednoznačne rozdeliť na doklady týkajúce sa podnikania
v združení NEKA a na doklady týkajúce sa výlučne podnikania žalovaného s prakticky rovnakým

označením NEKA.
Žalovaný prevzal zložky majetku, pohľadávok a záväzkov ako súčasť fungujúceho podniku v účtovnej
hodnote a pokračoval v podnikaní týmto podnikom, čoho dôsledkom bolo aj priebežné prijímanie
úhrad pohľadávok vystavených v rámci združenia NEKA, ako i tržieb v hotovosti za predaj tovaru
nadobudnutého počas združenia NEKA, pričom žalovaný nikdy neinformoval žalobcu o tom, aké

faktúry mu boli uhradené a ani nikdy mu alikvotnú časť úhrady faktúry alebo tržby nepoukázal. Keďže
pohľadávky a záväzky neprevzal žalovaný jednotlivo, ale ako súčasť podniku v zmysle § 5 Obchodného
zákonníka, má žalobca za to, že je potrebné vychádzať zo stavu záväzkov a pohľadávok v účtovnej
hodnote, tak ako boli zistené v priloženom vyčíslení majetku a záväzkov od žalovaného a rozhodný
dátum je tu práve 30.04.2006, keď združenie prestalo reálne fungovať.

Žalobca nemá vedomosť o dôvode, pre ktorý žalovaný zahŕňa do konania aj záväzky, ktoré za združenie
NEKA zaplatil žalobca, pričom tieto žalobca považuje za vysporiadané v dôsledku ich uplatnenia formou
regresného nároku. Z toho dôvodu ich aj žalobca vylúčil zo žaloby o vysporiadanie majetku združenia
NEKA a príslušné podklady k tomu boli poskytnuté aj znalcom Ing. Jarmile Hruškovej aj JUDr. Ing.
Miroslavovi Čipákovi.

K vyjadreniu žalovaného o potrebe zahrnúť aj zisk či stratu do vysporiadania majetku a záväzkov
združenia NEKA v zmysle čl. 3 zmluvy o združení žalobca uvádza, že uvedený postup nemá svoje
vnútorné opodstatnenie, pretože samotný zisk či strata sú už raz premietnuté vo výkaze majetku a
záväzkov, a to formou ich zmeny, teda ako zvýšenie alebo zníženie majetku a záväzkov. A práve o takéto
vyporiadanie žalobca žiada prostredníctvom svojej žaloby.

Preto žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol a rozsudok zmenil
v zmysle petitu odvolania žalobcu.

6. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného. Vyjadrenie žalovaného považoval
v celom rozsahu za nedôvodné. Vyjadrenie žalovaného obsahuje označenie dôkazných prostriedkov

(listiny), ktoré nespĺňajú podmienky uvedené v ust. § 366 CSP k tomu, aby mohli byť považované za
riadne novoty v odvolacom konaní. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Cdo/188/2021 zo dňa 25.05.2022, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/236/2018 zo
dňa 11.10.2018.
Jednotlivými zložkami tohto podniku boli aktíva ako zásoby, pohľadávky, peňažné prostriedky na

účte, peniaze v pokladni, nehmotný a hmotný majetok, pričom pasíva tvorili predovšetkým záväzky.
Výsledkom podnikania žalobcu a žalovaného formou združenia NEKA bol fungujúci podnik v zmysle § 5
Obchodného zákonníka. Žalobca v žiadnom prípade nemohol tušiť tajné zámery žalovaného a následné
zneužitie tohto čestného prehlásenia ako údajného „povolenia“ na vlastné podnikanie žalovaného.
Nepoctivé konanie žalovaného potvrdzuje to, že žalobca nemal ani kópiu tohto prehlásenia, pričom

originál si ponechal žalovaný za účelom jeho neskoršieho zneužitia. V tejto súvislosti žalobca poukázal
na znenie ust. § 838 ods. 1 OZ.
K spoločným nehnuteľnostiam uviedol, že dohoda na ich kúpe bola daná už v roku 2005, ale žalovaný sa
snažili zdržať zápis vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam PK 5 do katastra nehnuteľností, a to
so zámerom žalovaného presvedčiť predávajúceho, aby bola kúpna zmluva upravená tak, že kupujúcim

už bude iba žalovaný, t.j. bez žalobcu, čo však bolo zo strany vtedajšieho predávajúceho odmietnuté ako
nanajvýš nekorektné. Preto aj žalobca (a aj žalovaný) sa stal spoluvlastníkom spoločných nehnuteľností
PK5ažpozánikuzdruženiaNEKA.Žalobcoviboltýmtospôsobompo30.04.2006upretýdôvoddomáhaťsa vstupu do spoločných nehnuteľností PK 5, keďže nebol zapísaný ani ako spoluvlastník nehnuteľností
PK 5.
Žalobca, vzhľadom na znemožnenie užívania spoločných nehnuteľností PK 5, ktoré v celosti užíval

žalovaný nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu (a to aj pred ich reálnym nadobudnutím na báze
súhlasu predávajúcich), pričom žalovaný odmietal akúkoľvek rozumnú dohodu o ich užívaní (zrejme
mu vyhovoval stav, keď užíval celé nehnuteľnosti PK 5, pričom daň z nehnuteľností PK 5 platil len vo
výške 1/2 za svoj podiel), svoj nevyužiteľný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach PK 5 predal
spoločnosti MILS, s. r. o. podnikajúcej v oblasti realitnej činnosti, pričom sa mu podarilo dosiahnuť za

svoj spoluvlastnícky podiel dobrú cenu zodpovedajúcu obvyklej trhovej cene, pričom príjem z nej použil
na úhradu právnych služieb v konaniach pred súdmi, keď sa musel brániť šikanóznym žalobám zo strany
žalovaného.

Žalobca popiera tvrdenie žalovaného, že „syn žalobcu zlikvidoval nejaký nepredaný tovar pochádzajúci
zo združenia NEKA“, uvedené tvrdenie považuje ako za bezdôvodné osočovanie syna žalobcu, tak i

za tvrdenie zavádzajúce súd. V skutočnosti spoločnosť MILS, s. r. o. až v roku 2014 (teda po 8 rokoch
od zániku združenia NEKA a po mnohých súdnych konaniach spomínaných aj v bode 21. vyššie) ako
spoluvlastníknehnuteľnostíPK5vyviezlazozadnejčastidvorasmetirôznehodruhu,pričomupratovanie
dvora konzultovala s vtedajšou spoluvlastníčkou nehnuteľností PK 5 G. O. (dcérou žalovaného). Totožná
spoluvlastníčka už po nadobudnutí svojho podielu od žalovaného prenajala spoločné nehnuteľnosti PK

5 tretej osobe, a to nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu a bez súhlasu druhého spoluvlastníka.
Žalovaný však v roku 2014 už:
a) nebol už spoluvlastníkom nehnuteľností PK 5,
b) ukončil svoju podnikateľskú činnosť, likvidáciou celého svojho obchodného majetku,
c) nemohol nijako reálne využiť vyvezené veci, ktoré už v tom čase boli odpadom rôzneho druhu, ako

napríklad nefunkčné, polámané a ťažko identifikovateľné predmety a pod.

Podľa žalobcu žalovaný nezačal od 01.05.2006 podnikať samostatne od nulových základov, ale iba
kontinuálne pokračoval prevzatím celého spoločného podniku zo spoločného podnikania v rámci
združenia NEKA, a to so všetkým, čo k tomu patrí. Pridanie obchodného označenia združenia NEKA k

svojmu obchodnému menu bolo len formálnym výrazom konania žalovaného, že to on je pánom podniku
NEKA.
Žalobca mal za to, že spoločným podnikaním v združení NEKA bol podnik, ktorý mal aj osobnú zložku,
teda zamestnancov, ktorí boli právne zamestnancami žalovaného ako osoby vystupujúcej za združenie,
ale fakticky boli náklady na týchto zamestnancov (odvody, mzdy) platené z prostriedkov dosiahnutých v

združení NEKA, čoho dôkazom sú i peňažné denníky žalovaného vedené za združenie NEKA, v ktorých
sú tieto skutočnosti zachytené. Podnik ako taký nie je právnickou osobou, ale súhrnom majetkových
hodnôt zložených z jednotlivých častí majetku a majetkových hodnôt a pohľadávok a záväzkov.
Predajňa na nehnuteľnostiach PK 5 bola zariaďovaná ako nová predajňa s príslušným vybavením,
a nie regálmi z roku 1993, ako uvádza žalovaný, pričom predajňa bola zriaďovaná z prostriedkov v

združení NEKA. Priestorovo bola nová predajňa niekoľkonásobne väčšia ako predchádzajúca, a preto
akékoľvek regály z roku 1993 a staršie nepostačovali, a ani nezodpovedali požiadavkám novej predajne,
ktorá chcela navodiť dojem zmeny k lepšiemu. Takéto tvrdenie je opäť dôkazom o účelovosti tvrdení
žalovaného. Zároveň žalobca poukazuje i na nekonzistentnosť a rozporuplnosť tvrdení vo vyjadrení
žalovaného, ktorý najprv tvrdí: „že žalobca sa po zániku združenia, t.j. po 30.04.2006 žiadnym spôsobom

nedomáhal vstupu do priestorov, na ktorých bol podielovým spoluvlastníkom ...“, avšak „zdôvodňuje,
prečo sa žalobca ani nemohol domáhať vstupu“.
Kvôli plánovanému rozšíreniu podnikateľskej činnosti združenia NEKA (viď vyššie) bolo spoločne
prijaté rozhodnutie presťahovať prevádzku z centra mesta na adrese F. XX, S. do nových priestorov -
nehnuteľností PK 5, čomu zodpovedalo i premiestňovanie samotného tovaru. Je vinou žalovaného, že

sa vyporiadanie tejto nehnuteľnosti nepodarilo medzi vtedajšími spoluvlastníkmi, keď žalovaný radšej
previedol svoj podiel na svoje deti, a následne odkúpenie tohto podielu zabezpečovala práve spoločnosť
MILS, s. r. o., pričom deťom žalovaného bola vyplatená reálna kúpna cena na notárskom úrade pri
uzatvorení takej zmluvy, keď bola spôsobilá na vklad na kataster. Preto neustále opakovanie tvrdenia
žalovaného, že žalobca mal vraj udeliť dňa 13.01.2006 žalovanému nejaký „súhlas na samostatné

podnikanie“ považuje žalobca za hrubé zavádzanie súdu, keďže žalobca ešte nemal tušenie o zámeroch
žalovaného zmocniť sa majetku zo spoločného podnikania v združení NEKA.
K stavu zásob žalobca uviedol, že tento stav bol nahlásený zo strany žalovaného, ide o stav zásob
združenia NEKA, pričom dlhodobo počas fungovania združenia sa stav zásob pohyboval v uvedenejvýške, a to bez toho, aby tam bol zahrnutý nejaký tovar v komisii. Žalobca tiež popiera tvrdenie
žalovaného, že sa o záväzky a pohľadávky zo združenia nezaujímal. Dôkazom toho je v spise na strane
64 list zo dňa 27.07.2006 od žalobcu adresovaný spoločnosti GAMA Myjava s. r. o., v ktorom ho žiada

o poskytnutie podkladov o jeho pohľadávke a o osobné stretnutie, ako aj listy obchodným partnerom o
zániku združenia NEKA.
Tiež nie je pravdivé tvrdenie, že po zániku združenia NEKA mali byť zásoby tovaru nezaplatené.
Žalovaný sa snaží navodiť dojem, že k 30.04.2006 boli skladované len také zásoby tovaru, ktorý mal byť
nezaplatený, a preto, keďže ich mal potom zaplatiť žalovaný, majú patriť výlučne jemu. Pretože spoločné

podnikanie v rámci združenia fungovalo do dňa 30.04.2006, tak priebežne prichádzali faktúry za nákup
tovaru, pričom tieto faktúry sa priebežne uhrádzali dodávateľom. V predajni fungoval predaj tovaru cez
pokladňu a odberatelia kupovali tovar na faktúru, teda im boli vystavované faktúry, ktoré boli v zmysle
platobných podmienok uhrádzané. To znamená, že ku dňu 30.04.2006 bol na sklade tovar, kúpený na
faktúru od dodávateľov, pričom bol aj uhradený podľa doby splatnosti v závislosti od toho, či dátum
splatnosti bol pred 30.04.2006 alebo po 30.04.2006. Preto združenie NEKA skladovalo vlastný tovar, a

to ako uhradený tak i neuhradený, a tomuto vlastnému tovaru zodpovedal stav spoločných záväzkov a v
závislosti od úhrad faktúr aj stav pokladne a bankového účtu na meno žalovaného, ktorý bol používaný
pre účely spoločného združenia NEKA.
Jednotlivé majetkové zložky boli zachytené v príslušnej účtovnej cene, čo bol aj prípad motorového
vozidla Renault Master spomínaného žalovaným, ako i ďalších motorových vozidiel, už žalovaným

neuvedených, ktoré si ponechal práve žalovaný, a to Opel Corsa a Škoda Fabia. Nakoľko už ich účtovná
hodnota bola nulová, vozidlá zostali tomu účastníkovi, ktorý bol ich vlastníkom pri kúpe. Vzhľadom
na značný počet rokov predmetných vozidiel, ako i všeobecné použitie účtovného ocenenia na všetky
majetkové zložky zo združenia NEKA ku dňu podania žaloby, žalobca vo svojej žalobe nepovažoval za
potrebné zvoliť pri nich osobitný prístup. S prístupom žalobcu sa vyporiadal i znalecký posudok súdom

určeného znalca.
Žalobca mal za to, že s argumentáciou žalovaného ohľadom ďalšieho zahrňovania rôznych záväzkov
a komisionálneho tovaru sa už vyporiadal zodpovedajúcim spôsobom znalecký posudok súdom
stanoveného znalca JUDr. Ing. M. Čipáka, pričom žalobca argumentáciu žalovaného hodnotí ako
nedôvodnú a považuje ju za snahu vyhnúť sa plneniu nároku žalobcu.

Žiadal odvolací súd, aby odvolanie žalovaného zamietol a rozsudok zmenil v zmysle petitu odvolania
podaného žalobcom.

7. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný.
Žalobca sa snaží nasmerovať pozornosť odvolacieho súdu na bod 36. rozsudku, ktorý sa zaoberá

nepreukázaním nákladov na vymoženie pohľadávok. Žalovaný vo svojom odvolaní síce poukazuje na
nesprávnosť rozhodnutia rozdeliť vymožené pohľadávky v sume 43.389,33 eur zo sumy pohľadávok
63.946,39 eur rovným dielom medzi účastníkov poukazovaním na to, že o vymoženie sumy pohľadávok
sa zaslúžil výlučne žalovaný, a to na vlastné náklady po zániku združenia s odôvodnením, že vymožená
pohľadávka nie je čistým ziskom, ale obnáša aj náklady, ktoré vznikli pred jej vymožením a aj samotným

vymáhaním, na druhej strane však sám žalovaný, aj keď sa nestotožnil s názorom súdu opretým
o nepreukázané náklady vzniknuté pri vymáhaní pohľadávok žalovaným, zameral podstatu svojho
odvolania na výšku záväzkov uznaných súdom, t.j. 80.626,07 eur a sumu, na ktorej sa žalobca podieľal
na úhrade uznanej sumy záväzkov.
Žalovaný vo svojom odvolaní poukázal práve na vykonané dôkazy pri preukazovaní skutkových zistení,

konkrétne v časti týkajúcej sa podielu úhrad na záväzkoch - 80.626,07 eur žalobcom a žalovaným, a
to priznanou výškou úhrady žalobcom v sume 23.573,56 eur, ktorou sa mal podieľať' na celkovej sume
záväzkov.
Súd svoje rozhodnutie vo veci samej oprel o nasledovné skutkové zistenia:
1. Suma záväzkov: 80.626,07 eur

2. Suma úhrady žalobcom: 23.573,56 eur
3. Suma úhrady žalovaným: 57.052,51 eur
4. Žalovaný uhradil viac o 16.694,66 eur
1/2 z vymožených pohľadávok 21.694,66 eur - 16.694,66 eur
Rozdiel medzi hodnotou na strane žalovaného a hodnotou na strane žalobcu predstavuje sumu 4.955,20

eur.
Žalovaný vo svojom odvolaní poukazuje na nesprávnosť skutkového zistenia súdu uvedeného pod
bodom 2 vyššie v texte, v ktorého dôsledku súd dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, resp.
výpočtu uvedenému pod bodom 5 vyššie, keďže v skutočnosti žalobca na základe dvoch platobnýchrozkazov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia síce zaplatil veriteľovi, t.j. spoločnosti
GAMA Myjava, s.r.o. sumu 23.573,56 eur, avšak polovicu z tejto sumy, t.j. 11.786,76 eur ako pohľadávku
z regresného nároku voči žalovanému postúpil na tretiu osobu - spoločnosť MILS, s.r.o., ktorá bola

uhradená tak, ako je uvedené v odvolaní žalovaného a ako žalovaný riadne preukázal už v konaní pred
súdom.
Z uvedeného je preto nepochybné, že súd napriek predloženým listinným dôkazom
(a v rozpore s nimi) nesprávne uzavrel, že žalobca sa podieľal na úhrade záväzkov sumou 23.573,56
eur, čím žalovaného ukrátil o sumu 11.578,78 eur.

Tak ako žalovaný uviedol už vo svojom odvolaní, pokiaľ chcel súd rozhodovať vo veci samej v zmysle
ním nastolenej logiky a výpočtu, mal vychádzať z nasledovného skutkového stavu (ktorý vyplýva z
vykonaného dokazovania):
1. Suma záväzkov: 80.626,07 eur
2. Suma úhrady žalobcom: 11.578,78 eur
3. Suma úhrady žalovaným: 68.839,31 eur

4. Žalovaný uhradil viac o 28.526,27 eur
1/2 z vymožených pohľadávok 21.694,66 eur - 28.526,27 eur
Rozdiel medzi hodnotou na strane žalovaného a hodnotou na strane žalobcu predstavuje sumu 6.831,61
eur (v prospech žalobcu).
Žalovaný opakovane poukazuje na ďalšie dve alternatívy výpočtu podielu účastníkov konania pri zmene

výšky záväzkov, na ktorých sa podieľal žalobca sumou 11.578,78 eur.
Žalovaný je toho názoru, že vo svojom odvolaní preukázal dôvodnosť všetkých troch dovolacích
dôvodov, vrátane nesprávneho posúdenia časti veci tým, že súd odignoroval existenciu spoločenskej
zmluvy o združení podnikateľov z 9.1.1993 podľa čl. 3, tak ako je to obsiahnuté v samotnom odvolaní
žalovaného.

Za neuveriteľné možno označiť tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný sa manipuláciou a dohodami s
obchodnými partnermi, napr. GAMA Myjava, s.r.o., snažil zahrnúť do združenia i záväzky po jeho zániku,
čím mal primäť žalobcu, aby sa na nich podieľal. Komisionálny tovar bol dodaný už v roku 2005 a v
tomto roku sa z neho už predávalo aj za účasti žalobcu a jeho dcéry. O existencii komisie bolo konanie
sp. zn. 15Cb/74/2010, ktorého účastníkmi bol aj žalobca a bol súdom zaviazaný so žalovaným spoločne

a nerozdielne k zaplateniu sumy 18.227,33 eur.
Ak žalovaný, podľa tvrdenia žalobcu, predával tovar už od 10.5.2006, tak tento nebol tovarom združenia,
ale vo vlastníctve dodávateľov v zmysle výhrady vlastníctva, čo žalovaný opakovane tvrdil a aj
preukazoval už v konaní pred súdom prvej inštancie.
Nie je pravdou, že žalovaný bol poverený vedením ekonomickej agendy združenia. Združenie nemalo

takto poverenú osobu, čo je konštatované aj v písomnom zápise Daňového úradu v Trnave. Účtovníctvo
dlhodobo - až do augusta 2005 - viedol syn žalobcu: G.. P. A.. Následne od októbra 2005 účtovníctvo
viedla dcéra žalobcu G.. W. A. až do 15.5.2006. Teda do času, kedy boli ukončené fyzické a dokladové
inventúry vrátane uzatvorenia výkazu majetku a záväzkov k 30.4.2006 vyhotoveného poverenými
osobami G.. P. a G.. A.. Fyzických ako aj dokladových inventúr sa priamo zúčastňoval žalobca, ako

aj jeho vyššie menovaná dcéra. Z uvedeného je preto zrejmé, že žalovaný do účtovníctva po 30.4.
či 15.5.2006 vstupovať nemohol a zapísaný stav nebolo možné meniť a upravovať žalovaným v jeho
prospech tak, ako to tvrdí žalobca.
Výkaz majetku a záväzkov bol vyhotovený k 30.4.2006, ktorý je aj takto označený spracovateľmi G..
P. a G.. A.. Do uvedeného výkazu sa teda dostali položky z účtovníctva, ktoré boli v ňom zachytené

do 30.4.2006. Vzhľadom na to, že účtovné doklady prichádzali aj po 30.4.2006, a to je aj prípad napr.
faktúr GAMA Myjava, s.r.o. za tovar do komisie z r. 2005/2006, ktoré boli vystavované 15.6.2006, avšak
spadali do obdobia spoločnej činnosti a takto sa do uvedeného výkazu majetku a záväzkov nedostali.
Oba znalecké posudky Ing. Hruškovej a Ing. Čipáka na uvedené reagujú.
Vsúdnomspore15Cb/74/2010bolatakistopreukázanádôvodnosťnárokužalobcuGAMAMyjava,s.r.o.,

čovyplynulozvkonanípredloženýchdôkazovažalovanýnemuselvtomtokonanípomáhaťspoločnému
veriteľovi proti žalobcovi. Aj v tomto prípade ide o nezmyselné a nedôvodné osočovanie žalovaného v
očiach súdu, o ktoré sa žalobca pokúša práve preto, že si je dobre vedomý, že spoločné podnikanie
skončilo v mínuse, že sa na plnení spoločných záväzkov dobrovoľne nepodieľal a že bez udania
dôvodu odmietol podpísať dokumenty vypracované tretími osobami, čím fakticky zmaril vyporiadanie

zaniknutého združenia.
Žalobca svojím vyjadrením spochybňuje štrukturálne vyčíslené sumy pohľadávok, ktoré boli reálne
vymožené žalovaným vo výške 43.389,33 eur zo 63.946,39 eur a tiež spochybňuje sumu záväzkov vo
výške 80.626,07 eur, resp. 143.903,84 eur (vrátane komisie) vyplývajúcich z výkazu majetku a záväzkovk 30.4.2006 vyhotovených tretími osobami. Ak žalobca spochybňuje sumu vymožených pohľadávok,
potom je potrebné, aby svoje tvrdenia nielen konkretizoval, ale aj riadne preukázal, aby uviedol, aký iný
spôsob určenia výšky uvedených súm by mal byt' „korektný“.

Uvedený stav zásob k 30.4.2006 v sume 3.903.348 Sk (129.567,416 eur) nebol konštatovaný zo strany
žalovaného, ale bol výsledkom vykonanej inventúry, ktorej členmi boli aj žalobca - P. A. a G.. W. A..
Komisia mala osem členov, takže akékoľvek spochybňovanie výšky stavu zásob vo vzťahu k tovaru v
komisii nie je dôvodné.
Žalobca neuvádza, ktoré konkrétne záväzky žalovaný zahŕňa do konania zaplatené žalobcom a tieto

považuje za vysporiadané v dôsledku ich uplatnenia formou regresného nároku. Žalovaný má vedomosť
o zaplatení sumy 23.573,56 eur žalobcom, z ktorej žalobca (resp. jeho právny nástupca) regresným
nárokom uplatnil voči žalovanému polovicu z uvedenej sumy, t.j. 11.786,76 eur. Uplatnením regresného
nároku sa nížil podiel žalobcu na úhradách spoločných záväzkov na 11.786,76 eur, a podiel žalovaného
na úhradách spoločných záväzkov sa týmto zvýšil o sumu 11.786,76 eur. Žalovanému aktuálne nie je
známe vylúčenie akýchkoľvek záväzkov zo žaloby.

Ak sa žalobca odvoláva na výkaz majetku a záväzkov k 30.4.2006 v položke zisku či straty, potom
podľa Znaleckého posudku JUDr. Ing. Čipáka č. 4/2015 rozdiel majetku a záväzkov je -1.038.513,- Sk
(34.472,31eur).Vuvedenomvýkazemajetkuniejeuvedenýzisk,čistrata-ktomubysadalodopracovať
iba účtovnou závierkou k 30.4.2006, ktorá však vykonaná nebola.

8. K vyjadreniu žalovaného sa opäť vyjadril žalobca, ktorý len zopakoval svoje tvrdenia uvádzané
v odvolaní a vo svojich vyjadreniach. Ide však o tvrdenia, ktoré nemajú žiaden vplyv na výsledok
odvolacieho konania. Preto sa nimi odvolací súd nezaoberal.

9. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. Uviedol, že žaloba

žalobcu voči žalovanému je postavená na výkaze majetku zo záväzkov zostavenému k dňu 30.04.2006,
ktorý vychádza z účtovníctva žalovaného. Tvrdenie žalovaného o tom, že neviedol účtovníctvo
združenia NEKA a o tom, že nebol poverenou osobu pre účtovníctvo, považuje žalobca za klamlivé a
protichodné, nakoľko tieto tvrdenia sám žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu vyvracia.
Vroku2005bolaG..W.A.dlhodobopráceneschopná,tedaúčtovníctvoviesťnemohla,navyšeonanikdy

nemala v pracovnej zmluve s G. O. uvedený ako predmet práce vedenie účtovníctva pre združenie.
Znefunkčnenie združenia NEKA zo strany žalovaného nastalo v dobe, kedy žalobca prechádzal
ťažkou životnou situáciou spočívajúcou v zlom zdravotnom stave manželky, ktorá si vyžadovala jej
hospitalizáciu, pričom v tomto období žalovaný znefunkčnením združenia NEKA a prebratím podniku
cieľavedome zhoršil postavenie žalobcu vo svoj prospech.

K otázke komisionálneho tovaru žalobca uviedol, že znefunkčnením združenia k 30.04.2006 mal byť
tovar vrátený komitentom, a ak si tento tovar žalovaný ponechal, urobil tak výlučne vo svoj prospech,
preto žalobca nemal dôvod podieľať sa na platbách za tento tovar fakturovaný na meno IVAN KABAŇA
NEKA po dátume 30.04.2006, nakoľko žalovaný už príjem z tohto tovaru nezahŕňal do združenia NEKA.
Predaj polovičného spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach na ul. F. XX Q. S. žalovaným bol

reálne nie predajom, ale darom žalovaného v prospech svojich detí v snahe zbaviť sa majetku pred
vynesením rozsudku Okresného súdu Trnava vo veci vymáhania odplaty od žalovaného z dôvodu
užívania spoločných nehnuteľností na adrese F. O. X, S. nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu.
Výkaz o majetku a záväzkoch vyhotovený k 30.04.2006 spracovateľmi G.. P. a G.. A. je správny a
relevantný, pričom je to výkaz, ktorý zachytáva stav majetku a záväzkov práve ku dňu znefunkčnenia

združenia NEKA. V tomto výkaze mali byť aj všetky faktúry či už došlé - záväzky, alebo vystavené -
pohľadávky, ktoré aj daňovo patrili do posledného mesiaca fungovania združenia NEKA z hľadiska dane
zpridanejhodnoty(ajkebyprišlineskôr),keďžedaňovépriznaniekDPHsobratomzazdruženiepodával
žalovaný ako mesačný platiteľ DPH.
V nadväznosti na názov združenia NEKA a zmocnenie sa spoločného podniku zo združenia NEKA,

pripojením dodatku NEKA k obchodnému menu žalovaného je logickým následkom, že tretie osoby,
verejnosť aj podnikatelia nebudú dôsledne rozlišovať uvedenú zmenu, pričom zameniteľnosť a z toho
vyplývajúcu neprehľadnosť musel žalovaný predpokladať (resp. konal s úmyslom takúto zameniteľnosť
dosiahnuť). Preto tvrdenie žalovaného, že spoločné podnikanie skončilo v mínuse nemožno považovať
bez ďalšieho za pravdivé, nakoľko vo výkaze majetku a záväzkov bol úver na budúcu spoločnú

nehnuteľnosť, pričom nehnuteľnosť bola nadobudnutá až po zániku združenia NEKA, čiže ťarcha úveru
nemohla byť záväzkom zo spoločného podnikania.Ak podľa tvrdenia žalovaného existovala pri tovare výhrada vlastníctva, tento tovar za združenie mal
byť vrátený, pričom by nevznikli záväzky za tento tovar. Tovar však žalovaný nevrátil, ponechal si ho,
s tvrdením, že už ide o jeho tovar, pričom záväzky viažuce sa k tomuto tovaru prisudzuje k združeniu.

Žalobca má za to, že uvedené nemožno akceptovať. Práve preto je potrebné vychádzať z výkazu
majetku a záväzkov k 30.4.2006, ktorý obsahuje všetky relevantné aktíva i pasíva ako tovar, záväzky,
pohľadávky, peniaze s výnimkou bankového úveru na nehnuteľnosť, keďže táto nehnuteľnosť nebola v
majetku združenia NEKA a úver bol budúcim záväzkom.
Uviedol, že zo žaloby tak vyplýva žalobcov základný nárok, a to na príslušný podiel vyplývajúci z

podnikania združenia NEKA, ktorého podkladom bol výkaz o majetku a záväzkoch k 30.04.2006.
Stav zásob k dátumu 30.04.2006 v sume 3.903.348 Sk, uvedený vo výkaze záväzkov a pohľadávok za
združenie, je stav zásob za združenie, pričom vychádza z toho, že stav zásob bol v porovnateľnej výške
aj v predchádzajúcich rokoch, keď nebola žiadna komisia GAMA Myjava.
Trval na výške záväzkov uvedených v žalobe s tým, že údaje o úhradách záväzkov vyplývajúcich z
predmetných platobných rozkazov sú zohľadnené a boli tiež predložené ako podklad pre znalecké

posudky ako Ing. J. Hruškovej, tak i JUDr. Ing. M. Čipáka.
Podľa žalobcu podkladom na podanie žaloby je výkaz majetku a záväzkov k 30.04.2006, pričom otázka
bankového úveru na nehnuteľnosť už nemôže byť predmetom žaloby vzhľadom na to, že žalovaný
uvedenú otázku vyčlenil na samostatné konania, a nehnuteľnosť, na ktorú bol viazaný bankový úver,
bola nadobudnutá až po zániku združenia samostatne do spoluvlastníctva jednotlivých spoluvlastníkov.

Naďalej trval na podanej žalobe a žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol a rozsudok
zmenil v zmysle petitu odvolania podaného žalobcom a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania vrátane trov právneho zastúpenia.

10. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

11. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s § 219 ods. 1, 3 a § 378

ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po
oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu i žalovaného
odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody ani u žalobcu, ani u žalovaného.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

13. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že
napadnutý rozsudok súdu zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle §
220 ods. 2 CSP. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky

vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých
vyvodil právne závery.
Zistenia súdu majú vecné a logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch, a prijaté skutkové a právne
závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou pri súčasnom zohľadnení
ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatňovaní práv, ochrany ich

oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti rozhodnutia.

15. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie veci.

16. Podľa § 829 ods. 1 OZ niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie

dojednaného účelu.

17. Podľa § 829 ods. 2 OZ združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.18.Podľa§833OZposkytnutépeniazealeboinéveciurčenépodľadruhusúvspoluvlastníctvevšetkých
účastníkov v pomere k ich výške, a to oznámením o ich oddelení od ostatného majetku účastníka
alebo odovzdaním poverenému účastníkovi. Veci jednotlivo určené sú v bezplatnom užívaní všetkých

účastníkov.

19. Podľa § 834 OZ majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých
účastníkov.

20. Podľa § 835 ods. 1 OZ podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou sú rovnaké, ak zmluva
neurčuje inak.

21. Podľa § 835 ods. 2 OZ zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaní spoločne a
nerozdielne.

22. Podľa § 841 OZ pri rozpustení združenia majú účastníci nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých na
účel združenia a vyporiadajú sa medzi sebou o majetok získaný výkonom spoločnej činnosti združenia
spôsobom určeným v zmluve, inak rovným dielom.

23. Podľa § 136 ods. 1 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

24. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 68.997,52 eur a náhrady trov konania,
a to:

- 1 hodnoty HIM-vysokozdvižný vozík vo výške 186,44 eur
- 1 hodnoty žalovaným vymožených pohľadávok vo výške 21.694,66 eur
- 1 z hodnoty zásob tovaru, ktorým disponuje žalovaný vo výške 64.783,50 eur
- 1 z hodnoty prostriedkov združenia na bankových účtoch vo výške 1.058,11 eur
Spolu 87.722,71 eur.

Od tejto sumy následne žalobca odpočítal 1.985,73 eur (polovicu z hotovosti v pokladni, ktorú si v celosti
ponechal, a sumu 16.739,46 eur, ktorú do spoločného podnikania vniesol žalovaný zo svojho výlučného
majetku.
Svoj nárok odvodil od uzatvorenej Spoločenskej zmluvy o združení podnikateľov zo dňa 9.01.1993
(ďalej len Zmluva), ktorá bola uzatvorená s účinnosťou od 1.01.1994 na dobu neurčitú. Dňa 30.04.2006

združenie ukončilo svoju činnosť dohodou účastníkov, pričom v zmysle čl.6 Zmluvy „vo všetkých
prípadoch sa majetkové vysporiadanie medzi spoločníkmi vykoná podľa majetkového stavu združenia
zisteného účtovnou uzávierkou ku dňu zániku spoločnosti“. Podľa čl. 3 všetky veci hnuteľné i
nehnuteľné nadobudnuté počas doby trvania združenia zo spoločných prostriedkov sú v bezpodielovom
spoluvlastníctve spoločníkov, pričom podiely sú rovnaké.

25. Odvolací súd dodáva, že vzťahy medzi účastníkmi združenia sa riadia Občianskym zákonníkom, aj
keď zmluvu uzatvorili podnikatelia pri svojej podnikateľskej činnosti. Táto zásada vyplýva z ustanovenia
§261ods.6Obchodnéhozákonníka,podľaktoréhozmluvymedziosobamiuvedenýmivods.1a2,ktoré
nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona , a sú upravené ako typ v Občianskom zákonníku, spravujú

sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Zmluva o združení nie je upravená v druhej hlave tretej časti Obchodného zákonníka, ale výlučne v
Občianskom zákonníku.
Pokiaľ ide o zánik účasti člena združenia, Občiansky zákonník výslovne uvádza vystúpenie a vylúčenie
(§ 838). Právny vzťah založený zmluvou o združení môže zaniknúť aj rozpustením združenia,

uplynutím času alebo dosiahnutím účelu zmluvy. Rozpustením treba rozumieť rozhodnutie účastníkov
združenia, ak nechcú ďalej zotrvať v združení. Majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva
spoluvlastníctvom všetkých účastníkov, nie je teda majetkom združenia. Vlastnícke právo k poskytnutým
majetkovým hodnotám upravuje ust. § 833 OZ. Takýto majetok je v podielovom spoluvlastníctve. Ak
sa nedohodnú účastníci združenia na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k spoločne získaným

veciam, môže sa ktorýkoľvek z nich domáhať zrušenia podielového spoluvlastníctva a uskutočnenia
vyporiadania na súde podľa § 142 OZ. K vyporiadaniu majetku v podielovom spoluvlastníctve podľa
§ 142 OZ v nadväznosti na § 841 OZ môže súd prikročiť len vtedy, ak zruší na návrh účastníka
v zodpovedajúcom rozsahu podielové spoluvlastníctvo, pričom z hľadiska viazanosti súd je viazanýnávrhmi účastníkov a uplatnia sa ust. §§ 215, 216 CSP. Je teda nesporné, že vlastnému vyporiadaniu
musí predchádzať zrušenie spoluvlastníctva účastníkov združenia dohodou alebo rozhodnutím súdu.
Predmetom podielového spoluvlastníctva by mohli byť veci získané pri výkone spoločnej činnosti,

prípadne spoločné pohľadávky. Spoločné záväzky združenia netvoria podielové spoluvlastníctvo strán.
Žalobca nemusí žalobou požiadať vyporiadanie celého majetku zo združenia.

26. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal zo Znaleckého posudku č. 6/2012 JUDr. Ing. Miroslava Čipáka
vrátane Dodatku č. 1 k znaleckému posudku, ako aj so Znaleckého posudku č. 10/2010 Ing. Jaroslavy

Hruškovej vrátane dodatku k znaleckému posudku, pričom vzal do úvahy aj vyjadrenia sporových strán
k týmto posudkom. Súd nemôže hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti,
pretože na to nemá potrebnú špecializovanú odbornosť. Hodnotenie súdu sa zameriava na to, či
znalec odpovedal na všetky položené otázky, či je posudok preskúmateľný a či logicky nadväzuje na
iné vykonané dôkazy vo veci. Ak má súd pochybnosti o správnosti, úplnosti alebo preskúmateľnosti
znaleckého posudku, môže nariadiť vypracovanie nového alebo doplňujúceho posudku. Súd posudky

zodpovedne zhodnotil a vyvodil z nich svoj právny záver, s ktorým sa odvolací súd stotožnil.

27. K námietke žalovaného, že žalobu podala neoprávnená osoba a k námietke premlčania súd zaujal
stanovisko v bode 25. odôvodenia, a k námietke žalovaného ohľadne toho, že nie je možné, aby
združenie bez právnej subjektivity vypracovalo účtovnú závierku sa súd vyjadril v bode 26. odôvodnenia

rozhodnutia. Odvolací súd sa s vyjadrením súdu plne stotožnil a na jeho závery odkazuje. Je nesporné,
že podkladomnapodaniežalobybolvýkazmajetkuazáväzkovk30.04.2006,ktorýbolpodkladomajpre
vypracovanie znaleckých posudkov znalcov. Kto viedol účtovníctvo nie je pre posúdenie oprávnenosti
nároku žalobcu relevantné.

28. Pokiaľ ide tvrdenie žalovaného, že v časti záväzkov absentuje úver vo výške 232.357,43 eur vrátane
úrokov, súd v bode 27. odôvodnenia správne uviedol, že úver, resp. regresný nárok žalovaného ako
spoludlžníka z úverovej zmluvy, ktorý sám dlh plnil voči žalobcovi ako druhému spoludlžníkovi, keďže
tento dlh vo svojom podiele nesplácal odo dňa zániku združenia, bol predmetom viacerých súdnych
konaní, a to sp. zn. 31Cb/56/2010, sp. zn. 25Cb/79/2010, sp. zn. 38Cb/160/2009, sp. zn. 9Cb/69/2010,

a preto nie je možné, aby o ňom súd opätovne rozhodoval v rámci tohto konania.
Podľa žalobcu do majetku združenia NEKA patrí aj nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX parcela č.
XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX P.X, parcela č. XXXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 313 m2 - sklad, súpisné číslo XXXX, parcelné číslo XXXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 77 m2- striekareň motorových vozidiel, súpisné číslo XXXX, parcelné číslo XXXX/X

zastavané plochy a nádvoria o výmere 75 m2 - sklad horľavín, súpisné číslo XXXX.
Ako zistil súd, predmetná nehnuteľnosť bola ku dňu 30.04.2006 vo vlastníctve spoločnosti Auto FRIM
spol. s r.o., pričom účastníci združenia sa stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti (každý v
podiele 1) na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 16.09.2005 až po zániku združenia (vklad nehnuteľnosti do
KN povolený Rozhodnutím Správy katastra Trnava dňa 22.12.2016). Predmetná nehnuteľnosť nebola

vedená v účtovníctve združenia NEKA vo výkaze majetku ako dlhodobý majetok, a táto teda nemala
byť zaradená do dlhodobého majetku združenia ani v znaleckom posudku znalca JUDr. Ing. Miroslava
Čipáka. Taktiež nebolo preukázané, že žalovaný bránil žalobcovi užívať nehnuteľnosť.

29. Vo vzťahu k zásobám tovaru na sklade, vedeným v účtovníctve združenia ku dňu jeho zániku

vo výške 129.567,42 eur, podľa žalovaného tovar na sklade nebol v celosti vo vlastníctve účastníkov
združenia, ale dodávateľov, keďže nebol zaplatený. Túto skutočnosť žalovaný začal namietať až po
6 rokoch od začatia konania, pričom vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach uvádzal, že položka
zásoby tovaru vo výške 129.567,42 eur je správna. V podaní označenom ako Stanovisko k listu zo dňa
14.09.2009 (č.l. 67 súdneho spisu) uvádzal, že zásoby existovali a že prevažná časť cca 3 mil. eur bola

uhradená (pozn. z kontextu uvedeného podania je zrejmé, že správne má byť SKK). Tiež zo znaleckého
posudku Ing. Hruškovej (č.l. 92 súdneho spisu) vyplýva, že zásoby evidovalo združenie podľa výkazu
k 30.04.2006 v celkovej hodnote 3.903.345,- SKK, čo predstavoval tovar na sklade a k týmto zásobám
neboli predložené žiadne evidencie, ale voči výške nenamietal ani jeden spoločník združenia. Súd mal
za to, že ak podľa žalovaného tovar na sklade nepatril do podielového spoluvlastníctva účastníkov, ale

bol vlastníctvom dodávateľov z dôvodu výhrady vlastníckeho práva zaplatením kúpnej ceny, v takom
prípade sa nemal uvádzať ku dňu zániku združenia v jeho aktívach.
Pokiaľ teda ide o nárok žalobcu na zaplatenie 1 zásob tovaru, t.j. 64.783,50 eur, odvolací súd dodáva, že
zásoby tovaru sú taktiež predmetom podielového spoluvlastníctva. Nakoľko žalobca nepožiadal o jehozrušenie, nie je možné uskutočniť jeho vyporiadanie. Tu odvolací súd nepriznal žalobcovi nárok z iného
dôvodu, ako to uviedol súd v bode 35. Nie bez povšimnutia zostáva aj tá skutočnosť, že žalobca vyslovil
iba predpoklad, že tovar bol žalovaným odpredaný bez akéhokoľvek dôkazu.

30. Peňažné prostriedky na bankovom účte k 30.04.2006 vo výške uvedenej v účtovnej dokumentácii
združenia treba považovať za aktíva združenia. Združenie malo vedený účet v X. X., Y..X.., kde zostatok
na účte k 30.04.2006 bol vykázaný v čiastke 63.753,24 SKK, t.j. 2.116,21 eur, čo zhodne skonštatovali
znalci Ing. Hrušková a JUDr. Ing. Čipák. K námietke premlčania v súvislosti týmto nárokom sa súd

vysporiadal v bode 31. a 33. odôvodnenia, s čím sa odvolací súd stotožnil. Nakoľko ani pri peňažných
prostriedkoch nedošlo k návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva, ktoré musí predchádzať
vyporiadaniu majetku združenia, súd aj v tejto časti návrh žalobcu oprávnene zamietol.

31. Občiansky zákonník v § 835 ods. 2 určuje solidárnu zodpovednosť účastníkov združenia založeného
podľa § 829 a nasl. OZ za záväzky vzniknuté z činnosti združenia voči tretím osobám. V zmysle §

511 ods. 1 OZ veriteľ je oprávnený zvoliť si na zaplatenie celého dlhu vzniknutého z činnosti združenia
ktoréhokoľvek z účastníkov združenia. V prípade solidárnej zodpovednosti účastníkov združenia nie je
voči tretím osobám rozhodný podiel konkrétneho účastníka na majetku získanom činnosťou združenia.
Preto pokiaľ ide o spoločné záväzky, tieto netvoria podielové spoluvlastníctvo strán.
Súd v bode 36. podrobne vysvetlil, prečo zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.955,20 eur

týkajúcich sa záväzkov, s čím sa odvolací súd stotožnil a z jeho záverov vychádzal.

32. Ako už bolo vyššie uvedené, vyporiadaniu majetku združenia musí predchádzať zrušenie
podielového spoluvlastníctva účastníkov združenia. Nakoľko v predmetnej veci k zrušeniu podielového
spoluvlastníctva dohodou nedošlo, musel by o nej rozhodnúť súd.

Nakoľko žalobca v prípade vysokozdvižného vozíka, ako aj peňažných prostriedkov nepožiadal súd o
zrušenie podielového spoluvlastníctva, súd správne skonštatoval, že nakoľko nedošlo ohľadne tohto
majetku k zrušeniu spoluvlastníctva, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nie je možné vyhovieť
žalobe na zaplatenie 1 z hodnoty hmotného investičného majetku, t.j. 186,44 eur a 1 z hodnoty
prostriedkov na bankovom účte 1.058,11 eur.

33. Odvolací súd podotýka, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR
vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.

Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného, ale aj odvolacieho), ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Tu dovolací súd odkazuje na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. marca 2005, podľa ktorého
odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré
sa preskúmava v odvolacom konaní.

34. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil

ako vecne správny.

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
2 CSP tak, že žiadna sporová strana nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko ani
jedna nebola v odvolacom konaní úspešná.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).