Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 23, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124394991
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:6124394991.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v spore žalobcu: Slovenská komora

medicínsko-technických pracovníkov, so sídlom Karpatské námestie 10/A, 831 06 Bratislava - mestská
časť Rača, IČO: 42 140 251, právne zastúpený: UHRINČAŤ - VAJDA s.r.o., so sídlom Rybné námestie
1, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 308 185, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpený: Advokátska kancelária Ondrej Majerniček,
s. r. o., so sídlom Námestie Martina Benku 6302/16, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 07. IČO:
55 696 457, o zaplatenie 43,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca si žalobou uplatnil v rámci upomínacieho konania na Okresnom súde Banská Bystrica proti
žalovanému nárok na zaplatenie sumy 43,- eur s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že
je stavovskou organizáciou v zdravotníctve, ktorá v zmysle § 47b ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.
o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách
v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako “Zákon“) združuje verejných

zdravotníkov, zdravotníckych laborantov, nutričných terapeutov, dentálne hygieničky, rádiologických
technikov, technikov pre zdravotnícke pomôcky, optometristov, farmaceutických laborantov, masérov,
očných optikov, praktické sestry - asistentov, zubných asistentov a sanitárov. Vychádzajúc z obsahu
ustanovenia § 31 ods. 1 Zákona jednou z podmienok výkonu zdravotníckeho povolania je, okrem
iného, aj registrácia zdravotníckeho pracovníka v registri vedenom príslušnou komorou, pričom tieto
podmienky musia byť splnené po celý čas výkonu zdravotníckeho povolania. Postup registrácie a s
tým súvisiacich rozhodnutí je upravený v ustanoveniach § 62 až § 64 Zákona. V zmysle ustanovenia

§ 63 ods. 5 Zákona žalobca vedie register a priebežne ho aktualizuje podľa údajov oznamovaných
zdravotníckymi pracovníkmi. Ročný poplatok za vedenie registra je najviac vo výške 15 eur a je
príjmom komory, ktorá zdravotníckeho pracovníka registruje (§ 62 ods. 2 až 12). Podľa ustanovenia
§ 80 ods. 1 písm. d) Zákona je povinnosťou každého zdravotníckeho pracovníka zaplatiť poplatok
za vedenie registra, a to najneskôr do 31.01. príslušného kalendárneho roka. Zároveň v zmysle
ustanovenia § 42 ods. 1 Zákona je povinnosťou každého zdravotníckeho pracovníka sústavne sa
vzdelávať, pričom hodnotenie sústavného vzdelávania ním registrovaných zdravotníckych pracovníkov

vykonáva žalobca. Spomínané hodnotenie je taktiež v zmysle ustanovenia § 42 ods. 10 Zákona
spoplatnené, a to poplatkom, ktorého maximálna výška je uvedená v Zákone, v znení platnom v
príslušnom roku. Výška poplatku za hodnotenie sústavného vzdelávania v čase jeho vykonania je
hodnotenému zdravotníckemu pracovníkovi oznámená písomne riadne a včas zverejnená na webovomsídle žalobcu. Okrem povinnosti registrácie sa môžu registrovaní zdravotní pracovníci stať tiež členmi
komory na základe čoho vznikajú zdravotníckym pracovníkom práva uvedené v § 52 ods. 1 Zákona.
Členstvo v komore je v zmysle § 50 ods. 3 Zákona dobrovoľné. V prípade, ak zdravotnícky pracovník

požiada o členstvo, vzniká mu zápisom do registra povinnosť platiť riadne a včas členské príspevky v
zmysle § 52 ods. 2 písm. e) Zákona, vo výške podľa vnútorných predpisov komory (§ 52 ods. 3 Zákona).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca voči registrovaným zdravotníckym pracovníkom
zákonnýnároknazaplatenieregistračnéhopoplatkuzakaždýkalendárnyrokodmomentuichregistrácie
a zároveň v prípade vykonania hodnotenia sústavného vzdelávania aj zákonný nárok na zaplatenie

poplatku za poskytnutie tejto služby. V prípade, ak sa zdravotnícky pracovník stane na vlastnú žiadosť
členom komory, má žalobca voči členom nárok na zaplatenie členských poplatkov. Žalobca na základe
Oznámenia v súlade s ustanovením § 63 Zákona zapísal žalovaného do ním vedeného registra a vydal
mu Potvrdenie o registrácii, v rámci ktorého mu pridelil registračné číslo. V zmysle ustanovenia § 31
ods. 1 písm. e) v spojení s ustanovením § 63 ods. 5 Zákona vznikla žalovanému povinnosť uhrádzať
na účet žalobcu poplatok za vedenie registra, pričom žalobca vo svojom účtovníctve evidoval voči

žalovanému omeškanie s úhradou nasledovných poplatkov: za obdobie roka 2013 vo výške 4,- eur,
splatný 31.1.2013, za obdobie roka 2014 vo výške 4,- eur, splatný 31.1.2014, za obdobie roka 2015 vo
výške 5,- eur, splatný 31.1.2015, za obdobie roka 2016 vo výške 15,- eur, splatný 31.1.2016, za obdobie
roka 2017 vo výške 15,- eur, splatný 31.1.2017.

2. Okresný súd Banská Bystrica o žalobe rozhodol platobným rozkazom, ktorým zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi istinu 43,- eur spolu s úrokom z omeškania. Zároveň zaviazal žalovaného nahradiť
žalobcovi trovy konania vo výške 132,74 eura.

3. Proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom vzniesol námietku

premlčania.

4. Podľa § 11 ods. 5 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov
(ďalejlenako„ZoUK“),akčolenjedenzožalovanýchpodalvčasodporsvecnýmodôvodnením,platobný
rozkaz sa zrušuje vo vzťahu ku všetkým žalovaným; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo. .

5. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu.

6. Žalobca v replike poukázal na § 102 Občianskeho zákonníka a § 63 ods. 7 zákona, podľa ktorého
komora vymáha zaplatenie poplatkov podľa odsekov 4 a 5 a § 71 ods. 3 podľa osobitného predpisu41)

najskôr po uplynutí 60 dní nasledujúcich po uplynutí lehoty stanovenej v písomnej výzve zdravotníckemu
pracovníkovi na zaplatenie poplatku, ktorá nesmie byť kratšia ako 7 dní. Výzva na zaplatenie bola
žalovaného doručená dňa 05.09.2023, teda všeobecná premlčacia doba uplynie najskôr 05.09.2026.
V ďalšom poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, ktoré posudzovali začiatok plynutia premlčacej doby
od výzvy na plnenie. Žalobca zároveň považuje vznesenú námietku za rozpornú s dobrými mravmi,

keďže žalovaný si nesplnil zákonnú povinnosť voči komore pri výkone jeho povolania.

7. Žalovaný v duplike uviedol, že pre posúdenie otázky premlčania poplatkov za vedenie registra je
rozhodujúca všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žalobca vo svojom vyjadrení nesprávne tvrdí,

že na prípad sa má aplikovať ustanovenie § 102 Občianskeho zákonníka. K tomuto poukázal na
právoplatné rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/54/2024 zo dňa 30.08.2024,
ktoré jednoznačne stanovilo, že na poplatky za vedenie registra sa aplikuje § 101 OZ, nie špeciálna
úprava § 102 OZ. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia (body 12.1 až 14) jasne konštatoval, že
ustanovenie § 63 ods. 7 zákona č. 578/2004 Z.z. neupravuje povinnosť žalobcu „uplatniť si svoje právo”

u zdravotníckeho pracovníka v zmysle § 102 OZ, ale iba stanovuje procesný postup pred vymáhaním
pohľadávky súdnou cestou. Skutočnosť, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie poplatkov až
výzvouzo dňa 28.08.2023,teda dlho po uplynutí premlčacích lehôt jednotlivých poplatkov, nemôže oživiť
už premlčané nároky. To, že žalobca zaslal žalovanému výzvu na zaplatenie všetkých poplatkov za
vedenia registra až 28.08.2023 nemôže zakladať vznik nároku žalobcu na zaplatenie dlžných poplatkov.

8. Žalobca vo vyjadrení, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 06.05.2025, uviedol, že rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici je jediným rozhodnutím vydaným v neprospech žalobcu, keďže drvivá
väčšina súdov, vrátane Krajského súdu Trenčín, konštatovali, že sa premlčacia doba odvíja od zaslaniavýzvy zdravotníckemu pracovníkovi. Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici predstavuje jediné
rozhodnutie, ktorým súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý správne rozhodol, že pohľadávka
premlčaná nie je, z dôvodu aplikácie § 102 Občianskeho zákonníka. V danom prípade tak došlo k zmene

rozhodnutia na úrovni jednej inštancie, voči ktorej nebol vzhľadom na nízku hodnotu sporu, prípustný
opravný prostriedok vo forme dovolania, v dôsledku čoho došlo k prekvapivej zmene rozhodnutia,
voči ktorej sa žalobca nemal možnosť ďalej procesne brániť napriek tomu, že ide o zjavne nesprávne
rozhodnutie. Uvedené rozhodnutie vychádza z názoru, že sa § 102 Občianskeho zákonníka aplikuje len
na taký skutkový stav, kedy je veriteľ povinný uplatniť svoje právo voči dlžníkovi v prekluzívnej lehote

(bod 12.1., 12.2., 12.3. uvedeného rozhodnutia). Súd v uvedenom rozhodnutí následne vychádzajúc z
nesprávneho predpokladu, že sa § 102 aplikuje len na situácie, kedy dôjde k zániku práva v prípade
neuplatnenia práva u dlžníka, aplikuje tento nesprávny predpoklad a nesprávny právny názor na ostatné
právne závery, z ktorého dôvodu je uvedené rozhodnutie v celosti nesprávne. Z gramatického ani
teleologického výkladu ustanovenia § 102 nevyplýva, že by sa malo uvedené ustanovenie aplikovať
len v prípade preklúzie práva, uvedený názor súdu je teda úplne svojvoľný a arbitrárny a vychádza z

účelového výkladu časti komentára k uvedenému ustanoveniu, ktoré použila v rámci svojej procesnej
obrany protistrana. Ten istý komentár sa pritom v celom kontexte odkazuje na rozhodnutie, v zmysle
ktorého je zrejmé, že sa uvedené rozhodnutie neaplikuje len na prípady preklúzie práva. Komentár k
OZ (FEKETE, I. Občiansky zákonník komentár – Eurokódex) sa zaoberá aj situáciou, kedy sa § 102
OZ aplikuje na osobitný predpis, ktorý neustanovuje pre uplatnenie nároku prekluzívnu lehotu: „Súdna

prax pripúšťa analogickú aplikáciu ustanovenia § 102 OZ vo vzťahu aj k iným právnym predpisom.
O výške odmeny a náhrade hotových výdavkov ustanoveného obhajcu rozhodne v zmysle Trestného
poriadku na návrh obhajcu príslušný orgán činný v trestnom konaní. Bez takého návrhu príslušný orgán
rozhodnúť nemôže. Pre uplatnenie návrhu obhajcu nie je ustanovená žiadna lehota. Na tieto prípady
nemožno aplikovať ustanovenie § 100 a nasl. OZ o premlčaní, ale ustanovenie § 102 OZ – premlčacia

doba, začína plynúť až odo dňa, kedy právo bolo uplatnené v zmysle tohto ustanovenia u fyzickej
alebo právnickej osoby (Uz KS v Českých Budějoviciach z 24. 2. 1999, sp. zn. 3 To 89/1999-345)“.
Súd sa v uvedenom rozhodnutí nasledovným spôsobom snažil vysporiadať s právnou otázkou, či je
možné uplatniť úspešne u zdravotníckeho pracovníka žalobou na súde nárok, bez zaslania výzvy v
zmysle § 63 ods. 7 zákona č. 578/2004 Z.z.: „V danom prípade nemožno skonštatovať ani zánik práva

žalobcu pri nesplnení dodatočných povinností podľa § 63 ods. 7 zákona č. 578/2004. Zároveň, na
rozdiel napr. od zodpovednosti za vady, kde uplatnenie práva u scudziteľa predstavuje prostriedok
umožňujúci mimosúdne vybavenie veci, povinná výzva v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia napĺňa
skôr informačnú funkciu a umožňuje dlžníkovi dobrovoľne zaplatiť dlh predtým, než komora (žalobca)
pristúpi k vykonaniu povinnosti jej vyplývajúcej zo zákona, t. j. k vymáhaniu dlžnej sumy. Inak povedané,

uvedené ustanovenie neupravuje povinnosť žalobcu uplatniť si svoje právo vyplývajúce zo zákona č.
578/2004 u zdravotníckeho pracovníka (fyzickej osoby), v tomto prípade u odvolateľky, ako ani sankciu
zániku práva v prípade neuplatnenia si práva u fyzickej či právnickej osoby.“ Súd teda konštatoval,
že podľa názoru súdu ide „skôr o informačnú funkciu“ a „umožňuje dlžníkovi dobrovoľne zaplatiť dlh“
a taktiež súd uviedol, že uvedené ustanovenie „neupravuje povinnosť žalobcu uplatniť si svoje právo

vyplývajúce zo zákona č. 578/2004 u zdravotníckeho pracovníka“ a ani „sankciu zániku práva v prípade
neuplatnenia si práva u fyzickej či právnickej osoby“. Ide celkom zjavne o absurdné závery Krajského
súdu Banská Bystrica vzhľadom na gramatické znenie § 63 ods. 7 zákona č. 578/2004 Z.z.: „Komora
vymáha zaplatenie poplatkov podľa odsekov 4 a 5 a § 71 ods. 3 podľa osobitného predpisu41) najskôr
po uplynutí 60 dní nasledujúcich po uplynutí lehoty stanovenej v písomnej výzve zdravotníckemu

pracovníkovi na zaplatenie poplatku, ktorá nesmie byť kratšia ako 7 dní.“ Uvedené ustanovenie teda
celkom zjavne: 1. stanovuje podmienky žalobcu na úspešné uplatnenie práva voči žalovanému súdnou
cestou, 2. stanovuje podmienky na obsah písomnej výzvy (lehota splatnosti aspoň 7 dní), 3. stanovuje
podmienky kedy môže žalobca úspešne podať žalobu voči žalovanému. Sankciou nesplnenia uvedenej
povinnosti je zjavne neúspech žalobcu v súdnom konaní. V zmysle § 102 Občianskeho zákonníka: „Pri

právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína plynúť premlčacia
doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.“ Vzhľadom na skutočnosť, že by žalobca nebol v konaní
úspešný, ak by neuplatnil svoj nárok voči žalovanému výzvou so zákonom stanoveným obsahom,
v zákonom stanovenej lehote, žalobca zjavne v zmysle zákona musí uplatniť jeho nárok najprv u
dlžníka, pod hrozbou negatívneho dôsledku neúspechu v súdnom konaní. Z uvedeného je zrejmá

nesprávnosť právneho názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici, na ktorý odkazuje žalovaný. Poukázal
aj na ďalšie zjavne nesprávne časti odôvodnenia uvedeného súdu, napríklad: „Účelom inštitútu povinnej
písomnej výzvy upraveného v § 63 ods. 7 zákona č. 578/2004 v žiadnom prípade nie je umožniť
komore (žalobcovi) si na úkor zdravotníckych pracovníkov, ktorých združuje a ktorým poskytuje služby,ľubovoľne predĺžiť premlčaciu lehotu. Tým by žalobca získal neodôvodnenú výhodu pred zdravotníckymi
pracovníkmi (potenciálnymi dlžníkmi), čo by bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov právnych
vzťahov.“ Je zrejmé, že súd sám konštatuje, že ide o povinnú výzvu, teda že žalobca musí takýmto

spôsobom uplatniť právo u dlžníka pred podaním žaloby. Následne však nesprávne konštatuje, že by
malo ísť zo strany žalobcu o „ľubovoľné predlžovanie premlčacej lehoty“ a rozpor so zásadou „rovnosti
účastníkov právnych vzťahov“. Zo strany žalobcu nejde o ľubovoľné predlžovanie premlčacej lehoty, ale
o dodržiavanie textu právneho predpisu - § 63 ods. 7 zákona č. 578/2004 Z.z. a § 102 Občianskeho
zákonníka. Zároveň žalobca nemôže porušiť zásadu rovnosti účastníkov právnych vzťahov tým, že

dodržiava a aplikuje právny predpis a výklad práva súdom, kedy súd konštatuje, že neposkytnutie
výhody v podobe účelového výkladu ustanovení o premlčaní (že sa na vec § 102 neaplikuje) dlžníkovi v
omeškaní, ktorý si dlhodobo napriek opakovaným výzvam neplní svoje povinnosti, by malo predstavovať
porušenie zásady rovnosti účastníkov (rovnosti zbraní). Naopak, súd nesprávnym svojvoľným výkladom
právneho predpisu, v rozpore s gramatickým znením právneho predpisu, poskytuje výhodu strane sporu,
ktorá si roky neplnila jej zákonom stanovené povinnosti.

9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.05.2025 uviedol, že interpretácia ustanovenia § 102 Občianskeho
zákonníka, ako ju predkladá žalobca, je v rozpore s princípom právnej istoty a právneho štátu. Ak by
bolo na výlučnom uvážení žalobcu, kedy začne vymáhať pohľadávku a tým aj kedy mu začne plynúť
premlčacia lehota, mohlo by to v praxi znamenať, že žalobca môže po desiatich či viacerých rokoch

svojvoľne rozhodnúť o vymáhaní pohľadávky, čím by sa úplne stratil zmysel inštitútu premlčania. Takýto
výklad by umožnil žalobcovi neprimerané predĺženie premlčacej doby, čo je v priamom rozpore s účelom
premlčania, ktorým je okrem iného motivovať veriteľov k včasnému uplatneniu svojich práv a poskytovať
dlžníkom právnu istotu ohľadom času, počas ktorého môžu byť voči nim uplatnené nároky. Interpretácia
ustanovenia § 102 Občianskeho zákonníka v spojení s § 63 ods. 7 zákona č. 578/2004 Z.z. podľa

žalovaného nemôže viesť k tomu, že by premlčacia doba nezačala plynúť v čase, keď sa právo stalo
vymáhateľným, ale až v neurčitom čase v budúcnosti, keď sa žalobca rozhodne zaslať výzvu na úhradu.
Takýto právny výklad by bol v rozpore s princípom právnej istoty.

10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:

11. Z potvrdenia o zápise do registra SK MTP, že žalovaný bol od 28.03.2012 registrovaný v registri
Slovenskej komory medicínsko-technických pracovníkov. Žalovaný bol povinný hradiť poplatok za
vedenie registra za každý kalendárny rok, ktorý bol v roku 2013 – 2014 vo výške 4,- eura, 2015 vo výške
5,- eur a od roku 2016 vo výške 15,- eur.

12. Zistený skutkový stav súd právne posúdil:

13. Podľa § 47b zákona, slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov združuje verejných
zdravotníkov, zdravotníckych laborantov, nutričných terapeutov, dentálne hygieničky, rádiologických

technikov, technikov pre zdravotnícke pomôcky, optometristov, farmaceutických laborantov, masérov,
očných optikov, praktické sestry – asistentov, zubných asistentov a sanitárov.

14. Podľa § 63 ods. 5 zákona, komora vedie register a priebežne ho aktualizuje podľa údajov
oznamovaných zdravotníckymi pracovníkmi. Ročný poplatok za vedenie registra je najviac vo výške 15

eur a je príjmom komory, ktorá zdravotníckeho pracovníka registruje (§ 62 ods. 2 až 12).

15. Podľa § 80 ods. 1 písm. d) zákona, zdravotnícky pracovník, ak v odseku 9 nie je ustanovené inak, je
povinnýdo31.januárapríslušnéhokalendárnehorokazaplatiťpoplatokzavedenieregistra(§63ods.5).

16. Podľa § 63 ods. 7 zákona, komora vymáha zaplatenie poplatkov podľa odsekov 4 a 5 a § 71 ods. 3
podľa osobitného predpisu41) najskôr po uplynutí 60 dní nasledujúcich po uplynutí lehoty stanovenej v
písomnej výzve zdravotníckemu pracovníkovi na zaplatenie poplatku, ktorá nesmie byť kratšia ako 7 dní.

17. Podľa § 100 ods.1, 2, 3 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, nežzabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných
formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

18. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

19. Podľa § 102 OZ, pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína
plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

20. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 43,- eur z dôvodu toho, že žalovaný neplatil
poplatok za vedenie registra (§ 63 ods. 5 zákona) v zmysle § 80 ods. 1 písm. d) zákona za roky 2013
– 2017.

21. Vzhľadom k tomu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd v prvom rade posúdil dôvodnosť

tejto námietky.

22. Podstata premlčania spočíva v tom, že pokiaľ sa určité právo po zákonom stanovenú dobu
(premlčaciu dobu) nevykoná, alebo sa v priebehu premlčacej doby neuplatní na súde, či u príslušného
orgánu, nemôže už byť po jej uplynutí veriteľovi priznané. Premlčanie prebieha v dvoch fázach a to v

prvej fáze márnym uplynutím premlčacej doby a v druhej fáze vznesením námietky premlčania.
Právne účinky premlčania teda nenastávajú samotným premlčaním, ale je potrebné, aby sa druhá strana
premlčania výslovne dovolala. Dovolanie sa premlčania je procesný právny úkon dlžníka, ktorý má
hmotnoprávnu povahu.

23. V dôsledku premlčania právo nezaniká ( na rozdiel od preklúzie práva), trvá ďalej, ale do značnej
mierysazoslabujezmenšenímmožnostijehoúspešnéhouplatnenia.Pokiaľdlžníkpredsúdomnamietne
premlčanieprávatakakotourobilžalovaný,nemôžebyťveriteľovipremlčanéprávopriznané.Sdôvodne
uplatnenou námietkou premlčania sa súd musí vysporiadať tak, že žalobu zamietne bez toho, aby
skúmal, či uplatnené právo veriteľa existuje alebo nie.

24. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný bol od 28.03.2012 registrovaný v registri
Slovenskej komory medicínsko-technických pracovníkov, a preto bol povinný hradiť poplatok za vedenie
registra za každý kalendárny rok do 31. januára príslušného kalendárneho roka. V konaní nebolo
sporné, že žalovaný nezaplatil poplatok za obdobie 2013 – 2017. Žalobca v konaní poukázal na § 102

Občianskeho zákonníka a § 63 ods. 7 zákona, podľa ktorého komora vymáha zaplatenie poplatkov
podľa odsekov 4 a 5 a § 71 ods. 3 podľa osobitného predpisu najskôr po uplynutí 60 dní nasledujúcich
po uplynutí lehoty stanovenej v písomnej výzve zdravotníckemu pracovníkovi na zaplatenie poplatku,
ktorá nesmie byť kratšia ako 7 dní. Výzva na zaplatenie bola žalovaného doručená dňa 05.09.2023, teda
mal za to, že všeobecná premlčacia doba uplynie najskôr 05.09.2026.

25. Súd sa v danom prípade nestotožnil so žalobcom, že premlčacia doba začne plynúť od výzvy na
zaplatenie.Toutoprávnoukonštrukcioubysastaliprostriedkyspojenésplynutímčasuzávislénasvojvôli
žalobcu a jeho ľubovoľnom rozhodnutí, kedy zašle výzvu na zaplatenie, napr. odkladanie zaslania
výzvy na niekoľko rokov, čo sa v podstate udialo aj v tejto veci. Pre začiatok plynutia premlčacej

doby majú relevanciu: 1. Povinnosť každého registrovaného platiť poplatok za vedenie registra za
každý kalendárny rok do 31. januára príslušného kalendárneho roka. 2. Povinnosť žalobcu zaslať výzvu
a 3. Uplynutie 60 dní nasledujúcich po uplynutí lehoty stanovenej v písomnej výzve zdravotníckemu
pracovníkovi na zaplatenie poplatku (nesmie byť kratšia ako 7 dní). Ak sú splnené uvedené podmienky,
žalobca môže uplatniť právo na súde. V predmetnej veci nič nebránilo žalobcovi zaslať výzvu 01.02.

príslušného kalendárneho roku a nie až 28.08.2023 (po 10 – 6 rokoch) , a tak včas uplatniť právo
na úhradu. Konštrukcii, ktorá umožňuje jednoduchou výzvou odďaľovať splatnosť a uplatnenie práva
rádovo v rokoch, súd odmietol poskytnúť ochranu. Súd teda má to, že premlčacia doba u každého
poplatku plynie samostatne. S poukazom na § 63 ods. 7 zákona by právo podať žalobu mala u každého
poplatku (po zohľadnení 60-dňovej lehoty, počas ktorej komora nemôže vymáhať nezaplatené poplatky,

minimálnych lehôt doručovania výzvy komory zdravotníckemu zamestnancovi a uplynutia dodatočnej 7-
dňovej lehoty na zaplatenie poplatkov) nastať najskôr v priebehu mesiaca apríl príslušného kalendárna
roka, pokiaľ komora (žalobca) koná riadne a včas, za dodržania primeranej odbornej starostlivosti.
Premlčacia doba jednotlivých poplatkov by tak uplynula najneskôr: za rok 2013 v priebehu mesiaca aprílroku 2016; za rok 2014 v priebehu mesiaca apríl roku 2017; za rok 2015 v priebehu mesiaca apríl roku
2018; za rok 2016 v priebehu mesiaca apríl roku 2019; za rok 2017 v priebehu mesiaca apríl roku 2020
(porov. rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 30.08.2024, sp. zn. 13Co/54/2024). Žaloba

podala podaná na okresný súd Banská Bystrica dňa 08.10.2024, t.j. po uplynutí premlčacej doby.

26. Súd navyše poukazuje na obdobnú právnu úpravu zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby
verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov
účinného do 30.06.2023, kedy senáty Krajského súdu v Prešove počítali začiatok premlčacej doby nie

od doručenia výzvy, ale od uplynutia 30 dní na plnenie (rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.
augusta 2018, č.k. 8Co/118/2017 – 57, zo dňa 29. mája 2018, č.k. 6Co/93/2017 - 45 , zo dňa 27. júna
2018, č.k. 23Co/100/2017 – 51)

27. Súd následne pristúpil k prieskumu námietky premlčania vznesenej žalovaným a k posúdeniu
rozporu s dobrými mravmi.

28. Podľa ust. §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka „Výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka zakotvuje
základné podmienky tzv. chráneného výkonu subjektívnych práv. Prvým predpokladom výkonu práva

je jeho existencia. Z hľadiska druhého predpokladu § 3 ods. 1 OZ upravuje, že zákonný rámec výkonu
práva nespĺňa taký výkon, ktorý bez právneho dôvodu zasahuje do práv a oprávnených záujmov iných
alebo je v rozpore s dobrými mravmi. Subjekt vykonávajúci právo musí jeho výkon realizovať v súlade so
zákonom, jeho realizácia musí byť primeraná s ohľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý a musí
byť v súlade s dobrými mravmi. Osobitnou sankciou v prípade výkonu práva v rozpore s podmienkami

uvedenými v § 3 ods. 1 OZ je odopretie právnej ochrany.

29. V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepostačuje akýkoľvek rozpor s dobrými mravmi, alebo
akýkoľvek zásah do subjektívnych práv, ktorý nie je celkom v súlade s dobrými mravmi, ale tento zásah
musí byť takej intenzity a vážnosti, ktorá je v demokratickej spoločnosti, aj s ohľadom na verejnú mienku,

neakceptovateľná.

30. V uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.4.2011 sp. zn. II. ÚS 176/2011, súd
konštatoval: „Podľa názoru ústavného súdu vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky
premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože

výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad však môže ísť iba
výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký výkon práva účastníkom v občianskom
súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania, pričom
vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhý účastník
konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by za tejto situácie priznanie účinkov

premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto primeranosti je potrebné vychádzať
z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a
dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby.“ V danom prípade vznesená
námietkapremlčanianiejevrozporesdobrýmimravmi.Žalovanýžiadnymspôsobomnezaviniluplynutie
premlčacej doby. Žalobca v konaní neuviedol žiaden logický dôvod, ktorý mu bránil podať žalobu včas.

31. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania súdu nezostávala iná možnosť ako žalobu zamietnuť.

32. O trovách strán súd rozhodol podľa § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto mu súd priznal

náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania
nebola žalobcom tvrdená a v zmysle § 257 CSP ani zo spisu nevyplynula.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na

Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).