Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad
Rozhodutie vydal sudca JUDr. František Zelený
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12Csp/74/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719203414
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8719203414.10
Uznesenie
Okresný súd Poprad v právnej veci žalobkyne: A. B., C. B., nar. X.X.XXXX, bytom D., E. F. XXXX/
XX, práv. zast. JUDr. Zuzana Bejdová, LL.M., advokátka, Skuteckého 30, Banská Bystrica, IČO:37
827 014, proti žalovanému: A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., G. XXXX/XX, práv.zast. Mgr. Adrián
Bobko, advokát, Nám. Sv. Egídia 78, Poprad, IČO:37747371, o zaplatenie 2.400,- eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady
rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí.
o d ô v o d n e n i e :
Pôvodný žalobca H. B. sa žalobou doručenou súdu dňa 29.7.2019 domáhal, aby uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 1.800,- eur spolu s príslušenstvom. V priebehu konania požiadal súd
o pripustenie zmeny návrhu spočívajúcej v jeho rozšírení na sumu 2.400,- eur s príslušenstvom.
Uznesením zo dňa 10.12.2019 súd zmenu žaloby pripustil. Uznesením zo dňa 27.1.2020 súd
konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.
9C/15/2018 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s príslušenstvom.
V konaní pod sp. zn. 9C/15/2018 súd právoplatne rozhodol tak, že určil, že žalobca A. F. a žalobkyňa
I. I. sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXX k. ú. G..
Žalobca v priebehu konania zomrel. Súd uznesením zo dňa 25.10.2024 rozhodol o pokračovaní
v konaní s dedičom po poručiteľovi H. B. a to A. B.. A. B. podľa uznesenia Okresného súdu Poprad
21D/110/2024 zo dňa 9.12.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť rovnakého dňa, je jedinou dedičkou po
poručiteľovi.
Podaním doručeným súdu dňa 17.2.2025 žalobkyňa zobrala žalobu späť v plnom rozsahu. Navrhla
konanie zastaviť a náhradu trov stranám nepriznať s odkazom na ust. § 257 CSP. Poukázala na to, že
v inom konaní bolo rozhodnuté o vlastníctve nehnuteľnosti súvisiacej s predmetom žaloby. V danom
prípade však existujú osobitné okolnosti prejednávaného prípadu vyplývajúce zo skutočností, že žalobu
nepodala sama, ale jej otec. Jej samotným konaním nebol vyvolaný spor, do ktorého vstúpila ako
univerzálny dedič. Zdôraznila procesnú situáciu a právny základ sporu, ktorým je dlžné nájomné za
užívanie nehnuteľnosti, ktorá v čase podania žaloby bola vo výlučnom vlastníctve žalobcu a žalovaný
ju užíval bez úhrady nájomného. Vlastníctvo nehnuteľnosti sa stalo sporným až po tom, ako žalobca
podal návrh na vypratanie nehnuteľnosti, ktoré je predmetom konania vedeného toho času na Krajskom
súde v Prešove pod sp. zn. 18Co/41/2018. Aj toto konanie bolo prerušené. Poukázala na svoju sociálnu
situáciu, kde ako slobodná matka sa stará o maloletú dcéru, nar. XX.X.XXXX. Stratu otca znáša ťažko.
O obsahu ním vedených sporov sa oboznámila v mesiaci január 2025 a následne vyhľadala právnupomoc. Po konzultácii s právnikom zobrala žalobu späť a požiadala aj o zrušenie pojednávania. K
dôvodom hodným osobitného zreteľa je potrebné pripočítať rozsudok Krajského súdu v Prešove, podľa
ktorého bolo určené o novom vlastníkovi nehnuteľnosti, pričom v čase podania žaloby bol vlastníkom
tejto nehnuteľnosti pôvodný žalobca.
§ 65 ods. 1-3 CSP
(1)Právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho
predchodcu.
(2)Procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú.
(3)Právnemu nástupcovi podľa odseku 1 začne plynúť nová procesná lehota doručením uznesenia
podľa § 63 alebo § 64.
Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody osobitného zreteľa.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že sú
splnené zákonné podmienky pre zastavenie konania z dôvodu účinného späťvzatia žaloby v priebehu
konania.
Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa
ustanovenia § 257 C.s.p., podľa ktorého ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa
vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné
okolnosti. V zmysle ustálenej judikatúry / uznesenie NSSR 2NCdo/17/2009, 3MCdo/46/2012 ho
nemožno považovať za také ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie v zmysle
svojvôle. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie
výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť
k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti
a nastoleniu spravodlivosti medzi stranami sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.
Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať
z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak,
že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať
náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí
aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné
prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán a je
potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj
dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska
aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v
priebehu konania a pod. Len skutkové okolnosti danej veci nemôžu byť dôvodom hodným osobitného
zreteľa.
Súdnezistiltakédôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,prektoréby náhradutrovkonaniažalovanému,ktorý
sán nezavinil zastavenie konania, nepriznal. Takéto dôvody nevyplývajú ani z okolností podanej žaloby/
tvrdené skutkové okolnosti /, no najmä ani so žalobkyňou deklarovaných osobných a majetkových
pomerov. Žalobkyňa ako právny nástupca strany v konaní prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej
subjektivity svojho predchodcu so všetkými právami a povinnosťami. Daná skutočnosť preto sama
o sebe nemôže byť dôvodom pre aplikáciu ust. § 257 CSP. Vychádzajúc z uznesenia okresného súdu
v dedičskom konaní nie je možné rovnako konštatovať, aby žalobkyňa sa nachádzala v nepriaznivej
finančnej situácii. Poručiteľ jej ako dedičke zanechal aktíva v nie zanedbateľnej hodnote a pasíva súd
deklaroval iba v nákladoch spojených s pohrebom. Za danej situácie súd nedospel k záveru o existencii
dôvodov hodných osobitného zreteľa.
O trovách konania súd preto rozhodol podľa § 256 a § 262 CSP. Z procesného hľadiska žalobca zavinil
zastavenie konania, preto súd priznal náhradu trov konania protistrane.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.