Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123335430
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6123335430.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek

senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: A. B. C., s miestom
podnikania D. XXX, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného: JUDr. Dušan Repák, advokát
so sídlom Krížna 47, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: Profi Elektro
Meister s.r.o., Láb 531, 900 67 Láb, IČO: 54 166 799, právne zastúpenému: Advokátska kancelária
Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 813 401, o zaplatenie
5.916 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k.
78Cb/29/2023-200 zo dňa 30.04.2024 v spojení s opravným uznesením č.k. 78Cb/29/2023-266 zo dňa

10.01.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. 78Cb/29/2023-200 zo dňa
30.04.2024 v spojení s opravným uznesením č.k. 78Cb/29/2023-266 zo dňa 10.01.2025 v napadnutom
výroku I. v časti, ktorou bol žalovaný zaviazaný na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.016 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.464 eur od 03.04.2023 do 06.07.2023, zo sumy
2.016 eur od 07.07.2023 do zaplatenia, zo sumy 1.012 eur od 14.04.2023 do 19.04.2023 a náklady
spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur p o t v r d z u j e .

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. 78Cb/29/2023-200 zo dňa
30.04.2024 v spojení s opravným uznesením č.k. 78Cb/29/2023-266 zo dňa 10.01.2025 v napadnutom
výroku I. v časti, ktorou bol žalovaný zaviazaný na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.452 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 900 eur od 05.03.2023 do zaplatenia, zo sumy
2.552 eur od 25.03.2023 do zaplatenia a v napadnutom výroku III. o trovách prvoinštančného konania
z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu

vo výške 5.468 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 900 eur od 05.03.2023
do zaplatenia, zo sumy 2.552 eur od 25.03.2023 do zaplatenia, zo sumy 2.464 eur od 03.04.2023
do 06.07.2023, zo sumy 2.016 eur od 07.07.2023 do zaplatenia, zo sumy 1.012 eur od 14.04.2023
do 19.04.2023, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko do 15 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, vo výroku II. konanie vo zvyšku zastavil, vo výroku III. priznal
žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom
na ustanovenia § 330 ods. 1, § 369 ods. 2, § 536 ods. 1, ods. 2, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, zákona č.

513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 144, § 145 ods. 1, ods. 2, § 255 ods. 1, § 256
ods. 2, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že strany sporu uzatvorili dňa
17.01.2023 Zmluvu o dielo/ o výkone prác/ č. 44/2023 podľa § 536 a nasl. ObZ v znení Dodatku č. 1
a Dodatku č. 2. Predmetom zmluvy bola realizácia diela žalobcom pre žalovaného vo forme realizácie

elektroinštalačných prác pri realizácii exteriérov a interiérov, dokončovacie stavebné práce pri realizácii
exteriérov a interiérov. Žalobca evidoval voči žalovanému nasledovné neuhradené faktúry po lehote
splatnosti za riadne vykonané dielo: faktúra č. 20230003 na sumu 900 eur, vystavená dňa 10.02.2023,
so splatnosťou dňa 04.03.2023, faktúra č. 20230004 na sumu 2.552 eur, vystavená dňa 04.03.2023,
so splatnosťou dňa 24.03.2023, faktúra č. 20230005 na sumu 2.464 eur, vystavená dňa 19.03.2023,

so splatnosťou dňa 02.04.2023, faktúra č. 20230006 na sumu 1.012 eur, vystavená dňa 30.03.2023, so
splatnosťou dňa 13.04.2023 bola uhradená zo strany žalovaného po lehote splatnosti dňa 19.04.2023.

3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že nárok na zaplatenie sumy 2.464 eur vyúčtovaný faktúrou
č. 20230005 zanikol splnením, a to úhradami dňa 03.02.2023 vo výške 1.008 eur, dňa 20.02.2023
úhradou vo výške 1.008 eur a dňa 06.07.2023 úhradou vo výške 448 eur. Úhrady boli zasielané s

inými variabilnými symbolmi, avšak po preverení fakturačných podkladov žalovaný zistil, že faktúry,
ktoré pôvodne mienil uhradiť (2 faktúry na sumu 1.008 eur, ktoré nie sú predmetom tohto konania)
neboli podložené dohodnutými podkladmi potrebnými pre oprávnenú fakturáciu, a preto je potrebné
predmetné úhrady považovať za úhrady faktúry č. 20230005, ktorú žalovaný považuje za oprávnenú
a s poukazom na uvedené aj zaplatenú. Nárok na zaplatenie faktúr č. 20230003 na sumu 900 eur a

faktúry č. 2023004 na sumu 2.552 eur neuznal v celom rozsahu, nakoľko nie sú podložené podkladmi
vyplývajúcimi zo zmluvy o dielo a z toho dôvodu ani neboli uhradené. Faktúry č. 20230003 a č. 2023004
neboli uhradené, nakoľko žalobca k nim nepriložil podpísaný súpis prác, t.j. predložené súpisy prác
neboli podpísané žiadnou osobou. Z uvedeného dôvodu má žalovaný za to, že žalobca nepreukázal
ním deklarovaný nárok a tento nárok žalovaný z dôvodu absencie potvrdenia o skutočne vykonaných

prácach, ale predovšetkým z dôvodu, že práce neboli vykonané riadne, popieral a neuznal. Žalovaný
ďalej uviedol, že žalobca ani nemohol predložiť dohodnutú prílohu k faktúre, a to podpísaný súpis
vykonaných prác, pretože takýto súpis žalobcovi nebol podpísaný oprávnenou osobou z dôvodu, že ním
prevedenéprácebolinekvalitnéanebolianivykonanévdeklarovanomrozsahu.Ztohodôvodupoverený
pracovník odmietol žalobcovi podpísať súpis a z toho dôvodu mu ani nevznikol nárok na zaplatenie

žalovaných súm.

4. Žalobca v replike poukázal na komunikáciu, ktorá prebehla v júni 2023 pred samotným podaním
návrhu na vydanie platobného rozkazu, kedy dňa 01.06.2023 žalovaný kontaktoval e-mailom právneho
zástupcu žalobcu v nadväznosti na doručenú predžalobnú výzvu žalobcu s tým, že uvedené faktúry

žalobcovi uhradí postupne v mesiaci jún 2023. Žalovaný v e-mailovej komunikácii zároveň uviedol, že
má cca 191.000 eur nevyplatených, preto žiadal žalobcu o trpezlivosť. Žalobca preto tvrdenia uvedené
v odpore považoval za účelové a tendenčné, so snahou žalovaného docieliť len viac času na úhradu.
Ak by mal žalovaný akékoľvek pripomienky k faktúram, resp. ku kvalite diela, tieto by namietol už
v e-mailovej komunikácii zo dňa 01.06.2023 (prípadne skôr), a nie až v podanom odpore. Žalobca

poukázal na komunikáciu pána B. C., ktorá prebehla v apríli 2023, z ktorej je zrejmý prísľub žalovaného,
že uhradí pánovi C. i ďalším zhotoviteľom (žalobcovi) v priebehu týždňa od 17.04.2023 jednu alebo
dve neuhradené faktúry. Žalobca poukázal aj na komunikáciu pána C. so zamestnancom žalovaného
z personálneho oddelenia s pánom C. cez aplikáciu Whatsapp, kde pán C. kontaktoval pána C. s
tým, že nech úhradu faktúr rieši so žalovaným (v komunikácii označený menom E.) mimosúdne, a

nie cez právneho zástupcu. Menovaný ďalej uviedol, že žalovaný chce uhradiť pánovi C. i žalobcovi
predmetné faktúry za riadne vykonané dielo. Z predloženej komunikácie je jednoznačne zrejmé, že
žalovaný v celom rozsahu uznal nárok žalobcu, tento ani raz nijakým spôsobom nerozporoval. Faktúra č.
20230005 nezanikla splnením, keďže úhrada zrealizovaná dňa 03.02.2023 vo výške 1.008 eur a úhrada
zrealizovaná dňa 20.02.2023 vo výške 1.008 eur, bola zrealizovaná pod odlišným variabilným symbolom

z dôvodu, že žalovaný neuhrádzal faktúru č. 20230005, ale odlišné faktúry, a to faktúru č. 20230001 na
sumu 1.008 eur, vystavenú dňa 28.01.2023, so splatnosťou dňa 11.02.2023 a faktúru č. 20230002 na
sumu 1.008 eur vystavenú dňa 04.02.2023, so splatnosťou dňa 02.03.2023. Žalovaný v danom čase
nemohol uhrádzať faktúru č. 20230005, keďže tá v čase predmetných úhrad ani neexistovala, nakoľko
bola vystavená až dňa 19.03.2023, so splatnosťou dňa 02.04.2023. Nie je právne udržateľné, aby si

žalovaný ľubovoľne priradil úhrady odlišných faktúr k úhrade faktúry č. 20230005, nakoľko takto by si
mohol započítať úhrady z minulosti i na faktúru č. 20230003 alebo faktúru č. 20230004, presne tak
ako sa mu to hodí, aby sa tak zbavil svojej povinnosti plniť splatné záväzky. Jedine úhradu zo dňa
06.07.2023 vo výške 448 eur žalobca akceptoval ako čiastočnú úhradu faktúry č. 20230005, a preto vzalžalobu v časti istiny 448 eur späť. Žalobca ďalej poukázal na faktúru č. 20230006 na sumu 1.012 eur,
vystavenú dňa 30.03.2023, so splatnosťou dňa 13.04.2023, ktorá bola uhradená po lehote splatnosti
dňa 19.04.2023. Faktúra č. 20230006 bola identickým spôsobom ako faktúra č. 20230003, faktúra č.

20230004afaktúrač.20230005,fakturovanánatúistústavbu(HafenblickCelle,Nemecko)azarovnaké
dielo ako neuhradené faktúry, ktoré sú predmetom konania. Pri fakturácii žalobcovi nikdy nebolo zo
strany žalovaného nič vytknuté s výnimkou jednej formality pri faktúre č. 20230002: „Ten dlhý text asi tam
je zbytočné... Stačí keď spravíš ako má B...“ Medzi žalobcom a žalovaným bola zaužívaná nasledovná
obchodná prax: Po riadnom vykonaní diela, pán C. obratom zaslal podpísané hodiny poverenému

pracovníkovi žalovaného pánovi C. (zamestnanec žalovaného pracujúci u žalovaného na personálnom
oddelení, ktorého úlohou bolo overovať a kontrolovať faktúry žalobcu, ktoré mu žalobca zaslal, pričom
poverený zamestnanec podľa doručených faktúr ďalej vypracoval faktúry nemeckej strane) a žalobca
následne vystavil v súlade s podpísanými hodinami faktúru pre žalovaného. Časť podpísaných hodín
bola pánovi C. zasielaná i osobou pána C. cez aplikáciu WhatsApp. Žalovaný sa vyjadril spôsobom,
že mu nezáleží na tom, akým spôsobom žalobca zašle podpísané hodiny, či to bude cez e-mailovú

komunikáciu, alebo cez komunikáciu v aplikácii WhatsApp. Ostatné hodiny zasielal pánovi C. pán
C. e-mailom. Odpracované hodiny boli podpísané povereným nemeckým zamestnancom z nemeckej
spoločnosti Eltec 24, tieto podpísané hodiny si poverený zamestnanec z nemeckej spoločnosti vždy
scanoval. Z uvedeného je zrejmé, že faktúry boli vystavené vždy a za každých okolností na základe
reálne poskytnutých prác - riadne vykonaného diela zo strany žalobcu v zmysle podpísaných hodín.

Žalobca poukázal na to, že na väčšine z podpísaných hodín je na konci dokumentu v nemeckom jazyku
uvedené nasledovné: „Klient podpisom na dochádzkovom liste potvrdzuje prevzatie dohodnutého diela
bez závad“. Žalobca neevidoval žiadne vady diela, žalobca neeviduje, že elektroinštalačné práce by
neboli vykonané riadne a v požadovanom rozsahu. Dielo vykonané žalobcom na danej stavbe bolo
vykonané riadne, kvalitne a podľa všetkých technických noriem. Dôkazom riadne a kvalitne vykonaných

prác zo strany žalobcu je i skutočnosť, že niektoré z prvých 6 bytov boli napojené na elektrickú energiu
ešte počas prác žalobcu na neskorších bytoch. Rovnako ak by práce neboli zo strany žalobcu vykonané
kvalitne, odborne a v požadovanou rozsahu, ako nepravdivo v odpore uvádza žalovaný, tak by žalovaný
neponúkal žalobcovi ďalšiu prácu na iných projektoch. Jedná sa výlučne o účelovú obranu žalovaného,
keďže žalovaný žiadne vady prác žalobcovi nikdy nevytkol a tieto doposiaľ u žalobcu ani nereklamoval.

Žalovaný súdu nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal existenciu namietaných vád, prípadne ich
reklamovanie u žalobcu. V prípade, že by na vykonaných prácach vady existovali, čo žalobca poprel,
predmetom tohto konania nie je nárok zo zodpovednosti za vady diela, ale samostatný a nezávislý
nárok na zaplatenie ceny diela. Jedná sa o dva samostatné a vzájomne nepodmienené hmotnoprávne
nároky, ktorých vznik je vymedzený rozdielnymi skutkovými a právnymi okolnosťami a rozdielny je aj

obsah právnych vzťahov vyplývajúcich z týchto nárokov. Primárnym nárokom, ktorý zákon priznáva
pri existencii vád je nárok na bezplatné odstránenie vady zhotoviteľom, t. j. ani úspešné uplatnenie
tohto nároku nič nemení na povinnosti žalovaného ako objednávateľa mať uhradenú cenu diela po jeho
odovzdaní. Riadne splnenie povinnosti mať uhradenú cenu diela predpokladá aj uplatnenie nároku na
primeranú zľavu v prípade existencie neodstrániteľných vád, ktoré nebránia riadnemu užívaniu veci.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobcovi úhradu dlžných súm pôvodne prisľúbil predtým, ako práce
dôsledne preveril. Žalovaný má zakontrahovaných niekoľko desiatok zhotoviteľov a pokiaľ nevznikne
problém s ich prácou, týchto riadne a pravidelne vypláca. V danom období mal však žalovaný prechodný
nedostatok prostriedkov z dôvodu omeškania na strane svojich odberateľov, preto niektoré faktúry

uhrádzal neskôr a komunikoval to so svojimi zhotoviteľmi. Vo vzťahu k žalobcovi však vznikol problém
v tom, že po doručení podkladov spolu s platobným rozkazom žalovaný zistil, že žalobca nielen že
nedisponuje riadnymi podkladmi pre fakturáciu, ale dielo ani nebolo z jeho strany riadne vykonané. Po
konzultáciivecisozákazníkombolozistené,žežalobcovinebolihodinypotvrdenézdôvodunekvalitného
vykonania diela. Na základe uvedeného boli žalobcovi zaplatené len tie hodiny, ktoré mal riadne

vykázané a fakturačne podložené. Na základe uvedeného žalovaný trval na tom, že faktúra č. 20230005
bola uhradená v celom rozsahu, a to úhradami zo dňa 03.02.2023 vo výške 1.008 eur, zo dňa 20.02.2023
vo výške 1.008 eur a zo dňa 06.07.2023 vo výške 448 eur, hoci s inými pôvodne uvedenými variabilnými
symbolmi. Z návrhu podaného žalobcom a príloh k nemu pripojených žiadnym spôsobom nevyplýva, že
by žalobca disponoval akýmkoľvek dokladom preukazujúcim skutočne vykonané práce v rozsahu ním

vystavených faktúr č. 20230003, 20230004. Žalobca nepreukázal ním deklarovaný nárok a tento nárok
žalovaný z dôvodu absencie potvrdenia o skutočne vykonaných prácach popieral a neuznával. Žalovaný
ďalej uviedol, že práce u žalobcu nereklamoval, nakoľko práce zo strany žalobcu žalovanému nikdy
neboli odovzdané. Nároky z vád diela sú nárokmi, ktoré sa uplatňujú v záručnej dobe po odovzdaní diela.V danom prípade však dielo nebolo riadne odovzdané a podľa názoru žalovaného nevznikol nárok na
zaplatenie ceny diela, preto cenu diela nezaplatil. Zo strany žalovaného tak nebolo potrebné robiť ďalšie
úkony. Je na žalobcovi, aby preukázal riadne vykonanie diela, čo sa však v danom prípade nestalo,

preto mu nevznikol nárok na odmenu.

6. Následne žalobca vzal žalobu čiastočne späť, a to v časti istiny v sume 448 eur. Dôvodom pre
čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom bola skutočnosť, že žalovaný túto časť žalovanej istiny uhradil
žalobcovi dňa 06.07.2023, teda po podaní žaloby.

7.Súdprvejinštancieuviedol,ženazákladečiastočnéhospäťvzatiažalobyžalobcomvčastiozaplatenie
istiny 448 eur, konanie v späťvzatej časti zastavil. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní
sumarizujúc skutkový a právny stav konštatoval, že pred podaním návrhu na vydanie platobného
rozkazu žalobca žalovaného opakovane vyzýval na zaplatenie faktúr. Žalovaný v tejto fáze komunikácie
nároky žalobcu nepopieral a žalobcovi prisľúbil ich uhradenie. Súd prvej inštancie uzavrel, že prvotným

dôvodom, pre ktorý nedošlo k uhradeniu faktúr bol nedostatok prostriedkov na ich uhradenie na strane
žalovaného. Až po doručení platobného rozkazu mal žalovaný začať preverovať oprávnenosť fakturácie
a dospieť k záveru, že žalobca nemá nárok na úhradu faktúry č. 20230003, 20230004, nakoľko
tieto neobsahovali dohodnuté náležitosti a 20230005, ktorú považoval za uhradenú. Podľa súdu prvej
inštancie medzi stranami nebolo sporné, že ako príloha boli súčasťou faktúr č. 20230003 a 20230004

aj súpisy vykonaných prác. Podľa žalovaného však tieto súpisy nemožno akceptovať, nakoľko neboli
podpísané oprávnenou osobou. Touto oprávnenou osobou bol v zmysle čl. VI bod 2 zmluvy o dielo
riadiacipracovníknemeckejspoločnosti.Dôvodom,prektorýžalovanýodmietaluhradiťžalobcovifaktúry
č. 20230003, 20230004 bola skutočnosť, že tieto podľa žalovaného neobsahovali prílohy dohodnuté v
čl. VI zmluvy o dielo. Cena diela bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá v závislosti od počtu

odpracovaných hodín, a to tak, že v zmluve (resp. v jej dodatkoch) bola určená cena za jednu hodinu
vykonávanej činnosti. Žalovaný odmietal uhradiť faktúry č. 20230003 a 20230004 z dôvodu, že ich
prílohou neboli súpisy prác podpísané oprávnenou osobou. Súd prvej inštancie nemohol akceptovať
uvedenú argumentáciu žalovaného, v zmysle ktorej mal mať žalobca nárok na zaplatenie ceny diela,
pokiaľ prílohou jeho faktúr neboli súpisy vykonaných prác potvrdené zo strany žalovaného alebo jeho

pracovníkov alebo zo strany obchodných partnerov žalovaného, resp. ich zamestnancov. Ak zmluva o
dieloobsahujedojednanieospôsobeevidencieodpracovanýchhodín(zdôvoduodmeňovaniazahodinu
vykonanej práce), pri akceptovaní takého právneho záveru, podľa ktorého zhotoviteľ môže požadovať
zaplatenie ceny diela, len ak disponuje odsúhlaseným výkazom o rozsahu prác od objednávateľa alebo
jeho obchodného partnera, by mohla nastať situácia, že aj svojvoľným nepodpísaním takého výkazu zo

strany objednávateľa alebo jeho obchodného partnera by zhotoviteľ nemal možnosť domôcť sa odplaty
za dielo, hoci reálne ho vykonal. Takéto praktiky podľa súdu prvej inštancie nemôžu požívať súdnu
ochranu - okrem toho, že sú v rozpore s kogentným ustanovením § 536 ObZ, odporujú aj zásadám
poctivého obchodného styku. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným navyše nestanovila
predloženie súpisu vykonaných prác ako podmienku splatnosti jednotlivých faktúr (ceny diela). Žalovaný

nebol oprávnený v prípade, ak žalobcom predložené faktúry neobsahovali súpis vykonaných prác, tieto
práce neuhradiť. Splatnosť jednotlivých faktúr bola upravená v čl. VI bod 3 zmluvy o dielo. Pokiaľ
sa žalovaný domnieval, že faktúry, ktorých doručenie nikdy nepoprel, neobsahujú všetky zmluvne
stanovené náležitosti, resp. že práce neboli vykonané vo fakturovanom rozsahu, alebo v požadovanej
kvalite bol oprávnený tieto faktúry žalobcovi vrátiť. Žalovaný v priebehu celého konania netvrdil, že

by žalobcovi vrátil ktorúkoľvek z faktúr, ktorých zaplatenia sa v tomto konaní domáhal. Pokiaľ tak
neurobil, je zrejmé, že pôvodná lehota splatnosti nikdy neprestala plynúť a žalovaný bol povinný ich
uhradiť. Z obsahu zmluvy o dielo je zrejmé, že dielo malo spočívať vo fyzickom výkone prác a malo
byť odmeňované od počtu odpracovaných hodín. Dielo bolo vykonávané pre zahraničného partnera
žalovaného, ktorý práce preberal a aj kontroloval. Podľa súdu prvej inštancie však žalovaný v priebehu

celého trvania súdneho konania neposkytol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo
možné zistiť, v akom rozsahu fakturované práce nemali byť riadne vykonané a v čom mali spočívať
nedostatky v práci žalobcu. Taktiež žalovaný neuviedol, že by si jeho obchodný partner uplatnil voči
nemu akékoľvek nárok titulom vád diela vykonaného žalobcom. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie
považovalobranužalovanéhozaneopodstatnenú.Podľasúduprvejinštancietoistéplatíajoskutkových

tvrdeniachžalovaného,podľaktorýchmalabyťfaktúrač.20230005uhradenáplatbouzodňa03.02.2023
vo výške 1.008 eur a platbou zo dňa 20.02.2023 v rovnakej sume. Zo zhodných skutkových tvrdení strán
sporu vyplýva, že predmetné platby boli uhradené pod variabilnými symbolmi, ktoré prináležali iným
faktúram, ktoré žalobca vystavil žalovanému. Aj zo skutkových tvrdení žalovaného je zrejmé, že jehoúmyslom bolo hradiť tieto skoršie faktúry a nie faktúru č. 20230005. V súlade s ustanovením § 330 ods.
1 ObZ žalobca úhrady žalovaného započítal na úhradu tých faktúr, ktorých čísla pri platbách označil
variabilným symbolom. Je tak zrejmé, že tieto nemohli predstavovať úhradu faktúry č. 20230005. Súd

prvej inštancie ďalej uviedol, že pokiaľ by mal byť žalovaný úspešný aspoň v tejto časti obrany, bolo jeho
povinnosťou preukázať, že platby boli pôvodne vykonané bez právneho dôvodu, ako aj to, že žalovaný
následne započítal svoj nárok na vrátenie týchto peňažných plnení na nárok žalobcu na zaplatenie
faktúry č. 20230005. Žalovaný však opäť (okrem tvrdenia, že faktúry neobsahovali dohodnuté prílohy)
neuviedol nič, čo by preukazovalo existenciu jeho nároku na vrátenie týchto platieb, a teda aj existenciu

započítateľnej pohľadávky voči žalobcovi. Žalovaný sa aj v tomto smere obmedzil iba na všeobecné
tvrdenia o neexistencii nároku na zaplatenie faktúr, ktoré už uhradil. Aj vo vzťahu k týmto faktúram
platí, že žalovaný ich akceptoval, postup vymedzený vo čl. VI bod 4 zmluvy nevyužil a faktúry v tomto
prípade dokonca aj uhradil. Nárok žalovaného na vrátenie týchto platieb nevyplýval nielen z vykonaného
dokazovania, ale nevyplýva ani len zo skutkových tvrdení žalovaného. Žalovaný na podporu svojich
tvrdení o vadnom plnení zo strany žalobcu neprodukoval žiadne dôkazy. Súd prvej inštancie zhrnul, že

žalovaný v konaní neposkytol také skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplývalo že dielo, ktorého ceny sa
žalobca domáhal, malo akékoľvek konkrétne vady, resp. by nebolo vykonané v žalobcom uvádzanom
počtehodín.Rovnakotaksúdprvejinštancienepovažovalzapotrebnévykonávaťdokazovanieohľadom
zaužívaného spôsobu kontroly množstva a kvality vykonaných prác, ako aj následného uhrádzania
faktúr.Žalovanýakojedinýkonkrétnyargumentnasvojuobranuuviedol,žepredmetnéfaktúryvystavené

žalobcom neobsahovali ako prílohu súpis vykonaných prác potvrdený povereným pracovníkom, čo súd
prvej inštancie ako procesnú obranu neakceptoval.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a v časti, v ktorej bolo konanie zastavené v zmysle § 256 ods. 2 CSP, podľa zásady

úspechu v konaní a procesnej zodpovednosti za zastavenie konania v časti tak, že súd prvej inštancie
priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

9. Súd prvej inštancie opravným uznesením č.k. 78Cb/29/2023-266 zo dňa 10.01.2025 opravil zrejmú
chybu v písaní, a to v označení právneho zástupcu žalobcu, žalovaného, právneho zástupcu žalovaného

a v časti označenia čísla konania.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v rozsahu výrokov I. a III., a to
podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak,
že žalobu zamietne a zaviaže žalobcu k náhrade trov konania voči žalovanému. Odvolateľ namietal,

že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil jednak obranu žalovaného a jednak otázku, ktorú
stranu a v akom rozsahu zaťažuje dôkazné bremeno. V danom prípade si žalobca uplatnil nárok na
zaplateniecenyzadielo,oktoromtvrdil,žehoriadnevykonal,pričomžalovanýfaktúryneuhradil,nakoľko
tieto neobsahovali dohodnuté náležitosti, predovšetkým neobsahovali súpis prác podpísaný oprávnenou
osobou, z ktorého by vyplývalo, že žalobca skutočne vykonal práce, ktorých zaplatenia sa podanou

žalobou domáhal. Žalovaný sa v konaní od počiatku bránil tým, že faktúry z jeho strany neboli uhradené,
nakoľko nemal preukázané, že žalobca skutočne vykonal práce v dohodnutom rozsahu a kvalite. Súd
prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia
a dôkazné bremeno, žalovaný je však toho názoru, že v prvom rade to mal byť žalobca, ktorý mal
povinnosť svoje dôkazné bremeno uniesť. Žalobca v konaní na preukázanie svojho nároku predložil

iba faktúru a súpisy prác, na ktorých absentoval podpis oprávnenej osoby. Tieto súpisy buď neboli
podpísané vôbec alebo boli podpísané osobou, ktorá na to nebola oprávnená, čo žalobca vedel. Strany
však mali uzavretú zmluvu o dielo, v ktorej si v čl. VI bod 1 výslovne dohodli, že úhrada ceny za
práce bude realizovaná platením skutočne vykonaných prác písomne potvrdených objednávateľom,
resp. na základe súpisu odpracovaných hodín schválených a podpísaných vopred písomne povereným

pracovníkom objednávateľa. Žalobca však takýto súpis prác žalovanému nepredložil, preto žalovaný
fakturované sumy neuhradil. Odvolateľ poukázal na čl. VI bod 2 zmluvy o dielo. Strany sporu mali v
zmluve presne dojednaný spôsob preukazovania vykonaných prác, ako aj skutočnosť, že v prípade, ak
práce nebudú riadne preukázané, dôkazné bremeno preukázať ich riadne vykonanie nesie zhotoviteľ,
v tomto prípade žalobca a do doby riadneho preukázania, nevzniká nárok na zaplatenie ceny za dielo.

Súd prvej inštancie však toto zmluvné dojednanie opomenul, a to napriek tomu, že žalovaný naň v
rámci svojej argumentácie poukazoval. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie
vôbec neskúmal, resp. nepovažoval za potrebné skúmať, či fakturované práce boli zrealizované a celé
dôkazné bremeno preniesol na žalovaného, u ktorého bez ďalšieho konštatoval, že nepreukázal, prečofakturované sumy neuhradil, hoci žalovaný postupoval výlučne len v súlade so zmluvným dojednaním. V
prvom rade je to žalobca, ktorý sa podanou žalobou niečoho domáhal, a teda on by mal mať povinnosť
preukázať oprávnenosť uplatneného nároku. V danom prípade však súd skutkové tvrdenia žalobcu

bez potreby produkovať relevantné dôkazy považoval za preukázané a dôkazné bremeno preniesol
na žalovaného, s čím sa odvolateľ nestotožnil. Navyše žalovaný namietal aj tú skutočnosť, že pokiaľ
súd prvej inštancie v tomto zmysle predniesol na pojednávaní dňa 30.04.2024 svoje predbežné právne
posúdenie veci, po ktorom sa stalo zrejmým, že unesenie dôkazného bremena požaduje od žalovaného
a žalovaný na toto chcel reagovať spôsobom, že v dodatočnej lehote navrhne svedkov a ďalšie dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení, súd prvej inštancie mu už takúto možnosť nedal a na prvom pojednávaní
vec rozhodol v neprospech žalovaného. Žalovaný teda nesúhlasí s tým, že on mal preukazovať nekvalitu
vykonaných prác, pretože dôvod neuhradenia faktúry neboli nároky z vád diela, ale skutočnosť, že
žalobca samotný nárok na zaplatenie ceny diela nepreukázal v zmluve dohodnutým spôsobom. V
prípade, že by zhotoviteľovi bolo potvrdenie vykonaných prác bezdôvodne odmietnuté, mal priestor na
to, aby to s objednávateľom. V danom prípade však žalobca nenamietal, že mu práce neboli potvrdené,

pričom tak žalobca, ako aj žalovaný, mali vedomosť o tom, že niektoré práce zákazník odmietol potvrdiť,
nakoľko ich považoval za nekvalitne vykonané. Žalobca však v tomto smere žiaden dôkaz nepredložil
a ako potvrdenie svojej práce mal výlučne len súpis prác, ktorý však nepodpísal poverený pracovník
zákazníka. Odvolateľ k bodu 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že súd prvej inštancie
žiadnym spôsobom neskúmal, či dielo bolo riadne vykonané, ani či k nepodpísaniu súpisu prác došlo v

dôsledku svojvôle alebo nekalej praktiky na strane žalovaného, avšak bez ďalšieho považoval nároky
žalobcu za preukázané. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností mal odvolateľ za to, že
súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, a to predovšetkým v otázke vyhodnotenia zmluvných
dojednaní, ktoré si strany sporu dojednali, ako aj v otázke súvisiaceho dôkazného bremena, ktoré
zaťažovalo žalobcu.

11. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že obranu žalovaného považuje za neopodstatnenú,
účelovú a tendenčnú, s cieľom oddialiť plnenie žalobcovi. Žalovaný sa v konaní opieral iba o argument,
že predmetné faktúry vystavené zo strany žalobcu neobsahovali ako prílohu súpis vykonaných prác
potvrdený povereným pracovníkom. Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že prvotným dôvodom,

pre ktorý nedošlo k uhradeniu faktúr, bol nedostatok finančných prostriedkov na ich úhradu na strane
žalovaného. Súd prvej inštancie sa so zmluvným dojednaním ohľadne spôsobu riadneho preukazovania
vykonaných prác v zmluve o dielo riadne oboznámil a v rámci odôvodnenia rozsudku v bode číslo
32. odôvodnenia napadnutého rozsudku predmetné zmluvné dojednanie ozrejmil. Žalovaný však nebol
oprávnený aj v prípade, že by žalobcom predložené faktúry neobsahovali súpis vykonaných prác,

tieto neuhradiť. Žalobca však v rámci konania súdu preukázal, že faktúry tento súpis obsahovali.
K námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie mu nedal možnosť na prvom pojednávaní v dodatočnej
lehote navrhnúť svedkov a ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, žalobca uviedol, že obrana
žalovaného mala byť aktívna a žalovaný mal predložiť dôkazy už v samotných písomných podaniach
a nie zvažovať navrhovanie dôkazov na prvom pojednávaní bez toho, aby už na tomto pojednávaní

vedel navrhnúť konkrétne dôkazy. Žalovaný však žiadne dôkazy v rámci prebiehajúceho konania
neprodukoval. Žalobca v danom prípade preukázal riadne vykonané dielo. V konaní predložil dokonca
i dôkaz - fotodokumentáciu riadne vykonaného diela - elektroinštalačných prác v podobe dokončených
rozvádzačov. Žalovaný vystavené faktúry v celom rozsahu akceptoval, tieto nikdy nereklamoval, resp.
žalobcovi ich nikdy nevrátil. Žalovaný začal spochybňovať vystavené faktúry až účelovo po vydaní

platobného rozkazu, čo je zrejmé z vykonaného dokazovania. Žalobca preto navrhol odvolaciemu súdu,
aby rozsudok v celom rozsahu potvrdil.

12. Žalovaný v odvolacej replike k tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so zmluvným
dojednaním čl. VI bod 2 zmluvy o dielo v bode 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal

na to, že súd prvej inštancie pri vyhodnotení tohto zmluvného ustanovenia vychádzal z premisy,
že objednávateľ bude konať svojvoľne pri nepodpisovaní súpisu prác zhotoviteľa a z toho dôvodu
usúdil, že predmetné zmluvné dojednanie nepožíva právnu ochranu. Týmto konštatovaním súdu prvej
inštancie bola podľa názoru odvolateľa porušená rovnosť zmluvných strán v neprospech objednávateľa
- žalovaného. Podľa názoru odvolateľa je podstatné to, že zmluvné strany mali postup pre prípad, že

práce nebudú riadne preukázané, dohodnutý v čl. VI bod 2 zmluvy o dielo. K tomu, aby súd prvej
inštancie mohol konštatovať rozpor s poctivým obchodným stykom, muselo byť preukázané šikanózne
konanie niektorej zo zmluvných strán alebo zjavná nerovnováha v dohodnutých právach a povinnostiach
zmluvných strán. V danom prípade zmluvné dojednanie, ktoré v prípade spochybnenia zhotoviteľompredloženého výkazu prác prenieslo dôkazné bremeno na zhotoviteľa, aby preukázal, že práce skutočne
vykonal, nemôže byť posúdené ako šikanózne, keď sa jedná o bežný obchodnoprávny postup. Bolo
na zhotoviteľovi - žalobcovi, aby si ustrážil, že ním zrealizované práce mu vedúci potvrdí a že budú

potvrdené osobou, ktorá bola objednávateľom označená ako na to oprávnená osoba. Pokiaľ tak žalobca
nepostupoval a v podstate sa spoliehal na to, že mu žalovaný práce zaplatí aj bez toho, aby mal riadne
pripravenépodkladypreukazujúcevykonanieprác,jenamieste,abyniesolzatakýtosvojnedbalýprístup
následky. Nakoniec je potrebné uviesť, že žalobca za svoju prácu zaplatené dostal, avšak za tú časť,
ktorú mal riadne preukázanú.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v spojení s opravným uznesením je v napadnutom výroku I. v časti, ktorou bol žalovaný
zaviazaný na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.016 eur spolu s príslušenstvom vecne správny (výrok

I. tohto rozsudku) a v napadnutom výroku I. v časti, ktorou bol žalovaný zaviazaný na povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 3.452 eur spolu s príslušenstvom a v napadnutom výroku III. o trovách prvoinštančného
konania je potrebné vec zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok
II. tohto rozsudku).

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie

je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

16. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

17. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

18. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

19. Podľa § 150 ods. 1, ods. 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností

môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

20. Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

21. Podľa § 191 ods. 1, ods. 2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

22. Podľa § 536 ods. 1, ods. 2 ObZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a
objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci,
pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo
úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie,

montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

23. Podľa § 546 ods. 1 ObZ objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve
alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluvaje napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za
porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

24. Podľa § 548 ods. 1 ObZ objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v
zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním
diela.

25. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré

predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného, odvolací súd konštatuje vecnú
správnosť v napadnutom výroku I. v časti, ktorou bol žalovaný zaviazaný na povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 2.016 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.464 eur od 03.04.2023
do 06.07.2023, zo sumy 2.016 eur od 07.07.2023 do zaplatenia, zo sumy 1.012 eur od 14.04.2023 do
19.04.2023, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Súd prvej inštancie na základe
dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do danej výrokovej

časti napadnutého rozsudku, v nadväznosti na čo odvolací súd konštatuje nedôvodnosť odvolania
žalovaného v predmetnom rozsahu.

26.Súdprvejinštanciedospelksprávnemuzáveruodôvodnostižalobcovhonárokuvovzťahukistinevo
výške 2.016 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 2.464 eur od 03.04.2023 do 06.07.2023

(suma 448 eur bola uhradená zo strany žalovaného v priebehu konania), ako aj zo sumy 2.016 eur
od 07.07.2023 do zaplatenia, vyplývajúci z faktúry č. 20230005, keď uzavrel neunesenie dôkazného
bremena žalovaného v otázke vykonania započítania jeho pohľadávky voči predmetnému nároku
žalobcu. Už na základe neexistencie tohto započítania je možné konštatovať nedôvodnosť procesnej
obrany žalovaného vo vzťahu k nároku vyplývajúcemu z faktúry č. 20230005. Odvolací súd však navyše

dodáva, že žalovaný v priebehu konania na súde prvej inštancie nielenže nepreukázal započítanie
pohľadávok, ale ani neuplatnil kompenzačnú námietku, z ktorej by vyplývalo, že svoj domnelý nárok
započítal s pohľadávkou žalobcu vyplývajúcou z faktúry č. 20230005. K tomu je potrebné poznamenať,
že žalovaný nenamietal samotný nárok vyplývajúci z faktúry č. 20230005 čo do dôvodu a výšky, naopak
v priebehu konania došlo k čiastočnej úhrade faktúry č. 20230005 v sume 448 eur. Zároveň odvolací súd

konštatuje, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s procesnou obranou žalovaného, že platby,
ktoré vykonal dňa 03.02.2023 vo výške 1.008 eur a dňa 20.02.2023 vo výške 1.008 eur predstavovali
úhradu faktúry č. 20230005, keď vysvetlil, že tieto platby boli žalovaným uhradené pod variabilnými
symbolmi, ktoré prináležia iným faktúram žalobcu. V nadväznosti na uvedené, potom súd prvej inštancie
ajsprávneposúdil,žepodľa§330ods.1ObZžalobcazapočítal svojnároknaúhradutýchfaktúr,ktorých

čísla žalovaný označil variabilným symbolom. Za vecne správny považoval odvolací súd aj napadnutý
rozsudok vyhovujúceho výroku I. v časti zaplatenia príslušenstva predstavujúceho úrok z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 1.012 eur od 14.04.2023 do 19.04.2023, ako aj náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 40 eur, ktoré odvolateľ nijakým spôsobom v podanom odvolaní nenamietal.

27. Naproti tomu odvolací súd konštatuje vo zvyšnej časti napadnutého rozsudku, teda v napadnutom
výroku I. v časti, ktorou bol žalovaný zaviazaný na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.452 eur spolu
s príslušenstvom ako nároku žalobcu z faktúr č. 20230003 a č. 20230004, dôvodnosť odvolania
žalovaného. Odvolateľ namietal nesprávne posúdenie súdu prvej inštancie v otázke procesnej obrany
a dôkazného bremena.

28. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí ustálil, že strany sporu uzatvorili zmluvu o dielo
v znení jej dodatkov č. 1 a 2, predmetom ktorej bolo vykonávanie elektroinštalačných prác v Nemeckej
spolkovej republike pre tretiu osobu, a to nemeckého obchodného partnera žalovaného. Cena diela bola
medzi stranami dohodnutá v závislosti od počtu odpracovaných hodín, a to tak, že cena bola určená

za jednu hodinu vykonávanej činnosti (uvedenej v jednotlivých dodatkoch). V prvom rade odvolateľ
namietal neunesenie dôkazného bremena žalobcom o skutočne vykonaných prácach v dohodnutom
rozsahu a kvalite s poukazom na čl. VI bod 1, 2 zmluvy o dielo. Odvolací súd v súvislosti s uvedenou
námietkou konštatuje, že súd prvej inštancie v tomto smere ustálil ako nespornú skutočnosť, že žalobca
pre žalovaného práce skutočne vykonával (bod 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku), keď za

obsah procesnej obrany žalovaného považoval len tvrdenia, že dielo nebolo vykonané riadne z dôvodu
nekvalitného odvedenia prác. Súd prvej inštancie uzavrel, že v priebehu konania žalovaný nedostatočne
substancoval svoje skutkové tvrdenia, v akom rozsahu fakturované práce nemali byť riadne vykonané
a v čom mali spočívať nedostatky v práci žalobcu (bod 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku),teda v otázke kvality vykonaného diela. Odvolací súd sa v otázke nedostatočného substancovania,
teda účinného popretia žalovaným v otázke kvality diela, stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie.
Na danom mieste odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie neuzavrel otázku kvality diela

na neunesení dôkazného bremena žalovaného, ako nesprávne namietal žalovaný, ale na otázke
nedostatočných skutkových tvrdení žalovaného v otázke popisu vád diela. Ak žalovaný namieta kvalitu
diela, musí v prvom rade aj tvrdiť rozhodné skutkové okolnosti týkajúce sa vád diela a následne
tvrdené skutočnosti aj preukázať (žalobca nepreukazuje neexistenciu vád diela za situácie, ak ani
nemá vedieť, aké vady diela mal spôsobiť). Podstatným však v predmetnej veci je to, že žalovaný v

priebehu konania rozporoval aj rozsah vykonaných prác, resp. ich skutočné vykonanie, ktoré nemal za
preukázané v dôsledku absencie podpisu oprávnenou osobou na súpise prác, ako aj vykonanie prác
v ich deklarovanom rozsahu, či odovzdanie prác žalovanému. Súd prvej inštancie sa však nezaoberal
skutočne vykonaným rozsahom diela a jeho odovzdaním, ktorý nepovažoval za sporný. Nesprávne
ustálenie sporných a nesporných skutočností súdom prvej inštancie tak malo za následok aj absenciu
riadneho prieskumu spornej skutočnosti podstatného významu pre meritórne rozhodnutie sporu súdom

prvej inštancie spočívajúcej vo vykonaní diela žalobcom v rozsahu uplatneného nároku v počte
odpracovaných hodín prác žalobcu vyplývajúcich z faktúr č. 20230003 a č. 20230004. Súd prvej
inštancie tak nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý následne nesprávne vyhodnotil vo vzťahu k obsahu
žalobného nároku, keď následne ani neposudzoval unesenie dôkazného bremena žalobcu v otázke
oprávnenosti vyúčtovaného počtu odpracovaných hodín, čo má súvis s námietkou neodovzdania

diela. Dokonca súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia nevykonania navrhovaných dôkazov (v bode
37. odôvodnenia napadnutého rozsudku) nesprávne uviedol, že žalovaný neposkytol také skutkové
tvrdenia, že by dielo nebolo vykonané v žalobcom uvádzanom počte hodín, čo podľa názoru odvolacieho
súdu predstavuje nielen nesprávne ustálenie sporných skutočností, ale aj nesprávne určenie účinných
skutkových tvrdení sporovej strany. Súd prvej inštancie totiž uvedeným konštatovaním vlastne tvrdí,

že to má byť žalovaný, kto má v konaní uviesť počet odpracovaných hodín žalobcu (čo by malo za
následok procesný úspech žalobcu v spore, a to v časti takto žalovaným uvedených odpracovaných
hodín žalobcu), napriek tomu, že žalovaný rozporoval vykonanie prác v žalobcovom uvádzanom počte
vykonaných prác vyplývajúcich z faktúr č. 20230003 a č. 20230004 práve z dôvodu nemožnosti
žalovaného zistiť rozsah vykonaných prác bez ich podpísaného súpisu oprávnenou osobou. V otázke

unesenia dôkazného bremena žalobcom vyúčtovaného rozsahu hodín dáva odvolací súd za pravdu
odvolateľovi, že to má byť práve žalobca, kto preukáže rozsah vykonaným prác. „V civilnom sporovom
konaní platí zásada, že každý z účastníkov je povinný preukázať skutočnosti, na ktoré sa odvoláva
a z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé právne účinky. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu

muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva
pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujúsúduprijaťzáveraniopravdivostitvrdeniatejtoskutočnosti,aniotom,žebytátoskutočnosť
bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí

zexistencietýchtoskutočnostívyvodzujepresebapriaznivéprávnedôsledky;ideotohoúčastníka,ktorý
existenciu týchto skutočností tiež tvrdí“ (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/52/2010
z 24.06.2010). Dôkazná povinnosť pritom zahŕňa jednak povinnosť tvrdiť rozhodné skutočnosti, ako aj
povinnosť tieto tvrdenia podložiť relevantnými dôkazmi. V danom prípade je to práve žalobca, kto sa
domáha priznania peňažného plnenia na základe tvrdenia, že práce boli riadne vykonané v dojednanom

rozsahu a zaznamenané v súpisoch, pričom ich podpisom došlo k ich potvrdeniu zo strany oprávnenej
osoby zastupujúcej objednávateľa.

29. Odvolací súd uvádza, že povinnosťou zhotoviteľa je dielo vykonať, čiže dokončiť a odovzdať
objednávateľovi, pričom súd prvej inštancie nereflektoval na skutočnosť, že dielo spočívajúce vo

vykonaní prác na hodinovej báze môže byť odovzdané aj prostredníctvom súpisu, ktoré sú v danom
prípade základom pre fakturáciu a kontrolu vykonaných prác, na čo žalovaný v priebehu konania
prostredníctvomuplatňovanéhočl.VIzmluvyodieloupozorňoval.Súdprvejinštanciesavtejtosúvislosti
nezaoberal aj príslušnými ustanoveniami § 537 ods. 1, ods. 2, ods. 3 ObZ v spojení s § 554 ods.
1 prvá veta, či ods. 6 ObZ, v zmysle ktorých (okrem iného) je objednávateľ povinný vykonané dielo

prevziať, pričom zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním
predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, pričom ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše
sa o odovzdaní predmetu diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany. Rovnako tak sa súd prvej inštancie
nezaoberal príslušným posúdením splnenia povinnosti zhotoviteľa diela vykonať dielo v zmysle § 555ods. 1 ObZ, pričom z citovaného ustanovenia je zrejmé, že zhotoviteľ diela túto povinnosť splní len, ak
umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554
ObZ. Úlohou súdu prvej inštancie preto bude v intenciách vyššie citovaných ustanovení zmluvy o dielo

posúdiť, či žalobca ako zhotoviteľ diela, ktorý uzatvoril zmluvu o dielo, svoju povinnosť dielo dokončiť
a odovzdať objednávateľovi diela splnil v rozsahu deklarovanom faktúrami č. 20230003 a č. 20230004.
V tejto súvislosti je potrebné posúdiť aj tú otázku, či žalobcom predložené súpisy prác sú relevantným
základom pre fakturáciu a kontrolu vykonaných prác a či preukazujú odovzdanie predmetu diela vo
fakturovanom rozsahu. Na danom mieste odvolací súd poukazuje, že po vrátení veci dôvodným bude

skúmanie podpísanie súpisov k faktúram č. 20230003 a č. 20230004 oprávnenou osobou riadiaceho
pracovníka nemeckej spoločnosti, keď žalobca tvrdil, že odpracované hodiny boli podpísané povereným
nemeckým zamestnancom spoločnosti Eltec 24, ako aj vyhodnotenie predložených súpisov vykonaných
prác podpísaných týmto zamestnancom (č.l. 68 a nasl.), s čím sa súd prvej inštancie v dôsledku
nesprávne ustálených sporných skutočností nezaoberal. V tomto smere je preto nesprávne tvrdenie
žalovaného, že žalobca nenamietal, že mu práce neboli potvrdené.

30. Odvolateľ namietal aj záver súdu prvej inštancie uvedený v bode 32. odôvodnenia napadnutého
rozsudku, keď súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neskúmal, či dielo bolo riadne vykonané (v tomto
smere je potrebné vnímať nielen tvrdenie o kvalite diela, ale aj vykonanie diela v rozsahu vyúčtovanom
spornými faktúrami), ani či k nepodpísaniu súpisu prác došlo v dôsledku „svojvôle“ alebo „nekalej

praktiky na strane žalovaného“. Odvolací súd k námietke odvolateľa v prvom rade uvádza, že záver
súdu prvej inštancie v bode 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku o svojvoľnom nepodpísaní výkazu
zo strany objednávateľa alebo jeho obchodného partnera je mimo rámec skutkového stavu, ktorý nebol
súdom prvej inštancie nielenže ustálený, ale zo strany žalobcu ani tvrdený. Zo skutkových tvrdení
žalobcu totiž nevyplývajú tvrdenia o svojvôli žalovaného, ktorý by neoprávnene odmietol podpísať súpisy

vykonaných prác, práve naopak žalobca poukázal na obchodnú prax medzi stranami týkajúcu sa aj
podpisovania súpisov prác. Žalobca v tomto smere okrem tvrdení o podpise povereným nemeckým
zamestnancom zo spoločnosti Eltec 24, v konaní predložil vzájomnú e-mailovú komunikáciu, ako
aj komunikáciu strán cez WhatsApp, spolu so súpismi prác, ktorými sa však súd prvej inštancie
v dôsledku nesprávneho ustálenia sporných a nesporných skutočností, nezaoberal. Súd prvej inštancie

tak nedôsledne a nekomplexne skúmal skutkový stav konania, keď s poukazom na sporné tvrdenia
strán konania nevyhodnotil jednotlivo, ani vo vzájomnej súvislosti vykonané dokazovanie. Súd prvej
inštancie nesprávne preniesol dôkazné bremeno na žalovaného, keď v predmetnej veci nedal odpoveď
na zásadnú otázku, a to či boli práce vykonané v deklarovanom rozsahu, keďže ide o skutočnosť,
ktorú musí preukázať žalobca. Na danom mieste odvolací súd pripomína, že v prípade, ak by aj

nebol podpísaný súpis prác oprávnenou osobou, táto skutočnosť zakladá len nenaplnenie zmluvne
dohodnutých podmienok fakturácie, ale sama osebe neznamená, že práce neboli skutočne vykonané,
teda že dielo nebolo riadne vykonané.

31. Zhrňujúc vyššie uvedené je potrebné, aby súd prvej inštancie po vrátení veci najprv skúmal,

či dielo bolo riadne vykonané a odovzdané (teda či žalobca vykonal dielo v deklarovanom rozsahu
odpracovaných hodín vyúčtovaných faktúrami č. 20230003 a č. 20230004), či tieto súpisy boli podpísané
žalovaným alebo ním oprávnenou osobou, resp. či rozsah fakturácie zodpovedá skutkovému stavu
tvrdenému stranami sporu v priebehu konania a doloženom listinnými dôkazmi nad rámec sporných
súpisov. V tejto súvislosti odvolací súd osobitne poukazuje na spôsob hodnotenia dôkazov vyplývajúci z

§ 191 ods. 1 CSP, t.j. hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd prvej
inštancie v tomto smere bude vychádzať zo skutkových tvrdení strán konania, rozloženia dôkazného
bremena, ako aj unesenia dôkazného bremena jednotlivých tvrdení strán konania, na základe čoho
ustáli, či v konaní bolo preukázané vykonanie diela v deklarovanom rozsahu faktúrami č. 20230003 a č.

20230004, ktoré bolo odovzdané a v konečnom dôsledku, či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny
diela.

32. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným
uznesenímvnapadnutomvýrokuI.včasti,ktoroubolžalovanýzaviazanýnapovinnosťzaplatiťžalobcovi

sumu 3.452 eur spolu s príslušenstvom, ako aj v napadnutom výroku III. o trovách prvoinštančného
konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP v spojení s § 391 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní
bude vo vyššie naznačenom smere v intenciách záverov odvolacieho súdu zistiť a ustáliť skutkovýstav a predmetnú vec opätovne právne posúdiť. Úlohou súdu prvej inštancie bude predovšetkým
riadne ustáliť sporné a nesporné skutočnosti, a to najmä vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej
sa riadneho vykonania a odovzdania diela, následne sa súd prvej inštancie vysporiada s rozložením

dôkazného bremena v otázke deklarovaného počtu odpracovaných hodín a s tým súvisiacich námietok
týkajúcich sa podpisu oprávnenej osoby na súpisoch prác, pričom vyhodnotí všetky rozhodné argumenty
strán konania. Súd prvej inštancie opätovne posúdi všetky návrhy oboch strán sporu na vykonanie
dokazovania,tedavysporiadasasovšetkýminávrhminavykonaniedokazovaniaobochstránsporu,ato
najmä návrhmi na výsluchy svedkov. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť aj zrejmé, ktoré z navrhnutých

dôkazov súd prvej inštancie vykonal a ktoré nevykonal a z akých dôvodov, ako vyhodnotil konkrétne
tvrdenia a dôkazy predložené stranami sporu a aké z nich vyvodil právne závery, vrátane toho, na
základe akých zákonných ustanovení jednotlivé aspekty sporu posudzoval v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

33. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

34. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d), e) CSP).