Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. jún 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoCsp/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019207312
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:0019207312.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu

JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s.,
Mlynské nivy 1, Bratislava - Ružinov, IČO: 31 320 155, zastúpený Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., ul.
Jilemnického 4012/30, Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej A. B., nar. X.X.XXXX, C. D. XXXX/XX,
E., v konaní o zaplatenie 295,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Michalovce zo dňa 19. februára 2024 č.k. 10Csp/192/2019-180

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku I. o vyhovení žalobe a výroku II. o trovách
prvoinštančného konania.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
295,45 eur s úrokom z omeškania 5 % z dlžnej sumy ročne od 28.4.2017 do zaplatenia (I.), priznal
žalobcovi proti žalovanej náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % (II.) a žalovanej priznal
proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (III.).

2. Súd rozhodoval o záväzku žalovanej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere – pôžičke č. 7168831 zo

dňa 23.8.2016 uzavretej medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu – spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s.. Vo veci konal opätovne po tom, čo jeho predchádzajúce vyhovujúce rozhodnutie
bolozrušenéuznesenímodvolaciehosúduz21.9.2023č.k.9CoCsp/46/2022-136,lebosanevysporiadal
s námietkami žalovanej o primeranosti požadovanej odplaty, o podmienkach určenia hodnoty RPMN,
splnení povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou spôsobilosť spotrebiteľa splatiť úver, ktoré
nedostatky mal v opätovnom konaní odstrániť.

3. Bolo nesporné, že nárok žalobcu vyplýva zo zmluvy spotrebiteľskej, keď z titulu zlúčenia spoločnosti
pôvodného veriteľa Consumer Finance Holding, a.s. so spoločnosťou VÚB, a.s. a v zmysle projektu
rozdelenia zlúčením, ako boli doložené do súdneho spisu, právnym nástupcom pôvodného veriteľa zo
zmluvy o úvere uzavretej so žalovanou sa stala spoločnosť žalobcu. Súd vychádzal zo zistenia, že
zmluvou bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 1.000,00 eur, ktorú sa zaviazala uhradiť v 36-
tich mesačných splátkach v hodnote 38,47 eur pri dohodnutej fixnej úrokovej sadzbe 25,04 %, RPMN

zmluvy 25,02 %, priemernej hodnote RPMN 20,01 %, keď celkový záväzok z úveru predstavoval
1.374,92 eur s termínom splatnosti prvej splátky 20.9.2016 a konečnou splatnosťou 20.8.2019. Z dôvodu
riadneho nesplácania úveru žalovanou veriteľ pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti dlhu zo dňa
22.4.2017 po predchádzajúcej výzve žalovanej na splnenie záväzku pod následkom zosplatnenia dlhu.Žalovaná na úhradu istiny a úrokov poukázala sumu 927,41 eur, celkový zostatok dlhu po zosplatnení
úveru predstavoval 295,45 eur. Pri vyhodnocovaní námietok žalovanej týkajúcej sa primeranosti
dohodnutej odplaty vo forme úrokov, podmienok určenia hodnoty RPMN zmluvy, ako i posudzovania

spôsobilosti žalovanej splácať poskytnutý dlh súd vychádzal z § 7, § 9, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, prihliadajúc k úprave spotrebiteľských zmlúv a na to nadväzujúce podmienky úpravy
odplaty v nej sa nachádzajúcej podľa § 52, § 53, Občianskeho zákonníka (OZ), § 1, § 1a nar. vlády SR
č. 87/95 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj k podmienkam

zosplatnenia úveru podľa § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ.

4. Súd dospel k záveru, že spotrebiteľská zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované
zákonom a nemožno ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov, keď vo vzťahu k dohodnutej
úrokovej sadzbe predstavujúcej odplatu z úveru poukázal na § 53 ods. 6 OZ, v zmysle ktorého
najvyššiu prípustnú výšku odplaty upravovalo nariadenie vlády č. 87/95 v ust. § 1, § 1a tak, že

táto nesmela prekračovať dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN pre novoposkytnuté spotrebiteľské
úvery v bankách a pobočkách zahraničných bánk v druhom kvartáli roku 2016. V uvedenom období
hodnota RPMN činila 12,52 %, teda dvojnásobok predstavoval 25,04 %, čo znamená, že nedošlo
k prekročeniu maximálnej hranice, keďže uvedená hodnota zodpovedala aj obsahu zmluvy. Súd tiež
uzavrel, že v súlade s údajmi vyplývajúcimi zo zmluvy bola stanovená tiež hodnota RPMN. Obsahom

listín predložených žalobcom mal preukázané, že na účely posúdenia schopnosti žalovanej splácať
spotrebiteľský úver veriteľ vychádzal z príjmu žalovanej potvrdenom jej zamestnávateľom s priemerným
čistým mesačným príjmom 344,31 eur, keď žalovaná v tom čase nemala podľa ňou poskytnutých
informácií žiadne záväzky ani samostatné náklady spojené s bývaním, uviedla výdavky 10 eur, preto
veriteľ vychádzal zo zohľadnenia životného minima na žiadateľa 198,00 eur. Z úverového registra zistil

povinnosť žalovanej na úhradu úverov v rozsahu 44,00 eur mesačne pri poskytnutí úveru s počtom 48
splátok, po zohľadnení pomeru príjmov a predpokladaných výdavkov zostávajúca disponibilná čiastka
predstavovala 102,31 eur mimo rámca minimálnych životných nákladov, teda bol poskytnutý žalovanej
úver so splátkou 38,47 eur mesačne s dobou splatnosti 3 rokov. Vzhľadom na takto zistené informácie,
súd hodnotil ako primeranú dohodnutú výšku úveru i mesačnej splátky a nekonštatoval tak porušenie

povinnosti veriteľa odborne posúdiť spôsobilosť žalovanej splácať úver. Vyhodnotiac námietky žalovanej
v celom rozsahu ako neopodstatnené zaviazal ju na úhradu zostatku dlžnej sumy z úveru spolu
s príslušenstvom priznaným v zmysle § 517 ods. 1, 2 OZ, keďže žalovaná bola v omeškaní s plnením
peňažného dlhu, za ktorých okolností patrí veriteľovi právo na úroky z omeškania. O náhrade trov
konaniarozhodolpodľa§255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku(CSP),zohľadňujúcprocesnýúspech

žalovanej v predchádzajúcom odvolacom konaní 9CoCsp/46/202 a jej neúspech v konaní na súde prvej
inštancie, v ktorom nárok na náhradu trov vznikol žalobcovi.

5. Proti rozhodnutiu súdu o povinnosti na plnenie a súvisiacemu výroku o náhrade trov prvoinštančného
konania podala žalovaná odvolanie paušálne vymedzujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/,

d/, e/, f/, g/, h/ CSP. Navrhovala žalobu zamietnuť, alternatívne zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie
a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. V odvolaní vyjadrila názor, že súd prvej inštancie nereflektoval na výhrady obsiahnuté už
v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu týkajúce sa primeranosti odplaty,

stanovenia hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov a hodnotenia postupu veriteľa pri posúdení
schopnosti splácať úver dôvodiac, že nemá vedomosť o tom, aby boli predložené nejaké dôkazy, ktoré
by zmenili dôkaznú situáciu v spore aká tu existovala v čase rozhodnutia odvolacieho súdu. Zotrvala
na tom, že nebola preukázaná jej schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, nesprávne bola
uvedená výška ročnej úrokovej sadzby o úvere, obsahom zmluvy sú neprijateľné zmluvné podmienky,

keď nesprávne uvedená úroková sadzba znamená, že spotrebiteľská zmluva neobsahuje obligatórne
náležitosti vyžadované § 9 zák. č. 129/2010 Z.z., čo rovnako platí v prípade nesprávne uvedenej hodnoty
RPMN.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zopakoval, že parametre uvedenej zmluvy zodpovedajú zákonnej

úprave. Suma pôžičky, hodnota RPMN vychádzajú zo vzorca upraveného zákonom, ktorý bol tiež
súčasťou zmluvných podmienok, s ktorými bola žalovaná oboznámená. Pokiaľ išlo o overovanie bonity,
žalovanáuviedlavžiadostipriemernýčistýmesačnýpríjem,čodokladovalapotvrdenímzamestnávateľa,
rovnako tak identifikovala svoj rodinný stav, teda že je slobodná, bezdetná, nemá samostatné bývanie.Boli zistené reálne mesačné náklady v registri úverov NRKI vo výške 44,00 eur, žiadateľka uviedla ďalší
v hodnote 10,00 eur, životné minimum, ktoré bolo zohľadňované predstavovalo 198,- eur, na základe
čoho bola konštatovaná spôsobilosť žalobkyne na poskytnutie úveru v rozsahu 1.000,00 eur po dobu

3 rokov so splatnosťou splátky 38,47 eur v súlade s podmienkami zákona o spotrebiteľských úveroch
vyžadujúcich, aby veriteľ pri posudzovaní spôsobilosti dlžníka splácať spotrebiteľský úver vzal do úvahy
dobu,naktorúsaúverposkytuje,výškuúveru,príjemspotrebiteľa.Rozhodnutiesúduakovecnesprávne
preto navrhoval potvrdiť.

8. Žalovaná v odvolacej replike považovala procesnú obranu žalobcu založenú na názore, že zmluva
zodpovedá zákonným ustanoveniam, len za prejav toho, že žalobca nevie uniesť dôkazné bremeno
o podstatných skutočnostiach, zopakovala svoje výhrady z odvolania tvrdiac, že k sporným okolnostiam
o preukázaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver, o výške ročnej úrokovej sadzbe v zmluve, ktorú
považovala za nesprávnu, o neprijateľných podmienkach, žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Tvrdila,
že nesprávne uvedená úroková sadzba, či nesprávne uvedenie hodnoty RPMN, znamená, že absentujú

povinné náležitosti zmluvy.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po kladnom posúdení včasnosti a procesnej prípustnosti
opravného prostriedku podaných subjektom v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, prejednal odvolanie

bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a
§ 380 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Rozsudok preto v rozsahu odvolaním napadnutom potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP .

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 4. júna 2025 v pojednávacej
miestnosti č. dv. 210, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené
na webovej stránke a úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 3 CSP.

11. Pokiaľ aj žalovaná vymedzila odvolacie dôvody vymenovaním zákonných ustanovení §365 ods.
1 písm. b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP, vychádzajúc z obsahu jej skutkových tvrdení v odvolaní, tieto sa
vzťahujú len k existencii odvolacích dôvodov spadajúcich pod § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Uvedené odvolacie dôvody naplnené neboli,
keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa §
191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje

rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, podal výklad právneho
posúdenia skutkového stavu podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení. Zistenia súdu
prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené
zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou.

12. Vychádzajúc z odvolacích námietok žalovanej odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd
prvej inštancie sa zaoberal hodnotením primeranosti uplatňovanej úrokovej sadzby z úveru v súlade
s pokynmi odvolacieho súdu podľa v tom čase platnej úpravy § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných

prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu
prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ). Zákonom č. 141/2014 Z. z.
bolo novelizované nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., o výpočte odplaty za poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorej primeranosť sa posudzuje podľa § 53 ods. 6 OZ.

13. Podľa § 1 ods. 1 a 2 nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy odplatu
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné
plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojenés poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri
výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas
a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých

v spotrebiteľskej zmluve. (1). Odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne
dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok. (2)

14. Podľa § 1a nariadenia, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov

podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným
úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

15. V zmysle § 1 ods. 4 nariadenia, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a
sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk

pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,
naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

16. Podľa zverejnených údajov na webovom sídle Ministerstva financií SR a Národnej banky Slovenska

hodnota ročnej percentuálnej miery v rozhodujúcom období v 2. štvrťroku 2016 obdobného typu úverov
nad 1 do 5 rokov predstavovala 12,52 %, čo znamená, že odplata zodpovedajúca v tomto prípade
úrokom z úveru nesmela presahovať 25,04 %, teda zmluvne dohodnutý úrok je upravený v zákonom
limite, ako to správne uzavrel súd prvej inštancie.

17. Pokiaľ ide o hodnotu RPMN zmluvy, pojmové vymedzenie RPMN a spôsob jeho výpočtu rovnako
vyplýva z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.., ktorá zákonná úprava definovala ročnú percentuálnu
mierou nákladov ako celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako
ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 (§2 písm. i/ ku dňu uzavretia
zmluvy). Podľa § 19 ods. 1, 2 citovaného zákona ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského

úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Na účely výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou
poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za
kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na

úver.

18. Príloha č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z. v čase uzavretia zmluvy vychádzala pri určení hodnoty RPMN
zo základnej rovnice, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, a kladie do rovnováhy na
ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú

hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej:
m m'
suma Ck (1 + X) na -tk = suma Dl (1 + X) na -Sl.
k=1 l=1

19. Koeficienty rovnice podľa obsahu prílohy k zákonu zodpovedali údajom :
X je ročná percentuálna miera nákladov, m je číslo posledného čerpania, k je
číslo čerpania, preto 1 je číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov,

l je číslo splátky alebo platby poplatkov, Dl je výška splátky alebo platby poplatkov,
Sl je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania
a dátumom každej splátky alebo platby poplatkov. Hodnota RPMN teda odrážala aj ďalšie
informácie o obsahu zmluvného vzťahu, než je tomu v prípade odplaty definovanej v §1 nariadenia vlády,
ktorej primeranosť sa len posudzuje vo väzbe na hodnotu RPMN určenú právnou úpravou. Pri dosadení

zodpovedajúcich údajov do uvedeného vzorca hodnota RPMN zmluvy predstavuje 22,54 %, teda menej
ako uvádza zmluva. V zmysle § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. negatívny vplyv na posudzovanie nárokov
veriteľa na zo zmluvy má iba ročná percentuálna miera nákladov uvedená v neprospech spotrebiteľa,
teda v rozsahu nižšom, než zodpovedá skutočnosti pri dosadení údajov do vzorca. V danom prípadetakáto situácia nenastala, preto súd prijal správny záver, že úprava zmluvných podmienok zodpovedala
v tom čase platnej zákonnej úprave.

20. Pochybenie nemožno súdu vytknúť ani pri posudzovaní povinnosti veriteľa s náležitou odbornou
starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať dlh, o ktorý žiada.

21. Podľa § 7 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení

spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru (1). Spotrebiteľ
je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať
informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom (2).

Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie
pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ
podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých

registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine
veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov
podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (16).

22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že obsahom predložených listín (č.l.
145 a nasl. spisu) z ktorých vychádzal aj súd prvej inštancie boli všetky rozhodujúce údaje týkajúce
sa príjmov, výdavkov spotrebiteľa pri zohľadnení jeho záväzkov z úverového registra, ktoré podľa
názoru odvolacieho súdu boli zodpovedajúcim spôsobom vyhodnotené, čo napokon potvrdzovala aj
žalovaná, ktorá splatila prevažnú časť úveru. Pokiaľ v ďalšom období došlo k zmene jej osobnej

situácie, to samo o sebe nemá vplyv na posudzovanie spôsobilosti splácať úver v čase poskytnutia
úveru, keď zmenené životné okolnosti spätne nenegujú správne vyhodnotenie okolností umožňujúcich
poskytnúť spotrebiteľovi úver. Z konania vyplýva, že žalovaná sa nezúčastnila pojednávaní a súhlasila
s konaním v neprítomnosti, teda nevyužila procesnú možnosť riadne a včas sa oboznámiť s dôkaznými
prostriedkami, ktoré boli predložené žalobcom do času pojednávania, a boli súdom oboznámené

v konaní. Jej tvrdená neznalosť o listinných dôkazov, ktorými žalobca preukazoval svoj nárok, je
tak výsledkom jej procesnej pasivity v konaní, za ktorú nesie zodpovednosť. Samotný obsah údajov
zistených o pomeroch žalovanej, žalovaná nespochybnila. V prejednávanej veci súd prvej inštancie
vychádzal zo zákonom predvídaného posúdenia spotrebiteľskej zmluvy zodpovedajúco reagujúc na
podstatné argumenty žalovanej, preto bolo jeho rozhodnutie v rozsahu napadnutom ako vecne správne

potvrdené vrátane výroku o náhrade trov konania správne zohľadňujúceho procesnú zodpovednosť
strán za výsledok konania.

23. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP , odvolateľka nemá právo na náhradu trov, keďže bola v odvolacom konaní neúspešná a je povinná

ich v plnom rozsahu nahradiť úspešnému žalobcovi.

24. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).