Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/128/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318203943
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:2318203943.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu: LAVORR s.r.o., so sídlom
Sad SNP 8, 010 01 Žilina, IČO: 50 195 719, právne zastúpený: TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Sídlisko Jas 936/5, 924 01 Galanta, IČO: 36 264 750, proti žalovanému 1/: Medean s.r.o.,
so sídlom 925 03 Horné Saliby č. 783, IČO: 44 702 914 a žalovanému 2/: M. S., J.. XX.XX.XXXX,
G. XXX XX V. Č.. XX, obaja právne zastúpení: JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom Štefánikova 14,
Bratislava 1, IČO: 30 850 436, o zaplatenie 15.000,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a o
odvolaní žalovaného 1/ a žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č.k. 10Cb/10/2018-333

zo dňa 18.4.2024 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Galanta, č.k. 10Cb/10/2018-333 zo dňa 18.4.2024
p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému 1/ a 2 priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi rozsahu 40%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 4.500,-Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8% ročne od 19.1.2017 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že pôvodný žalobca, ktorým
bol Z.. Ľ. I., vo svojej žalobe uviedol, že na strane postupníka uzavrel dňa 30.11.2016 Zmluvu o
postúpení pohľadávok so spoločnosťou S-consult s.r.o.. Postupca mal pohľadávku voči svojmu dlžníkovi
- žalovanému 1/, ktorá vznikla z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 19.8.2015 medzi spoločnosťou S-consult
s.r.o. ako veriteľom a žalovaným 1/ ako dlžníkom. Na strane dlžníka ako ručiteľ vystupovala žalovaná 2/.

3. Okresný súd Galanta vydal vo veci dňa 4.6.2018 platobný rozkaz, v ktorom boli žalovaní 1/ a 2/

zaviazaní zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu s príslušenstvom. Proti platobnému rozkazu podala odpor
žalovaná 2/. Žalovaná 2/ v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že dlžná suma bola poukázaná
na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Tatra banke na meno I. Ľ., N.. Čiastka 5.372,27 Eur bola
pripísaná vkladom na účet žalobcu dňa 30.12.2016 a čiastka 12.231,28 Eur bola prevedená z účtu
XXXXXXXXXX na číslo účtu žalobcu XXXXXXXXXX/XXXX v Tatra banke dňa 09.05.2017.

4. Platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Galanta zo dňa 4.6.2018. č. k. 10Cb/10/2018U bol zrušený

uznesením Okresného súdu Galanta zo dňa 28.6.2018 v celom rozsahu.

5. K podanému odporu sa vyjadril pôvodný žalobca Z.. Ľ. I., ktorý uviedol, že odpor považuje za
nedôvodný,anámietkužalovanej2/otom,žedlžnásumabolauhradená,považujezaúčelovú.Finančnéprostriedky popísané v odpore boli poukázané na súkromný účet Z.. Ľ.W. I. a boli zaslané na jeho účet
ako podiel z predaja nehnuteľnosti. O tom, že sa jedná zo strany žalovaných o účelové a zavádzajúce
tvrdenia svedčí podľa žalobcu aj Dohoda o uznaní dlhu zo dňa 13.11.2017, kde dlžník - žalovaný v 1/

uznáva svoj záväzok voči veriteľovi a zaväzuje sa ho splniť najneskôr do 20.11.2017.

6. Dňa 25.2.2019 bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky, kde ako postupca vystupoval Z..
Ľ. I., a ako postupník obchodná spoločnosť LAVORR s.r.o.. V zmluve bolo uvedené, že postupca
má pohľadávku voči svojmu dlžníkovi spoločnosti Medean s.r.o. vo výške 15.000,- Eur. Postupca

zmluvou odplatne postúpil pohľadávku vo výške 15.000,- Eur postupníkovi. Kúpna cena pohľadávky
predstavovala sumu 12.000,- Eur.

7. Uznesením Okresného súdu Galanta zo dňa 27.03.2019 súd pripustil zmenu na strane žalobcu, a to
tak, že namiesto pôvodného žalobcu na jeho miesto vstúpila obchodná spoločnosť LAVORR s.r.o.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi spoločnosťou S-
consult s.r.o. v postavení veriteľa a žalovaným 1/ bola uzavretá zmluva o pôžičke. Zmluva o pôžičke
bola uzavretá v písomnej forme. Nebolo sporné, že veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 15.000,- Eur, a že
tieto peniaze boli zaslané na účet, ktorý uviedol dlžník. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s obranou
žalovaného, podľa ktorej bola pôžička vrátená poukázaním na účet veriteľa v dvoch sumách, a to

v čiastke 5.372,27 Eur a 12.231,28 Eur. Tieto tvrdenia nepovažoval za pravdivé, nakoľko uvedené
sumy boli poukázané na osobný účet Ľ. I., ktorý však nebol veriteľom pri uzatváraní zmluvy o pôžičke.
Veriteľom bola obchodná spoločnosť S-consult s.r.o.. Pôžička bola navyše bezúročná a na účet Ľ. I.
bola poukázaná suma 17.603,55 Eur, ktorá nekorešpondovala so sumou poskytnutej pôžičky. Suma
12.231,28 Eur bola Ľ. I. zaslaná spoločnosťou BEST ADVICE AGRO s.r.o.. Sumu 5.372,27 Eur zaslala

M. S.H. na účet Ľ. I.. Prvá suma 12.231,28 Eur bola zaslaná dňa 09.05.2017 a suma 5.372,27 Eur bola
zaslaná dňa 30.12.2016. Uznanie dlhu je datované dňom 13.11.2017. V tento deň si bol dlžník vedomý
toho,žejedlžnýveriteľovi15.000,-Eur.Obranažalovaného,ktoráspočívalavtvrdeníovrátenípôžičkyje
preto podľa súdu prvej inštancia účelová a nemá reálny podklad v dôkazoch, ktoré mali potvrdiť tvrdenia
o vrátení pôžičky.

9. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaných, podľa ktorých Zmluva o pôžičke
z 19.08.2015 mala predstavovať zastretý právny úkon, keďže žalovaná strana žiadnym spôsobom
nešpecifikovala zastretý právny úkon, neuviedla účastníkov zastretého právneho úkonu, neuviedla
predmet zastretého právneho úkonu. Súd prvej inštancie aj preto považoval zmluvu o pôžičke zo dňa

19.8.2015 za platný právny úkon.

10. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku poukázal aj na ust. čl. III bod 3.2 Zmluvy o postúpení
pohľadávky 1, podľa ktorého „Postupca touto zmluvou odplatne postupuje pohľadávku uvedenú v čl. II
bod 2.1 vo výške 30 % z neuhradenej výšky istiny 15.000,- Eur (slovom: pätnásťtisíc euro), postupníkovi

a postupník postúpenú pohľadávku prijíma.“ Z tohto článku je zrejmé, že postupca - spoločnosť S-
consult, s.r.o. postupuje na Z.. Ľ. I. ako postupníka pohľadávku vo výške 30 % z neuhradenej výšky
istiny 15.000,- Eur. Je teda nesporné, že na Z.. Ľ. I. bola postúpená časť pohľadávky vo výške 4.500,-
Eur. Zvyšná časť pohľadávky, t.j. suma vo výške 10.500,- Eur nebola zo spoločnosti S-consult, s.r.o.
postúpená. Z.. Ľ. I. ďalej postúpil na žalobcu sumu vo výške 15.000,- Eur. Je tak nepochybné, že Z..

Ľ. I. nemohol postúpiť na žalobcu sumu vo vyššom rozsahu v akom bola na neho postúpená. Je teda
zrejmé, že žalobca sa v konaní neoprávnene domáha zaplatenia sumy vo výške 15.000,- Eur a preto je
jeho žaloba nedôvodná. Dodatok č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok bol podľa súdu prvej inštancie
spísaný až potom, čo žalovaná strana namietala, že pohľadávka bola postúpená len v časti 30%, keďže
až potom, čo žalovaná strana namietala podaním zo dňa 31.5.2023, že bola postúpená pohľadávka

len 30% zo sumy 15.000,- Eur žalobca na pojednávaní dňa 3.7.2023 predložil Dodatok č. 1 k zmluve
o postúpení pohľadávok. Zmluva o postúpení pohľadávok a Dodatok č. 1 k zmluve boli spísané ten
istý deň, t.j. 30.11.2016. Boli podpísané tou istou osobou, ktorá zastupovala dva rôzne subjekty. Súd
prvej inštancie nadobudol presvedčenie, že Dodatok k zmluve o postúpení pohľadávok bol napísaný až
potom, čo žalovaná strana namietala, že pohľadávka bola postúpená len v časti 30%. O tom svedčí aj tá

skutočnosť, že strana žalobcu v rámci koncentrácie konania predkladala dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení riadne a včas. Dodatok k zmluve predložila až po piatich rokoch od začiatku sporu. Súd prvej
inštancie na základe uvedeného rozhodol tak, že zaviazal žalovanú stranu na zaplatenie 4.500,- Eur s
príslušenstvom a vo zvyšku žalobu zamietol.11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. a § 262 ods. 1 a 2
C.s.p. tak, že žalovaným, ktorí mali úspech v 70% priznal voči žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v

30% nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40%.

12. Proti rozsudku v časti výrokov II. III., ktorými súd žalobu v časti o zaplatenie 10.500,- Eur zamietol
a rozhodol o nároku na náhradu trov konania podal odvolanie v zákonnej lehote žalobca, ktorý navrhol
odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť tak, že žalovaných zaviaže

na zaplatenie celej žalovanej istiny s príslušenstvom. Odvolanie odôvodnil v súlade s § 365 ods. 1
písm. f) a h) C.s.p. a uviedol, že až potom, čo žalovaná strana namietala podaním zo dňa 31.5.2023, že
pohľadávka mala byť postúpená len vo výške 30% zo sumy 15.000,- Eur, žalobca na pojednávaní dňa
3.7.2023 predložil Dodatok č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. Samotné nepreukázanie postúpenia
pohľadávky žalovaný začali namietať až s odstupom takmer šiestich rokov od uznania dlhu a piatich
rokov od podania žaloby. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie a skutkové zistenia založil výlučne na

dojme. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva ani v náznaku skutočnosť o ktorej je presvedčený
súd prvej inštancie, t.j. že dodatok k zmluve o postúpení pohľadávok bol napísaný až potom, čo
žalovaná strana namietala, že pohľadávka bola postúpená len v časti 30%, t.j. po 31.5.2023. Podľa
žalobcu súd prvej inštancie nadobudol dojem o skutočnosti, na ktorej preukázanie sú potrebné odborné
znalosti. Antedatovanie, resp. vek listiny, prípadne podpisov na nej je možné preukázať expertíznym

skúmaním. Napriek tomu, že dôkazné bremeno o tvrdení, že listina - dodatok k zmluve o postúpení
pohľadávky bola podpísaná až dodatočne a nie v deň, ktorým bola datovaná, zaťažovala žalované,
tieto nenavrhovali vykonanie znaleckého dokazovania na preukázanie nimi tvrdenej skutočnosti. Súd
prvej inštancie po tom, čo žalované nenavrhovali znalecké dokazovanie na preukázanie nimi tvrdenej
skutočnosti, si utvoril dojem o odbornej otázke, ktorú je možné preukázať znaleckým expertíznym

skúmaním, tento dojem o skutkovej otázke založil na procesnom správaní strán a na základe takto
nadobudnutého dojmu rozhodol. Spoločnosť S-consult, s.r.o. mala po celú dobu svojej existencie až do
svojho zániku zlúčením iba jedného konateľa, a to Z.. Ľ. I.. Logicky tak zmluvu o postúpení pohľadávky
s Z.. Ľ. I. za túto spoločnosť nemohla podpisovať iná fyzická osoba vo funkcii konateľa ako Z.. Ľ.
I. a táto skutočnosť nijak neodôvodňuje nadobudnutý dojem súdu prvej inštancie, že k postúpeniu

pohľadávky ako celku nedošlo. Súd prvej inštancie naopak neprihliadal na skutočnosť, že po postúpení
pohľadávky spoločnosťou S-consult, s.r.o. na Z.. Ľ.V. I. si táto už vôbec zvyšnú (údajne nepostúpenú
časť pohľadávky) neuplatňovala, ani na skutočnosť, že Z.. Ľ. I. vo svojich vyjadreniach aj podaniach
adresovanýchžalovanýmcelkomzrejme,uždávnopredvznesenímnámietkyonepostúpenípohľadávky
ako celku, uvádzal, že táto bola postúpená v celej výške, t.j. v sume 15.000,- Eur. Ak by nedošlo k

postúpeniu pohľadávky v sume 15.000,- Eur už v roku 2016, čo preukazuje aj predložená listina -
dodatok č. 1, prečo by to Z.. Ľ. I., ktorý bol po celú dobu existencie spoločnosti S-consult, s.r.o. jej
výlučnýmštatutárnymorgánom,vpísomnýchpodaniachadresovanýchžalovanej2/,prípadneprisvojich
prednesoch pred súdom opakovane uvádzal, a to ešte predtým, ako túto námietku vzniesla žalovaná.
Súd prvej inštancie podľa žalobcu zaťažil žalobcu zodpovednosťou za to, že žalované svoju námietku

vzniesli až päť rokov od podania žaloby. Navyše tak nadobudol presvedčenie o žalovanou stranou
tvrdenejskutočnosti,naktorúsúpotrebnéodbornéznalostibezvykonaniadokazovania.Pokiaľžalované
tvrdili, že predmetná listina nebola podpísaná v deň, na ktorý bola datovaná a uvedená skutočnosť
nevyplývala z nijakého vykonaného dôkazu ani z obsahu tejto listiny (napr. použitie sídla spoločnosti
zapísaného až v budúcností, prípadne svedeckej výpovede k okamihu podpisovania listiny, či rozporu

s iným vykonaným dôkazom), zaťažovalo ich dôkazné bremeno o tejto nimi tvrdenej skutočnosti a
mohli a mali učiniť potrebný procesný návrh a navrhnúť dokazovanie (znalecké skúmanie grafologickými
a kriminalisticko-expertíznymi metódami) na preukázanie neskoršieho dátumu vyhotovenia či podpisu
listiny. Pokiaľ však k tomu nedošlo, nebolo ničím preukázané, že uvedená listina nebola podpísaná v
okamihu jej datovania. Preto súd prvej inštancie nemohol namiesto riadneho preukázania takto tvrdenej

skutočnostivkonanínadobudnúťpresvedčenie,založenévýlučnenaprocesnompostupestrán.Žalobca
vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že žalované mali možnosť namietať nimi tvrdenú skutočnosť už pri
prvom svojom úkone a žalobca by bol túto listinu doplnil už v roku 2018. Rovnako tak mali možnosť
navrhnúť znalecké dokazovanie, ktoré by vyvrátilo skutočnosti vyplývajúce zo žalobcom predloženého
listinného dôkazu.

13. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonom stanovenej lehote odvolaním aj žalovaní a to vo
výroku I. a III. a to z dôvodu, že podľa ich názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa žalovaných je z výpovede strán sporu a svedkovzrejmé, že žalobca so žalovanými mali spoločné podnikateľské aktivity týkajúce sa kúpy a predaja
pozemkov. Taktiež je zrejmé, že pri ukončení vzájomnej spolupráce došlo k podpisu Zmluvy o pôžičke,
ktorá však bola len formálnym úkonom. Žalovaný ďalej poukázali na skutočnosť, že dňa 30.11.2016

uzavrela spoločnosť S - consult, s.r.o. ako postupca (t.j. pôvodný veriteľ“) s Z.. Ľ. I. Zmluvu o postúpení
pohľadávky. Následne dňa 16.12.2016 došlo k výmazu spoločnosti S - consult, s.r.o. z obchodného
registra. Dňa 30.12.2016 zaplatila žalovaná 2/ vkladom v hotovosti na účet Z.. Ľ. I. sumu vo výške
5.382,27EursoznačenímpôžičkaodM.S..Sumuvovýške5.382,27Euržalovaná2/uhradilanaúčetZ..
Ľ. I. preto, lebo spoločnosť S - consult, s.r.o. už v tom čase neexistovala a bola vymazaná z obchodného

registra. Z.. Ľ. I., ktorý bol aj jediným spoločníkom a konateľom zaniknutej spoločnosti S - consult, s.r.o.
oznámil žalovanej 2/ číslo účtu, na ktoré má dlžnú sumu uhradiť. Taktiež je potrebné uviesť, že v čase
úhrady sumy 5.382,27 Eur bola pohľadávka zo zmluvy o pôžičke už postúpená na Z.. Ľ. I.. Je teda
nepochybné, že žalovaná 2/ plnila na účet osoby, na ktorú bola časť pohľadávky postúpená. Žalovaná 2/
plnila dňa 30.12.2016, t.j. 1 mesiac po uzatvorení Zmluvy o postúpení pohľadávky na účet postupníka.
Žalovaná 2/ zaplatila sumu vyššiu ako bola suma postúpenej pohľadávky na účet postupcu. Preto dňa

30.12.2016 dlh zo zmluvy o pôžičke zanikol splnením v celom rozsahu. Uznanie dlhu bolo podpísané
žalovaným 1/ dňa 13.11.2017, t.j. po tom ako žalovaná 2/ uhradila sumu 5.372,27 Eur a sumu 12.231,28
Eur. V čase podpisu uznania dlhu predmetný dlh zo zmluvy o pôžičke už neexistoval, nakoľko v celom
postúpenom rozsahu bol splatený. Z uvedených dôvodov navrhli žalovaní odvolaciemu súdu napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

14. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu vyjadrili písomnom podaní zo dňa 27.5.2024. Žalovaní v tomto
vyjadrení uviedli, že po predložení originálu dodatku č. 1 žalovaní navrhli vykonať grafologický posudok
tohto dodatku. Následne súd prijal uznesenie, ktorým rozhodol, že návrh na vykonanie dokazovania a
to vykonanie grafologického posudku dodatku č. 1 nevykoná. Žalobca mal od vyjadrenia žalovaných zo

dňa 31.5.2023 možnosť predložiť súdu dodatok č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky. Na pojednávaní
konanom dňa 3.7.2023 predložil dodatok č. 1, ktorého podpisy boli veľmi ťažko čitateľné. Súd na
predmetnom pojednávaní uložil Žalobcovi povinnosť originál dodatku č. 1 zaslať súdu v lehote 15 dní.
Žalobca v uvedenej lehote tak neurobil. Taktiež predmetný dodatok č. 1 do spisu nezaložil počas konania
pojednávania dňa 19.3.2024. Žalobca tak urobil až po záverečnej reči právneho zástupcu žalovaných.

Zároveň ak žalobca žaloval sumu 15.000,- Eur, tak už v žalobe mal preukázať tento nárok. Tým, že k
žalobe priložil zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá preukazuje len postúpenie 30 % z neuhradenej
pohľadávky (t.j. sumu 4.500,- Eur) nepreukázal dôvodnosť žalovaného nároku. Žalobca už pri prvom
úkone (t.j. pri podaní žaloby) mal priložiť predmetný dodatok. Tým, že ho nepriložil neuniesol dôkazné
bremeno ohľadne žalovanej sumy 15.000,- Eur. Následne po niekoľkých rokoch od podania žaloby

predložil na pojednávaní konanom dňa 3.7.2023 dodatok č. 1, na ktorom podpisy boli len veľmi ťažko
čitateľné. Až na nasledujúcom pojednávaní, po prednese záverečných rečí strán sporu, predložil súdu
originál dodatku č. 1. Nie je nám zrejmé, prečo žalobca čakal niekoľko rokov s preukázaním žalovanej
sumy a unesením dôkazného bremena.

15. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných nevyjadril.

16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 C.s.p. prejednal vec podľa § 380 ods.
1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín
verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli

Krajského súdu v Bratislave dňa 14.10.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie
a dôvodmi odvolania žalobcu a žalovaných 1/ a 2/, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniam žalobcu
a žalovaných 1/a 2/ proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

17. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

18. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu
a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkovýstav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne
posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na

ne poukazuje. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že medzi spoločnosťou S-consult s.r.o. v postavení
veriteľa a žalovaným 1/ bola uzavretá zmluva o pôžičke. Zmluva o pôžičke bola uzavretá v písomnej
forme. Nebolo sporné, že veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 15.000,- Eur, a že tieto peniaze boli zaslané
na účet, ktorý uviedol dlžník.

20. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobca preukázal svoju aktívnu legitimáciu
len v rozsahu postúpenej istiny 4.500,- Eur, t. j. 30 % z neuhradenej časti pôvodnej istiny pôžičky vo
výške15.000,-Eur.ZoZmluvyopostúpenípohľadávkyzodňa30.11.2016uzavretejmedzispoločnosťou
S-consult, s.r.o. ako postupcom a Z.. Ľ. I. ako postupníkom vyplýva, že predmetom postúpenia bola
výlučne pohľadávka vo výške 30 % z neuhradenej výšky istiny 15.000,- Eur. Odvolací súd sa v plnom
rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v zostávajúcej časti istiny vo výške 10.500,- Eur

nebolo postúpenie preukázané.

21. Pre posúdenie dôvodnosti odvolania žalobcu je potrebné poukázať na podstatu bremena tvrdenia a
dôkazného bremena v civilnom sporovom konaní. Podľa § 132 C.s.p. účastník konania nesie bremeno
tvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach, z ktorých odvodzuje svoje práva. Podľa § 185 C.s.p. zároveň

nesie dôkazné bremeno, t. j. povinnosť preukázať pravdivosť týchto tvrdení. Ak účastník neunesie
dôkazné bremeno, rozhodujúce skutočnosti zostávajú nepreukázané a nastáva stav označovaný ako
non liquet - stav neobjasnenosti skutkového stavu. V civilnom procese súd nemôže tento stav preklenúť
vlastnou aktivitou ani domnienkami a musí rozhodnúť v neprospech tej strany, ktorá nepreukázala
tvrdené skutočnosti, napriek tomu, že ich preukázanie jej prislúchalo.

22. V predmetnej veci bolo na žalobcovi, aby preukázal, že Z.. Ľ. I. bol oprávnený postúpiť na žalobcu
celú pohľadávku zo zmluvy o pôžičke v rozsahu 15.000,- Eur, čo predpokladalo preukázanie, že na
neho samotného bola spoločnosťou S-consult, s.r.o. postúpená nielen 30 % časť istiny (4.500,- Eur),
ale aj zvyšná časť vo výške 10.500,- Eur. Žalovaní tvrdenia žalobcu o existencii a riadnom vyhotovení

dodatku č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky účinne a kvalifikovane popreli. Zároveň uviedli vlastné
skutkové tvrdenia o tom, že dodatok bol vyhotovený až potom, ako nepostúpenie celej pohľadávky v
konaní namietli. Bolo povinnosťou žalobcu predložiť také skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré by existenciu
a čas uzatvorenia dodatku č. 1 objektívne potvrdili. Žalobca túto povinnosť nesplnil. Súd prvej inštancie
preto pri posudzovaní aktívnej legitimácie žalobcu na vymáhanie celej žalovanej pohľadávky nemohol

vychádzať z existencie dodatku č. 1 ani zo záveru o postúpení celej pohľadávky. Pôvodný žalobca Z.. Ľ.
I. bol jediným štatutárnym orgánom, teda konal pri uzatváraní zmluvy o postúpení za obe strany. Pokiaľ
chcel postúpiť celú pohľadávku nie je logické, aby v zmluve o postúpení postúpil, iba jej časť vo výške 30
% istiny a následne v ten istý deň vypracoval dodatok k tej istej zmluve, ktorým by postúpil aj jej zvyšnú
časť. Pokiaľ by skutočným úmyslom účastníkov zmluvy bolo postúpenie celej istiny 15.000,- Eur, nič im

nebránilo zahrnúť takýto rozsah už do samotnej zmluvy. Táto vnútorná rozpornosť závery súdu prvej o
pravdepodobnom dodatočnom vyhotovení dodatku po zániku spoločnosti S-consult, s.r.o.

23. Za tejto procesnej situácie bolo na žalobcovi, aby poskytol súdu také skutkové tvrdenia, ktoré by
vysvetlili, prečo predmetom pôvodnej Zmluvy o postúpení pohľadávky nebola celá pohľadávka, prečo

došlo hneď v ten istý deň vyhotovený k tejto zmluve dodatok, prečo nebol dodatok predložený už
na začiatku sporu, a prečo bol predložený až na pojednávaní 3.7.2023, teda po vznesení námietky
žalovaných zo dňa 31.5.2023. Žiadne z týchto vysvetlení žalobca neposkytol a neoznačil ani dôkazy,
ktoré by podporovali jeho tvrdenie o vyhotovení dodatku č. 1 dňa 30.11.2016. Skutočnosť, že dodatok č.
1 nesie rovnaký dátum ako pôvodná zmluva, sama osebe nepreukazuje jeho vyhotovenie v tento deň,

najmä ak bol do konania predložený až po vznesení námietky proti rozsahu postúpenia. Žalobca okrem
formálneho tvrdenia nepredložil jediný dôkaz, ktorý by objektívne potvrdzoval vyhotovenie dodatku č.
1 v deň, ktorý uvádza. Neposkytol súdu ani žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by vysvetlili prečo nebola
pohľadávka postúpená ako celok, ale bola postúpená iba jej časť a prečo mal byť následne ešte v ten
istý deň uzavretý dodatok k zmluve.

24. Odvolací súd pripomína, že otázku vecnej legitimácie strán sporu súd skúma aj bez návrhu a
aj keď ju žiadna zo strán sporu nenamieta a to v každom štádiu konania. Žalobca si preto musel
byť už pri podaní žaloby vedomý svojej povinnosti preukázať, že je aktívne legitimovaný vo vzťahu kcelému uplatňovanému nároku, vrátane povinnosti preukázať rozsah postúpenej pohľadávky. Povinnosť
tvrdiť a preukázať, v akom rozsahu mu bola pohľadávka z pôžičky platne postúpená, mal žalobca
od začiatku konania, bez ohľadu na to, či žalovaní túto skutočnosť namietali. Súd by bol povinný

pristúpiť k zamietnutiu časti žaloby v rozsahu nepreukázanej aktívnej legitimácie aj vtedy, ak by žalovaní
vôbec nevzniesli námietku o nepostúpení celej pohľadávky, keďže absentujúce preukázanie postúpenia
pohľadávky predstavuje nedostatok, ktorý je súd povinný zisťovať z úradnej povinnosti. Neobstojí preto
ani tvrdenie žalobcu, že dodatok nebolo potrebné predkladať až do doby, kedy žalovaná strana podaním
zo dňa 31.5.2023 nenamietla nepostúpenie pohľadávky v plnej výške.

25. Odvolací súd sa stotožňuje aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie o tom, že navrhované znalecké
dokazovanie z odboru grafológie nevykoná. Podpis osoby na dodatku nebol sporný, sporný bol čas jeho
vyhotovenia, ktorý nie je možné spoľahlivo určiť grafologickým skúmaním. Súd prvej inštancie preto
správne odmietol vykonanie tohto dôkazu ako nadbytočného.

26. S poukazom na uvedené odvolací súd považuje za dôvodný záver súdu prvej inštancie o tom, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdeného postúpenia celej pohľadávky. Správny je aj
záver, že Z.. Ľ. I. nemohol na žalobcu postúpiť viac práv, ako sám nadobudol (§ 524 ods. 2 Občianskeho
zákonníka), t. j. viac ako 4.500,- Eur. Odvolacie námietky žalobcu preto nie sú dôvodné.

27. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaných 1/ a 2/, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi
súdu prvej inštancie, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno ohľadom zániku dlhu splnením. Obrana
žalovaných, podľa ktorej mala byť pôžička splatená dvomi platbami zaslanými na osobný účet Z.. Ľ.V.
I., nebola preukázaná a je v rozpore s obsahom vykonaných dôkazov.

28. Uvedené platby boli zaslané na osobný účet Z.. Ľ. I., ktorý v čase vzniku záväzku nebol veriteľom.
Veriteľom bola spoločnosť S-consult, s.r.o., ako to vyplýva zo Zmluvy o pôžičke. Celková suma
poukázaných plnení 17.603,55 Eur nekorešponduje so sumou poskytnutej bezúročnej pôžičky 15.000,-
Eur a z listinných dôkazov vyplynulo, že druhá uvedená platba dokonca bola uhradená osobou odlišnou
od dlžníkov. Uznanie dlhu zo dňa 13.11.2017 taktiež preukazuje, že žalovaný 1/ si bol v tomto čase

vedomý existencie svojho záväzku vo výške 15.000,- Eur. Ak by bol dlh už skôr splnený, neexistoval by
racionálny dôvod na jeho písomné uznanie.

29. Žalovaní taktiež nepreukázali svoje tvrdenia o zastretom právnom úkone ani o neformálnej
podnikateľskej spolupráci účastníkov. Tak ako to uviedol aj súd prvej inštancie v odôvodnení

napadnutého rozsudku tieto tvrdenia zostali na úrovni ničím nepodložených úvah, bez označenia
účastníkov údajného zastretého úkonu, jeho predmetu či dôvodu.

30. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie

v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného
súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo

na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011).

31. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie dôvody uplatňované žalobcom
a žalovanými 1/ a 2/ v ich odvolaniach neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli
spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že priznal žalovanému 1/ a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcovi rozsahu 40%.33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).