Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/165/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7518208054
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7518208054.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

11Co/165/2023

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň
JUDr. Adriany Murínovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom
D., E. XXX/X, zast. A. F. C. G., advokátkou so sídlom Košice, Strojárenská 11/C, proti žalovanému: H.
I. J., nar. XX.X.XXXX, bytom K., L. XX, zast. JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom so sídlom Prešov,

Masarykova 13, o zaplatenie 21.929,- € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 18C/232/2018-381
zo dňa 21.10.2022 Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku I. a vo výrokoch III. a V. o trovách
konania a trovách štátu.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

11Co/165/2023

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom
rozhodol takto:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 6.929,- € s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 20.2.2018
do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobu v časti sumy 15.000,- € s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 20.2.2018 do zaplatenia zamieta.

III. Žalovanej priznáva voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 36 %, ktorá bude vyčíslená
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
IV.Štátupriznávanáhradutrovkonaniavočižalobcovivovýške68%,ktorábudevyčíslenásamostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V. Štátu priznáva náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 32 %, ktorá bude vyčíslená samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa právny predchodca žalobcu MEDIPARTNERS s.r.o. (po zmene
obchodného mena PETAMAX Plus s.r.o.) domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 21.929,- € s 5 %
úrokmi z omeškania ročne od 20.2.2018 do zaplatenia, titulom vydania bezdôvodného obohatenia
na tom skutkovom základe, že žalovaná ako kupujúca uzatvorila s predávajúcim MM Invest Košices.r.o. kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudla do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti -
byt, nebytový priestor, vonkajšie parkovacie miesta, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach, zariadeniach domu a pozemku v rezidencii „Anička“ (ďalej tiež len „nehnuteľnosti“), za

ktoré mala zaplatiť kúpnu cenu 216.672,- €. Časť kúpnej ceny v sume 15.000,- € uhradil K. K. I.,
nar. XX.XX.XXXX vkladom na účet predávajúceho dňa 15.1.2017 a dňa 20.6.2017 vložila na účet
predávajúceho L. F. sumu 6.668,- €, ktorú jej dal K. I.; tieto sumy mala žalovaná uhradiť na základe
Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti č. B1-18/2017 zo dňa 30.4.2017. Okrem toho K. K. I. uhradil za
žalovanú aj správny poplatok za podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností vo výške 66,- €,

poplatky za elektromer 189,- € a čipové kľúče 6,- €. Výzvou zo dňa 9.2.2018 K. K. I. vyzval žalovanú
za zaplatenie dlžnej sumy v lehote 5 dní od doručenia výzvy, t.j. do 19.2.2018, žalovaná však uplatnený
nárok neuznala a dlžnú sumu mu dobrovoľne nezaplatila. K. K. I. ako postupca uzatvoril dňa 20.3.2018
s pôvodným žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou previedol na právneho
predchodcu žalobcu MEDIPARTNERS s.r.o. predmetnú pohľadávku voči žalovanej vo výške 21.929,-
€ a postúpenie pohľadávky oznámil žalovanej listom zo dňa 22.3.2018. V priebehu konania pôvodný

žalobca PETAMAX Plus s.r.o. zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.4.2021 postúpil pohľadávku,
ktorá je predmetom konania, terajšiemu žalobcovi a navrhol zámenu strany na mieste žalobcu, ktorú súd
prvej inštancie pripustil uznesením zo dňa 25.5.2021.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, výsluchov svedkov a oboznámením listinných

dôkazov, spor právne posúdil podľa ustanovení § 454, § 517 ods. 1 veta prvá , § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013 a po
vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti sumy 6.929,- €, titulom
bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej, nakoľko túto sumu (6.668 € + 189 € + 6 € + 66,-€)
zaplatil za žalovanú K. I., ktorý túto povinnosť nemal. Preto v tejto časti súd žalobe ako dôvodnej

vyhovel. Za omeškanie žalovanej priznal žalobcovi tiež úroky z omeškania z dlžnej sumy od 20.2.2018,
t.j. nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na plnenie určenej vo výzve (ktorá skončila dňa 19.2.2018), až
do zaplatenia. V časti sumy 15.000,- € žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď dospel k záveru, že túto
sumu K. I. neplatil za žalovanú, ale za svoju vtedajšiu manželku (sestru žalovanej). Súd konštatoval, že
plnenie za iného je osobitná skutková podstata bezdôvodného obohatenia, o takýto prípad ide len vtedy,

keď ten, za ktorého bolo plnené, bol povinný plniť podľa práva sám, avšak neplnil, zatiaľ čo ten, kto
zaňho plnil, sám túto povinnosť nemal. Aplikácia § 454 OZ je založená na tom, že oprávnený poskytol
tretej osobe plnenie majetkovej povahy namiesto povinného, oprávnený nebol povinný plniť, teda na
jeho strane neexistovala právna povinnosť na plnenie, ktorú mal povinný, pričom medzi oprávneným
a osobou, ktorej sa plnilo bolo zrejmé, že sa plní za povinného a nebolo to proti vôli povinného.

V takom prípade oprávnenému vzniká právo požadovať bezdôvodné obohatenie len od povinného.
Dlžník, za ktorého bolo plnené, sa stáva obohateným na úkor toho, kto zaňho poskytol plnenie veriteľovi,
keďže takým splnením dlžníkovho dlhu sa jeho majetkový stav neznížil, ako by tomu bolo vtedy, keby
plnil svojmu veriteľovi zo svojho. Podľa posúdenia súdu v konaní neboli sporné skutočnosti, že: i)
že žalovaná je vlastníčkou bytu, ktorý nadobudla za základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu a

nebytových priestorov č. B1-18/2017 uzatvorenej dňa 20.6.2017, ii) za tento byt bola dňa 24.1.2017
zaplatená zábezpeka 15.000,- €, ďalšia suma 6.668,- € požadovaná predávajúcim bola zaplatená dňa
20.6.2017 a zvyšok kúpnej ceny bol financovaný z hypotekárneho úveru žalovanej, iii) platby 15.000,- € a
6.668,- € boli započítané v prospech žalovanej na kúpnu cenu nehnuteľností, ktoré žalovaná nadobudla
do svojho výlučného vlastníctva, iv) K. I. zaplatil taktiež sumy 189 €, 6,- € a 66,- € v súvislosti s

týmto bytom, v) sumu 15.000,-€ vložil na účet predávajúceho K. I. a sumu 6.668,- € v zmysle jeho
pokynu vložila na účet predávajúceho prokuristka L. F.. V konaní taktiež nebolo sporné, že finančné
prostriedky na uvedené úhrady neposkytla žalovaná. Ohľadne žalovanou namietaného vlastníctva
zaplatených finančných prostriedkov súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že K. I. nadobudol
tieto finančné prostriedky zo svojej firmy MEDIPARTNERS s.r.o. ako pôžičku, o čom predložil písomné

zmluvy o pôžičkách a účtovné doklady tejto spoločnosti, v ktorých figurovali pohľadávky spoločnosti
voči spoločníkom. Na námietku žalovanej o nedostatku jej pasívnej legitimácie v spore súd skúmal,
kto mal právnu (zmluvnú) povinnosť plniť (zaplatiť) kúpnu cenu a poplatky spojené s nadobudnutím
vlastníctva bytu s prísl. V tejto súvislosti zistil, že prvá rezervačná zmluva bola podpísaná vtedajšou
manželkou p. I. J. L. I. dňa 23.1.2017, ktorou sa zaviazala zaplatiť zábezpeku za byt v sume 15.000,-

€ a nasledujúci deň K. I. vložil na účet predávajúceho túto sumu s popisom L. I. D., K. I.. Žalovaná
podpísalarezervačnúzmluvunatotožnýbytaždňa30.4.2017,atozdôvodu,žeL.I.M.nebolposkytnutý
hypotekárny úver, teda nemohla dofinancovať kúpnu cenu. Na podklade takto zistených skutočností súd
prvej inštancie uzavrel, že dňa 24.1.2017 žalovaná nemala právnu povinnosť plniť zábezpeku, ktorúzaplatil K. I., preto nedôvodne je od nej požadované vydanie bezdôvodného obohatenia v tejto časti
(v sume 15.000,- €), keďže právnu povinnosť plniť v tom čase mala jeho manželka, teda K. I. plnil za
ňu. Ostatné platby boli platené K. I. súvislosti s bytom, ktorý nadobudla žalovaná, v čase po uzavretí

rezervačnej zmluvy zo dňa 30.4.2017 - suma 6.668,- € ako časť kúpnej ceny, ktorú bola žalovaná
povinná zaplatiť predávajúcemu, takisto na základe splnomocnenia žalovanej na všetky úkony spojené
s bytom prevzal K. I. čipové kľúče oproti zaplateniu sumy 6 €, zaplatil poplatok za pripojenie elektrickej
energie 189,- € v byte B1-18 a poplatok 66,- € za podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností.
Ide o platby, ktoré bola povinná zaplatiť žalovaná a zaplatil ich K. I.. Za nedôvodnú súd považoval aj

námietku žalovanej o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.3.2018 uzatvorenej medzi
K. I. ako postupcom a MEDIPARTNERS, s.r.o. ako postupníkom, keď zmluvu o postúpení pohľadávok
posúdil ako platný právny úkon s poukazom na to, že K. I. ju podpisoval za obe zmluvné strany, teda ako
fyzická osoba a ako konateľ spoločnosti, a preto je vylúčené, aby bol v omyle ohľadne predmetu a účelu
tejto zmluvy. K tvrdeniam žalovanej a svedkov J. L. N. M. a J. M. o rôznych dohodách v rodine, pôvode
peňazí, spôsoboch započítavania dlhov a vzájomného vysporiadania manželov súd uviedol, že nemohli

to byť spoločné peniaze manželov, keďže manželia mali zrušené bezpodielového spoluvlastníctvo.
Podľa názoru súdu prvej inštancie právne neobstojí ani tvrdenie, že išlo o splatenie dlhov K. I. voči
rodičom žalovanej, na základe započítavania vzájomných pohľadávok medzi K. I., L. N. M. a J. M.,
pretožeakbyajdošloktrojstrannémuzapočítaniu,anijednouzúčastníkovzapočítanianebolažalovaná,
teda nemohol týmto spôsobom zaniknúť jej dlh voči K. I.. O trovách konania súd rozhodol podľa ust.

§ 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a vychádzajúc
z pomerného úspechu strán v spore (úspech žalovanej v rozsahu 68 % a úspech žalobcu 32 %), priznal
procesne úspešnejšej žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36 % (68 % -
32 %) s tým, že o výške náhrady bude rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
V konaní vznikli aj trovy štátu vo výške 24,- € zaplatením poplatku banke za poskytnutú informáciu, ktoré

boli uhradené predbežne z rozpočtových prostriedkov štátu na základe uznesenia zo dňa 29.9.2022.
Nakoľkozatrovydokazovaniazodpovedajústranysporupodľapomerusvojhone/úspechuvkonaní,súd
priznal štátu nárok na náhradu trov voči žalobcovi v rozsahu 68 % a voči žalovanej v rozsahu 32 % s tým,
že konkrétna výška náhrady bude vyčíslená samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti
rozsudku.

4. Rozsudok vo vyhovujúcom výroku (I.) napadla včas podaným odvolaním žalovaná, navrhla ho
v tejto časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mala za to, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a právnym
záverom, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní, hodnotenie vykonaných dôkazov je nesprávne a rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené,
nakoľko súd sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami dôležitými pre zákonné a spravodlivé
rozsúdenieveci.Nesúhlasilasozáveromsúdu,žesabezdôvodneobohatilanaúkoržalobcuapoukázala
na to, že predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia na strane oprávneného subjektu podľa §
454 OZ je neexistencia jeho povinnosti plniť za iného; táto povinnosť môže vyplynúť aj zo zmluvy,

resp. dohody, nielen zo zákona. Namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore, v ktorom je
žalovanou stranou iba preto, že chcela (na ich žiadosť) pomôcť svojej sestre a jej manželovi K. I. s
hypotekárnym úverom v čase trvania ich manželstva. Uviedla, že medzi nimi nebola žiadna dohoda
o platení za byt toho obsahu, že by ona mala čokoľvek platiť zo svojho spoločnosti MM Invest,
práve naopak platiť mali oni podľa základnej dohody, keď na požiadanie K. I. im prisľúbila pomoc

s hypotekárnym úverom, za ktorý bol nadobudnutý predmetný byt, ktorý ale mal byť pre sestru L. a jej
manžela K. - oni si ho vybrali, kúpili a upravovali, o čom svedčia predložené dôkazy ako aj zistenia súdu
prvejinštancie(uvedenévbodoch8.,12.,17.a22.napadnutéhorozsudku).Poukázalanasvojuvýpoveď
na pojednávaní, v ktorej uviedla, že na úkor nikoho sa neobohatila, že „vzala na seba“ hypotekárny
úver, za ktorý bol nadobudnutý predmetný byt a švagor K. I. všetko vybavoval, platil platby 15.000,- € a

6.000,- €, ona len podpísala kúpnu zmluvu a plnomocenstvo zo dňa 24.5.2017, ktorým ho splnomocnila
na zastupovanie vo všetkých úkonoch, ktoré súvisia s bytom, ale boli to spoločné peniaze jeho a jej
sestry, pričom je možné, že nejaké peniaze sa cez ten byt vracali formou zápočtu jej rodičom, ktorí
K. I. poskytli pôžičku. Poukázala ďalej na výpoveď svedkyne J. M. na pojednávaní dňa 13.7.2021,
ktorá okrem iného uviedla, že „Toto bola jasná dohoda, že tie peniaze, ktoré som mu ja požičala, ktoré

mi mal vrátiť, som mu vlastne vrátila, resp. uznal, dlh zaplatil a ja si myslím, že aj ústna dohoda v rámci
rodiny je dohoda, čiže nechápem, prečo sme tu, prečo pán I. si také niečo vymyslel, že dcéra I. sa
obohatilaažeonzaplatilzaňuzálohu,toabsolútneniejepravda“.Poukázalanae-mailovúkomunikáciu
z februára 2018 jej sestry s K. I. ohľadom vysporiadania ich pohľadávok voči rodičom a medzi sebou,ktorú predložila súdu svedkyňa. Zastávala názor, že zistený skutkový stav v danej veci nespĺňa atribúty
osobitnej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia plnenia za iného, nakoľko o takýto prípad ide len
vtedy, keď ten, za koho bolo plnené, bol povinný plniť podľa práva sám, avšak neplnil, zatiaľ čo ten, kto

zaňho plnil, sám túto povinnosť nemal. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že K. I. vkladal peniaze, lebo
mal takúto povinnosť (on a jeho manželka), a to na základe dohody manželov uzavretej so žalovanou.
Keď došlo neskôr k rozpadu ich vzťahu, objavilo sa tvrdenie o bezdôvodnom obohatení, čo podľa názoru
žalovanej je porušením pôvodnej dohody. Za zásadné pre tento spor považovala zistiť dôvod, prečo
K. I. vložil dňa 20.6.2017 na účet spoločnosti MM Invest sumu 6.668,- € a prečo ju nevložila žalovaná,

hoci na ňu znela rezervačná zmluva zo dňa 30.4.2017. Pre zistenie úmyslu konania K. I. je dôležité aj
to, že predtým dňa 24.1.2017 na účet MM Invest vložil sumu 15.000,- €, kedy neexistovala rezervačná
zmluva znejúca na žalovanú, ale rezervačná zmluva znejúca na jej sestru a K. I., ktorý vtedy na vklad
napísal najprv meno svojej manželky a potom svoje. Aj uvedené podľa žalovanej svedčí o existencii
osobitnej dohody medzi ňou, K. I. a jeho manželkou v otázke platenia. Žalovanú pohľadávku považovala
za vymyslenú a nezodpovedajúcu skutočnosti s odkazom na rodinné dohody, ktoré svedkovia potvrdili,

ako aj na predchádzajúce dlhy K. I. voči jej rodičom a jej sestre. Tvrdila, že nejde o peniaze K. I., ale sú
to peniaze patriace jeho manželke (sestre žalovanej) a jej rodičom. Považovala za nerozhodné, že K. I.
si peniaze na predmetné vklady požičal od obchodnej spoločnosti MEDIPARTNERS, s.r.o., pretože on
sám peniaze v tom čase nemal a predtým si preukázateľne požičiaval peniaze od rodičov žalovanej na
rôzne svoje aktivity. Žalobca nepredložil súdu žiadny dôkaz preukazujúci, že K. I. s určitosťou neplnil v

mene a na účet žalovanej (podľa plnomocenstva), ale že plnil zo svojho bez toho, aby na to bol podľa
práva povinný. Žiaden dôkaz nevylúčil, že nemal právnu povinnosť plniť; dôkazy nasvedčujú o existencii
takej povinnosti na strane K. I.. Byť povinný plniť podľa práva v tejto veci neznamená iba povinnosť plniť
podľa rezervačnej zmluvy. V tomto prípade plniť podľa práva znamenalo plniť podľa dohôd, ktoré v tom
čase v rodine vznikli a K. I. ich napĺňal. Pokiaľ teda vkladal peniaze, neplnil za žalovanú bezdôvodne,

ale je to výsledok predchádzajúcej vzájomnej dohody. Uviedla, že nikdy nesplnomocnila K. I. na to, aby
„proti jej vôli založil plnením MM Invest jej bezdôvodné obohatenie“. Vytýkala súdu, že nerešpektoval
zásadu, podľa ktorej nikomu nie je dovolené (pokiaľ zákon neustanovuje inak), zasahovať do veci
iného subjektu proti jeho vôli. Nie je možné zistiť, na základe akého dôkazu súd ustálil, že K. I. plnil
povinnosť, ktorú nemal, pokiaľ bol splnomocnený žalovanou na všetky úkony súvisiace s bytom a bola

mu (i žalovanej) zaslaná spoločná inštrukcia k platbe. Podľa žalovanej súd prvej inštancie nedostatočne
zistil skutkový stav a nesprávne vec posúdil, pokiaľ hlbšie neprihliadol na skutočnú podstatu sporu,
ktorá nie je obmedzená iba na to, že K. I. vložil peniaze podľa zmluvy, ktorej sám nebol účastníkom.
Pri plnení za iného vzniká nárok tomu, kto plnil voči tomu, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť
sám. Žalovaná v momente plnenia mala dohodu, podľa ktorej za ňu mali platiť K. I. a jeho manželka.

Záverom uviedla, že nie je vylúčené, že aj manželia, ktorí majú zrušené BSM, mohli mať peniaze,
ktoré sa tretej osobe budú zdať ako spoločné peniaze, najmä pokiaľ spoločne nadobúdajú nejakú vec.
Občiansky zákonník dovoľuje, aby dlžník plnením tretej osobe a takýmto spôsobom privodil splnenie
dlhu veriteľovi úplne alebo sčasti, pokiaľ sa strany na tom dohodnú, kde nejde o započítanie vzájomných
pohľadávok, ale o právny vzťah podobný poukážke. Vzhľadom na uvedené žalovaná mala za to, že súd

prvej inštancie dostatočne neprihliadol na vykonané dôkazy, nevyhodnotil ich vo vzájomnej súvislosti,
dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, a preto vo veci nesprávne rozhodol.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a napadnutý

rozsudok je náležite odôvodnený, a preto žalovanou uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané. Poukázal
na to, že žalovaná s predávajúcim MM Invest Košice s.r.o. uzatvorila rezervačnú zmluvu a kúpnu
zmluvu, na základe ktorých jej vznikla povinnosť plniť. S bankou uzatvorila zmluvu o hypotekárnom
úvere, z ktorého bola financovaná časť - 90 % kúpnej ceny a po zaplatení kúpnej ceny nadobudla
byt v rezidencii K. O. do svojho výlučného vlastníctva. Na základe uzatvorených zmlúv tak povinnosť

plniť spoločnosti MM Invest Košice s.r.o., teda zaplatiť aj sumu 6.929,- €, mala žalovaná. V konaní
nebolo preukázané, že by túto povinnosť mal K. K. I.. Poukázal na tvrdenia žalovanej v odpore
proti platobnému rozkazu, ktoré sú v rozpore s jej tvrdením v odvolaní, že v čase plnenia existovala
dohoda, že plniť majú K. I. s manželkou a až po rozpade ich vzťahu sa dohodlo, že K. I. uhradené
sumy za byt budú započítané na jeho dlhy voči rodičom žalovanej. Žalovaná v konaní netvrdila ani

nepreukázala existenciu dohody o tom, že nemala povinnosť platiť za byt MM Invest Košice s.r.o., ale
túto povinnosť mali K. K. I. a jeho manželka. Existenciu takej dohody nepotvrdila ani svedkyňa H. J. M.
- matka žalovanej a ani sestra žalovanej J. N. M. (bývalá manželka K. K. I.), ktorá vo svojej výpovedi
uviedla, že sumu 15.000,- € zaplatil K. I. za žalovanú preto, lebo jej (svojej manželke) neprispieval vAnglicku na domácnosť a úhrada sumy 6.668,- € mala byť splatením dlhov voči jej rodičom. Mylné
je tvrdenie žalovanej, že o uzatvorení takejto dohody majú svedčiť dôkazy a zistenia súdu uvedené
v označených bodoch odôvodnenia napadnutého rozsudku. Ani výpoveď matky žalovanej H. J. M. (bod

12. napadnutého rozsudku) nepotvrdzuje pravdivosť tvrdenia žalovanej, že nemala plniť a bezdôvodne
sa neobohatila, lebo plniť mali K. I. a jeho manželka. Žalobca uviedol, že K. I. sumu 15.000,- € zaplatil
na základe výzvy spoločnosti MM Invest Košice, s.r.o., že ak táto suma nebude uhradená, byt ponúknu
inej osobe. Sumu 6.668,- € uhradil z peňazí MEDIPARTNERS s.r.o. na základe doručeného mailu zo
dňa 15.6.2017 a telefonátu zo spoločnosti MM Invest Košice, s.r.o., že táto suma ešte nebola uhradená.

Podľa žalobcu z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalovaná uzatvorila s predávajúcim
rezervačnú zmluvu, po uzatvorení ktorej bola vyzvaná na úhradu časti kúpnej ceny vo výške 6.668,-
€, ktorú neuhradila, ale ju uhradil K. K. I.. Dôvod, prečo bola žalovaná vyzvaná práve na úhradu sumy
6.668,- € bol ten, že predávajúcemu oznámila, že bude čerpať hypotekárny úver do výšky 90 % kúpnej
ceny, čo potvrdila aj banka. Suma 21.668,- € predstavovala 10 % kúpnej ceny a nakoľko žalovanej už
bola z kúpnej ceny odpočítaná suma 15.000,- € (faktúra č. 217/154 v spise), do výšky 10 % kúpnej

ceny bola povinná uhradiť ešte sumu 6.668,- €. Žalobca považoval za nelogické, aby sa žalovaná, K.
I. a jeho manželka dohodli, že oni uhradia sumu 21.668,- €, budú splácať hypotekárny úver a výlučnou
vlastníčkou bytu naďalej bude žalovaná. Podľa žalobcu súd dospel k správnemu záveru, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu žalovanej vo výške 6.929,- €, lebo to čo mala plniť sama žalovaná, za ňu
plnil K. K. I., ktorý túto povinnosť nemal. Z uvedených dôvodov navrhoval rozsudok v napadnutom

vyhovujúcom výroku potvrdiť ako vecne správny a žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v 100
% rozsahu.

6. Ďalšie vyjadrenia strán sporu v odvolacom konaní podané neboli.

7. Proti II. výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v časti sumy 15.000,- € s prísl. odvolanie podané
nebolo, rozsudok v tomto výroku a v súvisiacom výroku o povinnosti žalobcu nahradiť trovy štátu
v pomernom rozsahu (IV.) nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 3 CSP), preto v tejto časti nebol
predmetom odvolacieho prieskumu.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
(§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok

konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, procesné podmienky
konania sú splnené a rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj v súvisiacich výrokoch III.
a V. o trovách konania a trovách štátu, je vecne správny; zákonné, úplné a presvedčivé sú i dôvody
napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, a preto rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

9. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 29.10.2025 o 10:00 hod. na Krajskom súde
v Košiciach, po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a
webovej stránke krajského súdu, pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej časti a predchádzajúci procesný postup súdu
prvej inštancie v rozsahu odvolacích námietok žalovanej a z hľadiska odvolacích dôvodov podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, ktorými žalovaná odôvodnila podané odvolanie, a dospel k záveru,
že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a odvolanie žalovanej je
neopodstatnené.Súdprvejinštancievykonaldokazovanievpotrebnomrozsahuasprávnezistilskutkový

stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ust. § 191 a nasl. CSP, pri
svojomrozhodovanísanáležiteavsúladesozákonomvysporiadalsovšetkýmirelevantnýmiskutkovými
okolnosťamiposudzovanéhoprípadu,ktorébolipreukázanévykonanýmidôkazmi,vyplynulizprednesov
a zhodných tvrdení strán alebo počas konania vyšli najavo, rovnako sa vysporiadal aj s námietkami
a argumentmi žalovanej uplatnenými v rámci jej procesnej obrany a dospel k správnym skutkovým

zisteniam a právnym záverom. Žalobcom uplatňovaný nárok aj po právnej stránke posúdil správnym
spôsobom, aplikujúc na vec relevantné ustanovenia právnych predpisov, ktoré aj správne vyložil, posúdil
všetky zákonné predpoklady pre vznik bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ a zo zisteného
skutkového stavu vyvodil správny záver o pasívnej legitimácii žalovanej v danom spore a jej povinnostizaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 6.929,- € s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ako
aj o dôvodnosti podanej žaloby v tejto časti uplatneného nároku.

11.Sodôvodnenímnapadnutéhorozsudkuvovzťahukuskutkovýmaprávnymzáveromvprejednávanej
veci a otázkam, ktoré mali pre rozhodnutie podstatný význam, sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje a zároveň v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje na zákonné a vecne správne, úplné
a presvedčivé dôvody preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie vzťahujúce sa k vyhovujúcemu
výroku, ktorým súd žalobe proti žalovanej o zaplatenie sumy 6.929,- € s prísl. ako dôvodnej vyhovel.

12. Na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nič nemení ani podané odvolanie, v ktorom žalovaná
opakovane uvádza iba skutočnosti a argumenty, ktoré namietala už v priebehu prvoinštančného
konania a jej odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť skutkový základ rozhodnutia ani
správnosť právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, alebo spôsobu právneho posúdenia
prejednávanej veci a neumožňujú prijať rozhodnutie v danom spore vyznievajúce v prospech žalovanej.

Odvolací súd konštatuje, že so všetkými podstatnými skutočnosťami a relevantnou argumentáciou
prezentovanou žalovanou v rámci jej procesnej obrany v konaní, opakovane namietanými i v
podanom odvolaní, sa veľmi podrobne a presvedčivo vysporiadal už súd prvej inštancie v odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia, a to jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom a dospel k
právnym záverom, ktoré sú v plnom súlade so zákonom, konzistentné i so závermi ustálenými právnou

praxou a ktorým nemožno nič vytknúť.

13. Aj podľa posúdenia odvolacieho súdu v konaní zistené skutočnosti opodstatňujú záver, že na strane
žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle § 454 OZ zaplatením sporných platieb K. I. namiesto
žalovanej podľa rezervačnej zmluvy týkajúcej sa bytu a nebytových priestorov č. B1-18/2017 v rezidencii

„Anička“ v Košiciach a zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 20.6.2017 uzatvorenej medzi spol.
MM Invest Košice s.r.o. ako predávajúcim a žalovanou na strane kupujúcej, na základe ktorej žalovaná
nadobudla predmetný byt s prísl. do svojho výlučného vlastníctva. Súd prvej inštancie správne zistil,
že K. I. tieto platby (platbu na kúpnu cenu bytu 6.668,- € a poplatky za návrh na vklad vlastníckeho
práva, za elektromer a čipové kľúče od bytu) zaplatil zo svojich finančných prostriedkov (peniaze na

uvedené úhrady neposkytla žalovaná), pričom bez pochýb neplnil svoj vlastný záväzok, ale plnil peňažný
záväzok za žalovanú ako kupujúcu vyplývajúci z uzatvorených zmlúv rezervačnej a zmluvy o prevode
vlastníckeho práva, v rozsahu ktorého (plnenia) tento peňažný záväzok žalovanej voči predávajúcemu
zanikol splnením (§ 559 OZ). K odvolacím námietkam žalovanej je potrebné uviesť, že zaplatením
časti kúpnej ceny a ďalších platieb súvisiacich s prevodom bytu namiesto žalovanej (ktoré platby podľa

práva a uzatvorenej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti mala zaplatiť žalovaná ako
kupujúca), sa jej majetkový stav neznížil, ako by tomu bolo v prípade, ak by predávajúcemu plnila zo
svojich finančných prostriedkov, pričom nie je sporné, že žalovaná nadobudla výlučné vlastnícke právo k
bytu,čímnajejstranevzniklobezdôvodnéobohatenienaúkoržalobcu,resp.jehoprávnehopredchodcu,
ktoréježalovanápovinnáoprávnenejosobe(naúkorktorejsabezdôvodneobohatila)vydaťpodľazásad

o bezdôvodnom obohatení v zmysle § 454 OZ.

14. Na správnosti uvedeného záveru nič nemenia ani odvolacie námietky žalovanej, ktorými
poukazovala na „rodinné dohody“ uzatvorené s K. I. a jeho manželkou (sestrou žalovanej) v súvislosti
s nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu s prísl., ňou prevzatým hypotekárnym úverom za účelom

zaplatenia 90 % kúpnej ceny bytu atď., ktoré pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku nemajú
žiadnu právnu relevanciu. K. I. totiž sporné platby neplatil preto, že by mal takúto zmluvnú povinnosť
(on a jeho manželka), jednoznačne plnil na záväzok žalovanej (namiesto nej) vyplývajúci z rezervačnej
a kúpnej zmluvy. Odvolací súd poznamenáva v tejto súvislosti, že aj pokiaľ by finančné prostriedky, ktoré
boli zaplatené K. I. za žalovanú v súvislosti s bytom, mali byť podľa „rodinnej dohody“ medzi rodinnými

príslušníkmi dohodnutým spôsobom započítavané na prípadné iné dlhy či ich vzájomné pohľadávky,
tietoskutočnostivzmluvnomvzťahužalovanejkpredávajúcemuMMInvestKošices.r.o.akotretejosobe
(ktorej bolo peňažné plnenie K. I. za žalovanú ako kupujúcu poskytnuté) ako aj v danom spore sú celkom
bezvýznamné.

15. Neobstojí ani argumentácia žalovanej, že K. I. plnil svoju právnu povinnosť, resp. svoj záväzok, ktorú
žalovaná vyvodzuje zo skutočnosti, že ho splnomocnila na všetky právne úkony súvisiace s prevodom
vlastníckeho práva k bytu, pričom predávajúci aj jemu zaslal (rovnako ako žalovanej) spoločnú inštrukciu
k požadovanej platbe. K tejto námietke odvolací súd poukazuje na to, že predávajúci kontaktoval K.I. s výzvami na úhradu sporných platieb súvisiacich s prevodom bytu ako splnomocneného zástupcu
žalovanej, teda nie ako osobu dlžníka. Pokiaľ K. I. konal pri uzatváraní zmlúv a právnych úkonov s
predávajúcim, či uskutočnil sporné platby na základe udeleného plnomocenstva v pozícii zástupcu

žalovanej, je zrejmé, že pri všetkých úkonoch konal v mene žalovanej a na jej účet, a teda nie vo svojom
mene a na svoj účet, ako sa mylne domnieva žalovaná, takže práva a povinnosti z týchto právnych
úkonov nevznikli zástupcovi, ale priamo žalovanej ako zastúpenej osobe (§ 22, § 23 OZ).

16. Z týchto dôvodov odvolací súd posúdil podané odvolanie žalovanej v celom rozsahu ako nedôvodné

a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. ako aj v súvisiacich výrokoch III.
a V. o trovách konania a trovách štátu, ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný
procesný úspech, proti neúspešnej žalovanej. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd

prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí (§ 262 ods. 2 CSP).

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti
dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzickáosoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).