Rozsudok – Život a zdravie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. jún 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 35T/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124011680
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124011680.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom, v trestnej veci

obžalovaného: A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 03.06.2025, takto

r o z h o d o l :

A. B., nar. XX.XX.XXXX v A.
trvalé bydlisko: C. XX/XXX, D.

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 07.08.2022 v čase asi o 15:20 hodine v obci Drahovce, po miestnej komunikácii po ulici Lipovej

v smere na miestny kostol viedol ako cyklista horský bicykel značky Orbea, zelenej farby, kde pri
predchádzaní cyklistky E. F. z pravej strany, ktorá v tom čase viedla bicykel značky Acstar, červeno-
striebomej farby, tým istým smerom jazdy, nedodržal bezpečný bočný odstup a narazil do nej, následkom
čoho táto spadla z bicykla na zem a utrpela zlomeninu jej vnútorného členka dolnej časti píšťaly a
vonkajšieho členka dolnej časti ihlice vpravo s posunutím úlomkov, vyžadujúceho si operáciu, a to krvavé
napravenie zlomenín a ich spojenie kovovým materiálom, s dobou závažného obmedzenia na obvyklom
spôsobe života v trvaní 37 dní, v oblasti fyzickej záťaže, manuálnej práce, mobility a odkázanosťou na

pomoc inej osoby v oblasti hygieny a stravovania, čím porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a) a § 15
ods. 3 zákona číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov,
t e d a
inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,
č í m s p á ch a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 .

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 158 Trestného zákona účinného do 05.08.2024, § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného do
05.08.2024, na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 05.08.2024 súd obžalovanému výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 sa obžalovanému určuje skúšobná doba
v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená E. F., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom G. XX,
A. G., G. a poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava,
IČO: 35 937 874, s uplatneným nárokmi na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :1. Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal na Okresný súd Trnava, dňa 12.06.2024, pod sp.
zn. PV 362/22/2204-49, obžalobu na A. B., pre skutok právne posúdený ako prečin ublíženia na zdraví
podľa § 158 Tr. zákona.

2. V predmetnej veci na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie spočívajúce vo výsluchu
obžalovaného, poškodenej Lednickej, svedka H., výsluchom znalca MUDr. Klimenta a na návrh
prokurátora a so súhlasom obžalovaného prečítal zápisnice o výpovedi z prípravného konania svedkov
I. a F., a so súhlasom obžalovaného oboznámil so závermi znaleckého posudku J. K., z odboru dopravy.

Ďalej súd vykonal dokazovanie prehratím kamerového záznamu z dopravenej nehody a z priebehu
vyšetrovacieho pokusu, a oboznámil podstatný obsah nasledovných listinných dôkazov: záznam o
dopravnej nehody, zápisnicu o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody, aktuálny odpis z registra
trestov, výpis z evidencie priestupkov.

I. Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní

3.Obžalovanývovýpovedinahlavnompojednávaníuviedol,žejenevinný.Kpriebehuskutkuuviedol,že
vo svojom smere jazdy pred sebou, asi vo vzdialenosti 70 až 80 metrov na rovine, videl 2 osoby, z ktorých
jedna bola v protismere a druhá v riadnom jazdnom pruhu. On išiel rýchlosťou 25 až 26 kilometrov za
hodinu, poškodená išla asi polovičnou rýchlosťou. Od momentu ako ich zbadal až do momentu zrážky

sa pohyboval konštantnou rýchlosťou. Poškodená jazdila 2 metre od pravej krajnice, on jazdil pri krajnici.
Po tom, ako sa k poškodenej priblížil na vzdialenosť asi 70 metrov, pokračoval ďalej v jazde 1 až 2
metre od krajnice. To, že poškodená bola spoločne s vnukom, usúdil z toho, že asi 70 metrov pred
ním sa rozprávali a ako aj z toho, že druhá osoba asi 10-15 metrov pred miestom zrážky prešla do
protismerného jazdného pruhu. Obe tieto skutočnosti nasvedčovali, že budú odbočovať doľava, keďže

pred miestom nehody sa nachádzala ulica s odbočením doľava. Jeho úvaha, že poškodená tiež mienila
zmeniť smer jazdy vľavo, vychádzala aj z toho, že na povel vnuka zmenila smer jazdy vpravo, ktorý
jej povedal, že ide cyklista a ona reagoval na to tak, že strhla riadidlá na pravú stranu. V čase nehody
nevedel, kde býva poškodená. Keďže usúdil, že budú odbočovať doľava, snažil sa stále držať pri krajnici.
Má dlhoročné skúsenosti s cyklistikou a inštinktívne usúdil, že obaja budú odbočovať doľava, preto on

pokračoval po krajnici vo svojom smere jazdy.

Vnuk poškodenej niečo povedal asi 4 metre pred miestom zrážky. Poškodená na povel vnuka zmenila
smer vpravo ku krajnici, čo bolo asi 2 až 3 metre pred miestom zrážky a stále pokračovala tak, že
zatáčala do pravej strany vozovky. On mal v tej chvíli dvojnásobnú rýchlosť v porovnaní s jej rýchlosťou,

bol 3 metre za poškodenou a reagoval tak, že išiel doprava. Mal necelú sekundu na rozhodnutie.. Do
poslednej chvíle sa snažil vyhnúť stretu, ku ktorému došlo mimo vozovky na trávnatej ploche. Počas
toho sa snažil telom vyhnúť zrážke, nedokázal sa vyhnúť riadidlám jej bicykla a tie ho trafili do rebier.
Následkom toho riadidlá bicykla poškodenej išli do protismeru a poškodená spadla. Počas toho ako
sa snažil obísť poškodenú, nebrzdil. Nebrzdil ani pred tým, ako začal poškodenú obchádzať, keďže

sa domnieval, že odbočia a on plynule prejde v smere svojej jazdy. Uviedol tiež, že od okamihu kedy
zbadal poškodenú, až po okamih kedy sa poškodená priblížila k pravému okraju vozovky, smer jazdy
nemenila a nenaznačovala žiadnym spôsobom zmenu smeru jazdy. Zmenu smeru jazdy nenaznačoval
ani jej vnuk. K opatreniam na zabránenie dopravnej nehody uviedol, že ak by brzdil, vyletí z bicykla
a zrazí poškodenú, prípadne dostane šmyk, spadne a zhodí aj poškodenú na bicykli. Nepovažoval za

nutné brzdiť, keďže chcel pokračovať vo svojom smere jazdy. Má vedomosť o pravidle, že pri vedení
bicykle po vozovke sa predchádza iný účastník cestnej premávky z ľavej strany. Po kolízii mal problémy
udržať stabilitu na bicykli. Zabalansoval, vrátil sa na cestu, držal sa jednou rukou v bok, zanadával,
otočil sa, videl, že poškodená sedí a nie leží, je pri nej iná osoba, preto pokračoval domov. Uvedenú
situáciu považoval za normálny stret, nie za dopravnú nehodu. Pokiaľ by ležala na zemi alebo pri nej

nikto nebol, situáciu by vyhodnotil ako dopravnú nehodu, išiel by sa pozrieť, či je poškodená v poriadku,
prípadne by volal sanitku. Doma zistil, že nemá vážne zranenia. Asi o týždeň ho kontaktovala polícia,
nič nezatajoval, kolíziu potvrdil. Poškodenej sa neospravedlnil z dôvodu, že sa necíti byť vinný zo vzniku
dopravnej nehody, a preto, že sa mu svedok F. počas priebehu vyšetrovacieho pokusu vyhrážal.

4. Poškodená E. F. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v deň nehody sa vozila spolu s vnukom po
uliciach obce Drahovce. Prišli na Lipovú ulicu a vychádzkovým krokom na bicykli išli po pravej strane
cesty. E. L. išiel vedľa nej a vo chvíli, keď sa blížili smerom ku kostolu, kde sa nachádzala odbočka, sa
vnuk obzrel dozadu, či niečo nejde za nimi. Videl rýchlo idúceho cyklistu a upozornil ju, aby išla ešte viacku kraju vozovky. Ona v tej chvíli už na kraji bola, ale posunula sa ešte približne 30 centimetrov do pravej
strany, pričom stále jazdila po vozovke. Vo chvíli kolízie išla popri krajnici a druhý cyklista ju z pravej
strany po trávniku obchádzal. V tej chvíli do nej niečo narazilo. Bol to cyklista, ktorý ju riadidlami alebo

lakťom zhodil. Po kolízii spadla na pravú stranu, pričom si presne nepamätá ako spadla, ale následne
sa posadila. Videla, že druhý cyklista pokračoval v jazde bez toho, aby zastavil. Ona sama cyklistu
nevidela, len reagovala na to, že ju upozornil vnuk a posunula sa mierne ešte viac ku krajnici. Ona
nepočula, že by jej obžalovaný niečo povedal a ani jej neposkytol žiadnu pomoc. Po páde mala nohu
vykrútenú do pravej strany. Pomoc privolal vnuk. Predtým ako jej vnuk povedal, že ide cyklista, smer

jazdy nemenila, ani naznačovala, že odbočuje ľavou rukou. V tom čase mali dostatok miesta a času
odbočiť, preto nedávali žiadny signál o zmene smeru jazdy. Pred kolíziou jej vnuk uviedol, že ide za nimi
rýchlo cyklista, aby sa dala ešte trochu na kraj. Obžalovaný ju po nehode vôbec nekontaktoval a ani sa
jej neospravedlnil. Sama nevedela uviesť svoju rýchlosť jazdy, ani rýchlosť jazdy obžalovaného. V deň
nehody išla k svojej matke na Dedinskú ulicu, ktorú často navštevovala, pričom chodieva po uličkách,
ktoré sú menej frekventované. V čase pred kolíziou sa jej vnuk nachádzal vo svojom jazdnom pruhu,

pričom pripustila, že sa mohol nachádzať v protismere, keďže sa obzrel, či za nimi niečo nejde a mohlo
ho vyniesť, ale potom sa vrátil na svoju stranu. Pred nehodou išli vedľa seba. Na najbližšej križovatke
nemali žiadne plány, ktorý smerom pôjdu, keďže sa len vozili a rozhodnúť sa mohli kedykoľvek pre
ktorékoľvek miesto. Obžalovaný sa jej neospravedlnil.

V nemocnici jej oznámili, že má obojstrannú zlomeninu pravého členka. Z nemocnice ju prepustili po
dvoch dňoch, ale nemohla sa sama hýbať ani vykonávať hygienické úkony a pomáhal jej manžel, ktorý
sa staral aj o domácnosť. Nohu mal v sadre asi 6 týždňov. Po sňatí sadrových obväzov používala počas
obdobia štyroch až siedmych mesiacov barle, ktoré jej následne vymenili za francúzske barle. Chodila
na rehabilitácie a lekárske procedúry. Dňa 29.09.2023 jej vyberali z nohy spojovací materiál, následne

pokračovala v rekonvalescencii.
Na obvyklom spôsobe života bola obmedzená v oblasti starostlivosti inej osoby keďže sa nemohla
pohnúť z postele, pri zabezpečení stravy a starostlivosti o domácnosť a potrebovala pomoc pri
zabezpečovaní hygieny a pri presune. Odkázanosť trvala približne 4 mesiace po nehode a ďalšie 3
mesiace po operačnom zákroku (vyberaný spojovacie materiál). V domácnosti sa pohybovala pomocou

barlí a stoličky s kolieskami. Pred nehodou sa aktívne venovala pohybovým aktivitám, cestovaniu a
starala sa o svoju matku. Ona sama usúdila, že na obvyklom spôsobe života bola obmedzená približne
4 až 7 mesiacov.
5. Svedok L. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v deň nehody sa bicykloval po Lipovej ulici
so svojou babkou smerom ku kostolu. Babka sa na bicykli pohybovala v pravej časti vozovky, kúsok

od krajnice, rovno. On sa držal približne v strede vozovky, vo vzdialenosti asi trištvrte metra od babky,
a to aj v čase tesne pred nehodou. Nevedel ale uviesť, či išiel vo svojom jazdnom pruhu alebo v
protismere, keďže na vozovke neboli vyznačené vodiace čiary. Sem-tam sa otočil, či za nimi niečo nešlo.
Bezprostredne pred nehodou sa pozrel dozadu, zbadal cyklistu, ktorý bol rýchlejší, preto babke povedal,
aby sa nezľakla. Babka sa preto posunula ešte o niekoľko centimetrov viac do pravej strany, aby uvoľnila

cestu cyklistovi. O niekoľko sekúnd prišlo k zrážke, nakoľko cyklista ju obiehal po jej pravej strane po
trávniku. Spadla na zem, cyklista pokračoval v ceste, počul nadávky. On zastavil a videl, že babka
má zlomenú nohu, preto privolal pomoc. V deň nehody mali namierené smerom ku kostolu. Bydlisko
poškodenej sa nachádzalo asi približne 20 až 25 metrov od miesta nehody vľavo. Nevedel uviesť aké
plány mali na najbližšej križovatke, ale vedel, že namierené mali smerom ku kostolu. Bezprostredne

pred nehodou nenaznačoval rukou smer jazdy a zmenu smeru jazdy vľavo nenaznačovala ani babka.

6. Svedok M. F. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že dňa 07.08.2022 sa nachádza v obci
Drahovce a v čase približne o 15.30 hod. prišiel za ním vnuk, že manželka leží na zemi, pretože do nej
narazil cyklista, ktorý odišiel preč a nezastavil. Po príchode na miesto videl, že jeho manželka ležala

na zemi vedľa bicykla, následne kontaktoval záchrannú službu. Sprevádzal ju najskôr do nemocnice a
následne oznámil vec na polícii. V obci sa informoval či niekto videl nehodu, jeden občan mu uviedol,
že stretol cyklistu v športovom oblečení s prilbou, ktorý išiel proti nemu a vulgárne nadával, pretože sa
mu do cesty zaplietla nejaká stará žena. Informoval sa, či niekto nezachytil a nevidel dopravnú nehodu
pričom sa dozvedel, že na takom bicykli jazdí osoba z obce Drahovce. V schránke našiel USB kľúč, na

ktorom bolo video z nehody, ktoré odovzdal aj polícii.
7. Zo záverov znaleckého posudku číslo 94/2022, ktorý vypracoval znalec Ing. Cirbus vyplýva, že k
dopravnej nehody došlo tak, že dňa 07.08.2022 v čase o 15,20 hodine v obci Drahovce na komunikácii
Lipovej došlo k zrážke cyklistov. V danom čase bola vozovka suchá, bez znečistenia, bez výraznéhosmerového vedenia a išlo o priamy úsek cesty. Cyklisti premávali v priamom smere jazdy, bez
výhľadových prekážok a bez zaparkovaných vozidiel. Obžalovaný v čase zrážky premával vpravo mimo
vozovku, poškodená sa v čase zrážky nachádzala na pravom okraji vozovky, mierne natočená smerom

doprava. Obžalovaný premával pred zrážkou na bicykli rýchlosťou 22 km/h, v čase zrážky rýchlosť 21
km/h, s následným pokračovaním v jazde. Poškodená v čase zrážky premávalo rýchlosťou 12 km/h. Pri
prvom kontakte s bicyklom obžalovaného stúpla jej rýchlosť na 21 km/h a následne v priebehu nárazu
klesla rýchlosť na 10,3 km/h a potom spadla na vozovku. Poškodená od zrážky po zastavenie prešla
dráhu 2,21 metra za 1,49 sekundy.

Z analýzy dopravnej nehody ďalej vyplýva, že v čase približne 6 sekúnd pred zrážkou sa poškodená
nachádzala od miesta zrážky 19,5 metra, vo vzdialenosti 1 meter od pravej strany vozovky a vľavo
premával cyklista H. v strede vozovky. Obžalovaný premával vo vzdialenosti 17 metrov za cyklistkou v
strede pravého jazdného pruhu rýchlosťou 26,5 km/h a od miesta zrážky sa nachádza vo vzdialenosti
38,3 metra. V čase približne 1 až 1,5 sekundy pred zrážkou sa poškodená nachádzala 0,8 metra od

pravej strany vozovky, išla rýchlosťou 12 km/h a vedľa nej premával v protismernom jazdnom pruhu
cyklista L. H. rýchlosťou 10,4 km/h. Vo vzdialenosti 3,25 metra za cyklistkou premával v tom čase
obžalovaný rýchlosťou 22 km/h, ktorý začal vychádzať z pravého okraja vozovky smerom na trávu mimo
vozovku.

Na analyzovanej dráhe v dĺžke 19,5 metra poškodená až do doby jednu sekundu pred miestom zrážky
nemenila smer jazdy vľavo a vpravo sa rozhodla zmeniť smer jazdy približne jednu sekundu pred
zrážkou. Zo smeru jazdy pred zrážkou nevyplývala skutočnosť, že chce odbočiť vľavo. Jej priečne
premiestnenie vpravo bližšie k pravému okraju vozovky je možné vyhodnotiť z technického hľadiska
ako vyhýbanie sa cyklistovi, na ktorého bola upozornená. V technike jazdy poškodenej neboli zistené

žiadne nesprávne prvky, ktoré by mali vplyv na vznik kolíznej situácie. Pre obžalovaného nevytvorila
svojou jazdou prekážku náhlu a neočakávanú.
Účastníkom cestnej premávky bol aj cyklista H., ktorý sa na úseku dlhom 19,5 metra pohyboval v
strede vozovky až mierne vľavo od stredu a jeho spôsob jazdy bol v rozpore s pravidlami cestnej
premávky, keďže nebolo zrejmé či bude alebo nebude odbočovať vľavo. Obmedzoval tak v jazde za

ním premávajúceho cyklistu a vytváral prekážku na ceste. Obžalovaný mal ale v danom čase a mieste
z technického hľadiska možnosť reagovať na cyklistu Gečevského brzdením a následným predídením,
pričom na situáciu reagoval tak, že uskutočnil prechádzanie cyklistov po pravej strane, mimo vozovky,
bez dodržania bezpečného bočného odstupu od predchádzanej cyklistky. Tento spôsob predchádzania
bol z jeho strany nesprávny a viedol k vzniku kolíznej situácie, keďže vytvoril poškodenej prekážku náhlu

a neočakávanú.
Poškodená z technického hľadiska nemala žiadnu možnosť zabrániť zrážke. Technickou príčinou
dopravnej nehody bola nesprávna reakcia obžalovaného na dopravnú situáciu .
8. Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní znalec doplnil, že cyklisti sa pohybujú v určitom koridore
tzv. mikro a makro vlne. Poškodená sa mohla pohybovať v koridore širokom 1,12 až 1,2 metra počas

celej jazdy pri pravej strane vozovky. Takto sa pohybovala aj v čase, keď do nej narazil obžalovaný.
Rovnako aj počas toho, ako sa vyhýbala obžalovanému smerom doprava k pravému okraju vozovky,
sa neustále pohybovala vo svojom koridore jazdy v tzv. makro vlne. Znamená to, že z technického
hľadiska, napriek uvedenému vyhýbaciemu manévru, nevytvorila obžalovanému žiadnu náhlu prekážku,
keďže sa neustále nachádzala v rámci šírky svojho koridoru jazdy. Táto skutočnosť bola preverená aj

pri vyšetrovacom pokuse. Obžalovaný od výjazdu z vozovky premával mimo vozovku a ľavou stranou
riadidiel zasahoval do pravej strany vozovky, teda do koridoru jazdy poškodenej. Pokiaľ sa rozhodol
predchádzať poškodenú jazdou mimo vozovku, mal dodržať bezpečný bočný odstup aspoň 89,15
centimetra.Vtakomprípadebynedošlokukontaktu.Obžalovanýmalmožnosťzabrániťzrážkebrzdením
už od miesta výjazdu z vozovky, prípadným brzdením na vozovke a následným predídením poškodenej

vľavo po vozovke, bez rizika zrážky. Poškodená z technického hľadiska jazdila správne, v rámci svojho
koridoru nevytvárala prekážku v cestnej premávke, ani prekážku náhlu a neočakávanú.
9. Zistenia znalca boli preverené aj v rámci vyšetrovacieho pokusu. Priebeh jazdy účastníkov cestnej
premávky bol rozdelený do viacerých sekvencií tak ako tieto boli popísané a boli preverené možnosti
zabránenia vzniku dopravnej zrážky zo strany obžalovaného.

10. Súd oboznámil prehratím aj kamerový záznam, ktorý zachytával priebeh dopravnej nehody dňa
07.08.2022. Zo záznamu vyplýva, že dňa 07.08.2022 v čase o 15:20:09 hod. jazdia po ulici traja
cyklisti z toho, cyklistka Lednická po pravej strane vozovky, cyklista Gečevský paralelne s ňou vprotismernom jazdnom pruhu, počas jazdy sa otáča dozadu a zozadu sa približujúci cyklista Sedliačik.
V čase o 15:20:11 hodine cyklistka Lednická naďalej jazdí v pravom jazdnom pruhu pri pravej krajnici,
cyklista Gečevský v protismernom jazdnom pruhu a za nimi cyklista Sedliačik v pravom jazdnom pruhu,

približujúc sa ku skupine cyklistov pred ním. V čase o 15:20:13 hodine cyklistka Lednická vykonáva
manéver tak, že sa s bicyklom viac približuje k pravému okraju vozovky, cyklista H. naďalej jazdí v
protismernom jazdnom pruhu a cyklista Sedliačik vychádza z vozovky pri jej pravom okraji smerom k
trávnatému pásu. V čase o 15:20:14 hod. sa cyklistka Lednická nachádza pri pravom okraji vozovky,
cyklista Gečevský v protismernom jazdnom pruhu a cyklista Sedliačik na trávnatej ploche tesne z pravej

stranycyklistkyLednickej.NáslednedochádzakfyzickémustretucyklistkyLednickejscyklistomB.,čoho
následkom je vytočenie riadidiel a predného kolesa cyklistky Lednickej do ľavej strany a jej následný
pád z bicykla do trávnatého pásu pri vozovke. Následne sa cyklistka Lednická niekoľko sekúnd po
páde posadí. Počas celého záznamu cyklistka Lednická drží riadidlá bicykla oboma rukami až do pádu
z bicykla.

11. Znalec N. O. P. v znaleckom posudku číslo 112/2022 uviedol že poškodená utrpela zlomeninu
vnútorného členka dolnej píšťaly a vonkajšieho členka dolnej časti ihlice vpravo s posunutím úlomkov,
ktoré si vyžadovali operáciu, a to krvavé napravenie zlomenín a ich spojenie kovovým materiálom.
Zranenia vznikli tak, že poškodená, zostupujúc z bicykla, sotená iným cyklistom, musela náhle, prudko
a nekoordinovane vykročiť, čím si vyvrtla a zlomila pravý členok. Jej liečba trvala 81 dní. Obvykle sa

tento typ zlomeniny lieči 3 mesiace, vrátane rehabilitácie a rekonvalescencie. V prípade, ak by bola
vystavenépráceneschopnosť,dĺžkapráceneschopnostibyzodpovedaladĺžketrvanialiečby.Poškodená
bolazávažneobmedzenávbežnomspôsobeživotavoblastifyzickejzáťaže,pohybuašportupodobu37
dní,tedapočastrvaniaanoseniasadryapočashospitalizácie.Zraneniabolistredneťažkéhocharakteru,
s následkom v podobe ľahkého obmedzenia hybnosti pravého členka, zníženia svalovej sily a bolesti v

oblasti pravého členka, ako aj o jazvy po operácii členka. Znalec ohodnotil jej zranenia celkovom súčte
bodov 190.

Vosvojejvýpovedinahlavnompojednávaníznalecuviedol,žepočasliečbysanevyskytližiadnezávažné
komplikácie. Rany sa zahojili primárne a liečebný režim prebiehal obvyklým spôsobom. Sadrovú fixáciu

mala do 13.09.2023 a od 04.10.2023 mal zahájenú rehabilitáciu.. Obvyklá dĺžka liečby obdobného
zranenia trvá do 6 mesiacov, vrátane rehabilitácie a rekonvalescencie. Závažne bola obmedzená
na obvyklom spôsobe života po dobu tridsiatich siedmich dní, a to v oblasti fyzickej záťaže, kedy
potrebovala pomoc inej osoby. Po zložení sadrovej fixácie nebola obmedzená vážne, keďže bola
mobilnejšia,aľahkomohladošľapovaťnapravúnohuavykonávaťpohybovéahygienickénávyky.Menej

závažné obmedzenia mohli pretrvávať počas doby používania barlí, teda počas obdobia 4 mesiace od
operácie, kedy nemohla vykonávať ťažšie práce a chodiť po schodoch. Celkovo bolo obmedzená od
obvyklého spôsobu života po dobu viac ako 42 dní. Znalec na hlavnom pojednávaní ďalej zotrval na
záveroch svojho posudku, čo sa týka rozsahu obmedzení na obvyklom spôsobe života poškodenej.
12. Svedok N. I. ako zástupca poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni uviedol, že náklady na

zdravotnú starostlivosť pre poškodenú poisťovňa uhradila poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v
celkovej výške 4534,35 eur a žiada o ich náhradu.

13. Zo záznamu o dopravnej nehode vyplýva, že k tejto došlo dňa 07.08.2022 tak, že neznámy cyklista
viedol bicykel v obci Drahovce po ulici Lipovej, kde mal predbiehať z pravej strany cyklistku Lednickú.

Pri kontakte došlo k balansu poškodenej, tá spadla na pravú stranu tela a poranila si pravý členok.
Zo zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody, ktorá bola ohliadnutá až vo večerných hodinách
v deň dopravnej nehody vyplýva, že išlo o priamy úsek s dobrou kvalitou povrchu, ktorý bol suchý,
neznečistený, stav krajnice bol dobrý, išlo o miestnu cestnú komunikáciu, ktorá nie je delená stredovou
čiarou v šírke cesty. Viditeľnosť v daný deň nebola znížená vplyvom poveternostných podmienok a

rozhľadové pomery boli dobré.

II. Výrok o vine

14. V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v
rozsahu tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278
ods. 1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivoa vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala,
súd mal za preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe, stal a že tento spáchal obžalovaný.

15. Obžalovaný uviedol, že sa necíti byť vinný zo spáchania skutku V rámci svojej obhajoby uviedol,
že z celkového správania poškodenej a jej vnuka vyplývalo, že títo mali zámer odbočiť vľavo. Svoj
úsudok oprel o správanie sa vnuka poškodenej počas jeho jazdy na bicykli, to, že išli spoločne, ako aj z
toho, že po upozornení zo strany vnuka sa poškodená presunula k pravej krajnici vozovky. Na základe
týchto faktorov usúdil, že jeho správanie ako účastníka cestnej premávky bolo správne, keďže mohol

poškodenú obiehať z jej pravej strany, vzhľadom na predpokladané odbočovanie vľavo. Nemal dostatok
času na korekciu svojej jazdy, keďže sa poškodená, po upozornení, ešte viac prisunula k pravému okraju
vozovky.

16. Súd z vykonaného dokazovania, osobitne s poukazom na výpoveď poškodenej, svedka H.,
závery znaleckého posudku a vyšetrovacieho pokusu, kamerové záznamy dospel k záveru, že obrana

obžalovaného nie je dôvodná. Obžalovaný porušil svojím správaním ako účastník cestnej premávky
pravidlá cestnej premávky a je zodpovedný za vznik dopravnej nehody.

17. V danom čase a mieste poveternostné a cestné podmienky neznižovali rozhľadové pomery cyklistov,
čo vyplýva z výpovede svedkov, ako aj zo záznamu o dopravnej nehode.

18. Sporné nebolo ani správanie sa poškodenej a obžalovaného ako účastníkov cestnej premávky
bezprostrednepredstretom.Obžalovaný dostatočnevčas registrovalpoškodenúakoajvnuka,malteda
objektívnu možnosť vnímať ich správanie sa na ceste a približnú rýchlosť ich pohybu. Rovnako sporná
nebola ani rýchlosť oboch účastníkov, keď táto vyplývala tak z výpovede obžalovaného a podobne

bola ustálená aj na základe znaleckého posudku. Znalec ustálil rýchlosť oboch účastníkov tak vo chvíli
kedy obžalovaný mal vizuálny kontakt s poškodenou, krátko pred dopravnou nehodou, v čase kedy
obžalovanýzačalvyhýbacímanéverakoajbezprostrednevmomentestretupoškodenejsobžalovaným.
Z výpovede poškodenej, obžalovaného, ako aj zo znaleckého posudku bez akýchkoľvek pochybností
vyplýva, že k stretu došlo tak, že obžalovaný svojím telom narazil do riadidiel bicykla poškodenej,

následkom čoho došlo k strate rovnováhy poškodenej a jej pád z bicykla. V čase stretu sa poškodená
pohybovala po pravej krajnici vozovky, obžalovaný po zelenom páse pri pravej krajnici vozidla, na ktorý
zišiel z vozovky približne vo vzdialenosti 3 metre pred miestom dopravnej nehody.

19. Z obrany obžalovaného vyplýva, že podľa neho mu poškodená vytvorila náhlu prekážku, ktorej

nemohol zabrániť, keďže zo spôsobu jej jazdy, ako aj jazdy vnuka vyplýva, že mali zámer odbočiť vľavo,
preto bol obžalovaný oprávnený vykonať vyhýbací manéver sprava.

20. Súd túto obranu obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú a dospel k záveru, že poškodená
nezavinila vznik dopravnej nehody ani v časti. V čase bezprostredne pred dopravnou nehodu, ako aj

v momente dopravnej nehody - teda v čase stretu bicyklov, svoj bicykel riadila primeranou rýchlosťou
(približne 12 km/h) a jazdila po pravej strane vozovky. Súd zdôrazňuje, že poškodená už v čase, kedy
bol obžalovaný niekoľko desiatok metrov za poškodenou, išla v blízkosti pravej krajnice vozovky a až
následným manévrom, v reakcii na upozornenie blížiaceho sa druhého cyklistu, len mierne skorigovala
svoju pozíciu ešte bližšie k pravej krajnici. Konala tak v súlade so snahou vytvoriť obžalovanému priestor

na jej predídenie očakávaným a zákonom stanoveným spôsobom. Znalec zdôraznil, že poškodená sa
po celý čas jazdy pohybovala v takzvanej makro vlne širokej 1,1 až 1,2 metra a technický spôsob jej
jazdy bol v súlade s pravidlami cestnej premávky. Z výpovede poškodenej, svedka H. a z výpovede
obžalovaného vyplýva, že poškodená žiadnym spôsobom, či už v čase kedy ju objektívne mohol vidieť
obžalovaný alebo v čase bezprostredne pred dopravnou nehodou, nenaznačovala obvyklým spôsobom

- teda vysunutím hornej končatiny alebo spôsobom svojej jazdy to, že by chcela vykonať odbočovací
manéver vľavo alebo odbočovať vľavo, keďže takýto zámer v tom čase nemala. Obžalovaný tak narazil
do poškodenej, ktorá v čase dopravnej nehody viedla bicykel v súlade s dopravnými predpismi. Navyše,
obžalovaný v čase niekoľko sekúnd pred dopravnou nehodou alebo bezprostredne pred dopravnou
nehodou nemohol z jej správania nadobudnúť žiadny poznatok o tom, že bude odbočovať vľavo, a

teda, že je oprávnený predchádzať poškodenú vpravo. Znalec v závere znaleckého posudku uviedol,
že poškodená nevytvorila pre obžalovaného prekážku náhlu a nepredvídateľnú. Aj súd z vykonaného
dokazovania dospel k identickému záveru a ustálil, že poškodená nenesie zodpovednosť za vznik
dopravnej nehody.21. Bezprostredným následkom stretu bicyklov, došlo k ujme na zdraví poškodenej, tak ako to vyplýva
z lekárskej správy a záverov znaleckého posudku o rozsahu ujmy na zdraví. V neposlednom rade ujma

na zdraví poškodenej závažne ovplyvňovala jej obvyklý spôsob života v trvaní 37 dní a celkovo obvyklý
spôsob života v trvaní viac ako 42 dní, čo konštatoval aj znalec vo svojom znaleckom posudku. Zranenia
poškodenej vznikli v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou – pád poškodenej z bicykla po strete
s obžalovaným. Vykonané dokazovanie jednoznačne preukázalo, že obžalovaný nesie trestnoprávnu
zodpovednosť za predmetnú dopravnú nehodu, keď z výpovedí všetkých na mieste tejto udalosti

prítomných svedkov ako aj z ďalšieho dokazovania bolo nepochybne zrejmé, že jeho konaním došlo ku
kolízii s bicyklom poškodenej, ktorá pri nehode utrpela ujmu na zdraví.

22. Z rozboru skutkovej podstaty trestného činu – prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák.
vyplynulo, že objektom tohto trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Na
naplnenie zákonných znakov tohto trestného činu sa vyžaduje, aby páchateľ inému z nedbanlivosti

spôsobil ublíženie na zdraví porušením dôležitej povinnosti uloženej páchateľovi podľa zákona.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek.

23. Za dôležitú povinnosť možno všeobecne považovať povinnosť, ktorej porušenie za danej situácie
spravidla v značnej miere zvyšuje najmä nebezpečenstvo pre ľudský život a zdravie. Povinnosti môžu

vyplývať nielen zo zákona, ale na základe zákona aj z iného všeobecne záväzného právneho predpisu.
Z judikatúry vyplýva, že za porušenie dôležitej povinnosti treba pokladať len porušenie povinnosti, ktorá
má spravidla za následok usmrtenie alebo spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví (R 11/1964) a tiež to, že
aby súd mohol uznať, že ide o porušenie dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona, musí zistiť, že
medzi porušením takej povinnosti a následkom trestného činu je príčinná súvislosť (R 31/1966).

24. Pre určenie porušenia dôležitej povinnosti v cestnej doprave (porušenia dôležitej povinnosti
ustanovenej všeobecne záväznými právnymi predpismi o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky) je
podstatné porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa § 137 ods. 2 z. č. 8/2009 Z.
z., ktoré spravidla má charakter porušenia dôležitej povinnosti v cestnej doprave, avšak len vzhľadom na

konkrétnu situáciu tak, aby bola splnená všeobecná, teóriou a judikatúrou vyžadovaná definícia dôležitej
povinnosti.

25. Podľa § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. porušením pravidiel cestnej premávky závažným
spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda,

pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si
povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

26. Pri posudzovaní okolností, ktoré môže či nemôže vodič predvídať, je potrebné vychádzať
z konkrétnej dopravnej situácie. Hranice okolností, ktoré môže či nemôže vodič predvídať, nemožno

dovodzovať iba hypoteticky, ale je potrebné vychádzať z objektívnych okolností konkrétnej dopravnej
situácie, ktorá môže byť charakterizovaná celým radom faktorov. Z hľadiska zavinenia z nedbanlivosti to
potomznamená,žeokremmierypovinnejopatrnostivyplývajúcejzpravidielcestnejpremávkytuexistuje
aj jej subjektívne vymedzenie, vzťahujúce sa na mieru opatrnosti, ktorú je schopný vodič v konkrétnom
prípade vynaložiť. O zavinenie z nedbanlivosti môže ísť len vtedy, pokiaľ povinnosť a možnosť predvídať

porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného TZ sú dané súčasne (k tomu porovnaj Rč 43/2002, NS
Rč XX/XXXX-X 279, NS Rč XX/XXXX-X 389).

27. Porušením dôležitej povinnosti sa rozumie závažnejšie nesplnenie povinnosti. Vo všeobecnosti
možno uviesť, že spravidla musí ísť o porušenie takej povinnosti, resp. o porušenie v takej intenzite,

že v jeho dôsledku dochádza k zvýšenej pravdepodobnosti ohrozenia života alebo zdravia osôb. Za
porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom sa v zmysle zákona o cestnej premávke
považuje aj také porušenie, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. Obžalovaný ako dlhoročný
cyklista vedel, že musí prispôsobiť rýchlosť vozidla okolnostiam premávky, najmä ak vedel, že sa
pohybuje v obci a sú tam prítomní aj iní účastníci cestnej premávky. V danom prípade síce

obžalovaný ako cyklista neporušil pravidlá o predpísanej rýchlosti, ale nie je možné prehliadnuť
to, že napriek vedomosti o skupine iných cyklistov, ktorý sa po vozovke pohybovali asi polovičnou
rýchlosťou ako on, naďalej jazdil konštantnou rýchlosťou. Obžalovaný svojim spôsobom vedenia bicykla
neprispôsobil spôsob svojej jazdy okolnostiam cestnej premávky, keď navyše zjavne videl, že druhýcyklista (Gečevský) jazdil v strede vozovky alebo v protismernom jazdnom pruhu. Žiada sa v tomto
smere len pripomenúť, že všeobecnou povinnosťou každého účastníka cestnej premávky, v zmysle § 3
ods. 2 písm. a) z. č. 8/2009 Z. z. je správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť

alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému,
dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim
schopnostiam.

Obžalovaný rovnako porušil pravidlá o predchádzaní iných vozidiel, keď konal v rozpore s § 15 ods. 3

z. č. 8/2009 Z. z., podľa ktorého vodič nesmie pri predchádzaní ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla,
pred ktoré sa po predídení zaraďuje; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Pri
predchádzaní musí vodič zachovávať dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla; pritom je
povinný prihliadať najmä na rýchlosť, druh svojho i predchádzaného vozidla, poveternostné podmienky
a stav a povahu vozovky. Dostatočný bočný odstup pri predchádzaní vodiča malého motocykla, cyklistu
alebo chodca je spravidla najmenej 1 m pri najvyššej dovolenej rýchlosti do 50 km . h na -1 a 1,5 m v

ostatných prípadoch.
Znalec ustálil, že minimálna vzdialenosť pre bezpečný bočný odstup bola v danom prípade necelých
90 cm. Ani túto minimálnu vzdialenosť obžalovaný nedodržal.
Obžalovaný mal vedomosť aj o pravidle v zmysle § 15 ods. 1 z. č., 8/2009 Z. z., podľa ktorého
predchádza sa vľavo. Vpravo sa predchádza vozidlo, ktoré mení smer jazdy vľavo a ak už nie je

pochybnosť o ďalšom smere jeho jazdy. Pri jazde v pripájacom jazdnom pruhu alebo v odbočovacom
jazdnom pruhu sa smie vpravo predchádzať aj vozidlo idúce v priebežnom jazdnom pruhu.
Z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti nie je v tomto prípade podstatné to, či aj cyklista Gečevský
porušil svojou jazdu pravidlá cestnej premávky. Príčinou vzniku dopravnej nehody s následkom zranení
poškodenej bol stret obžalovaného s poškodenou, kedy poškodená žiadnu právnu povinnosť neporušila

a obžalovaný porušil ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a) a § 15 ods. 3 zákona číslo 8/2009 Z. z. Obžalovaný
sa vyviňuje z trestnoprávnej zodpovednosti tým, že zohľadnil správanie iného účastníka cestnej
premávky(tento,alepriamymúčastníkomdopravnejnehodynebol)aniesprávaniesapoškodenej(ktorá
na rozdiel od toho účastníkom dopravnej nehody bola). V tomto smere súd poukazuje na stanovisko
NS ČSR č. 37/1975 Sb. rozh. podľa ktorého „příčinná souvislost mezi jednáním pachatele a následkem

se nepřerušuje, jestliže k jednání pachatele přistoupí další skutečnost, která spolupůsobí při vzniku
následku, jestliže však jednání pachatele zůstává takovou skutečností, bez které by k následku neby-
lo došlo. Příčinná souvislost by se přerušila jen tehdy, kdyby nová okolnost působila jako výlučná a sa-
mostatná příčina, která způsobila následek bez ohledu na jednání pachatele. Korektivem širokého po-
jetí příčinné souvislosti je otázka viny, která zabrání, aby zejména při netypickém průběhu byl obvině-

ný odpovědným i za málo očekávatelný, těžší následek“. Správanie sa cyklistu Gečevského nepôsobila
ako výlučná alebo samostatná príčina, keďže k trestnoprávne relevantnému následku by nedošlo bez
protiprávneho konania obžalovaného.
Obžalovaný o prítomnosti poškodenej v premávke nadobudol vedomosť v dostatočnom časovom
predstihu, aby dokázal na ňu reagovať a prispôsobiť tomu spôsob vedenie bicykla. Od každého je

dôvodné a rozumne očakávať, že bude konať s náležitou opatrnosťou, ak prekážka na komunikácii nie
je náhla a v danom mieste neočakávaná, práve naopak je na ňu účastník premávky vopred upozornený,
teda je predvídateľná. Poškodená nevytvorila pre obžalovaného žiadnu náhlu alebo nepredvídanú
prekážku. Od obžalovaného je preto možné rozumne a dôvodne očakávať, že za daných okolností
mal a mohol realizovať viaceré nenáročné (na čas aj spôsob) preventívne opatrenia, ako napríklad

primerané a včasné zníženie svojej rýchlosti, upozornenie cyklistu Gečevského výstražným znamením
alebo slovne na to, že pre neho vytvára prekážku, prípadne predídenie poškodenej a cyklistu H.
z ich ľavej strany, keďže v protismernom jazdnom pruhu bol stále priestor na riadne predídenie.
Obžalovaný žiadnu z týchto prevenčných možnosti nevyužil, naďalej pokračoval v jazde konštantnou
rýchlosťou, rovnakým smerom, napriek neexistencii žiadneho objektívneho predpokladu, že poškodená

bude odbočovať vľavo. Obžalovaný okrem toho objektívne mohol registrovať dostatok podnetov, ktoré
ho upozorňovali na okolnosti premávky. Nie je pravdou ani to, že obžalovaný mal extrémne krátky čas
na rozhodnutie sa, keďže od momentu kedy objektívne mohol vidieť poškodenú, až do momentu stretu,
uplynula doba 5-6 sekúnd, teda čas dostatočný na to, aby prispôsobil svoju jazdu okolnostiam premávky.
V danom prípade tak nešlo o náhly vznik prekážky, ktorá by znemožnila obžalovanému objektívne

včas reagovať. Obžalovaný, ktorý nebol začínajúcim cyklistom, naopak skúseným a dlhoročným podľa
vlastných tvrdení, bol povinný prispôsobiť svoju jazdu nielen svojím schopnostiam a poveternostným
podmienkam, ale aj okolnostiam premávky a správaniu sa iných účastníkov na danej komunikácii.28. Súd dospel k záveru, vzhľadom na všetky okolnosti, že konanie obžalovaného napĺňa porušenie
dôležitej povinnosti, keďže nevenoval dostatočne intenzívnu pozornosť vedeniu bicykla, neprispôsobil
jeho rýchlosť v tom čase aktuálnej situácii v cestnej premávke, a predchádzanie vykonal v

rozpore s pravidlami cestnej premávky. Vznik dopravnej nehody je dôsledkom porušenia súboru
zákonných povinností, tak ako to je uvedené v skutkovej vete rozsudku.. Inak povedané, kolízia bola
výsledkom reťazenia čiastkových, na seba bezprostredne nadväzujúcich porušení povinností zo strany
obžalovaného, ktoré vyústili do dopravnej kolízie.

29. Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní a ich právneho
posúdenia, ako to bolo rozvedené vyššie, bolo preukázané, že obžalovaný poškodenej z nedbanlivosti
spôsobil ublíženie na zdraví, a preto ho súd uznal vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 158 Tr. zák., keď boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu.

30. V kontexte hore uvedeného taktiež nebolo možné aplikovať na predmetný prípad tzv. materiálny

korektív (§ 10 ods. 2 Tr. zák.), nakoľko závažnosť spáchaného prečinu nepovažoval súd za nepatrnú.
Poškodená bola obmedzená na obvyklom spôsobe života po dobu niekoľkých mesiacov, z toho po dobu
tridsiatich siedmich dní závažnejším spôsobom, musela podstúpiť 2 operácie a rehabilitáciu. Vzhľadom
na tieto následky na zdraví poškodenej nemožno závažnosť skutku vyhodnotiť ako nepatrnú.

31. Obžalovaný konal vo forme vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a/ Tr. zák., t.j. vedel, že
môže spôsobom uvedeným v Tr. zák. porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale
bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, čo vyplynulo
z vykonaného dokazovania, najmä konštatovaného porušenia dôležitej povinnosti uloženej mu podľa
zákona (viď úvahy súdu vyššie).

III. Výrok o treste

32. Vo vzťahu k výroku o treste bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie: výsluchom
obžalovaného k jeho osobným pomerom, aktuálne lustrácie na obžalovaného v registri trestov

a v centrálnej evidencii priestupkov.

33. Z vykonaných dôkazov bolo zistené, že obžalovaný bol v ČR v roku 2003 odsúdený za trestný čin
proti občianskemu spolunažívaniu a bol mu uložený 6 mesačný trest odňatia slobody, s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu osemnástich mesiacov. Obžalovaný sa dopustil dvoch priestupkov na

úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky - nesprávne parkoval, respektíve parkoval bez úhrady
parkovacieho poplatku. V oboch prípadoch bol postihnutý blokovou pokutou vo výške 10 eur.

34. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a
jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd preto po zvážení všetkých rozhodných
skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím k tomu, že u obžalovaného
nezistil žiadnu poľahčujúcu a žiadnu priťažujúcu okolnosť, dospel k záveru, že obžalovanému postačuje
uložiť trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby. Vzhľadom na faktickú bezúhonnosť
obžalovaného, jeho rodinné a osobné pomery a okolnosti prípadu súd má za to, že trest je možné

podmienečne odložiť pri stanovení skúšobnej doby v trvaní 18 mesiacov. Tento (primárny) trest súd
považoval za primeraný vzhľadom k vyššie prezentovaným okolnostiam prípadu.

35. Súd nepriznal obžalovanému žiadnu poľahčujúcu alebo priťažujúcu okolnosť.. Priznanie
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, je podmienené priznaním sa k

trestnému činu, teda nielen k samotnému skutku ale aj k jeho právnej kvalifikácii ako trestného činu
a oľutovaním činu. Podmienky pre priznanie tejto poľahčujúce okolnosti súd nevzhliadol. Rovnako
súd nevzhliadol žiadnu priťažujúcu okolnosť, napriek predchádzajúcemu odsúdeniu obžalovaného za
úmyselnú trestnú činnosť, hoci toto odsúdenie nie je zahladené. Vzhľadom na odstup takmer dvadsiatich
rokov od odsúdenia do spáchania skutku je možné nahliadať na odsúdeného ako na bezúhonného,

keďže viedol riadny život a opak preukázaný nebol.

36. V danom prípade má súd za to, že sú splnené podmienky na uloženie trestu odňatia slobody s
podmienečným odkladom vzhľadom na povahu skutku a osobu obžalovaného, keďže takto uloženýtrest bude postačujúci na nápravu obžalovaného, ako aj na zabezpečenie ochrany spoločnosti.
Obžalovanému súd mohol ukladať trest odňatia slobody v trvaní do jedného roka, pričom trest odňatia
slobody v trvaní 3 mesiace považuje súd za primeraný, keďže tento odráža mieru závažnosti samotného

skutku, ako aj okolnosti, za ktorých ku skutku došlo. Ide o trest na dolnej hranici trestnej sadzby (v prvej
štvrtine trestnej sadzby). Obžalovaný síce v minulosti spáchal úmyselný trestný čin, ale do spáchania
skutku viedol dlhodobo riadny a bezúhonný život a nie je preto podľa názoru súdu potrebné ukladať trest,
ktorý prekračuje prvú tretinu zákonom stanovenej výmerom, ako to navrhovala prokuratúra. Dôvodom na
uloženie prísnejšieho trestu nie je ani to, že obžalovaný sa k trestnej činnosti neprizná alebo to popieral,

keďže súd ukladá primeraný trest a priznanie je dôvodom na uloženie miernejšieho trestu. Súd v tomto
prípade ukladá trest za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti.

37. Súd vzhľadom na závažnosť skutku (prečinu) zvažoval aj možnosť uloženia alternatívneho trestu.
Z hľadiska primeranosti by do úvahy pripadal peňažný trest alebo trest domáceho väzenia. Súd vylúčil
možnosť uloženia peňažného trestu z dôvodu, že poškodená si uplatnila viaceré nároky na náhradu

škody, ktorých výška bude predmetom civilného konania. Zodpovednosť obžalovaného za škodu nie je
krytá poistením, ako je to prípade škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Súd preto musel
zohľadniť aj tú skutočnosť, že obžalovanému vznikne povinnosť uspokojiť nároky poškodenej, ak bude
právoplatne uznaný za vinného. V takom prípade by ukladanie peňažného trestu mohlo neprimerane
zaťažiť obžalovaného, prípadne sťažiť vymoženie nároku poškodených. Súd vylúčil aj uloženie trestu

domáceho väzenia, nakoľko tento by sčasti obmedzil obžalovaného na osobnej slobode (podmienečne
odložený trest odňatia slobody kratšieho trvania sa tak javí ako miernejší, v porovnaní s trestom
domáceho väzenia v trvaní minimálne jedného roka, keďže jeho výkon je odložený) , súd by ho musel
ukladať v trvaní minimálne jedného roka, čo je na hranici hornej sadzby trestu pre tento trestný čin, a
preto sa uloženie tohto trestu súdu nejavilo ako účelné a spravodlivé.

38. V prípade odsúdeného je potrebné zdôrazniť to, že hoci sa on sám necíti byť vinný zo spáchania
skutku, neprejavil nad ujmou, ktorá vznikla poškodenej na zdraví žiadnu ľútosť, a poškodenej sa
neospravedlnil. Obžalovaný tak ani v nemateriálnej forme nebol schopný zmierniť dôsledky svojho
konania.

IV. K náhrade škody
39. S predmetným trestným konaním bolo pôvodne spojené aj tzv. adhézne konanie, t.j. konanie o
náhrade škody, keď si nároky na náhradu škody v predmetnej veci riadne a včas uplatnila poškodená
Všeobecná zdravotná poisťovňa, z titulu liečebných nákladov vynaložených v súvislosti s poškodením

zdravia poškodenej a samotná poškodená E. F..

40. Na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby si nárok uplatnila cestou splnomocnenca aj
poškodená E. F. - a to nároky z titulu poškodenia zdravia t.j. bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia ako aj vecné náklady vynaložené v súvislosti s poškodením zdravia.

41. Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku poškodený, ktorý má proti obvinenému nárok na náhradu
škody, ktorá bola spôsobená trestným činom, je oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku
uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskôr do
skončenia vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu

škody uplatňuje. Poškodená Lednická si v prípravnom konaní, teda do skončenia vyšetrovania, nárok
uplatnila, tak, že všeobecne žiada o náhradu škody bez konkretizácie výšky a právneho dôvodu škody.
V písomnom podaní si do skončenia vyšetrovania uplatnila majetkový nárok na náhradu škody - vecné
plnenia v súvislosti s rehabilitáciou po úraze v celkovej výške 2580,05 eur. Ďalšie nároky na náhradu
škody ich vyčíslením a označením právneho titulu si uplatnila až po prednesení obžaloby na hlavnom

pojednávaní.

42. S poukazom na § 46 ods. 3 Trestného poriadku súd tak mohol rozhodovať len o vecných nákladoch
na náhradu škody (doprava, lieky, injekcie rehabilitačné pomôcky, otočná stolička stolička do sprchy,
liečebné náklady), keďže len tieto boli uplatnené a vyčíslené do ukončenia vyšetrovania. Vo vzťahu

k týmto nárokom ale neboli predložené na hlavnom pojednávaní žiadne dôkazy na základe, ktorých
by súd mohol ustáliť dôvodnosť a výšku nárokov. Ďalšie nároky – bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia si uplatnila až na hlavnom pojednávaní, preto o týchto nárokoch súd nerozhodoval.43. Súd odkázal poškodených (Vlastnu Lednickú a VšZP) s ich nárokmi na náhradu škody na civilné
konanie aj z toho dôvodu, že o ich nárokoch nebolo možné z dôvodu hospodárnosti trestného konania
rozhodovať bez potreby vykonania ďalšieho dokazovania a trestné konanie by sa tým predĺžilo.

44. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že primárnou príčinou vzniku dopravnej nehody s následkom
poškodenia zdravia poškodenej bolo z trestnoprávneho hľadiska výlučne nedbanlivostné konanie
obžalovaného, tak ako to súd už uviedol vyššie. Nie je ale možné prehliadnuť ani mieru účasti cyklistu
H. na dopravnej situácii v čase bezprostredne pred dopravnou nehodou. Táto skutočnosť je pritom

relevantná z hľadiska civilno- právnych nárokov poškodených na náhradu školy . Z dokazovania
vyplynulo, že cyklista H. sa bezprostredne pred dopravnou nehodou pohyboval na úrovni poškodenej
v strede vozovky alebo v protismernom jazdnom pruhu, teda jazdil v rozpore s pravidlami cestnej
premávky. Svojím konaním prispel k tomu, že obžalovaný si vytvoril nesprávny úsudok o situácii v
cestnej premávke a nesprávne na existujúcu situáciu vyvolanú aj správaním sa cyklistu Gečevského
následne reagoval. Miera účasti cyklistu Gečevského nebola predmetom tohto konania, keďže on sám

účastníkom stretu nebol, teda primárne on sám nezapríčinil vznik dopravnej nehody, neohrozil ani
nevytvoril prekážku pre poškodenú ale jeho správanie počas danej situácie na cestnej komunikácií nie
je možné prehliadnuť z hľadiska nárokov poškodených na náhradu škody. Z uvedeného dôvodu je
súd toho názoru, že v tomto smere je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie nad rámec dokazovania
nevyhnutného pre trestné konanie a ustáliť mieru zodpovednosti cyklistu H. na škode poškodených a

následne rozhodnúť o výške nárokov poškodených a o miere účasti obžalovaného na uspokojení týchto
nárokov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho

vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.