Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, December 8, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 31Sas/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100677
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominik Čipka, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100677.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom, PhD., v právnej veci

žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zast.: Advokát CIBULKA,
s.r.o., so sídlom Hodžova 1488/53, 911 01 Trenčín, IČO: 55 673 121 proti žalovanému: Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom: Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2024/12142 zo dňa 08.08.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných
príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2024/12142
zo dňa 08.08.2024 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín č. TN1/OPPKPČ/

SOC/2024/27879-29 zo dňa 12.06.2024 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa
na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a
zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a predchádzajúce súdne konanie

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“)

rozhodnutím č. TN1/OPPKPČ/SOC/2024/27879-29 zo dňa 12.06.2024 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) odňal žalobcovi preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 47
ods. 2 Zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o kompenzačnom príspevku“)
a zároveň uložil žalobcovi povinnosť vrátiť preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
podľa § 47 ods. 3 Zákona o kompenzačnom príspevku. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia
vyplýva, že na základe žiadosti žalobcu o vyhotovení parkovacieho preukazu bolo prvostupňovým

orgánom verejnej správy vydané rozhodnutie č. TN1/OPPKPČ/SOC/2020/51664-3 zo dňa 07.07.2020
(ďalej len „rozhodnutie o parkovacom preukaze“), ktorým žalobcovi nebol priznaný parkovací preukaz.
Proti rozhodnutiu o parkovacom preukaze podal žalobca odvolanie, ktoré bolo žalovaným potvrdené
rozhodnutím zo dňa 01.03.2021. Rozhodnutie zo dňa 01.03.2021 žalobca napadol správnou žalobou
na Krajskom súde v Trenčíne, ktoré bolo Krajským súdom v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 14Sa/23/2021
– 77 zo dňa 29.11.2021, zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Proti rozsudku Krajského súdu
v Trenčíne žalovaný podal kasačnú sťažnosť. O kasačnej sťažnosti rozhodol Najvyšší správny súd

Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 7Ssk/24/2022 zo dňa 31.05.2023 tak, že kasačnú sťažnosť
zamietol. Žalovaný tak opätovne preskúmal odvolanie žalobcu a celú spisovú dokumentáciu, pričom
z dôvodu objektívneho posúdenia zdravotného stavu žalobcu prizval do konania znalca v odbore
zdravotníctvo a farmácie, odvetvie psychiatria, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 5/2024 zo dňa09.02.2024, ku ktorému bolo následne vypracované Doplnenie č. 1 zo dňa 24.04.2024. Posudkový lekár
žalovaného vypracoval dňa 06.05.2024 lekársky posudok, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy
žalobcu 40%. Na základe uvedeného lekárskeho posudku tak žalobca nesplnil kritériá na priznanie

preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej podmienené mierou funkčnej poruchy
najmenej 50%.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom bolo uvedené, že prvostupňový
orgán verejnej správy pri vydaní prvostupňového rozhodnutia ignoroval predchádzajúce súdne a

administratívne konanie, čím prvostupňový orgán verejnej správy porušil práva žalobcu. Podľa názoru
žalobcuvyhotovenímznaleckéhoposudkuzodňa30.04.2024bolžalobcapoškodenýnasvojichprávach
tým, že správny orgán nerešpektoval závery súdov. Zároveň žalobca namieta závery znaleckého
posudku zo dňa 30.04.2024, ktoré boli zahrnuté v rámci rozhodnutia o parkovacom preukaze. Žalobca
ďalej namietal nesprávne určený záver o jeho zdravotnom stave.

3. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2024/12142
zo dňa 08.08.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil
prvostupňové rozhodnutie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že posudkový
lekár žalovaného v lekárskom posudku zo dňa 30.07.2024 určil mieru funkčnej poruchy žalobcu 40%,
na základe druhu zdravotného postihnutia zaradeného do prílohy číslo 3 kapitoly IV., bodu 2 písmena

b) podľa prílohy č. 3 k Zákonu o kompenzačnom príspevku, pričom posudkový lekár konštatoval, že k
odvolaniu neboli doložené žiadne nové skutočnosti poukazujúce na zmenu zdravotného stavu. Podľa
posudkového lekára žalovaného boli ostatné zdravotné postihnutia posudkovo nezávažné a nemajú
vplyv na rozhodujúce zdravotné postihnutie. Na základe uvedeného teda žalobca nespĺňal kritériá na
priznaniepreukazufyzickejosobysťažkýmzdravotnýmpostihnutím,ktorýjepodmienenýmierufunkčnej

poruchy najmenej 50%. Ochorenie popísané v lekárskych nálezoch nedosahujú mieru funkčnej poruchy
50% a zároveň odbornými lekárskymi nálezmi neboli preukázané skutočnosti, že by žalobca spĺňal
podmienky statusu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

4. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas podanou správnou žalobou domáhal,
aby správny súd napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil.

5. Úvodom správnej žaloby žalobca zhrnul priebeh administratívneho konania a predošlého súdneho
konania. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávne zisteného skutočného
stavu veci. Žalovaný sa nevysporiadal v rámci napadnutého rozhodnutia s argumentáciou uvedenou
v odvolaní. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný porušil svoju povinnosť postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti so žalobcom, keď žalovaný mal vedomosť o tom, že žalobca v dôsledku pretrvávajúcich

psychickýchproblémovzačalnavštevovaťinéholekára,pričomžalovanýsinevyžiadalaktuálnelekárske
správy na účely vypracovania lekárskeho posudku, pričom posudok vypracoval bez prítomnosti žalobcu.
Žalobca sa ďalej nestotožnil s posúdením zdravotného stavu zo strany žalovaného, nakoľko lekársky
posudok, ktorý bol podkladom na vydanie prvostupňového rozhodnutia ako aj neskôr vydaný lekársky
posudok vydaný v rámci odvolacieho konania, vychádzajúc zo znaleckého posudku, ktorou zábery nie

sú v súlade s diagnózou a doterajšími závermi psychiatrov. Žalobcovi bola diagnostikovaná bipolárna
afektívna porucha osobnosti, ktorá bola určená aj pôvodným ako aj súčasným psychiatrom žalobcu.
Žalobca si sám nechal vypracovať na účely preukázania svojho zdravotného stavu znalecký posudok č.
17/2024 zo dňa 17.07.2024, ktorý v závere konštatoval, že žalobca netrpí žiadnou duševnou chorobou
v zmysle choromyseľnosti, ale u žalobcu sa jedná o bipolárnu afektívnu poruchu. Žalobca namieta

zhodnotenie lekárskych správ posudkovým lekárom, ktorý konštatoval, že diagnostika zo znaleckého
posudku je odborným zhodnotenie zdravotného stavu žalobcu, pričom závery z psychiatrických
vyšetrení neboli správne. Žalobca zdôraznil, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia mu nebola
daná možnosť vyjadriť sa k podkladom napadnutého rozhodnutia. Podľa žalobcu posudkový lekár vôbec
nebral do úvahy lekárske správy psychiatra z rokov 2021, 2022, 2023 a 2024, pričom z lekárskeho

posudku zo dňa 06.05.2024 vyplýva, že posudkový lekár bral do úvahy iba lekárske správy z roku 2019
a 2020. Zo Znaleckého posudku č. 5/2024 zo dňa 09.02.2024 a z lekárskeho posudku vyplýva, že u
žalobcu nebolo zistené neovládateľné a nepredvídateľné správanie zo zmiešanej poruchy osobnosti,pričom absentuje bližšie odôvodnenie uvedeného záveru. Žalobca je teda názoru, že spĺňa zákonné
kritériá pre priznanie statusu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu zamietol.

7. Úvodom vyjadrenia k žalobe žalovaný zhrnul doterajší priebeh administratívneho konania

spolu s predchádzajúcim súdnym konaním. V rámci vyjadrenia k žalobe žalovaný zotrval na
argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Na podporu svojej argumentácie poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/51/2011 zo dňa 27.06.2012, rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 So/5/2011 zo dňa 25.10.2011, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžp/6/2011 zo dňa 28.03.2012, rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 8Szd/1/2010 zo dňa 28.07.2011, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 9Sžso/24/2011 zo dňa 25.05.2011, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Sžo/150/2009 zo dňa 18.05.2010, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 10So/92/2015 zo dňa 22.06.2016, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.2015, pričom podľa uvedenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky je nastavený rámec pravidiel, podľa ktorých správne orgány môžu a majú hodnotiť a súdy

môžu a majú preskúmavať lekársky posudok z nasledovných hľadísk - či je posudok úplný, či je
posudok logický a presvedčivý. Podľa uvedenej judikatúry má súd skúmať, či dokazovanie v rámci
správneho konania bolo vykonané v dostatočnom rozsahu, pričom je nad rámec pravidiel a zároveň
nezákonné zo strany správneho orgánu a súdu skúmať odbornú stránku posudku, teda posudzovaní
jeho správnosti z odbornej stránky. Na základe uvedeného preto žalovaný považuje napadnuté

rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie za zákonné.

Replika žalobcu

8. Žalobca v podanej replike uviedol, že žiadnym spôsobom nespochybnil skutočnosť, že posudkový

lekár je v správnom konaní oprávnený odborne posúdiť odkázanosť posudzovanej fyzickej osoby a ani
skutočnosť, že posudkový lekár je viazaný odbornými závermi špecialistov. Žalobca poukázal na to,
že v rámci odvolacieho konania totožný posudkový lekár zhodnotil svoje vlastné závery, ktoré tvoria
podklad pre napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie. Podľa stanoviska posudkového lekára k
žalobe zo dňa 24.10.2024, k odvolaniu žalobcu neboli predložené žiadne nové skutočnosti, čo žalobca

popiera, žalobca uviedol, že v rámci odvolania informoval žalovaného o tom, že sa navštevovať v
dôsledku pretrvávajúcich psychických problémov iného lekára, pričom žalovaný na uvedenú skutočnosť
nereagoval a nevyžadoval od žalobcu lekárske správy od nového psychiatra. Žalobca zároveň zotrval
na skôr vznesenej námietke nesprávneho posúdenia zdravotného stavu a zotrval na presvedčení
o správnosti záverov Znaleckého posudku č. 17/2024 zo dňa 17.07.2024, ktorý si žalobca nechal

vypracovať.Vzhľadomnauvedenéskutočnostipretožalobcanepovažujelekárskyaniznaleckýposudok
za logický a presvedčivý.

Duplika žalovaného

9. Žalovaný sa v podanej duplike vyjadril tak, že sa nestotožnil s námietkou žalobcu o tom, že ten istý
posudkový lekár vypracoval lekársky posudok, ktorý bol podkladom prvostupňového a napadnutého
rozhodnutia, pričom v uvedenom správnom konaní o žiadosti žalobcu o vyhotovení parkovacieho
preukazu vypracoval lekársky posudok E. F. D. G. H. E. E. A.. Žalovaný rovnako sporoval námietku
žalobcu ohľadom nesplnenia povinností zo strany žalovaného vyžiadať si aktuálne lekárske správy, keď

naopak bolo povinnosťou žalobcu predložiť lekárske správy a nielen informovať o nich v rámci svojich
podaní. Zároveň žalovaný dodal, že posudkový lekár nemal pochybnosti o správnosti diagnostického
záveru, ktorý vyplýva zo Znaleckého posudku 5/2024 zo dňa 09.02.2024. K znaleckému posudku č.
17/2024 zo dňa 17.07.2024 žalovaný uviedol, že tento posudok žalovaný nemal v čase rozhodovania
k dispozícii.

10. Ďalším podaním doručeným súdu dňa 18.03.2025 žalobca správnemu súdu predložil rozhodnutie
Sociálnej poisťovne zo dňa 05.03.2025, z ktorého vyplýva, že aj v konaní pred Sociálnou poisťovňou je
žalobca naďalej invalidný a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 55%.11. Podaním doručeným súdu dňa 20.11.2025 sa žalovaný ospravedlnil z účasti na pojednávaní,
ktoré správny súd nariadil na deň 08.12.2025, zotrval na svojich vyjadreniach a uviedol, že súhlasí

s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

12. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného,
ako aj konania žalovaného, ktoré predchádzalo vydanému rozhodnutiu. Správny súd preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych
veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 zákona
č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

13. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 08.12.2025, ktoré súd nariadil na návrh žalobcu
podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Právny zástupca žalobcu sa vyjadril k predmetu súdneho prieskumu,
pričom nad rámec žaloby a repliky neuviedol žiadne nové skutočnosti. Žalobca zároveň uviedol, že ďalej
netrvá na navrhnutom vykonaní dôkazov výsluchom svedkov. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil.

Posúdením všetkých žalobcom a žalovaným uvedených skutočností a po oboznámení sa s obsahom
administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože existuje dôvod na
zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP, v dôsledku čoho správny
súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4
SSP. Rozsudok bol dňa 08.12.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený ústne na pojednávaní za

prítomnosti žalobcu, keďže žalovaný sa z pojednávania ospravedlnil a udelil súhlas, aby sa vo veci
konalo v jeho neprítomnosti.

14. Podľa § 2 ods. 1 SSP: v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 2 ods. 2 SSP : každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa § 6 ods. 1 SSP: správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP: správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

18. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP: sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

19. Podľa § 199 ods. 3 SSP: ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

20. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP : správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.

21. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP : správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.22. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o kompenzačnom príspevku: tento zákon upravuje právne vzťahy
pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného
postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,

vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len
„preukaz“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací
preukaz“) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa
osobitného predpisu.

23. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o kompenzačnom príspevku: cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených
v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do
spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach
ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o kompenzačnom príspevku: kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého

zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto
zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely
tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o kompenzačnom príspevku: sociálny dôsledok ťažkého zdravotného
postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v
porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých
podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

26. Podľa § 2 ods. 2 prvej vety Zákona o kompenzačnom príspevku : ťažké zdravotné postihnutie je
zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

27. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) Zákona o kompenzačnom príspevku: posudková činnosť na účely
kompenzácie je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť.

28. Podľa § 11 písm. a) až g) Zákona o kompenzačnom príspevku: lekárska posudková činnosť na účely
tohto zákona je
- hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné
postihnutie fyzickej osoby,

- určovanie miery funkčnej poruchy,
- posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia,
- posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
- posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie,

- posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6,
- posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.

29. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o kompenzačnom príspevku: lekársku posudkovú činnosť vykonáva

posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti
spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s
lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú
starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore
a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.

30. Podľa § 12 ods. 1 Zákona o kompenzačnom príspevku : na účely kompenzácie, preukazu a
parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa
druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3.

31. Podľa § 16 ods. 1 Zákona o kompenzačnom príspevku : fyzickej osobe s ťažkým zdravotným
postihnutím príslušný orgán vyhotoví preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ak z
integrovaného posudku alebo z rozhodnutia o preukaze vyplýva, že ide o fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím.32. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Zákona o kompenzačnom príspevku: fyzická osoba, ktorá je účastníkom
právnych vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, je povinná preukázať

skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo
výplatu.

33. Podľa § 53 ods. 1 Zákona o kompenzačnom príspevku : na konanie vo veciach kompenzácie, na
konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom

konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Správny poriadok“): správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi
konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby
mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje

návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.

35. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku: správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav

veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

36. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku : na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

37. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku : dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky,
listiny a ohliadka.

38. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku : vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

39. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku : správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

40. Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len „Preukaz“) je osobitná forma

Preukazu, vydávaný podľa Zákona o kompenzačnom príspevku, ktorého funkciou je osvedčovať status
jeho držiteľa v prípadoch, keď sú s ním spojené konkrétne výhody, ako napr. zľavy pri cestovaní, zníženie
správnych poplatkov či ostatné benefity ktorých úlohou je kompenzovať sťaženú situáciu fyzickej osobe
v súvislosti s jej zhoršeným zdravotným stavom.

41. Pre vydanie Preukazu je potrebné, aby dotknutá fyzická osoba splnila ďalšie zákonné podmienky
na jeho vydanie, a teda ak z integrovaného posudku alebo z rozhodnutia o preukaze vyplýva, že ide o
fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím sa
považuje fyzický osoba, ktorá má mieru funkčnej poruchy najmenej 50%.

42. Zmyslom a účelom konania o kompenzácii, vrátanie konania o Preukaze, je podpora sociálneho
začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, vrátane nepriameho
zabezpečenia nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb tejto osoby,
za jej aktívnej účasti, pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti a minimalizácia sociálnych dôsledkov
ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba schopná prekonať vlastným úsilím

a prostriedkami. V danom prípade však prvostupňový orgán verejnej správy nerozhodoval o žiadosti
žalobcu, ale na základe lekárskeho posudku zo dňa 06.05.2024, ktorý bol vypracovaný v konaní
o vydanie parkovacieho preukazu, odňal žalobcovi Preukaz a uložil mu povinnosť Preukaz vrátiť,
z dôvodu, že miera funkčnej poruchy žalobcu je 40 % a teda nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným
postihnutím.

43. Posúdením administratívneho spisu, správnej žaloby, ako aj ostatných vyjadrení žalobcu
a žalovaného, dospel správny súd k záveru, že sporným medzi žalobcom a žalovaným bolo, či na strane
žalobcu boli splnené podmienky na odňatie Preukazu podľa § 47 Zákona o kompenzačných príspevkocha či žalovaný správne posúdil zdravotný stav žalobcu. V zmysle uvedeného bolo medzi účastníkmi ďalej
sporné, či v prípade žalobcu ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, keďže podľa lekárskeho
posudku vypracovaného posudkovým lekárom žalovaného má žalobca zdravotné postihnutie s mierou

funkčnej poruchy 40 %, s čím sa žalobca nestotožnil.

44. Podľa lekárskeho posudku zo dňa 06.05.2024, ktorý bol podkladom a zároveň ktorého závery boli
prevzaté do prvostupňového rozhodnutia, bolo žalobcovi určené ako rozhodujúce zdravotné postihnutie
porucha osobnosti, správania, intelektu a komunikácie, stredné narušenie sociálnej prispôsobivosti

podľa kapitoly IV., ods. 2, písm. b) prílohy č. 3 k Zákonu o kompenzačných príspevkoch, pričom
miera funkčnej poruchy bola určená 40% (dolná hranica percentuálneho rozpätia). Ostatné zdravotné
postihnutia boli vyhodnotené ako posudkovo nezávažné a nízkopercentné, preto miera funkčnej poruchy
nebola zvýšená. Žalobca podľa hodnotenia lekárskeho posudku nie je osobou s ťažkým zdravotným
postihnutím. V rámci odvolacieho konania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým
lekárom žalovaného, pričom podľa lekárskeho posudku zo dňa 30.07.2024, v ktorom posudkový lekár

dospel k rovnakým záverom, ako v posudku zo dňa 06.05.2024.

45. Samotné posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiacej miery funkčnej poruchy
je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré správny súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo
veciach nárokov podľa Zákona o kompenzačnom príspevku na kompenzáciu sociálnych dôsledkov

ťažkého zdravotného postihnutia zdravotný stav posudzuje žalovaný vo forme lekárskej posudkovej
činnosti v zmysle § 11 Zákona o kompenzačnom príspevku s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva
posudkový lekár žalovaného, resp. prvostupňového orgánu verejnej správy (§ 11 ods. 2). Závery
posudkového lekára sú zachytené v lekárskom posudku, ktorý je podstatným dôkazom, na ktorý je
súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy

v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver
ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn.9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). Práve preto, že lekársky posudok zo dňa 30.07.2024 je
podkladom rozhodnutia žalovaného, tak bolo potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný
a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa

posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými v čase posudzovania rozhodnými a pre danú vec
relevantnými skutočnosťami, lekárskymi správami, ktoré objektivizujú zdravotný stav posudzovanej
osoby, prihliadne pritom k ťažkostiam uvádzaným účastníkom konania a svoje posudkové závery
náležite odôvodní.

46. V zmysle vyššie uvedeného konštatovania správny súd posúdil lekársky posudok, vypracovaný
posudkovým lekárom žalovaného a dospel k záveru, že tento nespĺňa základnú požiadavku dôslednej
odôvodnenosti, presvedčivosti a logickosti. V lekárskom posudku sa uvádza, že posudkový lekár
vychádzal pri posúdení zdravotného stavu z viacerých lekárskych správ – psychiatrické vyšetrenie zo
dňa16.05.2019,08.06.2019,19.07.2019,20.08.2019,02.10.2019,04.11.2019,05.12.2019,08.01.2020,

07.02.2020, 09.03.2020, hospitalizačná prepúšťacia správa zo dňa 08.11.2014, psychiatrický výpis bez
dátumu, psychiatrické vyšetrenie zo dňa 13.02.2019, 03.02.2019, 15.04.2019, 09.08.2018, 09.08.2018,
18.09.2018, 18.09.2018, 18.10.2018, 19.11.2018, 19.11.2018, 19.12.2018, 17.01.2019, 09.09.2020,
14.10.2020, 03.12.2020, urologické vyšetrenie zo dňa 04.12.2020, gastroenterologické vyšetrenie zo
dňa 16.10.2020, 11.04.2019, diabetologické vyšetrenie zo dňa 16.10.2020, a znalecký posudok č.

5/2024 vypracovaný E. E. I. F. J. XX.XX.XXXX, J. F. K. I. X/XXXX C. E. E. I. zo dňa 24.04.2024.
Z lekárskych správ z psychiatrických vyšetrení vyplýva, že stav žalobcu je s kolísaniami, lieky toleruje
dobre, je emočne afektívne instabilný, s nízkou frustračnou toleranciou, dlhodobo preukazuje zlú
toleranciu záťažových, nových stresových situácii, zle toleruje keď sa stretne s nepochopením, má
sklony k panike, úzkostným prejavom, s nekľudom, bola konštatovaná bipolárna afektívna porucha.

Zo znaleckého posudku č. 5/2024 vyplýva, že znalec u žalobcu nezistil duševné ochorenie, bola
zistená zmiešaná porucha osobnosti, ktorá zahŕňa emočne nestabilné spektrum, čo súvisí s prejavmi
histriónskej poruchy osobnosti. Z doplneného znaleckého posudku č. 5/2024 vyplýva, že znalec
zotrváva na svojich záveroch podaných v prvotnom znaleckom vypracovanom znaleckom posudku. Na
základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať diametrálnu odlišnosť záverov, ktoré vyplývajú

z lekárskych správ a záverov, ktoré vyplývajú zo znaleckého posudku č. 5/2024, resp. doplneného
znaleckého posudku. V zmysle dôkaznej teórie nie je daná „vyššia“, resp. „nižšia“ váha toho ktorého
dôkazu, všetky dôkazy majú rovnakú dôkaznú hodnotu. Je preto povinnosťou správneho orgánu,
v tomto prípade žalovaného, aby sám vyhodnotil jednotlivé dôkazné prostriedky, jednak individuálnea následne vo vzájomnej súvislosti. V lekárskom posudku, resp. v napadnutom rozhodnutí, takého
vyhodnotenie absentuje. Posudkový lekár prevzal bez ďalšieho závery znaleckého posudku, pričom
tieto z jeho strany neboli konfrontované vo vzťahu k záverom vyplývajúcich z jednotlivých lekárskych

vyšetrení. Lekársky posudok tak nemožno považovať za dostatočne odôvodnený, keď v ňom absentujú
závery, z ktorých by vyplývalo, prečo a v čom je znalecký posudok č. 5/2024 správny a naopak,
v čom nie je daná správnosť záverov vyplývajúcich z lekárskych správ. Takto koncipované závery
uvedené v lekárskom posudku, a následne aj v napadnutom rozhodnutí, zakladajú zákonný nedostatok
nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre jeho nedostatočné odôvodnenie. Rovnakou vadou

trpí aj prvostupňové rozhodnutie, keď v prvostupňovom rozhodnutí boli bez ďalšieho odôvodnenia
prevzaté závery s lekárskeho posudku zo dňa 06.05.2024.

47. Správny súd ďalej konštatuje, že posudkový lekár sa pri hodnotení zdravotného stavu
nezaoberal aktuálnymi lekárskymi správami, pričom najnovšie lekárske správy z psychiatrických
vyšetrení pochádzali z roku 2020. Je pravdou, že novšími lekárskymi správami sa zaoberal znalec

v znaleckom posudku, ale na riadne zistenie skutkového stavu a vyššie uvedené vyhodnotenie
jednotlivých dôkazov sa nimi mal zaoberať aj posudkový lekár žalovaného. Z dôvodu absencie
aktuálnych lekárskych správ správny súd dospel k záveru, že existuje aj ďalší dôvod na zrušenie
napadnutého rozhodnutia, a teda nedostatočne zistený skutkový stav žalovaným na riadne posúdenie
veci. K námietke žalovaného, že je to práve povinnosť žalobcu, aby sám predložil všetky dôkazy

odôvodňujúce vznik nároku na vydanie Preukazu, správny súd uvádza že Zákon o kompenzačnom
príspevku rozlišuje povinnosti účastníka administratívneho konania pri jednotlivých druhoch nároku.
Podľa§57ods.1písm.a)Zákonaokompenzačnompríspevkujepovinnosťúčastníkaadministratívneho
konania preukázať skutočnosti rozhodné pre vznik nároku len v konaniach na priznanie peňažného
príspevku na kompenzáciu. V ďalšom texte predmetného ustanovenia (napr. § 57 ods. 1 písm. c))

zákon stanovuje osobitné povinnosti pre prípad nároku na Preukaz, preto je potrebné v zmysle
predmetnéhoustanoveniastriktnerozlišovaťzákonomstanovenépovinnostipretenktorýnárokvzmysle
Zákona o kompenzačnom príspevku. Keďže v prípade nároku na Preukaz zákon nestanovuje povinnosť
účastníkovi administratívneho konania preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie (vydanie)
Preukazu, bolo povinnosťou žalovaného, resp. prvostupňového orgánu verejnej správy riadne zistiť

skutočný stav veci v zmysle ustanovení Správneho poriadku.

48. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení ohľadom vlastného zdravotného stavu, ktoré však nepatrí
do posudzovania správneho súdu, predložil znalecký posudok č. 17/2024, vypracovaný E. A. J. F.
dňa 17.07.2024, ktorý podľa žalobcu preukazuje nesprávnosť znaleckého posudku č. 5/2024. Správny

súd konštatuje, že žalobcom predložený znalecký posudok nie je relevantný vo vzťahu k posúdeniu
zákonnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko tento nebol súčasťou administratívneho spisu a bol
vyhotovený až po tom, ako žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie. Správny súd pri posúdení zákonností
rozhodnutia orgánu verejnej správy vychádza zo skutkového stavu zisteným orgánom verejnej správy.
Správny súd nie je súdom skutkovým, nezisťuje skutkový stav veci a dokazovanie vykonáva iba

výnimočne, pretože účelom správneho súdneho konania je predovšetkým preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy a jeho cieľom je odstránenie nezákonnosti. Správne
súdnictvo je prevažne založené na prieskume zákonnosti už identifikovaného skutkového a právneho
stavu, a preto sa dokazovanie v správnom súdnictve vykonáva v obmedzenom rozsahu. Zmyslom
konania v správnom súdnictve nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové

závery, ale poskytovať efektívnu ochranu subjektívnym právam fyzických a právnických osôb v zmysle
čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, preskúmať či kompetentné orgány pri riešení určitých otázok vymedzených
žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Je potrebné mať na pamäti
podstatnú skutočnosť, a to že dokazovanie má byť vykonané v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie
správneho súdu. Inak vyjadrené, rozsah doplnenia dokazovania musí byť nastavený tak, aby správny

súd nenahradzoval činnosť orgánov verejnej správy.

49.Správnysúdsastotožňujesargumentácioužalovaného,ktorúžalovanýpodporilajradomrozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že nepatrí do kompetencie súdu hodnotiť zdravotný stav
dotknutej osoby, pričom zdravotný stav má hodnotiť posudkový lekár, ktorého závery sú zachytené

v lekárskom posudku. Lekársky posudok má byť orgánom verejnej správy zhodnotený, pričom úlohou
súdu je podrobiť lekársky posudok prieskumu. Avšak uvedená argumentácia žiadnym spôsobom nie je
relevantná vo vzťahu k neúplnosti lekárskeho posudku, resp. jeho nedostatočného odôvodnenia, ktoré
správny súd popísal vyššie (ods. 46).50. Správny súd sa ďalej stotožnil s námietkou žalobcu, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí
nezaoberal argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia

správny súd konštatuje, že v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný nevenoval námietkami žalobcu, ktoré
vzniesol v odvolaní, ako vo vzťahu k znaleckému posudku č. 5/2024 či zdravotnému stavu žalobcu.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí prakticky prevzal bez ďalšieho odôvodnenia závery vyplývajúce
z lekárskeho posudku zo dňa 30.07.2024, pričom ďalšie odôvodnenie pre ktoré došlo k zamietnutiu
odvolania a potvrdenia správnosti prvostupňového rozhodnutia absentuje.

51. Vzhľadom na uvedené zistenia správny súd dospel k záveru, že ako napadnuté tak aj prvostupňové
rozhodnutie trpia vadou nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre ich nedostatočné odôvodnenia a zároveň
zistenie skutkového stavu žalovaným a prvostupňovým orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na
riadne posúdenie veci, a preto bolo potrebné ich zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie prvostupňovému
orgánu verejnej správy. Prvostupňový orgán verejnej správy sa bude musieť vecou opätovne zaoberať.

52. Prvostupňový orgán verejnej správy v ďalšom konaní náležite posúdi zdravotný stav žalobcu,
posúdi všetky relevantné lekárske správy, ako aj znalecké posudky - znalecký posudok zabezpečený
žalovaným, tak aj znalecký posudok predložený žalobcom v súdnom konaní, pričom jednotlivé dôkazy
vyhodnotí samostatne a následne vo vzájomnej súvislosti, pričom vyhodnotenie dôkazov vo vzťahu

k zdravotnému stavu žalobcu náležite odôvodní.

53. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd

priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa
§ 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri

rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom
súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník
konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v
tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený

správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemupatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol
na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej

sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.