Uznesenie – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/123/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215218902
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2215218902.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej, spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XXXXXXX
XXXX, trvalý pobyt C. D. XXX/X, B., zastúpenej: Advokátska kancelária Legal Cases s.r.o., Alžbetínske
námestie 328, Dunajská Streda, IČO: 36 720 097, proti žalovanému: E. F., nar. X. XXXX XXXX,
trvalý pobyt G. H. - I. B. XXXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Ľuboslav Kašuba, Na vŕšku 1,

Bratislava, IČO: 44 547 421, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne a
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 28. júna 2024 č. k.
16C/562/2015-1162, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í.

II. Odvolací súd schvaľuje zmier uzavretý stranami konania dňa 26. novembra 2025 v nasledovnom

znení:

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov – strán konania sa vyporiadava tak, že

a) žalobkyňa sa stáva výlučnou vlastníčkou

1. nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Dunajská Streda, odbor
katastrálny, okres Dunajská Streda, obec B., katastrálne územie B.
· pozemok parcela registra „C“, parcelné číslo 324/101, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 300 m2,
· stavba rodinný dom súpisné číslo XXX na pozemku parcela registra „C“, parcelné číslo č. 324/101,
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 300 m2,

2. zariadenie rodinného domu uvedeného v bode 1, pozostávajúceho zo zariadenia detských izieb
nadobudnutých v roku 1996, sedacej súpravy v obývacej izbe nadobudnutej v roku 2012, vysávača
nadobudnutého v roku 2012, chladničky nadobudnutej v roku 2011, ostatného zariadenia obývacej izby
nadobudnutého v roku 1996, kuchynskej linky a zariadenia kuchyne nadobudnutého v roku 1998;
3. motorové vozidlo Škoda Roomster nadobudnuté v januári 2009;

b) žalovaný sa stáva výlučným vlastníkom

1. ba) nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Senec, odbor katastrálny,
okres Senec, obec G. H., katastrálne územie I. B.
· pozemok parcela registra „C“, parcelné číslo 773/31, ostatná plocha, o výmere 520 m2,

· pozemok parcela registra „C“, parcelné číslo 773/158, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 121 m2,
· stavba rekreačná chata, súpisné číslo XXXX, na pozemku parcela registra „C“, parcelné číslo 773/158,
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 121 m2;

bb) nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Senec, odbor katastrálny,
okres Senec, obec G. H., katastrálne územie I. B.· pozemok parcela registra „C“, parcelné číslo 773/170, ostatná plocha, o výmere 6105 m2 v
spoluvlastníckom podiele 1/32

bc) nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Senec, odbor katastrálny,
okres Senec, obec G. H., katastrálne územie I. B.
· pozemok parcela registra „C“, parcelné číslo 773/7, ostatná plocha, o výmere 2181 m2 v
spoluvlastníckom podiele 1/16

2. zariadenia rekreačnej chaty uvedenej v bode 1. ba);
3. motorové vozidlo Škoda Fabia nadobudnuté v roku 2014;
4. vklad vedený na účte č. J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v J. J., K., IČO: 00 151 653, Tomášikova
48, Bratislava, podľa stavu k 26.3.2015 v hodnote 1.341,43 eur;
5. vklad na osobnom účte vedený na základe účastníckej zmluvy z 5.12.2013 Doplnkovou dôchodkovou
spoločnosťou F. L., K., IČO: 36 291 111, Hodžovo námestie 3, Bratislava, podľa stavu k 26.3.2015

v hodnote 1.660,79 eur;
6. cenný papier 1 ks akcie emitenta SLOVINTEGRA, a.s., IČO: 31 392 318, Tematínska 5/A, Bratislava,
ČEM: H., v menovitej hodnote 3.000 eur;

c) Žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie sumu 30.000 eur v lehote jedného mesiaca

od právoplatnosti rozhodnutia o schválení zmieru.

III. Znalkyňa Ing. Izabela Tokovicsová má voči žalobkyni nárok na náhradu znalečného v rozsahu 50 %.

IV. Znalkyňa Ing. Izabela Tokovicsová má voči žalovanému nárok na náhradu znalečného v rozsahu

50 %.

V. Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., Ulica 29. augusta 1/A, Bratislava, IČO: 31 338 976,
má nárok na náhradu trov dožiadania voči žalobkyni v rozsahu 50 %.

VI. Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., Ulica 29. augusta 1/A, Bratislava, IČO: 31 338 976,
má nárok na náhradu trov dožiadania voči žalovanému v rozsahu 50 %.

VII. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol: I. o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (strán konania) tak, že a) žalobkyňa sa stala výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnostízapísanýchnalistevlastníctvač.XXXOkresnéhoúraduDunajskáStreda,okresDunajská
Streda, obec B., katastrálne územie B.: pozemok parcela registra „C“ parcelné číslo 324/1, zastavané
plochyanádvoriaovýmere300m2,stavbarodinnéhodomusúp.čísloXXX,napozemkuparcelaregistra

„C“, parcelné číslo č. 324/101, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 300 m2, zariadenia uvedeného
rodinného domu (detských izieb, sedacej súpravy v obývacej izbe, vysávača, chladničky a ostatného
zariadeniaobývacejizby,kuchynskejlinkyazariadeniakuchyne)amotorovéhovozidlaŠkodaRoomster;
1.1. b) Žalovaný sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území I.
B.: zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Senec, odbor katastrálny, okres Senec,

obec G. H., katastrálne územie I. B. pozemok parcela registra „C“, parcelné číslo 773/31, ostatná
plocha, o výmere 520 m2, pozemok parcela registra „C“, parcelné číslo 773/158, zastavaná plocha
a nádvorie, o výmere 121 m2,stavba rekreačná chata, súpisné číslo XXXX, na pozemku parcela registra
„C“, parcelné číslo 773/158, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 121 m2; nehnuteľností zapísaných
na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Senec, odbor katastrálny, okres Senec, obec G. H.,

katastrálne územie I. B. pozemok parcela registra „C“, parcelné číslo 773/170, ostatná plocha, o výmere
6105 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/32, nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX
Okresného úradu Senec, odbor katastrálny, okres Senec, obec G. H., katastrálne územie I. B. pozemok
parcela registra „C“, parcelné číslo 773/7, ostatná plocha, o výmere 2181 m2 v spoluvlastníckom podiele
1/16, zariadenia vyššie uvedenej rekreačnej chaty, motorového vozidla Škoda Fabia, vkladu na účte č.

J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom J. J. K. v hodnote 1.341,41 eur, vkladu na osobnom účtevedenom na základe účastníckej zmluvy s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou F. L., K. v hodnote
1.660,79 eur, cenného papiera 1 ks akcie eminenta SLOVINTEGRA, a.s. v menovitej hodnote 3.000 eur.
1.2. c) Žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu vyrovnania sumu 21.473,87 eur

v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku.
1.3. II. Znalkyni Ing. Izabele Tokovicsovej bol priznaný voči každej zo strán nárok na náhradu 50 %
znalečného, ktorú sú povinné zaplatiť strany konania spoločne a nerozdielne.
1.4. III. Centrálnemu depozitáru cenných papierov SR, a.s. bol priznaný voči každej zo strán nárok na
náhradu 50 % trov dožiadania, ktorú sú povinné zaplatiť strany konania spoločne a nerozdielne.

1.5. IV. Žiadnej zo strán nebol priznaný nárok na náhradu trov konania.
1.6. Rozhodnutie súd odôvodnil ustanovením § 150 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb.
z. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil žalobou žalobkyne o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), ktoré vzniklo uzavretím manželstva so žalovaným dňa
4.2.1984 a zaniklo jeho rozvodom 26.3.2015. Súd prvej inštancie mal preukázané, že strany konania
boli ku dňu zániku BSM zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností v B. a na I. B.. Nebolo

sporné, že pozemok v B. získali a dom postavili spoločne zo spoločných prostriedkov. Hoci žalobkyňa
navrhovala vyporiadať aj nehnuteľnosti na I. B., zapísaných ako bezpodielové spoluvlastníctvo strán,
v žalobe spochybňovala ich režim tvrdením, že pozemok pod rekreačnou chatou získali a rekreačnú
chatu vybudovali vďaka kúpnej cene, ktorú v roku 2007 získala za nehnuteľnosti vo C. I. E., ktoré
boli v dôsledku dedenia v jej výlučnom (oddelenom vlastníctve). Žalovaný namietal, že žalobkyňa tieto

nehnuteľnosti získala v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
1.7. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa získala dedením len spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 1/16 a zostávajúce podiely počas trvania manželstva od ustupujúcich dedičov v rámci
vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva, ktoré bolo schválené súdnym rozhodnutím. Konkrétne
spoluvlastnícky podiel 14/16 patriaci spoluvlastníčke E. J. vyplatila žalobkyňa vo výške 56.682,80 Kčs,

spoluvlastnícky podiel F. B. vyplatený nebol. Na výplatu vyrovnacieho podielu ustupujúcej dedičky (E.
J.) sa použili, okrem peňažného daru matky žalobkyne vo výške 30.000,- Kčs, peniaze zo spoločného
majetku manželov. Z toho dôvodu spoluvlastnícky podiel 14/16 nemohol tvoriť oddelený majetok
žalobkyne, ale je potrebné ho považovať za majetok patriaci do BSM (pokiaľ jeden z manželov použije
svoj oddelený majetok na nadobudnutie ďalšieho majetku počas trvania manželstva, tento nový majetok

ostáva oddeleným majetkom daného manžela, pretože ide de facto len o transformáciu toho istého
majetku. Súčasne ale platí, že oddeleným majetkom nemôžu byť veci, ktoré boli získané hoci len sčasti
použitím majetku patriaceho do BSM). Predpokladom na uplatnenie pravidla o transformácií majetku je
existencia oddeleného majetku (porov. R 42/1972). Žalobkyňa však nepreukázala, že by na získanie
ďalšieho spoluvlastníckeho podielu 1/16 vynaložila prostriedky zo svojho oddeleného majetku alebo že

by ho nadobudla dedením, či darom. Peniaze získané z predaja nehnuteľnosti vo C. I. E. v roku 2007
(1.950.000,- Sk), preto nemohli tvoriť výlučné vlastníctvo žalobkyne, ale patrili do BSM. Nebolo preto
právne významné, ktorú časť týchto peňazí použili na kúpu pozemkov na I. B. a na výstavbu rekreačnej
chaty. Všetok majetok nadobudnutý čo i len sčasti za uvedené peniaze patrí do BSM.
1.8. Súd prvej inštancie poukázal na súdnu prax, v zmysle ktorej sa uplatňuje zásada, o prikázaní veci

z BSM tomu z bývalých manželov, ktorý ich má alebo naposledy mal v držbe a u koho došlo k ich
amortizácií. Osobitný zreteľ sa berie na čas, ktorý uplynul od rozvodu manželstva alebo oddeleného
bývania (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/980/2003). Podstatná je aj solventnosť strany,
či je schopná splatiť vyrovnávací podiel a skúmať je potrebné aj to, ktorá zo strán sa akou mierou pričinila
o jej nadobudnutie, ktorá z nich je na ňu väčšmi odkázaná a ktorá platí náklady súvisiace s jej údržbou

(prípadne schopnosť zabezpečiť prevádzku nehnuteľnosti i do budúcna). Pri určení miery pričinenia sa
zohľadňuje tiež starostlivosť o deti a obstarávanie spoločnej domácnosti.
1.9. Súd prvej inštancie rozhodol o prikázaní nehnuteľností v B. do výlučného vlastníctva žalobkyne
a nehnuteľností v I. B. do výlučného vlastníctva žalovaného, primárne prihliadajúc na okolnosti, ktoré
viedli k aktuálnemu stavu držby a užívanie týchto nehnuteľností stranami konania. Žalobkyňa ostala

bývať so synmi v B., potom čo žalovaného v roku 2014 po nezhode poslala z domu a vymenila zámky.
Žalovaný sa tak odsťahoval a začal obývať rekreačnú chatu v I. B., do ktorej tiež investoval.
1.10. Žalobkyňa sa síce pričinila o získanie peňazí (1.250.000,- Sk, t. j. 64.728,14 eur), za ktoré strany
konania kúpili niektoré z pozemkov na I. B. a začali stavať rekreačnú chatu, no miera jej pričinenia nebola
podľa názoru súdu prvej inštancie natoľko významná, aby odôvodňovala zasiahnuť do aktuálneho stavu

držby a ostatných hľadísk na strane žalovaného. Výlučné vlastníctvo žalobkyne k nehnuteľnostiam vo
C. I. E. pozostávalo zo zdedeného spoluvlastníckeho podielu 1/16.
1.11. V súvislosti s tvrdeným násilím zo strany žalovaného počas hádky v roku 2014, po ktorej sa
odsťahoval z B. do I. B., súd prvej inštancie vychádzal zo svedeckých výpovedí synov účastníkovkonania (M. F. a E. F.), ktorými mal preukázané, že hoci medzi stranami dochádzalo k hádkam, len
ojedinele konflikty prerástli do fyzickej konfrontácie.
1.12. Strany konania navrhli rozdeliť zariadenie stavieb podľa vlastníctva stavby, v ktorej sa zariadenie

nachádza, motorové vozidlá prikázať do výlučného vlastníctva podľa ich aktuálneho užívateľa.
1.13. Do BSM bolo potrebné zahrnúť aj vklady na bežnom účte vedenom na meno žalovaného, ku dňu
zániku BSM vykazovali kladnú hodnotu 1.341,43 eur a tiež zostatok na účastníckej zmluve žalovaného
z DDS F. z 5.12.2013 vo výške 1.660,79 eur. Z rovnakých dôvodov patrí do BSM starobný dôchodok, aj
doplnkový starobný dôchodok po zdanení vo výške 13.617,24 eur, ktorý bol dňa 19.12.2013 poukázaný

žalovanému na jeho bežný účet, po zrušení účastníckej zmluvy žalovaného z DDS F. z 31.12.1999.
Z dokazovania bolo zrejmé, že žalovaný pred rozvodom manželstva z bežného účtu splatil spotrebný
úver mimoriadnou splátkou 4.243,24 eur a súčasne vybral v hotovosti 6.500 eur, čo spolu predstavuje
10.743,24 eur. Vzhľadom na počiatočný stav účtu k 1.1.2015 vo výške 9.983,55 eur a žalovaného
mzdu pripísanú na účet 9.1.2015 vo výške 1.549,59 eur je zrejmé, že doplnkový starobný dôchodok
bol spotrebovaný v čase trvania manželstva s výnimkou sumy 6.500 eur, ktorej použitie žalovaný

nepreukázal a preto uvedenú sumu musí nahradiť do majetku v BSM.
1.14. Do BSM patrila aj listinná akcia na meno emitovaná spoločnosť SLOVINTEGRA, a.s. v menovitej
hodnote 3.000 eur, ktorú žalovaný nadobudol od svojho zamestnávateľa počas trvania manželstva.
1.15. Vklady na bežnom účte a účastníckej zmluve z 5.12.2003 žalobkyne a žalovaného akciu rozdelil
súd v zmysle návrhu strán, keďže to zodpovedalo rozumnému usporiadaniu vzťahov.

1.16. Súd prvej inštancie uzavrel, že z kvantitatívneho hľadiska tvoria majetok patriaci do BSM ku dňu
jeho zániku nehnuteľnosti v B. v hodnote 229.500 eur, nehnuteľnosti na I. B. v hodnote 258.500 eur,
zariadenie stavieb v hodnote 200 eur, Škoda Roomster v hodnote 3.000 eur, Škoda Fabia v hodnote
500 eur, Škoda Pick Up v hodnote 100 eur, vklady na bežnom účte žalovaného v hodnote 1.341,43 eur,
vkladynaúčastníckejzmluvežalovanéhovhodnote1.660,79eur,akciažalovanéhovhodnote3.000eur,

spolu 497.802,22 eur. Do tejto hodnoty bolo potrebné v zmysle judikatúry (R 27/1979) zahrnúť aj to, čo
má každý z bezpodielových spoluvlastníkov do tohto majetku nahradiť, ak išlo o sumu vynaloženú na
jeho majetok. V posudzovanej veci bolo preto potrebné do hodnoty BSM započítať aj sumu 6.500, ktorú
žalovaný vybral krátko pred rozvodom z bežného účtu, na ktorom sa nachádzali vklady pariace do BSM.
Hodnota aktív BSM tak zodpovedala sume 504.302,22 eur. Keďže dlhy zistené neboli, uvedená suma

predstavovala východiskovú hodnotu pre stanovenie podielov strán pri vyporiadaní BSM. Z dôvodu, že
z dokazovania nevplynul dôvod, pre ktorý by bolo možné odkloniť sa od pravidla podľa prvej vety § 150
OZ, súd vychádzal z toho, že podiely obidvoch manželov sú rovnaké, teda každému z nich patrí suma
252.151,11 eur.
1.17. Podľa druhej vety § 150 OZ každý manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo,

čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Žalobkyňa výlučné vlastníctvo v podobe zdedeného
spoluvlastníckeho podielu 1/16 na nehnuteľnostiach vynaložila na BSM tým, že ho spolu so zvyšnými
podielmi predala v roku 2007 za celkovú kúpnu cenu 1.950.000,- Sk (64.728,14 eur). Žalobkyni preto
prináležala náhrada zodpovedajúca cene tohto podielu, t.j. 4.045,51 eur/121.875,- Sk. Sumu je povinný
zaplatiť druhý manžel, ale len vo výške zodpovedajúcej pomeru podielov, ktoré každý z manželov

z BSM dostáva (R 57/1970). Žalobkyňa má preto voči žalovanému z titulu majetku vneseného do BSM
nárok na náhradu sumy 2.022,76 eur. Sumu 995,82 eur, predstavujúcu finančný dar matky žalobkyne,
súd v rozsudku nezohľadnil z dôvodu, že túto sumu žalobkyňa použila (spolu s prostriedkami BSM)
na vyplatenie ustupujúcej dedičky v súvislosti s nadobudnutím 14/16 spoluvlastníckeho podielu na
nehnuteľnostiachvoC.I.E.,ktorýužpotompatrildoBSM.Tentooddelenýmajetoksatedatransformoval

do spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach vo C. I. E., ktorý bol nadobudnutý do BSM, avšak
v čase rozvodu strán konania už do BSM nepatril a nebolo tak možné prihliadať pri vyporiadaní na
uvedenú sumu.
1.18. Súd prvej inštancie uzavrel, že rozdiel medzi hodnotami majetku strán konania predstavoval
38.902,22 eur v prospech žalovaného, preto bol povinný zaplatiť žalobkyni polovicu tejto sumy,

t. j. 19.451,11 eur, ku ktorej bolo potrebné pripočítať sumu 2.022,76 eur, predstavujúcu hodnotu
zodpovedajúcu majetku vnesenému žalobkyňou do BSM. Žalovanému bola preto uložená povinnosť
zaplatiť žalobkyni z titulu vyrovnania sumu 21.473,87 eur.
1.19. V súvislosti s hodnotou nehnuteľností v B. boli spracované dva znalecké posudky, a to znalecký
posudokč.4/2023vypracovanýznalkyňouIng.IzabelouTokovicsovou(č.l.859-930)aznaleckýposudok

č. 76/2022 vypracovaný znalkyňou Ing. Margarétou Zadražilovou (č.l. 722-776). Na stanovenie hodnoty
nehnuteľnosti v I. B. boli spracované tiež dva znalecké posudky, a to znalecký posudok č. 5/2023
vypracovaný znalkyňou Ing. Izabelou Tokovicsovou (č.l. 931-1013) a znalecký posudok č. 77/2022
vypracovaný znalkyňou Ing. Margarétou Zadražilovou (č.l. 777-837). Obidve strany sa k posudkompodrobnevyjadriliavznieslipočetnénámietky,ktorésúdvyhodnotilakodôvodné.Hodnotunehnuteľností
podľa posudkov obidvoch znalkýň súd prvej inštancie spriemeroval.
1.20. Spriemerovaním hodnôt nehnuteľností v B. určených znaleckým posudkom Ing. Tokovicsovej

(228.000 eur, č.l. 891) a Ing. Zadražilovej (231.000 eur, č.l. 757) súd prvej inštancie dospel k výslednej
hodnote 229.500 eur. Znalkyňa Ing. Tokovicsova stanovila hodnotu nehnuteľnosti v I. B. vo výške
279.000 eur (č.l. 966) a Ing. Zadražilová vo výške 238.000 eur (č.l. 816), spriemerovaná hodnota potom
predstavovala 258.500 eur.
1.21. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvej inštancie vyhádzal zo skutočnosti, že žiadna zo

strán si náhradu trov konania neuplatnila a preto nárok na náhradu trov konania súd stranám nepriznal
(§ 257 CSP). Uvedené sa vzťahuje na trovy konania pred súdom prvej inštancie, ako aj na trovy
odvolacieho konania.
1.22. Vo vzťahu k trovám ustanovenej súdnej znalkyne a Centrálneho depozitára cenných papierov SR,
a. s., súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 252 CSP, ktorý nerobí rozdiely medzi subjektmi,
ktorým v konaní trovy vznikajú, pričom má súd povinnosť v konečnom rozhodnutí rozhodnúť o všetkých

trovách (§ 262 CSP). Podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 4 ods. 1 základných princípov CSP
o nároku znalkyne a Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a. s., súd prvej inštancie rozhodol
tak, že vzhľadom na rovnaký pomer úspechu strán konania, priznal uvedeným dvom subjektom nárok na
náhradu znalečného a na náhradu trov spojených s dožiadaním, vo vzťahu ku každej zo strán, v rozsahu
50 %.

2. Proti tomuto rozsudku voči výroku I. podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zmenu
vyhovením žalobe (ktorou sa domáhala prikázania nehnuteľností na I. B. do svojho výlučného
vlastníctva). Odvolanie odôvodnila § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP (Civilný sporový poriadok zákon
č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov). Medzi stranami sporu (po zrušujúcom rozhodnutí

odvolacieho súdu) zostala spornou hodnota nehnuteľností v B. a v I. B., a tiež to, ktorej strane majú
byť uvedené nehnuteľnosti prikázané. Vzhľadom na plynutie času a s tým spojené zmeny na realitnom
trhu, súdna znalkyňa Ing. Tokovicsová vyhotovila aktualizovaný znalecký posudok na predmetné
nehnuteľnosti a strana žalovaného predložila aktualizovaný súkromný znalecký posudok, vypracovaný
Ing. Zadražilovou.

2.1. Vo vzťahu k hodnote nehnuteľností v B. žalobkyňa poukázala na hodnotu stanovenú v znaleckom
posudku Ing. Zadražilovej vo výške 231.000 eur a v znaleckom posudku Ing. Tokovicsvej vo výške
228.000 eur. Napriek tomu, že rozdiel v stanovení veci znaleckými posudkami nebol zásadný, odlišnosti
poukazujúnaskutočnosť,žehodnoteniejednotlivýchkritériíznalkyňouIng.Zadražilovounebolosprávne
a dostalo sa do rozporu aj s jej predchádzajúcim znaleckým posudkom. Rozdielnosti boli v nasledovných

položkách: 1. bod 6 typ nehnuteľnosti: Ing. Zdražilová I. veľmi priaznivý - samostatne stojaci dom v
záhrade, s dvorom, záhradou, Ing. Tokovicsová II. priaznivý - dom v radovej zástavbe; bod 15 kvalita
životného prostredia: Ing. Zadražilová I. bez akéhokoľvek poškodenia ovzdušia, vodných tokov, bez
nadmernej hlučnosti, Ing. Tokovicsová II. bežných hluk a prašnosť; bod 19 názor znalca: Ing. Zdražilová
I. výborná nehnuteľnosť, Ing. Tokovicsová II. dobrá nehnuteľnosť.

2.2. Ocenenie nehnuteľností v I. B.: hodnota nehnuteľnosti v I. B. (stavba s pozemkami, plážou)
podľa znaleckého posudku Ing. Zadražilovej 238.000 eur a hodnota nehnuteľnosti v I. B. podľa
znaleckého posudku Ing. Tokovicsovej 279.000 eur (znalkyňa Ing. Zadražilová stanovila malý rozdiel
medzi nehnuteľnosťami v predmetných dvoch lokalitách, vyznačujúcimi sa zásadnými rozdielmi čo do
kvality vyhotovenia, atraktivity prostredia, veku stavby). Rozdiely v jednotlivých znaleckých posudkoch

spočívali v nasledovných odlišnostiach: bod 1 trh s nehnuteľnosťami: Ing. Zdražilová IV. dopyt s ponukou
je nižší (v roku 2019 zaradila nehnuteľnosť do bodu II. dopyt v porovnaní s ponukou je vyšší), Ing.
Tokovicsová III. dopyt s ponukou je v rovnováhe (bez zmeny oproti roku 2019); bod 5 príslušenstvo k
nehnuteľnosti: Ing. Zdražilová III. bez dopadu na cenu nehnuteľností, Ing. Tokovicsová II. príslušenstvo
k nehnuteľnosti je vhodné, majúce vplyv na cenu nehnuteľnosti; bod 7 pracovné možnosti, miera

nezamestnanosti: Ing. Zadražilová II. dostatočná ponuka pracovných možností nezamestnanosť do
10 % a Ing. Tokovicsová I. dostatočná ponuka pracovných možností, nezamestnanosť do 5 %; bod
19 názor znalca: Ing. Zdražilová IV. problematická nehnuteľnosť (v roku 2019 v znaleckom posudku
zaradila znalkyňa nehnuteľnosť do kategórie bod III. priemerná nehnuteľnosť, tak ako ju zaradila aj Ing.
Tokovicsová); Ing. Tokovicsová III. priemerná nehnuteľnosť.

2.3. V súvislosti s prikázaním nehnuteľností v I. B. jednotlivým stranám sporu, žalobkyňa argumentovala,
že o nadobudnutie nehnuteľností sa pričinila sama. Po predaji nehnuteľnosti vo C. I. E. (ktorá patrila
rodine žalobkyne) a po vyporiadaní s ostatnými dedičmi, nadobudla aj ich spoluvlastnícke podiely
a vyhľadala vhodný pozemok na účel výstavby nehnuteľností zo získaných prostriedkov z predajazdedeného majetku. K odsťahovaniu sa žalovaného z domu v B. došlo po konflikte medzi stranami
a následne sa odmietol dohodnúť so žalobkyňou o výmene nehnuteľností.
2.4. Na rozdiel od žalovaného, žalobkyňa nesúhlasila so spriemerovaním ceny nehnuteľností, pretože

predovšetkým znalecký posudok Ing. Zadražilovej výrazne podhodnotil nehnuteľnosti v I. B..
2.5. Žalobkyňa v odvolaní označila za nesprávny názor súdu prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu
spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam vo C. I. E. vo veľkosti 1/16, ktorý nadobudla od svojej
sestry bezodplatne do svojho výlučného vlastníctva, keďže aj z výpovede svedkyne N. vyplynulo, že po
obdržaní peňazí v reštitúcii, poskytla svojej dcére (sestre žalobkyne) sumu 100.000,- Kčs ako finančnú

náhradu (keď žalobkyni bezodplatne previedla svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam).
2.6. V odvolaní žalobkyňa namietala i záver súdu prvej inštancie, vzhľadom na preukázanú skutočnosť
vynaloženia výlučných prostriedkov vo výške 30.000,- Kčs na nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu
14/16, o nepriznaní jej náhrady tejto sumy pri vyporiadaní BSM (995,80 eur). Z dôvodu, že dedením
nadobudla spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam vo C. I. E. 1/16 a spoluvlastnícky podiel 1/16
bezodplatným prevodom tohto podielu od svojej sestry, patrí žalobkyni náhrada za spoluvlastnícky

podiel 2/16 (8.091 eur), ktorá suma bola vložená do spoločného majetku strán sporu (novovytvorenej
nehnuteľnosti v I. B.).
2.7. Žalobkyňa teda nesúhlasila s prikázaním nehnuteľností v I. B. do výlučného vlastníctva žalovaného,
s poukazom na svoju zásluhovosť pri nadobudnutí predmetných nehnuteľností.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a vyhodnotil výsledky dokazovania vo vzťahu
k spornej výške všeobecnej hodnoty nehnuteľností, vysporiadal sa aj s obsahovými odlišnosťami
znaleckých posudkov, s ich nedostatkami a závery znalcov posúdil v spojení s ostatnými dôkazmi.
Odlišné znalecké posudky spriemeroval na základe súhlasu obidvoch strán. Vysporiadal sa aj so

skutočnosťou tvrdenou žalobkyňou, o použití násilia zo strany žalovaného, v kontexte ďalšieho užívania
nehnuteľností patriacich do BSM. Zaoberal sa tiež otázkou splnenia základných právnych predpokladov
pre realizáciu náhrady vo výške 995,82 eur. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav, dokazovanie
vykonal v potrebnom rozsahu, odstránil nedostatky vytýkané mu odvolacím súdom v jeho zrušovacom
rozhodnutí a vec posúdil v súlade s aplikovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj

konštantnou judikatúrou súdov.

4. Žalobkyňa v odvolacej replike zotrvala na svojom odvolacom návrhu, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel jej návrhu na prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva
jednotlivých strán konania, prihliadajúc na skutočnú hodnotu nehnuteľností a pri stanovení výšky

vyrovnacieho podielu zohľadniť výlučné vlastníctvo a investície vynaložené žalobkyňou na spoločný
majetok. Žalobkyňa zdôraznila, že so spriemerovaním znaleckých posudkov nesúhlasila, pretože
znalecký posudok znalkyne Ing. Zadražilovej, ktorým bola podhodnotená cena nehnuteľností, obsahoval
rozdielnu cenu nehnuteľností v I. B., v porovnaní so znaleckým posudkom znalkyne Ing. Tokovicsovej,
a to 41.000 eur. Hodnotu nehnuteľností v I. B. žalobkyňa preukazovala aj znaleckým posudkom

znalkyne Ing. arch. Horákovej, ktorého výsledok potvrdil správnosť určenia výšky nehnuteľnosti
v I. B. v znaleckom posudku Ing. Tokovicsovej. Namietaný názor, že znalecký posudok znalkyne
Ing. Tokovicsovej o cenovom neprihliadnutí k problematickým nehnuteľnostiam v okolí oceňovanej
nehnuteľnosti (vlastnícky nevyporiadaným), sa ukázal ako nedôvodný, keďže znalecký posudok
Ing. Tokovicsovej rovnako zaradil oceňovanú nehnuteľnosť do triedy III. ako znalecký posudok Ing.

Zadražilovej.

5. Pred otvorením pojednávania na odvolacom súde dňa 26. novembra 2025, strany konania uzavreli
zmier, v znení vo výroku tohto rozhodnutia.

6. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné podať odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
skúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že je daný

osobitný procesný postup odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 1 CSP, spočívajúci v zrušení napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie a schválení zmieru uzavretého stranami konania v priebehu odvolacieho
konania (§ 148 ods. 2 CSP).7. Podľa § 148 ods. 2 CSP súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

8. Podľa § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

9. Pred otvorením pojednávania na odvolacom súde dňa 26. novembra 2025 strany konania uzavreli

zmier v znení vo výroku tohto rozhodnutia. Po predbežnom právnom posúdení veci, strany konania sa
dohodli z hľadiska obsahu na zmene rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. písm. c), teda na zvýšení
sumy predstavujúcej finančné vyrovnanie 30.000 eur v prospech žalobkyne.

10. Z dôvodu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo v zmieri dohodnuté vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva strán, podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka,

pozostávajúce zo stránky kvalitatívnej, t. j. usporiadania spoluvlastníctva k jednotlivým veciam
patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka
hodnotovýchpodielovúčastníkov–bývalýchmanželov(porov.uznesenieNSSRsp.zn.5Cdo/276/2009,
sp. zn. 7Cdo/288/2013).

11. Ohodnotenie nehnuteľností, t. j. určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností z ktorej sa pri vyporiadaní
BSM vychádza, predstavuje otázku, na posúdenie ktorej sú potrebné vedecké poznatky, ktorými
disponujú znalci z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností. Vzhľadom na obsahové
odlišnosti stanovenia hodnoty predmetných nehnuteľností v znaleckých posudkoch, vyhotovených
a predložených v danom spore, odvolací súd predvolal na výsluch znalkyne za účelom doplnenia

dokazovania podľa § 208 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o skutočnostiach
uvádzaných v znaleckých posudkoch. Určenie hodnoty nehnuteľností spriemerovaním posudkov dvoch
znalkýň (vykonané súdom prvej inštancie) nemalo oporu v prejave vôle žalujúcej strany.

12. Podľa § 150 druhej vety Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov je každý zo spoluvlastníkov oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok, čím je vyjadrená zásada refundácie vynaložených nákladov z vlastného
(výlučného) majetku do spoločného majetku. Manžel ale nemôže uspieť pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov s každou refundačnou požiadavkou, t. j. s nárokom na vrátenie toho, čo
vynaložil zo svojho majetku na spoločný majetok. Možno nahradiť investície, ktoré sa v spoločnom

majetku ešte prejavujú, pokiaľ pred zánikom spoločného majetku manželov nebolo z toho už všetko
spotrebované (porov. rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/288/2013).

13. Strana konania môže úspešne požadovať náhradu za svoj vnos len v prípade, ak majetok (patriaci do
BSM), do ktorého investovala, v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov ešte existoval.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však pripustil aj možnosť, že hoci už majetok, do ktorého manžel
investoval prostriedky zo svojho výlučného majetku neexistuje, stále je tu možnosť prihliadnuť na tento
vnos cez ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka. Ten pri vyporiadaní predpokladá rovnosť podielov,
avšak túto zásadu (parity) je možné prelomiť napríklad pri úvahách o tom, kto sa akou mierou pričinil
o nadobudnutie a udržanie majetku (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

7Cdo/288/2013 a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 488/2015).

14. Pri investícii jedného manžela do spoločného majetku, tento manžel nemôže žiadať náhradu celej
svojej investície, ale napríklad len jej polovicu – ak zásada rovnosti podielov nebude súdom vzhľadom
na výnimočné okolnosti prípadu prelomená. Dôvodom je, že zhodnotil nielen majetok druhého manžela,

ale aj svoj.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 391 ods. 1 CSP zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie a schválil zmier uzavretý stranami konania pred otvorením pojednávania na odvolacom súde,
keďže nebol zistený rozpor s právnymi predpismi (§ 148 CSP). V prejednávanej veci zmier sporových

strán obsahoval aj vyriešenie otázok náhrady trov konania a náhrady znalečného súdom ustanovenej
znalkyne, ako i trov dožiadania.

16. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.